2/2020
Nepredajné
#dobrovolnictvonasspaja
PRÍHOVOR ŽUPANKY MILÉ DOBROVOĽNÍČKY, MILÍ DOBROVOĽNÍCI S blí�žiacim sa koncom roka nastane čas, kedy si rekapitulujeme a hodnotí�me, čo sme dosiahli, či sme splnili všetky ciele a priblí�žili sa bližšie k snom. Rok 2020 je poznačený pandémiou a bojom proti koronaví�rusu. V priebehu pár dní� a niekoľkých mesiacov sme si uvedomili, že dobrovoľní�ctvo je dôležitou súčasťou spoločnosti.
Aj vďaka obetavej a nezištnej činnosti Vás, dobrovoľní�kov, sme dokázali pomôcť tým, ktorí� to skutočne potrebujú. Cení�m si každého dobrovoľní�ka, každú organizáciu či združenie, ktorí� pravidelne venujú svoj voľný čas, nápady a energiu na nezištnú pomoc. Dobrovoľní�ctvo predstavuje možnosť realizácie a pomoci, pri ktorej nezáleží� na veku, pohlaví� či mieste, kde žijete. Oveľa dôležitejšie je mať otvorené srdce, a preto verí�m, že nový rok bude rokom, kedy sa dobrovoľní�ctvo v Ž� ilinskom kraji stane stabilnou súčasťou spoločnosti a počet dobrovoľní�kov bude narastať. S úctou, Erika Jurinová predsední�čka Ž� SK
KOĽKO NÁS STOJÍ 500 NOTEBOOKOV? NA SLOVENSKU SÚ DESAŤ TISÍCE Š TUDENTOV, KTORÝ M CHÝ BA NOTEBOOK ALEBO POČ ÍTAČ . HOCI JE ONLINE SVET OVEĽ A VIAC FLEXIBILNEJŠ Í, NIE VŠ ETCI Š TUDENTI SA MÔ Ž U PLNOHODNOTNE VZDELÁ VAŤ DOMA. Pandémia vzala študentom čas strávený v škole a prinútila takmer všetky roční�ky prejsť na dištančné štúdium. V spolupráci s iniciátorom myšlienky OZ V.I.A.C. a ďalší�mi mládežní�ckymi organizáciami v kraji, sme rozší�rili výzvu „Daruj notebook pre študenta“. V diskusii s riaditeľmi SŠ� sme zistili počet študentov a okrem iného aj to, ako mnohí� z nich aktí�vne hľadajú spôsoby pomoci v tejto situácii. Oslovujú firmy, starostov, alebo darujú školské notebooky. O čom sa málo vie, je fakt, že mnohí� učitelia sa spoločnými silami mesačne skladajú na internetové pripojenie študentom. Pre niekoho je to len zariadenie, pre niekoho budúcnosť. Ď�akujeme naozaj všetkým, ktorí� doteraz darovali svoj funkčný nadbytočný notebook alebo počí�tač, či už v tejto, alebo inej iniciatí�ve. Pokračujeme ďalej. Stále môžete darovať počí�tač alebo notebook pre študentov, aby sa mohli naplno venovať svojmu študentskému poslaniu. Ozvite sa nám, študenti, firmy, bazáre.
#sekciapremladez | mladi.ra@zask.sk �akujeme.
VIANOČNÝ MOTÍV
SRDCE NA DLANI OCEŇOVANIE DOBROVOĽNÍKOV ÚCTA A POĎAKOVANIE ĽUDOM, KTORÍ PRISPIEVAJÚ K LEPŠEJ SPOLOČNOSTI A NEZIŠTNE POMÁHAJÚ VO SVOJOM OKOLÍ. V ŽILINSKOM KRAJI PRAVIDELNE UDEĽUJE ŽILINSKÉ DOBROVOĽNÍCKE CENTRUM V SPOLUPRÁCI S PLATFORMOU DOBROVOĽNÍCKYCH CENTIER A ORGANIZÁCIÍ, POD ZÁŠTITOU PREDSEDNÍČKY ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA A SPLNOMOCNENCA VLÁDY SR PRE ROZVOJ OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI OCENENIE „SRDCE NA DLANI“. OCENENIE, KTORÉ MÁ VYJADRIŤ OSOBITNÚ VĎAKU TÝM, KTORÍ SI VO VOĽNOM ČASE NÁJDU MIESTO NA POMOC INÝM A VŠADE, KDE JE TO POTREBNÉ. Každoročné podujatie, do ktorého môže verejnosť a organizácie nominovať dobrovoľnícke projekty a programy, školy, ktoré vytvárajú priestor pre rozvoj dobrovoľníctva, ale aj jednotlivcov či skupiny, ktorí ako dobrovoľníci pomáhajú v rôznych oblastiach spoločenského života.
Sňahničanová, koordinátorka tretieho veku v Žiline, Marcel Rypák, zástupca Rozvojovej agentúry Žilinského samosprávneho kraja – Sekcia mládeže, a Lukáš Hrošovský, predseda občianskeho združenia Sytev v Kysuckom Novom Meste, mali neľahkú úlohu vybrať víťazov jednotlivých kategórií.
Srdce na dlani spája výnimočných dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, ktorí získali ceny od výnimočných ľudí. Plakety pre tento ročník vyrobili chlapci z reedukačného centra Veľké Leváre v spolupráci s ľuďmi s mentálnym postihnutím z Domu Svitania n.o. Jakubov. Slávnostné odovzdávanie cien pre víťazov jednotlivých kategórií neprebehlo, ale zástupcovia Žilinského dobrovoľníckeho centra, Sekcie pre mládež Žilinského samosprávneho kraja a organizácie Sytev odovzdali víťazom ocenenia osobne. Ak si chcete pozrieť, ako prebiehalo samotné odovzdávanie cien, navštívte web stránku či facebook Žilinského dobrovoľníckeho centra, kde sú zverejnené oficiálne výsledky a videozáznam ocenených víťazov.
