4th May Amcho Avaz 2013

Page 6

Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:01 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Vicharkhonn

Dorjevont Xikxonn

Manestanchim utram Zannem jivitan chuki korunk na tannem kitench novem sodhun kaddunk na - Samuel Smiles

AMCHEM MOT

CBI ani Rajki Dobav

‘Colgate’ ghottallo hache viximcho ‘report’ Central Bureau of Investigations (CBI) odhikareamni kaidea montreachea ‘office’-ak mhunnchem sorkarak dakhoilo mhunn virodhi pokxamni CBI ani sorkarachi motti ttika keli. Itlench nhoi, hi kes ‘Supreme Court’-an pavlea uprant ‘Supreme Court’-achea nitidaramni sunnavnnechea (hearing) vellar je ‘comment’ kele tantun sorkarachi ani CBI-chi khor ttika zali. CBI sorkarachea chopkeantli sutton svotontr aspak zai mhunn ‘Supreme Court’-an mhunttlem. CBI-che vagnnukecher nodor marlear hem oxem atanch ghoddonk na, punn adim thavn toxench ghoddot ailam punn itle khorayen neyailoyen (judiciary) kednanch sorkarak thomnne marunk na. Jedna rajki fuddaream sombondit CBI chovkoxi korta tedna sodanch CBI-cher oxe arop arop zaleat punn poilech pavtt ‘Supreme Court’an tacher gorbirtayen vichar kela oxem disun yeta. Jea kallar ‘Bofors’ gottallo zalo ani tantun tednacho prodhan montri somplolo Rajiv Gandhi misoll asa mhunn arop zalo tednam-i CBI Rajiv Gandhi-k favor korta mhunnpache arop aikonk aile. CBI sorkarachea dobavan kam’ korta mhunn ttika zali. Rajiv Gandhik tea gottaleantlo mekllo dovrunk sodhta mhunn tea kallailea ani aichea-i virodhi pokxamni boball kelo. P.V. Narsima Rao hacher jedna ‘JMM bribery’ gottalleacho arop zalo tednam-i virodi pokxamni CBI-k Kongres pokxachea kumpasar nachta mhunn ttika korunk lagle. P. V. Narsima Rao tea vellar Bharatacho Prodhan Montri also. L.K. Advani BJP-cho fuddari, Babri Masjid moddlam haka lagon he kexichi CBI chovkoxi zali tednam-i toxench ghoddlem. Advani ‘Dy. Prime Minister’ zalo ani virodi pokxan mhunttlear Kongres pokxan sorkar CBI-cher dobav haddlo mhun arop kelo. Advanik tea aropantlo mekllo kelo. Halinchea kallar CBI Uttar Pradesh-chi adli mukhel montri Mayawati hicher chovkoxi korta zalear Mulayam Singh Yadav zo Somajvadi pokxacho fuddari asa tacherui CBI-chi chovkoxi chalu asa. Mayawatin mhunttlam CBI-cho goirvapor kela tachi apunn bolli (victim) zalam mhunn. Kongres pokx zaum vo BJP pokx zaum, jedna te sorkaran asta tednam aplea virodokank (opponents) lisanv xikonk te CBI hicho goirvapor korta. Mulayam Singh Yadav zannem halinch UPA sorkarak tendo dilolo to fattim ghetla, tannem mhunttlam “Konnennuch Kongres-a lagim zhuzonk zaina, kiteak konnuch zhuzonk fuddem sorlo zalear tachea fattlean rokddich CBI-k soddta. Khoreponnim niyall kelear CBI hi sonvstha svotontr asa mhunnta ti fott zavn asa. Rajki opradeank (criminals) khast favo zatoli zalear ani ‘aam admik’ nit melltoli zalear CBI kendr sorkarachea chopkeantli suttonkuch zai ani ti svotontr aspachi taktichi goroz uprasle. Tea khatir probhavit Lokpal haddchem mhunn ji fattim Anna Hazare-chi chollvoll zali ani CBI hika svotontr dovorchi mhunn koddok magnni keli ti magnni sogllea des fuddareamni magir te Kongres pokxache zaum vo BJP-che zaum vo anik khoimcheai dusrea pokxache zaun,tabortob mandun ghevpachi goroz asa. Tannim soglleamni ekttaim yeun ek-motan CBI-k sorkarachea chopkeantli soddounk proitn korche poddtole. Toxem kelearuch ‘influential’ fuddareank kheast favo zatoli ani hea desant nit mhunttloli asa mhunn ‘Aam Admi’-k thavem zatolem.

