Issuu on Google+

U TA J O VA N É

INFORMÁCIE

MÁJ 2013

CENA PRI PREDPLATNOM

BEZ

2,50 €

www.zemavek.sk

CENZÚRY

CENA

2,90 €

UBERÁME SA K III. SVETOVEJ VOJNE? UDALOSTI A SÚVISLOSTI

TÉMA MESIACA

RENDEZ VOUS

Bostonské dedičstvo 911 / 10 Lesk a bieda thatcherizmu / 13

Ako prežiť kolaps / 26 Koncentračné tábory v USA / 32 Meno šelmy: Mikročip / 35

Ak budem v televízii, nastane rachot. Vladimír Pavlík / 48

ALTERNATIVE VITA

MLČANIE

MANDRAGORA

Tento peňažný systém nás vedie do záhuby / 68 Povinné očkovanie – fašizmus v zdravotníctve / 78

Ľudia vždy pravdu vycítia / 85 Biela mafia / 89

Rodina, ktorá manipuluje s celým svetom / 106 Lebka a kosti / 113


PREMIÉRA 1140h REPRÍZA 1840 h pondelok - piatok

2

ANI VY NEMUSÍTE MLČAŤ: HTTP://WWW.FACEBOOK.COM/EVENTS/223270977795199/ VIVA@RADIOVIVA.SK

87.90-DOLNÝ KUBÍN • 88.10-KOŠICE • 88.50-SNINA • 90.70-TRSTENÁ • 91.10-BREZNO • 91.10-RUŽOMBEROK • 92.70-ŽILINA • 92.90-PRIEVIDZA • 95.60-BARDEJOV • 95.70-KOŠICE • 96.00-LUČENEC • 96.10-NITRA • 99.00-MICHALOVCE • 99.60-ČADCA • 101.40-ROŽŇAVA • 101.80-BRATISLAVA – KAMZÍK • 104.80-POPRAD • 104.90-MARTIN • 105.10-BANSKÁ ŠTIAVNICA • 105.50-TRENČÍN • 105.80-PREŠOV • 106.60-BANSKÁ BYSTRICA


OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > MÁJ 2013

DYMOVÉ SIGNÁLY

TÉMA MESIACA

GENIUS LOCI

ESEJE NA JEDNU FAJKU

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

MIESTA, KTORÉ PÔSOBIA AKOSI INAK

SLOBODA JE ZNIČENIE STRACHU / 4

UBERÁ SA SVET

TRNAVA / 40

K III. SVETOVEJ VOJNE? / 18 AKO PREŽIŤ KOLAPS – 1. ČASŤ / 26

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

KONCENTRAČNÉ TÁBORY V USA / 32 MENO ŠELMY: MIKROČIP / 35

BOSTONSKÉ DEDIČSTVO 911 / 10 LESK A BIEDA THATCHERIZMU / 13

RENDEZ-VOUS

DÉJÀ VU

ALTERNATIVE VITA

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

‚‚AK BUDEM V TELEVÍZII, NASTANE

V ČERNOBYLI STÁLE TIKÁ ČASOVANÁ

KEĎ JE BANÁN LUXUSOM / 62

RACHOT.‘‘ / 48

BOMBA / 54

TENTO PEŇAŽNÝ SYSTÉM NÁS VEDIE

ATOMOVÉ JERICHO / 58

DO ZÁHUBY / 68 ŤAŽKÁ CESTA KU KRITICKÉMU MYSLENIU / 72 AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOROM SVETE / 76 POVINNÉ OČKOVANIE – FAŠIZMUS V ZDRAVOTNÍCTVE / 78 – 79

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

JEDEŇ DEŇ

MLČANIE

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI

ROZHLASOVÉ ESEJE PRELOMILI TICHO

PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

ĽUDIA VŽDY PRAVDU VYCÍTIA / 85

ZBRAŇ POTRAVINOVÉHO NIČENIA / 80

V (CIRKUSOVOM) KOLE / 83

VŠETKO AKO MÁ BYŤ / 87 BIELA MAFIA / 89

MÚZY

MANDRAGORA

TRIBÚNA

O KNIHÁCH, FILME, HUDBE

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

A VÝTVARNÝCH DIELACH

PLATOBNÉ KARTY / 105

NIHIL SUB SOLE NOVUM / 116

KLAUDIA KOSZIBA / 90

RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM

ZEM A VEK ODPORÚČA / 98

SVETOM I. ČASŤ / 106

DANIEL ŠPAČEK / 100

PAVUČINA – FRANTIŠEK ŠEBEJ / 110 LEBKA A KOSTI / 113

3


DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Tibor Eliot Rostas

SLOBODA

JE ZNIČENIE STRACHU VRAVIEŤ PRAVDU V ČASOCH UNIVERZÁLNEHO PODVODU JE REVOLUČNÝ ČIN.

4

George Orwell

S

trach, beznádej, skepsa, neistota, vytrácanie súcitu, rýchle uspokojovanie materiálnych túžob a prehlbujúca sa nedôvera k oficiálnym informáciám v médiách. To všetko sú typické symptómy spoločnosti, ktorá mizne zahľadená sama do seba. V časoch najväčšieho rozšírenia blahobytu medzi najväčším množstvom ľudí starý kontinent paradoxne vymiera. Ríša Západu skutočne upadá do agónie, a podobne ako v epoche antického Ríma a Grécka, sa vyľudňuje. Oproti tomu krajiny tretieho sveta prežívajú populačnú explóziu, ktorá sa už čoskoro stane nezlučiteľnou s reálnymi možnosťami zdrojov obživy, ale aj priestoru. Kým v roku 1800 to boli len tri percentá, dnes drvivá väčšina celého sveta žije v mestách. Ibaže bez akéhokoľvek prístupu k pôde, a tým aj k zdrojom potravy. Stúpajúce ceny potra-

vín a vody z nich spolu s pôdou vytvárajú najvzácnejšie komodity tretieho tisícročia. Kultúrna revolúcia šesťdesiatych rokov, ktorá priniesla sexuálnu revolúciu, ale spolu s ňou aj frontálny útok na inštitúciu rodiny, manželstva a tradičných hodnôt, napokon priniesla sterilizáciu, interrupciu, antikoncepciu a eutanáziu ako nové výdobytky osvietenského ducha. Z niekdajšej kontrakultúry sa po tridsiatich rokoch boja stala vládnuca kultúra hlavného prúdu, ktorej dominuje ideológia „umiernenej tyranie“. Nuž a tak sa nám v Amerike – jedinej krajine, ktorá prešla od barbarstva k úpadku bez toho, aby zažila civilizáciu, ako píše Oscar Wilde – zrodila nová totalita. Ideológia politically correct – nový fundamentalizmus prinášajúci jediné verzie pravdy. Umberto Eco nás upozorňuje, že „politická korektnosť spochybňuje


slobodu – profesorovi anglickej literatúry zakážu prednášať o Shakespearovom Othellovi, pretože by postava žiarlivca a vraha Maura mohla uraziť študentov, ktorí nepochádzajú zo Západu, nemôže hovoriť o Kupcovi benátskom, pretože z tejto tragédie je očividné, že Shakespeare nebol imúnny voči ľudovému antisemitizmu (hoci Shylock je pozoruhodná postava)“. A tak v sekulárnom svete bez boha prestávajú platiť najvyššie hodnoty dobra a zla, ich vymedzenie. Posledným sudcom sa stáva človek, atómová bomba a princípy šialenosti zakotvené v zmluve zo sedemdesiatych rokov s názvom MAD, šialený (Mutual Assured Destruction, slov. vzájomne zaistené zničenie). V tomto Orwellovskom svete prevrátených hodnôt, kde čierna je biela, pravda lož, vojna mier, sa z kritikov okupácie a teroru v Palestíne, kde používa Izrael biely fosfor ako chemickú zbraň hromadného ničenia v rozpore s medzinárodným právom – stávajú antisemiti. Z protestujúcich zástancov rodiny sa stávajú homofóbni prenasledovatelia homosexuálov. Z učiteľov, ktorí v školách vyžadujú disciplínu, sú sadisti. Protestujúci voči sociálnemu a ekonomickému útlaku sú extrémisti. Ľudia s odlišným politickým názorom, ako razí oficiálna línia, sú duševne chorí, netolerantní neonacisti a fašisti. A tak sa Gramsciho kultúrna marxistická revolúcia pretavila do novej totality s prvkami Mussoliniho fašistického štátu jednej línie, ktorú podporujú korporácie spojené s politikou a médiami. Aj u nás ich takmer všetky vlastní zahraničný kapitál, ktorý všade na svete určuje, o čom sa má hovoriť a o čom mlčať. Pádom berlínskeho múru sa pohyb na šachovnici tvorenej dovtedy čiernou a bielou zlial do jedinej univerzálnej modrej zóny s koreňmi v ideológii zjednotenej Tretej ríše s nietzscheovskými Übermensch a podradnou obslužnou masou vyrabovaného Východu. Žiadny pád komunizmu sa nikdy nekonal. Niekoľkým už došlo, že metamorfóza umelo vytvorených ideológií socializmu a kapitalizmu bola riadená z útrob spravodajských služieb, ktoré predstavujú skutočnú moc. Postavy pohybujúce sa v šerosvite najvyšších poschodí spravodajských centrál účinkujú aj v tajných zoskupeniach, kde sa sústreďuje moc sveta – to je onen – umbilicus telluris. Tá metamorfóza – bezbolestné spojenie socializmu a kapitalizmu do jedného sveta v zlo-

vestnom znamení New World Order, spájanie jednotlivých suverénnych štátov do jedného celku – to všetko je kľúčovou podmienkou na vytvorenie svetovlády. Život na Západe po tridsiatich povojnových rokoch prosperity začal upadať. Aby si mohla miliardová spoločnosť Západu užívať aspoň sladké rozptýlenie v modravom šere obrazoviek a hamburgerov, a pritom priveľmi neplatiť, musí sa nájsť spôsob, ako vyrábať tak lacno, ako je len možné. Výroba je ale to posledné, čím by sa chceli globálne gigantické značky zaoberať. Neokolonizácia Tretieho sveta preto zmontovala lágre „voľných zón obchodu“ pre čínskych, malajských či indických otrokov, v ktorých za desať centov na hodinu našívajú značky na tričká a tenisky deťom Západu. Ich otcovia však nemajú prácu. Hrdzavé pásy, ako sa dnes nazývajú opustené priemyselné regióny, zívajú prázdnotou ako ulice z metafyzických malieb de Chirica. Okná hypotekárnych domov sú zatlčené doskami a niekdajší boom života na dlh je pod kontrolou polície, exekútorov a bánk. Ulice oslepli a pomaly sa do nich vkráda pouličný boj gangov ako morbídna predzvesť celosvetovej občianskej vojny. Dlh celého sveta je 190 biliónov dolárov oproti celosvetovému HDP, ktorý predstavuje iba 70 biliónov dolárov. Dlh je takmer trikrát vyšší, ako sme schopní vyprodukovať. Situácia je dlhodobo neudržateľná. Realizujú sa preto plány, ako obyvateľstvo držať pod kontrolou. Aj Hermann Göhring dobre vedel, že najlepším spôsobom, ako to docieliť, je vytvoriť hrozbu. A práve preto pribúdajú teroristické ataky proti domácemu obyvateľstvu. Podľa výpovedí vysokopostavených dôstojníkov spravodajských rozviedok sú v réžii tajných služieb a umožňujú stupňovanie kontroly a obmedzovanie prístupu k informáciám. Okolo nás sa potichučky zaťahuje slučka ostnatého drôtu. Všetky podobné obmedzenia sa aj v minulosti diali s tichou podporou obyvateľstva alebo dokonca v sprievode búrlivého vítania. Stačí si spomenúť na Hitlerov nástup k moci alebo naše nadšenie pri vstupe do EÚ. Učia nás, že národná hrdosť je nacizmus. Treba byť otvorený. A tak sa v mene pokrokových ideí veľkej rodiny vzdávame vlastného majetku, ktorý privatizuje zahraničný kapitál. Voľný trh znamená uvoľnenie prístupu k zdrojom domáceho bohatstva. V narýchlo postavených hangároch vyrá-

5


RENDEZ-VOUS

6

„Ak sa strachu zbavíme tým, že budeme otvorene hovoriť o všetkom, čo zabíja našu slobodu a vzájomnú úctu, toleranciu a lásku k blížnemu, spôsobíme masívne ochromenie monštra, ktoré nám vládne.“

foto: Matúš Plecho


bame súčiastky pre firmy, ktoré neplatia dane u nás, ale vo svojej krajine. To, čím sa mohla naša krajina pýšiť, ako takmer nulová miera zadlženia, vyrovnaný rozpočet s prebytkom, nulová nezamestnanosť, nízka miera zločinnosti, drogových závislostí a násilia. Dnes ju vystriedali symboly Západu na neónových logách v železobetónových búdach shopping parkov, kde sa deje takmer všetok spoločenský život a zábava. Sú to snáď jediné miesta, ktoré sa postavili pre všetkých – ono pri pokladni je skutočná demokracia, tam sme si všetci rovní. Všetko ostatné, čo slúži verejnosti, rapídne chátra. Spolu s tým, ako stúpa kritika a prejavy nespokojnosti v uliciach európskych veľkomiest, stúpa aj snaha držať obyvateľstvo nakrátko. Tou najlepšou metódou je získavať informácie o tom, čo si myslí, a vytvárať informácie o tom, čo si má myslieť. V spoločnostiach, ktorým predtým vládla hrubá sila, nebolo dôležité ovládať myšlienky a vedomie ľudí. No teraz, keď je používanie násilia pre vládnu moc neprípustné, je nutné kontrolovať myslenie a správanie ľudí. Preto ich vedomie vytvárajú médiá. Prostredníctvom médií si vládcovia udržujú svoju moc, o ktorú by okamžite prišli, ak by sa verejnosť dozvedela skutočné súvislosti. Hovoriť o témach, ktoré výrazne spochybňujú závery vyšetrovania NIST a Commission Report 911 o útokoch na Svetové obchodné centrum, ktoré odsudzujú rasizmus a teror v Palestíne, útoky na občianske práva a základné slobody v USA, ktoré upozorňujú na agentov skrytých v mimovládnych organizáciách a falošných charitatívnych nadáciách – to všetko a mnohé ďalšie je dnes cenzorskou líniou politickej korektnosti vylúčené. V médiách sa neobjavuje žiadna zásadná kritika spochybňujúca nové modly a novú ortodoxiu. Mesačník Zem & Vek má ambíciu preklenúť vákuum tohto vynúteného ticha. Preto sa budeme pýtať, kto a čo spôsobuje, že vo svete sa dejú vojny proti terorizmu, že skupina bohatých a chudobných je v takom priepastnom nepomere ako nikdy v histórii ľudstva, prečo nám chce elita vládnuť v utajení, prečo sú dnes národy vyvlastňované, prečo je všetko podrobené hedonistickému vyznávaniu Mamony? Starý rímsky symbol & (lat. et, a) je symbolom našej koncepcie. Staviame ju na spájaní. Nebudeme prinášať len jednotlivé časti temnej skladačky sveta, ako ho väčšina ľudí bežne nevidí.

Zámerom časopisu Zem & Vek je aj hľadanie súvislostí, príčin, hlbších zakotvení toho, čo sa častokrát v histórii zdalo beznádejné a nezvratné, no napokon akési vyššie princípy zmenili beh udalostí a ich vývoj úplne iným smerom. Bude nás zaujímať alternatíva, riešenie, vymanenie sa zo súkolia mašinérie, ktorá z nás v akomsi neľudskom, odcudzenom rytme produkcie a služby napĺňania bezodnej mašinérie Rastu vytvorila iba pracovné zdroje, čo si slobodu užívajú len v čase voľna. Politika, legislatíva, školstvo, ale aj potraviny, lieky či verejné služby sú dnes zdevastované ruiny niekdajších antických princípov zveľaďovania spoločného majetku a spravodlivého prístupu k nemu. Deľba moci a jej kontrola sa už dávno vymkli z rúk ľudu, ktorý tak ako v prípade voľby najvyšších predstaviteľov Európskej únie, stratil kompetencie a mechanizmy účasti na tomto procese. Do všetkých odvetví nášho života sa vkradol podvod, a tak sa čestní ľudia stávajú skôr terčom posmechu a opovrhnutia. Na čele spoločnosti nestoja tí najlepší, ale najprieraznejší deprivanti a psychopati, ktorých ambície sú ich jediným kapitálom v inak pustej a nezušľachťovanej duši. Na prelome tisícročí už obsadili takmer všetky významné pozície, z ktorých kontrolujú politiku, ekonomiku, financie, a tým aj život na Zemi. Toto je žiaľ vývoj, ktorý si so sebou ľudstvo nesie celé tisícročia. Psychopati vždy hrali dominantnú úlohu pri vzniku a kontrolovaní civilizácií prostredníctvom zotročovania drvivej väčšiny pokojných a normálnych ľudí. Svoju vládu nad nimi uplatňovali prostredníctvom lží, zabíjania, mučenia a predovšetkým strachu, ktorým ovládali masy. Ak sa však strachu zbavíme tým, že budeme otvorene hovoriť o všetkom, čo zabíja našu slobodu a vzájomnú úctu, toleranciu a lásku k blížnemu, spôsobíme masívne ochromenie monštra, ktoré nám vládne. Na ceste za hľadaním sa vždy dopúšťame aj chýb a ani časopis Zem & Vek nemôže byť jedinou správnou odpoveďou na všetko. Bude však našou úprimnou snahou a vytúženým cieľom hovoriť a písať tak, aby ste si ten výsledný obraz poskladali v hlave vy, náš čitateľ. Želám redakcii, sebe a najmä vám, aby ste čas strávený čítaním časopisu Zem & Vek nikdy nepovažovali za stratený.

7


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA SÚD O 11. SEPTEMBRI

8

Britský aktivista hnutia za „Pravdu o 11. septembri“ Tony Rooke odmietol z morálnych dôvodov platiť poplatky rozhlasovej a televíznej stanici BBC, označovanej za verejnoprávnu. Obyvatelia Británie musia platiť poplatky za televíznu licenciu, ktorú využíva BBC, aby mohla financovať svoju prevádzku. Za to, že neplatí koncesionárske poplatky, pričom vlastní televízor, dostal pokutu, ktorú však odmietol zaplatiť. Odôvodnil to tým, že nebude podporovať BBC ako organizáciu, ktorá nahráva terorizmu. Podľa Tonyho Rooka sa BBC dopúšťa podpory terorizmu tým, že o udalostiach z 11. septembra 2001 informuje lživo. Rooke sa odvoláva na protiteroristický zákon a obvinil BBC z chybného informovania o zrútení budovy č. 7 Svetového obchodného centra. Na svoju obhajobu pred súdom uviedol, že BBC zámerne skreslila fakty o 11. septembri, keď informovala, že budova č. 7 sa zrútila voľným pádom pre požiar v kancelárii. Rooke tvrdí, že BBC zatajuje vedecké dôkazy o neudržateľnosti oficiálnej verzie udalostí z 11. septembra, a zámerne sa pokúša diskreditovať ľudí, ktorí chcú verejnosti predložiť takéto dôkazy. Tonyho Rooka prišlo

na súd podporiť 40 priaznivcov, medzi nimi dánsky vedec Niels Harrit, ktorý dokazuje, že v mrakodrapoch Svetového obchodného centra boli umiestnené nanotermitové nálože. Podporiť ho prišiel aj bývalý analytik britskej tajnej služby Tony Farell. Vyhodili ho z práce, keď vo svojej oficiálnej správe konštatoval, že na základe analýz udalostí z 11. 9. a londýnskych bombových útokov zo 7. 7., najväčšia teroristická hrozba pre verejnosť nepochádza od islamských extrémistov, ale od vnútorných zdrojov amerických a britských vládnych miest. Sudca nikoho z nich nevypočul. Napokon stanovil Rookovi polročnú podmienku a musí zaplatiť súdne trovy vo výške 200 libier. Zbavil ho obvinenia, že spáchal zločin nezaplatením poplatkov a pokuty, ale uznal ho podmienečne vinným, že vlastní nelicencovaný televízny prístroj.

AMERICKÝ VICEPREZIDENT JOE BIDEN O NWO

Biely dom má na svojej stránke audiokomentáre viceprezidenta Joea Bidena (https://soundcloud.com/ whitehouse), aby bežní Američania nahliadli do zákulisia jeho práce. Viceprezident chce hovoriť o stretnutiach s dôležitými ľuďmi, o svojich cestách po Spojených štátoch, i tom, aké to je byť Bidenom, presne podľa oficiálneho názvu jeho audiodenníka. „Je to fascinujúci svet a rád by som sa s vami podelil o svoje skúsenosti,“ víta viceprezident návštevníkov stránok. Vo svojich príspevkoch hovorí o loveckej vášni a právach občanov na držanie zbraní. Otvorene sa s radovými občanmi Spojených štátov však nebaví o projekte, ktorý ovplyvňuje, a stále viac bude ovplyvňovať životy každého, nielen Američanov – o Novom svetovom poriadku. Viceprezident Joe Biden veľmi dobre vie, o čo ide a patrí k jeho stúpencom. Už v apríli 1992 napísal pre Wall Street Journal článok s nadpisom Ako som sa naučil milovať Nový svetový poriadok. Vyjadruje v ňom nadšenie pre kolektívnu bezpečnosť prostredníctvom OSN a žiada vyčlenenie síl, ktoré budú k dispozícii pre ich využitie Bezpečnostnou radou OSN. Píše o akomsi vdýchnutí života do Charty OSN. Americký viceprezident Joe Biden ani po rokoch nezanevrel na myšlienku o dobrosrdečnej vláde a armáde pre celý svet. Opäť sa prihlásil k projektu New World Order – NWO (Nový svetový poriadok). V apríli tohto roku na konferencii Exportnej-importnej banky USA vo Washingtone vyhlásil: „Prijatou úlohou, ktorá je teraz pred nami, je v skutočnosti vytvoriť Nový svetový poriadok.“ Návrhy na nový svetový poriadok sú späté s obmedzovaním suverenity štátov a realizáciou politickej a ekonomickej integrácie na regionálnej i globálnej úrovni. Tomu prichádza mimoriadne vhod dlhová, finančná, bezpečnostná, a vlastne akákoľvek kríza. Joe Biden, aj keď vo vláde demokrata a nositeľa Nobelovej ceny mieru Baracka Obamu, poslušne kráča v šľapajach republikánskeho prezidenta Georga Busha st., ktorý


v septembri 1990 bez okolkov, na plné ústa oznámil svetu: „Z týchto problematických čias sa môže vynoriť náš zámer – Nový svetový poriadok.“

alebo vývoj dlhovej krízy a posilňovanie integračných tendencií.

BILDERBERG 2013 PRI LONDÝNE

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová navrhuje ako všeliek na európske ekonomické problémy obetovanie suverenity jednotlivých krajín na bruselskom oltári. Na akcii organizovanej Deutsche Bank v Berlíne nemecká kancelárka vyhlásila: „Musíme sa zmieriť s tým, že Európa bude mať v niektorých oblastiach posledné slovo.“ Kancelárka Merkelová tvrdí, že aby mohla eurozóna vyriešiť dlhovú krízu a opäť získať dôveru investorov, musia členské štáty súhlasiť s presunom ďalších kompetencií na európske inštitúcie. Zároveň spochybnila akékoľvek obavy zo snahy Nemecka vnucovať svoj ekonomický model zvyšku európskej dvadsaťsedmičky. Každé jej vyhlásenie v tejto súvislosti smeruje k tomu, aby sa každá európska krajina alebo aspoň tie, čo sú v eurozóne a v Európskej únii, postupne pripravili na stratu ilúzií o samostatnom rozhodovaní v záujme krajiny a jej obyvateľov, ak bude mať Brusel a Berlín inú predstavu. „Nepotrebujeme za každých okolností upúšťať od národných ekonomík, potrebujeme ale kompatibilitu. V tejto chvíli je to chaos. Potrebujeme sa rozlúčiť s minulosťou, aby sme pokročili dopredu.“ O pokročení dopredu budú o dva mesiace rokovať

Stodvadsať najvplyvnejších ľudí sveta zo všetkých dôležitých sfér ako bankovníctvo, ekonomika, politika, médiá, s členmi kráľovských rodín a príslušníkmi európskej šľachty spolu každoročne diskutuje o dianí vo svete. Podľa oficiálnych vyhlásení nejde o nič vážne, nanajvýš o nezáväzné debaty starých i nových známych o udalostiach, ktoré sa dejú okolo nich. To o Bil-

derbergu tvrdí šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg, i bývalý slovenský minister, podpredseda vlády a poslanec parlamentu Ivan Mikloš, účastníci stretnutí prominentov. Skupina Bilderberg nestojí o pozornosť a radšej má médiá pod kontrolou. Podľa bývalého generálneho tajomníka NATO a člena Bilderbergu Willyho Claesa sú účastníci konferencie Bilderbergu poverení realizovať rozhodnutia, ktoré sformulujú predstavitelia finančno-politickej elity s chápadlami v podobe nastrčených figúrok vo všetkých rozhodujúcich krajinách sveta. Tento rok o sebe rozšírili zavádzajúce informácie, že sa opätovne stretnú v Chantilly vo Virgínii. Šedá eminencia americkej i svetovej politiky Henry Kissinger si dokonca robil žarty, že aktivisti tápu, kde sa elitári tento rok stretnú. Podľa Jima Tuckera, dlhoročného pozorovateľa činnosti Bilderbegu, by sa schôdzka elitárov mala odohrať v dňoch 6. – 9. júna v okolí 40 míľ od Londýna. Hlavný mediálny prúd už prelomil bariéru mlčanlivosti. Verejnoprávna televízia v Českej republike dala vlani priestor debate o Bilderbergu a v printových médiách sa už kde-tu objaví malá správička. Ešte vždy si však elitári z Bilderbergu môžu povedať, že sú pre verejnosť veľkou neznámou. O význame ich stretnutí svedčí porovnanie problematiky, ktorú analyzujú na svojich stretnutiach, a jej nasledujúci vývoj v najbližšom období. Či už je to vojna v Iraku, zásah v Líbyi

MERKELOVÁ O OBETOVANÍ SUVERENITY

politici na samite Európskej únie v Bruseli s cieľom vytvoriť fiškálnu úniu. Je to iba náhoda, že akákoľvek regionálna či globálna integrácia ruka v ruke s centralizáciou smeruje do štádia, o ktorom snívajú projektanti Nového svetového poriadku – NWO? Podľa nemeckej kancelárky je to krok dopredu a skoncovanie s neefektívnou minulosťou. A to všetko po tom, ako už máme v Európe za sebou Rímsku ríšu, Tretiu ríšu i Sovietsky zväz s jeho satelitmi. Po Ríme, Berlíne (mm) a Moskve tentokrát Brusel?

9


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

M. Morés

BOSTONSKÉ DEDIČSTVO 911

10

Z TIEŇA TERORISTICKÝCH ÚTOKOV Z 11. SEPTEMBRA 2001 VYSTÚPIL NAJNOVŠÍ MASAKER NA AMERICKEJ PÔDE – ÚTOK NA BOSTONSKÝ MARATÓN SPÁCHANÝ DVOMA ČEČENSKÝMI MLADÍKMI. PO MILITANTNÝCH BEDUÍNOCH, ÚDAJNE SCHOPNÝCH ZASADIŤ ÚDER SVETOVEJ VEĽMOCI PRIAMO NA JEJ PÔDE, TU MÁME BRATOV TAMERLANA A DŽOCHARA CARNAJEVOVCOV, KTORÍ ATENTÁTOM VYVOLALI VÝNIMOČNÝ STAV V MESTE BOSTON.

P

odľa návodu Al-Káidy s tlakovými hrncami a výbušninami, aby bol jasný ideologický rukopis atentátnikov, ohromili USA a celý svet. Dva výbuchy na trase Bostonského maratónu zabili troch ľudí a 180 zranili. Amerika je v šoku a vysielanie CNN pripomína atmosféru z 11. septembra. Smrť jedného človeka je tragédia, smrť miliónov je štatistika, tvrdil jeden z najmasovejších vrahov ľudstva Josif Vissarionovič Stalin. Medzi tromi obeťami v Bostone bol aj osemročný chlapec – tragédia. No obete v iných častiach sveta sú pre americké médiá len štatistika. V ten deň, keď zomierali ľudia v Bostone, zahynulo v Iraku 61 ľudí pri atentátoch spáchaných Al-Káidou, ktorú priviedla do Iraku britsko-americká invázia. Nasledujúci deň zabil samovražedný útočník v Pakis-

tane 16 osôb. Patril k pakistanskému Talibanu, ktorého operačné aktivity podnietila americká invázia do Afganistanu. Len dva týždne predtým pri nálete NATO v Afganistane zahynulo 12 civilistov, z toho desať detí a dve ženy. Clintonov režim zabil sankciami 500-tisíc irackých detí a vtedajšia šéfka americkej diplomacie Madelaine Albrightová vyhlásila, že to stálo za to. Jedného z bostonských atentátnikov polícia zlikvidovala v prestrelke a druhý, ktorý prežil, zdôvodnil teror pomstou za Afganistan a Irak. Vzhľadom na pôvod atentátnikov to predtým vyzeralo na boj za nezávislosť Čečenska. No potom – prečo Boston, a nie Moskva alebo iný ruský cieľ? V prípade bratov Carnajevovcov figuruje FBI, ruské tajné služby, aktivity na internete a islamský fanatizmus. Starší Tamerlan mal pre-


11

padnúť myšlienkam svätej islamskej vojny – džihádu a naverbovať aj mladšieho Džochara. Rôzne konšpiračné webové stránky hneď po výbuchoch v uliciach Bostonu tvrdili, že táto akcia je jasný false flag – teda teror pod falošnou zástavou, keď domáce bezpečnostné služby spáchajú alebo využijú nastrčené bábky na teror, aby ho pripísali vytipovaným nepriateľom a mohli realizovať zásah proti nim, prípadne zaviesť opatrenia na zvýšenie kontroly obyvateľstva a plazivého zavádzania totalitného režimu. Podľa agentúry AP otec bratov neverí, že by sa mohli dopustiť teroristického útoku. Domnieva sa, že jeho deti zneužili tajné služby. Pre agentúru Reuters vyhlásil: „Niekto to na nich jednoducho hodil. Neviem kto, ale urobil to. Hodili to na nich. A boli takí zbabelí, že chlapca zastrelili.“ Ich matka pre ABC a Russia Today

vyhlásila: „Môj syn by toto nikdy neurobil. Je to nahrané. FBI ho kontrolovala asi päť rokov. Vedeli, čo robí. Bol riadený FBI. Vedeli, čo robí na internete a kam chodí. Chodievali sem a hovorili so mnou. Povedali mi, že je naozaj dobrý vodca a že sa ho boja.“ Jeden z ich susedov, Carlos, pred kamerou hovoril, že to boli obyčajní chalani, a kto ich využil či naviedol, nechce radšej ani vedieť. FBI ponúka inú verziu. Nepopiera, že Tamerlan bol pre tajnú službu záujmovou osobou. Vyšetrovatelia FBI na základe upozornenia od ruskej vlády preverovali, či nemá kontakty na extrémistické organizácie. Agenti skúmali Tamerlanove aktivity na internete, ale aj kontakty v jeho bežnom živote. Oficiálna verzia znie, že nič podozrivé neobjavili. Keďže ruské úrady neboli schopné dať podrobnejšie informácie, prípad bol odlože-


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA ný. No na internete sa prejavoval aj mladší Džochar. Svojmu známemu pod prezývkou The Real Abdul na Twitteri odkázal: „Bostonský maratón nie je dobré miesto pre fajčenie.“ Slovo fajčiť – „smoke“ – v slangovej angličtine znamená aj zabiť. Vo svojom mikroblogu na Twitteri napísal: „Tak ich nenávidím. Potrebujem AK (samopal kalašnikov).“ A pred rokom: „Budem zomierať mladý.“ Tomu už FBI nevenovala pozornosť? Chlapci presvedčivo pôsobili nevinným dojmom a nič nehrozilo? Americké bezpečnostné služby majú svoje osvedčené postupy, ku ktorým patrí aj LIHOP – nechať to účelovo uskutočniť, alebo MIHOP – účelovo zariadené, aby sa to stalo.

12

Televízna stanica CNN, známa provládnymi postojmi, tiež vyjadrila údiv nad tým, že obaja označení páchatelia útokov zostali prekvapivo tak blízko miesta činu. Okrem toho, v ten istý deň, keď došlo k bombovému výbuchu na Bostonskom maratóne, sa konalo cvičenie riadenej explózie bostonského pyrotechnického tímu. Tréner Ali Stevenson z University of Mobile´s Cross Country, ktorý stál blízko cieľovej čiary maratónu v čase výbuchu, vypovedal, že na štarte i v cieli boli psy na odhaľovanie výbušnín. Na strechách videl policajných pozorovateľov. Zažil mnoho maratónov v Chicagu, Washingtone i v Londýne, ale nikdy nevidel takú vysokú úroveň policajného zabezpečenia. Zaujímavé je to, že rovnaké cvičenie bolo aj počas bombového útoku na londýnske metro v roku 2005.

tok bez súhlasu či súdneho príkazu. Konfiškovali zbrane, ale aj iné veci. Na akcii sa zúčastňovala polícia, námorná pechota, jednotky SWAT, FBI. Jednotky už boli na odchode a povolili občanom vyjsť von, keď istý dôchodca našiel hľadaného mladíka ležať zakrvaveného v člne. Udalosť a následné opatrenia splnili úlohu. Namiesto starorímskeho rozdeľuj a panuj teraz účinne funguje taktika vystraš a panuj, teda kontroluj obyvateľstvo a monitoruj jeho názory, postoje, myšlienky. Po 11. septembri vláda zaviedla vlastenecký zákon, ktorý umožňuje využívať nástroje nutné k zabráneniu a zamedzeniu terorizmu, a vlani zákon o právomociach národnej obrany. Táto legislatíva umožňuje špicľovať vlastných občanov, používať tajné dôkazy pred súdom, využívať sieť väzníc, v ktorých ich stredovekými metódami nútia k priznaniam, zatýkať bez súdneho zatykača. Hocikto sa môže stať podozrivým z terorizmu a na základe toho bude zadržaný a prípadne mučený. Teraz v apríli americký Kongres schválil zákon o zdieľaní výzvedných informácií a ochrane – CISPA. Zásady národnej bezpečnosti majú byť úplne nadradené právu na súkromie. Republikán za štát Texas Mike McCaul uviedol, že nedávny teroristický útok v Bostone je dostatočným dôvodom na schválenie zákona o zabezpečení kyberpriestoru. Podľa neho boli bombové útoky v Bostone jasným aktom kybernetického teroru. „V Bostone išlo o reálne bomby. V tomto prípade ide o bomby digitálne – a tie už tikajú,“ uviedol senátor McCaul.

