Zahraničné pobyty Ako sa z jedného mesiaca stanú tri V Bruseli veľmi jednoducho. Kedysi platilo, že všetky cesty vedú do Ríma. Dnes vedú do Bruselu. Je to najmä vďaka európskym inštitúciám, ktoré tu sídlia a priťahujú tak kŕdle lobistov, konzultantov, výskumníkov, politikov a úradníkov. V takom prostredí nie je ťažké nadviazať rôzne kontakty, vďaka ktorým človek napokon zostane v Bruseli dlhšie, ako pôvodne plánoval. Európsky Brusel Hovorí sa, že Brusel nie je sídlom EÚ úplnou náhodou. . Môže za to samotná povaha Belgičanov. Je to neuveriteľne tolerantný, ba až flegmatický a občas ľahostajný národ. Vyplýva to z flámsko-valónskeho rozdelenia krajiny, vďaka ktorému sú Belgičania nútení rešpektovať iný jazyk, kultúru či zvyky. Konflikty medzi týmito dvoma komunitami však napriek tomu nie sú zriedkavé –obe strany sú síce voči sebe tolerantné, no to neznamená, že nepovedia svoj názor. Ten obvykle býva taký, že Valóni, teda francúzska komunita, vykonávajú slabšie platené profesie, nevedia „obracať“ peniaze a do štátneho rozpočtu tak prispievajú menej, ako holandská komunita - pracovití a šetrní Flámi . Debaty neraz končia pri rozdelení Belgicka na dva štáty. Kde by sa však
nachádzal Brusel je ťažké povedať. Kým centrum mesta je prevažne valónske, v okolí Bruselu dominujú Flámi. V meste však máte pocit, že sa nenachádzate ani tam, ani tam – skôr v európskom veľkomeste, kde sa miešajú jazyky, národnosti a kultúry. Brusel je „multi-kulti“ V porovnaní s bohatším a tým pádom aj drahším Gentom, Bruggami či Antwerpami Belgičania Brusel považujú za chudobné mesto. Je to dané početnou vrstvou prisťahovalcov najmä z tzv. Magrebu – teda severného pobrežia Afriky. Prisťahovalci sú paradoxne koncentrovaní v centre mesta – ide zrejme o zámer vlády o väčšiu integráciu. Aj vďaka tomu sa mestské časti jedna od druhej veľmi líšia. Popri čisto „prisťahovaleckých“ existuje tzv. „EU district“ so sídlami inštitúcií a bytmi úradníkov alebo rodinné štvrte na juhu mesta, kde sa rozprestierajú rozľahlé lesoparky s jazerami, kopcami a niekoľko stáročí starými stromami. Na čo sa v Bruseli frfle Keď sa v Bruseli stretnú dvaja „ex-patrioti“ (tak sa hovorí tým, ktorí opustia svoju „patriu“, t.j. domovinu, aby žili nejaký čas v Bruseli), prvé otázky smerujú k dojmom z mesta. Tie bývajú často zmiešané. Pre väčšinu ľudí to nie je miesto, ktoré si zamilujú na prvý pohľad. Dobrú vizitku nerobí počasie, ktoré sa neustále mení, hoci väčšinou prevažuje oblačná a sivá obloha. Keď „vykukne“ slnko, je to vzácnosť, čo poznať napr. podľa toho, že všetky kaviarne okamžite vyložia von stoličky, kým hostia naťahujú tváre za slnečnými lúčmi, aby vstrebali aspoň nevyhnutnú dávku vitamínu D. Okrem počasia ex-patrioti frflú na služby – najmä tie verejné. V Bruseli, napriek tomu, že ide o veľkomesto, nie je zriedkavý výpadok elektriny v celej štvrti či dopravný kolaps, keď čo len trochu nasneží (zdôrazňujem slovo „trochu“- neporovnávajme to s nedávnymi snehovými kalamitami u nás