Issuu on Google+

WEBGIS AKO JEDNA Z VÝZNAMNÝCH TECHNOLÓGII PRI ZAVÁDZANÍ eGOVERNMENTU Vladimír Bačík Abstract The effort for global informatization of our society is during this time very discussed. Whole process should finish up in a new form of governance, called eGovernment. By the establishment are used more technologies, and from the geographical point of view is the most interesting technology using geographic information systems in Internet environment. Keywords: eGovernment, WebGIS, informatization, technologies Úvod Pojem eGovernment v súčasnosti patrí medzi najfrekventovanejšie termíny v súvislosti so snahami o realizáciu globálnej informatizácie našej spoločnosti. Realizovanie tohto projektu bezprostredne súvisí s nasadením moderných informačno-komunikačných technológií (IKT), ktoré samozrejme nie je samoúčelné, ale vyplýva z globálneho trendu, ktorý smeruje k využitiu týchto technológií v každej sfére ľudskej činnosti, za účelom zjednodušenia a zefektívnenia rozhodovacích procesov. Geografická komunita by nemala tieto výzvy „globálnej informatizácie“ ignorovať, ba práve naopak treba sa venovať tejto problematike v tých parciálnych oblastiach, ktoré tejto komunite prináležia. Jednou z najvhodnejších oblastí sa ukazuje využitie geografických informačných systémov (GIS) a ich nasadenie v prostredí internetu, o ktorom môžeme s trochou nadsázky povedať, že je základom pre globálnu a úspešnú informatizáciu celej spoločnosti. Projekt eGovernment a jeho základné charakteristiky V najužšom ponímaní tohto slova (Government – vláda, „e“ – predpona, ktorá vyjadruje „electronic“) sa jedná o spôsob „elektronickej vlády“, kedy všetky subjekty verejnej správy ako aj občania by mali spolu komunikovať prostredníctvom celosvetovej siete internet, kde by boli dostupné všetky služby, ktorých vykonávanie je v kompetencii orgánov verejnej správy. Toto tvrdenie je však veľmi zovšeobecňujúce a ani zďaleka nepodáva reálny obraz o tom, čo to vlastne eGovernment je. Definícií tohoto pojmu existuje nespočetné množstvo, jednou z najznámejších definícií je formulácia Svetovej banky, ktorá eGovernment definuje ako „využívanie informačných technológií vládnymi úradmi a inštitúciami, pričom tieto technológie môžu transformovať vzťahy týchto úradov a inštitúcii s občanmi, podnikateľmi a inými orgánmi štátnej správy. Nasadené techno-


lógie by mali predovšetkým zlepšiť dostupnosť vládnych služieb občanom, zlepšiť vzťahy s podnikateľským sektorom a priemyslom, posilniť občanov na základe možnosti prístupu k informáciám a zabezpečiť výkonnejší vládny manažment.“ (http://www1.worldbank.org/publicsector/egov /definition.htm). Dôležitým momentom je teda predovšetkým zvýraznenie transparentnosti verejnej správy a rozšírenie možností získania informácií občanmi, ako aj upevnenie ich priamej participácie na rozhodovacom procese, čiže posilnenie vzťahov občan – verejná správa, na báze moderných IKT. Samotný eGovernment však musí zabezpečiť zlepšenie komunikácie aj medzi ďalšími zložkami spoločnosti, a práve na základe tohto možno vyčleniť štyri základné typy, ktoré sa vzájomne často prekrývajú (ŠIMONČIČ, R., 2003): • G2C - Government to Citizen vzťah občana a verejnej správy • G2B - Government to Business vzťah podnikateľského sektora a verejnej správy • G2E - Government to Employee (IEE – Internal Efficiency and Effectiveness) vzťah verejnej správy k svojim zamestnancom • G2G - Government to Government vzťah jednotlivých orgánov, organizácií a zložiek verejnej správy medzi sebou Základná zložka, ktorou je komunikácia orgánov verejnej správy a občanov je teda veľmi vhodne doplnená o ďalšie vzťahy, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu z globálneho pohľadu, pričom definovanie vedľajších vzťahov je výsledkom dlhodobých procesov a vývoja spoločnosti. Mnohí autori (DVOŘÁK, 2003) zároveň tieto vzťahy rozdeľujú na interné (G2G, G2E) a externé (G2C, G2B). Najdôležitejšie technológie pri zavádzaní eGovernmentu Pri budovaní a zavádzaní eGovernmentu možno využiť viaceré moderné technológie, ktoré sú postavené na báze využitia internetu, ktorý ako už bolo povedané zohráva veľmi podstatnú úlohu v celom procese informatizácie spoločnosti, a samozrejme aj pri realizovaní projektu eGovernmentu samotného. Analýzu najvýznamnejších technológií urobila spoločnosť URBAN INSIGHT INC. Medzi najvýznamnejšie môžeme podľa štúdie CH. STEINSA (2002), zaradiť nasledovné: 1. webová (internetová) stránka (web page 2. e-mailové novinky (e-mail newsletters) 3. internetové mapovanie (Web mapping) 4. vizualizácia (Visualization)


