Zmeny legislatívy v oblasti volebných kampaní a výkonu volebného práva v SR by Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť

Zmeny legislatívy v oblasti volebných kampaní a výkonu volebného práva v SR Reflexia zmien po uskutočnení volieb do NR SR v marci 2016

Veronika Prachárová Ctibor Košťál

Zmeny legislatívy v oblasti volebných kampaní a výkonu volebného práva v SR

Reflexia zmien po uskutočnení volieb do NR SR v marci 2016

Vypracovali: Veronika Prachárová Ctibor Košťál

jún 2016 Spolufinancované Európskou komisiou v rámci programu Prevencia a boj proti trestnej činnosti.

Tento projekt je realizovaný za finančnej podpory Európskej komisie. Za obsah publikácie zodpovedajú výhradne autori. Európska komisia nezodpovedá za použitie informácií, ktoré sú obsahom tejto publikácie.

Obsah Úvod ........................................................................................................................................................ 3 1 Stav pred prijatím novej právnej úpravy .......................................................................................... 4 1.1 Cesta k reforme ......................................................................................................................... 6 2 Nová právna úprava .......................................................................................................................... 8 2.1 Novela zákona o politických stranách a politických hnutiach .................................................... 8 2.2 Zákon o podmienkach výkonu volebného práva ....................................................................... 8 2.3 Zákon o volebnej kampani ....................................................................................................... 10 3 Volebná kampaň ............................................................................................................................. 14 3.1 Tretie strany ............................................................................................................................. 14 3.1.1 Kto môže byť treťou stranou? .......................................................................................... 14 3.1.2 Kampaň bez registrácie? ................................................................................................... 15 3.1.3 Registrácia a oznamovacia povinnosť tretích strán .......................................................... 16 3.2 Transparentný účet .................................................................................................................. 21 3.2.1 Politické strany ................................................................................................................. 21 3.2.2 Tretie strany ...................................................................................................................... 30 3.3 Transparentnosť vedenia kampane ......................................................................................... 34 3.4 Moratórium ............................................................................................................................. 35 3.4.1 Otázny zmysel a účinnosť moratória ................................................................................ 35 3.4.2 Zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky dva týždne pred voľbami ................... 38 3.4.3 Volebná kampaň na sociálnej sieti .................................................................................... 38 3.5 Záverečné správy ..................................................................................................................... 42 3.5.1 Vyhotovenie, odovzdanie a kontrola záverečných správ .................................................. 43 3.5.2 Čo vieme vyčítať zo záverečných správ? ........................................................................... 43 4 Zhodnotenie ................................................................................................................................... 48 5 Odporúčania ................................................................................................................................... 52 5.1 Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán ....................................... 52 5.2 Tretie strany ............................................................................................................................. 53 5.3 Transparentné účty .................................................................................................................. 53 5.4 Transparentnosť kampane ....................................................................................................... 54 5.5 Moratórium ............................................................................................................................. 55 5.6 Záverečné správy ..................................................................................................................... 55 6 Zdroje .............................................................................................................................................. 56 2

Úvod Predtým ako sa v roku 2014 pristúpilo k výrazným zmenám volebných pravidiel slovenská právna úprava nezodpovedala existujúcim potrebám a nereflektovala trendy súvisiace so zmenou vedenia volebných kampaní. Nová právna úprava v podobe Zákona o podmienkach výkonu volebného práva1 a Zákona o volebnej kampani2 mala za cieľ priniesť väčší poriadok a transparentnosť do všetkých procesov súvisiacich s vedením a financovaním volebnej kampane. Nakoľko účinnosť a opodstatnenosť zákonov (resp. ustanovení zákonov) sa častokrát ukáže až v momente, kedy sú reálne aplikované v praxi, v práci sa venujeme priebehu volebnej kampane k voľbám do NR SR v roku 2016. Cieľom práce je zhodnotiť, či nová legislatíva viedla k odstráneniu dvoch hlavných nedostatkov spojených s vedením a financovaním volebnej kampane, a to 1) zložitosť a rozdrobenosť existujúcich pravidiel a 2) nedostatočnú kontrolu a transparentnosť. Pri zložitosti a rozdrobenosti pravidiel sa nepozeráme iba na to, či došlo k unifikácii pravidiel vedenia volebnej kampane v jednom zákone, ale aj na zrozumiteľnosť a presnosť samotného znenia novej právnej úpravy. V tejto súvislosti rozoberáme aj jej dodatočný výklad Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán (stanoviská). Pri kontrole a transparentnosti sa venujeme najmä tomu, či verejne dostupné zdroje poskytujú dostatočné informácie o spôsobe vedenia a financovania volebnej kampane na účinnú kontrolu subjektov vedúcich kampaň. V analýze sa zameriavame hlavne na päť oblastí, a to: tretie strany, transparentný účet, transparentnosť vedenia kampane, moratórium a záverečné správy. V prvej časti priblížime hlavné nedostatky v legislatívnej aj praktickej rovine pred prijatím nových volebných pravidiel. Následne v druhej časti uvádzame konkrétne aspekty novej úpravy s dôrazom na zmeny v pravidlách financovania volebných kampaní. V tretej časti analyzujeme, akým spôsobom politické strany a tzv. tretie strany nové pravidlá napĺňali. Ako sa ukazuje nová právna úprava predstavuje krok správnym smerom, avšak jej zavedenie do praxe zároveň odkrylo aj závažné nedostatky. Na tie poukazujeme predovšetkým v kontexte odporúčaní Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO) v štvrtej časti. V záverečnej časti uvádzame konkrétne kroky ku ktorým by sa malo v snahe skvalitniť kontrolu financií vynaložených na vedenie volebných kampaní, ako aj pre väčšiu transparentnosť s tým spájaných procesov, pristúpiť.

Zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/82251/1/2 2 Zákon č.181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181

Stav pred prijatím novej právnej úpravy

Predtým ako sa v roku 2014 výrazne upravili existujúce volebné pravidlá slovenská právna úprava bola považovaná za nedostatočnú, nakoľko nezodpovedala existujúcim potrebám a nereflektovala trendy súvisiace so zmenou vedenia volebných kampaní. Hlavné nedostatky spojené s vedením a financovaním volebnej kampane boli: 1) zložitosť a rozdrobenosť existujúcich pravidiel a 2) nedostatočná kontrola a transparentnosť. Volebné pravidlá boli do roku 2014 upravené až v šiestich právnych predpisoch, a to v: 1) zákone č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí,3 2) zákone č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda,4 3) zákone č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní,5 4) zákone č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov,6 5) zákone č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu,7 6) zákone č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.8 Okrem toho, že jestvujúca úprava pravidiel bola neprehľadná, chýbala aj zjednotená terminológia a jednotná úprava niektorých ustanovení. Skutočnosť, že existovali nedostatky aj v obsahovej úprave podmienok riadenia a financovania volebných kampaní bola zrejmá z dlhodobej kritiky9,10,11 zo strany Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (ďalej len „GRECO“).12 Od roku 2008 GRECO napríklad intenzívne poukazovala na nutnosť zavedenia pravidiel pre financovanie kampaní jednotlivých kandidátov a pre tzv. tretie strany, ako aj na potrebu vytvorenia nezávislého a nestranného útvaru s právomocami a adekvátnymi zdrojmi na dohľad a kontrolovanie financovania strán (viď základné odporúčania v boxe č. 1). GRECO následne pravidelne upozorňovala na nepretavenie týchto odporúčaní do praxe.13 Box č. 1: Odporúčania GRECO pre Slovenskú republiku z roku 2008 Odporúčania GRECO (2008): -

prijatie právnej úpravy, ktorá by sa venovala financovaniu jednotlivých kandidátov vo voľbách do NR SR (v praxi sa totiž mohlo stať, že kandidát alebo člen parlamentu dostal dar bez toho, aby existovala

Zákon č. 346/1990 Zb., dostupné na: http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11044063 4 Zákon č. 564/1992 Zb., dostupné na: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-referende/ 5 Zákon č. 46/1999 Z. z., dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/47666/1/2 6 Zákon č. 303/2001 Z. z., dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/51660/1/2 7 Zákon č. 331/2003 Z. z., dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/56141/1/2 8 Zákon č. 331/2003 Z. z., dostupné na: http://www.moldava.sk/dokumenty/volby/zakon-333_2004-o-volbach-do-narodnejrady-slovenskej-republiky.pdf 9 Third Evaluation Round Evaluation Report on the Slovak Republic on Transparency of party funding (Theme II), 36th Plenary Meeting (Strasbourg, 11-15 February 2008), dostupné na: http://bit.ly/1Ni7Qkj 10 Council of Europe – GRECO (2010): Third Evaluation Round Compliance Report on the Slovak Republic, ”Incriminations (ETS 173 and 191, GPC 2)”, ”Transparency of Party Funding“, 46th Plenary Meeting (Strasbourg, 22-26 March 2010), dostupné na: https://www.coe.int/t/dghl/monitoring/greco/evaluations/round3/GrecoRC3(2010)3_Slovakia_EN.pdf 11 Council of Europe – GRECO (2011): Third Evaluation Round, Second Interim Compliance Report on the Slovak Republic, ”Incriminations (ETS 173 and 191, GPC 2)”, ”Transparency of Party Funding”, 53rd Plenary Meeting (Strasbourg, 5-9 December 2011), dostupné na: https://www.coe.int/t/dghl/monitoring/greco/evaluations/round3/GrecoRC3(2010)3_2nd_Interim_Slovakia_EN.pdf 12 Poradný orgán Rady Európy. 13 Third Evaluation Round Compliance (2010) – str.: 7-9, Third Evaluation Round Compliance (2011) – str. 7-9 a pod.

oznamovacia povinnosť), s tým, že by museli priznať všetky dary aj s ich zdrojmi (aspoň nad určitú sumu), charakterom a hodnotou zavedenie primeraných pravidiel na zverejňovanie výdajov tretích strán (t. j. subjektov mimo straníckych štruktúr) na vedenie volebnej kampane vytvorenie štandardizovaného formátu (v prípade potreby aj s potrebnými inštrukciami na vyplnenie) správ týkajúcich sa financovania volebnej kampane politických strán vytvorenie jedného nezávislého a nestranného útvaru/orgánu s právomocami a adekvátnymi zdrojmi na dohľad a kontrolovanie financovania strán (ako verejnými tak aj súkromnými zdrojmi) a financovania volebných kampaní, vrátane kampaní jednotlivých kandidátov prehodnotiť existujúce sankcie za porušenie pravidiel financovania strán a volebných kampaní zaviesť priamu zodpovednosť kandidátov vo voľbách za porušenie pravidiel financovania kampane, v súlade s pravidlami platiacimi aj pre politické strany

Okrem uvedeného bol nevyhovujúci stav v Slovenskej republike zrejmý aj z jej výsledkov v rámci medzinárodných hodnotení a porovnávaní zaoberajúcich sa transparentnosťou (financovania) v politike. Napríklad v hodnotení Global Integrity Report 2009 Slovensko dosiahlo v kategórií voľby politické financovanie 29 bodov z celkového počtu 100 bodov.14 Tento extrémne slabý výsledok bol porovnateľný s dosiahnutým skóre Indie, Libanonu, Mongolska, Ugandy alebo Ukrajiny.15 Hodnotili sa pritom kritériá ako: -

Existencia pravidiel upravujúcich financovanie politických strán (50/100), Existencia pravidiel upravujúcich financovanie jednotlivých politických kandidátov (0/100), Efektívnosť existujúcich pravidiel upravujúcich politické financovanie strán (4/100), Efektívnosť existujúcich pravidiel upravujúcich politické financovanie jednotlivých kandidátov (0/100), Občania/ verejnosť majú prístup k záznamom o financovaní politických strán (69/100),16 Občania/ verejnosť prístup majú k záznamom o financovaní volebných kampaní jednotlivých politických kandidátov (50/100).17

Je potrebné zdôrazniť, že na existujúce nedostatky dlhodobo upozorňovali aj viaceré slovenské mimovládne organizácie.18 Okrem toho, že neustále produkovali výstupy poukazujúce na neblahé dopady nedostatočnej kontroly a transparentnosti financovania politických strán všeobecne19 a v rámci volebných kampaní konkrétne,20 cez verejné výzvy vytvárali tlak na politické strany, aby došlo v tejto oblasti k zmenám. Napríklad v roku 2012 v reakcii na kauzu Gorila Transparency

Globalintegrity.org (2009): Global Integrity Report 2009: Slovak Republic, dostupné na: https://www.globalintegrity.org/research/reports/global-integrity-report/global-integrity-report-2009/gir-scorecard-2009slovak-republic/ 15 Globalintegrity.org (2009): Global Integrity Report 2009 (XLS), dostupné na: https://www.globalintegrity.org/wpcontent/uploads/2013/08/GlobalIntegrityIndex2009.xls 16 Politické strany odovzdávali každoročne správu o ich financovaní. Rovnako museli odhaliť každý štvrťrok zoznam svojich darcov. Niektoré správy boli dostupné na web stránke NR SR alebo na web stránkach politických strán. 17 Kandidáti na post prezidenta zverejňovali do 30 dní od ukončenia volebnej kampane zdroje príjmov ako aj výdavky (dostupné na stránke Ministerstva financií SR). 18 Napr. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (2012), Transparency International Slovensko (2012), Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (2012), aliancia Fair-play (2009), Inštitút pre verejné otázky (IVO), Občianske oko (2004) 19 Napr. Transparency International Slovensko (2002): POLITICKÉ STRANY A FINANCIE – TAJOMSTVO ALEBO DÔVERA – Sinčáková-Beblavá, E., Zemanovičová, D., dostupné na: http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/030813_polit9.pdf 20 IVO (2015): Konferencia o transparentnosti volebnej kampane, dostupné na: http://www.ivo.sk/7834/sk/aktuality/konferencia-o-transparentnosti-volebnej-kampane a Transparency International Slovensko & SGI (2012):Národný systém integrity spravovania na Slovensku, str. 23, dostupné na: http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/2012_Narodny_system_integrity_sprovania_sprava.pdf

International Slovensko, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) zverejnili pred voľbami sedembodovú výzvu,21 ktorou apelovali na politické strany, aby sa zaviazali v prípade zvolenia do NR SR do roka prijať protikorupčné opatrenia v oblasti financovania politických strán (vrátane volebných kampaní). Záväzok podpísalo osem – KDH, MOST – HÍD, OĽaNO, SaS, SDKÚ-DS, SMK, 99% a SMER-SD22 – z desiatich politických subjektov a hoci sa až päť z nich dostalo do parlamentu k prijatiu zákona do jedného roka z rôznych dôvodov nedošlo.23 Celkovo by sa dalo povedať, že odborná verejnosť a postupne aj viaceré politické strany24 vnímali potrebu komplexne upraviť problematiku volebnej kampane v jednom zákone, ustanoviť pravidlá správania sa všetkých subjektov ovplyvňujúcich voľby (politických strán, kandidátov), upraviť pôsobnosť a povinnosti štátnych orgánov pri kontrole vedenia volebnej kampane, dodržiavania zákonných podmienok, ako aj vyvodzovanie sankcií voči porušovateľom.25 K prijatiu novej legislatívnej úpravy však došlo až v roku 2014.

1.1 Cesta k reforme Prvú výraznú zmenu volebných pravidiel avizovala vo svojom programovom vyhlásení už vláda Ivety Radičovej, pričom sa zaviazala, že pripraví „volebný kódex s cieľom priniesť prehľadnosť, zjednotenie terminológie a jednotnú úpravu niektorých ustanovení súčasných volebných zákonov“.26 Vypracovaním kódexu bolo poverené Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) s tým, že návrh legislatívnych zmien malo predložiť vláde v decembri 2011 a k ich zavedeniu do praxe malo dôjsť k 1.1.2013.27 Nakoľko sa dňa 11.10.2011 vláda Ivety Radičovej po roku a troch mesiacoch rozpadla k uvedeným krokom nedošlo.28 Nasledujúca vláda na čele s Robertom Ficom sa vo svojom programovom vyhlásení rovnako zaviazala, že bude „dbať na zjednotenie základných inštitútov volebných predpisov a zavedenie jednotnej terminológie, transparentnú úpravu pravidiel volebnej kampane a dôslednú kontrolu prostriedkov použitých na jej vedenie kandidujúcimi subjektmi vrátane ich verejnej kontroly“ a že „preskúma možnosti vytvorenia stálych volebných orgánov, ktoré by nezávisle kontrolovali financovanie politických strán a navrhne účinné sankcie za porušovanie volebných pravidiel“.29 Cieľom vlády bolo, aby sa novou úpravou do právneho poriadku SR dostali precíznejšie a transparentnejšie pravidlá financovania a rovnako, aby sa do nej premietli princípy všeobecnej 21

Dostupné na: http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2012/02/Vyhlasenie-politickych-stran-2012.pdf Transparency International Slovensko: Osem politických strán sa zaviazalo do roka sprísniť pravidlá financovania politikov, dostupné na: http://www.transparency.sk/sk/sedem-politickych-stran-sa-zaviazalo-do-roka-sprisnit-pravidla-financovaniapolitikov/ 23 Pre viac informácií viď: http://domov.sme.sk/c/6756003/po-gorile-slubovali-strany-novy-zakon-nic-sa-nestalo.html 24 Signatári výzvy a predtým napr. SDKÚ-DS, SaS, KDH, MOST-HÍD v programovom vyhlásení vlády I.Radičovej (2010). 25 Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov - dôvodová správa, Návrh nového zákona, parlamentná tlač 660, Dátum doručenia: 16.8.2013, dostupné na: http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=387284 26 Vláda Slovenskej republiky (2010): OBČIANSKA ZODPOVEDNOSŤ A SPOLUPRÁCA, PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA OBDOBIE ROKOV 2010 – 2014, August 2010, str.: 48, dostupné na: http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf 27 Council of Europe – GRECO (2010): Third Evaluation Round, Second Interim Compliance Report on the Slovak Republic, ”Incriminations (ETS 173 and 191, GPC 2)”, ”Transparency of Party Funding”, 53rd Plenary Meeting (Strasbourg, 5-9 December 2011), dostupné na: https://www.coe.int/t/dghl/monitoring/greco/evaluations/round3/GrecoRC3(2010)3_2nd_Interim_Slovakia_EN.pdf 28 Spravy.pravda.sk (2011): Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru, poslanci neschválili euroval, dostupné na: http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/ 29 Vláda Slovenskej republiky (2012): Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky máj 2012 - 4. ÚLOHA ŠTÁTU A VEREJNÉHO SEKTORA, str. 30, dostupné na: http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf 22

transparentnosti tak, ako ich akceptuje väčšina štátov zastúpených v Rade Európy, ako aj odporúčania GRECO.30 Aj z týchto dôvodov sa viedla vcelku dlhá intenzívna diskusia so zástupcami tretieho sektora (Aliancia Fair-Play, Transparency International Slovensko a pod.). Dňa 14.8.2013 Ficova vláda napokon schválila návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva (328 pripomienok z toho 69 zásadných; 17 % zo všetkých pripomienok vzniesla verejnosť)31 a návrh zákona o volebnej kampani (317 pripomienok z toho 60 zásadných; 12 % zo všetkých pripomienok vzniesla verejnosť),32 pričom následne boli dňa 16. augusta 2013 predložené do NR SR. NR SR schválila oba zákony dňa 29.5.2014 s tým, že pri zákone o volebnej kampani nehlasoval ani jeden z prítomných poslancov proti.33 Zákon o podmienkach výkonu volebného práva34 ako aj Zákon o volebnej kampani nadobudli účinnosť dňom 1.7.2015, pričom nahradili dovtedy platnú právnu úpravu rozdelenú v šiestich zákonoch.35 V ďalšej časti sa venujeme konkrétnym zmenám súvisiacim s prijatím novej legislatívy.

Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov - dôvodová správa, Návrh nového zákona, parlamentná tlač 660, Dátum doručenia: 16.8.2013, dostupné na: http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=387284 31 Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, dostupné na: http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-157812?prefixFile=m_ 32 Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, dostupné na: http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-158505?prefixFile=m_ 33 Pre viac informácií viď http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34005 34 180/2014 Z.z. ZÁKON z 29. mája 2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/82251/1/2 35 Volebné pravidlá boli dovtedy upravené v: 1) zákone č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, 2) zákone č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda, 3) zákone č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní, 4) zákone č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, 5) zákone č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu a 6) zákone č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Nová právna úprava

2.1 Novela zákona o politických stranách a politických hnutiach Okrem toho, že v máji 2014 slovenský parlament prijal dva nové zákony upravujúce volebné pravidlá (Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a Zákon o volebnej kampani) došlo aj k dôležitej novelizácií36 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach.37 Novelou sa napríklad zaviedla povinnosť pre politickú stranu/hnutie prijímať plnenia a vynakladať prostriedky výlučne cez účet (t. j. formou bezhotovostnej platobnej operácie) a taktiež sa zaviedla povinnosť doplniť obsah výročných správ o prehľad nákladov vynaložených na volebnú kampaň za jednotlivé druhy volieb, ktoré sa konali v príslušnom roku (pre ďalšie úpravy viď box č. 2).38 Box č. 2: Zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach • §22 ods. 5 povinnosť uverejňovať na svojom webovom sídle alebo v dennej tlači zoznam prispievateľov, ktorí prispeli sumou vyššou ako minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou • §23 povinnosť evidencie darov a darcov, oceňovania nepeňažných darov, povinnosť prijímať dary 39 výlučne písomnou zmluvou s výnimkou darov do 200 EUR ročne • §24 ods. 2 povinnosť prijímať plnenia a vynakladať prostriedky výlučne cez účet (t. j. formou bezhotovostnej platobnej operácie) • §24 ods. 2 povinnosť vrátiť dar, ak z výpisu z účtu nie je preukázané, kto je darcom a v prípade, že to nie je možné (ak daný účet neexistuje), finančné prostriedky sa stanú príjmom štátneho rozpočtu • §30 ods. 2 písm. m) povinnosť doplniť obsah výročných správ o prehľad nákladov vynaložených na volebnú kampaň za jednotlivé druhy volieb, ktoré sa konali v príslušnom roku • §30 ods. 8 v prípade nepredloženia výročnej správy za dve po sebe idúce účtovné obdobia strana bude v registri strán MV SR označená dodatkom „v likvidácii“ (dňom zápisu vstupuje strana do likvidácie a bude môcť vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany) • §31a ods. 1 povinnosť oznámiť Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán poskytnutie príspevku strane v hodnote vyššej ako 5 000 EUR • §31 a §31b upravenie sankcií za nedodržanie pravidiel (správne delikty a priestupky) tak, aby boli odradzujúce – napr. podľa §31 ods. 5 v prípade prijatia daru alebo z iného bezodplatného plnenia v rozpore so zákonom je sankcia v hodnote dvojnásobku hodnoty daru

2.2 Zákon o podmienkach výkonu volebného práva Na základe Zákona o podmienkach výkonu volebného práva40 bola zriadená Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“) ako nezávislý orgán na

Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, Zákon vyšiel v Zbierke zákonov. (26. 6. 2014), čiastka 63, číslo 181/2014, dostupné na: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4611 37 Znenie do 30.6.2016 dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85/znenie-20160101 a znenie po 1.7.2016 dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85/znenie-20160701 38 Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, Zákon vyšiel v Zbierke zákonov. (26. 6. 2014), čiastka 63, číslo 181/2014, dostupné na: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4611 39 Štátna komisia v rámci svojho uznesenia č. 9/5/6 zo dňa 26.1.2016 upresnila, že finančné dary politickým stranám do výšky 200 eur sú vyňaté len z povinnosti uzatvárať písomnú zmluvu, ale vzťahujú sa na nich všetky ostatné ustanovenia o finančných daroch politickým stranám. 40 Zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/82251/1/2

kontrolu financovania politických strán a politických hnutí, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb. Štátna komisia má 14 členov, pričom 10 členov delegujú do štátnej komisie politické strany, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v parlamente (úmerne podľa počtu získaných poslaneckých mandátov)41 a po 1 členovi deleguje predseda Ústavného súdu SR, predseda Najvyššieho súdu SR, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Nová štátna komisia vzniká najneskôr 60 dní po vyhlásení výsledkov volieb do NR SR.42 Podľa príslušného zákona43 medzi činnosti, ktoré má štátna komisia vykonávať okrem iného patrí: • • •

preskúmavanie a registrovanie kandidátnych listín pre voľby do NR SR a pre voľby do Európskeho parlamentu, kontrolovanie financovania politických strán a financovania a vedenia volebnej kampane, vykonávanie činnosti odvolacieho orgánu proti rozhodnutiam MV SR vydaným podľa osobitných predpisov vo veciach financovania politických strán a vo veciach volebnej kampane.

Počas trvania volebnej kampane prerokúva pridelenie vysielacích časov v televíznom a rozhlasovom vysielaní na základe návrhu vysielateľa a rovnako má na starosti v oblasti pravidiel financovania politických strán a pravidiel financovania volebnej kampane aj poskytovanie metodickej pomoci a poradenstva, vrátane vypracovania stanovísk, pre politické strany a kandidátov. Po ukončení hlasovania štátna komisia zisťuje výsledky volieb poštou osobami oprávnenými voliť,44 zisťuje a zverejňuje priebežné a celkové výsledky volieb, vyhotovuje zápisnicu o výsledku volieb a usmerňuje spracovanie výsledkov hlasovania. V súvislosti s právomocami štátnej komisie chceme ešte poukázať na jej uznesenie č. 12/3/245 zo dňa 26.2.2016 v ktorom uvádza nasledovné „zákon o voľbách neobsahuje ustanovenie, ktoré (ju) oprávňuje vydávať podzákonné právne predpisy. V prvom stupni je kontrola financovania volebnej kampane a kontrola záverečných správ v kompetencii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a štátna komisia je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Postavenie odvolacieho orgánu sa nezlučuje s výkonom kontroly.“ Štátna komisia teda v uvedených veciach neplní bezprostrednú kontrolnú funkciu, ale túto činnosť má na starosti MV SR (viď box č. 3). Box č. 3: Štátna komisia ako kontrolný orgán V prípade mechanického presunu právomocí vo veci kontroly financovania volebnej kampane a kontroly záverečných správ (t. j. bez žiadnych iných sprievodných zmien) z MV SR na štátnu komisiu nemožno hovoriť o optimálnom riešení. Po prvé, momentálne administratívne kapacity štátnej komisie nie sú ani pri súčasnom nastavení povinností v čase volieb postačujúce. Ďalšou skutočnosťou je, že v rámci štátnej komisie majú stále najväčšie zastúpenie nominanti politických strán (zastúpenie členov za koalíciu a opozíciu je rovnaké) a jej predseda nerozhoduje ani o rozpočte a ani o personálnom zložení úradu (všetko je v kompetencii ministra vnútra, ktorý má v týchto veciach len komunikovať s predsedom štátnej komisie). Inými slovami, predseda štátnej komisie nemá dostatočné kompetencie na nezávislú kontrolu a samotná komisia potrebnú autonómiu. Napriek tomu, že sa vzťah medzi MV SR a štátnou komisiou doposiaľ nejavil ako problematický, v budúcnosti (s inými aktérmi) môže priniesť ťažkosti, a preto by malo dôjsť k posilneniu

Počet členov štátnej komisie delegovaných politickými stranami, ktoré vytvorili vládu, sa musí rovnať počtu členov štátnej komisie delegovaných ostatnými politickými stranami zastúpenými v Národnej rade Slovenskej republiky. Táto rovnosť musí byť zachovaná počas celého funkčného obdobia štátnej komisie. 42 Ak sa vyprázdni miesto člena štátnej komisie, ustanoví sa nový člen na zvyšné funkčné obdobie. Nového člena oznámi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky ten, kto delegoval člena štátnej komisie, ktorého funkcia sa uprázdnila, najneskôr sedem dní po uprázdnení funkcie. 43 §16 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/82251/1/2 44 Voličov oprávnených voliť poštou zo zahraničia, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. 45 Uznesenie č. 12/3/2 zo dňa 26.1.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?stastnakomisia_160226

nezávislosti a autonómie štátnej komisie.

2.3 Zákon o volebnej kampani V tejto analýze sa zameriame predovšetkým na Zákon o volebnej kampani, ktorý upravuje podmienky vedenia a financovania volebnej kampane. Nakoľko nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2015, prvýkrát sa v praxi uplatnil vo volebnej kampani k voľbám do NR SR v roku 2016. Medzi najvýraznejšie zmeny, ktoré priniesol možno zaradiť: -

zjednotenie volebnej legislatívy - upravuje pravidlá vedenia volebnej kampane pre voľby do Národnej rady SR, voľby Európskeho parlamentu, pre voľby prezidenta SR, ako aj voľby do orgánov územnej samosprávy, stanovenie limitu pre financie vynaložené na volebnú kampaň, jasné vymedzenie subjektov, ktoré môžu viesť volebnú kampaň: politické strany, kandidáti na prezidenta, kandidáti na predsedov VÚC, kandidáti na starostov a primátorov a tretie strany - vysporiadanie sa s ich financovaním, zavedenie nového inštitútu tzv. osobitného transparentného účtu46 na financovanie volebnej kampane pre všetkých,47 opatrenia na zvýšenie transparentnosti vedenia kampane - povinnosť označovať produkty volebnej kampane adresou objednávateľa i dodávateľa, zrovnoprávnenie kandidátov48 – nezávislí a kandidáti politických strán, úprava času moratória na prieskumy verejnej mienky, určenie lehoty na započítavanie výdavkov na volebnú kampaň, zjednodušenie administratívy – vypustenie predbežných správ a povinnosť odovzdania záverečnej správy politických strán, jednotné vykazovanie nákladov vynaložených na volebnú kampaň politickými stranami a kandidátmi – vyhotovenie záverečnej správy – uverejňovanie na webe počas 5 rokov, zavedenie povinnosti vyhotovovať správu o nákladoch na volebnú kampaň aj pre tretie strany a uverejňovanie na webe počas 60 dní, zavedenie sankcií pri porušení zákona (pre podrobnosti viď tabuľku č. 1 a č. 2).

Tabuľka č. 1: Sankcie pri porušení zákona politickou stranou Štátna komisia uloží politickej strane pokutu od 30 MV SR uloží politickej strane pokutu od 10 000 eur 000 eur do 300 000 eur ak do 100 000 eur ak vedie volebnú kampaň po ustanovenom čase, t. j. po prekročí prípustnú sumu nákladov, t. j. 3 milióny eur 3.3.2016 7:00 (§ 2 ods. 2) (§ 3 ods. 1) zverejní výsledky volebného prieskumu v čase po nezriadi osobitný účet na volebnú kampaň (§ 3 ods. 20.2.2016 po polnoci (§ 17) 3), nepreukáže kto je vlastníkom účtu z ktorého boli finančné prostriedky prevedené na osobitný účet (5) alebo sa na jej osobitný účet vložia fin. prostriedky po 3.3.2016 7:00 (6)

Údaje na osobitnom účte musia byť rovnako ako pri stranách bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií. 47 Podľa §6 ods. 6 nezávislí kandidáti na funkciu predsedu samosprávneho kraja a nezávislí kandidáti na funkciu primátora mesta, na funkciu starostu obce, na funkciu starostu mestskej časti v obci nad 5 000 obyvateľov musia viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na osobitnom účte v banke. 48 V prípade kandidátov na prezidenta SR alebo nezávislých kandidátov na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo na funkciu starostu mestskej časti.

nedoručí doklady alebo neposkytne informáciu MV SR do 10 dní od doručenia žiadosti o ich poskytnutie (§ 3 ods. 10)

nedoručí MV SR najneskôr dňa 4.4.2016 záverečnú správu v listinnej podobe a elektronickej podobe (§ 4 ods. 3)

poruší náležitosti transparentnej kampane – údaje o objednávateľovi a dodávateľovi (§ 15)

nesplní inú povinnosť uloženú týmto zákonom

Tabuľka č. 2: Sankcie pri porušení zákona treťou stranou Štátna komisia uloží tretej strane pokutu od 1 000 MV SR uloží tretej strane pokutu od 1 000 eur do 10 eur do 10 000 eur ak 000 eur ak vedie volebnú kampaň po ustanovenom čase, t. j. po prekročí prípustnú sumu nákladov, t. j. 100 000 eur 3.3.2016 7:00 (§ 2 ods. 2) (§ 8 ods. 7) zverejní výsledky volebného prieskumu v čase po nezriadi osobitný účet na volebnú kampaň (§ 8 ods. 20.2.2016 po polnoci (§ 17) 8), nevedie evidenciu o použitých prostriedkoch na volebnú kampaň (11) alebo neuchová evidenciu - výpisy z účtu po dobu 5 rokov od ukončenia volebnej kampane (12)

poruší náležitosti transparentnej kampane – údaje o objednávateľovi a dodávateľovi (§ 15)

nesplní inú povinnosť uloženú týmto zákonom

V nasledujúcej tabuľke uvádzame odporúčania GRECO a ich pretavenie do novej právnej úpravy (zákon o volebnej kampani, zákon podmienkach výkonu volebného práva a novelizovaného zákona o politických stranách a hnutiach). Tabuľka č. 3: Prehľad novej právnej úpravy v kontexte odporúčaní GRECO Odporúčania GRECO Nová právna úprava -

prijatie právnej úpravy, ktorá by sa venovala financovaniu jednotlivých kandidátov vo voľbách do NR SR, s tým, že by museli priznať všetky dary aj s ich zdrojmi (aspoň nad určitú sumu), charakterom a hodnotou

o samostatných kandidátoch – t. j. nezávislí kandidáti – a financovaní ich kampane sa v novej právnej úprave hovorí iba v prípade kandidátov na prezidenta SR alebo nezávislých kandidátov na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo na funkciu starostu mestskej časti – nová legislatíva explicitne neupravuje kampaň kandidáta na poslanca NR SR

zavedenie primeraných pravidiel na zverejňovanie výdajov tretích strán (t. j. subjektov mimo straníckych štruktúr) na

tretie strany musia podľa novej právnej úpravy viesť všetky finančné prostriedky určené na kampaň v rámci transparentného účtu a rovnako musia po ukončení volebnej

vedenie volebnej kampane

kampane zverejniť prehľad nákladov na svojom webovom sídle

vytvorenie štandardizovaného formátu (v prípade potreby aj s potrebnými inštrukciami na vyplnenie) správ týkajúcich sa financovania volebnej kampane politických strán

politická strana je podľa zákona povinná vyhotovovať záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň pre voľby do NR SR s tým, že obsahuje: a) prehľad nákladov na úhradu predvolebných prieskumov a volebných prieskumov verejnej mienky, b) prehľad nákladov na úhradu platenej inzercie alebo reklamy, c) prehľad nákladov na vysielanie politickej reklamy, d) prehľad nákladov na úhradu volebných plagátov, e) prehľad cestovných výdavkov členov politickej strany pri volebnej kampani a prehľad cestovných náhrad zamestnancov politickej strany pri volebnej kampani, f) prehľad všetkých ostatných nákladov politickej strany na propagáciu jej činnosti, cieľov a programu, g) prehľad nákladov obchodnej spoločnosti súvisiacich s volebnou kampaňou, h) prehľad darov a iných bezodplatných plnení a ich hodnotu a i) prehľad nákladov v rozsahu podľa písmena a) až h), ktoré politická strana vynaložila v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb

vytvorenie jedného nezávislého a nestranného útvaru/orgánu s právomocami a adekvátnymi zdrojmi na dohľad a kontrolovanie financovania strán (ako verejnými tak aj súkromnými zdrojmi) a financovania volebných kampaní, vrátane kampaní jednotlivých kandidátov

na základe zákona o podmienkach výkonu 49 volebného práva bola zriadená Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb

prehodnotiť existujúce sankcie za porušenie pravidiel financovania strán a volebných kampaní

v rámci zákona o volebnej kampani sa zaviedli sankcie v súvislosti s porušením jeho ustanovení a v prípade zákona o politických stranách a hnutiach sa upravili sankcie za nedodržanie pravidiel tak, aby boli odradzujúce

zaviesť priamu zodpovednosť kandidátov vo voľbách za porušenie pravidiel financovania kampane, v súlade s pravidlami platiacimi aj pre politické strany

nový zákon o volebnej kampani presne definuje sankcie za správne delikty a implicitne za priestupky pre kandidátov na prezidenta a nezávislých kandidátov (na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo na funkciu starostu mestskej časti) – nová legislatíva explicitne neupravuje kampaň kandidáta na poslanca NR

Zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/82251/1/2

SR Zdroj: autori

Znenia zákonov však predstavujú len jednu stranu mince. Do veľkej miery totiž závisí ako sa pretavia do praxe, a teda či skutočne plnia zámer s ktorým boli prijímané v parlamente. Navyše, ako uvádza aj samotná správa Global Integrity Report 2011 krajiny zlyhávajú pri regulovaní peňazí v politike bez ohľadu na to, aké dobré majú zákony.50 V ďalších častiach sa preto pozeráme na to, akým spôsobom sa politické strany a tzv. tretie strany v rámci svojich volebných kampaní vysporiadali s novou legislatívou, a teda aká bola aplikačná prax. Naše pozorovania zhrnieme v záverečnej časti.

