Page 1

EURÓPSKY FOND REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Poznáš svoj región?

PL

SK

, ióny jú! g e R pája s é r kto


Cesta Slovanov Poznáš svoj región? CZ

PL 11

1

12

ZUBRZYCA GÓRNA

ČADCA 9 2

ŽILINA

3

DOLNÝ KUBÍN 5

4

10

TVRDOŠÍN

8

MARTIN

7

PL Žilinský kraj

6

SK

1 2 3 4 5 6

Replika mamuta - Krásno nad Kysucou Slovenský Orloj - Stará Bystrica Budatínsky hrad - Žilina Hrad Strečno - Strečno Múzeum železníc - Vrútky Múzeum slovenskej dediny - Martin

SK

7 8 9 10 11 12

Hrad Likavka - Likavka Drevený kostolík - Tvrdošín Oravský hrad - Oravský Podzámok Trh - Jablonka Babia hora Skanzen - Zubrzyca Górna

V časoch, keď Rimania dobýjali okolité kraje a rozširovali svoju ríšu, na našom území žili kmene Keltov, Germánov, či Vandalov. Ich rody boli zničené, porazené, či presídlené nájazdmi ďalších kočovných kmeňov prichádzajúcich z Ázie, ktoré brázdili naše kraje a zanechali tu za sebou stopy. V čase útokov Avarov a Starých Maďarov však už naše územie obývali naši predkovia – Slovania. A po ich stopách budú viesť naše kroky, keď sa vydáme spoznávať Cestu Slovanov. Každý z národov zanechal za sebou poklady, ktoré dnes odkrýva história a ponúka zvedavým turistom a cestovateľom, ktorí túžia po poznaní, možnosť poodhaliť ducha dávnych čias. Ducha toho času, kedy našim územím viedli staré obchodné cesty spájajúce sever s juhom, východ so západom. Už v tých najstarších dobách, dobách ľadových, bolo naše územie plné života. A dôkaz? Ten by ste našli v Krásne nad Kysucou, kde dnes môžeme obdivovať pozostatky z ríše mamutov. Stolička z čeľuste robustného mamuta dlhosrstého stará niekoľko desiatok tisíc rokov roztočí fantáziou malého i veľkého. Tím konzervátorov chcel najmä tým najmenším priblížiť tieto, pre nás nepoznané tvory, a vytvoril repliku mamuta, ktorá čaká len na našu návštevu. A čo ďalšie lákadlá, ktoré nás po ceste čakajú? Poďme sa na ne pozrieť.


Orientačná

Kalwaria Zebrzydowska

Bielsko-Biała

Cieszyn mapa

Sucha Beskidzka

Żywiec

CZ

Babia Hora

PL

Nowy Sącz

Zubrzyca Górna Chabówka

Čadca Budatín

Námestovo

Vychylovka Oravská Lesná

Radoľa

Stará Bystrica Oravský hrad Krásno nad Kysucou

Bytča

Žilina Súľov

Martin

Rajecká Lesná Čičmany

Podbiel Slanický ostrov

Zakopane

Tvrdošín Zuberec

Dolný Kubín

Strečno hrad

Znievsky hrad

Nowy Targ

Jabłonka

Oščadnica

Šútovský vodopád

SK

Turčianske Jaseno

Hrad Likavka

Rožemberok Vlkolínec

Havránok

Pribylina

Liptovský Mikuláš

Mošovce

Turčianske Teplice

Myslíte si, že orloj je len v Prahe a vyzváňa na ňom smrtka? Áno, tento je možno jeden z najznámejších, ale aj my na Slovensku sa môžeme pýšiť vlastným, a to Slovenským orlojom v Starej Bystrici. Dominujú mu také osobnosti slovenskej histórie, ako je Pribina, Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, či Andrej Hlinka. A svätci tiež nechýbajú. Sú to tí, ktorí sú s našou históriou úzko prepojení – Sv. Cyril a Metod, Sv. Svorad a Benedikt a ďalší. Zámkami a hradmi je naša slovenská zem tiež husto posiata. Bolo ich aj treba. Veď pred Tatármi, či Turkami sa bolo možné ubrániť len na nedobytných hradoch. K takýmto stavbám, i keď dnes už často len majestátnym ruinám, môžu viesť vaše kroky pri potulkách severným Slovenskom. Budatínsky zámok, ktorý najprv strážil a neskôr sa stal pohodlným renesančným sídlom, hrad Strečno, ktorý stojí na vysokej skale nad Váhom a majestátne sa týči vo výške vyše 400 metrov, Oravský hrad na brale nad Oravou so svojimi úžasnými príbehmi, či hrad Likavka, ktorého korene v legendách siahajú až k templárskym rytierom. Alebo sa zatúžite poprechádzať po príbytkoch našich predkov v skanzenoch a spoznať ich každodenný život. Či už sa rozhodnete pre Múzeum slovenskej dediny v Martine, alebo Oravský etnografický park Zubrzyca Górna, všade narazíte na úžasnú prácu majstrov tesárov, kožiarov a iných remeselníkov. Šikovné ručičky môžeme obdivovať aj v Tvrdošíne, pri pohľade na drevený kostolík s neskorogotickými stavebnými prvkami. A túlačky za historickými krásami, môžeme zavŕšiť na dominante Oravských Beskýd, na Babej hore, ktorá svojou nadmorskou výškou 1725 metrov nad morom tróni regiónu Oravy. Pod Babou horou sa zastavíme na „kus reči“ v hájovni u pána Hviezdoslava, a potom sa už môžeme zhlboka nadýchnuť a vydať sa do hôr vychutnať si pohľad z Babej hory na ďalšie krásy Oravy.


