Issuu on Google+

3. 9. 2010

Parlamentné voľby 2010 na internete -…

INTERNET SPRÁVY

/ V ČERA

Parlamentné voľby 2010 na internete ako sa správal slovenský Homo Politicus? Analýza používateľov webu v čase volieb. / ANTONÍN FUCHS Najvýznamnejšia politická udalosť roka 2010 - Parlamentné voľby ani tentoraz neprešli okolo užívateľov internetu bez povšimnutia. Portály a spravodajské weby opäť pripravili samostatné volebné sekcie s množstvom interaktívnych aplikácií zameraných na spopularizovanie občianskej povinnosti, získanie návštevnosti a v neposlednom rade na predaj reklamy politickým inzerentom. Okrem bežného textového obsahu typu aktuálne spravodajstvo, online rozhovory, profily politikov a politických strán, sa po produktovej stránke v tomto období objavilo viacero zaujímavých miniprojektov. Najpozoruhodnejšie z nich priblížilo Mediálne.sk v samostatnom článku Predvolebné monopoly aj polovačka na politikov. Praktickými pomôckami pre rozhodovanie medzi politickými subjektami boli prepracované online expertné systémy Vaša ideálna strana (Čas.sk) a Môj poslanec (Sme.sk) založené na sérii otázok a možných odpovedí, ktoré odhaľovali súlad názorov užívateľa a konkrétneho politika či programu strany. Pravda.sk sa zas pokúsila priniesť výsledky volieb s predstihom. Výsledky tohto virtuálneho hlasovania sa však nepodobajú reálnym číslam a skôr naznačujú, že aj napriek približne 40% penetrácii, internet stále nie je masovým médiom, v ktorom by boli zastúpené všetky vrstvy obyvateľstva a v rovnakom pomere kopírovali sociodemografické zloženie bežnej slovenskej off-line populácie. Internet zrejme aj naďalej zostáva skôr médiom výberovým, ku ktorému o niečo viac inklinujú sociálne skupiny s istou úrovňou vzdelania, hladinou príjmu, životným štýlom a aj názorovou orientáciou. Z pohľadu návštevnosti podľa AIMmonitora sa najúspešnejšími tématickými stránkami stali volebné sekcie webov Sme.sk a Topky.sk (oVoľbách.sk), ktoré v júni navštívilo 392 tisíc a 353 tisíc užívateľov zo Slovenska. Sme.sk a TVnoviny.sk mali zároveň najvyšší podiel zahraničnej návštevnosti - po 16,6%. Na druhej strane volebnú sekciu Času navštívilo len 9,6% užívateľov zo zahraničia. Na oVolbach.sk servera Topky.sk prišlo priemerných 12% zahraničných Slovákov (resp. slovensky hovoriacich cudzincov). Okrem uvedených webov sa témou volieb zaoberali aj ostatné spravodajské stránky. Výsledky návštevnosti samostatne nezverejnili, no ich sekcie zamerané na domáce dianie medzi májom a júnom výrazne narástli. Podrobné zhrnutie pohybov návštevnosti v súvislosti s voľbami na spravodajských stránkach mapuje článok Cez voľby najviac ľudí prilákalo Sme.sk. …etrend.sk/…/parlamentne-volby-2010…

1/7


3. 9. 2010

Parlamentné voľby 2010 na internete -…

Nás ale v ďalšej časti budú skôr zaujímať odpovede na otázky, kto boli užívatelia, ktorí sa najintenzívnejšie zaujímali o túto tému? Čím zvláštnym sa vyznačovali v porovnaní s bežnou internetovou populáciou? A v neposlednom rade, ako sa ich záujem stupňoval v čase čakania na volebné výsledky? Kto je teda Homo politicus? Otázku nám pomôžu zodpovedať sociodemografické dáta z AIMmonitora, ktoré poskytuje Asociácia Internetových Médií SR (AIM). Keď porovnáme sociodemografiu celého slovenského internetu (Bežný užívateľ) so sociodemo skupiny, ktorú vytvoríme len z návštevníkov volebných sekcií Sme.sk, oVolbach.sk, Cas.sk a TVnoviny.sk na prvý pohľad vidíme intuitívne očakávané charakteristiky odlišujúce priemerného užívateľa od užívateľa aktívne sa zaujímajúceho o politické dianie. Pracovne si ho označíme Homo politicus. V absolútnych číslach Homo politicus predstavuje 464.000 Reálnych užívateľov (RU) a z celkovej populácie 2.144 milióna RU tvorí 21,6%. Má samozrejme mierne odlišné charakteristiky na Sme.sk, Topky.sk, či Čas.sk, ale tieto vzájomné rozdiely sú oveľa menšie ako ich súhrnná charakteristika v porovnaní s charakteristikou celkovej populácie slovenského internetu. Homo politicus má viac ako tridsať rokov. V kategórii 15-24 má najmenšie zastúpenie, pretože veľká, až 27% časť tejto vekovej kategórie nemá volebné právo a o voľby sa teda ešte nezaujíma. Z toho zároveň vyplýva, že zväčša nie je žiak, učeň a skôr ani študent, ale častejšie má vyššie vzdelanie. Je zamestnaný alebo podniká a má aj vyšší príjem.

