17 amcho avaz

Page 1

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 7:47 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

9

PTI

Gõy ‘international gambling hub’-che dixen

‘Casinos’ vorsak 1000 kotti zoddtat, sorkarak mat chimtti bhor 135 kottinchi bhik! LOUTOLIM ph. 2777034

amCbo avaz ProTinidhi

Collect 20 different Cross Museum ads & WIN A PRIZE

art ads 9

MHOTVACHEM

Gõyant Guneanvancho sanvar - PAGE 3

UPA Chairperson Sonia Gandhi ani BJP-cho orixtt fuddari L.K Advani hanchi bhett raxttrapoti Pranab Mukherjee hannem 67vea Svotontry disa nimtan Raxttrapoti Bhavan-an ghoddoun haddlolea mellavean zali. Tea vellar kaddlolo fottu.

Bharata virudh kortubam Prodhan montreachea bhaxonnak avhan… Prodhan Montrean sonsun ghenvche nant Prodhan Montri Dr. Manmohan Singh-achi bhasabas korchi: Modi xittkavnni

Mining’ oddchonnek sampoddloea ostoreank adhar diunk NCP toyar - PAGE 4

Sorkar Setenbr neren iskolamni ‘counsellers’ nemtolo - PAGE 5

Modi-k ‘House of Commons’achem amontronn - PAGE 7

Novi Dil’li: Agost 15, Bharat-ache 67-vea svotontraye disa desak sombhondit korun kelolea aplea bhaxonnant xezachea Pakistan desak koddok utramni xittkavnni dilea. Pakistanache soinik ximer kortat he hol’le ani desant adhartat teo akantvadi karvayeo hea fuddem Bharat khopoun ghenvcho na, hea tanchea kortubank Bharat des toxeak-toso zabab ditolo, oxem Dr. Manmohan hannem xittkavnni divn sanglem. Punn teach barabor aplea bhaxonnant tannem, fattlim kaim vorsam

Bharat-ant akantvadi kortubam vhodda promannant unnem zaleant, oxem-i nomud kelem. Bharat-acho 67-vo svotontraye disa Dil’li hangachea Lal kil’lear tin rongi bhavtto choddovn desantlea prot’tek nagrikak tannem porbim bhettoilim. Hea mukhel dobajeak kelolea aplea bhaxonnant tannem Pakistan-acher aplo khor utramni nixedh marlo. “Pakistan desa vangdda amkam ixttagot korpachi asa, punn tannim soglleam von poilim Bharatache ximer kortat te tanche hol’le (attacks) thambouche. Oxem kelem zalearuch ixttagot korpa vixinchi cheorcha fuddem vochpak xokta. Pakistan-an kelolea hol’leatnt amche soinik moron geleat, Hea vixim ami goroz tim panvlam ubharleant. Hea fuddarak osleo ghoddon yena zavpak ami goroz tim 2rea Panar Vach

Eke vatten Bharatiya Janata Pokxan aplo prodhan montri podacho umedvar konn astolo hem sod’deak tori jahir korunk naslem, torui Gujrant-cho mukhel montri Narendra Modi hachi National Democratic Front hacho Lok Sabha venchnnukancho mukheli mhonn nivodd keloleak thavn apunn atam Bharat-acho fuddlo prodhan montri oxe torechi vagnnuk tannem apnnailoli dison yeta. Agost 15 hea disa Dr. Manmohan Singh hannem desachi surokxa ani udhorgotim vixim kelolea bhaxonnacher Modin apli khor ttika kelea. Desachea rajkarbhara vhoir prodhan montrean ek ugtti

bhasabhas korchi oxem tannem prodhan montreak avhan kelam ani desantlea nagrikank sot’tent bodol zalolo zai, oxem sanglam. Modi hannem Manmohan Singh ani tachea rajkarbharacher koddok utramni ttika korun, Dr. Singh ek oskot Prodhan Montri oxem mhonnchem mhonnon, Kongres pokxantle sogllech fuddari vhoir tem sokol meren bhroxttacharachea chiklan lepoddleat, oxea utramni arop keleat. “Pakistan Bharat-ache ximer korta te hol’le ho ekuch prosn nhoy. Aiz, desachi surokxa khupuch sonkhottak sampoddlea. Jedna Brittix desantle soinik yeun amchea doryant nustem marpeank jivexim martat, jedna China desantle soinik yeun ximer aslolea Bharat-achea soinikancheo gomtteo katortat, oxe torecheo jedna ghoddneo ghoddtat, tedna desantlo prot’tek nagrik uskean ani 2rea Panar Vach

Ponnje: Gõyant bhonvddekaranchea rupan bhitor sorpi girest monis, dhondekar, tech porim vhodda promannan kallo duddu asloleank, hangasor aslole ‘casino’ mhonnge dhortore vhelo sorg zavn gela. Ontoraxttriya bazarant Bharatachea rupiyachem mol samkench unnem zalolean, videsantlo provas, 5 nokhetri hottelam ani ‘casino’-mni vochon jugar khellop khupuch mharog zavnk laglolean, Bharat-ant heram raj’jeam modem fokt Gõyant ‘casino’-cheo suvidha ani sovloteo aslolean, Gõyant ‘casino’-mni khellonk sogottuch posond kortat. Ek-don vorancho viman provas ani unnea molachim 5 nokhetri hottelam, toxench jugar khellonk sorkaran man’neotai dilole zomnnir ani doryant ‘Casino’-mni surokxit vatavronn aslolean, Gõy raj’jeo ‘high profile tourism and gambling destination’ zavpachea margar pavlam. 11 ‘on shore’ ani 3 ‘off shore casino’ aslolean, poryattona barabor jugarachem ek ut’tom kendr mhonn aiz sonvsar bhorcho lok mannkulea Gõy raj’jea kodde pollevpak lagla. Sod’deak Ponnje rajdhani xarak tenkon aslole Mandovi nodint ‘Pride’, ‘Carnival’ ani ‘Royale’ he tin udkantle ‘casino’ choltat. Hea tin ‘casino’ modem atam desantlo soglleam poros vhoddlo ‘Horse Shoe’ nanvacho ‘casino’ tankam samil zatolo. Pornea porvaneacheruch ho novo ‘casino’ suru zatolo karann novea ‘casino’-nk apunn porvangi dinvcho na, oxi bhumika Parrikar-an ghetlea. He ‘Horse shoe’ nanvache ‘casino’ bottik khoinchech poristhitint porvangi dinvche nant oxem sangpi ‘captain of

‘Mining’-an zalolea vaitt kortubancher karvay kortolom: Mukhel Montri Ponnje: Mukhel Montri Manohar Parrikar-an, Svotontrtaye Disa aplea ulovpan thoim hajir aslolea virodhi Congress fuddareanchi borich ttika keli. Tanchea chukichea, bhroxtt ani bekaidexir yevzonnenk lagon mining bond zaunk pavlam ani udeogancher tacho porinamm zala, mhunn ttika keli. Ani Gõyant mining portun suru korchea pasot zatolea virodhamni (protests) koslich hinvsa sonsun gheunche na mhunn Parrikaran spoxtt kelem. Gõyant ‘mining’-acher bondi

haddpa fattlean sot’ten aslolo sorkar zababdar na, punn Supreme Court-ache suchovnne pormonnem ti bondi lagu kelea, oxem thoim hajir asloleank Parrikar-an spoxttikoronn dilem. “Adlea sorkarachea chukichea yevzonnenk lagon ‘mining sector’an thambo ghatla. Supreme Court-chea adexank lagon Gõychea ‘mining’-an bondi lailea. ‘Mining’ bond aslolean dor

mhoineak Gõyche 125 kotti rupia yenneavoll vogddaita. Tacho porinnam raj’jeachea arthvevosthecher (economy) zala. Tori, ‘royalty’ ani ‘mining’ sombondhit ‘taxes’ mohsul korun kaim promannan yenneavoll zoddlea, ji zaitea vorsam saun mohsul korunk nasli,” Parrikar-an sanglem. Aplea sorkaran, bekaidexir ‘mining’-ak zababdar asloleancher karvay korpachi, ani

toxench raj’jeantlem ‘mining’ niyomit dovorpachi prokriya chalu kelea, mhunn tannen sanglem. Raj’jeantlea ‘industrial sector’an mondi (stagnation) poriant adlea sorkarachea vaitt kortubank lagon zalea, oso mukhel montrean dox kelo. “Special economic zones-an (SEZ) zago diupache ani bhroxtt ritin udeogank lagon zago vanttun diupachea karyan adlea sorkaran chukicheo pod’doti vapurlolean ‘indutrial sector’-an mondi disnk yeta. Chukichem asa tem sarke morunk

2rea Panar Vach

Sov doxkam uprant vavr vollkholo…

Mary D’souza hika ‘Dyanchand’ Puroskar

Motdar naslolea tornnateanchi nondhnni sujru - PAGE 9

Brazil futtbol pongddak Gõyant yeunk duddu zai - PAGE 11

Bharatache svotontraye disa ut’tom bhett Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

Ponnje: Sov doxkam (6 decades) adim Olympics khellamni Bharat-achem protinidhiponn korpi ani Bharat-achea ‘Athletic’ pongddacho ek okhondd khambo mhonn pacharloli mull Gõyant zolmololi Mary D’souza (Sequeira) hika Bharat-antlo ‘Dyanchand’ ho sorv-xrextt jivit gaurav puroskar divn kendr sorkar ticho bhovman kortolo. Kendr sorkarachea khellam montraloyache (sports ministry) nivodd somitin ‘Athletics’ vibhagant Mary D’souza hichea ani Hockey vibhagant

Saeed Ali, Kusti khellant Anil Maan ani ‘Para Athletics’ hantunt Giriraj Singh hanchi nivodd keli. Hea khellgoddeanchim nanvam man’neotay melloun gheupa khatir kendriya khellam montri Jeetendra Singh hache kodde phattoileant. Mary D’souza hicho zolmancho ganv AldonaBardez ani sod’deak ti 81 vorsanche pirayer pavlea. Mary-n 1955 vorsa Heleinskin Olympics hantunt bhag ghetlolo. Tea vorsa Olympics khellamni Bharat desantlea ostoreank poilech pavtt vantto ghevpachi sondi mell’loli. 1951 vorsa Mary-n Dil’li hangasor zalole Asiad

khellam spordhent 4x100 metram dhanvnnent ‘silver’ ani 200 metram dhanvnnent ‘bronze’ medaleo jikhon ghetloleo. 1954 vorsa Manila hangasor zalolea Asiad khellamni 4x100 metram relay-nt Kristein Brown, Steffi D’souza ani Violet Peters hanchea sangata Mary-n bhangra medal jikhloli. Mary D’souza hinnem 1953 vorsa London hangasor zalolea vixy hockey tornamentant ani 1956 vorsa Australia hanga zalolea vixv hockey tornamentantui Bharatachea pongddant protinidhiponn kelolem. Tech porim Melbourne hanga zalolea Olympics-antui

tichi nivodd zaloli, punn arthik oddchonnek lagon Mary he spordhent bhag gheunk xoklem na. Mary hinnem Amerikecho nanv vosto ‘athlete’ Jesse Owen hachea khala proxikxonn ghetlolem. Mary hika chear bhav ani sov bhoinneo asleo. Mary hichem logn Saliganv-cho Saluzinho hache kodde logn zalem ani tanchea ekvottak Merrisa ani Richard him dogam bhurgim asat. Mary D’souza jika ho sorv unchlo ‘Dyanchand’ puroskar favo zala, tantun 5 lakh rupiya nogod, yadostika (memento) ani ek promann potra (merit certificate) hacho aspav asta.

ports’ ani Goa State Polution Control Board hannim he bottik porvangi dilea. ‘Home department’-anui hea ‘casino’ bottik apli man’neotai dilolean, atam pavsallo somplea uprant ho ‘casino’ rokddoch suru zatolo mhonnpachi khobor mell’lea. Eka razachi ‘palace’ koxi, itlea vhodd akaracho ho ‘horse shoe’ botticho akar zavn asa. Hi ‘casino’ bott anik thoddeach disamni suru zavpachi asa. Jaidev Modi hachea ‘Delta Corp’ komponichi hi ‘casino’ bott bandunk ekunn 33 kotti rupiya khorch ailo. He ‘casino’ bottint ekach vangdda 1500 lokak aspavn gheunk zata. Hea ‘casino’ botti kodde lokamni akorxit zanvche khatir sod’deak Jaidev Modin khup nettan hea ‘casino’-chi jahirat korpak survat kelea. He ‘horse shoe’ ‘casino’ bottik 6 malliyeo (floors) asat. Tech

porim hi bott 87 metram lamb ani 22 metram rund asa. He bottik soglle torecheo odhunik suvidha ani sovloteo toyar keleat ani VIP toxench VVIP hankam don veg-veglle bhag keleat. Tea bhair tin ‘bars & restaurants’ aslole he ‘casino’ bottir 80 ‘slots machines’ ani 100 ‘gambling machines’ astolim, mhonnpachem sangtat. Bharat-ant soglleam poros adim ‘shopping mall’ suru korpi Delta komponin Gõy raj’jea soit Daman-antui ‘casino’ suru korpak tharailam. Gõyant ‘casino’ vangdda tannem bhonvddekaram khatir vhoddlimvhoddlim hottelam bandpakui tannem yeujilam. Neura hangasor ‘Hotel Deltom’, Penha-da-France’ hangasor ‘Delton Palms’, him hottelam Jaidev Modiche komponin suru keleant. ‘Horse shoe’ botticher ani 2rea Panar Vach

1 hozar kotti rupiya ‘casino’ vevsay

Mandovi nodint aslolea 3 ‘casino’ bottimni dor disa sumar 1 hozar jugar khellpi giraik bhett ditat. Suttiyechea ani Sonvar-Aitara hi giraikanchi sonkhea vaddta. Hea doryant aslolea prot’tek ‘casino’ bottik 1.75 tem 2 kotti rupiya yenneavoll mellta. Zalear zomnnir aslolea prot’tek ‘casino’-k 4 lakh rupiya odhik faido zata. Hacho orth oso zata, ki eka vorsachea kallant hea ‘casino’ udexim 900 tem 1000 kotti rupiya meren yenneavoll utpon’n zata. Punn sorkarache tizorent mat 135 kotti rupiya itlech zoma zatat. Toruipunn 5 hozar lokak hea ‘casino’ udexim rozgar favo zala mhonnpacho sorkaran davo (claim) kela.

Monis-Zanvorancho songorx

Ponnje: Mukhel Montri Manohar Parrikar-an, Svotontrtaye Disa aplea ulovpan thoim hajir aslolea virodhi Congress fuddareanchi borich ttika keli. Tanchea chukichea, bhroxtt ani bekaidexir yevzonnenk lagon mining bond zaunk pavlam ani udeogancher tacho porinamm zala, mhunn ttika keli. Ani Gõyant mining portun suru korchea pasot zatolea virodhamni (protests) koslich hinvsa sonsun gheunche na mhunn Parrikaran spoxtt kelem. Gõyant ‘mining’-acher bondi haddpa fattlean sot’ten aslolo sorkar zababdar na, punn Supreme Court-ache suchovnne pormonnem ti bondi lagu kelea, oxem thoim hajir asloleank Parrikar-an spoxttikoronn dilem. “Adlea sorkarachea chukichea yevzonnenk lagon ‘mining sector’-an thambo ghatla. Supreme Courtchea adexank lagon Gõychea ‘mining’-an bondi lailea. ‘Mining’ bond aslolean dor mhoineak Gõyche 125 kotti rupia

yenneavoll vogddaita. Tacho porinnam raj’jeachea arthvevosthecher (economy) zala. Tori, ‘royalty’ ani ‘mining’ sombondhit ‘taxes’ mohsul korun kaim promannan yenneavoll zoddlea, ji zaitea vorsam saun mohsul korunk nasli,” Parrikar-an sanglem. Aplea sorkaran, bekaidexir ‘mining’-ak zababdar asloleancher karvay korpachi, ani toxench raj’jeantlem ‘mining’ niyomit dovorpachi prokriya chalu kelea, mhunn tannen sanglem. Raj’jeantlea ‘industrial sector’-an mondi (stagnation) poriant adlea sorkarachea vaitt kortubank lagon zalea, oso mukhel montrean dox kelo. “Special economic zones-an (SEZ) zago diupache ani bhroxtt ritin udeogank lagon zago vanttun diupachea karyan adlea sorkaran chukicheo pod’doti vapurlolean ‘indutrial sector’-an mondi disnk yeta. Chukichem asa tem sarke morunk mhojea sorkaran aplo proitn kela. Nove ‘industrial policy’ pa

2rea Panar Vach


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 7:47 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

6 vorsam uprant kexicho nikal

‘Mining’-ache oddchonnek sampddlole Sonia Gandhik bhettun aile

Vorsa bhitor 3 kochro prokolp ubharat

Amcho AvAz Protinidhi

High Court-achi Parrikar-ak ‘order’ Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõy sorkaran eka vorsa bhitor don vo odhik vole ani sukea (wet and dry) kochreache, tech porim ek plasttik kochreachi vevostha korpache prokolp (garbage management plants) ubharche oso adex Unchle nitisobhechea Gõy fanttean dila. Bannavle, Chikle, Kolva, Kalangutt, Kandole, Taliganv gram panchayatimni kochro vevosthapon (compositing) suvidha tin mhoineam bhitor ‘Goa State Pollution Control Board’ hanchea nema pormonnem nirmann korcheo, osoy adex (order) Unchle nitisobhen dila. Kaim panchayatink GSPCB-iche nem palli nastana ‘mega housing projects’ bandpacheruy Unchle nitisobhen nirbondh (restrictions) haddleat. Nogorpalika, Panchayati vattharant zavpi kochro prokronnacher nikal ditana, Nitidar A. P.

mhonnpachem nitidaramni dilolea aplea nikalant nomud kelam. Adv. Alvares hika 2 lakh rupiya divpacho nirdexuy hea nikalant dila. Prot’tek gram panchayatin ap-aplea ganvantlo kochro sumanant ek pavtt ekttaim korun, tech porim tachem vorgikoronn (classification) korun to eka zagear dovorcho, oxem hea adexant nond kelam. Gram panchayati hea vixim kam kortat vo na, hea vixim ek avhal nitisobhek ani ‘DiLawande, Nitidar U.P. Bakre, hannim he vhoir nomud keleat te adex dileat. Tech porim Panchayat ani Palika proxasonan hannim Panchayat ani Nogorpalika vattharantlea kochro vevosthaponacher dekrek dovorchi, oxi goroz ugddapi kelea. Vella-vellak kochro vevosthaponacher nitisobhek avhal sador korpa baraboruch nitisobhen dilole adex palltat vo na hachi mahiti dinvchi

mhonnge nitisobhent dilolea adexar virudh vochonk nant mhonnpachem kollon yetolem, oxem Unchle nitisobhen dilolea aplea adexant spoxtt ritin mhonnlam. Gõyant kochro vevosthapona babtin nitisobhent ‘Public Interest Litigation’ dakholl korpi Alvares nitisobhechem mitr Adv. Norma Alvares hinnem kelolea vavrachi dokhol nitisobhen ghetlea

rectorate of Panchayats’ hankam kollovchem oxem hea adexant mhonnlam. Sorkaran plasttik kochro vattek lavpacho prokolp ubho kelo kai, panchatinchea vattharamni zoma kelolo plasttik kochro thoim vhoron dovorcho, oxi suchovnnni nitisobhen kelea. Tech porim ho plasttik kochro ani her kochro vattek lavpak GSPCB hannim panchayatink margdorxonn korchem, oxi suchovnni ‘High Court’-an sorkarak kelea.

Sov vorsamni HC-cho nikal Gõyant toyar zavpi kochro, hachea vixinchem ‘Public Intrest Litigation’ Gõyant aslolea Mumboi Unchlea Nitisobhechea fanttean 2007 vorsa dakholl korun ghetlolem. He lokam hitache kexicher sumar vorsamni nikal laglo. He kexiche aikovnne vellar gram panchayati ani nogorpalikank kochro vevosthaponacher upay gheunk tankam suchovnneo keleo. He kexi udexim Gõycheo bhovtek panchayati ani nogorpalika kochro vevosthapona vixim zagrut zaleo ani ho panchayat vattharamni zoma zata to kochro vattek lavpak ‘compositing’ prokolp ascho oxem tanche nodrek ailem.

Khasgi provasi bosink ekuch rong

Gõy ‘international gambling hub’-che dixen

Amcho AvAz Protinidhi

tion’ hannim hea prostavak virodh kelolean, xekim vahatuk maha-mondollak ho prostav kuxik kaddcho poddlo. Vahatuk khatean hea khasgi bosink koslo ekuch torecho rong marcho hem tharavpak bosim dhoniyanche songhottne

kodde suchovnneo magloleo. Tech porim tankam hea vixoyacher ek potr phattoylolem, punn azun meren he dhoniyanche songhottnen taka aplo kainch zabab dilolo na. Torui hem sogllem korpa khatir vahatuk mha-mondol-

lachi man’neotay mellpachi goroz asa. Taka lagon ho prostav vahatuk khateache boskent manddtole. Sorkari khateam poros bosinchea dhoniyache songhottneche vichar veglle aslolean, RTO khatean kaddlolea hea prostavacher te kitem bhumika ghetole, hacher soglleanchem lokx laglolem asa. Fattlo Kongres sorkar astana he songhottnen hea oslea prostavacher akxep (objection) ghetlolo. Khasgi bosincher jahirati korpak porvangi dili zalear, tache udexim khasgi bosinchea dhoniyank thoddi-bhov yenneavoll favo zavn tancho bhorvanso vaddtolo, oso RTO-cho odmas asa. Toruipunn hem sogllem vevharant ghalunk State Transport Authority hannim apli man’neotay dinvchich poddtoli, na zalear ho prostav ghevn RTO khateak koxench fuddem vochpak mellchem na.

Gõyant kandeam poros ‘petrol’ sovay Ponnje: Gõyant ek kilo kandeanchem mol, ek litre ‘petrol’-achea 58 rupianchea mola von chodd zalam. Gelea satollean, dukanancher kandeanchem mol 60 te 70 rupia mozgotim aslem, zalear Goa State Horticulture Corporation-chea dukanancher ek kilo kande 60 rupiachea molar viktale, zacho Gõychea lokancher boroch porinnam zala. Ponnje-n tanchem mol 40-45 rupia mozgotim aslem tem 65 meren pavlolem, zalear Moddganvan 60 rupia aslem. Toxench, Ponnjentle kaim bhaji vikpi ek kilo kandeank 70 rupia mol sangtale. Utpon’ borem zaunk naslolean ani

kandeancho unnav aslolean tanchea molan vadd zalea, oso Moddganvchea veg-vegllea bazarantlea bhaji vikpeamni davo kelo. Mukhel bazaramni kandeancho unnav aslolean tanchea molan rokddich vadd zaunk lagli. Kandeanchem mol vaddlam astana, tomottanchem mol 40 rupia aslem tem 20 te 30 rupia mozgotim pavlolem. Mirsangenchem eka kilo-chem mol 40 rupia aslem tem 60 ani 100 rupia mozgotim pavlolem, zalear kaim zageancher ek kilo mirsangeo 120 rupiank poriant vikunk yetaleo.

Onvdum ‘Chatutrti’ Porob uskean bhorloli ‘Mining’ bond zaloleacho porinnam, khasgi udheogui oddchonnent Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõy hem festam-porbo umedin monoupi raj’jeo mhonn tachi vollokh asa. Hangasor zavpi festam-porbam vellar Gõyant vhodda promannan duddvancho vevhar zata. Heram festam-porbam modem Ganesh Chaturtik lok fattim-fuddem pollenastana hozaramni duddu moddta. Punn, hea vorsa Gõyant minam khonneo aslolea bhagamni Chaturti koxi monoup? Ho ek vhodd usko korpa sarkho prosn nirmann zala. Minam khonneo samkeoch bond aslolean, hea bhagamni duddvancho vevhar samkhoch thondd zala ani oxe poristhitint hea vorsache Chaturti porbe somoyar lokachim mukhamollam khupuch niraxi aslolim pollevpak melltat. Khonnincher kontrad pod’dotir kam korpi kamdar puray toren bekar zaleat. Gelem ek voros tankam dusro kosloch rozgar mellonk na. Tanche kodde fattlem ek voros pasun dusrem koslench arthik yenneavollichem sadon na. Kaim ttrokanchea dhoniyanchi poryan hich doxea asa. Sorkaran jahir kelole ‘financial package’-icher dis sarpachi tacher palli

Ponnje: fattlem sumar dedd voros aplo sogllo bhorvanso ogddaun boslole minam ttrokanche dhoni, barjeo ani ‘heavy mining machineries’ hanchea dhoniancheo Dil’li raj’jeant bhonvddeo chaluch asat. Gelea Budhvara, hea dhonianchea eka xistmondollan (delegation) UPA-chi odheokx Sonia Gandhi hichi bhett ghetli. Sonia Gandhi kodde zalole he bhette vellar hea xistmondollan Gõyant ‘mining’ puray toren bond poddon khonnim bhagamni ravpi lok ani khas korun hea vevsayant guthovnnuk kelole ttrok, barjeo, vhodda akarachim mexinam hanche dhonim koxe toren benkenchea rinnank sampoddleat, hea vixim tannim Sonia Gandhi kodde sovistar cheorcha keli. Tech porim apleo oddchonneo ani magnneo nond korun ek nivedon potr (memorandum) UPA-chi odheokx Soniak dilo. Hea xistmondollan keloleo magnneo apunn Bharatacho ‘finance minister’ hache samkar manddtoli mhonnpachem axvason tinnem hea xistmondollak dilem. Hea nivedon potrant hea xistmondollan tannim kaddlolea rinnancho hafto (instalments) bhorunk stanik benkeo tankam koxe porim sotaitat hachi sovistar mahiti dilea. Ekunn 1500 kotti rupiyanchim rinnam he ttrok, barjeo ani

m e x i n a n c h e a dhoniyanchea mathear asat, oxi mahiti hea xistmondollan Soniak dili. Hea xistmondolla sangata Dokxinn Gõycho khasdar Francis Sardinha hajir aslo. Hea xistmondollant Barge Owners Associationacho Atul Jadhav, Dokxinn Gõychea ttrokam dhoniyanche songhottnecho Prakash Raut Dessai, Mexinam dhoniyanche songhottnecho odheokx Sandip Parab ani her vangddeancho aspav aslo. Kongres pokxacho Gõy probhari (observer) Digvijay Singh hannem hea xistmondollak Dil’lint yevpachem amontronn dilolem. Gõyant minam khonneo bond poddon zo vaitt porinnam zala, tacher cheorcha korunk hea xistmondollak Digvijay-an Dil’lint apoilolem. Tea uprant Brestara hea xistmondollan Kongres pokxacho sorchittnis Luizinho Faleiro ani Francisco Sardinha hanchea sangata boson cheorcha keli. Gõyant jem bekaidexir ‘mining’ zalam, tantunt ttrokanchea dhoniyancho vo barjinchea ani mexinanchea dhoniyancho kosloch sombhond na, taka lagon tankam nit mellpakuch zai, oxem Luizinho Faleiro hannem hea xistmondollak axvason dilem. Hea oddchonneank sampoddlolea lokachea prosnacher apunn porxim lokx ghaltolom, oxem axvason Luizinho Faleiro hannem tankam dilem.

1lea Panar Thaun...

Bosincher jahirat korunk addkoll na! Ponnje: Gõyant vahatuk korpi sogllea provaxi bosink eksarkho ani ekuch rong ascho, tech porim he bosincher jahirati korunk dhondekarank suvidha dinvchi oso prostav RTO khatean Gõy sorkara kodde phattoupak yevjilam. Ho prostav yeta tea ‘State Transport Authority’ vibhagache boskent manddun taka porvangi mellpachi xok’keotay asa, oxem RTO odhikari sangtat. Gõyant bhovxik yeradari korpi sumar 1500 khasgi bosi asat ani hea sogllea bosink ek sarkho (common) rong ascho oxem RTO khatean toyar kelolea hea prostavant (proposal) nomud kelam. 2011 vorsa jedna Digamber Kamat Kongres pokxacho mukhel montri astana, oxe torecho ek prostav haddlolo. Punn, ‘All Goa Private Bus Owners Associa-

2

Amcho Avaz

ailea. Punn sod’deak kaim tharavik ttrokanchea dhoniyankuch hi arthik modot mellpak chalu zalolean, urlole ttrokanche dhoni he arthik modotichi vatt pollevn bosleat. ‘Mining’ bond zaloleacho porinnam tea vattharant aslolea hottelancher, gerejeo ani her sabar lhan-vhodd vevsayancher zalolo pollevpak mellta. Kontrad pod’dotir ani khasgi vevsayant kam korpi kamdaranchi

sonkhea egdomuch chodd asa. He soglle kamdar sod’deak bekar ani ubhot poddleat. Gelem ek voros pasun he kamdar bekar aslolean, tanche familichi sthiti khupuch gombhir rupachi zalea. Atam he osle durdoivi sthitint chaturti porob koxi monoup ani vorsavollichi porampora koxi sambhallun dovrop, hachea uskeant ho lok khupuch niraxi zala. ‘Mining’ vevsay gelem ek voros pa-

hottelamni astolea tea kamdarancheo mulakhati he komponin halinch gheun puray keleat. He komponiche ‘Board of Directors’ hea disamni Gõyant ailole asat. Parrikar-an Gõychea 2012-13 odmaspotrant (budget) sogllea ‘casino’-chea ‘fee’-int vadd keloli. Zomnni vhelea ‘casino’-chi ‘licence fee’ 10 lakham vhelean soroll 2.50 kotti ani doriyantlea ‘casino’ bottinchi ‘fee’ 5 kotti asli ti 6.50 kotti rupiya meren vaddoiloli. Fattlea arthik vorsa Gõy sorkarak zomnni vhelea ani doriyantlea ‘casino’ koddlean 135.45 kotti rupiyanchi yenneavoll favo zaloli. Sorkarachim chear mhotvachim khatim hea ‘casino’ vevsaya kodde sombhondit asat ani sumar 5 hozar tornatteank hea ‘casino’ udexim rozgar (employment) favo zala mhonnpachi mahiti sorkara koddlean ugddapi zalea. Gõyant choddxe ‘casino’ nokhetri (stars) hottelamni asat ani 15 modle 11 ‘on shore casinos’ Gõyant veg-vegllea hot-

telamni choltat. Mandovi nodint aslolea sogllea ‘casino’-mni vhodda promannan giraik zata, zalear zomnni vhelea ‘casino’nchi sorkaran ‘fee’ vaddoilolean tankam fottko bosla, oxem sangtat. Sorkaran zomnnir aslolea ‘casino’-nchi ‘fee’ vaddoilolean, Ut’tor ani Dokxinn Gõyant aslolea 4 ‘casino’mni aplim daram bond keleant. Ho ‘licence fee’-icho fottko doriyantlea ‘casino’-nk poryan boslolean 6 ‘casino’ modle 3 ‘casino’ botti bond asat. Itle mozgotim Gõy sorkarachim sogllinch mhotvachim khatim hea ‘casino’-nk porvane divnk umedin vaurtat, torui Ponnjeche CCP-in mat hea ‘casino’-nk aplo koddok virodh porgott kela. Bond aslolea ‘Caravela’ botticho porvano ‘Horse shoe’ bottin melloila mhonn CCP-in khupuch avaz utthoilolo, punn khud Parrikar-uch he bottik apli man’neotai dita tem polleun sod’deak CCP-icho avaz tancheach gollea sokol dhenvla mhonnpachem spoxtt zalam.