Ako atentát pomohol Afganistanu alebo Iraku? Čo priniesol pre nezávislosť Čečenska? Carnajevovci to nedomysleli, či iba poslúžili? No základná otázka znie: Cui bono? V čí prospech, komu na osoh? Richard Engel, expert na zahraničné záležitosti na stanici MSNBC, označil udalosti v Bostone ako závažný dôvod pre americké národno-bezpečnostné opatrenia. Potvrdila to už situácia po atentáte v samotnom Bostone. V meste na základe pátrania po zranenom mladíkovi vyhlásili v skutočnosti stanné právo. Občania nemali vychádzať z domovov, ulicami prechádzali obrnené vozidlá, ozbrojenci so samopalmi vnikali do domov a prehľadávali súkromný maje-

Zákon CISPA umožní, aby súkromné subjekty ako Facebook, Google a Microsoft mohli pod rúškom kybernetickej hrozby odovzdávať všetky citlivé súkromné dáta ako e-maily, fotografie, videá, dokumenty, kontakty, hlasovú konverzáciu či SMS americkej vláde i ďalším subjektom bez vedomia danej osoby. To všetko bez súdneho príkazu. Nič nové pod slnkom, veď v antickom Grécku to vedel už Sokrates: „Až zločinci nakoniec ovládnu demokraciu, pretože zločinci od prírody túžia po mocenských pozíciách, vznikne tyrania horšia, ako dokáže byť najhoršia monarchia alebo oligarchia.“


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

M. Morés

LESK A BIEDA

THATCHERIZMU MARGARET THATCHEROVÁ VLÁDLA BRITÁNII JEDENÁSŤ ROKOV. PO JEJ SMRTI SPUSTILA MEDIÁLNA MAŠINÉRIA HLAVNÉHO INFORMAČNÉHO PRÚDU LAVÍNU SUPERLATÍV. ÚŽASNÁ POLITIČKA, SPASITEĽKA BRITÁNIE, HRDINKA NA TROSKÁCH SOVIETSKEHO IMPÉRIA. A IBA TAK NA OKRAJ SA SPOMÍNALI SOCIÁLNE OTRASY, NESPOKOJNOSŤ ZNAČNEJ ČASTI OBYVATEĽSTVA ČI MILITANTNÁ ZAHRANIČNÁ POLITIKA ŽELEZNEJ LADY. 13

M

áme tu dva prístupy: „Óda na Maggie“ a „Upírka Maggie“. Ódu hlása politická vládna elita, hlavný mediálny prúd spolu s jeho podporovateľmi na internetovej scéne a mediálne puncovaní experti, analytici a politológovia, stotožnení s dokonalosťou trhovej demokratúry. Potom je tu druhý tábor s kritikou čarodejnice a sociálnej upírky – časť oficiálnej politickej scény so stopami súdnosti, zdravého rozumu a elementárnej ľudskej empatie, minimum mediálnych pracovníkov v hlavnom prúde, ktorých hlas zaniká v záplave oslavných kondolencií. A napokon tí, o ktorých všetci radi hovoria, keď ich na chvíľu potrebujú – radoví občania, obyvatelia, bežní ľudia. Na ilustráciu zopár citátov: David Cameron, britský premiér: „Stratili sme veľkú vodkyňu, veľkú predsedníčku vlády a veľkú Britku. Jej odkazom bude fakt, že svojej krajine dobre slúžila, že našu zem zachránila, a pritom dokázala veľkú odvahu. Ľudia sa budú o jej skutkoch a úspechoch učiť nasledujúce desaťročia, možno stáročia.“

Glenda Jacksonová, labouristická poslankyňa: „Thatcherizmus napáchal v spoločnosti nedozerné škody. Krajina pod jej vedením trpela.“ Garry Smith, bývalý baník: „Mala žiť ďalších 180 rokov a každý z nich trpieť tak, ako kvôli nej trpela krajina.“ Týždenník The Economist: „Thatcherovej reformy zasiali semeno súčasnej krízy.“ Obrazy Železnej lady či Čarodejnice Maggie majú i u nás dva rozmery – havlovský a anti-jánošíkovský. Po smrti Václava Havla, disidenta-prezidenta, chceli v Česku pomenovať všetko, čo sa dá, po tejto ikone humanizmu, demokracie, pravdy a lásky. Podobne chce politicko-mediálny fanklub Thatcherovej v Británii po nej pomenovať plánované londýnske letisko a postaviť na Trafalgarskom námestí oproti soche admirála Nelsona aj sochu Margaret Thatcherovej. Jeden takýto pokus nedopadol dobre – pri odhalení mramorovej sochy Železnej lady v roku 2002 v jednej z londýnskych výstavných siení jej niekto odrazil hlavu. Podobne ako havliáda – teda ošiaľ pripo-


KOREŠPONDENTI >UDALOSTI A SÚVISLOSTI

14


mínať na večné časy tohto dobrodinca krajších trhových zajtrajškov – tak aj thatcheriáda vykazuje znaky megalomanstva a pripisovania zásluh, ktoré potešili len najbohatšiu skupinu ľudí, na rozdiel od neschopnej masy tých „dole“. Zároveň s tým súvisí anti-jánošíkovský rozmer. Železná lady totiž uplatňovala v praxi obrátené heslo zbojníka Jurka – chudobným brať a bohatým dávať. Ospravedlňovala to tým, že bohatí dobráci potom podporia spoločnosť a tých neschopných a lenivých, ktorým sa v živote menej darí, napokon v konečnom dôsledku potešia zo svojho mešca. Poznáme to aj u nás, ako privatizačným zbohatlíkom, tunelárom a pseudopodnikateľom spriazneným s politickými špičkami záleží na kultúre, vzdelanosti a sociálnom zmieri v krajine. Aj to bol thatcherizmus v praxi – sprivatizovať všetko, čo sa dá, a čo tam po nejakej nezamestnanosti (viac ako 3 milióny ľudí), sociálnej priepasti a rozdelení krajiny na nezmieriteľné tábory (počet Britov ohrozených chudobou stúpol o 50 percent). A už vôbec nebrať do úvahy nejakú kultúrnu, vzdelanostnú či duchovnú úroveň. Maggie stelesňovala princíp sociálneho darwinizmu – my, čo sme pri kormidle politickej moci a ekonomickom koryte, udržíme systém aj za cenu sociálnych cintorínov, a komu sa to nepáči, pocíti obušok, okúsi život na dlažbe a čert ho ber. Prezývku „železná“ jej síce vymysleli v Sovietskom zväze kvôli jej nekompromisnému prístupu k Moskve, ale to železo kula hlavne doma na baníkoch pri vyhadzovaní z práce, hladujúcich írskych politických väzňoch a vo vojne na Falklandských ostrovoch. Ale na druhej strane železne podporovala napríklad generála Pinocheta v Chile alebo systém apartheidu v JAR. Hlásnym trúbam v ekonomických printových médiách, ktoré strácajú pomaly dych od nadšeného ospevovania ekonomických zázrakov Železnej Maggie, odkazuje Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku: „Britskú ekonomiku postavila na zlé základy v podobe financializácie.“ To znamená, že urobila Veľkú Britániu závislou na finančnom sektore. Výrobný priemysel zničila zanedbávaním investícií a inovácií, ale deregulovala finančné služby. Zároveň sa znižovali finančné prostriedky na kultúrne a vzdelá-

vacie inštitúcie. Hospodársky rozkvet, o ktorom hovoria neoliberálni ekonómovia, spájajú s magickým účinkom deregulácie a privatizácie, ruka v ruke s okresávaním verejných výdavkov. Zabúdajú, že k ekonomickým výsledkom thatcherizmu prispelo vo výraznej miere dno Severného mora, ktorému v tomto prípade treba tiež postaviť pamätník. Náleziská ropy a zemného plynu umožnili Británii ropu dokonca vyvážať. Príjmy z exportu Maggie vyplytvala na zníženie daní pre bohatých a podporu pre nezamestnaných, ktorých obrovskú armádu úspešne vytvorila. Čo teda thatcherizmus ponúkol? Menej štátu – čiže verejnosť už nie je v rukách byrokratických štátnych úradníkov, ktorí čerpajú z verejných prostriedkov na svoju nie práve skromnú existenciu. Ale kto ich nahradil? Manažment v súkromných firmách, finanční elitári a ich skupiny, ktoré sú ohľaduplnejšie k spoločenským potrebám? Nepochybne sú láskaví a nežnejší najmä k tomu, čo skrývajú v daňových rajoch, a po kolapsoch, ktoré vyvolala ich nenásytnosť, volajú po štáte a daňových platcoch, nech zalátajú ich šantenie na burze. Thatcherizmus dal voľnú ruku neoliberálnemu kapitalizmu a jeho vyvoleným nabažiť sa neustáleho rastu virtuálnych ziskov až do kolapsu v roku 2008. Následky dnes znášame v podobe dennodenne omieľanej finančnej a dlhovej krízy. Platíme zaň zvyšovaním nerovnosti a uťahovaním opasku na krku, pričom tých horných desaťtisíc si nemusí robiť ťažkú hlavu nad neštandardnými životnými nákladmi. No, aby aspoň jedna nitka zostala suchá na idealizovanej Maggie, tak v prípade Európskej únie predsa len trafila klinček po hlavičke, keď v roku 2002 vo svojej knihe Umenie vládnuť napísala: „Zjednotená Európa je klasickým utopickým projektom, pomníkom márnivosti intelektuálov, programom, ktorého nevyhnutným údelom je krach.“ Napriek tomu politickú kariéru Železnej lady stále vystihuje jeden z prvých sloganov na jej adresu, keď začínala ako ministerka školstva a zrušila mlieko zadarmo pre žiakov nad osem rokov – Maggie Thatcher, milk snatcher/Maggie Thatcherová nám mliečko od úst odtrhla.

15


UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

POČIATEK SA VEREJNÉMU PRÍSĽUBU VYHÝBA. TRESTNÝM OZNÁMENÍM...

4

16

. marca 2013. Minister dopravy Ján Počiatek dal čitateľovi denníka Plus 1 deň verejný prísľub, že sa na požiadanie „kedykoľvek a bez zaváhania“ podrobí skúške na užívanie návykových látok. Investigatívny novinár portálu GINN Martin Daňo, známy aj odhalením kauzy Megalodon (netransparentného verejného obstarávania softvéru), ako jediný príležitosť využil. Namiesto výsledku testov však obdržal predvolanie na výsluch Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) vo veci trestného oznámenia, ktoré na neho podal minister Počiatek v reakcii na výzvu. Vyšetrovanie prípadu nesie viaceré znaky zastrašovania novinárov. Podľa Daňa ho vyšetrovateľka mjr. JUDr. Hodálová pred výsluchom odmietla poučiť o jeho právach, a tiež oboznámiť so skutočnosťou, ktorú má v konaní preverovať. Nebolo mu tak umožnené rozhodnúť sa, či využije právo nevypovedať. Daňovi bolo odoprené aj právo oboznámiť sa s textom samotného trestného oznámenia, čo by ministrovi teoreticky umožnilo dodatočne meniť znenie trestného oznámenia na základe novinárovej výpovede. Aj samotný výsluch mal prebiehať veľmi neštandardnou formou – pred ním chceli novinárovi odobrať mobilné telefóny a otázky (na základe zverejnenia kópie zápisnice) smerujú k vyzradeniu zdrojov informácií. „Zdá sa, že políciu nezaujíma pravda, či Ján Počiatek drogy užíva alebo nie, a ani to, či je ochotný odovzdať včas vzorku svojich vlasov,“ zhodnotil Daňo doterajší priebeh prípadu.

AKTÉRI PODPÁLENIA VLAJKY EÚ SA POSTAVIA PRED SÚD

N

a Okresnom súde Bratislava I sa 3. mája začne súdne pojednávanie s občianskymi aktivistami Štefanom Potockým a Mariánom Mišúnom. Podľa policajného vyšetrovateľa sa mali zapálením vlajky Európskej únie dopustiť trestného činu výtržníctva. Zo

stanoviska hovorcu polície: „Obaja muži vystúpili pred zhromaždených účastníkov, kde jeden z nich vybral zástavu Európskej únie a zároveň aj fľašku s neznámou, zrejme horľavou tekutinou, ktorou ju pofŕkal. Následne ju druhý z nich podpálil. Z dôvodu podozrenia zo spáchania protiprávneho konania boli osoby obmedzené na osobnej slobode a následne eskortované na policajné oddelenie.” Incident, o ktorom informovali desiatky médií z celého sveta, sa stal 10. novembra minulého roku pred budovou Národnej rady počas protestného pochodu „za lepšie Slovensko“. Krátko po zadržaní bol obom obvineným udelený dvojročný zákaz pobytu v hlavnom meste, Mišún bol tiež následne prepustený zo služby mestského policajta v Trnave. V prípade usvedčenia im hrozí až trojročný trest odňatia slobody. Právnik a bývalý zamestnanec Ministerstva vnútra JUDr. Robert Huran však závery polície spochybňuje. Ako uviedol na svojom blogu: „Podľa môjho právneho názoru zrejme došlo k nesprávnemu výkladu tohto ustanovenia ako zámienky pre útok na poškodené osoby. Podpálenie vlajky Európskej únie nie je hanobením štátneho symbolu, nakoľko Európska únia nie je štát. Nie je to ani federácia, konfederácia či iný štandardný medzinárodný subjekt podobný štátu.“ Viacerí očití svedkovia na sociálnych sieťach tiež spochybňujú tvrdenie, že by do-

šlo k „hrubému narúšaniu zhromaždenia“. Odvolávajú sa na videozáznam, v ktorom obvinení viackrát verejne uvádzajú akt podpálenia vlajky ako súčasť programu.

VEREJNÝ DLH SLOVENSKA NAĎALEJ RASTIE

E

urópsky štatistický úrad Eurostat potvrdil Slovensku vlaňajší deficit verejných financií na úrovni 4,3 % a dlh vo výške 52,1 % HDP. „Spomedzi krajín eurozóny už mali vyšší deficit len Francúzsko a krajiny, ktoré požiadali európske inštitúcie o záchranu, teda Španielsko, Grécko, Írsko, Portugalsko a Cyprus,“ upozornil pre agentúru SITA analytik Sloven-


skej sporiteľne Martin Baláž. Minister financií Peter Kažimír však zodpovednosť za stav hospodárenia štátu „necíti“ a upozorňuje na „špecifické dôvody vlaňajšieho nárastu dlhu“, konkrétne 3,8-miliardový príspevok schodku štátneho rozpočtu, vyše 2 mld. eur, ktoré bolo potrebné doplniť na účely riadenia dlhu (koncom roka 2011 si štát nebol schopný požičať na trhu a siahol po rezerve zo Štátnej pokladnice), splátku podielu do trvalého eurovalu (navýšenie verejného dlhu o ďalších 264 mil. eur), ako aj „nekvalitne zostavený rozpočet ešte z dielne predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej“. Vypracované návrhy východísk budúcich rozpočtov počítajú s poklesom dlhu až od roku 2016, kedy by sa mal odraziť od úrovne 55,9 % HDP. Ekonóm Peter Staněk však počas januárovej prednášky festivalu i-Day varoval, že snaha vlády znižovať deficit bude čoraz intenzívnejšie narážať na problém sanácie dlhov verejného zdravotníctva a predovšetkým Sociálnej poisťovne: „Štát musel v posledných rokoch dotovať penzijný systém sumou zhruba 1,5 miliardy eur. Dôchodcovia žijú v penzii v priemere 11 rokov a poberajú čoraz vyššie dôchodky. Takže novým heslom Ministerstva práce bude – každý slušný dôchodca zomrie okamžite po vzniku nároku na dôchodok a nedevastuje verejné financie.“ Odborná verejnosť od Kažimíra netrpezlivo očakáva znenie konkrétnych opatrení „dlhovej brzdy“, ktoré je podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti povinný v blízkej dobe predložiť do parlamentu.

BRATISLAVSKÍ AKTIVISTI SA VRACAJÚ KU KORUNE

B

AK – bratislavská koruna je novou lokálnou komunitnou menou, ktorej tlač spustili aktivisti bratislavského Občianskeho snemu od 6. apríla. Víziou projektu je snaha o posilnenie lokálnej výmeny práce a služieb, na ktoré inak nie je dostatok klasických peňazí. Výmenný systém snemu vychádza z konceptu Minuto – nemeckého modelu výmeny práce, tovarov a služieb medzi členmi komunity. Tí si budú môcť sami vydávať poukazy na určitý čas vlastnej práce alebo zdrojov – tzv. minútové poukážky – za ktoré si budú môcť uplatniť nárok na prácu, službu alebo tovar v rámci celej komunity, a použiť ich tak ako platidlo. Podľa aktivistu Daniela Marka BAK „umožňuje odomknúť potenciál nezamestnaných, dôchodcov, matiek v domácnosti, ale aj kohokoľvek, kto chce byť uži-

točný pre svoju komunitu, avšak nenašiel uplatnenie svojich kvalít v klasickom zamestnaní za eurá“. BAK je v poradí už druhým lokálnym platidlom na Slovensku. V roku 2010 obec Široké začala za účelom zriadenia „obecného pokladu“ razenie vlastných kovových mincí s názvom sokol, ktoré sú plne akceptované aj v miestnych potravinách.

FICO BY SÚHLASIL SO STRATOU SUVERENITY ŠTÁTU

E

xportne orientovaná ekonomika môže už túto jeseň definitívne zlomiť väz národnej suverenite Slovenska. Vyplýva to z viacerých vyjadrení premiéra Roberta Fica na margo dlhodobej iniciatívy nemeckej kancelárky Merkelovej za hlbšiu integráciu kompetencií členských štátov v prospech Bruselu. „Nepotrebujeme za každých okolností upúšťať od národných politík, potrebujeme ale kompatibilitu. V tejto chvíli je tu chaos,“ povedala Merkelová. Zároveň zdôraznila, že sa „potrebujeme rozlúčiť s minulosťou, aby sme poskočili dopredu. Som na to pripravená.“ O krokoch vedúcich k vytvoreniu tzv. „fiškálnej únie“ budú rokovať lídri EÚ o dva mesiace na samite v Bruseli. A vláda Róberta Fica sa chystá tento krok v hlasovaní podporiť. „Sme šiesta najotvorenejšia ekonomika, samostatne nemáme šancu prežiť, sme úplne závislí na exporte. Pri prechode späť na slovenskú korunu by podľa niektorých prieskumov došlo k devalvácii okolo 40 percent. Malo by to nedozerné následky,“ argumentuje premiér. Informoval tiež, že „ak príde k hlbšej integrácii, bude si to vyžadovať aj zmenu ústavy. Sme príliš malí, nehrajme sa na pupok sveta. Sme príliš zraniteľní.“ Študentom Paneurópskej vysokej školy počas svojej aprílovej prednášky dokonca prezentoval zásah do suverenity ako „povinnosť, ak to pomôže konkurencieschopnosti Európy“. Myšlienka hlbšej integrácie však doma i v ostatných členských štátoch naráža na čoraz silnejšiu opozíciu, predovšetkým medzi samotnými občanmi. Len na Slovensku sa nesúhlas s „diktátom Bruselu“ prejavoval na každom väčšom protestnom zhromaždení, vrátane pálenia vlajky či iných symbolov spoločenstva. Čoraz populárnejší opozičný europoslanec Nigel Farage (Veľká Británia) prirovnal nedávno Európsku úniu k „novému komunizmu“ a v Nemecku sa najbližších volieb zúčastní nová euroskeptická strana Alternatíva pre Nemecko, požadujúca vystúpenie z eurozóny a návrat k marke. (ps)

17


TÉMA MESIACA > UBERÁ SA SVET K III. SVETOVEJ VOJNE?

Adrian Salbuchi

UBERÁ SA SVET K III. SVETOVEJ VOJNE?

18

V DNEŠNOM SVETE MÁ KAŽDÁ AKCIA MYRIADY PRÍČIN, VÝZNAMOV, CIEĽOV A REAKCIÍ; MNOHÉ Z NICH SÚ VIDITEĽNÉ, MNOHÉ VŠAK NENÁPADNÉ. NIEKTORÉ SÚ OTVORENE PRIZNÁVANÉ, INÉ BY SA NIKTO NEODVÁŽIL SPOMENÚŤ. AK SA BUDEME POKÚŠAŤ UCHOPIŤ TO MNOŽSTVO ZLOŽITÝCH KONFLIKTOV, ČO VO SVETE PREBIEHAJÚ, A TO ZÁVRATNÉ TEMPO, AKÝM TO PRESAKUJE NA POVRCH, BOLO BY CHYBOU PRISTUPOVAŤ K NIM AKO K IZOLOVANÝM. IBA „HOLISTICKÝ“ POHĽAD Z VTÁČEJ PERSPEKTÍVY NÁM POSKYTNE OBRÁZOK, KDE SME, A ČO JE EŠTE DÔLEŽITEJŠIE, KAM SA TO UBERÁME.

O

bčianska vojna v Sýrii, egyptská „arabská jar“, zničenie Líbye a Iraku, vzrast Číny, zmrzačené Japonsko, kríza eurozóny, americký „protiraketový štít“ v Poľsku, iránsky jadrový program, nadchádzajúca „jar“ v Latinskej Amerike... Ak k tomuto všetkému pristúpime ako k náhodným jednotlivostiam, bude to obrázkom úplného chaosu. Správnou interpretáciou však začneme vidieť, ako sú tieto udalosti vzájomne previazané, ako sa hýbu a reagujú na extrémne mocné, dynamické a prevažne neviditeľné sily, ktoré potichučky riadia dnešný svet.

NEČÍTAJTE (LEN) NOVINY Je dobré byť informovaný, ale je to zbytočné, ak tieto informácie nemôžete spracovať riadnymi

a zrozumiteľnými modelmi. Príliš veľa nespracovaných informácií vám len preťaží mozog. Užitočné je odpútať sa od všetkých tých zmätočných titulkov, mimoriadnych správ, výstrah pred terorom a spravodajských kotiev showbiznisu. Pripomína to impresionistickú maľbu od Clauda Moneta: ak stojíte príliš blízko, uvidíte len spleť maličkých farebných bodiek, ale ak urobíte pár krokov dozadu, rozprestrie sa vám nádhera tejto práce priamo pred očami. V dnešnom informačnom preťažení musíme tie bodky riadne pospájať, aj keď globálne médiá trvajú na tom, že ich prepájanie je celkom zbytočné. Teraz si však už väčšina z nás uvedomila, že sme „planéta vo vojne“; nie však vo vojne s nejakým cudzím svetom (čo by uľahčilo pochopenie). Sme civilizácia, čo vedie občiansku vojnu proti sebe samej.


19


TÉMA MESIACA > UBERÁ SA SVET K III. SVETOVEJ VOJNE? Ak čítate svetovú tlač, mohli by ste si myslieť, že je to vojna medzi suverénnymi národmi, ale je to podstatne komplikovanejšie. Svetovú vojnu vedú nesmierne mocné, nelegitímne, autoritárske, ale početne nepatrné globálne elity, zapuzdrené hlboko vo verejných a súkromných mocenských štruktúrach takmer každého národa na Zemi; zvlášť v Spojených štátoch amerických. Rovnako ako pri zhubnom nádore sa toho nemožno úplne zbaviť; môžeme len dúfať, že oslabíme a ohraničíme jeho rast, než začne metastázovať a zabije celé politické telo ľudstva. To, čo svet teraz potrebuje, je nejaká jemná forma „virtuálnej politickej chemoterapie“ na odstránenie a zničenie tohto zhubného nádoru vládnuceho nášmu svetu.

SPRÁVA ZO ŽELEZNÝCH HÔR

20

Stará kniha z konca šesťdesiatych rokov s titulom Správa zo Železných hôr o možnosti a vhodnosti mieru bola údajne napísaná Hudsonovým inštitútom, mozgovým trustom manifestujúcom tú správnu budúcnosť na žiadosť vtedajšieho amerického ministra obrany Roberta S. McNamaryho. Mnohí hovoria, že táto kniha je hoax. Tá kniha však podivuhodne presne odráža realitu posledného polstoročia. Obsahuje tvrdenia, že bola vytvorená špeciálna študijná skupina pätnástich mužov, ktorých identita zostáva v utajení, a že nebola určená na zverejnenie. Dospieva k záveru, že vojna či vierohodná náhrada vojny je nevyhnutnosťou, ak si vlády majú udržať svoju moc. Správa zo Železných hôr uvádza, že „vojny nie sú spôsobené medzinárodnými konfliktmi záujmov“. Z hľadiska riadneho logického postupu by bolo často presnejšie povedať, že vojnou utvárané spoločnosti takéto konflikty vyžadujú – a teda vyvolávajú. Schopnosť národa viesť vojnu predstavuje tú najväčšiu sociálnu moc, akú je možné uplatniť; vedenie vojny, či už aktívnej alebo len plánovanej, je záležitosťou života a smrti – v tom najvyššom meradle vytvára podrobenie sociálnej kontrole. Správa pokračuje vysvetlením, že „výroba zbraní hromadného ničenia bola až doteraz spájaná s ekonomickým plytvaním“. Železné hory zdôrazňujú, že vojna je dôležitým nástrojom, pre-

tože vytvára umelý ekonomický dopyt: „Vojna a len vojna rieši problém obmeny inventára.” Nie je žiadnym prekvapením, že Správa zo Železných hôr dospieva k záveru, že „svetový mier“ nie je ani žiaducim, ani najlepším záujmom spoločnosti, pretože vojna nielenže slúži dôležitým ekonomickým funkciám, ale hrá tiež kľúčovú sociálnu a kultúrnu úlohu. „Trvalá možnosť vojny je základom pre stabilnú vládu; tá dáva predpoklad všeobecnej prijateľnosti politickej autority. Vojna je takmer synonymom národnej identity. Eliminácia vojny spôsobí nevyhnutnú elimináciu národnej suverenity a tradície národného štátu.“ „Bola to teda vojna, čo bolo principiálnym evolučným nástrojom na udržanie uspokojivej rovnováhy medzi veľkými ľudskými populáciami a poskytovala im disponibilitu potrieb pre ich prežitie. Je to unikátna vlastnosť ľudského druhu.“ Na to, aby zaručili svoje vlastné prežitie prostredníctvom svojho zabarikádovania vo vnútri USA, UK, Európy a ďalších mocenských štruktúr, potrebuje Panstvo s globálnou mocou vojnu, hrozbu a fámy o vojne, rovnako ako ryba potrebuje vodu, tigre slabú korisť a psy pätníky... Ale Spojené štáty, Británia a ich spojenci nemôžu mať len tak hocijakého nepriateľa. Potrebujú vierohodného, nebezpečného a „hrozivého“ nepriateľa. Najskôr to bolo Nemecko, potom Japonsko, Sovietsky zväz, globálne „červená hrozba“; dnes je to „terorizmus islamských fundamentalistov“ a vo vzrastajúcej miere sa do centra javiska geopolitického radaru Panstva s globálnou mocou dostávajú Čína a Rusko.

PRÍPAD RUSKA V poslednej dobe hralo Rusko osamotene úlohu nárazníka, brzdy a (teraz dúfajme) aj hrádze proti mocenskej agresii Západu. Keď Rusko funguje ako nárazník, cíti sa svet frustrovaný, ako sa to ukázalo v prípadoch Srbska, Iraku, Afganistanu, Pakistanu, Líbye a Palestíny. Vo všetkých týchto prípadoch sa Rusko voči paktu USA-UK-EÚ-Izrael ozývalo vzdorovito a „konfrontačne“, ale už nie svojimi skutkami. Západné mocnosti si vždy presadili svoje aj v OSN. V poslednom čase však Rusko vo zvýšenej miere funguje ako brzda hegemonických ambícií Západu, menovite u Sýrie a Iránu. V novembri 2011


a vo februári 2012 Rusko vetovalo dve rezolúcie OSN sponzorované USA-UK-Francúzskom zamerané proti Sýrii. Keby boli prešli, mali by na Sýriu rovnako ničivý účinok, ako mala vlani Rezolúcia OSN 1973 na Líbyu. Rusko tiež odmietlo podporiť pseudosprávu MAAE (Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu) a sankcie proti Iránu za jeho jadrový program. Rusko navyše vyslalo vierohodne odrádzajúce vojenské sily, aby vzdorovali militarizácii Perzského zálivu a Stredozemného mora zo strany NATO. Asi sa prestaneme čudovať, ak skutočne prepuknú prestrelky. Malo by to zmierňujúci účinok, keď to prinútilo USA, UK, Francúzsko a Izrael, aby sa stiahli s realizáciou svojej hrozby jednostranného útoku na Irán a Sýriu. Odvrátenou stranou tohto zahnania USA a ich spojencov do kúta je, že sa uchýlili ku skrytým a zločineckým taktikám vrátane zrežírovaných povstaní a občianskych vojen – čiže k „arabskej jari“. Kľúčovou otázkou je, koľkých ohavností sa ešte musí Západ dopustiť, aby Rusko začalo fungovať ako pevná hrádza, čo bude mocnostiam Západu bez neurčitých termínov hovoriť: „Zašli ste až príliš ďaleko; to je maximum, čo budeme tolerovať.” Keď toto napokon Rusko začne robiť, ostanú mocnosti Západu stáť alebo budú na ruskú hrádzu tlačiť ako buldozér? Toto je kľúčovou otázkou, pretože v nej sa skrýva odpoveď, či budeme v blízkej budúcnosti svedkami rozpútania III. svetovej vojny alebo nie. Z hľadiska procesu tvorby rozhodnutí Západu je ešte dôležitejšie, že všetko, čo môžeme povedať o Rusku, platí aj pre Čínu, na ktorú Panstvo s globálnou mocou nazerá ako na skutočného dlhodobého nepriateľa kvôli jej obrovskému ekonomickému, politickému, demografickému a vojenskému rastu a rastúcej geopolitickej kontrole nad oblasťami Pacifiku a Indického oceánu.

PRÍPAD ČÍNY Veľké letecké a námorné mocnosti USA a UK dobre chápu, že Čína má oveľa viac možností kontrolovať veľké oceány ako Rusko, ktoré je v podstate zovreté pevninou a ľadom. Okrem toho Čína drží viac ako dva bilióny dolárov v denominovaných vládnych dlhopisoch plus ďalší bilión

v eurách, a tak začíname chápať, že Čína otáča finančným kohútikom k možnosti okamžitého ukončenia hegemónie dolára náhlym kolapsom. Musíme sa zbaviť uvažovania v čisto ekonomických a finančných termínoch, ako to robí väčšina Západu, keď si myslí, že Čína by nikdy nezaplavila medzinárodné trhy jedným či dvoma biliónmi amerických dlhopisov, pretože by tým zničila ich hodnotu. V rámci bumerangového efektu by to na samotnú Čínu malo negatívny ekonomický dopad, keďže by sa tak aj jej rezervy rozplynuli. Ale Čína – impérium desiatich tisícok rokov – – má iné myšlienkové pochody. Kým Čína hrá šach s americkým pubertálnym impériom, ešte vyčkáva. Mohla by sa rozhodnúť hrať s geopolitickou – nielen finančno-ekonomickou kartou – a obetovať všetky svoje dolárové rezervy len preto, aby zmrzačila USA, ktoré práve dolárom udržujú ohromnú vojnovú mašinériu. Začne teda Čína tento prvý geopolitický výstrel na globálnom finančnom javisku? V roku 2010 Wikileaks hlásili, že vtedajší austrálsky ministerský predseda Kevin Rudd diskutoval v roku 2009 s americkou ministerkou zahraničia Hillary Clintonovou, ako rokovať s Čínou, a obaja vyjadrovali svoje obavy z jej rýchlo rastúcich a mnohomiliardových zásob amerického dlhu, čo Hillary podnietilo, aby sa spýtala: „Ako by si mohol tvrdo rokovať so svojím bankárom?“ Obaja súhlasili, že mocnosti Západu by mali skúsiť „integrovať Čínu do medzinárodnej komunity, a zároveň sa pripravovať na nasadenie sily, keby sa všetko zvrtlo“. Pentagon si je plne vedomý, že po roku 2020 bude ich dlhodobým nepriateľom Čína. US News & World Report citujú Aarona L. Friendberga, blízkeho poradcu Dicka Cheneyho, člena PNAC, Výboru pre zahraničné vzťahy a profesora z Princeton University – ako hovorí, že USA by nemali vyvíjať žiadne úsilie na „udržanie čínskeho draka v jeho brlohu“, pretože „sila odrádza agresiu“, a varoval: „Bude to stáť peniaze.“ Mať Čínu na pamäti pomôže lepšie pochopiť kroky USA i na ďalších vzdialenejších miestach, kde nachádzajú nepriame oporné body na ceste k Číne. Zoberme si napríklad Stredný východ, kde geopolitická pozícia a kontrola nad ropnými rezervami zo strany USA taktiež fungujú aj

21


RENDEZ-VOUS

22

ilustrรกcia: Vladimir Manyuhin


ako predmostie do srdca Ruska a poháňa ich aj túžba uzavrieť Číne ropné zdroje – menovite z Iránu. Wikileaks tiež odhalili, ako Kevin Rudd hovorí Hillary Clintonovej, že Čína je v otázke „Tibetu a Taiwanu paranoidná“, s dodatkom, že „Západ by mal podporiť zámery ázijsko-pacifickej komunity na otupenie čínskeho vplyvu“. To je zase ďalší príklad dvojitých štandardov a dezinterpretácií Západu, pretože na rozdiel od USA a Európanov Čína nemá žiadne globálne hegemonické ambície. Čína sa namiesto toho snaží o to, aby bola aj naďalej dominantnou mocnosťou ázijsko-pacifickej oceánskej oblasti s odháňaním už tradične vtieravého Západu s jeho kolonializmom a zasahovaním. Scenárom najhoršej nočnej mory pre Západ – ako ho vo svojej teórii „Stret civilizácií“ z 90. rokov spomenul Samuel Huntington – by bolo, keby Čína dosiahla tie dva kľúčové geopolitické ciele, v ktorých pomaly, ale isto robí veľké pokroky: nadviazanie užších vzťahov s Ruskom a Indiou, a uzavretie užšej spolupráce a prekonanie niekdajšej nedôvery s Japonskom. Ak budú Japonsko a Čína súhlasiť so spoločnou geopolitickou stratégiou, ako to po II. svetovej vojne urobili Francúzsko a Nemecko (ktoré sú dnes lídrami EÚ), mocenské centrum celého ázijskopacifického regiónu s dvoma tretinami svetovej populácie sa vymkne z rúk Západu. Len si predstavte sobáš japonských prelomových technológií s čínskymi zdrojmi a ľudskou silou!

PÄŤ TYPOV VOJNY Keď v šesťdesiatych rokoch písali Správu zo Železných hôr, išli jej autori tak ďaleko, že študovali aj to, či by sa dali vyvinúť náhrady za vojnu. Mali podozrenie, že vojna sa bude musieť viesť aj tak, a ešte s vylepšenou efektívnosťou. Vojna by mohla nadobúdať neočakávané a trochu jemnejšie formy s vyfabrikovanými „zámienkami“ a ospravedlnením. Medzi odporúčania z tejto správy patrili: • Gigantický program kozmického výskumu, ktorého ciele z veľkej časti nebude možné dosiahnuť (čierna diera zameraná na rozpočet, a teda schopná sýtiť ekonomiku); • Vynález nového, nie ľudského nepriateľa: napríklad potenciálna hrozba mimozemskej civilizácie;

23


TÉMA MESIACA > UBERÁ SA SVET K III. SVETOVEJ VOJNE?

Ilustrácia: Daniel Špaček

24

• Vytvorenie novej hrozby pre ľudstvo: napríklad znečistenie; • Realizácia nových spôsobov na obmedzenie pôrodnosti: napríklad pridávaním drog do potravín či do zásobovania vodou; • Vytváranie fiktívnych alternatívnych nepriateľov (globálna vojna proti terorizmu). Ohromnou hrozbou, ktorej ľudstvo čelí, je to, že USA sa vo vzrastajúcej miere uchyľujú ku skrytým, tajným a technologicky vedeným vojnám miesto otvorených invázií, pretože Vietnam, Irak a Afganistan už vyzerali vo večerných správach naozaj škaredo. Existuje teda päť typov vojny, ktoré Panstvo s globálnou mocou využíva prostredníctvom svojich zastupujúcich paktov USA-UK-NATO. Z nich je pre každú príznačný psychologický boj a strategicko-logistická zložitosť: 1. Vojenská invázia – tá je jasne viditeľná. Teritoriálne využíva prevahu vojenskej a ekonomickej sily. Ako odporúča doktrína Colina Powella z 90. rokov: „USA by mali viesť vojnu proti cudzím nepriateľom, iba keď je americká vojenská moc v takej prevahe, že víťazstvo je zaručené.“ Možno si predstaviť ešte bezohľadnejšiu doktrínu veľmoci? Zbabelci dnes bombardujú ľudí na druhej pologuli pomocou joysticku a obrazovky niekde vo vnútri bezpečného pracoviska.

