Page 1

www.zmm.sk FORMAČNÝ ČASOPIS PRE SPOLOČENSTVÁ ZDRUŽENIA MARIÁNSKEJ MLÁDEŽE

6

november - december 2003 cena 13,- Sk


Liturgický kalendár November 1. Všetkých svätých 2. Spomienka na všetkých verných zosnulých 12. Sv. Stanislav Kostka 21. Obetovanie Panny Márie 23. Kristus Kráľ 27. Zázračná medaila 28. Sv. Katarína Labouré

December 6. Sv. Mikuláš 8. Nepoškvrnené počatie Panny Márie 24. Adam a Eva; Štedrý deň 25. Narodenie Pána 26. Sv. Štefan 28. Svätá rodina

8. december je pre ZMM veľkým dňom. S veľkou vďakou a obnovou srdca prijmite ponuku nepoškvrnenej Matky – začať nanovo. S novou horlivosťou sa priviňte k našej milovanej Matke, dajte sa úplne do jej materskej starostlivosti a dekrét, ktorý dostanete, nech vám je zárukou, ale i pamiatkou, že Panna Mária si vás vybrala do svojho nepoškvrneného Srdca, aby vás prostredníctvom tohto zasvätenia sa jej viedla bezpečnou cestou do neba. Sestra Margita

2

PREDPLATNÉ Keďže sa blíži koniec roka, opäť je tu predplatné. Pokiaľ chcete Mariánske zvesti (od nového roka Lúče) dostávať aj v roku 2004, je potrebné uhradiť príslušnú sumu poštovou poukážkou typu C na adresu Peter Lazový Štúrova 9/10 018 61 Beluša, a to najneskôr do 10. januára 2004. Po tomto termíne si už nebude možné objednať Lúče vrátane čísla 1. Zároveň vás prosíme, aby ste si časopis objednávali hromadne (cez oblastné centrá), pomôžete nám tým znižovať náklady na poštovné, ktoré sú momentálne pomerne vysoké. Cena predplatného na celý rok za 1 ks je Sk 89,40 (= 6 čísel x Sk 14,90/ks). Do správy pre prijímateľa uveďte počet objednávaných kusov. Veríme, že i napriek zvýšeniu ceny zostanete Mariánskym zvestiam (Lúčom) verní i v nasledujúcom roku.


Úvodník Drahí ZMM-áci! Tak už máme za sebou prázdniny, ktoré prešli ako voda, ktoré boli pre nás všetkých bohaté na akcie. Čo nám z nich zostalo? Albumy plné fotiek, na ktoré sa teraz pozeráme a spomíname a hovoríme si: to bolo super! No je to naozaj všetko? Verím, že vďaka patrí našej nebeskej Matke, bez ktorej by sa to všetko asi ťažko dalo zvládnuť. Vďaka nej patríme do jednej veľkej rodiny – mariánskej mládeže. Nezabudli sme každý jeden z nás, ale aj spolu za toto všetko poďakovať? Je dôležité nezostať iba pri tom „bolo super“. Čo teraz čaká odo mňa Panna Mária, čo očakáva odo mňa moje spoločenstvo? Vrátili sme sa do školských lavíc, do svojej práce, medzi svoje povinností, ale aj medzi každodenné starostí a radostí. Nanovo sa začínajú naše stretká, naša drobná práca v spoločenstvách. No nasledujúce obdobie nebude o nič menej bohaté na udalosti, pri ktorých si môžeme spoločne pripomenúť, kam patríme a čo pre nás znamená a aké je posolstvo toho jednoduchého dievčaťa z Nazareta, ako sa dokázalo prejaviť cez skromnosť a jednoduchosť sestry Kataríny a cez Zázračnú medailu. Čo sa mám učiť od Máriinho postoja? Mária nikdy nevystupovala ako tá, ktorá všetko zvláda. Veď mohla anjelovi pripomenúť: „Lepšiu si si už nemohol vybrať ako ja, veď kto pozná lepšie ako ja miestne zvyky, tunajších ľudí, spoločenskú situáciu, dokonca som dosť pracovitá, musím pripustiť, že aj skromná – ideálny typ.“ Nie, to nie je ona!

Ona počúva, trošku aj zo strachom, ale nakoniec s pokorou a dôverou to všetko prijíma. Pamätajme na to, že to isté chce od nás aj Mária. Nie sme ideálni, ani nie ideálne typy, ktoré všetko vedia, všetko poznajú, skôr naopak. No naučme sa počúvať jeden druhého, vidieť jeden druhého, pomáhať jeden druhému, učiť sa jeden od druhého a vtedy aj napriek tomu, že si Mária nerobí o nás žiadne ilúzie, môžeme svojou dôverou urobiť sami pre seba a pre tých druhých oveľa viac, ako sami od seba čakáme. Čaká nás opäť mnoho práce. Do 8. decembra by sme mali v našich jednotlivých spoločenstvách vykonať mariánsku obnovu prostredníctvom tém, ktoré ste dostali pod názvom Znova začať pri nohách Márie. 27. novembra budeme sláviť sviatok Zázračnej medaily, 28. novembra sv. Kataríny Labouré, patrónky ZMM. Adventom sa pripravme na 8. december, keď si opäť obnovíme svoje mariánske zasvätenie, a skončíme Vianocami pri jasličkách, kde budeme rozjímať nad tým Pokladom, ktorý k nám prišiel skrze Máriu. Pri týchto príležitostiach máme možnosť ako ZMM získať i plnomocné odpustky. Tak to treba využiť! K tomuto všetkému vám prajem a u nebeského Otca vyprosujem mnoho vynaliezavosti, veľa šikovných nápadov, humoru, vtipov..., lebo keď sa smejete vy, smeje sa nielen z vás, ale spolu s vami aj naša nebeská Matka. A potom nám o tom všetkom píšte, mailujte, telefonujte... Páter Pavol PS: A nezabudnite, že všetci patríme Márii. Nie je to super?

3


Spiritualita Robert P. Maloney, CM

SPIRITUALITA MAGNIFIKATU V.

Svätý. Pre moderného človeka je ťažké úplne oceniť Máriino poňatie svätosti, nakoľko svätosť sa dnes často pletie so zbožnosťou. Myslenie židovskej ženy prvého storočia má svoje korene v Písme, avšak svätosť bola hlboko spojená so spravodlivosťou. Mnohí verili, že Boh príde, aby sa postavil na stranu nevinných a utláčaných. Boh nemá žiadnych obľúbencov. [17] Nakoniec on odhalí zámery tých, ktorí robia zlo. Je priateľom vdovy, siroty a utečenca. Boh je uctievaný, úplne sa odlišujúci od všetkých stvorených bytostí. A preto človek môže byť v prítomnosti Boha, iba ak je naplnený hlbokou úctou a bázňou pred ním. Ale súčasne tento uctievaný Boh, ktorý je tak vzdialený od svojich stvorení, je im veľmi blízky. Priťahuje si svoj ľud k sebe lanami lásky. [18] Milosrdný. Lukáš opakuje túto frázu znova a znova. Podobenstvá milosrdenstva sú zreteľne lukášovské, [19] tak ako sú aj mnohé iné krásne príbehy, ktoré ilustrujú Ježišovu milosrdnú lásku. [20] Verný svojim sľubom. Magnifikat je orientovaný na zmluvu. V nej si je Mária vedomá svojej príslušnosti k Božiemu ľudu. Je jasné, že zmluva s Abrahámom hrá základnú úlohu v jej viere, pretože je židovská žena. Je tiež evidentné, že ona verí, že Boh teraz uzavrel novú a konečnú zmluvu s jeho novým ľudom, ktorá ďaleko presahuje očakávania kohokoľvek predtým. 5. Uznáva svoju vlastnú bezmocnosť a vidí svoju závislosť od Boha Tento aspekt spirituality Magnifikatu je základom toho, čo obyčajne označujeme ako poníženosť, ktorá má také významné miesto v učení svätého Vincenta. Pre Máriu je Boh darcom všetkých dobrých darov. On je všemohúci, Boh stvoriteľ. Z hľadiska zmŕtvychvstania je Boh v Magnifikate Bohom vykúpenia, ktorý priniesol život zo smrti. Pred všemohúcim Bohom Mária uznáva svoje nízke postavenie. Ona nepatrí