Bharata virudh kortubam sonsun ghenvche nant panvlam ubharleant,” Oxem Dr. Manmohan Singh-an mhonnlem. “Pakistan Bharat desa virudh zatat tea akantvadi karvayank sarem ani udok ghalta. Pakistan-acho asro ghevnuch akantvadi Bharat desan bhitor soron naka zalolim kortubam adhartat. Hea oslea kortubank Pakistan desan ut’tejon divpachem tabortob bond korchem,” oxem prodhan montrean spoxtt utramni aplea bhaxonnantlean sanglem. Gelim kaim vorsam desant akantvadeam koddlean zavi kortubam unnem zaleant. Punn, amkam raxttrache surokxe

babtint khupuch chotur ravpachi goroz asa. “Eka secular desant zativad ani dhorm vadak kosloch tharo nasta, hem soglleamni aplea lokxant dovorpachi goroz asa. Zat-kat, dhorm, bhaxa,prant heo soglleo gozali bazuk dovrun desantlea prot’tek nagrikan desachea vikasa khatir ekvottan vaur korpachi goroz asa, tednach ki, desachi progoti zatoli. Desacho vikas ani progoti ho dor eka nagrikacho odhikar zavn asa,” oxem Dr. Manmohan Singh hannem aplea bhaxonnantlean sondex ditana desantlea nagrikank sanglem.

Prodhan Montrean bhasabas korchi: Modi khontin bhortat. Prodhan montrean jem bhaxonn Pakistan desak sombhondit korun dilam, tantun tem ek pokoll utranchem ani tantunt koslench vozon na,” oxi koddok utranchi ttika Narendra Modin Dr. Manmohan Singh-achea bhaxonnar keli. “Hanv zannam, prodhan montreachea bhaxonnantlo sondex ho sonvsarantlea heram raxttram kodde bori ixttagot

dovorpa vixim zavn asa. Punn Dil’lintlo Lal Kil’lo ho Pakistan-ank sondex vo xittkavnni divpacho zago nhoy. Hea zagear ravon Manmohan Singh hannem martyr zalolea Bharat-achea soinikanchi thoknnay korun tankam xrodhanjali vomp’pacho,”oxem Modin Gujrat-Bhuj hangasor svotontraye dobajea vellar Gujratchea lokak sombhondit korunk puray Bharatantlea lokak aplo sondex phattoilo.

‘Mining’-an zalolea vaitt kortubancher karvay .... mhojea sorkaran aplo proitn kela. Nove ‘industrial policy’ pasot lokamni apleo suchovnneo diunk melltoleo. Fuddle pillgenchea pasot nokreo nirmann korunk, ani ‘economy’-n vadd haddunk he ‘policy’-cho adhar zatolo,” oxem tannen fuddem sanglem. “Udeogik ani poryatton kxetran (sector) nokreo nirmann korunk ami vavr chalu kela. Nokreo nirmman korunk amkam hea donui kxetrami ‘skilled’

mon’xanchi goroz asa, ani tornatteank favo tea ‘skills’-an toyar korunk raj’jeache proitn chalu asa,” oxem tannen sanglem. Toxench, ap-rozgar (self employment) nirmann korunk sorkaran Chief Minister's Swayam Rozgar Yojana portun vevharan ghatlea, ani yevzonne khala diunk yevpi rinnachi rok’kom (loan amount) vaddoilea. Ani, faido melloun gheunchea pasot hea yevzonnechi prokriya sompi kelea.

sun bond asa khoro, punn hea vevsayacho porinnam Gõyant cholpi sabar heram lhan-vhodd udheog-dhondeancher zala. Hea ‘mining’-acher atthapun aslole her sabar udheog aiz ‘min- Monis-Zanvorancho songorx ing’-ak lagon bond korche poddleat. Tech porim hea sot lokamni apleo suchovnneo diunk favo tea ‘skills’-an toyar korunk raj’jeache udheogamni kam korpi melltoleo. Fuddle pillgenchea pasot proitn chalu asa,” oxem tannen sanglem. Toxench, ap-rozgar (self employment) kamdarui bekar zaleat nokreo nirmann korunk, ani ‘economy’mhonnpachem nodrek n vadd haddunk he ‘policy’-cho adhar za- nirmann korunk sorkaran Chief Minister's Swayam Rozgar Yojana portun ailam. Divchole, Sat’tari, tolo,” oxem tannen fuddem sanglem. “Udeogik ani poryatton kxetran (sec- vevharan ghatlea, ani yevzonne khala diKuddchodde, Sanguem, hea sarkhea bhagantlo tor) nokreo nirmann korunk ami vavr unk yevpi rinnachi rok’kom (loan bhovtek lok fokt minam chalu kela. Nokreo nirmman korunk amount) vaddoilea. Ani, faido melloun khonnincher atthaplolo amkam hea donui kxetrami ‘skilled’ gheunchea pasot hea yevzonnechi mon’xanchi goroz asa, ani tornatteank prokriya sompi kelea. asa. Gõyant ravpi gorib zanv girest ap-aplea kodde ghoddta te somaz vhodde umedin he porbent khupuch marekar zala mhonporim fattim-fuddem polle nastana, vantto gheta. Natalam, Ramzan, Cha- npachem sogllech kodde zannoupak festam-porbam somoyar khupuch turi sarkeo porbo Gõyant Hindu, laglam. Sod’deak ho ‘mining’-acho duddu khorch korta. Kosli-i ti porob Kristanv ani Musolman hea so- prosn nitisobhen aslolean, to kedna asum, vorsak fokt ekuch pavtt yeta mazam modem dhormik ekchar suttavo zatolo, hacho thav konaslolean, ti bore bhaxen monoupa mozbut asa mhonnpachi khunna nacheanuch kaddunk zaina. khatir Gõykar monis poixeanchem koxi zavn asa. Toruipunn sorkaran hea prosnacher tondd pollena. Chaturti porob hi Gõyant sod’deak ‘mining’ aslolean, kherit toren ani khas korun Gõyant Hindu bhav-bhoinnanchi asli, he bondicho fottko soglleach lokak bekarichea prosnacher lokx toruy Gõyant ti ek somajik vhodda promannan boslolo asa. Gõy ghalchem, oxi ‘mining’-ache oddekcharachi porob zavn asa, karann raj’jeachi arthik yenneavoll samkich chonnek sampoddlolea lokachi Gõyant jiyetolo Kristi ani Musolman konsllon poddlea. Bekaricho prosn opekxa asa.


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 7:59 PM Page 3

Ganv-ganvamni Dayanand Somajik yevzonnecho durupeog 30579 lok ghetat fottkiro labh, Saxttint chodd ‘bogus’ monis Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Dayanand Somajik Surokxa Yevzonne khala Gõychea Somaz Kol’lean (Social Welfare) khatea kodde sumar 1.25 lakh orz-potram ailolim, tantuntlim 1 lakh 16 hozar 423 zannank khatea koddlean arthik modot mellta. Punn khoreponnim hantle 73.73 ttok’ke mhonnge 8,5844 itlech monis hi arthik modot mellpa khatir patr (qualify) asat, oso avhal Gõy sorkarak sador kela. 27% lok DSS yevzonnecho fottkiro labh ghetat mhonnpachem ugddapem zalam. DSS yevzonne khala khupso lok fottkire ritin labh gheta mhonnpachem ugddapem zalea uprant, Gõy sorkaran Thakur somiti sthapon korun prot’tek labh gheupeacho obheas korun tachi mahiti divnk sorkaran formailolem. He Thakur somitin

sorkarachea sangnnea pormonnem labh gheupeanchem fer-sorvekxonn (re-survey) korun mahiti melloili tedna hi vhoir dilea ti gozal ugddapi zali. Urlole 30579 orz bad korche oxem Thakur somitin sorkarak sanglem. Ekunn 1 lakh 16 hozr 423 labh gheupi mon’xam modem, soglleam von chodd monis he Saxtti talukeantle zavn asat. Saxttint 52109 zannam he DSS yevzonnecho labh ghetat. Tiswadind 10859 ani Bardezant 10859 mon’xank he yevzonnecho labh mellta. Hem fer-sorvekxonn

kelem tedna ekunn DSS yevzonnecho labh gheupeam modem, 14986 mon’xancho sod lagonk na. Tantunt Ut’tor Gõyant 5478 ani Dokxinn Gõyant 9508 mon’xancho aspav asa. Ve n c h n n u k a n c h e a nimnnea vellar Saxtti talukeant khup zannank he yevzonnecho labh dilo. Ani hacho porinnam mhonnlear, Dokxinn Gõyantlea 9508 zannacho zo sod lagona, tantuntle ekunn 7119 monis he fokt ekach Saxtti talukeantle zavn asat. Hacho orth 74% ‘bogus’ labh gheupi Saxtti talukeant asat. DSS yevzonnecho labh gheupi 3310 he Gõy bhaile (non Goans) zavn asat. Tantuntle soglleam poros chodd 1777 Gõy bhailo lok Saxtti talukeant ravta. Dubavit (suspicious) labh gheupeancho ankddo 2066 itle asat. Tantuntlei 502 monxam him fokt Saxtti

talukeantlim zavn asat. Ut’tor Gõyant labh gheupi moron geloleanchi sonkhea 4880 itli asa. Zalear Dokxinn Gõyant hi sonkhea 3908 itli asa. Ut’tor Gõyant bhair thavn yeun labh gheupeanchi sonkhea ekunn 1389 pormonnem 2.13 ttok’ke zalear Dokxinn Gõyant 3310 itli zata. Thakur somitin dilolea hea avhala uprant sorkaran hea durupeogacher aplim panvlam ubharleant vo na hem somzonk xoklem na. Hea avhalacher sorkaran koddok ritin aplim panvlam ubharlim zalear, sumar 30 hozar nanvam DSS yevzonnentlim kaddun uddouchim poddtoli. Kaim zannank sorkari ani her komponeanchem ‘pension’ mellon poryan DSS yevzonnecho labh ghetat mhonnpachem hea fer-sorvekxonnantlean samkara ailam.

Porvangi ason porian, Gõyak ‘visa on arrival’ diunk mellona AAI lagim favo teo suvidheo asonk goroz: Vijayan Ponnje (AAB): Kendr sorkaran Junachea mhoinean Gõyak ‘visa on arrival’ (VOA) suvidha diunk porvangi diloli ason porian, zo meren Airports Authority of India (AAI) favo teo suvidheo zagear ghalinant, to meren hi suvidha vevharan ghalunk zanvchi na, oxem raj’jea sorkaran kendrak kolloilam. Kendriya ghor montraloyachea ‘review meeting’-ek vantto gheunk gelolea, mukhel sochiv B Vijayan-an Kendrachea mukhar hi kollovnni manddli. Gõy sorkarachi hea ‘VOA’-chea mud’dean koslich bhumika na, punn hi suvidha vevharak launk ami kamdar mellpa sarke kortole, oxem Vijayan-an kolloilem. Punn sod’deak, Dabolim vimantollar poryattokank ‘VOA’ jahir korunk ‘AAI’ lagim favo teo suvidheo nant. Hea suvidhe khatir ‘counters’ zai, ani poryattokank ‘VOA’ diunchea pasot zago zai poddtolo, jem sod’deak thoimsor na. Novo Dabolim ‘terminal’ vevharan ghatlea uprantuch hem xokeo zaunk xokta. Tachi ukttavnni Julayan zaupachi asli, punn kaim karannank lagon tem fuddem dhukol’lam.

Sorkar toyar asa ani tem kamdar mellpasarke kortole, oxem mukhel sochivan Kendrak sanglam. ‘Foreigners Regional Registration Office’ (FRRO) ani ‘bureau of immigration’, Kendriya ghor montraloyachea khala poddtat, ani hea karya pasot te zababdar asat ani hea karyan tankam sohokar diunk raj’jea sorkar toyar asa. Punn hi ‘VOA’ suvidha zata titlea begin chalu korpachi gorozuch poddona, karann hi suvidha jea

11 desancha poryattokancher lagu zata, tatuntle bhov thoddea promannan poryattok Gõyche bhonvddek yetat. Te des oxe asat - Japan, Singapore, Philippines, Finland, Luxembourg, New Zealand, Cambodia, Laos, Vietnam, Myanmar ani Indonesia. Russia Germany, France ani Netherlands desantlea lokank poriant ‘VOA’ suvidha diunk porvangi diunchi mhunn poryatton montri, Dilip Parulekar-an halinch Kendrak orz sador keloli.

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Amcho Avaz

3 Gõyant pavsak lagon 139 ghoranchem luskonn Rajya Sobhentli mahiti, Parrikar-an kendra kodde modot magonk na Ponnje(AAP): Hea vorsa poddlolea khoddegant pavsak lagon raj’jeant sumar 139 ghoranchem luskonn zalem, torui Gõy sorkaran hea luskonn zalolea lokak modot korchi mhonn kendr sorkara kodde otirikt nidhi (additional funds) magonk na. Hi mahiti rajya sobhecho khasdar Shataram Naik hannem rajya sobhent vicharlolea eka prosnak zabab ditana Kendriya rajmontri Mullapalli Ramchandran hannem dili. Hea vorsa Julay mhoineant poddlolea khoddegantt pavsak lagon vhodda promannan ghoranchem luskonn zalem. Hem oxe torechem luskonn prot’tek vorsa Gõyant zata. Buddti yeun ghoranchem luskonn zalem zalear, tankam duddvanchi arthik modot korunk kendr sorkaran tortud keloli asa. Raj’jea sorkaran ho duddu maglo zalear, kendr sorkar to duddu dita. Punn Gõy sorkaran hea vorsa vhodda promannan pavsak lagon Gõyant ghoranchem luskonn zavn poryan sorkara kodde duddvanchi modot magonk na.

Oxe torechi modot melloupa khatir kendr sorkara kodde prostav gelea uprant kendr sorkarachea odhikareancho ek pongodd luskonn zalolea zagear yeun thoim tea zageachi pollovnni korta ani te ghoddnecho sompurnn addavo ghetlea uprant he duddu raj’jea sorkarachea hatant ghalta. Kendrant thavn je pollevnni korpak yetat tea odhikaream modem Gõychea montreancho aspav asta. 2010-11 vorsa oxe torechem luskonn zalem tea vellar kendr sorkaran 2 kotti 16 lakh rupiyanchi arthik modot Gõy sorkarak diloli. ‘National Disaster Fund’ hantuntlean 1

‘LPG subsidy scheme’-chi ‘deadline’ Agost 31-ak sompta Ponnje: LPG vapurpi lokank Setembrache 1 tarker saun 900 rupianchea molar ‘cylinder’ vikto gheuncho poddtolo, ani ‘Aadhaar cards’-ank ‘bank accounts’-am borabor ‘link’ kelam zalear ‘subsidy’ melltoli. Aadhaar card sombondhit ‘formalities’ dakholl korpachi ‘deadline’ May 31 tarker somptoch, telachea komponimni Agost 31 meren, tin mhoineancho ‘grace period’ dilolo. Ut’tor Gõychea giraikank Jun 1 tarker saun hea ‘direct benefit transfer scheme’-ichea khala haddunk survat zaloli. Ani Dokxinn Gõychea giraikank voros sompchea adim hea ‘scheme’ichea khala nond kortole. Vaddoiloli ‘deadline’ somponk fokt kaim disuch urlole astana, telachea komponimni ap-aplea giraikank Aadhaar card gheun, ‘bank account’-achea mahiti vangdda ti-i mahiti aplea ‘gas distributor’-ak diunchi mhunn vinoilam. “Hi mahiti nond korinant tankam subsidy mellchi na. Toxench, ‘grace period’ sod’deak meren vaddoupak yevnk na,” oxem eka odhikarean sanglem. Don pautti ‘deadline’ vaddoilolean ani 90 disancho ‘grace period’ diun poriant, Gõychi nondnni raxttrachea ‘average’-i poros unni asa. “90 disancho ‘grace period’ diun poriant hea yevzonnecho faido mellpi fokt 57% lokamni apli mahiti dakholl kelea,” mhunn eka odhikarean sanglem.

Gõyant guneanvancho sanvar Gelea sumanant hixeopa bhair guneanvancheo kexi Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje:Gelea sumanant eke kodden eka cheddean aple moginnicho khun kelo mhonnpachi khobor kanar sadovta astanach, ‘Friedship day’ hea disa dog mog kornnar zoddpean (two couples) atmghat kelo mhonnpacheo ghoddneo ghoddleo. Choriyeo, atmghat ani khunanchim prokronnam chalu astanach, rajki goddamoddincher kantaram mhonnpi Francis de Tuem haka Verna pulisamni ‘extortion’ ani ‘defamation’ hea aropam khala tabeant ghetlo. Goa Vikas Party-cho ‘supremo’ ani Nuvem motdar songhacho amdar Francisco Xavier Pacheco urf Micky hachea kodde 10 lakh rupiya khonddni (extortion) magli ani Moddganvchea Ravindra Bhavan sobha ghorant ‘Apunn Apnnak Dev Somestank’ hea tiatra vellar aplechem nanv vibaddlem oso davo (claim) Pacheco hannem Verna pulis chouker kelea uprant pulisamni Francis de Tuem haka tabeant ghetlo. Tea uprant gelea Sonvara taka zamin (bail) divn soddoilo. Francis de Tuem hannem sabar rajkornneancher kantaram mhonnleant, punn taka aiz meren kednach pulisent tabeant gheunk naslo. Pulisanchea tabeantlo zaminacher suttlea uprant potrkaram kodde uloitana, Pacheco hannem apleacher fottkire arop ghatleat, oxem tannem sanglem. Apleacher ghatlole arop sid’dh zale zalear apunn tiatr soddtolom, na tor Micky Pachecon rajkaronnak adeus korcho, oxem jahir avhan Francis de Tuem hannem potrkaram kodde uloitana kelem. Eka namnechea tiatristak pulisamni tabeant ghetlea uprant tiatristam modem khupuch usko korpa sarkhem vatavronn nirmann zalem. ‘Freedom of speech’ tiatristam pasun kaddun ghevpa fattlo ho hetu nhoi mu? Oxe torechi cheorcha bhovtek tiatrist ani tiatr pollenar kortat ti aikopak yeunk lagli. Umttawaddo Kalangutt hangasor eka tornattean aplech moginnicho khun kelo mhonnpachi khobor ugddapi zatanch, soglleanchea angachi lonv poryan ubhi zali. Chez Republic hangachem Markela Horka hea 24 vorsam pirayechea tornattea cheddvacho khun kelo hea prokronnant Kalangutt pulisamni Markela hacho mogi Powel Tosel haka tabeant ghetlo. Gelea

Budvara mhonnge, Agost 7 hea disa ghoddni ghoddli tachea dusrea disa ghoddlole anik eke ghoddne udexim Gõychea lokachem lokx thoinsor gelem. Eka mog kornar zoddpean atmghat korun aplo jiv sompoilolo. Kutt’ttale hangachea eka 18 vorsanchea cheddvan ani Shiroda hangachea ea 20 vorsanchea cheddean atmghat korun jiv sompoilolo. Puliamni kelole chovkoxentlean ugddapem zalam tea pormonnem him dogaim zannam eka-mekachea mogan aslim. Gelea satolleant choramni-i (thieves) Gõyant khodoll ghatlo. Sanklle ani Kundaim hangasor onvollkhi choramni ‘mobile phones’ vikhpi dukonam aplo ‘target’ kelim. Choramni heo donui choriyeo adharun ekunn 18 lakh rupiya molache ‘mobile’ fon chorun vhele.Gelea Sukrara ani Sonvara modian rati choramni Guddi-Paroda hangasor ekunn sat dukonam foddlim. Punn tea dukonantlean koslench molachem samonn choramni chorun vhoronk na taka lagon, tea dukonanchea dhonianimni pulisent tokrar korpachi-i khottpott korunk na. Tech rati Nuvem hangasor eka ‘tyre’-anchi vikhri korpi dukonui foddun tantuntle ‘tyres’ ani nogod duddu chorun vhele. He choriyechi tokrar tea dukonachea dhonian Maina-Curtorim pulis chouker nond kelea, torui he ghoddnek ek suman soron gelem,

punn chor pulisechea tabeant poddonk nant. BarcemSirlim hangasorui kaim choramni ek hottel foddun tantuntleo kaim moladik vostu ani nogod duddu mellon sumar 40 hozar odhik luskonn kelem oso pulisancho odmas asa. Hea prokronnant pulisancho sodpus chalu asa. Gelea Somara rati Bannavle hangache St. John de Baptist he igorjent ratchea vellar bhitor soron kaim choramni chori adharli. Sukrara mukhel montri Parrikar hannem hi chori ghoddlole suvater vochon porxim pollevnni keli. Pulisamni hi choriyechi sodpus khupuch bhar gheun korchi ani goroz poddlear ‘crime branch’ hancho adhar ghenvcho, oxi suchovnni tannem tachea sangata ailolea pulis odhikareank dili. Pordesant nokreo dita mhonn sangon lokak fottovapcheo ghoddneo azunui Gõyant vhodda promannan chalu asat. Michelle Gracias he ostorek pordesant nokri dita mhonn sangon sumar 80 hozar rupiya duddvank nagoili. Hea vixim te ostoren Moddganv pulis chouker guneanv nond kela. Pordesant vhoddlea pagarachi axea dakhoun lokak fottovpacheo ghoddnuko vhodda promannan choltat, mhonnpachem he ghoddne vhelean porot ek pavtt spoxtt zalem.

kotti 11 lakh rupiya kendra koddlean raj’jea sorkarak favo zale. 2011-12 vorsa oxech toren pavsak lagon zalolea luskonnak lagon ‘state disaster management fund’ hache khatir kendr sorkaran 3 kotti 11 lakh rupiya ani ‘national disaster management’ hantuntle 2 kotti 75 lakh rupiya modot mhonn dilole. 2012-13 hea fattlea arthik vorsa ‘state disaster management fund’ hache khatir 3 kotti 27 lakh rupiya zalear ‘national disaster management’ hache nidhintlean 1 kotti 65 lakh rupiya kendr sorkaran Gõy raj’jeak dile. Atam meren hea pavsalleant zavpi luskonnak lagon prot’tek raj’jeak kendr sorkaran vegvegllea raj’jeank kendr sorkaran 3 kotti 43 lakh rupiya dileat. Hi nidhi melloun gheupak raj’jeo sorkara koddlean azun meren koslech proitn zavnk naslolean, khasdar Shantaram Naik hannem khont porgott kelea. Itle mozgotim aple khasdar nidhintlean apunn 1 lakh rupiya luskonnank sampoddloleank dita mhonnpachem tannem potrkaram kodde uloitana sanglem.


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 7:59 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Ostori

Amcho Avaz

‘Mining’ oddchonnek sampoddlolea ostoreank adhar diunk NCP proitn korta Ponnje(AAB): Gõyant minam khonneo bond poddon bhovtek lok oddchonnek sampoddla, ani tacho vhoddantlo vhoddlo fottko bailank bosla. Khonnir kam korpi bhovtek kamdarank tanchea kama vhelean kaddun uddoilolean, aiz khonnim aslolea bhagamni alolea ghorantlea bailank aplem kuzin jivem dovorpak khupuch kotthin zalam. Taka lagon, Raxttrvadi Kongres Pokxachea (Nationalist Congress Party) tornattea cheddvancho Gõy raj’jeachea fanttean ‘mining’ oddchonneank sampoddlolea bailank rozgar (employment) melloun divpa khatir proitn korun yevjileat, oxem hea fantteachi Gõychi odheokx Rakhi Naik hinnem sanglem. Maharaxttrant Pune hangasor Raxttrvadi pokxacho tornatteam cheddvancho ek mellavo ghoddun haddlolo. Hea mellavea vellar Raxttravadi pokxachi tornattim cheddvam vibhagachi sonchalika Supriya Sule hinnem hea vixim

Gõyant ‘mining’ bond poddon oddchonnenk sampoddlolea Gõychea ostoream vixim cheorcha keli. Hea vellar Raxttrvadi Kongres Gõy tornattim cheddvam fantteachi Rakhi Naik ani her tornattim cheddvam hajir aslim. Julay 28 tem 30 meren Pune hanga-

sor ek ut’tom bhaxonn divpi ani pokxachem her kam korpa khatir margdorxonn divpi eka mellavo zalo. Hea mellaveak puray desantlean Raxttrvadi Kongres pokxachim tornattim cheddvam ani bailam vhodda promannan hajir aslim. Hea mellaveak Gõyant

Bharoti Nari

Indira Gandhi thavn Raxttrvadi Kongres pokxak vangddi aslolim tornattim cheddvambailam vhodde sonkhen hajir aslolim. Raxttrvadi Gõy tornattea cheddvanchem odheokx Rakhi Naik ani her pododhikaream mud’dom korun Gõyant thavn Pune hea mellaveak hajir zavnk gelolim. Lok Sobhecheo venchnnuko lagim pavlolean, NCP-icho vavr koxe pod’dotin korcho, pokxachi xist koxi sambhallchi ani choddan-chodd cheddvam-bailank hea pokxa kodde koxe toren akorxit korchim hea vixim Supriya Sule hinnem hajir asloleank margdorxonn dilem. Gõyant minam khonneo aslolea bhagantlea bailank koxe toren adhar korunk zata, hea vixim khas Gõyant thavn ailolea cheddvambailam kodde Sule hinnem bhasabhas keli. Hea vellar bailanchi surokxa, rozgar, bholaiki ani cheddvam-bailank lagu zavpi sabar vixoyancher Supriya Sule hinnem margdorxonn dilem.

Ostori ostoreche oddchonnent pavta…

Atmghat korunk gelole ostorek Dusrech eke ostoren vanchoyli

Zuari pular ghoddloli ghoddni Amcho AvAz BAtmidAr

Kutt’ttale: 20 disam adim eke dotor ostoren aplea dogam lhan bhurgeam sangata atmghat kelo mhonnpachi ani kallzak pill’ ghalpi ghoddni Gõychea lokachea monamni taji astanach oxech toreche eke ghoddnent Zuari pular thavn uddki marun jiv sompoupak gelole eke ostorek dusre eke ostoren voddun kaddun haddli ani tika vanchoili. Hi ghoddni gelea Somara sanjechea 6.30 vaztam Kutt’ttale-Agxe aslolea Zuari pular ghoddli. Salvar korpi te dusre ostorechea kalljidarponnank lagonuch he jiv divpak gelole ostorecho jiv salvar zavpak pavlo, ani haka lagon he jiv salvar korpi ostorechi soglle kodden tust ani thoknnay zata. He jiv salvar korpi ostorechem nanv Anushree Sawant oxem ason, ti ek Gõychi sorkari kamdar zavn asa. Bambole hangasor ravpi Anushree hi Vaskuchea ‘Civil cum Sub-Registrar’ hache kocherint vaur korta. Gelea Somara aple kocherintlean kamachi suttlea up-

rant skutterir boson aplea ghora Bambole portotana tannem ek sumar 45 vorsanchi ostori pulacher deger vhoir sorta ti tannem polleli. Anushree tabortob vell vogddainastana aple skuttori vhelem dhenvlem ani pulache dodder aslole te jiv divnk gelole ostorek Anushree voddun kaddli. Te jiv divnk gelole ostorek salvar korun tika thoim rostea kuxik bosoilea uprant Anushreen te niraxi ostorecho somzut ghalun tika ghora vochpacho sol’lo dilo. Anushree hichea sangnnea pormonnem ti jiv divpak geloli ostori fattim soron apunn ghora vochpak aple skutteri kodde geli tem polleun Anushree aple skutteri gelem. Matxea vellan fattlean vollon pollet zalear, ti jiv divnk geloli ostori porot ek pavtt pulachea kanttar choddpache proitn korta tem tannem pollelem. Taka lagon Anushreen vell vogddainastana porot te ostore kodde vochon tika voddun kaddli ani vhoddlean-vhoddlean bobohueli marleo. Anushree-cheo bobo aikon thoim anik dog-teg monis zoma

zale ani tannim 100 numbrar fon korun pulisank apoile. Apunn yenv poryan te ostorek ghott dhorun ravat oxem 100 numbrar fon ghetlolea pulisamni sanglem, ani thoddeach vellan Agxe pulis chovke vhele eke ‘lady constable’-an yeun tinnem he ostorek tabeant ghetli. “Te jiv divnk gelole ostorek addavpacho apnnank dhir naslo, punn kaim dis adim Mandovi pular thavn dogam bhurgeank gheun eke dotor ostoren jiv dilolo mhonnpachem aikololeak thavn mhozo jiv ostoream vixim khupuch uchamboll aslo. Taka lagon fattim-fuddem polle nastana hanvem vochon he jiv divpi ostorek voddun kaddli…” oxem Anushree hinnem uprant thoim zoma zalolea lokak ani pulisank sanglem. “Hanvui ek ostori zalolean, mhojea dolleam samkar

4

khud apleacheruch onit korta tem mhojean pollenv nezo zalem. Fuddem kitem zata tem zanv hanv fattim ravchem na, jiv divpache proitn korpi he ostorek hanv vanchoytolench..” oxem chintun hanvem te ostorek vanchoupak kalljidarponn ghetlem, oxem Anushree hinnem aple pulisank dilole zababnent sanglem. Hea vixim Agxe pulis chovker pulisam kodde sompork kelo tedna, pulisamni sanglem ti jiv divpak geloli ostori toklen matxe oskot asli. Pixeponnachea nadar ti oxe toreche atmghat korpache proitn kortali. Tichea putak apoun haddun tachea tabeant he ostorek keli, oxem pulisamni eka prosnak zabab ditana sanglem.

Bharatachi poili ostori Prodhan Montri aplea bhuzancher ghetli. Hea tichea onnbhovak lagon ti rajki mollar khub famad zali. 1955 vorsa ‘Congress Working C o m m i t te e ’ - c h i vangddi zali ani rokddich uprant 1958 vorsa ‘Central Parliamentary Board’ hachi vangddi zali. Tinnem aplea adhunik vicharamni Kongres pokxa vorvim Bharoti somazant boreponnacho bodol korunk proitn kele. Jedna ti Bharot desachi poili ostori prodhan montri zali tednam tinnem Bharoti somazan sudharonnam haddpak zaiteo yevzonneo ankharleo. ‘Secularism’ hachi ti vhodd phattlavdar asli ani ‘secularism’ hea dheyachea (principal) adharan Bharot desak sonvsarik mollar fuddem vhorpak panvlam marlim. Aplem jivit bhor ti Bharot desachea boreponna khatir vavurli. Zativad ani dhormvad hacher zhuz manddlem ani Bharotachi akhonddttay (integrity) rakhun dovorpak sodanch promannik upay ghetle. Ani he dhey rakhche khatiruch tinnem aplo prann teag korcho poddlo. Bharot desak sonvsarachea mollar heram desam borobor udorgotichea margar vhorpak tinnem panvlam marlim. Aplea prodhan montriponnachea kallant ti Bharot desacho ek nomuno zali jea nomuneak ak’kho sonvsar respeit ani man diunk laglo. Sonvsarantlea anek raxttram bhitor Bharot desak tinnem unchlea panvddear vhelem. Indira Gandhi ostori asli torui Bharot desachi ek boreantli bori prodhan montri zavn geli.