DOBROVOĽNÍ�K NEMÁ� VIAC Č� ASU, DOBROVOĽNÍ�K MÁ� SRDCE Komunitná nadácia Liptov je tu pre ľudí�, ktorí� majú nápad, ochotu a energiu vykonať niečo dobré pre našu spoločnosť. 2
V Žilinskom samosprávnom kraji získali v roku 2020 ocenia: Dobrovoľníctvo v sociálnej a zdravotnej oblasti Zuzana Polhorská Dobrovoľníctvo v oblasti kultúry a umenia Mgr. Jozef Mihálik
Dobrovoľníctvo v oblasti ochrany životného prostredia a environmentalistiky Antónia Lackovičová Dobrovoľníctvo v oblasti práce s deťmi a mládežou Sr. Theodózia, Monika Janíková Koordinátorka dobrovoľníkov a dobrovoľníčok Zuzana Gabrišová Dobrovoľnícky projekt roka Create & Control
V roku 2020 bolo na Žilinskom samosprávnom kraji prijatých 29 nominácií v 11 kategóriách, medzi ktoré patrí výchova a vzdelávanie, kultúra a umenie či práca s mládežou, ale aj zdravotníctvo a sociálna oblasť. Komisia, ktorú tvorili Janka
BARLATÓN DOBROVOĽNÍCTVO NA LIPTOVE
Príbehy dobrovoľníkov a dobrovoľníčok sú inšpiráciou, povzbudením a dôkazom toho, že v našej spoločnosti sú stále ľudia, ktorí sa dlhodobo a nezištne venujú zlepšovaniu svojho okolia. Ich príbehy, skutky a projekty sú spôsobom, ako meniť veci k lepšiemu. Za to ďakujeme nielen im, ale aj všetkým, ktorí ich nominovali.
Škola priateľská k dobrovoľníctvu Gymnázium Hlinská, Žilina Dobrovoľníčka pomáhajúca v zahraničí Monika Tomaštíková
Snažia sa reflektovať na najpálčivejšie problémy v regióne a za pomoci partnerov podporovať komunitné a verejnoprospešné projekty. O svojom pôsobení� v nadácii a o jednom konkrétnom projekte nám prezradila viac správkyňa nadácie Jana Mrlianová. Tisí�ce vyzbieraných eur na pomoc iným, stovky podporených dobrovoľní�ckych komunitných projektov, desiatky úžasných dobrovoľní�kov, a to všetko jedna existencia jednej regionálnej nadácie – Komunitnej nadácie Liptov
(ďalej len nadácia alebo KNL). Nadácia je miesto, kde sa stretávajú tí�, ktorí� pomoc potrebujú s tými, ktorí� pomocnú ruku podávajú. Je to miesto, kde sa vytvára súdržná komunita, ktorá sa snaží� o riešenie rôznych potrieb v regióne. Počas existencie nadácie vznikli mnohé úžasné projekty. Projekty, ktoré nielen pomáhajú, ale aj zviditeľňujú región a združujú neskutočné množstvo dobrovoľní�kov. A takým projektom so srdcom je projekt „Barlatón“.
Z nevinnej stávky sa stal unikátny projekt . Bývalý maratónec a básnik, obaja odkázaní� na barly, sa rozhodli zabehnúť vlastný maratón – Barlatón a dnes je z neho tradí�cia s hlbokou myšlienkou. Ivan Š� obáň a Dalibor Novotný prešli v roku 2010 cca 13 km z Liptovského Hrádku do Liptovského Mikuláša. Z malej nevinnej stávky dvoch priateľov sa stal veľký projekt, ktorý spája športovcov a nešportovcov, zdravých i zdravotne znevýhodnených, bežcov, chodcov či cyklistov. Tento symbolický benefičný prechod dáva možnosť vyjadriť podporu a úctu všetkým hendikepovaným z regiónu Liptova. KNL si pred šiestimi rokmi osvojila
ZAI NTEGRO V ŽILINE UŽ NIEKOĽKO ROKOV FUNGUJE PROGRAM PRE PODPORU VZDELÁVACIEHO PROCESU DETÍ ZO ZNEVÝHODNENÝCH SKUPÍN.
Za dobrovoľníckym programom, ktorý spočíva v doučovaní detí zo znevýhodnených skupín ZAIntegro stojí Jana Randa, ktorá momentálne pôsobí ako expertka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Program je vytvorený v spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry CVE. O svojej skúsenosti s dobrovoľníctvom v programe ZAIntegro nám viac prezradila Lucia Streďanská. Kde a ako dlho pôsobíte ako dobrovoľníčka? V čom dobrovoľníctvo spočíva?
V Komunitnom centre Bratislavská v Žiline som začala pôsobiť v októbri 2019. Odvtedy sa individuálne venujem dvom chlapcom momentálne tretiakom, dvojičkám Jožkovi a Andrejkovi. Pomáham im s domácimi úlohami, doučujem ich tam, kde majú slabiny a kde im treba pridať. Jedná sa len o doučovanie, či ste si s deťmi vybudovali bližší vzťah?
Pred začatím doučovania som absolvovala krátky prípravný kurz, kde sme boli upozorňovaní na možné sklamanie, keď
Barlatón a začala pí�sať históriu dobrovoľní�ckeho a dobročinného projektu. Prí�prava Barlatónu si vyžaduje množstvo dobrovoľní�kov, a preto bolo úplne prirodzené, že z účastní�kov prvého roční�ka sa postupom času stali organizátori dobrovoľní�ci, ktorí� venujú svoj čas, energiu, svoje srdiečko v prospech iných. Pre nás osobne sú odmenou mnohé ďakovné emaily od ľudí�, ktorí� strávili Barlatón spolu s nami. Trasu medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Mikulášom šli v kočí�ku aj niekoľkomesačné bábätka a najstarší� účastní�ci mali takmer 80 rokov. V rámci programu „Spájame sa pre dobré veci
a spoločne Dávame Dobro Druhým“ sa podujatia zúčastní� už viac ako 600 ľudí� z celého Slovenska a ani v tomto roku nás korona neodradila a projekt nezastavila. V roku 2020 sme vymysleli alternatí�vu virtuálneho Barlatónu. Ktokoľvek si to mohol odbehnúť, kdekoľvek na svete, symbolicky sa tak stotožniť s myšlienkou projektu a štartovným pomôcť tým, ktorí� to potrebujú. Potvrdilo sa, že je to projekt stojaci na pevných základoch a my v KNL ho budeme za pomoci dobrovoľní�kom realizovať pokiaľ budeme vládať, pretože Ľúbime Liptov a Spoločne Dávame Dobro Druhým.