Táto skutočnosť predstavuje aj dôvod, prečo sú od roku 2007 súčasťou Global Integrity Report aj tzv. „implementačné medzery“ , ktoré odkazujú na rozdiel medzi znením zákonov a ich napĺňaním v praxi. (pre viac informácií viď The Global Integrity Report: 2011 Methodology White Paper, dostupné na: https://www.globalintegrity.org/wpcontent/uploads/2013/08/2011_GIR_Meth_Whitepaper.pdf)

Volebná kampaň

V nasledujúcich častiach sa venujeme priebehu volebnej kampane k parlamentným voľbám 2016 z pohľadu aplikovania novej legislatívy v praxi. Zameriame sa predovšetkým na 5 oblastí, a to:

tretie strany,

transparentný účet,

transparentnosť vedenia kampane,

moratórium,

záverečné správy.

Nakoľko v priebehu volebnej kampane vzniklo viacero nezrovnalostí súvisiacich so znením zákona o volebnej kampani, ktoré si vyžadovali dodatočný výklad od štátnej komisie, považujeme za dôležité venovať sa zároveň aj týmto otázkam.

3.1 Tretie strany Podľa zákona o volebnej kampani môže volebnú kampaň okrem subjektov priamo sa usilujúcich o získanie volenej funkcie (t. j. kandidát alebo politické strany) viesť aj tzv. tretia strana. Novinkou však nie je, že zákon túto eventualitu explicitne umožňuje,51 ale to, že sa pokúša jasne stanoviť za akých okolností a akým spôsobom môže byť táto kampaň vedená a financovaná.

3.1.1 Kto môže byť treťou stranou? Zákon o volebnej kampani pozitívne,52 ako aj negatívne53 vymedzuje, kto môže, resp. nemôže, vystupovať vo volebnej kampani ako tretia strana. Toto vymedzenie sa však v praxi ukázalo ako nedostatočné, nakoľko sa z viacerých dôvodov otvorila otázka, či môže byť treťou stranou napríklad aj samotný kandidát na poslanca NR SR. Po prvé, v zmysle § 2 ods. 1 prvej vety zákona o volebnej kampani je „volebná kampaň (...) činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán (...)“ – s tým, že v zákone nie je explicitne vymedzené o akých „kandidátov“ sa jedná. Po druhé, v rámci vcelku vyčerpávajúceho negatívneho vymedzenia, kto nemôže byť treťou stranou, sa „kandidát na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky“ nenachádza. Na druhej strane sa však v už uvedenom § 2 ods. 1 zákona osobitne hovorí o kandidátoch a osobitne o tretích stranách, čo preukazuje úmysel zákonodarcu jednotlivé subjekty volebnej kampane striktne oddeliť a nezamieňať.54 Rovnako zo samotného pomenovania „tretia strana“ vyplýva, že ide o subjekt odlišný od kandidujúcich politických subjektov a 51

Vedenie kampane ďalším subjektom (treťou stranou) predpokladala už predtým existujúca legislatíva (zákon upravujúci voľby do orgánov samosprávy obcí (ako „ďalší subjekt“ v §30 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb.) a zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní („iný subjekt“ §15 ods. 1 zákon č. 46/1999 Z. z.). 52 §8 ods. 1 zákona o volebnej kampani „fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zaevidovaná Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán“. 53 §8 ods. 2 zákona o volebnej kampani „Treťou stranou na účely tohto zákona nemôže byť a) štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, b) právnická osoba, ktorej zriaďovateľ alebo zakladateľ je štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, c) právnická osoba, v ktorej má majetkovú účasť štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, d) verejnoprávna inštitúcia a právnická osoba zriadená zákonom, e) fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, f) právnická osoba, ktorá má sídlo v zahraničí.“ 54 Pre viac informácií viď Domin, M. (2015): Kandidát na poslanca ako tretia strana volebnej kampane?, dostupné na: http://www.projustice.sk/ustavne-pravo/kandidat-na-poslanca-ako-tretia-strana-volebnej-kampane

kandidátov. Nespochybniteľným faktom taktiež je, že sa v predmetnom zákone nenachádzajú žiadne pravidlá pre vedenie takejto volebnej kampane kandidátom na poslanca NR SR, ako je tomu v prípade kandidáta na prezidenta SR alebo nezávislých kandidátov na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo na funkciu starostu mestskej časti. Štátna komisia sa teda musela aj vzhľadom na uvedené nejasnosti na svojich zasadaniach tejto otázke až do konania volieb viackrát venovať.55 Vo svojom uznesení č. 3/5/2 zo dňa 21.10.2015 reagovala s tým, že pojem „kandidáti“ v ustanovení § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani sa na účely zákona o volebnej kampani: „vzťahuje len na kandidátov podľa § 5 a § 6 zákona o volebnej kampani.56 Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (...) nekandidujú kandidáti, ale politické strany (s možnosťou udelenia preferenčných hlasov kandidátom v rámci jednej kandidátnej listiny). Kandidáti teda nevedú volebnú kampaň samostatne, ale volebnú kampaň vedú politické strany, na ktorých kandidátnych listinách kandidáti kandidujú. Činnosť kandidátov je súčasťou činnosti politickej strany a súčasťou jej volebnej kampane. Kandidáti sa nemôžu zaevidovať ako tretia strana.“ Napriek tomuto jasnému doplňujúcemu výkladu sa otázke kandidáta na poslanca NR SR ako tretej strany musela štátna komisia venovať opäť dňa 4.2.2016 a dňa 16.2.2016, nakoľko sa dvaja kandidáti politickej strany Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana pokúšali zaregistrovať ako tretie strany.57 Podobná otázka sa viackrát riešila aj v súvislosti s prepojením tretej strany - právnickej osoby na kandidátov, funkcionárov alebo členov politickej strany kandidujúcej vo voľbách do NR SR. V tomto prípade však skutočnosť, že členom, konateľom, spoločníkom, členom predstavenstva, akcionárom alebo členom dozornej rady právnickej osoby,58,59 je funkcionár, člen politickej strany alebo kandidát politickej strany kandidujúcej vo voľbách do NR SR nebránila zaevidovaniu tejto právnickej osoby ako tretej strany. Za jeden z dôvodov, prečo sa na štátnu komisiu obracajú rôzne subjekty s tými istými alebo obdobnými žiadosťami o výklad možno považovať aj fakt, že uznesenia štátnej komisie sa nachádzajú na webovej stránke iba vo forme RTF dokumentu s označením podľa dátumu zasadania, a teda jednotlivci v nich nemôžu jednoducho vyhľadávať (napr. podľa kľúčových slov) a ani nemôžu nájsť žiaden prehľad najčastejších otázok a odpovedí (Q&As), resp. prehľad najzásadnejších rozhodnutí.

3.1.2 Kampaň bez registrácie? Volebná kampaň je podľa zákona akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým pritom činnosť v prospech alebo v neprospech kandidujúcich subjektov. To v praxi znamená, že, ak je vedená neutrálna kampaň, napr. na podporu zvýšenia účasti 55

Výklad poskytnutý: Uznesenie č. 3/5/2, Uznesenie č. 10/3/2, Uznesenie č. 11/3/2 (nepriamo aj v rámci uznesenia č. 5/7/2) §5 kandidát na prezidenta SR, §6 nezávislý kandidát na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo na funkciu starostu mestskej časti 57 Nepriamo sa tejto problematike štátna komisia venovala aj v rámci svojho uznesenia č. 5/7/2 zo dňa 25.11.2015, kde uvádza, že „obdobie 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, a teda i náklady členov a funkcionárov politickej strany a kandidátov uvedených na kandidátnej listine politickej strany na propagáciu politickej strany vynaložené v tomto období sa započítavajú do limitu 3 000 000 eur“, ako aj v rámci uznesenia č. 10/4/3 zo dňa 4.2.2016 podľa ktorého „tretia strana môže prijímať dary a bezodplatné plnenia na účely volebnej kampane, a to aj od kandidátov.“ 58 Uznesenie č. 5/7/1 59 Uznesenie č. 8/5/1 56

vo voľbách, nevyžaduje sa, aby bol jej protagonista zaregistrovaný ako tretia strana.60 Ak, však akýkoľvek (tretí) subjekt vyvíja činnosť na podporu kandidujúcej strany, prípadne kandidáta, musí byť zaevidovaný. Za najpríznačnejší príklad porušenia zákona v tejto súvislosti v uplynulých voľbách môžeme uviesť stranu Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko (ďalej len „ĽSNS“) a jej podporovateľov. ĽSNS na kampaň minula približne 50-tisíc eur,61 pričom na svojom zriadenom transparentnom účte má uvedené náklady iba vo výške 1 050 eur za polep vozidiel62 (viď obrázok č. 1). Rozdiel predstavuje sumu, ktorú zaplatili za kampaň darcovia v podobe bezodplatných plnení. Ide pritom o plnenia v podobe služby spočívajúcej napríklad v umiestnení reklamy na ploche 2 bilbordov, služby spočívajúcej v umiestnení reklamy na ploche veľkoplošného informačného panelu, služby spočívajúcej v zabezpečení výroby a distribúcií reklamných letákov v počte 5 000 ks formátu A8 a pod.63 Nakoľko ide jednoznačne o vedenie volebnej kampane v prospech strany, tým, že títo darcovia neboli zaregistrovaní ako tretie strany64 a nemali zriadené transparentné účty porušili zákon a hrozí im sankcia v rozmedzí od 1 000 eur do 10 000 eur.65 Obrázok č. 1: Transparentný účet ĽSNS

Zdroj: Transparentný účet ĽSNS

3.1.3 Registrácia a oznamovacia povinnosť tretích strán Zákon o volebnej kampani vcelku podrobne upravuje podmienky, za ktorých sa môže tretia strana na volebnej kampani zúčastniť, ako aj podmienky financovania jej volebnej kampane. V praxi však benevolentné nastavenie niektorých ustanovení v uplynulej kampani umožňovalo, že sa ku konkrétnym informáciám o pohyboch na transparentných účtoch dostala verejnosť až so značným oneskorením. 60

Rádio Slovensko (2016): Rádiožurnál o 12:00, 8.2.2016, dostupné na: http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1123/382378 Záverečná správa Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko, dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr16_6kampan/NR16_ZS_19LSNS. pdf 62 Transparentný účet - Kotleba Ľ.S. Naše Slovensko, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/groupsmonths/5079778650 63 Záverečná správa Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko, dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr16_6kampan/NR16_ZS_19LSNS. pdf 64 Porovnaj zoznam darcov zo Záverečnej správy a Zoznam zaevidovaných tretích strán 65 V podobnom duchu sa vyjadrila pre denník N aj členka štátnej komisie Eva Kováčechová (viď https://dennikn.sk/440129/kotleba-obisiel-pri-kampani-zakon-pokuty-vsak-hrozia-darcom/) 61

V súlade s §8 ods. 1 zákona o volebnej kampani je treťou stranou „fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zaevidovaná štátnou komisiou“. Žiadosť o zaevidovanie musí obsahovať základné údaje ako: •

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo dokladu o pobyte žiadateľa, ak ide o fyzickú osobu,

•

obchodné meno a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa (pozn. pravdepodobne nedopatrením sa v §8 ods. 3 pri fyzickej osobe – podnikateľ nepožaduje informácia o adrese sídla - v tejto veci by malo dôjsť k náprave),

•

názov a sídlo, právnu formu a identifikačné číslo organizácie žiadateľa, ak ide o právnickú osobu.

Adresu webového sídla transparentného účtu tretej strany, ako aj adresu webového sídla tretej strany môže tretia strana oznámiť (MV SR) až dodatočne,66 a teda môže byť zaevidovaná aj bez týchto údajov. Túto skutočnosť možno považovať za problematickú, nakoľko verejnosť sa môže dostať k presnej adrese transparentného účtu jednotlivých tretích strán primárne cez zoznam uvedený na webovom sídle MV SR, prípadne zo zoznamu tretích strán vedeného štátnou komisiou (v totožnom rozsahu). Keďže štátna komisia tretie strany zapisovala počas volebnej kampane do zoznamu aj bez uvedenia adresy ich transparentného účtu, pričom v zmysle §8 ods. 4 príslušného zákona „tretia strana môže začať volebnú kampaň, len čo bola zverejnená v zozname“,67 v praxi dochádzalo často k situáciám, že verejnosť si mohla pozrieť príjmy a výdavky kampane aj s mesačným oneskorením.68 Ďalším faktom je, že deň pred voľbami nemalo až 30 % tretích strán (26) na webovom sídle MV SR69 (a teda ani v zozname štátnej komisie) zverejnenú adresu svojho transparentného účtu, pričom 10 dní po voľbách70 išlo stále o 20 %71 tretích strán (17) (k 23.5.2016 stále 5 subjektov) (viď graf č. 1). Kvalite dostupných informácií z transparentných účtov sa budeme bližšie venovať v časti „Transparentné účty“.

V žiadosti o zaevidovanie tretej strany na účely vedenia volebnej kampane je explicitne napísané, že, ak „žiadateľ v čase podania žiadosti nemá zriadený transparentný účet a webové sídlo, po ich zriadení oznámi adresu webového sídla transparentného účtu a adresu webového sídla Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky“. 67 Zoznam zaevidovaných tretích strán pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016, dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/27_tretie_strany/zoznam.pdf 68 V prípade dvoch subjektov prebehol prvý pohyb na účte o 35 a viac dní skôr ako bola zverejnená adresa webového sídla ich transparentného účtu. 69 Ani v zozname tretích strán vedeného štátnou komisiou. 70 Ku dňu 15.3.2016. 71 20 % zo všetkých zaevidovaných tretích strán.

Graf č. 1: Zverejnenie informácií o adresách webových sídiel transparentných účtov tretích strán

Tretie strany a zverejnenie sídla TU štátnou komisiou 100% 80%

30,59%

20,00%

5,88%

60% 40%

69,41%

80,00%

94,12%

20% 0% K 04.03.2016

K 15.03.2016

Zverejnený transparentný účet

K 29.04.2016

Nezverejnený transparentný účet

Zdroj: autori

Okrem povinností zaevidovať sa na štátnej komisii a zriadiť si transparentný účet mali tretie strany ešte povinnosť viesť si evidenciu o použití prostriedkov na volebnú kampaň, ktorá má obsahovať: a. náklady na úhradu predvolebných prieskumov a volebných prieskumov verejnej mienky, b. náklady na úhradu platenej inzercie alebo reklamy, c. náklady na umiestňovanie volebných plagátov, d. náklady neuvedené v písmenách a) až c) vynaložené na volebnú kampaň.72 Tretia strana na rozdiel od politických strán nemusí vyhotovovať záverečnú správu, ale je povinná do 10 dní po ukončení volebnej kampane zverejniť prehľad nákladov na svojom webovom sídle na dobu 60 dní a informáciu o adrese oznámiť MV SR.73 V tejto súvislosti však chceme upozorniť na dva fakty. Po prvé, MV SR na svojej internetovej stránke nezverejňuje adresy webových sídiel tretích strán, tak ako ich zverejňuje v prípade adries transparentných účtov. Po druhé, jediným možným zdrojom je zoznam tretích strán štátnej komisie, no ani tam sa nenachádzajú všetky adresy, nakoľko ich pravidelne neaktualizujú. Napríklad k 29.4.2016 až 59 % zo všetkých zaevidovaných tretích strán nemalo v zozname štátnej komisie uvedenú svoju adresu webového sídla.74 V konečnom dôsledku sa teda verejnosť musí vo väčšine prípadov k prehľadom dopátrať svojpomocne. V rámci prehľadu nákladov sa explicitne požadujú bližšie informácie iba o dvoch najvýznamnejších dodávateľoch (podľa objemu) v rámci už spomínaných 4 kategórií (prieskum, inzercia, umiestňovanie plagátov a iné náklady).75 Takéto rozdelenie považujeme za nedostatočné, nakoľko do kategórie „iné náklady“ je možné zaradiť veľké množstvo rôznych výdavkov, čím sa výrazne znižuje výpovedná hodnota celého prehľadu. Ďalšou skutočnosťou je, že v praxi toto rozdelenie využívalo množstvo tretích strán aj pri označovaní svojich nákladov na transparentnom účte. Napríklad tretia strana „Imrich Mikuš“ má na svojom transparentnom účte evidované niekoľkotisícové náklady kampane, 72

§8 ods. 11 zákona č.181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 73 §8 ods. 14 zákona č.181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 74 Nakoľko MV SR nemá takú zákonnú povinnosť nevedie žiaden zoznam webových sídiel tretích strán. 75 a) náklady na úhradu predvolebných prieskumov a volebných prieskumov verejnej mienky, b) náklady na úhradu platenej inzercie alebo reklamy, c) náklady na umiestňovanie volebných plagátov, d) náklady neuvedené v písmenách a) až c) vynaložené na volebnú kampaň

pričom vo všetkých prípadoch je v poznámke buď uvedená kategória „náklad D - ostatné“76 (viď obrázok č. 2) alebo dokonca iba „zálohová faktúra“ (viď obrázok č. 3). Verejnosť sa v takýchto prípadoch nemá ako dozvedieť, na čo boli skutočne využité finančné prostriedky, a teda žiadna kontrola nie je možná. Obrázok č. 2: Transparentný účet tretia strana „Imrich Mikuš“

Zdroj: Transparentný účet Imrich Mikuš Obrázok č. 3: Transparentný účet tretia strana „Imrich Mikuš“

Zdroj: Transparentný účet Imrich Mikuš

Napriek uvedenému máme za to, že prehľady môžu priniesť upresnenie niektorých informácií, ktoré sú dostupné na transparentných účtoch (dôležitá komplementárna úloha). Predpokladáme, že práve v prehľade môže tretia strana vágne označené náklady, ako napríklad „zálohová faktúra“, prípadne náklady bez popisu (účelu, príjemcu), jasnejšie zaradiť, a preto je len na škodu, že ich webová adresa nie je rovnako prístupná pre verejnosť, ako adresy transparentných účtov. Ako príklad môžeme uviesť tretiu stranu „Mária Urbanovská Ďuranová“, ktorá viackrát nemala na svojom transparentnom

Napr. dňa 26.2.2016 je na transparentnom účte evidovaný náklad vo výške 13 063 eur, pričom v poznámke je len uvedené „náklad D - ostatné“.