4


k silným tohto sveta. Nemá žiadne špeciálne zručnosti. Je obyčajnou Božou služobnicou, ktorá je pripravená splniť akúkoľvek Božiu žiadosť. Vystupuje v úlohe Božej služobnice a služobnice v histórii ľudstva. Vyjadruje svoju vieru, že celé stvorenie a celá ľudská história úplne závisia od Boha. Pre neho nič nie je nemožné. 6. Verí, že Boh môže celý svet obrátiť naruby Toto je ďalšia zo zreteľných Lukášových perspektív, základný princíp jeho spirituality. Žiadne iné evanjelium nekladie taký dôraz na premenu úloh ako práve Lukáš. Magnifikat zachytáva túto tému, ktorá sa často opakuje v Lukášovom evanjeliu a dosť dramaticky je vyjadrená v Lukášovej verzii blaženosti. V Lukášových očiach príchod Božieho kráľovstva v osobe Ježiša obrátil svet naruby: poslední sú prvými a prví poslednými. Tí, ktorí si zachránia život, ho stratia; tí, ktorí stratia svoj život, si ho zachránia. Ponížení sú povýšení. Tí, ktorí smútia, sa budú radovať; tí, ktorí sa smejú, budú plakať. Biedni budú prví v kráľovstve Božom. Hriešne ženy, úžerníci, vyvrheli spoločnosti jedia pri stole spolu s Pánom. Avšak pre Lukáša sa najúžasnejšia premena odohráva na kríži. V tejto centrálnej udalosti v histórii ľudstva Boh oslobodil život od smrti, radosť od smútku, svetlo od tmy. Osoba žijúca spiritualitu Magnifikatu ospevuje Božiu lásku k chudobným. Verí, že láska môže obrátiť svet naruby. Vo svete plnom tmy, chorôb, smútku a smrti verí, že Boh môže priniesť svetlo, zdravie, radosť a zmŕtvychvstanie. Verím, že je evidentné, že Magnifikat podáva mnoho zo základných aspektov značne radikálnej Lukášovej spirituality. Mária spieva s radosťou, chválou a v pevnej solidarite s tými, ktorí stoja na okraji spoločnosti. Pokiaľ Lukáš kladie tento chválospev do úst Márie, pre nás to znamená, že je to aj náš chválospev. Lukáš vyzýva kresťanov všetkých čias, aby sa pridali k Márii, prvej učeníčke a hlavnej ospevovačke, a spievali s ňou túto pieseň slobody všetkých biednych.

Z angličtiny preložila Viera Dobiasová, upravil Peter Lazový [17] Porov. Lv 19, 15 [18] Porov. Oz 11, 4 [19] Porov. Lk 15 [20] Porov. Lk 7, 36 – 50 (Koniec) ............................................................................................................................................... „Jediné privilégium svätej Panny spočíva v tom, že bola vyňatá spod dedičného hriechu a že je Matkou Božou. K tomu sa druží to, čo nám povedal Ježiš o jej materstve: ,Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.‘“ (porov. Mt 12, 50) sv. Terézia z Lisieux

5


Vianoce Po roku znova prichádza čas chladných zimných večerov. Prežívame obdobie adventu – čakáme príchod Pána Ježiša. Určite sa už všetci tešíte na Vianoce: na dobroty štedrovečerného stola, darčeky,... Vtedy vládne pokojná, tajomná atmosféra; ľudia sú k sebe milší ako inokedy, jemnejší, citlivejší, srdečnejší. „Čo“ alebo „Kto“ to vyvoláva? Je to Božie dieťa, malý Ježiš, ktorý v najhlbšej pokore a biede prišiel medzi nás ako vyhnanec za mestom – v maštali! Hoci chudobný na vonkajšok (nemal ani len perinky), predsa bol bohatý na lásku. To je tá iskra tepla, ktorá z betlehemskej maštaľky vyrazila do celého sveta a začala horieť, svietiť, hriať... Preto sú Vianoce pre malých i veľkých vždy radostnými sviatkami. Boh sám obdaroval človeka: daroval seba. Je to čas „radosti, veselosti“, ak dokážeme nasledovať Božie dieťa z jasličiek. No a keď to dokážeme na Vianoce, malo by byť samozrejmé rozdávať sa našim blížnym stále – každý deň. Keď sa budeme modliť pri jasliach, spomeňme si aj na tých, ktorým sa lásky veľa nedostáva a ktorí naše modlitby zvlášť potrebujú: ľudia bez domova, zatúlaní v kanáloch, chorí, trpiaci či väznení. Podľa svojich možností sa im snažme pomôcť. Veď Pán Ježiš hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) Prajem vám, aby sa aj tieto Vianoce narodil Ježiš vo vašich srdciach! Mária Valášková, PRUŽINA

6


Stretko SOM KRESŤAN? (vek 13 - 15 rokov)

CIEĽ: Uvedomiť si, že byť kresťanom nie je hanbou, ale je to veľký dar, na ktorý máme byť hrdí, a že plnenie kresťanského poslania je zárukou šťastného a plnohodnotného života. PRÍPRAVA: Animátor má najskôr túto tému premeditovať a následne myšlienky a podnety uplatniť v diskusii na stretku. Zamysli sa: 1 Tim 4, 12 – 16 Gal 3, 27 V krste sa stávame Božími deťmi, sme časťou jeho tajomného tela a tým sa nazývame aj kresťanmi (porov. Sk 11, 26b). Boh si každého z nás vryl do dlaní. Sme zapísaní v knihe života. Priprav si plagát so stromom (pozri obrázok) a písatká. PRIEBEH STRETKA: 1. Modlitba podľa zvyklostí alebo desiatok ruženca. (5 min.) 2. Uvedenie do témy: Som kresťan? Pri krste rozhodli za nás rodičia, že nás budú vychovávať vo viere. Prichádza čas, keď nám nikto vieru nenanúti. Je potrebné si uvedomiť, že viera je obrovský dar od milujúceho nebeského Otca. (5 min.) 3. Nájsť a trošku rozobrať citáty: 1 Tim 4, 12 - 16; Gal 3, 27. (5 min.) 4. Rozdeliť deti na tri skupinky a každá má otázku: a) Ako by sa Ježiš správal v škole ako tvoj spolužiak? b) Ako by sa Ježiš správal k ľuďom v okolí a ako by využíval svoj voľný čas? c) Ako by sa Ježiš správal, keby žil s nami v rodine? (10 – 15 min.) 5. Pri spoločnej diskusii skupinky prezentujú svoje odpovede a zástupca ich napíše do stromu. (5 – 10 min) ZÁVER: Podnety na zamyslenie pre deti: Ako sa ja správam ako kresťan? V čom by som sa mohol zmeniť? Prečo iní ľudia odsudzujú kresťanov? Prečo je kresťanstvo teraz nemoderné? (5 – 10 min.) MODLITBA: Prosby, chvály, vďaky vlastnými slovami + pieseň Už som nové stvorenie. (5 – 10 min.) Ktosi raz povedal: „Keby sa kresťania správali tak, ako im to Ježiš povedal, obrátili by celý svet.“ Príjemné stretkovanie praje Maruška

