IX. Konkurzná podstata
Na správcu sa vzťahujú aj prevenčné ustanovenia v § 415 O. z., podľa ktorých každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírodnom a životnom prostredí. Z tohto aspektu je nevyhnutné interpretovať ustanovenia ZoKR, podľa ktorých, ak náklady na výkon činností správcu súvisiacich s podnikateľskou činnosťou presiahnu výnosy týchto činností, správca je povinný bezodkladne ukončiť ich výkon. Správca zároveň musí postupovať tak, aby nespôsobil ukončením činnosti škody na zdraví, na majetku alebo na prírodnom alebo na životnom prostredí. Pri výkone uvedených činností správca nesmie uzavrieť zmluvu s osobou, ktorá je s ním spriaznená alebo je spriaznená s úpadcom (§ 9). Nie je vylúčené, že uzavretie zmluvy so spriaznenou osobou bude výhodné alebo nevyhnutné. ZoKR umožňuje uzavretie zmluvy so spriaznenou osobou len so súhlasom príslušného orgánu (§ 89).
3.
Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu (§ 88)
Prevádzkovanie podniku a jeho následný predaj poznajú insolvenčné právne predpisy viacerých štátov najmä ako jednu z foriem nelikvidačného riešenia úpadku. Naše insolvenčné právo zaviedlo povinnosť prevádzkovať podnik 1. augusta 2000, aj keď v rámci likvidačného konkurzu. ZKV ukladá správcovi povinnosť prevádzkovať podnik a vykonať opatrenia potrebné na zachovanie prevádzky. Účelom prevádzkovania je dosiahnutie vyššej trhovej hodnoty odpredávaného majetku a zachovanie zamestnanosti. Je nesporné, že funkčný podnik sa speňažuje výhodnejšie ako „zavretá prevádzka“. Prevádzkovanie podniku by malo byť v zásade ziskové, aby nedochádzalo k ukracovaniu pohľadávok tých veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli pred vyhlásením konkurzu, pretože pohľadávky z prevádzkovania podniku sú prednostnými pohľadávkami. Efektívnosť prevádzkovania podniku je potrebné hodnotiť individuálne podľa konkrétnych okolností prípadu. Niekedy aj prevádzkovanie podniku s určitou stratou môže byť pre veriteľov výhodnejšie ako jeho skončenie. V prípade skončenia prevádzkovania bude v niektorých prípadoch nutné vynaložiť náklady na správu podniku (stráženie, temperovanie, osvetlenie, údržbu, poistenie a pod.) a súčasne vzniknú nároky zo skončenia pracovného pomeru zamestnancov a pod. Zároveň je dôvodný predpoklad, že podnik, ktorý sa nebude prevádzkovať, sa speňaží nevýhodnejšie. ZoKR rieši prevádzkovanie podniku na inom princípe ako ZKV. Správca už nemá povinnosť zachovať prevádzku podniku. Naopak, ZoKR ustanovuje, za akých predpokladov správca môže pokračovať v prevádzke. Správca, ktorého súd ustanoví pri vyhlásení konkurzu, je povinný 503
B
KONKURZNÉ PRÁVO
B
bezodkladne po vyhlásení konkurzu preskúmať a zhodnotiť s odbornou starostlivosťou možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku. Pokračovať v prevádzkovaní podniku je možné, len ak možno dôvodne predpokladať, že odplatným prevodom podniku, prípadným odplatným prevodom všetkého majetku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku jedným právnym úkonom sa získa podstatne vyšší výťažok zo speňaženia majetku patriaceho k podniku, ako keby sa speňažoval majetok patriaci k podniku inými spôsobmi. Aj keď je predpoklad úspešného prevádzkovania, správca je oprávnený zachovať prevádzku len v nevyhnutnom rozsahu. Formulácia ZoKR, ktorá vychádza z toho, že podnik sa speňaží jedným právnym úkonom, čo znamená zmluvou o predaji podniku alebo jeho časti, nie je najvhodnejšia (§ 88 ods. 1). Právne relevantnou skutočnosťou pre posúdenie možnosti prevádzkovania by mal byť len predpoklad výhodnejšieho speňaženia a nie počet právnych úkonov, ktorými sa speňaží konkurzná