Msgr. Dalgado hachea ugddasak Mayachi 8 tari mhunttlear Msgr Sebastiao Rudolfo Dalgado hancho zolm dis. Ho mhan Goykar 8 Mai, 1855 vorsa Assagao, Bardez hangasor zolomolo. Bhurgeaponnar ek boreantlo boro xikpi. Mhapxeant mullavem xikxonn ghetlem ani Raiturche seminarint padriponnachem xikop korunk ghelo. 1881 vorsa to padri zalo. Dalgado Konknni Akademi he sonsthek hea Goychea mahan putachem nanv dilam. Aiz fokt Dalgado Konknni Akademi asa mhunn Msgr. Dalgado hachem nanv amchea monamni jivem asa mhunttlear fott zanvchina. Msgr. Dalgado ek bhasancho zannkar aslo. Choddan chodd bhaso xikpak jeo sondheo mell’lleo teo tannem soddleonant. Tachem xikxonn Portugez bhaxent zalolem punn to Marathi, Sanskrit ani Kan’nad heo Bharoti bhaso xiklo. Inglez bhaxechoi to zannkar zalo. Portugal-ant aslo tednam tannem Arabic, Persian ani German bhasanchem xikxonn kelem. Roma-k fuddlem xikop korunk ghelolo tednam thoim to Greek, Hebrew, Latin, Francez, Italian ani Spanish bhaso xiklo. To heo veg-vegleo bhaso xikche xivay tannem tancho kholayen obheas kelo ani tea bhasam bhitor aslole vegllochar sodhun kaddle. Ho aplo vhodda mhotvacho sod (research) tannem ontor’raxttiya mollar manddlo ani sonvsarantlea vhodd vhodd zannkaramni Mgsr. Dalgadak chepem kaddlem. Azun poryant he kuveticho monis amchea Goyant zolmonkna mhunttlear fott zanvchina. Konknni bhas tachi avoy-bhas asli. Konknni bhaxecho vhodd bhokt to. Konknni bhaxe khatir tannem vhodd karya kelam. Tannem Konknni bhaxent borounk na zait punn Konknni bhaxe vixim tannem dusrea bhasamni mhotvachi borpavoll kelea. Dekhik; (1) Konkani-Portuguese Dictionary. (2) Glossario Luso-Asiatico (3) Influencia do Vocabulario Portuguese en Linguas Asiaticas” (4) Florilegio dos Proverbios Concanis”, adi.. Hea sod vavra vorvim tannem adhunik Konknni bhaxeche udorgotichi bunhead ghatli ani tea khatir Konknni sonvsarant taka vhoddantlo vhodd man’ favo zaunk zai aslo. Hea tachea moladik vavrak lagon Konknni sonvsarant taka poilem sthan mellonk zai aslem punn toxem ghoddonk na kiteak to omkeach vorgantlo naslo dekhun. “Ekuch Lipi, Ekuch Bhas ani Ekuch Somaz” mhunnpi vorgantlo aslo zalear taka amche pondditt Konknnicho Bapuy mhunn khandar marun bhonvtole asle. Tannem don Shobdkox boroile. 1895 tacho poilo Konkani-Portugez shobdkox zachi soglli borpavoll Romi lipint asli. Tea uprant 1905 vorsa tannem Portugez-Konkani ho dusro shobdkox toyar kelo ani tednaim tannem Romi lipich vaporli. Tea kallar Devnagori okxaram naslim mhunnonk zaina. Tednam tannem Devnagori lipi kiteak vaporli na kai? Mgsr. Dalgado hannem Konknni bhaxek Devnagori lipi yog’gya asa mhuntlam zait. Punn hem tachem nivedhan kitlim vorsam adim kelolem? Oglle unnem 100 vorsam adhim zaum yeta. Ani tea vellar jednam tannem tem nivedhan kelem tednam tannem aplea shobdkoxant poryant Konknni bhas Romi lipint boroili. Kiteak kai? Mgsr. Dalgado hannem Konknni bhaxek ekuch lipi aschi mhunttlolem hanvem khoinchoruch aikonk na nhoi mhunn vachunk na. Aplea shobdkoxamni Devnagori okxoranchi sovlot astana poriant Romi lipi okxorancho upeog kela. Hantun kitem provar zata kai? Mayache 8ver tachea 158vea zolm-disa nimtan Mgsr. Dalgado hacho ugdas kortana hanv itlench mhunnttanv ki Konknni lokamni hea vhodd Konknni zannkarak motti onit kelea ani aplea svarthak lagon taka favo tem sthan diunk na. Hea Konknni zannkarak favo tem sthan mellolun gheunk niz Gõykaranchem ani odhik korun Konknni mogyamchem kortovea zaun asa.