7


Zamyšlení o smrti od kaplana newyorských hasičů Mychala Judgeho, který zahynul po teroristickém útoku v USA 11. září 2001 Modlitba, která stojí za to... V Brooklynu ve škole sv. Pavla nás Sestry charity jako malé chlapce učily a připomínaly nám modlitbu za milost šťastné smrti. To pro nás tehdy byla nepochybně divná modlitba. Vždyť jsme byli tak mladí a tak daleko od všeho „smrtelného“ v životě. Ale léta přešla a sestry už tu nejsou. Během svých 40 let kněžství jsem byl u smrti tolika lidí, kdy se mísil smutek, štěstí i tragedie. Ale že jednou zemřu, to je nejjistější skutečnost v životě a kde a kdy to bude a kdo bude se mnou – to ví jen Bůh. Ale jisté je, že mně vezme domů k sobě. Při psaní těchto pár řádků se připravuju na pohřeb jednoho mladého muže, který, jak se zdá, měl vše, po čem člověk v tomto světě touží. Z nějakých důvodů, které znal jen on sám, si vzal minulý týden život. Je to tak smutné. Není to služba, na kterou se těším. Ptám se sám sebe, jestli se kdy modlil za šťastnou smrt. Jenom Bůh ví. Poté, co přejdeme na druhou stranu, uvidíme Boha tváří v tvář, poznáme krásu jeho dobrotivého činu, kterým nás volá do své milující náruče. Je to Boží čin – musí být krásný. Ano, Pane, nevím den ani hodinu, kdy mne zavoláš, ale dopřej mi, abych dobrým životem, milující tebe, sebe a druhé, byl v té chvíli připraven vstoupit do tvé šťastné náruče. Nedávno jsem se vracel domů a slunce zářilo. V autě se pokoj a ticho prostupovalo s myšlenkami na jeden krásný domov, který jsem právě opustil, a odkud se právě náčelník hasičů Gordon Symon, již v důchodu, navrátil k Bohu, svému tvůrci v nebi. Byla to krásná, šťastná smrt s manželkou Colleen po boku a zbytkem rodiny, která ji utěšovala a modlila se. Opravdu věřím, že nějaké sestry, zase v jiné škole v Brooklynu, učily Gordona Symona modlitbu za šťastnou smrt – jeho modlitba byla zajisté vyslyšena. Mychal Judge, OFM Psáno na jaře roku 2001. www.vira.cz

8


Boj proti hladu „Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou.“ (1 Jn 3,18) Keď som si čítala tieto slová od svätého Jána, hneď som myslela na vás všetkých, vašu aktívnu účasť v kampani Boj proti hladu, na konkrétnu pomoc našej misii, ktorá je skutočným prejavom vašej lásky k Ježišovi a Márii. Ja vám v mene celej našej misie a všetkých, ktorým sa vďaka vám pomáha a pomôže, ďakujem. Vašu pomoc nepovažujem len za akúsi kvapku v mori; bola to od vás veľmi veľká pomoc a určite to nebolo také jednoduché. Sú za tým vaše obety, námahy, váš voľný čas a neviem, čo ešte všetko. Ak mám byť úprimná, keď som písala svoj príspevok do „zvestí“, nečakala som až takú pružnosť. V srdci prežívam radosť a vďačnosť, že ste, že môžem s vami spolupracovať, a som presvedčená, že najväčšiu radosť má tá, ktorej ste zverili svoj život. Určite vás zaujíma, ako ste nám pomohli. Aj vďaka vašej pomoci sa dvakrát do týždňa naobeduje v školskej jedálni 50 detí z nášho klubu. Každý týždeň navštevujeme deti, ktoré čakajú na umiestnenie do detského domu a prinášame im ovocie alebo mliečne výrobky. Raz do týždňa prinášame asi deväťdesiatim chorým na tuberkulózu chlieb a základné potraviny. Z nich je asi polovica detí. Tiež k nám ku kostolu čoraz častejšie prichádzajú hladné deti z ulice, ktoré väčšinou ušli z decákov, alebo deti, o ktoré sa rodičia nestarajú. Kupujeme chlieb alebo potraviny aj bezdomovcom, ktorí prichádzajú na ošetrenie do nemocnice.

9


Toto som sa snažila opísať pomoc hladným ľudom, ale máme aj duše hladné po Bohu. Koncom septembra boli v našej farnosti prvé týždenné duchovné cvičenia. Ľudia prijali účasť veľmi vážne a zodpovedne. Otvorene sa delili o svoje pre niektorých prvé skúsenosti z rozjímania, z adorácií, o svoje životné skúsenosti a skúsenosti viery. Veríme, že milosť a pôsobenie Ducha Svätého, ktoré boli rukolapné, nebudú márne. V tom istom čase sa dvaja ľudia prihlásili, že sa chcú stať katolíkmi a spolu s ďalšími piatimi sa budú pripravovať na prijatie sviatostí. Chcela som ešte poďakovať za modlitby za Daniela, o ktoré som prosila vo svojom poslednom liste. Momentálne je vo výkone základnej vojenskej služby. Jeho rodičia sa asi pred štyrmi rokmi stali katolíkmi. On niekoľkokrát prišiel do kostola, ale akosi sa nevedel rozhodnúť. Pán Boh ho priťahoval, ale aj chcel žiť po svojom, asi ako väčšina z nás prežíva rovnaký zápas. Keď odchádzal na vojnu, darovala som mu Zázračnú medailu, aby ho Panna Mária chránila. Strach mala nielen jeho mama, ale aj on sám, pretože tu služba trvá ešte stále dva roky a podmienky sú veľmi surové. Nie je nič nezvyklé, ak sa niekto nevráti. V správach stále ukazujú, ako chlapci utekajú z vojny. Keď písal, prosil ďalšie medailičky, pretože tú jeho mu niekto ukradol. Poslala som mu všetky, čo som mala, a on ich všetky rozdal. Keď ho po pol roku pustili domov na niekoľko dní – čo je neobvyklé – hneď prišiel na svätú omšu ďakovať Pánovi za pomoc a ochranu. Hovoril, že ešte sa nikdy necítil tak blízko Pána, že okrem neho tam nikoho nemá, že to najťažšie prežil iba vďaka nemu. Traja chlapci, s ktorými začínal, to psychicky nevydržali a spáchali samovraždu. Spolu s jeho rodičmi sa modlíme, aby zostal na ceste k Pánovi, poddal sa jeho láske, a keď sa vráti do normálneho života, mal odvahu prijať na seba všetky záväzky kresťana. Verím, že vám naša misia prirástla k srdcu a že sa naďalej môžeme spoliehať na vaše priateľstvo. Pomáhajme si navzájom radostne kráčať pod ochranou Ružencovej Panny Márie do náručia toho, ktorý je jediným zmyslom nášho života. S láskou a vďakou vaša sestra Antónia, NIŽNIJ TAGIL

