Romano 05 2014

5/2014 3

November Ročník 24

u Rómsky kráľ. Ilustrácia J. Fečo

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Riešenia rómskej problematiky sa neposúvajú do− predu. V ohrozených oblastiach veci stagnujú, alebo sa zhoršujú. A tam, kde aj k nejakej pozitívnej zmene dochádza, nejde o systémové opatrenie, ale len o pro− jektové. Vždy sa nejaká dotačná schéma nájde. Ani v roku 2014 však nikto z kompetentných neuvažuje nad tým, že rómsky problém sa dá riešiť aj inak.

Nie etnicky, ale občiansky O tom, ako sa problém má správne riešiť, je na− písaných veľa štúdií. V podstate každá vláda si za− definuje vlastné riešenia. Rómska reforma od rómskeho poslanca Petra Polláka nestojí na vytvá− raní nových výskumov a dokumentov o tom, ako problém riešiť. Zároveň sa príliš neopiera ani o dokumenty, ktoré už boli schválené pred ním

Dva príklady z Prešova V treťom najväčšom meste na Slovensku žije inými vládami a úradníkmi. Ide si svojou vlastnou približne päťtisícová rómska komunita. Oficiálne je cestou, pre mnohých nejasnou. Okrem rómskej v meste Rómov podstatne menej. Žijú prevažne reformy tu máme ešte aj malé rómske reformy od v troch lokalitách – Stará tehelňa, Pod hrádkom, Ta− Ľudovíta Kaníka. A od začiatku tohto roku sa do rasa Ševčenka, no postupne sa okruh týchto miest riešenia problému pridalo aj KDH s vlastnými ná− zúži. Lokalitu Pod hrádkom mesto ruší, nakoľko by− vrhmi, ktoré vznikajú počas okrúhlych stolov. tové domy ohrozujú ich nájomníkov. Neoficiálne sa Všetky reformy však majú spoločný menovateľ – hovorí aj o tom, že sa má rozšíriť mestský cintorín a vybudovať parkovisko. Rómov z Pod hrádku mes− etnicitu. to presunulo do Starej tehelne, kde je 176 nájom− ných bytov.

Iný pohľad na problém Možno je čas zamyslieť sa nad tým, že Rómovia Keď je Róm (len) Rómom nie sú len národnostnou skupinou, ale sú v prvom Lokalita Stará tehelňa vznikla ešte v roku 2000, rade občania. Keď sa k nim správame ako k obča− nom, zrejme nebudeme mať žiadny problém. No ak kedy do nej mesto začalo sťahovať Rómov z ulíc sa na Rómov pozeráme raz cez etnickú optiku, ino− Majakovského a Sabinovská. V centre mesta bývali v starých tehlových bytovkách. Tie mali podľa mesta kedy ako na občanov, problém neriešime.

Prešov narušenú statiku. Vraj. Bolo potrebné nájsť riešenie, kam s nimi. Na druhej strane, nikdy nie je na škodu, ak od štátu získate peniaze na výstavbu bytov pre Rómov a zákazku dostane firma blízka mestu. Veď peniaze sa zídu.

Nové byty sa postavili, Rómovia sa z tehlových bytov presťahovali do novostavieb. Všetci. Aj platiči, aj neplatiči. Mesto si tak vytvorilo nové geto a prob− lém len odsunulo o pár ulíc ďalej. Čo však s opustenými bytmi s narušenou stati− kou v centre mesta? Riešenie sa našlo. Mesto nad tieto byty pristavalo ešte dve poschodia, bytovky zrekonštruovalo a o narušenej statike už nikto ne− hovoril. Rómovia tam už predsa neboli. Časť zre− konštruovaných bytov si mesto nechalo, časť od− predalo za trhové ceny.

V Starej tehelni sa pritom z roka na rok kopili problémy, ktoré mesto riešilo deložovaním str. 7

SERA − STRANA 2

− SPRAVODAJSTVO −

V školách vzdelávajú k ľudským právam Amnesty International Slovensko rozbehlo v októbri dva vzdelá− vacie projekty. Projekt Môj svet, moje práva, ktorý sa realizuje v spo− lupráci s mimovládnou organizáciou Člověk v tísni, o.p.s. – poboč− ka Slovensko prinesie neformálne vzdelávanie pre študentov a štu− dentky na vybraných stredných a základných školách. Druhým pro− jektom Fair play mieria na aktuálne témy rasizmu a diskriminácie.

Do projektu Môj svet, moje práva sa ešte v tomto školskom roku budú môcť zapojiť školy v Bratislavskom kraji, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. „S vybranými triedami na školách budeme otvá− rať konkrétne témy súvisiace s ochranou a porušovaním ľudských práv. Cieľom projektu je priniesť také témy, o ktorých sa diskutuje väčšinou mimo školských lavíc alebo diskusia k nim chýba. Tie si sa− motní študenti a študentky budú môcť vybrať z ponuky pracovných listov, ktoré aktuálne pripravujeme,“ uvádza sa v tlačovej správe.

V pracovných listoch sa zamerajú na domáce témy diskriminácie a prejavov neznášanlivosti, či globálne témy slobody prejavu, bez− pečnosti na internete a ozbrojených konfliktov. Okrem série workshopov čaká študentov a študentky esejistická súťaž a možnosť pripraviť a zorganizovať si vlastné aktivity na ochranu ľudských práv na školách. „Hlavným cieľom projektu je zvýšiť porozumenie o ochrane ľud− ských práv a pomôcť zlepšiť zručnosti a kompetencie na formovanie postojov a názorov k menšinám a inakosti. Pracovné listy preto bu− dú následne na webových stránkach organizácií voľne k dispozícii aj pre školy, ktoré sa do projektu priamo nezapoja,“ informovala Am− nesty International Slovensko.

Druhým vzdelávaním je projekt Fair play − študenti za rovnopráv− nosť, ktorý sa zameriava na prevenciu diskriminácie, rasizmu a ex− trémizmu. „Projektom tak reagujeme na narastajúcu neznášanlivosť a rasistické nálady na Slovenku a v okolitých krajinách,“ spresnila Jana Malovičová, riaditeľka Amnesty International Slovensko.

Hlavným lákadlom oboch projektov je Živá knižnica, kde si štu− denti a študentky namiesto knižiek môžu požičať osobu so zaujíma− vým životným príbehom, s ktorou by sa v reálnom živote pravdepo− dobne nikdy neporozprávali a spýtať sa jej na všetko, čo ich bude za− ujímať. (red), zdroj: AI

Odborníci z oblasti rómskej verejnej politiky oznámkovali vládu na tri mínus Nadácia Milana Šimečku už po šiestykrát monitorovala udalosti a opatrenia vlády, ktoré sa týkajú postavenia Rómov a Rómok na Slovensku. V tieňovom odpočte Rómovia vo verejných politikách hodnotili druhý rok vlády Roberta Fica aj formou odbornej ankety, v ktorej 41 respondentov odpovedalo na desať otázok týkajúcich sa najdôležitejších aktivít v uplynulom roku. Experti, verejní činitelia, rómski a nerómski aktivisti udelili vláde celkovú priemernú známku 3,54. Oproti predošlému roku tak ide o veľmi mierne zlepšenie (známka 3,62 za prvý rok vlády).

Najlepšiu odozvu u odbornej verejnosti malo vydanie nového Atlasu rómskych komunít (priemerná známka 2,08) a obnovenie programu Zdravé komunity (2,16). Na druhej strane, najviac kritic− ky vnímajú respondenti priebeh prešetrovania policajného zásahu v Moldave nad Bodvou a prístup vlády k aktivitám verejnej ochran− kyne práv Jany Dubovcovej (obidve známky po 4,85). „Aj vzhľadom na absenciu konkrétnych a odpočítavateľných vlád− nych záväzkov v programovom vyhlásení vlády sme sa opäť rozhodli spracovať mozaiku rôznych hodnotiacich prístupov. V odpočte čita− telia nájdu prehľad udalostí za uplynulých dvanásť mesiacov, čísel− nú anketu, v ktorej odborníci oznámkovali druhý rok vlády Roberta Fica, a taktiež názorovú anketu. Rozhodli sme sa poskytnúť priestor aj splnomocnencovi Petrovi Pollákovi na zhodnotenie jeho dvojroč− ného pôsobenia (pozn. redakcie – časť rozhovoru je zverejnená v RNĽ č. 4/2014 na str. 2−3),“ uviedol Michal Valach z Nadácie Mila− na Šimečku. (red), zdroj: NMS

Chudoba je závažný problém Verejnosť vníma chudobu ako závažný problém. Zistila to Nadácia Milana Šimečku z reprezentatívneho prieskumu Vnímanie chudoby na Slovensku na vzorke 1 043 respondentov. Výsledky prieskumu zverej− nili pri príležitosti Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby.

u Hermanovce (2010). Foto: J. Ferenc

„Chudoba má svoj medzinárodný deň už od roku 1993, odkedy si ho na celom svete z iniciatívy Organizácie spojených národov pripomí− name vždy 17. októbra. Aj keď sa môže zdať, že pre vyspelé či bohaté krajiny je téma chudoby zanedbateľná, nie je tomu tak. Podľa údajov agentúry Eurostat je chudobou na Slovensku ohrozená až pätina popu− lácie. V celej Európskej únii dokonca štvrtina obyvateľov. Napriek tomu máme pocit, že sa o sociálnom vylúčení u nás hovorí a diskutuje veľmi málo. Aj preto sme sa rozhodli zrealizovať reprezentatívny prieskum ve− rejnej mienky o chudobe a prispieť tak k zvyšovaniu povedomia v tejto oblasti,“ uviedla koordinátorka programu Inklúzia Ester Lomová.

Projektová manažérka Lenka Kissová spresnila, že až 94% opýta− ných považuje chudobu za problém, pričom až 62% z nich ho ozna− čilo ako veľmi závažný. „Rovnako nás prekvapilo, že až 59% respon− dentov uviedlo, že aspoň občas pomáha chudobným ľuďom, či už materiálnymi alebo finančnými darmi priamo jednotlivcom alebo prostredníctvom charitatívnych organizácií a v menšej miere aj dobrovoľníckou prácou. Je však smutné, že vyše 40% ľudí zostáva k takejto pomoci ľahostajnými,” doplnila.

Z prieskumu vyplynulo, že na skromný život potrebuje štvorčlen− ná rodina minimálne 900 eur mesačne, pričom až polovica z respon− dentov uviedla, že za takú hranicu považuje až 1200 eur mesačne. (red), zdroj: NMS

Číslo 5/2014

u Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku učí mládež remeslám. Foto: R. Čonka

Približne desaťtisíc ľudí, najmä z radov dlhodobo nezamestna− ných, by mohlo nájsť v krátkom čase uplatnenie na trhu práce. Mi− nisterstvá práce a školstva pripra− vili projekt Späť do školy, ktorý je zameraný na zvýšenie možnosti uplatnenia mladých ľudí na trhu práce prostredníctvom dodatoč− ného odborného vzdelávania.

Mladí nezamestnaní so základ− nou školou bez ďalšieho vzdelania sa budú môcť vrátiť do škôl, aby získali istú formu osvedčenia o od− bornej spôsobilosti a skúsenosti z praxe. Projekt je súčasťou európ− skych Záruk pre mladých, ku kto− rým sa v 2013 pridala aj vláda SR. „Nejdeme pripraviť bežnú re− kvalifikáciu, ale dlhodobé vzdeláva− nie, výsledkom ktorého by mal byť istý výučný list po absolvovaní tejto

školy. Je záujem týchto ľudí sa vzde− lávať šesť, respektíve desať mesia− cov v odbore, o ktorý je záujem na trhu práce,“ zdôraznil v tlačovej správe minister práce Ján Richter. Úrady práce evidujú približne 112 tisíc mladých nezamestna− ných, ktorí majú ukončenú iba zá− kladnú školu a 22 tisíc, ktorí nema− jú ukončené základné vzdelanie.

Na to, aby sa nezamestnaní pripra− vovali v odboroch potrebných pre firmy, bude dohliadať ústredie prá− ce. Do vzdelávania však minister− stvá vtiahnu aj zamestnávateľov, keďže nezamestnaní majú praxo− vať priamo u nich. Polovicu týždňa by tak sedeli v škole a druhú strávia na praxi vo firme. „My sme sa v súvislosti s odbor− ným vzdelávaním stretli aj s jednotli− vými priemyselnými zväzmi, pretože

bez nich duálne vzdelávanie nie mzdové prostriedky z dôvodu zapoje− nia sa do týchto projektov,“ skonšta− je možné,“ spresnil Richter. toval minister školstva Peter Pellegrini.

Do projektu by sa mali zapojiť Finančná motivácia Rezort práce má záujem motivo− uchádzači o zamestnanie bez ukon− vať mladých, ktorí by prijali ponuku čeného stredoškolského vzdelania na vzdelávanie, aj finančne. Okrem do 40 rokov veku. Predpokladaná hradenia cestovného, ktoré súvisí výška projektu z eurofondov by ma− s návštevou vzdelávacieho zariade− la dosiahnuť 25 miliónov eur. Ob− nia, by mohli dostávať istú formu sah vzdelávania bude realizovaný motivačného príspevku až do výšky na základe špeciálnych učebných osnov, v rámci ktorých budú uplat− dvesto eur na každý mesiac.

Ministerstvo školstva má vytypo− ňované inovatívne metódy a formy vať stredné odborné školy, ktoré bu− vyučovania, či spôsoby hodnotenia. dú ochotné a schopné takýchto ne− Na záver vzdelávania by mali uchá− zamestnaných vzdelávať v týchto kur− dzači absolvovať výstupné výsled− zoch. Školy by tak mohli využiť svoje kové testy a celkové zhodnotenie voľné kapacity, a zároveň získať aj vedomostí dostanú formou vysved− čenia, respektíve výučného listu, chýbajúce technické vybavenie. „Ja pevne verím, že to umožní pe− ktorý by akceptovali zamestnávateľ− dagógom a pracovníkom týchto od− ské zväzy a združenia. (red), zdroj: MPSVR borných škôl získať aj dodatočné

ETP Slovensko získalo Cenu pre občiansku spoločnosť za rok 2014 Zástupcovia neziskovej organi− zácie ETP Slovensko, Centrum pre udržateľný rozvoj (ETP) Slávka Mačáková a Ondrej Sámeľ si 16. októbra v Bruseli prevzali z rúk predsedu Európskeho hospodár− skeho a sociálneho výboru (EHSV) Henriho Malossa zlatú Cenu pre občiansku spoločnosť za rok 2014. S cenou získali aj finančnú odmenu vo výške 15 000 eur.

Súťaž je ocenením iniciatív, ktoré realizujú organizácie ob− čianskej spoločnosti a jednotliv− ci, s cieľom zlepšiť hospodárske a sociálne začlenenie Rómov.

Celková hodnota ceny je 30 000 eur a tieto prostriedky sa rozdelili medzi troch víťazov. Ďalšími oce− nenými sú reverend archimandri− ta Athinagoras Loukataris z Gréc− ka a IQ Roma servis z Českej re− publiky, tí získali po 7 500 eur.

Národná rada SR na návrh po− slancov Viliama Jasaňa a Vladimí− ra Petráka prijala zákon č. 264/ 2014 Z.z. o poskytnutí jednora− zového finančného príspevku vojnovým sirotám. V zmysle toh− to zákona je príslušné rozhodo− vaním o poskytnutí príspevku Mi− nisterstvo spravodlivosti SR. Príspevok podľa § 4 cit. záko− na je možné uplatniť si žia− dosťou adresovanou MS SR do konca budúceho roka. „Po− važujeme za mimoriadne dô− ležité, aby sa o tomto zákone dozvedela každá oprávnená oso− ba: dieťa rodičov, ktorí počas druhej svetovej vojny padli ako účastníci domáceho odboja, či československých zahraničných légií,“ informuje na svojej strán− ke Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (MS SR).

Odbor rehabilitácií a odškod− ňovania MS SR je plne priprave− ný poskytnúť každému žiadate− ľovi potrebné usmernenia. Žiadosť musí mať písomnú formu a nárok musí byť uplatne−

Spomedzi 81 prihlášok z celej Európskej únie, ktoré boli EHSV doručené, vybrali štyria externí od− borní porotcovia osem do užšieho zoznamu kandidátov. Troch koneč− ných víťazov vybrala porota zložená z predsedu EHSV, dvoch podpred− sedov, predsedov troch skupín vý− boru a generálneho tajomníka.

Projekt ETP s názvom Buduje− me nádej, ktorý na cenu nomino− vali členovia EHSV Michal Pintér a Juraj Stern, upútal porotu Ceny pre občiansku spoločnosť tým, že novátorsky a kreatívne pristupuje k riešeniu problémov s bývaním, ktorým musia čeliť mladé rodiny s nízkymi príjmami z marginalizo− vaných rómskych komunít na Slo− vensku. Program ponúka jedineč− né a účinné riešenie pre rómske rodiny, ktoré nemajú dôstojné miesto pre život. Program Buduje−

ný najneskôr do 31. 12. 2015. MS SR nebude posudzovať tieto žia− dosti formalisticky, ale riadne podľa ich obsahu. Podanie žia− dosti teda nie je podmienené vy− plnením žiadneho formulára. Pí− somná žiadosť by mala obsahovať okrem všeobecných náležitostí (údaje o žiadateľovi) odkaz na zá− kon č. 264/2014 Z.z. Dôležité je uviesť najmä to, za účasť akého rodinného príslušníka (matky alebo otca) sa jednorazový fi− nančný príspevok žiada.

K takejto žiadosti prosíme o priloženie nasledujúcich do− kladov, resp. oznámenie nasle− dujúcich údajov: – predloženie osvedčenia bý− valého MNO, resp. MO SR podľa § 8 zákona číslo 255/1946 Zb., preukazujúceho účasť nebohé− ho rodiča žiadateľa na národ− nom boji za oslobodenie (iným dokladom, ktorý nahrádza uve− dené osvedčenie je napr. potvr− denie bývalého MNO číslo 34/1946 Zb. o priznaní charakte− ru československého partizána),

u Ocenení. Foto: EESC

me nádej sa zameriava na najaktív− nejších a najviac motivovaných Ró− mov z osád, ktorým sa potom po− skytne pomoc pri výstavbe vlast− ných, legálne postavených domov.

Cieľom Ceny pre občiansku spoločnosť, ktorú udeľuje Európ− sky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v Bruseli, je oceniť a po− vzbudiť iniciatívy s hmatateľnými výsledkami, ktoré rozvíjajú orga− nizácie občianskej spoločnosti

– predloženie sobášneho lis− tu (týka sa iba dcér nebohých účastníkov na národnom boji za oslobodenie), – predloženie rodného listu žiadateľa, – predloženie úmrtného listu účastníka národného boja za oslobodenie,

a jednotlivci, a ktoré výrazne prispeli k propagácii európskej identity a integrácie. Hlavným cieľom je zvýšiť informovanosť o tom, ako môžu organizácie ob− čianskej spoločnosti a jednotlivci prispieť k formovaniu európskej identity a občianstva takým spô− sobom, aby sa tým posilnili spo− ločné hodnoty, ktoré sú pilierom európskej integrácie. (red)

– oznámenie rodného čísla žiadateľa. Žiadosť s prílohami možno do− ručiť poštou alebo priamo do po− dateľne na adrese Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námes− tie 13, 813 11 Bratislava. (red), zdroj: MS SR

u Z výstavby železničnej trate Prešov – Strážske

− SPRAVODAJSTVO / VOĽBY −

SERA − STRANA 3

Starostovia, zvolení v komunálnych voľbách Trnavský kraj Okres Galanta Veľký Grob – Viliam Rigo (NEKA) Trenčiansky kraj Okres Ilava Bolešov – Martin Rác (SMER−SD) Banskobystrický kraj Okres Rimavská Sobota Hodejov – Štefan Illeš (SRK) Cakov – Karol Bari (SMK−MKP) Sútor – Tibor Balog (Most−Híd) Šivetice – Ľudovít Sendrei (SMS – Strana moderného Slovenska) Barca – Richard Szajko (SRK / SMK−MKP) Kesovce – Aladár Szajko (SMK−MKP) Martinová – Eugen Radič (Právo a spravodlivosť) Rimavská Seč – Štefan Vavrek (Most−Híd) Hostice – František Rácz (SMER−SD) Kaloša – Vojtech Varadi (SMER−SD) Radnovce – Aladár Bari (NEKA) Gortva – Gejza Balog (NEKA) Okres Lučenec Nitra nad Ipľom – Tivadár Berky (SRK) Okres Brezno Vaľkovňa – Rudolf Pokoš (SMER−SD) Prešovský kraj Okres Sabinov Jarovnice – Florián Giňa (SRK) Okres Vranov nad Topľou Kamenná Poruba – Jozef Gaďo (SRK) Okres Stará Ľubovňa Lomnička – Mária Oračková (SMER−SD) Okres Poprad Hranovnica – Vlado Horváth (Právo a spravodlivosť) u Voľby. Ilustračné foto: J. Ferenc

Z komunálnych volieb, ktoré sa uskutočnili 15. novembra 2014 vzišlo viac rómskych staros− tov ako v predchádzajúcom vo− lebnom období. Podľa našich in− formácií sa zvýšil aj počet zvole− ných poslancov v obciach. Niek− torým zvoleným starostom po− mohol fakt, že do volieb mohli kandidovať aj bez vzdelania.

Obecné samosprávy bude v novom volebnom období riadiť 33 rómskych starostov. Svojich zá− stupcov majú aj rómske politické subjekty. Rómska iniciatíva Slo− venska má dvoch starostov, rovna− ký počet má aj Strana rómskej únie na Slovensku. Najviac uspela Strana rómskej koalície, ktorá ob− sadila až šesť obcí. Rómskych sta− rostov vo voľbách podporili aj ma− joritné politické strany. Najlepšie výsledky mali rómski starostovia za stranu SMER−SD, uspeli v sied− mich obciach. Darilo sa aj nezá− vislým starostom, ktorí budú viesť päť samospráv. Za politický sub− jekt Právo a spravodlivosť uspeli štyria starostovia, ďalší traja za Stranu maďarskej koalície. Svojich zástupcov má aj MOST−HÍD, ktorý obsadil dve obce. Po jednom róm− skom starostovi má aj strana TIP a Strana moderného Slovenska.

Rómske politické strany ne− uspeli ani v počte zvolených po− slancov. Rómska iniciatíva Sloven−

bami sa tam stalo nešťastie. Jeden z kandidátov, a zároveň vtedajší starosta sídliska Dionýz Slepčík, spáchal samovraždu. Rodine ne− chal podľa polície niekoľko listov na rozlúčku. Podľa miestnych bol aj najväčším kandidátom na ob− hájenie starostovskej stoličky.

Volebná korupcia Z volieb tak vzišiel nový starosta i samovražda Jednou z najsledovanejších lo− tejto neslávnej mestskej časti – kalít je nepochybne mestská časť Marcel Šaňa, syn bývalého staros− Košíc – Luník IX. Tesne pred voľ− tu Ladislava Šaňu. ska získala 12 poslancov, Strana rómskej koalície – 53 a Strana róm− skej únie na Slovensku – 38. Veľká časť Rómov kandidovala s podpo− rou iných politických subjektov alebo bez politickej podpory.

Poznámka / Pred voľbami a po voľbách Hra s protirómskou kartou pred tohtoročnými voľbami ma už neprekvapila. Ale znova ma poriadne rozčúlila. Strana 7 statočných ponúkala na bilborde peniaze Rómkam za dobrovoľné sterilizácie. Ďalšími balíkmi peňazí sa táto stra− na chcela odvďačiť tým Rómom, ktorí dobrovoľne odídu zo Slovenska. Hlúpe, krátkozraké a naivné. Ako tí, ktorí majú pocit, že na Slovensku, na svete, je málo miesta pre ľudí, ktorí tu roky spolu žili a chcú žiť aj naďalej. Politici a sa− mozvaní vodcovia žijú v naivnej predstave, že ich úlohou je meniť svet na svoj obraz. Pritom fungovanie sveta a života bežných ľudí v ňom, je dávno jasné a známe. Ľudia túžia žiť v pokoji a mieri, ktorý majú zabezpečiť múdri politici. Potre− bujú slušnú, dôstojnú a spravodlivo zaplatenú prácu, aby mohli spokojne žiť svoj život, vychovávať deti a zveľaďovať svoje príbytky. Ak k tomu prirátame zdravie, môžeme pove− dať, človek nič viac vlastne nepotrebuje. Aká je však realita dneška? Netreba ju príliš popisovať – všetci ju poznáme.

