Issuu on Google+

Prvý zázrak Rozprávač: Zajtra bude rok 1 nášho letopočtu, no nik to chlapcovi nepovedal. A keby aj tak by tomu nerozumel, pretože dobre vedel, že je 43 rok vlády cisára Augusta Caesara. Práve preto už niekoľko týždňov trčia v tejto nemožnej krajine. Kde nieje žiadnej kanalizácie, vodovodu, ciest či osviežujúcich kúpeľov. Cisár totiž nariadil sčítanie obyvateľov celej ríše. A chlapcov otec ako vysoký úradník na cisárskom dvore bol poverený dohľadom nad sčítaním na východe veľkej Augustovej ríše. Bol práve jeden z tých dní kedy sa mu nič nedarilo a on sa hrozne nudil, keby tu bol aspoň Markus, jeho najlepší priateľ... Scéna : stôl, stoličky, prestreté na obed Otec: Obed bol výborný, no musím sa už ponáhľať. Tých Hebrejov stále viac prichádza, niet ich kde ubytovať, už aby bolo po sčitovaní. Syn: Otec kedy konečne odídeme, mne je smutno za Markusom. Nemám tu kamarátov, nudím sa. Matka: Mne sa nezdá, že by si sa tu nudil. Hlavne nie dnes. Rozbil si krčah, zjedol posledné granátové jablko a ešte si na mňa vylial aj olej v kuchyni. Otec: Zase si bol neposlušný? Neustále niečo vyvádzaš. Už si dosť veľký aby si niečo také robil. Syn: Otec, ale to boli všetko nehody, ja som len... Otec: Poznám ja tie tvoje nehody, za trest dnes pôjdeš namiesto rebeky na nákup. A nie že zas niečo vyvedieš. Syn: ale veď sú to dobré tri kilometre a ja som chcel... Otec: nechcem už nič počuť splníš môj príkaz. Matka: Pomôžeš mi spratať zo stola a môžeš ísť. Ak sa poponáhľaš zostane ti dosť času aj na hru. Syn: To všetko bola nehoda ja som nechcel. Matka: Keby si nebol naháňal toho psa nerozbil by si džbán a na vojakov sa tiež musíš hrať vonku a nie v kuchyni. Syn: Už sa polepším, sľubujem. Že nemusím ísť na ten nákup? Matka: Neskorá ľútosť je lepšia ako žiadna, no dnes ti to nevyšlo. Otec už odišiel a ja s Rebekou naozaj nemáme čas ísť na nákup. Tu máš dva talenty a kúp jedno kura, dve granátové jablka, olej a nový džbán. Zopakuj mi to aby si nezabudol. Syn: Džbán, dve jablká, kura...a olej. Matka: Tak už choď a nedaj sa oklamať. Rozprávač: Do dediny do ktorej ho poslala matka viedla prašná cestička, ktorú miestny obyvatelia bez hanby nazývali cestou. Polovicu času strávil vyberaním si kamienkov zo sandálov. Cestou stretával mnoho pocestných, čo budú chcieť v dedine prenocovať. Keď prišiel na začiatok dediny zistil, že úzke kľukaté uličky sú preplnené ľuďmi, ktorí sem prišli, aby sa zúčastnili sčítania. Najprv si poobzeral všetky stánky a potom sa už len sústredil na to čo mu matka prikázala nakúpiť. Vedel, že tentoraz sa nesmie dopustiť chyby, lebo inak by sa nevyhol otcovej bitke. Keď odchádzal z dediny všimol si, že slnko práve zapadá. Pridal preto do kroku, aby bol do zotmenia doma. Napriek tomu, že sa ponáhľal nemohol si nevšimnúť čudnú dvojicu, ktorá šla oproti nemu. Už sa chystal prikázať, aby mu uhli z cesty, keď tu dvojica odbočila na okraj cesty. Žena si sadla na veľký kameň a muž vošiel do domu, ktorý mal na tabuľke napísané „ Hostinec“. Chlapec si sadol neďaleko a pozoroval túto čudesnú dvojicu. Syn: Zasa ďalší Hebreji, aký sú otrhaní. No v tom hostinci nocľah nezoženú. Otec hovoril, že všetko v okolí je obsadené.( Jozef sa smutne vráti, vezme Máriu a vedie ju za hostinec do maštale.). Kam to idú ? Rozprávač: Chlapec sa čudoval, čo tam vzadu len môže byť, a keďže zvedavosť v ňom narastala, vykročil za nimi. Dvojica vošla do niečoho čo pripomínalo stodolu, tam ich pozoroval štrbinou medzi latkami. V stodole videl špinavú slamu, sliepky, ovce, vola a osla. Vychádzal odtiaľ smrad ako z kanálov. Muž sa snažil upratať špinavú slamu a nanosiť čistú.