5. systémy podpory plánovania (Planning support systems.) 6. technológie umožňujúce účasť verejnosti (Technology for public participation) 7. online plánovacie portály (Online planning portals 8. systémy na riadenie obsahu (Content Management System) 9. systémy na urbanistické plánovanie (Permitting and zoning systems) 10. handheld devices („ručné zariadenia“) Nástup týchto technológii umožňuje výrazné zefektívnenie procesov tvorby eGovernmentu. Ideálnym stavom by bola kombinácia viacerých technológii na jednom mieste. Tieto by sa vzájomne dopĺňali a umožňovali by tak plnú interakciu, ktorá je veľmi dôležitá z hľadiska zabezpečenia efektivity vynaložených finančných prostriedkov. Osobitú pozornosť treba však upriamiť na „internetové mapovanie“, ako jednu z najefektívnejších technológii v samotnom procese nasadenia eGovernmentu. Jej úlohou je globálne nasadenie geografických informačných systémov (GIS) do prostredia Internet/Intranet za účelom vizualizácie priestorových dát subjektom z rôznych oblastí, bez nutnosti inštalovania a prevádzkovania špecializovaných programov. WebGIS – jedna z technológii pri zavádzaní eGovernmentu Internet ponúka rozličné spôsoby ako poskytovať, a aké dáta poskytovať, koncovým užívateľom. Spočiatku bola úloha internetu stanovená len na prenos textových súborov. Prudký rozvoj technológie však v súčasnosti umožňuje oveľa hlbšie využitie tohoto komunikačného kanálu. Mnoho tvorcov GIS aplikácii je v súčasnosti postavených pred problém publikovania geografických dát v prostredí internetu. Práve nasadenie GIS do tohoto prostredia označujeme ako WebGIS, resp. InternetGIS. S nástupom internetových technológií sa výrazne urýchlila integrácia GIS do komplexných informačných systémov organizácii. GIS v súčasnosti už nie je budovaný ako samostatný a oddelený prvok informačného systému, ale stáva sa jeho logickou a neoddeliteľnou súčasťou. Pracovníci orgánov verejnej správy musia mať k plneniu svojich úloh dokonalý prehľad o spravovanom území. Podrobná znalosť záujmového územia, vrátane geografických väzieb a rýchly prístup k presným a aktuálnym informáciám, sú nevyhnutným predpokladom pre správne rozhodnutia (LANGR., J., 2002). Najvýhodnejšie spravovanie takéhoto rozsiahleho množstva informácií, viazaných na istý priestor, je za pomoci nasadenia GIS a samozrejme v konečnom dôsledku WebGIS, čím sa zabezpečí možnosť získania týchto dát na každom mieste kde existuje pripojenie k internetu. Pri hodnotení problematiky WebGIS je dôležité upozorniť na rozdielnosť pojmov WebMapping a InternetGIS