Indira Priyadarshini 19 Novembr 1917 hea disa zolmoli. Bharotacho poilo prodhan montri Jawaharlal Nehru ani Kamla hanchi ti eklich dhuv asli. Bhurgeaponnar thavnuch ti rajki vattavoronnantlean vhodd zali. Tichem ak’kem ghorannem Bharot desache svotontraye chollvollin bhagidar aslolea karonnak lagon Indira Gandhi hichea jivitan tinnem bhurgeaponnar thavnuch rajki jivit polloilem ani bhoglem. Indira Gandhi svota apunnui bhurgeaponnar thavn Bharotache svotontryeche loddayen samil zali. 1930 vorsa tinnem Vanara Sena mhunn ek pongodd ghoddlo. Hi sena bhurgeanchi asli ani svotontr soinikank he senentle bhurge adhar ditale. 1938 vorsa ti Indian National Congres hachi vangddi zali. 1941 vorsa tinnem rajki mollar vavr korunk survat keli. 1947 vorsa Bharot svotontr zalea uprant tichem somajik karya odhikuch vaddlem. Ticho bapuy prodhan montri aslolea karonnak lagon prodhan montrichea ghorantli soglli zababdari

‘Classified’ Jahirati C !$ (+ + '- ' + -6 +.3 !.+ !6 -8 +.36 0"-! ) +$"' > HJ !+, 0 - +8 +($ + 1 ., 8 ('- - OMLMGNHFOK A LLOJMB (+ + '- ,!() )' ! & +, + ( + GM&H (. % ! " !-8 ('- NKKHFKJLII6 NJHKNOFHFF A B (+ + '-5 B )-6 !"+/( & ? + (6 G,- %((+ 0"-! %" -6 $9.) ' + -(+6 , .+"-26 )% 2 ) +$8 %%7 OOHGKHLKGK8 A B .%%27 .+'",! C 5 /"%% (+ + '- (' %(' 9- +& ,", "' ' + ',6 ' .%"&8 ('- -7 OFGGIGKMGO8 A B / "% % B !$ % - (+ + '- + , H$& +(& ' #" .,9 ,- ' 8 ('- - OJHHNJMFLH6 ONHIGFMOFG8 ( +($ +, )% , 8 A LMFIOB

'- + '- % (+ (+ " ' +,5 ,6 (&) '2 1 .-"/ ,6 ,"' % 6 (. % 6 -+")% 6 +((& % -,6 .' %(0, "' + (6 6 (+ 6 *. &6 -(+ 6 (%/ 6 ' .%"&8 ('- -9 ONNGKLMHMF> OMLMLJMGOH8 A B '- C +((& % - (+ (% !(, "' (+%"& ' + "' .,-+" % ,- - (' + '- % ,",8 % , %%7 ONHHHILOKJ A LLOIKB

' " :, &(., ,-+(%( +5 - 2"' "' ( (+ % ,- I 2 +,8 . -"('6 &)%(2& '+(&(-"('6 +( "- 4 (,, "' .,"' ,,6 (/ ++" 6 "' ' " % +( % &, 4 %% ) +,(' % )+( % &, ,(%/ 8 ('- -7 8 8 ! ,-+"6 (- % ((' &6 "&) %$ -- 6 + (8 !7 OFOLNLOKNN A B

% 14 #./ ' - 2.+/ " 5 +(& ! + % ( 2 & ,, A " ,> '-,B8 + (' & ,, ,8 GQ G % & ,, + 8 ('- -7 NLFKKOHFGO> OMIFKHFHGG A B 2.+/ " + % 1 4 + #./ ' -! + )2 % " , 4 '-,8 ((+,- ) , +/" ,8 ('- -7 OFJOHOKGJI8 A B

$ .) .-2 ! "+ + ,,"' % ,, , +(& GF7IF9 G7FF ' + ( $,8 %% (' OJFKGKNJJL A FLLNJIB

." $ %( ' "' (' 2 ' (' ,)(- ))+(/ % (+ %% -2) , ( ., / !" % ,? (.+ 4 ,"1 0! % +8 MKNNJJJNFN A B %% 2) , ( ' / "% % 5 ,2 +( ,,6 ,- ))+(/ %6 (0 '- + ,- A '-, 0 % (& B 9 &7 ,.'+", GIFOLD & "%8 (& !8 7 FOKJFOIMHJG6 FOKJFOIMHJF A B

-

-"/ , "' ( ; ( + -"/ ,= %,( "(' +, "' 6 .+ % + % +&,6 ,, ('-+(%, - 8 %% '- +' -"(' % '/ ,-" -(+,8 ONHHGFFJHH 0008 ( + +(.)( (&) '" ,8 (& A LKLMLB % ''"' 2(.+ "- ! '9 ," ' "- ! ', -( ,."- 2(.+ + *."+ & '-, ' .' -"(' % ," '8 %% "- ","-> ,-"& OKFIOIILJF A LKLNLB +' (+ 1 + "' 0"-! %(0 +",$ ,-+ - " , (+ "'/ ,- 0"-! +-" " (&) '2 (+ KP ('-!%2 -.+',D + (8 %%7 FNIH9HMGFIHG >OKKHKKLHOG8 & "%7 "' (D (+ 1 /(%/ 8 (& A B ," '"' 5 (,-"' 5 !(-( + )!26 ('- '/ %()& '-6 (& "' & ",-+ -"('6 +/ + ) 6 & "% ,6 6 - .,"' ,, ('%"' 8 OMLKLGFLIJ A B / "% % (',-+. -"(' ' < - % "' (.-! ( 6 ! ) ,+ - 6 "' , ' KNFF>96 - , ' JNFF>96 & - % GLFF>&I8 %%7 ONHHKNIIIN8 A B ) " %",- "' ! &" % 0 - + )+(( "' (+ %% 8 8 -+. -.+ %,( 1) +- "' + ,-(+ -"(' 0(+$ 0"-! GK 2 +, 0+"-- ' 0 ++ '-2 ('-8 NNFLFLGMNM> FNIH9 IHFKKKJ8 A B

", 1- ',"(' .)-( E 2 +,5 ('/ +- ", 2) 6 / +,- 26 1"- ) +&",,"(' > .' + % % ." ' OLIMGLOIII> ONHIFHIJJL> OGKNLLIGMI8 /", ,(%.-"(', ( D2 !((8"'6 0008/", ,(%.-"(', ( 8"' A B

+' "%(+"' 5 & +(" +25 ' % ' %(0 + $"' 8 - ! ,- +-, (' GO-! . .,HFGI8 ))25, +" % + -"(',6 (+/(+"&8 %%7 OMLKJOIMMO6 ONLMHMIMMO A LLOIGB + "' 1) +" ' ! + / "% % (+ ( !"' % ,, , 9 8 + ,,7 (., E GIOO6 + -8 '-!('2<, ! ) %6 ' 0 ( ? ' .%"&8 !87 HMMGNIK8 A B

+ -& '- 0"-!(.- & " "' ,5 .+ (+ #("'- ) "',6 % ) "'6 $ ) "'6 - ''", % (06 +-!+"-",6 ,)(' 2%"-",6 ,%") ", 6 , " -" 6 ' +/ "'#.+" ,6 ) + %2,",6 +(3 ' ,!(.% +6 ! % ) "'6 -" 4 ) "' .% #("'-,6 &., .% + ) "', 4 &., % , ,) ,&8 ('- - +8 " !" "'! 6 + & '- + ."% "' 6 / %"& + ( OKLGGMNNKI6 ONOFLLKIMG A B

+' +& ' "' #.,- H&('-!,8 ('/ +, -"(' % (.+, , "' ' %",!6 "' "6 + -!"6 ('$ '"8 % 1" % -"&"' ,8 ('- -7 NJGGOOFNOL8 A B

("' '2 (&).- + (.+, DGMKF> ('%28 (.+, , ,)(',(+ 2 "'",-+26 (/-8 ' " ('- -7 , ( HKGMGMI6 '#"&7 HJHGLJO6 )., 7 NFNMLLFNHI A B

1., ' ( , ,(' &.," " ', 0"-! & % /( %, ' -(. ! ( + ,, 0008' 1., ' ( 8 (& MNMKNFMIHO> OJHHKMLHHI A LIMHJB

(.-! ( + + '- %, %.1.+2 0 "' +, K9, +" ,6 + ,8 % ,,6 "/" > +.3 A +" ,& - ,B8 " 9 ' .%"& ( "& OMLIGIIJHJ> FNIHLKMIJHJ8 A B .1.+2 0 "' < , % +"/ ' +, 0"-!> 0"-!(.(+ -"(' 6 + ,6 . "6 (' - 6 (' 6 () ' + "'8 ONHIOLLJMJ> ONLFJJJFGM > HMGFHLH8 A B

( , 2(.+ )+( % & , " + -! ' -! ,(%.-"('; ,(& (' -( %",- ' 4 ,! ( <, 0(+ ; %% +/ + 2 +%"' 7 MKFMJLJLJF8 A

& + ,B

,., ',0 +, )+ 2 +,5 ( 2(. ' )+ 2 +6 %% (' FNIH HMMHMOM> OO6 &(' 2 -( +" 28 GF & -( I8IF )& A LLONGB

(&).- + + 0 + 5 -0(+$"' 6 ( -0 + (.+, , Q6 6 8 +-" " +(& " +(,( - ", ( A B6 GFFP #( (+" '- 6 !"' ," .%-")% 1 -" $ (.'- +6 + (? ONHHGHKMHN6 NNFLONFJOI8 A B 6 6 ,, ,-. '-, + %" " % -( ,-. 2 " % (+ -(+2 (+ ) + -"(' ! -+ !'(%( 28 GH-! ) ,, + %" " % (+ 8 8 .+,"' 6 (% ( (%% 6 ' %(+ 8 ('- -7 FOLLIFMFIOO8

+ ' ' 0 )+( ,,"(' % & ! (1 ."- + .& % -+" 0"-! ."%-9"' *. %"3 + 0"-! ! + , 8 ('- -7 MMLNFMLOLF> OFFJNLMGLO8 A B

!(0 *. %"-2 +& ' ! )! + A (. % ( - B )(% (' ,-" A ,! %. ' ()) + (%(.+B6 + (+ ).))" , A + ",- + B (+ , % 8 ('- HHNFGKM> OGKNFIMMMI A B + %-! ! $7.):6 - .%% ( 2 - ! %-! ! $9.) (' ) ' , !'(%( 2 + ' 4 $'(0 2(.+ ( 2 (' "-"(' 4 (',.%- -"('8 %%7 +",!' NOMKFMOJKO> OJFIMFFHGH A B +& ' '- 2.+/ " A@@I -& '- (+ 1 0 $' ,,6 + 1. % ", , ,6 C ' +-"%"-26 C ." $ ", ! + 6 C"&)(- ' 26 C'" !- %%6 C ((, ) '",8 " - ,6 2 +( "% 6 "% ,6 ",-.% 6 ",,.+ ,8 0 ' 0 ) %"'" 8 +8 8 8 ' % A 88 B8 . +"' +6 "+% 8 OMLMGONJFH8 A B +

,- .+ '% 0"-! + '"()6 GL +(. !- +(' ! "+,6 ,! (.'- + 0"-! % ,, ()6 J - ",)% 2 (.'- + (+ , % 8 OMLJFNININ A B (+ , % + ' ' 0 &,.' (& ! -+ 6 JK ) , & % &"' "'' + , - ' + .' (( +( ,,(+8 ('- -7 NNFKKNJKHG8 A B '+ ) > 6 ?5 '/ +- + -- +26 H 0! % +6 ('"-(+<,6 6 6 2, +<,6 (- % + ) A 8 B .%$6 2 2(. (( )+" 8 NLFKFJOGIJ> MKFMMHNGKL A LLOIOB

.+ +& ' ! )! + .))" , G&('-! (% (+ , % 8 + '-, ' , '8 ('- -7 ONHHKNLGOO> OKKHHJJLON A B

0 ,!(), / "% % (' + '- '- +.3 + , +( HFF &-, +(& 9GM8 + HF *8&-,8 ('- -7 ONHHINIFGF> OFJOJFNFGG A FFFLMGGFB '- % .+'",! & %% ( " "' / "% % ' + +$ ' #"8 ,8IKFF &('-!%2 ."- % +( ,,"(' %,6 (',.%- '-, + +, %%79 ONHHJNLNFI A B

% -, ( AAB ,*&-, ! >' + & , (%% % + , /" 0@ ) .% %"& ' %0 2, + 329 %% & '"-" ,9 ) +$"' 9%" -? )% 2 + B ('- OFGGOMOLMO & "%7 +OGLJD & "%8 (&

!() (+ , % "' ,,"& %" &6 IF&H + -8 '-!('2 ! ) %8 ('-7 OOHIIKNFKL> MMLOFJIGLF A B (+ % , '" %%2 %( - 5 A6E &, +(& ' .%"& !6 2 -( %"/ .%%2 .+'",! G ) +-& '-,8 ('- OJHHFKMGKG A B

D

"%% , ' () / %"& 4 J +(09!(., , " (' + ( (' !" !0 28 ('- -7 NNFLHLIHOJ> OMLJJLIKMM8 A B " % )+() +-2 (+ , % + K6GKF&H +%"& /"%% % - 8 ('- -7 OLKMLNOKHH8 A B D@F&B / %() )%(- 0"-! , ' "' ' .%"&I$&,8 +(& + ( 0"-! " % /" 08 %%7 OOHGKHLKGK8 A B ' ) ' '- 2 ( +8 (($ % - (+ ,8 H6FF6FFF + , + ," ' 2 .' (%"& ( ('- - ' ) ONHHJNLKLO 6 +/"' OJHHKMLHJG A B

'(., & " >! /"' / %" ) ,,)(+-B (+ (.)% 0"-! GF 2 + (% !"% 8 ('- -7 ONKFHKGJLM8 '" 0"-! / %" ) ,,)(+- (+ ( ' -!(%" &"%28 ('- -7 FFOGOIMFFMLJOH A B ! % & -", ,(+- ' (%"&6 + *."+ %% (2> ((% -- ' '-> ' + % % -+" " '6 ("% + ' "+ (' "-"(' + ) "+"' 6 + ' +6 +('" ,,",- '-> ((& (26 ,!(.% % 1" % 0"-! HJ1M ,!" -"&"' 8 ('- OMGGGNILGL> OKKHKIFJJO8 & "%7 &D-! % & -",8 (& A LMFHHB

(+ , % B HF *&5 B' %((+ /(+ / %"&8 ('- - OKOJHLGFFH8 A B

'.%% -"& " (+ &"%2 "' '/(+ &6 )+ + %2 (/ IK 2+,8 8 OKLGMKHMHO A B

%(- (+ , % C@@ ,*&-,5 (+ ! + DGF % ,6 .) &6GK $&, +(& + (6 ' I$&, , !((% > (%% 4 "-27 ('- NLONLILONF8 A B

'1) +" ' .%%7-"& "+%> (2 (+ + ).%"'" "' (+ ? + ( (+ ",) ',"' ( & " "' ,8 ('- -7 ONKFMJMJII A B

0 .' +7 (',-+. -"(' A ) +-& '- + & "'"' (+, % - + ,0 6 )., 8 -"%) +$"' 6 %" -6 (&)(.' 0 %% (' %% ," ,6 & "'- ' ' ,( " -2 . ' $ + ," ' 28 ('- -7 ."% + ONHIKJIJIN A FLLOLMB

+ '-%2 0 '- D !$ % - (+ /"%% 0"-! &"'"&.& ."% .) + HFF&H "' ' +(.' '#"& -( ).+ ! , 6 "&& " "' %", 8 ('- OIMGOHHIIL8 & "% "' " ", + -ILD2 !((8 (& A B ''( ,-+. " 0 ' ) ' '- .' %(0 (+ (., (' -! ( ,- % %- ( (.-! ( 8 ('- - / '. , )+() +-" , ONNGMHKFIK8 A B + '-%2 + *."+ C@@@ -( E@@@ ,*8&-+, ( , --% & '- % ' 0"-! " % > "/ + /" 0 "' +)(+ 6 ' (%"&6 6 % ' .- 6 ( 0"-! GF & - +, ,, +( 8 +($ +, 1 ., 8 %% NLFKKJJHKG6 OFOLMOJNOK A LLFIJB

'(.'- + , % , (2, (+ ) ,-+2 ,!() "' '#"& ' )., 8 %%7 ONHHHILOKJ A LLOIJB

'& % ,,",- '- (+ 2 '-",- "' > +(.' #" (' 8 GH-! ) ,,8 "&"' , O & -( G)& ' I)& -( M)&8 ('- - ONKFJKFILF A B %

'"- + (+ + ,- .+ '- "' -(+ ONKFJKLNHJ

&"%2 8 %%7 A B

'.-" " ' (+ " ' ! "+ 4 .-2 %(' "+ & + '#"& -9%",- H2 +, 1) +" ' ('- -79 OOHILKJOIF A B '"- +, (+ + ,- .+ '-6 (( 4 (&&( -"(' / "% % ('- - ONHHGMMGMO A B '! +& ",-5 6 ! +& > 8 ! +& - , (8 ('- -9 ONOFNMHNMK>OJHHFLFNMN8 '"- +,5 "- ! ' %) +,6 ' ((+" (($ (+ ).,- .+ '- "' , (8 ('- -7 ONOFJGHMHK8 A B '((& (2, (+ (- % "' + ( "-28 ('- -7 FNIH9 HMIJONF > NH A B

., -( "% '$ ''" % /"' HM . .,- (+ +& ' G ' K )- & + (+ ('- - (.+ ' ( -+ / %, )!(' '(8OHHKOFLNLM A FFLMFHFB

(' ),-8 ('

(%2% ' (.+,= (+ '5 ,+ % 4 2)-9 GG 2,9 %% ' %.,"/ 6 19 ( 8 (' "+& ) +-.+ 7 GK-! )- & +6 GI-! -( +4 K-! (/ & + 6HFGI8 ( <, % "' )"% +"& () + -(+8 ('- -7 "(' (.+,4 + / %,6 %7 HHHIFMO6 HHHIFMN6 NNNNNNJOFL8 & "%7 !(%2% ' D3"('-(.+,8' -8"'6 00083"('-(.+,8' -8"'8 A B .1.+2 ., -( "% '$ ''" & = Q I (/ ' HM-! . .,HFGI "' J-! )-6 HFGI (/ ' 6 ,) + 4 ,-8 $ ('- %"3 -(.+ 4 + / %, + (3 % + .,- ,- ' '#"&8 ! HJIMIGH6 ( ONHHGHNFFI )., "+ ' OJHFGLIOMN8 A LMFHJB (%% ' (.+7 AA 2,5 (+ '5 ,+ %6 2)- (+ ,8MO6KFF>9 ) + ) +,(' %% "' %.,"/ 8 (.+ ) +-,7 )- & + > -( + HFGI8 "&"+(.) ,"3 6 / %. (+ &(' 28 (($ +%2: ('- -7 ! , % + / % (&) '2 A OFFG7 HFFN (&) '2 + ",- + 0"-! (/-8 ( ( (.+",& ) +-& '-B7 +"(9 ONHHGHHKFF >HHMKGHH >HOGJJHM8 & +"(D-&- 8"' A B

+&2 ( " + +.-" ,- & HFFF !"- LKFFN$& GL$&>%-+8 0-2+ 8 "+ (' "-"('6 ,2,- & 1 %% '- (' "-"(' A 1 ! ' (' 6 %-(6 '-+(6 +6 -"3B OIHLNGGNFJ A B +" 1A .-(& -" -()&( % HFGG JKFFN$& (. % ,.'+(( >,- +"' 6 )>0"' (0,6 6 >%( $"' GK$&>%-+8 A 1 ! ' (' 6 $( 2 -"6 # +(6 )-"/ - 8B OIHLNGGNFJ FMKFMILOGGJ A B % ' /1" B@@B5 KJFFN$& ' /1 HFFG' !"- LHMNL$&6 ' %1 "%/ + JHFFN$&6 ' %1 HFFG !"- KKMNL $&6 ' /1 GOOO ( $ + ' LKMNL$& >,- +"' 6 )>0"' (0,6 6 >%( $"' A 1 ! ' '2 / !" % B OIHLNGGNFJ8 A B (+ , % 5 %-( B@@G &( %5 ,"%/ + (%(.+6 KM6FFF$&6 (' ,8G6LK6FFF8 (( (' "-"('8 ('- -7 ONHINMLOIF8 A B

'+:, +.-" &'" '6 NFF6 %-(6 '6 (' 6 0" - (' + ,(' % )+" 6 (' -! ,)(,! ) 2& '-8 OOHGFNFFGF A LKMOGB


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 7:59 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Xikxonn

Amcho Avaz

5

Sorkar Setembr meren iskolamni ‘counsellors’ nemtolo

Iskolamni Bhagwad Gita xikoyat

PONNJE: ‘Student conselling scheme’-ichea khala, Setembr meren sorkar 366 madhheomik iskolam khatir 67 ‘counsellors’ ani 76 unch madheomik iskolam khatir 14 ‘supervisors’-anchi nemnnuk korunk xokta, oxem ‘Goa Education Development Corporation’ (GEDC) odheokx Shripad Patnekar-an kolloilam. “Satollean ek pautt he ‘counsellors’ iskolank bhett ditole. Ho vell pavcho na mhunn ham manun gheta, punn tem ami sod’deak proyogachea rupan (experimental basis) kortole. Mumbaicho namneche ‘psychiatrist’, Harish Shetty – hea ‘counsellors’ ani ‘supervisors’-ank proxikxonn ditolo,” oxem madheomik ani unch madheomik iskolanchea mukheleam pasot ghod-

Jabalpur: Madhya Pradesh-an BJP khala sot’ten aslolea sorkaran, raj’jea koddlean onudhan ghetolea iskolank toxench ‘madrassas’-ank Bhagwad Gita-ntleo kannio mullavem xikxonn gheupi bhurgeanchea obheaskroman (syllabus) haddunk adex dila, zaka thoimchea Muslim somazan naposonti dakhoilea. Olpsonkhentlea fuddareamni, Shivraj Singh Chouhan-cho sorkar Islamic xikxonnik kendranchem bhagvokarann (saffronisation) korunk sodtat, oso arop kelo. “2013-14 xikxonnik vorsak saun, tisrechea ani chovtechea bhurgeank Hindi pustokan, ani poilechea ani dusrechea Inglez ani Urdu pustokamni Bhagwad Gita-ntlo ek avesor (chapter) ascho,” oso adex sorkaran Agostache 1 tarker dila. Hindu dhormik borpavolli fuddem haddop novem nhoi, ani gelea don vorsam saun ‘madrassas’ Gita-vele avesor xikoit asat, oxem raj’jeantlea olpsonkhea kol’lean montri Ajat Vishnoi-n sanglem. “Konnenuch tachea vixim kainch mhunnonk na. Ani atam, venchnnuko zaunk fokt chear mhoine urlolean, ttika korpeamni vadvivadachem vatavoronn nirmann kelam,” oxem tannen sanglem. Adimsaunuch obhesakrom vevharan aslolem zalear, sorkaran novean adex kiteak dila, hachea vixim to sangonk pavlo na. Chouhan sorkarachea add

dun haddlolea ‘orientation programme’-achea vellar Patnekar-an uloitana sanglem. Hi ‘counselling scheme’ toyar korpache prokriyen Shetty-n adhar kela. Setembrache 26ver raj’jean ‘Career Information Day’ mhunn momoitole, hache vixim-i Patnekar-an jahir kelam. “Counsellor-acho dor mhoineacho pagar 22,000 rupia astolo, zalear dor eka ‘supervisor’-ak mhoineak 30,000 rupia melltole. Sod’deak, ho ud’do fokt 11 mhoinea pasot astolo, karann tankam ‘permanent’ korchea pasot zaite gozali motin gheuncheo poddtoleo,” oxem Parrikar-an thoimsor uloitana sanglem. “Gõy raj’jeantlea iskolancho xikxoupacho vell desantlea her raj’jeantlea

iskolam von unno asa, ani dor disa to sadde panch voram dovorpachea nirnnoyacher hanv thir asa, oxem

iskolanchea vaddoilolea vella sombondhit bhasabhaxe vixim uloitana Parrikar-an

Chowgule kolejintle ‘library’-intlim pustokam khoim gelim? Dexi bhasantlim pustokam nant mhonnpacheo tokrareo amcho avaz ProtiniDhi

Ponnje: Gõyant Moratti bhaxecho bhavtto unch-unch ubhot ravcho mhonn aplem sompurnn yogeodhan divpi ani Gõyant Moratti bhaxentlean disallem suru korpi Chowgule ghoranneank sombhondit aslole Chowgule kolejintlea pustoklayantlim (library) Moratti ani dexi bhasantlim mol kori nezo titlea molachim pustokam na zaleat mhonnpachem ugddapem zalam. Agost 12, hea disa puray Bharat desa sangata Gõyantui ‘library day’ vhodde umedin monoylo, punn pustokancho mog korpi Moddganvkarank mat ho Chowgule Kolejiche ‘library’-cho vixoy khupuch usko korpa sarkho zala. Moddganv xarachea modekat bhagant asloli Gomant Vidhya Niketan ‘li-

brary’ fatta-fatt vachpi Chowgule kolejiche ‘library’ kodde polletalo. Moratti bhaxentlea pustokam sangata dexi bhasantlim sumar 20 tem 25 hozar pustokam he ‘library’-int aslolim, oxem sangtat. Punn, kaim disam adim he ‘library’-intlim dexi bhaxentlim pustokam kaddun dusre suvater vhelim mhonnpachem thoim obheas korunk yeupi xikpi sangtat. Chowgule-chea kaim granth-pal (curator) hanche kodde sompork kelo tedna, tannim he ‘library’ vixim ji khobor ugddapi zalea ti sot mhonn mandun ghetli. Punn, him pustokam kaddun khoim vhelint tanchi apnnank koslich mahiti na, oxem khonti bhorit zavn tannim sanglem. 45 vorsam meren he ‘library’-cho vapor korpi nivrut zalolo xikoupi R. V Joglekar hannem mhonnlem, “Mod-

dganvchi ek girest ‘library’ mhonn sogottuch he ‘library’ kodde polletale. Kitlexech adle ‘professor’ ani ‘lecturer’ hannim he ‘library’-cho ut’tom upeog korun kaddla. Punn atam he ‘library’int Inglez bhaxentlea pustokam xivay desi bhaxentlem ekui pustok polleupak mellona. Eke ‘library’-chem vhoddponn te ‘library’-che imaroticher atthaplolem nasta, punn tantunt aslolea pustokanchea bhanddaracher asta. Eka kallar hi Chowgule kolej soinikanchea ‘barack’-ant choltali. Tedna he koleji kodde svotachi imarot nasloli, punn xikxonn mollar hi kolej khupuch fuddem asli. Punn atam hem sogllem bodlon gelam,” oxem Prof. Joglekar-an sanglem. Sod’deak he Chowgule ‘library’-int fokt xikpi bhurgeam khatir tanchim obheas korpachim pustokam soddun dus-

rim khoinchinch pustokam nant. Bakichim sogllim pustokam thoinchim kaddun vheleant. Hea vixim xrextt machiye kolakar ani xikxonn zannkar Bhiku Pai Angle hannem sanglem, xikpi bhurgeank obheasachea pustokam sangata her gineanachi goroz asta. Ani hem ginean tankam tore-torechim pustokam vachlea uprant mellta. Obheas korpachea pustokam xivay bhurgeank her pustokam dilim nant zalear, xikpi bhurgeancher onit zata.

avaz korpachi bori sond mhunn gheu,n MP-ntlea Congress pokxan tachea sorkarachi borich ttika keli. “Dhormik vostu dhormik fuddareanchea hatan soddunk zai. Xikxonnacho dorzo vaddoup hem sorkarachem karya, zativadi jahirname (communal agenda) fuddem kaddop nhoi,” oxem virodhi pokx fuddari Ajay Singhan sanglem.

Novi Dil’lin matr Congressichem mot vegllem aslem. Iskolanchea obheskroman Koran, Povitr Pustok, ani Guru Granth Sahib sarkea dhormik pustokantleanui borpavoll gheunk zai, oxem pokxachea protinidhi Meem Afzal-an sanglem. “Soglle dhorm bore. Gita-ntleo borpavolli xikoilear koslich horkot na, punn dusrea dhormantleo borpavolli poriant samil korunk zai, karann tachea udexim dhormachea nanvan zhogddeo laitat tem chukichem mhunn lokank kollon yetolem,” oxem tannen sanglem. “Ami BJP sorkarak madrassa xikxonnan misoll zaunk porvangi diunche na. Tanchean bollzobren Hindu borpavolli xikonk launk zaina,” oxem Minority United Forum-chea Maulana Ajmad Shah, hannen sanglem.

Folladik Xikxonn Koxem Aschem?

Dr. Janet FernanDes e De souza. Professor, St. Xavier’s College, Mapusa

Novea xikxonnik vorsant xallam-kolejichim bhurgim nove umedin ani khuxalkayen Novea Xikxonnik Vorsant proves kortat. Novim xikx-

okam ani novi zannvay xikxonnik vorsak nett dita ani xallechim bhurgim huxarkayen aple ikmoti pormonnem zannvayen bhorun vaddot astat. Xikxokank ek kherit zobabdari – aplea tabeant aslolea bhurgeank kosloch bed-bhav korinastana opurbayen vengounk. Dor eka bhurgeak vollkun, tanchea gunnachi topasni korun favo ti sondhi diun, dor eka bhurgeachem jivit folladik korunk eka xikxokachi vhodd zobabdari. Xalla zaun asa bhurgeanchem dusrem ghor ani aplea jivitacheo zaiteo ghoddeo tim xallent sartat. Xallechem vattavoronn xikpak sovloti dita toslem zaunk vavrat. Tumchea

bhurgeam sovem tumi vagtana godd ani mhovall utram vaprunk udar zaiat. Tumchea tonddantlim utram sodanch tumchea bhurgeanchea kallzant biradd kortolim. Tanchi zannvay ghevpachi bhuk and unch namnna mellovpacho haves tumche mogall vagnnukent tumi ximpit ravat. Borem kortat tednam xabaski diunk ani vaitt kortat tednam vellar xiddkavunk bhov gorjechem. Bhurgeamno- tumi zaun asat somazachim kirnnam. Mon laun xikop kelear ek dis somazachim porzollit noketram zaunk tumi pavtoleat. Zaite pavtti oslim utram tumchea kanar poddtolim –“xikun

konn feliz zala”? Osle vichar pixeponnache! Oslim utram uloitolo lok dusreanche huxarkayecher ani umedicher add. Somazant tankam koslench sthan na, valor na. Zata te bhaxen, odik vavrun tumchem ani tumche xallechem nanv voir kaddat. Xalla zaun asa ek zannvayechem bhanddar ani xikxonna vortem anik kainch na. Xikxonna vorvim amchi novsornni zata ani somaz novsorunk amchi akarnni zata. Aiz sonvsarant xikunk nant tankam suvat na. Ek bori nokri melltoli zalear xikun zoddloli zannvay tuka adarak pavtoli. Xikun somazant ek porzollit noketr zaunk tumcho haves zaum-di.