Nedostupnosť práce, zdecimovaný sociálny systém, rozbi− té zdravotníctvo, ktoré sa prestalo orientovať na zdravie pa− cienta, ale už iba na zisk. Pokračovať nebudem, naozaj to všetci poznáme. Len je smutné a trestuhodné, keď do toho každodenného boja o prežitie prichádzajú politici s rozdú− chavaním vášní jedných proti druhým. A je ešte smutnejšie,

Jedným z vážnych sociálnych problé− mov Slovenska je problematické spo− lužitie Rómov s majoritou vo viacerých kútoch krajiny. Výsledkom je všeobecne rozšírené presvedčenie, že pracujúca majorita živí zo svojich daní najmä mno− hopočetné rómske rodiny poberajúce sociálne dávky. INESS preto vypracoval publikáciu Rómovia a sociálne dávky, ktorá sa problematike venuje z pohľadu verejných financií.

Keďže na Slovensku príslušné úrady neevidujú etnicitu poberateľov jednotli− vých dávok a prídavkov, autori publiká− cie zvolili v analýze pomocné nástroje s cieľom identifikovania poberateľov dá− vok v rómskej komunite. „Bežným predpokladom je predstava, že rómske rodiny sú mnohopočetné. V analýze sme preto hodnotili, aká časť verejných zdrojov je poskytovaná mnohodetným rodinám (to jest rodinám s viac ako štyr− mi deťmi), resp. do okresov s najväčším počtom detí v mnohodetných rodinách.

V analýze sme tiež skúmali čerpanie dá− vok „rómskymi“ okresmi, t. j. okresmi, v ktorých žijú podľa Atlasu rómskych komunít dve tretiny slovenských Ró− mov,“ uvádzajú autori na svojom webe.

Sledovali tiež mieru čerpania vybraných sociálnych dávok, príplatkov a príspevkov, zamerajúc sa na dávky poskytované jed− notlivcom a rodinám s nízkym príjmom.

Jedná sa o nasledujúce sociálne transfery: 1. dávka v hmotnej núdzi a súvisiace príplatky, 2. prídavok na dieťa, 3. rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k prí− spevku pri narodení, 4. invalidný dôchodok, invalidný dô− chodok z mladosti.

Na Slovensku žije podľa Atlasu róm− skych komunít 403−tisíc Rómov (7,4% populácie SR). Analýzou dát, ktorých zdrojom boli najmä Ústredie práce, so− ciálnych vecí a rodiny a Sociálna po− isťovňa, autori publikácie dospeli k na− sledujúcim záverom.

1. Rómska problematika je v prvom rade sociálnym a nie fiškálnym (rozpoč− tovým) problémom. Fiškálne náklady vyplácané do okresov s dvomi tretinami rómskej populácie, tvoria 2,2 % verej− ných výdavkov (578 mil. eur), pričom príjemcami nie sú len Rómovia. To je približne suma, ktorú podľa portálu

Komunálne voľby sa niesli aj v duchu kupovania hlasov, ktoré prešetrovala polícia. Volebná ko− rupcia sa mala udiať na Luníku IX, v Bystranoch, v Kremnici, vo Zvolene. V obci Svinia v okrese Prešov bola pre podozrenie uza− vretá aj volebná miestnosť, ktorú opäť sprístupnili po niekoľkých minútach. Voľby na určitý čas prerušili aj na Luníku IX. (red)

že to robia s jasným úmyslom hrať s protirómskou kartou, a teda víťaziť neférovo.

Bol volebný deň. V komisii sme sa zišli trinásti. Dvaja boli Rómovia. Neprešlo veľa času, keď sa v rečiach, ktorými si členovia komisie krátili čakanie na voličov začala riešiť róm− ska téma. Samozrejme, z tej smutnejšej strany. Reči sa šírili, ako keby tí dvaja Rómovia v miestnosti ani neboli. Chvíľu som sa tvárila, že nepočujem. Keď hodnotiace múdre reči ne− prestávali, ozvala som sa. Upozornila som na tých dvoch Ró− mov, na to, ako žijú, aké vzdelané deti vychovali. Všetci stích− li. Vzduch sa dal v miestnosti krájať. Začali sa rozoberať iné témy a volebný deň plynul svojím pomalým tempom ďalej, keď za mnou prišiel pán, ktorý pred časom hanlivo hovoril o Rómoch a ospravedlnil sa mi za svoje chovanie. Povedala som mu, že ospravedlniť by sa mal tým dvom Rómom, kto− rých bezdôvodne urážal. Odpovedal, že už tak urobil. V deba− tách sme vo volebnej miestnosti pokračovali. A znova prišla na rad aj rómska téma. Tentokrát boli ľudia zvedaví na pozití− va z rómskeho sveta. A my traja sme boli radi, že o nich môžeme porozprávať.

Dopoludňajšie útoky na Rómov som večer začala vi− dieť v pozitívnom svetle. Vznikol tak priestor hovoriť o tom dobrom.

Text: Daniela Obšasníková

Plytvanie.sk štát každoročne vyplytvá pri neefektívnom verejnom obstarávaní alebo verejných transferoch.

2. Vo forme dávky v hmotnej núdzi a príplatkov sa ročne všetkým poberate− ľom (nielen Rómom) vypláca približne 270 mil. eur, čo predstavuje necelé 1% všetkých verejných výdavkov.

3. Rodiny s viac ako štyrmi deťmi po− berajú prostredníctvom dávky v hmot− nej núdzi a príplatkov necelých 17 mil. eur ročne. Jedná sa o menšiu sumu, než akú vláda vyčlenila na stavbu Národné− ho futbalového štadióna.

4. Rodiny s viac ako štyrmi deťmi po− berajú prostredníctvom prídavku na dieťa 15 mil. eur ročne. Podobne, ako v prípa− de dávky v hmotnej núdzi, sa jedná o kvapku v mori verejných financií, keďže len v roku 2014 chýba štátu k vyrovnané− mu rozpočtu 147−násobok tejto sumy.

5. Rodiny s viac ako štyrmi deťmi pobe− rajú prostredníctvom rodičovského prí− spevku podľa nášho odhadu 6 mil. eur roč− ne. Len medziročný nárast výdavkov Sociál− nej poisťovne na starobné dôchodky sa pri− tom odhaduje na 27−násobok tejto sumy.

6. Celkové fiškálne náklady na výpla− tu sledovaných sociálnych transferov

Okres Kežmarok Podhorany – Jozef Oračko (SMER−SD) Stráne pod Tatrami – Ján Badžo (NEKA) Košický kraj Okres Spišská Nová Ves Markušovce – Marek Virág (SRÚS) Bystrany – František Žiga (SRK) Žehra – Ivan Mižigár (RIS) Okres Rožňava Pašková – Roman Viola (NEKA) Roštár – Andrej Lalik (TIP) Okres Michalovce Vrbnica – Jaroslav Tokár (SRÚS) Okres Košice Rankovce – Stanislav Hada (Právo a spravodlivosť) Bačkovík – Milan Gábor (Právo a spravodlivosť) Košice Luník IX – Marcel Šaňa (SRK) Okres Gelnica Richnava – Ivan Dunka (RIS) Okres Sobrance Blatné Remety – Ľuboš Sliško (SMER−SD) OFICIÁLNY POČET POSLANCOV NA SLOVENSKU ZA RÓMSKY POLITICKÝ SUBJEKT: Rómska iniciatíva Slovenska – 12 Strana rómskej koalície – 53 Strana rómskej únie na Slovensku – 38 Zdroj: Štatistický úrad SR/RNĽ/NDI

u Prešov (2010). Múr nárekov. Foto: J. Ferenc

mnohodetným rodinám odhadujeme na 60 mil. eur. Pre porovnanie, vianočný príspevok dôchodcom navýši v tomto ro− ku verejné výdavky o vyše 81 mil. eur.

7. Na základe našich predpokladov sme odhadli, že prídavok na dieťa sa dnes vypláca na vyše 160−tisíc róm− skych detí v celkovej výške približne 44 mil. eur ročne. Odhadli sme tiež, že spomedzi poberateľov rodičovského príspevku bolo 24−tisíc osôb rómskej národnosti a celkové zdroje vyplatené touto formou v roku 2012 dosiahli 57 mil. eur.

„Napriek zažitým stereotypom v publi− kácii vyvraciame mýtus, že Rómovia sú hlavným problémom verejných financií Slovenska. Celkové ročné fiškálne nákla− dy „rómskych“ okresov nedosahujú ani jeden a pol mesiaca výdavkov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky, pričom zdroje vyplácané mnohodetným rodinám sú marginálne, dosahujúce len zlomok tejto sumy. Rómska problematika preto nie je fiškálnym, ale sociálnym problé− mom, a v tejto rovine treba hľadať aj jej riešenia,“ upozornili autori publikácie. (red), zdroj: www.iness.sk/mytus/

Číslo 5/2014

SERA − STRANA 4

Lucia Porubčanská (34) je špeciálna pedago− gička s trinásťročnou praxou. Miluje svoju prácu a deťom, ktoré vychováva a vzdeláva, fandí dlho potom, ako skončia Špeciálnu základnú školu v Liptovskom Mikuláši, kde pôsobí. Udržiava s ni− mi kontakt aj počas ich pokračujúceho štúdia na odbornom učilišti a uvažuje o tom, ako im po− môcť uplatniť sa na trhu práce po získaní výučné− ho listu. Angažuje sa v Slovenskej komore učiteľov (SKU), je predsedníčkou za Žilinský kraj. Hovorí, že nemá záujem o funkcie, ale ako akútny ne− dostatok vníma to, že pedagógovia nemajú inšti− túciu, ktorá by flexibilne reagovala na ich každo− denné problémy. Publikuje odborné príspevky a ako blogerka dosiahla vysokú čítanosť svojich článkov.

− ROZHOVOR / REPORTÁŽ −

cich komunít. Príde do školy a slovenčina je hneď prvý cudzí jazyk. Dobre, ale prejde druhý, tretí roč− ník a už nastúpi angličtina. Na druhom stupni majú tretí cudzí jazyk, a to je strašne veľa. Mnohé deti s tým majú výrazné problémy a môže to na ne pôso− biť silne demotivujúco.

Nakoniec tieto deti po skončení základnej školy vedia používať aj tak len slovenčinu. Tie dva cudzie jazyky sa nenaučia poriadne.

Keď som ja chodila na základnú školu, so mnou si mamka sadla a drvila ma, a ja som tie slovíčka mu− sela sypať. Teraz sa už úlohy viac presúvajú na ško− lu. Lenže cudzí jazyk je o tom, koľko je to dieťa schopné do seba „nadupať“ a memorovať. To sa ne− naučí ukazovaním obrázkov, ale opakovaním. Je tam omnoho viac týždennej prípravy, aj mimoškol− Kedy ste sa rozhodli pre túto aprobáciu? skej, nevyhnutnej na zvládnutie jazyka. Cudzí jazyk Vždy som vedela, že budem robiť s deťmi je o tom, aby sa dieťa z hodiny na hodinu učilo slo− a chcem učiť. Preto som sa rozhodla študovať špeci− víčka naspamäť. Vedieť, a potom si ešte precvičiť, álnu pedagogiku. aby sa naučilo syntax a skloňovanie. Ak doma nemá kto s dieťaťom pracovať, učiť sa, je to extrémne Ako sa rieši to, ktoré dieťa bude v akej škole? ťažké, pretože dieťa z marginalizovanej komunity Najprudší rozvoj vzdelávacích schopností musí tvoriť a rozmýšľať v slovenčine, ktorá je pre u dieťaťa je do siedmeho roku veku. V tomto veku neho cudzí jazyk. sa dá zistiť jeho potenciál. Samozrejme, je vhodné, aby sa opakovala diagnostika a aby sa zachytilo čo Asi aj táto skutočnosť je jedným z mnohých najviac detí, u ktorých by bolo možné zaradiť ich do dôvodov, prečo je v špeciálnych školách na Slo− hlavného vzdelávacieho prúdu na bežné školy. vensku tak veľa rómskych žiakov.

Podľa mňa by psychologická, špeciálnopedagogic− Gaussova krivka pravdepodobnosti hovorí, že ká a pedagogická diagnostika mala byť pravidelnej− výskyt mentálneho postihnutia v populácii je do šia. Naopak zase, mnohé deti, napríklad z margina− troch−štyroch percent. Na Slovensku je z rómskych lizovaných komunít, v bežnej škole nezvládajú pre− komunít v špeciálnych školách viac, lenže presný chod na druhý stupeň základnej školy a často pre− počet nevieme – tieto údaje sa nezbierajú. Najväčší padávajú. problém je evidentne v niečom inom – v kvalite a kvantite informácií, schopnostiach a zručnostiach V Liptovskom Mikuláši sa veľkej časti Rómov a v tom, že tieto deti, ak aj majú nejaké informácie zlepšila kvalita bývania práve v novej časti mes− či poznatky, nevedia s nimi pracovať. Kým nemajú ta Hlboké. Na jednej strane úspešný projekt základné poznatky a schopnosti, nemôžu si osvojo− s fungujúcim komunitným centrom, na strane vať tie náročnejšie, čiže to, čo majú deti zaškolené druhej projektu vytýkajú segregačný princíp. z materských škôl už dávnejšie zvládnuté. S tým sa deti z marginalizovaných komunít stretávajú pod− Ako to vidíte vy?

Mne sa zdá, že tie deti prichádzali do škôl s lep− statne neskôr, až v škole. Nápor informácií nemusia šie rozvinutými sociálnymi a komunikačnými zruč− zvládať úspešne, zaostávajú, zlyhávajú. Ďalšia vec je nosťami, keď bývali v meste. Mali zvládnutých viac slabšia krátkodobá aj dlhodobá pamäť, slabé sústre− sebaobslužných zručností. Museli sa prispôsobovať denie, neschopnosť udržať pozornosť. Ak výrazné ostatnému obyvateľstvu v zmiešaných lokalitách – problémy pretrvávajú aj po adaptačnom období, je vedeli spolu komunikovať, vedeli spolu žiť, interak− vhodné takéto dieťatko zveriť do starostlivosti špe− cia bola lepšia a to ich viac motivovalo. Odkedy ciálneho pedagóga. Nie som rada, keď sa to nazýva ako problém rómskych detí, pretože u integrova− rómske rodiny dali do Hlbokého, je to iné. ných rodín toto vypuklým problémom nie je. Je to Od dieťaťa, ktoré raz alebo viackrát prepad− problém detí z málo podnetného prostredia, alebo ne, sa logicky nedá očakávať, že bude školu ob− skôr problém spoločnosti. ľubovať a dobrovoľne pokračovať vo vzdelávaní Školská integrácia. Slovné spojenie, ktoré na strednej. Čo je pre dieťa v základnej škole podľa vás lepšie – školská úspešnosť v špeciál− počúvame temer denne. Čo si pod ním máme nej triede alebo školská neúspešnosť v bežnej predstaviť?

Adaptačné obdobie dieťaťa na školu je rok, celý triede?

K pokračovaniu v štúdiu jednak dieťa treba moti− prípravný ročník. Je to posledný ročník škôlky alebo vovať, jednak ho v tom podporovať a dohliadnuť ho. nultý rok školy. Je to rovnocenné, aj keď škôlka sa Pokiaľ má dieťa nález, má už aj modifikované učivo. neráta do povinnej školskej dochádzky, ale nultý Ak je teda integrované do bežnej triedy žiakov na zá− ročník áno. Obsah vzdelávania je totožný. V adaptač− kladnej škole, jeho učivo je iné, do istej miery upra− nom období ide v prvom rade o sociálne návyky, vené. Ostatné deti cítia, že sa k nemu pristupuje inak o pravidelnosť, aktivity v triede. Nie je to ešte o vzde− a vedia, že sa ich spolužiak učí niečo iné. Dôležitá je lávaní, ale hlavne o schopnosti fungovať v skupine. hlavne interakcia. V interakcii ide skôr o to, pripraviť Integrácia je už o iných sociálnych a vzdelávacích ná− tú intaktnú, zdravú populáciu, ako s integrovaným vykoch. Je to o tom, aby sa dieťa vedelo dopĺňať dieťaťom komunikovať a fungovať s ním. Integračný s ostatnými žiakmi a zvládalo obsah výučby. Integrá− proces sa laicky chápe často len ako upravenie vzde− cia je prispôsobenie sa dieťaťa svojej komunite. Aj lávania, podmienok na vzdelávanie, lenže pri in− keď na Slovensku máme asistentov pedagógov a je tegrácii je potrebné pracovať nielen s integrovaným stále lepšia dostupnosť špeciálnych pedagógov, mys− dieťaťom, ale aj s jeho spolužiakmi, rovesníckou sku− lím si, že integrácia stále nie je dostatočná. Ale už je pinou, rodinou, bezprostrednou komunitou – bez to trošku lepšie a tie pokroky vidno. toho integrácia úspešná nebude.

Počula som sťažnosti pedagógov, ktorých Je všeobecne známe, že mnohé deti zo se− paralelná výučba asistenta v tej istej triede vy− gregovaných oblastí nemajú dostatočné jazy− rušuje pri práci s ostatnými žiakmi.

S asistentmi je to tiež také diskutabilné, lebo ne− kové zručnosti pri vstupe do školy.

Toto nie je problém len rómskych žiakov, ale je vieme, či je to asistent žiaka, alebo asistent učiteľa, to aj problém napríklad žiakov z maďarsky hovoria− alebo či je to rómsky asistent.

u Lucia Porubčanská

Čo teda robíte, keď prídu otázky?

Vyhľadám metodické pokyny a legislatívu, podľa ktorej treba postupovať. Prídem teda domov, za− pnem mail a odpovedám na otázky podľa toho, kto čo chce odo mňa vedieť. Niekedy sa treba s tými ľuďmi aj stretnúť. Už sa nám ozývajú nielen učitelia s problémami, ale mne sa ozývajú aj rodičia s otáz− kami, ako majú postupovať, keď chcú integráciu pre svoje dieťa. Pýtajú sa, ako to majú riešiť, ako ma− jú s dieťaťom pracovať, ale aj to, či bude môcť in− tegrovaný žiak pokračovať na výberovej strednej Znamená to, že každý, kto má maturitné škole. Je to veľa otázok a znamená to sadnúť si na vzdelanie, môže robiť asistenta v základnej ale− tie papiere, vyhľadať metodické postupy, pýtať sa kamarátov z pedagogicko−psychologických porad− bo strednej škole?

Základný predpoklad je maturant. Otázka ale ní, kolegov z SKU. Tých problémov je toľko, že znie, či je stredoškolák schopný odborne robiť s in− s niektorými sa konkrétny učiteľ nemusí stretnúť tegrovaným dieťaťom. Aké skúsenosti a vedomosti ani počas celej svojej pedagogickej praxe. má z pedagogiky? Asistent musí rozumieť učivu, Kto vám túto nadprácu zaplatí? musí si vedieť spracovať pracovný list. Ale vie spra− Toto nám nikto nezaplatí. Je to už pár rokov ro− covať pracovný list pre dysgrafika, dysortografika alebo pre dyslektika? Ako bude pracovať boty. Ale kto tým ľuďom pomôže? s dieťaťom, ktoré je trebárs nedoslýchavé, ako bude Nedajú sa získať zdroje z ministerstva škol− pracovať s dieťaťom s telesným postihnutím alebo mentálnym postihnutím? Ako sú pripravovaní? Aká stva na takéto poradenstvo?

Už sme to viackrát načrtli. Navyše, tí ľudia na mi− je náplň ich práce? Asistent učiteľa spadá pod di− daktický proces a vedie ho učiteľ. Ale vie učiteľ, kto− nisterstve sa každú chvíľu menia. Tiež požiadavky rý nemá špeciálno−pedagogické vzdelanie inštruo− škôl sú rôzne, sú rôzne typy škôl, rôzni pedagógo− vať asistenta, stredoškoláka, ako má pracovať s dys− via podľa predmetov, každý má iné priority, inú od− bornú profiláciu, zameranie. V školstve sú kvantá lektikom či autistom? problémov, závažných aj čiastkových, ktoré sa Ako Slovenská komora učiteľov pomáha komplexne neriešia. priamemu pedagogickému procesu?

Na jedného človeka a matku zároveň, máte My nie sme štátna inštitúcia, ale zachytávame re− akcie učiteľov a snažíme sa im pomôcť, poradiť, in− dosť značné pracovné zaťaženie. Učíte v špeci− formovať. Nemáme jedinú inštitúciu, ktorá by flexi− álnej škole a vychovávate v školskom klube, bilne reagovala na potreby škôl a na potreby učite− v práci ste od rána do tretej popoludní. Dobro− ľov. Keď sa vyskytne nejaký problém, na Slovensku voľnícky sa angažujete, ste blogerka. Máte nemáme tím, ktorý by ho pomohol riešiť, prišiel na aspoň spoločenské uznanie? školu, zasiahol. Napríklad Slovenská školská in− V dnešnej dobe, keď poviete, že ste učiteľka, špekcia je len kontrolný orgán, nie metodický or− schytáte tak možno pár ironických poznámok a na gán. Metodicko−pedagogické centrá prevažne robia nás, špeciálnych pedagógov zo špeciálok, som už projekty a vzdelávajú v rámci nich. zachytila, ako škodíme deťom a pár iných neprí− jemných vecí. Mne to veľmi zle padne, lebo my tvr− Ministerstvo školstva? do pracujeme. V školstve ide o život, ide o budúc− Metodici z ministerstva sú mimo praxe. Ja si ne− nosť. My, učitelia, si nemôžeme dovoliť podceňo− viem predstaviť, že by niekto z Bratislavy prišiel do vať akúkoľvek situáciu, lebo ide o deti a máme zod− takej problémovej školy, pobudol tam nejaký čas, povednosť. Druhá vec je, že spoločnosť čaká, že zapojil sa do bežného procesu. budeme zodpovedať pomaly aj za „vývoj kurzu či svetový mier“. Nechceme zle, chceme pomôcť Takže sa nemáte s kým radiť? a riešiť.

Učitelia sa nemajú s kým radiť, preto oslovujú Ďakujem za rozhovor. Ingrid Ďurinová nás.

Foto: Ingrid Ďurinová

Nie je to presne definované? V školstve je viac typov asistentov?

Náplň každého jedného sa líši. Ale ako sú títo ľu− dia pripravovaní do praxe? Školy majú nastavené fi− nancie na asistenta na siedmu platovú triedu, čo je stredoškolské vzdelanie. Na asistenta s vysokoškol− ským vzdelaním nemajú peniaze. Je výhodnejšie brať si menej kvalifikovaného asistenta, lebo potom na tom tá škola stráca vlastné zdroje, musí mu doplácať mzdu.

Život bez občianstva v rodnej krajine Te dživel andro peskro them bi o themutňipen Nuqi Muqishta žije s manžel− kou a desiatimi deťmi v rodin− nom dome vysoko nad Saraje− vom. Narodil sa v Bosne a Her− cegovine (BiH), no časť svojho života prežil v Kosove. Napriek tomu, že v Sarajeve žije celá jeho rodina, nemá bosnianske ob− čianstvo a už niekoľko rokov bo− juje o to, aby mohol bez strachu ostať žiť v krajine, ktorú miluje.

