Page 1

Jasličková – Pruské - 2009

- 1 -1116

Rozprávač: V jednom malo mestečku, kde bolo sídlisko s vysokými panelákmi, žilo veľa rodín. Práve sa pripravovali na vianočné sviatky. Medzi nimi boli aj také, ktoré čakali na Ježiška. No boli tam aj rodiny, ktoré si vymenili Vianoce iba za oslavu. Možno medzi takéto rodiny patria aj tie, o ktorých bude tento náš príbeh.

Začnime malým Martinom, ktorý má 11 rokov. Jeho rodičia sú hudobníci, a pretože chodia po významných koncertoch, nemajú na neho čas.

Mama Otec Mama

(sedí za stolom, maľuje sa, vyčieša sa, ...) (upravuje sa, sako si napravuje, uhladzuje sa, preleští si topánky ...) Kde je ten náš Martin? Mal by už cvičiť na husliach! (obzerá sa dookola, či ho neuvidí)

Otec Mama Martin Mama

Veď vyjde z cviku!

Martin Mama Martin Mama a otec: Mama

(zakričí trocha nahnevane) Martin, kde si toľko? (príde k nim a hovorí unudene) „No čo je?!

Poď už cvičiť na tie husle, lebo nikdy nebudeš dobrým huslistom! (podá mu husle) (hrozne unudene) Záasée cvičiť. Ale mami, ... mne sa nechce.

Chce nechce, cvičiť musíš. No tak, ... poďme. Chcem ťa počuť. (vzdychne si a začne hrať) (dívajú sa spokojne na Martina ako hrá) (pozrie zhrozene na hodinky na ruke) To je už toľko hodín?! (a smerom na otca)

Poďme rýchlo, lebo nestihneme ten koncert. Otec a mama: Martin

(odídu zo scény) (hrá ďalej na husle, tvári sa veľmi znudene, že ho k tomu donútili)

Janka má tiež 11 rokov a chodí do 5. triedy. Jej rodičia sú stále zamestnaní – otec chodí na služobné cesty a mama vedie celú domácnosť sama. A ako to vyzerá v ich rodine deň pred Vianocami? Poďme s pozrieť.

Janka a otec: (zdobia spolu stromček) Mama: (pečie koláče) Janka (spadne jej na zem jedna vianočná guľa) Otec (nahnevane) Janka, si taká nešikovná. Choď radšej preč, lebo pobiješ všetky gule a nebudeme mať čo dať na stromček. Janka (prosebne) Ale tati, veď ja si dám už pozor! Otec (rozkazom) Choď preč! -1-


Janka Mama Janka Mama Janka Mama Janka

- 2 -2216 (odíde smutne za mamou, aby sa jej vyžalovala) Mami, tatino ma poslal preč. Vraj som nešikovná. A čo si spravila? Rozbila som jednu guľu. (vyčítavo) A prečo si nedávala pozor? Ja som dávala pozor, ale sa mi vyšmykla. ... Môžem ti pomôcť? Koláče mi pôjdu lepšie ako zdobenie stromčeka. Janka, nechaj tak, ja si to urobím sama. Choď si radšej upratať izbu. (zosmutnie, odíde do izby, pribehne psík, hladká ho a žaluje sa mu) Nikto má nemá rád. Nechcú, aby som im pomohla. ... A ja by som tak rada. ... Myslia si, že som nešikovná, že nič neviem. Ale veď mi padla iba jedna jediná guľa. (rozplače sa)

Lucka a Ferko sú súrodenci, bývajú v Pruskom. Otec je maliar a po práci najradšej sleduje televíziu. Mamina zasa najradšej pletie pulóvre. A aké to je u nich deň pred Štedrým dňom?

Mama a otec: Lucia a Ferko: Lucia Mama Ferko Otec Lucia Ferko Lucia a Ferko:

(sedia pri televízore, dívajú sa na nejaký napínavý film, jedia koláče) (prídu za rodičmi s nádejou, že sa pôjdu spolu von sánkovať) (prosebne)Mami, poď s nami von. Ideme sa sánkovať.

Nechaj ma, zlatko. Celý deň som varila, piekla a upratovala a teraz si chcem oddýchnuť. (potiahne ho za rukáv) Oco, poď s nami aspoň ty. (nahnevane, že ho vyrušili) Daj pokoj, nevidíš, že sa dívame na telku? Choďte von sami. (rezignovane) Ferko, poďme, veď vidíš, že ich von nedostaneme. Tak poďme. (odchádzajú sami, sú veľmi smutní)

No ešte nikto z týchto detí netušil, že dnes je ten deň, v ktorý sa dozvedia viac o Pánu Ježišovi, ktorý sa narodí.

Pre tieto deti rodičia vôbec nemali čas, a preto smutné hľadali východisko u svojich priateľov a priateliek. Našťastie boli dohodnuté, že sa stretnú u Janky a budú sa spolu poobede hrať. Malá Janka už netrpezlivo čakala, kedy začuje zvonček. Čakanie prerušil smiech pred dverami a vytešená bežala otvoriť kamarátom.