sa nedostavia lepšie študijné výsledky. Primárnym cieľom však nie je naháňať dobré známky, ale ponúknuť deckám iný pohľad na svet, ako poznajú z ich domáceho prostredia v „kolonke“ . A teda budovanie si blízkosti a dôvery je prvý predpoklad ku premosteniu medzi dvoma svetmi. Zaujímam sa, čo chalani prežívajú, aké majú radosti a sklamania a snažím sa zdieľať s nimi aj ja svoj život. A popri tom do rozhovorov vložím nejaké poznatky o svete, i keď vôbec nesúvisia s aktuálne preberajúcou látkou. Vždy reagujem na konkrétny deň, začatý rozhovor a z toho vyplynie aj téma.
to pre mňa zmysel. Nehovoriac o tom, že rómske etnikum ma vždy priťahovalo svojou spontánnosťou a autentickosťou. Som rada medzi nimi.
Koľko času dobrovoľníctvu venujete?
Stretávame sa raz do týždňa na cca 1,5 – 2 hodiny. Ako sa nám podarí. Bohužiaľ nám korona a s ňou spojené opatrenia znemožnili stretávanie na pomerne dlhú dobu. V lete, keď bola situácia ohľadom covidu pokojnejšia, sme však boli spolu na dvoch výletoch, v malej ZOO a na hrade Strečno.
Jana Mrlianová, Komunitná nadácia Liptov
Čo vraví na dobrovoľnícku činnosť Vaše okolie? S akými ohlasmi sa stretávate? Motivovali ste niekoho ďalšieho tiež sa zapojiť? Okolie sa stavia veľmi podporne, zaujímajú sa, ľudia sú zväčša zvedaví. Motivovala som môjho muža, ktorí do „kolonky“ občas zájde aj so mnou a je pre mňa pri tých dvoch „cirkášoch“ veľkou oporou :)
Čo Vám dobrovoľnícka činnosť dáva? Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí to zvažujú? Dáva mi úplný zmysel, väčší, ako chodiť do práce, ktorá ma však tiež baví. Odkázala by som asi len, ak niekto uvažuje nad niečím podobným, tak nech neváha. Dostane späť dvakrát viac, ako dá.
Akú máte motiváciu sa venovať konkrétnej cieľovej skupine? Trápi ma, že v našej spoločnosti nemáme všetci rovnaké šance, ako veľmi dokáže človeka determinovať prostredie, v ktorom vyrastá... A ak je aspoň malá šanca, že dokážem dieťaťu zo segregovanej skupiny podať pomocnú ruku zo začarovaného kruhu, ak dokážem aspoň maličkú vec, má
3
DOBROVOĽNÍCTVO NA ORAVE ORS PRINÁŠAME VÁM ROZHOVOR S PÁNOM IGOROM JANCKULÍKOM, ZAKLADAJÚCIM ČLENOM ORS (ORAVSKÝ ZÁCHRANNÝ SYSTÉM), POSLANCOM ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA, KTORÝ BOL MEDZI ROKMI 2016 - 2020 POSLANCOM NR SR A POCHÁDZA Z ORAVY.
ORS je dobrovoľné občianske združenie, ktoré má 76 dobrovoľníkov a zameriava sa na dohľadávanie nezvestných osôb. P. Janckulík pôsobí v ORS ako podpredseda a v rozhovore nám povedal viac o ORS a dobrovoľníctve v tomto združení.
ORS sa posledné týždne spája s rozsiahlou pomocou pri dezinfekcii verejných priestorov v oravských okresoch i mimo nich. Kedy vznikla táto myšlienka takto pomáhať? Čo sa doteraz podarilo?
Myšlienka vznikla tak, že v prvej vlne pandémie chýbali základne ochranné a dezinfekčné prostriedky. Všetko to bolo pre ľudí niečo nové, neznáme. Ľudia sa zo začiatku bránili noseniu rúšok. Ale po čase pochopili, že R+O+R je jediný momentálny liek proti COVIDu. Začali ma oslovovať viacerí ľudia, že darujú rúška, ochranné rukavice, dezinfekčné prostriedky a pod. Tento materiál som rozvážal hlavne po nemocniciach a domovoch sociálnych služieb. Vtedy som si uvedomil, že ak chceme znížiť šírenie koronavírusu, tak je potrebné realizovať dezinfekciu priestorov, kde sa pohybuje najviac ľudí. Oslovil som našich členov s touto myšlienkou a vytvorili sme 7 člennú skupinu, ktorá začala už v apríli po zaškolení realizovať dezinfekciu nemocníc a polikliniky na Orave. Postupom času nás začali žiadať o pomoc ďalšie zriadenia už aj mimo Oravy (Kysuce, Liptov, Turiec). Postupne sa k nám pridali ďalší členovia Oravského záchranného systému a vytvorili sme ďalšie skupiny, ktoré začali s dezinfekciou. Podporili nás aj sponzori, ktorí nám darovali dezinfekčné prostriedky na dezinfekciu, ktoré nám veľmi pomohli. Dezinfekčné zariadenia, ktoré nie sú lacné si zakúpili naši členovia z vlastných prostriedkov. V druhej vlne pandémie sme začali opäť dezinfikovať skoro každý
4
deň. Dezinfikujeme nemocnice, polikliniky, domovy soc. služieb, materské a základné školy, stredné školy, kostoly, úrady práce, soc. poisťovne, Oravský hrad a pod. Dezinfikovali sme aj odberné miesta pri celoplošnom testovaní. Všetky zariadenia dezinfikujeme bezplatne, bez nároku na odmenu, vo svojom voľnom čase. To sú stovky hodín dobrovoľnej činnosti.