účte pri platbách uvedený názov príjemcu, pričom v rámci prehľadu77 bola nútená ho jasne označiť („TEONA, s.r.o.“) (viď obrázok č. 4). Obrázok č. 4: Transparentný účet tretia strana „Mária Urbanovská Ďuranová“

Zdroj: Transparentný účet Mária Urbanovská Ďuranová

Rovnako tretia strana „Veronika Hunková“ na svojom transparentnom účte takmer pri žiadnej platbe neuviedla účel výdavku na kampaň a v rámci prehľadu ich jasne zaradila/pomenovala (viď príklad porovnania informácií v tabuľke č. 4). Tabuľka č. 4: Porovnanie údajov - Tretia strana „Veronika Hunková“ Transparentný účet Prehľad nákladov tretej strany

Zdroj: Transparentný účet Veronika Hunková, Prehľad nákladov Veronika Hunková

V súvislosti s povinnosťou zriadenia internetovej domény chceme ešte poukázať na uznesenie štátnej komisie č. 9/5/578 zo dňa 26.1.2016, podľa ktorého je tretia strana povinná mať vlastné webové sídlo, a teda nemôže používať adresu webového sídla kandidáta uvedeného na kandidátnej listine pre voľby do NR SR v roku 2016. Napriek tomu, že v uznesení sa doslova píše, že štátna komisia „žiada Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby tretie strany oboznámilo s týmto uznesením“, až 77

Mária Urbanovská Ďuranová - Prehľad nákladov tretej strany na volebnú kampaň pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, dostupné na: http://podporujemzmenu.sk/dokumenty/ 78 Dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_160126

sedem tretích strán79 malo aj po voľbách rovnaké webové sídlo ako kandidáti na poslanca parlamentu.80 Aj v tomto prípade sa ukazuje nedostatočná informovanosť dotknutých subjektov.

3.2 Transparentný účet Jednou z najvýraznejších zmien, ktorú prináša nová právna úprava je nutnosť využívania transparentného účtu pre subjekty vedúce volebnú kampaň. Túto službu na Slovensku v uplynulej kampani ponúkali iba dve bankové inštitúcie. Nakoľko nejde o osobitný bankový produkt, museli si záujemcovia o transparentný účet niektoré náležitosti dohodnúť zmluvne, pričom im nebolo vždy vyhovené.81 Celkovo však bolo zavedenie tejto novinky, v zmysle možnosti zriadiť si transparentný účet, úspešné. V tejto časti sa bližšie venujeme tomu, či tieto účty skutočne splnili svoj účel a akým spôsobom s nimi politické strany, ako aj tretie strany, narábali.

3.2.1 Politické strany Každý kandidujúci politický subjekt môže na úhradu nákladov na volebnú kampaň použiť len finančné prostriedky vedené na transparentnom účte,82 pričom volebná kampaň začína vyhlásením volieb a končí 48 hodín pred konaním volieb.83 Volebná kampaň k parlamentným voľbám 2016 bola vymedzená na obdobie od 12.11.201584 do 3.3.2016. 3.2.1.1

Kedy začali strany účty používať?

Na základe §3 ods. 3 zákona č.181/2014 Z.z. o volebnej kampani si musia politické strany zriadiť „osobitný účet (...) pre každú volebnú kampaň samostatne.“85 MOST – HÍD malo prvý pohyb na transparentnom účte už 135 dní predtým ako boli vyhlásené voľby, KDH, NOVA (ešte ako samostatný kandidujúci subjekt),86 SaS a SNS 73 dní a SMER-SD 43 dní skôr. Naopak až 39 dní po vyhlásený volieb mala prvý pohyb na účte strana SME RODINA - Boris Kollár a 18 dní neskôr OĽaNO – NOVA a Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. V tejto súvislosti chceme zdôrazniť, že príjmy a výdavky určené na propagáciu kandidujúceho subjektu v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, ktoré je povinný uviesť vo svojej záverečnej správe, nemusia byť vedené na transparentnom účte. Rovnako ako v prípade tretích strán, sú aj politické strany povinné oznámiť webové sídlo svojho transparentného účtu MV SR, ktoré prehľadne a verejnosti dostupne vedie ich zoznam.87

8,24 % zo všetkých zaevidovaných tretích strán; 20 % zo všetkých tretích strán, ktorých adresy boli na stránke štátnej komisie zverejnené. 80 Milan Remiš - http://www.remisova.sk/ (OĽaNO – NOVA kandidát č. 1); Veronika Hunková - www.martinferak.sk (SIEŤ kandidát č. 77); Anna Bolibruchová - www.igorjanckulik.sk (SIEŤ kandidát č. 8); Ľubomír Fiksel - https://www.facebook.com/notes/lubomir-fiksel/naklady-volby-2016/967558186632364 (SIEŤ kandidát č. 48); Ľubica Kurňavková - www.jurajkurnavka.sk (SIEŤ kandidát č. 22); Olexandr Zajcev - www.miroslavazajcevova.sk (SIEŤ kandidát č. 36); Pavol Kalivoda - www.romanbrecely.sk (SIEŤ kandidát č. 27); 81 Zapisovateľka štátnej komisie E. Chmelová pre Rádio Slovensko (Z prvej ruky), dňa 6.4.2016, dostupné na: http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/419441 82 Osobitný platobný účet vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Údaje na osobitnom účte musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií v rozsahu údajov o sume, dátume zaúčtovania, mene a priezvisku alebo názve platiteľa, texte účtovného zápisu a variabilnom symbole. 83 § 2 ods. 2 zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov 84 Dňa 12.11.2015 bolo zverejnené Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/2015, číslo čiastky 86, v Zbierke zákonov SR, o vyhlásení volieb na sobotu 5. marca 2016 od 7:00 hod. do 22:00 hod. 85 §3 ods. 3 zákona č.181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 86 Neskôr sa v súlade s uznesením štátnej komisie č. 7/4/1 zo dňa 15.12.2015 zaevidovala ako tretia strana. 87 Viď „Adresy webových sídiel transparentných účtov politických subjektov”, dostupné na: http://www.minv.sk/?nr16webps

Zaujímavosťou je, že transparentný účet strany TIP bol na stránke MV SR88 zverejnený až po 8.12.2015 a strany SDKÚ-DS až po 12.1.2016, a to napriek tomu, že sa na nich už od novembra 2015 uskutočňovali transakcie. To, že si verejnosť musela v týchto prípadoch najskôr svojpomocne vyhľadať adresy transparentných účtov nie je také závažné ako skutočnosť, že transakcie na transparentných účtoch mnohých strán neboli dostatočne popísané. 3.2.1.2

Výpovedná hodnota transparentných účtov

V rámci ďalšej analýzy informácií dostupných z transparentných účtov sa zaoberáme iba stranami, ktoré vo voľbách do NR SR 2016 prekročili 3% kvórum, ide konkrétne o: • • • • • • • • • •

SMER - sociálna demokracia (SMER-SD), Sloboda a Solidarita (SaS), Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO - NOVA), Slovenská národná strana (SNS), Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), SME RODINA - Boris Kollár, MOST – HÍD, #SIEŤ (SIEŤ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Strana maďarskej komunity - Magyar Közösség Pártja (SMK).

Niektoré kandidujúce subjekty, rovnako ako tretie strany, využívali vo volebnej kampani pri opise svojich nákladov nič nehovoriacu kategóriu „ostatné (náklady)“. Konkrétne strana SMER-SD na svojom transparentnom účte použila takúto formuláciu celkom 61-krát (viď obrázok č. 5) a strana SIEŤ 12-krát. Obrázok č. 5: SMER-SD - Popis nákladov kampane „Ostatné“ (opakovane)

Zdroj: Transparentný účet SMER-SD

Pomerne bežným označením nákladov na transparentných účtoch bolo aj jednoduché „kampaň“ (rôzne variácie), pričom tak spravili konkrétne strany: 88

Resp. v zozname tretích strán štátnej komisie.

SNS - „kampaň parlamentné voľby 2016“ (jediný prípad), MOST-HÍD - „záloha na predvolebnú kampaň“ (jediný prípad) alebo „záloha za individuálnu volebnú kampaň“ (opakovane), OĽaNO – NOVA - „náklady kampane“ (opakovane) (viď obrázok č. 6)

Obrázok č. 6: OĽaNO – NOVA - Popis nákladov kampane „náklady kampane“ (opakovane)

Zdroj: Transparentný účet OĽaNO – NOVA

Zaujímavým príkladom je aj označenie nákladov, resp. platieb z transparentného účtu, iba názvom spoločnosti, ktorá mala prijať finančné prostriedky. Takýto postup vo viacerých prípadoch zvolila strana SMK (viď obrázok č. 7). Obrázok č. 7: SMK – Popis nákladov kampane názvom spoločnosti - prijímateľa (opakovane)

Zdroj: Transparentný účet SMK

Za najhoršiu variantu však možno považovať to, keď strany neuviedli pri svojich platbách cez transparentné účty žiaden popis. KDH a NOVA (ešte ako samostatný kandidujúci subjekt) tak spravili iba raz, no OĽaNO – NOVA a SME RODINA - Boris Kollár opakovane (viď obrázok č. 8).

Obrázok č. 8: SME RODINA - Boris Kollár - Bez popisu (opakovane)

Zdroj: Transparentný účet SME RODINA - Boris Kollár

V niektorých prípadoch taktiež nie je možné z dostupných údajov na transparentnom účte jasne identifikovať platcu, resp. darcu. Strana KDH napríklad viackrát prijala dar bez názvu protiúčtu s poznámkou „M421247680-34AVIZO 30. 11. 15 Kresťanskodemokratické hnutie c. zar: 22105676“ (viď obrázok č. 9). Napriek tomu, že z názvu protiúčtu89 nebolo preukázané, kto je darcom peňažného daru, strana KDH tieto finančné prostriedky nevrátila v zákonom stanovenej lehote 30 dní na účet, z ktorého bol finančný dar poukázaný. Problém by rovnako mohol nastať, keby mala strana v súlade s §3 ods. 5 zákona o volebnej kampani na požiadanie MV SR preukázať, kto je vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené. Obrázok č. 9: KDH - Nedostatočná identifikácia platiteľa/darcu

Zdroj: Transparentný účet KDH

Ďalším príkladom nesplnenia hlavného účelu transparentného účtu, a to umožnenie verejnej kontroly finančných prostriedkov vynaložených na kampaň, predstavuje konanie strany SMER-SD. Polovicu

Dňa 12.5.2016 nás Slovenská sporiteľňa informovala, že informácie z transparentného účtu (t. j. obsah dostupný verejnosti na webovom sídle transparentného účtu) týkajúce sa názvu protiúčtu sú zhodné s obsahom výpisu z účtu (ktorý kontroluje MV SR). V rámci výpisu z účtu je na viac len uvedené presné číslo účtu, z ktorého boli finančné prostriedky zaslané.

maximálnych možných finančných prostriedkov na volebnú kampaň – t. j. 1 a pol milióna eur90 - hneď previedla na účet reklamnej spoločnosti s popisom „organizačno-technické zabezpečenie“. Nedošlo síce k porušeniu zákona, ale verejnosť rozhodne nemala na základe transparentného účtu dostatočné informácie o využití týchto peňazí a okamžitá91 externá/verejná kontrola bola v tomto zmysle výrazne limitovaná (viď obrázok č. 10). Obrázok č. 10: SMER-SD - Financie na volebnú kampaň prevedené priamo reklamnej agentúre

Zdroj: Transparentný účet SMER-SD

Celkovo by sa dalo povedať, že väčšina strán riadne nepopisovala svoje výdavky, a teda v realite médiá, tretí sektor ani verejnosť nemohli kontrolovať, čo sa s vynaloženými prostriedkami udialo. A naopak, nebolo možné ani potvrdiť, či náklady na výrobu a distribúciu predmetov, s ktorými sa verejnosť dostávala do priameho kontaktu (letáky, plagáty, bilbordy a pod.) boli uhradené, resp. kryté z transparentného účtu. Navyše, nakoľko kontrola na mieste, ktorú má na starosti MV SR a Okresné úrady, tiež de facto neexistovala a ex post kontrola nie je možná (väčšina bilbordov, plagátov a pod. postupne zmizne), kvalita dohľadu, aj za pomoci transparentného účtu, bola nedostatočná. 3.2.1.3

Časové obmedzenia nakladania s prostriedkami na účtoch

Okrem povinnosti využívať na úhradu nákladov na volebnú kampaň len prostriedky vedené na transparentnom účte príslušný zákon ďalej stanovuje aj určité časové obmedzenia na nakladanie s nimi. Podľa §3 ods. 6 zákona o volebnej kampani na osobitný účet možno vkladať finančné prostriedky do 48 hodín predo dňom konania volieb (t. j. 3.3.2016 do 7:00), pričom po tejto lehote nesmú byť na účet prijaté finančné prostriedky. Za porušenie tohto ustanovenia môže MV SR uložiť politickej strane pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur. 90

Podľa §3 ods. 1 zákona o volebnej kampani môže politická strana na svoju volebnú kampaň vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vynaložiť najviac 3 000 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty. 91 K upresneniu informácií došlo až prostredníctvom záverečnej správy, kde je popísané ako UPTOWN PRODUCTION, s.r.o. ďalej s finančnými prostriedkami spoločnosť naložila (napr. „na reklamu na internete, v printových médiách – Nový čas, Pravda, Plus JEDEN DEŇ, Slovenka ...“ išlo 589 361,35 eur).