(WebGIS). Mnohí tieto pojmy chápu synonymicky, avšak existujú viaceré práce, ktoré poukazujú na rozdielnosť týchto pojmov. HELD, G. ,SCHAEFFER, O., VOGEL, A. (2003) zdôrazňujú rozdielnosť týchto pojmov a dávajú ich do súvislosti so stupňom interakcie na strane užívateľa. Pod pojmom „WebMapping“ rozumejú len jednoduché publikovanie máp na internete, zvyčajne vo výstupnom rastrovom formáte. Naopak „InternetGIS“ musí zabezpečovať niekoľko dôležitých funkcií, ako napríklad komunikáciu s databázou, možnosť vytvárania rôznych dotazov a konštrukciu analýz rôzneho charakteru. Týmto sa samozrejme zvyšuje interaktivita na strane klienta. Samotná architektúra WebGIS je založená na princípe klient – server a pozostáva z niekoľkých častí (KANIA, D., HORÁKOVÁ B., 1998): - klient, - zobrazovacia časť celého reťazca (prehliadač www stránok) - WWW server - mapový server, predstavuje v podstate program, ktorý preberie požiadavku zo servera od klienta, túto analyzuje, spracuje, načíta dáta a predá ich naspäť www serveru (podstatná zložka WebGIS). - databázový server, slúži na uskladňovania dát, obvykle sa používajú rôzne produkty (napr. Oracle, Microsoft SQL Server, DB2, MySQL, Ingres, atď.) obr. č. 1: Všeobecná architektúra WebGIS (zjednoduchšená) (spracované podľa ZIPF, A., 2003) klient www prehliadač

Internet

server http server web server

mapový server

databázový server

V súčasnosti každý významný tvorca GIS aplikácií prináša aj riešenia pre Internet (napr. Autodesk MapGuide, ESRI ArcIMS, Mapinfo MapXtreme,.) Najpoužívanejšími vstupnými formátmi sú *.shp firmy ESRI a formát *.dwg a *.dxf od Autodesku (KUDRNOVSKÝ, E., 2002). S nástupom GIS do prostredia internetu sa otvoril aj problém zdielania dát z rôznych zdrojov. Práve tento problém sa snaží riešiť z hľadiska technického, informačného a organizačného platforma OpenGIS (Open Geodata Interoperability Specification), ktorá je produktom, resp. bola sformulovaná OGC (Open GIS Consortium). Platforma OpenGIS je podľa OGC definovaná ako otvorené a vzájomne spolupracujúce spracovanie geografických informácii, alebo schopnosť zdieľať prehľadne heterogénne dáta a geoinformačné zdroje v sieťovom prostredí. OGC vypracovalo viacero špecifikácii webových