Avoy- bapayank povitr zobabdari asa. Tumchea bhurgeancho fuddar tumchea hatant asa. Tankam borem margdorxonn diun xikpacho valor ani mog tanchea kallzant ani monant ghott rigounk tumche huxarkayecho vapor korat. Ghorant xikpacho vell tharavun (study time) xikpachi sonvskrutay ani xist (learning culture and discipline) tumi vistarunk zai. TV, komputer khell, cholchitram ani her vostu xikpachea vellar diunk zainant. Khell gorjecho punn xikpacho vell xikpak dovorcho ani khellacho vell khellak. Zata te bhaxen ap-aplea bhurgeanchea xallechea vavrant adar korcho.

Bhurgeam vangdda bosun tanchea xikpa vavrant misoll zalear bhurgim odik xikpachem mol vollkunk pavtat ani xikpachea vavra vorvim bhurgeanche sombond aplea avoy-bapay sovem odik mozbut zatat. Aiz ami veta thoim novim-novim modam (fashion) polletanv – lhan bhurgim pasun ttuixonak vetat ani avoy-bapuy aplim bhurgim ttuixonank vetat mhonn sangun sontostat. Devan amkam 24 voram dileant tantlem ek vor amchea bhurgeam sangata, tanchea borea fuddara khatir sarunk amkam vell na zalear amchea avoy-bapayponachea karyant ami bhov fattim urtolim. Aiz

ami duddu diun mogak tullna kortanv. Punn khorem mhonnlear ami amchea bhurgeancho mog kortanv zalear tanche borabor ami molacho vell sartoleanv! Bhurgim aplea avoy-bapayam lagim ulounk soeg sodtat. Tankam ami amcho vell diunk chodd gorjechem. Dor eka ghorabeant bhurgeam pasot dorjedar vell (quality time) asunkuch zai. Novea xikxonnik vorsant sogllea xikxokank, xikpeank ani bhurgeanchea avoy- bapayank Devachea kurpen ani zannvayen bhorlolem voros anvdetam ani ap-aple kuveti pormonnem xikop kelea uprant dor eka xikpeak yes melltolench.

Bolayki

ID hospitalant dotorancho unnav Piddest GMC vo Hospiciont vetat Fonddem (AAB): Hangachem novem ID hospital suru zavn atam 7 mhoineancho kall soron gelo, torui kaim mhotvanchea piddencher ilaz korpa khatir hea hospitalant dotorancho unnav asa. Fonddem ani azu-bazucho lok zo neamit rupan hangachea ID hospitalant yetalo, to atam dotoranchea unnavak lagon Bambole Goa Medical College hospitalant vo Moddganvchea Hospicio hospitalant ilaz gheupa khatir veta, oxem ugddapem zalam. Tech porim kallzachea ani ‘brain tumour’ hea gombhir piddencher lokak ilaz ghenvche khatir ek tor GMC-int vo her khasgi hospitalamni vechem poddta. Hem sogllem barkayen pollelem zalear, sorkaran Fonddem talukeant itlem vhoddlem hospital bandlam asonui, hangasor dotorancho unnav aslolean

piddest yeun porot vetat ani hem ID hospital piddestam vinnem rikami zaloleam asa. Hea novea hospitalacho buniyadi fator bosoupacho dobazo adlo amdar Ravi Naik hachea karyakallant 2007 vorsa zalolo. Hea hospitalachem bandkam poryan Ravi Naik ghor montri aslo tea kallant zalolem. Punn hea hospitalachi ugtavnni mat gelea vorsa BJP sorkar Gõyche sot’ter ailem tea vellar zali 19 Dezembr 2012 vorsa zali. Hea hospitalachea ugtavnne dobajea vellar Gõycho bholaike montri Laxmikant parsekar hannem hea novea ID hospitalant soglle torecheo suvidha ani sovloteo astoleo mhonnpachem axvason dilolem. Punn Parsekaran apnnem dilolim axvasonam azun meren purnn kelolim nant. Lhan-lhan piddemni gi-

raslolea lokacher hea hospitalant ilaz zata. Konnakui gombhir rupachi pidda zali zalear, te piddecher ilaz korunk hea hospitalant dotorancho unnav asa. Taka lagon hea hospitalant gombhir rupanchea piddencher ilaz ko-

runk yeupi lokache khupuch halaval zatat mhonnpachem nodrek ailam. Kallzacho atak ailolea mon’xank fuddlo ilaz gheunk Fonddem thavn Bambole vhorta astana taka vatteruch mornn yeupachi xok’keotai asta. Atam 108 hi ambulance seva aslolean piddestanchi thoddi-bhov oddchonn sutton veta. Toruipunn khup vellank hi 108 ambulance seva goroz tedna lokak mellona. Taka lagon bholaike montri Laxmikant Parsekar hannem he gozalicher lokx ghalchem ani goroz te ‘expert’ dotor hea ID hospitalant bhorti korche, oxi magnni hangachea lokamni hea batmidara kodde uloitana kelea.

Gõyant 37 bailam pulisank ‘anaemia’ Ponnje (AAP): Gõychea pulis khateant aslolea pulisancher tanchea kamancho aslolo dobav (pressure), kaido ani suvevostha rakhtana zata ti dhanvpoll, haka lagon choddxe pulis zanv te magir dadle vo ostoreo, aple khasgi bholaikecher khupuch durlokx kortat mhonnpachem ugddapem zalam. Hea khatir Gõychea pulis khateache Ponnje aslole mukhel kocherint gelea sumanant khateant vaurpi pulisam khatir ek bholaike xibir (police health camp) ghoddun haddlem. Hea xibirant bailam pulisanchi topasnni keli tea vellar, 37 bailam pulisank ‘anaemia’ asa mhonnpachem

spoxtt zalem. Hea pulisanche bholaike topasnne xibira khatir ‘Franco India Pharmaceuticals’ he vokhdam toyar korpache komponi ani ‘MSD Pharmaceuticals’ hannim bailam pulisam modem ‘haemoglobin’-achi topasnni keli. Tantunt 37 bailam pulisank favo tea promannan tanche kuddin ‘haemoglobin’ na mhonnpachem tanche rogtachi chanchnni kelea uprant nodrek ailem. Pulis khateacho voizuki odhikari (police medical officer) Dr. Dattaprasad Nagvekar hannem ‘anaemia’ zaloleank goroz te upchar korun vokhdam dilim, ani ‘haemoglo-

bin’-achi topasnni korunk don mhoineam uprant porot ek pavtt hea bailam pulisank apoileant. Hea voizuki xibirak ‘Franco India Pharmceuticals’acho Prakash Kapse, Amit Mandrekar tech porim Yogesh Kulkarni ani Gõychea pulis khateache mukhel kocherintlea pulis odhikareamni aplo sohokar dilo. Don mhoineam adim Manipal hospitalache votin Gõychea pulisanchi topasnni korpa khatir ek khas bholaike xibir ghoddoun haddlolem. Sod’deache sthitint pulisanchi ‘diabetes’ chodd topastat, ani tantunt pulisanchea mukhel odhikareancho aspav asa.

Xarantlea bhurgeam modem ‘foot and mouth’ duens Ponnje: Zaitea nogramni toxench Vasco, Moddganv ani Ponnje hangasor poriant ‘hand, foot and mouth’ duensiche kexi fuddem soronk lagleat, ani hea duensachim lokxonnam vocho meren lhan bhurgeanche vhoddil chintest astat. Hea duensak sampoddloleancho sarko ankddo mellona, punn hea duensak lagon khas korun iskolak vochpi bhurgeancher porinnam zala. ‘Goa Medical College (GMC) and hospital’ak hea sombondhan kainch kexi yevnk na. Punn kaim khasgi dotoram lagim, kaim kexi ailolea vixim kollon ailam. Don te dha vorsam pirayechea bhurgeam mozgotim hem duens zaupache promann chodd asa. Duensachea vellar suko tallo, jevnnachi ruch vochop, fodd yevop ani vitt yevop, hea sarkim lokxonnam distat. Hem duens rokddench ximpoddta ani mon’xam modem somporka vorvim ximpoddta. “Bhurgeancho ekamekam borabor sompork zalear pasun tem duens fankarunk zata,” oxem eka dotoran sanglem. “Hea somoyar bhurgeank ghora kodden dovrun tankam portun-portun tanche hat dhuvunk lavop ek boro upay asa,” oxem anink eka dotorachem mot aslem.

Tonddan fodd ailolean, jevonn jevpak zaina zalear favo tea promannan ‘liquid food’ gheunchem. Hem ek holkem (minor) duens aslolean, kaim disamni vo eka satollea bhitor tem borem zata. Sod’deak choltolea pavsallean chodd promannan kexi nond zaleat.


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 8:00 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Parrikar bab, tumcheo yevzonno lokak pavum-di

Mog ek zhor zantuntlean fokt boreponn vhanvta - Croft M. Pentz

AMCHEM MOT

Tiatrist ani Rajkornni 15 Agost 1947 hea disa Bharot des svotontr zalo. 26 Janer 1950 hea disa Bharot des ek ‘republic’ mhunn jahir kelem ani tea disa amkam Bharotachi Ghottna (Indian Constitution) favo zali. Bharotache Ghottnen nagrikank zaite hok dilole asa ani tantuntlo ek hok mhollear ‘Right to Freedom of Speech and Expression’. Dusrea utramni Bharotachi Ghottna amkam kitem dista tem bhiyenastana ulovnk ani sangonk meklleponn dita. Punn hem meklleponn vaprupak moriada (limit) asa. Hea hok’kacho vapor (use) ami moriad moddun naka zalolem, dusrea nagrikachea hok’kacher add veta tosle vo dusreachem khasgi jivit bodnam’ korpa sarkem ulovp vo sangop kelem zalear Bharotache Ghottnen dilolea ‘Right to Freedom of Speech and Expression’ hacho ami goirvapor (misuse) kortanv mhunttlear fott zanvchina. Halinch ghoddlole ghoddnnecho il’lo niyall korumia. Francis de Tuem hea tiatr kolakarak Verna-che pulisen okosmat ottok (arrest) keli. Hi khobor varea porim ak’kem Gõy bhor zali. Francis de Tuem ho ek oslo gavpi asa zannem pollennaranchi xabaski mellovn ghetlea. Hech tache ‘popularity’-k lagon taka pulisen ottok kela ti khobor zogllavnnea porim zonn eklea tiatr mogyeachea kanamni pavli. Tiatr pollennarancho avoddto kolakar zalolea karonnak lagon taka pulisen dhorlo he ghoddnne vixim zaitea toramni khobro posorleo. Konn mhunnonk lagle ki Francis de Tuem rajkornneank tasta mhunn taka dhorlo. Anik konnachem mhunn’nnem aslem ki Micky Pacheco-k fuddem kaddun mukhel montri Manohar Parrikaran hi bhangodd kelea astoli mhunn. Kaim zannachea tonddantlean oxem-i aikonk ailem ki Francis de Tuem hachem ‘politician’-ank tasop xime bhair zata zalear thodde mhunnonk lagle amchea tiatristamni ‘Right to Freedom of Speech and Expression’ hacho khoro orth kitem to obheas korpak zai mhunn. Khoreponnim Bharotache Ghottnen ‘Right to Freedom of Speech and Expression’ ho hok nond kelolo asa to amcho ek bunhadi ‘fundamental’ hok zavn asa. Khoincheach rajkornnean hea hok’kak damun dovrunk zaina. Heach khatir nhoi fokot rajki fuddareank punn sadea nagrikak porian to hok vaprunk bhag’gea asa. Ani heach hok’kacho faido ghevn amche tiatrist bhavui tacho bhorpur faido kaddta ani lokam modem zagrutay nirmann korta hem amchean visronk zaina. Punn hea ‘Right to Freedom of Speech and Expression’ hok’kacho faido ghevn kitli pasun ttika korchi? Ho ki mhotvacho prosn asa. Ghottnen je hok amkam dilea tancho ami vapor (use) korpak zai goirvapor (misuse) nhoi. Hacho orth mhollear ghottnentle hok xima rakhun vapurtolo zalear te vapurtana ami ti xima (limits) par korunk zaina. Dekhik zoritor ami eka rajki fuddareachi ttika kortanv zalear tachea vavrache pod’dotichi ttika korum yeta, tannem jahir kelolea yevzonneanchi ttika korum yeta, to aplea rajki ud’deacho (post) goirvapor korta tachi ttika korum yeta, punn tea rajkarnneachea khasgi jivitachi (private life) ttika korop mhunnchem ‘Right to Freedom of Speech and Expression’ hea hok’kachi xima par korop. Amche tiatrist ‘Right to Freedom of Speech and Expression’ ho hok vapurtana moriadiche xime bhitor ravon to vapurta kai? Dekhik mukhel montreak vo khoincheai montreank vo khoincheai rajki fuddareank tanchea karyachi koddok utramni ttika kelear lokxayen visvas aslolo monis kednach tiatrist chukle mhunnchona. Punn zoritor ami mukhel montri vo montri vo rajki fuddari hanche fottu nhoi te suvater chittkavn tanchim khebaddam kelim zalear mhoje nodren jerul ami amkam dilolea hokacho bong kortanv. Oxem aikonk yeta tea pormonnem Francis de Tuemk pulisen ottok keli ti tannem rajkornneachi ttika korun kantaram mhunttlim mhunnon nhoi. Sangtat tea pormonnem Francis de Tuem hannem machier ravon ek bhaxonn (speech) kelem khoim ani tea bhaxonnan tannem Bannavelecho amdar Micky Pacheco hachi ttika keli ani teach borobor tachea bhurgeam vixim jem kitem sanglem tem khub zannank borem dislem na khoim. Kantar mhunnop vo bhaxonn divop ‘Right to Freedom of Speech and Expression’ hea kaideache nodren tancho orth ekuch. Francis de Tuem hannem jem kitem Micky Pacheco hachea bhurgeam vixim uloilem tem ‘deformation’ zata ani taka lagon Micky Pachecon tacher ‘deformation’ kes ghalun Francis de Tuemcher karyav korunk zatali. Punn hi karvay zata mhunnosor khub kall lagta. Ani teach khatir anik ek ‘section’ jem Francis de Tuem-k lagu kelem tem mhollear ‘extortion of money’ zaka lagon sompeponnim eka mon’xak ‘arrest’ korunk zata. Je porim Francis de Tuem-k pulisen ‘arrest’ kelo tantun mat rajki probhav asa hem spoxtt zalem. Auchituch nattki pod’dotin taka ‘arrest’ kelo, hacho orth oso zata ki Francis de Tuem ek vhodd nixttur opradhi aslo kai? Khuneank (murderers) ani bolatkareank (rapist) pasun itle taktiken pulis ottok korina, punn Francis de Tuem hacher te ritin karyav keli dekhun puliseche kornnecho dubhav lagta. Amkam dista tea pormonnem rajkornneamni apli rajki xokti vapurtana ani tiatristamni aplo ‘Right to Freedom of Speech and Expression’ ho hok vapurtana xima bhitor ravonuch vaprunk zai. Tiatramni rajkornneanchi ttika korpachi komi zanvchina, kiteak to tiatristancho hok asa ani teach borobor tiatr pollennarank tem khub avoddta. Punn hi ttika xime bhitor ravon zavpak zai. Tech porim amchea rajkornneamni, jedna te bhovxik jivitan (public life) asa tea khatir ttika (criticism) sonspachi sonvoy korpak zai. Aplea lagim rajki xokti asa mhunn ticho goirvapor korun Ghottnecho okman korcho nhoi. Rajkornneamni xime bhitor ravon apli xokti vapurlear khub boreak poddtolem. Kiteak kitli-i rajki xokti vapurlear rajkornneachi ttika tiatr machier unni zanvchina, urfattench rajkornneamni aple xoktecho goirvapor kelear te tiatristank odik mhotv ditole ani tankam odik ‘popular’ kortele zoxe porim aiz Francis de Tuem-chi ‘popularity’ mollbak tenklea mhunttlear fott zanvchina.

6

vIncy QuAdrOS

Mhalgoddo lekhok Somaza mukhar ek prosn asa. Lokachem kolyann sorkaran kiteak korunk zai? Sorkaracheo yevzonno yeunche adim lok aplea cheddvank logn kortalo. Old Age Pension mellunk lagche adim zannttele sukhan jiyele. Iskolak vochunk sorkari bosi vor orthik adar diunche adim hozaramni bhurge xikun voir sorle. Oxeo zaiteo yevzonno asat zanchi goroz nasli punn sorkaran teo ankhleat mhonn lok faido gheta Yevzonnam xivai sorkarachem xanneponn cholona. Dekhun protek sorkar lokak pixe korunk vo apunn aple porje pasot kitem tori korta mhonn dakhounk yevzonno ankhta. Teo chalik launk tea tea khatea kodden dita. Sorkar poixe khoinche haddta tem pollevpachem kam’ tea khateachem nhoi punn jednam tem khatem

poixam vixim chint’ta tednam teo yevzonno padd poddtat ani rakhun dovorlolo poiso ek tor tosoch poddun urta vo porot veta. Kendrant eka pokxachem ani rajyant dusrea pokxachem sorkar asta tednam kendrachea yevzonnacho choddso konnak labuch mellona, hem chitr Gõyant spoxtt dista. Sod’deacho Mukhel Montri Manohar bab Parrikarachem ek borem dista. To yevzonno ankhta ani teo yevzonno chalik launk khorxeta. Punn kitlea zannancher mhonn to lokx dovortolo? Tem lokx tea tea khateantlea odhikarean dovrunk zai. Punn to odhikari chint’ta apnna kodden diloli yevzonn puraiponni chalik laili zalear sorkar khoinche poixe haddtolo vo lokak kitleo-i yevzonno lagu kelear titlench tem. Dekhun yevzonn mukhar vochunk to moryada ghalta. Naka zalole kaide kaddta, naka zalolim formam toyar korta, avghodd otti ghalta. Proxaskiy addkholl nirmann korta. Nikal, yevzonn lokam meren pavona ani lokachem kolyann zaina. Hi sorkarachi vo odhikareachi mokh vhoi? Somaza mukhar ek prosn asa. Lokachem kolyann sorkaran kiteak korunk zai? Sorkaracheo yevzonno yeunche adim lok aplea cheddvank logn kortalo. Old Age Pension mellunk lagche adim zannttele sukhan jiyele. Isko-

lak vochunk sorkari bosi vor orthik adar diunche adim hozaramni bhurge xikun voir sorle. Oxeo zaiteo yevzonno asat zanchi goroz nasli punn sorkaran teo ankhleat mhonn lok faido gheta. Punn ho faido kaddunk patr zaunk kitleo uttaboxi kaddcheo poddtat tem sorkar khoim polleta? Aplem proxason lokak pillun khata tem sorkarak khoim dixtti poddta? Orzanche dhall kochereamni poddun astat, Amdar montream kodden boreponn dovrun asat te dobrad-tibrad faido kaddtat. Ekach ghorant kitleoch yevzonno pavtat ani nant tankam ekui na, 800 iskolachea bhurgeank ek bos ani 40 bhurgeankui ek bos. Apnnem akhloleo yevzonno tharavik lokak pavleat kai na hacher sorkaran gombhirtayen vichar korpachi goroz upraslea. Hanv mhonnina sorkaran yevzonno ankhcheo nhoi mhonn. Somazant kitlech prosn poddun asat, te suttave korunk yevzonno ankhunk zai. Dekhik Gõyant komunidadichi itli zomin poddun asa, tacher konn tori bekaidexir khobzo korun asa, vo konnem tori naddkam korun ti aplea tabeant korun dovorlolea, vo khali poddun asa tacher internet-a velean poisul’lea duddvamkaranchi nodor bhonvta, ti zomin ghorant nhidunk mellona toslea kuttumbank kiteak dinant?

Gõyant kitle bhaile lok kama nimitan yetat, tankam mat apleak venchnnukam vellar faido zaunk Gõycheo zomini rokddeoch melltat ani Moti dongra sarki poristhiti nirmann zata. Gõyant 20 point programme ankhun lokak ghoram vo zage dile, tea kitleach lokam koddem adinch ghoram asat tanchi chovkoxi konn kortolo? Kaim dis adim Gõychea sorkari kam’daranchi ttokkevari ailoli ani oxem disun ailam ki protek 27 mon’xam fattlean eklo sorkari nokrek asa. Hatunt ekekleache purai kuttumb sorkari sevent asa zalear thodde aplea ekleak tori sorkari nokri mell’lear puro mhonn pãy zhoroitat. Manest Parrikar bab, fattle venchnnuke vellar tunvem utor dilolem hacher vichar kortolo mhonn punn tujem sorkar anik kitleoch nokreo nirmann korun ti ttokkevari 25-acher vhorunk sodta, tednam ‘kuttumbant ek tori sorkari nokri’ hem dhoronn chalik lavun goribachem kolyann korxi? Sorkar mhonntolem apnnem yevzonno ankhleo, teo chalik lavpachem kam’ odhikareanchem. Manest sorkara! Tujeo yevzonno chalik lavpi odhikari air-condition rumant bostat tankam proteokx lokam meren dhadd. Kaim dis adim ek ankddo bhair sorlo. Sorkari yevzonno choddxeo gram sevokam

vorvim lokam meren pavtat. Saxttint unnech 60 ttokke ponchayoti gram sevok nastana choltat. 30 ponchayotintlea 16 ponchayotink gram sevok nant. 8 ponchayotik gram sevok fokot ordea disak yetat. 5 ponchayotint gram sevok sumanak ek pavtti yeta. Oxe poristhitint yevzonno lokam meren pavtoleo? Hea bodla ponch vangddeank visvasant ghe, tankam kitem-i bot’te jahir kor. Gram sevok BDO-k report kortat te ponchayotikui report korunk zobabdar dhor. Proxasonacher lokx ghal. Sorkaran jahir kel’leo kitleoch yevzonno kagdacher dixtti poddtat. Teo chalik lavunk Dil’lik thaun odhikari vhorum nakat, sthanik huxar mon’xank borea pagaran aspaun gheyat oxem UPA-chi odheokxa Sonia Gandhin soglea rajyank ulo marla. Sorkari yevzonno lokam khatir asat, Teo lokam meren pavum-di. Parrikar bab, sorkari yevzonno koxeo lokam meren pavonant haka zap sodlear tunvench. Kiteak Baina nivoll korpi tunch. Atam Moti dongor nivoll korunk mukhar sorla to tunch. Oslem dhaddos korpi rajkarnni amche koddem nant. Dekhun tuka ami chepem kaddtanv ani Gõy proxaskiy nodren nitoll nivoll zaun gorib lok tujea kolyannkari yevzonnanche khore labdharok zatole mhonn ast ballgitanv.

Rostea Poros Mansiktayek Chodd Surokxa Zai MArcOS GOnSALveS

Onnbhovi lekhok Onvdum vorsa Janer te Julay meren rostear zalolea opghatant sumar 143 zannank moronn ailam. Hatuntle 30 zann rostear cholun vochpeancho aspav asa. Toxench rostear opghatant moronn yevpeam modem zantteanchi sonkhea vaddpak laglea. Onvdumche ankddevari promann dor 36 voram uprant rosto opghatant moronn yevpachi ghoddnnuk ghoddta. Tea disa mhozo ixtt chodduch khuxal dislo. Ekuch karonn aslem; taka mottorsaikol choloupacho porvano (license) mellil’lo. Punn mottorsaikol choloupacho porvano mell’lo mhunn tantun ojap koslem? Ho konnui prosn korunk xokta. Ojap asa. Mhozo, to ixtt fattlim 18 vorsam thavn mottorsaikol choloita. Apli svotachi. Bhavachea nanvacher tannim ti mottorsaiko ghetloli. Punn hea 18 vorsamni ‘licence’-a bogor to mottorsaikol choloitalo. Jivan akantacho aslolean taka kednach, khoincheach yeradari pulisan addaun porvano

dakhoi mhunn sangunk na. Halinch taka opghat zalo. Ani tednach tache kodden mottorsaikol choloupacho porvano na mhunnpachem koll’lem. Uprant talanv hatant poddona borobor tache dolle uktte zale. Tea uprantuch tannem ‘licence’ kaddlem. Dor vorsa promann onvdum pasun Gõy yeradari khatean (Goa Traffic Dept) ‘rosto surokxa soptok’ pall’lam. Fattlim panch vorsam thavn hi karyavoll cholta. Vorsantlean ekdam sat te att dis hem soptok palltat. Toxem polloupak gelear ‘palltat’ hea utraveleanuch he karyavollicho odmas gheum yeta. Amcho konnui melo vo sonvsarak ontorlo zalear tachea ugddasak dukh dhorpachi ami rit kortanv. Melolea mon’xacho dis ba palltat. Mhonnge ‘rosto surokxa soptok’ hivui oxich ek dukh pallpachi karyavoll zalea. Toxem, he karyavollicho kainch boro porinnam zaunk na oxem na. Punn jea promannan porinnam zaunk zai toso zaunk na hi khontichi gozal. Onvdum vorsa Janer te Julay meren rostear zalolea opghatant sumar 143 zannank moronn ailam. Hatuntle 30 zann rostear cholun vochpeancho aspav asa. Toxench rostear opghatant moronn yevpeam modem zantteanchi sonkhea vaddpak laglea. Onvdumche ankddevari promann dor 36 voram uprant rosto opghatant moronn yevpachi ghoddnnuk ghoddta. Zokhmi zavpachi ghoddnnuk ghoddpi opghatancho ankddo mat vegllo asa. Nem moddpeank talanv divpacheo kexi xekddeancher pavleat. Rostear gaddyancho ankddo vaddot

chol’la, dekhun margdorxonnachi goroz asa. Toxench he khep rosto surokxa vixim vidheartheancher lok kendrit korpachi mokh asa oxem yeradari khateache sonchalok Arun Dessai hannem halinch ek vidhan kelolem. Vidhanam ani karyavolli korop hem fokot vellapurtench asta, hem vegllem sangpak naka. Punn protexant ji gozal zaunk zai tacher gombhirtay nam hi khori poristhiti asa. Hi goroz mhollear, rosto surokxa nhoi tor rosto nema vixim nagrikachi mansiktay bodolpachi. Ani hi zapsaldarki fokot yeradar khatea itlich gaddyeo choloupeachi-i asa. Mottorsaikol vo gaddi choloupa khatir porvano kaddpache toyarent astana yeradariche nem xikpacher kuskutta itlem porian lokx dinant. Lokx dilem zalearui tem fokot ‘licence’ melloupa purtench asta. Ekdam ‘licence’ mell’lem magir lai yeradari nemak xenddi osli poristhiti zalea. ‘Licence’ divpi yeradari khateache odhikari he gozalicher gombhirtayen lokx dinant, hemvui titlench khorem. Sod’deache yeradari (traffic –RTO dhorun) yeradari nema vixim xikxonn divpa poros yeradariche nem moddpeank talanv divpacher chodd bhor ditat. Soglech khep talanv dilo mhunn bhirant lagta oxem nanch nam. Velean talanvache poixe pulisanchea tonddar xevttun vochpi-i titlech dhaddosache astat. Magir rosto surokxa zatoli koxi? Talanvam poros yeradarichi xist ballgupi mansiktay chodd gorjechi asa. Poir heach rosto surokxa soptoka nimtan Moddganv ek mirvonnuk zaloli. Mirvonnuk sokallim 10.45 vorancher suru zavpachi asli. Punn ordemvor usram suru zali.

