Issuu on Google+

JASLIČKOVÁ 2OO8 Na scéne je stôl, stolička, kalamár, husacie brko, svieti len jedno svetlo Prorok Izaiáš: ( prichádza so zvitkom papyrusu, v ruke má husacie brko a pod nos si mrmle) No, neviem, neviem či to ľudia pochopia. ( zdvihne hlavu a pozrie na ľudí). Veru naozaj neviem či to ľudia pochopia a príjmu.( zahľadí sa na ľudí) Áá, vy asi neviete kto som. (ustarane) Som prorok Izaiáš. Boh ma povolal do svojej služby veru v ťažkých časoch. Naši ľudia sa hádajú a intrigujú jeden proti druhému. Veľa našich odpadlo od viery a klaňajú sa cudzím bohom a ešte častejšie sebe a svojmu bohatstvu. A ja mám ohlasovať príchod Mesiáša. No počúvajte čo mi Boh zvestoval aké znamenie dá ľuďom. (číta zo zvitku): „ Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! A tu ďalej: Ľud, čo kráčal vo tmách uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. A tu na tomto mieste hovorí Boh: Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne. A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti; a naplní ho bázeň pred Pánom. Nie podľa zdania očí bude súdiť, ani podľa počutia karhať, ale v pravde bude súdiť maličkých. ( pomalý odchádza) To sú naozaj zvláštne slova, veru neviem.... Pieseň: Svet sníval, že príde krá ľ...( prvá sloha ) (15 detí ) Na scéne kľačí Mária osvietená svetlom a modlí sa Mária: (kľačí a ruky ma vystreté, dlane otočené smerom nahor) Boh našich predkov, Boh praotca Abraháma, Izáka a Jakuba! Zošli na zem svojho Mesiáša a vysloboď svojich verných. Gabriel: (len hlas) Mária, Mária Mária: (udivene sa obzerá) Kto to hovorí, veď nikoho tu niet. Gabriel: Zdravas Mária, milosti plná! ( Mária sa preľaknuto postaví) Mária: Kto si? A čo znamená ten zvláštny pozdrav? Gabriel: Som Boží posol Mária! Našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Emanuel, čo znamená „Boh s nami“. Mária: (začudovane) Porodím syna? Ale veď ja nie som vydatá? A čo by na to povedal môj snúbenec Jozef? Gabriel: (upokojuje Máriu) Neboj sa, Mária! Duch Svätý zostúpi na teba. Jeho otcom bude Boh. Aj tvoja príbuzná Alžbeta tiež počala syna v starobe. Mária: (začudovane) Moja teta Alžbeta? Ale veď všetci hovorili, že nemôže mať deti! Gabriel: Mária, ale veď Bohu nič nie je nemožné! Prijímaš teda toto Božie volanie? Mária: (pokorne) Hľa služobnica Pánova! Nech sa mi stane podľa tvojho slova. Mária si znova kľakne a skloní hlavu Mária: Čím som si zaslúžila toto veľké Božie požehnanie? Veď ja nie som toho hodná. Mala by som to povedať Jozefovi. Svetla zhasnú, Maria zostáva kľačať. Pieseň: Svet sníval, že príde krá ľ...( druhá sloha ) Prichádza Jozef Jozef: Mária, konečne som ťa našiel! Chcem ťa pozvať na prechádzku. Pozri (ukáže na oblohu) je krásny podvečer. Slnko čochvíľa zapadne. Mária: (postaví sa) Jozef musím ti niečo povedať!


