Issuu on Google+

Krivá jedlička Rozprávkár: Dobrý deň deti. Som rozprávkár Kristián a prišiel som Vám vyrozprávať jeden vianočný rozprávkový príbeh. Deti máte radi rozprávky? Výborne. Chcem Vám teda porozprávať rozprávku Vianociach. Najprv kto z vás mi povie, čo sú to Vianoce. Prečo oslavujeme tento sviatok? Pozorne sa teda započúvajte do tohto príbehu. Pieseň Rozprávkár: Deti, áno, Vianoce sú časom pokoja a lásky. Čím to asi môže byť, že všetci majú takú slávnostnú náladu, nájdu si pod stromčekom len to najlepšie? Pravda je taká, že každoročne oslavujeme narodenie dieťatka, malého Ježiška. Prišiel na svet v kamennej maštaľke. Aj keď prišiel ako chudobné pacholiatko, stal sa Mesiášom, vykupiteľom sveta. Jeho púť bola veľmi ťažká, potýkal sa s nástrahami tohto sveta. Najmä rímsky vládca Herodes v obave o svoj vladársky trón dal rozkaz Božieho Syna zahubiť. Ako to všetko dopadlo, pozorne sledujte. Náš vianočný príbeh sa práve začína. Želám Vám príjemný zážitok. Vetrík: Fijú, fijú traste sa jedličky strasiem Vám šištičky, fijú, fijú. Chvejte sa jedličky, zlámem Vám vetvičky fijú, fijú. Aha veď tu sú deti Plno detí ako smetí, okolo nich vetrík letí. Letí, letí poletuje, lebo detí plno tu je. Vraj som vetrík nezbedník, tak mi hovoria všetky stromy v lese. Aj zvieratká mi tak vravia. Keď spustíme s tetou Meluzínou dvojhlasne, všetci si zapchávajú uši. Tak sa na nich nasmejeme, že nás ide rozpučiť od smiechu. Fijú, fijú vlci vyjú, kto sa bojí, nech tu stojí. My sa ich však nebojíme, ani v lete, ani v zime. Musím sa však vrátiť do nášho vianočného príbehu. Ešte sa vrááááááááááááááááááááááááátim. Anjel: Som anjel Joachim a prilietam z nebies s dôležitou správou. Musím oznámiť Jozefovi, Ježiškovmu pestúnovi, aby sa mal na pozore. Nech zaraz vezme malého Ježiška a jeho matku Máriu a nech utečú do Egypta, lebo vladár Herodes dal hľadať Ježiška a rozkázal svojim vojakom, aby dieťa zahubili. Deti, naozaj si aj vy myslíte, že Ježiško sa narodil v maštalke? Keď je tak ako vravíte, pohľadám teda tú betlehemskú hviezdu. Ale veď hen žiari. Naozaj, v jasličkách na slame leží dieťatko, vedľa Jozef a Mária. Vidím tam ešte malé teliatko a oslíka. Všetci spia. Musím ich zobudiť. Opakujte po mne: Hej Jozef, nespi! Zobuď dieťa a Máriu. Musíte ihneď odísť. Ďakujem Vám deti, že ste mi pomohli odovzdať správu. Tak teda letím a ďakujem. Pieseň