-2-


- 3 -3316

1. scénka – Ako sa to všetko začalo Janka Ferko Janka Martin Lucia Ferko Martin Janka Lucia Ostatní:

Ahojte, konečne ste tu. Veď sme tu skôr ako sme sa dohodli. Ja viem, ale už som sa vás nemohla dočkať. Čo budeme robiť? Poďme hrať Človeče. (hrajú) Vianoce sú veľmi dobrá vec, lebo dostaneš darčeky a v telke idú stále nejaké rozprávky. No najlepšie na tom je to, že nemusíme ísť do školy. To máš pravdu. To určite vymyslel nejaký múdry človek – asi sa mu tiež nechcelo chodiť stále do školy. Ja sa zbláznim! Fero zase vyhráva. Poďme radšej von. Tak dobre, poďme.

(deti sa poobliekajú)

Rozprávač: Deti vyšli von a z čerstvo napadaného snehu začali stavať snehuliaka. Okolo nich stále pobehovalo Jankine malé šteniatko. Popri hre si ani nevšimli, že šteniatko odbehlo k jednému z okolitých domov. Pribehlo k starčekovi, ktorý práve odmetal sneh z chodníka pred domom. Starček si k nemu kľakol, hladkal ho a prihováral sa mu.

Janka

Kde je môj psík? Nevšimli ste si, kam odbehol? (Ostatní krčia plecami a obzerajú sa okolo seba. A vtedy ho zbadá Lucia)

Lucia: Ferko

Aha, tam je! Pri tom dedkovi! (stiahne si čapicu dolu cez tvár) Ja asi zjem svoju čapicu! Veď ten pes sa nikdy

nebavil s cudzími ľuďmi. Len po nich brechal. A teraz je na rukách toho uja krotký ako ovečka.

Rozprávač: Starček s úsmevom hladkal psíka. Zrazu sa na jeho tvári objavil smútok. Pri pohľade na deti si spomenul na to, že aj on kedysi dávno vychovával svoje deti. Snažil sa im dať všetko. Raz však z detí vyrástli dospelí ľudia. Vyštudovali, našli si zamestnanie, založili si rodiny. Postavili si domy, iní kúpili byt, no ani v jednom sa nenašla jedna malá izbička, kde by si mohol v pokoji dožiť svoje posledné roky života. Zrazu starčeka zo spomienok vytrhla otázka, ktorú položili deti.

Martin 1. Starček Lucia

A prečo tu stojíte tak sám a opustený? Ja nie som opustený a sám, je nás tu veľa. Máme tu veľa priateľov, ktorí bývajú so mnou. Väčšinu z nich stretol taký osud ako mňa. A ako ste sa tu vlastne dostali? -3-


1. Starček Janka Ferko 1. Starček Deti:

- 4 -4416 Viete deti, to by bolo veľa rozprávania... Moje vlastné deti na mňa zabudli, a preto musím bývať tu. Ja by som nikdy neurobila to, čo vám urobili vaše deti. Nebolo to od nich pekné. Máš pravdu, nebolo to od nich pekné, ale už na tom nič nezmením. Viete čo, deti? Nechceli by ste sa pozrieť, ako tu žijeme? Áno, poďme.

Rozprávač: Deti spoločne so starčekom odišli do Domova dôchodcov. Došli k jedným z dverí a otvorili ich. S údivom pozerali na to, čo sa odohrávalo pred ich očami.

2. scénka – Domov dôchodcov 2. Starček Starenka 1. Starček 3. Starček Ferko Janka Martin Lucia Starenka 3. Starček Deti : 1. Starček Deti: Martin Starenka Janka 2. Starček

Aká vzácna návšteva. Naozaj, toľko detí pokope tieto múry ešte nevideli. Nebudete veriť, ale priviedol ich tento malý psík. Určite im ušiel. Presne tak, ale našli sme ho. Pri tomto starčekovi. A to ste tu všetko takýto starí ľudia? Prečo tu nie sú oteckovia a mamičky? Veď nám to tento dedko všetko vysvetlil. Takže už asi viete, prečo sme tu. Ale i tak by sme sa s vami radi porozprávali. Veď takúto návštevu nemáme každý deň. Veď nestojte toľko, sadnite si medzi nás. Ďakujeme. Detičky, a viete, aký dôležitý je zajtra deň? Vieme. Dostaneme darčeky a ešte bude dobrá večera. A viete, prečo sú vlastne Vianoce Vianocami? Vlastne... ani nie. Tak sa pekne pozerajte a všetko sa dozviete.

Rozprávač: Kedysi dávno žila v meste Nazaret žena, ktorá sa volala Mária. Bola usilovná ako včielka. Od malička rada pomáhala a slúžil tým, ktorí potrebovali pomoc. Niekto najskôr pracuje, potom spieva a napokon sa modlí. Ale pre ňu bola každá práca spevom aj modlitbou zároveň. Práve teraz sa pozrieme, ako to bolo, keď k nej prišiel posol z neba.