Jozef: ( začudovane) Mária stalo sa niečo? Si taká zvláštna! Mária: Jozef bol tu anjel a oznámil mi, že čoskoro budem matkou! Aj moja teta Alžbeta vraj čaká dieťa a všetci o nej hovorili že je neplodná! Jozef: Mária čo to hovoríš! Ja tomu nerozumiem? Mária: (rozhodne) Jozef toto dieťa bude Božím synom - Mesiášom, ktorého očakáva celý náš národ! Jozef počkaj, kam odchádzaš? Chcela som ti ešte povedať, že pôjdem navštíviť Alžbetu a pomôžem jej až do pôrodu. Jozef pomaly odchádza, Mária ho chytí za ruku. Jozef: (smutne)Mária, nechaj ma!( oslobodí si ruku a mávne ňou) Choď si, kam len chceš! Mária: (znova si kľakne a pokorne hovorí) Pane ty poznáš pravdu. Prijímam tvoju vôľu. Nech sa mi stane vôľa Pánova. (skloní hlavu) Svetla zhasnú, Mária odchádza, hudba potichu znie Jozef sa pripravuje na spánok – prinesie si vankúš a deku, kľakne a modlí sa – krátko; potom si ľahne a spí. Počas prípravy na spánok znie komentár. Rozprávač: Jozef bol presvedčený o Máriinej nevinnosti, len nechápal toto tajomstvo. Preto rozmýšľal Máriu potajomky prepustiť. U židov bolo prípustné manželku prepustiť, no musel jej vystaviť prepúšťací list, v ktorom bola uvedená príčina prepustenia. Jozef uvažoval prepustiť Máriu bez tohto dokumentu. No zasahuje Boh. Pán: (hlas z mikrofónu) Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za svoju manželku, lebo dieťa, ktoré počala, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, on vyslobodí svoj ľud z hriechov. Na konci komentára sa Jozef zobudí a odchádza. Rozprávač: Jozef ráno úplne zabudol na svoj úmysel Máriu prepustiť a Mária sa stáva jeho manželkou. Mária tak ako chcela odchádza za svojou príbuznou Alžbetou, aby jej pomohla v nastavajúcich šťastných chvíľach. Pieseň: TAJOMNÉ TICHO Mária sedí na stoličke a vyšíva. Jozef prichádza z trhu a nesie košík Jozef: (kričí) Mária! Mária: Tu som Jozef, už si sa vrátil z trhu? Jozef: Áno a nenesiem dobrú správu. Na trhovisko prišli rímski vojaci a ohlasovali rozkaz samotného cisára. Mária: (mávne rukou) Takých rozkazov tu už bolo. Na tom nie je nič hrozné. Jozef: (nervózne chodí po miestnosti) Tentoraz si cisár vymyslel sčítanie ľudu. Každý sa má dostaviť do mesta odkiaľ pochádza jeho rod. (posmešne) Cisár vraj chce vedieť, koľko má ľudí v ríši. (nahnevane) To preto, aby zas mohol zvyšovať dane! Mária: (pokojne chlácholí) Jozef, nerozčuľuj sa. Zas ti príde zle. Na tom nie je predsa nič hrozné. ( postaví sa a chytí Jozefa za plece) Zájdeš do Betlehema, dáš sa zapísať a vrátiš sa. Jozef: Je to horšie, Mária! Musíš ísť so mnou! Máme sa dať zapísať aj s rodinou. A ktovie či vydržíš? Mária: No, nie je to najľahšie. Ale - Jozef nemaj strach, Boh sa o všetko postará.(chytí sa za brucho) Veď toto je Boží syn. Jozef: No tak dobre Mária. Ja idem prichystať oslíka a ty sa tiež nachystaj na cestu. Jozef odíde. Mária do uzlíka zbalí chlieb zviaže ho a tiež odchádza. Počas toho rozpráva rozprávač Rozprávač: Cesta do Betlehema bola ťažká. No v Betleheme ich čaká oveľa ťažšia skúška. Mesto je plné ľudí a oni nemôžu nájsť nocľah. Nik nechce prijať chudobných pocestných, navyše keď Mária má každú chvíľu porodiť. Jediné voľné miesto sa našlo v malej maštaľke za mestom, kde sa rodina uchýli. V biede, v maštali, na sene prichádza na svet kráľ neba i zeme. Namiesto perinky má plachtu, uložený je do jasieľ a ohrieva ho dych dvoch zvierat. No napriek tomu Mária s Jozefom nie sú jediní, ktorí vedeli o narodení Božieho syna – Vykupiteľa sveta.