podstata alebo jej časť. Aj pri prevádzkovaní podniku alebo jeho časti nie je vylúčené, že dôjde k jeho speňaženiu niekoľkými právnymi úkonmi a takýto spôsob speňaženia bude výhodnejší. Zákonom č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol § 88 ods. 1 zmenený tak, že podmienka jedného právneho úkonu sa vypustila. Počas prevádzkovania podniku je správca povinný sledovať ekonomické výsledky. Ak sú náklady na prevádzkovanie podniku vyššie ako jeho výnosy, správca informuje príslušný orgán a vyžiada si pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku. Správca je povinný informovať príslušný orgán vtedy, ak by prevádzkovanie so stratou bolo trvalým javom, a nie v prípade krátkodobej a dočasnej straty. Tak ako bolo uvedené pri nájme majetku, kreovanie veriteľského výboru prichádza do úvahy najskôr pri prvej schôdzi veriteľov a zabezpečení veritelia sú identifikovaní najskôr ku skončeniu prihlasovacej lehoty. Samotné prihlásenie zabezpečenej pohľadávky neznamená, že táto bude aj zistená. Prevádzkovanie podniku však bude spravidla aktuálne bezprostredne po vyhlásení konkurzu ako pokračovanie činnosti úpadcu. V tomto štádiu konania môže nahradzovať veriteľský výbor a zabezpečených veriteľov, ak to bude nevyhnutné, len súd. Prevádzkovanie podniku z pohľadu výnosov a nákladov môže byť vyrovnané, ziskové alebo stratové. Náklady prevádzkovania podniku sú pohľadávky voči úpadcovi. Tieto pohľadávky sa uplatňujú priamo u správcu a nie je ich potrebné uplatňovať formou prihlášky. Uplatňovanie pohľadávok u správcu nemá zákonom predpísanú osobitnú formu. Takýmto uplatnením bude napr. faktúra, rozhodnutie správcu dane a pod. ZoKR ustanovuje účelovo zdroje uspokojovania a poradie uspokojovania. Správca je povinný uhrádzať pohľadávky z prevádzkovania, z výnosov získaných z prevádzkovania. Uvedenú požiadavku zákona je možné dodržať len v tom prípade, keď prevádzkovanie podniku bude vyrovnané alebo ziskové. Pri stratovom prevádzkovaní budú výnosy nižšie ako náklady, a preto sa tieto pohľadávky musia uspokojiť z iného majetku úpadcu. Tieto náklady budú 504
IX. Konkurzná podstata
niesť pomerne všetci veritelia podľa výšky prihlásených a oprávnených pohľadávok. ZoKR ustanovuje, že po skončení prevádzkovania podniku sa tieto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate rozpočítajú pomerne medzi všetky súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom sa vychádza z ceny uvedenej v súpise (§ 88 ods. 8). Pokiaľ je medzičasom niektorá súpisová zložka majetku už speňažená, vychádza sa z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku. Pohľadávky vzniknuté z prevádzkovania je povinný správca uspokojovať podľa poradia ich splatnosti. V praxi túto zásadu nebude vždy možné absolútne dodržať. Správca, najmä na začiatku prevádzkovania, nebude mať dostatok finančných prostriedkov na prevádzkovanie podniku, a preto pohľadávky tých veriteľov, ktorých plnenie bude nevyhnutne potrebovať na zachovanie a pokračovanie prevádzky, bude musieť uhradiť v plnom rozsahu aj na úkor pohľadávok, ktoré vzniknú skôr. Zo strany správcu však nemôže dochádzať k subjektívnemu zvýhodňovaniu niektorých veriteľov. Správca inak musí dodržiavať zákonné poradie podľa splatnosti pohľadávok. Pri nedostatku finančných prostriedkov potrebných na prevádzkovanie podniku správca môže zabezpečiť dodržiavanie poradia splatnosti pohľadávok a zároveň preferenciu pohľadávok nevyhnutných na prevádzkovanie tým, že si dohodne v príslušných zmluvách adekvátne lehoty splatnosti. Takto bude môcť správca postupovať pri súkromnoprávnych nárokoch. Lehotu splatnosti si správca nebude môcť