-4-


- 5 -5516

3. scénka - Zvestovanie Anjel

Mária Anjel Mária Anjel Mária

Zdravas´ Mária, milosti plná. Pán Boh s tebou. Neboj sa Mária, volám sa Gabriel. Posiela ma Pán Boh, lebo si ťa obľúbil a vyvolil, aby si porodila Syna. Tvoj syn sa bude volať Ježiš, bude veľký, a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán mu dá trón, kde bude kraľovať naveky a jeho Kráľovstvu nebude konca. Neviem, kto si, ale verím, že ťa posiela Najvyšší. Ale povedz ako, ako... Duch svätý zostúpi na Teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj to sväté, čo sa z teba narodí, bude sa volať Synom Božím. Aj tvoja príbuzná Alžbeta bude mať syna. A deti dodnes mať nemohla. To je znamenie, že Pán Boh je všemohúci. Povedz, ako sa to stane? Mária, ver Pánu Bohu. Všetko, čo sa stane, je vôľa Božia. Hľa, služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa tvojho slova.

Rozprávač: Mária sa po anjelovej návšteve vydala za tesárovho syna – Jozefa. Po svadbe spolu šťastne žili a tešili sa na narodenie Ježiša. Vôbec netušili, že zatiaľ v Ríme cisár Augustus nad čímsi uvažuje.

4. scénka – Cisár Augustus Cisár sa prechádza, premýšľa, ráta na prstoch, počítadle, pribehne pisár so zvitkom papiera, ukáže mu ho... Radcovia sú bokom, o niečom sa dohadujú.

Cisár 1. Radca 2. Radca 3. Radca Cisár 1. Radca 2. Radca 3. Radca

Radcovia moji... Radcovia moji! (skríknuť) Dal som si vás zavolať, lebo našu ríšu ťaží veľký problém. Je nás veľa! Áno, je nás veľa. Povedal by som – veľmi veľa. Dokonca je nás ešte viac! Ale kto by mi vedel povedať, koľko je nás presne? Nuž... Tak... Pravdepodobne...

(radcovia sa nechápavo pozerajú jeden na druhého)

Cisár

Neviete! Že?! Tak načo vás tu mám?! Ak si chcete udržať vaše miesta, tak poraďte, ako zistiť, koľko obyvateľov má naša ríša! Počúvam! 1. Radca Ja by som radil – prečítajme si to vo vreckovom atlase sveta. (pisár píše – Vreckový atlas sveta) Tam to bude určite napísané. Cisár Och, ty mudrc. Taký múdry som aj ja. Lenže vreckový atlas sveta vyjde až o 2000 rokov. Pisár ... preškrtni tú múdrosť. 2. Radca Ja mám iný nápad. Zistime si to na internete. Cisár Ech, ty si ešte väčší mudrc. Aké storočie máme teraz? 2. Radca: Prvé? -5-


- 6 -6616 Cisár A kedy bude existovať internet? 2. Radca: V 20. storočí? Cisár No vidíš, to nám teraz nepomôže. Pisár ... Pisár Ja viem ... preškrtnúť. 3. Radca Už to mám. Použijeme množinovú matematiku. 1.a2.radca: Čoho, koho, kde? 3. Radca Množinovú matematiku. (zvýrazniť) Cisár: A to ako? 3. Radca Takto. Množinu všetkých obyvateľov rozdelíme na podmnožiny provincií. A každú podmnožinu rozdelíme na ďalšiu podmnožinu miest. Cisár Takže ... 3. Radca Takže prikáž, aby sa ľudia v každom meste tvojej ríše spočítali sami. 1.a2. radca: Sami. 3. radca Výsledok nech pošlú do hlavného mesta svojej provincie a tam nech spolu spočítajú výsledky z miest. Z hlavných miest nech výsledky pošlú sem, do Ríma. (cisár prikyvuje na znak porozumenia) Zrátať tých pár čísel už dokážeme predsa i na papieri – ááá... vlastne na papyruse! Cisár Vynikajúce! Tak to urobíme.

5. scénka – Hľadanie nocľahu Rozprávač: A veru tak aj urobili. A tak musel Jozef a Mária s ešte nenarodeným dieťatkom putovať z Nazareta do Betlehema, lebo tam bývali Jozefovi predkovia. Putovali dlhé dni len na oslíkovi, ktorý niesol vyčerpanú Máriu. Do Betlehema prišli neskoro večer a hneď si začali hľadať nocľah. No nebolo to také jednoduché, lebo všetky hostince už boli plné. Nikde ich nechceli pritúliť. Jozef:

(zaklope na dvere) Dobrý večer, dobrá žena. Putujeme už celý deň a nikde sme

nenašli nocľah. Prosím ťa, nie za seba, ale za svoju ženu. Čaká dieťa, prichýľ ju, prosím. Sára Nože poďte dnu, ale potichu, môj svokor už spí. (dáva na stôl misky) Iste ste po dlhej ceste vyhladli, mám ešte trochu polievky, zahreje vás. Jozef: Ďakujeme, nemusíš si s nami robiť starosti. Sára Ach, čo len to! Mária Bývaš tu len s otcom? Sára Nie, môj muž je na horách, pri ovciach. A čo robíš ty? (na Jozefa) Jozef: Ja som tesár. (svokor sa zobudí, je mrzutý) Svokor Sára, čo toľko hundreš! A vy ste kto? Jozef: Dobrý večer! Som Jozef, tesár z Nazareta, a toto je Mária, moja žena. Nechceli sme vás obťažovať, sme na ceste do mesta, ale všetky hostince sú už plné a tak chcem poprosiť o nocľah. Sára Veľmi radi vás prichýlime (na otca), však otec? Svokor : Radi, ak majú čim zaplatiť. -6-