V tejto veci však štátna komisia vydala uznesenie (č. 10/4/5), v ktorom uvádza: “V prípade, že disponibilný zostatok na osobitnom účte politického subjektu, ktorý už nevedie volebnú kampaň nie je dostačujúci na uhradenie týchto záväzkov, je potrebné finančné prostriedky na úhradu previesť na osobitný účet z bežného účtu politického subjektu.” Toto uznesenie je v rozpore s uvedeným ustanovením zákona, avšak rieši jeho nedostatky v praxi. Napríklad v prípade nezvládnutého finančného manažmentu by strany s nedostatočnými prostriedkami na účte po 3.3.2016 v snahe neporušiť zákon nedokázali a nemohli cez svoj transparentný účet splatiť svoje záväzky. Jediné strany, na ktorých transparentný účet bol po uvedenej lehote vložený vklad (neprihliadajúc na vracanie mylných platieb) boli KDH a SIEŤ (viď tabuľku č. 5 a obrázky č. 11 a č. 12). V prípade KDH boli platby prijaté na účet dňa 3.3.2016, takže je možné, že prostriedky na jej účet boli poukázané aj pred lehotou, no doba spracovania požiadavky spôsobila porušenie predmetného ustanovenia. Túto lehotu celkovo hodnotíme negatívne, nakoľko môže obmedzovať využívanie transparentného účtu na splnenie si svojich záväzkov z volebnej kampane. Tabuľka č. 5: Prehľad vkladov na transparentný účet po stanovenom termíne Kandidujúci subjekt Vklad po 7:00 3.3.2016 MOST-HÍD

KDH

NOVA

SNS

SaS

SMER–SD

SMK

SIEŤ

OĽaNO - NOVA

Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko

SME RODINA - Boris Kollár

Zdroj: autori

Obrázok č. 11: SIEŤ - Vklad na transparentný účet po stanovenom termíne

Zdroj: Transparentný účet SIEŤ Obrázok č. 12: KDH - Vklad na transparentný účet po stanovenom termíne

Zdroj: Transparentný účet KDH

Ďalším obmedzením je, že podľa §18 ods. 2 zákona o volebnej kampani „s prostriedkami na osobitnom účte nepoužitými na volebnú kampaň nemožno nakladať 90 dní po vyhlásení výsledkov volieb a počas konania vo veci porušenia pravidiel financovania volebnej kampane“ (do 4.6.2016).92 Štátna komisia v tejto súvislosti dokonca vo svojich uzneseniach93 odporučila, aby si politická strana: „upravila zmluvné vzťahy s dodávateľmi tovarov a služieb tak, aby boli náklady na volebnú kampaň uhradené prostredníctvom osobitného účtu skôr, ako začne plynúť 90 dňová lehota, počas ktorej nemožno s prostriedkami na osobitnom účte nakladať. S prostriedkami vedenými na osobitnom účte je možné opätovne nakladať po uplynutí uvedenej 90 dňovej lehoty. Faktúry uhradené po uplynutí tejto lehoty sú zahrnuté do nákladov záverečnej správy o volebnej kampani.“ Taktiež doplnila, že so zostávajúcimi prostriedkami na osobitnom účte po uplynutí 90 dňovej lehoty a po uhradení všetkých záväzkov vyplývajúcich z volebnej kampane možno voľne nakladať, t. j. tento zostatok môže byť prevedený na bežný účet politickej strany.94 Takýto výklad mal v praxi znamenať,

Ak boli finančné prostriedky z osobitného účtu vybrané v hotovosti, je majiteľ osobitného účtu povinný viesť evidenciu o použití týchto prostriedkov. (viď aj uznesenie štátnej komisie č. 7/4/3) 93 Uznesenie č. 7/4/3 zo dňa 15.12.2015, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_20151215 ; Uznesenie č. 9/5/4 zo dňa 26.1.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_160126 94 Uznesenie č. 9/5/4 zo dňa 26.1.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_160126

že po 6.3.2016 nemohli byť približne tri mesiace prostredníctvom účtu uskutočňované žiadne transakcie. Dňa 3.3.2016 uznesením č. 13/4/195 však štátna komisia uvedený výklad nahradila, a to tak, že zákaz: „nakladania s finančnými prostriedkami na osobitnom účte v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, t. j. po dobu 90 dní po vyhlásení výsledkov volieb a počas konania vo veci porušenia pravidiel financovania volebnej kampane, sa týka výlučne finančných prostriedkov nepoužitých na volebnú kampaň.“ Ak teda tieto prostriedky použili subjekty na volebnú kampaň prebiehajúcu v období od 12.11.201596 do 3.3.2016, tak ich môžu vyplatiť aj dodatočne. Takáto zmena výkladu je v rámci zadefinovania povinnosti vcelku významná, nakoľko neobmedzuje do takej miery subjekty využívajúce transparentný účet (nemusia sa snažiť všetko uhradiť pred vyhlásením volieb, resp. upravovať kvôli tomu zmluvné vzťahy). Na druhej strane, prácu štátnej komisie to až tak zásadne neovplyvňuje, keďže v záverečnej správe musia byť presne uvedené všetky náklady kampane a predovšetkým na jej základe vedie kontrolu. Ak by však k tejto zmene nedošlo, tak by sme mohli nájsť porušenie výkladu prinajmenšom u troch politických stranách – MOST-HÍD, SMER-SD a SMK (viď tabuľku č. 6 a obrázky č. 13, č. 14 a č. 15). Tabuľka č. 6: Prehľad platieb prostredníctvom transparentného účtu po vyhlásení výsledkov volieb Strana Uhradenie nákladov za kampaň po vyhlásení výsledkov volieb (6.3.2016-4.6.2016) MOST-HÍD

KDH

NOVA

SNS

SaS

SMER–SD

SMK

SIEŤ

OĽaNO - NOVA

Kotleba - Slovensko

Ľudová

strana

Naše

SME RODINA - Boris Kollár

N N

Zdroj: autori

Uznesenie č. 13/4/1 zo dňa 3.3.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_160303 Dňa 12.11.2015 bolo zverejnené Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/2015, číslo čiastky 86, v Zbierke zákonov SR, o vyhlásení volieb na sobotu 5. marca 2016 od 7:00 hod. do 22:00 hod.

Obrázok č. 13: MOST – HÍD - Príklad platieb prostredníctvom transparentného účtu po vyhlásení výsledkov volieb

Zdroj: Transparentný účet MOST – HÍD Obrázok č. 14: SMER-SD - Príklad platieb prostredníctvom transparentného účtu po vyhlásení volieb

Zdroj: Transparentný účet SMER-SD

Obrázok č. 15: Príklad platieb prostredníctvom transparentného účtu po vyhlásení volieb

Zdroj: Transparentný účet SMK

Okrem spomenutých nedostatkov súvisiacich s konaním kandidujúcich subjektov a ich účelovým prispôsobovaním si niektorých ustanovení novej právnej úpravy a takisto zopár nejasných ustanovení zákona, negatívne hodnotíme aj niektoré uznesenia štátnej komisie. Jedným z nich je napríklad

uznesenie č. 13/3/9 zo dňa 3.3.201697 v ktorom uvádza, že v prípade, že z osobitného účtu kandidujúceho subjektu bola uhradená zálohová faktúra, vrátenie preplatku je možné realizovať aj na bežný účet kandidujúceho subjektu.98 Na základe výšky preplatku sa dá stanoviť, reálna výška toho ktorého nákladu kampane a nakoľko bežné účty kandidujúcich subjektov nie sú transparentné verejnosť príde o potrebné informácie o reálnej výške platby. Opäť však v prípade vkladu „preplatkov“ na transparentný účet by mohlo dôjsť k porušeniu §3 ods. 6 zákona o volebnej kampani, keď na osobitný účet možno vkladať finančné prostriedky iba do 48 hodín predo dňom konania volieb. Celkové nastavenie lehôt teda v praxi spôsobuje problémy a je potrebné prehodnotiť ich význam.

3.2.2 Tretie strany Ako sme už uviedli, tretie strany musia, rovnako ako kandidujúce subjekty, viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na transparentnom účte.99 V súvislosti s ich narábaním však pre ne neexistujú až také striktné pravidlá ako pre politické strany. Nemajú napríklad povinnosť, že v prípade, ak nie je možné identifikovať darcu musia dar do 30 dní vrátiť alebo, ak to nie je možné, túto skutočnosť bezodkladne oznámiť Ministerstvu financií SR a peňažný dar poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu. Namiesto toho ich úlohou je až na požiadanie MV SR preukázať, kto je vlastníkom platobného účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené.100 Rovnako si nemusia ako politické strany zriadiť „osobitný účet (...) pre každú volebnú kampaň samostatne.“101 3.2.2.1

Výpovedná hodnota transparentných účtov

Štátna komisia zaevidovala v období od 26.11.2015 do 25.2.2016 celkovo 85 tretích strán. Nakoľko päť z nich ani k 23.5.2016 neoznámilo MV SR webové sídlo svojho transparentného účtu v práci sa venujeme 80 subjektom, ktoré tak spravili. Za výrazné negatívum vo všeobecnosti považujeme, že vo väčšine prípadov nebolo z transparentných účtov možné vedieť v prospech, resp. neprospech, ktorého kandidujúceho subjektu svoju kampaň viedli. Takáto povinnosť nie je zo zákona žiadnym spôsobom vyžadovaná. Pri súčasnom nastavení tak čisto teoreticky môže nastať situácia, že sa zaeviduje stovka rodinných príslušníkov členov nejakej strany – každý jeden z nich bude mať možnosť viesť kampaň až do výšky 100 000 eur a umelo sa tak navýši určený limit volebnej kampane politickej strany (momentálne vo výške 3 milióny eur). Ešte negatívnejšie môžeme takúto eventualitu hodnotiť v kontexte množstva nič nehovoriacich transakcií, ktoré tretie strany uskutočnili (viď aj časť „3.1.3 Registrácia a oznamovacia povinnosť tretích strán“). Pri opise svojich nákladov uvádzali napríklad „kampaň“,102 „záloha na kampaň“ alebo „záloha“ 103 (viď obrázok č. 16 a č. 17).

Uznesenie č. 13/3/9 zo dňa 3.3.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_160303 Opäť sa v uznesení hovorí iba o kandidujúcich subjektoch a nie tretích stranách. 99 Osobitný platobný účet vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky 100 §8 ods. 9 zákona č.181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 101 §3 ods. 3 zákona č.181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 102 „volebná kampaň” – viď tretia strana „Martin Žeňuch”, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5082043110 103 Tretia strana „DESA Real, s.r.o.“, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5082042978 98

Obrázok č. 16: Tretia strana „machava consulting s.r.o.“

Zdroj: Transparentný účet machava consulting s.r.o. Obrázok č. 17: Tretia strana „Juraj Kapitulík“

Zdroj: Transparentný účet Juraj Kapitulík

Niektoré tretie strany dávali do poznámky miesto popisu účelu výdavku svoj názov (viď obrázok č. 18 a č. 19), číslo faktúry104 alebo doslova „platba z transparentného účtu“.105 Obrázok č. 18: Tretia strana „Andrea Santajová“

Zdroj: Transparentný účet Andrea Santajová

104

Tretia strana „BIANCA TRANS, s.r.o.“, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5082537815 Tretia strana „JUDr. Eva Stoklasová“, dostupné na: https://www.fio.sk/ib2/transparent?a=2900921752&f=05.04.2015&t=05.05.2016 105

Obrázok č. 19: Tretia strana „Veronika Hunková“

Zdroj: Transparentný účet Veronika Hunková

Mnoho tretích strán106 dokonca nemalo na svojom transparentnom účte vo viacerých prípadoch uvedený žiaden popis účelu platby (viď príklad v obrázku č. 20) alebo si vybrali peniaze v hotovosti.107 Obrázok č. 20: Tretia strana „Ferenc Varga“

Zdroj: Transparentný účet Ferenc Varga

106

Ďalej napríklad tretie strany Alica Janoščáková, Veronika Hunková, Stanislav Starzyk, JUDr. Eva Stoklasová, Defunder, s.r.o., Mário Pecho, Mariana Valková, Tatiana Ohorčáková, Martin Žeňuch, Anna Vysoká, Michal Martinák, Stepos Group, s.r.o. 107 Napríklad tretie strany „Alica Janoščáková“ a „Anna Vysoká“. V tejto veci je potrebné dodať, že zákon o volebnej kampani tento postup v §18 ods. 3 umožňuje, avšak v prípade „ak boli finančné prostriedky z osobitného účtu vybrané v hotovosti, je majiteľ osobitného účtu povinný viesť evidenciu o použití týchto prostriedkov“ a táto evidencia nebola v uvedených prípadoch verejnosti prístupná.

Obrázok č. 20: Tretia strana „Alica Janoščáková“

Zdroj: Transparentný účet Alica Janoščáková

3.2.2.2

Časové obmedzenia nakladania s prostriedkami na účtoch

Na osobitný účet možno, rovnako ako v prípade politických strán, vložiť finančné prostriedky len do obdobia 48 hodín predo dňom konania volieb (3.3.2016 do 7:00). Vlastník transparentného účtu je dokonca podľa zákona povinný zabezpečiť, aby po uvedenej lehote naň nemohli byť pripísané žiadne finančné prostriedky.108 Podľa dostupných informácií došlo k takémuto vkladu na účet po začatí moratória iba v 8 % zo všetkých riadne zaevidovaných tretích strán. Nakoľko, už spomínané zásadné uznesenie štátnej komisie č. 10/4/5, hovoriace o tom, že, ak disponibilný zostatok na osobitnom účte nepostačuje na uhradenie záväzkov je možné na účet vložiť ďalšie financie sa týka iba politických subjektov (kandidujúce subjekty), uvedených 8 % tretích strán pravdepodobne porušilo zákon. V zmysle §18 ods. 2 zákona o volebnej kampani s prostriedkami na osobitnom účte nepoužitými na volebnú kampaň nemožno nakladať 90 dní po vyhlásení výsledkov volieb a počas konania vo veci porušenia pravidiel financovania volebnej kampane (do 4.6.2016).109 Toto ustanovenie porušila až takmer tretina všetkých riadne zaevidovaných tretích strán (viď graf č. 2).

108

§8 ods. 10 zákona č.181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 109 Ak boli finančné prostriedky z osobitného účtu vybrané v hotovosti, je majiteľ osobitného účtu povinný viesť evidenciu o použití týchto prostriedkov.

Graf č. 2: Uhradenie nákladov za kampaň tretej strany po vyhlásení výsledkov volieb

Uhradenie nákladov za kampaň po vyhlásení výsledkov volieb (06.03.2016-04.06.2016) áno (porušenie zákona)

nie

31%

69%

Zdroj: autori

3.3 Transparentnosť vedenia kampane Jedným z najzásadnejších opatrení na zvýšenie transparentnosti vedenia kampane je povinnosť označovať produkty volebnej kampane adresou objednávateľa i dodávateľa.110 Presnejšie každý, kto vedie volebnú kampaň, je povinný zabezpečiť, aby odvysielaná politická reklama, zverejnená platená inzercia, zverejnené volebné plagáty a všetky ďalšie spôsoby vedenia volebnej kampane, ako aj prezentácie predvolebných prieskumov a volebných prieskumov verejnej mienky obsahovali údaje o objednávateľovi a dodávateľovi v rozsahu: • •

meno, priezvisko a obec trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, názov a sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu.

V prípade, ak ide o drobné reklamné predmety (odznaky, perá, kľúčenky, prívesky a pod.) alebo vysielanie politickej reklamy v rozhlasovom vysielaní kratšej ako 30 sekúnd stačí uvádzať len údaj o objednávateľovi. Aj napriek určitému zohľadneniu veľkosti, resp. dĺžky prostriedkov volebnej kampane, možno považovať zákon v tejto podobe za neprimeraný. Totiž povinnosť uviesť o objednávateľovi informácie v rozsahu názov, sídlo a IČO, napríklad na pere alebo v rámci krátkeho rozhlasového šotu, je v zásade úplne nadbytočná. Zvlášť v prípade, ak je objednávateľom priamo politický subjekt kandidujúci vo voľbách. Právna úprava by mala v tejto veci požadovať iba uvedenie názvu objednávateľa a v prípade, ak existuje, aj jeho logo. Čo sa týka špecifikácie spôsobu označenia nebola vydaná žiadna vyhláška a existuje len jediná podmienka, a to, aby bolo čitateľné voľným okom.111 Toto široké, resp. dostatočne neupresnené vymedzenie nie je podľa nášho názoru adekvátne. Zhodnotenie porušenia tejto povinnosti je totiž ponechané v podstate iba na subjektívnom posúdení kontroly pri možnej výške sankcií pre tretie strany v rozmedzí od 1 000 do 10 000 eur a pre politické strany až od 10 000 eur do 100 000 eur. V praxi sa problémy s dodržiavaním uvedených ustanovení objavovali už od začiatku. Štátna komisia spoločne s MV SR ku dňu 10.2.2016 riešila až 6 podnetov,112 podľa ktorých malo dôjsť vo veci označenia plagátov a bilbordov k porušeniu zákona. Politické strany sa pritom obhajovali argumentmi ako: 110

§15 zákona o volebnej kampani, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 Informácia od MV SR zo dňa 12.1.2016. 112 Aktuality.sk (2016): Porušili zákon? Politickým stranám hrozí pokuta až 100-tisíc eur, dostupné na: http://www.aktuality.sk/clanok/313190/porusili-zakon-politickym-stranam-hrozi-pokuta-az-100-tisic-eur/ 111

bilbord je na tom mieste ešte z obdobia pred vyhlásením volieb, t. j. pred začatím volebnej kampane (SNS), o dodávateľoch materiálov informovalo hnutie na svojej webstránke (KDH).113

Politické strany však svoje pochybenia napokon napravili.

3.4 Moratórium Moratórium vo svojej podstate predstavuje nástroj na obmedzenie informovanosti voličov v určitom časovo vymedzenom období (zákaz zverejňovania informácií a prieskumov) a na eliminovanie akýchkoľvek nových podnetov, ktorých zámerom je slúžiť v prospech alebo neprospech kandidujúcich subjektov (zákaz vedenia volebnej kampane). Cieľom je v tomto zmysle dať voličom priestor na slobodné a (predovšetkým) novými podnetmi „nerušené“ rozhodovanie. V zákone o volebnej kampani ide hlavne o obmedzenie pre:

vysielanie politickej reklamy v čase začínajúcom sa 48 hodín predo dňom konania volieb až do skončenia hlasovania (3.3.2016 od 0:00)114 – v úzkej súvislosti so zákazom vedenia volebnej kampane (3.3.2016 od 0:00),115 zverejňovanie informácií o kandidujúcich politických stranách, kandidujúcich koalíciách politických strán v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve v čase začínajúcom 48 hodín pred začiatkom volieb až do skončenia hlasovania (3.3.2016 od 7:00),116 zverejňovanie volebných prieskumov v čase začínajúcom dva týždne pred voľbami až do skončenia hlasovania (20.2.2016 od polnoci, t. j. posledné volebné prieskumy sa dali zverejniť 19.2.2016).117

V nasledujúcich častiach rozoberáme reálne možnosti obmedzenia informovanosti voličov (zmysel moratória), obmedzenia pri zverejňovaní volebných prieskumov, vedenie volebnej kampane na sociálnych sieťach a neutrálnu kampaň v čase moratória.