Kysuce

Cieszyn Żywiec

CZ Kysuce

PL

Sucha Beskidzka Babia Hora

Chabówka Nowy Targ Námestovo

Nowy Sącz

Zubrzyca Górna

Jabłonka

Niedzica

Kysuce majú najvýhodnejšiu polohu spomedzi regiónov Žilinského kraja na rozvoj cestovného ruchu. Na západe susedia s Českou republikou a na severe s Poľskou republikou. Región SK dostal pomenovanie podľa rieky Kysuca. Západnú časť regiónu tvoria pohoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravskosliezske Beskydy, východnú časť Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a zasahujú do nej Oravské Beskydy. V regióne sa nachádzajú štyri mestá: Čadca, Kysucké Nové Mesto, Turzovka a Krásno nad Kysucou a 33 obcí. Osobitnými prírodnými fenoménmi javorníckej časti územia sú kamenné gule - záhadné prírodné výtvory z pieskovca a zlepenca, ich vznik nie je dodnes objasnený. Dve lokality s výskytom kamenných gúľ boli vyhlásené za chránené: Klokočovské skálie a Megonky. Ďalším prírodným fenoménom je prírodná pamiatka Korňanský ropný prameň s ojedinelým prirodzeným výverom ropy na Slovensku. Čadca

Žilina

Zakopane

Dolný Kubín

Martin

Rožemberok

Liptovský Mikuláš

Turčianske Teplice

Vychylovka Vo východnej beskydskej časti sa nachádza turisticky atraktívna osada Vychylovka so skanzenom a unikátnou lesnou úvraťovou železničkou, ktorá bola súčasťou bývalej úzkorozchodnej Kysuckooravskej lesnej železnice, ktorá mala v čase svojho najvyššieho rozmachu až 110 km. Unikátnou ju robí vybudovaný úvraťový systém, pomocou ktorého železnička prekonáva prevýšenie až 217,69 m na vzdialenosť len 1500 m. Je to jediný funkčný úvraťový systém v Európe.

Kysucké múzeum - Čadca V Kysuckom múzeu nájdete expozície o histórii a prírode Kysúc a históriu lesných železníc na Slovensku. Kysucké múzeum tvorí niekoľko zaujímavých expozícií: národopisné Múzeum Kysuckej dediny v prírode v Novej Bystrici, historická lesná úvraťová železnica v Novej Bystrici – Vychylovke, renesančný Kaštieľ v Radoli s dobovým zariadením prezentujúcim meštianske bývanie na Kysuciach, prírodovedná expozícia v Krásne nad Kysucou a samotná budova Kysuckého múzea v Čadci - kde môžete vidieť výnimočnú stálu expozíciu Človek na Mesiaci, ktorá je venovaná zatiaľ poslednému človeku na Mesiaci - Eugenovi A. Cernanovi, americkému astronautovi s kysuckým pôvodom.

Kysucké múzeum - Krásno nad Kysucou Prírodovedná expozícia s hlavnou atrakciou replikou mamutej samice v životnej veľkosti. V budove kultúrneho domu je zriadená prírodovedná expozícia Kysuckého múzea v Čadci. Nachádzajú sa tu dve stále expozície: jedna je venovaná faune a flóre severozápadného Slovenska, pričom rozhodne najväčšou atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti, druhá s názvom „Kysuce v minulosti“ prezentuje prierez históriou, etnografiou a archeológiou regiónu. Súčasťou tejto expozície je aj špecializovaná prírodovedná učebňa na výučbu prírodovedných predmetov.


Kaštieľ v Oščadnici Lesopark kaštieľa v Oščadnici vás privíta expozíciou európskeho sochárskeho umenia. Kaštieľ zo začiatku 20. storočia je sídlom Kysuckej galérie. Zriadenie galérie podnietili umelci, rodáci a priatelia Kysúc, ktorí tu v roku 1975 usporiadali výstavu umeleckých diel ako poctu tomuto kraju. V súčasnosti je v galérii umiestnená stála expozícia zakladateľov Kysuckej galérie. Každoročne sa tu usporadúva medzinárodné sochárske sympózium, ktorého výsledkom je galéria v prostredí lesoparku okolo kaštieľa.

Slovenský orloj

Kaštieľ Radoľa Kaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach, i keď okolnosti stavby sú dosť nejasné. Kaštieľ predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla a pôvodne bol asi opevnený hradobným múrom. V súčasnej dobe sa na prízemí kaštieľa nachádza expozícia Najstaršie dejiny Kysúc, dokumentujúca obdobie od mladšieho paleolitu po stredovek. Nachádza sa tu replika mamutieho mláďaťa. Na poschodí je umiestnená expozícia s názvom Meštianske bývanie na Kysuciach, kde sú prezentované dejiny dvoch najstarších miest na Kysuciach: Kysuckého Nového Mesta a Čadce.

Slovenský orloj nájdete na Rínku sv. Michala Archanjela v Starej Bystrici. Orloj čerpá z dejín Slovenska a Slovákov: celé dielo je štylizovaná socha Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska, vonkajšiu výzdobu tvorí šesť osobností z našich dejín: knieža Pribina, knieža Svätopluk, dvaja kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr a osobnosti 20. storočia M. R. Štefánik a Andrej Hlinka, každú hodinu sa objavia drevené sochy svätcov, ktorí sú spojení so Slovenskom: Cyril, Metod, Svorad, Benedikt, Gorazd, Bystrík a Vojtech, srdcom orloja je astroláb, ciferník s astronomickými údajmi, bez ktorého orloj nie je orlojom.


Horné Považie Cieszyn Żywiec

CZ

PL

Sucha Beskidzka Babia Hora

Chabówka Nowy Targ Námestovo

Jabłonka

Čadca

Zakopane

Žilina

Horné Považie

Dolný Kubín

Martin

SK Turčianske Teplice

Rožemberok

Liptovský Mikuláš

Územie Horného Považia patrí k najvýznamnejším regiónom Slovenska, pričom veľkú časť regiónu pokrývajú Javorníky, Malá Fatra, Strážovské a Súľovské vrchy, Kysucká vrchovina a Žilinská pahorkatina. V regióne sa nachádzajú štyri mestá: Žilina, Bytča, Rajec a Rajecké Teplice a 61 obcí, kde možno nájsť nespočetné množstvo známych i menej známych kultúrnych pamiatok. Mestská pamiatková rezervácia s Mariánskym námestím v Žiline je príťažlivá nielen pre domácich, ale najmä pre zahraničných návštevníkov. K tým známym patrí renesančný zámok s areálom v Bytči i hrad Strečno, so stálou expozíciou „Dejiny hradu“, ale aj rozľahlá Lietava, exponovaný Starhrad, pozostatky hradov Hričov a Súľov, i secesná stavba s nárožnými vežami, terasami, arkádami a strešnými arkiermi kaštieľa v Kuneráde. Nowy Sącz

Zubrzyca Górna

Niedzica

Hrad Strečno V minulosti najbezpečnejšia pevnosť horného Považia, stojí na strmom 103 m vysokom brale nad ľavým brehom rieky Váh. Po prvý raz sa spomína v čase Matúša Čáka Trenčianskeho ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Jeho úlohou bola ochrana mýta na dôležitej ceste Považím. Patril medzi kráľovské hrady. Zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od gotiky po baroko. V roku 1995 je sprístupnený verejnosti a vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zaujímavosťou hradu je 88 m hlboká studňa, ktorú pôvodne mali kopať ešte o 15 m hlbšie, aby sa dostali na úroveň Váhu, ale hrad už bol zničený a studňa zostala bez vody. Dnes sa do nej voda dostáva priesakmi a dosahuje výšku 1,5 m. Najkrajšie výhľady nám ponúka hradná veža a chodník nad hradom. Môžete sa kochať pohľadom na Strečniansky prielom v doline Váhu, Domašínsky meander, Krivánsku Malú Fatru, Kysuckú vrchovinu a Kysucké Beskydy.