Spolupracujete aj s ostatnými silovými zložkami v štáte. Predstavte nám, prosím v krátkosti ORS, v čom sa práca vášho združenia ORS líši, v čom je jedinečná od štátnej pomoci?
ORS je dobrovoľné združenie, ktoré svoju činnosť vykonáva bezplatne bez nároku na odmenu. Združenie sme založili v roku 2008. Hlavnou činnosťou nášho dobrovoľného združenia je vyhľadávanie nezvestných ľudí v horskom teréne a na vodnej hladine. Okrem tejto činnosti pomáhame aj zabezpečovať kultúrne a športové akcie po zdravotnej stránke. Keď sme zakladali toto združenie, tak sme si povedali, že ak sa nám podarí zachrániť čo i len jeden ľudský život, tak to bude mať veľký význam. Za 12 rokov našej činnosti sa nám podarilo v spolupráci s ďalšími dobrovoľnými záchranárskymi zložkami, s ktorými spolupracujeme, zachrániť vyše 50 ľudí, okolo 40 ľudí sme našli mŕtvych a 7 ľudí máme stále nezvestných. Naše združenie má vyše 70 členov. Pri pátracích akciách naši členovia strávili tisícky hodín v teréne, ale s dobrým pocitom, že môžeme pomôcť rodinám, ktorým sa stratil niekto blízky. Spolupracujeme s dobrovoľnými záchranárskymi zložkami, psovodmi, dobrovoľnými hasičskými zbormi a zo štátnych zložiek je to polícia a HaZZ. Rozvíjate dobrovoľníctvo vo vašej organizácii. Kto sú vaši dobrovoľníci a aká je ich zodpovednosť? S akým nebezpečnými situáciami sa stretávajú v tejto službe?
Naši dobrovoľníci sú ľudia, ktorým nie je ľahostajné pomáhať iným, a to aj na úkor svojho voľna a svojej rodiny. Každý člen vynakladá aj nemalé finančné prostriedky, ktoré použije na činnosť nášho združenia, keďže väčšinou používa vlastnú techniku. Čím dlhšie hľadáme nezvestného, tak je to samozrejme pre nás aj finančne
náročnejšie. Každá pátračka je iná a pri každej pátračke je dôležité, aby nedošlo k zraneniu zúčastnených na pátraní. Aj z tohto dôvodu pravidelne absolvujeme zdravotné školenia.
Boli ste nominovaní na mimoriadnu cenu za dobrovoľníctvo v krajskom oceňovaní Srdce na dlani, ktorú pripravuje Žilinské dobrovoľnícke centru. Postúpili ste aj na národné kolo. Srdečne blahoželáme! Čo pre vás a vašu organizáciu toto ocenenie znamená? Toto ocenenie si veľmi vážime a sme radi, že sú medzi nami ľudia, ktorí si vážia našu dobrovoľnú prácu. Toto nás posilňuje a ženie dopredu, aby sme v našej činnosti napredovali ďalej. Každý prípad je iný a keď sa stretnete s rodinou nezvestného, až vtedy si uvedomíte, ako je dôležité v týchto neľahkých časoch týmto ľuďom pomôcť. Vtedy sa nedá povedať, nedá sa, nemám čas. Žilinská župa sa zasadila venovať väčšiu pozornosť mladým ľuďom. Ste zároveň podpredsedom a poslancom Žilinského samosprávneho kraja. Kde vidíte najväčšie príležitosti, ako môže župa pomáhať rozvíjať dobrovoľníctvo ( n i e l e n m l a dýc h ľu d í ) a m l á d e ž v našom kraji?
Určite mladí ľudia sú pre našu spoločnosť veľmi dôležití a musíme im vytvárať také podmienky, aby neboli odradení od dobrovoľníctva. Žilinská župa podporuje aj f in an č n e rôzn e projek ty, ktoré pomáhajú mládeži pri jej aktivitách. Aj ORS využíva mladých dobrovoľníkoch pri niektorých svojich aktivitách a v poslednej dobe nás oslovuje veľa mladých ľudí so snahou zapojiť sa k dobrovoľnej činnosti, čo nás veľmi teší. Vždy sme radi, ak svojou činnosťou motivujeme ďalších ľudí pridať sa k nám.
Čo vás čaká v prichádzajúcom roku 2021 v ORS, napr. aj v súvislosti s rozvojom dobrovoľníctva a mladých?
Čo sa týka pátracích akcií, tak tie sa nedajú plánovať. Určite by bolo dobré, keby sme nemuseli mať žiadnu pátraciu akciu. V januári 2021 sme sa tešili na už 13. záchranársky ples, ktorý organizujeme od nášho vzniku, ale s veľkou pravdepodobnosťou sa nebude môcť uskutočniť kvôli pandémickým opatreniam. Každý rok organizujeme aj MDD pre zdravotne znevýhodnené deti s veľkým programom. Žiaľ v roku 2020 sa 7. ročník pre koronavírus nemohol uskutočniť. Dúfame, že v roku 2021 sa nám to už podarí. Pri tejto akcii využívame aj väčšie množstvo dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhajú s organizáciou. Každý rok organizujeme aj Majstrovstvá záchranárskych zložiek vo varení kotlíkového gulášu. Každoročne tejto akcie sa zúčastní vyše 50 družstiev z celého Slovenska. Medzi družstvami sa každý rok objavia aj mladí súťažiaci, ktorí sa nedajú zahanbiť staršími skúsenými kuchármi. Žiaľ 9. ročník pre pandemické opatrenia sme tiež nemohli organizovať, tak dúfame, že v roku 2021 sa nám to podarí.
PROJEKT MIND PROJEKT MIND (MIGRATION/MIGRÁCIA, INTERCONNECTEDNESS / PREPOJENIE, DEVELOPMENT / ROZVOJ) JE CELOEURÓPSKY PROJEKT, DO KTORÉHO JE ZAPOJENÝCH 12 CHARITATÍVNYCH ORGANIZÁCIÍ Z 11 KRAJÍN EURÓPY. NA SLOVENSKU PROJEKT ZASTREŠUJE SLOVENSKÁ KATOLÍCKA CHARITA UŽ OD ROKU 2017. O PROJEKTE A O ZAPOJENÍ DOBROVOĽNÍKOV SME SA POROZPRÁVALI S MANAŽÉRKOU PROJEKTU, PANI IRINOU ADAMOVOU.