- 7 -7716 Jozef: Svokor Sára Svokor Jozef: Svokor Sára Mária Svokor Jozef: Sára

Hm... Peniaze, žiaľ, nemám, ale rád vám zaplatím svojou prácou. Z tvojej práce nezbohatnem. Ale otec, veď predsa máme miesta dosť a tá žena čaká bábätko. Čaká, nečaká, žobrákov tu nepotrebujem. Majte srdce, ja sa vyspím aj vonku, ale moja žena môže každú chvíľu porodiť... Vravím von! (ukáže rukou) (chytí ho za ruku) Otec! Nechaj ho. Moje Dieťa si nájde miesto na tejto zemi, nechce nikomu zavadzať. To určite, žobrákov, tulákov. Čo to tu je nejaký útulok? Každý má, čo si zaslúži. Ďakujeme a dovidenia. Počkajte! Tam v poli je malá maštaľka. Viem, nie je to ktovie čo, ale aspoň tam nefúka. Jozef a Mária: Ďakujeme.

Rozprávač: A tak šli Jozef a Mária do maštaľky. Nebol to síce nijaký hotel, ale im to stačilo. Hlavne že tam nebola zima a mali aspoň nejakú strechu nad hlavou. Krátko po polnoci priviedla Mária na svet dieťatko. Zavinula ho do plienok a keďže nemala nijakú kolísku, uložila ho do jasličiek. Z boku na Ježiška dýchali somárik, vôl a kravička, takže mu vôbec nebolo zima. Neďaleko od maštaľky spali práve pastieri aj so svojimi ovečkami. Alebo žeby nespali? Poďme sa na nich pozrieť.

6. scénka - Pastieri Rozprávač: Noc čo noc strážia betlehemskí pastieri svoje stáda, nuž bdejú pri nich aj vo Svätú noc. Sedia okolo vatry, obdivujú krásne hviezdy, čudujú sa, aká tichá a velebná je táto noc a rozprávajú sa:

1. Pastier Ďuro

Takáto noc bude, keď sa narodí prisľúbený Mesiáš! Hej, len keby už čím skôr prišiel na svet a prijal nás za sluhov! Akiste bude bohatým kráľom, nuž ani nám pri ňom nebude zle.

Rozprávač: Najbližšie pri vatre sedí slepý pastierik. Má anjelskú tvár, aj dušu čistú, nevinnú, len jedna bolesť ho sužuje, že je od narodenia slepý ... Nevie, akej farby je slniečko, akej obloha nebeská. Nikdy nevidel tvár svojej mamičky a otecka, všetko okolo neho je v hlbokej, prehlbokej tme. Počúva pastierov a myslí si:

-7-


- 8 -8816 Slep. pastier Pastieri chcú od Mesiáša bohatstvo, ale ja som aj s chudobou spokojný. Najbohatší je ten, kto miluje Boha a kto mu verne slúži. Ja by som len o to prosil Mesiáša, aby mi uzdravil oči... 1. Pastier /oblizuje ho pes/ Nechaj ma, ty potvora. Včera si mi zožral ovcu, a dnes si ma udobruješ. Tam choď za Ďurom, ten ti ukáže, čo je to prítulnosť. Ďuro Nechajte ma na pokoji. (obráti sa na druhý bok)

(zrazu sa ukáže nebeská žiara a prvý ju vidí slepý pastierik; vyľakaný vyskočí na nohy a budí pastierov)

Slep. pastier Vstávajte, chlapi, vstávajte! 2. Pastier: Čože sa robí? Vlk ide?! Slep. pastier Kdesi horí, pozrite! Anjel Nebojte sa! Prišiel som vám zvestovať veľkú správu. Dnes sa v Betleheme narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťa zavinuté do plienok a uložené v jasliach...

Rozprávač: Nebeská radosť naplnila srdcia pastierov. Nik nechce ostať pri ovečkách, všetci sa ponáhľajú k maštaľke. Ba ani ovce a pes nezostávajú v košiari, aj oni idú pozdraviť Ježiška. No neboli jediný, ktorí sa dozvedeli o narodení Mesiáša. Boli tu ešte traja králi, ktorí putovali z ďalekých krajov, len aby uvideli Ježiška a doniesli mu svoje dary.