Sobášny palác v Bytči

Sobášny palác v Bytči patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe, ktorý dal postaviť uhorský palatín Juraj Thurzo v 17. storočí pre slávu svojich dcér. Stavba má bohato zdobené fasády a unikátnou ju robí nezvyčajne priestranný interiér, svadobná sála má rozmery 34,5 x 12,5 m. Sobášny palác sa nedávno dočkal rozsiahlej rekonštrukcie a v roku 2009 bol sprístupnený verejnosti v podobe z roku 1601. Palác sa stal výstavným priestorom Považského múzea a návštevníci tu nájdu stálu expozíciu o histórii samotného objektu paláca a celého zámku ako aj stálu výstavu o pamiatkach UNESCO na Slovensku.


Budatínsky zámok Jedinečnú drotársku expozíciu môžeme nájsť na Budatínskom zámku, kde sídli od roku 1956 Považské múzeum. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce plnil i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov. Súčasťou zámku je park, ktorý bol pravdepodobne založený v polovici 19. storočia, v prírodno-krajinárskom anglickom slohu.

Súľovské skaly Žiaden turista v regióne nesmie vynechať turistické putovanie k zlepencovým Súľovským skalám. Tento romantický svet bášt, veží a stĺpov, zoradený do viacerých skalných miest, patrí k najúžasnejším miestam Horného Považia.

Čičmany Čičmany sú známe unikátnymi maľovanými drevenicami, ktoré sú pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Architektúra Čičmian pripomína perníkové domčeky, ktoré sú typické ornamentálnou výzdobou vonkajších stien a sú znakom majstrovskej dokonalosti jej obyvateľov. Výzdoba sa radikálne zmenila po veľkom požiari v roku 1921, dokonca boli postavené aj úplne nové objekty začo vďačíme významnému architektovi Dušanovi Jurkovičovi. V dolnej časti obce Čičmany sa nachádza až 110 objektov ľudovej architektúry, z ktorých 36 je vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku.

Betlehem v Rajeckej Lesnej V Rajeckej Lesnej sa nachádza slávny pohyblivý betlehem, ktorého tvorcom je majster Jozef Pekara z Rajeckých Teplíc. Ústredným motívom autora bolo včleniť do biblického prostredia obrazy zo života slovenského ľudu. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Dielo tiež zobrazuje práce a remeslá, ktorými sa voľakedy slovenský ľud zaoberal, jeho národné kroje, zvyky a spôsob života. Postavy sa pohybujú, pracujú, zabávajú. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica aj pohybuje.


Cieszyn Żywiec

Turiec

CZ

PL

Sucha Beskidzka Babia Hora

Chabówka Nowy Targ Námestovo

Nowy Sącz

Zubrzyca Górna

Jabłonka

Čadca

Niedzica

Zakopane

Región sa rozkladá v kotline charakteristickej miernymi pahorkatinami a dolinami na severe hraničí s Oravou, na juhovýchode so severSK ným Ponitrím. Naprieč regiónom preteká rieka Turiec vlievajúca sa Turiec do Váhu. Na severe a západe ohraničujú Turiec Malá Fatra, na juhu Kremnické vrchy a Žiar, na východe Veľká Fatra. Turiec má bohatú flóru, faunu, množstvo minerálnych a termálnych prameňov, je bohatý na vodné pramene a menšie vyvieračky, vodopády. Sú tu vhodné podmienky na dlhodobý aj krátkodobý celoročný cestovný ruch. V regióne sa nachádza 35 kostolov, 18 kaštieľov, 3 zrúcaniny hradov, viac ako 190 ďalších pamiatok a niekoľko pamätných izieb. Žilina

Dolný Kubín

Martin

Rožemberok

Liptovský Mikuláš

Turčianske Teplice

Múzeum slovenskej dediny v Martine Múzeum slovenskej dediny v Martine sa rozkladá na ploche 28 ha a nachádza sa v ňom takmer 100 stavieb slovenskej ľudovej architektúry, pochádzajúcich zo severozápadného Slovenska. Sústreďuje všetky typy ľudových sedliackych obydlí s ich tradičným zariadením, s drevenými posteľami a nadýchanými perinami, ľudovými krojmi a výšivkami na stoloch. Vyrezávané drevené hračky, koníky či vláčiky sú pri každej detskej postieľke. Hospodárske budovy so senníkmi a všakovakým náradím, potrebným na obrábanie polí, zase charakterizujú prostý roľnícky vidiecky život. Neoddeliteľnou súčasťou skanzenu sú sakrálne stavby.

Kostolík v Turčianskom Jasene V Turčianskom Jasene sa zachoval kostolík sv. Margity pochádzajúci z roku 1332 a je ukážkou ranogotickej sakrálnej architektúry Slovenska. Zaujímavý je tým, že sa tu prelínajú dva stavebné slohy – doznievajúci románsky a začínajúci gotický. Najhodnotnejším prejavom interiéru kostola je stredoveká fresková výzdoba. V súčasnosti tento kostol slúži muzeálnym potrebám a sprístupnený je po dohode so starostkou obce.

Druhý najvyššie položený hrad na Slovensku stojí vo výške 985 m n. m. v Malej Fatre. Hrad sa prvýkrát spomína v roku 1243 ako Turčiansky hrad. Od polovice 14. storočia bol sídlom Turčianskej župy. V 16. storočí sa dostal do rúk Bočkajových povstaleckých vojsk a posledná zmienka o ňom je z roku 1713. Po tomto dátume upadá do zabudnutia, až na obdobie, kedy v ňom sídlili jezuiti. Hrad im poskytoval oveľa spoľahlivejšie útočisko ako kláštor v podhradí. Od 18. storočia však už chátra a dnes z neho môžeme vidieť už len zvyšky múrov. Odmenou za výstup naň je však krásny výhľad na takmer celú Turčiansku kotlinu.

