Creative Industry Toolkit 2012 by Brano Frk

Creative Industry Toolkit 2012

Na to, aby v meste ostali šikovní, tvoriví ľudia, aby tu mali chuť rozvíjať svoj talent, boli schopní reflektovať medzinárodný kontext a ich práca sa stala jedným z vývozných artiklov Košíc, musíme vytvoriť adekvátne podmienky. Musíme spoznať ich potreby a umožniť im vzájomnú spoluprácu. Creative Industry Toolkit

sa preto snaží vytvoriť kritickú masu ľudí, ktorým budeme vedieť poskytnúť servis, podporu projektov a zmysluplné aktivity, a takto im pomôcť realizovať sa samostatne. Jedine takýmto spôsobom budú aj oni následne pomáhať a prispievať k skvalitneniu tvorivého prostredia v našom meste. Michal HLADKÝ

2 5 6-17 8 9 10 12 14 18-39 20 22 24

Príhovor Obsah Creative Industry! Toolkit 2012 Kreatívna ekonomika Ciele Cieľové skupiny Použité nástroje Rezidencie Program rezidenčných pobytov Media Evolution City, Malmö Creative Factory, Rotterdam

25 26 32 38 39

Vzdelávanie Súčasná situácia vo vzdelávaní Vzdelávací cyklus Smarter&Worker Analýza vzdelávacích potrieb cieľovej skupiny Metodológia seminárov Realizované aktivity Smarter&Worker Semináre Workshopy Výstupy, skúsenostia odporúčania Odporúčania

40-59 42 52 53 54 58

Móda Móda made in Košice “Off” scéna kontra mainstream Súčasná situácia Fashion Pop Up (Jarný, Letný, Jesenný, Zimný) Odporúčania a plány na rok 2013

60-69 62

Film Súčasná situácia Vývoj po roku 1989, úpadok filmovej tvorby na Slovensku Obrat k lepšiemu, vývoj po roku 2006 Pretrvávajúce problémy Ako to zmeniť? Film a Košice Talent Kampus: Ako prekročiť hranice Publikácia Slovak Short Cinema Projekty pre rok 2013

63 64 65 66 68 69

Michal HLADKÝ Manažér pre kreatívnu ekonomiku michal.hladky@kosice2013.sk

Je spoluautorom víťazného projektu Košice Interface 2013 a pracuje pre tento projekt už od roku 2007. Venuje sa projektom na podporu a rozvoj kreatívneho priemyslu v meste a regióne. Vyštudoval architektúru na Fakulte umení na Technickej univerzite v Košiciach, kde momentálne pôsobí ako doktorand. Spolu s OZ Východné pobrežie organizuje a realizuje rôzne projekty zamerané na podporu architektúry a urbanizmu, ako napríklad Pecha Kucha Night Košice.

Creative Industry Toolkit 2012

Kreatívna ekonomika Kreatívna ekonomika je jednou z nosných tém v rámci projektu Košice INTERFACE. Nezisková organizácia Košice 2013 realizovala tento rok projekt s názvom Creative Industry Toolkit 2012, ktorý má dôležitú úlohu pri tvorbe podmienok pre rozvoj kreatívnej ekonomiky v meste, regióne i na Slovensku a prináša so sebou sériu nástrojov na podporu kreatívneho priemyslu. Creative Industry Toolkit 2012 nadväzuje na projekty a aktivity z roku 2011 v niekoľkých oblastiach, ako sú napríklad program rezidencií, vzdelávacie programy alebo prezentácia a budovanie všeobecného povedomia. Snahou projektu je rozšíriť informácie o existujúcich subjektoch v segmente kreatívneho priemyslu. Na základe identifikovaných potrieb zabezpečiť série workshopov a seminárov pre získavanie a prehlbovanie zručností potrebných na rozvoj jednotlivých segmentov v kultúrnom a kreatívnom priemysle. V roku 2012 sa projekt orientoval na podporu konkrétnych identifikovaných oblastí ako sú móda, dizajn, film, fotografia, hudba či online, web, marketing a vzdelávanie. Naďalej sa snaží získavať spätnú väzbu a určovať potreby pre priaznivý rozvoj kreatívnych odvetví na Slovensku.

Ciele 1. Vytvorenie spoločnej stratégie rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre mesto a región založenej na mapovaní potenciálu a nastavení aktivít pre dlhodobý rozvoj východoslovenského regiónu v oblasti kultúry a kreativity. 2. Vytvorenie partnerských sietí na lokálnej úrovni a ich prepojenie na zahraničné organizácie zaoberajúce sa rozvojom kreatívnej ekonomiky. 3. Tvorba nástrojov pre podporu kreatívneho a kultúrneho priemyslu. 4. Budovanie povedomia a vzdelávanie odbornej aj širokej verejnosti v Košiciach a východoslovenskom regióne v oblasti inovácií v kultúre a rozvoji kreatívnej ekonomiky.

Cieľové skupiny 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Subjekty pôsobiace v oblasti kreatívneho priemyslu. Kultúrni operátori. Reprezentanti kultúrnych centier a kultúrnych organizácií. Profesionálni umelci. Mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti kultúry. Mladí ľudia a široká verejnosť so záujmom o kultúru a umenie. Vysokoškolskí študenti a pedagógovia (absolventi vysokých škôl s umeleckým a technickým zameraním). 8. Novinári a kultúrni publicisti. 9. Lokálna a regionálna samospráva, štátna správa, súkromné spoločnosti pôsobiace vo sfére informačných technológií (vplyv na rozvoj kreatívnych technológií), regionálne rozvojové agentúry pôsobiace na východnom Slovensku.

Použité nástroje 1. Vytvorenie stratégie a Masterplanu pre kreatívny klaster. 2. Nastavenie cieľov a aktivít pre niekoľkoročné obdobie. 3. Vytvorenie zoznamu subjektov pôsobiacich v kultúrnom a kreatívnom priemysle. 4. Budovanie sekcie Knowledge base na webovej stránke, ktorá obsahuje užitočné informácie, prezentácie a záznamy zo zrealizovaných seminárov, a podobne. 5. Organizovanie krátkodobých a dlhodobých rezidencií. 6. Organizovanie workshopov a seminárov. 7. Pop up obchody pod značkou Made in Košice.

Rezidenti Malmö: Jana Krajná, Richard Gravecz

Rezidenti Rotterdam: Dávid Suchár, Anna Bujňáková Martin Záhumenský, Peter Javorík František Krivda Igor Hradský Lucia Hamarová Erik Sikora Mária Karasová Tomáš Šperňák

Rezidencie

Program rezidenčných pobytov Projekt Creative Industry Toolkit 2012 v spolupráci s medzinárodnou rezidenčnou sieťou European Creative Business Network (ECBN) podporuje domáce subjekty pôsobiace v oblasti kultúrnej a kreatívnej ekonomiky organizovaním rezidenčných pobytov. Ide o program medzinárodnej výmeny, vzájomného spoznávania kreatívneho prostredia a trhu v rámci krajín Európskej únie. Vyslaním vybraných subjektov do zahraničia podporuje zdieľanie skúseností, export tvorby zo Slovenska a nadväzovanie zahraničných kontaktov. Zároveň sa posilňuje kultúrna spolupráca, identifikujú sa témy spolupráce a vytvárajú sa medzinárodné projekty dlhodobého charakteru.

V roku 2012 projekt podporovaný Ministerstvom kultúry umožnil vycestovať 12-tim jednotlivcom do kreatívnych inkubátorov v holandskom Rotterdame a švédskom Malmö. Subjekty tam kratší čas pôsobili, získavali kontakty a vedomosti vo svojich špecifických odvetviach. Pracovali na vlastných projektoch, ktoré boli zamerané na rozvoj postupov, technológií a inovácií, ktoré následne pretavili do podmienok na Slovensku. Kreatívne inkubátory fungujú na báze kooperácie medzi subjektmi a firmami, ktoré v budove pôsobia a myšlienky takejto spolupráce chce projekt Creative Industry Toolkit 2012 propagovať a rozširovať.

Media Evolution City, Malmö Rezidencia v Malmö bola určená subjektom prepojeným s mediálnym sektorom. Media Evolution City je inkubátor, v ktorom sú združené kreatívne odvetvia súvisiace s médiami, hudbou, filmom, fotografiou, audiovíziou, žurnalistikou, a podobne. Vybraní rezidenti mali navyše možnosť zúčastniť sa najdôležitejšej škandinávskej medzinárodnej konferencie Where the Media Industries Meet priamo v Malmö. Pobyt im umožní rozšíriť svoje pôsobenie v zahraničí, umožní im hľadať vhodných partnerov pre spoluprácu na vlastných projektoch, získať medzinárodné skúsenosti a spoznať oblasť kultúrneho a mediálneho priemyslu Švédska. Rezidencia je určená pre uchádzačov, ktorí preukážu svoj záujem, aktivitu a jasný cieľ, ktorý chcú v rámci rezidencie dosiahnuť.

Creative Factory, Rotterdam Rotterdam je v blízkosti Amsterdamu, Haagu, Bruselu a Paríža a jeho inšpirujúca atmosféra ponúka tvorivým ľuďom zo Slovenska nové možnosti na realizáciu svojich nápadov. Pobyt umožňuje rozšíriť svoje pôsobenie v zahraničí, umožní nájsť vhodných partnerov pre spoluprácu na vlastných projektoch, získať medzinárodné skúsenosti a spoznať oblasť kultúrneho a kreatívneho priemyslu Holandska. Rezidenti dostanú pracovný priestor, kontakty a možnosť spolupráce v kreatívnom inkubátore Creative Factory Rotterdam.

Branislav FRK Príprava a realizácia vzdelávacích aktivít, andragogické poradenstvo branislav.frk@kosice2013.sk www.about.me/branofrk

Braňo sa venuje univerzitnému a ďalšiemu vzdelávaniu dospelých už 14 rokov. V rámci projektu Creative Industry Toolkit 2012 pripravuje aktivitu Smarter&Worker - cyklus seminárov a workshopov zameraných na rozvoj profesionálov v oblasti kreatívneho priemyslu.