10


Boj proti hladu pokračuje Na výzvu generálneho otca vincentskej rodiny sa kampaň Boj proti hladu predlžuje do 27. septembra 2004 s názvom Boj proti malárii, lebo veľa ľudí zomiera na túto nemoc, nemajú základné prostriedky a lieky, aby sa zachránili. Preto máme šancu pomôcť týmto trpiacim ľuďom a zvlášť deťom na Sibíri, ktoré sú odkázané na pomoc druhých. Touto cestou spolu so sestrami v Nižnom Tagile vám úprimne ďakujeme za zapojenie sa do tejto našej spoločnej akcie. ZMM vyzbieralo rôznymi spôsobmi – akadémiami, ručnými prácami (výrobou obálok, pozdravov, záložiek, výšiviek, pletených a háčkovaných výrobkov, náramkov, maľovaním obrázkov,...), jarmokmi, koncertmi a pečením medovníčkov Sk 195 672,--. Veľká vďaka! A povzbudzujeme aj ďalších, ktorí sa ešte nezapojili, aby túto šancu nepremárnili a pouvažovali, ako aj oni môžu pomôcť núdznym, lebo každý dobrý skutok, ktorý vykonáme s láskou k chudobnému, si raz nájdeme vo večnosti. „Ani pohár vody nebude bez odmeny,“ hovorí Pán Ježiš. Príspevky spoločenstiev ZMM v kampani Boj proti hladudu“: spoločen-

stvo Sihelné Sk 2 000,--; spoločenstvo Branč Sk 1 850,--; spoločenstvo Parchovany Sk 2 540,--; spoločenstvo Nitrianske Pravno Sk 12 448,--; spoločenstvo Beluša a okolie Sk 60 505,--; spoločenstvo Bratislava-Ružinov Sk 6 648,--; spoločenstvo Bratislava-Lamač Sk 600,--; spoločenstvo Nové Zámky Sk 2 000,--; spoločenstvo Palárikovo Sk 8 225,--; spoločenstvo Ružomberok Sk 3 200,--; spoločenstvo Demjata Sk 10 040,--; spoločenstvo Suchá Hora Sk 18 200,--; spoločenstvo Stará Ľubovňa Sk 8 750,--; spoločenstvo Bošany Sk 8 000,--; spoločenstvo Jasenovce Sk 3 464,--; spoločenstvo Levice Sk 1 000,--; spoločenstvo Močenok + Hájske Sk 2 000,--; spoločenstvo Nitra-Marianum Sk 11 162,--; spoločenstvo Trenčín Sk 1 000,--; spoločenstvo Košice Sk 5 300,--; spoločenstvo Martin Sk 23 400,--; spoločenstvo Lendak Sk 200,--; spoločenstvo Pezinok Sk 500,--; spoločenstvo Svatá Hora-Vincentinum (ČR) Sk 2 640,--.

Milá mariánska mládež, mám z vás nesmiernu radosť, že ste schopní vykonať veľa dobra, keď ste správne motivovaní. Nech je Boh za všetko pochválený. Naša nepoškvrnená Matka má z vás v nebi určite radosť. V modlitbe ruženca s vami spojená sestra Margita

Sestra Antónia spolu s deťmi z detského domova

11


Spoločenstvo ZMM sa predstavuje Ladce Naša novodobá história sa začala v jubilejnom roku 2000, keď do našej farnosti prišli sestry vincentky a začali toto Božie dielo aj v Ladcoch. Prečo novodobá história? To preto, lebo v Ladcoch už boli kedysi dávno Mariánske družiny. Nie je neznáme, že tu mali svoj provinciálny dom vincentky i lazaristi. No všetko sa to skončilo v osudovom období komunizmu. Už v prvom roku nášho novodobého pôsobenia sme mali prijatie do ZMM, presnejšie 4. júna. Udalosť to bola slávnostná a všetci sme sa na ňu veľmi tešili. Odvtedy sme sa stretávali každé dva týždne a spoločne sme plánovali akcie spolu s našimi animátormi. Sme radi, že medzi nami až do konca vydržal náš bývalý predseda Ľubomír, na ktorého sa väčšie či menšie deti veľmi tešili. Spolu s Katkou vytvárali skvelú dvojicu, a tak nás bavilo a stále baví chodiť na stretká. Sme im za to veľmi vďační. Už začiatkom našej existencie sme spoločne chodili po domoch a rozdávali jubilejné obrázky. Dokonca sme nacvičili jasličkovú slávnosť za asistencie pani učiteľky Mrázikovej a žiakov zo základnej školy. Zapojili sme sa do Dobrej noviny a na Vianoce sme chodili po domoch ako koledníci, čo väčšina ľudí veľmi ocenila. V lete sme zas chodili na výlety či už väčšie na chatu, alebo len tak sme sa vybrali na chvíľku do prírody. Toto leto sme mali znovu prijatie a do nášho združenia vstúpilo päť čakateliek. A tak s pomocou Panny Márie spoločne budujeme jej dielo a nebojíme sa, veď ona nám vo všetkom pomáha. Daniel Koyš, LADCE

12


Stretnutie Národného výboru ZMM V dňoch 3. – 5. októbra sa v Bijacovciach uskutočnilo stretnutie Národného výboru ZMM (NV ZMM). V piatok sme sa po cestovných útrapách konečne dostali do Bijacoviec a začali sme pracovať. Každý člen referoval za svoj región, čo sa v ňom počas prázdnin udialo. Predstavili sa nám aj nové členky za stredoslovenský kraj – Marcela Jandurová a Eva Hrušková. Večer nechýbala svätá omša a modlitba ruženca. V sobotu sa od skorého rána riešili aktuálne problémy v ZMM – 1% dane z príjmu, projekty, internetová stránka, kurzy pre animátorov a iné. O všetkom vás budú informovať vaši zástupcovia na regionálnych stretnutiach. Keďže v nedeľu boli v Bijacovciach hody, farnosť mala večer duchovnú prípravu, do ktorej sme sa aj my zapojili hodinovou adoráciou na spôsob Taizé. Celodenná práca nás neodradila od večerného relaxu. V nedeľu sme sa zúčastnili na slávnostnej svätej omši a po dobrom hodovom obede sme sa rozlúčili a každý sa vybral na svoju svetovú stranu napĺňať naše predsavzatia a úlohy, ktoré sme si dali. Ďakujeme všetkým, ktorí sa o nás tak super starali a prijali nás v Bijacovciach. Monika Pavlacová, členka NV ZMM

INFO Dostali sa vám do rúk tlačivá, ktorých vyplnenie je potrebné pre získanie finančnej dotácie od Ministerstva školstva SR. Prosíme o ich zodpovedné vyplnenie a zaslanie do 15. 12. 2003 na adresu: Monika Pavlacová, Krížna 960/20, 018 61 Beluša. Všetky otázky a nejasnosti môžete posielať na mailovú adresu: placajdik@zoznam.sk. Ak sa vám tieto tlačivá ešte nedostali do rúk, tak ich žiadajte od svojich regionálnych zástupcov alebo na mojej adrese. **********

I tento rok bude možnosť darovať 1 % dane z príjmu. Bližšie informácie ako aj tlačivá nájdete v budúcom čísle. 13