1. Čo je podstatou projektu MIND? Na aký problém v spoločnosti reaguje?
Záleží nám na zlepšení úrovne informovanosti verejnosti o témach migrácie a zároveň podporujeme tých, ktorí sú negatívne ovplyvnení protimigračnou rétorikou. Podľa výsledkov Eurobarometra malo na jeseň 2018 až 81 % občanov SR viac či menej negatívne postoje k prisťahovalectvu osôb z krajín mimo Únie. Pomocou projektu MIND sa chceme pričiniť o to, aby ľudia boli schopní rozhodovať sa na základe objektívnych informácií a nepodliehali predsudkom a dezinformáciám. Súčasný verejný diškurz o migrácii v Slovenskej republike ignoruje skutočnosť, že cudzinci a cudzinky môžu významne prispieť k rozvoju a fungovaniu našej krajiny. Navyše, migrácia tu bola vždy a má veľa rôznych príčin. Jedným z cieľov projektu je aj poukázanie na dôležitosť Agendy 2030, plánu rozvoja, ku ktorému sa zaviazalo svetové spoločenstvo členských štátov OSN v roku 2015 s cieľom naplniť ho do roku 2030. Projekt MIND vznikol v roku 2017 a je finančne podporený Európskou komisiou.
ukazovať fakty, organizovať verejné diskusie a dávať ľudom živnú pôdu na to, aby sa zamysleli, mali možnosť prehodnotiť svoj pohlaď na migráciu a dozvedeli sa niečo viac. Cítim, že najlepšou aktivitou je poskytnutie priestoru pre dialóg - na festivaloch, prednáškach na školách, prostredníctvom fotoexpozícií či rozhovorov v médiách.
3. Aké sú hlavné úspechy projektu?
6. Sú zapojení aj dobrovoľníci zo Žilinského kraja? Práca s dobrovoľníkmi na SKCH sa rozbehla len tento rok, a preto máme hlavne dobrovoľníkov, ktorí momentálne bývajú v Bratislave. Radi by sme zapojili čo najviac dobrovoľníkov z rôznych končín SR, všetci sú vítaní.
V roku 2019 bola v rámci projektu vydaná nová národná štúdia Slovenskej katolíckej charity – „Náš spoločný domov“. Publikácia je založená na rozsiahlom súbore údajov a hĺbkovej analýze otázok migrácie a rozvoja. Tiež vychádza z posolstva encykliky Laudato Si – O starostlivosti o náš spoločný domov. Pápež František v nej pripomína, že „Zem je náš spoločný domov“, a teda, že všetky vážne problémy vzájomne súvisia a správanie jedných ovplyvňuje situáciu druhých, hoci aj na opačnom konci sveta. Národnú štúdiu o migrácii a rozvoji vydalo okrem Slovenska ďalších desať európskych krajín zapojených do projektu MIND.
4. Stretli ste sa aj s negatívnymi reakciami zo strany verejnosti, prípadne vedenia Slovenskej katolíckej charity? Ak áno, čo boli hlavné výhrady?
Áno, stretli sme sa nielen my, ale aj samotní migranti, predovšetkým tí „neeurópski“. Čelili sme hlavne nenávistným prejavom na sociálnych sieťach, migranti zase diskriminácii na trhu s bývaním a na trhu práce, ako aj širšej rasovej diskriminácii spôsobenej xenofóbiou a populistickými nacionalistickými náladami v spoločnosti. Slovenská katolícka charita nás v našej myšlienke podporuje, pretože si uvedomuje, že migranti sú veľmi zraniteľnou skupinou ľudí, ktorým treba pomôcť, a to hlavne zmenou verejného diškurzu namiereného proti nim. 5. Sú v projekte zapojení aj dobrovoľníci?
Áno. Dobrovoľníkov si veľmi vážime a bez nich by bolo dosiahnuť náš ciel oveľa ťažšie. Máme 3 šikovné dobrovoľníčky a 1 šikovného dobrovoľníka. Pomáhajú hlavne s administratívou, organizovaním aktivít (ešte pred koronovírusovými obmedzeniami), ale podieľajú sa aj na celocharitných aktivitách, napríklad, na jesennej brigáde v našej krásnej staromestskej záhrade.
7. Projekt je vo fáze ukončenia. Aké sú vaše ďalšie plány v advokačnej činnosti v oblasti migrácie? Môžu sa dobrovoľníci naďalej hlásiť? Áno, projekt končí v decembri 2020, ale s témou migrácie Slovenská katolícka charita bude pracovať aj naďalej. Budeme v pravidelnom kontakte s poslancami, aby sme, ako povedal náš generálny sekretár, „zostali hlasom tých, ktorých nie je počuť”. Väčšina hmotných výstupov sa bude dať použiť naďalej, prípadne aktualizovať články, odborné materiály, videá a pod. Publikácia Náš spoločný domov bude mať naďalej hodnotu pre odborníkov, ktorí budú pripravovať nové politiky v tejto oblasti. Dobrovoľníci sa môžu hlásiť na iné rozvojové a humanitárne projekty v rámci SKCH.