Rozprávkár: Slnko pomaly zapadlo, hora pozvoľna stíchla, stmievalo sa a chlad bol čoraz ostrejší. Na nebi už vyšli prvé hviezdy, no noc bola chladná a nevľúdna. V jedľovom lese cez ktorý viedla stará cesta, bola učupená veľká jaskyňa. Pri jej vchode rástla drobná jedlička celá pokryvená. Jej družky boli rovné a krásne. Jedna z nich bola najviac namyslená. Posmievala sa krivej jedličke. Pyšná jedlička: Som strašne rada, že mám také krásne a rovné konáriky. Každý si všimne, aká som vysoká a štíhla. Ani jedna sa mi nevyrovná. Krivá jedlička: Och ja nešťastná, vyrastám medzi skalami, strážim tento vchod do jaskynky a pre svoj vzhľad nemám nikoho. Ani zvieratká, ani včielky, ani žiadne vtáčiky ku mne nechodia. Pyšná jedlička: Hoci nerada, ale v tomto ti musím dať za pravdu. Taká krivá a škaredá nie je ani jedna jedlička v lese. Iba tu zavadziaš. Krivá jedlička: Máš pravdu, sama sebe sa protivím. Vy všetky ste také rovné, radosť pohľadieť. Ja rastiem len tak ako sa dá. Môj biedny vzhľad všetkých odrádza. Pyšná jedlička: Naše ihličie je husté a sýte. Sme večne zelené stromčeky, ešte aj krásne voniame. Krivá jedlička: Nemôžem za to, že rastiem prichytená o skaly. Osud tak chcel, aby niekto strážil vchod do tejto jaskynky. Možno že raz poslúži dobrej veci alebo niekomu, kto bude potrebovať strechu nad hlavou. Pyšná jedlička: Prosím ťa, ako by si mohla byť ty užitočná? Vypíliť by ťa bolo treba. Do jaskyne by síce fúkalo, ale občas aj tam treba čerstvý vzduch. Krivá jedlička: Som síce krivá, ale odtiaľto mám dobrý výhľad. Vidím, kto ide po ceste. Každého ochránim pred vetrom, pred chladom a ihličím, čo vám občas odpadne. Pyšná jedlička: Mne že padá ihličie? Ty si sa zbláznila. Som najkrajšia. Viacej sa s tebou baviť nebudem! Krivá jedlička: Prepáč mi krásna jedľa, iba som chcela povedať, že aj ja pomáham druhým ako najlepšie viem. Pieseň Vetrík: Aj ty lietaš ako ja? Kto si? Anjel: Ja? Ja som anjel Joachim. A ty si kto? Vetrík: Volajú ma vetrík nezbedník, keď treba, zafúkam a keď netreba, zafúkam tiež. Anjel: Ja sa snažím robiť len dobré skutky a nie zlé. Vetrík: Ale keď je to také zábavné. Zafúkaš a olámeš stromčekom skoro všetky vetvičky. Anjel: Musíš sa polepšiť, pretože čakáme na veľkú udalosť. Vetrík: Ale ba, nevrav, čo je to za udalosť? Prezraď!


Anjel: Narodil sa Boží syn a hrozí mu veľké nebezpečenstvo. Musíme ho ochrániť. Vetrík: Také niečo, to som ešte nepočul! Anjel: Mám plán. Sami to však nezvládneme. Musíme požiadať o pomoc aj druhých. Poď, musíme sa poponáhľať, čochvíľa bude noc. Rozprávkár: Na les spadol súmrak. Tma bola čoraz hustejšia. Ale čo to? Na kamennej ceste zjavili sa akési postavy. Kráčali pomaly. Jedličky razom precitli a sledovali pútnikov. Jozef: Mária, pozri! Tu je jaskyňa v nej si oddýchneme do rána. Mária: Ochladilo sa. Nebudem spať, lebo dieťatko by mohlo prechladnúť. Jozef: Vidíš Mária, oslík si už našiel miesto. Kováč, čo nám ho daroval, mal šľachetné srdce. Mária: Áno, veľa ľudí nám na ceste do Egypta pomohlo. Nemôžeme sa preto dostať do rúk Herodesových vojakov. Jozef: Máme pred nimi náskok. Oni sú niekde v Hebrone. Do rána nás určite nedostihnú. Mária: Ach Jozef, veľmi sa bojím. Pozri na tamtú jedličku. Rozprestrela svoje konáriky a vietor sem prestal fúkať. Jozef: Naozaj! Jedlička nás iste bude strážiť. Ráno sa jej poďakujeme. Mária: Ježiško tiež zavrel očká. Dobrú noc, aj tebe jedlička dobrú noc. Vetrík: Tak čo, už spijúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúú? Anjel: Nehovorí sa spijúúúúúúúúúúúúúúúú, ale spia. Vetrík: Ale keď mne sa to fijú tak páči. Anjel: Prosím ťa vetrík, tichšie. Sú veľmi unavení. Vetrík: Kto vlastne sú títo pútnici? Chcel som zafúkať do jaskyne, ale tá krivá jedľa mi v tom zabránila, asi jej najbližšie načnem pár vetvičiek. Anjel: Myslel som, že si sa polepšil, ale stále si rovnaký. Keby vedeli Herodesovi vojaci, koho v noci jaskynka prichýlila............ Vetrík: Tak mi to Joachim konečne prezraď. Anjel: Musíš vydržať, je to tajomstvo. Vetrík: Ja sa z teba asi zbláznim. Anjel: Nerúhaj sa vetrík nezbedník a vezmi si príklad z tej krivej jedličky. Vetrík: No čo je ty krivé drevo!