služieb, ktorých kompletný zoznam sa dá nájsť na domovskej stránke konzorcia, pričom medzi najznámejšie patria (OGC, 2004): • Web Map Service (WMS): Služba je určená k zobrazovaniu máp • Web Feature Service (WFS): Služba je určená k prenosu vektorových dát (vo formáte GML) • Web Coverage Service (WCS): Služba je určená na prenos vektorových aj rastrových dát. • Web Registry Server (WRS): Služba vytvára rámec pre jednotný prístup k rôznym webovým službám. Podporuje katalógové služby pre vyhľadávanie v metadátach jednotlivých služieb. • Web terrain server (WTS): Služba je určená k prenosu 3D scén. Výhodou webových služieb je možnosť získania dát z viacerých serverov súčasne. Uvedené mapové servery (WMS) môžu pracovať aj ako klient, takže je umožnené vzájomné kaskádovanie serverov (KAFKA, Š., 2003). Záver Problematika využitia WebGIS aplikácií vo vzťahu k budovaniu eGovernmentu, je na Slovensku stále na počiatku. Využitie takýchto aplikácií je viac výnimkou ako pravidlom. Plnohodnotné WebGIS aplikácie môžeme nájsť na stránkach Slovenskej agentúry životného prostredia, z oblasti samospráv zatiaľ takéto príklady absentujú. Pri porovnaní so susednou Českou republikou treba konštatovať výrazné zaostávanie v tejto oblasti, kde mnoho miest využíva tieto technológie na prezentáciu svojich územných plánov. Povinnosť zaobstarania vlastného územného plánu majú podľa zákona NR SR č. 103/2003 Z. z. všetky obce nad 2000 obyvateľov, čo by mohlo časom priniesť aj posun v tomto smere, nakoľko sa nejedená len o prestíž, ale aj nutnosť ak chcú obce a mestá pritiahnuť zahraničných investorov, pre ktorých sú kvalitné informácie (priestorové) veľmi dôležitým prvkom pri rozhodovaní sa o ďalších aktivitách. Literatúra Dvořák, P. 2003: Informačný obsah, jeho zdroje, koordinácia a využívanie, back office verejnej správy, príspevok ku konferencii ITAPA 2002, Bratislava Held, G. - Schaeffer, O. - Vogel, A. 2003. Internet GIS mit SVG, dostupné na (http://www.geographie.huberlin.de/gk/gk/leute/publik/ringvl_ 03/vogel. pdf ) prístup: 15. januára 2004 Kafka, Š. 2003: Webové služby Open GIS konsorcia – nástroj pro vytváření prostorové infrastruktury, príspevok na konferenciu GIS Seč 2003, 6 str., dostupné na (http://sec.upce.cz/nuke/sborniky/2003/data/hsrs/r/ web.pdf) prístup: 19. októbra 2003


Kania, D. - Horáková B. 1998. Inteligentní mapy na webu, in: Geoinfo, č.4, Computer Press, str. 4-9 Kudrnovský, E. 2002. Otevřenost informačních systému o území, ríspevok na konferenciu GIS Seč 2003, 4 str., dostupné na (http://sec.upce.cz/nuke/ sborniky-/2003/data/ upo/r/upo.pdf) prístup: 18. októbra 2003 Langr, J. 2002. Kvalitní geografická data – základ GIS pro veřejnou správu, príspevok na konferenciu GIS Seč 2002, 6 str., dostupné na (http://sec.upce.cz/nuke-/sborniky/2002/) prístup: 13. apríla 2003 Steins, Ch. 2002: eGovernment: Top Ten Technologies, dostupné na (http://www.urbaninsight.com/virtual/egov0902.html) prístup: 18. decembra 2003 Príspevok je súčasťou Grantového projektu VEGA 1/0116/03 Územné plány a plánovanie miest SR v transformačnej etape. WEBGIS AS ONE OF THE MOST IMPORTANT INSTRUMENTS BY THE eGOVERNMENT IMPLEMENTATION Summary Global use of modern information-communication technologies (ICT) to all fields of human sphere can´t eschew the field of public administration. Whole process should finish up into a realization of eGovernment project. By evaluation of eGovernment we can differentiate four main types of eGovernment (G2C - Government to Citizen, G2B - Government to Business, G2E - Government to Employee, G2G - Government to Government). Company Urban Insight Inc. had done overview of most important technologies by the implementation of eGovernment, and among these belongs problematic of WebGIS. This technology is based on client-server principle and it has more parts (Figure 1). In present we can observe great differences in using this technology between Czech and Slovac republic, where many cities use WebGIS for presenting their urban plans on Internet. This field could be very attractive in the fututre in our country, too. Figure 1: General architecture of WebGIS (simplified) Mgr. Vladimír Bačík, Katedra humánnej geografie a demogeografie Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta Mlynská dolina, 842 15 Bratislava e-mail: bacik@fns.uniba.sk


NITRA 04