Vzdelรกvanie

Súčasná situácia vo vzdelávaní Jedným z najvýznamnejších prostriedkov na rozvíjanie kreatívneho priemyslu je vzdelávanie v rôznych formách. Vzhľadom na jeho dynamický vývoj súľudia pracujúci v tvorivom priemyslenútení neustále získavať informácie nielen z profesionálnej oblasti, ale aj z príbuzných odborov. Hlbšiu kvalitu poznania je možné dosiahnuť celoživotným vzdelávaním, ktoré je na Slovensku zvyčajne zastúpené formálnym a neformálnym typom. V oblasti kreatívneho priemyslu je pomerne rozšírené informálne vzdelávanie, teda vzdelávanie ako prirodzená súčasť pracovného procesu a tvorby. Vďaka informačným technológiám, internetu, sociálnym sieťam, odbornej literatúre a časopisom má možnosť každý profesionál sledovať trendy, novinky a inovácie vo svojej oblasti prakticky okamžite. V rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 sa realizuje viacero vzdelávacích aktivít prispievajúcich k rozvoju kreatívneho priemyslu a jeho udržateľnosti určených najmä interným a externým zamestnancom.Vzdelávacie aktivity realizuje aj projekt SPOTs, ktorý zastrešuje workshopy, vzdelávanie v umení, rezidenčné projektys ktorými sa zameriava na komunity a verejnosť. Kľúčovým projetkom na rozvoj a podporu kreativity je Creative Industry Toolkit 2012. Medzi jeho programové naplnenie patrí vytváranie priestoru na komunikáciu a rozvoj, organizácia rezidnečných 22

pobytov avzdelávanie zamerané priamo na praktické využívanie kreativity prostredníctvom aktivity Smarter&Worker. Sledovať aktivity informálneho vzdelávania je pre vysoký počet subjektov, akcií a hlavne chýbajúcu jednotiacu informačnú platformu pomerne náročné. Situáciu zneprehľadňuje aj rozptyl na jednotlivé cieľové skupiny, aktivity pre verejnosť a množstvo aktivít, kde je vzdelávanie len sekundárne. Každopádne možno ale oceniť záujem množstva rôznorodých subjektov realizovať podujatia, ktoré uspokujujú vzdelávacie potreby odbornej aj laickej verejnosti a vzdelávanie sa tak stáva súčasťou aj kultúrneho a spoločenského života. Formálne vzdelávanie pokrývajú na východnom Slovensku školy zamerané na umelecké smery, najmä architktúru, dizajn a vizuálne umenia. Dlhodobá tradícia v podporovaní tvorivosti je najmä na úrovni základných umeleckých škôl a stredoškolského vzdelávania.

Stredné školy Východoslovenské stredné školy zamerané na kreativitu prináša pomerne rozsiahlu ponuku študijných odborov a svoje stále pozície tu majú aj súkromné vzdelávacie inštitúcie. Medzi jednotlivými školami sú pomerne veľké kvalitatívne rozdiely. Analýzou dostupných podkladov o šudijných odboroch bola zistená dominantná orientácia na prípravu na vysokú školu, u prakticky orientovaných stredných škôl najmä na prípravu pre prax. Z toho vyplýva nižšie zastúpenie alebo absencia predmetov, ktoré pripravia absolventov na podnikanie, obchodné myslenie, manažovanie vlastnej kariéry a iných zručností podstatných pre pracovné uplatnenie v kreatívnom priemysle. Pozitívne pôsobí rozvoj a nadväzovanie zahraničných kontaktov, stáže a študijné pobyty v zahraničí.

Vysoké školy Univerzitné vzdelávanie na východnom Slovensku sa tradične zameriava na technické a prírodovedné smery (Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika) a humanitné a spoločenské vedy (Prešovská univerzita). Odbory, ktoré sa venujú príprave študentov v oblasti kreatívneho priemyslu majú len niekoľkoročnú históriu, výnimkou sú informačné technológie na Technickej univerzite v Košiciach a výtvarné, hudobné a teoretické odbory na Prešovskej univerzite, ktoré sa však orientujú skôr na prípravu učiteľov umeleckých predmetov. Dominantne pôsobí Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach, ktorá vznikla v roku 1998. Za toto krátke obdobie dokázala fakulta vytvoriť priestor pre vysokoškolské vzdelávanie v oblasti architektúry, dejín a teórie umenia, dizajnu, výtvarného umenia a intermédií. Vplyv projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 sa ukazuje aj pri profilovaní nových študijných odborov, príkladom môže byť otvorenie nového študijného programu Kultúrny manažment na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Aj vprípade vysokoškolského vzdelávania je kladený menší dôraz na zručnosti využiteľné pri rozvoji kariéry a podnikania v umení. Absolventi sú potom často konfrontovaní s nečakanými prekážkami a problémami pri vstupe na pracovný trh.

Informácie, databázy a sharing Výraznou slabinou sú chýbajúce informačné databázy zamerané na kreatívny priemysel. V súčasnosti takúto aktivitu rieši projekt Creative Industry Toolkit 2012 s napojením na sieť ECBN (European Creative Business Network) a ďalšie. Úlohu transferu poznatkov a výmeny kontaktov v súčasnosti zabezpečujú aj rezidenčné pobyty, ktoré zvyšujú intenzitu zahraničných kontaktov, spolupráce a spoločných projektov. V súčasnosti projekt Creative Industry Toolkit 2012 vytvára databázu ľudí a subjektov z východného Slovenska orientujúcich sa na kreatívny priemysel. Databáza bude dostupná na webových stránkach CreativeIndustry.sk.

Vzdelávací cyklus Smarter &Worker Analýza vzdelávacích potrieb kreatívneho priemyslu Program aktivít Smarter&Worker realizovaných v rámci projektu CreativeIndustryToolkit 2012 bol založený naanalýzespočívajúcejv spracovaní dokumentácie k projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, Koncepcie rozvoja kreatívnej ekonomiky Košického samosprávneho kraja, štatistických a demografických údajov Košického a Prešovského kraja, študijných programov stredných a vysokých škôl a správy z realizovaných projektov. Analýza, na základe ktorej boli identifikované ciele program Smarter&Worker, bola zameraná najmä na dostupné a absentujúce témy vovzdelávacom procese.

Konzultácie so zahraničnými expertami prebehli jednak v rámci konferencie Creative Industry - Policy for social era v Košiciach, ale aj na osobitných konzultáciách pri tvorbe projektu Creative Industry Toolkit 2012. Konzultantami boli Paul Bogen, Bernd Fesel, Richard Cox a ďalší, predovšetkým pozvaní hostia a rečníci na konferencii. Vlastný zber informácií a podnetov z oblasti kreatívneho priemyslu z lokálneho prostredia bol realizovaný na základe rozhovorov s tzv. family leaders, ktorí sa orientujú v lokálnych problémoch komunity, potenciáliaj ľudských zdrojoch. Analýza bola vykonávaná aj v priebehu realizácie vzdelávacích aktivítna základe spätnej väzby. Tá slúžila na korekciu tematického zamerania seminárov a workshopov podľa špecifických potrieb účastníkov.

Analýza prostredia Geografické prostredie východného Slovenska je mimoriadne zaujímavé pre relatívnu blízkosť hraníc s okolitými krajinami (Maďarsko, Poľsko a Ukrajina), ako aj blízkosť významných miest (Krakow, Rzeszow, Ľvov, Kyjev, a podobne).Cezhrahičná spolupráca je vďaka výhodnej polohe a vzájomnému historickému a kultúrnemu prepojeniupodporovaná prostredníctvom viacerých programov a zdrojov.Zaujímavým lokálnym prepojením je prehlbujúca sa spolupráca medzi mestami Prešov a Košice, ktoré svojou blízkosťou, dobrým dopravným spojením a existujúcou infraštruktúrou môžu mimoriadne zvýšiť svoj potenciál vo viacerých kreatívnych oblastiach. Iniciovanie užšej spolupráce, lokálnej aj cezhraničnej, medzi vzdelávacími inštitúciami a celým radom ďalších kultúrnych, umeleckých, priemyselných inštitúcií a organizácií by malo byť výrazne podporované zo strany štátnych, verejných, neziskových aj súkromných subjektov.

Analýza formálneho vzdelávania Analýza formálnych vzdelávacích inštitúcií priniesla pomerne pozitívne vyznievajúce informácie o rozvoji a rastúcej kvalite vzdelávania v odboroch, ktoré priamo súvisia s kreatívnym priemyslom. Ako nedostatok sa javí nízka prepojenosť školských inštitúcií na prax, ale aj nedostatočná spolupráca a koordinácia pri spoločných projektoch s inými inštitúciami, či organizáciami (galérie, múzeá, súkromné firmy, a podobne). Z toho vyplýva aj najväčší problém uplatnenia absolventov v regióne východného Slovenska a najvyššia miera nezamestnanosti v Slovenskom, ale aj v európskom kontexte. Identifikovaným problémom je nepreviazanosť obsahu študijných programov a profilov absolventov na reálne podmienky a chýbajúce vzdelávanie a tréning v oblasti soft skills využiteľných pre podnikanie, či iný typ kariéry v kreatívnom priemysle. Úplne absentuje kariérne poradenstvo, či iné profesijno-orientačné služby pre študentov. Pozitívnym trendom je rastúci počet študentov zapájajúcich sa do programov výmenných študijných pobytov, stáži a programu absolventskej praxe.

Analýza vzde- Metodológia lávacích pot- seminárov rieb cieľovej skupiny 1. Štruktúra seminárov „Smarter“

Cieľová skupina voľne špecifikovaná ako profesionáli, študenti a ostatní záujemcovia o problematiku kreatívneho priemyslu (architektúra, dizajn, móda, umenie, film, foto, video, software, počítačové hry, elektronické publikovanie, hudba, vizuálne umenie a performance, TV, rozhlas, remeslá, reklama a iné) určila všeobecnejší tematický záber navrhnutých seminárov a workshopov. Pre rôznorodosť cieľovej skupiny sme na zber informácií, podnetov a návrhov zvolili sériu interview s tzv. family leaders, ktorí sa pohybujú v jednotlivých kreatívnych komunitách a dobre poznajú ich aktuálne problémy a potreby. Z týchto informácií a podnetov sa prirodzeným prienikom vyšpecifikovali nasledujúce témy: Semináre: E-commerce, Creative entrepreneurship, Autorské právo a ochrana, Dane, odvody, normy, Reklama a promo, Prezentácia, Creative thinking, Nové materiály a technológie Workshopy: Fresh faces, Connection workshop, Start-up & investment workshop, Rezidentský workshop, Foto & video workshop, Metal workshop.

Úvod, predstavenie lektora, organizačné pokyny a informácie, networking. Teoretická časť: základné východiská, kontext témy, praktické uplatnenie. Interaktívna časť: 3 prípadové štúdie, analýza situácie, riešenia, problémy, výstupy, individuálna a skupinová práca (prípadové štúdie, brainstorming, diskusia, praktické skúsenosti, modelové situácie). Konzultačná časť: individuálne poradenstvo a konzultácie, otvorená diskusia, evaluácia, mentoring, supervízia (presahujúca aktivita, konzultácie a poradenstvo, follow up).

2. Štruktúra workshopov „Worker“ Úvod, predstavenie lektora, organizačné pokyny a informácie, networking. Lektorský vstup: technológia, informácie, skúsenosti, prax Aktivity účastníkov: aktivita účastníkov pod supervíziou lektora, odborné vedenie a poradenstvo, zdieľanie skúseností, modelové situácie. Prezentácia výsledkov: evaluácia workshopu, hodnotenie prác účastníkov, kritická diskusia, záver.

3. Knowledge base na creativeindustry.sk Video: rozhovor s lektorom (idea, koncept, kontext),

Realizované aktivity Smarter &Worker video záznam z úvodného vstupu lektora, video rozhovor s účastníkmi, anketa, reflexia Foto: fotografie z celého priebehu seminára E-dokumenty: prezentácia (ppt, keynote), prípadové štúdie (pdf), ďalší študijný materiál (doporučená literatúra, zdroje, linky, dokumenty) Textový výstup: spracovaný textový záznam lektorovho vystúpenia, riešenia pripadových štúdií, najdôležitejšie z diskusie Profil lektora: v sekcii Knowledge na creativeindustry. sk je k dispozícií vzdelávací obsah a profily lektorov (foto, stručné CV, skúsenosti, prax, publikácie, kontakt, web).