S narastajúcim vekom sa zvyšuje záujem o spravodajstvo k parlamentným voľbám. Kategória 15-24 prejavuje najmenší záujem. Prekvapivo nízky je ešte aj v skupine 25-34 rokov.

…etrend.sk/…/parlamentne-volby-2010…

2/7


3. 9. 2010

Parlamentné voľby 2010 na internete -…

Najviac návštevníkov volebných webov bolo z radov užívateľov s minimálne stredoškolským vzdelaním s maturitou.

V ABCDE klasifikácii príjmu, kde trieda A predstavuje najvyšší príjem, má vyššie ako bežné zastúpenie v triede A, ale aj B a C1. Čo sa týka pohlavia, nie je žiadny rozdiel medzi mužmi a ženami. Homo politicus žije nebadane menej sociálnym životom než priemerný užívateľ – častejšie sa totiž vyskytuje v domácnosti o jednej osobe, alebo diadických spoločenstvách a zdržuje sa skôr v mestách nad 100.000 obyvateľov. Mierne častejšie rozhoduje o nákupoch ako bežný užívateľ a do domácnosti prináša o niečo viac financií. Až do tohto momentu je charakteristika užívateľov aktívne sa zaujímajúcich o politiku, voľby a prípadnú zmenu spoločensko-ekonomických podmienok očakávaná a pomerne logická. Sociodemografické dáta AIM-u ale naznačujú aj prekvapivejšie charakteristiky.

…etrend.sk/…/parlamentne-volby-2010…

3/7


3. 9. 2010

Parlamentné voľby 2010 na internete -…

Homo politicus je mimoriadne aktívny užívateľ internetu – viac ako polovica členov tejto skupiny prišla na internet počas viac než 20-tich dní za mesiac. Len necelých 5% z nich patrí do kategórie „sviatočných“ užívateľov, ktorí sa na internete objavia raz, maximálne 5-krát za mesiac. Rozloženie priemernej aktivity na internete pritom pripomína obrátený Gaussov zvon, kde obe najkrajnejšie kategórie vytvára viac ako 20% užívateľov.

Aj keď by sme možno nečakali väčšie rozdiely medzi jednotlivými krajmi, opak je pravdou. Vyšší záujem o veci verejné oproti ostatným krajom prejavili obyvatelia bratislavského a aj košického kraja. Kým bratislavský kraj predstavuje len 15,5% celej slovenskej populácie na internete, jeho obyvatelia tvorili až 18,8% ľudí zaujímajúcich sa o politiku. Na opačnej strane stojí žilinský kraj, ktorý tvorí takmer 13% internetovej populácie, ale v definovanej skupine má len 11% zastúpenie. Nasledujú ho Trenčín, Banská Bystrica a Nitra. Jedine prešovský kraj mal …etrend.sk/…/parlamentne-volby-2010…

4/7


3. 9. 2010

Parlamentné voľby 2010 na internete -…

identické zastúpenie v celej populácii a aj v skupine „Homo politicus“. Rozdiely medzi krajmi nie sú veľké, napriek tomu sa zdá ako keby čiastočne korelovali s výsledkami volieb z pohľadu prevládajúcej regionálnej podpory koalícii vs. opozícii v jednotlivých krajoch. Zo sociodemo charakteristík – vzdelaný, starší zamestnanec / podnikateľ, s vyšším príjmom, žijúci vo väčšom meste by sa dalo predpokladať, že po stránke politickej orientácie sa tento užívateľ s o niečo vyššou pravdepodobnosťou prikláňa k pravici. Túto hypotézu nepriamo podporuje aj mierne vyššia aktivita užívateľov bratislavského kraja – teda kraja, v ktorom Smer získal najmenšiu podporu obyvateľstva. Zároveň by mohla byť aj vysvetlením v úvode spomenutých skreslených výsledkov Voličomera na Pravde, v ktorom len SDKÚ a SaS spolu získali viac ako 60% hlasov internetových voličov. Ako strávil Homo politicus volebný víkend?

Detailný priebeh správania sa užívateľov počas volebnej noci najlepšie dokumentuje hodinová návštevnosť sekcií oVolbach.sk (Zoznam.sk) a volby.sme.sk. Prevádzkovateľmi poskytnuté dáta z Google Analytics sú čiastočne upravené, normalizované a zverejnené s ich súhlasom. Na prvý pohľad je viditeľné, že priebeh návštevnosti sa v bežných dňoch odvíja v prvom rade od pracovného rytmu redakcie. Obe médiá významnú časť návštevnosti získavali vďaka anotáciám na portálovej titulnej stránke (www.sme.sk a www.zoznam.sk ). Preto v momente, keď sa na titulke portálu objavil novospracovaný materiál, vidno na jednej z volebných sekcií výraznejší nárast. Zároveň s tým, ak bol užívateľ v danom čase zasiahnutý rozsiahlejším materiálom, napr. na Sme.sk, sa pravdepodobnosť, že sa v tej istej hodine objaví aj na stránkach inej konkurencie, znižuje. Piatkový priebeh ukazuje bežný denný cyklus spravodajského portálu počas pracovného dňa. Prvý väčší záujem o novinky je hneď ráno, v čase kým chladne prvá ranná káva a zamestnanec sa ešte len pripravuje na celodenný pracovný výkon. V piatok ráno pravdepodobne stihla redakcia Topiek vypustiť zaujímavejší spravodajský obsah a stiahla tak z titulnej stránky Zoznamu viac užívateľov na svoju stranu. …etrend.sk/…/parlamentne-volby-2010…