irene P Cardozo

Onnubhovi Lekhok Xikxonn hea xobdak, vegllea vegllea mon’xanchea motam pormonnem veglle veglle orth asat. Zoxe porim Francis Bacon mhuntta, ‘Knowledge itself is power’. ‘Zannvay melloili zalear podvi melloili’ Andre Ade mhuntta, ‘Education is freedom’ mhunnchem ‘Xikxonn mhunttlear meklleponn’. Spencer mhuntta, ‘Education has for its object the formation of character’ vo ‘Xikxonnacho hetu zaun asa mon’xachea charitrak akarnni divop’. Ami zor Gõyant nodor marun polloilear mullavea xikxonnachea mollar amkam don veglle dekhave pollounk mellta. Eka vordan kheddea ganvamni gorib kuttumbantlim zaitim bhurgim odik

korun cheddvam xallamni vochona, gelim zalear xikxonn purem korina ani thoddim kaim vorsam xiktat punn tanche lagim sarkem vachunk ani borounk poriant ghoddona. Dusrea vordan xharamni, odik korun girest kuttumbantlim bhurgim ‘private’ ani her xallamni vetat. Tancher khub xikpacho ‘pressure’ asta karann tankam lhan pasun borea xallamni proves mellonk zai hem avoy-bapaychem chintop asta. Xallentlem xikop purnn zalea uprant bore kollejint proves mellonk zai. Donuim vordan bhurgeank xikonk anond, meklleponn ani svobhavik ‘curiosity’ asonam. Haka lagon oslem xikxonn amchea bhurgeanchea udorgotik upeogachem kai kitem? Amchim bhurgim kitem xiklolim zai xem tanchea avoy-bapaynk tankam xallek daddtana dista tem atam ami polloum-ia. • Mathear pez ghenastana vachunk, borounk ani thoddem gonnit xikonk zai. • Borem arogya ani nitollsann samballunk xikounk zai.