2. Vojenský prevrat – identifikuje disidentov a zradcovské zložky vo vnútri ozbrojených síl cieľovej krajiny, povzbudzuje ich k odstráneniu miestnych legálnych autorít pomocou zbraní, peňazí, „pozitívnymi“ globálnymi i lokálnymi reportážami médií a diplomatickou podporou. To bola metóda uprednostňovaná v Latinskej Amerike počas 50., 60. a 70. rokov a stále sa tu a tam používa, ako to potvrdzuje aj situácia v Egypte. 3. Finančný prevrat – spočíva v tom, že krajina sa najprv zaženie do kúta nesplatiteľným „vládnym dlhom“, do ktorého ju zatiahnu mocné globálne megabanky. Keď cieľová krajina nie je schopná obslúžiť dlh, prídu banksteri vyslaní pijavicami z MMF a Svetovej banky s podporou globálnych médií a ratingových agentúr. Tí spustia ekonomické a sociálne ťažkosti, finančné a menové kolapsy vedúce k širokým sociálnym otrasom, a teda k „ospravedlneniu zmeny režimu“. Tento „model vládnych dlhov“ si vybrúsili v Latinskej Amerike, a tak sa teraz využíva proti Grécku, Španielsku, Taliansku, Írsku a – čoskoro to príde – aj proti UK a USA. 4. Sociálny prevrat – spočíva vo financovaní politických aktivistov, aby privodili kontrolovanú zmenu režimu v cieľovej krajine. V nej miestne ambasády USA, UK, Izraela podporujú všetky


druhy disidentských skupín, ktorým poskytujú dostatok finančného i mediálneho krytia plus logistiku na generovanie neustálych pouličných nepokojov, ktoré skončia proamerickým zoskupením politickej strany alebo hnutia. V 80. rokoch to použili v tzv. „hnutiach za ľudské práva“ v Latinskej Amerike, pričom tým príkladným prípadom bola Argentína s „matkami z Plaza de Mayo“. 5. Zrežírovaná občianska vojna – spočíva vo financovaní, vyzbrojovaní a podpore skupín militantnej „opozície“ proti súčasnej vláde v cieľovej krajine. Normálne sa zriadi nejaká kľúčová „rada“ pre „národné oslobodenie“ ako v Líbyi, Egypte, Sýrii alebo inde, okolo ktorej sa môžu začať točiť ďalšie skupiny militantov, násilníkov a mafiánov. Tu hrajú kľúčovú úlohu frontmani zo CIA, MI6 a Mossadu, a v prípade Líbye a Sýrie aj postranné výhonky CIA ako Al-Káida, ktorá zohráva hlavnú rolu „bojovníkov za slobodu“. Na Strednom východe to prezývajú „arabská jar“ a prezentujú to globálnej verejnej mienke ako spontánny, autentický a legitímny boj za slobodu miestneho ľudu proti údajne represívnym a autoritárskym režimom. Na zmenu režimov, ktoré boli pri moci príliš dlho, sa využijú lokálne konflikty pripravené k explózii (ako v Egypte a v Líbyi); patrí k tomu aj náboženské rozdelenie spoločnosti (šiiti, suniti). Neskôr títo autori varovali pred vzostupom „latinskoamerickej jari“, ktorá využije sociálne a politické útrapy po celej Latinskej Amerike. V nich sa odrážajú nemerateľné rozdiely medzi nesmierne bohatými a veľmi chudobnými. Tí nesmierne bohatí sú obyčajne nesmierne spojení s USA, a tí chudobní majú vodcu, ktorí naivne poukazuje na „korporátne vykorisťovanie Yankeeov“ ako na páchateľa, pričom im unikajú skutočné politické a sociálne faktory. Signály o nadchádzajúcej „latinskej jari“ možno vidieť na súčasnom prevrate v Paraguaji zinscenovanom Monsantom, na volebnom podfuku v Mexiku, z ktorého trčia špinavé peniaze, a v narastajúcej americkej militarizácii v Kolumbii, ako aj inde v regióne. Tieto typy vojen často začínajú na nízkej úrovni – povedzme sociálnym prevratom, a potom eskalujú do povstaleckého módu

plnohodnotnej občianskej vojny, ak to spĺňa ciele Panstva s globálnou mocou. Príkladom toho sú Líbya, Sýria a Egypt.

ČO, PREČO, KEDY A KDE Čo ale všetkým tým vyššie uvedeným presne dosiahnu? V podstate vidíme, že tento chaos režírovaný Panstvom s globálnou mocou, hoci lokálne v špecifických krajinách a regiónoch, pôsobí zmätene a v skutočnosti smeruje k „novému svetovému poriadku“ v globálnom meradle. Tento „chaos“ je čiastočne nasadzovaný aj na zničenie celých krajín, najmä tých, ktoré tým či oným spôsobom zašli až príliš ďaleko pri zachovaní svojej národnej suverenity. Toto je kľúčová charakteristika, ktorú zdieľali všetky „darebácke štáty“ – Líbya, Irak, Srbsko – predtým, než k nim prišla invázia. To isté platí aj pre nadchádzajúce ciele ako Sýria, Irán, Kuba, Venezuela, Severná Kórea a Ekvádor. Čím viac je možné suverénne štáty oslabovať, tým lepšie pre tých vo svete, ktorí nás všetkých v podstate chcú zavliecť do jediného globálneho štátu pod ich totálnu kontrolou. Všetky tie arabské (a latinské) „jari“, invázie, bezletové zóny, sankcie, všetky tie „darebácke štáty“ a rétorika sú len pôdou na prípravu pozícií západných mocností a ich spojencov ku konečnému útoku na Áziu, čo znamená vojnu s Ruskom a Čínou. Takáto vojna by samozrejme bola v ostrom rozpore s Powellovou doktrínou. Čína a Rusko sú nesmierne silné, teda vytváranie niečoho okolo nich nesie obrovské riziká. Ak na nás boh zabudne a niekedy dôjde k vojne medzi Čínou-Ruskom a Západom, do ktorej budú zapojené aj ďalšie mocnosti ako India, Pakistan a Brazília, tak dúfajme, že k tomu nedôjde tak skoro. Toto leží za prahom roku 2020. Predkolá sa však v rôznych ohniskách konfliktov rozohrávajú už dnes. Prečo sa toto všetko deje? Možno, že imperiálnymi snahami preťažený a hyperinfláciou silno podlomený dolár, ktorý zachraňoval bankárov pri moci nad peniazmi, už zahnal elity Západu do nezvratného a neudržateľného kúta (toto ale nehovorte príliš nahlas).

25


TÉMA MESIACA > AKO PREŽIŤ KOLAPS

Fernando Ferfal Aquirre

AKO PREŽIŤ

KOLAPS 1. ČASŤ

26

TÁTO TÉMA NIE JE NOVINKOU. KEĎ ARGENTÍNA NA KONCI 90. ROKOV SPADLA PO ŠPIRÁLE DO SOCIÁLNEHO A EKONOMICKÉHO KOLAPSU, ZMENIL SA TAM ŽIVOT KAŽDÉMU. BEZ OHĽADU NA PRÍČINY JE TU VEĽA TOHO, Z ČOHO SA MÔŽEME POUČIŤ OD PROSPERUJÚCEJ KRAJINY SPAMÄTÁVAJÚCEJ SA Z EKONOMICKEJ KRÍZY, KTORÁ UVRHLA OKOLO 60 % ĽUDÍ DO CHUDOBY.

M

ôj brat pred niekoľkými týždňami navštívil Argentínu. Už niekoľko rokov žije v Španielsku. Počas prvého týždňa dostal silnú chrípku, aj keď nebol v chladnom prostredí. Niet pochýb o tom, že ochorel kvôli množstvu nových vírusov v mojej krajine, aké veru nenájdete v krajinách „prvej triedy”. Bieda a hlad v okolitých krajinách spôsobujú, že nás napádajú vírusy aj napriek tomu, že máme potraviny, prístrešie a zdravotnú starostlivosť. Väčšina

ostatných krajín toto nemá, a preto ľudia chorľavejú a šíria choroby po celom regióne. Všetko som vlastne videl prichádzať mesiac predtým, než sa nové vírusy rozšírili a v správach začali hovoriť o tomto novom zdravotnom poplachu. To dokazuje, že rozprávanie, premýšľanie a zdieľanie myšlienok s podobne mysliacimi ľuďmi ako vy pomáha vidieť veci, ktoré prichádzajú, a môžete sa na ne pripraviť s predstihom. Tak som začal premýšľať o niekoľkých


27 ilustrácia: Vladimir Manyuhin

otázkach, o akých som sa dozvedel po všetkých tých rokoch života v kolapsovej krajine, ktorá sa pokúša dostať z ekonomickej katastrofy a všetkého, čo s tým súvisí.

MESTO ALEBO VIDIEK? Raz sa ma niekto spýtal, ako sa žije ľuďom na vidieku. Či sa majú lepšie ako obyvatelia miest – na to však neexistuje jednoduchá odpoveď. Prajem si, aby som mohol povedať, že vidiek je dobrý a mesto zlé, ale nemôžem, pretože – ak mám byť celkom úprimný – existuje viacero otázok, ktoré musia byť analyzované, obzvlášť otázka bezpečnosti. Samozrejme, tí na vidieku majú kus zeme a zvieratá a sú lepšie pripravení v otázke potravín. Nie je potrebné mať niekoľko akrov plodín. Pár ovocných stromov, pár zvierat (napr. hydina, kravy a králiky) a malý sad by vás zabezpečili na niekoľko rokov oproti ľuďom v mestách. Kurčatá, vajcia a králiky by poskytovali proteíny, jedna alebo dve kravy na mlieko a syr, trochu zeleniny

a ovocia, vajcia a králiky by mohli byť vymeniteľné za múku na chlieb, za cestoviny a cukor alebo soľ. Samozrejme, že existujú výnimky, napríklad niektoré provincie na severe majú púštne podnebie a takmer nikdy tam neprší. Je skoro nemožné žiť bez krajiny a zvierat vyžadujúcich potravu a vodu, ktorú budete musieť kúpiť. Takí ľudia to mali ťažké – severná provincia trpí v mojej krajine najviac. Ostatní, čo žijú v mestách, sa jednoducho musia zariadiť, ako môžu. Ceny potravín sa zvýšili o 200 až 300 %. Ľudia maximálne znižovali svoje náklady, aby si mohli kúpiť jedlo. Niektorí jedli, čo sa dalo; lovili vtáky, alebo jedli túlavé psy a mačky, iní hladovali. Čo sa týka potravín, pri kríze mestá prehrávajú. Nedostatok potravín alebo nemožnosť získať ich je obvykle to, čo spúšťa nepokoje a rabovanie pri SHTF (SHTF = Shit Hits The Fan, výraz používaný survivalistami na opis katastrofickej situácie, v slovenčine niečo ako „hovno do ventilátora”). V otázke bezpečnosti je to ešte komplikovanejšie.


RENDEZ-VOUS

28


Zabudnite na strieľanie z 300 metrov na tých, ktorí vám chcú ublížiť. Toto prenechajte ozbrojeným komandám a 12-ročným deťom, ktoré vyrástli na internete a predstierajú dospelosť.

PÁR FAKTOV: 1. Tí, ktorí vám budú chcieť ublížiť alebo vás okradnúť, neprídu s mávajúcou pirátskou vlajkou nad hlavami. 2. Ani nezačnú strieľať z 200-metrovej vzdialenosti. 3. Neprídu s veľkým hlukom na veľkom vozidle alebo oblečení v oranžovej veste, aby ste ich lepšie zbadali. Existujú výnimky, ale nebudú oblečení ako vo filmoch. 4. Muž so ženou s dvoma alebo tromi deťmi sa nemôže len tak zastaviť a čakať. Žiadny šiesty zmysel vám nenapovie, že na vás niekto mieri zbraňou, keď sa práve snažíte opraviť pokazenú studňu, alebo nesiete veľký batoh sušených fazulí, ktoré ste ráno kúpili. Najlepší alarm, ktorý môže mať na farme každý, sú psy. Ale psov vám môžu zabiť a otráviť. Môjmu priateľovi za jednu noc niekto otrávil štyri psy, všetky zomreli. Zločinci vedia, že sú izolovaní a ich pocit nezraniteľnosti je posilnený. Keď zaútočia na vidiecky dom alebo hospodárstvo, zvyčajne tam zostanú celé hodiny alebo dni a budú vás držať ako rukojemníkov vo vlastnom dome. Počul som rôzne varianty. Ženy a deti sú znásilňované, ľudia priviazaní k posteli, a sú bití a mučení elektrinou. Veľké mestá nie sú pre survivalistu, ktorý sa rozhodne zostať v meste, omnoho bezpečnejšie. Bude musieť čeliť únosom, lúpežiam a veľa riskovať, že ho postrelia len kvôli tomu, čo má vo vreckách alebo dokonca aj kvôli jeho oblečeniu. Tak kam ísť? Betónová džungľa je nebezpečná, a tak život ďaleko od toho všetkého je životom na vlastnú päsť. Riešením je zostať ďaleko od miest, ale v skupinách, a to buď v malej mestskej komunite, alebo ak máte priateľov a rodinu, ktorá myslí ako vy, s nimi vytvoriť vlastnú malú obec. Niekto si môže myslieť, že mať susedov, ktorých počuť rozprávať, znamená stratu súkromia a slobody, ilustrácia: Vladimir Manyuhin

29


TÉMA MESIACA > AKO PREŽIŤ KOLAPS ale to je cena, akú budete musieť zaplatiť, ak chcete mať niekoho, kto vám pomôže v prípade potreby. Tí, ktorí si myslia, že nikdy od nikoho nebudú potrebovať pomoc, pretože budú mať po celý čas lekárničku v batohu, pušku vždy poruke a s jej puškohľadom budú kontrolovať obzor každých päť minút, sú na veľkom omyle. Budú potrebovať spánok!

SLUŽBY

30

Myslite dopredu, analyzujte možné scenáre, ktoré by sa mohli udiať vo vašej oblasti. Premýšľajte o najpravdepodobnejšom scenári, ale ani neuvažujte „kockato”. Čo je pravdepodobnejšie? Tornádo? Ale ani teroristický útok nie je taký šialený, ako ste si mysleli pred niekoľkými rokmi, že? Tiež analyzujte dôsledky upadajúcich služieb. Ak nepôjde elektrický prúd, budete musieť niečo urobiť so všetkým tým mäsom, čo máte v chladničke – môžete ho vysušiť alebo zavariť. Premýšľajte o zásobách, ktoré na tieto úlohy budete potrebovať, ešte skôr, než budú potrebné. Máte vo vašom počítači kompletný návod, ako pripraviť mäso... ale ako si ho prečítate, keď nepôjde elektrický prúd? Dobrá rada: vytlačte si všetko, čo považujete za potrebné.

VODA Nikto nevydrží dlho bez vody. Mestský survivalista môže zistiť, že voda je nekvalitná (v takom prípade môže využiť vodný filter), alebo že voda nie je k dispozícii vôbec. Keď sa to stane, vo veľkých mestách milióny ľudí vyčerpajú balenú vodu v priebehu niekoľkých minút. V mojom prípade voda z vodovodu nie je príliš dobrá. Vidím v nej malé čierne čiastočky a niektoré ďalšie veci, ktoré vyzerajú ako mŕtve riasy. Chuť ale nie je taká zlá. Nie je dobrá, ale viem, že existujú oblasti krajiny, kde je to oveľa horšie. Ak mám byť úprimný, vysoké percento krajín nemá pitnú vodu vôbec. Ak si môžete postaviť studňu, urobte to, dajte si to úplne na začiatok svojho survivalového zoznamu priorít. Voda má väčšiu prioritu ako zbrane,

lieky alebo dokonca jedlo. Našetrite toľko vody, koľko len môžete. Naplňte PET fľaše vodou, uskladnite na studené miesto a dajte do čierneho plastového vreca, aby na vodu nesvietilo slnko. Voda bude mať po pár mesiacoch plastovú pachuť, ale je to lepšie ako vodu nemať. S akýmkoľvek scenárom sa stretnete, voda bude obrovský problém. V mojom prípade ekonomická kríza vytvorila problémy firmám s vodou, ktoré obmedzili údržbu a kvalitu kvôli zníženiu nákladov. Voda si vyžaduje osobitnú starostlivosť a bude tak či tak v nejakom katastrofickom scenári problémom. Aj keď máte vodu z vodovodu, kvalitný filter bude nutný, rovnako aj čerpadlo, ak potom pravdaže nejaké zoženiete. Snažte sa mať zásoby vody aspoň na 2 až 4 týždne.

ELEKTRICKÁ ENERGIA Strávil som veľa času bez elektriny. Elektrina bola v Argentíne problém aj pred krízou v roku 2001. Ozajstný problém totiž začína, keď ste niekoľko hodín bez svetla. Pri kríze v roku 2001 bola polovica krajiny tri dni bez elektriny. Buenos Aires bolo jedným veľkým temným cintorínom. Ľudia uviazli vo výťahoch, potraviny sa kazili, nemocnice mali palivo do generátorov len na niekoľko hodín. Bez elektriny sú dni kratšie. Po západe slnka nie je veľmi čo robiť. Čítal som pri sviečkach a svietidlách, po chvíli z toho začne bolieť hlava. Môžete pracovať okolo domu, ale len s náradím bez elektriny. Zločinnosť po západe slnka stúpa, takže ak po západe slnka niekam idete, majte v jednej ruke baterku a v druhej zbraň. Byť v meste bez svetla je po chvíli depresívne. Strávil som noci počúvaním rádia, jedením jedla z konzerv a čistením mojich zbraní pod svetlom čelovky. Potom som sa oženil, mal syna a zistil, že keď máte koho milovať, výpadky elektriny nie sú až také zlé. V takýchto situáciách si rodina morálne pomáha. Čo sa týka bateriek – majte dve alebo tri LED čelovky. Nie sú drahé, majú však hodnotu svojej váhy v zlate. Silno svietiaca baterka je nevyhnutná, najmä ak kontrolujete váš majetok kvôli votrelcom. Ale na prozaickejšie veci, ako je príprava jedla, odchod na toaletu alebo robenie vecí okolo


domu je LED čelovka na nezaplatenie. Skúste umývanie riadu v tme, ak držíte 60-wattovú baterku v jednej ruke, a budete hneď vedieť, o čom hovorím. LED diódy majú aj tú výhodu, že majú takmer celotýždňovú nepretržitú prevádzku. Nabíjacie batérie sú nutnosťou. Majte adekvátne množstvo náhradných kvalitných batérií a snažte sa ich zjednotiť čo najviac. Tiež mám 2 alebo 3 balenia obyčajných Duracell batérií pre prípad núdze, dátum spotreby do konca roku 2013. Dobíjateľné NM batérie majú nevýhodu straty energie po určitej dobe, takže majte bežné aj nabíjacie batérie a raz za čas ich skontrolujte. Ktoré dva prístroje by som po všetkých tých rokoch problémov s elektrinou najradšej vlastnil? 1. Generátor, 2. nabíjačku batérií, ktorá má solárny panel alebo malú indukčnú kľučku.

PLYN Kvalita plynu klesá a je ho málo. Snažte sa mať elektrický sporák v prípade, že ste bez plynu. Ak elektrina a plyn prestanú fungovať, možno použiť plynový varič na kempovanie – ak máte dostatok plechoviek s plynom. Tie, ktoré pracujú s kvapalným palivom, sa zdajú byť dlhodobo lepšie, pretože môžu používať rôzne typy paliva. Skladovať môžete iba obmedzené množstvo stlačeného plynu. Mimochodom, mesto, ktoré je bez plynu dlhšie ako dva týždne, je smrtiacou pascou, vypadnite odtiaľ, než bude príliš neskoro!

ROZDIELNA MENTALITA V noci sme s manželkou sledovali kanál People & Art. Bola to show, kde sa natáčal pár počas daného časového obdobia a iní ľudia hlasovali, kto z nich má najhorší zlozvyk. Ležali sme v posteli, a práve keď som sa snažil zaspať, som započul, že ten chlapík je policajný zbrojný inštruktor. To ma zaujalo a bolo po spánku. Manželka toho chlapíka povedala, že jej vadí, že jej manžel míňa 500 dolárov mesačne za krém na tvár, špeciálny

šampón s kondicionérom a dáva si leštiť nechty! „Čo je to za idiota? 500 dolárov – to je malý generátor, zbraň a niekoľko balení munície,“ povedal som manželke. „To je jedlo na dva mesiace,“ povedala. Obaja sme premýšľali nad praktickým využitím týchto fiktívnych peňazí, ktoré ten chlapík v podstate vyhadzoval. Pri SHTF sa peniaze už nemerajú peniazmi, ale beriete ich ako nevyhnutný tovar, ktorý si za ne možno kúpiť. Veci ako potraviny, lieky, palivo, súkromné lekárske služby. Mne sa zdá neprijateľné minúť 500 dolárov za kozmetiku. Ja to vidím tak, že niekto s takou mentalitou nedokáže prežiť týždeň bez kreditnej karty. Akonáhle raz zažijete nedostatok vecí, ktoré beriete za samozrejmé, ako jedlo a lieky, vaše priority sa náhle zmenia. Minulý rok som si nechal odstrániť dva zuby múdrosti. V oboch prípadoch mi boli predpísané antibiotiká a silný ibuprofén proti bolesti. Vzal som si antibiotiká (kúpil som si dve balenia na rovnaký predpis, aby som mal jedno balenie pre prípad núdze), ale ibuprofén som nepoužil, pridal som ho ku svojej kôpke liekov. Prečo? Pretože lieky nie sú vždy dostupné a nie som si istý, či budú dostupné v budúcnosti. Iste, bolelo to ako čert, ale bolesť sama osebe vás nezabije. Je to dobré pre budovanie charakteru a vašej výdrže. Prinášať obete kvôli lepšej budúcnosti – to je mentalita, ktorú by ste si mali osvojiť, ak chcete byť pripravení. Sú veci, ktoré je síce fajn vlastniť, ale ktoré musia byť obetované kvôli získaniu potrebných vecí. Sú veci, ktoré nie sú základné, ale napriek tomu sú dôležité. Moja žena ide ku kaderníkovi raz za mesiac alebo dva. Nie je to otázka života a smrti, ale vďaka tomu sa cíti lepšie a zvyšuje to jej sebavedomie. Kúpil som si konzolu Xbox, alebo sa so ženou pozeráme na filmy, proste len pre relaxáciu. Sedem alebo 10 dolárov mesačne ma nezabije. Survivalisti by sa mali vyhnúť závislostiam na alkohole, drogách a cigaretách. Sú škodlivé, stoja veľa peňazí, ktoré by ste mohli minúť inak, a navyše vytvárajú závislosť na niečom, čo by v budúcnosti nemuselo byť dostupné. Kto by potom toleroval vašu nevrlú náladu, keď budete pri SHTF bez cigariet?

31


TÉMA MESIACA > KONCENTRAČNÉ TÁBORY V USA

The Thruth Seeker

KONCENTRAČNÉ 32

TÁBORY V USA V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH EXISTUJE CELKOM 800 VÄZENSKÝCH TÁBOROV, KTORÉ SÚ PLNE FUNKČNÉ A PRIPRAVENÉ NA PRIJATIE VÄZŇOV. SÚ PERSONÁLNE VYBAVENÉ A OBKLOPENÉ STÁLYMI STRÁŽAMI. ZATIAĽ SÚ VŠAK POVÄČŠINE PRÁZDNE. TIETO TÁBORY BY MALI BYŤ VYUŽÍVANÉ AGENTÚROU FEMA (FEDERAL EMERGENCY MANAGEMENT AGENCY) PRI STANNOM PRÁVE, KTORÉ BOLO V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH ZAVEDENÉ. JEDINÉ, ČO K ICH FAKTICKÉMU UPLATNENIU CHÝBA, JE PODPIS PREZIDENTA A GENERÁLNEHO PROKURÁTORA.


P

rogram Rex 84 bol koncipovaný pre prípad „masového exodu“ ilegálnych votrelcov prekračujúcich hranicu medzi Mexikom a USA. Tí by mali byť rýchlo obkľúčení a uväznení v detenčných centrách FEMA. Rex 84 dovoľuje mnohým vojenským základniam ich uzavretie a následnú premenu na väzenie.

FEMA KEMPY SÚ PRIPRAVENÉ PRE TISÍCE ĽUDÍ V KAŽDOM ŠTÁTE Podľa tohto dokumentu budú kontinentálne Spojené štáty v prípade núdze rozdelené na oblasti. V každom štáte v týchto oblastiach budú koordinované výkonné výbory, ktoré zabezpečia prípravy na chod tábora, a to do 24 hodín: jedlo, dočasné ploty, barikády, stanice na umývanie rúk, práčovne, zdravotné služby, prívesy s kanceláriami (administračná oblasť), pitná voda, distribúcia elektriny, zásoba paliva, zber odpadkov, sprchy a záchody. Cable Splicer a Garden Plot sú dva podprogramy, ktoré budú uplatnené v momente, keď bude iniciovaný program Rex 84. Garden Plot je program kontroly obyvateľstva. Cable Splicer je

program pre riadené prevzatie vlád jednotlivých štátov federálnou vládou. FEMA je výkonná ruka nastupujúceho policajného štátu pre všetky operácie. Prezidentovo výkonné nariadenie uvedené vo federálnej zbierke zákonov (Federal Register) je legalizované pre všetky tieto operácie. Všetky tábory majú vlastné cesty (dovnútra aj von). Mnohé z nich majú aj letiská. Väčšina táborov je schopná prijať až 20-tisíc väzňov. V súčasnosti však už existuje najväčší z týchto táborov neďaleko mesta Fairbanks na Aljaške, ktorý môže prijať približne 2 milióny ľudí. Je to najväčší koncentračný tábor, aký si vôbec viete predstaviť. Uvedomme si, že nejde o predmet konšpiračných teórií. Výkonné zariadenia spojené s FEMA suspendujú ústavný zákon o občianskych právach. Tieto nariadenia boli pripravené už pred tridsiatimi rokmi a na ich výkon stačí jeden podpis prezidenta. Vládne nariadenie č. 10990 dovoľuje vláde prevziať všetky spôsoby dopravy, kontrolovať diaľnice a prístavy. Vládne nariadenie č. 10995 dovoľuje vláde prerušiť komunikáciu médií. Vládne nariadenie č. 10997 dovoľuje vláde prevziať distribúciu všetkej elektrickej energie, plynu, ropy, uhoľné sklady a nerastné suroviny. Vládne nariadenie č. 10998 dovoľuje vláde prerušiť všetku dopravu, vrátane dopravy osobnými autami, nákladnými autami všetkého druhu a úplne kontrolovať všetky diaľnice, prístavy a vodné trasy. Ďalšie vládne nariadenia dovoľujú vláde prevziať všetky zdroje potravín a farmy, mobilizovať obyvateľstvo či ustanoviť pracovné brigády pod vládnym dohľadom. Ďalej dovoľujú vláde prevziať všetok zdravotnícky, vzdelávací a rekreačný systém. Dovoľujú tiež poštám prevádzkovať národné registre všetkých osôb. Umožňujú vláde totálnu kontrolu osobného aj nákladného leteckého spojenia. Umožňujú presun obyvateľstva, budovanie ubytovacích priestorov, ozna-

33


TÉMA MESIACA > KONCENTRAČNÉ TÁBORY V USA čenie územia k vysídleniu a vytvorenie nového miesta pre umiestnenie obyvateľstva. Pre vládu existuje mnoho ďalších oprávnení. Vláda môže v podstate úplne ľubovoľne zasahovať do čohokoľvek a vytvárať si svoje vlastné zákony, ktoré ich oprávňujú robiť čokoľvek. Existujú aj nariadenia o ochrane vládnych predstaviteľov a ďalších vybraných osôb pred zavraždením, o ochrane vojenských civilných zariadení pred sabotážou alebo útokom disidentskými sku-

344

pinami na získanie prístupu k verejnej mienke USA. V prípade zavedenia stanného práva a následných civilných nepokojov je pripravené aj obrovské množstvo truhiel pre viacero osôb. Uvádza sa, že len na území Georgie je pripravených 500-tisíc takýchto rakiev (jedna stačí približne pre malú rodinu). Uvádzaným oficiálnym dôvodom je prepuknutie epidémie prasacej chrípky.


TÉMA MESIACA > MENO ŠELMY: MIKROČIP

Tibor Eliot Rostas & Ján Gašo

MENO ŠELMY:

MIKROČIP „A BOLO JEJ DANÉ, ABY DO OBRAZU ŠELMY VLOŽILA DUCHA, ABY OBRAZ ŠELMY AJ HOVORIL A PÔSOBIL, ŽE KAŽDÝ, KTO SA NEBUDE KLAŇAŤ OBRAZU ŠELMY, BUDE USMRTENÝ. A PÔSOBÍ, ŽE VŠETCI, MALÍ I VEĽKÍ, BOHATÍ I CHUDOBNÍ, SLOBODNÍ AJ OTROCI, PRIJÍMAJÚ NA PRAVÚ RUKU ALEBO NA ČELO ZNAK, A ŽE NIK NEMÔŽE KUPOVAŤ ALEBO PREDÁVAŤ, IBA TEN, KTO MÁ ZNAK: MENO ŠELMY ALEBO ČÍSLO JEJ MENA.“ Zjavenie Jána 13: 15-18

35


TÉMA MESIACA > MENO ŠELMY: MIKROČIP

T

éma čipovania sa už dlhší čas objavuje na stránkach mnohých portálov, ktoré sa zaoberajú konšpiráciami a hrôzostrašnými prognózami New World Order. Svet pod kontrolou, rozdelený na všemocnú hŕstku elity a obslužnú masu. Masu, ktorú nie je možné zvládnuť prostredníctvom doterajších prostriedkov, akými disponujú silové rezorty a výkonná moc. Mnohé teórie smerujú k úvahám o redukovaní obyvateľstva, tak ako o tom hovorí aj agenda Rímskeho klubu, nápisy na kameňoch Georgia Guidstones či sterilizácia populácie na africkom kontinente. Nezmysly? Posúďte sami, no poďme pekne po poriadku. Už staré príslovie vraví, že s bubnom sa na zajace chodiť nevyplatí. Opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku pripravia ľudí o slobodu, sa pripravujú krok za krokom, kvapku po kvapke. A práve preto treba začať čipovaním zvierat.

36

„Mikročip je záruka presnej identifikácie – nezameniteľného označenia zvieraťa.“ S týmito slovami sa stretnete na stránke Slobody zvierat. Po nich nasledujú dôvody, ktoré robia z čipovania prakticky perfektnú prevenciu. Čo na tom, že je to v podstate zavádzanie cudzieho telesa do živého organizmu. Veď možné komplikácie sú zanedbateľné. Je zvláštne, že práve Sloboda zvierat sa voči čipovaniu neohrádza, ale naopak ho podporuje. Snáď by stálo za zváženie aj aktualizovanie názvu: Sloboda čipovaných zvierat. Na Slovensku sa čipovanie psov začalo Nariadením (ES) č. 998/2003 o veterinárnych požiadavkách Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003. Podľa neho musia byť všetky spoločenské zvieratá, ktoré sú predmetom premiestňovania (t. j. premiestňovania medzi členskými alebo nečlenskými krajinami EÚ), okrem iného označené transponderom (čipom). Osemročné prechodné obdobie, kedy bolo okrem čipov povolené pre premiestňované zvieratá aj tetovanie, skončilo 3. júla 2011. O niekoľko mesiacov (1. 11. 2011) nadobudol účinnosť Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, na základe ktorého musí každý majiteľ psa, mačky a fretky na vlastné náklady zabezpečiť ich identifikáciu a registráciu. Čiže už sa to týka aj zvierat, ktoré nie sú premiestňované.

A práve v septembri tohto roka končí dvojročné prechodné obdobie aj pre tento zákon, čo v praxi znamená, že od novembra musia byť očipované všetky psy, mačky a fretky... S povinným čipovaním všetkých psov nesúhlasí množstvo ľudí a snažia sa túto problematiku riešiť petíciou. Link na petíciu nájdete na našej stránke www.zemavek.sk. Na ich stranu sa prikláňa aj právnik JUDr. Róbert Huran, ktorý považuje čipovanie zvierat za protiústavné: „Právny poriadok Slovenskej republiky zaraďuje našich domácich miláčikov medzi veci. Vec nie v pravom zmysle slova, ale vec z pohľadu práva. To znamená, že na nášho domáceho psa, mačku, fretku alebo na iné zvieratá sa vzťahujú právne pravidlá a ústavné mantinely (každý zákon musí byť v súlade s ústavou alebo v jej medziach), akoby to bola akákoľvek iná vec. Na druhej strane výkon vecných práv v zmysle čl. 20 Ústavy SR taktiež zaväzuje a ústavné mantinely určujú, že výkon vlastníckeho práva „nemožno zneužiť na ujmu práv iných, alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom“, pričom čl. 2 Ústavy definuje: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. V čl. 20 (5) Ústavy SR nám ústava zakotvuje mantinely pre obmedzenia alebo zásah do vlastníctva, a to len v prípadoch, „ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov, a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.“ Upriamme pozornosť na samotný čip (Zákon 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti ho presne definuje ako „transponder“), ktorý má podľa predkladaných zámerov slúžiť na evidenciu a aj prípadnú presnejšiu identifikáciu strateného zvieraťa. Ak by aj tento verejný záujem existoval (pojem verejný záujem náš právny poriadok nepozná, a preto je jeho výklad v plnej miere na pleciach súdov), tak je možné ho v plnej miere realizovať aj zvieracími štítkami, tetovaním, obojkami alebo inými poznávacími prvkami, pričom evidencia je vykonávaná miest-


37

nou samosprávou prostredníctvom evidencie miestnych daní. Oponenti môžu namietať a často aj argumentujú, že je to v dôsledku prijímania európskej legislatívy do nášho právneho poriadku, a to konkrétne v zmysle Nariadenia (ES) č. 998/2003 Európskeho parlamentu. Avšak to nič nemení na tom, že je to protiústavné, nakoľko a našťastie Ústava SR je ešte stále nadradená európskemu právu. Zákony už bohužiaľ nie, a právne predpisy EÚ majú voči našim zákonom prednosť – sú nadradené.