Znievsky hrad


Kaštieľ s anglickým parkom v Mošovciach Stavba v rokokovo-klasicistickom štýle z 2. polovice 18. storočia patrí medzi najkrajšie historické pamiatky v regióne Turiec. Postavila ho šľachtická rodina Révaiovcov, ktorým patrili Mošovce od roku 1534. Atraktívne priestory kaštieľa využili filmári pri nakrúcaní ságy o turčianskych zemanoch Alžbetin dvor. V blízkosti kaštieľa sa na ploche 16,5 ha rozprestiera krásny anglický park, kde sa striedajú skupiny stromov s voľnými priestranstvami a vodnými plochami. V západnom výbežku parku sa nachádza mauzóleum rodiny Révaiovcov, kde v súčasnosti sídli Múzeum mošovských remesiel. Súčasťou parku je klasicistický záhradný pavilón s kruhovým pôdorysom, postavený v roku 1800 ako skleník. Blízko parku sú stromové aleje, ktoré spolu s parkom patria medzi chránené prírodné objekty.

Šútovský vodopád Len 4 km od obce Šútovo v Šútovskej doline sa nachádza Šútovský vodopád vo výške 830 m n. m. Jedná sa o najvyšší vodopád Národného parku Malá Fatra, ktorého celková výška je 38 metrov. Vznikol ako následok vyzdvihnutia pohoria národného parku a poklesu Turčianskej kotliny. Vodopád je napájaný vodou Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene. Priamo nad vodopádom má potok šírku až 2,5 metra. Cez Šútovskú dolinu je vybudovaný náučný chodník so šiestimi zastávkami, ktorý sa končí pri Šútovskom vodopáde.

Sklabinský hrad Niekdajšie sídlo Turčianskej župy a dnes už zrúcanina Sklabinského hradu sa nachádza tesne nad obcou Sklabinský Podzámok v dolnej časti Kantorskej doliny v severozápadnej časti Veľkej Fatry. Prvá zmienka o hrade je z roku 1242. Po roku 1320 sa stal Sklabinský hrad sídlom Turčianskej župy. V roku 1630 hrad znovu opevnili, vybudovali druhé predhradie a v areáli postavili nový kaštieľ určený na reprezentačné účely pre župana. Sídlom župy zostal až do polovice 18. storočia. Renesančný kaštieľ zostal neporušený až do druhej svetovej vojny. Zhorel v roku 1944 a odvtedy sa aj zvyšky hradu rozpadávajú. Na zrúcaninách sa zachovali niektoré gotické a renesančné architektonické detaily.


Liptov

Cieszyn Żywiec

CZ

PL

Sucha Beskidzka Babia Hora

Nowy Sącz

Zubrzyca Górna

Liptov patrí k najrozľahlejším a najkrajším regiónom Slovenska s rozlohou 1970 štvorcových kilometrov. Rozkladá sa v Liptovskej kotline popri najdlhšej slovenskej rieke, ktorá vznikla spojením SK Čierneho a Bieleho Váhu pri Kráľovej Lehote. Na východe región hraničí s Prešovským, na juhu s BanskoLiptov bystrickým krajom a na severozápade s Oravou. Na jeho území sa nachádzajú tri národné parky: z východu Tatranský, z juhu Nízkotatranský a na západe sa rozkladá Národný park Veľká Fatra. Od severu ho chránia krasové Chočské vrchy. Najvyšším vrchom Liptova je Bystrá (2 248 m n. m.). Na Liptove sa nachádzajú 3 mestá: Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok a 78 obcí. Na Liptove sa nachádzajú aj najkrajšie jaskyne na území Slovenska: Demänovská jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Važecká a Stanišovská jaskyňa, ale aj mnoho minerálnych prameňov. Chabówka Nowy Targ

Námestovo

Jabłonka

Čadca

Žilina

Niedzica

Zakopane

Dolný Kubín

Rožemberok

Martin

Liptovský Mikuláš

Turčianske Teplice

Kúpele a termálne pramene Uprostred regiónu leží umelé vodné jazero Liptovská Mara a svojimi 21 štvorcovými kilometrami je veľmi vhodným základom letnej rekreácie v jej jednotlivých strediskách: Liptovskom Trnovci, Sielnickej zátoke a v novšom stredisku, pod vežou kostola z Liptovskej Mary a hotelom Bobrovník. Spomínané strediská sú vhodne doplnené Aquaparkom GINO Paradise Bešeňová a Aquaparkom Tatralandia. Nachádza sa tu aj množstvo minerálnych prameňov, ktorých liečivé účinky sú využívané v kúpeľoch: Lúčky, Korytnica a Ľubochňa.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline V múzeu sa môžu návštevníci zoznámiť s expozíciami bývania a spôsobe života rôznych sociálnych vrstiev obyvateľstva Liptova na prelome 19. a v prvej tretine 20. storočia, dokumentujú bývanie bezzemka, stredného a bohatého roľníka, remeselníka, obecného richtára, dedinskú školu, atď. Atraktívne expozície bývania vyšších spoločenských vrstiev liptovského zemianstva sú v zemianskej kúrii z Paludze a v kaštieli z Parížoviec. Nachádza sa tu aj expozícia historického vozového parku Považskej železničky.


Rezervácia ľudovej architektúry vo Vlkolínci Rezervácia ľudovej architektúry vo Vlkolínci je zaradená v Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Vlkolínec je najlepšie zachované a najkomplexnejšie sídlo svojho druhu v celom regióne stredného a severného Slovenska. Nachádza sa tu 33 pôvodných roľníckych usadlostí vyhlásených za národné kultúrne pamiatky. Viaceré z týchto domov boli postavené okolo polovice 19. storočia, ktoré sú poväčšine dvoj-, troj-, ale aj štvorpriestorové zrubové objekty na vysokých podmurovkách, ktorými vyrovnávali prudko sa zvažujúci terén. Svoju vysunutú expozíciu tu má Liptovské múzeum Ružomberok.