• Xikpachi itsa sodanch jivi uronk zai. Aplea hatan kitem korpachi ani ghoddoupachi itsa nirmann zaunk zai. • Khellachi avodd asonk zai. • Aplea hatan vaur korpacho mog asunk zai. • Aple kolek ani khella xoktik protsan divpachi itsa asunk zai. • Khuxal ravonk zai. • Aplea kallza-monan des bhokti nirmann korunk zai. • Gorib ani fattim urleleam sovem doyallponn dakhoun aplea lagim asa tem vanttunk zai. Bhurgeamni hem sogllem melloun ghevpak tankam borim xikovpi mellonk zai. Tor xikovpi koxim aschim hem polloum-ia • Xikovpeachea kallzant bhurgeam sovem mog. • Bhurgeank aplea ostongim xikpak adhar diunk itsa. • Aple vixoy purnnponnim xikop ani bhurgeank kollta toxe xikovp. • Protek bhurgeachi goroz ollkop. • Bhurgeank poriavoronn hachi ollokh gheunk xikovp. • Bhurgeanchea monan ani angant khellant ani son-

skrutik kariavollimni ‘interest’ nirmann korop. • Bhurgeam lagchean nitollsan samballun ghevop. • Bhurgeank kotha sangun tankam xikxonnalagim akorxit korop. • Bhurgeanchea avoy-bapay ani palkam lagim sombondh dovorop. • Aplem charitr samballun dovrop ani lokacho man zoddop. Xikpi bhurgeank ani xikovpeank xallent borem vathavoronn zai. Oslem vathavoronn mullavea xallamni koxem nirmann korum yeta tem niyallum-ia. • Lhan bhurgim ekdom’ thoddo vell mon’ lavn xiktat. Tanchem ‘attention span’ ekdom maryadit asa. Tor titleach voktak bhurgeank xikovpachem. • Bhurgeanchem arogya samballpak tankam favo tem jevonn ani ‘tonics’ divop. Tankam khellunk ani veyam (exercise) korunk lavopui gorjechem. • Rongit ‘flash cards’ vaprun bhaxa xikovp. Gonnit xikovpak vostu mezop, manddop ani svotha aplea hatamni vostu korun ani goddoun xikoun

6

bhurgeank xikxonn sompem korop. Kannio sangon bhurgeank umed divop, khuxal korop ani xikpachem vathavoronn toyar korop. Uprant xikop sompem zata. Kanniantlean borim mullyam ‘values’, lok ani tanchi sonskrutay ani poriavoronnachi mahiti, adi dium yeta. ‘Nursery LKG’ ani ‘UKG’ 10 bhurgim eka xikovpeachea tabeant asonk zai. I te IV vorgant 20 te 25 bhurgim eka xikpea khala xikop bhes borem. Xikovpeamni aplea bhurgeank xikonk adhar diunk zata tosle ‘teaching aids’ toyar korun vaprunk zai. Xikpeanchea avoy-bapaynk ani palkank xallent yevkar diun tankam xikpeank mellonk sompemponna diunk zai. Oslem zor vathavoronn iskolamni toyar zalem zalear xikop ani xikovop donnui faideachem ani khuxalkayechem zatolem. Chodd bhurgim xikxonnacho faido kaddtelim ani somazak ani desak khub boreponn yetolem.

Gõychem nanv vibaddinakat

Pandharinath d. LotLikar

Mhalgoddo lekhok

Amchem Gõy tturizomant sonvsarik thollanchea nokaxacher zhollkota hi amkam obhimanachi gozal. Khorem. Tturizom’ ho Gõyantlo mukhel dhondo; hem-i khorem. Punn hea dhondeantlean duddvanchi udorgot kortanam amchea Gõy-chi sonvskrutik vikruti ghoddchi nhoi mhonn zotnay ghevop khub gorjechem zaun asa. He gozali kodden ami fatt korunk upkornam. Tturizom-ak lagun rajyachea orthik vikasak tenko mellta. Lokank rozgar mellta. Oxem zori aslem, torii he toren vikas sadtana hangasorlea poryavoronnak ani sonvskrutayek mar bosot chol’la asot, zalear oslo vikas bilkul faideacho tharcho na. Toxem pollounk gelear, Gõyant yevpi videxi bhonvddekaram khatir tankam favo toxi ravpachi suvidha, bhonvpachi vevostha, tanchi surokxa, ‘security check’, oslea gozalincher chodd bore toren ‘planning’ kelam oxem disun yenam. Des-videxantlea bhonvddekaranchea gordent Gõyant ghuskori korunk sodpi ghatok lokanche pãy addaunk koddok