Pri projektovaní vzdelávacích aktivít v rámci projektu Creative Industry Toolkit 2012 sme navrhli sériu seminárov a workshopov s názvom Smarter&Worker, ktorýsa zameriava na rozvoj ľudí z oblasti kreatívneho priemyslu. Domáci i zahraniční lektori vedú semináre na odborné témy prakticky využiteľné v kreatívnom priemysle, aktivity na workshopoch sú venované využitiu nových technológií, médií, materiálov a na rozvoj medziodborovej spolupráce. Multimediálny vzdelávací obsah zaznamenaný na seminároch a workshopoch je dostupný pre širokú odbornú verejnosť na internetovej stránke projektu, www.creativeindustry.sk, v sekcii Knowledge base. V priebehu roku 2012 sa uskutočnilo 10 seminárov a 6 workshopov, semináre boli pre účastníkov bezplatné.

Seminรกre

Reklama a promo Seminár bol zameraný na možnosti reklamy, marketingu a promovania vlastných produktov a služieb. Špecificky bola pozornosť venovaná kreatívnemu priemyslu, low-budget a DIY kampaniam. Konzultácie boli zameranéna tvorbu konceptov reklamy pre produkty účastníkov.

Lektor: Michal Pastier Michal Pastier patrí so štyrmi desiatkami cien za kreativitu a efektivitu kampaní na ktorých pracoval medzi slovenských najoceňovanejších reklamných tvorcov a je držiteľom prestížneho ocenenia FILIP za výnimočný prínos do slovenskej reklamy. Je zatiaľ jediným copywriterom zo Slovenska, ktorý získal ocenenie v kategórií online reklamy Cyber Young Lions z najprestížnejšieho festivalu reklamy na svete, Cannes Lions. Michal pracuje ako Group Digital Director agentúry Zaraguza Digital v Bratislave a v Prahe. Facebook zaradil v roku 2012 Zaraguzu medzi TOP 10 agentúr na svete, ktoré ho využívajú najkreatívnejšie. Cena Silver Facebook Studio Award tak pribudla k celosvetovému Grand Prix na Telekom Media Awards za prácu pre T-Com a T-Mobile. Až 14 kampaní roku 2011 pre 7 rôznych klientov zbiera ceny za kreativitu, ale aj efektivitu. Zaraguza bola finalistom Golden drum, EUROBEST, PIAF, Festival of Media, EFFIE, FLE media awards, EFFIE Slovakia, a podobne. Niekoľkokrát o nej už písal aj prestížny TechCrunch. Michal vyštudoval Katedru marketingovej komunikácie UK v Bratislave a je členom prezídia združenia tvorivých pracovníkov v reklame, ADC Slovakia. Prednáša na niekoľkých univerzitách a školí lokálne aj nadnárodné marketingové tímy v komunikácii. O reklame denne bloguje už 6 rokov. Aktuálne ho číta 20 000 unikátnych návštevníkov a marketingových nadšencov na pastier.medialne.sk. Podľa vlastných slov a výpovedí očitých svedkov sa ešte nikdy v živote nenudil.

Ako vybudovať značku Seminár o budovaní značky ako základného predpokladu úspechu firmy. Tematicky sa seminár venoval propagácii, prezentácii a udržateľnosti značky v slovenskom aj v svetovom kontexte.

Lektor: Dana Kleinert Dana Kleinert je dizajnérka a riaditeľka značky rovnakého názvu. V roku 2005 otvorila dizajn štúdio v Bratislave, o ktorom sa písalo aj v NY Times. Modely značky však nájdete aj v Japonsku, vo Veľkej Británii, v Saudskej Arábii, v Holandsku či v Rakúsku a Českej Republike. Dana Kleinert bola aj oficiálnym dizajnérom a dodávateľom olympijskej kolekcie slovenskej reprezentácie na ZOH 2010 vo Vancouveri. Klienti značky vedia, že jednou z primárnych aktivít značky DANA KLEINERT je podpora textilného priemyslu na Slovensku. V roku 2011 sa Dana stala spoluzakladateľkou SLOVAK FASHION COUNCIL. Na workshope hovorila omožnostiach budovania značky, jej prezentácie, kľúčových faktorov na vznik a udržateľnosť značky, ako aj špecifiká pôsobenia na slovenskom trhu.

Autorské právo a ochrana I. a II. Seminár bol zameraný na základy autorského práva a ochrany duševného vlastníctva v slovenskej a medzinárodnej legislatíve. Druhá časť bola venovaná prípadovým štúdiám, príkladom dobrej praxe a diskusii o špecifických problémoch autorského práva s účastníkmi.

Lektor: Eduard Szattler Advokátska a patentová kancelária Vojčík & Partners má silné akademické zázemie a vyše dvadsaťročnú prax v slovenskom právnom prostredí. V rámci poskytovania komplexných právnych služieb je jednou z predností a jedinečností kancelárie vysoká úroveň teoretických i praktických skúseností z oblasti práva duševného vlastníctva, vrátane autorského práva. Za advokátsku a patentovú kanceláriu Vojčík & Partners viedolseminár JUDr. Eduard Szattler, PhD., ktorý pravidelne publikuje a prednáša na témy z autorského práva.

Kultúrny manažment Na seminári sa venovalo témam ako je fundraising a organizácia a realizácia kultúrnych a vzdelávacích podujatí. Teoretické informácie boli doplnené o cenné skúsenosti z projektov Stanica Žilina-Zárečie a Novej synagógy. Seminár sa konal v spolupráci s Fakultou umení TUKE a Knižnicou TUKE.

Lektor: Marek Adamov Už viac ako 10 rokov intenzívne žije kreatívnou komunikáciou a obchodom, a to nielen online. Bol prakticky všade a vie všetko o obchode a marketingu. Od nadnárodných korporácií až po lokálny biznis so svetovými ambíciami. Má za sebou e-commerce projekty venujúce sa novému umeniu ako aj populárnej masovej produkcii. One business idea each day. Najlepšie všetko do 9 ráno, alebo po 9 večer :)

Creative entrepreneurship Seminár sa zameral na podnikanie v kreatívnom priemysle, spolu so skúsenosťamiz oblasti start-upov. Priniesol informácie o problematike investovania, financovania a manažmentu kreatívnych projektov v globálnom i domácom biznise.

Lektor: Michal Truban Michal Truban už 10 rokov udáva tempo slovenskému internetu, businessu a marketingu. Jeho love-brand WebSupport prevádzkuje najväčší počet web stránok na Slovensku. Vďaka víťaznému start-up projektu NiceReply.com odovzdal účastníkom skúsenosti priamo zo Sillicon Valley. Kontakt: mail: truban@websupport.sk twitter: michal_truban

Poetická vrava Experimentálny kreatívny seminár, zameraný na podporu a rozvoj kreativity prostredníctvom poézie a literárnej tvorby. Zvukové a multimediálne zachytenie tvorby a možnosti využitia v umení a v iných profesionálnych oblastiach.

Lektor: Jaro Kocián Jaroslav Kocián je spoluzakladateľ literárneho spolku „nič viac…“ – tí čo radi tak píšu, s aktivitami publikovanie na stránke tohto spolku, organizovanie poetických večerov, tvorba zvukového záznamu písaného slova a rozširovania prostredníctvom tlačovín.Jaroslav Kociánna prednáške predstavil spôsob ako vnímať básne - jednoducho podľa toho ako to vníma prijímateľ. Ukázal, že poézia sa dá vnímať podľa vlastného názoru. Že stačí vnímať pocity z básni a ten zbytok si vie čitateľ poskladať podľa seba. Prezentoval aj ako rozširovať poéziu medzi ľudí a že nemá zmysel písať do šuflíka, pretože účel písania tak bude naplnený len z polovice. Jaroslav Kocián píše na stránke http://www.nicviac.com aj pod menami: zimaul, malosen karon, polstan a kurtizan.

Dane, odvody a normy Seminár bol zameraný na uvedenie do problematiky zakladania a pôsobenia podnikateľských subjektov (s.r.o., živnosť, iné slobodné povolania) a iných právnických osôb (neziskových organizácií, občianskych združení a nadácií), na vzťahy pracovnoprávne, obchodnoprávne (zmluvné), vzťahy voči orgánom verejnej správy. Priestor bol venovaný aj daňovej a obvodovej problematike jednotlivých foriem podnikania.

Lektori: JUDr. Ing. Michal Juhás a JUDr. Tomáš Petraško Lektori pôsobia na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach ako interní doktorandi. Obaja pôsobili v praxi už počas štúdia na vysokej škole, dnes sú advokátski koncipienti odborne zameraní hlavne na korporátnu klientelu.

E-commerce Seminár venujúci sa problematike predaja a obchodovania na internete, legislatíve a s s nimi súvisiacimi službami, reklamáciám, obchodným stratégiám, e-marketplaces, e-shop softwaru. Rozobrané boli špecifiká e-commerce na Slovensku, v Európskej únii a vo svete.

Lektor: Rado Jovič Už viac ako 10 rokov intenzívne žije kreatívnou komunikáciou a obchodom, a to nielen online. Bol prakticky všade a vie všetko o obchode a marketingu. Od nadnárodných korporácií až po lokálny biznis so svetovými ambíciami. Má za sebou e-commerce projekty venujúce sa novému umeniu ako aj populárnej masovej produkcii. One business idea each day. Najlepšie všetko do 9 ráno, alebo po 9 večer :) Aktuálne pracuje ako produktový manažér pre hromadné segmenty vo Východoslovenskej energetike a.s. kam prišiel z pozície e-commerce manažéra v EXIsport s.r.o.. Od roku 2009 funguje ako company pilot / PREZI evangelist v MANIFESTO s.r.o. Miluje nelineárne prezentácie a spolupracuje na riešení asistenčnej služby pre kickstarter.com

Digitálne publikovanie Seminár venovaný prienikom umenia, digitálnych technológií a elektronického publikovania. Prezentácia možností digitálneho publikovania, problematika autorského práva a inovatívne možnosti publikovania.

Lektor: Dušan Barok Dušan Barok, ktorý sa venuje oblasti stretu umenia, softvéru a teórie. Zaoberá sa kritickými umeleckými prístupmi ku kultúre softvéru, sociálnym sieťam a peer-to-peer technológiám. Nedávno dokončil štúdium na programe Networked Media na Piet Zwart Inštitúte v holandskom Rotterdame. Zúčastnil sa na viacerých projektoch v oblasti mediálneho umenia a sieťovej kultúry. Venuje sa úspešnému projektu monoskop.org.

Workshopy

Blogging workshop Workshop venujúci sa technikám a možnostiam blogovania ako promo a marketingového nástroja pre kreatívny priemysel. Tip a triky pri blogovaní, technické špecifikácie, mediálne stratégie a blogerská disciplína.