Archeologické nálezisko Havránok

Najvýznamnejšia archeologická lokalita na Liptove z doby železnej a múzeum v prírode. V súvislosti s budovaním vodného diela Liptovská Mara tu od šesťdesiatych rokov 20. storočia prebieha systematický archeologický výskum. Pôvodné domáce obyvateľstvo osídlilo Havránok už v 4. storočí pred n.l. a splynutím s keltskými kmeňmi vytvorilo svojráznu púchovskú kultúru. Archeologické múzeum odhaľuje spôsob života keltského obyvateľstva prostredníctvom ukážky obydlí s vnútorným zariadením. Zaujímavé sú aj ďalšie stavby: laténska hradba a brána, stredoveká obranná priekopa, most, dláždené nádvorie, suterén drevenej obytnej veže alebo stredoveký kostol. Odkrytá bola obetná šachta s oltárikom pri druidskej svätyni a milodarovými obeťami aj kamenné cesty so stĺporadím.

Hrad Likavka Hrad Likava stojí v severozápadnom cípe Liptova a po prvý raz sa spomína v 14. storočí. Pravdepodobne ho dal postaviť zvolenský župan Donč. Jeho úlohou bolo strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku na obchodnej ceste vedúcej z Považia na Oravu až do Poľska. Likava prešla rukami viacerých majiteľov až ho ustupujúce vojská Františka Rákocziho v roku 1707 zbúrali. Hrad postupne pustol a stala sa z neho len ruina. Po rozsiahlej rekonštrukcii v posledných rokoch bola verejnosti sprístupnená Huňadyho veža, v ktorej je umiestnená expozícia z dejín Likavského hradu.


Orava Cieszyn Żywiec

CZ

PL

Sucha Beskidzka Babia Hora

Chabówka Nowy Targ Námestovo

Jabłonka

Orava

Čadca Žilina

Zakopane

Dolný Kubín Martin

SK Turčianske Teplice

Nowy Sącz

Zubrzyca Górna

Rožemberok

Liptovský Mikuláš

Niedzica

Orava leží v severozápadnej časti Slovenska pri štátnej hranici s Poľskom. Hraničný bod v katastrálnom území obce Oravská Polhora je najsevernejším bodom Slovenska. Os regiónu tvorírieka Orava, ktorá patrí medzi najčistejšie vodstvá na Slovensku. Na severe regiónu sa rozkladajú Oravské Beskydy s Babiou horou (1 725 m. n. m.). Na juhovýchode do neho zasahujú hrebene Západných Tatier - Roháče, ktoré sú rajom pre peších turistov i cyklistov, na juhu krasové Chočské vrchy, juhozápadnú hranicu tvorí Šipská časť Veľkej Fatry. Západná hranica vedie hrebeňom Malého a Veľkého Rozsutca, pokračuje Kysuckou vrchovinou a spája sa v Kysuckých a Oravských Beskydách. Na Orave sa nachádzajú štyri mestá: Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín, Trstená a takmer 60 obcí.

Nad riekou Orava sa vypína najnavštevovanejší hrad Slovenska. Patrí medzi najmalebnejšie a najzaujímavejšie hradné stavby na Slovensku. Hrad sa skladá z troch zreteľných častí – horného, stredného a dolného hradu. Najvyššia časť (citadela) je na strmom vápencovom brale vo výške 112 m. Najvýznamnejšie stavebné obdobie hrad zažil za čias rodiny Thurzovcov. Od roku 1968 tu má svoje expozície Oravské múzeum. Počas roka sa tu organizujú mnohé podujatia: Thurzovské slávnosti, noc múzeí, rozprávkový svet, nočné prehliadky, strašidelné prehliadky a Vianoce na hrade.

Slanický ostrov umenia

Vedľa hlavnej cesty v Podbieli sa nedá prehliadnuť jedno z najpočetnejších zoskupení ľudových stavieb v Strednej Európe. Súbor v lokalite Bobrová roľa tvorí 74 drevených zrubových domov z 19. a 20. storočia. Zástavba v Podbieli je ukážkou účelnosti a estetického vzhľadu. Väčšina objektov už nie je trvalo obývaná, ale niektoré z nich slúžia na rekreačné účely.

Oravský hrad

Slanický ostrov umenia je pozostatkom Slanice - jednej z piatich Oravskou priehradou zatopených osád. Zachovalo sa z nej iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorili dominantu tejto obce. V rokoch 1971 – 1973 tu boli otvorené trvalé expozície Oravskej galérie. V interiéri je nainštalovaná expozícia „Tradičná ľudová plastika a maľba“ a v exteriéri vzniklo lapidárium Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia. V bývalej hrobke je inovovaná expozícia zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady.

Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry v Podbieli


Múzeum oravskej dediny v Zuberci

Skanzen patrí svojou polohou a stvárnením medzi najkrajšie na Slovensku, nachádza sa tu viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry, ktoré odzrkadľujú vzhľad oravskej dediny z 19. storočia. Skanzen je tematicky rozčlenený na päť celkov: Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy, Kostol s cintorínom a Mlynisko. Nechýbajú tu technické stavby ako mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, olejáreň, hrnčiarska pec a iné. Unikátom je drevený rímskokatolícky neskorogotický Kostol sv. Alžbety Uhorskej zo začiatku 15. storočia.

Oravská lesná železnička Začiatkom 20. storočia sa Oravský komposesorát rozhodol vybudovať lesnú železnicu s rozchodom 760 mm, schopnú prekonať členitý terén. Nová železnica viedla z Oravskej Lesnej cez Zákamenné do Lokce, nemala však priame napojenie na verejnú železničnú sieť. Prišlo sa s riešením napojenia oravskej lesnej železnice na obdobnú trať na Kysuciach. Spojením Oravskej a Kysuckej lesnej železnice vznikol jeden integrovaný dopravný systém, na hlavnom úseku Oščadnica – Lokca, dlhý viac než 60 km. Od roku 1988 prebiehali aktivity na záchranu tejto výnimočnej technickej pamiatky Slovenska.

Drevený kostolík v Tvrdošíne V Tvrdošíne - najstaršia zachovaná stavebná pamiatka na hornej Orave. Je umiestnený na návrší a obklopoval ho stredoveký cintorín s murovanou ohradou. Samostatná jednoloďová stavba má pozdĺžnu dispozíciu a je pokrytá strmou šindľovou strechou, na ktorej je osemboková vežička s ihlanovou strieškou. Okolo celého objektu je otvorená ochodza, ktorá chráni spodnú časť zrubu a slúži aj na zhromažďovanie veriacich. Nástenné maľby v interiéri pochádzajú zo 17. storočia. Pútavý je iluzívny obraz hviezdnej oblohy na klenbe kostola. V roku 2008 bol spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.