Pastieri pieseň Tichá noc, svätá noc ... iba hudba pastieri spia na zemi, prichádza NOC ( dievča oblečené do čierneho ) Noc : Moje srdce ešte nikdy nepociťovalo takú spokojnosť a radosť. Neviem, čo to je, ale zdá sa mi, že tejto noci stane sa veľká udalosť. Som noc – Panna smútku, tmy, bolestí. No teraz cítim, dostane sa mi veľkej radosti. zažať svetlo, veselo doskacká HVIEZDA ( dievča oblečené do žltého s malou hviezdou uprostred čela ) Hviezda : Som hviezda – tvoja sestra, milá noc! Pozri, zavolala som všetky hviezdy na pomoc.( ukáže na zavesené hviezdy ) (nezabudnúť natiahnuť pás s hviezdami medzi reflektormi) Noc: Čo sa robí? Ako žiariš, ako vyzeráš? Sama si svetlo a jasu ešte priberáš. Hviezda: (objíme noc) Ty, moja smutná sestra, temná noc, keď tvoje srdce udrie zvonom dvanásťkrát, na tejto zemi Boh bude v jasliach spať. (12x zazvoniť) Počas zvonenia odíde noc a hviezda. pieseň : Zvony sa nám rozjasali z veží... všetci Anjeli :za spevu vstupujú medzi pastierov a pierkami ich šteklia, aby sa prebudili ( potom sa postavia dozadu ) Pastieri 8x - môže byť aj menej, potom pospájať dialógy (spia na zemi a ospanlivo sa preberajú.) Jano: (preťahuje sa, pretiera si oči) Valach, Bača, čo sa robí? Prečo tak hviezdy jasne svietia? Henoch: (strhne sa a udivene) Pastieri, pastieri, vstaňte hore, pozrite, koľko je okolo nás anjelov Fedor: Netáraj, ty výmyselník, to sa mi asi len sníva (preťahuje sa) Mišo: A ty, Kubo, vstávaj tiež, lebo prespíš tieto nevídané veci! Kubo: Aké nevídané veci? Nebodaj horí nebo? Peo: (najstarší z nich, s bradou) Čoby nebo! Všetko horí, domy, stromy, všetky hory. Maťo: (obráti sa na Fedora a burcuje ho zo spania) Fedor, Fedor, na kolená. Obloha je ožiarená! Bača : Bačom som už mnohé roky, no nikdy som nevidel takú krásu na oblohe! Pozrite a čujte ten anjelský spev ( všetci sa pozrú dozadu ) pieseň : Vstávajte pastieri berte sa hor ... anjeli Henoch : (drgne Pea do lakťa a významne ukáže očami na spievajúceho anjela) Počuj, počuj, starý Peo! pieseň : Glória, glória, glória in excelsis Deo! sólo anjel Fedor: Ja som len dedinský pastier, nerozumiem po latinsky. M i š o: So spevom i trúbky znejú P e o: To anjeli krásne spievajú, tým spevom naše srdcia pre dobrú zvesť otvárajú. Anjeli recitujú spoločne: Ponáhľajte sa k jasličkám, tam leží Ježiško v plienočkách, radšej by však chcel prebývať vo vašich srdiečkach. Prineste mu svoje dary ako obeť na oltári, nech z vašej poklony úsmev má na tvári. Anjeli odídu Bača: Valasi, pastieri, všetci do radu! Urobte pastiersku peknú parádu. Každý darček, jak sa patrí, od pastierov spod Tatry! Vy fujary a ja gajdy, spievajme si dýnom-dajdy, dýnom-daj, k jasličkám sa každý ponáhľaj. Pastieri odídu