Mirvonnukent sogle vidheartich asle. Babdde ordemvor poilinch yeun ube asle. Hatant toktte ani potrokam ba gheun. Punn Mirvonnuk suru korpa khatir apoilolo manest ordemvor usram ailo. Ho manest Gõychea yeradari khateachoch uchlea podavelo odhikari aslo. Mhonnge nem konnak lagtat ani konnak nhoi hacho odmas gheupacho. Rosto surokxa vixim zagrutay zaich. Punn chodd goroz asa ti mansiktayechi. Ji amchean nam. Rosto fokot mhoje khatir nam, tacher heranchoi odhikar asa, mhoji gaddi vo mhoji mottorsaikol meklleponnan choloupacho odhikar asa tosoch herankui to asa, hanvem gaddi vo mottorsaikol choloitana keloli be-xist herancho jiv dhokeant ghalunk xokta, rosto fokot mottorsaikol vo gaddiam khatiruch na, tacher cholun vochpeakui tacher odhikar asa, yeradariche nem herankuch nhoi tor mhaka-i lagtat adi adi gozalinchi zanniv mansiktayek xist ghalina te meren kitle-i talanv dile vo rosto surokxa soptokam kelim mhunn opghat zaupache thambche nant. Opghatant mornnam yevpachim bond zavchim nant. Rosto surokxa pallche poros yeradari vo rostea vixim mansiktayek surokxa dili zalear rostea sombondit khubxe prosn suttpak xoktat. 18 vorsam porian ‘licence’-a bogor mottorsaikol choloupachi palli pasun yevpachi na. Aiz hansun vheloli gozal faleam moronn haddpak xokta, itli tori bhirant amche mansiktayek gheunchich poddtoli. Hi bhirant man’neo korop mhollearuch mansiktayek surokxa divop, oxem mhojem tori mot asa.

mukhamollar khoxechem kirnn haddunk. Tim eksurim nhoi, bhair konn tori asa tankam xabaski ditolo, tanchea yesak donui hat ektthaim korun tallyeo martolo mhunn. Ho amcho mog, sohokar tankam vhodd avhan zavn ravtolem tannim aplem jivit fuddem vhoronk. Tor mhoji vinonti zavn asa sogllea Chinchonnkar bhavam bhoinnam lagim, tech porim sorvbhonvtim aslolea ganvchea bhav bhoinnam lagim, zoxe porim Bannavle, Varca, Orlim, Carmona, Assolna, Cuncolim, Navelim ani heram ganvchea lokahan porian Agostache 18ver 2013, donparchea 2 vorancher ektthaim zavnk Chinnchonnche igorjechea moidanar onath bhurgeancho khell pollovnk, tankam xabaski divn tanchi urba vaddovnk. Joe Menino Do R. Furtado (Joe Meny) Sarzora, Gõy

vem vachlo. To mhuntta ‘Maim Tuka Khoim Sodum?’ hea tiatracho digdorspi poiloch mhunnon tiatrachea itihasant podd’dde vaprinastana tiatr dakhovpak. Punn mhaka ugddas asa tea pormonnem Vascocho Sorgest Nelson Alfonso hea tiatristan poilech pavtt osli ghunvti machi ghoddun haddloli. Tannem to aplo gazlolo tiatr ‘Dolorosa’ osle machier dakhovn, tiatr pollennaranchim kallzam jiklolim. Nelson bab vevsayen ek ‘welder’ zalolean, tannench fuddakar ghevn, osli machi magir ti ‘triple’ zanv vo ‘double’ zanv, toyar keloli mhunn sangtat. A. J. Fernandes, (Jafdes Kunkolkar) Cuncolim, Gõy

ona. Adim tankam TV, mobile, xikop naslem punn tim huxear ani budvont aslim. Zaitim vorsam duens nastana jiyetalim, punn aiz sogllem portem zalam. Zaitem sudharop zalam ani zait asa. Soglleam lagim poiso asta, adlea bhaxen thoddo vell Devak konn diunk sodinant. Sogllem ‘fast’ ani poixe dilear sogllem mellta. Adim amchim zanttim ghottmutt aslim. Pez amil jevun, kednach chodd duent poddo naslim. Devachea moga pasot Dev tankam sodanch sambhallta tanchea zantteponnar khoro Devacho bhavart tanchea sovem aslear. Aiz zaitim amchim xapay xamay ghorant zaitem dukh sonstat dekhun azilamni pavlim. Zantteponnar konn konnank pollovnk sodhinant aplea sonvsarak lagun xapay xamay-k visronk pavlim, punn thoddim asat tancho zaito sambhall kortat, dekhun Dev tankam dobradan farik korta aplea zaitea denneam vorvim. Dekhun amchim magnnim xapay xamay-cho bhurgeamni sodanch mog korun tankam khuxal dovrunk. Natividade de Sa Canacona, Gõy

LOKMOT ‘Inter-Orphanage’ khell John Paul Foundation (sports) Diocisan sonvstha, Union of Chinchinnim Villagershanchea adharan ghoddun haddta ‘All Goa Inter-Orphanage Football Tournament’, Agostache 18ver 2013, igorjechea moidanar Chinchinnim, donparchim 2 tem sanjechim 5 voram porian. Hem zavn asa dusrem voros, hea onath bhurgeancho futtball tornament ghoddun haddtat Chinchonnchea moidanar. Konn te onath bhurge? Hacho zabab konn mon’xeam lagim na fokt Dev zanna. Onath ‘ashram’-ache vhoddil vavurtat tea bhurgeank soglli modot, xikop ani khuxalkay diunk. Tea ‘ashram’-achea chear vonttim bhitor tim astat tor tim purnn khuxal thoim astat kai? Amchea modlim kaim zannam kheritponnim vell mellta tednam onath bhurgeank ‘ashram’-ant bhett diunk vetat. Aiz tim bhurgim amchea modekat yetat. Amcho chodd nhoi zalear thoddo punn kaido zavn asa tea onath bhurgeanche khuxalkayen vantto ghevnk, tankam sohokar, urba ani mog dakhounk, tanchem eksurponn pois korun tanchea dukhi

Tiatrantli ‘Revolving’ Machi

Tumchea 27 Julay tarkevelea satolleacher tiatr machier hea vibhagant, Bab J. P. Pereira hacho tiatr niyall han-

Xapay ani Xamãy

Xapay ani xamaycho soglleak ho dis dobajean pallit aileat. Zaiti khuxalkay zantteank polletoch hea disak soglleank amkam bhogta. Devan tankam zaitim vorsam bholayki favo keli dekhun Devak argam. Amchim xamay xapay adim zaitim xetam roitalim ani sogllim ekvottan ravun khuxal jivit jiyetalim, tem aiz dis-

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 8:00 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Modi-k ‘House of Commons’-achem amontronn London: Britainchea khasdar Barry Gardiner-an Gujarat-chea mukhel montreak “The Future of Modern India” vixoyacher ulovop korunk amontrit kela. Ani hea amontronna vangdda, 2002 Gujarat riots zalea uprant Modi-cher ghatloli eka dosoka voir somoyachi bondi kobar zatoli. “Narendrabhai tache pillgentlo sogllea von chodd vell mukhel montri mhunn sarpi montri zaun asa. Toxench, Britain-chem Bharatachea sogllea raj’jeam poros chodd FDI aslolea raj’jeacho mukhel montri zaun asa,” oxem Gardiner-an sanglem. “Modi Bharatacho fuddlo prodhan montri zaunk pavta vo pavona zait, punn to Bharata-

cho probhavit (influential) rajki fuddari mhunn konnacheanuch nakarunk zaina. Heach karann, Bharat fuddaran koxem aschem hache vixim tachem mot UK ani Europe-ak mhotvachem asa,’ Gardineran fuddem sanglem. Modi-k ‘House of Commons’-a bhett diun khas venchlolea unchlea kasdaram khatir, adhunik Bharat

Bhiknnam khal’lolean lhan bhurgeak ‘heart attack’ ailo

koso ascho hache vixim ulovop korunk amontrit kelam. “Sonvsarbhorchea zaitea rajkornneank hanv mevlam, ani mhaka mevlolea sogllea rajkornneam modem hanv taka unchlo ‘rank’ dita,” oxem Gardiner-an sanglem. Modi Bharat cholounk yogeo asa, hacher vichar kelea uprant, “Gujarat-acho akar UK vo her dusrea Europe-chea desa itloch asa. Udorgot haddun tannen tachea raj’jeak unchlea p a n v d d e a r pavoilolean, taka UK vo Europe-chea dusrea desacho mukheli mhunn pollevop sompem asa,” oxem Gardiner-an sanglem.

Mumbai: Bhiknnam khatokuch eka 2 vorsam pirayechea cheddeak ‘heart attack’ ailolo, mhunn khobor mevloli. Gelea mhoineachea 30 tarker, bhiknnam khatoch svas gheunk tras zaunk laglolean, Krishna Yadav-ak Seven Hills Hospital-an vhelea uprant hi ghoddnuk ghoddloli. Thoimsor, dotoranche eke ‘team’-in rokddech ‘tests’ kele, ani tea bhurgeak ‘heart attack’ ailolo ani taka dekh-rekhachi goroz asa, oso tannim nikal (medical conclusion) dilo. “Anink oddchonneo vo ‘cardiac arrests’ zaina zaunk, ‘Neo-Critical Care Specialists’-amni taka ‘ventilator’-ar dovorlolo ani fuddle ‘tests’ gheunk ailole,” oxem hospitalachea ‘consultant ENT specialist’ Ashwini Kumar Mehta-n sanglem. Bhurgeachea svas gheupache vatten (airway) kaim bhiknnanche kuddke xirkololea karann taka svas gheunk tras zatale, oxem hospitalan kelolea ‘scans’am udexim kollon ailem. “He kuddke donui ‘lungs’a kodden vochpi varo (air-

flow) addaitale, ani haka lagon taka ‘hypoxia’ zalem – mhunnlear mendduk (brain) komi promannan ‘oxygen’ pavop. Hakach lagon ‘heart attack’ zalo,” mhunn Mehta-n spoxtt sanglem. “Prosn vollkhun ghetlea uprant, Bronchoscopy korun tem sarkem korop dusrem karya aslem,” oxem ‘consultant paediatrician’ Uday Nadkarni-n sanglem. “Tachea vorvim, bhiknnanche kuddke ami kaddle, ani portun ek pautt bhurgeak meklleponnim

svas gheunk mevlem,” mhunn Nadkarni-n fuddem sanglem. Hi ghoddnuk ghoddtoch sumar 15 disam voir sarlea uprant, Krishna-cho bapui Satyapal Yadav ani avoy Guddidevi, aplo cheddo boro zalolea karann susegad asat. Dantamni vadd zata tea vellar, lhan bhurgeank chabpak zaina toslim khannam diupache bhirante vixim, hea ghoddunukek lagon tori lokam modem zagrutay nirmann zaunk zai, oxem Nadkarni-n sanglem.

INS Vikrant 2020 poryant vevharan ghalcho na Kochi: Bharatachem poilem ‘indegenous aircraft carrier’, INS Vikrant, atam tharailam tea pormonnem -2018-an ‘navy’chea tabeant dilea uprant poriant, 2020 meren zhuzak vochpa khatir toyar ascho na. Hea 40,000 tonne carrier-ak vhodda promannan ‘weapon’ ani ‘aviation trials’ gheunche poddtole, ani ti ‘fully-operational’ mhunn jahir korchea khatir tacher ‘supersonic fighters’-anchea ‘take-off’ ani ‘landing’-achem

porikxonn zatolem, mhunn sutramni kolloilam. Ani yeta tea 15 vorsanchea kallan 3 lakh kotti rupia von odhik khorch korun sovkasayen apli ‘blue-water navy’ bandun haddta. INS Vikrant-achi progoti sovkasayen zata asot, punn tachea ukttavnne udexim, itlea vhodd ‘carriers’ bandpak xokpi Bharat – chear desanchea, mhunnlear Russia, UK ani France sarke des aslolea ‘exclusive club’-an bhagidar zala. China-n, gelea

Dadlean 7 vorsanchea cheddvacho ‘train’-ir bolatkar kelo

Bilaspur: Chhattisgarh-an Bilaspur hanga ‘Howrah-Kurla Express train’-icher eka onvollkhi dadlean sat vorsachea cheddvacho bolatkar kelo ani tachea uprant taka 10 rupia diun taka ‘railway station’-ar soddun povlo, oxem pulisen sanglem. Punn, tacher ‘train’-ir vo her zageacher bolatkar kelolo hea sombondhan cheddvan kelole dave khore asat vo na hachea vixim sod launk pulis proitn kortat. Karann, tem Kotwali pulis chovkechea

Bhakt Kanwarram Market-a lagim gombhir stithin mevlolem. Tache ghaye gombhir asle ani rogot vhanvtalem, ani taka Chhattisgarh Institute of Medical Sciences hospitolan bhorti kelolem, xem Bilaspur SP Ratanlal Dangi-n sanglem. Tacher loingik ot’teachar zala hachem somorthon (confirm) voizuki porikxonnan kelam, oxem tannen fuddem sanglem. Gelea satollean, Sukrara disa tem provas kortalem

mhunn cheddvan amkam kolloilam, oxem pulisen sanglem. Ratichea vellar jednma tem ‘train’-intlea ‘toilet’in gelolem, tednam eka onvollkhi mon’xan tachea fattlean yevun tacho bolatkar kelo. Uprant, tannen cheddvak ‘note’ diun ‘railway station’-ar soddlem. ‘Government Railway Police’-an (GRP) opradhea vixim mahiti dita taka 25,000 rupiancho inam jahir kela, ani ‘railway station’-avelea ‘CCTV footage’-icher chovkoxi chalu asa.

Setembran ek 65,000 tonne Liaoning-achi ukttavnni keloli, punn tannim ti 1998 vorsa Ukraineachea koddlean ordi toyar astana vikti ghetloli. “Amcho mukhel vatthar (mainland), zunve, ‘offshore assets’, EEZ ani somporka khatir ‘sea lanes’-anchi dekh-rekh korunk bollixtt ani sadur ‘navy’-chi goroz asa hacher bhor diun sangonk naka,” oxem Kochi-n INS Vikrant-achea ukttavnne vellar rakhonn montri A K Antony-n sanglem.

Uzo laglolean

Kenyachem mukhel vimantoll bond

Nairobi: Kenya desantlea mukhel vimantollak gelea Budhvara uzo laglolean Purv (east) Afrikecho sonvsarantlea sogllea desam koddlo varea udexim zavpi somport tuttonk pavlo. Nairobi-chea Jomi Kenyatta Ontoraxttriya vimantollak laglolea vorixtt ujeak niyontronna khala haddpak, Kenya-che uzo palovpi dolache (fire force) jovan ek sarkhe proitn kortale. Ho uzo, hem vimantoll asa thoinche eke eksure suvater soglleam von poilim laglo, ani uprant to sovkasovka korun heram zageancher posorlo, oxi mahiti thoinchea vimantoll odhikareamni khobram sonvsthank sanglem. Vimantollache imarotintlean vhoddlim-vhoddlim ujeachim akttim bhair sortana dison yetalim. Punn, hea ujeak lagon konnnuch mon’xacho jiv luskonn zavnk pavlo na. Tech porim ho uzo lagpa fattlean kitem karann ason yeta, hacho-i pot’to vimatollache odhikari ani sthanik pulisank lagonk na, oxem khobram sonvsthamni dilole khobrent mhonnlam. “Kenya vimantollache imarotik uzo lagon aiz tin dis odhik soron gele, torui ami ho uzo niyontronna khala haddpak vaurtat. Ho uzo puray toren paloun uddoilea uprant ami ho uzo koso laglo, tacher choukoxi kortole,”oxem

hea vimatollacho mukhel sompork (communication) odhikari Mikali Kemau hannem khobram sonvsthank sanglem. “Vimantollachea modlea bhagantuch ho uzo laglolean, tacher niyontronn haddpak khupuch oddchonneo uprastat. Ho uzo puray toren paloun uddoum meren ami hem vimantoll bemud’dot (indefinite) bond dovorpacho nirnnoy ghetla,” oxem-i Kemau hannem mhonnlem.

He uzo lagpache ghoddnuke udexim khoincheach mon’xacho jiv luskonn zala mhonnpachem atam meren ugddapem zavnk na. “Kenya Airforce-ache jovan uzo paloupa vixinchem kam egdomuch bhes bore ritin kortat. Tech porim hangachea vimantoll vattharant ravpi sthanik nagrikank ami tannim hea uzo laglolea vimantollachea azu-bazuk firona zavnk surokxechea nodrentlean suchoilam.”oxem Kemau hannem spoxtt kelem.

Bharat-ant ekunn 780 bhaso, 60 lipi Mumboi: Bharat desant vegllea sthanik bolim (dialects) sangata 780 bhaso desantlo lok uloitat, ani 60 lipi (scripts) ostitvant asat. Baroda-chi ‘Bhasha Sashodhan ani Prakaxan Kendr’ hachea madheomantlean kelolea Bharatiya bhasanchea lok-sorvekxonnant (public survey) hi gozal ugddapi zalea. Gelim 5 vorsam puray Bharat desant zalolea hea lok-sorvekxonnachi mahiti hea kendracho odheokx ani nanv vosto bhaxa zannkar, lekhok ani somajik vaurpi Dr.

Ganesh Devi hannem eke potrkar porixodent dili. Oxe torechem bhaxa-sorvekxonn (linguistic survey) ekunn 100 vorsam adim, Brittix razvottke vellar Bharat-ant zalolem. Punn, gelea 100 vorsanchea kallant xekddeamni bolibhaso kallachea pordhea add sanddon sasnnank nopoit zaleat mhonnpachem hea novea sorvekxonnantlean samkara ailam. Bharat-antlea graminn ganvanchem chodda vegan zatolea ‘urbanisation’ (xaramkoronn) haka lagon, Adivasi zati-zomati ani her

sodanch hea ganvant thavn dusrea ganvant sthan korpi khupxea magas vorgantlea lokacheo boli bhaso oddchonnent sampoddleat. Heo boli bhaso nopoit zavn vochpache vatter astanach tanchi surokxa korop gorjechi asli, taka lagon, Bharati Bhasha Sanshodan ani Prakaxan Kendran hem kam hatant gheun, fokt 5 vorsanchea kallant tem puray kelem. Tantuntlem Maharaxttra ani Gujrat-chea khonddanchem kam puray zavn te atam prokaxonache vatter asat. Inglez bhaxen atam meren

sonvsarantlea onek bhasank sasnnank nopoit keleat. Punn Inglez Bharati bhasank marunk xokchi na, karann Bharati bhasanchem jem khaxelponn asa, tem Inglez bhaxen aplem kitlem-i dhoddponn haddlem poryan zalear, teo apleo mano vhoir kaddun ubheo ravtat. Bharatant jitleo bhaso asat titleo anik sonvsarant khoincheach desant nant. Punn, vegan zata tea xaramkoronnak lagon he bhaso atam nopoit zavpachea margar asat, teo ami sambhallpak zai, oxem Dr. Devi hannem sanglem.

7

C AM PA LA R

‘Mining’ bond zaloleacho fottko Gõychea soreak bosonk na? Gõyant minam khonneo bond poddloleacho fottko hangasor choltolea soglleach lhanvhodd dhondeank sod’deak boslolo asa, toruy Gõyant viktolea soreacher mat tacho kainch porinnam zavnk na, oxem hanvem kaim dis fattim ‘Excise’ khateant bhett dili tedna Stanley Vaz ugddapem zalem. stanley@herald-goa.com Khateacho Ayukt (commissioner) Menino D’Souzan dilole mahiti pormonnem 2012 vorsa Abril tem Novembr merenchea sat mhoineank sumar 120 krutt rupiyanchi yenneavoll hea khateche tizorent zoma zali. 2011-12 Mars hea arthik vorsa ‘excise’ khatea samkar 180 krutt rupiya yenneavoll zoma korpachi mokh (target) asli, punn tea vorsa hea khatean 181 krutt rupiya zoma korun dakhoile. Gelea arthik vorsa, mhunnlear 2012-13-an Khatea samkar 220 kotti rupiyanchi mokh asa, ani hi mokh aplem Khatem puray kortolem oso ghott visvas Ayukt D’Souzan uloitana ugttailo. Prot’tek vorsa hea khateache yenneavollint vadd zait asta. “Minam khonneo bond poddleat tacho kosloch porinnam amchea khatear zaunk na. Urfattem gelea Setembrant 2012 jea mhoineant ‘mining’ bond poddlolem, tedna thavn Khateant 2 tem 3 krutt rupiyanchi yenneavoll odhik vaddlea,” oxem D’Souzan sanglem. Hea khatean dilole tanche yeneavolliche fattle ankddevari pormonnem, 2009-10 vorsa 108 krutt rupiya, 2010-11 139 krutt 2011-12 vorsa 181 krutt rupia Excise Khateache tizorent mohsul zoma zalo. “Excise khateacho mohsul gelea tin vorsam poros chalu arthik vorsa mhonnge 2012-2013 vorsa dupett vaddttolo,” oso bhorvanso Ayukt D’Souza uloitana ugttailo. Itle mozgotim Poryatton Khateache ankddevari pormonnem Gõyant yeupi dexi ani videxi bhonvddekar hanchi sonkhea unnem zalea, dusre vatten ‘mining’, kollso (coal) hathallpachem poryan Murganv bondrantlean bond asa, toruy ho itlo soro khoponk karann kitem? Oso ek prosn hea batmidaran thoinchea eka odhikareak kelo tedna, “Amkam choddso mhosul ‘temporary’ ani ‘permanent licences ditat tache udexim melltta. Tech porim Gõyam bhair soro vhorpak kaddtat tea ‘permits’ancherui amkam khupuch yenneavoll asta,” oxem tea odhikarean sanglem. Excise khateachi yeneavoll vaddpa vixim ho odhikari sangta tea pormonnem, xaramni ani ganvamni zhoim lhan-lhan utsov ani her karyavolli zatat, ani tankam tatpurtim ‘licences’ ditat, tache udexim hea khateak khupuch yenneavoll yeta. Adim he porvane Ponnjeche mukhel kocherintlean divpant yetale, punn atam kaideant bodol ghoddun haddun te taluka patllincher aslelea Excise odhikaream torfen divpak suru keleat. Punn sod’deak Gõyant novim soreachim dukonam ghalpak porvane (licenses) divpa vixim margdorxok totvam (guiding principals) ghalun toyar kelolo prostav (proposal) ‘Excise’ khatean sorkarak phattoila. Hea prostavak sorkara koddlean azunui man’neotai na mell’lolean, sumar 300 novim lisensam ‘excise’ khateant lovtek poddlolim asat. Taka lagon fattlo sabar kall zalo khateantlea odhikareamni novea lisensache orz svikarpachem bond kelam. Gõyant dispottim vaddot aslolea soreachea dukonancher niyontronn dovorpa khatir sthanik sorkaran soreachi vikhri korunk novim lisensam divpachi prokriya (process) don mhoineam khatir sthogit keloli. Tech porim Gõychea ‘Excise’ khateak novim lisensam divpa vixim margdorxik totvam toyar korpacho adex dilolo. Soro vikhpache porvane novim margdorxik totvam ghalun Julay mhoineachea poilea satolleant ditole, oxem sorkaran axvason dilolem. Itle modekat, sorkaracho adex mell’lea uprant ‘excise’ khatean novim margdorxik totvam toyar korun tim monzur (approve) korun ghevpa khatir sorkarak ‘file’ phattoiloli. Punn ti ‘file’ pas korpak sorkara koddlean uxir zalolean novim soreachea dukonank lisensam divpachem hea khatean samkench bond dovorlam. Dhormik sthanam, iskolam, hospitalam asloleam zageam pasun 100 metram ontora bhitor soreache porvane divop hea kaideant bondi asa. Punn vaddtea soreachea dukonank lagon, sorkaran atam don soreachea dukonam modem ontor pollevn tisrem lisens divpak tharailam, oxem hea odhikarean sanglem. Gõy, Daman ani Diu 1972 ho sorea vixim ghatlolea kaidea pormonnem, soreacheo battleo Gõyant thavn bhair vhortana sorkara koddlean duddu farik korun ‘permit’ kaddchem poddtalem. Toxench hem ‘permit’ kaidexir mhonn man’neo kortale. Punn hem ‘permit’ Gõy, Daman ani Div hea tin raj’jeam khatir aslolean, Maharashtra ani Karnataka raj’jeank soro vhorpachi sovlot ason poryan soreachi vahatuk korpacher bondi ghatloli. Taka lagon Gõychea sorkaran heram raj’jeank potram phattoun tankam tim raj’jeam soreachim lisensam divpachi prokriya koxe toren kortat, hea vixim mahiti magololi. Punn ho odhikari hea vixim odhik mahiti dita tea pormonnem, Gõychea sorkarache he magnnek desantlim bakichim raj’jeam sodduch, khud xezarchim Karnataka ani Maharashtra raj’jeamni poryan kosloch protisad divnk na. Haka lagon Gõyant yetat tea bhonvddekarank hangasor sovai mellpi soro heram raj’jeamni vhorpak khupuch oddchonnecheo zalea, oxem tea odhikarean hea batmidarachea eka prosnak zabab ditana sanglem. Eke vatten sorkar novim soreachim dukonam ghalunk lisensam divpachim bond keleant mhonn sangta, zalear dusre vatten bekaidexir ritin vhodda promannan soro Gõychea bhair veta mhonnpachem ugddapem zalam. Antrea-poirean Gõychea ximencher lakhamni rupiya molacho soro dhorla mhonnpacheo khobro vortoman potracher chhapun ailoleo amkam vachpak melltat. Gõyant thavn choriyam bhair vochpi hea soreacher koxem niyontronn dovrop? Hacher barkayen vichar korpachi goroz asa. Gõyant poryan khupxea zageancher lisensam nastana soro vikhtat mhonnpacheo tokrareo asat. Excise khatean hacher apli dekrek dovorpachi goroz asa.


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 8:00 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Fattlea satollean

Mhotvachi ghoddnni

Bhurgeamchi Kotha

Goroz Nastana Zhogoddche Nhoi Tem Mhojem!

Nam! Tem Mhojem!

Fattlea satollean mhollear 15 Agost 1947 hea disa Bharot desak svotontray mell’li. Svotontray mell’li mhunnchem Bharot des zo Brittixanche hukumxaye (dictatorship) khala aslo to hukumxay nas korun svotontray (independence) mell’lem. Brittix samrat Hindustanak svotontr korchea vellar don raxttram ghoddoun haddlim. Ek Pakistan zacho svotontrayecho dis 14 Agost zavn asa ani dusro des mhollear Bharot zacho svotontraye dis 15 Agost zavn asa. Bharot des Brittixanchea chopkeantlo svotontr korpak vhoddli chollvoll korchi poddli. Brittixank Bharotantle dhanvddanvche khatir zaitea Bharoteamni aple prann orpile. Bharot desache svotontrayeche chollvollin zaitea fuddareamni bhag ghetlo ani hea chollvollinchea somoyar zaite zann Brittixanchea gulliank (bullets) fuddo korun Bharotache svotontraye khatir aplo prann dilo.

Bharot desak svotontr korche chollvollintle

kaim fuddari oxe asle: Mahatma Gandhi, Netaji Subhas Chandra Bose, Bhagat Singh, Pandit Jawaharlal Nehru, Sardar Vallabhbhai Patel, Lokmanya Tilak, Ram Mohan Roy, Rani Laxmi Bai, adi. Bharotantleo rajki sonvstha zannim Bharotak svotontray diunchea karyan motto vantto ghetlo teo sonvstha oxeo asa – Indian National Congress, Hindu Mahasabha, All India Muslim League, Communist Party of India, All India Forward Bloc, adi.

Hea suttke zhuzareank vollkhum-ia

Bharotache mahan veokti

Mahatma Gandhi

Zaitea Bharoteamni suttke zhuzari zavn desak svotontray mellovn ghetli. Tantuntlea kaim suttke zhuzareanche fottu ami sokol ditanv. Tanchim nanvam tumi sangat.

te aplea modem zhogddonk laglet. Boro vell tanche modem uzot (argument) choltali. Titlea mhonnosor ek vhoddlo bhurgo thoim pavun sorlo. Tannem pollelem ki he dogui bhurge zhogoddtat. Tannem tankam vincharlem, “Tumi dogui kiteak zhogoddtat? Kitem zalam tem mhaka sangat. Zata zalear, hanv tumkam mhozo adhar ditam tumcho prosn suttavo korpak.” Tannim taka kitem ghoddlelem tem soglem sanglem. Tankam dislem ki to khorench tanchem borem chintun, tankam adhar ditolo mhonn. Punn tachea monant tankam adhar divpacho vichar nasloch. Urfattench zalear, tannem tanchea zhogddeacho faido

kaddpak chintlelem. Tannem tankam sanglem, “Tem foll mhoje lagim diyat. Hanv tumchem zhogddem soddoitam.” Tannem tem foll ghetlem. Tem foddlem ani tachea bhailea kott’ttechim don ordham kelim. Tannem tankam dogaimkui kott’ttechem ek-ek ordh dilem ani mhunttlem, “Hem ordh tum dovor, hem ordh tujem.” Tea uprant tannem bhitorlo khavpacho bhag aplea tonddant ghatlo ani mhunttlem, “Ho urlolo bhag mhozo zavn asa, kiteak hanvem tumkam mhozo adhar dilo.” Tumkam koll’lam astelench ki tumi zhogoddlea uprant, boltoch monis tumcho faido kaddtolo.

(b)

(c)

(d)

Desacho Bapuy • Mahatma Gandhi hachem sarkem nanv Mohandas Karamchand Gandhi. • Tacho zolm 2 Otubr 1869 hea disa Gujaratan zalo. • To sot, nit ani ahimsa (non violence) hacho bhokt aslo. • Tachem xikxonn London-an zalem. To ek tea kallailo vhodd advogad.

Motiam koxim toyar zatat?

Amkam soglleank motiam avoddtat - tim magir ami kanant, golleant vo gomtteant ghalum. Tim khup mharog astat. Hanga ami khorea motiamchi khobor kortanv, nhoi tanchi, jim sovay bhitor amkam bazarant melltat. Tumkam ojap disot ghoddiek hem aikon ki motiam doriant toyar zatat, ani timvuim kalvamchea korpamni. Kednaim renvechi konn (grain) kalvamchea korpant bhitor sorta. Zoxe porim amchea dolleant kuskutt poddlea uprant amchea dolleantlim dukham vhanvtat, tech porim kalvamchea korpant tea

Amkam mitt khoimchem mellta?

• Dokxinn Afriken (South Africa) astana to khub nanvlovkik zalo karann thoim aslolea Bharoti Musolman ani Hindu bhavank somajik hok (civil rights) melloun gheunche khatir thoimchea sorkara lagim zhogoddlo. • 1915 vorsa to Indiek ailo ani lhan dhakttea lokanchi seva korunk survat keli. • 1921 vorsa Indian National Congress hachem fuddariponn tachea hatan ailem ani desbor goribi kabar korche khatir, ostoreank hok mellche khatir, vegllea vegllea dhorma modem ekvott haddche khatir, ‘untouchability’ nas korche khatir ani Bharotak Brittixanche hukumxayentlo mukt korpak tannem motti chollvoll keli. • 15 Agost 1947 hea disa Bharotak svotontray mell’li ani porza taka ‘Father of Nation’ vo ‘Desacho Bapuy’ oxe pacharunk lagle. • 30 Janer 1948 vorsa Nathuram Godse hea zativadi mon’xan Mahatma Gandhicher far soddun tacho khun kelo. • 2 Otubr hea tachea zolmachea disa Bharotachi porza ho dis Gandhi Jayanti mhunn monoyta zalear 30 Janer hea tachea mornnachea disa ak’kem Bharot to ‘martyrs day’ mhunn somorombhta.

Tanchim nanvam tumi boroyat

(a) (b) (c) (d) (c) Lokmanya Tilak (d) Rani Laxmibai

Zannvay vaddoi

Doriachem udok khar asta. Doriak lagim aslele (flat) zomnicher lhan – lhan mero bandun gonttam (squares) toyar kortat. Tantunt doriachem kharem udok sambhallun dovortat. Gorment udkacho bhaff zata ani mittacheo konneo gonttamnim urtat. Tem mitt amkam viktat. Gõyant ami heam zageank mittache agor mhunttat. Gõyant zaito lok aiz porian ho dhondo kortat. Mittachi amkam kitli goroz asa tem tumi zannat ani aiz tumkam koll’lem ki doria – hem mittachem kedem vhoddlem bhanddar zaun asa.

(a)

Zabab: (a) Bhagat Singh (b) Subhas Chandra Bose

E

k dis dog bhurge rostear cholon vetale. Rostea kuxik khup zhaddam aslim. Thoddea zhaddank ruchik follam aslim. Amkam ek tori foll khaunk mell’lea puro mhunn chintalet. Thoddi vatt chol’lea uprant, tannim ek foll zomnir poddlolem pollelem. Te khuxal zale. Amkam ek foll khaunk melltolem, oxem tannim chintlem. Dogui dhanvun gele tem foll kaddunk. Ekleak tem foll mell’lem. Dusrea bhurgean mhunttlem, “Tem foll mhojem zavn asa, kiteak hanvem tem poilem pollelem.” Jea bhurgea lagim foll aslem, tannim mhunttlem, “Hem foll mhojem zavn asa, kiteak hanvem tem poilem ukol’lem.” Oxe

Tibe zoddat

(Connect the dots) Soglle mellon 24 tibe asat. Poilo to chovisvo tibo zoddat.

konnachea sorbhonvtim ek chikott (watery substance) revoddta. Zoso kall veta, tem bhailem patem (layers) ghott zatat ani moti toyar zata.

‘Divers’ khol udkant svas koxe ghetat?