Rozprávkár: A pokým všetci spali spánok spravodlivých, bol vchod do jaskyne uzavretý a prísne strážený. Postarala sa o to krivá jedlička. Do rána ani oka nezažmúrila. Pochopila, že toto je tá pravá chvíľa. Naopak, jej odporkyňa ostala do krvi urazená, že pútnici sa neuchýlili pod jej krásne zelené konáre. Pyšná jedlička: No prosím! Ja sa tu snažím a nič. Ako dobre, že tu nezostali, ten osol aj tak smrdel. Krivá jedlička: Konečne je zase niekto blízko mňa. Napĺňa ma to šťastím. Nie vetrík, nepustím ťa dnu! Preháňaj sa po lese, tam je tvoje miesto! Pyšná jedlička: Juj, aké dotieravé je to vetrisko! Nože ma už toľko nekmáž! Choď inam buntošiť! Krivá jedlička: Len aby ráno neostal sychravý čas. Rozprávkár: Pokým si takto jedličky vylievali jedna srdce, druhá zlosť, aj sa rozvidnelo. Mária opatrila dieťa a s Jozefom sa pripravili na cestu. Vojaci ich všade hľadali. Jozef: Oslík náš, nože sa chystaj na cestu, pred nami je Egypt a ten je ďaleko. Ale s tebou ho určite dosiahneme. Mária, môžeme ísť? Mária: Áno, len sa ešte pristavím pri tejto krivej jedličke. Chcem sa ti úprimne poďakovať. Na tvoje konáriky zavesím šatku a prsteň nech si krásna a trblietavá. Veľa šťastia krásna jedlička, ďakujeme. Anjel: Buď pozdravená, krásna jedlička! Ako sa len ligoceš a žiariš. To preto, lebo si urobila veľmi dobrý skutok. Vetrík: To ty si tá krivá jedlička? Ako si sa zmenila. Som z toho vážne jeleň. Anjel: Dovoľ nám, aby sme ťa aj my mohli trošku prizdobiť. A mohli by to urobiť aj deti. Vetrík: Deti, pomôžete nám ozdobiť jedličku? Tak nech sa páči. Krivá jedlička: Och, toľkú vďačnosť som veru nečakala. Pomohla som svätým pútnikom a tí ma urobili šťastnou a užitočnou. Pyšná jedlička: Tá krivula ozaj opeknela. To nemohli byť hocijakí pútnici. Krivá jedlička: Nemýliš sa, boli to Jozef, Mária a Ježiško, Boží syn. Tak to zvestoval anjel. Pyšná jedlička: Koľko len sem prišlo detí a všetky k tej krivej jedličke. A ku mne neprišiel nikto! Rozprávkár: Cesta našich pútnikov do Egypta ešte neskončila. No môže pokračovať aj vďaka krivej jedličke, ktorá celú noc chránila vchod do jaskyne. Každému zvieratká rozprávali ako jedlička pomohla pútnikom a tento chýr sa rozniesol po celom šírom kraji. A teraz sa dostal aj k vám! Milé deti. Tak sa teda skončil rozprávkový príbeh o krivej jedličke. Keď sa počas vianočných sviatkov zahľadíte na svoju jedličku, spomeňte si na tento príbeh. Spomeňte si na krivú jedličku, ktorá svojimi vetvičkami ochránila spánok betlehemského dieťatka. Moji milí, želám Vám požehnané a milostiplné Vianoce.


P.S. piesne medzi obrazmi podľa vlastného výberu 


http://www.zmm.sk/docs/temy_na_stretko/jaslickove/jaslickova10