O Nuqi Muqishta dživel la romňaha u le deš čhavorenca andro kher pro učipen paš o Sa− rajevo. Uľiľas andre Bosna u Hercegovina, no jekh kotor dživipen dživelas andro Koso− vo. The te andro Sarajevo bešel savori leskri fameľija, nane les o bosansko themutňipen u imar buter berša pes marel vaš oda, hoj te šaj te ačhel andro them, savo kamel, bi e dar. u Nuqi na trhu.

Číslo 5/2014

Nuqi sa narodil v roku 1974.

Keď bol malé dieťa, rodina sa

presťahovala do Sarajeva. V mes− te obkolesenom kopcami strávil pokojné detstvo, aj keď nebol nikdy registrovaný ako občan BiH a nikdy nechodil do školy.

Z Bosny a Hercegoviny ho vyhna− la až vojna, ktorá sa začala v roku 1992. Časť rodiny sa vtedy vrátila do Kosova, druhá časť zostala brániť obliehané Sarajevo. Nuqi− ho strýko bol počas vojny zabitý. „V Kosove sme žili do roku 1999, ale potom aj tam začala vojna,“ spomína Nuqi. Zo strachu o život svojej rodiny sa vrátil naspäť do Sarajeva. „My sme mali dom aj v Sarajeve, aj v Kosove, ale keď sme sa vrátili, nemali sme po− riadne kde bývať. Moji rodičia mali veľa detí a my sme sa museli postarať sami o seba.“ Nuqi mo− hol ostať v BiH ako žiadateľ o azyl z Kosova. V tej dobe bolo rodín s podobným príbehom mnoho. Celý čas žil v rómskej osade na kopci nad Sarajevom.

Nuqi od štátu nedostával žiadne príspevky, a zároveň mu jeho sta− tus nedovoľoval pracovať. Musel sa prebíjať, aby uživil početnú ro− dinu. V roku 2007 mu vypršal dočasný azyl, čo znamenalo, že ho aj s rodinou mohli deporto− vať naspäť do Kosova. V snahe vy− riešiť túto situáciu sa obrátil na mnohé úrady a organizácie, no bez úspechu. Nakoniec sa mu podarilo nájsť pomoc v organizá− cii Vaša prava BiH, ktorá posky− tuje bezplatnú právnu pomoc. „Kúpil som zdevastovaný dom a postupne ho opravil. Na zákla− de toho som mohol dostať do− časný pobyt v Bosne a Hercego− vine,“ opisuje Nuqi riešenie situ− ácie. Tým, že preukázateľne vlastnil nehnuteľnosť v BiH, dostal potvrdenie o dočasnom pobyte, čo však musí každý rok obnovovať. Po štyroch rokoch môže konečne požiadať o bos− nianske občianstvo. „V Kosove

− SOCIÁLNA OBLASŤ / REPORTÁŽ −

SERA − STRANA 5

Občianske združenie Proti prúdu (vydavateľ Nota bene) zorganizovalo v dňoch 15. až 17. ok− tóbra v Bratislave šiesty ročník medzinárodnej konferencie Ľudia bez domova. Na konferenciu s hlavnou témou „Ako ďalej?“ sa prihlásilo vyše 130 zástupcov organizácií tretieho sektora, charít a pracovníkov mestských zariadení z celého Slo− venska. Prítomní boli dobrovoľníci v pomáhajú− cich profesiách, aj niekoľko predajcov časopisu Nota bene. Počas panelov a prezentácií zazneli šťavnaté diskusie, odborné analýzy, aktuálne výskumy a prípadové štúdie. Inšpiratívne skúse− nosti odzneli v prednáškach zahraničných hostí z Čiech, Maďarska a Belgicka. Práve oni zmienili vo svojich prezentáciách trend, že narastá počet ľudí bez domova z radov Rómov.

Počas troch dní mali ľudia z rôznych sektorov prí− ležitosť viesť dialóg, a zároveň sa inšpirovať vo svojej práci zahraničnými príkladmi. Hovorilo sa o oveľa širšej skupine ľudí, teda nielen o tých, ktorí sú aktu− álne bez domova. Dnes sú na Slovensku vážne ohro− zení bezdomovectvom ľudia v dlhovej pasci, dlhodo− bo nezamestnaní, či ľudia s nízkymi príjmami.

Ako ďalej? Šiesty ročník konferencie otvorila Sandra Tor− dová z občianskeho združenia Proti prúdu, známe− ho ako vydavateľa časopisu Nota bene. Hlavnou té− mou podujatia bola jediná otázka, motto roku 2014: „Ako ďalej?“ Na Slovensku platí od roku 2008 obligatórna pôsobnosť obcí v sociálnych službách.

Zákon o sociálnych službách síce preniesol kompe− tencie na obce, avšak nenúti samosprávy k tomu, aby výdavky na sociálne služby transparentne zve− rejňovali. Práve nepopulárne služby pre ľudí bez domova vykonávajú v najväčšej miere neziskové subjekty a cirkvi, ktoré sa ale nachádzajú v ne− udržateľnej finančnej situácii. Riaditeľka Nadácie Pontis Lenka Surotchak uviedla, že riešenie bezdo− movectva nie je populárnou témou ani pre filantro− pické kruhy.

Príklady dobrých skúseností z Európy O európskom kontexte riešenia problematiky bezdomovectva hovorila Ruth Owen, zástupkyňa Európskej federácie národných združení pracujú− cich s ľuďmi bez domova, FEANTSA. Organizácia má 150 členov a predsedníctvo v Bruseli. Ruth Owen uviedla príklady z Fínska, Holandska a ďal− ších európskych krajín, kde je dlhodobo rozvinutá sociálna politika a existuje tu aj špeciálna politika, ktorá sa venuje iba bezdomovectvu. Stratégia je po− stavená na princípe, že je nutné zabezpečiť ako pr− vé bývanie a následne sociálnu pomoc a prístup ku zdravotným službám. Úspešný model je housing first, čo znamená „bývanie najskôr“. V Európe nie je trendom v sociálnych službách hasenie problémov, ale predovšetkým prevencia a podporované sociál− ne bývanie.

Výsledky výskumu v Maďarsku Nóra Teller z Metropolitan Research Institute v Budapešti prezentovala stratégiu riešenia bezdo− movectva v Maďarsku, ktorá vyplynula z výskumu realizovaného budapeštianskym inštitútom. Nut− ným predpokladom stratégie bolo získanie dát o počte ľudí bez domova v Maďarsku. Spočítanie re− alizujú každoročne a hoci informácie získavajú z troch zdrojov, čísla sa líšia. Odborníci odhadujú, že v Maďarsku je 30 tisíc ľudí bez domova, avšak pri spočítaní sa ku nim prihlásilo len 10 tisíc ľudí. Tre− tím zdrojom odhadov sú ubytovatelia, ktorí poskyt− li asi desaťtisíc postelí. V rámci výskumu sa pokúšali zistiť škálu problémov vedúcich k strate domova a stanoviť sociálny profil človeka bez domova. Najpo− četnejšou skupinou sú muži v strednom veku, slo− bodní alebo rozvedení. Z výskumu tiež vyplynulo, že sa výrazne zvýšil počet Rómov medzi ľuďmi bez domova v Maďarsku. nemám nikoho. Celá moja rodi− na žije tu, v Bosne a Hercegovi− ne. Ja milujem Bosnu a Hercego− vinu, považujem ju za svoju kraji− nu a nechcem ju opustiť. Tri deti sa mi narodili v Kosove a sedem detí v BiH. Moje deti tu chodia do školy. Jediné, po čom túžim, je mať občianstvo BiH,“ hovorí.

Do školy Nuqi nikdy nechodil, nevie písať ani čítať. Napriek tomu si vedie o svojom prípade podrob− nú evidenciu a uchoval si všetky dokumenty. „Podali sme žiadosť o občianstvo, a teraz nám zostáva len čakať,“ hovorí. Potom, ako zís− ka občianstvo, bude sa môcť zlega− lizovať aj pobyt celej jeho početnej rodiny. Ani v súčasnosti Nuqi ne− dostáva žiadne príspevky od štátu.

Rodinu živí tak, ako sa dá. „Predá− vam na blšom trhu. Každú nedeľu tam prídem o piatej ráno, roz− ložím tovar a ak vidím nejaké zau− jímavé veci, kúpim ich. Predávam najmä staré veci. Niekedy ich náj− dem, no najčastejšie kupujem a následne predávam.“ Byť celý deň na trhu je náročné. Nuqi si prenajíma priestor a platí dopravu Rómom, ktorí vozia predajcov s tovarom v mikrobuse. Zárobky sú rôzne. Podľa Nuqiho sa v po−

Česko vylaďuje koncepciu Ilja Hradecký z organizácie Naděje prezento− val metódu, akou tvorili Koncepciu pre Prahu v roku 2011. Podľa odhadov ministerstva práce a sociálnych vecí žije v Českej republike bez strechy nad hlavou 30 tisíc ľudí, pričom 27,5 tisíc v samotnej Prahe a ďalších 100 tisíc ľudí je ohro− zených stratou domova. V Čechách je dnes už tre− tia generácia bezdomovcov, pričom 48% z nich sú mladí ľudia, ktorí prešli inštitucionálnou výcho− vou. Situáciu môže zhoršiť novoprijatý občiansky zákonník, v ktorom je zakotvená slabšia ochrana nájomníkov bytov. V Česku, podobne ako u nás, funguje viacstupňový model riešenia problemati− ky bezdomovectva: ulica – denné centrum – noc− ľaháreň – azylový dom – komerčná ubytovňa – so− ciálne bývanie s podporou – samostatné nájomné bývanie. Ilja Hradecký ako spoluautor koncepcie považuje za vhodné riešenie sociálnej intervencie model housing first. Uvádzal príklad z Kanady, kde majú už skúsenosť, že jeden vložený dolár znamenal pre spoločnosť úsporu dvoch dolárov. „Bezdomovec je drahší, ako podchytenie rodiny, ktorá neplatí nájomné a skončí na ulici,“ povedal.

Cieľom českej koncepcie je to, aby v roku 2020 nemusel byť nikto, kto nechce, na ulici. Vyžaduje to ale adekvátne sociálne služby a predovšetkým nadväznosť bývania. Predpokladom úspechu je také sociálne bývanie, ktorým je byt, čiže nie uby− tovňa ani iná inštitúcia. Kvalita bývania s podpo−

slednej dobe ľudom nechce kupo− vať, najmä kvôli kríze. Jeho tovar je zväčša vhodný na dekoráciu in− teriéru. Predáva vázy, sošky, busty, šperkovnice, staré hodiny, obrazy, bižutériu, prstene. Pri tejto práci mu pomáhajú aj jeho staršie deti.

Napriek ťažkému životu sa Nuqi na nič nesťažuje. Jediné, po čom túži, je stať sa právoplatným občanom krajiny, v ktorej vyrastal a kde žije celá jeho rodina. Chce mať rovnaké práva, ako ostatní obyvatelia Bosny a Hercegoviny.

Nuqi uľiľas andro berš 1974.

Kana mekh sas čhavoro, leskri fa− meľija geľas te bešel andro Sara− jeva. Andro foros maškar o plaja les sas šukar čhavoripen, the te ňikana na sas andre registracija sar o themutno BiH u ňikana na phirďas andre škola. Andal e Bosna u Hercegovina len avri tradľas o mariben, savo chudľas andro berš 1992. Jekh kotor fa− meľija geľas pale andro Kosovo, dujto kotor ačhiľas te ľikerel o Sarajevo, paš o savo sas e arma− da. Le Nuqiskro kakus murdarde andro mariben. „Andro Kosovo bešahas dži o berš 1999, aľe paľis the odoj

chudľas o mariben,“ leperel o Nuqi. Daratar pal o fameľijakro dživipen, geľas pale andro Sara− jevo. „Sas amen o kher the andro Sarajevo, the andro Kosovo. Ka− na avľam pale, na sas amen kaj te bešel. Mira da the dades sas but čhavore u amen musaj samas te kerel pašal peste.“ Nuqi šaj sas te ačhel andro BiH sar o dženo, so rodel azil andal o Kosovo. Ole beršende odoj sas but fameľiji av− ka. Sakovar bešelas andre roma− ňi osada pro učipen paš o Saraje− vo. Nuqi na chudelas le the− mestar ňisave love u leskro statu− sos leske na mukhela te kerel buťi. Musaj sas pharipnaha te marel, hoj te ľikerel e fameľija.

Andro berš 2007 leske agorinďas o aziloskro statusos, olestar o Nuqi la fameľijaha šaj sas bičha− do pale andro Kosovo. Zumave− las kadi situacija te žužarel, man− gľas o žutipen but rajipnendar u organizacijendar, no na resľas ňič. Pro agor arakhľas o žutipen andre organizacija Tumare čači− pena BiH, savi del o bilovengro legalno žutipen. „Cinďom o roz− mardo kher u jekh pal o jekh, lačharďom les. Olestar šaj somas te chudel o dočasno šajipen te

rou terénnej služby môže viesť k dosiahnutiu cie− ľa, ktorým je úplné sociálne začlenenie. Paralel− nou podporou musia byť zdravotnícke služby, ktoré sú pre bezdomovcov ťažko dosiahnuteľné vo verejnom zdravotníctve, ďalej kaplánska služba a potravinová pomoc. „Represia sa nehodí do našej európskej civilizácie. Vysťahovanie z by− tu bez faktickej náhrady je len presúvaním prob− lému,“ povedal Ilja Hradecký. Navrhnutá koncep− cia s viacstupňovým modelom a housing first na redukciu rizík bola v ČR prijatá vládou v roku 2013.

Armáda spásy pomáha Rómom na Morave Koncepciu sociálneho bývania v Armáde spásy Ostrava predstavil Antonín Plachý. V Ostrave tvorí rómska klientela až 90% sociálne vylúčených ľudí bez domova. Organizácia sa dohodla s mestom Ostrava, kde spravuje 51 obecných bytov a s mes− tom Brno, kde majú k dispozícii 20 obecných by− tov. Armáda spásy garantuje, že užívanie obecných bytov bude prebiehať podľa stanovenej metodiky práce s užívateľmi. Sociálni pracovníci pracujú na prevencii straty bývania s rodinami, jednotlivcami, so seniormi ohrozenými chudobou. Komunikujú s majiteľmi bytov a obecnými či mestskými úrad− mi. Cieľom je dosiahnuť zvýšenie kompetencií u klientov, aby sa predišlo strate nájomného býva− nia ale aj kultivácia verejnej mienky a prevencia predsudkového správania. ačhel andre Bosna u Hercegovi− na,“ phenel o Nuqi. Soske sika− ďas o faktos, hoj les hin o kher andro BiH, chudľas o mukhipen te bešel andro them. No oda mu− saj te mangel sako berš. „Andro Kosovo man nane ňi− ko. Savori miri fameľija bešel adaj, andre Bosna u Hercegovina.

Me but kamav e Bosna u Herce− govina, dikhav la sar miro them u na kamav la te mukhel. Trin mi− re čhavore uľile andro Kosovo u efta ťhavore andro BiH. Mire čhave adaj phiren andre škola.

Jekh, so bares kamav, hin te chu− del o BiH themutňipen.

Nuqi ňikana na phirelas an− dre škola, na džanel te pisinel u te genel. The avka peske ľike− rel e detailno evidencija pal pes− te u hin les savore dokumenti. „Diňam andre o mangipen vaš o themutňipen u akana sam ča te užarel,“ phenel. Paľis, kana chudela o themutňipen, šaj ke− rel e legalizacija the leskra bara fameľijake.

O Nuqis akana na chudel ňi− save love le themestar. Pre fa− meľija kerel, so šaj. „Bikenav pro purano pľacos. Sako kurko odoj avav ki o pandž ori tosara, dav

Slovensko má vážne problémy v legislatíve Najviac ľudí bez domova žije v hlavnom meste.

Mesto Bratislava oficiálne prijalo v júni 2013 doku− ment Koncepcia riešenia problematiky ľudí bez domova v hlavnom meste SR Bratislava. Nadácia Pontis a spoluautori koncepcie OZ Proti Prúdu, OZ Vagus a Depaul Slovensko n. o. v rámci progra− mu Advokáti Pro Bono zadefinovali systémové problémy, ktoré bránia ľuďom bez domova začle− niť sa: oddlžovanie a zamestnávanie ľudí bez do− mova a problematika trvalého pobytu a dokladov. „Miesto trvalého pobytu určuje príslušnosť ku všetkým orgánom verejnej správy, prostredníc− tvom ktorých získava človek prístup k sociálnym a zdravotným službám a k službám zamestnanos− ti,“ píše sa v správe pracovnej skupiny Advokáti Pro Bono. „Nedostupnosť inštitúcií a úradov v mieste skutočného pobytu ľudí vedie k ich zby− točnému a nezmyselnému zadlžovaniu v oblasti zdravotného poistenia, k zvyšovaniu nezamestna− nosti, k zvyšovaniu nákladov na ich zdravotnú sta− rostlivosť a v konečnom dôsledku aj k zvyšovaniu počtu obyvateľov bez domova,“ konštatujú experti z oblasti práva.

Sociálna mapa Slovenska ukazuje, že najzadlženej− ší ľudia žijú na juhu a východe krajiny. Práve kombi− nácia trvalého pobytu a zadlženosti sú akési spojené nádoby, ktoré tlačia človeka do dlhovej pasce.

Text: Ingrid Ďurinová, foto: Roman Čonka

u Nuqi s rodinou.

avri miro tovaris u te dikhav vare− save interesantna purane buťa, cinav len. Bikenav nekh buter purane buťa. Varekana len arakhav, no nekh buter len cinav u paľis bikenav.“ Te ačhel savoro ďives pro pľacos hin pharo.

O Nuqi poťinel vaš o than u poťinel o dorm le Romenge, save ľidžan le manušen the len− gro tovaris pro pľacos andro mikrobus. O rodipen nane sako− var jekh. Andro palune ďivesa o manuša, vašoda, hoj hin kriza,

na kamen te cinkerel. O Nuqis nekh buter bikenel o dekoraciji.

Kana bikenel, žutinen leske leskre phureder čhavore.

The te les hin pharo dživipen, o Nuqis na phenel bilačhe lava.

Jekh so kamel hin te ačhel o le− galno themutno andro them kaj barolas u kaj bešel savori leskri fameľija u te chudel sajekh čači− pena sar o aver themutne andre Bosna u Hercegovina.

Text a foto: Paula Ďurinová, preklad: Erika Godlová

Číslo 5/2014

SERA − STRANA 6

− SOCIÁLNA OBLASŤ −

Modrý dom je neslávne známa sociálna ubytovňa na Ča− pajevovej ulici v Petržalke. Dom, v ktorom bývajú rodiny s e− xistenčnými problémami a nejasnou budúcnosťou. Bra− tislavská mestská časť ho minulý rok predala za jedno euro súkromnej firme. Hovorí sa o jeho búraní, no obyvatelia Modrého domu stále nevedia, čo s nimi bude. Občianske združenie Mládež ulice pracuje s miestnymi deťmi a rodina− mi už od roku 2004. V auguste tohto roku sme sa rozprávali s Karin Andrášikovou, ktorá vedie nízkoprahový program v sociálnej ubytovni Modrý dom. Karin vyštudovala apliko− vanú sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Náš rozhovor sa týka nielen komplikovanej situácie v ubytovni, ale aj problémov, s ktorými sa dnes pri práci stretávajú sociálni pracovníci. Hovorili sme aj o aktivitách združenia Mládež ulice a možnej prevencii vzniku sociálne vylúčených komunít.

Aká je história Modrého domu?

Modrý dom ako taký patril až do veľmi nedávnej minu− losti mestskej časti Bratislava−Petržalka. Postavili ho v de− väťdesiatych rokoch ako klasické nájomné byty pre rodiny.

Dosť výrazný problém Modrého domu podľa mňa je, že tie byty sú veľmi nekvalitne a zle postavené. Celé steny sú v podstate vyplnené polystyrénom, čo je absolútne nevyho− vujúce. Mali to byť byty nízkeho štandardu pre ľudí, ktorí si možno nemôžu dovoliť zobrať hypotéku alebo platiť veľký nájom. Nemyslím si ale, že úsporným riešením je pripojiť všetko na elektrinu. V Modrom dome sa voda zohrieva na elektrine, varí sa na elektrine, čo je podľa mňa jeden z naj− drahších spôsobov fungovania v domácnosti. Koncept bol taký, že sa tam mali nasťahovať rodiny, ale z dôvodu nekvali− ty tých bytov o to nebol veľký záujem. Rozhodli teda, že z objektu spravia sociálnu ubytovňu. Vysťahovali tam nepla− tičov v podstate z celej Bratislavy. Zväčša sú to rómske rodi− ny. Tieto rodiny presunuli na jednu kopu, a tak vlastne vzni− kol Modrý dom.

Dom dostal svoj názov podľa modrej fasády. Málokto však vie, ako tam vyzerajú byty a aké rodiny v ňom žijú.

Je to taký klasický pavlačový dom. Má prízemie a dve poschodia, vo vnútri je dvor. Všetky byty sú rovnaké, ale veľ− mi malé. Vchádza sa do malej chodbičky, v ktorej je kuchyn− ský kútik. Kúpeľňa je spojená so záchodom a druhá miest− nosť je tá obytná. Je to skutočne veľmi malé. V každom byte žije väčší počet ľudí. Mne osobne sa ten dom naozaj páči, no nastala tam proste chyba v tom, že dali na kopu ľudí, ktorí majú existenčné problémy. Nebolo to len o tom, že nestíhali platiť nájomné, ale boli tam aj iné problémy spojené s feno− ménom chudoby a nezamestnanosťou. Neskôr sa k tomu pridružila, čo je podľa mňa tiež dôsledok chudoby, aj krimi− nalita, vandalizmus, drogy, sex biznis a podobné veci. Spo− čiatku bol ten dom naozaj pekný, aj teraz na to ľudia spomí− najú. Často tam žili širšie rodiny, napríklad v jednom byte žila pani s mužom a deťmi a vo vedľajšom byte jej sesterni− ca, alebo brat, a tak podobne. Potom sa ale niektorým rodi− nám podarilo odísť. Našli si podnájom v iných domoch.

O bratislavskom Modrom dome, nízkopra− hových programoch a dôležitosti vzťahu medzi klientom a sociálnym pracovníkom Prázdne byty obsadili cudzí ľudia, ktorí tam v podstate nikdy nemali čo robiť a boli to buď užívatelia drog alebo ľudia bez domova, ktorí tam vytvorili squat. Modrý dom potom išiel dole vodou. Hromadili sa tam odpadky a ten objekt sa po− stupne zdevastoval.

Ako sa združenie Mládež ulice dostalo k práci s jeho obyvateľmi?

Ako ste sa dostali k tejto práci?

Pracovala som predtým v Nitre v nízkoprahovom centre a robila som s užívateľmi drog. V Modrom dome pracujem, odkedy som sa pred dvomi rokmi presťaho− vala do Bratislavy. Ľudia, ktorí pracujú v nízkoprahoch v Bratislave, založili Asociáciu nízkoprahových progra− mov pre deti a mládež. Cieľ tejto asociácie bol, aby združovala nízkoprahové programy, ktoré na Slovensku ešte nie sú bežnou vecou. Chceli sme spojiť sily, aby sme mohli vyjednávať, napríklad aj s ministerstvom a získavať finančné zdroje na skvalitňovanie tých služieb. Dostala som sa do predsedníctva tejto asociá− cie a spoznala som sa s Petrom Kulifajom, predsedom združenia Mládež ulice. Keď som sa presťahovala do Bratislavy, pracovala som niekde inde, no mala som chuť robiť dobrovoľníčku. Združenie Mládež ulice bolo pre mňa symbolom naozaj kvalitne poskytovaných služieb a chcela som robiť práve s nimi. Istý čas som fungovala ako dobrovoľníčka, a keď získali financie, prešla som do pracovného pomeru.

u Karin Andrášiková

List Ježiškovi / O ľil je Ježiškoske Do redakcie nám prišiel list. Píše ho Martin z Batizoviec a niekoľko riadkov doplnila aj jeho mama Brigita a otec Ján. Martin má dvanásť rokov a troch súrodencov, bratov Jožka (10), Janka (15) a sestru Agnesu (13). Tak, ako v mnohých iných rodinách s nízkymi príjmami, ani tieto deti nebudú mať pod stromčekom balíčky zabalené vo fareb− nom baliacom papieri. Darčeky na Via− noce nedostane veľa rómskych detí na Slovensku. Ich rodičia na ne proste ne− majú peniaze. Tieto deti dostanú klasic− kú Štedrú večeru a úprimnú lásku od svojich najbližších. Do naplnenia kúzla Vianoc im bude chýbať to, čo majú na tomto sviatku najradšej všetky deti.