Preto mám za to, že úprava povinného „čipovania“ v ustanoveniach v Zákone 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti podľa môjho právneho názoru ide vysoko nad rámec existujúcich ústavných mantinelov, a je teda protiústavná. Máme tu teda protiústavný zákon, aj keď v súlade s EÚ právom. Na druhej strane o ústavnosti môže rozhodnúť len Ústavný súd SR. Bude potrebné sa v tejto veci obrátiť na Ústavný súd – a ten môže vyhlásiť náš zákon o rozsahu „čipovania“ zvierat za protiústavný. Nešlo by o ojedinelý prípad také-


RENDEZ-VOUS

38


hoto typu – teda rozpor implementácie EÚ byrokratických nariadení do našich zákonov, ktoré sú protiústavné.“ S povinným čipovaním zvierat sa natíska otázka: Zostane to len pri čipovaní psov? Už v lete roku 1998 si britský profesor Kevin Warwick v rámci projektu Cyborg 1.0 nechal v lokálnej anestéze chirurgicky implantovať kremíkový čip do oblasti predlaktia. Vďaka tomu senzory vo výskumnom centre bezkontaktne identifikovali jeho osobu a otvárali pred ním automaticky dvere či rozsvecovali. Ako ďalší míľnik v čipovaní ľudí sa dá považovať rozhodnutie americkej organizácie FDA (Food and Drug Administration) z roku 2004, ktorým oficiálne schválila prvý čip implantovaný do ľudského tela vyrábaný spoločnosťou VeriChip. Táto spoločnosť v roku 2006 dokonca spustila reklamnú kampaň, ktorou v ľuďoch vytvára pocit zvýšenia vlastnej bezpečnosti nabádaním k implantácii podkožných čipov. Slogan kampane znie: „Učiňte bezpečnosť súčasťou vášho života.“ Nedávno bol do televíznej relácie FOXNEWS s názvom Health Talk, ktorú moderuje Dr. Manny Alvarez, pozvaný ako hosť Scott Silverman, generálny riaditeľ firmy Veriteq. Silverman divákov presviedčal, aké by bolo výhodné, keby sa čip používal napríklad v silikónových prsných implantátoch. Nezabudol zdôrazniť fakt, že ich čip bol oficiálne schválený, no za povšimnutie stoja aj jeho slová: „Sedem, osem rokov spätne bol tento produkt iba identifikačným zariadením,“ a ďalej dodal: „dnes sa to stáva diagnostickým zariadením.“ Narážal tým na vylepšenie čipu v podobe monitorovania krvného tlaku, hladiny cukru, telesnej teploty atď. Vývoj čipov sa deň za dňom zdokonaľuje. Už v roku 2001 vyvinula americká firma Appled Digital Solutions rádiofrekvenčný čip s veľkosťou 12x2,1 milimetra. Požiadavky na zavedenie čipovania ľudí sa už začínajú intenzívne ozývať aj z Európskej únie. Predkladatelia návrhov argumentujú preventívnymi opatreniami pri únosoch detí. V roku 1998 sa až 10 000 obyvateľov Singapuru podrobilo testovaniu čipov implantovaných na zápästie a na čelo. Ľudia boli v období štvrťroka pod totálnou kontrolou zabezpečovanou počítačom, ktorý vyhodnoco-

val elektronicky čitateľné dáta. Okrem iného aj to, čo ľudia kupovali alebo predávali. Jeden z majiteľov Baja Beach Clubu v Barcelone chcel niečo špeciálne pre svojich VIP klientov. Keď sa dočítal o RFID čipoch pre ľudí, začal skúmať, či je to v Španielsku legálne. A bolo. Túto myšlienku neskôr preniesli aj do sesterského klubu v Rotterdame, a tak už aj v Baja Beach Club v Rotterdame neplatia disko hostia svoje nápoje kreditnými kartami alebo na bare, ale svojím ramenom... Nedá sa nespomenúť aj na slová hollywoodskeho režiséra, producenta a politického aktivistu Aarona Russoa. Ten ešte v roku 2006 v jednom z televíznych rozhovorov spomínal na svoje priateľstvo s Nickom Rockefellerom, s ktorým preberali rôzne veci. Okrem iného s ním hovoril aj o pláne celosvetovej vlády, vytvorenej a riadenej bankovým sektorom postupným združovaním krajín a zavádzaním ich spoločnej meny. Russo uvádza, že „hlavná agenda je vytvorenie celosvetovej vlády, v ktorej každý bude mať vo svojom tele implantovaný RFID čip. Všetky peniaze budú v týchto čipoch. Nebude existovať žiadna hotovosť. Pokiaľ ste ako ja alebo vy proti tomu, iba vám vypnú čip. A nemáte nič, nemôžete si kúpiť jedlo, nemôžete nič robiť. Je to úplná kontrola ľudí. “ Položme si teda otázku: naozaj sú čipy jediným možným riešením problémov, ktorými ich zástancovia odôvodňujú ich nevyhnutné použitie? Hrozbe použitia čipov na totálnu kontrolu ľudí sa môžeme najlepšie a najúčinnejšie vyhnúť už teraz. Ako milovníci zvierat, živých bytostí, na ktorým nám záleží, máme predsa aj iné možnosti, ako ich bezpečne označiť pri ľahkej identifikácii. Prečo máme byť pod hrozbou represívnych opatrení vystavení nátlaku povinného čipovania ako zásahu do živého organizmu? Ako je možné, že nemáme mať voľbu rozhodovania? Je na každom, ako sa rozhodne, každopádne otázka čipovania by nemala byť postavená ako bezpodmienečná povinnosť. Táto forma nátlaku až priveľmi pripomína fašistickú totalitu z lágrov. Dnes pes, zajtra my. Všetko pochopiteľne v záujme našej bezpečnosti.

39


GENIUS LOCI >TRNAVA Foto: Matúš Plecho

MATÚŠ PLECHO

TRNAVA ‚‚CHCEL BY SOM ŽIŤ V DOBE, KEDY SA VECI ROBILI POCTIVO, S ÚCTOU K REMESLU. V DOBE, KEDY SA PRIATEĽ ZASTAVIL LEN TAK, NA „KUS REČI“. V DOBE, KEDY ČLOVEK VYTVÁRAL HARMÓNIU S PROSTREDÍM, V KTOROM ŽIL A ZVEĽAĎOVAL HO, JEDNODUCHO PRETO, ŽE MAL Z TOHO RADOSŤ, NO NAJMÄ PRETO, ŽE JE TO PREŇHO NANAJVÝŠ PRIRODZENÉ.’’

40


41


GENIUS LOCI >TRNAVA Foto: Matúš Plecho

42


43


GENIUS LOCI >TRNAVA Foto: Matúš Plecho

44


45


GENIUS LOCI >TRNAVA Foto: Matúš Plecho

46


47


RENDEZ-VOUS > „AK BUDEM V TELEVÍZII, NASTANE RACHOT.“

Marián Benka

„AK BUDEM V TELEVÍZII,

NASTANE RACHOT.“

48

VLADIMÍR PAVLÍK. DÔCHODCA Z POVAŽSKEJ BYSTRICE, KTORÝ SA VYPRACOVAL Z ROBOTNÍKA NA NAJZARYTEJŠIEHO INVESTIGATÍVNEHO NOVINÁRA NA SLOVENSKU. VEČNÝ REBEL, KTORÝ PÍSAL PROTESTNÝ LIST VASIĽOVI BIĽAKOVI, A NEDÁVNO PODAL TRESTNÉ OZNÁMENIE NA SÚČASNÝCH POLITIKOV ZA „CIELENÚ GENOCÍDU SLOVENSKÉHO NÁRODA“. TVRDÍ, ŽE VIE DOKÁZAŤ PREPOJENIE POLITICKÝCH ŠPIČIEK S ORGANIZOVANÝM ZLOČINOM. A CHCE KANDIDOVAŤ NA PREZIDENTA, ABY O TOM MOHOL ROZPRÁVAŤ VO VEREJNÝCH MÉDIÁCH.

P

redtým, ako sme sa stretli, som ho poznal len z niekoľkých vystúpení na internetovom Slobodnom vysielači a z jeho webovej stránky necenzurovane.sk, na ktorej zverejňuje mnohodielny seriál Svedectvo bývalej mafiánovej svokry. Jednotlivé časti seriálu sú nabité menami, firmami, prepojeniami... Priznám sa, nemal som čas a trpezlivosť prelúskať sa tým všetkým – ku dňu robenia nášho rozhovoru bolo častí presne 44. Z vystúpení na Slobodnom vysielači som mal zmiešané pocity. Na prvé počutie pôsobil Vladimír Pavlík ako bežný dedinčan, ktorý niekde v krčme nadáva na politikov. Keď som si však prestal všímať štýl jeho prejavu a sústredil sa na to, čo hovorí, musel som uznať, že ten človek vie dávať veci do súvislostí, a zrejme bude omnoho inteligentnejší, ako by sa mohlo na prvý dojem zdať. Celú cestu do Považskej Bystrice som rozmýšľal: „Naozaj má Pavlík takéto exkluzívne informácie? Vie ich podložiť dôkazmi? Odkiaľ ich má? Skutočne je taký nezištný hlásateľ pravdy, alebo za ním stoja nejaké záujmové skupiny? A ako, do psej matere, budem viesť celý tento rozhovor?“ Prvýkrát počas mojej novinárskej dráhy som mal

takýto problém: idem robiť rozhovor s niekým, koho si dopredu nedokážem nikam zaradiť. Neostávalo mi nič iné, len pristúpiť k nemu s otvorenou mysľou a jednoducho sa začať rozprávať. Keď sme s fotografom dorazili do Pavlíkovho rodinného domu, privítal nás milý pánko v teplákoch (na fotenie sa potom prezliekol). Akoby som bol zase dieťaťom a prišiel s rodičmi na víkend k príbuzným na dedinu. Možno sa mýlim, ale aj ja som robieval investigatívu a za ten čas som si vypestoval niečo ako nos na podvodníkov. „Ak je tento pán podvodník alebo má nejaké nekalé úmysly, musí to byť zároveň sakramentsky dobrý herec,“ pomyslel som si. A tak sme si sadli za starý kuchynský stôl a ja som sa začal pýtať. Ako sa stal z robotníka investigatívec? V roku 1969 som po vojne nastúpil do bane v Karvinej, kam prišlo aj veľa vzdelaných ľudí, ktorí vtedy v rámci normalizácie stratili miesta. Ako vysoko inteligentní ľudia sa potrebovali stretávať a vymieňať si názory. Ja som medzi nich chodil ako jediný robotník. To bolo pre mňa za tri vysoké školy. Priučil som sa politike, ekonomike,


49

„Mafie riadia tento štát a politické strany sú ich eseročkami.“

Foto: Matúš Plecho


RENDEZ-VOUS > „AK BUDEM V TELEVÍZII, NASTANE RACHOT.“ histórii, ale hlavne analytike. Analytika je mimoriadne dôležitá. Ak aj máte stopercentný dôkaz, no neviete ho pred ostatnými zanalyzovať, je bezcenný. Po revolúcii som tieto schopnosti využil v českých Necenzurovaných novinách. Ale ešte predtým ste písali listy Husákovi a Biľakovi. Prečo? Husákovi som napísal asi osemstránkový list, kde som ho obviňoval, že hanobí jazyk svojej matky. S Biľakom to bolo takto: Z baní som išiel robiť do Považských strojární, kde sa hrozne rozkrádalo. Tak som o tom napísal Biľakovi, presne v duchu listu predsedníctva ÚV KSS, že treba poukazovať na nedostatky v rámci boja proti korupcii. Lenže Biľak ten list odovzdal ŠtB, aby miesto rozkrádania vyšetrovali mňa. A zo strojární ma prepustili ako protisocialistický živel.

50

Necenzurované noviny boli Vaším prvým žurnalistickým pôsobiskom? Nie, ešte predtým prebehol môj konflikt s Mečiarom. Hneď po revolúcii som začal v Považskej Bystrici zakladať občianske iniciatívy na boj proti skorumpovanej mafii. Robili sme mítingy a odhaľovali rôzne praktiky. Mečiar bol vtedy ministrom vnútra a začal proti mne otvorene vystupovať. Zdalo sa mi divné, čo mu ako ministrovi na odhaľovaní mafie vadí? A potom som si o ňom začal zisťovať veci, lebo mi toho na ňom nesedelo viac. Ako je možné, že on, ktorý o sebe tvrdil, že bol za komunistov prenasledovaný, mohol študovať za právnika? A voziť sa v služobnom aute? Začal som pátrať, a čo som zistil, mi na pokračovanie zverejňovali v Slovenskom denníku. A Mečiar ma za to zažaloval. Ako dopadol súd? Na súde som si sadol a vytiahol na stôl všetky spisy, čo som mal nachystané na Mečiara ako na spolupracovníka ŠtB a KGB. Naraz, keď to Mečiarov právnik videl, zašiel za sudcom a ten pojednávanie prerušil. Potom mi len prišlo oznámenie, že Mečiar žalobu stiahol. Ale týmto som sa zviditeľnil, a potom som dostal ponuku od Necenzurovaných novín, aby som začal pre nich robiť redaktora pre Slovensko.

O čom ste písali? Odhaľoval som praktiky mečiarizmu, za čo som si medzi slovenskými predstaviteľmi vyslúžil označenia ako „janičiar“, „federalista“ alebo „čechoslovakista“. Lenže tejto garnitúre nešlo o slovenský národ, ktorým sa oháňali. Potrebovali samostatné Slovensko, aby ho mohli vykrádať. V čom podľa Vás spočívala podstata mečiarizmu? Hneď po novembri 1989 začal boj o ekonomické ovládnutie Slovenska. Keby nebol predčasne zahynul Alexander Dubček, ruské a ukrajinské mafie by sa nikdy neboli tak ľahko dostali na Slovensko, ako sa dostali za vlády Vladimíra Mečiara. To bola ešte tá drsnejšia mafia. Toto svedectvo napísal renomovaný spisovateľ Ľuboš Jurík, ktorý bol šesť rokov predĺženou rukou Ivana Gašparoviča, vtedajšieho predsedu parlamentu: „Chodby NR SR sa len tak hmýrili nádejnými privatizérmi. Podávali si tu kľučky majitelia podnikov, ktorí chodili do parlamentu len dvíhať ruky. Servilní bossovia podsvetia vybavovali po straníckej známosti úvery v bankách, hlboko pod cenu získavali podniky, ktoré vzápätí predávali. To spôsobilo pokles výroby, zatváranie podnikov, zrútenie zdravotníctva, vážne problémy v školstve.“ Človek by však povedal, že toto obdobie skončilo volebným víťazstvom Dzurindovej koalície. Neskončilo? Pán Dzurinda bol prínosom pre vyšší sofistikovaný druh mafie, pre tých, čo za Mečiara vytunelovali banky. Mám taký dojem, a mnohé tomu naznačuje, že medzi Dzurindom a Mečiarom došlo k istým dohodám. V opozícii Dzurinda rozprával, ako všetkých potrestá. Mafiánom sa však nič nestalo a za odmenu zafinancovali politické pravicové strany. Gauneri, čo rozkradli štát, si užívali bohatstvo a nová garnitúra prišla s ekonomickým zlatým teľaťom menom „nevyhnutné ekonomické reformy“. A zobrala si pôžičky zo zahraničia. Následky zločinov sa tak preniesli na obyčajných ľudí. Predpokladám, že niečo podobné mi poviete aj o súčasnej vláde...


Mafia, ktorá pôvodne slúžila politikom, sa im už vymkla spod kontroly. Dnes tieto mafie riadia náš štát a politické strany sú ich eseročkami. Väčšina politikov sú ich biele kone, cez ktoré sa zo štátneho rozpočtu vedome a s úmyslom rozkradne ročne 9 až 12 miliárd eur. Tieto peniaze potom chýbajú v školstve, zdravotníctve a všade inde. A najvyššie postavený biely kôň je Robert Fico. Takáto tragédia sa ešte nestala nikde v EÚ, aby sa priamo politici spojili s organizovaným zločinom. Peter Sýkora, mafiánsky majster v likvidácii a tunelovaní firiem bielymi koňmi, sa vypracoval vďaka politikom, ktorí ho však podcenili, lebo za tie roky nazbieral množstvo dôkazov proti nim. Raz, keď bol pod parou, povedal: „Keby som prehovoril, Smer padne.“

Lebo ich nadriadení, ktorých na vysoké funkcie dosadili politici, ich blokujú. Policajta, ktorí sa snaží tie prepojenia na najvyšších miestach odhaliť, prepustia a postarajú sa, aby si už prácu nenašiel.

Toto sú vážne tvrdenia. Viete dokázať, že ľudia z podsvetia boli alebo sú prepojení s politikmi ako Mečiar, Dzurinda či Fico? Keby som nemal dôkazové materiály, nedovolil by som si to tvrdiť. Mnohí ľudia z pozadia, ktorí ma poznali ako poctivého investigatívneho novinára, mi ich posielali, i keď anonymne.

Ten rozhovor sa podľa Vás odohral v šatni pred benefičným futbalovým zápasom. Ako ste sa k nemu dostali? Kto ho nahral? Okrem tajnej služby ešte existujú iné druhy služieb, ktoré pracujú nie pre štát, ale pre určitých jedincov. Jednoducho tam bolo nainštalované odpočúvacie zariadenie.

To, čo hovoríte o prepojení mafie a politikov, tvrdíte aj na základe výpovedí pani Bobekovej? Danka Bobeková je statočná žena. Jej dcéra sa vydala za spomínaného Petra Sýkoru, ktorý z nej urobil bieleho koňa a nakoniec ju zadlženú opustil. Vďaka ochote pani Bobekovej môžeme písať seriál Svedectvo bývalej mafiánovej svokry. Predtým som mal dôkazy tiež, ale nie na takej úrovni. Lebo vy keď si v rôznych registroch pozeráte prepojenia medzi ľuďmi a firmami, tie mená vám nič nehovoria. Keďže ona sa v mafiánskom prostredí priamo pohybovala, jej hovoria veľa. K niektorým súvislostiam sme sa aj tak krvopotne dopracúvali.

A ten, kto to nahrával, Vám to poslal? Áno. Viete, ja sa takto dozviem všeličo. V každom volebnom období sú napríklad dvaja-traja poslanci, ktorí o sebe vzájomne nevedia, ale tajne filmujú alebo nahrávajú rôzne rozhovory. Lebo majú plné zuby toho, čo sa vo vysokej politike deje, a chcú, aby sa aspoň niečo z toho zachytilo. Keď tie rozhovory počúvate, neverili by ste, ako sa politici smejú z obyčajných ľudí alebo ponižujú napríklad zdravotne postihnutých. Ale nahráva sa aj to, ako sa dohadzujú kšefty.

Takže trváte na tom, že politici sú biele kone zločinu? Áno, lebo ich prostredníctvom tuneluje mafia tento štát tak, ako predtým tunelovala podniky. Prečo potom nepodávate trestné oznámenia? Dôkazov je dosť, ale títo zločinci riadia prokuratúru, súdy a políciu. Policajti, prokurátori a sudcovia sú väčšinou poctiví ľudia, ale sú bezradní.

Občas spomínate rozhovory, ktoré vraj odzneli medzi politikmi. Napríklad rozhovor medzi Migašom, Kanisom a Ficom z roku 1999. O čom bol? Ten rozhovor dokazuje, že Fico už vtedy vedel, akým podvodom sú nebankové subjekty BMG Invest a Horizont. Napriek tomu nezakročil. Hlavná vec, že v roku 2006 sľuboval obetiam týchto pyramídových hier odškodnenie. Títo podvodníci by nemali šancu, keby im vtedajší politici nevytvorili vhodné legislatívne prostredie.

A na prezidenta chcete kandidovať, aby ste Vaše informácie dostali medzi ľudí? Hlavne preto. Skupina mojich podporovateľov ma presvedčila, aby som kandidoval. Ja by som ako prezident pokojne prišiel na míting ľudí, ktorým firma nevyplatila peniaze, a vysvetlil by som im prečo. Každé dva mesiace by som mal vystúpenie v Národnej rade a tam by som týmto zločincom čítal autentické veci. Ale už ako kandidát by som zo zákona musel dostať priestor vo verejnoprávnych médiách. Keďže políciou a súdnictvom

51


RENDEZ-VOUS > „AK BUDEM V TELEVÍZII, NASTANE RACHOT.“

Foto: Matúš Plecho

52

sa tento stav napraviť nedá, treba burcovať ľudí a vytvárať občiansky tlak.

ti súčasnú realitu so zahraničnou analýzou, ktorú som videl už v roku 1993.

Predsa len ste jednu žalobu podali. Za genocídu slovenského národa... Ja som 6. 4. podal trestné oznámenie za genocídu na troch najdlhšie slúžiacich premiérov a troch predsedov parlamentu. Charta OSN definuje genocídu ako úmyselné uvedenie akejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej fyzické zničenie vcelku alebo čiastočne, ale aj opatrenia na zabránenie rodeniu detí v tejto skupine.

O čom bola? Bol to dokument v angličtine, vedľa preložený do češtiny, s názvom Postupná likvidácia slovenského národa prostredníctvom ekonomiky a rómskeho problému. Písalo sa tam, že asi o 80 rokov bude slovenský národ na svojom území v menšine. Vtedy som tomu neveril a smial som sa. Lenže už v roku 1996 som sa dostal k pastierskemu listu Biskupskej konferencie Slovenska, ktorý upozorňoval na tento problém. A formulácie v ňom boli veľmi podobné ako v spomínanom dokumente.

Dá sa ale právne dokázať, že je tu páchaný trestný čin? Vezmite si, koľko sa tu ročne rozkradne. Všetky tie miliónové úniky mám zdokumentované. Likvidácia rodiny nevytvorením podmienok pre ženy, aby sa mohli starať o deti, je tiež očividná. A politici zložili ústavný sľub, ktorý je nad zákon. V tom sľube sa zaviazali pracovať v prospech národa, a očividne ho porušujú. Keďže ten sľub podpísali ako svojprávne osoby, tvrdím, že ich konanie je vedomé a cieľavedomé. Tiež si dávam do súvislos-

Ale ako ste sa k tej štúdii dostali a kto ju vypracoval? To som pracoval v Necenzurovaných novinách a mal som dobrú povesť, lebo som sa postavil proti Mečiarovi. Anglický analytik John Miller poslal do kancelárie prezidenta Havla správu, v ktorej sa hovorilo, že sa pripravuje rozkrádanie Slovenska. Keďže som sa zaujímal o viaceré kauzy, mal som možnosť stretávať sa s ľuďmi, ktorí mali informácie. A tak mi ukázali aj túto analýzu.


Genocída podľa Vás spočíva v tom, že ekonomická situácia núti ženy viac pracovať a menej rodiť deti? Nielen v tom. Na kongrese Dzurindovej SDK v roku 1998 bola schválená zmluva s občanmi Slovenska, kde sa v bode č. 9 hovorilo: Zastaviť ohrozovanie života a zdravia občanov zvýšením prostriedkov pre zdravotníctvo. Aká bola realita? Po šiestich rokoch vládnutia vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac priznal, že na Slovensku zomierajú ľudia, ktorých by sa dali zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze. Vrcholom tohto cynizmu bolo, že Rudolf Zajac dostal od Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy korún, no nie na nákup tých chýbajúcich prístrojov, ale na vysvetlenie reforiem v zdravotníctve. Genocída je aj o čoraz zúfalejšej situácii obyčajných ľudí a stúpajúcom počte sociálnych samovrážd. Nemôže Vašej dôveryhodnosti uškodiť, že ste vo voľbách kandidovali za Kotlebovu Ľudovú stranu?

Za ĽSNS som kandidoval ako nezávislý kandidát, nebol som členom. Nikto z tej strany sa nepodieľal na zákonoch, ktoré umožnili rozkradnutie tohto štátu. Tí ľudia rozhodne nie sú nacisti a dávno upozorňovali na prebiehajúcu genocídu. Legálne som s nimi ukončil spoluprácu, mal som dojem, že nie je možné, aby si všetko uzurpoval jeden človek. Boli predvolebné televízne relácie, ktoré nikto z kandidátky neobsadil. Keby som tam bol napríklad ja, mohol som pomôcť nejaké hlasy pre stranu získať. Ale Kotleba sa dohodol so štátnou mocou, že ma nepustí do diskusií, neviem, prečo sa zľakol. Okrem toho videl v každom rozumnom človeku ohrozenie svojho vodcovstva. Je len dobré, že po volebnom neúspechu zo strany odišiel. Takže keď ste sa vtedy nedostali do televízie, skúšate to ako prezidentský kandidát? Verte tomu, že ak sa tam dostanem, nastane rachot. Lebo čo som doteraz zverejnil na internete, je asi tak 60 percent toho, čo viem. Ešte mám nachystaný kopec vecí v zálohe.

53

Foto: Matúš Plecho


DÉJÀ VU > V ČERNOBYLI STÁLE TIKÁ ČASOVANÁ BOMBA

Hexsa

V ČERNOBYLI STÁLE TIKÁ

ČASOVANÁ BOMBA

54

26. APRÍLA 1986 DOŠLO KU KATASTROFE V ČERNOBYĽSKEJ ATÓMOVEJ ELEKTRÁRNI. RÁDIOAKTÍVNY MRAK TRIKRÁT ZASIAHOL AJ ÚZEMIE ČESKOSLOVENSKA: 30. APRÍLA, 3. MÁJA A 7. MÁJA. HAVÁRIU SPÔSOBILO VIACERO ĽUDSKÝCH ZLYHANÍ. NÁSLEDKY TRAGÉDIE NEBOLI DODNES ODSTRÁNENÉ. SARKOFÁG, KTORÝ POSTAVILI OKOLO VYBUCHNUTÉHO REAKTORA, BOL LEN PROVIZÓRNYM RIEŠENÍM.

V

šetko začalo deň pred haváriou, keď sa spustilo plánované odstavenie 4. bloku elektrárne. Pred odstavením mal byť vykonaný celkom bežný experiment. Mal overiť, či elektrický generátor (poháňaný turbínou) po rýchlom uzatvorení prívodu pary do turbíny pri svojom zotrvačnom dobehu bude schopný ešte zhruba 40 sekúnd napájať čerpadlá havarijného chladenia. Táto elektrina je pre bezpečnosť reaktora životne dôležitá: poháňa chladiace čerpadlá, regulačné a havarijné tyče, osvetľuje riadiaci pult. Experiment bol naplánovaný takto: Znížiť výkon reaktora na 25 – 30 % (700 – 1000 MW), čo je najnižší výkon, pri ktorom je povolená prevádzka tohto typu reaktora. Ďalej odstavenie prvej z dvoch turbín, následne odpojenie havarijného ochladzovania (aby nezačalo pôsobiť počas testu), a nakoniec prerušenie prívodu pary.

HAZARD S PREDPISMI Už počas prípravy testu mali operátori problémy s udržaním stability výkonu reaktora. Kvôli chybe staršieho inžiniera Leonida Toptunova nastal prudký pokles výkonu reaktora až na 30 MW, čím sa prakticky zastavila štiepna reakcia. V tej chvíli mali operátori experiment ukončiť a reaktor definitívne odstaviť. Dostali ho totiž do veľmi nestabilného stavu mimo oblasti povolenej prevádzky. Namiesto toho sa operátori pokúšali o opätovné zvýšenie výkonu, kvôli čomu zapli prídavné obehové čerpadlo. Vplyvom silného ochladzovania však klesal tlak, a tým sa výkon ešte viac znižoval. Reaktor sa úplne zastavil. Prevádzkový zástupca hlavného inžiniera Anatolij Ďatlov napriek tomu trval na pokračovaní testu. Operátori pokračovali – mali strach z prepustenia, pritom


55


DÉJÀ VU > V ČERNOBYLI STÁLE TIKÁ ČASOVANÁ BOMBA sa dopustili niekoľkých závažných chýb. Aby opäť zvýšili výkon, nechali na príkaz Ďatlova vysunúť regulačné tyče (schopné zastaviť v núdzi reaktor) viac, ako povoľujú predpisy. Operátor Uskov neskôr pri vyšetrovaní uviedol: „Často nepovažujeme za potrebné doslovné plnenie smerníc – to by sme sa do nich doslova zamotali.” Uskov ďalej poukázal na fakt, že počas výcviku operátori znovu a znovu počúvali, že jadrová elektráreň nemôže vybuchnúť.

NEODVRATNÁ KATASTROFA

56

Po vysunutí tyčí vzrástol výkon počas 5 minút na 200 MW, čo bolo stále menej, ako predpokladal experiment. Test začal. Poslednej osudovej chyby sa operátori dopustili tým, že zablokovali havarijný signál, ktorý by pri uzatvorení prívodu pary na turbínu automaticky odstavil reaktor. Následne uzavreli prívod pary – turbína bola odpojená a experiment začal. Reaktor naďalej bežal pri výkone 200 MW, podstatne sa však znížil prítok chladiacej vody, rástla jej teplota i tlak. S rastúcim množstvom pary sa zvyšovalo množstvo neutrónov v aktívnej zóne. Tlak pary začal zdvíhať 350-kilogramové uzávery palivových tyčí. Teraz sa už katastrofe zabrániť nedalo. Do aktívnej zóny reaktora začali rýchlo zasúvať všetky regulačné tyče, ktoré sa do tej doby nachádzali v priestore nad reaktorom, a takisto aj tyče havarijnej ochrany. Tie však boli skoro všetky vybraté z aktívnej zóny a ich účinok bol príliš pomalý. Najprv do zóny prenikli pokovované konce tyčí, ktoré reakciu v reaktore urýchlili. Potom došlo k dvom mohutným výbuchom po sebe. Reaktor bol pretlakovaný tak, že para odsunula hornú betónovú dosku reaktora vážiacu 1000 ton. Do reaktora vošiel vzduch, reakciou vodnej pary s rozžeraveným grafitom vznikol vodík, ktorý vzápätí explodoval a rozmetal do okolia palivo a 700 ton rádioaktívneho horiaceho grafitu, čo spôsobilo požiar. Do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Sovietske vedenie o havárii spočiatku mlčalo, na zvýšenie rádioaktivity v ovzduší upozornili po troch dňoch Švédi.

SFUŠOVANÁ STAVBA Nedávno zverejnené spisy KGB z rokov 1979 – 1986 opakovane ignorovali, že Černobyľ má vážne stavebné nedostatky. Riaditeľ elektrárne Viktor Briuchanov sa snažil uviesť štvrtý reaktor čo najskôr do prevádzky, za čo by on a jeho šéfovia dostali vysoké prémie. Bezpečnosť bola až na druhom mieste. Dôležité bolo stihnúť termín výstavby. Černobyľ má aj veľmi zlú polohu, pod celým komplexom sa nachádza veľké množstvo podzemnej vody. Ak by sa do nej dostali rádioaktívne látky, zamorili by celý riečny systém prepojený až s Čiernym morom. Ďalšia chyba je, že celý komplex má nestabilné základy, pretože bol vybudovaný na piesočnom podloží. Ak by nastalo zemetrasenie, celý komplex by sa mohol zrútiť, a tým aj znečistiť spomínané vodné zdroje. Navyše strecha reaktora bola postavená z horľavých materiálov miesto nehorľavých. Časté poruchy systémov boli utajované aj pred pracovníkmi Černobyľa. Tieto fakty boli dlho udržiavané v tajnosti, a to ešte polovica odtajnených spisov záhadne zmizla dva týždne po zverejnení. Zmizol aj originálny plán Černobyľa, zachovali sa len kópie.

NEBEZPEČNÁ VODA Ukrajinská jadrová havária ani podľa oficiálnych údajov stále neskončila. Iba vstúpila do inej, pokojnejšej fázy. V nej zostane ešte desiatky rokov. V areáli elektrárne bez prestania pracujú veľké pneumatické kladivá. Ich tlkot je taký hlasný, že je počuť až zo striech domov vzdialených tri kilometre od mestečka Pripiať. V Černobyli pracuje na náprave škôd denne 3500 ľudí. Dohliadajú na všetky odstavené bloky, kontrolujú palivo v medzisklade, starajú sa o chátrajúci sarkofág nad budovou štvrtého reaktora a pripravujú nové stavebné projekty v areáli. Na prvý pohľad sa môže zdať, že najväčšiu starosť budú mať s tým, ako udržať zvyšok elektrárne v ako-tak slušnom stave. V skutočnosti je hlavným problémom Černobyľa voda, ktorá neustále zateká do sarkofágu. Vybudovali ho ešte v roku 1986, je to však improvizovaná stavba,


NÁSLEDKY VÝBUCHU V ČERNOBYLI: • Zamorenie územia 150-tisíc km2, na ktorom žilo 6,95 milióna ľudí. • Únik 100-násobne vyššej radiácie ako pri výbuchu atómových bômb v Hirošime a Nagasaki. • Rádioaktívny mrak kontaminoval celú Európu. • V Bielorusku bol radiáciou postihnutý každý piaty občan. • 125-tisíc obetí, z toho 4 300 mŕtvych hneď po ožiarení. • Najzamorenejšími oblasťami Slovenska boli Stará Ľubovňa a Dolný Kubín. • Odhaduje sa, že na následky ožiarenia z rádioaktívneho mraku zomrelo prinajmenšom 480-tisíc ľudí v celej Európe. • V okruhu 10 km od reaktora je dodnes tzv. mŕtva zóna, kde je prísny zákaz vstupu pod hrozbou zastrelenia bez varovania! • V okolí Černobyľa nebude možné žiť ešte ďalších 1000 rokov. Žijú tu ale vlci, jelene a iné zvieratá. Ukrajina zakázala vykonať vedeckú expertízu, či nedochádza k mutáciám génov vo zvieratách a rastlinách. • Na Ukrajine bolo touto haváriou postihnutých 1,5 milióna ľudí, vrátane 250 000 detí. • V Bielorusku žije 1,2 milióna ľudí na zamorenom území a asi 3,5 milióna osôb v oblastiach so zamorenou pôdou. • Vyše 40-tisíc detí trpí chorobou štítnej žľazy, 12-krát sa zvýšil výskyt anémií, veľmi vzrástol výskyt leukémie.

ktorú neustále znehodnocujú vnútorné vplyvy i rádioaktivita zvnútra. V roku 2008 skončila veľká oprava a spevnenie konštrukcie, aby obmedzili množstvo zatekajúcej vody odhadom na desatinu. I tak sa zo sarkofágu stále ročne odčerpajú tony rádioaktívnej vody. Podobne sú na tom i niektoré ďalšie budovy. Rádioaktivita v nich síce nie je taká vysoká, ale vodu odčerpanú z bývalých jadrových prevádzok nemôžete len tak vypúšťať do prírody. Každý mesiac sa preto musí v areáli uskladniť zhruba 300 ton viac či menej rádioaktívnej vody.

NEVEDIA, ČO ĎALEJ Voda končí v ohromnom odkalisku, ktoré sa rozkladá na ploche 22 štvorcových kilometrov vedľa areálu elektrárne. Odborníci sa až teraz rozhodujú, čo s ňou. Keby ju ponechali svojmu osudu, pomaly by sa odparila. Na prvý pohľad

Na archívnej snímke z 12. mája 1986 helikoptéra rozprašuje chemikálie na elimináciu radiácie zo 4. zničeného reaktora jadrovej elektrárne Černobyľ. (TASR)

Prvá časť černobyľského ochranného sarkofágu – obrovskej stavby v tvare oblúka (na snímke), ktorá skryje nefunkčnú jadrovú elektráreň v Černobyli. Po dokončení sarkofágu ho presunú po koľajniciach nad budovu predstavujúcu dočasný kryt, čo umožní začať s likvidáciou reaktora a odstraňovaním rádioaktívneho odpadu. Černobyľ, 27. novembra 2012. (TASR)

by to bolo dobré, ale skutočnosť je zložitejšia. A tak sa ročne vynaloží niekoľko tisíc eur na prevádzku púmp, ktoré udržiavajú hladinu odkaliska na stabilnej úrovni. Odborníci sa totiž boja, že odparením vody by sa mohli odhaliť usadeniny obsahujúce veľké množstvo rádioaktívnych prvkov. Vietor by ich potom jednoducho rozvial a došlo by k ďalšej kontaminácii okolia. Večne sa ale nádrž udržiavať nedá. Hrádze sa môžu pretrhnúť. Vyliatie vody do blízkej rieky Pripiať by nemalo najlepšie následky. Okolo elektrárne Černobyľ sú vytýčené dve zóny: v 10-kilometrovom okruhu (vnútorná) a v 30-kilometrovom (vonkajšia). Vo vnútornej zóne je úplný zákaz akéhokoľvek pohybu s výnimkou osôb, ktoré pracujú v elektrárni. Vo vonkajšej zóne žijú prevažne starší ľudia, ktorí sa do svojich domovov začali vracať už rok po havárii v elektrárni. Dnes ich tam žije okolo tisíc.