Poznámka: Publikáciu „Náš spoločný domov“ môžete nájsť na webovej adrese: www.charita.sk Náš spoločný domov (SK).pdf
Viac o projekte nájdete na: www.cojedomov.sk
2. Kto všetko na projekte pracuje? Na projekte pracujeme traja: manažérka projektu, kampaňový koordinátor a koordinátorka advokačných-lobingových aktivít. Našou úlohou je hlavne zvyšovať povedomie, poskytovať informácie,
5
KERIC – MLÁDEŽNÍCKA ORGANIZÁCIA NA KYSUCIACH POČAS POSLEDNÝCH MESIACOV SA ČORAZ VIAC ZAČALO POUŽÍVAŤ A DO POVEDOMIA SA DOSTALO NIELEN SLOVO DOBROVOĽNÍCTVO, ALE AJ, ČO TO ZNAMENÁ BYŤ DOBROVOĽNÍKOM, KDE VŠADE SA DÁ POMÁHAŤ. KAŽDÝ ČLOVEK MÔŽE ROBIŤ DOBROVOĽNÍKA VO SVOJOM BLÍZKOM OKOLÍ, ALE SÚ AJ MOŽNOSTI, AKO BYŤ DOBROVOĽNÍKOM V ZAHRANIČÍ A NA DLHŠIE OBDOBIE. KERIC, ako občianske združenie sa venuje podpore dobrovoľníctva v regióne Kysúc a vysielaniu dobrovoľníkov do celého sveta už 18 rokov. Vysielanie dobrovoľníkov do celého sveta sa deje za podpory rôznych projektov. Podpora je dôležitá najmä preto, aby človek, ktorý chce vycestovať ako dobrovoľník nemal s touto činnosťou finančné náklady.
Spolupráca s grantovými programami KERIC spolupracuje s grantovými programami ERASMUS+, Európsky zbor solidarity a EU AID Volunteers. ERASMUS+ podporuje cestovanie mladých ľudí od 18 do 30 rokov na mládežnícke výmeny, školenia i dobrovoľnícke projekty od 2 týždňov do 12 mesiacov. KERIC má možnosť vyslať dobrovoľníka do Brazílie, kde bude pracovať s deťmi počas voľnočasových aktivít. Pre dobrovoľníka, ktorý by chcel 8 mesiacov
VIANOČNÁ ZBIERKA VIANOČNÁ POTRAVINOVÁ TESCO ZBIERKA POMÁHA ĽUĎOM V NÚDZI A V ŤAŽKÝCH ŽIVOTNÝCH SITUÁCIÁCH.
Na Slovensku sa vyzbieralo tento rok 100 ton potravín a drogérie. Diecézna charita Žilina za výdatnej pomoci dobrovoľníkov vyzbierala 23,5 tony v hodnote 40-tisíc eur. Vďaka nadšeným dobrovoľníkom predovšetkým z farských charít vládla počas zbierky v predajniach výborná atmosféra! Štedrosť ľudí nás nabíjala radosťou, akcia nás všetkých spájala. Každý daroval s radosťou, niekto svoj čas, úsmev, polievku, čo sa rýchlo pripraví, iný možno konzervy... Dobrovoľníčka Františka bola po prvom dni nadšená: 6
pomáhať ľudom s mentálnym postihnutím je pripravovaný projekt v Hondurase. Začiatok týchto projektov je plánovaný na rok 2021. Európsky zbor solidarity je program, ktorý nadviazal na dobré skúsenosti s ERASMUS+ a poskytuje ešte viac priestoru pre mladých ľudí od 18 do 30 rokov získať praktické skúsenosti z práce v rôznych tipoch organizácií, spoznať nové krajiny a naučiť sa nové jazyky. Projekty priebežne pribúdajú a o aktuálnych ponukách informujeme na našej facebookovej stránke, na osobných a online stretnutiach v KERICu. Informácie o aktuálnych projektoch môžete získať od Lenky Hruškovej na mailovej adrese lenka@keric.sk. EU AID Volunteers je pre KERIC úplne nový projekt. V poslednom roku sme prešli úspešným, ale celkom náročným certifikačným procesom a môžeme vysielať dobrovoľníkov na projekty, ktoré majú humanitárny charakter a bez vekového obmedzenia. Projekt EU AID volunteers je určený pre ľudí, ktorí už v nejakej oblasti pracujú, majú skúsenosti a radi by svoje skúsenosti využili na pomoc a rozvoj organizácií v rozvojových krajinách. Spoločným menovateľom všetkých vyššie spomínaných projektov je, že dobrovoľníkom umožnia prežiť v novej krajine dlhšie obdobie. Získajú možnosť „pracovať“ a pomáhať ako dobrovoľníci v rôznych typoch organizácií. Pôsobenie zahraničných dobrovoľníkov na Kysuciach Ďalšia časť našej činnosti je hosťovanie dobrovoľníkov v KERICu na Kysuciach. V súčasnosti hosťujeme 9 dobrovoľníkov z Nemecka, Turecka, Brazílie, Portugalska a Gruzínska. Dobrovoľníci na Kysuciach pravidelne spolupracujú so základnými a strednými školami. Spolupráca spočíva v asistencii na hodinách cudzích jazykov, kde úlohou dobrovoľníkov je motivovať študentov
„Dnes som bola súčasťou tejto super akcie, s nemým úžasom som pozorovala, ako ľudia s otvoreným srdcom dajú, aj keď sami možno nemajú veľa. Som presvedčená ešte viac, že dobro sa z tohto sveta celkom nevytratilo… ani humor :), keď sa ma jeden pán opýtal, že či môže darovať aj žreb, lebo on ide iba tam :)“. Zbierka síce skončila, ale nekončí to, čo postupne rástlo v srdci… Vďačnosť všetkým darcom... Toľko rúk vkladalo do pripravených vozíkov spolu s tovarom žičlivosť, dobroprajnosť i slová priania šťastných Vianoc pre chudobných! Obrovská úprimná vďaka našim vzácnym dobrovoľníkom a kolegom za čas, chuť a nasadenie! 15 dní opakovane obetovaných hodín služby a večerov zvážania darovaných potravín a drogérie, v tichosti opakované
pomocou rôznych metód neformálneho učenia ku komunikácii v cudzích jazykoch a pomôcť im odbúrať stres z komunikácie. Tiež dobrovoľníci vedú kurzy detskej angličtiny v KERIC-u a kurzy svojich jazykov.
KERIC a pandemické opatrenia Vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu prebiehajú osobné stretnutia KERIC teamu v upravenom režime a sú to väčšinou hodiny slovenčiny a KERIC meetingy. Momentálne prebiehajú aktivity v skupinách do 6 osôb a spolupráca so školami či väčšími skupinami prebieha online. Do online priestoru sa presunuli metodické stretnutia a vďaka online forme stretnutí sa rozširuje záber aktivít, ktoré je možné použiť aj v budúcnosti spolu s osobnými stretnutiami.