Lektor: Samuel Marec Autor začínal s pocitom, že musí strašne veľa povedať a určite ho chce niekto počúvať. Pomerne rýchlo sa ukázalo, že to nie je celkom pravda. Odvtedy sa našlo niekoľko ľudí, ktorí počúvať chcú, čo autor poňal ako bianco šek na písanie o čomkoľvek, na čo má nejaký názor. Nejaký názor má na všetko. Píše preto rôzne texty rôznej úrovne na rôznych miestach a tak celkovo sa má dobre. Vo voľných chvíľach si už vybral aj epitaf. Bude znieť takto: Tu leží človek, ktorý celý život všetkou silou bránil svoje premenlivé názory. Samo Marec publikuje na Sme blogu a na Humno.sk

Pure Data Workshop zameraný na získanie zručností v real-time grafickom dataflow programovateľnom prostredí a grafický procesing pri použití vizuálneho programovacieho jazyka Pure Data.

Lektor: Johannes Zmölnig Je hlavným programátorom programovacieho prostredia Pure Data, ktoré slúži na spracovanie audio, video a grafických výstupov. Na workshope ozrejmil záujemcom ako tento program úspešne a efektívne využívať.

Rezidentský workshop Workshop zameraný na transfer skúseností, poznatkov, kontaktov a inšpirácií z rezidenčných pobytov v zahraničí.

Lektori: Rezidenti (viď. strana 11.)

Light design workshop Workshop bol zameraný na prácu so svetlom, svetelný design a vytvorenie site specific inštalácie, ktorá by ideovo zapadala do kontextu areálu letného kúpaliska ako špecifického verejného priestoru. Workshop bol okrem práce so svetlom zameraný aj na vytvorenie objektov, ktoré by pomohli dotvoriť celkovú scenériu. Taktiež sa pracovalo so silným prírodným motívom jazierka, ktoré autori využili ako reflexnú plochu na znásobenie účinku inštalácie.

Lektori: Laura Murguía a Pavol Sabol LauraMurguía (MEX) a Pavol Sabol (SK) založili v roku 2010 štúdio Haz Lighting design, potom ako 12 rokov žili a pôsobili v Barcelone. Venujú sa svetlu ako technickému a konceptuálnemu prvku, ktorý umocňuje silu architektúry a urbanizmu. Haz lighting design verí, že svetlo je hodnotný nástroj, ktorým dokáže vyvolať dojmy, prenášať pocitya pritiahnuť pohľad všetkých užívateľov verejného priestoru na materiál, textúru, farby a povrch jednotlivých budov.

Public interventions Workshop pre architektov, a nie len pre nich, na ktorom si účastníci mohli vypočuť prednášky, ale hlavne priniesť si svoj nápad, ktorý diskutovali s odborníkmi na intervencie do verejného priestoru, či projekty za hranicou architektúry.

Lektori: Sergej Korsakov so svojim projektom Cardboardia (kartónové mesto) https://vimeo.com/29498584 Michael Obrist z renomovaného architektonického ateliéru FELD72 z Rakúska www.feld72.at Michal Sládek z občianskeho združenia študentov architektúry a mladých architektovARCHiMERA http://www.archimera.sk/ Michal Hladký z projektu Východné Pobrežie www.vychodnepobrezie.com

Výstupy, skúsenosti a odporúčania V rámci aktivity Smarter&Worker bolo realizovaných 16 vzdelávacích podujatí (10 seminárov a 6 workshopov), a zároveň zozbierané multimediálne materiály (videozáznamy, prezentácie, informácie, kontakty a iné zdroje) pre knowledge base nainternetovej stránke www.creativeindustry.sk. Priemerne sa zúčastnilo jednej vzdelávacej akcie cca 25 ľudí, to znamená, že počet účastníkov sa pohybuje okolo 400 ľudí. Účastníci sa priemerne zúčastnili 3 podujatí. Pridanou hodnotou je networking, získanie kontaktov, prípadne nadviazanie spolupráce medzi účastníkmi navzájom. Pri prepojenosti Smarter&Worker podujatí s ďalšími projektovými aktivitami Creative Industry Toolkit 2012 môžeme sledovať vyššiu mieru previazanosti na kreatívnu prax a potreby profesionálov z tejto oblasti. Distribúcia informácií a poznatkov bola realizovaná nielen prostredníctvom knowledge base, ale aj informačného servisu na webe www.creativeindustry.sk a na sociálnych sieťach. Napriek relatívnej spokojnosti s priebehom a výsledkami vzdelávacieho cyklu Smarter&Worker je nevyhnutne zdôrazniť nedostatky a problematické oblasti, ktoré môžu poslúžiť ako výstup pre budúce zlepšenie podobných aktivít.

Obsah a forma Na základe spätnej väzby je najvýraznejšia požiadavka účasníkov o cyklické, resp. aktualizačné semináre. Vzhľadom na pomerne rýchly vývoj a zmeny v mnohých, hlavne praktických oblastiach, je táto požiadavka pochopiteľná. Riešením môže byť dôraz na kvalitnú distribúciu informacií cez web creativeindustry.sk (zmeny legislatívy, výzvy, rezidencie, nové trendy, súťaže, publikácie, a podobne). Opakovanie jednotlivých seminárov a workshopov je rovnako pomerne častá požiadavka.Dôvody sú viaceré, napr.nemožnosť zúčastniť sa aktivity v danom čase, či záujem prehlbovať svoje poznatky. Pre vysoký záujem je vhodné opakovať úspešnéactivity, v rámci cyklu v roku 2012 bol to bol seminár o autorskom práve.Je potrebné rátať s tým, že podobne orientované semináre a workshopy často doplňujú chýbajúce poznatky zo škôl, preto je opakovanie vzdelávacích aktivít pre nových ľudí (absolventov) v oblasti kreatívneho priemyslu osožné. Realizácia vzdelávacích aktivít navybrané témy náráža aj na limity slovenského prostredia, nakoľko nie je možné nájsť kvalitných domácich lektorov. Účasť prednášajúcich zo zahraničia je však obmedzená finančnými možnosťami projektu.Alternatívnym riešením môže byť realizácia aktivít prostredníctvom vzdelávacích technológií napr.webináre, online konferenčné hovory, diskusné fóra, a podobne.

Metódy a formy V rámci cyklu Smarter&Worker boli využívané prezenčné formy vzdelávania, ktoré sú prijateľné pre väčšinu účastníkov a je ich možné realizovať bez výrazných investítcií alebo podporných aktivít. Z metód bolo lektorom odporúčané použiť seminár a workshop s možnosťou variácií a kombinácií. Zrejme je ale vhodnejšie využívať aj viaceré aktivizačné prvky, moderovanie diskusie, podporu networkingu, skupinové úlohy. Zvýšila by sa atraktivita a efektivita vzdelávacej aktivity, no vyžaduje si to kvalitnejšiu prípravu a väčší časový priestor.Pri realizácii workshopov sačasto ukázala rozdielna miera erudovanosti a odbornej pripravenosti jednotlivých účastníkov, čím sa mierne komplikoval priebeh workshopu.

Lektori Skutočnosť, že odborník vo svojom odbore nemusí byť automaticky dobrým lektorom sa ukázala aj pri niektorých vzdelávacích aktivitách.V zásade ide o všeobecný problém nízkej andragogickej pripravenosti lektorov v ďalšom vzdelávaní. Napriek možnosti andragogického poradenstva len niekoľko lektorov využilo možnoť poradiť sa a konzultovať obsah a formu ich vzdelávacej aktivity. Vo všeobecnosti však účastníci pozitívne hodnotili lektorov a považovali ich vzdelávaciu aktivitu za prínosnú.

Odporúčania Dôkladná analýza vzdelávacích potrieb Potreba neustáleho vzdelávania v kreatívnom priemysle je kľúčová, pretože dynamika vývoja tohto odvetvia je mimoriadne vysoká. Dosiahnutie adresného a efektívneho vzdelávania vyžaduje dôkladnú prípravu, na ktorú je ideálna metodológia analýzy vzdelávacích a tréningových potrieb. Analýzu je možné realizovať plošne, na jednotlivé cieľové skupiny až na úroveň jednotlivca. Rovnako je potrebné situáciu a potreby analyzovať priebežne, v minimálne ročných cykloch. Výsledky je možné použiť na projektovanie jednotlivých vzdelávacích aktivít, ale aj na modifikáciu, aktualizáciu a inováciu študijných programov v školách.

Aktualizácia a inovácia, prakticky použiteľné poznatky a zručnosti Vzdelávacie aktivity by mal byť zamerané na aktuálne použiteľné poznatky a zručnosti, nie na teoretické poznanie. To by malo byť doménou školských vzdelávacích inštitúcií. Dôraz je potrebne klásť na výber vzdelávacích foriem a metód, v prezenčných formách sú to hlavne workshopy, rezidencie, stáže, mentoring, a podobne. Perspektívne sú dištančné formy v podobe e-learningu, budovania knowledge bases, realizácia webinárov, a podobne.

Výber a príprava lektorov Za kľúčový možno považovať výber lektorov, ktorí by mali mať nielen požadovanú odbornú úroveň ale aj lektorské skúsenosti. Práve to sajaví ako výrazný rozdiel oproti zahraničným lektorom, ktorí majú dostatok skúseností a jasnú predstavu o realizácii vzdelávacej aktivity. Preto by bolo žiadúce venovať pozornosť samotnej príprave lektorov v podobe kurzov lektorského (andragogického) minima.

Organizačné formy Ako pomerne vážne problémy boli v projekte Smarter&Worker identifikované organizačné formy, termíny a časy realizácie seminárov a workshopov. Neschopnosť zosúladenia časových a priestorových možností videli často k tomu, že mnohí záujemcovia sa nemohli zúčastniť aktivity, nakoľko sa zvyčajne konali počas bežnej pracovnej doby. V budúcnosti je potrebné voliť skôr víkendové termíny, 2 a viac dňové sústredenia, ktoré zároveň vedia poskytnúť priestor na networking, konzultácie, mentoring a aj na použitie časovo náročnejších metód vzdelávania. Alternatívou je využívanie dištančných foriem vzdelávania e-learning, webináre, diskusné fóra, a podobne.

Spätná väzba a kontakt s kreatívnymi komunitami Vzdelávanie pre špecifické cieľové skupiny v rámci kreatívneho priemyslu je nevyhnutné projektovať v súlade s potrebami týchto skúpín. Mapovanie potrieb v jednotlivých odvetviach sa osvedčilo prostredníctvom komunikácie s family leadermi, ktorí dokázali tlmočiť potreby a požiadavky svojej komunity. V kombinácii s analýzami vzdelávacích potrieb sa dá dospieť k pomerne presnej predstave. Platí to hlavne v témach, ktoré sú pre viaceré cieľové skupiny spoločné, pre špeciálne potreby je nutné selektovať vybrané skupiny. Vzdelávacie aktivity zamerané len na špecifickú skupinu strácajú významný efekt otvorených podujatí, kde práve rôznorodosť účastníkov je pozitívnymbenefitom.

Miloslava HRIADELOVÁ Móda a módna tvorba, podpora a rozvoj mladých značiek slava.hriadelova@gmail.com

Kurátorka a publicistka Miloslava Hriadelová je členkou Asociácie teoretikov, kritikov a historikov umenia pri Slovenskej výtvarnej únii a Slovenského syndikátu novinárov. Dlhodobo sa zaoberá módou a mapovaním odevného priemyslu na Slovensku. V spolupráci s projektom Creative Industry Toolkit 2012 počas roka zorganizovala cyklus Fashion Pop Up, ktorý pod visačkou Made In Košice zviditeľňuje a objavuje nové značky na východe Slovenska formou dočasných obchodov s výtvarným konceptom. Súkromne sa venuje tvorbe šperkov.