Małopoľské vojvodstvo

Małopoľské vojvodstvo sa nachádza v južnej časti Poľska. Susedí s provinciou: Sliezsko, Świętokrzyskie, Podkarpatsko a so Slovenskou republikou. Región sa skladá z Sandomierzkej kotliny, Osviečimskej kotliny a Krakovskej severnej brány, vrchoviny – Krakowsko - Częstochowska a Nieckej Juri. Na juhu sa rozkladajú Západné Karpaty. Prírodné prostredie a bohaté kultúrne dedičstvo sú základom pre rozvoj cestovného ruchu a táto oblasť patrí k turisticky najatraktívnejším v krajine. A to vďaka prírodným zdrojom a výnimočnej rozmanitosti krajiny, špecifickým vlastnostiam mikroklímy a prítomnosti početných prameňov minerálnych vôd s rôznym chemickým zložením. Druhým činiteľom ovplyvňujúcim turistické atraktivity Malopoľského vojvodstva je veľký potenciál historických centier miest, historických pamiatok, architektonických zoskupení, múzeí a pamätihodností technickej kultúry a duchovného dedičstva.

Orava Orava je špecifický historicko-etnografický komplex, objímajúci poľskú a slovenskú časť krajiny. Poľská Orava sa nachádza na severo-východnej strane úpätia Babej Hory. Časť Oravy leží medzi štátnou hranicu so Slovenskom na západe a povodím rieky Dunajec a Oravy na východe (západná časť Podhala). Južná hranica je zároveň štátnou hranicou. Severná strana je pásmo Babiohorské medzi riekou Skawa a Orava. Slovenská Orava pochádza z latinského slova Arva alebo „revúca rieka“. Je to malá časť historickej krajiny ležiaca na poľsko-slovenskej hranici. Názov Orava sa týka hlavne rieky, ktorá prechádza cez túto krajinu. Z etymologického hľadiska nie je doteraz pôvod názvu jednoznačne objasnený. Poľská oblasť Oravy patrí do povodia Čierneho mora. Orava sa delí na Oravu dolnú na slovenskej strane a na Oravu hornú, ktorá sa nachádza na úpätí Babej Hory a Pilska. Hlavným mestom poľskej Oravy je Jablonka. Nachádza sa v doline pri Čiernej Orave. Okrem iného je tam aj farský kostol postavený v rokoch 1802 – 1817.

Jabłonka

Oravský kroj

V súčasnej dobe je Jablonka známa vďaka trhom, ktoré sa konajú každú stredu. Obchoduje sa na nich s poľnohospodárskymi výrobkami, hospodárskymi zvieratami, ale aj s potravinami, priemyselnými výrobkami, odevmi a nábytkom. Jarmok každú stredu láka obyvateľov okolitých dedín, ako aj cezhraničných turistov.


Kraków

Orientačná mapa

Wieliczka

Wadowice Bielsko-Biała

Cieszyn Żywiec

CZ

Kalwaria Zebrzydowska

PL

Sucha Beskidzka Babia Góra Zubrzyca Górna

á Orava Chabówka Poľsk Nowy Targ

NámestovoJabłonka

Čadca

Orava Žilina

Nowy Sącz

Niedzica

Zakopane

Dolný Kubín

TATRY

Martin

SK

Rožemberok

Liptovský Mikuláš

Turčianske Teplice

Babia Hora Masív Babia Hora je najvyšší v Beskydskom pásme. Jeho najvyšším vrchom je Diablak – 1 725 m n. m., ktorý je zároveň najvyšším vrcholom Západných Beskýd a najvyšším vrcholom, okrem Tatier, v Poľsku. Z jeho vrcholu sú nádherné panoramatické výhľady na všetky svetové strany – vidieť na Beskydy, Žywiecku kotlinu, Oravskú kotlinu, Tatry a ostatné krásne hory na Slovensku.

Múzeum železnice v Chabowke sa nachádza na železničnej trati vedúcej z Krakova do Zakopaného. Kedysi to bol dôležitý železničný uzol, pretože tu bolo vozovňa pre 80 lokomotív, ktorej začiatky siahajú do konca devätnásteho storočia. Je to najväčšie a najnavštevovanejšie múzeum svojho druhu v Poľsku. Neustále sa rozširujúca expozícia sa skladá z parných, motorových i elektrických lokomotív, vagónov, rôznych koľajových vozidiel ako špeciálne žeriavy, snežné pluhy, atď. Časť z exponátov je plne funkčná. V letných mesiacoch je možné prejsť vlakom historickú cestu z Chabowky do Mszany Dolnej a Zakopaného.

Múzeum železnice v Chabowke


Wadowice sú okresným mestom, cez ktoré prechádza medzinárodná trasa č. 52 vedúca z Krakova do Těšína, ako aj železničná trať Krakow – Bielsko-Biala. Wadowice sa nachádzajú v Sliezkom podhorí pri rieke Skawa. Vo Wadowiciach sa 18. mája 1920 narodil Karol Wojtyla, ktorý sa neskôr stal pápežom s menom Ján Pavol II. Wadowice navštívil trikrát – v roku 1979, 1991 a 1999. Vzhľadom k tomu, že je to mesto narodenia, detstva a dospievania Karola Wojtylu, prichádza sem mnoho pútnikov z celého sveta.

Wadowice

Zebrzydowská kalvária Zebrzydowská kalvária je známe pútnické miesto – centrum pre pútnikov k svätyni Panny Márie v Kláštore kazateľov Bernardínov. Tento architektonický komplex je pútnickým miestom už od sedemnásteho storočia. V roku 1999 bol uvedený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako jediná kalvária na svete. Komplex je zložený z kláštora a Baziliky Panny Márie Anjelskej. V jednej z bočných kaplniek baziliky je nádherný obraz Panny Márie. Kalvária priťahuje každý rok množstvo pútnikov z celého Poľska.

Wieliczka Wieliczka je historická soľná baňa, ktorá ako jediná na svete funguje nepretržite od stredoveku až po súčasnosť. V objekte sú znázornené všetky etapy ťažby, ako aj všetky fázy vývoja technológie v priebehu storočí. Baňa má pôvodné chodníky, rampy, komory, jazerá a šachty s celkovou dĺžkou asi 300 km, tiahnuce sa do hĺbky až 327 metrov. Do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO bola soľná baňa zapísaná 8. septembra 1978, medzi prvými dvanástimi objektmi z celého sveta.