57


DÉJÀ VU > ATÓMOVÉ JERICHO

Milan Pullmann

ATÓMOVÉ

JERICHO 58

DÁVNO PO ODHALENIACH MORDECHAJA VANUNUA V ROKU 2010 KONEČNE PRIBUDLI PRIAME DÔKAZY O IZRAELSKOM VLASTNÍCTVE JADROVÝCH HLAVÍC V SEDEMDESIATYCH ROKOCH. SASHA POLAKOW-SURANSKY ZVEREJNIL ODTAJNENÉ ZMLUVY MEDZI IZRAELOM A APARTHEIDOVOU JUŽNOU AFRIKOU POTVRDZUJÚCE, ŽE IZRAEL BOL UŽ VTEDY SCHOPNÝ VYSTROJIŤ SVOJE RIADENÉ STRELY JADROVÝMI HLAVICAMI.

V

láda Národnej strany v znamení apartheidu sa v Juhoafrickej republike udržala do roku 1994, teda takmer pol storočia. Dnes je potvrdené, že Izrael a JAR spolu rokovali už 31. marca 1975. Predmetom rokovania vtedajších ministrov obrany P. W. Bothu a Šimona Peresa, dnešného prezidenta Izraela, boli rakety Jericho vybavené aj jadrovými hlavicami.

APARTHEIDOVÁ SPOJKA Hoci sa v uvedených dokumentoch často používa slovné spojenie „hlavice troch veľkostí“, v skutočnosti je to kódové označenie pre konvenčné, chemické a atómové zbrane. Doktor modernej histórie Sasha Polakow-Suransky, redaktor dvojmesačníka Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) Foreign Affairs, vo svojej knihe The Unspo-

ken Alliance: Israel‘s Secret Relationship with Apartheid South Africa ďalej uvádza, že pôvodne zamýšľaný obchod sa napokon neuskutočnil, no už v júli 1976 dodala Južná Afrika Izraelu uránový koncentrát nazývaný žltý koláč (yellowcake) výmenou za trícium. JAR v 80. rokoch úspešne dokončila vlastný vývoj atómovej bomby. V potrebnej miniaturizácii apartheidovému režimu v pobrežnom meste Arniston pomáhali izraelskí experti. V roku 1988 Izrael predal JAR zbrane za 1,5 milióna dolárov, v nasledujúcom roku za 800 miliónov. Podľa hovorkyne Peresa odhalenia v knihe „nemajú žiaden reálny základ“. Polakow-Suransky upozorňuje, že hoci podpis dnešného prezidenta nefiguruje na všetkých dokumentoch, tvrdí sa v nich, že bol osobne prítomný a obsahujú jeho vyjadrenia. Odtajnené rokovania poskytujú


59


DÉJÀ VU > ATÓMOVÉ JERICHO

60

dôkazy, že napriek politike neurčitosti má Izrael nukleárne zbrane. Navyše Izrael omieľajúci tvrdenia o iránskej hrozbe sám pôsobí v úlohe zodpovednej jadrovej mocnosti nedôveryhodne. Prísne tajné memo z 31. marca 1975 bolo známe už skôr, no nebolo jasné, že súvisí s izraelskou ponukou z toho istého dňa, a je základom priamej požiadavky adresovanej Izraelu. V tej sa píše, že rakety budú vybavené nukleárnymi hlavicami vyrobenými v JAR alebo získanými inde. Takzvané Armstrongovo memorandum objasňuje, že JAR mala záujem o Jericho iba kvôli získaniu jadrových zbraní, ostatné typy hlavíc si totiž vedeli zostrojiť. Od 4. júna 1975, keď sa Peres a Botha stretli v Zürichu, mal projekt kódové označenie Chalet. Už niekoľko týždňov predtým, než Peres Bothovi ponúkol jadrové hlavice, obaja ministri podpísali tajnú zmluvu o vojenskej spolupráci Secment. Bola natoľko tajná, že obsahovala uistenie o popretí vlastnej existencie. Polakow-Suransky tvrdí, že izraelské ministerstvo obrany sa mu snažilo zabrániť v prístupe k dohode Secment pre citlivosť materiálu, najmä dátumu a podpisu.

FANÚŠIK HITLERA V MÚZEU HOLOKAUSTU Pokrytectvo rokujúcich štátov dobre vykresľuje následná návšteva juhoafrického premiéra a neskoršieho prezidenta Balthazara Johannesa Vorstera v Pamätnej sieni Ohel Jizkor pamätníka holokaustu Jad Vašem v západnej časti Jeruzalema 9. apríla 1976. Prečítal žalm v afrikánčine, vypočul si modlitbu za mŕtvych v hebrejčine, pokľakol a položil veniec. Vorster bol predtým generálom militantnej africkej organizácie Ossewabrandwag, ktorá počas 2. svetovej vojny otvorene podporovala Hitlera. V roku 1942 hrdo prehlásil, že kresťanský nacionalizmus je spojencom národného socializmu a to, čo sa v Taliansku nazýva fašizmom a v Nemecku národným socializmom, sa v Južnej Afrike volá kresťanský nacionalizmus. Za svoje aktivity bol pred zavedením apartheidu prehlásený za nepriateľa štátu a uväznený. O vyše tridsať rokov neskôr, keď Izrael pátral po celom svete po bývalých nacistoch, sa prechádzal po červenom koberci za účasti premiéra Jicchaka Rabina.


V roku 1979 sa JAR stala najväčším nákupcom izraelskej vojenskej techniky a celkový vojenský obchod v posledných dvoch dekádach apartheidu dosiahol hranicu 10 miliárd dolárov. Dôkaz o vojenskej spolupráci vyplával na povrch v roku 1989, keď z juhoafrickej testovacej oblasti Overberg vyletela juhoafrická verzia riadenej strely Jericho II s doletom takmer 1 500 km. Americkí predstavitelia neskôr potvrdili, že CIA mala dôkazy o rozvinutom partnerstve medzi krajinami v oblasti vývoja, testovania a výroby striel dlhého doletu. Predstaviteľ USA povedal, že juhoafrický raketomet RSA-4 používa rovnaké motory ako riadené strely Jericho II a izraelský raketomet Šavit. V roku 1990 Washington pokutoval Armscor za aktivity v oblasti riadených striel zákazom obchodovania na dva roky, ale Bush starší odmietol Izrael potrestať. Nie je náhoda, že rezolúcia OSN číslo 3 379, prijatá 10. novembra 1975 a rozoznávajúca sionizmus ako formu rasovej diskriminácie, bola zrušená po šestnástich rokoch platnosti pod masívnym tlakom administratívy Busha staršieho rezolúciou OSN číslo 4 686.

NETANJAHU PAŠOVAL JADROVÉ SPÚŠŤAČE Minulý rok FBI čiastočne odtajnil dokumenty, ktoré spájajú terajšieho izraelského premiéra Benjamina Netanjahua s gangom pašujúcim nukleárne technológie z USA do Izraela. Správa z výsluchu istého Kellyho Smytha agentmi FBI 16. a 17. apríla 2002 detailne popisuje, že sa s Benjaminom Netanjahuom z Heli Trading Company stretával v telavivských reštauráciách a v premiérovom dome a podniku. Smytha v polovici 80. rokov obvinili z pašovania 800 krytrónov (vysokorýchlostných spínacích diód) bez vývoznej licencie pomocou nastrčených firiem. Žil v cudzine z prostriedkov neznámeho pôvodu až do roku 2001, keď ho Interpol vydal do USA. Na výsluchoch Smytha v roku 2002 FBI zistil, že izraelské ministerstvo obrany si u Heli Trading krytróny objednalo a zaplatilo. Heli Trading ich získala od kalifornskej spoločnosti MILCO v tajnej operácii s kódovým označením Projekt Pinto. Ďalší vojenský materiál bol pašovaný v izraelskej diplomatickej batožine. Na internete

zverejnili správu 4. júla 2012. Informovala o tom izraelská tlač vrátane národného spravodajstva a denníkov Ma‘ariv a The Marker. Správu dostali aj v New York Times, Washington Post a tiež všetci členovia Kongresu a OSN, neprebehlo však žiadne vyšetrovanie. Ak by sa Izrael priznal k vojenskému jadrovému programu, mohol by prísť o 3 miliardy dolárov ročne z Washingtonu určených na vojenské účely. Po tomto odhalení by o ne mal prísť aj tak, hoci sa to zatiaľ nestalo. Nezaškodí však vnímať udalosti v širších súvislostiach. Kniha PolakowSuranskeho vyšla dva roky po knihe o niekdajších kšeftoch Izraela s Iránom (spolu s USA) – Treacherous Alliance: The Secret Dealings of Israel, Iran, and the United States (2008) a významne prispela k dokumentácii problematiky použitím archívneho materiálu podporeného desiatkami detailných rozhovorov s Juhoafričanmi a Izraelčanmi, ktorí v tých časoch robili politické rozhodnutia. Svojím spôsobom nadväzuje na Brennerovu knihu 51 Documents: Zionist Collaboration with the Nazis o dohodách sionistov s nemeckými národnými socialistami.

IRÁN ČI IZRAEL? V hystérii okolo údajnej iránskej hrozby majú USA, ktoré doteraz ako jediné použili atómovú bombu (a to hneď dvakrát), a Izrael, vášnivo lobujúci proti Iránu, zjavne maslo na hlaviciach. Irán podpísal dohodu o nešírení jadrových zbraní, s čím má Izrael (spolu s Pakistanom a Indiou) dodnes problém. Najvyšší duchovný predstaviteľ Iránu vývoj atómových zbraní zakázal, svetová tlač to až na výnimky ignoruje. V roku 2010 Irán pristúpil na plán Turecka a Brazílie, podľa ktorého mal obohacovať urán v inom štáte, čo predtým žiadali USA. Biely dom však dohodu nechcel uznať a Clintonová sa vyjadrila, že Brazília a Turecko ňou robia svet nebezpečnejším. Vtedajší brazílsky prezident da Silva kontroval, že skutočnou hrozbou pre svet sú USA a ďalší. Otázkou ostáva, či (v analógii s biblickým Jerichom) niekedy padnú múry centra jadrového výskumu v Dimone pred inšpektormi MAAE alebo Vanunu, a iní „pískali“ úplne zbytočne.

61


ALTERNATIVE VITA > KEĎ JE BANÁN LUXUSOM

Marián Benka

KEĎ JE BANÁN

LUXUSOM 62

LAZY ZAJEŽOVÁ, DÔVERNE PREZÝVANÉ ZAJEŽKA, SA STALI NAJZNÁMEJŠOU SLOVENSKOU LOKALITOU, V KTOREJ ŽIJÚ NEKONZUMNE ZAMERANÍ OSADNÍCI. SLÚŽIA AKO PRÍKLAD, ŽE ŽIŤ SA DÁ AJ VO VÄČŠOM SÚLADE S PRÍRODOU A S MENŠOU SPOTREBOU. I KEĎ DNES SI DOPRAJÚ VECI, KTORÉ BY PREDTÝM POVAŽOVALI ZA PREHREŠOK, STÁLE ŽIJÚ TAK, AKO BY VÄČŠINA Z NÁS NEBOLA OCHOTNÁ ŽIŤ. ČO NA TOMTO ŽIVOTE VIDIA?

S

edíme s Mircom Kašiakom v jeho dome, ktorý mi neevokuje typické predstavy života na Zaježke. Okolo domu sa nemotajú žiadne kravy či kozy, v kúpeľni sa dokončuje sprchový kút (sprcha je na miestne pomery luxus). Inak je domček skromný, vybavený starým nábytkom, a auto, ktoré pred ním stojí, by už väčšina ľudí z mesta poslala do šrotu. Mirec mi potvrdzuje, že predstava o Zaježovčanoch ako malých farmároch je skreslená. Prakticky každý tu má nejakú záhradku, no hospodárske zvieratá chová len niekoľko rodín. Spoločenstvo mladých ľudí, ktorí začali prichádzať na lazy v 90. rokoch, sa formovalo predovšetkým na základe myšlienky zachovania starých ľudových remesiel. Vyštudovaný programátor Mirec sem prišiel preto, aby sa „naučil robiť niečo vlastnými rukami“. Naučil sa stavať pece a štyri roky sa živil ako peciar, s kamarátom chodili nielen po Slovensku, ale aj po iných európskych krajinách. „Dáva mi

to dobrý pocit, že mám v rukách remeslo a dokázal by som sa uživiť, aj keby došlo k nejakému civilizačnému kolapsu,“ tvrdí. „Pestovať potraviny by som nechcel, kým existuje tento systém. Počas vojny boli zaježovskí roľníci páni, pretože jedlo bolo vzácne. Dnes sú poľnohospodári chudáci, ktorí sa musia doprosovať, aby si ich zdravé potraviny niekto kúpil. Potom si príde dajaký namyslený zbohatlík z mesta na BMW kúpiť bio potraviny len preto, že je to „in“ a správa sa k vám, akoby bol niečo viac.“

TROCHA POHODLIA Náš rozhovor prerušuje telefonát. Mircovi volá jedna osadníčka, že jeho deti behajú po jej záhrade. „Tak ich skús vyhnať, a keby to nepomohlo, zavolaj mi znovu,“ odkazuje jej. Spomínam si na jednu z mojich minulých návštev Zaježovej, keď som sa rozprával s dvojicou mladých ľudí, ktorí pokojne kosili lúku a ich malé deti nebolo nikde vidno. Na moju otázku, kde ich majú, odpoveda-


foto: archív Zaježová

63 li: „Behajú niekde v lese.“ „To sa o ne nebojíte?“ nedalo mi. „Prečo by sme sa mali báť, veď ten les poznajú,“ čudovali sa môjmu čudovaniu. Pokračujeme v rozhovore. Mirec hovorí, že na Zaježovej už skončilo obdobie „extrémizmu“. Ortodoxní odporcovia akýchkoľvek technológií buď odišli, alebo sa umiernili. Dnes tu má takmer každý elektrinu, mobil a internet, mnohí aj auto. Pravda, v rámci lazov sa ľudia premiestňujú peši, hoci vzdialenosti medzi chalupami sú niekedy značné. Mirec si ako mladý užil nepohodlia dosť. Dokonca žil pol roka sám v lese. To bolo v začiatkoch jeho zaježovskej „kariéry“. Najprv žil v spoločnom komunitnom dome, kde sa tlačil s ďalšími ľuďmi. Po čase mu to liezlo na nervy, cítil, že potrebuje priestor pre seba. V teplej časti roka spával pod stromami a veci mal uskladnené v starej stodole. Občas odbehol na nejakú brigádu, aby si zarobil na jedlo. Živiť sa lesnými plodmi, či dokonca lovom, si netrúfal. Teraz pracuje ako miestny koordinátor projektov Európskej dobrovoľníckej služby, v rámci kto-

rých prichádzajú mladí ľudia z rôznych krajín na časť nazývanú Sekier. Tejto oficiálnej práci, za ktorú dostáva z projektu peniaze, venuje asi tri dni v týždni. Stačí mu to na to, aby si doprial trochu pohodlnejší život, napríklad aby občas vyrazil s rodinou na výlet.

LUXUSNÝ BANÁN Sekier bol jedným z miest, kde žili prví novodobí lazníci. Neskôr sa zmenil na usadlosť, v ktorej si záujemcovia môžu vyskúšať laznícky život nanečisto. Väčšina z nich sa vráti do mesta, obohatená o novú skúsenosť. Niektorí sa potom usadia na lazoch natrvalo. Zahraniční dobrovoľníci ich učia rôzne zručnosti (kosenie kosou, dojenie kozy...) a pomáhajú v rámci stavebných a iných prác. Organizačne ich má na starosti bývalá hotelová recepčná Mária Kozárová. Keď prišla na Zaježku, netušila, že tu využije znalosť cudzích jazykov. Toto je však úplne iná práca s hosťami. „V hoteli som sa už cítila znechutená,“ spomína. „Najmä, keď som videla, ako sa ľudia počas re-


ALTERNATIVE VITA >ZAJEŽOVÁ

„Myslela som si, že sem idem žiť preto, aby som bola bližšie prírode. Teraz viem, že som sa sem prišla naučiť veľa o medziľudských vzťahoch.“ Kristína

64

Foto: Martin Dubovský


65


ALTERNATIVE VITA > KEĎ JE BANÁN LUXUSOM Foto: Honza Křivonoška

66

cepcií a iných akcií napchávajú len preto, aby zahnali nudu.“ Mária je na Sekieri zatiaľ rok a tvrdí, že na mestský život by si už nezvykla. Býva v malom domci bez elektriny, jediné, čo jej trochu vadí, je, že večer si musí čítať pri sviečke alebo baterke. Vo Vrábľoch vlastní dom, v ktorom bývajú jej rodičia. Občas ich zájde navštíviť. Vtedy si dopraje „luxus“: kúpi si banán alebo iné exotické ovocie. Foto: archív Zaježová

nepáčilo a drclo ju rohmi do bruška. Dcérka spadla s revom do blata, našťastie nezranená. No manželka zvažovala, či sa z tejto „romantickej dovolenky na lazoch“ nevrátiť. Aj ľudia, ktorí sem prídu s úmyslom trvalo sa usadiť a žiť v lone prírody, sú konfrontovaní s nepohodlím a tvrdou realitou. Naraz treba rúbať drevo, kosiť trávu, opravovať starý dom, čeliť nájazdom myší... A ak sa rozhodnú farmárčiť, starostí ešte len pribudne. Nie každý to zvládne. Tí, ktorí na Zaježovej ostanú žiť, vnímajú nepohodlie ako primeranú cenu za pocit slobody, nezávislosti a tesného spojenia s prírodou.

PRIESTOR PRE DUŠU

TVRDÁ REALITA Nielen deti, aj zvieratá si na Zaježke užívajú viac slobody. Akurát niekedy dokážu človeka z mesta vystrašiť. Raz som tu pri potulke stretol svorku miestnych psov. Uprene sa na mňa dívali a pôsobili polodivoko. Keby som prejavil strach, možno by zaútočili. Inokedy sme prišli s manželkou a našou vtedy asi dvojročnou dcérkou. Malá si chcela „pohladkať kravičku“, no zvieraťu sa to

Tak ako Tomáš Bužek, ktorí si nevie vynachváliť slobodný život bez existenčných tlakov. Spolu s priateľkou Kristínou býva v slamenom domci, ktorý vlastnoručne postavil. Elektrinu, ktorú využívajú len na svietenie a prevádzku počítača, získavajú z fotovoltických panelov. Kúrenie a varenie zabezpečuje pec, dreva do nej je v okolitých lesoch dosť. Stravu si buď dopestujú alebo veľmi lacno nakupujú v potravinovej banke. Do nej si Zaježovčania spoločne nakupujú potraviny vo veľkom. V klasických obchodoch nakupujú Tomáš s Kristínou len minimálne. Okrem toho potrebujú peniaze najmä na prevádzku auta. Mesačne im stačí 100 až 120 eur. Na ich získanie postačujú Tomášove občasné kurzy alternatívneho staviteľstva a Kristínina sociálna podpora. Pretože nie je nútený každodenne zarábať, do-


Foto: Honza Křivonoška

prial si počas uplynulej zimy duchovné prázdniny. Okrem nevyhnutných prác, ako je zaobstarávanie dreva, sa venoval vnútorným procesom, ktoré sa drali na povrch. Keby chodil do klasického zamestnania, pravdepodobne by tieto signály svojej duše potlačil. „Desať rokov, čo tu bývam, som fungoval od rána do večera,“ hovorí. „Teraz som cítil, že potrebujem spomaliť, vnímať, čo sa deje v mojom vnútri. Tiež som si uvedomil, ako málo sa ľudia delia s druhými o svoje vnútorné pocity a vnímanie sveta.“ Túto zmenu možno priniesol aj nedávny príchod mladého Poliaka Barteka do spoločnej domácnosti.

SOCIÁLNY EXPERIMENT Ľudia, ktorí prichádzajú na Zaježku, väčšinou najprv u niekoho bývajú, až po čase uvažujú o vlastnom dome. S Tomášom a Kristínou teraz býva Bartek. A ako malá trojčlenná komunita riešia vzájomné vzťahy a vzájomné zdieľanie. Pretože prišli na to, že ľudská reč je silno obmedzená, ak ňou máte druhým povedať, čo sa vo vás odohráva, postupne si vytvárajú vlastné výrazy, ktorých význam je výsledkom dlhých spoločných rozhovorov. Napríklad: „som rozdrnkaný“ alebo „nie som s tým spojený“.

Na Bartekov podnet dokonca experimentujú v rámci správania sa voči zvieratám. Keď im myši začali chodiť na jablká, namiesto toho, aby stavali pasce, ich začali kŕmiť. Myši si zvykli jesť, čo dostali a zásoby nechali na pokoji. Kristína sa na Zaježovú dostala s bývalým priateľom, s ktorým sa tu rozišla. Ťažšie životné podmienky preverili ich vzťah. „Myslela som si, že sem idem žiť preto, aby som bola bližšie prírode. Teraz viem, že som sa sem prišla naučiť veľa o medziľudských vzťahoch,“ tvrdí. „Zaježová je pre mňa miesto, kde sa môžem stretávať s ľuďmi, s ktorými si rozumiem.“

ZAJEŽOVÁ V KOCKE Alternatívne spoločenstvo na Zaježke prešlo zložitým vývojom. Pôvodne tu ľudia chceli fungovať ako jedna komunita, kde budú všetci o všetkom spoločne rozhodovať. Vzhľadom na pribúdajúci počet ľudí, ktorí boli navyše často intelektuáli a zložité osobnosti, sa to však nepodarilo. V súčasnosti funguje Zaježka ako voľné spoločenstvo susedov, kde vždy konkrétni ľudia spolupracujú na konkrétnom projekte. Ide skôr o sieť vzájomne sa prelínajúcich spoločenských kruhov. Majú tu vlastnú školu, rozhodnutia o nej prijímajú len rodičia miestnych detí. Po predchádzajúcom neúspechu tu opäť rozbiehajú systém lokálnej meny LETS, zúčastňujú sa ho tí, čo chcú. Iní si dokážu navzájom pomáhať bez toho, aby si to museli evidovať. Pre ľudí zvonka sa tu organizujú víkendové kurzy remesiel alebo osobnostného rozvoja, či letný festival na lúkach. Spomedzi návštevníkov potom vzniká širší okruh priaznivcov Zaježky, ktorí sa sem opakovane vracajú – a dokážu trebárs podojiť kravu alebo omietnuť dom hlinou, hoci ostali žiť v meste. Niektorí sa rozhodnú absolvovať dlhší pobyt na Sekieri v skromných životných podmienkach. Ďalším krokom je bývanie v podnájme u niektorého usadlíka, nájomné sa platí čiastočne peniazmi, čiastočne prácou. Až potom nasleduje vlastné bývanie. Keďže všetky pôvodné chalupy na lazoch sú už skúpené, noví osadníci si buď postavia vlastné, alebo kúpia dom v širšom okolí. Zaježovské spoločenstvo tak už prekročilo oficiálne hranice lazov patriacich pod obec Pliešovce vo zvolenskom okrese.

67


ALTERNATIVE VITA > TENTO PEŇAŽNÝ SYSTÉM NÁS VEDIE DO ZÁHUBY

Daniel Marko

TENTO

PEŇAŽNÝ SYSTÉM NÁS VEDIE DO ZÁHUBY

68

AKO JE MOŽNÉ, ŽE JE NA SVETE TOĽKO NENAPLNENÝCH POTRIEB, A ZÁROVEŇ TOĽKO ĽUDÍ SA SŤAŽUJE, ŽE NEDOSTANE PRÁCU? ČO AK ZLYHAL PRÁVE SYSTÉM, KTORÝM SI VYMIEŇAME UŽITOČNÉ VECI ZA NÁŠ INVESTOVANÝ ČAS? ČO AK JE TO PRÁVE DNEŠNÝ MECHANIZMUS VÝMENY – TEDA NÁŠ PEŇAŽNÝ SYSTÉM, KTORÝ NÁM ZABRAŇUJE, ABY SME BOLI VŠETCI PRE SEBA NAVZÁJOM UŽITOČNÍ?

A

ko ste spokojný so svetom okolo seba? Nakoľko je podľa vás ľudstvo vysporiadané s ľudským nešťastím, znečistením prostredia, chudobou, hladom a chorobami? Snáď málokto pochybuje, že na svete je ešte stále obrovské množstvo neuspokojených ľudských potrieb. Existuje veľmi veľa práce, ktorú by sa zišlo vykonať. Na druhej strane, práve teraz stoja milióny ľudí v radoch nezamestnaných. V Španielsku dosahuje nezamestnanosť mladých ľudí vyše 50 %. Celosvetovo pribudne v najbližšom desaťročí na trhu práce miliarda mladých ľudí, avšak bude pre nich iba 300 miliónov pracovných miest. Myslím si, že nemá zmysel zaoberať sa argumentmi o „prirodzenom egoizme“ a „nedostatku zdrojov“, pretože sú už iba dôsledkom oveľa hlbšej systémovej príčiny. Dnešný peňažný sys-

tém drasticky obmedzuje našu schopnosť pracovať na skutočných problémoch ľudí – či už ide o schopnosť štátu, firiem alebo neziskových organizácií.

NEZNALOSŤ PRAVEJ PRÍČINY Debaty o finančnej kríze ignorujú jednu podstatnú príčinu. Táto príčina súvisí so zadlžením štátov, spôsobuje ničenie životného prostredia, zvyšuje nerovnosť a masovú nezamestnanosť. Táto príčina je samotný princíp peňažného systému, v ktorom banky vytvárajú peniaze z ničoho – avšak za účelom zisku. Vo väčšine krajín iba asi 3 % peňazí pozostávajú zo štátom vlastnených mincí a bankoviek, avšak zvyšok peňazí je digitálnych. A práve digitálne peniaze, ktorých je 97 %, nevy-


69


ALTERNATIVE VITA > TENTO PEŇAŽNÝ SYSTÉM NÁS VEDIE DO ZÁHUBY dali žiadne štátne inštitúcie ani centrálne úrady, ale vytvárajú si ich súkromné banky samotné, doslova „z ničoho“ v momente, keď poskytujú úver. Ak si naša vláda alebo vy sami idete požičať peniaze do banky, nemusí vám banka požičať skutočné peniaze svojich vkladateľov. Namiesto toho vytvorí peniaze iba ako účtovnú položku v počítači.

PENIAZE Z NIČOHO Znie to ako nemožné? Nemusíte mi veriť, ale vypočujte si, čo hovoria priamo zástupcovia centrálnych bánk, ktoré by mali vydávanie peňazí riadiť : „Keď banky poskytujú niekomu pôžičku, vytvárajú vlastne dodatočný vklad pre toho, kto si peniaze požičiava.“

MASKOVANIE SKUTOČNOSTI Ak ste doteraz nevedeli tieto fakty o vzniku peňazí – netrápte sa. Väčšina politikov, a dokonca ani ekonómov stále nemá dostatok vedomostí o tomto tabuizovanom procese. Ba ani niektorí držitelia Nobelovej ceny nevedeli, do akej miery sa peniaze tvoria ako pôžičky – zo súkromných bánk. Ako povedal profesor ekonómie Steve Keen: „Ekonomika je príliš dôležitá na to, aby bola ponechaná ekonómom.“ Bankári a ich poslušní politici radi používajú odborné termíny ako „emisia dlhopisov, vnútorné peniaze, M-jedna, termínované poukážky“, aby budili dojem, že je to vysoko akademická téma. Avšak tak, ako sme prestali veriť alchýmii a osvieteným schopnostiam stredovekých panovníkov, takisto nemôžeme ponechať bankárov a ekonómov, aby sa naďalej tvárili, že ich zámerom je konať dobro v prospech ľudstva.

Anglická národná banka (Bank of England)

70

„Banky navyšujú úver jednoducho zvyšovaním stavu na bežnom účte klienta. Teda banky navyšujú úver tvorbou peňazí.“ Paul Tucker, zástupca guvernéra pre finančnú stabilitu, Anglická národná banka (Bank of England)

Takže centrálni bankári plne akceptujú fakt, že peniaze vytvárajú súkromné banky. Zástancovia dnešného systému síce argumentujú, že schopnosť súkromných bánk vytvárať peniaze je vraj obmedzená povinnými minimálnymi rezervami alebo kapitálovou primeranosťou. Toto sú však výpovede o skutočnosti: „Navýšenie zdrojov v štátnych rezervách súkromných bánk nie je priamo závislé na poskytovaní úverov... vytváranie rezerv podľa pravidiel... môže byť odmietnuté.“ Seth B. Carpenter, US Federal reserve

„Banky robia najprv úverové rozhodnutia, a až následne hľadajú potrebné financovanie a rezervy z peňazí centrálnej banky.“ Vitor Constantino, viceprezident Európskej centrálnej banky

VYNÚTENÝ RAST Systém peňazí tvorených zadlžovaním prináša množstvo sociálnych, environmentálnych a ekonomických problémov. Kľúčovým problémom je to, že banky vytvárajú peniaze iba v objeme, ktorý práve požičiavajú, avšak nevytvoria peniaze na úroky, s akými sa tieto peniaze majú vrátiť. To znamená, že na svete je neustále viac dlhov ako peňazí. Možno ako jednotlivci môžeme splatiť svoje dlhy, ale ako spoločnosť sme zadlžení navždy, pretože navždy splácame bankám neexistujúce úroky, na ktoré si vždy niekto musí požičať ďalšie peniaze. Dnešný systém peňazí vytvára neustále sa zvyšujúcu nerovnosť s matematickou istotou pyramídovej hry. Preto niet divu, že 2 % svetovej populácie kontrolujú polovicu svetového bohatstva. Ďalším problémom je to, že potrebujeme stále vyšší objem pôžičiek na to, aby sme mohli splácať existujúce dlhy. To znamená, že ekonomika musí neustále rásť. Svet sa však nerozširuje a napr. ťažba ropy je už na maxime. Aj niektorí držitelia Nobelovej ceny a politici poukazujú na nevhodnosť chápať rast HDP ako dobrý cieľ našej spoločnosti. Lenže v systéme tvorby peňazí, v ktorom sa účtuje dodatočný úrok za pôžičky, nemáme inú šancu,


ako neustále rásť. Inak nebude dostatok nových peňazí, aby zaplatili predošlé dlhy spolu s úrokmi.

ZHUBNÉ DÔSLEDKY A preto sme stále častejšie svedkami bankrotov štátov, zabavených bytov a rastúcej nezamestnanosti. História nám žiaľ ukazuje, že následne prichádza kriminalita, extrémizmus a dokonca vojny. Čo si myslíte, že sa stane, ak súkromné banky s privilégiom vytvárať peniaze z ničoho, prestanú veriť ľuďom, že sú schopní splácať požičané peniaze? Alebo čo ak prestanú veriť štátom, že sú schopné splácať, čo si požičali? Peniaze jednoducho nedajú. A ak si ľudia aj štáty požičajú menej – potom má celá ekonomika menej peňazí. To predstavuje menej peňazí na chod štátu, menej investícií firiem, menej platov, ešte vyššia nezamestnanosť – čo znamená, že prestaneme robiť veci pre seba navzájom. Lebo súkromné banky nemajú záujem vydávať peniaze a centrálne to majú zakázané, pretože by vraj poškodzovali „finančný trh“ infláciou. To je dôvod, prečo toľko ľudí nečinne sedí, aj keď je toľko práce, ktorú treba urobiť. Ľudstvu ku šťastiu v podstate nechýbajú peniaze, ale „poukážky na konanie užitočnej činnosti“.

ĽUDIA DOHNANÍ K ZÚFALSTVU Grécko trpí od poslednej krízy extrémnym nedostatkom peňazí – lebo im nikto nechce požičať. Menej peňazí znamená aj menej práce pre ľudí – a byť nezamestnaným predstavuje v západnej spoločnosti takmer úplné obmedzenie základných životných potrieb. Počet samovrážd v Grécku sa medziročne zvyšuje o 25 %. Na protest proti úsporným opatreniam dôchodca Demetrius Kristulas spáchal samovraždu priamo pred parlamentom. Pred samovraždou zanechal správu, kde vravel, že po 35 rokoch služby bola jeho penzia taká znížená, že nevidel inú možnosť. Citujem: „Žiadne iné riešenie ako toto mi nedá dôstojný koniec môjho života. Takto sa už nebudem musieť prehrabovať v odpadových košoch mojich susedov.“

Nemusíte byť nábožensky založený, ani ľavičiar či pravičiar na to, aby ste videli, že táto hra s peniazmi tvorenými z ničoho za účelom zisku drasticky znižuje schopnosť ľudstva prosperovať ako celok a jednoducho sa vymkla z „neviditeľnej ruky“ klasických teórií o slobodnom trhu. Dnešné mainstreamové debaty o finančnej kríze flirtujú s myšlienkami 100 % chránených vkladov, zníženia pákového efektu, regulovania rizikových pôžičiek a špekulatívnych derivátov alebo zavedenia poplatkov na finančné transakcie. Ale všetky tieto debaty sú druhoradé. Primárny problém je však to, ako sú peniaze tvorené – teda privátnymi inštitúciami ako dlh s úrokom za účelom súkromného zisku – nie verejného blaha.

RIEŠENIE JE NA NÁS Týmto šokujúcim faktom o podstate peňazí ľudia zvyknú uveriť až po nejakom čase. Niekedy to potrebujú počuť z ďalších zdrojov a niektorým to trvá aj roky, kým psychologické obranné mechanizmy ich ega pripustia, že my občania sme totálne stratili kontrolu nad tvorbou peňazí. Ak ste už ochotní pripustiť, že systém tvorby peňazí zlyhal, možno teraz budete zúfalo očakávať nejaké racionálne riešenie na opravu. Takéto riešenie však neprinesú politici ani mainstreamoví ekonómovia. Spochybňovať totiž stratégiu ich chlebodarcov – bankový systém a takzvaný „finančný trh“ – je tabu. Avšak už teraz sú k dispozícii nové možnosti, ako sa skutočne zapojiť do úsilia prebudovať náš peňažný systém na systém bez politikov a finančných inštitúcií. Na to, aby sme zmenili svet financií, potrebujeme významnú peňažnú reformu a úplne nové formy peňazí. Posledné roky krízy ma priviedli k presvedčeniu, že nemá zmysel čakať na politikov, bankárov a expertov, aby zásadne zmenili peňažný systém v prospech ľudí. Musíme sa do toho pustiť my sami. Verím, že komunitné peniaze môžu dostať ľudí späť do práce, aby začali tvoriť, obchodovať a smerovať k dostatku pre všetkých.

Poznámka redakcie: O komunitných a iných alternatívnych peniazoch sa dočítate v budúcom čísle.