tozvit keloli asa oxem-i disonam. Amche ‘security’ odhikari tonddar ollkhotat tea borea mon’xank ‘check’ korunk vell vogddaitole, ani onollkhi monis je toddok bhitor ghustat thoim durlokx korit zalear ti kosli surokxa vevostha? Hangam sudharnnam zavop bhov gorjechem. Halim puray mukhamoll lugttan lipoun skuttorin bhonvpachi cheddvamni ‘fashion’ haddlea, ti kednam ani koxi ghat korit tacho nem’ nam. Hacher proxasonnan gombhirponnan vichar kela asum ye oxem disonam. Nagari svatontryo aslem mhonn tem desachea surokxechea add yeunk zaina. Hachem bhan zonn eklea nagarikak asunk favo. Ami somazant ravpi monis. Mhonntoch somazant eka mekank tondd dakhovnuch ami cholpak-bhonvpak zai. Tonddam lipoun nhoi. Khorem tor, lokank tondd dakhoun bhonvpak honr’r asta; ani tondd lipoun bhonvop hantunt bhizuddponn asta. Boro monis, borim kortubam korpi monis konnak bhiyena. Punn vaitt kortubam korpeank dusreank tondd dakhounk bhirant va loz dista. Dekun tankam aplem tondd lipouchem poddta. Guneanvkari provrut’tink tondd lipoun bhonvchem poddta. Borea mon’xak kiteak ti kosli goroz? Dis poddttokuch, tokli thavn pãyam koddem meren kallelo angbhor burkho pangrun xindollkicho dhondo korunk bhonvpi bazarant thoddim cheddvam ani bailam nant. Tanchea Islam’ dhormachea riti pormonnem bailamni burkho ghatla oxem polletoleank dista. Punn burkheam bhitorle monis sogllech Islam’ dhormiyo astat mhonn kon-

nachean sangunk yeta? Borem, hi chal hachea adim Gõyant kednanch ostitvant nasli. Ti okosmat hanga koxi aili? Khoinchean aili? Kiteak aili? Osle chalicho konnui otireki goir-faido gheun mukhar ek dis bhirankull kitem-i ghoddchem nam mu?... Hea gozalincher gombhirponnan vichar kednam korpacho? Koslo-i onorth ghoddtokuch? Kai tachea poilim? “Prevention is better than cure”. Hacho visor amkam poddunk zainam. Konn-ui zor mhonnta asot ki koddok votak lagun tankam tondd dhampchem poddta, zalear itlo temp vorsamni vorsam lokamni koxem kelem tor? Ani ratichem-i kitem vot asta? Oslea onixtt chalincher yednanch allbond haddlona zalear akantvadi ani guneanvkari provrut’tiche monis mukhar kednam, khoim ani koxi bhirankull poristhiti ghoddoun haddit mhonn sangunk zainam. Aik ek gozal sangtam. Poryottonachea nanvan mhonnat, va piknikechea nanvan, Gõy mhollear ek zai toxi mosti mouza korpachi suvat. Oxi atam vochot thoim Gõychi ani Gõykaranchi bodnami zalea. Bhaile tturistt yeun tankam zai toxim dhumxanna ghaltat, koxea koso soro piyetat, udkant vochun buddtat, ‘crimes’ kortat… oslea gozalincher asunk zai toso allabond nam. Oxe toren boslole kodden Gõychem nanv ibddot chol’lam. “Goa mė sob kuchch milta hai, eisa hamnem suna hai!”……Oxe bhaile lok Gõyam bod’dol uloitat. Oslo fajil somoz sogllea kodden patoll’lla. Gõyant jem chol’lam tem thoddem kai mhonn kitem? Gunvlli vokhdanchea dhondeanchim mul-