dohodnúť pri nárokoch, ktoré vyplývajú z právnych predpisov verejného práva. Tu spravidla lehotu na platenie ustanovuje zákon (napr. dane, clo a pod.). Ak výnimočne bude pre zachovanie a pokračovanie prevádzky objektívne nevyhnutné uhradiť pohľadávku mimo poradia jej splatnosti, nemôžu byť znevýhodnené ostatné pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli z prevádzkovania podniku tým spôsobom, že pre nedostatok výťažku by neboli uspokojené vôbec alebo len sčasti. Ak by pohľadávky z prevádzkovania podniku nemohli byť uspokojené v celom rozsahu, správca sa musí riadiť základnou zásadou uspokojovania veriteľov v konkurze, ktorou je pomerné uspokojenie veriteľov. Tak, ako to je uvedené v kapitole pri speňažovaní, podľa iného ustanovenia ZoKR pri predaji podniku sa prevádzajú na kupujúceho záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku (§ 92 ods. 2). Ak teda dôjde k predaju podniku, neuhradené pohľadávky z prevádzkovania ako záväzky úpadcu prejdú na kupujúceho. Pri ziskovom prevádzkovaní je po jeho skončení správca povinný pomerne rozpočítať zisk z prevádzkovania podniku medzi všetky súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty. Táto požiadavka je nielen neodôvodnená, ale vo väčšine prípadov aj nerealizovateľná. Rozpočítavanie má význam len pre všeobecnú podstatu a pre jednotlivé oddelené podstaty, ale nie medzi súpisovými zložkami všeobecnej podstaty. Pri rozpočítavaní sa vychádza z ceny uvedenej v súpise. Ak je súpisová zložka už speňažená, správca vychádza z ceny nerozvrhnutého výťažku. Zisk priradený súpisovej zložke ZoKR prehlasuje za výťažok zo speňaženia majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty. 505
B
KONKURZNÉ PRÁVO
B
Súpis podstaty obsahuje často aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky úpadcu. Výnosy z prevádzkovania a ani náklady prevádzkovania sa k tomuto majetku nerozpisujú. O pohľadávkach z prevádzkovania je správca povinný viesť osobitnú evidenciu. Rozsah evidencie je pomerne široký a značne zaťaží správcu. Je vôbec otázne, či takáto evidencia má praktický význam, pretože ZoKR výslovne ustanovuje, že sa vedie aj evidencia podľa zákona o účtovníctve. Osobitná evidencia o prevádzkovaní musí obsahovať presné označenie veriteľa, právny dôvod vzniku, výšku, čas vzniku a čas uspokojenia pohľadávky. Podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach z prevádzkovania podniku a ich priraďovania a rozpočítavania medzi súpisové zložky majetku určuje vykonávacia vyhláška. Do evidencie pohľadávok z prevádzkovania podniku sa zapisujú peňažné pohľadávky z prevádzkovania podniku. Táto evidenčná pomôcka sa v kancelárii správcu vedie tak, aby v každom čase poskytla okrem zákonom ustanovených údajov prehľad aj o čase splatnosti a o poradí splatnosti pohľadávok z prevádzkovania podniku. Evidencia o pohľadávkach z prevádzkovania podniku tvorí súčasť správcovského spisu. Účastníkovi, jeho zástupcovi, súdu, veriteľovi pohľadávky z prevádzkovania podniku, ktorý to o sebe tvrdí, alebo inej osobe oprávnenej nahliadať do správcovského spisu kancelária správcu vydá z evidencie o pohľadávkach z prevádzkovania podniku výpis v rozsahu, v akom o to požiada; za každú stranu výpisu možno požadovať od účastníka, jeho zástupcu alebo veriteľa pohľadávky z prevádzkovania podniku úhradu vecných nákladov v sume 66 eurocentov (§ 48 vykonávacej vyhlášky). Pri prevádzkovaní podniku dochádza k spracovaniu a spotrebovaniu časti majetku, ktorý tvorí oddelenú podstatu, v dôsledku čoho môže časť majetku prestať podliehať konkurzu (napr. založený majetok sa zapracuje do výrobkov, ktoré sa odpredajú) alebo