71


ALTERNATIVE VITA > ŤAŽKÁ CESTA KU KRITICKÉMU MYSLENIU

Anton Smataník

ŤAŽKÁ CESTA KU

KRITICKÉMU MYSLENIU NIE JE JEDNODUCHÉ NEBYŤ OKLAMANÝ A NEKLAMAŤ V SPOLOČNOSTI, KTORÁ SI TAK SILNE ZAKLADÁ NA NEPRETRŽITEJ MANIPULÁCII. KRITICKÉ MYSLENIE JE PRETO DÔLEŽITÁ, I KEĎ NIE JEDINÁ VLASTNOSŤ, KTORÁ NÁM POMÔŽE ZVÝŠIŤ NAŠU „BLBOVZDORNOSŤ“. VYŽADUJE VEDOMÚ TRANSFORMÁCIU SPÔSOBU, AKÝM SPRACOVÁVAME INFORMÁCIE, TEDA VNÍMAME SKUTOČNOSŤ.

72

O

d narodenia až do hrobu sme neprestajne „oblbovaní“ – moderné rozprávky, hračky, televízne reklamy, materská škola, cirkev, obchodné domy, základná škola, spravodajstvo, populárne seriály, filmy, stredná škola, mainstreamová literatúra, univerzita, firemné prostredie, politické strany, štatistiky, štúdie, systémoví politológovia, sociológovia, psychológovia, tretí sektor... Cieľom je vytvoriť z ľudí poslušné pracovné a konzumné automaty žijúce v ilúzii slobody, pretože dôkladne spracovaným myslením prestanú vnímať celu, v ktorej sa nachádzajú. Hovorí sa tomu uväznenie mysle. Vzdorovať mu môžete práve kritickým myslením. Existuje však viacero faktorov, ktoré snahy o kritické myslenie narúšajú. Aby sme sa im vedeli účinne brániť, musíme ich najprv poznať:

Katolík zapracuje informácie naznačujúce existenciu astrálnych bytostí do svojho svetonázoru ako potvrdenie tých častí Biblie, v ktorých sa spomínajú anjeli. Tým sa utvrdí vo svojej viere. Ateista si odhalenie šarlatánskych praktík kváziveštcov vyloží ako dôkaz nemožnosti duševných techník. Tým sa len utvrdí v obmedzenom pohľade na realitu. Takmer každý z nás aspoň občas podľahne tomuto zjednodušujúcemu prístupu – fakty protirečiace svojmu presvedčeniu ignoruje, potvrdzujúce skutočnosti zveličí. Pokračuje v už zabehnutom vnímaní reality namiesto toho, aby ho zmenil. Obrana nie je jednoduchá, požaduje informácie necenzurovať, neohýbať, nevyvádzať predčasné závery, nechať svoju myseľ spracovať ich v podobe, v akej prišli, dovoliť si narušiť svoje videnie sveta.

KONFIRMAČNÝ BIAS

DAVOVÁ PSYCHÓZA

Ak sa ľudia stretnú s novými skutočnosťami, väčšinou sa snažia zaradiť ich do svojho súčasného poznania a presvedčenia tak silno, až dôjde k neutralizácii akejkoľvek životnej zmeny, ktorú by nové informácie mohli vyvolať. Konfirmačný bias by sa dal nazvať aj tunelovým videním a ohýbaním reality.

Jednotlivec má prirodzenú a vrodenú tendenciu podliehať názorom a postojom väčšieho množstva ľudí. Čím viac ich je, tým ľahšie podľahne. Ak len jeden tvrdí, že čierna je bielou, ide o hlúposť, ale ak ich je milión, čierna sa stáva veľmi rýchlo sivou. Najčastejšie sa davová psychóza prejavuje pri


73


ALTERNATIVE VITA > ŤAŽKÁ CESTA KU KRITICKÉMU MYSLENIU nákupných rozhodnutiach a v oblasti duchovna, najnebezpečnejšia býva pri občianskych nepokojoch a konfliktoch. Stačí hodiť prvý kameň, či strhnúť prvý bilbord a dav už sám bez rozmyslu zdemoluje všetko, čo mu stojí v ceste. Pri nakupovaní v hypermarketoch máme tendenciu hádzať do košíka podobné produkty ako ostatní spotrebitelia. Na odolávanie davovej psychóze musíte byť pevne zakotvený, mať značnú sebakontrolu, vedieť si zachovať chladnú hlavu, v napätých situáciách viac pozorovať, analyzovať a vyhodnocovať, než sa zapájať.

KONFORMITA

74

Názory, ktoré sú konformné, sa šíria samé. Nevybočujú z radu, sú umiernené, tvária sa múdro a dospelo, nevedú k žiadnym výraznejším zmenám. Konformita je dobrá pre spoločnosť, ktorá funguje, pretože vďaka nej bude fungovať v takmer nezmenenej podobe aj naďalej. V spoločnosti, ktorá zlyháva, však výrazne brzdí sociálne procesy vedúce k potrebným zmenám. Konformný človek potláča svoju individualitu a prispôsobuje sa ostatným. Dôvody sú rôzne – pohodlnosť, lenivosť, strach, nezodpovednosť, najčastejšie však potreba byť obľúbený. Rovnako škodlivý ako konformizmus však môže byť aj jeho opak: antikonformizmus. Teda neustále vystupovanie proti všetkému a všetkým, často už len pre pocit vlastnej dôležitosti či nadradenosti. Ideálom je nekonformita, teda orezanie oboch extrémov. Dosiahnuť tento stav vyžaduje rozvahu, chladnú hlavu, nepodliehanie vášňam či široké znalosti historických udalostí.

STOTOŽNENIE BEŽNÉHO S NORMÁLNYM Typickým omylom je automaticky považovať za normálne to, čo robí väčšina. Ľudia si zvyknú zamieňať pojmy. Namiesto: „To je bežné,“ hovoria: „To je normálne.“ V tomto bode si vždy spomeniem na slová svojich rodičov: „Ak všetci vyskočia z okna, ty tiež skočíš?“ Nie, neskočím, a to bez ohľadu na to, ako väčšinovým, čiže bežným sa skákanie z okna stalo. Vždy, keď vám niekto hovorí: „To je normálne, tak prečo nie?“ maximálne spozornite, pretože ide o pokus degradovať vaše morálne hodnoty.

Inými slovami, snažia sa vás dotlačiť k niečomu, čo by ste „normálne“ nespravili. Definovať normálnosť je veľmi ťažké, môžeme však skúsiť použiť slová – žiaduce, dobré, prospešné. Dôležité je neustále zdôrazňovať a opakovať, že ak niečo robí väčšina, ešte to neznamená, že ide o normálnu vec.

PASIVITA S pasivitou súvisí aj pohodlnosť a lenivosť. Pasívny človek nejaví záujem o veci verejné, často z dôvodu vypočítavosti, bezcitnosti, prípadne pocitu bezmocnosti. V súčasnej dobe presiaknutej individualizmom a egoizmom si predovšetkým mladí ľudia myslia, že je správne budovať iba svoje vlastné šťastie, veď nech sa ostatní postarajú tiež sami o seba. Tento prístup atomizuje spoločnosť a robí nás podstatne ľahšie ovládateľnými, pretože proti elitám sa už nedokážeme spájať a postupovať ako celok. Vystupujeme ako jednotlivci, naša sila je tým pádom minimálna. Zároveň sa stráca odovzdávanie vedomostí a skúseností, spolupatričnosť, vzájomná pomoc, ochota podeliť sa s tým, čo mám, požičať to druhým... Pasívny človek si neoveruje informácie, berie ich, ako sú mu predložené, naučí sa dôverovať ich zdrojom len preto, aby nemusel vyvíjať žiadnu aktivitu alebo zmeniť sám seba. Overovanie informácií stojí totiž čas a energiu, a tie on radšej využije na zábavu.

RELATIVIZÁCIA PRAVDY Najnebezpečnejšou filozofiou dneška je subjektivizácia pravdy. Ak prijmeme tvrdenie, že pravda je subjektívna, stáva sa subjektívnym všetko. Ak sa pravda stáva relatívnou, akákoľvek morálka stráca zmysel, pretože si ju každý z nás predstavuje inak. Prevažujúca predstava o tolerancii je spätá s relativizmom: „Každý má svoju pravdu.“ Potom byť tolerantný znamená tvrdiť, že všetko je vec názoru, ba že všetky názory sú rovnocenné. V skutočnosti nie je subjektívna realita, ale náš pohľad na ňu, pretože nemáme všetky informácie a schopnosti na to, aby sme ju dokázali poznať absolútne. Pravda je len jedna. Niekto sa k nej približuje


viac, niekto menej. Dve vzájomne protikladné tvrdenia nemôžu byť súčasne pravdivé. Ak niekto tvrdí, že áno, vytvára doublethink, metódu sociálneho inžinieringu známu z románu Georga Orwella 1984.

SLEPÁ VIERA Množstvo našich skúseností a vedomostí by nás malo postupom času transformovať na vediace bytosti. Žiaľ, väčšina ľudí sa nikdy nepohne z bodu, do ktorého sa dostala počas svojej puberty. Veriaci len slepo dôveruje cirkevným autoritám, nikdy si nezistí, ako, kedy, kde a prečo vzniklo jeho náboženstvo, čo sa doň dostalo z iných náboženstiev, na ktorých nevyhnutne stojí, a ako sa vyvíjalo. Nekonfrontuje mytológie s históriou, nedokáže dostať z hlavy slepé dogmy a naivný katechizmus, nedokáže si vyložiť prezentované udalosti inak, pretože sa na ne nevie inak ani len pozrieť. Podobná naivná viera bez vedomostí však funguje aj pri vede, medicíne, politike, ekonomike, ktoré majú svoje vlastné veľmi špecifické náboženstvá s katechizmom, dogmami, zázrakmi, svätcami, prikázaniami, inkvizíciou, hriechmi, nebom, aj peklom. Ide v zásade o rovnaký princíp – musíš nám veriť, my vieme, čo je pre teba najlepšie, nespochybňuj. Avšak čím viac vieme, tým ťažšie sme manipulovateľní, tým lepšie rozhodnutia dokážeme spraviť a kratšie sa necháme zotročovať.

DUALIZMUS Dualizmus je učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy. Ak nie je človek kapitalista, tak je komunista, ak nie je demokrat, je republikán, ak nie je červený, tak je modrý, ak nie je niečo dobré, je to zlé, ak nie liberál, tak konzervatívec, dokonca ak nie je katolík, je ateista, atď. Dualizmus je pohromou ľudstva, pretože vytvára rámec myslenia, v ktorom je následne človek uväznený, a mimo neho nie je možné viesť ani len diskusiu, nieto ešte konať. Ktokoľvek začne zmýšľať mimo daného rámca, je okamžite onálepkovaný, zosmiešňovaný, hanený a štvaný minimálne ako utopista a anarchista, ak už nie rovno ako extrémista a šialenec.

Je veľmi ťažké otvoriť dualistom oči. Základnou obranou je nedopustiť zvrhnutie už len diskusie na dualitu, zabrániť vytvoreniu obmedzujúceho rámca. Ak už existuje, treba odhaliť hranice a neustále ich zámerne prekračovať, prinútiť ľudí rozmýšľať mimo zabehnutých škatuliek.

PREDSUDKY V priebehu života získame množstvo predsudkov, mnohé sú však do nás umelo natlačené mediálnou propagandou, cirkvami a školstvom s určitým zámerom. Majú silný emocionálny základ, a preto je veľmi ťažké vykoreniť ich racionálne. Človek, ktorý sa jedného predsudku úspešne zbaví, získava často predsudok nový, presne opačného razenia. Ak niekto miloval Cigánov ako príslušník tretieho sektora, po prebudení sa do reality začne Cigánov naopak nenávidieť. V istom smere súvisí tento paradox s vyššie opísaným dualizmom. Ako sa brániť predsudkom? Dôležité je nepodľahnúť zjednodušeniam, nespadnúť do stereotypu, vnímať každú situáciu ako jedinečnú a neopakovateľnú, ktorá má len určitú mieru podobnosti so situáciami, aké už poznáme.

INTELEKTUÁLNA PÝCHA Problémom ľudí, ktorí sú múdrejší než väčšina ich okolia, býva intelektuálna pýcha. Takíto jedinci začnú považovať svoje skúsenosti, názory, postoje a vedomosti z princípu za nadradené a správne, začnú sa považovať za autority. Typické je pre nich tiež podceňovanie a urážanie oponentov. Intelektuálna pýcha sa objavuje na polceste a dokáže veľmi úspešne zablokovať akýkoľvek ďalší vývoj človeka. Človek, ktorý trpí intelektuálnou pýchou, všade bol, všetko videl, všetko vie. Je pre neho nesmierne problematické pripustiť si omyl, nieto ešte dať za pravdu človeku slabšieho intelektu. Začína sa prejavovať tunelové videnie, obmedzený pohľad na realitu, filtrovanie informácií. Obrana spočíva v uvedomení si jedinečnosti skúseností, vedomostí a poslania každého z nás, hľadaní oblastí, v ktorých je oponent lepší než my, pripomenutí si svojich vlastných chýb a omylov.

75


ALTERNATIVE VITA > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOROM SVETE

Yuri Ljómandi Mottoli

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOROM SVETE

76

AK SA NECHCETE STAŤ OBEŤAMI FARMACEUTICKEJ MAŠINÉRIE, DÁVAJTE SI POZOR NA TO, ČO JETE, ČO PIJETE, ALEBO ČO SLEDUJETE V TELEVÍZII. MNOHÉ POTRAVINY ZO SUPERMARKETU, SÝTENÉ NÁPOJE ČI MIKROVLNNÁ RÚRA SA VÁM MÔŽU VYPOMSTIŤ. DÔLEŽITÉ JE TIEŽ ZACHOVANIE DUŠEVNEJ ROVNOVÁHY, ČI UŽ RÔZNYMI TELESNÝMI A DUŠEVNÝMI CVIČENIAMI ALEBO HOCI LEN POBYTOM V PRÍRODE.

V

dnešnom hektickom svete, kde na nás stres a jedy číhajú doslova na každom kroku, nie je dobré skončiť v rukách lekárov, ktorí často neliečia, ale sú v područí farmaceutických korporácií. Pre tie je alfou a omegou systém trvalo udržateľnej choroby, kde vyliečený pacient je stratený zákazník. Tým sa nechceme dotknúť úrazovej a akútnej medicíny, ktorá je špičková a nenahraditeľná. V nasledujúcich riadkoch vám ponúkneme jednoduché spôsoby, ako sa vyhnúť osudu večného pacienta a zachovať si zdravie.

POTRAVINY BEZ JEDOV Začneme stravou, ktorá je kvôli ziskom a chamtivosťou posadnutým obchodným reťazcom úplnou katastrofou. Stále počúvame o nových škandáloch s potravinami, a to je len špička ľadovca.

Sami to podporujeme, keď kvôli pár ušetreným centom uprednosťujeme kvantitu pred kvalitou. Pritom sa tie ušetrené centy neskôr aj tak minú na liečbu chorôb, ktoré takéto „akciové“potraviny plné jedov a negatívnej energie spôsobujú. Prvým krokom k zdravému stravovaniu sú teplé raňajky. Naši predkovia raňajkovali najmä kaše a polievky, čo bolo pre ich trávenie ideálne. V žiadnom prípade na ohrev jedla nepoužívajte mikrovlnnú rúru. Vyhoďte ju, lebo mikrovlnné žiarenie úplne zničí energiu jedla prepólovaním energetických štruktúr. Po ohreve je z jedla len mŕtva hmota, ktorú náš tráviaci systém vníma ako votrelca. Ideálne je nakupovať potraviny od samopestovateľov na miestnom trhu alebo v osvedčených bio predajniach. Mäso zo zvierat, ktoré boli chované prirodzeným spôsobom, je doslova liečivé.


Na druhej strane mäso z veľkochovov je vyložene škodlivé, pretože je nabité zhubnou energiou stresu a strachu, ktoré tieto zvieratá po celý svoj krátky život zažívali. Nájdite si svojho gazdu, pomôžu vám stránky ako www.predajzdvora.sk či www.farmicka.sk.

POZOR NA SÝTENÉ NÁPOJE Základom stravy je voda. Na väčšine Slovenska ju máme zatiaľ kvalitnú. Mala by sa piť teplá, preto sa odporúča nosiť so sebou termosku s prevarenou teplou vodou, ktorú celý deň popíjate. Takto je výborná na trávenie a vyplavuje z tela toxíny. Každé ráno vypite aspoň 0,7 dcl teplej vody, môžete ju obohatiť šťavou z jedného citróna, ktorý takisto výborne detoxikuje. V žiadnom prípade by sme nemali piť sýtené a presladené studené nápoje, ktoré odoberajú veľa energie žalúdku a slezine, lebo ich musia najprv zohriať na prevádzkovú teplotu. Takéto prehrešky doslova zastavujú trávenie. Najhoršie je piť takéto studené nápoje po jedle, keď spôsobujú tuhnutie tukov a doslova zaštupľovanie tráviacej rúry. Nič proti kvalitnému červenému vínu pri jedle, ak sa pije s mierou.

TELO A DUŠA Neoddeliteľnou súčasťou zdravého a dlhého života je aj kultivácia ducha, charakteru a tela. Aj na Slovensku už máme kvalitné školy duchovných a telesných cvičení, kde sa môžete naučiť čchi-kung, tai-či, jogu a mnoho ďalších metód. Kultivácia tela v nich ide ruka v ruke s kultiváciou charakteru a duše. Každého môže osloviť niečo iné, niekomu stačí prechádzka v lese, pri ktorej doslova splynie s univerzom a cíti sa nádherne, alebo len príjemné posedenie s priateľmi. Pri výbere duchovnej metódy počúvajte svoje srdce, každá cesta má niečo svoje a pre každého je dobré niečo iné. Metód a škôl sú priehrštia – či už vychádzajú z taoizmu, budhizmu alebo indických tradícií. Sú však aj zaujímavé západné metódy, ako napríklad grécka kalokagatia. Pri výbere však uvažujte aj triezvo, lebo sú aj takzvané „školy“, ktoré sa skrývajú za cvičenie, a po čase zistíte, že ste v nejakej podvodnej sektičke. Duša sa vám určite tiež poďakuje, ak prestanete sledovať televíziu, ktorá je plná násilia a negatívnej energie. Hlavne by ste mali ihneď vypnúť, keď tam vidíte nejakého politika, lebo títo ľudia doslova šíria negatívne, zdraviu nebezpečné emócie, ktorými trávia pospolitý ľud.

77


ALTERNATIVE VITA > POVINNÉ OČKOVANIE – FAŠIZMUS V ZDRAVOTNÍCTVE?

Marián Fillo

POVINNÉ OČKOVANIE – FAŠIZMUS V ZDRAVOTNÍCTVE? OČKOVANIE JE NAJVÝHODNEJŠOU PREVENCIOU NIEKOĽKÝCH DESIATOK PRENOSNÝCH OCHORENÍ, JE BEZPEČNÉ, ÚČINNÉ A ZACHRÁNILO UŽ DESIATKY MILIÓNOV ŽIVOTOV. TAK NÁS TO ASPOŇ UČILI SNÁĎ UŽ NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE A VERÍ TOMU DRVIVÁ VÄČŠINA OBČANOV.

78

K

eď sa však pozrieme systému povinného očkovania na zúbky, zistíme, že viacero vecí tu akosi nesedí. Akékoľvek „liečivá“ (spravidla ide o jedy, preto používam úvodzovky) sa dávkujú v závislosti od telesnej hmotnosti, napr. denne 300 mg na 1 kg telesnej hmotnosti. Očkovacie látky (vakcíny), obsahujúce rôzne jedovaté zložky (hliník, ortuť, fenol, formaldehyd či glutaman sodný), však nijako nezohľadňujú telesnú hmotnosť. Rovnakú gramáž jedov dostane očkovaním do tela 10 kg vážiace batoľa, aj 50 kg vážiaci pubertiak. „Moderná“ medicína sama seba rada označuje za vedeckú. Keď však bližšie skúmame vedu v jej pozadí, zistíme, že až 80 % medicínskych postupov používaných v súčasnosti nie je podložených žiadnym vedeckým dôkazom. Napr. doteraz nebola vypracovaná nijaká štúdia, ktorá by dlhodobo klinicky skúmala zdravie úplne neočkovaných detí v porovnaní s deťmi očkovanými v súlade s platným očkovacím kalendárom. Niet teda žiadneho skutočne vedeckého dôkazu, že by bolo očkovanie z dlhodobého hľadiska viac na úžitok než na škodu. Napriek absencii tohto dôkazu je však na Slovensku očkovanie proti 10 chorobám povinné.

Z obchodného hľadiska je pre dodávateľa vakcín povinné očkovanie tým najlepším možným biznisom. Získa dlhodobú štátnu zákazku na rádovo státisíce výrobkov ročne, na čom zarobí desiatky miliónov eur. Ešte väčšie podozrenie vzbudzuje fakt, že všetky plne hradené vakcíny pre povinné očkovanie detí na Slovensku dodáva jedna jediná firma – GlaxoSmithKline (GSK). Ročný obrat tejto firmy je cca trojnásobne vyšší ako príjmy štátneho rozpočtu SR. Je to práve táto firma, ktorá sponzoruje prakticky všetky lekárske školenia v oblasti očkovania na Slovensku. Pediatri sú teda (neraz možno nevedomky) dílermi GSK, pretože vnucujú rodičom výrobky GSK pod hrozbou pokuty, a školenia im (prinajmenšom sčasti) platí GSK. Dá sa teda povedať, že ako pediatri, tak aj štátne úrady presadzujúce očkovanie (Úrad verejného zdravotníctva a jemu podriadené regionálne úrady verejného zdravotníctva), sú v podstate marketingovými oddeleniami GSK. Je len jedno spoločenské zriadenie, o ktorom jeho zakladateľ (Benito Mussolini) vyhlásil, že je spojením korporátnej a štátnej moci. Jeho názov je fašizmus.


ALTERNATIVE VITA > PRÁVNICKÁ RUBRIKA

Marián a Silvia Benkovci

DÁ SA LEGÁLNE VYHNÚŤ

OČKOVANIU? Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia stanovuje: Kto sa bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov nepodrobí očkovaniu, dopúšťa sa priestupku. Novela zákona s účinnosťou od 1. 1. 2012 pridala lekárom povinnosť hlásiť každé odmietnutie povinného očkovania na regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ak vás lekár nahlási, predvolajú si vás na tento úrad. Môžu vám dať pokutu „v súhrnnej výške 331 eur“. Táto formulácia nie je celkom jednoznačná, logicky z nej však vyplýva, že aj pri viacnásobnom odmietnutí očkovania vám dokopy viac ako 331 eur nemôžu uložiť. Každopádne ide len o priestupok, nie o trestný čin. Ak ste presvedčení, že očkovaním vášmu dieťaťu ublížite, môžete pokutu vnímať ako investíciu do jeho zdravia. Navyše pokuta môže byť uložená aj menšia, prípadne vám ju môžu odpustiť. Ak však budete vystupovať otvorene ako zásadný odporca očkovania, rátajte skôr s tou vyššou sadzbou. Teoreticky by ste mohli hrať hlúpeho v štýle: „Prepáčte, mali sme veľa práce, dieťa bolo stále choré, nejako sme na to očkovanie zabudli.“ No ak budete hrať takéto divadlo zakaždým, asi ním ťažko niekoho oklamete. Filozoficky sa povinné očkovanie odôvodňuje tým, že nežiaduce účinky očkovania sú menšie (menej závažne a početné) ako nežiaduce účinky chorôb, proti ktorým sa očkuje. Tento názor v lekárskej verejnosti stále prevláda, i keď ho už aj mnohí lekári spochybňujú. Dochádza však aj k čiastkovým posunom. Nedávno sa zrušilo plošné očkovanie proti pľúcnej TBC lebo nežiaduce účinky preukázateľne prevyšovali pozitíva. A v rámci objektivity treba podotknúť, že lekári sú okrem odmietnutia očkovania povinní hlásiť aj

nežiaduce účinky, ak sa vyskytnú. O tom, ktoré ochorenia sú predmetom povinného očkovania, v akom veku sa proti čomu očkuje, rozhoduje ministerstvo zdravotníctva svojimi vyhláškami. Jediným legálnym dôvodom nezaočkovania sú kontraindikácie. Teda ak dieťa nemôže byť očkované zo zdravotných dôvodov – napr. v čase akútneho ochorenia, ako je zápal priedušiek, chrípka či kiahne. Tiež kontraindikácie stanovené pri jednotlivých vakcínach – napr. alergia na látku, ktorú vakcína obsahuje. Deti s poruchou imunity, predčasne narodené, deti s neurologickými ochoreniami a ťažko zdravotne postihnuté by podľa názoru niektorých odborníkov nemali byť očkované vôbec. I keď sú tieto deti náchylnejšie na choroby, proti ktorým sa očkuje, podľa tohto názoru sú pre ne riziká spojené s očkovaním ešte horšie. Takže ak chcete zabrániť očkovaniu vášho dieťaťa bez riskovania pokuty, jedinou cestou je nájsť si pediatra a potom aj neurológa, imunológa či ďalších špecialistov, ktorí majú voči očkovaniu kritický názor. S nimi sa už potom môžete dohodnúť na ďalšom postupe. Keďže dnes (bohužiaľ) má pomaly každé druhé dieťa zdravotné problémy, mnohé trpia napríklad alergiami, je tu šanca, že vám odborník vystaví potvrdenie, podľa ktorého sa dieťa nemôže očkovať. Počuli sme aj o pediatričke-partizánke, ktorá očkovanie po dohode s rodičmi oficiálne vykáže a očkovaciu látku vyhodí. Či taká naozaj existuje, nevieme potvrdiť. Ak áno, tak to samozrejme nie je legálna cesta a lekárka si musí byť vedomá rizika, ktoré sama podstupuje. Článok vznikol v spolupráci s projektom Advokát chudobných (http://advokatchudobnych.webnode.sk).

79


NÁJOMNÍ VRAHOVIA > ZBRAŇ POTRAVINOVÉHO NIČENIA

Marián Benka

ZBRAŇ POTRAVINOVÉHO

NIČENIA MIKROVLNNÉ ZOHRIEVANIE JEDLA PRVÝKRÁT POUŽIL NEMECKÝ WEHRMACHT POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY. PO VOJNE SA TECHNOLÓGIA DOSTALA DO RÚK SOVIETOM I AMERIČANOM. V ZSSR VYHODNOTILI, ŽE VYUŽIŤ TAKÝ DEŠTRUKTÍVNY SPÔSOB NA RÝCHLY OHREV OBEDA JE ŠIALENSTVO. V USA S TÝM PROBLÉM NEMALI. A TAK SA ZRODILA MIKROVLNKA. 80

P

rvý model mikrovlnky uviedla na trh tesne po vojne americká spoločnosť Raytheon, mimochodom, výrobca zbraní... Bol dva metre vysoký, vážil okolo 400 kg a stál 3000 dolárov. Používal sa v reštauráciách či na zaoceánskych parníkoch. Prvé mikrovlnky prakticky použiteľné pre domácnosť (aj vzhľadom na cenu) sa objavili koncom 60. rokov. Ich boom začal v rokoch sedemdesiatych a dnes tvoria bežnú výbavu kuchyne v takmer každej domácnosti. Spotrebitelia boli nadšení. Nie je to paráda, keď si môžete jedlo zohriať v priebehu troch minút a navyše si medzitým môžete niekam odskočiť? Časom sa však začali objavovať výsledky výskumov, ktoré naznačovali, že mikrovlnky majú aj svoju odvrátenú stránku, že predstavujú vážnu hrozbu pre náš organizmus. Najviac medializovaný bol výskum pod vedením profesora Hansa Ulricha Hertela, uskutočnený v roku 1992 v švajčiarskom Ústave biochémie a životného prostredia. Výskumníci menili pokusným osobám každý druhý až piaty deň stravu. Prvý deň dostali čerstvo nadojené mlieko, potom to isté mlieko prevarili, neskôr dostali

mlieko pasterizované a na záver ohriate v mikrovlnke. Podobným spôsobom dostávali rôzne upravenú zeleninu – od čerstvo natrhanej až po zeleninu z mikrovlnky. V určitých intervaloch im po jedle odoberali krv a robili jej rozbor. Ukázalo sa, že mlieko a zelenina vystavené mikrovlnnému žiareniu spôsobili v krvi zmeny: klesli hodnoty hemoglobínu, znížil sa užitočný HDL cholesterol a narástol nebezpečný LDL cholesterol. Drasticky na krátku dobu klesla hladina lymfocytov. Takéto zmeny môžu z dlhodobého hľadiska viesť až ku vzniku rakoviny. Okrem toho pokus dokázal, že mikrovlnné žiarenie sa dá do tela preniesť aj v zohriatej potrave. Po zverejnení týchto výsledkov zasiahla Švajčiarska asociácia výrobcov a distribútorov domácich elektrospotrebičov. Súdnou cestou dosiahla, že Hertel už ďalšie výsledky výskumu nemohol publikovať. Samotný spôsob zohrievania mikrovlnami je deštruktívny. Žiarenie obrovskou rýchlosťou rozkmitá atómy a molekuly v potrave. Tá síce vyzerá na prvý pohľad rovnako, no jej vnútor-


ná štruktúra je narušená. Telo potom proti tejto neprirodzenej hmote bojuje, čím sa vyčerpáva. Nehovoriac o tom, že takáto potrava má v porovnaní s prirodzene zohriatou znížené nutričné hodnoty, obsahuje menej bielkovín, vitamínov i minerálov. Rizikové je aj mikrovlnné ohrievanie potravín s nízkym obsahom vody, kedy môže vystúpiť teplota jedla až nad 250 °C. Pri takej horúčave sa v potrave tvoria látky s možným karcinogénnym účinkom (heterocyklické amíny, polyaromatické uhľovodíky a nitrozamíny), rovnako ako v pripečenom jedle pri klasickom grilovaní a pečení. Pri dlhšom ohrievaní (od šiestich až ôsmich minút) vznikajú voľné radikály, ktoré poškodzujú vnútorné prostredie buniek a v extrémnych prí-

padoch môžu spôsobiť až mutagénne zmeny v našej DNA. Najlepšie je mikrovlnku vôbec nepoužívať. Jedlo dokážete zohriať aj bez nej. Do varenej alebo dusenej stravy pridáte trochu vody, pomiešate a zohrievate na miernom plameni, kým sa voda neodparí. Pečené alebo zapekané jedlá je vhodné rozporcovať na menšie dávky, ktoré skladujete v chladničke a vždy si upečiete len toľko, koľko zjete. Zaujímavou alternatívou mikrovlnky je ryžovar. Okrem ryže v ňom môžete variť a zohrievať aj iné jedlá. Ryžovar zohrieva pomocou pary, sám sa vypne (tak ako rýchlovarná kanvica) a ešte dlho uchováva potravu vo svojom vnútri teplú.

81


82

foto: Mariรกn Benka


JEDEN DEŇ > V (CIRKUSOVOM) KOLE

Marián Benka

JEDEN DEŇ

V (CIRKUSOVOM) KOLE METROPOL JE MALÝ ČESKÝ CIRKUS, JEHO RIADITEĽ ANTONÍN ŠIMEK POČAS VYSTÚPENIA V BANSKEJ BYSTRICI NEZABÚDA ZDÔRAZŇOVAŤ, ŽE JE RODÁKOM ODTIAĽ (ČO SI ZASLÚŽI OHROMNÝ APLAUZ). CIRKUS JEHO RODIČOV TU TOTIŽ HOSŤOVAL, KEĎ SA NARODIL. A PRÁVE V BANSKEJ BYSTRICI SME STRÁVILI SPOLOČNÝ DEŇ.

P

odľa dohody vchádzam do riaditeľskej maringotky o desiatej doobeda. Antonín a jeho manželka Slávka práve vstávajú z postele. „Nemyslite si, že sa ulievame,“ víta ma. „Už o siedmej sme boli pozrieť zvieratá, ale pretože sme včera robili do desiatej, ešte sme si na chvíľu ľahli.“ Po skončení predstavenia bolo ešte treba spratať zvukovú aparatúru, postarať sa o zvieratá, zhodnotiť s ansámblom predstavenie a rozdeliť si úlohy na ďalší deň. V malom cirkuse robí každý všetko. Antonín mal dnes doobeda jazdiť po meste s autom a rozhlasovať, že prišiel cirkus. Jeho žena mala ísť do Zvolena, kam sa o pár dní presunú, a rozdávať tam letáčiky. Lenže predvčerom zle stúpila a príšerne ju bolí členok. Ešte včera s ním chodila po lane, ale dnes sa jej to zhoršilo. Či chcú alebo nie, Antonín musí zaviesť Slávku na pohotovosť. Na nemocničnej chodbe zastavuje okoloidúceho lekára a vysype na neho štýlom, akoby konferoval predstavenie: „Prepáčte, my sme z toho cirkusu, čo k vám prišiel, my sme vlastne následníci toho cirkusu bratov Šimkovcov, čo k vám jazdieval ešte za socializmu, a ja som sa tu, v tejto nemocnici, narodil. A toto je pán novinár, ktorý o nás robí reportáž, a toto je moja manželka, ktorá nejako zle stúpila a bolí ju noha. Potrebuje na to niečo dostať, lebo večer musí chodiť po lane.“ Lekár sa usmieva, bratov Šimkovcov si dobre pamätá, aj na poníka menom Soňa, ktorého vystúpenie obdivoval ešte ako chlapec. Ukazuje

cirkusantom na dvere urgentného príjmu. Antonín mu podáva niekoľko voľných vstupeniek so slovami: „Príďte sa pozrieť, u nás teraz vystupuje Sonina vnučka.“ Po všetkých vyšetreniach ho elán prejde. Slávka má vytknutý a vyvrtnutý členok, lekári jej nariaďujú odpočívať. „Ja dnes vystupovať budem, lebo keď nie, tak sa na mňa ostatní budú dívať ako na vraha,“ opakuje ticho, ale odhodlane. „No to nie, to nemôžeš,“ nesúhlasí Antonín. „To by si si tú nohu zničila. Na lano dnes nejdeš. Ja to číslo do programu proste nepostavím a hotovo.“ Nakoniec sa dohodnú, že vystupovať bude, ale len s hula obručami. Pritom sa mi Slávka ešte v nemocnici zdôveruje, že Antonín vlani zanedbal problémy s chrbticou. Najprv bral lieky proti bolesti a vystupoval, nakoniec sa mu stav zhoršil a museli ho operovať. Cirkus kvôli tomu osem mesiacov stál a nezarábal. Každý je totiž nahraditeľný, len riaditeľ, ktorý si všetko drží v hlave a všetko organizuje, nie. Antonín už nebude mať chrbát nikdy celkom v poriadku, musel skončiť s akrobaciou a dnes už predvádza len drezúru zvierat. A to môže byť rád, že neskončil na vozíčku. Návšteva nemocnice znamená časovú stratu. Antonín po odvezení manželky ešte berie pomocníka a spolu idú na blízku pílu po piliny do manéže. Keď sa vrátia, do začiatku predstavenia ostávajú dve hodiny. Pokladňa už mala byť otvorená, tvorí sa pred ňou rad a ľudia šomrú.