7. scénka – Traja králi a lupiči 1. časť: Melichar To púštne slnko ale oslňuje! Baltazár To nie je možné! Voda, studená voda! Už ju skoro cítim! Gašpar Máš pravdu! Zvládneme tak aj posledný kus cesty! Melichar Mali by sme si na chvíľu odpočinúť a vyspať sa. Hviezda nám bude svietiť aj vo dne. Cestu k novému kráľovi určite nájdeme. Baltazár Pán nás bude chrániť. Tak je to aj v Písme (vytiahne z vrecka vreckové sv. Písmo a číta) Halí nás pod svoju ochranu ako pod ochranný plášť. Gašpar Poďme už spať. 2. časť: Lupič : To sú ale kecy! Ja asi prasknem od smiechu! Vraj Pán nás halí pod ochranný plášť! Cha, cha!!! Lupič 2 : Ja by som sa najradšej držal toho plášťa. (ukazuje smerom ku kráľovi) Pozri, aký je pošitý zlatom! Lupič 3 Pán nás bude chrániť! Cha, cha. To ma podržte! Ale od púštnych zlodejov vás nezachráni! -8-


Náčelník: Gašpar : Baltazár Náčelník: Gašpar : Melichar Náčelník Lupič 1 Lupič 2 Lupič 3 Baltazár Náčelník

- 9 -9916 Nekričte tak! Nepotrebujeme ich zobudiť! Mohli by nás neskôr spoznať a to by bol náš koniec! (zľakne sa a siahne po meči) Kto ste a čo chcete s nami urobiť? (zľakne sa zrovna tak isto) Boli by sme zbabelci, keby sme sa nebránili! Žiadny kráľ tejto zeme nikdy nebol zbabelcom! Schovajte si svoje meče, sme v presile. Máme veľa mužov tam hore v horách. Tu v púšti vám nikto nepomôže. Ani váš Pán nie! Tak čo, kam vlastne mierite? A čo majú znamenať tie nezmysly o hviezde a novom kráľovi? Hľadáme novonarodeného židovského kráľa. Prišli sme karavánami z Midjánu, Efy a Sáby, aby sme sa mu poklonili. Púšť nám všetko vzala. Máme už len naše šperky a koruny. Jeho nepriatelia však pocítia jeho hnev. Dá každému, čo si podľa skutkov zaslúži. To sa mi nepáči. Chcel som vás zabiť, ale teraz mám akýsi strach. Zložte sem vaše meče a šperky. Dostanete sa k vášmu kráľovi, ale bez zlata. Odložte tie koruny! Aj toto. (ukazuje na žezlá) A prstene tiež! Poďme, hviezda nás povedie. Pôjdeme im v pätách. Kto je taký bohatý, tiahne určite k veľmi mocnému kráľovi. Určite v zámku získame ešte väčšiu korisť!

Rozprávač: A tak sa traja králi vybrali ďalej po ceste, ktorú im ukazovala hviezda. Síce bez zbraní a šperkov, hoci ich trochu mrzelo, že k Ježiškovi pôjdu s prázdnymi rukami, no boli radi, že si aspoň životy zachránili. Uberali sa stále ďalej, bližšie a bližšie k miestu, kde sa mal narodiť nový kráľ. Cestou došli k Herodesovmu palácu. A teraz sa už pozrime, ako to tam vyzeralo.

8. scénka - Herodes Posol

Kráľ

Posol Kráľ

(zadychčaný) Pán Kráľ, prichádzam k vám so správou od pohraničných strážcov.

Blíži sa k nášmu mestu kolóna troch starých mágov aj so sprievodom, pochádzajú až z Perzie. Vyzerajú síce trochu otrhane, možno ich po ceste stretlo nejaké nešťastie, no z ich chôdze vidieť, že sú veľmi bohatý. Čo to tu rozprávaš, Ergeus. Do nášho kráľovstva sa za posledných desať rokov nik neodvážil, a ty ma chceš presvedčiť, že teraz, po toľkých rokoch, prídu dáky mudrci? A ešte k tomu z nepriateľského územia. Čo mi na to povie Rímsky cisár Augustus, že prijímam také návštevy?! Pane, táto správa je pravdivá. Svedkom je aj táto čarovná guľa. (zrkadlo...- ukáže, dívajú sa) Vidíte, blížia sa rýchlym krokom. Stačí päť dní a budú tu. Čo si sa s koňom zrazil, Ergeus? Opil si sa sladkým vínom? Takú potupu nemôžem pripustiť. Máme dosť vlastných hlupákov, nepotrebujeme cudzích. Čo by tu len mohli chcieť? Ale ja si zistím, čo sú zač. Ergeus, zavolaj kráľovských radcov, zavolaj kráľovského alchymistu a nezabudni sa zastaviť aj za hvezdárom. Nik nevie, kto sa nám zíde. (odíde) -9-


- 10 -101016 Hvezdár Radca 1 Radca 2 Radca 1 Hvezdár Radca 2 :

(prichádza a z ničoho nič, bum prásk a na zem padá kopec kníh, samé papiere a za nimi hvezdár. Prídu Radcovia a prestúpia ho, ako tam leží) Vidíš, Mudrochvost, keby si si kúpil počítač, mal by si všetko v jednom. (a vytiahne spod kabáta počítač - PC – Notebook – z veľkej krabice od bonboniéry).

