7/2013
:: http://uat.sk/index.php
:: Obsah
Create | volume 7 :: Najlepšie
Zuzana Štochmalová
04
Ján Drobný
08
Fotopríbeh - Adam Kováč
14
Fotopríbeh Viktória Vatterová
16
Zelená škola
18
DOD
20
Imatrikulačky
24
Bratia Lumiérovci
26
Cyklistika
30
Bite 2013
34
Divadelný kostým
36
Prehľad výstav
38
Príbeh - Patrik Hujo Pokračovanie
Rozhovory
Rozhovory
Udalosti
ZUZANA ŠTOCHMALOVÁ
JÁN DROBNÝ
ZELENÁ ŠKOLA
V tejto rubrike vám chceme priblížiť našich učiteľov tak, ako ich dosiaľ nepoznáte. Niektorí z nich sú mediálne známi, profesionálni umelci... Avšak, každý z nich má zaujímavý, niekedy až kuriózny život....
Rozhovor s Jánom Drobným o jeho dlhoročnej záľube - animácii.
Zelená škola - popis
04/
08/
18/
40
Create | volume 7
INTERVIEW
ZUZANA ŠTOCHMALOVÁ Zdravím! Blížia sa nám Vianoce,
ktorým sa, samozrejme, aj človek
Myslím si, že cvičenie programu
A ešte predtým bude deň otvorených
a častokrát nervy skúšajúca práca,
Obzvlášť blízky , alebo nejaký
po škole už máme rozostavené
poteší, avšak celkom fajn mi príde
počas hodín telocviku bolo ade-
dverí. Angažujete sa nejako?
ale na druhej strane je práca
výnimočný vzťah k umeniu nemám,
stromčeky... Ako plánujete prežiť
najnovšie obľúbená fotokniha,
kvátnym cvičením – pohybom ,
Áno, angažujem sa maximálne,
s mladými ľuďmi veľmi obohacujúca.
ale to neznamená, že ho nevnímam.
sviatky vy?
v ktorej vytváram zaujímavé a vtip-
zároveň upevňovaním medzitried-
vzhľadom na to, že tento deň pripra-
Pri vás je učiteľ večne mladý... :)))
Samozrejme páčia sa mi krásne
Pre mňa sú Vianoce sviatky poko-
né koláže.
nych vzťahov. Ste šikovní študenti,
vujem. Samozrejme pod taktovkou
No a v okamihoch, kedy by to človek
a vnímavé „veci“, ktoré predstavujú
ja a pohody, preto ich určite strávim
Ešte pred Vianocami sa uskutočnia
čiže zatiaľ sa mi vaše „predstave-
pani generálnej riaditeľky.
najradšej vzdal, si spomeniem ja
umenie. Či už sú to obrazy, sochy,
so svojou rodinou a priateľmi.
imatrikulačky, čo teda iste viete,
nia“ páčili. Samozrejme, že sa te-
Čo robíte preto, aby ste zostali prí-
na svoje študentské časy a zistím,
múzeá, galérie, historické mestá,
Máte tip na originálny darček ?
keďže ste tretiakom dovolila skúšať
ším. V neposlednom rade aj preto,
četná, aj keď máte okolo seba kopu
že aj my sme boli podobní. Je po-
čokoľvek krásne , čo nás obklopuje.
Aby sme sa mohli prípadne inšpi-
program počas svojich hodín telo-
že som tu nová a chcem vidieť, čím
odvrávajúcich, drzých pubertiakov,
trebné mať zdravý odstup a nadhľad.
A vzdávam hold všetkým umelcom,
rovať...
cviku. Čo hovoríte na to, čo zatiaľ
sa odlišujete od ostatných študen-
ktorých treba prinútiť k činnosti?
Aký máte vzťah k výtvarnému ume-
ktorí tieto diela vytvárajú.
Preferujem skôr praktické darče-
predviedli? Tešíte sa na samotné
tov, s ktorými som doteraz pracova-
Musí to byť dosť namáhavé...
niu? Pôsobí na vás prostredie našej
No a môj vzťah k umeniu je sa-
ky, ktoré sa aj náležite využijú, a
imatrikulačky?
la. Berte to ako výzvu :))))
Nepopieram to, že je to namáhavá
školy?
mozrejme „kontaktnejší“, odkedy
4/ 44
5/ 44
Create | volume 7
som súčasťou tejto školy. Čo pokla-
ráno, hneď po prebudení?
prečo?
v športovej hale som sa tak zadíva-
Akú vec by ste chceli urobiť, ale
dám za veľký prínos pre svoj život.