Pastieri a traja králi


Pieseň: Madona - sóla troch anjelov so sviečkami

Počas predohry piesne na scénu prichádza Mária s Jezuliatkom a Jozef, každý anjel počas svojho sóla prichádza so sviečkou, všetky svetla zhasnuté. Pred maštaľkou zastanú traja pastieri. V maštaľke sedí Mária, na rukách drží Jezuliatko a vedľa nej stojí Jozef. Prichádzajú pastieri a zvítajú sa 1.pastier: Chlapi aj vy ste prišli za tým novým kráľom? 2.pastier: Aj mne sa v noci, keď som spal so svojimi ovečkami, zjavili anjeli. 3.pastier: (vysvetľuje) Ja som sa vám tak naľakal, že som nevládal ani vstať. Len som pozeral a pozeral. Veľa som toho nezapočul, len že mám ísť do Betlehema. 1. pastier: Mne anjeli oznámili, že v Betleheme sa narodil Spasiteľ! Nový židovský kráľ! 2. pastier: No a prečo potom stojíme pred touto chudobnou maštaľou? Nemali by sme ísť do mesta? (ukáže na mesto) Veď sa tam určite v niektorom paláci narodilo to dieťa. 3. pastier: ( vysvetľuje a ukazuje raz na oblohu potom na maštaľ) Pozri sa hore – vidíš tu jasnú hviezdu? ( ostatní pastieri prikyvujú) Svieti práve tu nad touto maštaľkou. Tak asi sme tu správne. 1.pastier: No, aby sme si boli istí môžeme sa spýtať tamtých vznešených pánov. Prichádzajú traja králi. 2.pastier: ( mierne sa ukloní) Prepáčte, vznešení páni, že obťažujem. No tu s kamarátmi hľadáme nového kráľa. 3.pastier: Neviete náhodou či by sme nemali ísť do mesta, alebo sme už na mieste? Baltazár: (vznešene) Aj my ho hľadáme. Na východe sme videli hviezdu, ktorá ohlasuje narodenie výnimočného kráľa. A tá nás doviedla až sem. Melicher: Zastavili sme sa aj v Jeruzaleme u Herodesa. No v kráľovskom paláci sa žiadne dieťa nenarodilo. Jeho radcovia nám odporučili ísť do Betlehema. Gašpar: Vraj tak znie dávne proroctvo. No a keď sme vyšli z Jeruzalema hviezda sa zjavila znova a doviedla nás až sem. A vy ste kto? 1.pastier: My sme tunajší pastieri. Svoje stáda pasieme na betlehemských kopcoch. 2.pastier: V noci nás zobudilo veľké svetlo a spev anjelov. Ohlasovali narodenie nového kráľa – Spasiteľa - záchrancu izraelského národa. 3.pastier: No a tak sme zobrali svoje dary a prišli sme sa mu pokloniť. A vy ste kto vznešení páni? Gašpar: My sme králi z východných krajín! Hviezdy nám prezradili, že narodené dieťa bude výnimočné. Melicher: Tiež sme mu doniesli dary. Baltazár: Veď na prázdno sa nepatrí chodiť. ( každý kráľ potom pri rozprávaní ukáže svoj dar ) Gašpar: Ja mu nesiem zlato. Je symbolom toho, že on je kráľom neba i zeme. Melicher: Ja mu nesiem kadidlo. Jeho stúpajúca vôňa poteší dušu a premení žiaľ. A to bude jeho poslanie: potešovať dušu a premeniť žiaľ na radosť. Baltazár: A ja zas nesiem myrhu. Je to vzácna masť, ktorá zmierni každú bolesť a zacelí každú ranu. Presne tak ako on. 3. pastier: (ľútostivo a hanblivo) No, naše dary sú veľmi chudobné. Ja som so sebou zobral len krčah čerstvého mlieka, reku nech sa dieťatko napije. 2.pastier: V tej rýchlosti, ako som sa ponáhľal som zobral kožušinku, aby mu nebola zima. 1.pastier: A ja som zo stáda vybral malé jahniatko, aby sa malo dieťatko s kým hrať.(obráti sa na ostatných pastierov). Asi by sme mali zostať vonku, aby sme sa nezahanbili za tieto chudobné dary. Baltazár: Nie je dôležitá veľkosť a hodnota darov! Melicher: Ale to či to človek dáva zo srdca a pre radosť, alebo z povinnosti. Gašpar: Tak tu už nepostávajme a poďme sa pokloniť novému kráľovi. Všetci pokľaknú a odovzdajú dary, zostanú v blízkosti Svätej rodiny