M贸da

Móda made in Košice Súčasná módna scéna v Košiciach vyrástla na podhubí 90. rokov. Rozvíjala sazásluhou výrazných návrhárok, ktoré sa pustili do budovania svojich značiek v čase, keď na Slovensku zúrila divoká privatizácia, ktorá vyvrcholila v druhej polovici reťazením krachov fabrík. Tieto značky dokázali prežiť ekonomické eskapády a príval lacného tovaru zo západu a dnes dávajú inšpiráciu novým nádejným talentom. Nezamrzli na jednom bode a posúvajú sa úspešne za hranice Slovenska. Lujza Flešár Kafka, dnes Louisa Dvorak pôsobí v USA, ale stále má ateliér aj v Košiciach. Začiatky jej profesionálnej kariéry možno zaradiť do prelomu rokov 1990 a 1991, kedy založila vlastnú výrobu odevných originálov osobitého štýlu pod značkou A.L.E.X., a zároveň založila svoju prvú predajňu v Košiciach. Hoci začali slovenský trh bažiaci po všetkom, čo prichádzalo zo západu, zaplavovať lacné turecké tovary, v Lujzinom butiku sa objavovali nápadité kabáty a šaty z exotického hodvábneho buretu zdobené aplikáciami. Po rozdelení Československa sa rozhodla

otvoriť butik v Prahe, neskôr aj vo Viedni, kde mala v roku 1994 prehliadku. V tom istom roku mala prvú autorskú prehliadku s názvom Quo Vadis v Košiciach. Významná bola v roku 1995 jej účasť na prvej módnej šou v Prahe, ktorá združila najlepších návrhárov Českej a Slovenskej republiky. Predstavila sa po boku Liběny Rochovej, Jozefa Ťapťucha, Kláry Nademlýnskej, Veroniky Schmederer a Taťány Kovaříkovej. V roku 1996 zasa reprezentovala na IGEDO Düsseldorf. V rámci súťaže Look of the Year 1996 predviedla Lujzine modely svetová topmodelka Jerry Hall. V roku 1993 vstupuje na košickú módnu scénu Jitka Mikulová, čerstvá absolventka štúdia na SPŠ odevnej v Prešove. Už o rok si založila značku JM Móda a začala konfekciou. Navrhovala úpletové kolekcie pre firmu TRICOT s.r.o. a v roku 1996 si otvorila vlastnú krajčírsku dielňu. Jitka je dobrá manažérka, a preto začala organizovať kontraktačné módne prehliadky a zorganizovala prvú Módnu show. Postupne si prizývala hosťujúcich návrhárov. V roku 1998 sa definitívne rozhodla otvoriť si salón a vytvárať modely pre konkrétne klientky. V tom istom roku organizovala najväčšiu módnu akciu – Módnu show Jitky Mikulovej, v ktorej prepájala priestor pred divadlom mólom ústiacim priamo do hrajúcej fontány. Akciu si prišlo pozrieť viac ako 1500 divákov. Raz ročne pokračuje v podobných veľkých prehliadkach, na ktorých prezentuje módnych návrhárov, ktorých tvorba ju počas roka oslovila.

Ďalšou z výrazných osobností 90-tych rokov je Júlia Zelená, vždy balansujúca medzi voľnou výtvarnou tvorbou a navrhovaním. Debutovala v roku 1994 spoločnou výstavou s výtvarníkom Helmutom Bystikom v galérii Rembrandt. Od začiatku inklinovala k maľovaniu vzorov na látky. Dnes má síce aj úspešný odevný ateliér, ale pohltila ju maľba na hodváb ako samostatné médium – neustále experimentuje a hľadá nové možnosti tohto média. Najnovšie sa posúva k samotnej maľbe. Módna tvorba Júlie Zelenej akoby odrážala kozmopolitné vplyvy mesta. Nebojí sa odvážnych farebných kombinácií kontrastujúcich s jednoduchými líniami. Významným domácim hráčom na módnom poli 90-tych rokov bola aj firma Richtex, za ktorou stála jej zakladateľka Monika Tušanová. Vyrábala autorskú konfekciu v malých sériách a mala obchod na Poštovej ulici. Koncom 90-tych rokov však kríza poznačila aj sľubne sa rozvíjajúci súkromný módny sektor. Mnohé domáce firmy zanikli, alebo začali tvoriť pre úzku klientelu. Po roku 2000 sa opäť začína všetko konsolidovať, nastáva oživenie. V roku 2001 uviedla Jitka Mikulová módnu šou, ktorej koncept bol založený na spolupráci dvoch návrhárov. Vznikla zaujímavá kooperácia s návrhárkou Júliou Zelenou, ktorá vytvorila ručne maľované látky. Kolekcia mala veľký úspech a uverejnil ju módny časopis EMMA. Salón Jitka Mikulová sa postupne vyprofiloval najmä na navrhovanie a výrobu večerných toaliet, spoločenských a svadobných šiat.

V začiatkoch vznikajúcej TV JOJ obliekala moderátorky. V roku 2005 Lujza Flešár Kafka organizuje veľkú Módnu Show - „Passion for Fashion“ a prináša do Košíc značky Paola Frani, Massiomo eDanieli. Zlomovým v jej tvorbe bol rok 2006, kedy vytvára novú značku LOUISA DVORAK určenú pre trh v USA. Jitka Mikulová v roku 2006 tiež mení názov salónu na Fashion Studio JKLETT. V roku 2005 sa po dlhšom pôsobení v Londýne a v Miláne do Košíc vracia Odette Fedorová, ktorá prináša štýl silno ovplyvnený tradíciou historických odevov a materiálov. Cit pre tradíciu si vypestovala v Británii, kde študovala bytové textílie. Prináša svieži a hravý, ale pritom sofistikovaný pohľad na módu, nebojí sado svojich kreácií komponovať historické artefakty, ako napríklad aplikácie s originálnymi gobelínovými výšivkami. Vytvára styling pre kapely a spevákov. K výrazným medzníkom patrí aj jej autorská módna Odette Fashion Show Mercedes Benz Košice so živým sprievodom kapely Lavagance v apríli 2008. Dvakrát sa predstavila na Bratislavských módnych dňoch v roku 2010 a 2011. V roku 2006 otvára ateliér Ida Sándor. Po viacerých úspechoch na rozličných návrhárskych súťažiach, ktoré absolvovala už v 90-tych rokoch sa rozhodla venovať móde profesionálne. Jej rukopis vystihujú najmä patchworky, ktoré sú súčasťou odevov,v poslednom čase inklinuje k minimalizmu a konštruktivizmu.

Izab KOM

bela MJATI

Jitk KLE

ka ETT

Jan POL

na LAK

Lou DVO

uisa ORAK

“Off” scéna kontra mainstream V druhej polovici prvej miléniovej dekády sa výrazne hlási o slovo nová vlna talentov. Zväčša sú to absolventky Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Značku We Are Not Sisters poznajú mladí ľudia vyznávajúci najmä streetwear. Stoja za ňou dve dizajnérky Lucia Jarošová a Tamara Markovičová. Nečakané spojenia, vtip a pohodlnosť majú za následok slušné zázemie vyznavačov tejto mladistvej značky, ktorá má ambície vyrábať limitovanú autorskú konfekciu. Absolventkou Fakulty umení je aj Ľudka Žoldáková LU:KA. Vydáva sa cestou vinatge a recyklingu. Silnou inšpiráciou je folklór, no dodáva mu nádych mestskej módy. V štýle streetwear sa pohybuje aj Lucia Spišáková - Sewologylab, solitér, ktorý ťažko zaškatuľkovať. Jej rukopis však silno tiahne k minimalizmu a dekonštruktivizmu. Na slovenskej scéne je jednou z mála vizionárok, ktorá si s prehľadom dokáže budovať značku presne zacielenú na určitú klientelu. A získava pozornosť aj v zahraničí. Prejavil o ňu dokonca záujem londýnsky koncept vyhľadávajúci fashion talenty Not Just a Label. V roku 2011 v Košiciach otvorila showroom Izabela Komjati. Študovala v ateliéri odevného dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 2002 založila vlastnú značku Izabela Komjati. Jej prácu poznajú v New Yorku, Viedni aj v Prahe. Podieľala sa na obliekaní kampane TV Joj a spolupracovala na vytváraní korporátneho imidžu fínskej pošty. Upozornila na seba v roku 1997 ako finalistka súťaže Smirnoff Fashion Awards a vyprofilovala sa na výraznú osobnosť slovenskej módnej scény.

Súčasná situácia Súčasná doba, s ekonomickou krízou vo svetovom kontexte, zasiahla azda najsilnejšie odevný priemysel. Stále viac a viac ho drví lacná produkcia z ázijských krajín. Ale čo je optimistické, konzument sa zároveňzačína vracať k lokálnym produktom. Formuje sa nová rozhľadená vrstva, vyhľadávajúca originalitu a kvalitu, nepodliehajúca diktátu trendov, ale vlastnému pocitu. Mainstreamový nevkus, ktorý často diktujú samotné médiá, vyvažujú práve títo domáci dizajnéri, ktorí síce dokážu konkurovať veľkým značkám, no ich nevýhodou voči silným je malá reklama, nemožnosť získať dokonalé technické a materiálové zázemie a kvalitný PR servis. Projekt Creative Industry Toolkit 2012 chcel po celý rok pomáhať pri zviditeľňovaní ich tvorby formou dočasných pop-up akcií, ktoré dokázali návrhárov motivovať a zviditeľniť.

Fashion Pop Up

Projekt Fashion Pop Up bol realizovaný v rámci Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013 prostredníctvom projektu Creative Industry Toolkit 2012. Zámerom bolo priniesť prostredníctvom zaujímavých eventov tvorbu domácich módnych tvorcov bližšie k ľuďom.

Jarný Pop Up Koncept jarnej edície, ktorá sa uskutočnila v apríli vo Východoslovenskej galérii vytvorila grafička Michaela Chmeličková. Vytvorila 2D priestory čiernou páskou kde sa ilúzia miešala s realitou. Tento výtvarný motív prepájal všetky hlavné udalosti, vrátane printovej kampane. Návštevníci sa mohli pri 2D stene kreatívne realizovať pri fotení. Event, ktorý trval tri dni pritiahol množstvo ľudí milujúcich nevšednú módu. Uskutočnila sa prehliadka šiestich návrhárok, fotenie pop up booku a dočasný obchod. Súčasťou bola aj fotografická výstava Človek robí šaty, ktorú otvorila jej autorka Marika Majorová/ Tonbogirl. Predstavila projekt 13 žien a jedna košeľa. Zvolila pri ňom jednoduchý princíp – poslala rovnakú pánsku košeľu ženám, ktoré majú charizmu a pohybujú sa vo svete módy. Postupne sa s nimi stretávala, fotila a počúvala ich príbehy. Výsledkom je pútavé portfólio. Prehliadka bola prierezom posledných kolekcií šiestich návrhárov. Návštevníci videli spoločnú kolekciu Ľubice Humeníkovej a Lenky Tatárovej, ktorá vznikla v spolupráci s obuvníckou firmou NOVESTA. Zaujímavé bolo aj vystúpenie Jany Polak, držiteľky ocenenia talent roka na pražskom Designbloku. Išlo o košickú premiéru talentovanej mladej návrhárky, ktorá sa rozhodla usadiť v Košiciach. Zaujímavý koncept priniesli na mólo We Are Not Sisters, ich kolekcia Uzol vznikla priamo na tele budúcej majiteľky. Veronika Kostková a Petra Pršová priviezli z Trenčína svoju kolekciu Vykroj sa. Hosťami prehliadky boli aj Odette Fedorová a Júlia Zelená.