3.4.1 Otázny zmysel a účinnosť moratória Jedným z najčastejších argumentov spochybňujúcich zmysel časového obmedzenia trvania volebnej kampane je, že počas moratória nie sú subjekty vedúce volebnú kampaň nútené odstraňovať dovtedy využívané bilbordy a plagáty, resp. blokovať svoje webové stránky alebo stránky na sociálnych sieťach. Subjekty vedúce kampaň nesmú iba vynakladať prostriedky na akúkoľvek ďalšiu činnosť v prospech alebo neprospech kandidujúcich subjektov (napríklad aj presun vozidiel politickej strany s kampaňovým vizuálnom v deň konania volieb a počas celého volebného moratória).118 Voliči teda v realite naďalej prichádzajú do styku s už existujúcimi prostriedkami volebnej kampane, ale nie sú ovplyvňovaní „novými“ podnetmi. Rovnako by sme chceli upozorniť, že je síce pravdou, že internet nie je vyňatý z právnej regulácie volebnej kampane, no voliči sa prostredníctvom neho dostanú k aktuálnym informáciám alebo komentárom o kandidujúcich subjektoch, pričom zdroje týchto informácii neporušujú zákon. Aj 113

Aktuality.sk (2016): Porušili zákon? Politickým stranám hrozí pokuta až 100-tisíc eur, dostupné na: http://www.aktuality.sk/clanok/313190/porusili-zakon-politickym-stranam-hrozi-pokuta-az-100-tisic-eur/ 114 §12 ods. 1 zákona o volebnej kampani, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 115 §2 ods. 2 zákona o volebnej kampani, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 116 §14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 117 §17 zákon a o volebnej kampani, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 118 Pre viac informácií viď uznesenie štátnej komisie č. 13/3/11/1 dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_160303

v priebehu uplynulej kampane teda existoval stav, kedy klasické informačné kanály ako televízia, rozhlas a periodická tlač nemohli uvádzať správy alebo rozhovory s kandidujúcimi subjektmi a spravodajské a informačné portály tak na internete bez obmedzení robili. Navyše na to ešte aj prostredníctvom sociálnej siete Facebook upozorňovali (viď obrázok č. 21 a č. 22). Obrázok č. 21: Týždeň na sociálnej sieti Facebook zo dňa 3.3.2016

Zdroj: Facebook

Obrázok č. 22: Príklady zverejnených informácií na sociálnej sieti Facebook zo dňa 4.3.2016

Zdroj: Facebook

Okrem uvedenej existencie a neexistencie moratória chceme ešte poukázať aj na jeho mierne chaotické časové vymedzenie v zákone o volebnej kampani - v prípade zverejňovania volebných prieskumov zákaz platil od 20.2.2016 od 0:00, pri vedení volebnej kampane a vysielaní politickej reklamy bol zákaz platný od 3.3.2016 od 0:00 a pri zverejňovaní informácií o kandidujúcich subjektoch od 3.3.2016 od 7:00. Celkovo by sa dalo povedať, že v prípade, ak voliči majú záujem naďalej dostávať aktuálne informácie o kandidujúcich subjektoch vedia sa k nim prostredníctvom internetu bez problémov dostať. Rovnako žiadne ustanovenie zákona momentálne nedokáže docieliť, aby na nich počas moratória úplne prestala pôsobiť negatívna alebo pozitívna volebná kampaň. 37

3.4.2 Zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky dva týždne pred voľbami Podľa ustanovenia § 17 zákona o volebnej kampani „v čase 14 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.“ Touto právnou úpravou dochádza teda k zavedeniu špecifického druhu moratória, ktorý je z časového hľadiska vymedzený na neúmerne dlhšie obdobie ako moratórium stanovené v súlade s §2 ods. 2 toho istého zákona na trvanie volebnej kampane alebo podľa §14 ods. 1 na zverejňovanie akýchkoľvek informácií o kandidujúcich subjektoch (t. j. 48 hodín pred začiatkom volieb). Týmto spôsobom zákonodarcovia sledovali zámer zabezpečiť ochranu princípu slobodných volieb,119 nakoľko prieskumy predstavujú „jeden z významných spôsobov ovplyvňovania voličov, ktorý nadobúda význam najmä v čase približujúcich sa volieb“.120 Zákonodarcovia dokonca v dôvodovej správe tvrdia, že vo verejnosti „rezonuje, že za prieskumami verejnej mienky sú neraz ťažko identifikovateľné subjekty a (...) často sa hovorí v tomto smere aj o účelových objednávkach.“121 Výsledky prieskumov verejnej mienky môžu mať rôzne (dopredu ťažko predpokladateľné) efekty – jednak viesť k mobilizácií voličov strán, ktorých preferencie sú napríklad v blízkosti 5 % (kvórum na vstup do NR SR) alebo naopak uspokojiť voličov strán, ktorých preferencie sú relatívne vysoké, do takej miery, že v deň volieb sa k urnám nedostavia. Každopádne sme toho názoru, že voliči by mali mať pred udelením svojho hlasu, čo najviac informácií a ich relevantnosť (vrátane prieskumov verejnej mienky) by si mali zhodnotiť sami. Navyše, nesúlad výsledkov volieb a posledných prieskumov verejnej mienky, zverejnených 14 dní pred konaním ostatných parlamentných volieb potvrdzuje nevyhnutnosť poskytovať voličom reálne a aktuálne informácie. Moratórium 14 dní je arbitrárne určené a neopiera sa o žiaden relevantný výskum, či skúsenosť. Zároveň prieskumy zverejnené 14 dní pred konaním volieb pracujú s dátami zozbieranými v období troch až štyroch týždňov pred konaním volieb, a teda k občanom/voličom sa ako posledná dostáva informácia stará niekoľko týždňov. Tak to bude aj v prípade zrušenia moratória, avšak v deň volieb budú mať voliči informáciu z prieskumov konaných 7-14 dní pred voľbami, a teda prieskumov s väčšou informačnou hodnotou.

3.4.3 Volebná kampaň na sociálnej sieti Uznesenia štátnej komisie č. 10/4/1122 zvýrazňuje, že internet nie je vyňatý z právnej regulácie volebnej kampane (je z nej čiastočne vyňaté len internetové vysielanie).123 Preto môžu prostredníctvom internetu vyvíjať činnosť zodpovedajúcu definícii volebnej kampane podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani len kandidujúce politické strany a tretie strany. Rovnako štátna komisia uvádza, že zákaz zverejňovania internetového obsahu po skončení volebnej kampane sa vzťahuje na všetky druhy informácií a služieb, za ktoré sa obvykle platí úhrada (napr. reklamné bannery, direct mail).124 Zakazované sú taktiež akékoľvek prostriedky online reklamy (napr. reklamné bannery), ktoré

119

Podľa dôvodovej správy k zákonu o voľbách moratórium predstavuje „nástroj na vytvorenie časového priestoru, v rámci ktorého sa má volič slobodne rozhodnúť komu odovzdá svoj hlas bez ovplyvňovania inými subjektmi“. 120 Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov - dôvodová správa, Návrh nového zákona, parlamentná tlač 660, Dátum doručenia: 16.8.2013, dostupné na: http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=387284 121 Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov - dôvodová správa, Návrh nového zákona, parlamentná tlač 660, Dátum doručenia: 16.8.2013, dostupné na: http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=387284 122 Neskôr zopakované napr. v uznesení č. 12/3/1 zo dňa 26.2.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?stastnakomisia_160226 a v uznesení č. 12/3/3/1 zo dňa 26.2.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?stastnakomisia_160226 123 § 12 ods. 6 a § 14 ods. 2 zákona o volebnej kampani 124 Uznesenie č. 12/3/3/1 zo dňa 26.2.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?stastnakomisia_160226

sú naprogramované tak, aby sa v čase volebného moratória objavovali návštevníkom iných webových stránok.125 Uverejňovanie bezplatných príspevkov (statusov) prostredníctvom sociálnych sietí sa nepovažuje za vedenie volebnej kampane.126 Na sociálnej sieti Facebook neboli platené reklamy na stránky kandidátov na poslancov NR SR ani po začatí moratória ničím nezvyčajným. Dňa 3.3.2016 išlo napríklad o stránku Jozefa Mihála „Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála“ alebo oficiálne stránky Kataríny Macháčkovej, Petra Húsku, Pavla Freša a Andreja Kolesíka. Pavol Frešo pritom priamo vyzýval na voľbu čísla 15 (SDKÚ-DS) (viď obrázok č. 21) a Andrej Kolesík dokonca propagoval svoj v ten deň zverejnený rozhovor (viď obrázok č. 22). Obrázok č. 21: Pavol Frešo (3.3.2016)

Zdroj: Facebook

Obrázok č. 22: Andrej Kolesík (3.3.2016)

Zdroj: Facebook

125

Uznesenie č. 12/3/3/2 zo dňa 26.2.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?stastnakomisia_160226 Uznesenie č. 13/3/11/2 zo dňa 3.3.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_160303, neskôr zopakované napr. v uznesení č. 14/6/12/1 zo zasadania štátnej komisie v dňoch 5.3.2016 a 6.3.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/20_uznesenia/Uznesenia20160305.rtf 126

Deň pred voľbami (4.3.2016) mali niektorí kandidáti platenú reklamu na svoje volebné videá (viď obrázok č. 23) alebo pokračovali s propagáciou svojej oficiálnej stránky – Peter Húska. Platením reklamy za zviditeľnenie svojej stránky na sociálnej sieti sa nevyhýbali ani politické strany – napr. Strana zelených Slovenska (viď obrázok č. 24). Obrázok č. 23: Jajal Suleiman (4.3.2016)

Zdroj: Facebook Obrázok č. 24: Strana zelených Slovenska (4.3.2016)

Zdroj: Facebook

V deň volieb mali platenú reklamu na svoju stránku na Facebook-u kandidáti na poslanca do NR SR, ako napríklad Mgr. Róbert Ondriáš (viď obrázok č. 25) a Jozef Mihál „Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála“, ako aj politické strany - SDKÚ-DS (viď obrázok č. 26).

Obrázok č. 25: Mgr. Róbert Ondriáš (5.3.2016)

Zdroj: Facebook

Obrázok č. 26: SDKÚ-DS (5.3.2016)

Zdroj: Facebook

Podľa dostupných zdrojov ako tretie strany neevidované subjekty taktiež počas moratória viedli na sociálnej sieti Facebook platenú volebnú kampaň. V ich prípade išlo buď o negatívnu kampaň alebo navádzali na voľbu konkrétnych kandidujúcich subjektov (viď obrázok č. 27 a obrázok č. 28).

Obrázok č. 27: Spoločne za Slovensko (3.3.2016)

Zdroj: Facebook

Obrázok č. 28: Zúfalí pravicoví voliči (4.3.2016, 5.3.2016)

Zdroj: Facebook

3.5 Záverečné správy V zmysle §4 ods. 1 zákona o volebnej kampani sú politické strany povinné vyhotovovať záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň pre voľby do NR SR. Z hľadiska filozofie zákona majú záverečné správy dôležitú úlohu pri spoznaní detailných nákladov spojených s volebnou kampaňou tej ktorej strany. Mali by totiž umožniť verejnosti podrobný vhľad do vynaložených prostriedkov, ich pôvodu a účelu, na ktorý boli využité. Žiaľ, formát a rozsah záverečných správ použitých k parlamentným voľbám 2016 ukazuje na závažné nedostatky, resp. na nízku výpovednú hodnotu poskytnutých informácií.

3.5.1 Vyhotovenie, odovzdanie a kontrola záverečných správ V snahe zjednodušiť vyhotovenie záverečnej správy a za účelom zabezpečenia transparentnosti pri zisťovaní nákladov politickej strany/hnutia vynaložených na volebnú kampaň a politickú reklamu vypracovalo MV SR ako pracovnú pomôcku formulár na vyhotovenie záverečnej správy, ktorý sa dal voľne stiahnuť na webovom sídle MV SR. Túto pomôcku využili všetky strany okrem Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko a Strany zelených Slovensko. Všetky kandidujúce strany si splnili svoju povinnosť odovzdať v lehote do 4. apríla 2016 záverečné správy. Každá jedna pritom obsahovala zákonom stanovené informácie. Napriek tomu, že v rámci záverečných správ boli uvádzané základné informácie o nákladoch – výška a názov dodávateľov, ich popis neumožňoval riadnu verejnú kontrolu (resp. vyhodnotiť reálnosť vynaložených nákladov). Všetky dáta boli totiž v agregátnej forme bez uvedenia konkrétnych počtov (resp. jednotkovej sumy). Výnimky boli ojedinelé a keď, tak spojené s inými nedostatkami alebo nejasnosťami. Nakoľko, MV SR v záverečných správach kontroluje najmä: • • • •

úplnosť záverečných správ,127 dodržanie stanoveného limitu, presnosť správ (súčty), predloženie výpisov z transparentného účtu, ktoré následne porovnáva s obsahom záverečných správ,

nedostatky pri popise nákladov pravdepodobne nebudú nijakým spôsobom riešené. Takto uskutočňované vypracovanie a kontrola záverečných správ má čisto formalistický charakter, pričom neprináša detailné informovanie o reálnych nákladoch kampane. Ako sme už uviedli informácie uvedené v záverečných správach nám neumožňujú poznať reálny rozsah nákladov a najmä plnení zo strany dodávateľov služieb a tovarov. Nová legislatíva síce zaviedla priemernú trhovú cenu za tovar a služby, avšak v praxi nikto nekontroluje ich počet a rozsah.

3.5.2 Čo vieme vyčítať zo záverečných správ? Väčšina politický strán využila na vypracovanie záverečnej správy dostupný formulár, ktorý požaduje uviesť všetky zákonom stanovené údaje. K samotnému vyplneniu formulára však politické strany pristúpili rôznymi spôsobmi, čo viedlo k rozdielnej miere detailu a informácií o jednotlivých výdavkoch. Detailnejšie sme sa pozreli na záverečné správy desiatich politických strán, ktoré majú po výsledkoch volieb nárok na štátny príspevok, t. j. získali viac ako 3 % hlasov vo voľbách. Náklady na volebnú kampaň týchto strán sa výrazne líšili. Celková cena volebnej kampane prvých desiatich strán bola 14,85 miliónov eur. Najviac stála volebná kampaň128 strany SMER-SD (2,98 mil. eur), nasledovaná OĽaNO-NOVA (2,51 mil. eur), MOST – HÍD (2,39 mil. eur) a SIEŤ (2,32 mil. eur). Naopak, najmenej stála kampaň ĽSNS (61 989,60 eur), SME RODINA - Boris Kollár (373 460 eur) a SaS (425 524 eur). Politické strany boli povinné v reportovaní oddeliť náklady a príjmy po vyhlásení konania volieb a náklady na kampaň 180 dní pred vyhlásením (nie konaním) volieb.129 Ak teda politická strana v lete 2015 mala bilbordovú kampaň, jej náklady sa mali objaviť v časti týkajúcej sa obdobia 180 dní pred 127

Vzor formulára bol dopredu zverejnený na webovej stránke MV SR. Zohľadňujeme celkovú hodnotu kampane, tzn. vrátane bezodplatného plnenia. 129 V období od 16.5.2015 do 11.11.2015.

128

vyhlásením volieb. V tomto období dve politické strany nevykázali žiadny náklad (ĽSNS130 a SME RODINA - Boris Kollár) a naopak najviac nákladov na propagáciu vynaložili strany SIEŤ (871-tisíc eur), MOST – HÍD (676-tisíc eur), SMER-SD (652-tisíc eur) a SNS (634-tisíc eur). Tu by sme však chceli zdôrazniť, že všetky náklady politickej strany,131 ako aj náklady členov a funkcionárov politickej strany a kandidátov uvedených na kandidátnej listine strany na propagáciu politickej strany vynaložené v tomto období sa započítavajú do limitu 3 000 000 eur.132 Predstavuje to jeden z dôvodov, prečo by mala existovať pri súčasnom znení právnej úpravy povinnosť využívať transparentný účet aj pred vyhlásením volieb. Pri prehľade peňažných darov za obdobie 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb do uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb niektoré stany vo svojich záverečných správach v časti venujúcej sa príjmom kampane zaznamenali (viď príklad KDH v obrázku č. 29) a niektoré riadne nezaznamenali (viď príklad SMER-SD a MOST-HÍD v obrázkoch č. 30 a č. 31) prevod peňazí z bežného platobného účtu strany na transparentný účet. Hoci v praxi nejde o dar pre stranu, nakoľko sú to jej finančné prostriedky, ide o príjem určený na volebnú kampaň, a preto by mala byť táto čiastka uvedená v záverečnej správe. Obrázok č. 29: Transparentný účet a úsek zo záverečnej správy strany KDH

Zdroj: Transparentný účet KDH, Záverečná správa KDH

130

ĽSNS uviedla v tomto období uviedla iba bezodplatné plnenia vo výške 7 358 eur, ktoré prevažne súviseli s bilbordovou reklamou. 131 Podľa uznesenie štátnej komisie č. 8/5/2 zo dňa 28.12.2015 nákladmi na propagáciu politickej strany 180 dní pred sa rozumejú všetky náklady politickej strany na propagáciu jej činnosti, cieľov a programu, vynaložené v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb. 132 Uznesenie štátnej komisie č. 5/7/2 zo dňa 25.11.2015, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_20151125

Obrázok č. 30: Transparentný účet a úsek zo záverečnej správy strany SMER-SD

Zdroj: Transparentný účet SMER-SD, Záverečná správa SMER-SD

Obrázok č. 31: Transparentný účet a úsek zo záverečnej správy strany MOST-HÍD

Zdroj: Transparentný účet MOST-HÍD, Záverečná správa MOST-HÍD

V období po vyhlásení volieb do NR SR najväčšie náklady spojené s volebnou kampaňou vykázali strany SMER-SD (2,33 mil. eur), OĽaNO – NOVA (2,19 mil. eur) a MOST – HÍD (1,72 mil. eur). Najnižšie náklady v danom období vykázala strana ĽSNS (1050 eur), SME RODINA - Boris Kollár (373 460 eur) a SaS (386 239 eur). 45

