2.Výskum metodiky CLIL-u na Technickej univerzite

vo Zvolene

„Podpora univerzitného vzdelávania vo svetovom jazyku pomocou fúzie odborného a jazykového obsahu na nefilologických univerzitách“ (Cf. projekt KEGA 003TU Z-4/2020) je ďalším prínosným projektom v rámci zavádzania CLIL-u do odborných predmetov v univerzitnom kontexte, ktorý bol riešený v rokoch 2020 – 2022 na Technickej univerzite vo Zvolene. Ciele, priebeh výskumu, výsledky a závery tohto výskumu sú opísané v časti 2.1 až

2.3. Kapitoly sa zaoberajú výskumom implementácie metodiky CLIL z dvoch uhlov pohľadu. Metodika CLIL je analyzovaná z pohľadu učiteľov i zo strany študentov na nefilologickej vysokej škole.

2.1 Analýza profilu pedagóga z pohľadu metodiky CLIL-u

V pedagogickej praxi učitelia hľadali a hľadajú spôsob vyučovania, ktorý by vyhovoval ich žiakom a uspokojoval ich vyučovacie zvyklosti a štýly čo najviac. V druhej polovici 90. rokov sa v Európe objavil nový prístup s názvom CLIL (Content and Language Integrated Learning). Presadzovalo ho aj hnutie za viacjazyčnosť v Európskej únii a podporovala ho aj Rada Európy, ktorá žiadala, aby študenti ovládali aspoň dva cudzie jazyky. V CLIL-e sa používal cudzí jazyk na odbornej (nejazykovej) hodine, takže študenti boli cudziemu jazyku vystavení aj mimo jazykovéhovzdelávania.Pridanieobsahukjazykuvytváralo novýtematický priestor vzhľadom na osvojovanie si odborného alebo akademického jazyka. Týmto spôsobom sa zlepšili šance študovať alebo pracovať v zahraničí, dostať sa k relevantným informáciám vo svojom odbore.Aj keď sa metodika CLIL zameriava viac na učiacich sa ako na učiteľa, učiteľ zostáva „vlastníkom vedomostí“, ale CLIL rozširuje roly učiteľov na facilitátorov učebnej záťaže študentov, hľadačov nových informácií, tvorcov učebných materiálov, propagátorov CLILa mnoho ďalších. Cieľom nášho výskumu bolo venovať sa jednému z kľúčových prvkov realizácie hodín CLIL-u – profilu učiteľa CLIL-u a potrebe opísania východiskového bodu zručností učiteľa a potrebe navrhnutia efektívneho spôsobu implementácie CLIL-u. Na základe výskumu existujú určité požiadavky alebo definície učiteľa CLIL-u. Väčšinou sa týkajú opisu skúseností učiteľov základných a stredných škôl, ktorí do určitej miery implementovali CLIL. V literatúre neexistujú žiadne popisy kompetencií učiteľov CLIL-u na terciárnej úrovni.

Metodológia CLIL sa rozvíjala v uznávaných prácach Marsha z rokov 2000 až 2013 (2013), Mehista a kolektívu (2008, 2010), Coonana (2008, 2011),D. Coyleovej a kol. (2010), O. Meyera (2010), Balla a kol. (2015). Uvedení autori stanovili nielen teoretické princípy, ale aj praktické riešenia implementácie CLIL-u do vzdelávacieho systému. CLIL nie je len bilingválne vzdelávanie, ale aj vzdelávanie s duálnym zameraním, pretože zvyčajne zahŕňa dva jazyky(materinskýjazyk acudzíjazyk)atiežkombinujejazykovéaobsahovévstupyvrôznych pomeroch. Podľa D. Coylovej (2010) CLIL je definovaný štyrmi znakmi, ktoré sú bežne vyjadrené ako 4 C (content, communication, cognition and culture) – obsah, komunikácia, kognitívne poznanie a kultúra. Podľa ECML

European Center for Modern Languages

Európcke centrum pre moderné jazyky – bola medzinárodnou skupinou odborníkov (David Marsh (Fínsko), Do Coyle (Spojené kráľovstvo), Stefka Kitanova (Bulharsko), Anne Maljers (Holandsko), DieterWolff (Nemecko), Bronislawa Zielonka (Poľsko)) vytvorená matica CLILu popisujúca 16 vzájomných parametrov CLIL-u komplexným spôsobom (viď. Obr. 1) Matica rozvíja každú dvojicu parametrov v príklade z reálneho života a poskytuje spätnú väzbu pomocou niekoľkých otázok súvisiacich s parametrami. Matica CLIL-u poskytuje veľmi konkrétny popis metodológie CLIL.

Obr 1 Vzájomné parametre CLIL-u, konkrétne Obsah a Komunita

Zdroj: ECML(https://archive.ecml.at/mtp2/CLILmatrix/EN/qMain.html)

Obr2 Otázky k dvojici parametrov Obsah a Komunita

Zdroj: ECML (https://archive.ecml.at/mtp2/CLILmatrix/EN/qMain.html)

Ďalší popis metodológie CLIL poskytuje Mehisto a kolektív (2002), ktorý vidí hlavné atribúty CLIL v nasledovných parametroch: viacero vzdelávacích cieľov, bezpečné a bohaté vzdelávacie prostredie, autenticita, aktívne učenie, podpora učenia, spolupráca.

Na základe implementácie CLIL-u na všetkých typoch škôl – počas prvého desaťročia 21. storočia až doteraz – boli identifikované niektoré kritické problémy týkajúce sa implementácie CLIL. Ako popisuje Cinganotto (2016, str. 392 - 393), pozornosť je potrebné venovať predovšetkým príprave učiteľov, najmä učiteľov obsahu, keďže nie sú pripravení na tímové vyučovanie s učiteľmi jazykov. Po druhé, zavedenie CLIL-u do ich výučby znamená značnú dodatočnú záťaž na prípravu materiálov, plánovanie hodiny a v neposlednom rade treba spomenúť aj ich ďalšie metodické vzdelávanie. Ďalšími nevýhodami, ktoré učitelia často vnímajú, je nedostatok materiálov na hodiny CLIL-u prispôsobených požiadavkám na obsah a jazykovú úroveň a vyhodnotenie duálnych cieľov hodín CLIL. Implementáciu CLIL-u na slovenských vysokých školách sledovalo len niekoľko výskumníkov (Hurajová & Luprichová, 2017, Chmelíková a Hurajová, 2019 a Kováčiková, 2020), preto sú ďalšie pohľady a hlbšie analýzy viac než nevyhnutné na získanie širšieho pohľadu na túto problematiku.