5/7


3. 9. 2010

Parlamentné voľby 2010 na internete -…

Obed, ktorý počas pracovného dňa zväčša podlieha dosť presnému časovému ohraničeniu, vytvára prvý prepad a zároveň druhý vrchol, pretože po návrate z obeda sú na webe už zvyčajne publikované aj udalosti aktuálneho dňa. Sme.sk na druhej strane v piatok aj v sobotu približne v čase obeda publikovalo zaujímavejšie články, ktoré pre danú hodinu naviazali na seba viac užívateľov. V sobotu v poobedných hodinách sa zrejme znova objavil lepší materiál na titulke Zoznamu a načas stiahol viac užívateľov na oVoľbách.sk. Každodenne najstabilnejším prepadom návštevy internetu, a to sa netýka len spravodajstva, je čas medzi 19 a 20h, kedy sa zvykne večerať, ale je najmä spojený so sledovaním hlavných televíznych správ. Večerný televízny prime-time najlepšie odzrkadľuje vzťah týchto dvoch médií. Kým rádio a internet sú vzájomne komplementárne a teda kampaň vyžadujúca okamžitú interaktivitu na internete je prostredníctvom rádia výborne komunikovateľná, televízia naopak. Vzťah internetu a televízie je viac substitučný a preto je vhodnejšia skôr na dlhodobé budovanie značky. Počas volebnej soboty mali krivky grafu nezvyklo sa stupňujúci priebeh. Vrchol návštevnosti predstavoval čas po uzatvorení volebných miestností po 22h. Noc bola „krátka“, postarali sa o to jednak nedočkavci dlho do noci sledujúci čiastkové výsledky, ale svoj podiel majú aj Slováci žijúci v inom časovom pásme (Austrália, Kanada, USA). Zaujímavým momentom je zreteľne viditeľný 1 hodinový posun hlavne v nočných hodinách na modrej krivke Sme.sk. Ak vylúčime technickú chybu, či rozdielne nastavenie času v jednotlivých datacentrách Googlu, jednou z vysvetľujúcich hypotéz môže byť vyššia koncentrácia Slovákov momentálne žijúcich vo Veľkej Británii a Írsku na slovenských stránkach počas soboty a nedele. Na rozdiel od nás, ktorí sme mali možnosť sledovať priebeh volieb aj pohodlne prostredníctvom TV štúdií, britskí Slováci sa museli uspokojiť so sledovaním volebného diania takmer výlučne len prostredníctvom internetu a vo vyššej miere preferovali Sme.sk (viď 16.6% pomer zahraničnej návštevnosti). Rovnako aj oni si stanovili svoj vnútorný spánkový limit „do polnoci ešte vydržím“, lenže v ich časovom pásme prišla polnoc práve o tú 1 hodinu neskôr. Užívatelia pristupujúci na internet z domu hneď ráno skontrolovali výsledky volieb ale zvyšok pekného nedeľného poobedia už strávili mimo dosah internetu. V nasledujúci pracovný deň sa na weboch objavili prvé komentáre, hodnotenia, analýzy a vyhlásenia a preto návštevnosť nabrala nový pretrvávajúci vrchol, ktorý bol navyše prehĺbený celodenným dažďom nad väčšou časťou územia Slovenska. Každá, aj na prvý pohľad nezrozumiteľná krivka návštevnosti, rozpráva v skutočnosti svoj jedinečný príbeh, v ktorom je zachytený duch miesta, charakter daného okamihu a životy postáv, ktoré sa ho zúčastnili. My sme sa dnes pokúsili zo strohých štatistických dát zrekonštruovať príbeh tohtoročných volieb na internete v kontexte užívateľského záujmu. Vytvorili sa model politicky aktívneho používateľa s jeho, čo najpresnejšími sociodemografickými charakteristikami, zvykmi a názormi. Dali sme mu meno a sledovali jeho správanie v posledných dňoch pred, počas a po voľbách či už ich prežil na Slovensku alebo v …etrend.sk/…/parlamentne-volby-2010…

6/7


3. 9. 2010

Parlamentné voľby 2010 na internete -…

zahraničí. Like

6 people like this. Be the first of your friends.

…etrend.sk/…/parlamentne-volby-2010…

7/7


Test 1