Ale nikomu ani muk! Tie tvoje hračičky, raz ťa za to popravia. Či nevieš, že za zaoceánske vynálezy Herodes vešia? Vešia, nevešia, teraz tu nie je. Hehe. (zatiaľ si pozbiera veci, čo sa mu rozsypali a položí ich na stôl, šomrajúc si čosi odíde) (zoberie si jeden papier a schová si ho pod kabát – veľmi škodoradostne) A zase

nepríde na to, kedy príde tá kométa. Hvezdár : Posol

(príde, díva sa ďalekohľadom na hviezdy)

Páni, ja už to mám. Neuveríte mi, ale tí králi sú takí hlúpi... Včera ako som zaspával, zobral som si do postele môjho plyšáka (vyberie ho spod kabáta) a namojveru už viem o čo tu tým mudrcom ide. Prišli, aby sa s nami porozprávali. Radca 1 Fíha, ty výkvet mozgového myslenia. A o čom by sa chceli tak s nami rozprávať? Radca 2 Tak povedz – o čom? Posol Určite o našej krásnej blaženej princeznej. Možno sa im páči. A chcú sa poženiť. Radca 1 Och, ty trdlo, však tá naša kráľovná je samý pupák, a vyzerá ako storočný hroch. V tom je niečo iné. Radca 2 Ale čo...? Hvezdár Neviem, ako vy páni, ale z hviezd som vyčítal, že... Radca 1 Že... Radca 2 Že? Hvezdár... že zajtra bude pršať. Radca 1 No teba sme tu potrebovali... Rozprávač: A tak sa múdri páni radili a radili, a medzitým sa kráľ Herodes stihol vrátiť a prichytiť ich ako vždy, keď odíde, že nič nerobia. A práve teraz prichádzajú králi. Kráľ Melichar):

Herodes

Vitajte, čo Vás ku nám, do nášho kráľovstva, privádza, vznešení hostia? Dozvedel som sa, že cestujete dlho a ďaleko. Odpočiňte si a porozprávajte mi svoj príbeh. Zbadali sme na oblohe jasnú hviezdu a tá nás doviedla až sem. V múdrych knihách sme sa dočítali, že sa má narodiť nový kráľ Židov. Chceli sme mu odovzdať vzácne dary. Ale, žiaľ, po ceste sem nás okradli, tak sa mu ideme aspoň pokloniť. (veľmi prekvapene a nahnevane) Nový kráľ? Kto to kedy počul? Ja som kráľ! (otočí sa k hvezdárovi)

Hvezdár Herodes Baltazár Herodes Gašpar

Pane, ... Mlč, hvezdár! Vzácni páni. Bude mi cťou, ak by ste ma zasvätili do tajomstva starodávnej múdrosti a vysvetlili mi, kde sa má nový kráľ narodiť. V Betleheme, v Judey, pretože tak je napísané. A hviezda má byť znamením? (nedočkavo) Videli sme neobyčajne veľkú hviezdu, žiariacu medzi hviezdami na nebesiach, ktorá tak prežiarila ostatné hviezdy, že sa stali neviditeľnými. - 10 -


Baltazár

- 11 -111116 Preto cestujeme z kráľovstva do kráľovstva, z krajiny do krajiny a hľadáme kraj, v ktorom sa jasná hviezda zastaví a ukáže nám budúce knieža. Choďte páni a vypytujte sa na dieťa. A keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som sa aj ja mohol ísť pokloniť novému kráľovi. Dobre kráľ, len čo sa dozvieme, kde sa narodil, hneď ti to oznámime.

Herodes

(odídu) (medlí si ruky) Cha. Ja im ukážem! Vraj nový kráľ! Kráľom som tu predsa ja!

Herodes

Toho nového kráľa sa zbavím a nikto mi už moje kráľovstvo nezoberie! Rozprávač: Zatiaľ k maštaľke prišiel Pastier Ďuro so svojimi kamarátmi – pastiermi.

9. scénka – Pastieri a Ježiško Ďuro Mária : 1. Pastier Ďuro 1. Pastier 2. Pastier

Dobrý večer. Prišli sme sa pokloniť novému kráľovi, ako nám to povedal anjel. Vitajte, dobrí ľudia. Ježiško, prijmi naše skromné dary a hľaď na naše úprimné srdce, nie na našu chudobu! Priniesol som dieťaťu mlieko a hrudku masla. Ja som mu priniesol ovečku. A ja... som priniesol... (odbehne nabok a prinesie ovečku)

Rozprávač: Vtedy pastier vybehol von a doniesol tiež jednu ovečku. Zobral nožnice a začal ju strihať. Ostrihaným rúnom prikryl Ježiška.

Mária 2. Pastier

Ale ovečke bude zima... To nevadí. Radšej nech je zima ovečke, ako nášmu kráľovi.

Rozprávač: Vtedy sa Panne Márií uľútostilo ovečky. Začala ju hladkať a čuduj sa svete – ovečke hneď narástla nová srsť! Slepý pastierik si len teraz uvedomuje, aký zázrak sa s ním stal. On vidí!!!