Čo bolo? Duchovná kytica pre Svätého Otca Všetkých by som vás chcela pozdraviť a podeliť sa s vami o radosť, ktorú som prežívala počas tretej návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. na Slovensku. Týždeň pred návštevou som dostala asi najkrajšiu správu vo svojom živote. Mons. Vojtech Nepšinský, rektor Kňazského seminára v Badíne, mi po dlhom zvažovaní povedal, že budem môcť niesť duchovnú kyticu ako obetný dar pre Svätého Otca. Celé mesiace som o to bojovala, hoci nie raz som bola písomne odmietnutá. Ale mala som pevnú vieru a verila som, že Panna Mária sa postará. Dokonca som ju prosila na kolenách v kaplnke na Rue du Bac v Paríži. Veď tu Panna Mária prisľúbila: „Prichádzajte k tomuto oltáru, kde obsiahnete hojnosť milostí.“ No nie je to veľká milosť stretnúť sa osobne so Svätým Otcom? Keďže by bolo veľmi dlhé písanie o tom všetkom, že bolo pri vybavovaní a tvorení duchovnej kytice aj veľa ťažkostí a problémov, chcem Vám povedať, že bola by márna moja snaha, keby toto dielo nepožehnal Pán Boh. On všetky moje ťažkosti a všetko ostaté premenil 12. septembra na veľkú radosť. Ešte predvečer, keď som kráčala po námestí v Banskej Bystrici, nemohla som pochopiť, že o pár hodín sem príde pápež a ja sa s ním stretnem. A konečne prišiel ten deň. Na námestie prichádza v papamobile Svätý Otec. Už to bolo pre mňa radosťou, že som ho videla v takej blízkosti. Naozaj je to človek, ktorý napriek chorobe a invalidite nás má rád a prichádza k nám. Keď som kľačala pred Svätým Otcom – sú to momenty, ktoré sa nedajú opísať, – pobozkala som mu prsteň a povedala: „Pozdravuje vás mariánska družina.“ On ma v tom momente pohladkal a požehnal. Požehnanie som vnímala, ale to pohladkanie po hlave som necítila a ani nevedela o tom, až keď som prišla domov a videla na videozázname. Bol to naozaj duchovný zážitok, z ktorého budem čerpať do celého života. Pripadá mi to stále ako sen, ale je to realita, že som sa Svätého Otca dotýkala. Ako sme sľúbili v liste Svätému Otcovi, ktorý bol vložený do duchovnej kytice, budeme sa snažiť žiť čisto, sväto a byť svetlom pre tento svet. Naozaj dodržme tieto slová, lebo sľuby by sa mali plniť. Buďme takými deťmi, aké z nás chce mať Panna Mária. Chcem sa touto cestou poďakovať všetkým ľuďom a spoločenstvám, ktoré sa zapojili do duchovnej kytice. Nech Pán Boh odmení vašu snahu. Chcem sa poďakovať aj tým, ktorí mi vo všetkom pomáhali pri vybavovaní. Nech Pán vás požehnáva a odmení za všetko, čo ste pre mňa urobili. Ave, Mária! Janka Stanovčáková, členka NV ZMM

14


Duchovne obnovení v Habovke Od 26. júla do 1. augusta sa v Habovke konali duchovné tábory a duchovné cvičenia. Boli rozdelené na tri turnusy. Najskôr boli starší, potom mladší a nakoniec malé deti. Viedol ich páter Ladislav Vrábel, sestričky vincentky a animátori. Páter veľmi zaujímavo rozprával či na svätej omši, alebo na prednáškach. Formou kvízu zapájal do rozhovoru deti, ktoré za správne odpovede získali body. Na konci každého turnusu si mohli podľa počtu bodov vybrať niečo z krásnych cien. Myslím si, že mal čo povedať aj nám starším. Bola som veľmi prekvapená, koľko mám ešte medzier vo Svätom písme. Keď páter odišiel na faru, venoval sa ďalšej skupine.

Deti boli rozdelené do skupín, kde sa rozoberala daná téma. Veľmi sa mi páčilo, ako sme si pripravovali krížovú cestu alebo sa modlili ruženec. K tomu by som sa ešte veľmi rada vrátila. Zorganizované to bolo perfektne. Bolo dosť času na rozjímanie aj na zábavu. Mali sme i večerný program. Ukazovali sme skupinové scénky. Voľné chvíle ako aj sväté omše nám naši animátori spestrovali hrou na gitare. To som bola veľmi šťastná, pretože rada spievam a myslím si, že práve spevom sa dokážem najviac priblížiť k Bohu. Krásna bola i krížová cesta, ktorú sme sa modlili my starší. V takýchto chvíľach si znovu uvedomujem, aký je Pán veľký a nekonečne láskavý. Otvorene som sa porozprávala i s bohoslovcom Karolom, čo mi veľmi pomohlo. Bola som na mnohých duchovných cvičeniach, tieto však boli výnimočné, pretože som mocne pocítila blízkosť Panny Márie. Chcela by som sa z celého srdca poďakovať mojej bývalej pani učiteľke Julke, že ma zobrala a starala sa o mňa. Bez nej by som tam asi nemohla ísť. Sestre Veronike a sestre Juditke, že som mohla byť celý týždeň. Taktiež pátrovi Vrábelovi, bohoslovcom Vilkovi, Karolovi, Mirkovi a našim zlatým animátorom Bobke, Zdenke, Lucke, Aničke a Maťovi. V neposlednom rade našim kuchárkam tete Alžbetke a Majke. Ešte raz Pán Boh zaplať za všetko. Vozičkárka Vladimíra

15


Sila modlitby 1. – 3. augusta sa v Obišovciach zúčastnili decká z Demjaty a Tulčíka duchovného tábora. Pod vedením otca Juraja a sestričiek Karitas, Dominiky a Zuzany sa tamojšia škôlka premenila na malé „Božie kráľovstvo“. Spoločne sme sa snažili precítiť Božiu lásku. Upútala nás práca v skupinkách – tvorba kráľovstva či albumu svätých. Tu sa rozvíjala fantázia, no popri duchovných témach nechýbal ani pohyb. Takto sme sa obohatili duchovne aj telesne. Cestou domov sa nám pokazilo auto. Nie a nie sa spojazdniť aj napriek snahe šoféra. Napadla mi myšlienka: čo tak skúsiť pomodliť sa trikrát Zdravas. A vyšlo to! Auto sa naštartovalo. Decká boli nadšené. Stačilo tak málo. Aj v takýchto maličkostiach vidno Božiu ruku a ochranu našej nebeskej Mamičky. Tonka Ako bolo v Rajeckej Lesnej? Verím, že každý z nás má na prázdniny pekné a bohaté spomienky. I ja by som touto malou správou chcela doplniť zbierku spomienok o zážitky z duchovných cvičení v Rajeckej Lesnej. Dalo by sa povedať, že boli tak trochu nevšedné. Ich duchovným otcom a naším exercitátorom od 26. do 29. augusta bol pán kaplán Marek Borka. Treba prezradiť, že to boli jeho prvé duchovné cvičenia, ktoré viedol, a prvé aj pre niektorých účastníkov. Vo veselej nálade a peknom počasí sme sa začali schádzať na chatu naozaj zo všetkých kútov Slovenska. Program sa začal spoločným obedom a pokračoval prvou prednáškou, po ktorej nasledovalo aj obávané silencium. Takto sme sa v tieto dni stretávali pri prednáškach, slávení Eucharistie, spoločnej modlitbe ruženca, ale aj pri rozjímaní a premýšľaní o našom povolaní. Totiž celé duchovné cvičenia boli zamerané na voľbu povolania. Niektorí z nás boli už viac-menej rozhodnutí, akým smerom sa ďalej budú uberať, iní ešte len hľadali. No všetci sme uvítali možnosť spovede i diskusií s pánom kaplánom, ako i možnosť zapájať sa do bohoslužby miništrovaním či čítaním jednotlivých čítaní. Myslím si, že pre všetkých bola nezabudnuteľným zážitkom možnosť prijímať nielen Pánovo telo, ale aj krv, a to priamo z kalicha. Bolo to niečo neopísateľné! A ako sa na poriadne ducháče patrí, nechýbala ani dobrá opekačka a aj tancovačka, na ktorej, priznám sa, som sa poriadne vybláznila. Majka Ondrušová, NITRA