Letný Pop Up Letný Pop Up sa uskutočnil v rámci POKE festu. Odviazanú atmosféru umocnila prezentácia labelu, ktorý sa venuje alternatívnej harajuku móde – harajuku.sk.

Jesenný Pop Up Bratislavské pokračovanie v októbri reprezentovala visačka s názvom Fashion Pop Up Made in Košice. Navrhla ju výtvarníčka Vlasta Žáková, ktorá používa vo svojej tvorbe šitie a stehy v netypických súvislostiach. V priestoroch Sklad č. 7 Eurovea sa podarilo osloviť náročné bratislavské publikum a zarezonovať aj v odborných kruhoch. Pri tejto príležitosti bol vydaný biltén s informáciami o košických módnych značkách. Predstavili sa najnovšie kolekcie návrhárov: We Are Not Sisters, SEWOLOGYLAB, LU:KA, Izabela Komjati a projekt Štýlozofia prepájajúci histórickú módu so súčasnou, ktorá mala 3 autorky -Janu Polak, Júliu Zelenú a Odette Kmeť Fedorovú. V samostatnom bloku predstavila klobučníčka Eleonóra Gašková kolekciu jedenástich klobúkov, ktoré vznikli ako hold jej babičke Elene Budešovej, ktorá mala pred vojnou klobučnícky salón Icka na Alžbetinej ulici. Vnučka dnes nadväzuje na tradičný predvojnový glamour.

Zimný Pop Up Zimná edícia Fashion Pop Up Made In Košice sa uskutočnila v spolupráci so Slovenským technickým múzeom a Technik Café. Predstavila päť návrhárok a uzavrela rok 2012. Väčšina návštevníkov možnosť stretnúť sa s tvorbou domácich návrhárov na jednej platforme uvítala a zhodli sa, že v meste by mohol fungovať concept store. Ukázalo sa totiž, že domáca móda priťahuje aj zahraničných návštevníkov.

design: Odette Kme聽 Fedorov獺

Odporúčania a plány na rok 2013 Ďalšou snahou bude aj v roku 2013 budovať spojenia silných značiek s mladými a dravými začínajúcimi dizajnérmi postupným budovaním visačky Made in Košice, ktorá bola predstavená v Bratislave a v spolupráci s agentúrou cestovného ruchu Visit Košice následne v Londýne na veľtrhu cestovného ruchu. Práve kreativita môže byť tým, čo priťahuje zahraničných návštevníkov. Svedčí o tom veľký záujem o živú prezentáciu klobučníčky Eleonóry Gaškovej v Londýne. Visačku Made in Košice treba posúvať smerom von. V roku 2013 je v pláne akcia v Prahe, Viedni a v Poľsku. Malo by ísť o pop up, ktorý by približoval domácu módnu scénu multimediálne. V rámci workshopov chceme zrealizovať niekoľko fashion filmov, čiže prepájať módu, konceptuálne a multimediálne umenie. Za rok fungovania projektu Cretative Industry Toolkit 2012 boli nazbierané nové kontakty a podchytená scéna odevného priemyslu v Košiciach. V roku 2013 sa bude projekt v oblasti módy zaoberať objavovaním nových talentov na stredných odevných školách na východe Slovenska sprostredkovaním stretnutí s motivujúcimi ľuďmi, ktorí sú úspešní v zahraničí. Rok 2013 vyvrcholí niekoľkodňovým módnym eventom, spájajúcim meno známeho návrhára a jeho hostí s novou fashion vlnou. Cieľom takéhoto veľkého fóra je motivovať talenty k zvýšenej aktivite a kvalitnej práci.

Michal KLEMBARA Film, kreatívny priemysel, mestská kultúra. michal.klembara@publikum.sk

V rámci projektu Creative Industry Toolkit 2012 pripravoval projekty zamerané na filmový priemysel, najmä v oblasti vzdelávania a propagácie mladých tvorcov. Pôsobí v kultúrnej organizácii OZ Publikum.sk, ktorá pripravuje kultúrne a spoločenské podujatia najmä v Trnave. Píše o filme a filmovom priemysle do viacerých domácich i zahraničných periodík.

Film

Súčasná situácia Dnešný stav slovenského filmového priemyslu sa nedá vnímať bez historického kontextu jeho vývoja, či skôr úpadku po roku 1989. To nám dáva šancu identifikovať a pochopiť jeho problémy i nájsť možné riešenia. Situácia v meste Košice a v celom regióne východného Slovenska je determinovaná najmä problémami, ktoré sú identické pre filmárov na celom území štátu. Lokálne špecifiká však vytvárajú vlastné príležitosti rozvoja a otvárajú nám možnosti etablovať Košice popri hlavnom meste ako silné regionálne centrum filmovej tvorby, ktorá sa stane vitálnou súčasťou miestneho kreatívneho priemyslu.

Vývoj po roku 1989, úpadok filmovej tvorby na Slovensku Počas obdobia zmeny politického režimu a následne vzniku nového štátu nebola filmová tvorba, tak ako celá kultúra, prioritou. Filmový priemysel však spoločenské zmeny zastihli tvrdšie ako ostatné sféry kultúry aj preto, že bol v plnej miere závislý od štátu a filmárska obec sa nebola schopná zjednotiť v spoločnom názore ako situáciu dlhodobo riešiť. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo napríklad zlyhali prvé pokusy o vznik audiovizuálneho fondu ešte v roku 1990. Spolu s postupným poklesom štátnych dotácií na filmovú tvorbu klesalo aj množstvo dokončených filmov. Podnikanie v audiovízii brzdila aj zlá legislatíva, ktorá ho do určitej miery obmedzovala. Už v roku 1991 nedostal štátny podnik Slovenská filmová tvorba 64

žiadne peniaze. Výroba sa tak úplne zastavila a začal sa proces privatizácie. Distribučný podnik, Slovenská požičovňa filmov, bol predaný pomerne rýchlo, ale filmové štúdiá Koliba sa dostali do vážnych existenčných problémov. Od roku 1991 sa mohli filmári uchádzať o finančné prostriedky v rámci fondu ProSlovakia, ten však podporoval kultúru ako celok. Až v roku 2004, po ďalšom neúspešnom pokuse o vznik samostatného fondu na podporu filmovej tvorby, Ministerstvo kultúry SR rozbehlo grantový program AudioVízia, ktorý síce disponoval z roka na rok veľmi premenlivým množstvom peňazí, no pomohol postupne znova naštartovať filmovú tvorbu a umožnil začať na profesionálnej báze nakrúcať mnohým mladým tvorcom. Z dlhodobého hľadiska, oveľa horšie ako pokles objemu výroby, bolo prerušenie tradície filmovej tvorby, najmä v hranom filme a v televízii. Štúdia na Kolibe boli zavreté a Slovenská televízia tiež drasticky znižovala množstvo pôvodnej tvorby. Mnoho schopných tvorcov odišlo do zahraničia, najmä do Českej republiky, či sa začali venovať reklame. Stratilo sa tak veľmi cenné know-how. Väčšina filmov nakrútených v rokoch 1993 až 2006 tak nepriniesla potrebnú kvalitu a diváci i médiá rýchlo stratili záujem o slovenský film. Za veľmi krátke obdobie sa podarilo zničiť slovenský filmový priemysel, ktorý sa teraz musí budovať v podstate od začiatku.

Obrat k lepšiemu, vývoj po roku 2006 Pri hodnotení súčasnej situácie slovenského filmového priemyslu sa musíme vrátiť do roku 2006. Paradoxne, je to rok, keď sa po prvýkrát od revolúcie nedostal do kín ani jeden náš celovečerný hraný film. Premiéru mal aspoň oceňovaný celovečerný dokument Iné svety režiséra a producenta Marka Škopa. V danom roku štát na filmy vyčlenil aj historicky najvyššiu sumu (174,9 milióna Sk, v prepočte 5,8 milióna Eur), čo výrazne naštartovalo filmovú tvorbu v nasledujúcom období. Pokým dovtedy sa dokončili zväčša tri, štyri majoritne slovenské celovečerné filmy a v spomínanom roku 2006 len jeden, v nasledujúcich rokoch to bolo už zaujímavejšie: 2007 - 5 premiér, 2008 – 4 premiéry a v roku 2009 – 12 premiér. V rokoch 2007 a 2008 došlo k úprave súvisiacej legislatívy a podarilo sa najmä presadiť vznik Audiovizuálneho fondu. Tentoraz aj so súhlasom filmovej obce. Ministerstvo kultúry totiž akceptovalo väčšinu z veľkého množstva pripomienok, ktoré k zákonu o audiovizuálnom fonde dostalo. Návrh tak mal silnú podporu odbornej verejnosti. K 1. januáru 2009 mohol konečne vzniknúť dlho očakávaný Audiovizuálny fond. Významnými prvkami nového systému sú prenesenie rozhodovania a správy fondu priamo na filmárov a jeho viaczdrojové financovanie. Vytvorenie určitej samosprávy filmárov nad fondom prináša samozrejme aj svoje problémy vyplývajúce najmä z možných osobných väzieb tých, čo rozhodujú, na žiadateľov, keďže v našom malom priestore je problém nájsť dostatok nezainteresovaných odborníkov.