sa stane súčasťou všeobecnej podstaty. V takomto prípade správca zaradí do oddelenej podstaty kompenzačnú pohľadávku v hodnote majetku, o ktorý sa pohľadávka zabezpečeného veriteľa ukrátila. Hodnota kompenzačnej pohľadávky sa určuje z tej ceny, ktorá je uvedená v súpise v čase, keď sa majetok oddelenej podstaty stane súčasťou všeobecnej podstaty alebo prestane podliehať konkurzu. Kompenzačnú pohľadávku zákon považuje za pohľadávku z prevádzkovania podniku. Tak, ako bolo uvedené, pohľadávky z prevádzkovania sa uspokojujú podľa poradia ich splatnosti. Kompenzačná pohľadávka sa uspokojuje po skončení prevádzkovania podniku. Získané finančné prostriedky sa stanú súčasťou oddelenej podstaty, slúžia teda na uspokojenie zabezpečeného veriteľa a pri súbehu zabezpečených veriteľov aj na uspokojenie viacerých zabezpečených veriteľov za predpokladu, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa, ktorý je v predchádzajúcom poradí, sa z výťažku uspokojí v plnom rozsahu. Kompenzačnú pohľadávku zaradenú do oddelenej podstaty zapisuje správca do súpisu ako samostatnú zložku majetku, na ktorú sa pripíšu 506
IX. Konkurzná podstata
zabezpečovacie práva z nahradenej súpisovej zložky majetku. Z kompenzačnej pohľadávky sa nevypočítava odmena správcu ani sa k nej nepriraďujú pohľadávky proti podstate. Zaradenie kompenzačnej pohľadávky do oddelenej podstaty ani jej preradenie do inej podstaty sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku (§ 44 vykonávacej vyhlášky). Prevádzkovanie podniku a odplatný predaj tovaru alebo služieb, ktorý je výsledkom prevádzkovania podniku alebo jeho časti, sa nepovažuje za speňažovanie. Z týchto dôvodov správca pre predaj nepotrebuje záväzné pokyny príslušného orgánu. Správcovi ZoKR zakazuje pri prevádzkovaní podniku uzavrieť zmluvu s osobou, ktorá je spriaznená so správcom alebo úpadcom (§ 9). Zmluvu s týmito osobami môže správca uzavrieť len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu. Zmluva uzavretá bez súhlasu nie je neplatná. Správca však zodpovedá za škodu vzniknutú porušením tejto povinnosti. Porušovanie povinností správcom môže byť dôvodom na zbavenie správcu jeho funkcie. Správca zodpovedá veriteľom a iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na prevádzkovanie podniku (časti podniku). Ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa správca nemôže zbaviť (§ 87 ods. 6 – k zodpovednosti správcu bližšie pozri kapitolu V.1.7). Ustanovenia, ktoré sa týkajú prevádzkovania podniku, sa primerane použijú aj na prevádzkovanie časti podniku.
4.
Speňažovanie konkurznej podstaty (§ 91 až § 94)
Správca je oprávnený a povinný speňažovať majetok, ktorý patrí do konkurznej podstaty. To je najširšie vymedzenie predmetu speňažovania. Správca nemôže speňažovať majetok, ktorý nie je zapísaný v súpise. V dôsledku nesprávneho zápisu v súpise môže dôjsť aj k speňaženiu takého majetku úpadcu alebo tretej osoby, ktorý nepodlieha konkurzu. ZoKR považuje súpis majetku za listinu oprávňujúcu správcu speňažiť spísaný majetok. Zapísanie majetku do súpisu je ako podmienka pre speňažovanie ustanovená predovšetkým na ochranu tretích osôb a úpadcu, ktorí sa môžu dovolávať vylúčenia majetku zo súpisu. Predmetom speňažovania nemôže byť majetok, ktorý je zapísaný v súpise majetku s poznámkou o tom, že je sporné, či tento majetok patrí do podstaty, alebo ak sa vedie súdny spor o vylúčenie zapísaného majetku zo súpisu. Sporný majetok je možné speňažiť až po právoplatnom ukončení sporu, ak správca sám za podmienok ustanovených v ZoKR neuzná nároky tretích osôb a zapísaný majetok zo súpisu nevylúči. Uvedené obmedzenie 507
B