16


Stretnutie na Ukrajine Rozhodla som sa, že vám napíšem niečo o stretnutí mariánskej mládeže v Kyjeve, ktorého som sa mohla zúčastniť spolu s pátrom Jankom Martinčekom a sestričkou Damiánou. Toto týždňové stretnutie sa začalo 11. augusta predstavovaním zúčastnených spoločenstiev či už z Poľska, Slovenska, Slovinska, Bieloruska, Ukrajiny ako i Španielska, ktoré reprezentovala Ana Maria Escaño. Hlavným cieľom našej cesty bolo povzbudiť a odovzdať naše skúsenosti mladým z Ukrajiny, ale myslím si, že aj oni dali veľmi veľa nám. Počas týchto dní okrem prednášok, prác v skupinkách boli na programe aj prezentácie jednotlivých štátov. Aj my sme porozprávali niečo o štruktúre, činnosti a aktivitách ZMM u nás, aby sme inšpirovali a hlavne povzbudili mladých na Ukrajine v ďalšej činnosti. Mali sme možnosť vidieť večerný Kyjev. Navštívili sme aj kostol sv. Laury a sv. Michala, kde sme mohli viac spoznať východnú kultúru. No a ako každé stretnutie musí mať aj koniec, tak aj nám nastal piatok ráno a tým aj čas lúčenia. A už nám v rukách ostali len adresy a v srdciach nádej, že toto naše stretnutie nie je posledné. Veľmi som vďačná Pánu Bohu, že som sa mohla zúčastniť tohto stretnutia. Moja veľká vďaka tiež patrí sestričke Margite a pátrovi Pavlovi Nogovi, ktorí mi umožnili ísť na toto stretnutie. Marcela Jandurová, MARTIN

Viac o stretnuti v Kyjeve a množstvo fotografií nájdeš na našej stránke www.zmm.sk. Stretnutie ZMM v Českej republike Od našich českých priateľov sme dostali pozvanie na stretnutie členov ZMM z Českej republiky, ktoré sa konalo v Kolíne v dňoch 22. – 24. augusta. Hlavným cieľom bolo rozbehnúť činnosť ZMM v tejto krajine. Zo Slovenska sa zúčastnili štyria mladí, sestra koordinátorka a národný direktor. Všetko sa to začalo zaregistrovaním a spoločnou večerou, po ktorej nasledovalo krátke privítanie kňazov, sestričiek a mladých. Zišlo sa nás tu okolo 70. Na druhý deň nás čakal pestrý program. Po prednáške otca Jána Novotného sme sa zišli v jednej miestnosti, kde nám dvaja členovia Národného výboru ZMM zo Slovenska predstavili život ZMM na Slovensku. Popoludní sme si prezreli katedrálu sv. Bartolomeja a pracovali v skupinách. Večer sme spoločne slávili svätú omšu, ktorú nám spestrili mladí spevom a hudbou, a neskôr sme sa vybrali na kolotoče, kde sme spoločne vytvárali jednotu. V nedeľu sme stretnutie zakončili slávnostnou svätou omšou. Potom

17


sme sa presunuli do kláštorného kostola, kde sa mladým na záver prihovoril národný direktor ZMM páter Pavol Noga i sestra koordinátorka Margita Grobarčíková. V závere skonštatovala skutočnosť, že nepoškvrnená Panna Mária si toto dielo uchovala i tu v Českej republike cez mnohé skúšky. Povzbudila ich, aby s vierou a dôverou nosili Zázračnú medailu. Po slávnostnom obede sme sa všetci rozlúčili a pomaly odchádzali do svojich rodísk. Myslím si, že toto stretnutie malo veľký význam a oslovilo to hlavne tých, ktorí boli ešte nerozhodní. Chcem touto cestou poďakovať sestre Františke, Veronike Líbalovej, otcovi Jánovi Novotnému a všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľali na príprave tohto stretnutia a pozvali a j nás do Kolína. Zuzana Jakubíková, BELUŠA

Na Stráži Aby som to upresnil, Stráž je najvyšší vrch pri obci Pružina s nadmorskou výškou 684,5 metrov. V jedno krásne prázdninové popoludnie sa vybrala skupinka vekom najstarších zo spoločenstva v Pružine na spomínaný vrch. „Peškobusom“ sme sa po polhodine dostali na úpätie vrchu a už sa začali objavovať „zajačie“ úmysly: nechoďme už ďalej, tu zostaňme... Napriek tomu sme sa s elánom vybrali nahor. Po zdolaní všakovakých prekážok sme dosiahli svoj cieľ. A už sme mohli obdivovať krásu Božieho stvorenia. Domáci zisťovali, kde vlastne bývajú, a ostatní účastníci sa kochali nádhernou prírodnou scenériou. Po posilnení tela a povznesení našich duší k Bohu a k našej nebeskej Matke sme sa vybrali – teraz už po turistickej značke – smerom nadol. Cestou do dediny sme si zaspievali, dokonca nás istý pán pochválil za snahu. Pochopil, čo mladí potrebujú. Zistil som, že v mladých ľuďoch je nevyčerpateľná zásoba energie – z kopca utekali akoby ich medveď naháňal. Na záver chcem poďakovať Pánu Bohu, Panne Márii a všetkým, ktorí sa tohoto výletu zúčastnili. Vyprosujem im aj vám ostatným veľa radostných dobrodružstiev na ceste k svätosti. Staronový animátor Ivan, DOLNÝ LIESKOV