Sonkolon korpi Irene Cardozo, Candolim, Gõy

Je monis khol udka bhitor uddki marun thoim khup vell ravtat tankam ami ‘divers’ mhunttat. He ‘divers’ veg-vegllea karannank lagon khol udka bhitor ravtat. He ‘divers’ koxe svas ghetat? Tanche fatticher ek tanki asta. Tea tankient varo (oxygen) asta. Hea tankientlo varo ek lamb ‘tube’-a vorvim ‘divers’ank pavta. Hea tankik ‘aqua lung’ mhunttat. Koslem chitr toyar zalem? Taka yog’gea rong bhorat

BHANGAR


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 8:01 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

Motdar naslolea tornatteanchi nondnni suru

Telangana

Jagan-an, tache avoin dilo rajinamo

Agost 30 meren somptoli, don zageancher nanv aslear ek katortole Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Motdan korpachi piray zavn poryan azunuy motdar mhonn nond zaunk naslolea tornatteancho sodpus korunk venchnnuk odhikari bhair sorleat. Oxe toreche motdar mhonn nondnni korunk naslole sumar 30 hozar tornatte puray Gõyant asat, tankam sodun kaddun Agost 30 meren tanchim nanvam nond korun ghetole, oso bhorvanso hea venchnnuk odhikareamni ballgila. Venchnnuk odhikareamni ‘Goa Electronics Ltd’ he komponichea adharan motdaranchim nanvam Adhar Card-ancher ghalpak tharailam, taka lagon zanchim konnachim nanvam don zageancher motdar vollerint asat, tanchem eke koddlem nanv motdar vollerintlem bhair poddtolem. Sod’deak motdan kendrachea odhikareamni apunn svota bhonvon pollevnni keli tea pormonne, Gõychea sumar 12,500 ostoreanchim nanvam motdar vollerintlean kaddun uddoileant. Taka lagon Gõychea motdaranchi

sonkhea 10 lakh 54 hozar 392 asli ti dhenvon 10 lakh 40 hozar 150 itli zalea. Gõycho mukhel venchnnuk odhikari Narayan Avati hannem Altinho Ponnje hanga aslole venchnnuk aiyogache kocherint don boska gheun Gõychea motdaranche vollericho niyall kelo. Lok Sabha venchnnuko lagim

pavlolean, Kendrantlea mukhel venchnnuk aiyogan desantlea sogllea raj’jeantlea venchnnuk odhikareank chotur ravpak formaylam. Motdar vollereo nittayer ghalunkui prot’tek raj’jeantlea venchnnuk odhikareank kendran adex dileat, oxem kollon ailam. Tech porim khupxea motdar songhamni ekach mon’xachim

9

nanvam don-don zageancher motdar vollerint nond zalolim asat tim katrun uddounchim tech porim Janer 1 2014 meren jea tornatteank 18 vorsam purnn zatat tankam sodun kaddun motdar vollerint aspavn gheunk suchoilam. Kendrantlea venchnnuk aiyogan desantlea sogllea raj’jeantlea ‘returning officers’-ank ap-aplea raj’jeantlea prosar madheomank mellon motdaram modem zagruti nirmann korpachem kam suru korunk formailam. Kendran formailolea pormonnem mukhel venchnnuk odhikari Narayan Avati hannem Gõychim prosar madheoma zoxem All India Radio, Doordarshan, Press Information Bureau, Department of Information and Publicity hankam mellon hi motdaram modem zagruti koxi nirmann korop hea vixim cheorcha keli. Motdar lokam modem zagruti koxi nirmann korop hea vixim Gõychea venchnnuk odhikareamni ek yevzonn toyar kelea ani ti sod’deak chalik lavpache proitn chol’leat.

Hyderabad: Andhra Pradesh-ak doxi korpachea pod’dotichea virodhan YSR Congress odheokx ani Kadapa khasdar YS Jaganmohan Reddy-n Lok Sabha-ntlo bhair soronk rajinamo dila. Tachea uprant, Jaganmohan-chi avoi – YSRC-chi ‘honorary’ odheokx ani Kadapa jil’leachea Pulivendula-chi amdar YS Vijaya, hinnenui rajinamo dilo. Bhroxttacharachea

aropank lagon, Jagan sod’deak hangasorlea Chanchalguda bondkhonnin asa. “Jagan-an Lok Sabha speaker-ak aplo rajinamo bondkhonnintlea odhikareanchea adharan ‘fax’-achea rupan dhaddun dilo. To ‘post’-antleanui dhaddtole,” oxem YSRCchea khasdar Mekapati Rajamohan Reddy-n potrkaram lagim uloitana sanglem. Vijaya-nui aplo raji-

namo, Vidhansobhechea ‘speaker’-achea kocherik ‘fax’-achea rupan dhaddun dila. “Ticho rajinamo poriant khas sondexkarachea vorvim ‘Speaker’-a meren pavoitole,” oxem Mekapati-n sanglem. YSRC-che soglle mellon 17 amdar ani 2 khasdar asat. Raj’jeache vantte korun Telangana raj’jea ghoddun haddchea pasot, Julay 30 tarker Congress-in dilolea nirnnoyachea don dis adinch YSRC-chea 16 amdaramni ap-aplo rajinamo dilolo. Andhra Pradesh-ache vantte korche nhoi, oxem Jagan-chea rajki pokxachem-i mot asa. “Hanven poriant Agostaache 5 tarker mhozo rajinamo Lok Sabha Speaker-ak dhaddun dila. Ani atam, amchea fuddareamni-i – Jagan ani Vijayamma-n rajinamo dila,” Mekapati-n ukttailem.

Ambott-Tikh

Aurelio viegAs

Gõychem nanv uboinakat! Gõyant Novembrachea mhoineant thavn suru zavpi Lusofonia Khellam babtin BJP-i pokxantle choddan chodd amdar/montri virudh uloitat tem pollovn he khell khoreanich zavpant yetole kai na hacho dubav. Kongres sorkaran he khell korunk nirnnoy ghetlolo ani tea uprant Kongres sorkar poddlo mhonttoch tannim ghet-

lolea nirnnoyak apunn tenko dinant mhonn sangpak lozpi he BJP-che amdar/montri. Kaim motdarsonghamni nodor marat, je prokolp vo ganvche udorgoti khatir Kongres sorkaran hatant ghetlole te aple nhoi mhonn ordhearuch soddun dileat, karonn sorkar bodol'la ani BJP-k naka adimchea sorkaran ghetlolim kamam purnn korunk. Ho fokt rajkornneancho khell. Poilim mukhel montri Manohar Parrikar-an mhunttem ki he khell korpachi apleak kallzant thavn matui itsa na punn itse bhair apunn te yesesvi korun dakhoitolom. Uprant amdar Vishnu Wagh mhunnonk laglo ki moidanachi vevostha sarki zaina mhunttoch he khell korun kosloch faido na, velean BJP-cher aropui ghatlo ki aplea motdarsonghant he khell zatat punn apleakuch moidanachi pollovni korunk sangonk na. Atam BJP-cho Wilfred Mesquita sangta ki hea khellant bhag ghevpi ontoraxttrik pattlivele khellgoddi nant mhunttoch hea khellancho kosloch Gõykarank faido zanvcho na punn fokt aplo vell vogddailolea bhaxen zatolem. Atam hem sogllem BJP-n ulovn dakhonvche boldek odhik borem aslem he khelluch bond kelole. Kongres-

in he khell ghoddovn haddpachi toyari keloli karonn osle khell Gõykarank khup gorjeche punn tankam khoim khobor ki he khell tankam virodhant bosun pollonvche poddtole mhonn.

Mandovi nodi bottimni bhorat!

Poiruch anik ek ‘casino’ bott M.V. Horseshoe hannim Mandovi nodint aplo dhondo

suru kelo. Manohar Parrikar-acho khas ixtt Jaydev Modi hanchi ti ‘casino’ bott. Kaim mhoine fattim hich ‘casino’ bott jedna nodint utorloli tedna potrkaramni mukhel montreak proxn kelolo, tedna tannem zobab dilolo ki apnnem te bottichem

orz potr nakarlam punn atam okosmat tea orzak hoikar koso mell'lo tem gonnit korpa sarkem. Kaim disam uprant he ixttache bottik yevkar diunk aplem sangnnem bodlun Parrikar-an oxem-i mhunttlem ki he ‘casino’-che yenavollichi Gõy sorkarak goroz. Sorkarak he ‘casino’ yenavollichi goroz mhonn Parrikar-ak borench usram gomlem. Hea adim tannim virodhant asle tedna ‘casino’ botti Gõyant asop mhonllear ek noxtt mhonn Vidhan Sobhent aroddtale, he dis khoim gele kai? Atam Gõykarank he ‘casino’ bottinchem pixem lailam mhonttoch amche tornatte fokt rat-dis te ‘casino’-nt astole ani apli zoddloli zodd vogddaitole. Atam ek kam korat: Her yenavoll koxi toyar korchi he vixim vichar korchem soddun purayponnim Mandovi nodint ‘casino’ botti ghalun bhorat ani apunn hem korta tem fokt Gõykaranchi yenavoll vaddovnk mhonn lokank pottovn diyat.

Va re va, mukhel montrea... Halinch Bannavleche St John The Baptist igorjent ‘Tabernacle’-achi chori zali.

Igorjechim sogllim daram bond aslim punn chor koso pollun gelo te vixim soglleank ojap dislem ani dispachench. Atam hea ojapa von amkam chodd ojap dislem tem mhonllear mukhel montri Manohar Parrikar-an apunn khasa aplea avddichea Caitu-k ghevn te igorjent bhett dili tachem. Borochbor Kolvenche pulisekui sanglem ki hea tanchea chovkoxent tankam CID-chi goroz asa zalear tannim ghevchi. Atam kaim fattlea disancho ugddas zata. Kunkollechea ganvant itli buddtti yevn kitlech lok ubot poddle punn tankam ek pavtt bhett divnk mukhel montrea kodden ghoddlem na. Ti khobor sodd Vaskunt lhan vidheartinicher iskolant bolatkar zalo te vixim CID chovkoxi korpant aili punn azun porian tacho nikall lagonk na, tea xivay tea ghorabeak bhettui divnk zai oxem taka matui dislem na.

Rupea Podd’dear Naseerudhin-ache ‘fans’ xime bhair Naseerudhin Shah Hindi cholchitrantlo ek khupuch veglle torecheo bhumika korpi kolakar zavn asa. Aplea jivitache 62 vorsanche pirayer tannem ‘The Dirty Picture’ hantunt bhumika korun tachea pirayechea vangddi kolakarank tannem fattim uddoileat. Sod’deak Pakistanantle dog cholchitranche digdorspi tache gunn gaitat. ‘Zinda Bhaag’ hea Pakistani cholchitrache digdorspi Minu Goud ani Farzhad Nabi he dogui Naseerudhin-ache soglleam von vhoddle ‘fans’ zavn asat. Sod’deak he dogui zann te vochot thoim Naseerudhin hachem kovtuk kortat. “Ami ttopalantlean phattoilole eke ‘script’-ik tannem nakar divn Naseer-an amchi niraxea korunk na, oxe te mhonntat. Mull Bharat-antlo Pakistani digdorspi Minu Goud sangta, “Ami toyar kortat tea novea cholchitrant eka ‘pehlvan’-achi bhumika korpeachi goroz asli, tea vellar amkam Naseer hachea xivay dusro konnuch yevzonk na.”

Sushmita-chem ‘come back’

Hindi cholchitranchem kolakar ani adlem ‘Miss Universe’ Sushmita Sen atam Hindi cholchitramni porot proves korpache toyarent asa. Sushmita Sen 2010 vorsa ‘release’ zalolem ‘No Problem’ hea cholchitrant zollkhololem. Punn tea uprant fattlim tin vorsam meren, Hindi cholchitram pasun tem pois ravlolem. Atam Hindi cholchitramni bhitor soronk tem khupuch utsukt zalam. Sushmitan mhonnlem, “Hanv jerul cholchitramni kam korpachem asa. Cholchitranchi nirmiti korpeamni aplea cholchitram vixim fokt jahir korchem. Gelim tin vorsam hanvem mhoji dhuv Alisha hacho sambhall korpak hanvem khorch kelim. Alisha atam 3 vorsanchem zalam ani taka lagon hanv atam cholchitramni bhag gheupak xoktam. Sushmitan dogam cheddvank posunk ghetleant ani tea dogaim cheddvancho sambhall korunk tem aplo choddan chodd vell khorch korta. 1996 vorsa ‘release’ zalolea ‘Dastak’ hea cholchitrantlean Sushmita Sen hannem Hindi cholchitranchea mollar proves kelolo. Tea uprant tannem ‘Zor’, ‘Sirf Tum’, ‘Biwi No. 1’, ‘Kyonki Main Jooth Nahi Bolta,’ ‘Hindustan Ki, Kasam’, ‘Ankheen’, ‘Main Hoon Na,’ ani ‘Maine Pyar kyon Kiya’ hea sarkhea cholchitramni tannem bhumika korun lokachim monam ani kallzam jikhon ghetlim.

Saran soglleam Karisma sangtolem ‘beauty secrets’ Logn zalea uprant Hindi cholchi- sangpak sodta. ‘My Yummysamkar nhovreache trank Karisma Kapoor-an adeus Mummy Guide’ nanvachem pustok kelolo khoro, punn kaim kall adim jem Karisman boroilam, ‘kiss’ ghetle jedna tem porot hea cholchitem Agost mhoineacho TV malikencher bhumika korun zaitich namna melloilolem Sara Khan hannem he pavtt vegllench kitem korun porot ek pavtt cheorcha korpeancho vixoy zalam. Gelea Agost 6 hea disa tacho zolm dis aslo ani tea vellar tannem aplea sogllea ixtt-mitrank ek ‘party’ dovorloli. Hi ‘party’ cholta tea vellar Sara aplea aplea ‘boyfriend’-a vangdda khupuch lagim ailem. He ‘party’ vellar tim dogaim ekameka sangata itlim ronglim, ki tannim fattim fuddem polle nastana eka-mekak vengent dhorun ‘kiss’ gheunk laglim. Sara Khan hache fattle kaim dis thavn sangati TV kolakar Paras Chabadia hachea sangata ‘affairs’ choltat mhonnpachem uzvadda ailam. Toxem polleun gelear chear-chougam zomlolim astat thoim ‘intimate’ zavpachi Sara-chi hi poili khep nhoi. Hea adim Sara ani Paras hannim ‘intimate’ fottu kaddun soglleank ojeapbhorit korun soddleant.

tranchea mollar porot bhitor soronk fuddem sorlem, tedna taka tem chintalem te porim zoit favo zavnk na. Karismacho ‘Dangerous Ishq’ hem cholchitr ‘box office’-ant khupuch vaitt toren apttolem. Taka lagon tannam svotak ek pustok boroupant misllon ghetlem. Dogam bhurgeanchi avoy zalea uprant poryan azunuy Karisma-chem rup soglleankuch pixem layta. Aplea rupachem gupit atam Karisma a p n n e m boroilam tea pustokantlean

Priyanka-Shahid hanchi ixttagot Priyanka ani Shahid Kapoor hanchea dogainchea modem futt poddlea uprant poryan tanchi ixttagot jivi asa mhonnpachem ugddapem zalam. He gozalicho lokamni odmas kaddpa fattlem karann mhonnlear, halinch Amir Khanan ek ‘party’ dovorloli ti ordheakuch soddun Priyanka bhair sorlem. Amir Khan ani Kiran Rao hannim halinch ‘Ship of Thesis’ hea cholchitrachem khas ‘screening’ dovorlolem. Hea vellar ‘Indian Film Industries’ hantunt poilech pavtt bhitor sorpi Egyptian

kolakarn Aiida Al-Kashaf hachea zolm disa nimitan ‘cake’ katrun tacho bhovman kelolo. Khorem mhonnlear, Shahid ani Priyanka hanche modem futt poddlea uprant poryan tim dogaim azun meren ekamekache ixttagotin jiyetat. Priyankacho bapuy ontorlea uprant Shahid taka bhett divpak gelolo. Taka lagon tanchi dogainchi ixttagot ‘break-up’ zalea uprant poryan ghott ttigon urloli asa. Aiidachi zolm disachi ‘cake’ katorpak sumar ek vor astana Priyanka Amir Khan-an dovorlole party-intlem bhair soron Shahid Kapoor hannem dovorlole party-k gelem. Shahid Priyankachi khupuch kallji gheta mhonnpachem lok uloilolo aikopak yeta.

xevott meren bazarant vikhre khatir melltolem. Hea pustokachea nanva vheleanuch hem pustok khas ‘mummy’-im khatir asa mhonnpachem spoxtt zata. Hea pustokant Karisman eke avoychem gorbestponn, vozon komi korop ani rup koxem sugur dovrop hea vixim ‘tips’ dileat, o x e m s a n glolem aikopak mellta.

Deven zalo digdorxok ‘Ek Mahal ho Sapno Ka’, ‘Ba, Bahu aur Baby’ ani ‘Mrs. Tendulkar’ hea TV-cher yeupi ‘serials’-antlean veg-veglleo bhumika korun nanvlovkik zalolo Deven Bhojani atam cholchitranchem digdorxon kortana distolo. Cholchitranchi nirmiti korpi Vipul Shah hachem fuddlem cholchitr Deven digdorxit kortolo. Hem cholchitr ek ‘Romantic-comedy’ kanniecher atthaplolem zavn asa. Deven Bhojani hannem TV-ir yeupi ‘Sarabhai v/s Sarabhai’ he ‘serial’-ichem digdorxon kelam. Hi TV ‘serial’ lokamni khupuch mandun ghetloli. TV ‘serials’amni bhumika korun namna melloun gheupi Deven Bhojani atam cholchitranchea mollar tich namna melloun ghetolo kai? Hea prosnacho zabab tem cholchitr pollelea uprant mellpak xoktolo. Atam meren TVin Hindi cholchitranchea mollar boreantle bore digdorxok dileat. Hantunt Anurag Bose, Imtiaz Ali ani Anand L. Rai hanchea sarkheancho aspav asa.


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 9:00 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Pustok Niyall

Ek-Anki Updes ani Sondex

Arso: 26 Nattkuleancho Jhelo

Dale luis Menezes Kepem, Gõy

Tiatr ani nattkulim Gõyant khub famad. Halinchea kallar tiatranchim vo nattkuleanchim hat-borovpam chhapun yetat (chodd korun Tiatr Academy-ntlean) hi gozal bhov khuxalkayechi. Osleach borpavollinchem ek pustok mhollear Arso: 26 Nattkuleancho Jhelo jem Pri. Michael Fernandes hannem boroilam. Hea pustokachem khaxelponn mhollear sovis-ui nattkuleanche mathalle, A-Z hea 26 Inglez okxoranche volleri promannem asat. Pri. Michael Fernandesachem borovp Jivit, Gulab, Goan Review, V. Ixtt and kaim firgoz-po-

trancher uzvaddak ailam. Nibon’d, kannio, kovita, kantaram oxe sahityache sabar prokar tannem hatall’leat. Arso hem tachem poilem nattkuleanchem pustok. Hea pustokacher nodor martoch amkam disun yeta ki him nattkulim bori dekh ani xikovnn diunk boroileant. Kannio sompeo asat ani hakach lagun borovpeak bori dekh diunk adar ditat. Bhurgeponnavoilo mog, vhoddilank respet ani man divop, promannikponn, Kristi mul’leam , soimacho husko, adi osle mud’de hea pustokant borovpean ghetleat. Gõychi osmitay ani daiz, bhailo lok ani tanchea probhavank lagon je bodol ami onnbhovtat, oslei mud’de Pri. Michael Fernandes-an amche mukhar manddleat. Hea pustokant amkam oxem dison yeta ki jim patram vaitt monis mhunnon dakhoileant tanchem kalliz ani mon rokddench bodolta. Je toren – ani sompeponnim – him patram apunn borea rostear choltole mhonn utor ditat tantun kholay disun yena. Punn ek-anki nattkuleank vell ani zago unno asta hem monant dhorun, borovpeachi hi oddchonn amcheamni somzum yeta.

Bãym hea nattkuleant Pri. Michael Fernandes amchea paromporik bãychem mhotv dakhoita ani ami udok kiteak chotrayen vaprunk zai temvui dakholl korta. Hea nattkuleant Saxtti boli vapurlolean ruch anink vaddlea. Dusrea-i kaim nattkuleamni Gõycheo her bolio vapurleat ani haka lagun borovpeak porbim! Kaim nattkuleamni je sonvad (dialogues) vapurleat te padriche sermanv koxe distat. Dekhik: Advogad. Sogllea suvatancher Povitr Pustokantle nomunne diupachi goroz asa, hoi? Zantteanchi ani kheritponnim amchea avoy-bapaychi ami seva korunk zai hem dhoronn ak’khea pustokant amkam mellta. “Dor eka putak ani dhuvek mhozo ulo – tumchim avoybapuy kitlim-i zanttim pasun zalear, tankam pois korum nakat, nhoi mhonn azilant-ui ghalum nakat. Kiteak, je teag ani koxtt tumchim avoy-bapuy tumche khatir kaddtat te sonvsarantle her khuinchech monis kaddchenant.” Pri. Michael Fer-

nandesachem hem dhoronn zorui hanv mandun ghetam torui hea rostear cholunk sodanch vatt meklli asta kai? Kaim nattkuleancho hangasor hanv ul’lekh korunk sodtam. Maim hea nattkuleant, Alroy-ak sirvis mellunk ek lak farik korunk zai asta. Punn te itle duddu taka melltole zalear tannem poilim Saibinn Maimcheo murteo moddunk zai asta ani Saibinnicher bhavarth dovorpant kaim boreponn ani faido nam oxem soglleank kollit korunk zai asta. Alroy oxench korta ani rokddoch taka aksiddent zata. Toxench Tallnni hea nattkuleant, ji zaun asa kanni dog supurlea bhavanchi, tanchi avoy tankam promannikponnan lisanv korunk sangta ani apunn bazarant veta. Eklo bhav tallnnek sampoddta ani aplea ixttam borobor khellpak veta ani thoimsor buddun morta. ‘Devan-khast-laili’

osle vichar Pri. Michael Fernandes-a sarkea tornattea padrin soddun diunk zai. Amchea jivitant unneponnam asat, chuki ghoddtat hem monant dhorun ami amchem jivit jiyeunk zai, oslem novsorlolem chintop khub gor-

jechem. Hea nattkuleanchea jheleant zaite vixoy (themes) portun portun distat tori tanchi vachta asatana addkholl zata oxem disona. Kovorachem chitr Alvito D’Costa-n bore bhaxen kelam. Xevottak, hem pustok vachpak ruchichem asach ani iskolamni ‘Annual Gatherings’-a vellar machier haddunk khub faideachem poddtolem oxem hanv sobhemazar sangtam. Pri. Michael Fernandesa sarkea tornattea borovpeank oslench protsan mell’lear Konknnichem Sahitya pormollun, aninkui borovpi mukhar sortole nhoi? Tumchem mot diyat: www.daleluismenezes.blogspot.com

Kovi ani Kovita Tuka lhanacho vhodd korunk Hat zhoroile-pãyem zhoroile Koso tum visronk pavlo Tras te bapayn kaddlole

Chandra Bose, Chandra Shekar, adi. Ho dis amkam haddunk zhuzun dakoili des-bhoktichi podvi Hea vavrak fuddem sorpi zaun aslo mukhel Mahatma Gandhi

Doris Dias Quepem, Gõy

Bharotachi Svotontrtay

Ho dis amkam dakoita ekvottachi vhoddvikay Ekvottachea adaran ami moy-mogan vavrunk zai Tech khatir desachea fuddariamni zoddun dilea lokxay Nopoit korun monisponna add vochpi hukumxay

Aichea disak soglleanchi kallzam ekdomuch khoxien bhorlim Kiteak hea disak Bharotak amchea svotontrtay mell’lli Ho dis amkam haddunk zaitea zonnamni aplem jivit pasun zhoroilem 1947 vorsak Bharoti tirongi bavtto choddoilo.

Nagrikamni ekvott samball’llear borem zatolem Bharotak kitem unnem asa tem rokddench melltolem Soglleancheach adaran Bharot fuddem vetolo Soglleanchea ekvottan Bharot anik mozbut zatolo.

Bharotak amchea svotontrtay mell’llear 66 vorsam sorlim Bhagat Singh, Subhas

John Barreto Canacona, Gõy

Puta Mhojea

Dhavui mhojeo nakxeo zhorovn Puta mhojea poslo re tuka Kaido tuzo putak pospacho Mhunnon sangtai tum loka Disak chear pavtti maddar choddon Hat pãyem zhorovn Vhoddlo monis kelo re tuka Bapayche koxtt tum visorloi Atam dusro ‘daddy’ mell’la tuka Zolmant haddlolo bapuy zalo porko Mavoddechea duddvamni kelo tuka piso Tujea ghorcheancho nam tuka usko

Chuli fattlean gobor asa visornaka Rogtachea forsan uddyeo marinaka Sasupay-k zantteponnar tujea adharachi goroz Tachea rogtacho put nam taka Dekhun tujea adharachi goroz taka Mog kor zolmant haddlolea bapaycho Deva mukhar mukutt favo zatolo bhangaracho Ghorchim tujim axeta Bhav tum ekloch tancho Rogtak rogot visorna Kitloi tum dusman zalear tancho Mavoddecho khell tuzo don disancho Tum ek dis bapuy zatolo Tednam tuka gomtolem Valor ani moll Zolmant haddlolea bapaychea koxttancho

Devachi Duddvank bhulon korinakai vikri tichi.

nikita luis Tallganv, Gõy

Sobit Tallganv Amcho Ganv

Sobit sundor amcho ganv Nanv tachem Tallganv Zhaddam maddamni borla Xetam-bhattam dongramni nettoila. Xetam-bhattam girestkay amchea ganvchi Sambhallun dovrum-ia ti dovlot amchi Manan rakhum-ia xrixti

Koxtti vavran utpon’ korta pikavoll bathagotteachi Giman tor pikavoll torekvar baji-paleachi Khavun polleyat ruchik konngam Tallganvchim Xabaski xetkarank, nanv dovorlam amchea ganvchem. Itihasik ani poromporik fest Konnsanchem Soglleam poros poilim konnsam katrunk bhag amchem Odik ami vavrum-ia fuddem vhorunk Porompora amchea purvozanchi.

Khoim tori mogachi ghantt vazli.

Justiano FernanDes Bamonsai, Sanguem, Gõy

Chintlelim Chintnam

Nokrek vochonk Sodche bosint choddlom Proves korun bosint Khali bosker boslom. Koddeche bosker bosun Sundor oxi choli asli Tichi nodor fokot Mhojeruch thiravleli. Jedna tichi – mhoji Nodrek nodor add’ddoli Tednach kallzant mhojea

Mhojech ontorgim zali zap Gavta ti sondh vogddainaka Kallzachem dar ugddun Mogan yevkar di tika. Chintnache zallyent farovlom Thoddeach vellan zagovlom Cholye vatten nodor ghunvddailear Khali boska polloun sontaplom. Kednam denvon gelem… Tench koll’lem na Monantlem monantuch Virgoll’lim chintlelim chintnam.

Somajik Mollar

Ut’tor Gõyant novem ESI hospital 2 dotoram fattlean ek fottkiro dotor asa Ponnje(AAP): ‘Insurance’ kelolea Ut’tor Gõychea lokak bholaikecheo soglleo suvidha ani sovloteo favo zanvcheo mhonn, ek novem ESI hospital bandun haddpacho prostav monzur (approve) korun gheupa khatir Gõychea sorkara kodde ESI odhikareamni phattoun dila. Hi mahiti ESIchea 44-vea vibhagi mondollache boskent odhikareamni dili, oxem odhikreamni sanglem. He boskek Gõycho

kamdar montri Avertano Furtado, ‘Labour Commissioner’ F. Rodrigues, Sorkari bholaike odhikari Dr. Shubangi Lotlikar ani ESI-che vibhagi her

odhikari hajir asle. Peddne talukeant bholaie kendr sthapon korpa khatir GIDC-ik ek yog’geo zago toyar korun divpak suchoylam, oxem montri Avertano Furtado hannem sanglem. ESI-chea mukhel kocherintlea odhikareamni formailam tea pormonnem ek soglleo suvidha ani sovloteo aslolo bholaike kendr ani farmasi, ek ‘diagnostic centre’, ESI-cho vistar korun choddan-chodd lokam

meren pavpacho hetu asa, taka lagon sogllea lokamni hacher kherit lokx ghalchem poddtolem, oxem he boske vellar margdorxonn dilem. All India Trade Union Congress (AITUC) hacho Christopher Fonseca hannem Gõyant jitlei petrol pomp asat tankam ESI yevzonne khala haddunk tannem he boske vellar magnni keli. ESI hacho vibhagi sonchalok C. V Joseph hannem ESI-chea vegvegllea yevzonneancher aplem ‘presentation’ sador kelem.