83


MLČANIE > ĽUDIA VŽDY PRAVDU VYCÍTIA

84


Tibor Eliot Rostas

ĽUDIA VŽDY

PRAVDU VYCÍTIA Tí,

ktorí dostali za úlohu likvidovať zdvíhajúce sa hlasy odporu, používajú ohováranie, zastrašovanie a obľúbenú techniku spájania slov kritikov so slovami hlupákov, konšpirátorov, nevzdelancov a luzy – ako to o nich vzápätí prehlasujú. Mnohí sa preto boja povedať niečo, čo nie je v súlade s povolenou kritikou, aby sa tak nevystavili útokom a pošpineniu vlastného mena. Nie všetci sa však nechajú zastrašiť. Skutočné osobnosti nemôžu mať strach, že stratia priazeň mecenášov či médií. Netreba sa báť, ak vravíte pravdu, ľudia ju vždy vycítia, vždy si k nej napokon nájdu cestu, tak ako ona k nim. Aj preto indická spisovateľka Arundhati Royová píše o americkom imperializme ako o obrovskom zle na Zemi, ktoré ignoruje právo na vlastné sebaurčenie národov, čím americké rakety všade vo svete dierujú domovy. Preto Joseph Stiglitz, niekdajší hlavný ekonóm Svetovej banky a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu prezrádza, ako MMF a Svetová banka vykorisťujú národy. Preto ďalší nositeľ Nobelovej ceny Konrad Lorenc označil úrok ako príčinu bludu o večnom raste, ktorému sme prepadli. Preto vedúci historik armády Spojených štátov plukovník Ernest F. Fisher priznáva, že „od aprí-

la 1945 armády Spojených štátov a Francúzska zlikvidovali približne jeden milión ľudí“, väčšinu z nich v amerických táboroch. Preto svetoznámy a najcitovanejší zahranično-politický komentátor Noam Chomsky píše, že najjasnejšia výzva ku genocíde, akú v dejinách našiel, je príkaz Henryho Kissingera americkým vojskám. „Treba vykonať masívne bombardovanie Kambodže, všetko čo lieta, nech útočí na všetko, čo sa hýbe.“ Preto nemá strach nositeľ Nobelovej ceny Gunter Grass, keď verejne upozorňuje, že Izrael je najväčšou hrozbou pre svetový mier, preto ďalší nositeľ Nobelovej ceny Gabriel García Márquéz viní Spojené štáty, že vedú najviac dobyvačných vojen, a preto aj Dario Fo ako laureát Nobelovej ceny absolútne odmieta propagandistický scenár septembrových udalostí v New Yorku. Títo a mnohí ďalší ľudia, ktorých má v úcte celý svet, bez strachu hovoria o tom, o čom môžu hovoriť iba tí, ktorým nechýba charakter. Spomeňte si na nich vždy, keď vás budú chcieť hodiť do vreca spolu so zločincami len preto, že máte čisté srdce, úmysly a svedomie. A to je to jediné, čo si mocní tohto sveta za žiadne peniaze nekúpia, to je to jediné, čo má v ľudskom živote skutočnú cenu. A to je to jediné, čo po nás ostane.

85


MLČANIE > VŠETKO AKO MÁ BYŤ

86


VŠETKO

AKO MÁ BYŤ A

ko vôbec môžeme hovoriť v dnešnej dobe o demokratickej spoločnosti, keď naše slová sa neberú do úvahy? Ako sa môžeme cítiť slobodne, keď viac ako 30 miliónov ľudí po celom svete protestuje proti vojne, ako to bolo v roku 2003 pri bezdôvodnom napadnutí Iraku, a keď hlas týchto 30 miliónov nebol rešpektovaný? Ako môžeme hovoriť o civilizovanom svete, keď sa najväčší objem produktu národného hospodárstva najsilnejšej veľmoci investuje do zbrojenia, hoci len jeho nepatrná časť by dokázala vyriešiť hladomor a vyliečiteľné choroby, ktorými trpí tretí svet? Ako sa vôbec dá hovoriť o vyspelej Európe, keď státisíce demonštrantov voči zadlžovaniu a masívnemu prepadu do nezamestnanosti a chudoby nemilosrdne lynčujú kordóny ťažkoodencov? Ako môžeme hovoriť o slobode slova, keď novinári nesmú písať to, čo v skutočnosti vedia? Ako možno vravieť o slobode prejavu, keď vám nedajú priestor, a keď existujú témy, na ktoré sa pýtať je trestným činom, za aký môžete byť uväznení na dvadsať rokov? Ako možno vravieť o morálke a etike solidárnej spoločnosti, keď sa dnes charitatívne večierky stávajú sebaoslavnou prezentáciou firiem a celebrít miesto toho, aby boli v spoločnosti skrátka vytvorené podmienky na lepší život

pre trpiacich bez charitatívneho kanibalizmu, ako to výstižne pomenoval filozof Jean Baudrillard? Ibaže nám je dnes vnucované veriť, že Vianoce bez reklamy, ktoré nám prináša spoločnosť Hyundai, sú tým pádom konečne pokojné; že skutoční priatelia sú v banke a poisťovni, ktoré na nás neprestajne myslia; že so všetkým zlom sa za nás vysporiadajú hrdinovia tisícich hodín akčných filmov. Že je v podstate všetko, ako má byť, lebo hviezdy, ktoré médiá stvorili, sa cítia šťastne; že politici, ktorí na nás počas roka posielali kordóny s obuškami, nám k novému roku úprimne želajú opäť len to najlepšie. V podstate je teda všetko ako má byť, za päťdesiat eur si síce kúpime o tretinu menej ako pred rokom, ale máme aspoň istotu. Na platy tiež akosi neostáva, ale máme aspoň zodpovednosť, a preto sa na miliardy do kasy eurovalu vždy niečo nájde. Zahraničné firmy potrebujú od štátu ďalšie dotácie, lebo inak budú prepúšťať, ale vďaka bohu za ne. Čo by sme si inak my, úbohí Slováci, počali? Čo tam potom, že sme tu mali textil, poľnohospodárstvo, ťažké strojárstvo, a dokonca aj vlastné a kvalitné potraviny? Veď predsa máme, čo sme chceli. Sme súčasťou jednej veľkej a slobodnej spoločnosti, kde si užívame pocit laureátov Nobelovej ceny.

87


MLČANIE > BIELA MAFIA

88


BIELA MAFIA

„Ak

by ste dnes išli do akejkoľvek krajiny na svete a snažili sa zaregistrovať liek, ako je acylpyrín, nikde by vám ho neschválili. Pretože klinické dáta tohto lieku sú také zlé, že by to neriskovali nikde na svete.“ Zdá sa vám to nemožné? Hm, verte, že biela mafia, ako sa vraví farmaceutickému biznisu, ktorý svoje objekty skúmania nachádzal aj medzi deťmi v koncentračných táboroch, vás postupne ničí mnohými utajenými spôsobmi. Známa spoveď bývalého riaditeľa farmaceutickej korporácie Eli Lilly and Company Johna Virapena nás nenecháva na pochybách, že oproti nám sa dnes sústreďujú sily so zlovestnými praktikami. Vôbec nemajú v úmysle liečiť ľudí, ale len potláčať symptómy a vytvárať závislosti s fatálnymi vedľajšími účinkami. Vnucujú očkovania, ktoré vôbec nie sú potrebné, pretože náš organizmus nebol stvorený ako nedokonalý polotovar odkázaný na preventívne injekcie spôsobujúce mnohé nevyliečiteľné choroby. Verejnosť však tej najhoršej odnoži mafie verí, pretože pôsobí dôveryhodne, má prestíž, vplyvných ľudí a vedecké pozadie. Ibaže 70 % výskumu vlastnia a riadia farmaceutické spoločnosti. Len prednedávnom poslala jedna z nich list, ktorý vyzýva k podpore neznámeho lieku, všetkým významným profesorom, ktorí niečo znamenajú v oblasti farmaceutického výskumu, aby ho podpísali. A oni to spravili. Všetci do jedného. Za 9 miliónov dolárov. Na druhej strane sa so skutočnými výsledkami výskumov verejnosť nemá šancu zoznámiť. Existuje mnoho dôkazov o tom, ako ich farmaceutický biznis nezákonne zatajuje a zverejní len tie, ktoré mu vyhovujú. John Virapen nás varuje, že ak chceme prežiť, mali by sme byť pri liekoch mimoriadne obozretní. Nie, nevraví, že nás chcú zabiť. Sme pre nich najvzácnejší, ak sme chorí...

89


MÚZY > KLAUDIA KOSZIBA

Tibor Eliot Rostas

KLAUDIA

KOSZIBA 90

ŠTÚDIUM ABSOLVOVALA NA VYSOKEJ ŠKOLE VÝTVARNÝCH UMENÍ V BRATISLAVE U PROFESORA JÁNA BERGERA. PO OBHÁJENÍ DIZERTAČNEJ PRÁCE SO ŠPECIALIZÁCIOU NA VOĽNÚ VÝTVARNÚ TVORBU ZAČALA PÔSOBIŤ NA KATEDRE MAĽBY A INÝCH MÉDIÍ NA VYSOKEJ ŠKOLE VÝTVARNÝCH UMENÍ V BRATISLAVE, KDE V SÚČASNOSTI VEDIE ATELIÉR MAĽBY. SAMOSTATNE VYSTAVUJE OD ROKU 1995 A JEJ DIELA UŽ MALI MOŽNOSŤ VISIEŤ PRED OČAMI NÁVŠTEVNÍKOV V MNOHÝCH GALÉRIÁCH NA SLOVENSKU, V PRAHE, KARLSRUHE, VARŠAVE ČI V PARÍŽI. V ROKU 2008 SI Z BIENÁLE VOĽNÉHO UMENIA V BRATISLAVE ODNIESLA GRAND PRIX.

V dnešnej elektronickej dobe počítačov a virtuálnej reality by sa mohlo zdať, že umelecké dielo, najmä to, ktoré sa realizuje „rukodielne“, je skôr niečím výnimočným. Znamená to, že výtvarným realizáciám tohto druhu svitá na lepšie časy? Otázka je nastavená dichotomicky, možno až prehnane kontrastne, pýta si preto ambivalentnú odpoveď. Súčasnosť je výrazne poznačená vizualitou médií, ktoré často vnucujú predstavu o svete, ako by mal vyzerať. Potom akosi prirodzene vzniká potreba kompenzácie dominantne prezentovaného pohľadu niečím kontemplatívnejším. Prirodzená paralela s obrazom, pritom nemusí ísť len o maľbu, sa ponúka, ale to je možno veľmi zjednodušené, zľahčujúce vysvetlenie. Žijeme v čase „predstierania“, kedy sa rozdiely medzi realitou, povedzme médií, a prítomnou skutočnosťou zmazávajú. Ak by sme to vnímali ako nejaký základný predpoklad, ktorý sa odráža v živote a formuje

ho, tak to samozrejme poznačí aj naše vnímanie umenia. V skutočnosti je to však oveľa zložitejšie a vedieť sa orientovať v spleti mediálne odlišných prístupov môže byť celkom dobrodružné. Nároky na kvalitu tiež podliehajú nekritickému preberaniu možno atraktívnejších foriem prezentácie, ale v nutkavom zdôrazňovaní aktuálnosti sa často neodráža nárok na slobodu prejavu a využitie celého registra vyjadrovacích prostriedkov. A platí to aj naopak. Niekedy sa manuálna zručnosť automaticky považuje za tvorivosť, potom je vkus verejnosti vystavený mnohokrát priemerným výtvorom, ktoré postrádajú okrem iného aj odstup od toho, čo predstavujú. Myslím, že dnes už v umení nevnímame ako problém, keď rôzne umelecké formy koexistujú a prestupujú sa navzájom. V mnohotvárnosti samozrejme nezaniká nárok na technologické a ideové sebaurčenie každého média alebo druhu umeleckej činnosti.


91 Foto: Teodor Sprock

Výtvarné umenie, a zvlášť maľba, je vnímané v dnešnom povrchom, materiálnom, hedonistickom svete skôr ako kratochvíľa odtrhnutá od reality, v tom lepšom prípade ako objekt záujmu snobov. A aj to len v prípade, keď kupujú meno. Aký má pre Teba význam vyučovať adeptov na povolanie, ktoré málokto oceňuje a ešte menej ho aj reálne podporuje? Nie je to frustrujúce? Alebo sa mýlim? Je to asi veľmi zovšeobecnený názor, a netýka sa to len toho, že prevažná väčšina spoločnosti je možno nastavená k materialistickému, konzumnému spôsobu života. Keď tú otázku vnímame len v rovine naplnenia základných životných potrieb, tak je asi zbytočné niečo vysvetľovať. Kultúrnosť krajiny sa odr��ža nielen v počte umelcov na meter štvorcový, ale aj v nejakej elementárnej dispozícii ľudí vnímať svoj životný priestor a svoje možnosti. Od toho sa odvíja zmysel pre proporcie, materiály, pre krásu a škaredosť, cit pre kultúrne hodnoty. Ak by bola spoločnosť skutočne nasta-

vená tak, ako tvrdíš, asi by záujem o štúdium na školách umeleckého zamerania nebol taký, aký je. Stále neporovnateľne vyšší ako spoločenská skepsa v súvislosti s týmto povolaním. S oceňovaním/ neoceňovaním je to podobné aj pri iných profesiách. Pravdou je, že na Slovensku sa len z umenia dá prežiť iba na úkor nárokov na jeho kvalitu. Neexistuje reálny trh s umením, zberatelia umenia stále radšej investujú do overených klasikov, momentálne je možné evidovať úbytok súkromných galérií. Výnimiek je naozaj málo. Štúdium umenia samozrejme nemôže byť nikdy odtrhnuté od kontextu svojej doby. Každý, kto sa rozhodne pre túto dráhu, môže zvážiť rôzne okolnosti svojho rozhodnutia, ale tie okolnosti sa predsa môžu meniť! Nie je vopred stanovený žiadny vývoj. Je to iba odhad a záleží od každého, do akej miery si pripustí nevýhodnosť akéhokoľvek rozhodnutia. Vediem Ateliér maľby na Vysokej škole výtvarných umení a jednou z priorít v komunikácii


MÚZY > KLAUDIA KOSZIBA so študentmi je okrem otvorenosti aj príprava na budúcu frustráciu :) Ale celkom vážne: nazdávam sa, že s pravdepodobnosťou neúspechu sa každý vyrovnáva individuálne, je však v našich silách nastoľovať také podmienky, aby sa ten tlak spoločnosti na hodnotový systém, v ktorom umenie a kultúra nezaujíma popredné miesto, nepodpísal na ich vitalite, schopnosti rezistencie voči neúspechu (ale aj úspechu) a podobne.

92

Nuž, spoločnosť je taká, či už chceme alebo nie, v tom asi ani ja, ani Ty nič zásadné nespravíme, a je to koniec koncov prirodzené. Teší ma, že je záujem o štúdium na umeleckých školách. Kiež by spoločnosti vládli umelci a filozofi namiesto psychopatov a sociopatov. Zaujímalo by ma však, kto si dnes kupuje obrazy. Na Slovensku neexistuje dlhodobá tradícia aukčného predaja. Aukčná spoločnosť Soga vznikla v roku 1996, a hoci po roku 2000 začala robiť aj aukcie súčasného umenia, dnes sa zameriava najmä na slovenskú maľbu medzivojnového obdobia, umenie po roku 1948, slovenskú modernu a starožitnosti. Prevažne súčasné umenie má aktuálne v ponuke len aukčná spoločnosť White & Weiss. Spomínam to z toho dôvodu, že so vznikom aukčných spoločností sa definoval aj u nás pojem zberateľ umenia, ktorý síce často nevystupuje z anonymity (dražby umenia sú síce verejné, ale často prebiehajú sprostredkovane), ale jeho status sa napriek tomu zviditeľnil. Ďalší spôsob kupovania obrazov sa deje prostredníctvom inštitúcií, ako sú galérie, štátne formou akvizícií, čiže nákupu diel do zbierok, alebo súkromné. Tie majú svojich umelcov, ktorých prezentujú v rámci vlastných výstavných programov alebo na veľtrhoch umenia. Vo všeobecnosti sú to ľudia, ktorí chcú investovať peniaze do niečoho, čo sa časom zhodnotí. Áno, z toho ale opäť vyplýva, že výtvarné diela sú skrátka len pre tých, čo si to môžu dovoliť, pričom – ako hovoríš – „investujú“. Budem možno trošku nepríjemný, ale umenie je z tohto uhla pohľadu de facto tvorba pre investorov. A tým mi to pripomína vzťah reklamná agentúra vs. klient. To je opäť veľmi zjednodušujúce. Predstava, že si niekto kúpi obraz, pretože sa mu „iba“ páči, alebo

ho jednoducho niečím zaujme, je rovnako reálna, ako že si ho kúpi z dôvodu, že ide o slávne meno alebo inak zhodnotiteľnú investíciu. Či veríš alebo nie, zberatelia nie sú len investori, ale nájdu sa medzi nimi aj skutoční milovníci umenia, ktorí majú vkus, sú ochotní vzdelávať sa aj v tejto sfére, nechajú si poradiť a často možno aj riskovať s neznámym autorom. To je moja skúsenosť. No iste, ale to nemení nič na fakte, že aj umenie, aj právnika si skrátka môžu dovoliť len majetní. Moje otázky a úvahy smerujú k tomu, že sa z nášho sveta vytratilo umenie pre všetkých, umenie, ktoré by nebolo privátne a zhodnocované generáciami starého pána, čo mal vkus, pil dobré vína a mal rád dobré obrazy. Antické sochy, Venuša z Milo, gotické katedrály, ale koniec koncov aj socialistický realizmus prinášali umenie do verejných priestranstiev, stávalo sa súčasťou života. Dnes sú to skôr fontánky v sklobetónových svätyniach shopping parkov alebo grafiti v podchodoch. Čo je medzi tým? Staviaš tú otázku, akoby nebolo na výber. Kto chce nakupovať, môže tak činiť od rána do večera a tie „svätyne“ sú vždy plné ľudí. Takže nárek nad insolventnosťou občanov nie je namieste. Kto chce zažiť niečo zaujímavé v súvislosti s umením, nemusí si rovno kupovať obraz od Renoira. Návšteva galérie predsa ešte nikoho nezruinovala. Otázka je, či si pre ňu nájde dôvod. V tom je problém. Umenie vo verejnom priestore na Slovensku je, žiaľ, poznamenané na jednej strane érou monumentálnych prorežimových realizácií v minulosti, na druhej strane už spomínanou zámenou zručnosti za umeleckú kreativitu. Výsledkom sú rôzne skrášľovacie aktivity, ktoré nemajú nič spoločné ani s umením, ani s citom pre proporcie verejného priestoru, a životného prostredia už vôbec. Medzitým je často márna snaha časti umeleckej obce a odbornej verejnosti vstupovať s umením do verejného priestoru s konkrétnymi projektmi. Mám pocit, akoby sa po povinnom socialistickom realizme a ideologických témach toto pole úplne vyprázdnilo. Na jednej strane je to dobré, ibaže ja mám pocit, že umelci (a to sa netýka len výtvarníkov) odmietajú témy, ktorými by upozorňovali na temné stránky súčasnosti. Existujú nejaké aktivity,


93


RENDEZ-VOUS

94


95


KULTÚRNA REVUE >VÝTVARNÉ UMENIE

96


diela, happeningy, ktoré upozorňujú na príchod novej totality, vojny, útlak...? Existujú dnes v umení témy ako Picassova Guernica či Goyova Streľba 3. mája 1808? Ja mám pocit, že to pole už bolo prázdne predtým, ako sa vyprázdnilo. Špecificky to platí, ak sa bavíme o slovenskom kontexte. Pekne to ukázala aj minuloročná výstava Prerušená pieseň v Slovenskej národnej galérii, ktorá mapovala umenie socialistického realizmu v rokoch 1948 – 56. Čiže téma súvisiaca s diktatúrou, kultom osobnosti, útlakom umeleckých slobôd, s výrazným apelom na kolektívne „svedomie“, na ktorý zrejme narážaš. Stretla sa s veľkým záujmom verejnosti, ale vystavené exponáty a celková koncepcia zanechali v konečnom dôsledku menej obludný dojem, ako by sa dalo čakať. Spoločenská angažovanosť prostredníctvom umenia je silný motív, ale mám dojem, že v našom priestore je ochudobnený buď príliš veľkým odstupom, vtedy stráca na naliehavosti, alebo sa naopak rozplýva v subjektívnych umeleckých stratégiách, ktoré zviditeľňujú viac umelca ako problém, v akom sa angažuje. Určite je veľa umelcov, ktorí veľké témy, ako je vojna, útlak, diktatúra, sublimujú do osobnej skúsenosti, aj keď nemusí byť zažitá. V deväťdesiatych rokoch stačilo zaujať stanovisko z pozície umenie Východu verzus umenie Západu, umelecké formy ako priama akcia, happening, performance sa zdali byť adekvátnejšími spôsobmi na vyjadrenie postoja k spoločenskej situácii. Dnes to už neplatí, politický aktivizmus a spoločenská angažovanosť samozrejme do umenia zasahujú, ale každá zaručenosť je pomerne obtiažne kritérium, keď je aktualita zážitkov sprevádzajúcich útlak, strach, bezprávie permanentne mediálne upravovaná. Ako som už spomínala, pole umeleckého bádania je otvorené pre rôznorodé narábanie s realitou a vizionárstvo. Je obsadzované „duchom doby“ vždy s možnosťou definovať, formulovať a akcentovať svoje témy. Budem celkom konkrétny: sú na Slovensku umelci, ktorí vyjadrujú svoj postoj, názor, aktivitu v umeleckom diele? Každý umelec predsa vyjadruje nejaký postoj. Už len tým, že ide s vecou von. Či už je angažovaný alebo nie.

Áno, ale celý čas sa bavíme o postoji k takým vážnym témam, ako je genocída v Iraku bez mandátu OSN a na základe preukázaných lží, alebo používanie bieleho fosforu ako chemickej zbrane hromadného ničenia v Palestíne, disproporcia Západu a hladujúceho tretieho sveta, neistota a frustrácia v Európe. Príkladov je veľa. Ja mám zato, že sú to práve umelci, ktorí v spoločnosti vždy najcitlivejšie reagovali na takéto udalosti. Mám pocit, že dnes je to akosi inak. Účinnosť výpovednej hodnoty postojov je celkom závislá na ich distribúcii. Je to znepokojujúce, ale myslím si, že to s citlivosťou k týmto problémom už nemôže mať nič spoločné. Zaujatie postojov je v tomto prípade doménou politikov a odborníkov na medzinárodné práva. Znepokojenie nad celosvetovou geopolitickou situáciou je samozrejme v umení prítomné, ale transformuje sa do individuálnych umeleckých stratégií. Takže žiadna celosvetová umelecká platforma, ktorá by zmenila svet k lepšiemu prostredníctvom reflexie politických tém. To je utópia. Práve na tie individuálne postoje som sa pýtal, neviem o nich a mám pocit, že ich príliš nevidno. Ale obráťme list. Tvoje obrazy na mňa vždy pôsobili ako zachytávanie melanchólie, ktorá sa a priori vyhýba pestrosti. Je to nejaký spôsob obrany pred vonkajším svetom? Skôr by som to nazvala vymedzením sa voči farebnosti, ktorá pre mňa nenesie potrebný význam, alebo je nepresná v súvislosti s predstavou obrazu, ktorý viac-menej realizujem na základe vnútorného konsenzu. Viac ma zaujíma určitý druh napätia než melanchólia, aj keď nevylučujem ani tento druh produkcie. Mne pripadajú moje práce niekedy neznesiteľne „farebné“. Každopádne si vyžadujú živý kontakt, počítajú s prítomnosťou diváka. Zachytila si, čo ľudia hovoria, keď stoja pred Tvojím obrazom? Ak sa počíta aj písomná verzia, tak áno. Sú to dojemné reakcie, ktoré sú spojené s konkrétnym zážitkom alebo predstavou, aká sa vynorila pri dívaní sa. Je to pre mňa veľmi cenný a vzácny druh zdieľania.

97


MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

FILM K KORPORÁCIA (THE CORPORATION) Dokumentárny Kanada, 2003, 165 min Réžia: Jennifer Abbott, Mark R Achbar A Hrajú: Maude Barlow, Jane Akre, H Ray Anderson, Naomi Klein, Milton Friedman, Howard Zinn Na začiatku toho všetkého bola korporácia. Film je venovaný vzniku, histórii a súčasnosti korporácií a všetkému, čo s nimi súvisí. Zaoberá sa skôr ich tienistou stránkou, a to pekne od začiatku. Fakty, o ktorých síce vieme, vnímame ich, ale už ich tak trochu zabúdame dávať do širších súvislostí. A pokiaľ si to včas neuvedomíme, nemusí to pre nás dobre dopadnúť.

98

VOJNA PROTI DEMOKRACII V (THE WAR ON DEMOCRACY) Dokumentárny Veľká Británia/Austrália, 2007, V 96 min Réžia: Christopher Martin, JJohn Pilger Hrajú: John Pilger, Hugo Chávez Novinár John Pilger skúma N úlohu Washingtonu v manipulácii latinskoamerickej politiky v priebehu posledných 50 rokov. Tento film odhaľuje nekalú politiku pokračujúcu v Iraku, Iráne a Libanone. Pozoruhodný je vzostup Venezuely, ktorá nastolila vlastný demokratický systém založený na úsilí zbaviť sa všemožných závislostí a diktátov, napriek riziku možných intervencií alebo sankcií. Dokument prináša úplne odlišný pohľad na fungovanie demokracie v porovnaní s tým, aký je denne prezentovaný v „nezávislých a objektívnych“ médiách. POTRAVINY, A. S. (FOOD, INC.) Dokumentárny USA, 2008, 90 min Réžia: Robert Kenner Hrajú: Eric Schlosser Presvedčivý depresívny pohľad na veľkopodnikanie vo výrobe

potravín nielenže popisuje ich nechutnú cestu z polí a stajní ku spotrebiteľovi, ale zároveň skúma ekonomický reťazec, v ktorom následky na prvý pohľad lacného jedla (hamburger stojí menej ako brokolica) nesie celý zdravotný a sociálny systém. FINANČNÁ KRÍZA (INSIDE JOB) Dokumentárny USA, 2010, 120 min Réžia: Charles Ferguson Hudba: Alex Heffes Hrajú: Matt Damon Prvý film, ktorý odhaľuje šokujjúcu pravdu, aká sa skrýva za ekonomickou krízou z roku 2008. Globálny finančný kolaps stál dvadsať biliónov dolárov, milióny ľudí pripravil o prácu a ich domovy. Pomocou rozsiahleho výskumu a rozhovorov s významnými finančnými odborníkmi, politikmi a novinármi film hľadá stopy vzostupu zlodejského priemyslu a odhaľuje zhubné vzťahy, ktoré korumpovali politikov, zákonodarcov i akademikov. VOJNA, KTORÚ NEVIDÍTE V (WAR YOU DON’T SEE) Dokumentárny/Vojnový D Veľká Británia, 2010, 96 min V Réžia: John Pilger R Hrajú: Julian Assange H Dokument novinára a režiséra D JJohna Pilgera voľne nadväzuje na jeho predchádzajúci film n „Vojna proti demokracii (The War on Democracy)“. Film sa snaží veľmi podrobne preskúmať úlohu oznamovacích prostriedkov pri tvorbe verejnej mienky a davového súhlasu týkajúceho sa vojen a konfliktov vedených hlavne vládami USA a Veľkej Británie s podporou spojencov – členov NATO. Podstatná časť je venovaná oficiálnej propagande týkajúcej sa aktuálnych vojen v Iraku, Afganistane či Palestíne, ale ani na svetových konfliktoch či vojne vo Vietname nezostane niť suchá. Pilger tu spovedá predstaviteľov najmocnejších médií, armády či nezávislých novinárov vrátane Juliana Assangeho (WikiLeaks). Záver? Oznamovacie prostriedky kryjú a častokrát aj podporujú tie najhroznejšie zločiny v histórii ľudstva.


KNIHA IMPERIÁLNE AMBÍCIE Noam Chomsky (2008) N 134 strán Chomského kniha zásadných rrozhovorov prináša čitateľovi najnovšie veľmi provokatívne, ale aj imaginatívne názory na najaktuálnejšie politické problémy doby. Čitateľ môže sledovať vodopád jeho logicky vystavaných argumentov, postrehov, názorov a myšlienok. S Chomským možno nesúhlasiť, polemizovať, prieť sa, ale ignorovať jeho briskný intelekt, nepočúvať ho, neprieť sa s ním znamená rezignáciu na kritické myslenie, zakrpatenie intelektuálneho diskurzu a nakoniec duchovnú stagnáciu. Je veľký predpoklad, že táto kniha by mohla oživiť jednostranný a upadajúci spoločenskovedný diskurz na Slovensku. O jeho pozitívnom dopade na kvalitu verejných rozpráv niet pochýb. 1984 George Orwell (2005) 381 strán V súvislosti s románom 1984 sa tradične uvádza, že jeho pesimizmus umocnila tuberp kkulóza, na ktorú Orwell umierral. Obraz života v totalitnej rríši, v ktorej metódami šírenia nenávisti, strachu, násilia n a manipulovania s myslením ľudí vládne všemocná Strana reprezentovaná Veľkým bratom, vznikol ako vízia desivej budúcnosti ľudstva, ale napokon bol po dlhé roky realitou, v ktorej žili milióny ľudí na svete aj u nás. A tak z ideologických dôvodov Orwell ako spisovateľ nemal pred rokom 1989 pre slovenskú verejnosť ani len existovať a šírenie jeho diel bolo vládnucim režimom považované za trestný čin. Dnes sa tento román zasa stáva aktuálnym ako prienik do hrozivej manipulatívnej moci masových médií a informačných technológií, ktoré sa stali perverznými nástrojmi na systematické ovládanie a zneužívanie človeka obraného o súkromie, pamäť, slobodné uvažovanie, city a telo.

P ÚVAH O MORÁLKE PÄŤ Umberto Eco (2004) 94 strán Popri vedeckej a spisovateľskej práci sa svojimi odvážnymi a otvop rrenými intelektuálnymi postojmi stal Umberto Eco morálnym barrometrom talianskej spoločnosti. Priamo na tému morálky a etiky sa však vyslovoval zriedkavo. Kniha Päť úvah o morálke je preto vzácnou výnimkou. Texty uverejnené v tomto zväzku spájajú dve charakteristické črty. Predovšetkým sú príležitostné, vznikli ako prednášky alebo vystúpenia na aktuálne témy. Napriek rozmanitosti tém sa zaoberajú etikou, teda tým, čo by bolo dobré robiť, čo by sa robiť nemalo a čo sa nesmie robiť za nijakých okolností. MASA A MOC M Elias Canetti (2007) 624 strán Dvadsať rokov písaná úvaha pôvodom bulharského spisovap tteľa, teoretika spoločenských vvied, humanistu a nositeľa Nobbelovej ceny za literatúru Eliasa Canettiho Masa a moc rozpráva o tom, ako jedinec v mase stráca svoje úzkosti a zábrany, až sa slastne rozplynie v dave. Masa je mu prírodným úkazom, nebezpečným živlom a dravým živočíchom. A moc potom nástrojom jeho ovládania. MÉDIÁ, PSYCHOANALÝZA M A JINÉ PERVERZE JJan Stern (2006) 224 strán Súbor esejí a štúdií o tajomstvách rreklamy, ľudskej sexuality, rozprávvok a žien. Kontroverzný český mysliteľ, ovplyvnený predovšetkým freudovskou psychoanalýzou, ale i neomarxizmom, Jungom či katolíckym filozofom Marshallom McLuhanom, prináša v tejto knihe esejí kritický pohľad na úlohu médií v spoločnosti. Pomocou semiotického pojmového aparátu odkrýva skrytú manipuláciu reklamných obrazov, zaoberá sa perverznou podstatou našej sexuality a psychiky a svojbytným spôsobom analyzuje umelecké artefakty i politiku.

99


MÚZY > ILUSTRÁTORI

Owlillustration.com je ilustračná agentúra, ktorá zastupuje výber najlepších ilustrátorov zo Slovenska a iných krajín. Agentúra sa špecializuje na dodanie editoriálnych ilustrácií na mieru pre tlačené a digitálne publikácie, magazíny a projekty pre partnerov v Európe.

DANIEL 100

ŠPAČEK FREELANCE ILLUSTRATOR, ANIMATOR A IDEA MAKER

Ilustrácie na str. 101 – 103: danielspacek.com


101


KULTÚRNA REVUE >VÝTVARNÉ UMENIE

102


103


104


MANDRAGORA > PLATOBNÉ KARTY

Ján Gašo

PLATOBNÉ

KARTY POKROK – VÝVOJ VÝDOBYTKOV VEDY A TECHNIKY MÔŽE MAŤ PRE ČLOVEKA OKREM PRÍNOSOV AJ VEĽMI DOBRE A ÚMYSELNE SKRYTÉ NEBEZPEČENSTVÁ.

P

latobná karta je platobný nástroj v oblasti bezhotovostného platobného styku. Ide o plastovú kartu štandardizovanej veľkosti vybavenú magnetickým kódom (pásikom) alebo čipom. Vydavateľom platobnej karty je banka, resp. iná finančná inštitúcia. Pomocou platobnej karty môžete platiť v obchodoch, na internete, prípadne si vyberať peniaze z bankomatu. Prvá platobná karta bola vyrobená z plechu spoločnosťou Western Union v roku 1914. Umožňovala svojim klientom telefonovať a posielať telegramy bez okamžitého platenia. Postupom času prechádzali platobné karty svojím vývojom, začali sa vyrábať z odolného plastu, dostali štandardizovaný rozmer 85,595 mm x 53,93 mm x 0,76 mm a pribúdali aj ochranné prvky. Najskôr magnetický prúžok, hologramy a nakoniec čip. Väčšina ľudí vníma na platobných kartách iba ich verejne prezentované výhody. Pri platení vás nikto neotravuje mincami pri vydávaní, karta nezaberá v peňaženke veľa miesta... Avšak za platobnými kartami sa skrýva aj množstvo nástrah, ktoré si väčšina ľudí neuvedomuje. Vďaka používaniu platobnej karty je človek veľmi ľahko sledovateľný. Banka totiž pri používaní karty

vidí, kde ste boli, čo ste kúpili, koľko vás to stálo. O používateľoch platobných kariet majú v podstate všetky dôležité informácie, podľa ktorých sa dajú odsledovať jeho návyky. To však nie je jediné nebezpečenstvo, ktoré z platobných kariet číha. Postupom času je čoraz väčší tlak na používanie hotovosti a pretláčanie platobných kariet. Tie majú totiž v porovnaní s hotovosťou pre banky obrovskú výhodu. Je to záchranná brzda bánk, ktorá sa nazýva limit. V súčasnosti si ešte limity môžete viac-menej nastaviť vy, ale nikde nie je napísané, že v budúcnosti vám limit na kartu natvrdo nestanoví banka a ona bude prakticky rozhodovať o tom, koľko peňazí mesačne zo svojho účtu budete môcť použiť. A darmo budete mať na účte tisíce, keď váš mesačný limit bude niekoľko sto eur. Nemenej zaujímavým výdobytkom modernej doby novodobej edície platobných kariet je čip. Karty obsahujú mikroelektronický prvok s možnosťami mnohostranného kódovania rôznych informácií. Tieto karty už dokážu pracovať aj na bezkontaktnej báze. Stačí, ak si spojíte možnosť zápisu rôznych informácií s bezkontaktným prečítaním čipu, a skrytá hrozba sa vám objaví aj sama...

105


MANDRAGORA > RODINA, KTORÁ MANIPULUJE S CELÝM SVETOM

Jiří Buráně

RODINA, KTORÁ

MANIPULUJE S CELÝM SVETOM 1. ČASŤ

106

NEUVERITEĽNÉ ZAMLČOVANIE FAKTOV A OBLUDNÉ KLAMSTVÁ V MÉDIÁCH O VPLYVE DYNASTIE ROTHSCHILDOVCOV NA SÚČASNÉ SMEROVANIE SVETA MA PRINÚTILI K TOMU, ABY SOM SA TEJTO TÉME ZAČAL VIAC VENOVAŤ. SÚSTREDÍM SA NA ODHAĽOVANIE SKUTOČNEJ MOCI TEJTO VEĽKEJ A VPLYVNEJ RODINY, O KTOREJ MÉDIÁ PÍŠU ZVÄČŠA AKO O „MILOVNÍKOCH DOBRÉHO VÍNA A VZÁCNYCH UMELECKÝCH PREDMETOV, S LEN NEPATRNÝM VPLYVOM V POROVNANÍ K ČASOM ICH NAJVÄČŠEJ SLÁVY“.