18


Príbeh Keď mačka plány zje 2. kapitola (dokončenie) „Ty ma sleduješ? Tak to je už naozaj vrchol!“ vybuchla som, ale vo vnútri som bola pokojná. Možno by som sa mu predsa len vedela zdôveriť. „Ja som Marek,“ nevzdával sa a podával mi ruku. Pozrela som sa mu do očí a už naozaj nevyzeral ako nejaký úchylák. Bol vysoký, postavou tak akurát, čierne vlasy a prenikavé oči. Akoby sa mi nimi pozeral rovno do duše. Možno sa mýlim, ale ak ma o chvíľu zabije, aj tak nemám čo ľutovať. Momentálne nenachádzam žiadny zmysel života. „Marta,“ prijala som konečne podávanú ruku a usmiala sa. „No, konečne si sa usmiala, myslel som si už, že sa tu natáča Šíleně smutná princezná II.“ „Šialene smutná veru som, ale o tej princeznej by som asi zapochybovala.“ „Pochybuješ o svojich kvalitách? To by si nemala robiť.“ „Chceš teda povedať, že som pekná?“ už som sa nespoznávala. Rozprávam sa o takýchto veciach s človekom, ktorého nepoznám ešte ani päť minút. „Jasné, že si pekná. Ver mi, každý človek je svojím spôsobom pekný. U niekoho to vidno iba navonok, niekto má krásnu aj dušu. Aj to je krása, nemyslíš? A u teba to platí v obidvoch prípadoch.“ „Ty sa vo mne nejako dobre vyznáš. Ako to môžeš tak dobre vedieť?“ „Viem to, pretože by si tu inak nebola. Sedela by si v nejakom slaboosvetlenom bare a nalievala sa nápojmi pre dospelých. No ty si teraz tu. Určite nad sebou premýšľaš a snažíš sa spomenúť si na to, kde si urobila chybu.“ Ten človek ma úplne prekvapoval. Akoby mu stačilo pozrieť sa na mňa a hneď vedel, čo mi je. Teda vlastne, že mi niečo je. Rozhodla som sa nevšímať si to. Možno študuje psychológiu. „Včera som sa pohádala so svojou najlepšou kamoškou. Na smrť. Na smrť nášho priateľstva. Povedala mi, čo sa o mne šíri po škole a medzi chalanmi. A najhoršie na tom je to, že ona si to myslí tiež. To ma dorazilo.“ „Vieš, čo z toho vyplýva? Nebola to pre teba tá správna kamarátka. Čaká na teba niečo lepšie.“ „Nebola to správna kamarátka? Veď sme sa poznali od detstva. Naši sa poznajú už celú večnosť. Cez leto spolu chodíme k moru a v zime na lyžovačku.“ „To, že sa vaši dobre poznajú, nie je dôležité pre vaše priateľstvo. Podstatné je, či si vy dobre rozumiete a či sa dokážete podržať. A hlavne, či sa máte naozaj rady a nekamarátite sa len preto, lebo je to vaša ,psia povinnosť‘ voči rodičom. Takéto kamarátstva nikdy dlho nevydržia a u vás je to ešte zázrak, že ste to potiahli až doteraz.“ „Tak čo mám teraz robiť? Keby sme mali v škole nejakého psa, ani ten by po mne nebrechol. Nemám sa s kým porozprávať, všetci si myslia, že som najväčší idiot.“ „Nie si idiot a určite máš správne názory. Som si istý, že nie si jediná. Nie sú všetci takí, ako si myslíš. Len sa okolo seba dobre poobzeraj. Sú aj takí ako ty. Určite spoznáš veľa iných normálnych ľudí. Skús nájsť niekoho takého a ten ti ukáže ostatných. Hoci sa hovorí že nie, na zemi ešte predsa len žijú dobrí ľudia.“ Možno som práve takého našla..., pomyslela som si. *** Od toho večera sa v mojom živote veľa zmenilo. Začala som sa na svet pozerať trochu inak. Nie, nezmenila som svoje názory, ba naopak, upevnila som sa v nich. Od toho večera som sa stretla s Marekom už párkrát. Od toho večera som mala prvýkrát pocit, že si niečie priateľstvo nemusím zasluhovať peniazmi,

19


skutkami ani slovami. Od toho večera už viem, čo je priateľstvo. Nebáť sa povedať si pravdu do očí, keď je to potrebné, ale nevynechávať ani povzbudivé slová „ty na to máš“. A takéto priateľstvo som začala s Marekom rozvíjať. *** „Ahoj, chystáš sa na výlet?“ Stála som s dobrou náladou pri dverách do Marekovho bytu a dívala som sa na tú hŕbu vecí, ktoré sa kopili za ním. Bola nedeľa a ja som sa rozhodla, že zmysluplne využijem svoj voľný čas a pôjdem sa s ním porozprávať. „Poď ďalej. Alebo vieš čo, počkaj ma, hodím niečo na seba a pôjdeme sa prejsť.“ Vyšli sme na vzduch. Kráčali sme vedľa seba mlčky, nikto nič nepovedal, no mne to neprekážalo. Tešila som sa z krásneho dňa, ale zdalo sa mi, že Marek o niečom premýšľa. „Ešte stále si mi nepovedal, na aký výlet to ideš,“ začala som. Marek sklonil hlavu, potom ju zdvihol, pozrel sa na mňa a pomaly povedal: „Nejdem na výlet. Odchádzam. Moja firma ma preložila. Do konca budúceho týždňa sa musím odsťahovať. V tej prvej chváli som to brala ako fakt. No potom som si uvedomila vážnosť jeho slov. Na jeho odchod som zatiaľ vôbec nepomyslela. Veď ešte len prišiel a už musí odísť? „Myslíš to vážne?“ zašepkala som. „Prečo by som ti klamal?“ No ale veď to hádam nie je tak ďaleko. Budeme si aspoň písať a niekedy sa môžeme aj stretnúť, utešovala som sa. No Marek sa stále tváril smutne. „Ale ja odchádzam do Nemecka. V podstate,“ rozhodil rukami, „ešte ani neviem kam.“ „Marek, ty ma nesmieš teraz opustiť. Vieš koľko je ešte vecí, ktoré nechápem a na ktoré sa ťa chcem ešte opýtať? Kto mi poradí tak ako ty? Zase to bude všetko rovnaké ako predtým. Môj život sa vráti do starých koľají.“ „Neboj sa, Marta, ty to zvládneš. Môj čas sa naplnil. To najdôležitejšie, čo som ti mal povedať, už vieš. Teraz sa musíš postaviť na vlastné nohy. Ja budem na teba myslieť, ale akokoľvek by som tu chcel byť s tebou, nemôžeš sa spoliehať na to, že sa ešte niekedy stretneme. Pamätáš sa, povedal som ti, že dobrí ľudia ešte existujú. Po mne prídu ďalší a ty si na mňa po čase už ani nespomenieš. Neboj sa, budeš mať veľa priateľov, nájdeš si skvelú prácu a budeš sa tešiť zo života.“ „Nie, ja na teba nezabudnem, nikdy.“ Objala som ho silne a zároveň som do toho dala všetok cit, všetko, čo som v tej chvíli cítila. Cítila som, ako mu bije srdce. Chcela som si naposledy vychutnať tú chvíľu. Nie je nič krajšie, ako objatie od človeka, ktorého ľúbiš. „Marta, keby láska nebolela, nebola by pravá... Zbohom... Raz sa stretneme...“ „Ale veď si povedal...,“ nechápala som. On len ukázal prstom na nebo. Pozrela som sa ta a videla som, ako nám ponad hlavy letí kŕdeľ bocianov. Rodí sa nový život, pomyslela som si. No ja som pochopila, čo mal na mysli. Pozrela som sa na Mareka a prikývla som. Dívala som sa za ním, ako mizne v diaľke. Preč z môjho života. Ale nie z môjho srdca... (Koniec)

20


Žartovník Najnovšia teória: Človek je zo žaby...

...a opica z človeka.