Martin sa rozhodol o svoje detské prá− vo na vianočný darček zabojovať a požiadal prostredníctvom našich no− vín Ježiška o podporu. Mama popísala pocity rodičov, ktorí by svojim deťom dali všetko, čo im na očiach vidia. Pri− dali aj veľmi pekné a dojímavé želanie, za ktoré ďakujeme.

Milý Ježiško. Dostal som možnosť Ti napísať. Veľmi ma to potešilo, že sú ľudia, ktorí kráčajú cestou s Bohom. Na svete je veľa detí, ktoré by veľmi uvítali

Číslo 5/2014

Vzniklo to v podstate ako dobrovoľnícka iniciatíva. Sku− pina mladých ľudí, ktorí mali všetci prácu v nejakých fir− mách, ale zaujímali sa o spoločnosť, začala najskôr praco− vať v Pentagone, v druhej takejto komunite v Bratislave. Do Pentagonu potom prišiel Detský fond Slovenskej republiky s profesionálnou prácou a založili si tam svoj klub. Pracujú tam doteraz. V tom čase akoby vznikal Modrý dom. Problé− my tam boli viditeľné, a tak sa títo dobrovoľníci presunuli tam. Nejaký čas fungovali čisto ako dobrovoľníci, nebolo to ešte také profesionálne, ale chceli, aby deti z toho domu zmysluplne trávili voľný čas. V roku 2002 založili občianske združenie a v roku 2004 začala taká naozaj profesionálna práca s profesionálnymi sociálnymi pracovníkmi. Je to teda už desať rokov, čo je združenie Mládež ulice v Modrom dome.

darčeky na Vianoce. Nie je možnosť obdariť všetkých tým, čo by potešilo každého z nás. Mojím začiatočným prianím pre všetkých je pevné a silné zdravie, ktoré posilní každého na ceste svojho neľahkého života, úsmev, ktorý je liekom všetkých bolestí a šťastie, ktoré nás má sprevádzať v ťažkých chvíľach. Volám sa Martin, mám dva− násť rokov a bývam v dedinke Batizov− ce, kde ležíme pod Vysokými Tatrami.

Mám veľmi veľa prianí, prvé som Ti na− písal začiatkom listu. Som milovníkom futbalu a športu sa intenzívne snažím venovať. Vo voľnom čase, keď som do− ma, tak trávim deň tak, že prepínam programy na futbal a hrám s nimi vý− krikmi a držaním palcov, aby vyhrali.

Som fanúšikom futbalistu Mareka Hamšíka. Veľmi by som chcel darček vo forme hracej konzoly Xbox – 360.

Dal by som preto všetko, aby som mo− hol okúsiť zahrať si doma. Prosím Ťa veľmi, zažil som si šťastné chvíle, čomu som rád, ale radosť neviem opísať, čo by som asi urobil, keby som dostal tú hraciu konzolu. To by bol môj druhý najkrajší darček v mojom živote. Rodi− čov mám nepracujúcich, nemajú

šuduj berša u duj phrala Jožko (10), Janko (15) u e phen Agnesa (13). Sar andro but aver fameľiji kaj phiren frima love, aňi ola čhavore na arakhena tel o jezulankos o pakos paťardo andro šu− kar papirošis. O daňipena pre Karačoňa but romane čhavore pre Slovaťiko na chuden. Lengre fameľijen jekh laveha pre oda nane love. Ola čhavore chuden o klasicko raťakro chaben u čačo kam− biben lengre paše dženendar. Hoj te avel e Karačoňakri magija pherďi, oleske mekh kampel oda, so nekh buter kamen savore čhavore. Martin peske phenďas hoj vaš o leskro čhavorikano čačipen pre Kačačoňakro diňipen pes marela u prekal o amaro ľil mangľas le Ježiškostar o žutipen. E daj pisinďas pal oda, sar pen šunen, kana kamenas le čhavorenge te del savoro, so lenge pro jakha dikhen. Pisinde mekh šukar u but zoralo mangipen, vaš soske lenge paľi− keras.

Kedvešno Ježiško. Chudľom o ša− jipen Tuke te pisinel. But somas loša− lo, hoj hine o manuša, save phiren le Devľikane dromeha. Pre luma hin dos− ta čhavore, save enas ľošale teš aj te * * * chuden vareso pre Karačoňa. Našťi te Andre redakcija amenge avľas o ľil. del sakoneske oda, so sako jekh Pisinel les o Martin andal o Batizovce dženeske anela loš. Miro jekhto man− u varesave lava pisinďas the leskri daj gipen hin lačho u zoralo sasťipen, savo Brigita u o dad Ján. Martinoske hin de− zorarel sakones pro drom andro len− možnosť mi ju zakúpiť. Dostal som veľ− kú nádej ju mať, keď mi mama a otec oznámili, že Ti môžem napísať, aký dar− ček by som chcel pod vianočným stromčekom. Martin Pre mňa, ako rodiča, je veľmi ťažké počúvať, čo mi syn hovorí, aby som pí− sala. Je to pre mňa ako tvrdá rana, že túži po niečom, čo mu ako rodičia nevieme dať. Je to ťažké veľmi, snažíme sa pre sy− na urobiť maximum, síce malým tem− pom, ale pohýname sa. Ale na darček, ktorý syn očakáva, nemôžeme dať, ne− máme na to. Máme ešte okrem Martinka tri deti a s príchodom Vianoc je to ťažké.

Verím, že na Vianoce očarujúcim svetlom božím rozkvitne všetko, naj− mä veľká radosť u detí, u ľudí. Prajem tým, ktorí nám dali možnosť napísať Vám, nech Vás Boh ochraňuje každým dňom, nech je Vám osvietený deň života, požehnaný vo veľkom božom svetle. Pripájam adresu: Martin Pačaj, Cintorínska ulica 341/5, 059 35 Bati− zovce, okres Poprad. S pozdravom, rodičia Brigita a Ján.

Čo je to nízkoprahové centrum a aké aktivity robí?

Nízkoprah je podľa mňa naozaj výborná cesta práce s deťmi, ktoré napríklad nemajú možnosť zaplatiť si centrum voľného času alebo chodiť v škole na nejaké krúžky. Napriek tomu chcú niekam patriť, niekde byť a nízkoprahové kluby im túto možnosť dávajú. Nízkoprahové princípy spočívajú v tom, že sú ľahko dostupné pre klienta. Tie programy sú väčšinou tam, kde klienti reálne sú. Buď sú v teréne, ako my v Modrom dome, alebo v klube. Klub máme napríklad na Rendezi, kde máme tiež náš program. Je to bezplatné, ano− nymné, to znamená žiadne prihlášky alebo registrácie. Po− čas otváracích hodín môžu deti kedykoľvek prísť, odísť. To sa týka aj aktivít. Deti prichádzajú a nemusia sa do žiadnej aktivity zapojiť. Je to kvôli tomu, aby nízkoprahové kluby vy− tvárali bezpečné prostredie. Aby deti nemuseli tráviť čas vonku na ulici alebo keď ho tam aj trávia, tak môžu byť aspoň v kontakte s nami. Tým, že sme tam s nimi, vytvárame bez− pečné prostredie. Snažíme sa to viesť tak, aby deti samé pri− chádzali s nápadmi, počúvame čo potrebujú, aké sú ich ná− zory, čo ich zaujíma. Potom, keď všetko pozbierame, tak to s nimi vieme realizovať.

Nízkoprahové programy sa teraz využívajú nielen pri síd− liskovej mládeži. Ja som napríklad pracovala v Nitre na veľ− kom sídlisku Klokočina, kde deti nemajú čo robiť. Nízkopra− hy sa ale veľmi často využívajú aj vo vylúčených komuni− tách. Okrem komunitných centier vznikajú aj tie nízkopraho− vé. Je to skvelá vec pre deti, ktoré si nič iné nemôžu alebo nechcú dovoliť.

Aký je rozdiel medzi nízkoprahom a komunitným cen− trom?

Komunitné centrum môže mať ten prah vyšší. Niektoré služby môžu byť spoplatnené, ale samozrejme nemusia.

Keď tam klient príde, tak sa od neho vyžaduje, aby naozaj niečo robil. Nízkoprahové centrá majú nízky prah toho, čo sa od klienta vyžaduje alebo očakáva. Rozdiel je tiež v tom, že

gro na lokho dživipen, o asaben, savo sasťarel savore dukha u bacht, save paš amende te terďol andro pharipena.

Miro nav hin Martin, hin man dešuduj berša, hin man dešuduj berša u bešav andro gavoro Batizovce, savi hiňi tel o Uče Tatri. Hin man but mangipena, jekhto Tuke pisinďom andro ľil. But ka− mav futbal u intenzivno zumavav te ke− rel o športos. Kana man nane so te ke− rel, kana som khere, miro ďives džal avka, hoj rodav o programi kaj sikaven futbal u khelav lenca avka, hoj viskinav u ľikerav lenge o angušťa, hoj te avri khelen. Som o fanušikos vaš o futba− listas Marek Hamšík. But kamavas te chudel e kheľibnaskri konzola Xbox – 360. Davas savoro vaš oda, hoj teš aj te khelel oda khere. Mangav Tut but, sas man bachtale ďivesa, vaš soske paľikerav, no aňi na džanav te phenel pal e loš, so keravas, te chudľom e kheľibnaskri konzola. Oda sas miro dujto nekh šukareder diňipen andro dživipen. Miro dad the daj na keren buťi, našťi mange oda te cinel. Chud− ľom baro paťaben hoj la chudava, kana mange e daj u o dad phende, hoj Tuke šaj te pisinel, so kamavas te arakhel tel o jezulankos. Martin Mange, sar la dake, hin but phares te šunel, so mange o čhavo phenel, hoj te pisinav. Oda pre mande zorales

perel, hoj kamel vareso, so leske sar e fameľija našťi te del. Oda hin phares, zumavas te kerel vaš o čhavo so šaj, prekal o lokho tempos, no džas angle.

No pro diňipen, savo užarel o čhavo, pre oda amen nane, našťi oda leske te del. Bi o Martinkus amen hin mekh trin čhavore u kana avel e Karačoňa, avel o pharipen. Verím, že na Vianoce oča− rujúcim svetlom božím rozkvitne všet− ko, najmä veľká radosť u detí, u ľudí.

Prajem tým, ktorí nám dali možnosť napísať Vám, nech Vás Boh ochraňuje každým dňom, nech je Vám osvietený deň života, požehnaný vo veľkom božom svetle. Pripájam adresu: Martin Pačaj, Cintorínska ulica 341/5, 059 35 Batizovce, okres Poprad. S pozdra− vom, rodičia Brigita a Ján.

Paťav, hoj pre Karačoňa le šukar devľikane uduteha savoro barol, nekh buter bari loš le čhavorengri, le manu− šengri. Mangav savorenge, so amen− ge dine o šajipen te pisinel Tumenge, hoj Tumen o Del te arakhel sako ďives, hoj Tumenge o kham te taťarel sako ďi− ves, te adinel andro baro Devľikano udut. Dav amari adresa: Martin Pačaj, Cintorínska ulica 341/5, 059 35 Bati− zovce, okres Poprad. Ačhen Devleha, e daj Brigita, o dad Ján Text: Ingrid Ďurinová, preklad: Erika Godlová

− SOCIÁLNA OBLASŤ −

SERA − STRANA 7 problémom je, že sa to ale nedeje. Kontaktovali sme ich niekoľ− kokrát a snažíme sa s nimi komunikovať, pretože je okolo toho veľké ticho. Chcem byť optimistická a dúfam, že sa nestane to, že nám dajú vedieť, keď sa pôjde o týždeň búrať a zaplatia tým ľuďom na mesiac nejakú ubytovňu. Snažíme sa komunikovať nielen s firmou, ale aj s mestskou časťou, ktorá je veľmi proble− matická v komunikácii. Oni tvrdia, že s nami komunikujú, ale nie je to pravda. Stále sa odvolávajú na to, že Modrý dom už má súkromná firma. Tá firma ale vraj nemá všetky práva, aby mohli v tejto veci slobodne jednať. Takže my sa nemáme s kým partnersky baviť a oni si nás takto prehadzujú. Je to neférové aj voči súčasným obyvateľom Modrého domu, ktorí sú vystraše− ní a nevedia, čo s nimi bude. Takisto sme oslovili magistrát a bratislavský samosprávny kraj, ale v ich kompetencii to nie je.

Uvidíme, čo sa stane. Keď budú obyvatelia Modrého domu bý− vať rôzne po Bratislave, sme pripravení na to, že s nimi budeme naďalej pracovať. Bude to tiež terénna práca, ale už nie iba v jednej komunite. Ak tie rodiny budú chcieť, budeme naďalej pracovať s deťmi, aj s nimi. Najhoršie to bude zrejme na začiat− ku, pretože sa asi rozpŕchnu po Petržalke, kde už majú vytvore− né sociálne väzby. Prechod bude veľmi náročný, pretože vie− me, že obyvatelia Petržalky nemajú radi Rómov, majú pred− sudky a celkovo ani Modrý dom nemajú radi. Je možné, že tie vzťahy budú zo začiatku škrípať, a preto považujem za dobré, ak tam zo začiatku budeme a pomôžeme aj s mediáciou celého procesu.

komunitné centrá poskytujú viacero služieb. Sú sústredené v budove, kde sú služby pre matky s deťmi, občianska po− radňa, právna poradňa alebo aj zdravotné služby, výmena ihiel, zdravotníckeho materiálu a podobne. Tiež tam môže byť aj klub pre deti, škôlka. Na druhej strane nízkoprahový klub, ktorý robíme my v Mládeži ulice, je primárne určený pre deti a mládež. Samozrejme, že keď sme v nejakej komu− nite, tak pracujeme aj s rodičmi, ale zameriavame sa najmä na tie deti.

tí, iba Rómov, ale terénna práca sa robí s aj užívateľmi drog, s ľuďmi bez domova, so seniormi. Robí sa proste všade tam, kde neprichádza klient za sociálnym pracovníkom, ale pri− chádza sociálny pracovník za klientom. Naša terénna sociál− na práca prebieha tak, že máme stanovené dni a čas, kedy si dáme na chrbát ruksak s pomôckami podľa aktivít, ktoré plá− nujeme s deťmi robiť. Vždy ideme na terén minimálne dvaja.

Prídeme priamo do Modrého domu, a tam sa rozdelíme podľa toho, čo treba robiť. Dopredu vieme, aké máme úlohy z minula, či sme niekomu sľúbili, že niečo zistíme alebo pri− Funguje v Modrom dome spolupráca s rodičmi? nesieme. Porozhliadneme sa, aké deti sú tam. Zistíme, ktoré Myslím si, že zo začiatku bolo dosť ťažké získať si ich dô− chcú byť momentálne s nami, ktoré možno neskôr. Zvyčajne veru. Deti si rýchlejšie zvyknú na nových ľudí, najmä keď sa má každý z nás pripravené iné druhy aktivít a podľa toho ich im páčia aktivity a veci, ktoré prinášajú. Nemyslím teraz ma− ponúka deťom. Potom sme tam na schodoch, na chodbách. teriálne veci, ale to, keď ich niekto príjme, dáva im podporu, K rodinám, ktoré nám dovolia, ideme do bytu. Je to rôzne. počúva ich, chce s nimi tráviť čas a robí zábavné aktivity. Predtým sme využívali lúku pri Modrom dome, no teraz je to Deti to ľahšie príjmu ako dospelí, tí sú asi menej dôverčiví po celé oplotené, pretože sa v okolí stavajú nové nájomné byty. ťažkých skúsenostiach, ktoré majú. Práve teraz riešime vážnu vec, a to je búranie Modrého domu. Preto sme ešte Na vašej webovej stránke som si všimla, že ste v mi− viac v kontakte s rodičmi. Oni vedia, že im vieme pomôcť nulosti s deťmi organizovali aj tábory. s tou situáciou, aj s inými vecami, s ktorými si nevedia pora− Tento a minulý rok sme tábory nerobili, pretože sme ne− diť, napríklad pri komunikácii s inštitúciami. Robíme tiež získali financie. Zvykli sme ich ale robiť. Ten tábor bol v pod− predškolskú prípravu, a preto často komunikujeme s matka− state odmena, buď za doučovanie, alebo za takú etapovú hru. mi. V tom prípade sa aj veľmi často zapájajú do niektorých Tá hra spočívala najmä v aktivitách s predškolákmi, pri kto− komunitných aktívít. Ide to samozrejme ťažšie, netreba mať rých si oni neuvedomujú, že sa učia, pretože ich to strašne veľké očakávania. Oni majú svoje deti naozaj radi a nikto ne− baví. Robia sa s nimi rôzne grafomotorické cvičenia, cvičenia môže povedať, že sa o ne nestarajú. Napriek tomu, že viem, na jemnú a hrubú motoriku, čítame si rozprávky, popisujeme aké tam je prostredie, že to nie je podľa predstáv väčšinovej si farby a podobne. Proste veci, ktoré bežne deti robia v škôl− spoločnosti, ako by sa mali vychovávať deti, mám proste ke. Za tieto aktivity získavajú pečiatky a za ich počet je nejaká pocit, že sa o tie deti naozaj starajú a majú ich naozaj radi. odmena. Naozaj sa snažíme, aby tá odmena nebola materiálna.

Dospelí nás prijímajú a spolupracujú s nami, keď vidia, že Chceme skôr dávať deťom zážitky, zobrať ich von z Modrého my máme s ich deťmi dobrý vzťah. domu. Oni si potom pamätajú také veci, na ktoré som ja už Boli sme úplne prví, ktorí v rámci nízkoprahových pro− dávno zabudla, ale oni sú tým stále naplnení. Toto robíme gramov mali vlastný priestor v komunite v Modrom dome. s deťmi v predškolskom veku. Voláme ich malí. Strední sú na Mali sme tam byt. Bol to super experiment, aj keď dosť ná− základnej škole a veľkí sú už pubertiaci. S tými strednými robí− ročný. Ťažko sa to vysvetľuje. Deti vedia, kde bývajú a ne− me väčšinou doučovanie, školskú prípravu a podobne. S veľ− majú radi, keď sa na ne ukáže, že sú z Modrého domu. Ťažko kými robíme aktivity na rozvoj životných zručností, na seba− to prežívajú. Myslím si, že aj z tohto dôvodu si ten klub neve− poznávanie, empatiu, pretože sa veľmi nemajú s kým rozprá− deli obľúbiť. Na jednej strane ho chceli, na druhej strane bolo vať. Takisto sa snažíme robiť aktivity dôležité pre ich budúci pre ne náročnejšie dodržiavať pravidlá. V tých bytoch je veľ− život. Aby vedeli, kam ísť niečo vybaviť, kde si hľadať prácu, mi vlhko, niekoľkokrát nás vytopilo. V niektorých neobýva− ako si napísať životopis. V zásade také základné veci, ktoré sú ných bytoch nie sú okná, takže vlhkosť je tam skutočne veľ− ale veľmi kľúčové. Myslím si tiež, že im to dodáva silu, pretože sa často stretávajú s predsudkami a s tým, že ich ľudia nema− ká. Museli sme ten byt zrušiť a začať fungovať v teréne. jú radi. Hlavne keď vedia, že sú z Modrého domu. Policajti sa k nim zle správajú. V podstate do Modrého domu nikto cudzí Čo vaša terénna práca obnáša?

Terénna sociálna práca je jedna z foriem sociálnej práce, nechodí. Nechodí tam poštár, ani úradníčky z mestskej časti. kedy sociálny pracovník prichádza buď priamo do komunity, Prvotná bola chyba, ktorá sa na začiatku urobila, že dali na alebo na miesta, kde vie, že klient je. Nemusí sa týkať iba de− kopu ľudí s existenčnými problémami. Neviem, čo si vtedy

str. 1

mysleli, že sa stane. Teraz horekujú, že ako to tam vyzerá, ale to sa dalo čakať. Tí ľudia proste potrebovali od začiatku pod− poru. Myslím si, že keď si s nimi vytvoríte vzťah a jednáte s ni− mi ako s partnermi, tak sa dá urobiť a zmeniť veľa vecí. Aj v tom správaní, aj v tej školskej dochádzke. Všetky naše deti chodia do školy. Máme vytvorenú spoluprácu so školami, ktoré naše deti navštevujú. Snažíme sa tak každé tri mesiace chodiť do týchto škôl. Sme na hodine, rozprávame sa s učiteľ− kami o tom, čo tým deťom ide, kde majú problémy, ako sa správajú v škole. Potom vieme, čo treba doučovať. Deťom sa páči to, že prídeme do ich školy a my zase máme spätnú väz− bu aj od učiteliek. Keď napríklad nejaké dievčatko nevedelo zlomky, vedeli sme o tom a doučila sa to s nami. Pre niekoho je to banalita, ale naša práca sa skladá z takýchto detailov.

Vo vylúčených komunitách sa opakuje problém, že mladí ľudia neskončia strednú školu. Ako je to so stre− doškolákmi v Modrom dome?

V podstate je to tak aj u nás. Nemôžem povedať, že všetci majú ten problém. Máme aj chalana, ktorý skončil vysokú školu, máme ľudí, čo chodili na gymnázium. Na druhej strane sú tam aj žiaci, ktorí napríklad nešli na strednú školu alebo ju nedokončili. Berieme to ako ich rozhodnutie, no snažíme sa s nimi pracovať aspoň cestou nejakej práce alebo brigády.

Teraz máme aj také prelomové dievčatá, ktoré končia základ− nú školu a idú na strednú. Samozrejme sa to snažíme vyjed− návať aj so školou a motivovať tie dievčatá, aby pokračovali v štúdiu. Často tých žiakov tlačia na nejakú učňovku, aj keď sú šikovní. Mňa veľmi hnevá najmä situácia predškolákov. Väč− šinou si matky nemôžu dovoliť dať deti do škôlky. Dieťa potom zaostáva v tých zručnostiach, ktoré potrebuje pri príchode do školy. Nie je to o tom, že by to dieťa malo nejaké postihnutie, ale proste sa nemalo ako pripraviť na tieto veci. Potom ide zbytočne do špeciálnej školy. To je obrovská škoda, pretože tam často nemá čo robiť. Veľa detí takto skončilo. Snažíme sa preto tú predškolskú prípravu robiť systematickejšie. Kľúčový je tiež prechod zo základnej školy na strednú.

Odsťahovali sa niektoré rodiny do lepších podmienok?

Búranie Modrého domu je v podstate stále aktuálne.

Pre nás je to teraz celkom nová téma, pretože niekoľko ro− dín sa odsťahovalo. Tak, ako chodíme do škôl, chodíme teraz aj do tých rodín. Je to skôr taká priateľská návšteva, pretože sa už poznáme. Darí sa im. Teraz nastala tá situácia, že sa bude búrať Modrý dom a my zvažujeme, čo bude ďalej. Firma, ktorá budovu odkúpila od mestskej časti, má v zmluve dané, že musí nájsť náhradné bývanie obyvateľom a musí byť pri riešení soci− álnej situácie týchto ľudí v kontakte s naším združením. Veľkým

Mestská časť sa predajom Modrého domu akoby zba− vila problému. Aká by bola podľa vás situácia, ak by vec ignorovali ešte ďalšie roky?