Spolupráca dobrovoľníkov s ďalšími organizáciami Veľmi podstatnou časťou práce dobrovoľníkov v KERICu je spolupráca s inými organizáciami, kde pomáhajú. V tomto školskom roku sú to Stružielka, Atletický klub Čadca, Charita v Čadci a Nadácia krajiny Harmónia v Žiline. V tejto chvíli pripravujeme projekt na Značku kvality a vytvárame strategický plán práce a rozvoja KERIC-u na najbližších 7 rokov. Pri jeho tvorbe sa sústreďujeme na rozvoj lokálnej práce s mládežou, komunitné projekty a prepojenie našich cieľových skupín a aktivít.
darovanie svojho času a síl… Toto všetko robí láska ku chudobným! Ďakujeme za každý dar, nech sú vaše Vianoce šťastné, pokojné a bohaté na lásku! Ďakujeme za vás, ľudia, ktorí ste v ťažkej situácii, že pomoc prijímate... všetci si prajeme, aby sme radosť Vianoc prežívali spoločne, v PRIJÍMANÍ aj DÁVANÍ!
DOBROVOĽNÍK NA PLOŠNOM TESTOVANÍ PROJEKT SPOLOČNÁ ZODPOVEDNOSŤ VYVOLAL BÚRLIVÉ DISKUSIE, OVERIL SI LOGISTICKÚ PRIPRAVENOSŤ A DAL MOŽNOSŤ DOBROVOĽNÍKOM ZAPOJIŤ SA DO PROCESU TESTOVANIA OCHORENIA COVID-19 NA SLOVENSKU. DO CELOPLOŠNÉHO TESTOVANIA SA AKO DOBROVOĽNÍK ZAPOJIL AJ MATEJ, KTORÝ SI VYSKÚŠAL TÚTO FORMU POMOCI V AREÁLI BUDATÍNSKEHO HRADU. Čo Vás motivovalo sa prihlásiť ako dobrovoľník? Ako hodnotíte túto skúsenosť?
Ako príslušník ozbrojených síl som vzhľadom na moju hodnosť nebol povolaný k testovaniu, no aj keď študujem na vysokej škole za vojenského pilota, ako vojak som nechcel iba sedieť doma a pozerať sa, ako moji kolegovia pracujú v teréne. Jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré som vstupoval ku vojsku bolo pomáhať, a tak som chcel prirodzene ísť tam, kde bola moja pomoc potrebná, a tým rozhodne operácia „Spoločná zodpovednosť“ bola. Preto som sa, podobne ako niektorí moji spolužiaci, prihlásil ako dobrovoľník. Musím konštatovať, že to bola výnimočná skúsenosť, ktorú hodnotím jednoznačne pozitívne. Aká bola atmosféra na odbernom mieste? Čo hovorili ľudia na prácu dobrovoľníkov a brigádnikov počas testovania?
Atmosféra bola úžasná, stretli sme sa tam naozaj skvelí ľudia, ktorí sme si sadli aj po stránke pracovnej aj ľudskej, čiže sme sa okrem iného nemálo nasmiali. Celkovo sme sa snažili držať atmosféru uvoľnenú aj kvôli ľuďom samotným. Napriek tomu, že to bol len obyčajný odber vzoriek, tak to veľa ľudí
neznášalo najlepšie a mnohí z toho mali dokonca strach. Preto som sa aj ja osobne snažil s ľuďmi skôr zavtipkovať, prehodiť pár slov a celkovo odviezť ich myšlienky od odberu ako takého. Samotní ľudia si tento prístup aj nás samotných veľmi pochvaľovali a z ich reakcií vieme, že ani nečakali takéto príjemné jednanie, keďže málokto z nich sa dovtedy stretol s vojakmi, ako nám sami priznali a neuvedomovali si, že aj keď máme na sebe uniformu, tak sme stále len ľudia tak, ako oni.
Čo by ste vyzdvihli ako najlepšie a čo naopak, počas toho ako ste pomáhali ako dobrovoľník pri plošnom testovaní?
Myslím si, že z organizačného hľadiska nie je tomuto testovaniu čo vytknúť, aspoň z môjho pohľadu. Ozbrojené sily aj samosprávy zvládli dokonale zabezpečiť logistiku a manažment, každý vedel, čo má robiť. Veľká vďaka patrí aj nášmu veliteľovi odberného centra, ktorý sa o nás dobre staral a celkovo nám bolo zabezpečené všetko od dostatku ochranných pomôcok, cez dostatok testov až po teplú stravu. Aj ľudia samotní nám v maximálnej možnej miere vyjadrovali podporu, priniesli nám občerstvenie a v jednom prípade dokonca aj pálenku, ktorú sme však z pochopiteľných dôvodov museli odmietnuť. Jediné zlé na čo by som možno poukázal boli ojedinelé prípady arogantného správania ľudí, ktorí nerešpektovali naše pokyny, svojvoľne sa pohybovali po odbernom mieste, alebo odmietali nasadiť si rúško, čím nám značne komplikovali prácu a spôsobovali zdržania, čo vzhľadom na to, že boli dni, kedy sme mali 500 až 550 ľudí a niektorí z nich čakali v rade aj 6 hodín, nebolo pre ostatných ľudí práve výhrou. Ohrozovali aj ostatných ľudí, ktorí sa prišli dať testovať. Je nutné podotknúť, že sme tam mali čakajúcich, ktorí mali vysoko cez 80 rokov, boli ťažko zdravotne postihnutí, mali oslabenú imunitu, alebo sa nedokázali ani sami o seba postarať. Týchto prípadov, kedy sa ľudia správali nedisciplinovane nebolo našťastie mnoho a dokázali by ste ich spočítať na prstoch. V č o m m ô ž e by ť p re m l a dýc h ľu d í p r í n o s n á t a k á to s kú s e n o s ť s dobrovoľníctvom?