Pani učiteľka v škole skúša a Móricko sa stále hlási. Pani učiteľka však opakuje: „Trpezlivosť ruže prináša...“ Móricko to už nevydrží a povie: „Ale púčik už mám v gatiach...“ Pápež sa vozil po Ríme v papamobile, všetkým ľuďom mával a usmieval sa na nich. Zrazu vidí, ako za ním beží blondínka. Káže zastaviť, otvorí okienko a pýta sa: „Čože si želáš, dcéra moja?“ Ona s blaženým úsmevom v tvári odpovie: „Jednu vanilkovú...“ Za siedmimi horami, za siedmimi kopcami, za siedmimi dolinami, za siedmimi riekami stál domček. V domčeku bol stôl, pri ňom stolička, na stoličke sedela babka a nariekala: „Prečo len bývam tak ďaleko...“ Inzerát: Vymením obytný dom za plechovú búdu. Značka: Už je mi to jedno. Prišiel ku nám ALF.

21


AKÉ SÚ MARIÁNSKE ZVESTI? Na záver roka sa patrí zhodnotiť našu prácu, preto by sme chceli zistiť, či naše snaženie prinieslo ovocie a či sa vám obnovené Mariánske zvesti páčia. Rozhodli sme sa zaradiť do tohto čísla anketu, v ktorej môžete vyjadriť svoj názor. Pokiaľ to bude možné, chceli by sme vaše nápady a pripomienky realizovať a tým časopis stále vylepšovať. Preto vás prosíme o odpovede na anketové otázky. Samozrejme, nechceme to zadarmo. Všetci, čo sa do tejto ankety zapoja, budú zaradení do žrebovania a 10 výhercov získa pekné ceny. Vyplnené anketové lístky posielajte najneskôr do 31. decembra 2003. AJ TOUTO ANKETOU MÔŽEŠ ZLEPŠIŤ SÚČASNÉ MARIÁNSKE ZVESTI! 1. Oznámkuj tak ako v škole tieto rubriky: Liturgický kalendár Spoločenstvo ZMM sa predstavuje Prečítaj si Žartovník Z histórie

...... ...... ...... ...... ......

Spiritualita Na koberček Čo bolo? WWWeci Povedali

...... ...... ...... ...... ......

Stretko Nedeľná chvíľka poézie Príbeh Pantha rei

...... ...... ...... ......

2. S kým by si si rád prečítal rozhovor v rubrike Na koberček? ............................................................................................................................................................... 3. Ktorý článok na teba v uplynulom období najviac zapôsobil? ................................................................................................................................................................ 4. Čo ti v Mariánskych zvestiach chýba, čoho by malo byť viac, čoho menej? ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ ................................................................................................................................................................ 5. Používaš časopis na stretkách? ................................................................................................................................................................ 6. Celková úroveň časopisu je: a) dobrá, b) priemerná, c) nízka.

Meno a priezvisko:..................................................................... Ulica a číslo domu:..................................................................... Mesto:......................................................................................... Vek:.......................... 22


Sú svoji... Drahí naši priatelia, bračekovia a sestričky! Chceli by sme sa s vami podeliť o jednu radostnú správu. A to, že dňa 6. septembra sme prijali sviatosť manželstva. A ako k tomu došlo? Skoro až rozprávkovo... Bolo to za horami a dolami a ešte aj na hrade. Ale pekne po poriadku. Pred dvoma rokmi, koncom júna, sme boli na duchovných cvičeniach v Bijacovciach. Tam sme sa stretli prvýkrát. Ducháče ako každé iné – veď to poznáte –, ale tieto boli predsa len trochu iné. Keď sme sa lúčili, menili sme si adresy. Ale kto by to bol tušil, s akými následkami. Peter už mal svoje plány! Pár telefonátov, pár stretnutí v Prešove, jedna púť v Levoči a... opäť duchovné cvičenia. Peťo: Tento raz ako animátori. A mesto – Zborov. Tam som dostal odvahu dostať von to, čo som skrýval v srdci. A Tonka moje city opätovala. ( Až také rýchle to však nebolo?!) Začal čas, ktorému my mladí hovoríme čas chodenia, randenia. Alebo ináč povedané, čas poznávania, kedy sme sa bližšie spoznávali navzájom,

naše sny, túžby, želania. Tonka: Čas, keď sa zvažuje, skúma, čas, keď si uvedomujeme dobré aj zlé stránky toho druhého. Pri spomienkach sa mi vynára prednáška otca Paľa Hudáka z čias strednej školy. Trikrát denne odriekanie Zdravas za budúceho manžela na jeho popud sa mi stalo samozrejmosťou. Vtedy ešte moje dievčenské srdiečko ani netušilo... Až raz prišli spomínané ducháče a všetko sa začalo. Pomaly z púčika, krok za krokom. Občas prišla kríza, občas malé sklamanie, potom zase slniečko, radosť. Spoznali sme sa netradične. Žiadna diska, bar. Dúfam, že nebeská Mamička si nás povedie stále tak, ako si nás chytila a drží od začiatku. Možno sa bude zdať zvláštne, ale zvykli sme si počas každého rande „odskočiť“ do kostola na svätú omšu, aby nás Pán viedol cez ťažké chvíle. Veď aj v kostole ma Peter prvýkrát chytil za ruku. Je to nádherná spomienka. Cítiť teplo jeho dlane a byť v chráme Pána. Snažili sme sa aj spolu modliť a, samozrejme pomáhať v ZMM. Žiť ako každý iný mladý zaľúbený pár, a predsa žiť v dnešnom modernom svete čisto s námahou, ale dá sa to! Veď, čo nič nestojí, za nič nestojí! Postupne sme si uvedomili, že sme si bližší, v našom srdiečku sa čosi zapálilo. Denne sa modlím za nás, za našu rodinu, za ľudí, ktorých stretávame, aby sme svoj život žili statočne a s vierou. Peťo: Toto je v krátkosti príbeh, ako sa to všetko začalo. Ale skutočne iba v krátkosti. Bolo by toho viac, aj nejaká tá perlička, ale dostal som limit. (Však, sestra Miriam?) Tonka: Určite prídu chvíle skúšok, ale verím, že Pán, naša nebeská Mamička a naša vzájomná láska nás podržia. V každom úprimnom vzťahu sa zvažuje. Váhala som, či Peter je ten pravý, či cesta manželstva je to, čo mi chystá Boh. A tak som sa modlila a čakala. Čas plynul a moje pochybnosti zmizli. Viem si Peťka predstaviť ako otca svojich, vlastne našich detí, a som šťastná. Našim cieľom bolo podeliť sa s vami o našu radosť a poprosiť vás o modlitby pre náš spoločný život v manželstve. Všetkým zaľúbeným držíme palce, a tým, ktorí ešte čakajú na tú svoju lásku, odkazujeme, že určite sa čakať oplatí a aj tento čas sa dá využiť napríklad prosbou v modlitbe za budúceho partnera. Pán a pani Dobránski, čiže Peťo a Tonka

23


I E R A ANTH

P

MARIÁNSKE ZVESTI Vydavateľ: Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra Šéfredaktor: Peter Lazový Zástupca šéfredaktora: Daniel Koyš Kontaktná adresa: Peter Lazový, Štúrova 9/10, 018 61 Beluša E-mail: lazovy@zoznam.sk, dkoys@zoznam.sk Telefón: 0904 999 540 Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu textov, zaslaných na uverejnenie. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Uzávierka čísla 1 bude 10. decembra 2003.

http://www.zmm.sk/docs/luce/2003/mz_6_2003  

http://www.zmm.sk/docs/luce/2003/mz_6_2003.pdf

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you