Myslím si, že keby sa s Modrý dom naďalej ignoroval, zo− stal by v takom stave, v akom to je. Mne to pripadá ako veľmi dobrá politická téma, najmä pred voľbami. Modrý dom je taký tŕň v päte Petržalky. Ľudia s tým nie sú spokojní, no nárazové riešenia tiež nefungujú. Spomínala som, že už od začiatku tam mali byť sociálni pracovníci a mala to byť len nejaká prechodná vec. Teraz už v Modrom dome nie je veľa rodín, keďže sa mnohí z nich odsťahovali buď k príbuzným alebo na ubytovňu. Je ale pravda, že podnájom sa im hľadá ťažko, najmä kvôli tomu, že sú Rómovia. S tým je naozaj veľký problém. Keď sme už vedeli, že sa ide búrať, hľadali sme podnájmy, no nešlo to z toho dôvo− du, že sú Rómovia alebo z dôvodu, že majú viac detí.

Kde vidíte najväčší problém v spolupráci sociálnych pracovníkov a klientov? Čo by bolo dobré urobiť, aby bola práca sociálnych pracovníkov systematickejšia a efektív− nejšia?

Z našich vysokých škôl vychádza naozaj veľa sociál− nych pracovníkov. Veľa z nich je nepoužiteľných, pretože študovali školu kvôli titulu. Naozaj si myslím, že by sociálni pracovníci, ktorí túto prácu chcú robiť, mali byť poriadne ohodnotení. Tiež by mali chodiť priamo do komunít. Sociál− na práca by sa nemala rovnať administratívnej práci. Keď existuje komunita ako Modrý dom, už od jej vzniku by tam mal byť sociálny pracovník. Je veľmi dôležité poznať tých ľudí, ich mená, tváre, ich príbehy. Oni musia poznať vás a musia vidieť, že to myslíte vážne. To sa mi naozaj potvrdi− lo v praxi. Keď dáte dokopy ľudí s existenčnými probléma− mi, nemusí to automaticky znamenať, že to bude problém.

Závisí to práve od toho, či sa táto situácia od začiatku pod− chytí. Sociálny pracovník, ktorý pracuje povedzme v úrade na sociálnom oddelení, by mal byť prístupný. Nemal by se− dieť iba v úrade, vypisovať papiere. Hlavne by sociálnych pracovníkov malo byť dostatok, aby mohli ísť aj do terénu, aby sa s tými rodinami mohli rozprávať, aby im reálne ve− deli pomôcť. To ale nesmú byť dve sociálne pracovníčky na celé oddelenie, aby mala každá 150 spisov. Potom je to naozaj administratívna práca. Pri kvalitnej sociálnej práci je veľa problémov. Neziskové organizácie, ktoré robia reálnu prácu, raz grant dostanú, raz nie. Tiež v rozpočtoch sú stropy, čo sa týka miezd a pracovných miest. Ministerstvá alebo nadácie, ktoré dávajú peniaze, si neuvedomujú, že najdôležitejším artiklom je vzťah medzi klientom a sociál− nym pracovníkom. Keď nebudú peniaze na mzdy, nebude to mať kto robiť. Sociálna práca sa nerovná dobrovoľníc− tvo. Je to profesionálna práca. My vieme zohnať značnú časť peňazí na materiál, ale fixky, farbičky a hračky neuro− bia za mňa moju prácu. To je iba nástroj. Veľmi ma hnevá, že väčšina kvalitných ľudí, čo robia v pomáhajúcich profe− siách odchádzajú z tejto práce v tridsiatke, keď si chcú za− ložiť rodinu. Dôvodom je to, že im nikto nedá hypotéku na taký malý plat. A boli to skvelí profesionáli, mali výsledky, ale odchádzajú z tých profesií.

Text: Paula Ďurinová, foto: Vladimíra Hradecká

neplatičov, kamero− v nejednom bytovom dome sú kov minulého storočia, je nutná rozvodov. Ani tu problém nie je pre rómske komunity. Ľudia ne− vým systémom, výstavbou múru. domovníkmi Rómovia. Keďže ich kompletná rekonštrukcia od a nikto nepotrebuje intervenciu potrebujú žiadne „rómske“ dotá− V čom je kľúčový problém? Mes− ide o tehlové byty zo 60−tych ro− strechy, cez fasádu, po výmenu Úradu splnomocnenca vlády SR cie. Správajú sa totiž trhovo. Ak to na túto komunitu pozerá len u Prešov. Staré tehlové bytovky si vlastníci bytov vynovujú ako na Rómov. novou strechou a zateplením fasády. Foto: R. Čonka

Keď je Róm občanom Druhou rómskou lokalitou v Prešove bola ulica Tarasa Šev− čenka. Opäť ide o staré tehlové byty, ktoré boli vo vlastníctve mesta. A opäť sú to byty priamo v centre, ktoré sú preto lukratív− ne. Mesto tu začalo s odpreda− jom bytov do súkromného vlast− níctva za zostatkovú hodnotu a bolo šťastím, že medzi tieto by− ty zaradili aj spomínanú ulicu.

Nájomcovia si začali byty postup− ne odkupovať a stávali sa ich vlastníkmi. S bytmi sa začalo aj obchodovať. Boli rodiny, ktoré sa rozhodli odísť do zahraničia a byt predali za trhovú cenu. Za− ujímavý je pritom fakt, že z loka− lity, kde žila prevažne rómska komunita, sa postupne stala lo− kalita, kde žijú Rómovia a Neró− movia spolu. A nikto s tým nemá žiadny problém. Vznikli spolo− čenstvá vlastníkov bytov, pričom

chcú zhodnotiť svoj vlastný maje− tok, rekonštrukciu považujú za sa− mozrejmosť. Spoločenstvá vlastní− kov bytov si berú na plecia pôžič− ky a bytové domy sa postupne začínajú rekonštruovať. Obraz nevábnej ulice sa každým rokom mení k lepšiemu.

Jedno mesto – dva rozdielne prístupy Na konkrétnom príklade z jedného mesta vidieť, aký je rozdiel, ak sa mesto k Rómom správa ako k Rómom, a vtedy, ak sa k nim správa ako k občanom.

Kým v lokalite Stará tehelňa rieši mesto problémy a žiada od štátu peniaze „na Rómov“ (terénna so− ciálna práca, komunitné cen− trum), pričom vyriešenie problé− mov je v nedohľadne, v druhej lokalite Tarasa Ševčenka mesto už roky nemusí riešiť nič.

Roman Čonka, šéfredaktor novín Romano nevo ľil.

Príspevok bol publikovaný v rámci odpočtu Rómovia vo verejných politikách, ktorý vydala Nadácia Milana Šimečku.

Číslo 5/2014

SERA − STRANA 8

− KULTÚRA / ANKETA / PORADŇA −

ANKETA: Ako vnímate rómskeho kráľa?

Maroš Lichner, zvárač, Detva Rómsky kráľ je pre mňa tak trochu smiešna té− ma, lebo neviem, či Rómovia práve potrebujú neja− kého kráľa. Nechcem ho hneď odsudzovať, ak by dokázal Rómov zjednotiť, tak až vtedy by jeho funk− cia mala zmysel. No nemyslím si, že je to reálne. Ne− viem, čo on môže ponúknuť Rómom. Rozdá naj− chudobnejším svoje bohatstvo, alebo urobí v osa− dách kanalizácie, vodovody, elektrinu? Asi ťažko.

krát od pána splnomocnenca počujeme, ako z po− stu tohto úradu nedokáže mnohé veci riešiť, lebo nie sú v jeho kompetencii, nie sú na to finančné prostriedky a podobne. Potom ako niekto môže očakávať, že kráľ pozitívne zmení situáciu Rómov, keď nemá politickú moc, žiadne kompetencie a mám pocit, že ani vzdelanostnú úroveň a praktic− ké skúsenosti s riešením rómskej problematiky?

Viera Šándorová, občianska aktivistka, šta− tutárna zástupkyňa mimovládnej organizácie Klub aktívnych žien na Slovensku, Sereď Téma rómsky kráľ je veľmi špecifická. Pokiaľ ne− ovládame rómsku olašskú tradíciu, nebudeme chá− pať zmysel tohto postu pre špecifickú komunitu olašských Rómov. Pre rumungro−rómsku komunitu Ivan Tokoli, sociálny pracovník, Hliník nad nemá tento post žiadny význam, preto sa ani neza− mýšľam nad touto témou. Skôr ma zaujímajú tradí− Hronom Téma rómsky kráľ pre mňa začína a končí jednou, cie, ktoré z tohto postu vyplývajú a sú reálne pre tú− prípadne dvomi tlačovými správami o jeho zvolení to skupinu Rómov. Oni sami vedia, že majú kráľa a korunovácii. Nikdy predtým, ani potom som nepo− a čo môže pre nich urobiť. Nemám k tomu negatív− ny postoj, skôr naopak som rada, že si táto komuni− čul, že rómsky kráľ dokázal zlepšiť životy Rómov. ta udržiava svoje tradície i v dnešnej dobe. Ne− Simona Bangová, terénna sociálna pracov− môžeme odsudzovať, kým nepoznáme tak špecific− ké prvky tejto kultúry. níčka, Trnava Rómsky kráľ, tak s tým absolútne nesúhlasím, Mgr. Radko Tokár, sociálny pracovník, Košice nakoľko nemá žiadne opodstatnenie. Sám sa do tej− Inaugurácia rómskeho kráľa je len tradicionál− to pozície nanominoval bez toho, aby mal širokú podporu Rómov. No a keď sa už vyhlásil za rómske− nym folklórom olašských Rómov. Jeho status nemá ho kráľa, mal by jednoznačne definovať, komu je právnu subjektivitu, ani logickú formálnu podsta− kráľom. Pretože ani jeho akože poddaní olašskí Ró− tu, ktorá by korešpondovala so slovenskou legisla− movia z Trnavského kraja ho nepoznajú a nemajú tívou, so štátnou správou a samosprávami, resp. záujem sa s ním stretnúť. Funkcia rómskeho kráľa s kompletnou verejnou správou. Rómovia, Ru− je len veľkým divadlom a mne osobne sa nepáčilo, mungri žijúci napríklad v mestách Snina, Humen− že sa na tomto divadielku podieľal aj splnomocne− né, Vranov, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Bardejov, Svid− ník, Medzilaborce, Sobrance, Michalovce, Trebišov, nec vlády pre rómske komunity P. Pollák. Čierna nad Tisou, Sečovce, Gelnica a v ich okolí, Jaroslav Oláh, štatutárny zástupca občian− dodnes nepoznajú Vlachov, ich mentalitu, spôsoby skeho združenia DAR – Detvianska aliancia Ró− a normy života. Pokiaľ je mi známe, tak v oblastiach horného a dolného Šariša, Zemplína a časti Abova mov, Detva Korunovácia takzvaného rómskeho kráľa bola sa Rómovia nestotožňujú s myšlienkou existencie pre mňa prekvapením. Rómsky kráľ, to je imaginár− rómskeho kráľa a dištancujú sa od neho aj verejne. na funkcia, ktorá má tradíciu u olašských Rómov, Samotná košická inaugurácia skončila absolútnym nie u takzvaných Rumungrov. Človek, ktorý sa vy− fiaskom, kde bolo zatknutých až štrnásť ľudí po− hlásil za rómskeho kráľa nemá podporu rómskych dozrivých z nelegálneho obchodovania s drogami. komunít, takže len veľmi ťažko niečo dosiahne. Ce− V samotnom vyšetrovaní orgánmi činnými v trest− lé je to len taký mediálny „humbuk“, ktorý má to− nom konaní sa dokonca vraj pokračuje aj v súvislos− muto samozvanému kráľovi pripraviť cestu, a nie− ti s ďalšími persónami, zúčastnenými na inaugurá− cii. Do dnešnej doby som nezaregistroval akýkoľvek len jemu, ale aj ľuďom okolo neho. záujem vrcholných politických orgánov o osobu Lucia Vlačuhová, predsedníčka mimovlád− rómskeho kráľa, dokonca ani zo strany samotného nej organizácie Klejoro ando jílo / Kľúč v srdci, predsedu hnutia OĽaNO, ktorých predstaviteľ bol politicky podporiť zvoleného kráľa a všetkých zú− Žiar nad Hronom Slovensko má rómskeho kráľa? Tak to by sme sa častnených, čiže aj tých zatknutých. museli spýtať, komu kraľuje a kde má kráľovstvo?

Lýdia Kotlárová, dôchodkyňa, Topoľčany V našej legislatíve takáto funkcia nie je oficiálne Musíme si uvedomiť, že nie sme krajina, kde panu− deklarovaná, ani uznávaná. Podľa Ústavy Sloven− skej republiky prezident vymenúva a odvoláva je kráľ. Sme štát, ktorý má svojho demokraticky zvole− predsedu a ostatných členov vlády. Nikde nie je ného prezidenta. Voľba kráľa na Slovensku je podľa uvedená pozícia, či funkcia kráľa. Preto to po− mňa iba fraškou a neočakávam od toho nič dobré, ani važujem za protiústavné. Pokiaľ viem, u olašských žiadne zlepšenie situácie všetkých Rómov na Sloven− Rómov sa traduje tento post, ale je to ich tradícia sku. Kráľa, ktorý bol zvolený iba komunitou olašských a nie tradícia ostatných Rómov. Tiež viem, že kráľa Rómov považujem za ich kultúru a mentalitu, ktorú si zvolili na východe Slovenska práve olašskí Rómo− rešpektujem, ale nepovažujem ho za svojho kráľa ale− via. Všetci ostatní Rómovia ho nevolili, ani mu ne− bo kráľa všetkých Rómov. Tento post u nás nemá dali žiaden mandát na zastupovanie. Neviem o tom, žiadne kompetencie, a preto by sa ani nemal miešať že by prebiehali nejaké oficiálne voľby kráľa, do vysokej politiky. Je to kráľ olašských Rómov, ktorý a keďže ani neboli iní kandidáti, podľa mojej mien− má udržovať poriadok a chod svojej komunity, taká je ky tento kráľ je samozvanec, ktorého podporili je− ich tradícia. Ak on hovorí a tvrdí, že mu ide o spájanie mu blízki ľudia. Je to celé jedna veľká komická všetkých Rómov, tak tomu neverím, pretože olašskí fraška. Preto absolútne ani neočakávam, že práve Rómovia nás odjakživa iba ponižovali a vysmievali sa vďaka kráľovi sa zmení situácia Rómov k lepšiemu, nám, že my pracujeme a oni nemusia. Ich kráľ nech si to určite nie. Skôr mám pocit, že samozvaný kráľ robí poriadok v ich komunite, aby nekradli, aby deti chce finančne ťažiť z rómskej problematiky a nie ju riadne navštevovali školu, aby nevysedávali večne na riešiť. Na Slovensku máme na riešenie rómskej námestiach alebo neokrádali ľudí, aby nedrogovali problematiky úrad splnomocnenca vlády a často− a okrem toho, aby žili podľa ich nepísaných zákonov.

Miroslav Daniel, invalidný dôchodca, Unín Rómsky kráľ je len figúrka, bábková funkcia, ktorá nemá zmysel. Tento človek sa jeho akože korunováciou chcel len zviditeľniť a v rámci svojej funkcie má podľa mňa len jediný cieľ, a tým je jeho osobný prospech.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi Členom domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, je možné poskytnúť jed− norazovú dávku v hmotnej nú− dzi.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej nú− dzi. Slúži najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bieliz− ne, obuvi, nevyhnutného vybave− nia domácnosti (postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, va− riča, vykurovacieho telesa, pali− va, práčky, periny, posteľnej bie− lizne, bežného kuchynského ria− du), mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských po− trieb.

Poskytovanie pomoci v hmot− nej núdzi a poskytovanie jedno− razovej dávky v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú.

O poskytnutí jednorazovej dávky v hmotnej núdzi rozhodu− je obec, v ktorej majú členovia domácnosti, ktorým sa poskytu−

Číslo 5/2014

je pomoc v hmotnej núdzi, trvalý pobyt.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi je financovaná z rozpočtu obce.

Oprávnená osoba Jednorazovú dávku v hmot− nej núdzi možno poskytnúť len členom domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej nú− dzi. Žiadosť o dávku Tlačivo na žiadosť o jednora− zovú dávku v hmotnej núdzi je k dispozícii na úrade príslušnej obce alebo mesta alebo na jeho webových stránkach.

Výška jednorazovej dávky Jednorazovú dávku možno priznať jednorazovo do výšky preukázaných skutočných vý− davkov, najviac do výšky trojná− sobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú oso− bu. Súčet súm opakovane priznanej jednorazovej dávky v tom istom kalendárnom roku nesmie presiahnuť sumu podľa prvej vety. (red)

Zmeny v zákone o prídavku na dieťa Oprávnená osoba (rodič) je povinná po dovŕšení troch rokov veku nezaopatreného dieťaťa do začiatku plnenia povinnej škol− skej dochádzky oznámiť platite− ľovi (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) písomne alebo elektro− nickými prostriedkami so zaru− čeným elektronickým podpi− som, akým spôsobom a kde bu− de zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa.

Táto povinnosť sa neskúma, ak sa o dieťa stará rodič alebo osoba, ktorej je dieťa rozhodnu− tím súdu zverené do náhradnej starostlivosti, a poberá materské alebo rodičovský príspevok.

Oznámenie oprávnenej osoby o spôsobe a mieste zabezpečova− nia starostlivosti o dieťa sa týka vý− lučne nezaopatrených detí, ktoré od účinnosti zákona, teda od 1. 2.

2014 a neskôr, dovŕšili vek troch rokov a nezahrňuje nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek troch ro− kov do konca januára 2014.

Oznámenie preukazuje opráv− nená osoba najneskôr do konca

Určite musí najprv prísť politický konsenzus a komparácia názorov, akými prijímajú a vyhodno− cujú politické diskurzy o otázkach menšín, a že da− ná problematika sa skutočne ide riešiť. Je jedno− značne potrebné tiež definovať, čo má byť jej cie− ľom, čo chceme dosiahnuť, pričom je potrebné za− Ing. Jozef Mezei, PhD., Inštitút spoločen− definovať hlavné pravidlá, aby sa takzvaný rómsky problém skutočne vyriešil, musia sa do riešenia ských vied Rómov, Bratislava Rómskeho kráľa Róberta Botoša nevnímam ako tohto problému zapojiť obidve strany. Rómovia reprezentanta Rómov na Slovensku. Žijem na Slo− i majorita, tí najlepší, najschopnejší, najvzdelanej− vensku a som presvedčený, že nám vládne parla− ší z obidvoch táborov musia spojiť sily, aby sme sa dočkali opatrení a zákonov, ktoré budú viesť k po− ment, vláda a prezident.

Otázku si postavme trošku inak, a to: Čo by mal zitívnym zmenám v našej spoločnosti.

Pripravili: Braňo Oláh, v tejto oblasti spraviť štát ako prvé v súčasnosti pre Roman Čonka, ilustrácia: Jozef Fečo zlepšenie života Rómov na Slovensku?

S našou komunitou nemá nič spoločné, a preto ho aj odmietame ako svojho kráľa. Naším kráľom je Boh a nakoľko sme Rómovia žijúci na Slovensku, tak ctíme a rešpektujeme svojho prezidenta republiky, ktorého sme si spoločne zvolili.

Novým rómskym kráľom sa stal Róbert Botoš. Košický podnikateľ, ktorého si skupina predstavite− ľov slovenských Rómov zvolila za svojho panovníka ešte koncom februára tohto roka. Svoju úlohu chce Róbert I. zohrať najmä pri zjednocovaní Rómov, ale aj v navrátení správnych hodnôt do rómskych komunít, a tiež v spolupráci s tými, ktorí rómskej komunite pomáhajú.

Zlatú korunu novému kráľovi položil na hlavu predchádzajúci rómsky kráľ Jendo zo Senca. Kráľovskú prísahu predniesol v rómskom jazyku. Vyhlásil, že sa bude usilovať o blaho rómskeho národa a bude mu verne slúžiť. Nový kráľ vymenoval kráľovských guvernérov a radcov a za svojho prvého ministra Jozefa Ravasza. Udelil ocenenia vybraným osobnostiam za ich vklad pri rozvoji rómskej kultúry a komunity. „Cítim silu svojho národa, cítim podporu a božiu silu. Pevne verím, že je to voľba nášho Pána z neba.

Môj národ ma zvolil a urobím všetko preto, aby som Rómov viedol k lepšej ceste, k Bohu, k našej krásnej kultúre," uviedol Róbert I. pre médiá. Za svoju hlavnú prioritu považuje zjednotenie všetkých Rómov bez ohľadu na to, či sú Olaši, Rumungri, či Sinti. Ako zdôraznil, bude prínosné, keď všetci budú ťahať za jeden povraz. Deklaroval tiež snahu spolupracovať s vládou pri odstraňovaní chudoby a riešení sociál− nych problémov Rómov.

Košická verejnosť i hostia korunovácie nemohli nevidieť okázalosť celého obradu. Zlatá koruna zdobená briliantmi, rubínmi a smaragdmi, bola vyrobená špeciálne na túto príležitosť. Finančne na ňu prispela rodina budúceho kráľa. Na korunovačnú ceremóniu prišli Rómovia z celej Európy. Novému kráľovi gratuloval aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity a poslanec Národnej rady SR Peter Pollák. Súčasťou korunovácie bola svätá omša s požehnaním v Dóme svätej Alžbety v Košiciach. Pre hostí bol pripravený aj kultúrny program a slávnostná večera.

Nový rómsky kráľ Róbert I., ako najvyššia autorita pre Rómov na Slovensku, pomôže podľa predse− du Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK) Ladislava Richtera pri zjednotení Ró− mov na Slovensku i pri riešení ich problémov. Podľa neho by mohol prispieť ku zlepšeniu vzájomnej komunikácie medzi olašskými Rómami a komunitami Rumungrov a Sintov.

Košického podnikateľa a vajdu Róberta Botoša zvolili za kráľa vajdovia z ôsmich krajov a predstavi− telia mimovládnych rómskych organizácií s očakávaním, že zjednotí Rómov a bude mať medzi nimi au− toritu, hlavne u tých najchudobnejších. Či sa tak stane a či lesk korunovácie nevybledne, preverí až čas.

Text: Daniela Obšasníková kalendárneho mesiaca, ktorý na− sleduje po kalendárnom mesia− ci, v ktorom dieťa dovŕšilo tri ro− ky veku.

Ak od tohto oznámenia dôjde k podstatnej zmene spôsobu a miesta výkonu starostlivosti o dieťa (napríklad zmena zaria− denia a podobne), oprávnená osoba je povinná takúto zmenu oznámiť úradu. Za podstatnú zmenu nemožno považovať na− príklad obdobie, kedy je dieťa prechodne u starých rodičov na prázdninách alebo je choré, prí− padne na dovolenke, avšak stále je v evidencii predškolského za− riadenia.

Ministerstvo práce, sociál− nych vecí a rodiny pripomína, že oznamovacia povinnosť je jedným z opatrení Stratégie na ochranu detí pred násilím.

Uvedomuje si, že vyžadovanie nového administratívneho úko− nu od rodičov nie je populár− ne, no môže prispieť k lepšej ochrane zdravia a života detí do budúcna.

Ako je známe, práve v období od 3 rokov (koniec rodičovské− ho príspevku) do nástupu na po− vinnú školskú dochádzku, často

chýba zodpovedným inštitúciám akákoľvek informácia o tom kde, kto a ako zabezpečuje starostli− vosť o dieťa. Je to vtedy, ak dieťa dlhodobo nenavštívi lekára, ani nechodí do škôlky. Práve preto sme stanovili povinnosť rodiča po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa oznámiť spôsob a miesto starostlivosti o dieťa – písomne alebo elektronicky. (red)

Príspevok na pohreb Príspevok na pohreb je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením po− hrebu zomretého.

Oprávnená osoba na uplatne− nie nároku na príspevok na po− hreb je plnoletá fyzická osoba.

Podmienky nároku sú: – zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou, – trvalý pobyt alebo prechod− ný pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky, – trvalý pobyt zomretého v čase smrti na území Slovenskej republiky alebo prechodný po−

byt zomretého v čase smrti na území Slovenskej republiky a pochovanie zomretého na území Slovenskej republiky.