Prichádzajú aj pastieri zo Slovenska Všetci: Klaniame sa ti, Ježiško my slovenskí pastieri. Hoc si ešte malý, predsa si náš Boh – Ty si náš Kráľ. My to Pane veríme. Darčeky, hoc sú skromné, malé ale s láskou ti ich prinášame. Po dorozprávaní svojho textu každý pastier odovzdá svoj dar Kubo : Valach Kubo, som, môj Ježiš! Teplý kožuch tebe dám, lebo verím, že si môj Boh a Pán. Veľmi rád Ťa, Ježiš, mám. P e o: Ja som zmútil trochu masla pre Teba aj Máriu. Jano : Ja zas džbánok mliečka, aby si v kráse vyrastal a na svete všetky deti božskou rúčkou požehnal. Fedor: Hrudku syra v ruke skrývam, nie je väčšia ako moje srdiečko. Hoc je malé bije len pre Teba Ježiško. M a ť o : Ježiško, ja zasa kúsok chleba mám tu pre Teba, tiež malú flautičku a v nej peknú pesničku. Pieseň:

JAKSI KRÁSNEJEZULIATKO...

V NAŠEJ MAŠTALI Postavy: zajačik, kravička, ovečka, koník, psík, somárik Kulisy: škatuľa vyššia ako deti, pokreslená, aby pripomínala maštaľ, zakrýva Svätú rodinu, dôležité je okno, krmelec Masky: deti majú na tvárach gumičkou pripevnené masky, pokreslené hlavami zvierat, ktoré znázorňujú. (Na začiatku scény stoja: kravička, ovečka, zajačik, psík) Kravička: Múú, ale som uchodená. Ešte že je už koniec dňa. Som celá dolámaná. Ako si sa mala ty, ovečka? Ovečka: Veru, aj ja som dnes veľmi unavená. Dnešný deň bol totiž veľmi zvláštny. Zajačik: Ako to myslíš, ovečka? Ovečka: Bola som totiž s pastierom na poli a stalo sa tam niečo neobyčajné. Pokojne som sa pásla a zrazu ma oslepilo jasné svetlo. Kravička: Takto uprostred noci? Ovečka: Veru áno. Viete si predstaviť, ako ma to prekvapilo! A potom priamo z neba zostúpili akési zvláštne postavy a prihovárali sa pastierom. Zajačik: Čo za postavy? Ovečka: Pastieri vraveli, že to boli Boží anjeli. Ale nádherne spievali. Psík: A čo také, ovečka? Ovečka: Spievali: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Zajačik: Tomu skutočne nerozumiem. Ovečka: Ani ja nie. Kravička: A čo bolo potom? Ovečka: Všetko zase stíchlo. Pastieri ma priviedli sem a niekam sa ponáhľali. Psík: Aj ja som si všimol niečo, čo nechápem. Už mnoho nocí žiari na nebi obrovská hviezda. Kravička: Je tam aj dnes? Psík: Poďte sa sami pozrieť! (Všetci sa odchádzajú pozrieť ku oknu na kulise. Na scénu prichádza koník) Koník: Ahojte, zvieratká! Zvieratká: Ahoj, koník! Koník: Čo robíte pri tom okne? Kravička: Práve sme zbadali, že na nebi je nová hviezda. Veru, takú som ešte nevidela! Zvieratká: Ani ja! (hovoria jedno cez druhé)