Na ňu potom položil deku, ktorú si zo sebou priniesli. Potom opatrne pomohol sadnúť žene na deku. Chlapec si až teraz všimol, že žena je tučná. Muž prišiel ku korytu z ktorého píjaval dobytok, nabral vodu do dlaní a priniesol ju žene. Chlapca to prestávalo baviť a už – už chcel odísť no v tom sa šatka zošuchla zo ženinej hlavy a on prvý raz zazrel jej tvár. Nikdy v živote nevidel niečo také krásne, pokožku mala priesvitnú a oči jej žiarili. No najviac ho prekvapilo jej vznešené správanie. Chvíľu sa fascinované prizeral a odrazu vedel, čo musí urobiť. Vošiel dnu, padol pred ženou na kolená a podal jej svoj dnešný nákup. Žena nepovedala nič len sa na chlapca nádherne usmiala. Chlapec ešte chvíľu kľačal potom sa postavil a pomalý odchádzal. Pri dverách sa ešte naposledy zahľadel do tváre nádhernej ženy, ktorá stále mlčala. Keď vyšiel na kľukatú cestičku, aby pokračoval domov bola už takmer tma, on sa však nebál. Mal pocit, že urobil niečo dobré a preto sa mu nemôže nič stať. Zdvihol oči k oblohe a rovno nad sebou zbadal žiarivú hviezdu. Zrazu sa pred ním objavili traja vznešení muži. Kráľ č.1: Nevieš chlapče kde je ten novonarodený kráľ židovský? Syn: Kráľ Herodes býva tam za... Kráľ č. 2: Nehovoríme o kráľovi Herodesovi, lebo on je len kráľom ľudí, tak ako my Kráľ č. 3: Hovoríme o kráľovi kráľov, prišli sme sa mu pokloniť a odovzdať dary. Syn: O kráľovi kráľov neviem nič, uznávam len Augusta Caesara – vládcu celého sveta. Kráľ č. 1: Vidíš tú jasnú hviezdu na východe? Ako sa volá dedina nad ktorou svieti? Syn: Betlehem, ale tam kráľa kráľov určite nenájdete. Kráľ č. 2: my ho nájdeme i tam. Herodesov veľkňaz nám povedal: Králi spolu: „ A ty Betlehem, Júdska zem, nijako nie si najmenší medzi mestami júdskymi, lebo z teba vzíde vojvodca, ktorý bude pásť ľud izraelský.“ Syn: To nie je pravda, tu vládne Augustus. Rozprávač: Traja muži odetý v rúchach si ho však už nevšímali a pohli sa ďalej smerom k Betlehemu. Zmätený chlapec pokračoval v ceste domov. Tentoraz sa však rozbehol, pretože obloha bola čierna ako atrament. No kedykoľvek sa pozrel smerom k Betlehemu, dedinu zalieval jasný svit hviezdy. Keď prišiel domov zistil že otec je veľmi nahnevaný. Otec: Kde si bol? Syn: No predsa v Betleheme na nákup. Otec: To viem, ale prečo si prišiel tak neskoro? S tvojou matkou sme sa obávali o teba. Chcem počuť pravdu. Rozprávač: Chlapec sa posadil vedľa otca a rozpovedal mu všetko tak ako to bolo. Začal tým, ako prišiel do dediny a dával si pozor, čo kupuje a ako sa mu podarilo ušetriť polovicu peňazí ktoré mu dala mama. Ako cestou späť uvidel čudnú dvojicu, ktorá nenašla miesto v hostinci. A ako žene podaroval všetko čo nakúpil, o tajomnej veľkej hviezde a aj o troch mužoch v nádherných rúchach, ktorí hľadali kráľa kráľov. Otca však synove slová rozhnevali. Otec: Čo mi to tu rozprávaš? Našiel si vôbec toho kráľa? Syn: Nie Otec: Tak prečo si vymýšľaš, vieš dobre, že Riman nikdy neklame. Syn: Neklamem, všetko čo som povedal je pravda. Otec: Potom sa nedá nič iné robiť. Zostáva len jedná možnosť ako to vyriešiť. Rozprávač: Otec si odpásal opasok, preložil ho na polovicu potom synovi prikázal aby sa zohol. Chlapec bez váhania poslúchol. Otec zdvihol kožený remeň nad hlavu a švihol sním z celej sily. Chlapec ani raz nevykríkol ani nezaplakal, zato jeho matke sa po lícach kotúľali slzy. Keď otec švihol dvanásti krát, prestal a prikázal mu, aby šiel do svojej izby. Chlapec tak bez slov urobil. Matka sa ponáhľala do kuchyne po olej a masti, ktorými chcela synovi potrieť rany a zmierniť bolesť. Keď prišla do izby našla ho už v posteli. Opatrne aby mu nespôsobila bolesť vyhrnula tuniku a neveriaco hľadela na jeho telo. Na chlapcovej pokožke nebolo po výprasku ani stopy. Pokožka bola vláčna ako keby práve vyšiel z kúpeľa. Rýchlo ho zakryla prikrývkou, sfúkla sviečku pri jeho posteli pozbierala nepoužité masti a po špičkách odišla preč. A tak dieťa, ktoré sa v tú noc pod jasnou hviezdou dolu v Betleheme narodilo spravilo svoj prvý zázrak.


http://www.zmm.sk/docs/temy_na_stretko/jaslickove/jaslickova4