Oprávnená osoba uplatňuje nárok na príspevok na pohreb podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a ro− diny príslušnom podľa miesta posledného trvalého pobytu ale− bo prechodného pobytu zomre− tého. Žiadosť potvrdzuje pohrebná služba, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohre− bu a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta úmrtia.

Ak oprávnená osoba, ktorá si uplatnila nárok na príspevok ne− spĺňa podmienky nároku na prí− spevok, úrad práce, sociálnych ve− cí a rodiny vydá rozhodnutie o ne− vyplatení príspevku na pohreb.

Výška príspevku na pohreb je 79,670 eur.

Podmienky vyplácania prís− pevku: – príspevok vypláca úrad prá− ce, sociálnych vecí a rodiny, – vypláca sa najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho

− REPORTÁŽ / PORADŇA −

SERA − STRANA 9

Rudo má celý život pred sebou, ale jeho štart do sveta dospelých je zaťažený veľkým hendikepom: je chudobný Róm so zlou adresou v občianskom preukaze.

Priemerný mladý tínedžer zo Slovenska si vie iba ťažko predstaviť, že zámer získať bežnú prácu môže byť pre jeho rovesníka nedosiahnuteľný. Dnešná mládež si zväčša dáva vyššie ciele – stredná alebo vy− soká škola, cestovanie do zahraničia, zážitky či ka− riéra v prestížnom zamestnaní. Aj Rudo by sa rád za− radil medzi tých, čo každodenne vykonávajú prácu, ktorá ich baví. Jeho smolou je, že sa narodil v osa− de, odkiaľ sa do mesta dostane málokto. On hovorí, že pozná troch, ktorým sa podarilo odsťahovať sa z ich osady, ale všetci majú spoločné to, že si našli životného partnera z majority.

Túžba po obyčajnej práci Vyzerá na tridsať, hoci má len devätnásť rokov.

Od perinky ho vychovávala stará mama. Vlastná ma− ma porodila šesť súrodencov a ako veľmi malých ich opustila, aby odišla za lepším životom do zahra− ničia. Musela sa „predávať“, ako hovorí jej syn o ro− dinnej hanbe. Starí rodičia dodnes vychovávajú všetky jej deti, aj keď ona je už naspäť v osade.

Vzťahy sa natrvalo narušili a popretŕhali. Mladý dospelý Rudo sníva svoj sen o lepšom živote. „Chcem žiť ako bieli, mať auto, dom, chodiť na do− volenky. Nie ako naši, iba doma sedia, fajčia a ženy bijú.“ Otvorene hovorí, že sa mu nepáči nezodpo− vedné správanie tínedžerov v osade, ktorí vraj myslia iba na zábavu, alkohol a sex. Kritizuje ho aj pred nimi, a tak sa stal dvojnásobne vylúčeným. Ma− jorita ho odmieta ako Róma a najbližšie rovesnícke okolie tiež, pretože sa vraj hrá na „bieleho“. Na− priek tomu si je istý správnosťou svojho postoja a nemieni ho zmeniť. Hovorí, že teraz nechce zakla− dať rodinu, keď sa o ňu nedokáže postarať. Radšej si počká na vhodnejší čas.

Rozvíja svoj talent Pravidelne trénuje účesy na sestrách a kamarát− kach a fotí si ich na mobil, aby sa zviditeľnil na inter− nete. Zisťuje si informácie. Možností nemá veľa, pretože kadernícky kurz je drahý. Napriek tomu, že je už tri roky evidovaný na úrade práce, nedostal podľa neho žiadnu ponuku na rekvalifikačný kurz, aj keď by sa chcel vzdelávať. Pre Ruda je finančne

náročné samotné vycestovanie do okresného či krajského mesta. „Chcel by som sa prihlásiť do neja− kej kaderníckej súťaže. Vraj býva niekde v Martine, kde sa prezentujú kaderníci účesom. Zoberú si so sebou dievča a urobia účes, podľa ktorého ich ohodnotia. Chcel by som sa prihlásiť,“ hovorí.

Z drobných, ktoré si ušetril, postupne nadobudol fén, kefu, žehličku, kulmu, nožnice a vlasovú koz− metiku. „Chcem ukázať starkej a starkému, čo ma od narodenia vychovávajú, že niečo v živote dosiah− nem,“ sníva s otvorenými očami a dodáva, že to chce ukázať aj starostovi obce a celej spoločnosti. Čo pre splnenie sna doteraz urobil? „Hľadám si kontakty na internete, aj som bol v kaderníctvach v Liptovskom Mikuláši, v Hrádku, ale nikde ma nechceli, lebo som Róm. Keď poviem svoju adresu, každý podľa nej vie, že som z osady,“ nevidí svoje šance ružovo. Napriek tomu sa neustá− le usmieva a celkové vyžarovanie z jeho osobnosti je také pozitívne, že sa jeho problémy zdajú zvonka neuveriteľnými. Na otázku, či si už zarobil nejaké euro z kaderníckej činnosti, zasvietili Rudovi oči: „Raz som bol v Mikuláši na rómskej svadbe a zarobil som si tam dvadsať euro.“ Bola to výnimka, inak strihá a češe zadarmo vo svojom okolí a zbiera iba skúsenosti. V júli t. r. pripravoval dievčatá z osady na rómsky festival v Pribyline: „Robil som dvanás− tim dievčatám účesy za dve hodiny. Natočil som im vlasy, vyžehlil a jednej som robil masku, lebo mala tvrdšie vlasy.“ Tento cieľavedomý mladík nechce veľa, iba trochu šance na štart do života. „Hľadám prácu alebo nejakú brigádu. Inak som stále doma, chodím na aktivačné práce a dostávam 60 eur raz za mesiac. Platím si 15 eur úrazové poistenie a 15 eur za telefón. Na mesiac mi zostane 30. Musím si ešte odložiť na cestu do Lip− tovského Hrádku, kde chodím dvakrát do mesiaca na úrad práce,“ dodáva a ďalej sníva svoj sen. * * * Le Rudos hino savoro dživipen anglal leste, no leskro štartos andre bare manušengri luma hino tel o baro hendikepos: ov hino čoro Rom bilačha adresaha andre legitimacija.

O normalno terno tinedžeros pre Slovaťiko peske ča phares šaj te mukhel, hoj te chudel o normalno buťi šaj avel vaš o sajekh terno dženo o res, savo našťi do− chudel. Adaďivesutne terne penge thoven bareder resa – e maškarutňi vaj uči škola, te džal andro aver thema, te predživel nevo vaj te kerel e karijera andre prestižno buťi. The o Rudos kamelas te uštarel maškar ola džene, so sako ďives keren e buťi, savi kamen. Leskro bibacht hin, hoj uľiľas andre osada, khatar pes andro foros do− chuden ča frima džene. Ov phenel, hoj prindžarel trin dženen, save gele andal e osada, no savoren sas jekh jekhetano faktos u oda sas, hoj lengro dživipnaskro partneros sas andal e majorita.

Te kamel e normalno buťi Diťhol pro tranda berša, the te leske hin ča dešeňa.

Ciknorestar les bararelas e phuri daj. Leskra da sas šov čhave u kana sas ciknore, mukhľas len u geľas pal o fe− der dživipen andro aver them. Musaj sas te „bikenel“ korkori peste, sar phenel lakro čhavo pal e fameľijakri ladž. O phure dži akana bararen savore lakre čhavo− ren, the te oj hiňi imar pale andre osada. Maškar lende imar nane ňič jekhetanes, savoro čhingerdo. O terno baro Rudos džal suno pal o feder dživipen. „Kamav te dživel sar o parne, hoj man te hin o vurdon, o kher, te phirel proe dovoľenki. Na sar o amare, ča khere bešen, pijen o thuvale u maren le džuvľen.“ Phundrades phe− nel, hoj na kamel o bilačhipena so keren o tinedžera andre osada, save ča gindinen pal o pherasa, alkohol u seks. E kritika phenel the angle amende, u vaš oda hino duvar avri čhido. E majorita les na kamel sar le Romes u o nekh pašeder terne džene sajekh, vaš oda, hoj pestar kerel „parnes“. The avka paťal, hoj leskri goďi hiňi lačhi a na kamel aver. Phenel, hoj akana na kamel te kerel e fameľija, kana lake našťi te del savoro, so kampel. Feder mekh te užarel.

Vazdel peskro talentos Sakovar sikhľol, sar te kerel o bala pro pheňa u pro amaľina u pro mobil kerel o fotki, hoj pes te si− kavel pro internetos. Rodel peske o informaciji. Na− ne les but šajipena, soske o kurzos pre balastajlingos hino kuč. The te hino andre evidencija pro buťakro urados imar trin berša, na chudľas, sar phenel, ňisavi ponuka vaš o rekvalifikačno kurzos, the te kamelas

te sikhľol. Vaš o Rudos hino finančno phares ča an− dro okresno vaj krajsko foros te poťinel o drom. „Ka− mavas te džal andre varesavi bala stajlingovo kompe− ticija. Phenen, hoj pes kerel varekaj andro Martin, kaj o balastajlingera sikaven peskre balengre buťa.

Len peha e čha u keren lake o bala, paľis prekal oda lenge phenen sar kerde. Kamavas odoj te džal,“ phe− nel. Le churdenca, so thoďas pre sera, peske lokhes cinďas o fenos, e kangľi, o biglajzos, e kulma, o čhin− de u e balengri kozmetika. „Kamav te sikavel la baba− ke the le papuske, so man bararen ciknorestar, hoj vareso andro dživipen resava,“ džal o suno phundra− de jakhenca u mekh phenel, hoj oda kamel te sikavel the le šerutneske andro gav u savore khetaňibnaske.

So dži akana vaš o peskro suno kerďas? „Rodav mange o kontakti pro internet, somas the andro balengre saloni andro Liptovko Mikulaš, andro Hradok, no ňikhaj man na kamenas, soske som Rom. Kana phenav miri adresa, sako prekal oda džanel, hoj som andal e osada,“ na dikhel šukares peskre šajipe− na. The avka sakovar asal u savoro so lestar džal hino ajso pozitivno, hoj leskre problemenge avka avri aňi našťi te paťal. Kana phučas, hoj te imar rodľas varesa− vo euro pro balengro stajlingos, leskre jakha ačhile sar vilaňa: „Jekhvar somas andro Mikulaš pro romano bija u chudľom odoj biš euro.“ Oda sas ča jekhvar, čhinel u uchanel bilovengro odoj, kaj bešel u rodel o džaňiben. Andro julos ada berš kerelas le čhajenge andal e osada o bala pro romano festival andre Priby− lina: „Keravas bala dešuduj čhajenge duj ori. Bonďar− ďom lenge o bala, bigľinďom, jekha čhake kerďom maska, soske la sas zoraleder bala.“ Kada terno čhavo, savo prindžarel peskro drom, na kamel but, ča sikra šanca vaš o jekhto uštar an− dro dživipen. „Rodav buťi vaj varesavi brigada. Sa− kovar som khere, phirav pro aktivačna buťa u chu− dav 60 euro pro čhon. Poťinav mange 15 euro vaš o sasťipnaskro poisťeňje u 15 euro vaš o telefon.

Pro čhon mange ačhel ča 30. Musaj mange te mukhel pro drom andro Liptovsky Hradok, kaj phi− rav duvar andro čhon pro buťakro urados,“ phenel u dureder dikhel peskro suno.

Text a foto: Ingrid Ďurinová, preklad: Erika Godlová

vzdelávaní dospelých, všetci mladí a tí, ktorí s mládežou pra− cujú, možnosť získať na svoje nadnárodné vzdelávanie a akti− vity v oblasti podpory práce s mládežou grant.

Jediné, čo treba urobiť, je v stanovenom termíne predložiť návrh na projekt a veriť v jeho úspech. Predkladacími termínmi za oblasť mládeže sú 4. február 2015, 30. apríl 2015 a 1. október 2015.

IUVENTA a SAAIC zorganizo− vali v dňoch 24. – 26. novembra 2014 Informačné dni k Výzve Erasmus+ na podávanie návr− hov projektov na rok 2015. Stret− nutia s verejnosťou prebehli po− stupne v Bratislave, Zvolene a Košiciach a zástupcovia oboch inštitúcií počas nich informovali o možnostiach, ktoré program Erasmus+ ponúka.

Vedeli ste napríklad, že ako V rámci programu Európskej mladý človek môžete vycestovať únie Erasmus+, na Slovensku do zahraničia a spoločne so sku− u Ilustračné foto Jozef Ferenc. zastrešovaného organizáciami pinou svojich priateľov diskuto− po kalendárnom mesiaci, v kto− ktorá má sídlo na území Sloven− roka odo dňa uplatnenia nároku IUVENTA a SAAIC, majú študen− vať na témy, ktoré ovplyvňujú ti a zamestnanci vysokých škôl, váš život v spoločnosti? Zároveň skej republiky. rom bola žiadosť podaná, na príspevok.

– vypláca sa v hotovosti ale− Ak oprávnená osoba svojím školskí zamestnanci, žiaci a za− Erasmus+ ponúka možnosť ab− bo sa na žiadosť oprávnenej Nárok na príspevok na po− konaním spôsobila, že úrad prá− mestnanci odborného vzdeláva− solvovať dobrovoľnícku službu osoby poukáže na účet v banke, hreb zaniká uplynutím jedného ce, sociálnych vecí a rodiny vy− nia a prípravy, pracovníci vo v krajinách EÚ a partnerských platil príspevok na pohreb ne− právom, je povinná príspevok na pohreb vrátiť.

Nárok na vrátenie príspevku na pohreb vyplateného neprá− vom zaniká uplynutím jedného roku odo dňa, keď úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zistil tú− to skutočnosť, najneskôr uply− nutím troch rokov odo dňa neo− právnenej výplaty príspevku na pohreb. (red), zdroj: MPSVR

Chcete sa vzdelávať a nadobúdať skúsenosti v zahraničí?

Získajte grant a vycestujte

krajinách, počas ktorej dobro− voľník prostredníctvom nefor− málneho vzdelávania získa po− trebné zručnosti a vedomosti zamerané na svoj osobnostný rozvoj, ako aj profesionálny zá− klad do budúceho povolania.

Pracovníkom s mládežou pro− gram ponúka možnosť výmeny skúseností a pracovných prístu− pov v rámci práce s mládežou.

Lákavou je aj možnosť jazykovej podpory prostredníctvom on−li− ne nástrojov až v šiestich jazy− koch – angličtine, nemčine, špa− nielčine, francúzštine, taliančine a holandčine.

Všetky tieto, a mnoho ďalších užitočných informácií, sa mali možnosť dozvedieť návštevníci Informačných dní v Bratislave, Zvolene a Košiciach, najbližšie sa podobná informačná aktivita uskutoční už 10. decembra 2014 v Trenčíne. Séria ďalších sa pri− pravuje na január 2015 a prebeh− ne v krajských mestách. Všetky dôležité informácie sa dozviete aj na internetovej stránke http://www.erasmusplus.sk/. (red/TS), zdroj: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

Číslo 5/2014

SERA − STRANA 10

− TÉMA ČÍSLA: ELENA LACKOVÁ −

Elena Lacková (22. 3. 1921 – 1. 1. 2003) je prá− vom pokladaná za najvýznamnejšiu a historicky prvú rómsku spisovateľku na Slovensku. Je zakla− dateľkou prvého amatérskeho rómskeho divadla na Slovensku, zakladateľkou rómskej pôvodnej drámy i literatúry písanej pôvodne v rómskom ja− zyku. Zároveň je aj prvou rómskou ženou zo Slo− venska a Čiech, ktorá ukončila vysokoškolské štú− dium a obhájila titul magisterky na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (1970). Je tiež jedinou rómskou spisovateľkou, ktorá sa stala členkou Spolku slovenských spisovateľov (1993).

Je i prvou Rómkou, nositeľkou vysokého štátneho vyznamenania (Rad Ľudovíta Štúra III. triedy) a držiteľkou medaily pri príležitosti Pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu.

Elena Lacková, dievčenským menom Doktoro− vá, sa narodila 22. marca 1921 v rómskej osade vo Veľkom Šariši v okrese Prešov. Jej otec Mikuláš Doktor bol vajda a hudobník. Matka Mária bola Ne− rómka poľskej národnosti a sirota – mama jej zo− mrela pri pôrode. Od svojich 14 rokov žila v sirotin− ci vo Varšave. Po bombardovaní mesta presťahovali sirotinec do Moskvy a deti dali do ruských rodín.

S otcom E. Lackovej sa jej matka Mária zoznámila v Moskve, kde bol počas 1. svetovej vojny vojnovým zajatcom. Po Veľkej októbrovej revolúcii si ženu Máriu doviedol do Veľkého Šariša. Tam pracovala ako sezónna robotníčka. V zime sa zaoberala rôzny− mi ručnými prácami. Pre židovské a iné bohaté ro− diny vyšívala, šila šaty, háčkovala obrusy, plietla odevy z vlny, a tak si zarábala na živobytie. E. Lacko− vá vyrastala v početnej rodine. Mala osem vlastných súrodencov a dvoch nevlastných z otcovho prvého manželstva. Najstarší Jožko sa narodil v Rusku a zo− mrel, keď mal 17 rokov. Po ukončení základnej ško− ly vo Veľkom Šariši Elena absolvovala tri triedy meš− tianskej školy.

O literárnu tvorbu sa pokúšala už ako 14−ročná, keď začala písať básničky. Jej učiteľka niekoľko z nich poslala do prešovského rozhlasu, kde dve odzneli v relácii Londýn−Paríž−Veľký Šariš. Ako 19−ročná sa vydala za robotníka Jozefa Lacka. Mala s ním šesť detí, dve však zomreli v detskom veku.

Počas 2. svetovej vojny boli Rómovia, podobne ako Židia, postavení mimo zákon a museli opustiť svoje obydlia vo Veľkom Šariši. V roku 1942 (podľa vyhlášky ministerstva vnútra č. 127 z roku 1940) im gardisti z Hlinkovej gardy zbúrali domy a v zime ich vyhnali na neďaleký kopec Korpáš. Okolo 400 Ró− mov, medzi nimi aj rodina Eleny Lackovej, sa zrazu ocitlo bez prístrešia. Vstup do miest Veľký Šariš a Prešov im bol zakázaný. Do dediny mohli prísť len na dve hodiny denne. Mužov vo veku od 18 do 60 rokov umiestnili gardisti do tábora nútených prác.

Tieto zážitky sa neskôr stali základnou témou lite− rárnej tvorby Eleny Lackovej.

Po vojne si našiel manžel Eleny Lackovej prácu v Čechách, v Kladne. Po krátkom odlúčení ho nasle− dovala a tam sa im narodilo ich tretie dieťa. Po čase sa spolu vrátili na Slovensko do Veľkého Šariša, kde naďalej žili v chatrči na Korpáši. V osade, ktorá bola zrušená až v roku 1965. Po márnych pokusoch zís− kať prácu a lepšie bývanie sa Elena Lacková roz− hodla napísať divadelnú hru, naštudovať ju s Róma− mi z osady a upozorniť tak na utrpenie Rómov vo vojne, ktoré sa nekončí ani štyri roky po nej.

Tak vznikla prvá verzia hry Horiaci cigánsky tá− bor. Hru nacvičuje vo vlastnej chatrči, napokon ju skúšajú v škole. Divadlo chce hrať celá osada. Po premiére v kultúrnom dome vo Veľkom Šariši 16. apríla 1948 sa o rómskom divadle začína písať v no− vinách ako o prvom cigánskom divadle. A o Elene Lackovej ako o prvej cigánskej spisovateľke. Nasle− duje pozvanie na ministerstvo sociálnych vecí a po−

nuka vykonávať osvetovú prácu medzi Rómami v pohraničnej oblasti. Elena Lacková cestuje do Karlových Varov s celým rómskym súborom a koču− jú po západných Čechách. Napokon to herci bez svojich rodín nevydržia a prvé kočovné (zájazdové) rómske divadlo zo Slovenska sa vracia domov. Na− sledujú predstavenia na Slovensku. Divadelníci ces− tovali po Slovensku i Čechách takmer dva roky (do roku 1950) a odohrali dovedna 106 predstavení.

Potom sa súbor rozišiel. I preto, lebo mladí herci si pozakladali vlastné rodiny a popri starostiach o ne im nezvyšoval čas ani energia na hranie.

V roku 1950 sa Elene Lackovej konečne podarilo presťahovať sa s rodinou z chatrče, z osady pod Korpášom, do Prešova. Sestra s mamou tu kúpili malý domček s dvoma miestnosťami a kuchyňou. Žili v ňom štrnásti. Vďaka popularite Eleny Lackovej sa podarilo zamestnať jej muža, ktorý pracuje na odbore zdravotníctva krajského národného výboru a získava pre rodinu byt, aj keď len pivničný. V roku 1951 začína na Krajskom národnom výbore v Pre− šove pracovať aj Elena Lacková. Stáva sa krajskou osvetovou inšpektorkou. V praxi to znamená rieše− nie každého problému, ktorý sa dotýkal Rómov. Pri vyčerpávajúcej práci, ktorú vykonáva takmer sústavne v osadách sa na každom kroku stretáva u majority so vžitým podceňovaním Rómov. Trápi ju to rovnako, ako zlá životná situácia Rómov, a tak naďalej píše predovšetkým o týchto témach.

V roku 1952 píše hry Nový život a Rómske srdce.

Chce znova zažiť, ako sa Rómom dostáva od gadžov úcty. V roku 1955 sa vracia ku svojej úspešnej diva− delnej hre Horiaci cigánsky tábor a znova ju naštu− duje, tentoraz s Rómami z Prešova. V spolupráci s mládežníkmi z prešovského profesionálneho Di− vadla Jonáša Záborského sa jej podarí uviesť ju na scéne tohto divadla.

V roku 1956 vydali jej hru obidve vtedajšie československé vydavateľstvá divadelných hier – LI− TA a DILIZA. Po knižnom vydaní hry Horiaci cigán− sky tábor ju naštudovali mnohé divadelné krúžky a ochotnícke divadlá, ktoré vtedy vznikali po celom

Na železničnej stanici stál náklad− ný vlak. Posledný vagón bol otvorený a pred ním ozbrojený esesák. Policajt sa s ním rozprával, pretože vedel po nemecky, a potom mu odovzdal Jenka i Šáriku. Esesák zasalutoval a zvolal: – Heil Hitler!

Jenko a Šárika nastúpili do vozňa a dvere sa za nimi zabuchli. Hrozný smrad z potu a výkalov ich omráčil.

Muži, ženy i deti, boli na seba natlačení ako zvieratá. Svoju potrebu robili len tak, pod seba, ako stáli. Po celú cestu nedostali ani jedlo, ani vodu. Deti pla− kali a prosili: – Mamo, kamav maro, kamav paňi! Chcem chlieb, chcem vo− du! – Ale márne. Nielen deti, ale aj dospelí od hladu a smädu zamdlievali. Šárika prežívala veľkú bolesť. Do srdca sa jej čoraz silnejšie vrývalo skučanie a plač jej matky. Bolo čoraz hlasnejšie, zapĺňalo celé jej podvedo− mie. Až teraz si uvedomila, do akého nešťastia ich priviedla jej veľká láska k Jenkovi.

Viezli sa po celý deň a celú noc.

Matky už nevládali udržať svoje ne− mluvniatka v náručiach. Ruky im stuh− li, nohy sa podlamovali. Plač detí neu−

Číslo 5/2014

Slovensku. Ochotníci z Drienova podnikali s touto hrou zájazdy po celom okrese. V roku 1975 sa dostali až do krajskej súťaže v Revúcej, kde získali ocenenie. Predsedom poroty bol vtedy herec Ivan Palúch, ktorý hru aj výkony hercov vysoko ocenil.