Desantlea vhodda promannan dotoram lagim MBBS degree na – ji tancho vavr cholounk (allopathy) gorjek poddta. Tachea zagear, tanchea lagim ‘ayurveda’ ani ‘homeopathy’-n ‘degree’ asa, punn tech vhodda promannan ‘allopathic’ vokdanchem ‘prescription’ ditat. MBBS naslole ‘general physicians’ sogllea von komi ‘fees’ ghetat, oxem IMS Health nanvachea ‘market research’ komponin kelolea ‘physician census’-an dilam. Tachea fattlean komi xikxonn asop hem ek karann asonk xokta, oxem zannkaranchem mot asa. Zalear ‘oncologists’ ani ‘neurologists’ hea ‘super-specialists’ sogllea von chodd ‘consulting fees’ ghetat. 120 xarantlea (‘metro’ ani ‘non-metro’) sumar 4 lakh dotorancher kelolea hea ‘physician census’-achea khala, bholaykechea kxetrant aslolea dorjeachea vixim somorthon kelam, ani

tatun hea sombondhan graminn vattharantlo kosloch aspav na. Hea ‘census’-achea sodik tenko diun, desantlea graminn toxench xari vattharan hea fottkirea dotorancho ankddo vaddot asa mhunn Indian Medical Association-an aplea ‘website’-irui dilam. Ani odmasan 10 lakh fottkire dotor ‘allopathic medicine’-an vevsay choloitat,

tatuntle sumar 4 lakh dotoramni Indian Medicine-an (Ayurvedic, Sidha, Tibb ani Unani) xikxonn ghetlolem asa. Hea fottkirea dotorank tin bhagamni vattun ghatleat, ani tatuntle kaim zann khoincheach kaidea khala naslolea topasnnechea pod’dotinchea nanvam vangdda vevsay kortat. Fokt ‘MBBS degree’ aslolea mon’xank ani Medical Council of India vo raj’jeacha ‘medical council’-achea vangdda nond aslolea dotorankuch ‘modern medicine’-an (allopathy) vevsay cholounk mellta. Desant, yogeo xikxonn naslolea ani nondnni korunk naslolea fottkirea mon’xancho aspav tabeant haddunk novo kaido ghoddunk IMA-n sorkarak agro kela, oxem IMA odheokx Dr K Vijayakumaran sanglem. Toxench, ho unnav bhorun kaddunk ‘medical’ kolejimni ‘under-graduate’ ani ‘post-graduate seats’ vaddounchea khatir ami magnnim ke

Gõycho vikas xeticher adharit asa…

WilliaM FernanDes Sanvordem, Kudchade – Gõy

Gõyant svotontray mell’lea tea adim thavn Gõycho lok fokt xetam-che pikavollicher asle. Dis rat hea xetamni vavr korun, aplo gham varoun apaplea xetancho vavr korun bori pik kaddtalet. Tea kallar fokt pavsacher adar dovrun lok aplim xetam roitale. Kaim zageamni zhoim tollim aslim thoim bandh ghalun,

pavsachem vo zhorichem udok addavn te xetam roitale. Kitlexea zageamni nirvolleo distaleo. Ganvtti bhaji rovop, kallingam kaddop, ho vavr sodanch chalu aslo. Ani hea vorvim lok aplem ani aplea ghorabeachem udarposon kortalim. Svotontr zavn pon’nas vorsamni zaitench bodol’lolem dixtti poddta. Xetam aslim tim purovn vhoddlim vhodlim bildingam zalim. Lokamni vegan poiso mell’ta mhunn soglim xetam bhattam vikun kaddlim. Xet rovpachem kitleaxea zannamni soddun dilem. Ani heach pasot kitlimxim xetam padd poddlelim distat. Udok zai titlem asa punn rovpi thodde. Hacher sorkaran zata titlea vegim lokx ghalchem poddtolem. Aiz dusrea pranthantle lok yevn contradan

xetam ghevn rovpache proitn korta. Faido asa mhunnonuch te korunk sodtat nhoi? Hacher barik vinchar korchi goroz. Aiz sorkaran xetkamteank kitleoxeo sovloti diloleo asat. Dhoronnam bandun zai ti-

tlem udok xetank mellta. Sorkaran zata titlea vegim xeti vaddovpachi niti apnnaunk goroz, hea vorvim xetkamteank bhorpur sovloti melltoleo. Heo sovloti gheun Gõyant bhorpur pik kaddum yeta. Gõykaranchean dusrea

pranthancher ollambun ravonk zaina aplea jevnna khannache babtin. Ami amchea xetamni rovop korun zata titli pik kaddchi goroz. Nhoich tandull punn soglle torechi torkari, fulam, follam ani dudachem pasun utpadon vaddounk zai. Amchi osli niti asonk zai ki ami fokot amchea Gõyant jeo zainant tosleoch khannacheo vostu bhair thavn haddunk. Hi yevzonn sorkaran bore toren fuddli dixa motin dovrun haddunk zai. Atanchi niti zavn asa dusrea pranthantlem kitem-i mellta titlem-i haddpachi. Ani hea vorvim amche Gõyantle xetkamti asat tancheamni tea bhaile vostunchea mola borobor spordha korunk zaina. Ani hea vorvim xetkamteank favo tem mol mellona tannim

vavr korun roilolea vostuncho, ani hea vorvim te bezar zavn ho dhondo soddunk sodtat. To zago vikun uddoilear boro oxem tanchea monant zata. Zorui tor sorkar vavurlo tankam tanchea pikavollichi bori dor mellonk tor he xetkamti anikui pik laitele. Udok tor bhorpur mellta, don tin piko kaddum yeta. Toxench xetuch nhoi punn dusre torechi pik kaddum yeta. Zoxim sabar follanchim zhaddam lavn, tanchi pik kaddum yeta. Toxinch sabar torechim fulamchim zhaddam lavn bhorpur yennavol kaddum yeta. Gõychem vattavoronn sabar bhaxechea bhajiyechi pik kaddpak ekdom borem. Poilim thavn lok nirvolleo roitalim. Hoch vavr atam mottea promannan korum yeta ani pik vaddoum yeta.

Adlea kallar fokot ekuch kalla-purto heo torkari roitaleo. Atam udok aslolean vorsak kitleoxeo piko kaddum yeta. Hea vorvim bazarant torkari komi zanvchina ani xetkamteank bhorpur yennavoll melltoli. Khoreponnim he amchea Gõychea xetkamteank apli pikavoll vikunk ek kherit suvat diunk zai. Ek dhakttoso mandd fokot teach vattarantlea xetkamteank apli pikavoll vikunk. Sorkaran hacher zata titlea vegim upay gheunk goroz jea vorvim tanche pikavollik mol melltolem ani tankam anikui ut’tejon melltolem odik bhaji kaddunk. Hea vorvim tea ganvchi udorgot zateli ani hea xetkamteam lagim hatan poixe zatele. Tednam ki he Xetkamti aplim xetam vikunk fattim sortele.


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 8:01 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Pustok Niyall

Ek-Anki Updes ani Sondex

Arso: 26 Nattkuleancho Jhelo

Dale luis Menezes Kepem, Gõy

Tiatr ani nattkulim Gõyant khub famad. Halinchea kallar tiatranchim vo nattkuleanchim hat-borovpam chhapun yetat (chodd korun Tiatr Academy-ntlean) hi gozal bhov khuxalkayechi. Osleach borpavollinchem ek pustok mhollear Arso: 26 Nattkuleancho Jhelo jem Pri. Michael Fernandes hannem boroilam. Hea pustokachem khaxelponn mhollear sovis-ui nattkuleanche mathalle, A-Z hea 26 Inglez okxoranche volleri promannem asat. Pri. Michael Fernandesachem borovp Jivit, Gulab, Goan Review, V. Ixtt and kaim firgoz-po-

trancher uzvaddak ailam. Nibon’d, kannio, kovita, kantaram oxe sahityache sabar prokar tannem hatall’leat. Arso hem tachem poilem nattkuleanchem pustok. Hea pustokacher nodor martoch amkam disun yeta ki him nattkulim bori dekh ani xikovnn diunk boroileant. Kannio sompeo asat ani hakach lagun borovpeak bori dekh diunk adar ditat. Bhurgeponnavoilo mog, vhoddilank respet ani man divop, promannikponn, Kristi mul’leam , soimacho husko, adi osle mud’de hea pustokant borovpean ghetleat. Gõychi osmitay ani daiz, bhailo lok ani tanchea probhavank lagon je bodol ami onnbhovtat, oslei mud’de Pri. Michael Fernandes-an amche mukhar manddleat. Hea pustokant amkam oxem dison yeta ki jim patram vaitt monis mhunnon dakhoileant tanchem kalliz ani mon rokddench bodolta. Je toren – ani sompeponnim – him patram apunn borea rostear choltole mhonn utor ditat tantun kholay disun yena. Punn ek-anki nattkuleank vell ani zago unno asta hem monant dhorun, borovpeachi hi oddchonn amcheamni somzum yeta.

Bãym hea nattkuleant Pri. Michael Fernandes amchea paromporik bãychem mhotv dakhoita ani ami udok kiteak chotrayen vaprunk zai temvui dakholl korta. Hea nattkuleant Saxtti boli vapurlolean ruch anink vaddlea. Dusrea-i kaim nattkuleamni Gõycheo her bolio vapurleat ani haka lagun borovpeak porbim! Kaim nattkuleamni je sonvad (dialogues) vapurleat te padriche sermanv koxe distat. Dekhik: Advogad. Sogllea suvatancher Povitr Pustokantle nomunne diupachi goroz asa, hoi? Zantteanchi ani kheritponnim amchea avoy-bapaychi ami seva korunk zai hem dhoronn ak’khea pustokant amkam mellta. “Dor eka putak ani dhuvek mhozo ulo – tumchim avoybapuy kitlim-i zanttim pasun zalear, tankam pois korum nakat, nhoi mhonn azilant-ui ghalum nakat. Kiteak, je teag ani koxtt tumchim avoy-bapuy tumche khatir kaddtat te sonvsarantle her khuinchech monis kaddchenant.” Pri. Michael Fernandes-achem hem dhoronn zorui hanv mandun ghetam torui hea rostear cholunk sodanch vatt meklli asta kai? Kaim nattkuleancho hangasor hanv ul’lekh korunk sodtam. Maim

hea nattkuleant, Alroy-ak sirvis mellunk ek lak farik korunk zai asta. Punn te itle duddu taka melltole zalear tannem poilim Saibinn Maimcheo murteo moddunk zai asta ani Saibinnicher bhavarth dovorpant kaim boreponn ani faido nam oxem soglleank kollit korunk zai asta. Alroy oxench korta ani rokddoch taka aksiddent zata. Toxench Tallnni hea nattkuleant, ji zaun asa kanni dog supurlea bhavanchi, tanchi avoy tankam promannikponnan lisanv

korunk sangta ani apunn bazarant veta. Eklo bhav tallnnek sampoddta ani aplea ixttam borobor khellpak veta ani thoimsor buddun morta. ‘Devankhast-laili’ osle vichar Pri. Michael Fernandes-a sarkea tornattea padrin soddun diunk zai. Amchea jivitant unneponnam asat, chuki ghoddtat hem monant dhorun ami amchem

jivit jiyeunk zai, oslem novsorlolem chintop khub gorjechem. Hea nattkuleanchea jheleant zaite vixoy (themes) portun portun distat tori tanchi vachta asatana addkholl zata oxem disona. Kovorachem chitr Alvito D’Costa-n bore bhaxen kelam. Xevottak, hem pustok v a c h p a k ruchichem asach ani iskolamni ‘Annual Gatherings’-a vellar machier haddunk khub faideachem poddtolem oxem hanv sobhemazar sangtam. Pri. Michael Fernandes-a sarkea tornattea borovpeank oslench protsan mell’lear Konknnichem Sahitya pormollun, aninkui borovpi mukhar sortole nhoi? Tumchem mot diyat: www.daleluismenezes.blogspot.com

Kovi ani Kovita Tuka lhanacho vhodd korunk Hat zhoroile-pãyem zhoroile Koso tum visronk pavlo Tras te bapayn kaddlole

Chandra Bose, Chandra Shekar, adi. Ho dis amkam haddunk zhuzun dakoili des-bhoktichi podvi Hea vavrak fuddem sorpi zaun aslo mukhel Mahatma Gandhi

Doris Dias Quepem, Gõy

Bharotachi Svotontrtay

Ho dis amkam dakoita ekvottachi vhoddvikay Ekvottachea adaran ami moy-mogan vavrunk zai Tech khatir desachea fuddariamni zoddun dilea lokxay Nopoit korun monisponna add vochpi hukumxay

Aichea disak soglleanchi kallzam ekdomuch khoxien bhorlim Kiteak hea disak Bharotak amchea svotontrtay mell’lli Ho dis amkam haddunk zaitea zonnamni aplem jivit pasun zhoroilem 1947 vorsak Bharoti tirongi bavtto choddoilo.

Nagrikamni ekvott samball’llear borem zatolem Bharotak kitem unnem asa tem rokddench melltolem Soglleancheach adaran Bharot fuddem vetolo Soglleanchea ekvottan Bharot anik mozbut zatolo.

Bharotak amchea svotontrtay mell’llear 66 vorsam sorlim Bhagat Singh, Subhas

John Barreto Canacona, Gõy

Puta Mhojea

Dhavui mhojeo nakxeo zhorovn Puta mhojea poslo re tuka Kaido tuzo putak pospacho Mhunnon sangtai tum loka Disak chear pavtti maddar choddon Hat pãyem zhorovn Vhoddlo monis kelo re tuka Bapayche koxtt tum visorloi Atam dusro ‘daddy’ mell’la tuka Zolmant haddlolo bapuy zalo porko Mavoddechea duddvamni kelo tuka piso Tujea ghorcheancho nam tuka usko

Chuli fattlean gobor asa visornaka Rogtachea forsan uddyeo marinaka Sasupay-k zantteponnar tujea adharachi goroz Tachea rogtacho put nam taka Dekhun tujea adharachi goroz taka Mog kor zolmant haddlolea bapaycho Deva mukhar mukutt favo zatolo bhangaracho Ghorchim tujim axeta Bhav tum ekloch tancho Rogtak rogot visorna Kitloi tum dusman zalear tancho Mavoddecho khell tuzo don disancho Tum ek dis bapuy zatolo Tednam tuka gomtolem Valor ani moll Zolmant haddlolea bapaychea koxttancho

Devachi Duddvank bhulon korinakai vikri tichi.

nikita luis Tallganv, Gõy

Sobit Tallganv Amcho Ganv

Sobit sundor amcho ganv Nanv tachem Tallganv Zhaddam maddamni borla Xetam-bhattam dongramni nettoila. Xetam-bhattam girestkay amchea ganvchi Sambhallun dovrum-ia ti dovlot amchi Manan rakhum-ia xrixti

Koxtti vavran utpon’ korta pikavoll bathagotteachi Giman tor pikavoll torekvar baji-paleachi Khavun polleyat ruchik konngam Tallganvchim Xabaski xetkarank, nanv dovorlam amchea ganvchem. Itihasik ani poromporik fest Konnsanchem Soglleam poros poilim konnsam katrunk bhag amchem Odik ami vavrum-ia fuddem vhorunk Porompora amchea purvozanchi.

Khoim tori mogachi ghantt vazli.

Justiano FernanDes Bamonsai, Sanguem, Gõy

Chintlelim Chintnam

Nokrek vochonk Sodche bosint choddlom Proves korun bosint Khali bosker boslom. Koddeche bosker bosun Sundor oxi choli asli Tichi nodor fokot Mhojeruch thiravleli. Jedna tichi – mhoji Nodrek nodor add’ddoli Tednach kallzant mhojea

Mhojech ontorgim zali zap Gavta ti sondh vogddainaka Kallzachem dar ugddun Mogan yevkar di tika. Chintnache zallyent farovlom Thoddeach vellan zagovlom Cholye vatten nodor ghunvddailear Khali boska polloun sontaplom. Kednam denvon gelem… Tench koll’lem na Monantlem monantuch Virgoll’lim chintlelim chintnam.

Somajik Mollar

Ut’tor Gõyant novem ESI hospital 2 dotoram fattlean ek fottkiro dotor asa Ponnje(AAP): ‘Insurance’ kelolea Ut’tor Gõychea lokak bholaikecheo soglleo suvidha ani sovloteo favo zanvcheo mhonn, ek novem ESI hospital bandun haddpacho prostav monzur (approve) korun gheupa khatir Gõychea sorkara kodde ESI odhikareamni phattoun dila. Hi mahiti ESIchea 44-vea vibhagi mondollache boskent odhikareamni dili, oxem odhikreamni sanglem. He boskek Gõycho

kamdar montri Avertano Furtado, ‘Labour Commissioner’ F. Rodrigues, Sorkari bholaike odhikari Dr. Shubangi Lotlikar ani ESI-che vibhagi her

odhikari hajir asle. Peddne talukeant bholaie kendr sthapon korpa khatir GIDC-ik ek yog’geo zago toyar korun divpak suchoylam, oxem montri Avertano Furtado hannem sanglem. ESI-chea mukhel kocherintlea odhikareamni formailam tea pormonnem ek soglleo suvidha ani sovloteo aslolo bholaike kendr ani farmasi, ek ‘diagnostic centre’, ESI-cho vistar korun choddan-chodd lokam

meren pavpacho hetu asa, taka lagon sogllea lokamni hacher kherit lokx ghalchem poddtolem, oxem he boske vellar margdorxonn dilem. All India Trade Union Congress (AITUC) hacho Christopher Fonseca hannem Gõyant jitlei petrol pomp asat tankam ESI yevzonne khala haddunk tannem he boske vellar magnni keli. ESI hacho vibhagi sonchalok C. V Joseph hannem ESI-chea vegvegllea yevzonneancher aplem ‘presentation’ sador kelem.

Desantlea vhodda promannan dotoram lagim MBBS degree na – ji tancho vavr cholounk (allopathy) gorjek poddta. Tachea zagear, tanchea lagim ‘ayurveda’ ani ‘homeopathy’-n ‘degree’ asa, punn tech vhodda promannan ‘allopathic’ vokdanchem ‘prescription’ ditat. MBBS naslole ‘general physicians’ sogllea von komi ‘fees’ ghetat, oxem IMS Health nanvachea ‘market research’ komponin kelolea ‘physician census’-an dilam. Tachea fattlean komi xikxonn asop hem ek karann asonk xokta, oxem zannkaranchem mot asa. Zalear ‘oncologists’ ani ‘neurologists’ hea ‘super-specialists’ sogllea von chodd ‘consulting fees’ ghetat. 120 xarantlea (‘metro’ ani ‘non-metro’) sumar 4 lakh dotorancher kelolea hea ‘physician census’-achea khala, bholaykechea kxetrant aslolea dorjeachea vixim somorthon kelam, ani

tatun hea sombondhan graminn vattharantlo kosloch aspav na. Hea ‘census’-achea sodik tenko diun, desantlea graminn toxench xari vattharan hea fottkirea dotorancho ankddo vaddot asa mhunn Indian Medical Association-an aplea ‘website’-irui dilam. Ani odmasan 10 lakh fottkire dotor ‘allopathic medicine’-an vevsay choloitat,

tatuntle sumar 4 lakh dotoramni Indian Medicine-an (Ayurvedic, Sidha, Tibb ani Unani) xikxonn ghetlolem asa. Hea fottkirea dotorank tin bhagamni vattun ghatleat, ani tatuntle kaim zann khoincheach kaidea khala naslolea topasnnechea pod’dotinchea nanvam vangdda vevsay kortat. Fokt ‘MBBS degree’ aslolea mon’xank ani Medical Council of India vo raj’jeacha ‘medical council’-achea vangdda nond aslolea dotorankuch ‘modern medicine’-an (allopathy) vevsay cholounk mellta. Desant, yogeo xikxonn naslolea ani nondnni korunk naslolea fottkirea mon’xancho aspav tabeant haddunk novo kaido ghoddunk IMA-n sorkarak agro kela, oxem IMA odheokx Dr K Vijayakumaran sanglem. Toxench, ho unnav bhorun kaddunk ‘medical’ kolejimni ‘under-graduate’ ani ‘post-graduate seats’ vaddounchea khatir ami magnnim ke

Gõycho vikas xeticher adharit asa…

WilliaM FernanDes Sanvordem, Kudchade – Gõy

Gõyant svotontray mell’lea tea adim thavn Gõycho lok fokt xetam-che pikavollicher asle. Dis rat hea xetamni vavr korun, aplo gham varoun apaplea xetancho vavr korun bori pik kaddtalet. Tea kallar fokt pavsacher adar dovrun lok aplim xetam roitale. Kaim zageamni zhoim tollim aslim thoim bandh ghalun,

pavsachem vo zhorichem udok addavn te xetam roitale. Kitlexea zageamni nirvolleo distaleo. Ganvtti bhaji rovop, kallingam kaddop, ho vavr sodanch chalu aslo. Ani hea vorvim lok aplem ani aplea ghorabeachem udarposon kortalim. Svotontr zavn pon’nas vorsamni zaitench bodol’lolem dixtti poddta. Xetam aslim tim purovn vhoddlim vhodlim bildingam zalim. Lokamni vegan poiso mell’ta mhunn soglim xetam bhattam vikun kaddlim. Xet rovpachem kitleaxea zannamni soddun dilem. Ani heach pasot kitlimxim xetam padd poddlelim distat. Udok zai titlem asa punn rovpi thodde. Hacher sorkaran zata titlea vegim lokx ghalchem poddtolem. Aiz dusrea pranthantle lok yevn contradan

xetam ghevn rovpache proitn korta. Faido asa mhunnonuch te korunk sodtat nhoi? Hacher barik vinchar korchi goroz. Aiz sorkaran xetkamteank kitleoxeo sovloti diloleo asat. Dhoronnam bandun zai ti-

tlem udok xetank mellta. Sorkaran zata titlea vegim xeti vaddovpachi niti apnnaunk goroz, hea vorvim xetkamteank bhorpur sovloti melltoleo. Heo sovloti gheun Gõyant bhorpur pik kaddum yeta. Gõykaranchean dusrea

pranthancher ollambun ravonk zaina aplea jevnna khannache babtin. Ami amchea xetamni rovop korun zata titli pik kaddchi goroz. Nhoich tandull punn soglle torechi torkari, fulam, follam ani dudachem pasun utpadon vaddounk zai. Amchi osli niti asonk zai ki ami fokot amchea Gõyant jeo zainant tosleoch khannacheo vostu bhair thavn haddunk. Hi yevzonn sorkaran bore toren fuddli dixa motin dovrun haddunk zai. Atanchi niti zavn asa dusrea pranthantlem kitem-i mellta titlem-i haddpachi. Ani hea vorvim amche Gõyantle xetkamti asat tancheamni tea bhaile vostunchea mola borobor spordha korunk zaina. Ani hea vorvim xetkamteank favo tem mol mellona tannim

vavr korun roilolea vostuncho, ani hea vorvim te bezar zavn ho dhondo soddunk sodtat. To zago vikun uddoilear boro oxem tanchea monant zata. Zorui tor sorkar vavurlo tankam tanchea pikavollichi bori dor mellonk tor he xetkamti anikui pik laitele. Udok tor bhorpur mellta, don tin piko kaddum yeta. Toxench xetuch nhoi punn dusre torechi pik kaddum yeta. Zoxim sabar follanchim zhaddam lavn, tanchi pik kaddum yeta. Toxinch sabar torechim fulamchim zhaddam lavn bhorpur yennavol kaddum yeta. Gõychem vattavoronn sabar bhaxechea bhajiyechi pik kaddpak ekdom borem. Poilim thavn lok nirvolleo roitalim. Hoch vavr atam mottea promannan korum yeta ani pik vaddoum yeta.

Adlea kallar fokot ekuch kalla-purto heo torkari roitaleo. Atam udok aslolean vorsak kitleoxeo piko kaddum yeta. Hea vorvim bazarant torkari komi zanvchina ani xetkamteank bhorpur yennavoll melltoli. Khoreponnim he amchea Gõychea xetkamteank apli pikavoll vikunk ek kherit suvat diunk zai. Ek dhakttoso mandd fokot teach vattarantlea xetkamteank apli pikavoll vikunk. Sorkaran hacher zata titlea vegim upay gheunk goroz jea vorvim tanche pikavollik mol melltolem ani tankam anikui ut’tejon melltolem odik bhaji kaddunk. Hea vorvim tea ganvchi udorgot zateli ani hea xetkamteam lagim hatan poixe zatele. Tednam ki he Xetkamti aplim xetam vikunk fattim sortele.


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 8:26 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

11

Brazil futtbol pongddak Gõyant yeunk duddu zai

Tharailolea pormonnem ‘Lusofonia Games’ zateleo

Ponnje: Kaim somoya uprant Gõyant zaupi Lusofonia Games-an lokancho sogllea von chodd itsa vaddoupi khell, futtbol astolo. Games-an ‘athletics’, ‘basketball’, ‘judo’, ‘taekwondo’, ‘table tennis’, ‘volleyball’, ‘beach volleyball’ ani ‘wushu’ sarke khell-ui astole. Punn, jednam Brazil ani Portugal sarke futtbol khellantle unchle raxttr ‘ACOLOP’-che (Associacao dos Comites Olimpicos de Lingua Oficial Portuguesa) bhag asat, tednam Games-chem yes tanchea vantto gheupacheruch attaplolem asa oxem manop chukichem aschem na. Novembr 2 meren veg-vegllim prokolpam purnn korpachea karyan sorkar misoll asa tednam, Gõyant aplo futtbol pongodd dhaddpachea khatir Brazil-an ayojokam lagim arthik yenavollichi magnnim kelea, oxem manunk ailam. Kaim dis adim, Lusofonia Games CEO Keshav Chandra, Goa Olympic Association-cho Gurudutta Bhakta ani SAG-cho proxasonik sonchalok Sandeep Jacques, Games-chea proxasonik somitik suvideho bandpachea ani her mud’deam vixim mahiti diunk, Macau-chea ‘ACOLOP headquarters’-ar gelole. Brazil protinidhi, adlo khell montri ani Olympic volleybal khellgoddo - Bernard Rajzman-ak, thoimchea futtbol songhottnek Brazil-cho futtbol pongodd dhaddchea vixim sangchem mhunn vi-

Ponnje: Gõyant zaupi Lusofonia Games, suvidhenchea toyare vixim husko astana, teo tharailolea ‘schedule’-achea pormonnem zaupachi xokeotay asa, oxem ‘Goa Olympic Association’an (GOA) sanglam. Gõy sorkar hi vegveglle khell asloli kariavoll Novembr 210 meren ghoddoun haddpachi asa, punn moidan ani suvidheo toyar

‘Goa Olympic Association’-ui bhagidar asa. ‘Goa in Sports’ magazineachea panchvea ‘edition’-achea ukttavnneche kariavolli vellar Bhakta uloitalo. “Khell zaupachea veg-vegllea suvatencher toyari nettan cholta, ani ‘deadline’-ichea adim te puray zatole mhunn hanv axvason dita,” mhunn tannen sanglem. “Mukhel montri Manohar Parrikar, ‘daily basis’-ar svota toyarechea progoticher (progress) nodor dovrit asa. Amkam tacher visvas asa,” mhunn Bhakta-n fuddem ukttailem.

‘Manchester United’-an ‘Community Shield’ jikli noilam, punn tancho pongodd dhaddchea khatir tankam farik keloloem zai oxem tannen sanglem. Vantto gheupakhatir vo te taka kitem mhunntat tea khatir, amche lagim diunk duddu naslolean hanven ti bhasabhas fuddem vhoronk na,” oxem Chandra-n sanglem. “Sogllea, 9vui torenchea khellamni aple pongodd dhaddtole mhunn Angola-n axvason dilam, zalear ‘ACOLOP’-chea kaim promannan onudhanachea adharan East Timor tanche pongodd dhaddtole,” oxem Bhakta-n kolloilem. Gõycho mukhel montri Manohar Parrikar, zo hea prokolpachea karyan zalolea udorgoticher svota nodor dovrun asa, hea mud’dean hostxep (intervene) korun Brazilak kortolo oxi tachi opekxa asli mhunn Bhakta-n sanglem.

Vantto gheupi raxttr aplea khellgoddeanchi xevottchi volleri Agostache 15 tarker saun dakholl korunk survat kortole, ani Otubrache 25 tarker saun khellgodde Games-am khatir ‘check-in’ kortole, oxem Bhakta-n fuddem sanglem. ‘International Olympic Committe’-n (IOC) ‘Indian Olympic Assciation’-ak (IOA) omaniatay (nonrecognition) diupachea mud’dea vixim uloitana, IOC-chea suchovnne pormonnem ‘constitution’-an sudharonn haddchea pasot Agostache 25ver IOA-chi boska zaupachi xokeotay asa , ani Setembr 22 meren ho mud’do suttavo zatolo, ani tachea udexim raxttrantlea sogllea Olympic songhottnenk tanchea add IOC-che prokriyechea bhiranti vinnem aplo vavr xanten cholounk melltolo.

Wembley: Community Shield khatirche ‘match’-in, Manchester United-an Wigan Athletic-ak 2-0 haraun novea ‘English season’-achem poilem ‘silverware’ jiklem. Robin van Persie-n donui ‘half’-an ek-ek ‘goal’ marun, United-ak zoit favo kelem. Julayche survatek Sir Alex Ferguson-chea zagear ailolea United-chea novea ‘manager’, David Moyes-ak hea zoitachea vangdda ek ‘perfect’ survat mevli. Mayachea mhoinean, FA Cup final-in Manchester City-cher zoit mevlolean, Wigan-ak Community Shield-an vantto gheunk sondh mevloli. Punn poilea ‘half’-achea

Montreal final-in Nadal-an Raonic-ak harailo Montreal, Canada: Rafael Nadal-an Milos Raonic-ak 62, 6-2 haraun ‘Rogers Cup final’-in yes melloilem, ani 55 vorsam uprant hi sprdha jikpi poilo Canada-cho nagrik zaupachi sondh Raonicak chukli. 1955 vorsa jednam he spordhek Canadian Open mhunn vollkhotale, tednam Robert Bedard-an hi spordha jikloli, ani ti spordha jikpi to Canada-cho nimnno khellgoddo aslo. Ani, hea ‘final’-ichea vellar dorxok koso to samil aslo. Rogers Cup spordhen, hem Rafael Nadal-achem tisrem zoit zaun asa. Hachea

nant mhunn prosar madheoman dilolea mahiti pormonnem, Games ghoddtole vo na hache vixim dubav nirmann zala. Punn, tannim diloli mahiti khori nhoi ani tharailolea pormonnem Games zatoleo, oxem ‘GOA’ sochiv Gurudatta Bhakta-n sanglem. Hea Gamesachea toyarechea kaman aslolea sorkari agencies-anchea modem

adim, to 2005 ani 2008 vorsa hi spordha jiklolo. Tea kallar 81 vorsancho Bedard ‘final’-ik pavloleak, Raonic ‘final’-ik meren pavpi poilo Canada-cho nagrik aslo. Wimbledon spordhechea poileach ‘round’-an harlea uprant, hi Nadal-achi poili spordha asli ani ti jikon tannen hea vorsachi tachi attvi, ani tachea ‘career’-achi 58vi spordha jiklea. Sonvara disa zalolea ‘semi-finals’-an, Nadal-an Novak Djokovic-ak 6-4, 3-6, 7-6 (2) haraun ‘final’-in proves ghetlolem. ‘Final’-in proves ghetlolean, 22 vorsancho Raonic

‘world rankings’-an 10vea sthanar pavtolo. Top 10antlo to sogllea von lhan khellgoddo astolo. Tea bhair, Nadal chovtea sthanar saun tisrea sthanar choddtolo. Hi sort chalu aslolea Uniprix Stadium-an sogllo lok Raonic-ak tenko diit asle. Punn, Raonic-ak haraunk Nadal-ak fokt 1 vor ani 8 minttam laglim. Aplea ‘career’-an Raonic-achea add Nadal 4-0 asa. 2013 vorsa zalolea spordhemni

xevottchea bhagan ani dusrea ‘half’-ache survatek borem prodorxon diun poriant, te United-chea pongddak fattim ghalunk pavle na. Hache adim, United-chea Asia ani Australia-chea ‘pre-sesaon tour’-achea

vellar, tanchem prodorxon tokhnnay korpa sarkem naslem, ani toxench Sevilla add harlea uprant, Ferguson nivrut zalolean United-cho pongodd novea ‘manager’-ak zai te toren bodol haddchea pasot borech proitn kortat oxem

distalem. Everton-acho ‘manager’ astana vapurtalo, tech porim Moyes-an Unitedchem ‘4-3-3 formation’ bosoilolem, ani ‘attacking’ khellgoddeank ‘improvise’ korunk porvangi asli. Michael Carrick ani Tom Cleverley ‘central midfield’an asle, ani Ryan Giggs-ak fuddem aslolea tegam borabor sompork korunk sutt asli. Te mhunnlear – van Persie modem khelltalo, ani Wilfried Zaha tachea uzveak aslo. Zalear, Danny Welbeck-an dave vatten survat keloli, punn zaitea kalla pasot van Persiechea vangdda ‘centre’-ak khelltalo.

‘2013 World Athletics Championships’-an Usain Bolt zoitivont

Nadal 48-3 (zoit-har) asa, ani 11 spordhem modlea 10 spordhenchea ‘final’-ik meren pavla.

Moscow, Russia: Moscow hanga chalu aslolea ‘2013 World Athletics Championships’-achea Men’s 100m final-in Usain Bolt-an ‘gold medal’ jikli. 100m ani 200m spordhen ‘world record holder’ ani ‘six-time Olympic champion’ Bolt-an, Amerikechea Justin Gatlin-an (9.85) ani Jamaica-chea Nesta Carter-ak (9.95) fattim uddoun, 9.77 secondsan 100m-acho ontor purnn kelo.