lam Gõyant ghott zaun, toxench ‘Casinho’-chea nanvan choltolea zugarak lagun kitle tornnatte ibaddot geleat tem vegllem sangunk naka. Mumboi ‘dance-bar’ bond kortokuch thoinche dhondevale ani thoim ‘bar’-amni nachpi cheddvam Gõyant yeun sonvkolim. Europantui heo osleo gozali cholunk xoktat. Karonn thoim kuttumb nanvachi sonvstha asona. Amchea Bharotant kuttumb-sonvstha (family institution) asta. Taka lagun amcho eka-meka lagim sombondh asta. Dekhun amkam eka-mekanchi loz, bhirant, man-murvot, opurbay, asta. Hea pasot ami sarke choltat-vagtat. Aplea sombondhitancho vichar korun choltat. Tednam svoirachar ho Europant cholta mhonn hanga cholonam. Hem ami motint dovrunk zai. Gõyam bhaile lok ap-aplea prantanchi protixtta ani sonvskrutay rakhunk zannant. Punn somazant nixid’dh aslole dhonde te Gõyant haddun zai toso svoirachar korunk sodtat. Karonn tankam Gõy mhollear ‘foreign country in India!’ ‘Passport’ ani ‘Visa’ nastotach Gõy nanvachea pordexant (prodexant nhoi!) yevun zai toxi mouza ani xindollki korchi! Oxi tanchi mokh asta. Dekhun xindollki ani vikruti pasun Gõyak vattaitolo zalear atam hache mukhar ami khub savodh ravop ekdom’ gorjechem. Xindollki, svoirachar, soro, viddi, pan, guttka, ghunvllim-vokdam, bolatkar… oslea torechi vollokh nhoi, tor amchea niz Gõychea sonvskrutayechi vollokh ami tturisttank korun dium-ia. Gõychea su-xikxit tornnatteamno, hi zababdari atam tumcher asa.

chouke ami ghalina, toxich partin bhitor ‘comedy’ ghalina, tumcho dorzo khoimsorui pavom punn amchem sadhlea puro. Amche Gõykar Amerikek, Europak, Gulfak ani bhailea ganvamni asat tankam tiatr pollounk mellona dekun te babdde Gõyam aile mhunttoch ‘time pass’ korpak tiatr pollounk veta, tankam 200 rupiya tikett mhunnchem kainch nhoi. Te kam korta tea ganvamni ek tiatr polloitolo zalear ‘foreign currency’-n hozaramni poixe moddche poddta, dekun tiatrank sodanch ‘houseful’ zata. Amche Konkani tiatr mhunnchem ‘Time pass’ hantun matui dubav na. Tiatrancho dorzo kitem to amchea Kala Akademy-chea ‘competition’-ank dixtti poddta, punn sidadini ghatlear tankam lok zaina, karann tea tiatramni bhag gheupi bhurge nove asta. Hantun anink kaim sudarop zavpachem nam. ‘Comercial director’-anchem tem ‘business’ zaun asa. - Alex Silveira Calangute/Margao