Koník: ÁA, tak vy ste to ešte nepočuli? Psík: Čo také? Koník: Viem, že tá hviezda tam nie je len tak. Zajačik: A prečo teda? Koník: To presne neviem, ale dnes prišli do mesta traja cudzinci a vraveli, že tá hviezda im oznámila niečo veľmi dôležité, a tak putovali dlho-dlho za ňou, až prišli sem. Kravička: A čo také im mohla oznámiť? Ovečka: A prečo prišli? (Na scénu prichádza oslík) Oslík: Ahojte! Uff! Taký som udýchaný! Zajačik: prečo si sa ponáhľal? Oslík: Musel som sa ponáhľať za vami, lebo vám chcem povedať, čo sa dnes stalo v susednej maštaľke. Zajačik: Je to dobré alebo zlé? Oslík: Pravdaže dobré! Dnes sa tam niekto narodil! Som si istý, že neuhádnete kto! Ovečka: Nová ovečka? Kravička: Čoby, iste je to teliatko! Koník: A čo tak žriebätko? Oslík: Vôbec ste neuhádli. Na vlastné oči som videl, ako sa narodilo ľudské bábätko. Zvieratká: Čože? Oslík: Hneď potom prišli pastieri, aby sa mu poklonili. Ovečka: To budú moji pastieri. Určite sa ponáhľali za tým dieťatkom. Oslík: Áno, ale to nie je všetko! Po nich prišli do našej maštale aj bohatí ľudia z ďalekej krajiny, aby ho obdarovali drahými darmi. Koník: To musia byť tí, ktorých som videl v meste. Psík: Určite ich k nemu priviedla tá zvláštna hviezda, ktorú sme videli. Kravička: Ako to, že za obyčajným dieťatkom prišlo toľko ľudí? Oslík: Všetci ľudia v maštali hovorili, že to dieťatko, ktoré dostalo meno Ježiš je dar od Boha! Chcel nám ukázať, ako veľmi nás miluje. Ježiš prišiel na svet preto, aby zachránil všetkých ľudí. Psík: To je úžasné! Zajačik: Konečne tomu všetkému rozumiem! Kravička: Takže kvôli tomuto Ježišovi žiarila na nebi nádherná hviezda. Koník: Tak za týmto dieťatkom prišli cudzinci z ďalekej krajiny. Ovečka: Aj ja chcem vidieť toho malého Ježiška! Poďme sa na neho všetci pozrieť! Zvieratká: Poďme!!! Všetci odchádzajú, odložia sa jasle, kulisa okna Pieseň: K JASLIČKAM V maštaľke sú už aj zvieratká Na scéne vpredu stoja vedľa seba palma, oliva, jedlička, na kraji stojí rozprávač

JEDLIČKA Rozprávač: V tú svätú noc, keď sa narodil malý Ježiško anjeli oznámili pastierom túto radostnú správu a tí sa hneď išli dieťaťu pokloniť. A keď do maštale vošli aj traja mudrci z Východu, okolostojace stromy už nevedeli ovládnuť svoju zvedavosť, a tak naťahovali svoje štíhle kmene, aby mohli uvidieť spiace dieťa. Tie, ktorým sa to podarilo, potom kývaním a šumením lístia rozprávali ostatným, čo videli. Aj hrdá palma počula túto zvesť a hneď to zvestovala svojim susedám olive a ruži. Palma: Počuli ste suseda tú novinu?