Tatry Tatry sú najvyšším horským pásmom v Karpatoch. Ležia na južnej strane Malopoľského kraja. Na poľskej strane sa nachádza len 22,3% plochy Tatier s rozlohou 175 km², zvyšok horského pásma je na Slovensku. V Tatrách je zreteľne vidno stupňovité rozloženie rastlinného sveta. Celé Tatry sú chránené ako Tatrzański Park Narodowy a TANAP na slovenskej strane. Tatranský národný park bol v roku 1993 zapísaný do UNESCO ako biosférická rezervácia.

Zakopane Zakopané je najväčšie mesto v Zakopiańskiej kotline na úpätí Tatier. Je to tiež najvyššie položené mesto v Poľsku. Pôvodný názov mesta bol Za Kopane. Rozvoj mesta sa začal na konci devätnásteho storočia, vďaka doktorovi menom Tytus Chałubiński, ktorému učarovala atmosféra prírody a popularizoval ju medzi svojimi priateľmi a pacientmi. Zakopané je považované za hlavné zimné stredisko Poľska. V Zakopanom sa v januári tradične koná svetový pohár v skokoch na lyžiach, na ktorý prichádza až 40 tisíc divákov.

Zámok Niedzica Niedzica bola postavená za Maďarského kráľa Ondreja II. v roku 1209. Avšak prvá zmienka o hrade pod názvom Dunajec sa objavila až v roku 1325, keď bol hrad zapísaný ako vlastníctvo pánov na Brzozowicy. Počas svojej histórie hrad niekoľkokrát zmenil tak majiteľov, ako aj svoju podobu. Zachoval sa až do súčasnosti, po druhej svetovej vojne bol však čiastočne prestavaný. V súčasnej dobe je na hrade múzeum a hotel. V rokoch 1969 – 1998 bola na jeho úpätí vybudovaná priehrada, ktorá zadržiava vody Dunajca. Novo vzniknuté Czorsztyńske jazero je vyhľadávanou turistickou atrakciou tohto regiónu.


Múzeum – Orawski Park Etnograficzny v Zubrzyci Górnej

Múzeum je možné navštíviť každý deň - posledný vstup najneskôr hodinu pred uzavretím múzea. od 1. mája do 30. septembra otvorené od 8,30 do 17,00 hod. od 1. októbra do 30. apríla otvorené od 8,30 do 14,30 hod. Ceny vstupeniek: vstupenka - stará čast skanzenu - dospelý 11 zł, študent, dôchodca, ZŤP 7 zł, vstupenka - nová čast skanzenu - dospelý 11 zł, študent, dôchodca, ZŤP 7 zł, vstupenka - celý skanzen - dospelý 18 zł, študent, dôchodca, ZŤP 12 zł, Možnosť využitia sprievodcu po skanzene bez príplatku. Múzeum je zatvorené počas všetkých veľkých sviatkov v roku. Vzdelávacie aktivity organizované Múzeom: 1. „Mistrz i uczeń“ (Majster a žiak) maľovanie na sklo 2. „Jak to ze lnem było“ (Ako to bolo s ľanom) 3. „Od ziarna do chleba“ (Od zrnka k chlebu) 4. „Orawskie zabawki szmaciane“ (Oravské handričkové hračky) 5. „Ozdoby z bibuły“ (Ozdoby s papiera) 6. „Pełny kotlicek zyntycy, niezły wypas na Zubrzycy” (Plný kotlíček žinčice – dobrá pastva v Zubrzyce) Kontakt: Tel.: +48 18 28 527 09, +48 18 524 28 87 e-mail: biuro@orawa.eu web: www.orawa.eu


N

Mapa areálu 28

W S

27

wc

29

ce wi to Ka

36

26

E

w ej

śc ie

30

31

20

35

10

11

37

32

33 25

9

34 22

6

13

5

2

39

1 w ej

śc ie

24

15

16 17

Legenda 1. Sýpka 2. Chalupa Dziubka 3. Čierna krčma – pokladňa, suveníry 4. Chalupa chudobného 5. Dvor 6. Chliev 7. Ovčiareň 8. Konské stajne 9. Stajňa pre kravy 10. Chalupa Dziurczaka 11. Hospodárska budova Paś- Filipka 12. Chalupa Paś-Filipka 13. Chalupa Kota 14. Folusz – spracovanie súkna 15. Píla 16. Kováčska dielňa 17. Pánska pivnica 18. Zvonica 19. Biela krčma 20. Hospodársky dvor Omylaka

wc

e an

3

14

p ko Za

38

7

8

21 23

12

18

4

19

21. Chalupa Misińcow 22. Hospodárska budova Misińcow 23. Pivnica Misińcow 24. Kováčska dielňa Misińcow 25. Hospodársky dvor Małysy 26. Hospodársky dvor A. Pawlak 27. Hospodársky dvor Świetlaka 28. Hospodársky dvor Joanny Moniak 29. Hospodársky dvor Miraja 30. Hospodársky dvor Czarniakow 31. Škola 32. Hospodársky dvor Zązla 33. Hospodársky dvor Wątorczyka – Solawy 34. Sakrálne stavby (kostol, zvonica, kaplnka) 35. Farský areál - hospodárstvo 36. Senníky 37. Hasičská zbrojnica 38. Amfiteáter (vo výstavbe) 39. Úle


Oravský etnografický park v Zubrzyci Górnej sa venuje Hornej Orave, ktorá sa rozkladá na území poľských hraníc. Múzeum sa nachádza v obci Zubrzyca Górna na úpätí Babej Hory. Prvá zmienka o Zubrzyci Górnej pochádza z roku 1567. Obec Zubrzyca bola založená v roku 1605. Rozdelenie na Zubrzycu Górnu a Zubrzycu Dolnu sa udialo v roku 1619, keď bol starostom Andrzej Moniak. Od tej doby sa vývoj Zubrzyci Górnej trvale spojil s rodinou Moniakovcov. V období náboženských konfliktov v XVII. storočí sa občania oravských obcí aktívne stavali proti protestantom. Rodina Moniakovcov získala v roku 1674 za svoje úspechy šľachtický titul. Na základe archívov rodiny Moniakovcov vieme, že svoje sídlo postavili v sedemnástom storočí a malo roľnícky charakter. Prestavané a rozšírené bolo v roku 1784. Druhé krídlo už nieslo charakter šľachtického sídla. V roku 1937 boli poslednými majiteľmi sídla Moniakovcov súrodenci Joanna Wilczkowa a Sandor Lattyak, ktorí ho darovali štátu. Po druhej svetovej vojne bolo sídlo kompletne zrekonštruované, aj s hospodárskymi budovami, a v roku 1955 celý areál prevzalo Združenie poľských turistov (PTTK) v Zakopanom. Sídlo Moniakovcov sa stalo prvým objektom Oravského kultúrneho centra, čo bol prvý krok k založeniu skanzenu. V objekte hostinca preneseného do skanzenu si našlo svoje miesto Združenie poľských turistov (PTTK), ktoré tam vytvorilo turistickú ubytovňu.