P

o prečítaní samotného článku by vás už podobné mediálne klamstvá nemali príliš prekvapiť. Už v deväťdesiatych rokoch 19. storočia si Rothschildovci kúpili veľkú spravodajskú agentúru Reuters. Kúpy ďalších agentúr (a samozrejme televízií, rozhlasových staníc, vydavateľstiev atď.) na seba nenechali dlho čakať. Dnes už prakticky neexistuje médium, na ktoré by nemali vplyv. Ak patríte k tým, ktorí súčasné smerovanie svetových udalostí považujú za prirodzené, odhoďte akúkoľvek zaujatosť a prečítajte si o jedinej moci súčasnosti. Rothschildovci už veľmi dlhú dobu držia kontrolu nad svetom a ja k tomu v nasledujúcich riadkoch predkladám svoje dôkazy. Kvôli tajnosti, do

ktorej sa zahaľujú, nie je menovanie konkrétneho člena vždy možné. Chcem však poznamenať, že tento článok nekritizuje každého s menom Rothschild. Proste len podrobne popisujem kriminálne praktiky rodiny, ktorá spôsobila mnohé katastrofy. Okrem toho veľmi veľká časť tohto zločineckého klanu už nenosí meno Rothschild. Je veľa dôkazov poukazujúcich na skutočnosť, že ľudia, ktorí v súčasnosti kontrolujú Spojené štáty, britskú a izraelskú vládu, sú v skutočnosti Rothschildovci.

HISTÓRIA ROTHSCHILDOVCOV •1743: Mayer Amschel Bauer, narodený v nemeckom Frankfurte ako syn Mosesa Amschela Bauera, bankára a zlatníka. Nad vchodové dvere umiestňuje červený erb.


107

•1753: Narodila sa Gutele Schnaperová (budúca manželka Mayera Amschela Bauera). •1760: Počas tohto desaťročia pracuje Mayer Amschel Bauer pre banku vlastnenú Oppenheimerovcami v nemeckom Hanoveri. Je veľmi úspešný a stáva sa mladším partnerom. Počas práce pre banku sa zoznamuje s generálom von Estorffom. Po otcovej smrti sa Bauer vracia do Frankfurtu, aby prevzal jeho obchod. Bauer rozpoznáva význam červeného erbu a svoje meno mení na Rothschild („rot“ znamená v nemčine „červený“ a „Schild“ znamená „štít“). Mayer Amschel Rothschild teraz zisťuje, že generál von Estorff patrí k dvoru princa Williama z Hanau. Preto s ním znovu nadväzuje známosť pod zámienkou predaja vzácnych mincí a bižutérie za znížené ceny. Podľa plánu je následne predstavený samotnému princovi Williamovi, ktorý je viac než potešený zníženými cenami, aké Rothschild žiada

za svoje vzácne mince a bižutériu. Rothschild mu ponúka prídavok za každý ďalší obchod, ktorý mu princ zoženie. Následne sa stáva blízkym spoločníkom princa Williama. Nakoniec obchoduje s celým dvorom. •1769: Mayer Amschel Rothschild dostáva povolenie od princa Williama, aby zavesil vo svojich obchodných priestoroch ceduľku vyhlasujúcu, že je „M. A. Rothschild, dvorný činiteľ, na základe dohody s jeho veličenstvom princom Williamom z Hanau“. •1770: Mayer Amschel Rothschild si berie Gutele Schnaperovú. Zároveň zostavuje plány na vytvorenie skupiny zvanej Ilumináti a poveruje Adama Weishaupta jej organizáciou a vývojom. •1773: Narodil sa Amschel Mayer Rothschild. Sídlo: Frankfurt nad Mohanom. Amschel bol najstarší syn, po svojom otcovi prevzal obchody vo Frankfurte nad Mohanom a stal sa


MANDRAGORA >HISTÓRIA ROTHSCHILDOVCOV

108


hlavou rodu. Frankfurt zostal miestom, kde sa celá rodina stretávala. Zomrel v roku 1855. •1774: Narodil sa Salomon Mayer Rothschild. Sídlo: Viedeň. Stal sa zakladateľom rakúskej dynastie Rothschildovcov, ktorá bola jedným z hlavných financovateľov Metternichovho režimu, a tým aj celého Nemeckého spolku. Salomonovcom pôvodne nebolo umožnené kupovať pôdu, v roku 1822 však bol spolu s bratmi uvedený do šľachtického stavu a skúpil tak množstvo pozemkov. V roku 1835 získal koncesiu na výstavbu Severnej dráhy cisára Ferdinanda, stal sa tiež majiteľom Vítkovických železiarní. Zomrel v roku 1855. •1777: Narodil sa Nathan Mayer Rothschild. Sídlo: Londýn. Medzi rokmi 1790 a 1800 pôsobil ako obchodník s textilom v Manchestri. V roku 1811 založil v Londýne banku NM Rothschild & Sons, ktorá je činná dodnes (pozri internetové stránky). Investoval aj do britskej Východoindickej spoločnosti. Imanie zarobil medzi rokmi 1813 a 1815 za napoleonských vojen, kedy sa mu podarilo financovať Wellingtonovu britskú armádu v Španielsku a Portugalsku (Európa bola v tom čase pod Napoleonovou kontinentálnou blokádou). V roku 1818 poskytol pruskej vláde veľkú pôžičku; emisie dlhopisov a pôžičky zostali hlavnou činnosťou jeho banky. Zomrel v roku 1836. •1788: Narodil sa Kalmann (Carl) Mayer Rothschild. Sídlo: Neapol. Do Neapola sa odsťahoval v roku 1821, kde spravoval financie rakúskych vojakov. Založil bankovú inštitúciu, ktorá ale existovala len do roku 1863. Neskôr sa premenoval z Kalmann Rothschild na Carl Mayer von Rothschild. Zomrel v roku 1855. •1791: Rothschildovci prostredníctvom Alexandra Hamiltona (ich agenta vo vláde Georgea Washingtona) zriaďujú centrálnu banku v USA nazvanú The Bank of the United States. Táto je zriadená s 20-ročnou zmluvou. •1792: Narodil sa Jacob (James) Mayer Rothschild. Sídlo: Paríž. Bol najmladším z piatich bratov, v roku 1812 odišiel do Paríža, kde založil bankovú inštitúciu Rothschild Frères; neskôr sa premenoval z Jakob Rothschild na James de Rothschild. Stal sa jedným z najvýznamnejších francúzskych finančníkov a slú-

žil ako poradca francúzskych kráľov. Financoval výstavbu železníc a pomohol Francúzsku prekonať krízu po prehratej prusko-francúzskej vojne. Jeho banku spolu s ostatnými znárodnil François Mitterrand v roku 1982. •1796: Amschel Mayer Rothschild si berie Evu Hanau. •1798: Nathan Mayer Rothschild odchádza z Frankfurtu do anglického Manchestru, kde s pomocou svojho otca a bratov vyváža anglický textil do Európy. •1800: Salomon Mayer Rothschild si berie Caroline Sternovú. •1806: Napoleon vyhlasuje, že jeho „cieľom je odstrániť rod Hesse-Cassel z vlády a vymazať ho zo zoznamu mocných“. Po tejto informácii princ William z Hanau uteká z Nemecka do Dánska. Správou svojho majetku v hodnote vtedajších 3 000 000 toliarov poveruje Mayera Amschela Rothschilda. Nathan Mayer Rothschild si berie Hannah Bären Cohenovú, dcéru bohatého londýnskeho obchodníka. Svoj obchod začína sťahovať do Londýna. •1808: Nathanovi Mayerovi Rothschildovi sa narodí jeho prvý syn Lionel Nathan de Rothschild. •1809: Keďže blokáda kanála La Manche znepríjemňuje obchod a vývoz, Nathan Mayer Rothschild prechádza na New Street v Londýne a presadzuje sa ako bankár. •1810: Umierajú bankári Sir Francis Baring a Abraham Goldsmith. Táto udalosť urobí z Nathana Mayera Rothschilda jediného veľkého bankára v Anglicku. Salomon Mayer Rothschild vo Viedni zakladá banku M. von Rothschild und Söhne. •1811: Výsada pre americkú banku končí. Keď má byť zakladacia listina po 20-tich rokoch obnovená, je zamietnutá. Nathan Rothschild, hlava Bank of England, rozpoznáva potenciál Ameriky. Niekoľkým štátom poskytuje pôžičky, čím sa vlastne stáva oficiálnym európskym bankárom vlády Spojených štátov. Keďže podporuje vytvorenie Bank of the United States, hrozí: „Buď bude poverovacia listina obnovená, alebo sa Spojené štáty ocitnú v najkatastrofálnejšej vojne.“

109


MANDRAGORA > PAVUČINA – FRANTIŠEK ŠEBEJ

Ján Gašo

PAVUČINA 1. ČASŤ SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POPREPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPÁJANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ...

110

P

hDr. FRANTIŠEK ŠEBEJ, CSc., sa narodil 11. 5. 1947 v Bratislave. Je psychológ, výskumník, pedagóg a novinár. Cez dlhoročnú prácu pre kliniku a ústav LF UK sa dostal do SAV. Má za sebou bohatú stranícku kariéru (rozumej väzby). Po revolúcii bol členom VPN (zakladatelia Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Peter Zajac, Martin Bútora, Jozef Kučerák, ale členmi boli aj ďalšie osoby ako Vladimír Mečiar, Iveta Radičová...), za ktorú bol zvolený ako poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR. Taktiež bol predsedom Zahraničného výboru Snemovne národov FZ a podpredsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Neskôr bol podpredsedom Demokratickej strany (v ktorej boli v tom čase napríklad aj Jozef Kužma, Ján Langoš, Peter Tatár, Peter Zajac, Peter Osuský, Ivan Mikloš) a ako nominant DS bol prostredníctvom SDK (Mikuláš Dzurinda, Ján Figeľ, Eduard Kukan, Ladislav Pittner, Vladimír Palko...) zvolený za poslanca Národnej rady. V roku 2001 založil Občiansku konzervatívnu stranu OKS (Peter Tatár – predseda, František Šebej – podpredseda pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Peter Osuský – podpredseda pre vnútorné a vonkajšie politické vzťahy, Juraj Lang – podpredseda pre regionálnu politiku, René Bílik – podpredseda pre vnútornú výstavbu strany, Peter Zajac – programový predseda strany, On-

drej Dostál – ústredný tajomník strany). S touto stranou sa už do parlamentu nedostal, poslancoval pod jej značkou iba na regionálnej úrovni. V roku 2011 OKS opustil a do parlamentu sa dostal na kandidátke Most-Híd (Béla Bugár, Rudolf Chmel, Edita Pfundtner, Zsolt Simon, Ivan Švejna, László A. Nagy, Tibor Bastrnák, Gábor Gál, Elemér Jakab, László Solymos, Péter Vörös...). Okrem politiky je napojený aj na viaceré think-tanky ako Stála konferencia občianskeho inštitútu, Konzervatívny inštitút či MESA 10. V týchto inštitúciách, ktoré majú aj takých zahraničných donorov ako Open Society Foundation, Embassy of United States of America, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, Svetová banka atď., sa opäť vyskytujú tie isté mená z politiky ako Mikloš, Dzurinda, Palacka, Tatár, Osuský, Langoš, Zajac, Mikloško... Samozrejme, bokom nezostávali ani médiá. Priamo sa angažoval v týždenníku Domino (zakladajúcim šéfredaktorom bol Ondrej Hrico, po ňom Peter Schutz, nahradil ho Martin M. Šimečka, potom Štefan Hríb...) a neskôr v týždenníku .týždeň (Štefan Hríb, Eva Čobejová, Martin Hanus, Fedor Gál...). Okrem dobrej spolupráce s Inštitútom pre verejné otázky (Martin Bútora, Gregorij Mesežnikov...) je s obľubou pozývaný aj do televíznej relácie Pod lampou, ktorú pre RTVS moderuje Štefan Hríb.


111


112


MANDRAGORA > LEBKA A KOSTI

Milan Pullmann

LEBKA A KOSTI LEBKA A KOSTI (SKULL AND BONES) S ASI 800 AKTÍVNYMI ČLENMI JE NAJZNÁMEJŠIE ZO ŠTUDENTSKÝCH TAJNÝCH BRATSTIEV S REÁLNOU POLITICKOU MOCOU A VPLYVOM V USA. ZASVÄTENÍM V HROBKE PREŠLI AJ TRI GENERÁCIE BUSHOVCOV. 113

T

ajné študentské spolky majú v USA viac než dvestoročnú tradíciu v novoanglickej brečtanovej lige (ivy league), reprezentovanej univerzitami Harvard, Yale, Princeton, Columbia, Brown, Cornell, Dartmouth a Pennsylvania. Na každej z nich (a aj na iných školách, rovnako na britskej pôde) pôsobí niekoľko viac či menej tajných bratstiev. Prvou univerzitou Nového Anglicka bol Harvard. Jeho rektorovi Increaseovi Matherovi, činnom aj v salemských procesoch, však nepripadal dostatočne bigotný. Jeho syn ponúkol zástupcovi Východoindickej spoločnosti Elihuovi Yaleovi, že by sa connecticutská Kolegiátna škola mohla prípadne volať po ňom. Yale daroval škole 300 kníh a veci za 2 500 dolárov, a bolo.

používať učebnice, ako bolo zvykom inde. Vedenie vylúčilo 43 neústupných študentov a poslalo ich mená na iné školy, aby nemohli pokračovať v štúdiu. Súbežne prebiehalo aj celoamerické protislobodomurárske ťaženie (znakom slobodomurárov je kružidlo a uhlomer). V roku 1832 protivníci tajných spolkov navrhli za prezidenta USA bývalého štátneho prokurátora. V tejto atmosfére študent William Huntington Russell z rodiny ópiového magnáta odcestoval na rok do Nemecka. Po návrate na Yale založil Bratstvo smrti alebo Lebku a kosti. Tak ako Yale vznikol ako rival Harvardu a Princeton sa sformoval z tlakov v Yale, aj brečtan na Yale sa rozdelil. Deväť rokov po Lebke založili Zvitok a kľúč.

KUŽEĽOSEČKOVÉ A KRUŽIDLOVÉ BOJE

ĎALŠIE SPOLKY

V roku 1830 vypuklo na Yale Veľké kužeľosečkové povstanie. Študenti chceli pri geometrii

Po vzniku Kľúča sa na Yale nakrátko objavili protilebkovské spolky. V roku 1876 vyplienili


MANDRAGORA > LEBKA A KOSTI

114

Hrobku Lebky Pilník a kliešte. O dva roky neskôr študenti začali vydávať Iconoclast a ďalšie noviny proti tajným spolkom. V roku 1884 seniori (najstarší ročník univerzít) hlasovali za zákaz tajných spolkov, no 15 študentov dovtedy neznámej Vlčej hlavy bolo proti, a tak tajné spolky vyhrali. Lebka, Kľúč a Vlčia hlava si na Yale uchovali najväčšie renomé dodnes. No nielen v nich nájdete amerických prezidentov, guvernérov, veľvyslancov a šéfov CIA. Kľúč mal svojho Rockefellera a majiteľa Nobelovky, patril doň aj posledný veľvyslanec USA v Juhoslávii Zimmermann, ktorý na protest proti Clintonovej neochote intervenovať v bosnianskom konflikte rezignoval. Reputácia Yale však utrpela viac pedofilným škandálom profesora Lasagu a vraždou študentky Jovinovej (17 bodných rán) asi míľu od univerzity. Triedu podozrivého profesora rozpustili, no v roku 2006 bol prípad odložený medzi nevyriešené. Okrem Lebky, Kľúča a Vlčej hlavy (s obráteným krížom života) pôsobia na Yale ešte spolky Kniha a had, Palcát a reťaz, Berzelius, Sv. Elmo, Elihu a ďalšie. Čerstvým výhonkom je židovský Eliezer (Boh pomáhaj), založený ako Chai (Život) desať rokov pred vznikom Iniciatívy pre interdisciplinárne štúdium antisemitizmu.

V spolku vystúpil aj Ehud Barak, súčasný minister obrany Izraela a jeden z najväčších krikľúňov za preventívny útok na Irán. Eliezer chce časom pôsobiť na univerzitách po celých USA. V roku 1970 Daily News zverejnili, že Kľúč disponuje 2,7 milióna dolárov, Vlčia hlava 2,3 milióna. Lebke patrí okrem Hrobky aj Jelení ostrov na Rieke sv. Vavrinca, kde rovnako možno vidieť aj jej patriarchov. Kostlivci podľa Robbinsovej (Zvitok a kľúč), autorky knihy Tajemství hrobky, vlastnia aj mesačník Time a týždenník Newsweek. Aj profesori sa radia k spolkom, v rokoch 1865 – 1916 až 80 % zboru na Yale patrilo k Lebke. Lebka dobre vychádza napríklad s Porcelánovým klubom z Harvardu a Brečtanovým klubom z Princetonu.

KRÁDEŽ POZOSTATKOV, MASTURBÁCIA V RAKVE Novinár Ron Rosenbaum 14. apríla 2001 tajne nafilmoval zasväcujúci rituál Lebky vrátane scény, kde chlap pripomínajúci Busha ml. oblečený vo zvieracej koži mäsiarskym nožom rezal hrdlo figuríne. Podľa Robbinsovej to bola paródia. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia však za-


tkli študenta, ktorý ukradol z jedálne internátu portrét bývalého rektora Yale Seymoura. Priznal sa, že kradol, aby ho prijali medzi Lebku a kosti. A keď sa bývalý náčelník Apačov Anderson snažil dopátrať pozostatkov Geronima, dostal list s kópiou dokumentu opisujúceho, ako dedo Busha mladšieho Prescott Bush s kumpánmi vykopal náčelníkovu lebku. Anderson po naliehaní na jej vrátenie dostal falzifikát. Miestnosti s číslom 322, vnútornej svätyni Hrobky, kde sa odohráva zasvätenie, dominuje skriňa s kostrou. Podľa Lebky je to Madame Pompadour. Vyzvanie na vstup sa odohráva v súkromí, najčastejšie otázkou „Lebka a kosti – prijímaš, alebo odmietaš?“ Novic pri zasvätení získava nadosmrti prezývku (Machiavelli, Salamander, Achilles, Odin...). Bush mladší je Svetský. Stretnutia Kostlivcov v Hrobke na High Street v New Havene sa začínajú o 19:55, pretože čas S & B je posunutý päť minút pred naším („barbarským“) časom. Zmyslom časového posunu a vlastného kalendára Lebky je vymedzenie sa voči svetu: „Je len jeden čas – čas Lebky a kostí – a jediné miesto – jej Chrám – a neexistuje nič iné.“ Súčasťou zasvätenia je Manželské šťastie. Novic masturbuje v rakve a rozpráva ostatným detaily svojich sexuálnych zážitkov, čo sa archivuje.

MANAŽOVANIE KONFLIKTOV Doktor vied profesor Antony C. Sutton v osemdesiatych rokoch minulého storočia obvinil Lebku, že využíva hegelovskú dialektiku na dosiahnutie politicko-mocenských cieľov a vytvára a manažuje konflikty. Po obsadení kľúčových pozícií opozičných názorových prúdov spraví z tézy a antitézy „syntézu“. Averell Harriman (Thor) bol finančným motorom demokratov a jeho politickými protivníkmi boli aj Bushovci. V roku 2004 boli obaja prezidentskí kandidáti, Bush mladší aj dnešný minister zahraničných vecí Kerry, členmi Lebky. The Guardian v roku 2004 zverejnil odtajnenú správu, že Prescott Bush finančne podporoval Nemecko, dokonca aj po vstupe USA do vojny. Bol riaditeľom newyorskej Union Banking Corporation, článku korporátnej siete nemeckého

uhoľného a oceliarskeho magnáta Thyssena, ktorý vyzbrojil nemeckú armádu, a už v roku 1928 renovoval Hitlerov Hnedý dom na mníchovskej Briennerstrasse. Po zverejnení článku Hitlerov anjel má tri milióny v americkej banke v New York Herald-Tribune v októbri 1942 aktíva holandskej Bank voor Handel, spravované Bushom, zabavil štát. Podobne dopadol ďalší Bushov podnik Sliezsko-americká spoločnosť. Podľa The New York Times tretina Konsolidovanej sliezskej oceliarskej spoločnosti patrila v 30. rokoch Američanom, aj Kostlivcovi Knightovi Woolleymu. Po vojne boli akcie vrátené vlastníkom.

PROFITOVALI BUSHOVCI Z KONCENTRÁKOV? V roku 2001 obvinili dvaja bývalí väzni z Osvienčimu americkú vládu a Bushovu rodinu z toho, že nebombardovala železnicu z Maďarska, ktorou dopravili štyristotisíc väzňov do tábora. Príkaz prezidenta Roosevelta (člena Porcelánového klubu) urobiť všetko na záchranu európskych Židov bol ignorovaný, údajne pod tlakom amerických finančníkov. Bushova rodina podľa obžaloby materiálne profitovala z otrockej práce osvienčimských väzňov. Prípad bol zamietnutý, z oboch bývalých väzňov sú už ostatky, no ešte predtým George Bush starší zatiahol USA do vojny v Perzskom zálive. Jeho syn spustil vojnu proti terorizmu (a opäť útok na Irak založený na tisíckrát opakovanej lži, mediálne zosilnenej v miliónoch výtlačkov – o tom, že Bush mladší čelí obvineniu za mučenie waterboardingom, píšu však málo alebo vôbec). Budú niekedy zverejnené Čierne knihy Lebky a vyšetrené krádeže a iné zločiny? Barack Obama je len ďalším výhonkom brečtanovej ligy. Študoval na Columbii a neskôr na Harvarde. Dróny tohto nositeľa Nobelovky za mier zabili už desiatky nevinných. Medzitým z Wikipedie zmizla kapitola o tajných spolkoch Columbie (Sekera a rakva atď.). Arizonský šerif Joe Arpaio opakuje, že zverejnený rodný list Baracka Obamu (vlastným menom Barry Soetoro) je dodatočne upravený v grafickom programe.

115


TRIBÚNA >15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

Miroslav Kostelnik

NIHIL SUB

SOLE NOVUM ČLOVEKA AŽ ZOHREJE PRI SRDCI, KEĎ SI UVEDOMÍ, ŽE SA NEMUSÍ OBÁVAŤ NEISTÔT, KTORÉ BY NEDAJBOŽE MOHLI PRINIESŤ ZMENY MYSLENIA SPOLOČNOSTI A JEJ VLÁDCOV. STAČÍ SI PREČÍTAŤ PÍSMO, HOMÉRA, HERODOTA, POSTAČÍ „PREBEHNÚŤ“ LITERATÚROU DOBY MYSLITEĽA BRUNA, VLÁDCOV FLORENCIE Z RODU MEDICI, NAZRIEŤ DO IDEOVEJ VÝROBNE REŽIMOV OSTATNEJ DOBY... NIHIL SUB SOLE NOVUM – NIČ NOVÉHO POD SLNKOM. 116

K

eď človek nazrie – hoci občas nechtiac – do „šmykne“, kde sa „stvára“ naša súčasnosť a blízka budúcnosť, aby užasol. Nad múdrosťou a prezieravosťou „bezvládnych vládcov“ vzídených z vôle ľudu. Mňa osobne „nadchol“ jeden z husárskych kúskov našej osvietenej vlády z konca februára 2013. Chcem sa podeliť s prípadným čitateľom o myšlienkové pochody, ktoré sa mi zrodili v hlave po správe o vládou schválenej mnohomiliónovej investícii do futbalových štadiónov. „Morálnosť“ systému dosahuje v posledných desaťročiach tú najvyššiu, už neúnosnú mieru. Rímsky satirik prelomu prvého a druhého storočia nášho letopočtu Iuvenalis v diele Satiry (Saturae) vysaturoval podobné pocity v jednej z dodnes platných myšlienok, keď charakterizoval svoju dobu vzletným slovným spojením „panem et circenses“ – chlieb a hry – lebo o to jediné sa zaujímali ľudia jeho doby, obdobia cisárstva. Mňa takisto ako Iuvenala, schudobneného príslušníka síce vzdelanej strednej vrstvy, no systémom degradovanej, kedysi váženej, ale postupne upadajúcej do chudoby a vytlačovanej na okraj spoločenského diania, tento stav prinajmenšom „prekvapuje“. Lebo si

uvedomujem, že som sa podieľal na jeho formovaní a dodnes ho „kŕmim“ svojou neschopnosťou zamedziť jeho „pokojamilovnému“ účinkovaniu. Iuvenalis vo svojom diele útočil proti všetkým vrstvám spoločnosti – ženám, cudzím zbohatlíkom i chudobe, ktorá pre kus „žvanca“ ochotne prijala svoju biednu existenciu. Uvedomuje si síce totálny úpadok spoločnosti, ale nenachádza riešenie, nevidí východisko z tejto situácie a priznáva si vlastnú frustrovanú bezmocnosť. Od jeho doby teda prešlo skoro dvetisíc rokov. Ale jeho myšlienky nestratili na dôraze. Dovolím si ďalej v texte citovať niektoré ostatné, lebo sa mi pozdali svojou útočnou aktuálnosťou. „Nikto zlý nie je šťastný.“ „Od starého vola učí sa orať mladší.“ Azda by sme mohli nechať Iuvenala jeho histórii? Aj keď sa doba mení, z doteraz uvedeného usudzujem, že ani dnes by sa na spoločenské dianie nedíval inými očami. Preto budem jeho výroky používať, prípadne parafrázovať s ohľadom na to, ako si uvedomujem prítomnosť. Keď sa minulého roku postavili učitelia za svoje oprávnené požiadavky, neboli pri svojej príslovečnej slušnosti a neschopnosti zjednotiť sa do-


statočne pripravení poslať štátnych a odborových predstaviteľov tam, kam už dávno patria – na dejinné smetisko (politického odpadu). Nechali sa učičíkať nezmyslami o kríze, chudobnom rozpočte štátu. Teraz sú prekvapení a znechutení rozhodnutím „mocných“ dať milióny na renováciu „gladiátorských“ futbalových arén, a podporou tohto rozhodnutia z úst, ktoré pred pár týždňami presviedčali, že peňazí na vzdelanie niet. Zarážajúca je „uvedomená zrelosť“ takýchto uznesení. Od ktorých „starých volov sa to tí mladší učili orať“? Asociálne vrstvy spoločnosti (a je jedno, či vznikli z vôle vlastnej alebo zo zvole spoločnosti) poberajú už roky svoje „dávky“, svoj „panem“ – chlieb. Sú spokojní, lebo na to, aby dostávali, nemusia vynaložiť štipku energie. A aj keď boli/sú mnohí z nich kedysi na počiatku azda aj nespokojní, prijali bezmocne svoj status. Voličská základňa, ochotná oslavovať „mecenášov“, sa rozrastá. Mecénmi, platiteľmi príspevkov, sme však my všetci, ktorí platíme štátu za pobyt v tejto krajine. Ani v cisárskom Ríme čias Iuvenala to nebolo inak. Masám bol rozhadzovaný chlieb, a tie s vďakou poklonkovali vládcom. Societa úspešne spela k totálnemu úpadku, ba zrúteniu sa systému. „Historia est magistra vitae.“ Pri tejto predstave mi prechádza mráz po chrbte! Človek potom dostáva chuť zmeniť satirikove slová a „chlieb“ nahradiť príhodnejším výrazom – – chliev! Stajňa! Nová podoba okrídleného spojenia tak dostáva parafrázovanú podobu: Stabulis et circenses – chliev (stajňa) a hry. Stajne – stabili – sú miesta, kde dobytok dostával svoje istoty – stabilné dávky krmiva, stále, aj keď hnojom (vlastnými „výkalmi“) zanešvárené miesto na státie. Veď nič iné nám bonmoty predvolebných bilbordov víťazov ani neponúkali. Istoty. Stabilitu, meniacu sa časom na stajňu, maštaľ, ovčie chlieviky – ovili. Je príznačné, ako sa od mojich detských čias zmenil charakter kolektívnych športov a názvy dejísk zápolení. Zvyčajne inteligentná hra sa postupne zmenila na často surové, nevyberané súboje. Radosť z fair play vystriedali gladiátorské zápasy o prežitie (smrť obchádza športové kolbištia!), ihriská a štadióny sa zmenili na arény! Radostné „ludi“ sa zmenili na platené „numeri“ súkromných gladiátorských škôl. Aktéri súbojov sa kupujú

a predávajú za sumy, pri ktorých sa obyčajnému človeku obracajú oči stĺpkom. Majitelia gladiátorských škôl otrčia palec tu nadol, tu nahor. Platí ale Iuvenalovo: „Málokto má ohľad na svojich blížnych, keď sám žije v skvelých pomeroch.“ Gladiátorské hry so všetkými spomínanými nuansami sa od istého času usídlili i na politickej aréne (gladius, lat. meč) a úspešne žijú v rôznych formách dodnes!. Aktéri zápasov sú tu predsa pre „radosť prostého diváka“! A zápasy slúžia na uvoľňovanie psychického napätia, negatívnych vášní a pudov más, ktoré tak strácajú zo zreteľa prípadné neprávosti, čo sa naokolo dejú, a chuť agresívne sa proti nim postaviť. Voči tomu nemožno mať azda výhrad! Ale....! „Najväčšiu starostlivosť treba venovať deťom.“ (Iuvenalis) Kým budú učitelia vyplácaní almužnami a zabávači más (myslím tým aj „dobročinných“ mediálnych moderátorov, lacných umelcov senzuálneho typu a pod.) dostanú mesačne niekoľkonásobok tohto zárobku, ťažko môžem súhlasiť s faktmi uvádzanými na začiatku príspevku. Aj keď viem, že týmto postojom proti sebe pobúrim oveľa viac „fanúšikov a zbožňovateľov“, než získam priaznivcov. I na takéto situácie Iuvenalis reagoval: „Pomsta je rozkošou len pre malicherný a slabý charakter.“ Agresivita vo všetkých formách mi však bola odjakživa cudzia, nech sa odohrávala na akýchkoľvek „bojových“ poliach. Lebo vždy svedčila o duševnej i duchovnej malosti, nevyspelosti systému, v ktorom sa zrodila. (Pod vplyvom uvedeného som dospel k tomu, že spoločensky nevhodné slová chrapúnstvo, bezcharakternosť, zhovädilosť a pod. som v texte nahradil vyberanými eufemizmami.) Pri tejto príležitosti ma zajali aj výroky múdrych, obhajujúcich tento „prezieravý“ ekonomický akt. Keď sa redaktori pýtali, aký bude mať uvedený krok prínos, jeden zo zodpovedných mocných vyriekol tieto mysliteľské slová: „... nevyčísliteľný prínos (!), všetci budú zdraví (!), budú športovať (!), tak to je, myslím (!!), veľmi veľký prínos.“ Druhý sa k nemu pridal s pochvalou: „... je to dobrý projekt (!), ... rozhodnutie je v dobrom čase (!), ... nie je o krstných otcoch (!) ...“ Chvalabohu, aspoň vieme, aké prezieravé sú kroky našich čelných predstaviteľov, ako dôrazne myslia na naše blaho, zdravie a dobré rodinné vzťahy v týchto ťažkých časoch.

117


ZEM VEK Redakcia ZEM VEK MESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRY Mesačník / Ročník 1 – 1/2013 Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 7. 5. 2013 ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: M. Morés, Milan Pullmann, Dušan Budzák, Ján Gašo, Peter Sanve Art director: Ivan Galanský Inzercia a marketing: Jana Zigová Email: zigova@sofian.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

118

Autori fotografií a ilustrácií: strana 22 – 23, 27, 28: Vladimir Manyuhin strana 6, 40 – 47, 49 – 53: Matúš Plecho strana 24, 54 – 55, 101 – 103: Daniel Špaček strana 64 – 65: Martin Dubovský strana 66 – 67: Honza Křivonoška, archív Zaježová strana 82: Marián Benka strana 91: Teodor Sprock strana 7, 8, 11, 14, 16, 111: TASR Ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA Email: sofian@sofian.sk Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 tel./fax: +421 (0)2/4341 3945 e-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM&VEK NA ROK 2013: 17,50€ (Obdobie jún – december 2013)

Milý čitateľ, dovoľujeme si Vám ponúknuť možnosť zvýhodneného predplatného časopisu Zem&Vek, ktoré je do konca roka 2013 vo výške 2,50 €/ kus, pričom cena v stánku bude 2,90 €/kus. Každý predplatiteľ zároveň získava certifikát člena klubu Zem&Vek. V blízkej budúcnosti budeme vyvíjať aktivity smerujúce k organizovaniu prednášok, prezentácií a besied, kde budeme môcť zdieľať skúsenosti a informácie z oblastí, ktorým sa Zem&Vek venuje – prioritne alternatívnym spôsobom života. Tento list posielame aj našim existujúcim predplatiteľom s prosbou, aby ho ponúkli blízkym osobám vo svojom okolí. Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude ponúkať inzerciu v klasickej podobe. U nás budeme propagovať len také aktivity a produkty, o ktorých sme presvedčení, že nie sú v rozpore s našimi hodnotami. Aj z tohto dôvodu sme takmer výlučne závislí na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za vašu podporu. ctou S úctou

Tlač D&D International Slovakia, s. r. o. Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN Publishing Spolupracujeme:

SPÁJAME UDALOSTI

SÚVISLOSTI


www.slobodnyvysielac.sk

119


číslo účtu: 2925856184/1100 www.sofianpublishing.sk

PREDPLATNÝM MESAČNÍKA ZEM VEK A PODPOROU TVORBY VYDAVATEĽSTVA SOFIAN NÁM UMOŽŇUJETE PREŽIŤ A PRINÁŠAŤ TAK

VIAC POHĽADOV NA SVET. ĎAKUJEME.

Je to práve rok, čo zakázali odvysielať v Slovenskom rozhlase rozhovor so mnou. Na TOM ROZHLASE, ktorý si platíme z koncesionárskych poplatkov. Od septembra 2012 vychádza Atramentový bojovník, mesačník pre deti, ktorý Sofian financuje z vlastnej rezervy – a tú už nemáme. Napriek tomu, že tento časopis rozvíja fantáziu detí a nabáda ich k tvorbe, Ministerstvo kultúry zamietlo našu žiadosť o finančnú pomoc, a tak zháňame peniaze, kde sa dá. Keď sme chceli spolu s aktivistami rozprúdiť diskusiu o lepšom smerovaní Slovenska vo verejnoprávnych médiách, boli ľudia v novembri 2012 pri proteste zatýkaní na ulici a prevážaní policajnými autobusmi na políciu. Preto sme vyhlásili bojkot médiám, ktorými hŕstka manipulátorov s tučným nadnárodným kapitálom ohlupuje ľudí v odpornej propagande bez svedomia. To, ako sa v tejto chvíli vieme najúčinnejšie postaviť na odpor, je mať vlastné médium, médium občanov, ktoré nebude kolaborovať ani s ideológiami, ani s PRESStitúciou za peniaze z reklamy. To všetko sa dá uskutočniť iba tak, že nás bude čo najviac. Preto prosíme, podporujte slobodné médiá, ako je mesačník ZEM VEK a Slobodný vysielač. Srdečná vďaka a všetko dobré. Tibor Eliot Rostas


Maj 2013