Odhliadnuc od toho, že tým pomáhajú svojmu okoliu a spoločnosti ako takej, môžu získať široké spektrum skúseností v oblasti práce s ľuďmi, manažmentu, logistiky, zdokonalia si prácu v kolektíve, precvičia si komunikačné zručnosti a majú možnosť dokonca zlepšiť aj pretrénovať komunikáciu v cudzom jazyku. Ako sa nám potvrdilo, angličtina stále nie je kľúčom, ktorí otvára všetky dvere a napriek tomu, že som vyštudoval bilingválnu obchodnú
akadémiu a preberal učivo v anglickom jazyku, tak som tento jazyk, nepočítajúc frázu „Do you speak english?“, ani nevyužil. Na našom odbernom stredisku sa objavilo veľa cudzincov pracujúcich na Slovensku a neovládajúcich náš štátny jazyk. Keďže však boli z krajín ako Gruzínsko, Arménsko, Bulharsko, Ukrajina, či Rumunsko, dokázali sa dorozumieť v ruštine. Nakoľko som z ruštiny maturoval a bol tak jediný na našom odbernom stredisku, kto v tomto jazyku dokázal komunikovať, tak som týchto čakajúcich sprevádzal prakticky po celej ich ceste odberným miestom a zabezpečoval preklad. V neposlednom rade však toto testovanie ukázalo aj to, aká je potrebná ľudskosť a že aj dospelí a starí ľudia potrebujú, aby bol niekto v ťažkých chvíľach pri nich. Pre niektorých bol odber obzvlášť nepríjemný, či dokonca bolestivý, a tak ľudia neraz potrebovali, aby ich niekto držal za ruku, chytil za rameno či ich ukľudňoval aspoň slovne.
Ako by verejnosť mohla viac podporovať záujem mladých ľudí o dobrovoľníctvo? Ako sa môžu viac zapájať práve aj samotní mladí? Ak chcete viesť dav, postavte sa do jeho čela. Jednoznačne je v takomto prípade potrebné začať od samého seba. Pokiaľ sa dospelá verejnosť bude viac venovať dobrovoľníckym aktivitám, bezpochyby sa tým nastaví trend vedúci mladých ľudí k participácii na obdobných činnostiach. V súčasnej dobe však vidím najväčší potenciál práve v budovaní a posilňovaní štruktúr pre mládež definovaných v zákone, akými sú žiacke školské rady na školách, mestský či krajský parlament alebo aj rady mládeže. Sám som sa v minulosti dostal do funkcie predsedu žiackej školskej rady na mojej strednej škole, ako aj podpredsedu Žilinského mládežníckeho parlamentu, takže viem povedať z prvej ruky, aký majú tieto poradné orgány škôl a samospráv potenciál a čo je s nimi možné dokázať. Je však pre to potrebné zabezpečiť správny manažment, zastrešenie, stanovenie jasných a funkčných pravidiel a predovšetkým propagáciu, ktoré sú žiaľ v drvivej väčšine prípadov nedostatočné. Verím však, že budúcnosť prinesie žiadané zlepšenie. 7
DOBROVOĽNÍK/ČKA VS DOHODÁR/KA Činnosť vykonáva dobrovoľne, na základe svojho slobodného rozhodnutia. Činnosť vykonáva pre inú osobu mimo svojej rodiny alebo domácnosti alebo pre verejný prospech.
Nie je to dobrovoľník/íčka, aj keď sa zúčastňuje aktivít dobrovoľne, t.j. nikto mu/jej to nenariadil.
Môžeme ho/ju pomenovať ako dohodár/ka alebo brigádnik/čka.
Činnosť nevykonáva ako súčasť svojich pracovných alebo služobných povinností vyplývajúcich zo zákona, pracovnej zmluvy alebo v rámci svojej živnosti.
Osobne platíme za jeho/jej činnosť finančnú odmenu. Musí mať s nami uzatvorenú dohodu, na základe ktorej mu/jej odmenu zaplatíme.
Na túto osobu sa vzťahuje Zákon o dobrovoľníctve 406/2011. Môžete s ňou uzatvoriť zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, ale nemôžete jej za činnosť zaplatiť odmenu.
Osobe má byť poskytnuté zaškolenie, nevyhnuté pracovné pomôcky, prípadne uhradené výdavky (napríklad cestovné výdavky)
Najjednoduchšie je uzatvoriť s touto osobou dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti alebo pracovnú zmluvu, ktorou vytvárame s osobou pracovnoprávny vzťah, alebo zmluvu o dielo, prípadne mandátnu zmluvu. Tieto zmluvy sa riadia Zákonníkom práce alebo Obchodným zákonníkom.
Napíš a získaj darček Zapojili ste sa Vy, Vaši priatelia či škola do dobrovoľní�ckej aktivity? Poznáte dobrovoľní�ka, o ktorého činoch by sa mali dozvedieť iný?
• Napí�šte stručnú správu dobrovoľní�ckej činnosti, nezištnej pomoci či zaují�mavej aktivity, do ktorej ste sa Vy, škola, priatelia či organizácia zapojili počas koronakrí�zy • Pripojí�te aspoň 2 fotografie z konkrétneho podujatia, činnosti • Všetko pošlete na email: mladi.ra@zask.sk do 31.01.2021 3 prí�behy odmení�me milým darčekom a uverejní�me ich v DOBRONOVINÁ� CH
OSTAŇTE S NAMI V KONTAKTE
www.razsk.sk mladi.ra@zask.sk FACEBOOK: Rozvojová agentúra Ž� SK INSTAGRAM: @rozvojova_agenturazsk
REDAKCIA DOBRONOVÍN: Helena Macušková, Katarí�na Ö� zger, Marcel Rypák, Michaela Ondrí�ková
Ž� ilinské dobrovoľní�cke centrum dobrovolnictvo@ozviac.sk +421 903 262 166 FACEBOOK: @dczilina
foto Dobrovoľní�k-brigádnik zdroj: www.dobrovolnickecentra.sk
#dobrovolnictvonasspaja