Zalear, ‘middledistance running’an ut’tom prodorxon diun, 10,000m-anchea ‘race’-in Ethiopiacho Tirunesh Dibaba zoitivont zalo. Dibaba-n ho 10,000m-ancho ontor purnn korunk 30 minttam ani 43.37 seconds laile, zalear Kenya-cho Gladys Cherono (30min 45.17 seconds) dusrea sthanar ailo ani

Ethiopia-cho Belaynesh Oljira (30min 46.98

seconds) tisrea sthanar ailo.

Kola ani Kolakar Tiatrantleo Kaim Yadi

Vinchar Zabab

Padri Nevel Gracias

Comedy Supremo Humbert

Somajik ani dhormik tiatram vorvim novsornni

INachon nachon…..stegir thavn sokla poddlom

V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: 12 vorsancho astana mhollear 1976 vorsa hanvem mhozo poilo tiatr ‘Eka Rukhachim Tin Follam’ boroilo ani ganvchea bhurgeank ghevn machier haddlo. Ho tiatr Velim zalo ani tea somoyar hanv attvea vorgan xiktalom. Itlea lhanponnar hanvem tiatr borovpachem karann mhollear hanv zannam aslom mhojea angant hi kola asa mhunn. Punn gavpache ani bhumika korpache gunn je mhojea angant asle tem machier choddon dakhovnk mhaka hanv bhurgo mhunnon sondhi dinasle. Heach karonnank lagon hanvem mhozo svotacho tiatr borovn machier haddcho poddlo. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Z: Azun porian hanvem 38 tiatr boroilea tantuntle 21 tiatr somajik vixoyancher adarlole asa zalear 17 tiatr dhormik vixoy tiatr pollennaram somor haddta. Mhoje kaim somajik tiatr oxe asa ‘Nach Go Sundorea’ (women’s liberations), ‘Amcho Bharot Mahan’ (national integration) ani ‘Amche Ghorabe Kosmeleat’ (family values). 1997 vorsa thavn hanvem dhormik tiatr borovnk survat keli. ‘Mhaka Tan Laglea’, ‘Dev Kallzan Asa’, ‘Tuji Xokti Di’, adi mhoje kaim dhormik tiatr zavn asa. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: Somajik tiatram modem ‘Amche Ghorabe Kosmeleat’ ani dhormik tiatram modem ‘Tuji Khoxi Zanv’ he tiatr lokak khub avoddlea. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Mhojea sumara pormonnem hanvem 300 tori kantaram ghoddleant astolim. V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: ‘Rozarachem Kont’ jem ghorabean ters korpachea mhotvacher adarit asa ani ‘Dev Tuka Apoita’ hem padrinchea apovnneacher adarit kantar tiatr pollennarank khubuch avoddlem. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Hanvem 38 tiatr boroilea tea sogllea tiatramni ani tea xivay tin vo chear dusrea ‘director’-amni machier haddlolea tiatramni hanvem ‘acting’ kelam. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant?

Z: ‘Taka Khursar Mar’ hea mhojea dhormik tiatrant hanvem Manesh Patel hea ‘character’-achi bhumika keli te bhumikek lagon tiatr pollennaramni mhaka khub xabaski dili. V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Oi. Hanvem azun poriant 3 VCDs kaddleat. Tanchim nanvam oxim asa: ‘Tim Soglim Ek Zaum’, ‘Tuji Khoxi Zaum’ ani ‘Voch Anik Patok Korinaka’. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Oi. Kaim vorsam fattim jea kallar CD nasleot tedna hanvem ‘Tumi Mhoje Govay’ ho kantarancho ‘audio album’ nirmann kelolo. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Z: Oi. Hanvench kaddlolea tinui VCD filmani hanvem bhumika kelea ani tech porim ‘Om Mhojea Goa’ hea filmantui ‘role’ kela. V: Tiatranche ‘scripts’ pustok rupan chhapleai? Z: Oi. ‘Jezuchea Panvlamni’ hem pustok zantun 3 tiatr asa tem pustok Tiatr Academy Goa hinnem porgott kelam. Tech porim ‘Sonvsar Ek Machi’ hem pustok zantun 7 ek-anki nattkulim asa temvui pustok rupan chhaplam. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Poile suvater tiatr kolakaramni Konknni bhas vach’chi, sarke ritin boronvchi ani tiatrachem sahitya voir kaddunk mhoji tankam vinonti. Dusre suvater tiatramni lokak hansovnk zai mhunn pozddeponn ghalchem nhoi. ‘Vulgarity’ nastana lokanchem monoronjonn korpak proitn korche. Ani tisre suvater amchea tiatramni eka-mekak zupatteo divop chaluch asa, tednam konnacheach khasgi jivitak akromonn (attack) korina zavnk hanv vinoitam. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr fokt monoronjonn (entertainment) nhoi, punn tantuntlean zaitem xikonk mellta mhunn somzonk zai ani tiatrantlean melltole sondex vaprun amchea jivitan novsornni haddunk proitn korunk zai. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Khoreponnim ami ‘catholic’ Kristi somaz zalolea karonnan Povitr Pustokan zaite moladik ani folladik vixoy mellta te vaprun tiatr machier haddche mhunn hanv vinonti kortam.

Mhojea ugddasantlean thoddeo bhov lhanlhan ghoddnuko hanv tumkam sangtam. 1987 vorsa Prince Jacobacho ‘Painnem’ ho ‘show’ Bardez Tivim ganvant aslo. Ani Jacobacho ho tiatr akhem Gõy bor egdom ‘hit’ zalolo. Hea tiatrant hanv ani Jacob ek duet gaitale, zantun Jacob ek Gavddeanchi bail zata zalear hanv ek Hindu bail astam. Hea kantaran hanv zaitem ‘action’ bi kortalom ani nettan nachtalom. Tivim mista ti ‘stage’ matxi oxir asli, hanv poi songitachea nettar hem duet gaitanam nachtalom to sarko xevtton sokla stegi bair poddlom ani poddttana Abdonio Rodrigues amcho ‘drummer’, hachea dollacher poddlom. Devache upkar hanv poddttana tachea ‘symbals’-ancher poddonk na mhonn na zalear mhaka tacheo lokhdanncheo sorio topacheo. Hanv stegir thavn sokla dollacher poddla to polleun lok itlo hanslo….thambonastana hansunk laglo. Tantlo eklo konn ailo ani mhonnuk laglo, ‘Ami somzole tum poddla to ‘part of the song’ mhonn. Mhaka dukh zali, dusre disa dukh anik vaddli, punn kitem kortolom, kantar somponk naslem, dekun porot stegir gelom ani dogaimni ami tem kantar sompoilem.

‘Bald wig’ galunk visorlom Prince Jacobachea ‘Pedo’ tiatrant hanv eka hordd’deacho ‘role’ kortalom ani ho ‘role’ korunk hanv ek ‘bald wig’ ghaltalom. ‘Pedo’ tiatrant nachtanam, part choltana, mhaka ‘role’ na tedna hanv tem mhojem ‘wig’ kaddun kuxik dovortalom ani boson visov ghetalom. Ek dis osoch bosun visov ghetana, mhoji ‘scene’ aili dekun hanv utt’ttlom ani mhoji ‘entry’ ghetli, noko zaun ki hanvem mhojea matheak ‘bald wig’ ghalunk nam mhonn. Mhaka ‘bald wig’ nastana ‘entry’ marlea ti polleun, Mario Menezes zo te ‘scene’-int aslo to mhaka bottam dakoun chotur korunk soddta ki hanvem mhojea matheak ‘bald wig’ ghalunk na mhonn. Hanv somzolom to mhaka chavoita vo ‘disturb’ korunk sodta mhonn, ani hanv tacher boroch bejar zalom, karann ‘scene’ choltali dekun. ‘Scene’ kobar zatoch bhair yeun hanv Mariocher chavolom ani taka tapsailo somzun to ‘scene’ choltana mhojim fokanddam kortalo mhaka ‘disturb’ korpak vo mhozo ‘role’ piddear korpak mhonn. Punn tannem mhaka mhoje toklek bott dakoun anik ek fautt sanglem ‘Tujea

mattheak bald wig asa vo na tem poilem polle’ mhonn. Tedna mat hanv sintidan ailom. Atam mhaka khobor pasun nasli hi mhoji chuk lokamni ‘notice’ kelea vo na poi ti, karann ho ‘show’ raticho 10.30 vorancher Velim mattvant zalolo. Punn jedna mhoji dusri ‘entry road scene’-acher asli, tedna hanvem yeun hi chuk ‘make up’ keli ani oso kitem ek ‘dialogue’ ghetlo ‘Poi kall hanv ho mhozo hodd’ddo dhampa khatir kensanchem ‘wig’ galun ailolom, atam hanvem chintlam kednai toslem kensanchem ‘wig’ galun ho mhozo hodd’ddo lipounk’. Punn uprant mhaka koll’lem ki lokanim mhoji chuk poili itli notar korunk nasli mhonn, punn jedna hanvem ho ‘dialogue’ ghetlo tedna lokank hanga kitem tori bhangodd ghoddlea hem gomlem.

‘Challenging’ tosoch gombhir ‘incident’.

Mhojea tiatrist jivitant ek ‘serious incident’ ghoddlo ani to mhonnlear jedna amchi Mama okosmat ho sonvsar soddun gheli tedna. Donparchea vellar ti bhair poddli ani tech ratik amkam ‘show’ aslo. Tedna amcho ‘Padri’ show choltalo, ani tea disa amkam ‘Marcel-an’ ho ‘show’ aslo. Ani ek sangchem mhonnler ho ‘show’ amcho eke Hindu sonsthen Ganesh charturthi disanim Sarvajannik Ganesh porbe khatir ho show zanvcho aslo. Derepent amchi Mama bhair poddli mhonntoch, ami bhasa-bhas korun ek ‘decision’ ghetlem ani tem mhonnlear to ‘show’ te ratik korunk. Karann to ‘show’ eke Hindu sonsthen Ganesh Chaturthichea somoyar manddlolo mhonntoch amkam naka aslem tankam ghat kelolo ani tanchea monant kosloch goir somoz zalolo. Dekun amche melole Mamachi kudd ghorant dovrun zodd kallzant ami dogui bhav amcho ‘show’ nachonk gele. Punn ‘show’ suru zanvche adim ami ‘announce’ kelem amche sovem kitem ghoddlam tem ani tankam sanglem ki amkam naka aslo ho ‘show’ kensil kelolo ani tumchea monant kosloch goir somoz utpon zalolo. Ho zalo ek khorench ‘challenging incident’ mhojea tosoch mhojea bhavachea tiatrist jivitant.


Amcho Awaz Aug 17_Layout 1 8/16/2013 8:02 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 17 Agost, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Kala Akademichi tiatr spordha

Mhalgodde Tiatrist

100000, 75000, ani 50000 rupiya poilo, dusro ani tisro inam Kala Akademi Gõy hinnem ghoddoun haddloli 49vi tiatr spordha hea vorsa thavn don ghottamni (categories) zatoli - ‘A’ vibhag ani ‘B’ vibhag. Kala Akademin adim jahir kelolea pormonnem orz diupachi nimanni tarik 19 Agost 2013 asli ti atam bodol kelea. ‘A’ vibhag tiatr spordhechim orz potram (entry forms) atam 19 Agost 2013 hea disa thavn Kala Akademiche kocherint melltolim ani 27 Agost 2013 hea disa sanjechim 4 voram zanvche poilim tiatr spordhent bhag ghevnk yevjitoleamni

aplem orz potr Kala Akademin diunchem poddtolem. Kala Akademin bhair kaddlolea novea prosidh potra (press note) vorvim jahir kelam tea pormonnem ‘A’ vibhag tiatr spordha hanchim inamam khubuch vaddovpant aileam. Bore dakhovnne khatir poilo inam 100,000 rupiyancho astolo zalear dusro inam 75,000 rupiyancho ani tisro inam 50,000 rupiyancho astolo. Tea xivay don bhuzvonneche inam (consolation prizes) astele ani hea inmanchi rok’kom ek-ek 25,000 rupiyanchi astoli.

Donui bhuzvonneche inam diupant yetole zori tor unnech te 20 tiatr he spordhen bhag ghetole. Zoritor 20 tiatr spord-

hent nasle zalear ekuch bhuzvonnecho inam diupant yetolo. Dusrea sogllea inamanchi-i mhollear ‘act-

ing, singing, direction, script writing, light effects, background music, live music, stage setting, adi, adi soglleanchi rok’kom vaddoilea zachi bariksannin mahiti spordheche nem (rules and regulations) hancher nivollponnim dilea. Anik ek mhotvachi ott (condition) mhollear je tiatr ani tiatrant kam korpi, machir toxe machie fattlean, tiatrachea ‘A’ vibhagan bhag gheta tankam ‘B’ vibhagan bhag gheunk mellchem na ani ‘B’ vibhagan bhag gheta tankam ‘A’ vibha-

12

gan bhag gheunk mellchem na. Hache viximchi purnn mhaiti spordhechea ‘Rules & Regulations’ hacher diloli asa ti khoxi aslolea tiatr mogyeamni vach’chi. ‘A’ ani ‘B’ vibhag monan dhorun khoinchea vibhagan bhag gheta tachem orz potr ani spordhechea ottinchi proti 19 Agost 2013 hea disa thavn kochreichea vellar Kala Akademi-k bhett diun gheuncheo mhunn Dr. D. R. Amonkar, Kala Akademiche ‘Programme and Development Officer’ hannem kolloilam.

Jacint Vaz Ek ‘natural comedian’

Video Album Niyall

‘Tukach Rautelim’

Moipas ani ovisvasachi kanni J. P. Pereira Majorda, Gõy

Moddganvcho Cat Video hannim ‘Tukach Rautelim’ hi VCD nirmann kelea zantun mog ani visvasghat hachem prodorxonn Ignatius Fernandes hannem bhes borem kelam. ‘Tukach Rautelim’ hi VCD eke moipaxi bailechi ani ovisvaxi ghovachi kanni zavn asa. Bail promannikponnim aplea ghovacho mog korta ani ghov dusrea cheddvacho mog korta. Oxe poristhitint choltolo mog bailechem, ghovachem vo ghov mogan aslolea cheddvachem jivit sukhi korunk xokta? Heach khatir ghov ek manddnni kaddta. Hi manddnni kitem ti ani kanniecho

xevott zanna zavpak VCD svota polleli zalear khup boreak poddtoli. Hi VCD khorench bori asa ani pollovnk lagtoch ti somplea bogor ordhikuttich soddunk disona. Promannikponnim ghovacho mog korpi ani svotak dukh bhogpi bailechi bhumika Irene Vaz hannem bhes bori kelea. Sylvester Vaz zo aple bailek ticho mog korta mhunn dakhoita ani dusrea cheddva lagim movza marta tannem aplo ‘role’ huxarkayen kela. Riana dusrem cheddum jem hea ghov bailechea jivitan yeta tachem-i kam borem zalam. Hech DVD-n anik ek veglli kanni asa ji dogam bhavancher ani tanchea bailancher ani tanchea jivitan bhitor

Konknni Rajdut- Alfred Rose Laurita Fernandes

sorpi eka annaddeacher adhorloli asa. Hi kanni Comedian Agostinho hannem boroilea zantun zaitim hanspachim pil’lam asa ani teach borobor boro sondex asa. Comedian Selvy ani Comedian

Agostinho dogui bhavanchi bhumika korta zalear Steffie ani Janet tanchea bailanche bhumikent porzollta. Benny Fernandes ‘trouble maker’ hachi bhumika korta zalear Salu de Loutolim dotorachi part korta. Ignatius ani Joywin Fernandes hanchi ‘photography’ dolleank khoxi dita tosli zalea. Digdorsponn borem asa ani Jalin D’Cruz hannem toyar kelolem ‘background’ songit he VCDk boro rong haddta. Allwyn Fernandes hachem songitui nazuk zalam. Konknni ‘video films’ hea mollar ek bori VCD nirmann zalea hantun dubav na.

‘Hello Uncle’ 21 ver Moddganv ani 23 ver Ponnje

Konkani Palkar kantar korta sabar Punn tujim kantaram zaunchimna kabar Konnuch tuka sor nam zalo Tuzo ani tuzoch boro aslo tallo Veg vegllea vixoyancher tum kori kantar Hixob nam titlim gitam gailim Akashvani kendrar Aplea nazuk ani mon bhuloupi Kantarank asli ek sur bori Dekhun Alfred Rose “The Melody King” Mhunnon tuka ulo kori Sonvsarachea chearui konxeamni Konknnicho pormoll ximpddailo 81 vorsam poilim Agostache 5ver tum zolmol’lo Tujea kantaramchi azun poriant ruch vochona Tuzo avaz amchea kallzantlo Ani monantlo vochot so disona

Tomazinho Cardozo hannem borovn digdorxit kelolo ani Kala Mogi Candolim hannim nirmann (produce) kelolo tiatr ‘Hello Uncle’ 21 Agost 2013 donparchea 3:30 vorar Gomant Vidya Niketan Moddganv hangasor zatolo ani 23 Agost 2013 hea disa sanjechea 7:45 vorancher ‘DMK Auditorium’, Kala Akademi, Ponnje hangasor zatolo. ‘Hello Uncle’ ‘farcical’ tiatr zavn asa zantun tiatr pollennarank zaitem monoronjonn (entertainement) melltolem. Hea tiatrant ‘uncle’ ani ‘aunty’-chi mukhel bhumika Anthony Carvalho ani Irene Cardozo korta ani tankam Assis Cardozo, Jocelyn Misquita, Edwin Fernandes, Matias Mascarenhas ani Selza Lopes hannim tenko dila. Tea xivay Tukaram Naik, Larissa Fernandes, Shivanand Naik ani Dyaneshwar Morajkar hevui bhag gheta. Bazuchim kantaram zoxe porim ‘duets, duos, trios, quartets’ ani ‘solos’ mhunnche khatir ‘popular’ tiatrist – Sharon Mazarello, Wilmix Mazarello ani Joe Rose bhag gheta. Itlench nhoi ‘Kingfisher Voice of Goa’ ani ‘SOAD-

‘Hello Uncle’ tiatrantlo dekhavo

3 International’ hea donui spordheamni poilo inam jiklolo Akash Telgu hevui bhag gheta. Tea xivay Eugenio Cardozo, Mario Cardozo, Joao Cardozo himvui tiatrant vantto ghetolim. Kala Mogi Candolim hi sonskrutik sonvstha fattlim kitlimxinch vorsam tiatr mollar vavr korta ani Kala Akademichea tiatr spordheamni tannim puskoll inamam jikleant ani tech borobor tiatracho dorzo voir kaddunk proitn kela. Hea tiatrache machiechi manddavoll Timothy Dias hannem kelea zalear ‘background music’ Joy Fernandes hannem kelam. Bizli yevzonn Rohan Morajkar hannem kelea ani songit Luis Cota ani tachea pongddan dilam.

Ponnjent anik eka ‘Auditorium’-achi goroz

danieL F de souza.

Lekhok ani Ttikakar Gõyant Jun-Julay mhoineant akantacho pavs poddlo, ani kaim ganvamni hunvar aile mhunttlear otitay zanvchina. Tech toren Gõyant tiatrancho-i zobordost pavs poddla ani azun meren poddta. Vochot thoim tiatranchi khett. Hi bori khobor. Favo te vosre favo tea vellar digdorspeank mello naslolean chodd xe tiatr atam sanjeche 3.30 vorancher ani 7.30 vorancher xarantlea vosreamnich zatat. Xaramni ravtoleank ani xaram lagsar asloleam lokank he tiatr polleunk zaitem sompeponn zata, jem sompeponn ganvamni ani kheddeamni ravpi lokank favo zaina. Kala Akademicho vosro Sonvar-Aitaracho sodamkal tiatrank rikhamo mellonk khub kotthinn zalam. Dekhun Aitara ani Sonvara bhov thodde tiatr zatat ani choddxe tiatr her sumanachea disamni mhonllear tevui zalear sanjechea 7.30 vorancher machier haddtat. Tiatristanchi magnnim asli ki sorkaran tanchi oddchonn somzun gheun Ponnje xarant ek khas tiatram khatiruch vosro ubharpak ani oxe toren tiatristank zatat te tras ani oddchonneo pois korpak. Kaim vorsam fattim thod-

dech digdorspi aslet, mhonttoch hi oddchonn mottea promanan disun yeunk na. Punn atam digdorspeancho ankddo vaddla. Nove-nove borovpi ani digdorspi amche tiatr machier ruzun yetat ani apli kola sobhemazar dakhovnk te khub yotn kortat. Halinchea vorsamni tiatr palka vele vinodhi kolakar toxech namnneche kantorist je aslet te pasun atam titranche digdorspi zaleat ani aplea vavran yes melloun yesesvi tharleat. Hankam-i bi soglleank favo to zago ani sondhi mellpak zai aple tiatr sogllea Gõychea mukhel xaramni machier haddunk. Aiz tiatracher zaite kuttumb aplem udarposonn kortat ani ghorabe choloitat. Tiatr Akademicho Odheokx Prince Jacob Bab hannem jedna TAG-chim sutram aplea hatin ghetlelim tedna tannem sorkarak ulo marlolo ani hi tanchi oddchonn sobhemazar ugtti keloli. Tiatrak aiz 120 vorsam bolanddlim, ani tiatrachi udorgot zait gelea. Dekhun itlim vorsam hacher ek khol vichar zavnk zai aslo. Dubav na, sorkaran apli bazun Gõyant sabar talukamni Ravindra Bhavan ubharleat, ani azun meren novim-novim Ravindra Bhavana ubharpachem kam chalu asa. Punn tiatra khatir ek khas oso vosro ascho ani tantun poilo ani voilo zago vo ‘preference’ fokt tiatruch machier haddunk zanvcho oxem kainch zavnk na. Khorem mhonllear he dixent konnem tori aplem lokx sabar vorsam fattim oddunk zai aslem. Punn kaim nozo, azun meren zavnk na tor fuddarak tori hi dixa boldunk zai ani tiatr Gõyant kitle loukik ani lok priya hem sot nodrek gheun khas tiatra khatiruch mhonn Ponnjenuch nhoi punn her vattharamni porian vosre asunk goroz. Itle mezgotin ek khoxechi khobor mhonllear, TAG-chea odheokx-achi ek

bori ani tokhnnay korpa sarki yevzonn asa ani ti mhonllear fuddarak sorkacho adhar gheun TAG-cho ek khaxelo ‘complex’ ascho oso mhonn. Hanga TAG-chi kocherich nhoi bogor, thoim ek ‘museum’, kolakaram khatir proxikxonn divpak ek ‘centre’, pois thavn vo dusrea rajeant thavn yetoleam kolkarank ravpachi vevostha vo ‘hostel’ ani mukhel mhonllear tech imarotin ek tiatracho vosro. Hi tachi yevzonn amkam khub avoddlea ani hacher tannim nettan vavr korchi goroz asa. Amche mahiti pormonnem Prince Jacob-an hi yevzonn aplea ‘General Council-achea vangddeank kolloun diun tanchi maneotay ghetlea. Ani TAG-che nodrek ek favo to zago pasun Ponnje-chea as-pas nodrek aila. Atam te hea prokolpachi mukhaveli soglli bariksann ekttavn ani kitem goroz asa tacher bariksannem obheas korun sorkarak ek ‘proposal’ phattoitele. Ani tankam khatri asa, ki ho tancho ‘poroposal’ sorkar favo te toren mandun ghetlo ani tanchem sopon xarti pavoitolo mhonn. Ek sangchem mhonllear, zaitim vorsam tiaristamni sorkara kodden magnnim korun korun mhonnlolea porim 2009 vorsa sorkaran Tiatr Akademi ghoddun haddli, ti bore toren cholchi mhonn, duddvanchoch adhar nhoi bogor kocheri ani kocherin zai-naka teo soglleo sovloti dileo. Ti kocheri cholounk ‘staff’ favo kele ani azun onudan dita. Gelea Kongres sorkaran itlench nhoi tor anik ek mottem karya kelem mhonllear, Moddgonvchea Ravindra Bhavan-ak Pai Tiatrist Joao

Agostinho Fernandes hanchem nanv diun tiatristank ani tanche kolek favo to man ani namnna dili. Atam TAG mukhar veteli ani fuddarak tiatr anik fullounk palleunk ani tachi vigneannik nodrentlean sorv xetramni udorgot zavnk hat bar laiteli tor atam asat tache poros odhik boreo sovloti tankam favo zavnk goroz asa. Odhik korun arthik mozot. Hi TAG khatir fuddarachi yevzonn ji Prince Jacob ani tache sangati sokara mukhar aiz na faleam dovortole ti ho sorkar xarti povoitolo mhonn amkam khatri asa, karann tiatr Gõyant zaite toren lokanchem udarposonn korta ani tache vorvim zaito lok aplo dispott’to choloita ani amchea Gõyant bekarkayecho ankddo zaitea promanan nhoi tor thoddea promanan tori komi korunk aplo hat-bar laitat.

Jacint Vaz tiatr machier ailearuch lok hanstalo. ‘Charlie Chaplain of tiatr stage’ mhunn tiatr mogi taka pachartale. Jacint Vaz hacho zolm 27 Abril 1918 hea disa Mandur Ilhas hangasor zalo. Bhurgo astana Mumbointlea Little Flower of Jesus he xallent tannem aplem xikxonn kelem. Iskolantlea sonskrutik karyavollimni to bhag ghetalo ani gavpachi spordha (competition) astali tednam to umedin tantunui vanttekar zatalo. Aplea borea gavpa khatir ani bhumike khatir to inamam jiktalo. Jacint Vaz iskolachea sonskrutik karyavollimni sodanch bhag ghetalo. Jacint Vaz iskolachea karyavollimni huxarkayen gaita ani bhumikenui prozollta hem tea kallaile zaite tiatr direkttoramni polloilolem. Ani hakach lagon Jacint Vaz vevsayik (professional) tiatr machier sompeponnim pavlo. Ernest Rebello hannem borovn digdorxit kelolo tiatr ‘Hanv Patki’ hantun Jacint Vazan poilech pavtt eka vevsayik tiatrant bhag ghetlo. Tannem gailolem git lokak khub avoddlem ani tech porim bori bhumika korun hajir asloleanchim kallzam jikon ghetlim. Jacint Vaz-an tea kallailea sogllea mhalgoddea tiatristanchea tiatramni bhumika kelea. Dioguinho D’Melo, A. R. Souza Ferrao, Aleixinho de Candolim, Kid Boxer, Anthony Vaz, adi kallailea famad tiatristanchea tiatramni bhag ghevn tiatr machier to nanvlovkik zalo. Aleixinho de Candolim hannem taka poilech pavtt aplea ‘Bhasailolo Novro’ hea tiatrant ghovyea novreachi bhumika dili. Ho ‘role’ Jacint Vaz-an itlo boro kelo ki vosro bhor lok pott futtosor hanslo. Tiatr machier ek novo ‘comedian’ utpon’ zalo. Itlench nhoi ‘Bhasailolo Novro’ ho tiatr zalea uprant Jacint Vaz-ak ‘comedian’ mhunn sogllea tiatramni bhag gheunk sondhi mell’li. Joao Agostinho Fernandes, Souzalin, Souza Ferrao, Kid Boxer, C. Alvares, M. Boyer, adi hanchea tiatramni ‘comedy role’ korun tannem aplem nanv tiar mogyeanchea kallzamni kantoilem. ‘Comedian’ koso Jacint Vaz famad zalea uprant tannem torekvar tiatramni ‘comedy’ keli ani lokak hansoile. Khoreponnim Jacint Vaz-ache ‘comedy’-n burxeponn khoinchoruch disonaslem punn sadea utramni ani sonvgamni to lokak hansoitalo. Khoreponnim tiatrantle ‘comedy’-cho tannem dorzo voir kaddlo hantun dubav na. Jacint Vaz ek boro kantorist aslo. To survatek ritidekhichim kantaram mhunttalo. Punn jedna ‘comedy

roles’ korunk laglo tednam thavn to vinodhi ‘comic’ kantaram-i gavunk laglo. Tiatr pollennarancher tacho itlo probhav zalolo ki lok tiatracheo tiketti kaddchea adim tiatrant Jacint Vaz asa vo nam tem poilem zanna zavn ghetalo. Jacint Vaz ek boro tiatr borvpi-i aslo. Tannem sumar 18 tiatr boroile tantuntle kaim tiatr je khub nanvlovkik zale te mhunttlear ‘Maim ani Sun’, ‘Ghovachem Ghor’, ‘Kunhad ani Mana’, ‘Dadagiri’, ‘New Fashion’, adi. Tea kallar Jacint Vaz poiloch tiatr kolakar aplo tiatr pordesan vhorpak. Jacint Vaz-acho ghazlolo tiatr ‘Kunhad ani Mana’ ani dusro tiatr ‘New Fashion’ he donui tiatr ghevn Jacint Vaz Afrikechea desamni tiatr dakhovnk gelo. He tiatr tannem Nairobi, Mombasa, Dar-es-Salaam ani Tanzanika hea Afrikechea xaramni dakhoile ani thoim jiyetolea Gõykaranchim kallzam jikon ghetlim. Jacint Vaz-acho pongodd zo Afrikechea desamni tiatr dakhovnk gelo tantun her kolakar asle te oxe asa: Remmie Colaco, Aristides Dias, Jephsis Hitler, Young Menezes, Jakarias, Dioguinho D’Melo, M. Dod, A.S Conception ani Saluzin D’Costa. Jacint Vaz hannem Konkani filmani bhumika kelea. ‘Nirmonn’ hea Konkani filman Shalini Mardolkar hache borobor to mukhel bhumika korta. Tantun tannem gailolem kantar ‘Kazar zavnk asa ankvar cholo’ azun pasun Gõykaranchea kallzamni jivem asa. Emissora de Goa atancho ‘All India Radio’ hantun tannem tiatrachi ani tiatrantlea kantaranchi khub seva keli. To Emissora de Goa hacher ek ‘regular’ kolakar aslo ani thoim kantaram gavun ani torekvar bhumika korun sonvsarbhor xipoddlolea Gõykarank dhadoxi kortalo. Jacint Vaz hachea kantarancheo ‘HMV Records Company’-n zaiteo ‘records’ nirmann keleo ani azun poriant tachim kantaram amkam ‘All India Radio’ velean aikonk mellta. Jacint Vaz poiloch tiatr kolakar zavn asa zaka Gõychea sorkaran ‘State Cultural Award’ bhettoylo. Hea xivay Jacint Vaz-ak zaitea sonskrutik ani somajik sonvsthamni tachea borea vavra khatir tachea vavrachi tokhnnay korun tacho bhovman kelolo asa. Jacint Vaz ho tiatr palkacho khambo 30 Abril 1993 vorsa hea sonvsarak ontorlo. Tachea mornnan tiatr machiek jem luskonn zalam tem luskonn bhorunk xokta oxem mhaka disona. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

Supported by:


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.