korit 7 vorsam somplea uprant tachi dusrea firgojent boldi zata. Chodd to thoklolo asunui vhoddil dhaddta thoim to veta aplo ‘Missionary’ vavr korunk. Zaite pavtt adlea bhaxen sakistanv, mestre, pedo aiz mellonant dekun padrik ekttoch aplem jivit sarchem poddta. Oxem astana poryant ami zaitea pavtt padrimcher zaitem uloitanv ani tanchim monam dukhoitanv. Amcho Pri. Manuel Fernandes ganvant Chandorcho hanga yevn zaito boro vavr kelo. Hanga Chauri igorjeche zaite proxn asle te suttave kele ani zaiteo boreo vostu keleo. Ximiter, ‘primary school’, ‘parish hall’, adi sogllem aiz to amkam dovrun dusrea firgojent veta. Dusrea firgozamni ‘missionary’ vavr fuddem vhoronk Devan taka bori bholayki diunchi mhunn amchim soglleanchim magnnim. Teach bhaxen amcho yevkar novea padrik, Devan tankam bori bholayki diunk ani 7 vorsam amchea firgojent sarunk Kristi ani on-Kristi bhav bhoinnam modem amchea Novea Pap Saib Francis-achea asrea khal sogllim ekvottan jiyeum mhunn ani goribanchi seva korun Jezucho mog xanti soglleank vanttlear puro mhunn magtam. Natividade de Sa Canacona, Gõy

Xebaski

LOKMOT Tiatracho dorzo ‘Tikettinchi dor vaddli! Dorzo vaddonk naka?’ hea vixoyacher Daniel baban lekh boroilolo to vachlo, ani ho lekh avoddlo. Daniel bab tuka dista amche ‘commercial directors’ asa tankam dorzo mhunnchem kitem tem khobor asa mhunn? Amchea sogllea ‘commercial director’ank TAG je ‘course’ vo ‘workshops’ ghoddun haddta zoxem ‘acting’, ‘scriptwriting’, ‘stage setting’, ‘lighting’, ‘directing’ ‘costumes’, ‘song composing’ taka dhaddpak zai. Amcho Norman bab ani zaite bhurge ‘organ’-acher ‘background music’ ghalta, ho zavn asa amchea tiatrancho dorzo. Daniel Bab ‘commercial’ tiatrancho dorzo kednanch sudhorchona oxem mhaka dista karann amche ‘commercial’ tiatr mhunnchem ‘Time Pass’. Amche Konkani tiatrache ‘audience’ hankam-i dorzo mhunnta tem khobor nam. Lokakui tiatr mhunnchem ‘Time Pass’. Dekun amche ‘commercial directors’ tiatrachi tikett vaddoita punn tiatrancho dorzo sudraupak kobul na. Daniel bab te mhaka ani tuka mhunntole ki tumi tiatr pollounk yevat vo na yevat amkam poddlolem nam. Ponnje, Moddganv, Sanvordem sarkea vosreamni amkam 5 vo 6 ‘shows’ ‘houseful’ zata ami lakamni poixe korun bostam. Tiatrant duets, trios,

Padrimchi bodli Mayachea mhoineank survat zatanch firgozamni vavurtolea padrimchi boldi zavnk survat zata. Ek padri aplea firgozkaramchi mogan seva

‘Herald Publication’ ani Tomazinho Cardozo bab tumkam amchi xebaski kiteak tumi Romi lipi Konknni bhaxentlean ek boreantlem borem satollem porgott kortat mhunn. Tumchea proitnak sogllem yes mellonk. He dakttulem potr tumkam daddpachem karann mhunttlear fattlea Amcho Avaz hachea ankar tumi chhaploli Jessiuca Cox – he donuim hat naslole ostorechi khobr. Khorench amchea somazak ‘inspiration’ diupi ostori ti zaun asa. Donuim hat nason poryant hat-payem aslolea soglleank hi ostori fattim uddoita tem khorench vichitr pun sot asa. Odhik ani odhik osleo ghoddneo tumi chhapun haddunk amchi tumkam vinonti kiteak oslea ghoddnea vorvim dusreank dekh mellta ani sonvsarantlea addmelleancher zhuzonk ‘courage’ mellta. Luis Fernandes Navelim, Gõy Chotray: Amkam zaiteo chitti yetat punn chitti boroinnaranche sarke pot’te (addresses) ani fon numbor asona. Sarko pot’to ani fon nant teo chitti ami porgott korina. Tea khatir chitt daddtana sarko pot’to ani odik korun ‘phone number’ borounk visronaka. Sompadpi

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.