V roku 1960 bol v Prešove zrušený kraj a Elena Lacková začína dochádzať do práce do Košíc. Stáva sa osvetovou pracovníčkou Okresného domu osve− ty v Košiciach. Znova má na starosti Rómov a orga− nizuje kurzy varenia, šitia. Dochádzanie do Košíc je popri výchove štyroch detí náročné. Piaty synček bol po prekonaní ťažkého zápalu mozgových blán v detskom domove a neskôr, ako 14−ročný zomrel.

Elena si preto hľadá inú prácu a nádej vidí znova v Čechách. Aj s deťmi cestuje do Ústí nad Labem.

Tam jej ponúknu miesto, po akom vždy túžila, v mestskom parku kultúry a oddychu s pracovným zaradením – práca so súbormi ľudovej tvorivosti.

Prichádza za ňou aj manžel Jozef, ktorý začína pra− covať na krajskej hygienickej stanici. Neskôr sa z ne− ho stáva majster v melioračnom družstve.

V roku 1965 začína Elena Lacková študovať po− pri zamestnaní na Karlovej univerzite v Prahe (Fa− kulta osvetovej práce a žurnalistiky). Má vtedy už 43 rokov a rodinu. Po dvoch rokoch musí štúdium prerušiť, pretože jej manžel túži po návrate domov, na Slovensko. Do Prešova odchádzajú z Ústí nad La− bem už len s dvoma deťmi. Syn Milan si v Ústí našiel manželku Oľgu a dcéra Marienka sa tam vydala tiež.

Koncom 60−tych rokov sa Elena Lacková zapája do národnostného hnutia Rómov. Aj keď Rómom nebol priznaný štatút národnosti, stáva sa spoluza− kladateľkou prvého celorepublikového Zväzu Cigá− nov−Rómov. Na Slovensku povolilo ministerstvo vnútra jeho činnosť ako kultúrno−spoločenskej or− ganizácie v novembri 1968, ustanovujúci zjazd sa na Slovensku uskutočnil v apríli 1969. Zväz bol v ro− ku 1973 zrušený.

Napriek dvom rokom úspešného štúdia na vyso− kej škole v odbore osvetová práca a dlhoročnej pra− xi osvetovej a kultúrnej pracovníčky sa Elene Lacko− vej po návrate do Prešova nepodarí zohnať zamest−

tíchal, na spánok nebolo ani len po− myslenia.

Jenko ledva stál, nohy sa mu triasli.

Z nevidomých očí mu tiekli slzy. Vyčítal si, prečo sa on, slepec, do Šáriky tak veľmi zaľúbil. Jeho výčitky svedomia mu bránili oprieť sa o ňu. Ale keď už únavou padal, Šárika ho zachytila. Pri jeho doty− ku sa jemne zachvela. Aj ona sa obviňo− vala, že sa svojou láskou k Jenkovi pre− vinila. Ach, prečo ho len prehovorila, aby z osady utiekli?! Deloro, veď ona neve− dela, že Rómovia z osady nikam nesmú odísť, že sú v nej vlastne väzňami… Až teraz to pochopila.

Nad ránom utíchli vysilením už aj deti. Z vyschnutých hrdielok nevládali vydať ani hlások. Bolo počuť len škri− pot kolies, ktoré ich viezli do neznáma.

Pred poludním sa transport zastavil.

Dvere vozňa sa otvorili, ovial ich čer− stvý vzduch. K vagónu pristúpili oz− brojení esesáci a hneď začali revať: – Zigeuner! Zigeuner! Schnell, schnell!

Mnohí toto utrpenie nevydržali a zo− mreli už cestou.

Nad táborom, v ktorom sa ocitli, sa vypínali štyri komíny krematória, z kto− rých sa dňom a nocou valil hustý,

nanie. Manžel ochorel a rodina zostala bez prostriedkov. Rok vyrábajú náramky a prstienky z českého skla a korálikov a predávajú ich na jarmo− koch. Napokon sa Elena Lacková vracia ku štúdiu a vo veku 48 rokov promuje 16. 12. 1970 ako stará mama deviatich vnúčat.

Po ukončení vysokoškolského štúdia a získaní ti− tulu magisterka nemôže, paradoxne znova v Prešo− ve, nájsť prácu. Až po sťažnosti do redakcie novín Rudé právo jej ponúknu miesto osvetovej pracov− níčky v obci Lemešany, kde pôsobí aj ako knihov− níčka a hlásateľka v obecnom rozhlase. Len čo do− siahla dôchodkový vek, odchádza do dôchodku.

Brigádnicky však pracuje pre družstvo Dopleta a v dedinách robí objednávky na kolorované foto− grafie. A dúfa, že konečne bude mať čas na písanie.

Od roku 1976 pokračuje v stretávaní sa s českou lingvistkou PhDr. Milenou Hübschmannovou, ktorá zasvätila svoj život štúdiu rómskeho jazyka a propagá− cii rómskych osobností a literatúry na Slovensku, v Čechách i vo svete. Elena Lacková sa s Milenou zozná− mila ešte ako so 17−ročnou študentkou orientálnych jazykov Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Pra− he. Ich vzájomné stretnutie bolo prospešné pre obi− dve. Vďaka Elene Lackovej spoznávala Milena Hüb− schmannová Rómov na Slovensku a vďaka Milene Hübschmannovej vzniklo dielo Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou / Uľiľom tel bachtaľi čercheň. Je to autobiografia Eleny Lackovej spracovaná na základe jej autentického rozprávania, ktoré Milena Hüb− schmannová chodievala viac ako osem rokov zazna− menávať na magnetofónové pásky. Dielo bolo ukon− čené v roku 1986, prepísané, preložené do češtiny a autorizované rozprávačkou, aby napokon vyšlo v knižnej podobe v roku 1997 v Prahe vo vydavateľstve Triáda. Dnes už poznáme i jeho anglickú a francúzsku verziu. Okrem toho Milena Hübschmannová po− mohla Elene Lackovej, a tak niektoré jej práce uzreli svetlo sveta skôr v Čechách, ako na Slovensku. V roku 1988 uviedol jej hru Žužika Český rozhlas. Hra získala v roku 1989 cenu v Žatve Českého rozhlasu a cenu Prix Bohemia na Festivale rozhlasových hier v Plzni.

páchnuci dym. Šárika si neuvedomo− vala, že sa dostala do koncentráku, ktorý sa volá Osvienčim, po nemecky Auschwitz.

Jenko sa jej kŕčovito držal, ale keď oddeľovali ženy od mužov, esesák vy− trhol Jenka z jej objatia. Ďalší esesák hneď rozdeľoval mužov na starých, chorých a mrzákov, ktorí neboli schopní práce. Šárika zúfalo vykríkla: – Ach, Jenko! Jenko môj, láska moja!

– Jenko sa obrátil za jej hlasom a s plačom volal: – Šárika, Šárika mo− ja, kde si? Nenechávaj ma tu! – A žalostne sa rozplakal. Esesák ho udrel obuškom po have a zareval: – Fuj, Zigeuner, schnell, schnell! Šárika hrôzou onemela, len sa zde− sene pozerala, ako odvádzajú Jenka.

Keď precitla, bezmocne a bolestne sa rozvzlykala. Obrovské nádvorie sa hemžilo uväznenými ľuďmi. Deti plaka− li, vrieskali, krik a plač sa ozýval zo všetkých strán. Dozorkyne a esesáci im prikázali, aby nastúpili na dezinfek− ciu. Ženám rozkázali vyzliecť sa dona− ha. Šárika bola ešte vždy ako k zemi prikovaná. Ani nevnímala, že od nej dozorkyňa niečo chce. Ženy sa hanbili vyzliekať sa pred mužmi, ale dozorky− ne ich preklínali, kopali a šaty z nich priam stŕhali. Nahé ženy si zakrývali cudné miesta dlaňami. Museli podstú−

piť procedúru strihania vlasov. Nielen na hlave, ale aj na ostatných častiach tela. Šárike bolo veľmi ľúto jej vlasov, ktoré jej po prekonaní týfusu znova za− čali rásť. Potom ju čakala dezinfekcia v sprchách, z ktorých tiekla smradľavá voda zriedená dezinfekčným pro− striedkom, ktorý pálil ako oheň. Dosta− li pruhované nohavice a blúzu, na bosé nohy dreváky, ostrihané hlavy im ob− viazali sivými šatkami. Všetci bolesťou plakali, kašlali, kýchali a dusili sa. Šárike sa trasú nohy a srdce jej bije ako kladivo. Chveje sa ako štvané zviera. – Deloro! – Bičuje ju strach o Jenka. Uvidí ho ešte niekedy? Hrôza lomcuje jej telom. Pred odchodom do baraku každému na predlaktie ľavej ru− ky vytetovali číslo. Niektorých dokon− ca aj odfotografovali.

V cigánskom oddelení boli baraky s trojposchodovými pričňami z hru− bých dosák. Na prični slamník a deka.

Dozorkyňa pridelila Šárike hornú prič− ňu. Na spodných boli muži, ženy a de− ti. Veľmi ťažko sa jej driapalo hore. Keď konečne vyliezla, uvidela, že tam už ležia dve dievčenské telá. Pritúlila sa k nim a chcela zaspať.

Ale v hlave jej strašne hučalo… Za− zdalo sa jej, že vedľa nej leží Jenko, že ju objíma a hladká. Keď sa prebrala, s hrôzou zistila, že vedľa nej nie je Jen−

− TÉMA ČÍSLA: ELENA LACKOVÁ − Do rómskeho sebauvedomovacieho procesu vstupuje Elena Lacková znova v období nežnej re− volúcie v roku 1989 a v roku 1990 sa stáva predsed− níčkou Kultúrneho zväzu rómskej národnosti na Slovensku, ktorý vznikol 8. mája 1990 v Prešove.

Elena Lacková znova nachádza zmysel svojho života a venuje sa znovuoživeniu rómskych hudob− ných tradícií v rodnom Veľkom Šariši, podporuje vznik rómskych hudobných skupín a folklórnych súborov na východnom Slovensku, organizuje prvé rómske festivaly a rôzne kultúrne podujatia, an− gažuje sa za uznanie národnej svojbytnosti Rómov i v politickom hnutí Rómov. Pod jej vedením sa Kul− túrny zväz rómskej národnosti stáva vydavateľom prvého celoštátneho periodika pre Rómov Romano ľil (september 1991−september 1992, Prešov).

V roku 1992 jej na Slovensku konečne vychádza prvá kniha – súbor pôvodných rómskych rozprávok v slovenskom i rómskom jazyku Rómske rozprávky / Romane paramisa (Košice, Východoslovenské vy− davateľstvo, preklad do rómčiny PhDr. František Godla). Náklad knihy je vysoký, až 10 000 kusov.

Elena Lacková cestuje s prezentáciou po celom Slo− vensku i v Čechách. Od roku 1993 sa stáva členkou Spolku slovenských spisovateľov.

V roku 1995 ocenila Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem Elenu Lackovú diplomom Za rozvoj róm− skej kultúry. V roku 2000 si Slovensko po prvý raz ofi− ciálne pripomenulo pamätným dňom obete rasové− ho násilia a holokaustu (9. septembra) a pri tejto prí− ležitosti udelil prezident Elene Lackovej pamätnú me− dailu za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómske− ho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov. Je i nositeľkou štátne− ho vyznamenania Radu Ľudovíta Štúra III. triedy, kto− rý prevzala z rúk prezidenta Rudolfa Schustera 3. sep− tembra 2001 pri príležitosti Dňa Ústavy SR. Po prvý raz v dejinách bolo takéto vysoké štátne vyznamena− nie udelené občanovi rómskej národnosti.

Od roku 1996 začína vo veku 75 rokov s novou intenzitou spoluprácu s redakciou celoslovenského rómskeho periodika Romano nevo ľil, kde pravidel− ne publikuje nielen poviedky a poéziu, ale aj ener− gicky a angažovane komentuje dianie v politickom živote Rómov i majority. S vydavateľom, občianskym združením JEKHETANE−SPOLU, vstupuje do jeho ďalších aktivít zameraných na propagáciu rómskeho umenia a zmierňovanie rasového napätia. Zúčastňu− je sa cyklu 26 umelecko−výchovných koncertov SPO− ZNAJME SA (1997−1999) v desiatich mestách Sloven− ska, ktorých cieľom bolo priblížiť hodnoty rómske− ho národa a rómskych osobností majoritnej verej− nosti a povzbudenie ľudského a občianskeho seba−

SERA − STRANA 11

vedomia Rómov. Osobne vystupuje na javiskách a neopakovateľným spôsobom s obrovskou ľudskou charizmou recituje svoje básne. V rokoch 1998−2002 absolvuje s redakciou Romano nevo ľil viac ako tris− to besied s rómskymi i nerómskymi deťmi v školách a knižniciach po celom Slovensku.

O svojej literárnej tvorbe a o potrebe literatúry Elena Lacková hovorí: „Osudy Rómov boli vždy zložité. Ani historici nedokázali hneď zistiť ich prvot− né stopy v mračnách storočí. Dnes sú Rómovia roz− trúsení po celom svete. Mnohí z nich žijú odtrhnutí od civilizácie, kultúry a najmä literatúry. Vedecké výskumy zatiaľ potvrdzujú, že Rómovia v minulosti nemali svoju vlastnú písanú literatúru. Preto sa neza− chovalo celé bohatstvo, čo vytvorila rómska fantázia a um. Všetko, čo vieme o našich predkoch, sa zacho− vávalo len ústnym podaním, a tak sa aj prenášalo z generácie na generáciu. Pre nás, terajších súčasní− kov, sú duchovné hodnoty našich predkov veľmi vzácne, ale aj zahalené tajomstvom. No národ, ktorý nie je literárne činný, nie je národom. Bez literárnej tvorby nie je možné poznať skutočnú pravdu o jeho živote a jazyku. Minulé spoločenské formácie neu− možňovali rómskym tvorcom vydávať svoje literárne diela ako diela Rómov, pretože sme neboli akcepto− vaní ako národ. A tak naši nádejní autori, aj keď mali záujem tvoriť, nevydali svoje svedectvá. Aj preto si rómska literárna tvorba u nás nevytvorila bohatšiu historickú tradíciu. Som však presvedčená, že dnes, aj keď je rómska literárna tvorba len v začiatkoch, má perspektívu tvoriť aj na základe národnostnom. Lite− rárna tvorba je pre každý národ veľmi potrebná. Je potrebná aj pre rómsky národ, pre formovanie vedo− mia a sebavedomia rómskeho človeka. Pre rozvoj a zachovanie jeho jazyka a vlastnej identity. Verím v silu rómskeho života a v silu rómskej literatúry“ (archív Romano nevo ľil).

Od vzniku rómskeho profesionálneho divadla – Di− vadla Romathan (Košice, máj 1992) bolo snom Eleny Lackovej, aby jej hru Horiaci cigánsky tábor uviedlo na svojej scéne práve toto divadlo. Stalo sa tak 52 rokov po jej napísaní. Pod názvom Cigánsky tábor / Romano lagros (v úprave Štefana Kasardu) Romathan uvádza hru 19. mája 2000. Prvá premiéra bola na javisku Di− vadla Thália v Košiciach a druhá premiéra, symbolicky, znova v Prešove na javisku Divadla A. Duchnoviča, 21. mája. Zaujímavosťou romathanskej inscenácie je, že hru režíruje Ján Šilan, ktorý v roku 1956 patril medzi začínajúcich hercov Divadla Jonáša Záborského a po− máhal pri jej uvedení v podaní rómskych amatérskych hercov na javisku tohto divadla.

O svojej tvorbe pre divadlo a o hre Horiaci cigán− sky tábor E. Lacková povedala: „Divadlo patrí k naj−

u Umelecký kováč Róbert Rigó vyrobil na pomník E. Lackovej koleso s ružami.

pôsobivejším umeleckým druhom, lebo pestrosť de− ja, ktoré má divák možnosť vidieť na vlastné oči a prežívať celým svojím srdcom, ho nesmierne aktivi− zuje. Priamy prejav živého herca, jeho tvorba priamo pred očami diváka, má na človeka veľký vplyv. Toto umenie hralo odjakživa významnú úlohu pri zjem− ňovaní a skultúrňovaní človeka. Takto som pochopi− la divadelné umenie aj ja, a preto som chcela aj tako− uto formou umenia pôsobiť na myslenie a formova− nie rómskeho človeka. V hre Horiaci cigánsky tábor som chcela zvýrazniť, že aj Rómovia bojovali proti fa− šizmu a za svoju slobodu po boku slovenských parti− zánov v Slovenskom národnom povstaní. Žiaľ, ostat− ná literatúra aj učebnice dejepisu, zabudli na tento historický fakt. Ale ja, ako svedok tejto skutočnosti a historickej pravdy, chcem pre terajšie a budúce ge− nerácie podať svedectvo o rómskom holokauste a o rómskom odboji na Slovensku“ (Elena Lacková: Moja literárna tvorba, archív Romano nevo ľil).

Posledné mesiace života prežila v domove dô− chodcov v Košiciach. Elena Lacková zomrela 1. ja− nuára 2003. Pochovaná je na prešovskom hlavnom cintoríne, ktorý zdobí kované koleso – znak róm− stva i kolesa osudu v indickom ponímaní.

Osud?

O osude a náhodách sme sa s Elenou Lackovou rozprávali v čase, keď naša redakcia bola na jednej chodbe s jej kanceláriou v Prešove. S úctou vždy ho− vorila o rómskych rozprávačoch, ktorí ju ako dieťa evidentne fascinovali. Aj vo svojej knižke Narodila som sa pod šťastnou hviezdou popisuje, ako sa Ró− movia vždy zišli v jednej chatrči, keď do osady zavítal rozprávač, aby počúvali jeho rozprávky, strašidelné príbehy a zážitky z putovania po svete. To rozpráva− nie bolo také pútavé, že trvalo i niekoľko dní a nocí, pričom načúvajúci strácali dych a zabúdali na svoje ľudské potreby. Hladní po chlebe si vychutnávali du− ševnú potravu a nasávali príbehy. Tak sa zrodila túžba prerozprávať svoj život aj u Eleny Lackovej.

Vďaka súhre šťastných náhod a stretnutiam so zaují− mavými, priam kľúčovými osobnosťami, sa z túžby stala realita pretavená do písania a režírovania.

Koleso osudu, súhra náhod či zákonitostí: Elena Lacková zomrela prvého januára a pochovaná bola tretieho, v deň, kedy majú meniny Daniely. Dve dobre poznala. S Danielou Hivešovou−Šilanovou prešla azda najtvorivejšie a najplodnejšie obdobie svojho života. Vo mne, vtedy mladej novinárke, kto− rá sa úprimne zaujímala o život Rómov a túžila, i podnes túži, po dobrom spolunažívaní, našla ver− nú poslucháčku a napriek rozdielnemu veku úprimnú priateľku. Daniela Hivešová−Šilanová, s ktorou ma spojili stretnutia mladých literátov u barda slovenskej poézie Vojtecha Mihálika, kým žila ešte v Bratislave, a neskôr práve rómska proble−

ko, ale dve väzenkyne. Šárika sa ich prekvapene opýtala: – Kto ste? – Dievčatá Aňutka a Terezka sa na ňu za− hľadeli: – Ty máš určite doma milého, veď v noci si ma objímala a bozkáva− la… – povedala jedna. Šárika nechápala, čo sa jej pýtajú, život v nej sotva dýchal. Nevedela, čo sa s ňou robí, ani kde je… Aňutka zo− pakovala svoju otázku. – Áno, áno, mám milého, ale je slepý, obidvoch nás sem priviedli, ale teraz neviem, čo s ním je… – odpovedala Šárika a žalostne sa rozplakala. – To o ňom sa ti snívalo? – spýtala sa Terezka a pohladkala Šáriku po ruke. Aňutka vykríkla: – Naozaj je slepý? – Bože môj, tak to sa z rúk tých beštií nikdy nedostane! – Šáriku ovalili mrákoty.

Ale vtom už blokový dozorca ohla− soval budíček. Dievčatá sa zošuchli z prične, urovnali slamník a deku. Šári− ka sa poobzerala. Blok bol plný mužov, žien a detí. – Je tu viac Rómov, ako v celej našej osade, – pomyslela si.

A zas sa ozval plač a krik detí. Pribehla dozorkyňa, schytila Šáriku a prikázala: – Budeš upratovať v nemocnici! – Kývla na Aňutku a Terezku: – Ujmite sa jej! – Dievčatá sa rozbehli k nemocnici.

Vyčerpané hladom a smädom cítili, že žalúdky sa im zvierajú ako v kliešťoch.

Tak začala Šárika pracovať v koncen−

tračnom tábore. Práca v nemocnici bola ťažká, špinavá, zničujúca. Veľmi zle pôsobila najmä na Šárikinu dušu a jej nervy.

Koncentračný tábor sa rozkladal na obrovskom priestranstve. Väzni pracovali v závodoch a továrňach, kto− ré boli priamo v tábore. Strava bola veľmi zlá. Polievka, len voda, v ktorej sa vyvarila repa a zemiaky. Ku nej kus chleba, tvrdého ako kameň. Dievčatá umývali v nemocnici kachličky, vyná− šali zakrvavenú vatu a obväzy. Vodu si nosili vo vedrách a keď sa pokazil vo− dovod, nosili vedrá vody z pivníc. A tie boli plné mŕtvol! Vynášači mŕtvol od− vážali telá do spaľovní na veľkých vo− zoch len v noci. Dievčatá boli omámené všadeprítomnou dezinfekciou. Chlórové vápno im v pivnici vyrážalo dych a do− slova dusilo. Boli také vyčerpané, až sa báli, že upadnú do bezvedomia a že aj ich odvezú, ešte živé, na spálenie. Ale nádej na záchranu ich hnala, aby sa hý− bali! Keby zamdleli, čakala by ich istá smrť.

Kam sa Šárika len pohla, všade počula nárek chorých. Ich prosby o trocha vody… Šárike bolo ťažšie ako Aňutke a Terezke. Boli v tábore samé, ale ona tam bola s Jenkom! Aj keď nevedela, kde je. Ale dúfala, že ho uvidí, stále sa obzerala, vyzerala ho.

Veľmi po ňom túžila. V duchu si hovo− rila, že by zaňho obetovala aj život.

Do tábora prichádzali nové a nové transporty Rómov – Zigeuner! – ako ich tam volali. Privážali ich z celej Eu− rópy. Esesáci hneď po ich príchode oddeľovali zdravých a mladých od chorých, starých a od mrzákov. Úbohí väzni neraz nevedeli, že nad sebou vy− riekli ortieľ smrti jedinou odpoveďou na otázku. Chorí boli totiž ihneď odvedení k plynovej komore.

Tam ich prevzalo komando smrti.

Väzňom oznámili, že sa idú kúpať, a preto sa musia vyzliecť donaha.

Cenné predmety odložili. Aby esesáci odviedli ich pozornosť, niektorým do− konca dali mydlo a uterák. Keď zistili, že Jenko je slepý, strhli z neho šaty a vsotili ho do takzvanej kúpeľne.

Spolu s ním vchádzali dnu ženy, muži aj deti. Bolo ich toľko, že Jenko sa už nemohol ani pohnúť. Cudzie telá sa oňho obtierali, cítil strach, deti začali plakať.

Zrazu všetko stíchlo. Dvere sa za− buchli. Namiesto vody sa zo spŕch nad ich hlavami ozval sykot. Esesáci pusti− li plyn. O chvíľu bolo vnútri počuť už len zúfalé stony dusiacich sa ľudí, volanie o pomoc a búchanie na dvere. Jenko do poslednej chvíle s plačom volal: – Šárika moja, kde si, ozvi sa mi! – Ale

matika a Romano ľil, zomrela 26. augusta. Práve v deň mojich narodenín. Keď sa môjmu kolegovi a šéfredaktorovi našich novín Romano nevo ľil na− rodil prvorodený syn a prezradil mi, aké mu dali meno – až mnou prebehli zimomriavky. Malý sa vo− lá Samuel. Meniny teda oslavuje v deň, keď si v re− dakcii pripomíname úmrtie našej šéfredaktorky a zakladateľky Rómskeho listu, neskôr Rómskeho nového listu a na moje narodeniny. Štyria ľudia, ktorí sa stretli v čase, prepojili svoje osudy a ktorých spája predovšetkým to, že ako Rómovia a Nerómo− via usilujú o dobré spolunažívanie. Náhoda? Osud?