Slep. pastier

Ježiško môj dobrý, ďakujem Ti, že si ma uzdravil. Akože sa ti odmením? Hľa, nemám nič, len svoje srdce a dušu, nuž darujem ti ich oboje. Chcem ti verne slúžiť, chcem byť tvojím naveky. (vyberie z tašky píšťalku a začne hrať najkrajšiu pieseň, akú vie)

- 11 -


- 12 -121216 Rozprávač: A hľa, Ježiško radostne tľapká ručičkami a sladko sa usmieva. Potom priviera svoje nebeské očká a pri zvukoch nežnej pesničky tichučko zaspáva... Pastieri vstávajú a vracajú sa k ovečkám. Matka Božia ich odprevádza ku dverám. Naši traja králi zatiaľ putovali ďalej. Stále pritom nasledovali hviezdu a vôbec netušili, že za pätami majú zlodejov, ktorí ich okradli po ceste. Po dlhom putovaní sa hviezda nakoniec zastavila nad jednoduchou maštaľkou. Vošli dnu a uvideli dieťa položené v jasličkách.

10. scénka - Králi a Ježiško Gašpar Mária Melichar Baltazár Lupič 1 Lupič 2 Lupič 3 Náčelník Mária Náčelník

Dieťa, chceli sme ti priniesť bohaté dary. Teraz kľačíme chudobní pri tvojich jasličkách a prosíme ťa: Pomôž nám, aby sme boli šťastní, vďační a spokojní. Vlož do našich sŕdc svoj pokoj! Ďakujeme vám, že ste prišli z takej diaľky. My sme bohato obdarovaný týmto dieťaťom. Boh je u nás – a tak nepotrebujeme žiadne bohatstvá tohto sveta. Je to pre nás veľká česť, že sme mohli uvidieť Božieho Syna. Radostne sa teraz vrátime do našej zeme. Všetkým ľuďom budeme rozprávať, že sme našli Boha v tejto chudobnej maštaľke. (podíde bližšie, ale aj tak sa držia bokom) Mne je tak divno pri srdci. Je to vlastne veľká chyba, že sme tomuto chudobnému dieťati vzali všetko zlato a drahé kamene. Nechcem tie šperky a zlaté reťaze ani vidieť! (podíde bližšie) Mária, pozri sa, čo sme tu... ehm... našli! Ľutujeme, že ste tak chudobní a zvlášť to dieťa... a tak sme si povedali, že by sme mohli... Chceli by sme vám všetko to zlato darovať. Ďakujeme vám, milí cudzinci, ste tak dobrí. Ale pozrite sa! Boh nás týmto Dieťaťom tak štedro obdaroval! Ponechajte si svoje poklady a pokračujte vo svojej ceste. (odchádza a krúti hlavou) To sa mi ešte nikdy v živote nestalo! To nechápem! Nikdy nezabudnem na tých dvoch chudobných ľudí a na dieťa v jasličkách. To dieťa sa na nás usmialo! Mne je tak divno pri srdci. Taký pocit som ešte nezažil... Ale ..., nezískali sme ich čestne. Títo ľudia ich viac potrebujú ako my. Necháme ich tu. (a zložia ich tam a odídu)

Rozprávač: Trom kráľom sa v noci zjavil Pánov anjel a povedal im, aby nešli k Herodesovi, ale aby sa domov vrátili inou cestou.

- 12 -


- 13 -131316

11. scénka – Znova u starkých (záber na starkých a deti – celý ten príbeh rozprávali starkí deťom) Ferko Takže na Vianoce oslavujeme vlastne narodeniny. Starček 1 No vidíte, my sme už raz takí, veď sme tie deti ani nepustili k slovu. Starček 2 Takto prišiel na svet Boží syn, ktorý nám priniesol lásku, nádej a pokoj do sŕdc. Starenka : Vidíte, a to je ten najkrajší darček, ktorý nám mohol niekto darovať. Ferko (pozrie na hodiny) To je už toľko hodín? Lucia Naozaj by sme už mali ísť domov. Starček 3 Veru, už je veľa hodín. Tak dobre nám tu s vami bolo. Martin Ako dobre, že sa nám zatúlal náš psík. Už vieme, kto je Ježiško a čo sú to Vianoce. Janka Ďakujeme vám, starčekovia a starenky. My nikdy nezabudneme na lásku, ktorú nám daroval Ježiško, aj keď naši rodičia, zdá sa, na to zabudli. Deti: Dovidenia. Ešte niekedy prídeme. Starkí: Dovidenia. Už sa na vás tešíme.

12. scénka - Doma Jankin otec Luckina a Ferkova mama Martinova mama Jankin otec Martinova mama Ferkova a Luckina mama Ferko Lucia Jankin otec Janka Martin Ferkova a Luckina mama Jankin otec Martinova mama

To snáď nie je ani pravda. Už sú štyri hodiny, čo odišla a ešte tu nie je. Zdá sa mi, že to chce poriadny výprask, aby sa naučila chodiť domov. Som si istá,, že odišli spolu. Len aby sa im nič nestalo. Len nech sa mi ukáže na oči. Už ani na Vianoce si človek neoddýchne od tých stresov. Zdá sa , že ktosi ide. No jasné, už idú. No veď počkajte, vy dostanete. Ale mama, hneď ti porozprávame, kde sme boli. Určite sa nebudeš hnevať. (prisviedča) Je to tak, mama. Kde ste to vlastne boli? Vo veľkom dome. Mama, keby si videla, koľko tam je dobrých ľudí. No, poďme domov, ale rýchlo. Ty takisto. Poďme domov.