Reálnu podpornú činnosť začal fond v roku 2010, a teda je ešte skoro na jeho výraznejšie hodnotenie. V roku 2010 sa do kín dostala štvorica celovečerných filmov, tie však ešte podporu z fondu nečerpali s výnimkou dokumentu Mongolsko: V tieni Džingischána (Paľo Barabáš), ktorý získal podporu na distribúciu. Prvým rokom, keď sa činnosť fondu mohla reálne prejaviť, je až rok 2011. Počas neho bolo v kinách uvedených 10 nových filmov, z ktorých 8 získalo podporu od fondu. Počas aktuálneho roka 2012 sa do distribúcie či na festivaly dostalo 12 celovečerných hraných a dokumentárnych filmov. Ukazuje sa teda, že došlo k stabilizácii producentského prostredia. Financie už nie sú takým výrazným problémom ako pred rokom 2010. Na rozdiel od programu AudioVízia sa zvýšila aj miera transparentnosti. Okrem produkcie filmov fond podporuje aj vydávanie odbornej tlače, vzdelávanie, výskum a digitalizáciu kín, čo sú oblasti, ktoré budú mať veľký vplyv na budúce zdravie filmového prostredia. Výrazne sú podporované aj študentské filmy a krátkometrážna tvorba, čo nie je v každej krajine EÚ samozrejmé. Po kvalitatívnej stránke tiež badať nárast. Objavilo sa viacero filmov, ktoré boli schopné do kín prilákať väčšie množstvo divákov. Obnovuje sa tak záujem Slovákov o slovenský film, väčší priestor mu ponúkajú aj médiá. Išlo postupne o snímky ako Muzika, Pokoj v duši, Bathory, Bratislavafilm, Lóve, Cigán, a podobne. Na medzinárodnom poli sa v distribúcii podarilo výraznejšie presadiť len dokumentárnemu filmu Mesiac v nás režisérky Diany Fabiánovej, ktorý kúpilo v Európe 17 televízií a objavil sa v kinách mnohých krajín sveta. Mal však španielskeho a francúzskeho koproducenta. Dostať sa do širšej distribúcie aspoň v Európe sa zas podarilo rovnako dokumentárnemu filmu Slepé lásky Juraja Lehotského, a to vďaka cene z festivalu v Cannes. A práve ceny z prestížnych medzinárodných festivalov sú to, na čo môžeme byť hrdí. Zatiaľ sa však darí najmä dokumentárnym a krátkometrážnym filmom. Špeciálne postavenie v tomto smere má naša profesionálna animovaná tvorba. Snímka Posledný autobus (Ivana Laučíková a Martin Snopek) získala v tomto roku celý rad top cien vo svojej kategórii – Grand Prix na festivaloch animovaných filmov v Tampere a v Štrasburgu, ktoré jej obe zaručili nomináciu do širšieho výberu na Oscara a hodnotná je aj cena divákov z festivalu v Clemont-Ferrand.

Pretrvávajúce problémy Podmienky pre filmovú tvorbu sa u nás v posledných rokoch výrazne zlepšili. Prijatá bola potrebná legislatíva, vznikol Audiovizuálny fond, ktorý zásadne vyriešil finančné problémy (ročne poskytuje cca 5,5 až 6 miliónov EUR), divácka verejnosť je ochotná akceptovať domáce filmy a celoštátne média venujú tvorcom a ich filmom veľký priestor. Navyše sa pôvodná dramatická tvorba naozaj rozbehla aj v televíziách. Nejde pritom už len o seriály, ale verejnoprávna STV dala zelenú aj viacerým sériám televíznych filmov (napr. Filmoviedky). Napriek všetkým pozitívam je Slovensko ďaleko od ideálu. Väčšina filmov nie je divácky atraktívna. Navyše, nepresadzujú sa ani na filmových festivaloch, či v artovej kinodistribúcii. Nemôžeme teda v ich prípade hovoriť ani o kvalitnom umeleckom filme. Titulov, ktorým sa to podarí, je stále málo. V komerčnom ohľade sa našej produkcii tiež nedarí. Len zopár filmov sa dostane do zahraničnej distribúcie, ale nedosahujú úspechy v návštevnosti ani na českom trhu, ktorý je k nám kultúrne najbližší a mnohí naši herci sú medzi českými divákmi pomerne obľúbení. V ostatných krajinách je samozrejme situácia ešte horšia. Nepodarilo sa za hranice úspešne vyviezť ani filmy, ktoré na to mali potenciál aspoň v niektorých teritóriách, ako Bathory, či Pokoj v duši. V čom teda spočívajú súčasné problémy slovenskej filmovej tvorby? Po rozhovoroch s mnohými filmovými tvorcami sa núka jedna zásadná odpoveď – nedostatok sebareflexie. Filmári sú často presvedčení o kvalitách svojich filmov, aj keď sa to nezakladá na realite. Netvoria filmy pre divákov, ale len pre seba. K takémuto prístupu sú často vedení počas štúdií na filmových školách. K tomu sa pridávajú aj dlhodobo neriešené problémy kvality filmového školstva, profesionálne nepokrytá oblasť filmového marketingu a distribúcie, slabé väzby na európsky filmový priemysel, či nedostatočná technologická základňa. Nová generácia tvorcov však začína mať k týmto témam odlišný postoj. Sú otvorení vonkajším názorom, zaujíma ich divák i možnosť presadiť sa vo svete. Takýchto tvorcov sa oplatí podporovať, umožniť im ďalšie profesionálne vzdelávanie a podobne.

Ako to zmeniť? Dôležitú rolu pri zmene súčasného stavu filmovej tvorby na Slovensku bude mať Audiovizuálny fond. Nastavením jednotlivých grantových programov a výberom konkrétnych podporených projektov môže ovplyvniť smerovanie rozvoja filmového priemyslu. V posledných mesiacoch prebehli prvé pozitívne zmeny. Pripravený bol špeciálny program Minimal, ktorý mal podporiť vývoj a výrobu nízkorozpočtových žánrových filmov. Šance sa chopili najmä mladí tvorcovia a tri filmy sa už v súčasnosti nakrúcajú. Do kín by sa mali dostať v priebehu roka 2013 a fond im sľubuje aj podporu distribúcie. Z dlhodobého hľadiska ešte významnejším krokom je vytvorenie podprogramu na minoritné koprodukcie zahraničných filmov. Ale to len za predpokladu, že táto podpora bude v grantovej schéme figurovať viac rokov. Prvýkrát sa budú môcť slovenskí producenti o financie v rámci tohto podprogramu uchádzať v budúcom roku. Jeho význam spočíva v tom, že filmoví tvorcovia rôznych profesií budú môcť získať cenné skúsenosti s prácou na väčších zahraničných produkciách a mohlo by to pomôcť etablovať slovenský filmový priemysel, ale napríklad i hercov v štruktúrach európskeho filmu. Mnoho bude závisieť aj od vývoja v RTVS, od toho, koľko priestoru v nej dostane pôvodná dokumentárna i dramatická tvorba. Zaujímavým trendom v západoeurópskych verejnoprávnych televíziách je presun výroby do regionálnych štúdií. A to sa netýka len bežných televíznych relácií, ale práve aj dramatickej tvorby. Deje sa tak práve v poslednom období napríklad v BBC. Bolo by vynikajúce, keby niečo podobné urobila aj RTVS a umožnila svojim regionálnym štúdiám pracovať na takýchto projektoch. Prvým dôkazom, že sa to dá, bol rozpočtom skromný

televízny film Smrť ministra (2009) o poslednej noci Vladimíra Clementisa, ktorý vznikol práve v košickom štúdiu STV. Oblasti, v ktorých vieme aktívne napomôcť k zlepšeniu situácie a rozvoju, sú profesionálne vzdelávanie, networking a propagácia v zahraničí. Týmto trom bodom sme sa venovali aj v rámci projektu Creative Industry Toolkit 2012 a pokračovať budeme aj počas roka 2013.

Film a Košice V našej dnešnej situácii je takmer nemožné venovať sa filmovému priemyslu len v istej lokalite. Problémy spoločné pre celé Slovensko stále prevažujú. Ak však chceme hovoriť o potenciáli rozvoja, otvára sa nám viacero možností. V rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 je zadefinovaný cieľ pretvorenia Košíc na centrum kreatívneho priemyslu. Z tejto snahy nemôže byť film vylúčený z mnohých praktických dôvodov. Predstavuje totiž jedinečné prepojenie všetkých ostatných sfér kultúry a umenia, prináša im mnohé tvorivé aj ekonomické stimuly, či vytvára možnosti ich ďalšieho zhodnotenia. Košice osobitne, ale i celé východné Slovensko, ponúkajú pre domáce aj zahraničné filmové produkcie množstvo unikátnych historických a prírodných lokácií. To predstavuje zaujímavý predpoklad na rozvoj filmového priemyslu v Košiciach po ekonomickej stránke. V ľudskej, ktorá je dnes pre nás najzaujímavejšia, je to obdobné. V posledných rokoch sa vyprofilovalo viacero úspešných filmárov pôvodom z východného Slovenska, z režisérov to sú napríklad Košičan Peter Kerekeš, Marko Škop z Prešova, či animátorka Ivana Šebestová z Popradu. V súčasnej nastupujúcej generácii by sme našli viacero perspektívnych mien, a to nielen na pozícii režiséra. Prísľubom pre metropolu východu v oblasti filmu je Súkromná stredná umelecká škola filmová v Košiciach, ktorá už dnes koncentruje talentovanú mládež z celého regiónu. Problém, ktorý je spätý s jej absolventmi, je rovnaký ako pri hore uvedených úspešných tvorcoch. Mladí nádejní filmári nemôžu pokračovať v štúdiách priamo v Košiciach a odchádzajú do Banskej Bystrice a Bratislavy. Tým mesto stráca veľkú časť ľudského potenciálu. Fakulta umení Technickej univerzity zatiaľ nevie garantovať dostatočnú alternatívu, i keď v budúcnosti by sa to mohlo zmeniť. Je potrebné zamyslieť sa aj nad tým, ako prilákať filmárov po štúdiách späť na východ a ako im vytvoriť vhodné podmienky. Silným impulzom by mohol byť už spomínaný rozvoj košického štúdia RTVS. Ak by

sa časť výkonov preniesla práve sem, vytvorilo by to nové pracovné príležitosti. Dôležitú rolu v rozvoji filmu môžu hrať aj miestne filmové festivaly. Skúsenosť so zahraničia potvrdzuje, že veľké medzinárodné festivaly predstavujú významný impulz pre rozvoj filmovej tvorby a pre etablovanie daného mesta vo filmovom priemysle (napr. Rotterdam). Pre mesto môžu byť zaujímavé aj z pohľadu ekonomiky, mestského marketingu a rozvoja turizmu. V súčasnosti najväčším festivalom v Košiciach je Medzinárodný festival lokálnych televízií, ktorý je jedným z najstarších festivalov audiovizuálnej tvorby na Slovensku. Zároveň bol prvým festivalom svojho druhu na svete. Dnes sa okrem tvorby lokálnych televízií (do čoho spadajú aj regionálne štúdiá celoštátnych) venuje aj nezávislej produkcii a mladým autorom. Popri ňom, najprv ako filmová prehliadka, vyrástol Košický filmový festival, ktorý predstavuje snahu o vytvorenie štandardného medzinárodného filmové festivalu. Tie súčasné sa nachádzajú len na západnom Slovensku. V rámci Slovenska je jedinečným projektom aj festival dokumentárnych filmov DOCsk, ktorý je na rozdiel od mnohých festivalov horských, cestovateľských alebo ekologických filmov, jediný zameraný na dokumentárny film bez tematických obmedzení. V rámci týchto festivalov sa môžu v budúcnosti realizovať aktivity v oblasti ďalšieho profesionálneho vzdelávania, rozvoja cezhraničnej spolupráce, koprodukcie, a podobne. Inšpiráciou nám môžu byť aj aktivity v neďalekom Miškolci. Okrem čoraz úspešnejšieho medzinárodného festivalu tam miestni filmári vybudovali nezávislé filmové štúdio. Podobná aktivita by mohla byť vyvinutá aj v Košiciach, keďže by to vytvorilo technické a technologické zázemie pre filmárov, ktoré tu dnes chýba. Nápomocná by mohla byť aj iniciatíva o znovuoživenie kina Úsmev, ktoré by sa mohlo stať nielen dnes chýbajúcim artovým kinom, ale i miestom pre filmovú výchovu detí a mládeže.