Zaujímavým ukazovateľom je výška darov, ktoré v súvislosti s volebnou kampaňou deklarovali jednotlivé politické strany. Strany SMER-SD a OĽaNO – NOVA uviedli dary v hodnote 0 eur a SNS iba 200 eur. Na druhej strane sú strany MOST – HÍD (393 412 eur), KDH (383 733 eur) a SIEŤ (280 305 eur), ktoré časť svojich nákladov na kampaň hradili z darov. V prípade KDH to bola viac ako ⅕ celkových nákladov na volebnú kampaň. Ukazujú sa tak rôzne modely financovania kampane zo strany politických strán, kde niektoré (napr. SMER-SD, OĽaNO – NOVA) financujú kampaň zo svojich straníckych rezerv a iné (napr. KDH, SIEŤ) využívajú v značnej miere aj dary od fyzických osôb/jednotlivcov. Mnohé dary pochádzali od funkcionárov strany, resp. kandidátov a kandidátky vo voľbách do NR SR. Nemenej zaujímavým je ukazovateľ nepeňažných darov a bezodplatných plnení, ktoré musia politické strany uviesť v záverečnej správe. Aj tu je veľký rozdiel medzi stranami. Napríklad SMER-SD, OĽaNO – NOVA, SME RODINA - Boris Kollár, MOST – HÍD, SMK neuviedli žiadne bezodplatné plnenia a nepeňažné dary. Na druhej strane SNS uviedla nepeňažné dary a bezodplatné plnenia vo výške 344 805 eur, z toho firma C.E.N., s.r.o. sa podieľala darom/plnením vo výške 204 000 eur, firma creapoint, s.r.o vo výške 68 625 eur, firma Ringier Axel Springer Slovakia službami/darom vo výške 51 540 eur a firma MAFRA Slovakia, a.s. službami/darom vo výške 20 212 eur. Strana SIEŤ vykázala nepeňažné dary a bezodplatné plnenia vo výške 159 134 eur. Z toho firma LP Promotion, s.r.o. poskytla služby/tovar vo výške 154 546 eur (97 % z celkovej sumy). V prípade SNS aj strany SIEŤ sa firmy uvedené v časti nepeňažné dary a bezodplatné plnenia objavujú aj pri nákladoch na kampaň. Konkrétne, pri SNS firma creapoint, s.r.o získala zákazku vo výške 281 600 eur. Rovnako firma C.E.N., s.r.o. získala zákazku vo výške 115 200 eur. Pri strane SIEŤ firma LP Promotion, s.r.o. získala zákazku vo výške 541 024 eur. Na základe uvedeného sa dá predpokladať, že spomenuté firmy poskytli politickým stranám zľavu na svoje služby, ktorú vykázali ako nepeňažný dar/bezodplatné plnenie. Strana ĽSNS vykázala celkovú cenu volebnej kampane na 61 989,60 eur, z toho až 87 % (53,655,60 eur) v bezodplatnom plnení. Zároveň však táto strana cez zoznam bezodplatných plnení najdetailnejšie zo všetkých strán zverejnila konkrétne počty bilbordov, prípadne reklám získaných od podporovateľov. Z hľadiska štruktúry výdavkov v rámci propagácie kandidujúcich subjektov je pochopiteľné, že väčšina z nich bola uskutočnená po vyhlásení volieb. Strany s najvyššími výdavkami v období 180 dní pred vyhlásením volieb boli SIEŤ (871 016 eur), MOST – HÍD (676 489 eur), SMER-SD (652 483 eur) a SNS (634 494 eur). Vo väčšine prípadov išlo o výdavky spojené s organizovaním mítingov a prenájmom bilbordov. Na druhej strane spektra sú strany Sme rodina, ktorá v tej dobe ešte neexistovala, ĽSNS (7 358 eur)133 a SMK (11 746 eur). Ako uvádzame vyššie, kvalita záverečných správ a najmä ich výpovedná hodnota pre verejnú kontrolu je veľmi nízka. Zároveň takto nastavené záverečné správy idú proti filozofii legislatívnej zmeny volebných zákonov, ktorá vychádzala z posilnenia verejnej kontroly a zavádzala niekoľko sľubných ustanovení smerujúcich k väčšej prehľadnosti nákladov spojených s volebnou kampaňou. Medzi ne patrí napríklad zavedenie priemernej ceny na služby a tovary ako referenčnej hodnoty, čo bola reakcia na rôzne formy zliav od poskytovateľov služieb, ktorými sa v minulosti bránili politické strany. Prax ukázala, že takéto ustanovenie je úplne bezzubé, keďže politické strany nie sú povinné nikde uvádzať počet použitých bilbordov, vytlačených a distribuovaných letákov, iných tovarov a ani rozsah služieb. Inými slovami, legislatíva síce požaduje uvádzať reálne trhové ceny jednotlivých plnení 133

Celý finančný obnos predstavuje vyčíslenú sumu za bezodplatné plnenia súvisiace s propagáciou strany.

(tovary/služby), ale prax nijakým spôsobom nedokáže sledovať, aký je ich skutočný rozsah. Napríklad v prípade bilbordov môžu v praxi politické strany na papieri a vo faktúrach uviesť priemerné trhové ceny. Reálny počet využitých bilbordov v teréne však nikto nekontroluje (viď príklad v Boxe č. 4). Box č. 4: Príklad možného obchádzania pravidiel pri získavaní zliav na prostriedky kampane Strana ABC si môže s dodávateľom dohodnúť prenájom a vylepenie 300 kusov bilbordov na západom Slovensku. Priemerná trhová cena za jeden je 200 eur, čo by v praxi vyšlo politickú stranu na 60-tisíc eur. Ak si strana ABC dohodne zľavu 50 %, tak sa na faktúre objaví suma 30-tisíc eur, ktorú strana uhradí. Strana ABC zároveň uvedie, že si objednala 150 kusov bilbordov po 200 eur každý (priemerná trhová cena), za ktoré zaplatila 30-tisíc eur. Problém dnešnej úpravy je, že sa na počet bilbordov politickú stranu ABC nebude nikto pýtať (nikde ich neuvádza). Zároveň, neschopnosť kontrolovať počet bilbordov v teréne znamená, že strana ABC môže mať po celom Slovensku veľké množstvo bilbordov, z ktorých len niektoré budú nahlásené. Prax tak nijak nezabraňuje dohodám s poskytovateľmi služieb a poskytovaniu zliav.

Nová legislatíva tiež upravuje pravidlá na využívanie tzv. bezodplatných plnení. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné uviesť, že prípadné zľavy od poskytovateľov služieb a tovarov by mali byť označené ako bezodplatné plnenia a nahlásené v záverečnej správe. Ide o prípady, keď napríklad podnikateľ v oblasti reklamy, ktorý je priaznivcom strany ABC poskytne svoju reklamnú plochu bez nároku na platbu za túto službu. Takéto plnenie má byť súčasťou volebného limitu pre stranu ABC. Avšak už vyššie uvedené informácie o nemožnosti skontrolovať reálne počty dodaných tovarov a služieb nemotivujú k nahlasovaniu všetkých bezodplatných plnení zo strany politických strán. Rovnako málo detailné sú informácie o verejných mítingoch politických strán, kde nie je zrejmé aké tovary a služby boli zakúpené.

Zhodnotenie

V tejto časti zhodnotíme naplnenia odporúčaní a legislatívnych úprav na základe aplikačnej praxe, a to za využitia škály 1-4, kde: 1= uspokojivé, 2= čiastočne uspokojivé, 3= čiastočne neuspokojivé, 4= neuspokojivé. Odporúčania GRECO (2008) -

Reálne prevedenie – kampaň k voľbám do NR SR 2016

Nová právna úprava -

o samostatných kandidátoch – t. j. nezávislí kandidáti – a financovaní ich kampane sa v novej právnej úprave hovorí iba v prípade kandidátov na prezidenta SR alebo nezávislých kandidátov na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce alebo na funkciu starostu mestskej časti – právna úprava explicitne neupravuje kampaň kandidáta na poslanca NR SR

zákon o volebnej kampani explicitne neupravuje kampaň individuálnych kandidátov v parlamentných voľbách, pričom podľa uznesenia štátnej komisie č. 3/5/2 zo dňa 21.10.2015 nemôžu viesť kampaň ani ako tretie strany s odôvodnením, že kandidáti „nevedú volebnú kampaň samostatne, ale volebnú kampaň vedú politické strany“ politické subjekty musia viesť volebnú kampaň prostredníctvom transparentných účtov – výška daru bola vždy zverejnená, ale identifikácia darcu nebola v niektorých prípadoch možná o dary pre politické strany a konkrétnych kandidátov neboli zvyčajne nijakým spôsobom odlišované o politické strany výdavky na jednotlivých kandidátov nerozlišovali, prípadne na transparentných účtoch používali

HODNOTENIE

N/A

134

Odporúčanie GRECO z 2008 súviselo so skutočnosťou, že kandidáti mohli pred prijatím novej právnej úpravy z roku 2015 viesť kampaň, pričom pre nich neexistovali žiadne povinnosti reportovať príjmy ani výdaje. Politické strany potom niekedy prichádzali s argumentmi, že oni nemali žiadne výdaje na vedenie volebnej kampane, ale že kampaň viedli jednotlivci. Takéto možnosti v súčasnosti neexistujú – hodnotíme preto všeobecné informovanie o výške darov a o darcoch.

nič nehovoriace označenia „záloha za individuálnu volebnú kampaň“ -

zavedenie primeraných pravidiel na zverejňovanie výdajov tretích strán (t. j. subjektov mimo straníckych štruktúr) na vedenie volebnej kampane

tretie strany musia podľa novej právnej úpravy viesť všetky finančné prostriedky určené na kampaň v rámci transparentného účtu a rovnako musia po ukončení volebnej kampane zverejniť prehľad nákladov na svojom webovom sídle

deň pred voľbami nemalo až 30 % (26) tretích strán na webovom sídle MV SR (a teda ani v zozname tretích strán štátnej komisie) zverejnenú adresu svojho transparentného účtu vo väčšine prípadov nebolo z transparentných účtov možné vedieť v prospech, resp. neprospech, ktorého kandidujúceho subjektu svoju kampaň viedli na transparentných účtoch bolo množstvo nič nehovoriacich transakcií - pri opise svojich nákladov uvádzali napríklad „ostatné“, „kampaň“, „záloha“, prípadne miesto popisu účelu výdavku uviedli svoj názov, číslo faktúry alebo doslova „platba z transparentného účtu“, dokonca častokrát nebol uvedený žiaden popis účelu platby alebo si vybrali peniaze v hotovosti (a verejnosť nemala prístup k evidencii hotovostných výdavkov) MV SR nemá zákonnú povinnosť uverejňovať adresu webového sídla tretích strán a štátna komisia neaktualizuje v zozname evidovaných tretích strán adresy ich webových sídiel. Verejnosť sa teda môže k prehľadom nákladov dopátrať len svojpomocne (k 29.4.2016 až 59 % zo všetkých zaevidovaných tretích strán nemalo v zozname štátnej komisie uvedenú svoju adresu webového sídla).

vytvorenie štandardizovaného formátu (v prípade potreby aj s potrebnými inštrukciami na vyplnenie) správ týkajúcich sa financovania volebnej kampane politických strán

vytvorenie jedného nezávislého a nestranného útvaru/orgánu s právomocami a adekvátnymi zdrojmi na dohľad a kontrolovanie financovania strán (ako verejnými tak aj súkromnými

z dôvodu zjednodušenia vyhotovenia záverečnej správy a za účelom zabezpečenia transparentnosti pri zisťovaní nákladov politickej strany vynaložených na volebnú kampaň a politickú reklamu vypracovalo MV SR ako pracovnú pomôcku formulár na vyhotovenie záverečnej správy, ktorý sa dal voľne stiahnuť na webovom sídle štátnej komisie (túto pomôcku využili všetky strany okrem Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko a Strany zelených Slovensko) všetky záverečné správy obsahovali zákonom stanovené informácie v rámci záverečných správ boli síce uvádzané informácie o nákladoch – výška a názov dodávateľov, no ich popis neumožňoval kontrolu (resp. vyhodnotiť reálnosť vynaložených nákladov)

V rámci štátnej komisie majú najväčšie zastúpenie nominanti politických strán (zastúpenie členov za koalíciu a opozíciu je rovnaké) a jej predseda nerozhoduje ani o rozpočte a ani o personálnom zložení úradu

135

Zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/82251/1/2

zdrojmi) a financovania volebných kampaní, vrátane kampaní jednotlivých kandidátov

financovania politických strán a politických hnutí, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb

(všetko je v kompetencii ministra vnútra, ktorý má v týchto veciach len komunikovať s predsedom štátnej komisie). Inými slovami, predseda štátnej komisie nemá dostatočné kompetencie na nezávislú kontrolu a samotná komisia potrebnú autonómiu.

prehodnotiť existujúce sankcie za porušenie pravidiel financovania strán a volebných kampaní

zaviesť priamu zodpovednosť kandidátov vo voľbách za porušenie pravidiel financovania kampane, v súlade s pravidlami platiacimi aj pre politické strany

primeranosť novej úpravy sankcii je otázna – v prípade prijatia daru v rozpore so zákonom je sankcia v hodnote dvojnásobku hodnoty daru, adekvátna, no existujú zároveň až drakonické sankcie, napríklad, ak ten, kto poskytne v kalendárnom roku strane dar v hodnote aspoň 5000 eur a neoznámi to včas, 136 dostane pokutu 5000 eur – nie je tu žiadna možnosť uložiť nižšiu pokutu

§31a a §31b zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85

nemožno zatiaľ vyhodnotiť

Zdroj: autori

136

Odporúčania

Nová legislatíva v oblasti volieb bola prijímaná s ambíciou vyriešiť viaceré nedostatky a zmeniť v praxi spôsob, akým sú voľby uskutočňované, vrátane financovania volebných kampaní zo strany politických strán. Potreba zjednotiť volebnú legislatívu vychádzala z neprehľadnosti pravidiel a ich odlišnosti v podobných situáciách pri rôznych typoch volieb. Rozličná úprava pravidiel zároveň zvyšovala administratívnu náročnosť výkonu jednotlivých volieb. Overenie účinnosti zmien v praxi bude možné až po uskutočnení viacerých volieb.

5.1 Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán Potreba zvýšenej nezávislosti kontroly sa opierala o nedostatočný mechanizmus kontroly financovania politických strán a volebných kampaní. Vytvorenie samostatnej a stálej komisie prispelo k vytvoreniu základnej kapacity na zvládanie agendy spojenej s konaním volieb a financovaním politických strán. Uskutočnenie jedných volieb nevytvára dostatočnú skúsenosť s dlhodobým fungovaním komisie a neprinieslo ani možnosť otestovať jej nezávislosť, keďže komisia neriešila žiadny závažný priestupok, resp. správny delikt, ktorý by si vyžadoval udelenie vysokej sankcie pre politickú stranu. Napriek tomuto zisteniu máme naďalej pochybnosti o skutočnej nezávislosti komisie, ktoré sme v minulosti uviedli pri viacerých príležitostiach.137 Dôvodom je kreačná závislosť na vôli politických strán, ktoré nominujú väčšinu členov komisie (10 z 14). Zároveň platná právna úprava nedáva komisii samostatný rozpočet a podporný aparát, ktorý pôsobí ako súčasť MV SR. Minister vnútra tak má priamy dosah na výkon práce komisie, keď od vôle ministerstva je priamo závislý výkon podporného tímu štátnej komisie. Navrhujeme preto: 1. Upraviť spôsob kreovania štátnej komisie tak, aby nebola väčšina z jej členov delegovaná politickými stranami. Malo by dôjsť k zmene spôsobu obsadzovania/nominácie členov komisie, tak aby tí boli menovaní väčším množstvom subjektov, napríklad ombudsman, neziskový sektor, prezident. V súčasnosti kreačná závislosť na vôli politických strán, ktoré nominujú väčšinu členov komisie (10 z 14) znižuje jej nezávislosť. 2. Je potrebné vytvoriť samostatný podporný aparát pre prácu štátnej komisie a zároveň oddeliť jej rozpočet od rozpočtu MV SR. Platná právna úprava nedáva komisii samostatný rozpočet a zároveň podporný aparát pôsobí ako súčasť MV SR. Minister vnútra tak má priamy dosah na výkon práce komisie, keď od vôle ministerstva je priamo závislý výkon podporného tímu štátnej komisie. V tejto veci by teda malo dôjsť k zmene. 3. Štátna komisia by po tom, ako sa stane skutočne nezávislým a autonómnym orgánom, mala mať v kompetencii uskutočňovanie priamej kontroly financovania a riadenia volebných kampaní (t. j. už v prvom stupni). S týmto súvisí aj nutnosť posilnenia stavov komisie. 4. Štátna komisia by mala zverejňovať svoje uznesenia vo forme, ktorá by umožňovala jednoduché vyhľadávanie, napr. podľa kľúčových slov. Pre širokú verejnosť by mohlo byť rovnako prínosné, keby komisia uverejnila aj prehľad najčastejších otázok a odpovedí (Q&As), resp. prehľad najzásadnejších rozhodnutí. 137

Napr. počas Medzinárodného seminára organizovaného Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť (Inštitút SGI) v spolupráci s projektovým partnerom Frank Bold (ČR) „Verejné alebo súkromné peniaze pre politické strany? Financovanie politických strán v medzinárodnej perspektíve - skúsenosti a trendy“ uskutočneného dňa 3.11.2015

5.2 Tretie strany Nová legislatíva sľubovala vysporiadanie sa a sprehľadnenie financovania tretími stranami. Formálne k zmene došlo, keďže štátna komisia registruje tretie strany, ktoré sa chcú zapojiť do volebnej kampane. Avšak pravidlá pre tretie strany v praxi ukázali na viacero nedostatkov, ktoré je potrebné odstrániť. Okrem aplikačných nedostatkov je, v prípade tretích strán, nedostatkom aj možnosť využívať tretie strany na navýšenie finančného limitu pre podporu politickej strany. Ak zákon jasne stanovuje finančný limit pre politickú stranu pri voľbách do NR SR, je možnosť využitia tretích strán na výrazné navýšenie tohto limitu jednoduchým riešením ako limit obísť. Stačí, ak si politická strana, resp. jej priaznivci cez individuálne účty zaregistruje desiatky tretích strán, cez ktoré pretečú ďalšie prostriedky do kampane. Okrem uvedeného navrhujeme nasledovné riešenia pre aplikačné nedostatky zistené v ostatných voľbách:

5. Zmeniť legislatívu tak, aby politické strany a kandidáti nemohli využívať tzv. tretie strany na obchádzanie limitov na financovanie predvolebných kampaní, alebo presnejšie definovať financovanie kampaní individuálnych kandidátov 6. Zaviesť povinnosť pre tretiu stranu pri registrácii avizovať v koho prospech, resp. neprospech, bude viesť kampaň. V ideálnom prípade by bolo vhodné, aby sa táto informácia v nejakej forme objavila aj na webovom sídle jej transparentného účtu. V uplynulej kampani väčšina zaregistrovaných tretích strán podporovala stranu SIEŤ (týka sa to tých, ktoré boli identifikovateľné). Ako sme už uviedli, politická strana si tak vie výrazne navýšiť prostriedky na volebnú kampaň. Pri súčasnom zverejňovaní informácií môže nastať situácia, kedy o kampani tretej strany vieme naisto iba informáciu, koľko peňazí na svoju činnosť minula. 7. Štátna komisia by mala zaevidovať tretiu stranu (uviesť v oficiálnom zozname tretích strán) až po tom, ako jej oznámi webové sídlo transparentného účtu. S tým súvisí fakt, že by tretia strana mala povinnosť oznámiť svoju adresu svojho účtu nie MV SR, ale iba štátnej komisii. 8. Zoznam tretích strán štátnej komisie by mal slúžiť ako hlavný zdroj informácii pre verejnosť. Tretie strany by mali mať povinnosť buď oznamovať adresu svojho webového sídla priamo štátnej komisii alebo by mohol byť zachovaný súčasne platný postup informovať MV SR, ktoré by však muselo tuto informáciu ďalej posunúť štátnej komisii. Štátna komisia by mala v zozname evidovaných tretích strán pravidelne aktualizovať adresy ich webových sídiel. Tretie strany tam totiž majú povinnosť do 10 dní po ukončení volebnej kampane zverejniť prehľad svojich nákladov a v uplynulej volebnej kampani sa potvrdilo, že tieto informácie napomáhajú spolu s dátami z transparentných účtov k lepšiemu prehľadu o financovaní ich kampaní. 9. Malo by dôjsť k prehodnoteniu rozsahu požadovaných informácií v rámci prehľadu nákladov tretej strany. V súčasnosti musia byť uvedené bližšie informácie iba o dvoch najvýznamnejších dodávateľoch (podľa objemu) v rámci iba 4 kategórií - prieskum, inzercia, umiestňovanie plagátov a iné náklady. Nakoľko do kategórie „iné náklady“ je možné zaradiť veľké množstvo rôznych výdavkov, výrazne sa znižuje výpovedná hodnota celého prehľadu.

5.3 Transparentné účty 53

10. Politické strany by mali mať stanovenú presnú lehotu dokedy musia oznámiť webové sídlo svojho transparentného účtu. V prípade porušenia tejto povinnosti by mala byť politickému subjektu udelená sankcia. 11. Transakcie na transparentných účtoch by mali obsahovať v prípade príjmov jasné informácie o platcovi/darcovi (aby mohol byť na ich základe presne identifikovaný) a v prípade výdavkov: a) názov prijímateľa finančných prostriedkov, b) účel platby (popis výdavku volebnej kampane) a ak je to možné aj c) presné množstvo/počet predmetu kúpy. Ak dôjde k situácií, kedy by uvedené informácie absentovali malo by dôjsť k navráteniu platieb, resp. v ďalšom kroku k sankciám. 12. Malo by dôjsť k zrušeniu dvoch časových obmedzení s nakladaním s finančnými prostriedkami na transparentných účtoch. a. Po prvé, ustanovenie podľa §3 ods. 6 zákona o volebnej kampani (možnosť vkladať finančné prostriedky do 48 hodín predo dňom konania volieb) napríklad v prípade nezvládnutého finančného manažmentu neumožňuje subjektom vedúcim volebnú kampaň s nedostatočnými prostriedkami na účte po danej lehote v snahe neporušiť zákon splatiť cez transparentný účet svoje záväzky. b. Po druhé, podľa §18 ods. 2 zákona o volebnej po vyhlásení výsledkov volieb nemôžu byť približne tri mesiace prostredníctvom transparentných účtov uskutočňované žiadne transakcie. Subjekty využívajúce transparentný účet sa teda musia snažiť všetky záväzky uhradiť pred vyhlásením volieb, resp. upravovať kvôli tomu zmluvné vzťahy. Nakoľko všetky príjmy a náklady volebnej kampane musia byť uvedené v záverečnej správe takéto obmedzenia možno považovať za zbytočné 13.

V prípade výberu peňazí z transparentného účtu v hotovosti je majiteľ transparentného účtu v súlade s §18 ods. 3 zákona o volebnej kampani povinný viesť evidenciu o použití týchto prostriedkov. Táto evidencia by mala byť verejnosti prístupná.

14.

V prípade, že z osobitného účtu kandidujúceho subjektu bola uhradená zálohová faktúra, vrátenie preplatku by sa malo realizovať iba na transparentný účet. Na základe výšky preplatku sa totiž dá stanoviť, reálna výška toho ktorého nákladu kampane a verejnosť by mala mať tieto informácie k dispozícií.

5.4 Transparentnosť kampane 15.

Časový limit 180 dní pred vyhlásením volieb je formálny a neodsledovateľný. Napriek tomu, že politické strany deklarovali čerpanie prostriedkov na propagáciu aj v tomto časovom úseku, neexistuje spôsob ako spätne skontrolovať reálne čísla a plnenia. Z nášho pohľadu je lepšie zamerať sa na kratší časový úsek a požadovať detailnejšie informácie od politických strán. Navrhujeme zrušiť limit 180 dní a nahradiť ho kratším limitom a detailnejšou mierou reportovania výdavkov, spolu s povinnosťou existencie transparentného účtu už v tomto období.

16.

Z dôvodu, že počas volebnej kampane kontrola „na mieste“ de facto neexistuje a ex post kontrola nie je možná (väčšina bilbordov, plagátov a pod. postupne zmizne), bolo by vhodné zvážiť väčšie zaangažovanie verejnosti, napríklad aj prostredníctvom zavedenia 54

infolinky alebo webového portálu, kde by prípadné porušenia mohli byť nahlasované (napr. nesúlad výdavkov s informáciami uvedenými na transparentných účtoch). Takýto postup by sa mohol osvedčiť aj pri iných možných porušeniach súvisiacich s vedením volebnej kampane. 17.

Napriek určitému zohľadneniu špecifík prostriedkov volebnej kampane, možno považovať povinnosti ustanovené zákonom o volebnej kampani v oblasti označovania za prehnané. Požiadavka uviesť o objednávateľovi informácie v rozsahu názov, sídlo a IČO, napríklad na pere alebo v rámci krátkeho rozhlasového šotu, je totiž v zásade úplne nadbytočná. Zvlášť v prípade, ak je objednávateľom priamo politický subjekt kandidujúci vo voľbách. V tejto veci by sa malo požadovať iba uvedenie názvu objednávateľa a v prípade, ak existuje, aj jeho logo.

18.

Subjekty vedúce volebnú kampaň sú povinné označovať produkty volebnej kampane adresou objednávateľa i dodávateľa, no doposiaľ v tejto veci nebola vydaná vyhláška so špecifikáciou spôsobu označenia (napr. veľkosť písma). Nakoľko sankcie za porušenie tejto povinnosti sú značne vysoké, ako aj v snahe predchádzať zbytočným porušeniam, by bolo vhodné vyhlášku pred konaním ďalších volieb vydať.

5.5 Moratórium 19.

Navrhujeme prehodnotiť dĺžku moratória, resp. jeho úplné zrušenie. Moratórium vo svojej podstate predstavuje nástroj na obmedzenie informovanosti voličov v určitom časovo vymedzenom období (zákaz zverejňovania informácií a prieskumov) a na eliminovanie akýchkoľvek nových podnetov, ktorých zámerom je slúžiť v prospech alebo neprospech kandidujúcich subjektov (zákaz vedenia volebnej kampane). Tieto zámery sa však v praxi dajú zrealizovať len ťažko – informácie sú voľne prístupné na internete a produkty kampane naďalej vplývajú na voličov. Stanovené časové obmedzenia vedie skôr ku kontraproduktívnym výsledkom, a preto by sa malo zvážiť zjednotenie trvania všetkých foriem moratória a ich stanovenie trvania iba na deň konania volieb.

5.6

Záverečné správy 20.

V záverečných správach v uplynulých voľbách boli uvádzané iba základné informácie o nákladoch – výška a názov dodávateľov. Takáto forma nepostačuje na vyhodnotenie reálnosti vynaložených nákladov a na riadnu verejnú kontrolu. Malo by preto dôjsť k zváženiu zavedenia povinnosti uvádzať vo všetkých prípadoch, kedy je to možné, konkrétne počty zakúpených predmetov (prípadne jednotkovej sumy).

Zdroje •

• • •

•

• • •

Aktuality.sk (2016): Porušili zákon? Politickým stranám hrozí pokuta až 100-tisíc eur, dostupné na: http://www.aktuality.sk/clanok/313190/porusili-zakon-politickym-stranamhrozi-pokuta-az-100-tisic-eur/ Alica Janoščáková - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5081350055 Andrea Santajová - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5082042724 Council of Europe – GRECO (2008): Third Evaluation Round Evaluation Report on the Slovak Republic on Transparency of party funding (Theme II), 36th Plenary Meeting (Strasbourg, 1115 February 2008), dostupné na: http://bit.ly/1Ni7Qkj Council of Europe – GRECO (2010a): Third Evaluation Round Compliance Report on the Slovak Republic, ”Incriminations (ETS 173 and 191, GPC 2)”, ”Transparency of Party Funding“, 46th Plenary Meeting (Strasbourg, 22-26 March 2010), dostupné na: https://www.coe.int/t/dghl/monitoring/greco/evaluations/round3/GrecoRC3(2010)3_Slovak ia_EN.pdf Council of Europe – GRECO (2010b): Third Evaluation Round, Second Interim Compliance Report on the Slovak Republic, ”Incriminations (ETS 173 and 191, GPC 2)”, ”Transparency of Party Funding”, 53rd Plenary Meeting (Strasbourg, 5-9 December 2011), dostupné na: https://www.coe.int/t/dghl/monitoring/greco/evaluations/round3/GrecoRC3(2010)3_2nd_I nterim_Slovakia_EN.pdf Council of Europe – GRECO (2011): Third Evaluation Round, Second Interim Compliance Report on the Slovak Republic, ”Incriminations (ETS 173 and 191, GPC 2)”, ”Transparency of Party Funding”, 53rd Plenary Meeting (Strasbourg, 5-9 December 2011), dostupné na: https://www.coe.int/t/dghl/monitoring/greco/evaluations/round3/GrecoRC3(2010)3_2nd_I nterim_Slovakia_EN.pdf DenníkN (2016): Kotleba obišiel pri kampani zákon, pokuty však hrozia jeho darcom, 20.04.2016, dostupné na: https://dennikn.sk/440129/kotleba-obisiel-pri-kampani-zakonpokuty-vsak-hrozia-darcom/ Domin, M. (2015): Kandidát na poslanca ako tretia strana volebnej kampane?, dostupné na: http://www.projustice.sk/ustavne-pravo/kandidat-na-poslanca-ako-tretia-strana-volebnejkampane Ferenc Varga - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5082537997 Globalintegrity.org (2009): Global Integrity Report 2009 (XLS), dostupné na: https://www.globalintegrity.org/wp-content/uploads/2013/08/GlobalIntegrityIndex2009.xls Globalintegrity.org (2009): Global Integrity Report 2009: Slovak Republic, dostupné na: https://www.globalintegrity.org/research/reports/global-integrity-report/global-integrityreport-2009/gir-scorecard-2009-slovak-republic/ Imrich Mikuš - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5080585143 IVO (2015): Konferencia o transparentnosti volebnej kampane, dostupné na: http://www.ivo.sk/7834/sk/aktuality/konferencia-o-transparentnosti-volebnej-kampane Juraj Kapitulík - Transparentný účet, dostupné na: https://www.fio.sk/ib2/transparent?a=2600913945 56

• •

• • •

• • • • • • • • • • • • • • • •

•

KDH - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5075238956 Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko - Záverečná správa, dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr1 6_6kampan/NR16_ZS_19LSNS.pdf Kotleba Ľ.S. Naše Slovensko - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/groups-months/5079778650 machava consulting s.r.o. - Transparentný účet, dostupné na: https://www.fio.sk/ib2/transparent?a=2100914511&f=04.02.2015&t=04.03.2016 Mária Urbanovská Ďuranová - Prehľad nákladov tretej strany na volebnú kampaň pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, dostupné na: http://podporujemzmenu.sk/dokumenty/ Mária Urbanovská Ďuranová - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5080585127 Ministerstvo vnútra - „Adresy webových sídiel transparentných účtov politických subjektov”, dostupné na: http://www.minv.sk/?nr16-webps MOST - HÍD - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5071340291 NOVA - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5075238921 OĽaNO - NOVA - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5077240013 Rádio Slovensko (2016): Rádiožurnál o 12:00, 8.2.2016, dostupné na: http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1123/382378 Rádio Slovensko (2016): Z prvej ruky - Zapisovateľka štátnej komisie E. Chmelová, dňa 6.4.2016, dostupné na: http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/419441 Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/2015, číslo čiastky 86, v Zbierke zákonov SR, o vyhlásení volieb na sobotu 5. marca 2016 od 7:00 hod. do 22:00 hod SaS - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5075239107 SDKÚ-DS - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5079778554 SIEŤ - Transparentný účet, dostupné na: https://www.fio.sk/ib2/transparent?a=220083476 SME RODINA - Boris Kollár, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5080585100 SMER–SD - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5075239086 SMK - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5077239944 SNS - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5075239123 Spravy.pravda.sk (2011): Vláda Ivety Radičovej stratila dôveru, poslanci neschválili euroval, dostupné na: http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratiladoveru-poslanci-neschvalili-euroval/ Šanca, Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5079778255 57

• •

• • • • • •

• •

•

• •

•

Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (2015): Uznesenie č. 7/4/3 zo dňa 15.12.2015, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_20151215 Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (2015): Uznesenie štátnej komisie č. 5/7/2 zo dňa 25.11.2015, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_20151125 Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (2016): Uznesenie č. 12/3/2 zo dňa 26.1.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?stastnakomisia_160226 Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (2016): Uznesenie č. 12/3/3/1 zo dňa 26.2.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?stastnakomisia_160226 Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (2016): Uznesenie č. 12/3/3/2 zo dňa 26.2.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?stastnakomisia_160226 Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (2016): Uznesenie č. 13/3/11/2 zo dňa 3.3.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_160303 Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (2016): Uznesenie č. 13/4/1 zo dňa 3.3.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_160303 Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (2016): Uznesenie č. 14/6/12/1 zo zasadania štátnej komisie v dňoch 5.3.2016 a 6.3.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/20_uznesenia/Uznesenia 20160305.rtf Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (2016): Uznesenie č. 9/5/4 zo dňa 26.1.2016, dostupné na: http://www.minv.sk/?statnakomisia_160126 The Global Integrity Report: 2011 Methodology White Paper, dostupné na: https://www.globalintegrity.org/wpcontent/uploads/2013/08/2011_GIR_Meth_Whitepaper.pdf TIP - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5079778319 Transparency International Slovensko & SGI (2012):Národný systém integrity spravovania na Slovensku, str. 23, dostupné na: http://www.transparency.sk/wpcontent/uploads/2010/01/2012_Narodny_system_integrity_sprovania_sprava.pdf Transparency International Slovensko (2002): POLITICKÉ STRANY A FINANCIE – TAJOMSTVO ALEBO DÔVERA – Sinčáková-Beblavá, E., Zemanovičová, D., dostupné na: http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/030813_polit9.pdf Transparency International Slovensko: Osem politických strán sa zaviazalo do roka sprísniť pravidlá financovania politikov, dostupné na: http://www.transparency.sk/sk/sedempolitickych-stran-sa-zaviazalo-do-roka-sprisnit-pravidla-financovania-politikov/ Veronika Hunková - Transparentný účet, dostupné na: http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5082292061 Vláda Slovenskej republiky (2010): OBČIANSKA ZODPOVEDNOSŤ A SPOLUPRÁCA, PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA OBDOBIE ROKOV 2010 – 2014, August 2010, str.: 48, dostupné na: http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf Vláda Slovenskej republiky (2012): Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky máj 2012 - 4. ÚLOHA ŠTÁTU A VEREJNÉHO SEKTORA, str. 30, dostupné na: http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov - dôvodová správa, 58

•

• • • •

• • •

•

Návrh nového zákona, parlamentná tlač 660, Dátum doručenia: 16.8.2013, dostupné na: http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=387284 Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, Zákon vyšiel v Zbierke zákonov. (26. 6. 2014), čiastka 63, číslo 181/2014, dostupné na: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4611 Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, dostupné na: http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum157812?prefixFile=m_ Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, dostupné na: http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum158505?prefixFile=m_ Zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/82251/1/2 Zákon č. 303/2001 Z. z., dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/51660/1/2 Zákon č. 331/2003 Z. z., dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/56141/1/2 Zákon č. 346/1990 Zb., dostupné na: http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumen ty=11044063 Zákon č. 46/1999 Z. z., dostupné na: http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/47666/1/2 Zákon č. 564/1992 Zb., dostupné na: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-oreferende/ Zákon č.181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, dostupné na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181 Zoznam zaevidovaných tretích strán pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016, dostupné na: http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/27_tretie_strany/zoznam .pdf