Rozprávač: Deti trochu smutné zo svojich rodičov sa na nich nehnevali. Už pochopili to, prečo príde zajtra na svet maličký Ježiško. Odpustili im ich hnev, tak ako aj on odpúšťa. A ako to ďalej vyzeralo v ich rodinách? Pozrime sa do rodiny malej Janky. - 13 -


- 14 -141416 Janka Otec Janka Mama Janka Mama Janka

Mama Janka Mama Janka Mama Janka Mama Janka Mama Janka Mama Janka Mama Janka Mama Janka Mama Janka Mama Janka Otec Janka Otec Janka

Otec, povedz mi, prečo starý otec už tak dlho nebol u nás? Neotravuj, nevidíš, že v televízore beží hokej? Mami, máš na chvíľu čas? A čo by si chcela? Chcela by som vedieť, prečo starý otec už tak dávno nebol u nás na návšteve. A na čo to chceš vedieť? Vieš, dnes poobede sme sa hrali na ulici a môj psík nám vbehol do takého čudného domu. Tak sme išli za ním a videli sme tam veľa starých ľudí. Mali sa veľmi radi, ale boli akýsi smutní. Preto by som chcela vedieť, keď my máme dedka, či aj on nie je smutný? Vieš, čo? Neskôr ti to porozprávam. Vidíš predsa, že mám veľa roboty. Mami, povedz mi to teraz. Hovorím ti, že mám veľa roboty. Mami, prosím. (prosebne) Tak teda dobre. Vieš, tvoj starý otec je tiež v takom čudnom dome, v takom kde ste boli dnes poobede!? Mami?! Čo zase? A ako sa volá taký dom? Starobinec. A prečo? Lebo tam bývajú starí ľudia, vieš? A náš dedko? Prečo nie je medzi nami tu, ale v starobinci? Hm. Mali by sme s ním len veľa roboty. Tam je mu lepšie. A akej roboty? Napríklad, keby prišiel z vonku v zablatených topánkach, tak by sa určite neprezul a išiel by do svojej izby taký. A vidíš predsa, že máme nové koberce. Vieš, ako to je so starými ľuďmi. A možno to nie je pravda. Čo keby sme ho pozvali na Vianoce k nám? Nevymýšľaj! Mami, určite by bol rád, keby bol medzi nami. No, uvidíme. Ale treba sa opýtať otca. Tatííí!? Čo zase chceš? Zavolajme dedka k nám na Vianoce! A čo by tu robil? Rozprával by mi rozprávky, hral by sa so mnou. A ...(zaváhanie) určite by bol veľmi rád.

Rozprávač: Rodičia asi v noci zmenili názor, lebo na druhý deň hneď za rána autom išli po svojho dedka. Malý Ježiško znova takto po mnohýkrát nám pomáha. V tomto príbehu to bolo cez malé deti. Zamyslime sa, bol to naozaj len príbeh malej Janky a jej priateľov? Takto sa teda skončil náš príbeh. Podobne to skončilo aj v rodine Martina alebo Ferka a Lucky. Deti už netúžia na Vianoce po darčekoch a peniazoch. Spoznali, prečo vlastne Vianoce sú. Že je to oslava, ale nie hocaká. Že je to oslava Ježiškovho narodenia. Ale spoznali aj niečo iné, že práve cez Ježiška sa stávajú čoraz lepšími. My to nemáme také ťažké ako deti v tomto príbehu, lebo Ježiša už máme v srdci, ale isto máme s nimi niečo spoločné. A to si musíme nájsť každý sám. Tak ako aj deti ďakovali Ježiškovi za všetko, čo dostali cez Vianoce, tak aj my chceme poďakovať Ježiškovi za všetko, čo nám dáva. - 14 -


Osoby a obsadenia:

- 15 -151516

/Chlapčenské postavy môžu hrať aj dievčatá, nie je problém/

Rozprávač – Janka /hl. postava/ – Lucia /hl. postava/– Ferko / hl. postava/ – Martin /hl. postava/– Martinov otec – Martinova mama – Jankin otec Psík Anjel – 1. pastier – 2. pastier – Ďuro – 3. pastier – Ovečky-

Cisár Augustus– 1. radca – 2. radca – 3. radca – Pisár Šašo Náčelník -

1. starček – 2. starček – 3. starček – Starenka – Jankina mama Ferkova a Luckina mama Ferkov a Luckin otec -

Mária – Jozef – Sára – Svokor –

Melichar – Baltazár – Gašpar – 1. lupič – 2. lupič – 3. lupič –

Posol – Kráľ Herodes – Hvezdár – Radca 1 – Radca 2 – - 15 -


- 16 -161616

- 16 -

http://www.zmm.sk/docs/temy_na_stretko/jaslickove/jaslickova9  

http://www.zmm.sk/docs/temy_na_stretko/jaslickove/jaslickova9.doc