Odborný seminár

Talent Kampus: Ako prekročiť hranice Počas roka 2012 sme realizovali projekt Talent Kampus: Ako prekročiť hranice, ktorý prebiehal v dvoch fázach. Prvá sa uskutočnila počas júna. Išlo o trojdňový odborný seminár pre začínajúcich režisérov a producentov zameraný na otázky distribúcie audiovizuálnych diel v zahraničí. Druhá časť projektu bola určená filmovým publicistom. Po úvodnom školení tím vybraných mladých publicistov pracoval pod odborným vedením na príprave špeciálneho vydania Slovak Short Cinema magazínu v anglickom jazyku World of Shorts, ktoré bolo venované slovenskej kinematografii. Publikácia bola vydaná v decembri 2012 a počas nasledujúceho roka bude slúžiť pri propagácii slovenských tvorcov a ich tvorby v zahraničí.

Odborné podujatie Talent Kampus: Ako prekročiť hranice sa uskutočnilo v termíne od 12. do 14. júna v priestoroch Univerzitnej knižnice Technickej univerzity v Košiciach. Určené bolo pre študentov a absolventov filmových a mediálnych odborov, ktorý sa zameriavajú na oblasti ako sú filmová réžia, produkcia, dokumentárna tvorba, distribúcia audiovizuálnych diel a filmový marketing. Cieľom podujatia bolo sériou prednášok domácich a zahraničných profesionálov pripraviť účastníkov na úlohy vyplývajúce z potreby šíriť slovenskú filmovú tvorbu za hranicami. Dôležitou súčasťou boli i networkingové aktivity medzi samotnými účastníkmi. Témy prednášok boli: prezentácia filmového projektu, akvizičný proces, uplatnenie krátkych filmov na trhu, komunikácia vo filmovom priemysle, filmová distribúcia v regióne Strednej Európy, monotematické televízne stanice, výchova filmového diváka, digitalizácia, účasť na festivaloch, filmové koprodukcie, netradičné formy propagácie filmu. Networkingové aktivity mali niekoľko cieľov. Chceli sme, aby sa medzi účastníkmi vytvorili profesionálne vzťahy, a tak sme zrealizovali aj projekcie ich doterajších prác. Dôležitým aspektom bolo nadviazanie kontaktov medzi študentmi a absolventmi jednotlivých škôl, ktoré v našom prostredí výrazne absentujú. A práve tie by sa mohli stať dôležitou súčasťou

zmien vo slovenskom filmovom priemysle práve v oblastiach distribúcie a filmového marketingu, keďže to sú témy, ku ktorým majú bližšie študenti mediálnych odborov ako filmových. Pitching fórum prebiehalo kontinuálne popri Talent Kampuse formou osobných konzultácií s prednášajúcimi. Účastníci podujatia mali možnosť prezentovať svoje aktuálne dokončené a pripravované projekty. Získaná spätná väzba sa týkala najmä ich potencionálneho uplatnenia na trhu, distribučných možností a festivalovej stratégie. V prvý deň Talent Kampusu získali vedomosti potrebné pre úspešné prezentovanie projektu (pitching) a počas druhého si ich mohli priamo vyskúšať pri prezentácii svojich projektov slovenskému a českému nákupcovi audiovizuálneho obsahu z prostredia filmovej distribúcie a televízneho vysielania. Táto praktická skúsenosť by im mala neskôr pomôcť lepšie sa pripraviť na prezentovanie pred potencionálnymi koprodukčnými partnermi a nákupcami práv v zahraničí. Pitching fórum bolo tréningovou aktivitou.

Lektori Rastislav Zábojník Pôsobí ako pedagóg a vedúci Kabinetu mediálneho umenia a manažmentu na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. V praxi sa venuje predovšetkým manažmentu kvality vzdelávania, manažérskej komunikácii a konzultačným službám v oblasti filmového a mediálneho manažmentu. Ivan Hronec Založil vlastnú spoločnosť Film Europe, ktorá popri kinodistribúcii prevádzkuje trojicu česko-slovenských kanálov Kino CS, Doku CS a Musica CS. Koncom roka 2011 spustil svoj najnovší projekt, platenú televíziu Film Europe Channel, ktorá sa má ako jediná na svete venovať výlučne vysielaniu európskej kinematografie. Pôsobí aj ako koproducent pre viaceré slovenské a české projekty. Petr Vítek Je spoluvlastníkom pražských artových kín Aero a Svetozor. Na ich základe vznikla aj filmová distribučná spoločnosť pre nezávislú tvorbu Aerofilms. V súčasnosti sa venuje hlavne téme digitalizácie kín, filmovému marketingu a filmovej výchove. Zoltán Aprily Pôvodne historik filmu, neskôr pracoval v produkcii. Založil Daazo.com, čo je najväčší videoportál venovaný európskym krátkym filmom. Vydáva aj časopis World of Shorts. Zaoberá sa propagáciou krátkych filmov na medzinárodných festivaloch a ich uplatnením na filmových trhoch.

Publikácia Slovak Short Cinema World of Shorts je podľa všetkého jediný časopis v anglickom jazyku venovaný výlučne krátkym filmom na svete. Prečo sme sa rozhodli vytvoriť špeciálne číslo tohto magazínu a nie samostatnú publikáciu? Chceme využiť už zabehnutú značku a jej distribučné kanály. Vydavateľ magazínu naše číslo zároveň môže zobrať na miesta – festivaly, kde by sme sa s ním po vlastnej linke zrejme nedostali ako napr. festivaly v Sarajeve, Clermont-Ferrand, Tampere a mnohé ďalšie. Printová verzia vyšla v náklade 2000 kusov. Online vydanie by sa malo dostať minimálne k 10 tisícom filmových profesionálov. A samozrejme publikácia bude fungovať rovnako dobre aj samostatne. Sme dohodnutí s viacerými slovenskými medzinárodnými festivalmi, že ju budú distribuovať medzi svojich zahraničných návštevníkov. Chceme osloviť Slovenský filmový ústav, ktorý by ju mohol zobrať so sebou na filmové trhy v Berlíne a v Cannes. Pokúsime sa publikáciu počas roka 2013 dostať na filmové festivaly v okolitých krajinách ako sú Viennale, OFF Kamera Krakow, CineFest v Miškolci a podobne. Cieľovou skupinou publikácie sú žurnalisti, zástupcovia zahraničných festivalov, sales agenti, distribútori, nákupcovia práv, ale i zahraniční producenti, filmoví nadšenci a podobne. Jednoducho každý, kto by mohol slovenske filmy a tvorcov dostať k ďalším divákom, či priniesť príležitosti pre spoluprácu a rozvoj.

Publikácia je súčasťou širšieho projektu Slovak Short Cinema, v rámci ktorého sa pripravujú viaceré nadväzujúce aktivity. Na videoserveroch Daazo. com a Vimeo.com sú pripravené špeciálne kanály, na ktorých záujemcovia nájdu mnoho filmov uvedených v publikácii, ale aj množstvo ďalších snímok. Kanály budú pravidelne dopĺňané o nové filmy tak, ako budú autormi uvoľnené pre takéto použitie. Dôležitými budú aj samostatné podujatia v okolitých krajinách, na ktorých sa bude prezentovať naša krátkometrážna tvorba i samotní autori, pre ktorých budú navyše pripravené stretnutia s domácimi režisérmi, producentmi a novinármi. Malo by to vytvoriť predpoklady pre budúce tvorivé spolupráce.

3. Film21: Vývoj filmového projektu

Projekty pre rok 2013 Projekty pripravované pre rok 2013 priamo nadväzujú na tie doteraz realizované a na potreby, ktoré sme v slovenskom filmovom prostredí identifikovali. Zameriavame sa na oblasti vzdelávania, networkingu a propagácie tvorcov v zahraničí. Významná bude práca s publikáciou Slovak Short Cinema, ktorá bude predstavovať základný nástroj propagácie v zahraničí. Priamo na ňu budú nadväzovať filmové projekcie vo vybraných mestách okolitých krajín. Dva projekty sú orientované na propagačné a networkingové aktivity a rovnako dva projekty na vzdelávanie.

O čo pôjde: Pokračovanie tohtoročného Talent Kampusu. Ústrednou témou bude vývoj filmového projektu a to aj v nadväznosti na medzinárodnú koprodukciu, propagáciu a distribúciu audiovizuálneho diela, keďže tieto činnosti na seba významne nadväzujú. Súvislosti cieľového publika, distribučnej stratégie a financovania projektu musia filmári zohľadňovať už v počiatočnej fáze produkcie a vývoja projektu. Ako to bude: Trojdňový seminár, počas ktorého účastníci absolvujú štyri až šesť prednášok, networking a stretnutia s pozvanými zahraničnými filmármi. Podujatie sa bude konať v rovnakom čase ako Košický filmový festival a Medzinárodný festival lokálnych televízií, z ktorých plánujeme pozvať viacerých hostí.

4. Samostatné prednášky a workshopy O čo pôjde: Celoročná séria vzdelávacích podujatí zameraná najmä na žiakov strednej filmárskej školy, študentov nových médií na Fakulte umení Technickej univerzity a prípadne študentov iných škôl (napr. mediálnych štúdií). Zvažujeme ich prípravu aj popri rôznych tematicky vhodných podujatiach. Ako to bude: Nízkorozpočtové jednorázové jednodenné podujatia, počas ktorých si účastníci osvoja konkrétne vedomosti alebo zručnosti.

1. Creative Trade Mission Miskolc O čo pôjde: Účasť na medzinárodnom filmovom festivale Cinefest v Miškovci a na filmovom workshope, ktorý prebehne počas festivalu. Účastníci získajú mnoho kontaktov na zahraničných filmárov a praktické skúsenosti. Ako to bude: Počas workshopu sa budú tvoriť dva krátkometrážne filmy za účasti filmárov z 9 krajín strednej a východnej Európy. Prebiehať bude v novom nezávislom filmovom štúdiu, ktoré vytvorili miestni filmári.

2. Slovak Shorts Live O čo pôjde: Projekcie slovenských krátkych filmov za účasti vybraných tvorcov spojené so stretnutiami s domácimi režisérmi a producentmi v Prahe, v Budapešti a vo Varšave. Filmári získajú mnoho kontaktov na miestne filmárske prostredie, spropagujú sa slovenské filmy a ich tvorcovia. Ako to bude: Za podpory lokálneho partnera sa pripraví podujatie v dobrom kine v centre daného mesta. Lokálny partner pozve miestnych filmárov. Slovenskí účastníci si odprezentujú svoju tvorbu, absolvujú networkingové strednutia a diskusie o koprodukčných možnostiach a spolupráci.

Creative Industry Toolkit 2012 Vydávateľ: Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o. Publikáciu zostavil: Michal Hladký, Alexandra Juríková Grafická úprava a sadzba: Richard Gravecz Fotografie: Archív Košice 2013, n. o. a archív partnerov Korektúry: Katarína Čopáková Spolupracovali: Katarína Čopáková, Branislav Frk, Miloslava Hriadelová, Michal Klembara a partneri Tlač: VIENALA, s. r. o. Vydanie: 1.

Projekt: www.CreativeIndustry.sk

ISBN 978 - 80 - 971159 - 2 - 0