Vráťme sa k Elene Lackovej. Pre Rómov a pre Slo− vensko urobila nesmierne veľa. Otvorene hovorila o tom, čo cítila ako človek, keď bola ponižovaná, za− znávaná, onálepkovaná. Odsunutá nabok, sprostred− kovala všetkým mysliacim a cítiacim odkaz, aby sme neopakovali staré chyby. Od spomienok v knihe Na− rodila som sa pod šťastnou hviezdou prešlo takmer storočie a na vzťahu k Rómom sa na Slovensku nič ne− zmenilo. Pritom by stačilo tak málo. Každý, kto vzde− láva, by si mal povinne prečítať svedectvo Eleny Lac− kovej v spomínanej knihe. Pochopil by, aké je dô− ležité vnímať druhého v prvom rade ako ľudskú by− tosť. Vzdať jej úctu a dôstojnosť a až potom sa dívať na to, odkiaľ tá ľudská bytosť, cítiaca a mysliaca, pochá− dza, akú farbu pleti má, či je zámožná, či chudobná.

Lebo ten, komu nadávajú do špinavcov sa bude vždy cítiť ako špinavý a na ublíženia len tak skoro nezabud− ne. Pri stretnutí s pedagógmi, ktorí vyčítajú rómskym deťom nezáujem o školu, hovorím: „Keby ste vy boli v škole od prvého dňa tí najhladnejší, najbiednejší, ktorým dennodenne hovoria, že sú hlúpi, neschopní, zlí, špinaví, ako dlho by ste dokázali s radosťou chodiť do takej školy? Koľko ublížení by ste ešte boli schopní spracovať, a koľko už nie?

Tvorba Eleny Lackovej má nesmiernu výpoved− nú hodnotu, nielen pre Rómov. Pre majoritu je na− staveným zrkadlom. Hovorí, ako sa cíti človek a ako neľahko sa mu žije, ak je iný. Človek žije vo svojom diele, vo svojich potom− koch, aj keď už zomrel. Najznámejšou z pravnúčat Eleny Lackovej je nepochybne Alžbeta Ferencová, ktorú môžeme vídať v televíznom Paneláku, ako hrá vlastne samu seba. Betka má obidvoch rodičov Ró− mov a hoci sa často stretávajú s predsudkami, úspešne ich búrajú svojimi životmi, prístupom k práci, životu. Ich rodina, to sú zväčša vyštudovaní ľudia alebo umelecky nadaní jedinci. Všestranne nadaná Betka je toho príkladom. Za svoj rómsky pôvod, ani za rodinné korene sa nehanbí. Naopak, rada priznáva, že jej prababka Elena Lacková je významná rómska spisovateľka, ktorej knihy pre deti boli preložené do dvadsiatich piatich jazykov.

Text: Daniela Obšasníková, foto: archív a Jozef Ferenc

Väzni v cigánskom oddelení sa po− hybovali už len ako kostlivci. Blokový dozorca, ktorý Cigánom roznášal jedlo, dostal príkaz, aby im dával len polovičné dávky. Veď aj tak boli všetci odsúdení na fyzickú likvidáciu. Chlapi pracovali na stavbe a v kameňolome, v barakoch zostávali len deti a ženy vo vysokom stupni tehotenstva. Cigán− ske oddelenie bolo preplnené. Ležalo tu telo na tele. Všetci vedeli, že z tohto pekla už niet návratu.

Písal sa rok 1944. Najsilnejší z Ró− mov v baraku, volal sa Mroč, sa dozvedel, že Nemecko nezachránia ani Večer, keď sa dievčatá vracali z ne− najmodernejšie, ani zázračné zbrane. mocnice do barakov, obloha bola po− Dôkazom boli časté prelety lietadiel siata hviezdami. Šárika zodvihla hlavu. nad koncentrákom. A tie neveštili Na chvíľočku sa jej zazdalo, že je do− Nemcom nič dobré. ma, v rodnej osade. Hviezdy žiarili ako Ženy i muži v rómskej časti kon− v tú noc, keď bola s Jenkom po prvý centráku prosili Delora, aby ich za− raz. – Jenko… – zašepkala. Akoby po− chránil od hroznej smrti, aby sa vrátili cítila teplo jeho úst, čelo jej pohladil do svojich domovov. Túžili len po jed− vánok. Usmiala sa. Cítila, že Jenko je nom, aby sa čo najskôr priblížila fron− niekde blízko, je s ňou a čoskoro sa ta a aby sa dočkali oslobodenia. Chla− stretnú… pi sa dohodli, že budú poslúchať ese− Zrazu hviezdy zastrel čierny dym. sákov na slovo, len aby ich neprovo− Dvíhal sa, zlovestný, mlčanlivý a hus− kovali. Každé ostrejšie slovo zname− tý, z neďalekých komínov spaľovne. nalo smrť. Dievčatá Aňuta, Terezka Žalúdok sa jej zdvihol z neznesiteľného a Šárika videli v nemocnici, ako ťažko zápachu spáleného mäsa. Pocítila, chorých na mieste usmrcujú. Ale ako sa v nej pohol plod Jenkovej a jej o tom v rómskom tábore nič určitého lásky. nevedeli, len tušili, aké zverstvá sa na

jeho volanie a plač mu v hrdle zadusil plyn.

Keď v komore všetko stíchlo, ko− mando smrti miestnosti vyvetralo a nosiči mŕtvol odvážali mŕtvoly do krematória. Pohľad na mŕtve telá bol hrozný. Telo matky ovíjalo telo dieťaťa, ženy v smrteľnej úzkosti zakliesnené do tiel svojich mužov, muži do posled− nej chvíle chrániaci tváre svojich žien, oči vytreštené šialenstvom, okolo úst pena.

Tak ukončila plynová komora Jen− kovu veľkú lásku.

väzňoch páchajú. Rómom však nič nepomohlo.

Na základe rozkazu Hitlera bolo rozhodnuté, že cigánsky tábor v Osvienčime bude 1. augusta 1944 bez stopy zlikvidovaný. V ten hrozný deň vpadli stovky po zuby ozbroje− ných esesákov do rómskych blokov.

A začali vraždiť, najmä deti. Chytali ich za nožičky a hlavičkami nimi mlátili o stenu. Chlapi sa na to nemohli poze− rať. Holými rukami sa vrhali na esesá− kov. Niekoľkých sa im podarilo zahr− dúsiť. Vedeli, že z tejto hroznej tragédie sa už nedostanú, preto sa bránili do posledného dychu.

Dievčatá sa pevne objali a stúlili do klbka. Ten hrozný masaker v nich vy− volal smrteľný strach, triasli sa na ce− lom tele, oči mali vytreštené. Pocítili závan smrti a vedeli, že im niet pomo− ci. Šárika sa v duchu lúčila s milova− ným Jenkom, s rodnou osadou a pro− sila svoju matku o odpustenie.

Toho vražedného dňa zlikvidovali esesácke zvieratá celé rómske oddele− nie. Dovedna okolo dvadsaťtisíc väz− ňov. Nezachránil sa nikto. Šárika dokonávala… – Mŕtvi sa ne− vracajú, – bola jej posledná myšlienka.

(Prešov, 1994−2001)

Číslo 5/2014

Koncentrakos!

Pre žeľeznično staňica ačhelas o na− kladno cirdos. O maj paluno vagonos sas phundrado u anglo vudar terďolas esesa− kos le ľivindenca. O šingalo leha vakere− las, vaš oda, hoj džanelas ňemcika u paľis leske diňas le Jenkus the la Šarika. Esesa− kos salutinďas u vičinďas: – Heil Hitler!

O Jenkus the e Šarika gele andro va− gonos u o vudar pes pal lende phandľas.

Džungalo khandipen pal o khamľipen the khula andre lende demaďas. Savore andro vagonos terďonas. O murša, džuv− ľa the čhave, sas pre pende kikidle sar dživinde. Muterenas, chinenas ča avke, tele pende, sar ačhenas. Pro savoro drom na chudle aňi te chal, aňi paňi. O č− havore rovenas u mangenas: – Mamo, kamav maro, kamav paňi! – No hijaba.

Na ča o čhavore, the o bare bokhatar the trušatar mengľisaľonas.

La Šarika sas bari dukh. Andro jilo la phusavelas sakovar buter e vika the rovi− ben lakra dakro. Pheravelas lake sasto voďi. Imar akana achaľiľas, andro savo bibacht la anďas lakro baro kamiben ki o Jenkus.

Džanas savoro ďives the savori raťi.

O daja imar našťi ľikerenas peskre cikne čhavoren pro musa. O vasta lenge ačhe− nas sar bara u o pal o pindre perenas te− le. Čhavorengro roviben na ačhelas, pro soviben na sas ňisavo gindo.

O Jenkus phares so ačhelas, o pindre leske izdranas. Kore jakhendar čuľonas o apsa. Košelas pes, soske pes ov, koro, an− dre Šarika avka but kamaďas. Leskro pha− ro voďi leske na mukhelas, hoj pes latar te chudel. Imar kana bi zorakro perelas, e Šarika les chudľas. Kana la čalaďas, sikra izdraľiľas. The oj peske kerelas pharo, hoj peskre kamibnaha pal o Jenkus kerďas doš. Ach, soske ča leske phenelas, hoj te denašen andal e osada?! Deloro, se oj na džanelas, hoj o Roma andal e osada ňi− khaj našťi te džal, hoj odo hine čačes phandle… Imar akana oda achaľiľas.

Ki o tosara imar the o čhavore ačhile čhit, imar našťi sas buter. Andal o šuke kirlore našťi sas te mukhel avri aňi jekh hangoro. Šunenas pen ča o kereka sar maren, o kereka, so len ľidžanas andro na prindžarďipen. Anglo dilos o tran− sportos ačhiľas. O vudar pro vagonos pes phundraďas, phurdľas pre lende lač− ho luftos. Ki o vagonos avle o esesaka le ľivindenca u jekhvarestar chudle te viči− nel: – Zigeuner! Zigeuner! Schnell, schnell!

Buter džene ada pharipen na ľikerde avri u mule imar pro drom.

Opral o taboris, kaj avle, terďonas štar komini pro krematorijum, olendar ďivese the raťate avelas avri pharo khan− dino thuv. E Šarika na achaľolas, hoj pes chudľas andro koncentrakos, savo pes vičinel Osvienčim, ňemcika Auschwitz.

Jenko pes pal late zorales ľikerelas, no kana ulavenas le džuvľen the muršen, o esesakos cirdľas le Jenkus andal e lakri angaľin u čhiďas les maškar o murša.

Aver esesakos jekhvarestar ulavelas le muršen pro phure, nasvale u bange, save našťi kerenas buťi. Šarika bares cipinďas: – Ach, Jenku! Jenku miro, miro jilo! – O Jenkus pes visarďas pal o lakro hangos

ISSN 1338−3027

u rovindos vičinďas: – Šarika, Šarika mi− ri, kaj sal? Ma mukh man adaj! – U phares chudľas te rovel. O esesakos les demaďas la pacaha pal o šero u cipinďas: – Fuj, Zi− geuner, schnell, schnell!

E Šarika daratar našaďas lava, ča pherďi dar dikhelas, sar len le Jenkus.

Kana avľas ki e peste, dukhades rovelas.

Bari dvora sas pherďi le phandle manu− šenca. O čhavore rovenas, cipinenas, e vika u roviben pes šunelas pal o savore seri. O šingale manušňa the esesaka len− ge phende, hoj te džan pre dezinfekcija.

Le džuvľenge phende, hoj pen te čhiven tele nange. E Šarika mekh sas sar demaďi andre phuv. Na džanelas aňi na šunelas, so latar e šingaľi manušňi kamel. O džuv− ľa ladžanas te čhivel pes tele anglo mur− ša, no o šingale manušňa len košenas, ruginenas andre lende u o gada lendar vorta tele čhingerenas. Nange džuvľa penge učharenas o ladžave thana le bur− ňikenca. Musaj sas te džal prekal e pro− cedura kana lenge čhinde tele o bala. Na ča pro šero, the pro aver kotora teštos.

La Šarikake sas but phares pal o lakre ba− la, save lake pal o tifusis paľis chudle te barol. Paľis la užarelas dezinfekcija an− dro sprchi, andal save čuľolas khandino paňi le dezinfekcijaha, so labolas sar jag.

Chudle pruhovana cholova the gada, pro pindrange pindre kaštune kamašľi, nange šere lenge paťarde siva khosnen− ca. Savore dukhatar rovenas, chasanas, čika marenas u tasľonas.

La Šarikake izdran o pindre u o jilo la− ke marel sar o čokanos. Izdral sar o džvi− ros, so denašel. – Deloro! – Marel la dar pal o Jenkus. Dikhela les mekh vareka− na? Daratar laha čhivkerel. Angle oda, so gele andro baraki, sakoneske pre bango musi avri tetinde o gendo. Varesave dženendar the kerde fotografiji.

Andro romano kotor sas o baraki tri− ne šorengre vaďenca kerde le thule pha− lendar. Pro vaďos phusuno gono e deka.

E šingaľi manušňi bičhaďas e Šarika pro opruno vaďos. Tele sas o murša, džuvľa the čhave. But phares lake sas te chudel pes opre. Kana pro agor odoj avľas, di− khľas, hoj odoj imar pašľon varesave duj džene. Oda sas duj čhaja. Ispidľas pes ki e lende u kamelas te sovel.

No andro šero šunelas bari vika… Di− khelas pes lake, hoj paš late pašľol o Jen− kus, hoj la chudel u čalavel. Kana ušťiľas, daraha prindžarďas, hoj paš late nane o Jenkus, aľe o duj aver phandle džuvľa.

Ajse sar the oj. Šarika lendar phučľas: – Ko san? – O čhaja e Aňutka u Terezka pre late ča dikhenas: – Tut musaj khere te avel pirano, se raťate man chudehas an− gaľi u čumidehas… – phenďas jekh.

E Šarika na achaľolas, so latar phu− čen, o dživipen andre late phares so la− bolas. Na džanelas, so pes laha kerel, aňi kaj hiňi… Aňutka paľis phenďas o phuči− ben. – He, he, hin man pirano, no ov hi− no koro, so dujen amen adaj ande, no akana na džanav, so hin leha… – phen− ďas pale e Šarika u phares chudľas te ro− vel. – Oda pal leste geľal suno? – phučľas e Terezka u čalaďas la Šarika pal o vast.

E Aňutka vičinďas: – Čačes hino koro? – Devla miro, avka pes ole bestijenge an−

dal o vasta na chudela avri! – E Šarika imar sas te mengľisaľol.

Aľe andre oda imar o šingalo andro blokos len opre uštavelas. O čhaja chuťile tele andal o vaďos, thode mište o phusuno gono the e deka. E Šarika di− khelas pašal peste. O blokos sas pherdo murša, džuvľa u čhavore. – Adaj hin bu− ter Roma sar andre savori amari osada, – gindinďas peske. U paľis pes šunďas rovi− ben u vika le čhavorendar. Avľas e šingaľi manušňi, chudľas la Šarika u phenďas la− ke: – Žužareha e špitaľa! – Sikaďas pre Aňutka the Terezka: – Ľidzan la!

O čhaja chudle te prastal ki e špitaľa.

Bare bokhale the trušale šunenas, hoj len− ge o ďombri kikidel sar andro kliješťi. Avka chudľas e Šarika te kerel buťi andro kon− centračno taboris. E buťi andre špitaľa sas phari, meľaľi, phagerelas la. But na lačhes perelas pro Šarikakro voďi the nervi.

Koncentračno taboris sas pro but baro than. O phandle džene kerenas buťi andro fabriki, save sas vorta andro taboris. O cha− ben sas but na lačho. Zumin, ča paňi, so pes andre leste taďiľas e repa the phuvale.

Ki oda kotor maro, zoralo sar bar. O čhaja morenas andre špitaľa o kachľički, čhive− nas avri ratvaľi vata the pochtana. Paňi phi− ravenas vedrenca u kana o paňeskro drom sas mosardo, anenas vedra paňi andal e pinca. O čhaja sas sar mate la dezinfekci− jatar, savi sas pro sako than. Vapnos chlo− roha lenge andre pinca o luftos avri deme− las u čačes tasavelas. Sas imar ajse čhinde, hoj daranas, hoj mengľisaľona u the len, mekh džiden, ľidžana te phabarel. No o paťaben, hoj pen arakhena, len tradelas te džal! Te mengľisaľile, užarenas pre len− de čačes o meriben.

Kaj e Šarika geľas, odoj šunelas te rovel le nasvalen. Mangenas sikra paňi… Šarika− ke sas phareder sar Aňutkake u Terezkake.

Sanas andro taboris korkore, no ov odoj sas le Jenkuha! The te na džanelas, kaj hi− no. No paťalas, hoj les dikhela, sakovar pal peste dikhelas, rodelas les. But les kame− las. Andre peste peske phenelas, hoj vaš leske dela the peskro dživipen.

Andro taboris avenas neve u neve transporti. Roma – Zigeuner! – sar pre lende odoj phenenas. Anenas len khatar e savori Europa. O esesaka imar so avle, ulavenas le saste u ternen khatar o na− svale, phure vaj bange. Čore phandle na jekhvar na džanenas, hoj pen bičhade pro meriben jekhe laveha so phende pa− le pro phučiben. Le nasvalen jekhva− restar ľidžanas andro gasoskre khera.

Odoj len iľas meribnaskro komandos.

Le phandle dženenge phende, hoj džan te nanďol, u vaš oda pen musaj tele te čhiven nange. O kuč buťa thode pre se−

ra. Hoj o esesaka len te chochaven, vare− save dženenge dine the o sapuňis u ruč− ňikos. Kana prindžarde, hoj o Jenkus hi− no koro, cirdle lestar tele o gada u ispidle les andre avka vičinďi kupelňa.

Jekhetane leha odoj džanas the o džuvľa, murša u čhavore. Sas len ajci but, hoj o Jenkus našťi sas te džal dureder. O aver tešti les čalavenas, šunelas dar, o čhavo− re chudle te rovel.

Jekhvarestar savoro ačhiľas čhit. O vu− dar pes phandľas. Pro than le paňeskro le sprchendar opral lengre šere chudľas vareso te sičinel. Esesaka mukhle gasos.

Pal o sikra pes andre šunenas ča phare rovibena le manušendar, so tasľonas, ci− pinenas vaš o žutipen u marenas pro vu− dar. Jenkus dži o agor rovindos vičine− las: – Šariko miri, kaj sal, phen mange! – No leskre lava u roviben leske andro kir− lo tasaďas o gasos.

Kana andro gasoskro kher pes ňič na šunelas, o meribnaskro komandos mukh− ľas andre o luftos, u ola so phiravenas le mulen ľigende le mulen andro krematori− jum. O dikhiben pro mule tešti sas džun− galo. La dakro teštos pro čhavoreskro, o džuvľa meribnaskre daratar chudenas peskre romen, o murša dži o maj paluno momentos arakhenas o muja peskre romňenge, o jakha buchles phundrade andro diľiňipen, pro vušta e pena.

Avka o gasoskro kher agorinďas le Jenkoskro baro kamiben.

las pes adaj jekh pre avreste. Savore džane− nas, hoj ola peklatar imar ňiko pale na avela.

Sas berš 1944. O nekh zoraleder Rom andro barakos, vičinelas pes Mroč, pes dodžanľas, hoj o Ňemciko na arakhena aňi o nekh moderna, aňi devľikane ľivin− de. Oda sikavenas the but avijoni, so bu− terval urňile opral o koncentrakos. U ola na anenas le Ňemcenge ňič lačho.

O Džuvľa the o murša andro romano kotor andro koncentrakos mangenas le Delores, hoj len te arakhel anglo džungalo meriben, hoj te šaj te aven pale andro pen− gre khera. Kamenas ča jekh, hoj so maj sig te avel e fronta u te avel sloboda. O murša vakerde, hoj šunena le esesaken pro jekh lav, ča te na keren provokacija. Sako zora− leder lav anelas meriben. O čhaja Aňuta, Terezka the Šarika dikhenas andre špitaľa, sar phare nasvalen pro than murdaren.

No pal oda andro romano taboris ňič čačo na džanenas, ča denas goďi, savo džungaľi− pen le phandle dženenge keren. No le Ro− menge ňič na žutinďas.

Raťate, kana o čhaja avenas pale andal e špitaľa, o čeri sas pherdo čercheňa. E Šarika vazdľas opre o šero. Pro sikrica lake diťholas, hoj hiňi khere, andre osada, kaj uľiľas. O čer− cheňa labonas avka sar odi rat, kana sas le Jenkuha jekhtovar. – Jenko… – lokhes phen− ďas. Sar te šunelas o taťipen leskre vuštendar, o čekat lake čalavelas balval. Asanďiľas. Šune− las, hoj o Jenkus hino varekaj pašes, hino la− ha u imar sig pen arakhena...

Jekhvarestar o čercheňa garuďas kalo thuv. Vazdelas pes opre, darutno, bi la− veskro u pharo, andal o paše komina pro labaripnaskro than. E ďombri pes andre late vazdľas le džungale khandipnastar pal o labardo mas. Šunďas, hoj andre la− te chuťiľas o nevo dživipen le Jenkuskre the lakre kamibnastar.

Pal o Hitleroskro lav pes phenďas, hoj o romano taboris andro Osvienčim ela pro 1. augustos 1944 agorindo dži o maj paluno dženo. Andre oda pharo ďives avle šela ese− saka pherde ľivindenca andro romane bloki.

U chudle te murdarel, nekh buter le čhavo− ren. Chudenas lenge o pindore u marenas lenge o šerora andre fala. O murša pre ada našťi dikhenas. Čuče vastenca chuťenas pro esesaka. Varesave džene na but lendar tasa− de. Džanenas, hoj ola džungaľa tragedijatar imar na avena avri, vaš oda pen marenas dži o agorutno voďi.

O čhaja pen ispidle jekh ki e aver. Odi džungaľi masakra andre lende kerďas dar pro meriben, izdranas lenge savore tešta, o jakha avri poravenas. Šunenas o meriben pre lende te phurdel, u džanenas, hoj imar lenge nane ko te žutinel. Šarika pes andral kidelas khatar o kamlo Jenkus, la osadatar u mangelas peskra da, hoj lake te mukhel.

Ole murdaripnaske ďivese murdarde o esesacka bestiji savoro romano kotor.

Savore jekhetanes ki o biš ezera phandle manušen. Na arakhľas pes ňiko.

E Šarika merelas… – O mule na aven pale, – sas lakro paluno gindo.

(Prešov, 1994−2001)

O phandle džene andro romano kotor phirenas imar sar džide kokala. O blokovo šingalo, so le Romenge delas te chal, sas phendo, hoj lenge te dej ča jepaš chaben. Se the avka len savoren dena pre fizikaňi likvi− dacija. O murša kerenas buťi pro ačhaviben the phagerenas o bara, andro baraki ačhe− nas ča čhavore the džuvľa, so sas imar čirla khabne. O romano kotor sas pherdo. Pašľo−

Ukážka z knihy: Elena Lacková: Mŕtvi sa nevracajú / O mule na aven pale Vydalo Združenie JEKHETANE – SPOLU, Prešov, 2005 Preklad do rómskeho jazyka: Erika Godlová Ilustroval: Peter Kocák a Ľubomír Guman

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, ( a fax: 051/7733439, e−mail: redakcia@rnlweb.org, www.rnlweb.org, IČO: 31956131, periodicita: dvojmesačník, šéfredaktor: R. Čonka.

Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia Prešov: Jozef Ferenc, Roman Čonka (conka@rnlweb.org), Daniela Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: Braňo Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754). Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 3000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2014.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spoluw