Zvonica pri kostole

Hospodársky dvor Joanny Moniak - Interiér

Do skanzenu sa začali prenášať ďalšie historické budovy z oblasti Oravy. V roku 1974 bol skanzen znárodnený, a odvtedy je oficiálny názov skanzenu Múzeum – Oravský etnografický park v Zubrzyci Górnej. V roku 1977 sa podarilo získať stavby Misincovcov a blízke pozemky, ktoré patrili k múzeu. Zaujímavosťou týchto stavieb je, že v roku 1938 tam krátko žil mladý Karol Wojtyla, keď pracoval ako robotník na stavbe cesty v obci Zawoja. V čase, keď sa do múzea prenášali celé stavby a architektonické pamiatky, začali sa zhromažďovať aj exponáty každodennej potreby ako artefakty, obrazy a ľudové umenie.


V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch XX. storočia vznikla myšlienka vytvoriť nový sektor, ktorý bude prezentovať oravskú dedinu, tzv. reťazové rozmiestnenie. Na tento účel sa získal ďalší priestor severne od parku. V novom priestore boli postavené objekty, Hospodársky dvor Świetlaka ktoré múzeum získalo už v roku 1981. Od roku 2006, múzeum zastrešovalo Malopoľské vojvodstvo. V rámci projektu s názvom MROP 20072013 „Vývoj Oravského etnografického parku v Zubrzyci Górnej“ bol do múzea presunutý kostol s dvoma kaplnkami z obce Tokarnia. Zároveň boli postavené štyri hospodárske budovy a drevená chalupa, ktoré spolu reprezentujú charakteristický štýl dediny na poľskej Orave.

V starom sektore múzea možno vidieť: Architektúru a originálne vnútorné priestory sídla Moniakovcov, panské hospodárske budovy, roľnícke a vidiecke továrne s vybavením, lisovne, kováreň, valchu a pílu, obilnice z osemnásteho storočia, včelie úle a zvonicu z roku 1902. Ďalej tu je Paś-Filipka - architektúra a interiéry s výstavou tkáčstva, chalupa Dziubek so svadobnou izbou, chalupa Kota s výstavou ukazujúcou interiér z devätnásteho storočia, usadlosti Podszkle, výstava o spisovateľovi z obce Orawka, záhrada Omylaka s architektúrou z konca storočia, spolu s interiérom objektu prezentujúcim výstavu Petra Borowega, slávneho filozofa a mysliteľa z Oravy.

Chalupa Paś-Filipka

V nových sektoroch môžete vidieť tradičnú architektúru a priestorové usporiadanie obce Orava s typickými záhradami, dve zariadené bačovské koliby, detské ihrisko, kostol s kaplnkami, zvonicu a faru. V časti múzea Zimna Dziura, si môžete prezrieť architektonické a priestorové dispozície jednoradovej zástavby dvojdomov so zvonicou.

Úle


Cesta Slovanov Poznáš svoj región?

Živčákova hora Rotunda v Cieszyne

Gajdošský chodník Żywiec

CZ

Sucha Beskidzka Babia Góra

PL

Zubrzyca Górna Chabówka Nowy Targ

Jabłonka Námestovo Čadca

Zakopane

Žilina

Múzeum Jánošíka v Terchovej

Niedzica

Dolný Kubín Martin

SK

Rožemberok

Liptovský Mikuláš

Kysucká hvezdáreň

Turčianske Teplice

Park v Rajeckych Tepliciach

Kaštieľ v Diviakoch

Oravské múzeum P.O. Hviezdoslava

Blatnický hrad


Informácie o projekte Projekt sa zameriava na budovanie siete partnerských organizácií v rámci zachovania a znovuobjavenia spoločnej histórie v poľskoslovenskom pohraničí. Hlavným cieľom je prispieť k sociálnemu a ekonomickému rozvoju cezhraničného regiónu prostredníctvom budovania sietí spolupráce medzi slovenskými a poľskými partnermi v oblasti rozvoja cestovného ruchu pri zachovávaní tradícií a kultúrneho dedičstva.

Špecifickými cieľmi sú: 1. Z  výšenie informovanosti o histórii, kultúre pre deti, mládež a dospelých cezhraničného regiónu. 2. Z  lepšenie propagácie a vytvorenie kultúrnej trasy v rámci Žilinského kraja a cezhraničného regiónu. 3. Z  výšenie využívania internetu, multimédií pri výučbe regionálnej výchovy. 4. Z  apájanie miest, obcí, informačných kancelárií, škôl do informovanosti o pripravovaných kultúrnych podujatiach. 5. N  apĺňanie databázy o zaujímavostiach miest a obcí (história, kultúra), prostredníctvom účastníkov siete. 6. V  ytvorenie integrovaného kultúrno - turistického produktu ako základu pre spoločný marketing.

Cezhraničný dopad je v projekte naplnený prostredníctvom budovania siete partneských inštitúcií v poľsko-slovenskom pohraničí. V projekte sa realizujú e-learningové kurzy pre slovenské a poľské deti, vytvorila sa 3-jazyčná webová stránka (slovenská, poľská a anglická mutácia) – www.e-regions.eu, bola vydaná marketingová štúdia rozvoja cestovného ruchu v cezhraničnom regióne, ktorá bola distribuovaná do miest a obcí. Radi by sme upriamili vašu pozornosť na jeden z výsledkov tohto projektu cezhraničnej spolupráce Žilinského kraja a Nowosadeckieho regiónu. Je ním kultúrna trasa “Cesta Slovanov”, ktorá pozostáva z vyše 50-tich zmapovaných kultúrno-historických pamiatok na území týchto regiónov.


Partneri projektu:

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007-2013

Poznáš svoj región?  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you