Oliva: Samozrejme milá suseda, že som počula. Ruža: Ja som tiež tiež počula tu správu. A šla by som sa rada pozrieť na to zázračné dieťa. No bojím sa. Palma: A prečo veď to nie je ďaleko! Oliva: Určite je to ďaleko veď ja nijakú maštaľku nevidím. Ruža: Suseda palma vy ste vyššia povedzte čo vidíte? Palma: (zahľadí sa do diaľky) No vidím, veľké svetlo nad maštaľou a veľa ľudí mieri k nej. Oliva: Nemali by sme aj my ísť pokloniť? Palma: Veru poďme sa aj mi pokloniť Ježiškovi a zoberme mu aj dary. Rozprávač: Začula to blízko stojaca jedľa a tíško poprosila: Jedľa: Vezmite aj mňa so sebou Palma: ( pohŕdavo ) A čo by si ty už len mohla darovať dieťaťu? Oliva: ( povýšenecký) Veď vy, ihličnaté stromy, okrem pichľavého ihličia nič nemáte. Len ty zostaň tu. Len by si nám hanbu narobila. Oliva s Palmou a ružou odchádzajú Rozprávač: Po týchto tvrdých slovách sa jedlička neodvážila namysleným susedám odpovedať, vzdychla si a smutno spustila svoje vetvy. Jedľa: Tak veľmi som túžila vidieť malého Ježiška. Rozprávač: Jeden z anjelov, ktorí strážili maštaľ, všetko videl a počul a bolo mu jedličky ľúto. Rozhodol sa že jej pomôže. Podíde spred maštaľky k jedličke Anjel: Neboj sa jedlička, len ty pekne choď do maštaľky a o ostatné sa nestaraj, lebo ty si v tento večer ten najkrajší stromček a určite máš veľa vlastností, ktoré sa budú Ježiškovi páčiť. Jedlička odíde Rozprávač: Jedlička ihneď vykročila, a keď vstúpila dnu, videla, ako palma, oliva a ruža odovzdávajú svoje dary. Vchádza palma Palma: Ježiško, tu je môj najkrajší list len pre teba. Som naň pyšná. Odkladala som ho na najvýznamnejší deň, ktorý práve teraz nastal. Vchádza oliva Oliva: A ja? Ja som ti priniesla tú najkrajšiu vôňu môjho oleja, aby si mohol sladučko spinkať a popri tom sa ti bude snívať o dvoch najkrajších stromoch – teda o mojej kamarátke palme a o mne, samozrejme Vchádza ruža: Ruža: Ja ti Ježiško prinášam svoju najkrajšiu ružu. Chránila som ju pred všetkými húsenicami. Je taká nádherná a krásne vonia, len si musíš dať pozor na tŕne. Sú veľké a ostré. Všetko čo hovorí rozprávač jedlička, palma, oliva, ruža s anjelom robia Rozprávač: Všetci traja sa, pravdaže, pyšne vypli. Potom pred jasličky predstúpila jedľa a skromne sa poklonila. Vtedy anjel sňal z neba jednu z množstva hviezd a položil jej ju na hlavu. Jedlička zažiarila vo svetle hviezdy tak silno, že si palma, oliva a ruža museli vetvami prikryť oči, aby neoslepli. Dieťa v jasliach si všimlo palmový list, krásnu ružu a cítilo vôňu olivového oleja, ale najviac ho zaujalo svetlo. Radostne sa usmievalo a žiarivými očkami vážne pozeralo na jedličku. Deti okolo jasličiek si postupne zapaľujú sviečky. Panna Mária: Jedlička, ako krásne voniaš pokorou. Tú dnes už má málo stromov, ale aj málo ľudí. Svätý Jozef: Pozri, ako sa malý Ježiško na teba milo usmieva Oliva, palma a ruža odchádzajú. Posledná odchádza jedlička anjel ju však zadrží Rozprávač: Keď sa potom všetci vracali na svoje miesto v lese, anjel sa naklonil k jedličke a povedal jej: Anjel: Odteraz budeš oslavovať sviatok narodenia Pána Ježiša svojou zelenou krásou a ľudia si na pamiatku dnešnej noci budú zdobiť ihličnaté stromy a na ich vetvách zažínať svetlá. Si predsa ten


najkrajší a najpokornejší stromček, aký poznám, a okrem toho máš to najlepšie srdiečko naplnené až po okraj láskou Jedľa: Ďakujem ti veľmi pekne. Táto noc je pre mňa tá najkrajšia na svete a s radosťou sa stanem stromčekom Vianoc. Anjel: Tak sa to malo stať, veď ty si to zaslúžiš. To bola tá najúžasnejšia a najväčšia vec, ktorú som urobil a som šťastný, veľmi šťastný. Rozprávač: Odvtedy vianočné stromčeky pripomínajú ľuďom tajomstvo, ktoré jedlička videla v tú prvú tichú a svätú noc. Zhasnú sa svetlá, svietia len sviečky v rukách detí Zhasnú sa svetlá, svietia len sviečky v rukách detí Pieseň: Tichá noc, svätá noc Narodil sa Pán


http://www.zmm.sk/docs/temy_na_stretko/jaslickove/jaslickova1