Káva... :)))
Ako väčšina malých dievčat, vždy
la do publika, že som si nevšimla,
viete, že ju nikdy nespravíte?
Keď už sme pri tom umení – čo
Môžete nám odporučiť nejaký
som bola za princeznú...Od ma-
že moje kolegyne už odišli a ja som
Chcela by som skočiť bungee –
hudba? Čo si rada vypočujete?
dobrý film?
lička som obdivovala a čítala veľa
ostala stáť v strede haly...
jumping, avšak v pude sebazácho-
Hrali ste niekedy na hudobný ná-
Mám dve srdcovky. Prvou je Kingʼs
o cisárovnej Elizabeth. Takže by
V tom momente to nebolo vtipné,
vy a úcty k vlastnému životu viem,
stroj?
speech s jedinečným a bezkonku-
som chcela byť aspoň na chvíľku
ale s odstupom času, je táto situá-
že to nikdy nespravím... :))))
Hudba je odjakživa súčasťou môjho
renčným Colinom Firthom. Druhým
v období cisárovnej Sisi. Na krátku
cia komická.
Vaša vysnívaná dovolenková des-
života. Nemám vyhradený nejaký
naj filmom pre mňa je The Proposal
chvíľu si obliecť tie krásne šaty.
Čím ste chceli byť, keď ste boli
tinácia?
konkrétny štýl. Vypočujem
so šarmatným Ryanom Reynold-
Ale vo všeobecnosti mám rada
dieťa?
Maledivy.
si všetko, čo je pekné, čo je chytľa-
som v hlavnej úlohe.
dobu, v ktorej žijem. Tu a teraz.
Ovocím do Jogobelly predsa ...
Strašne veľa ľudí nemá rado zimu.
vé. Čiže od klasiky až po najnovšie
Tieto dva filmy môžem pozerať do
Povedzte nám nejakú vtipnú prího-
Žartujem. :) Keď mi vysvetlili, že
Máte radi zimu?
trendy.
bezvedomia :)
du, prosím!
povolanie princezná je obsadené,
Mám rada každé ročné obdobie.
Od útleho veku som hrala na
Alebo knihu? Čítate rada?
Vtipnú príhodu? Vďaka mojim štu-
zmenila som to na pani učiteľku.
Každé je niečím špecifické a to sa
klavír - absolvovala som ZUŠ.
Či čítam rada ? To je v mojom
dentom a mojej skvelej vlastnosti
Moja mamka je učiteľka, takže
mi páči.
Neskôr som tieto svoje schopnosti
prípade asi slabé slovo. Čítanie
byť tam, kde sa niečo deje ich mám
som to poňala v duchu hesla: ,,Aká
Toľko otázok snáď aj stačí. Chceli
využívala dlhé roky (14 rokov) ako
je moja droga. Milujem britskú
neskutočné množstvo...
matka, taká Katka.” Prakticky som
by ste ešte niečo dodať?
kántorka v kostole – kedy som
literatúru. Mám slabosť pre Jane
Opíšem tú, na ktorú som si spome-
vyrastala v škole. Aj doma som si
Pokiaľ boli moje odpovede pre vás
takpovediac podľahla čarovnému
Austen a sestry Bronteové.
nula ako na prvú. Keď som bola
jednu zriadila, všetky moje plyšáky
dostačujúce , tak potom je to asi
zvuku a sile orgánu.
V ktorom historickom období by
ešte mladá a krásna, bola som
a mladšia sestra museli znášať
všetko. :)) Ďakujem.
Čo je prvá vec, ktorá vás napadne
ste chceli aspoň na chvíľku žiť? A
mažoretkou. Pri jednom vystúpení
moje prvé pedagogické pokusy :)
Ďakujem za váš čas
6/ 44
7/ 44
Create | volume 7
INTERVIEW
JÁN DROBNÝ Zdravím.
ace oči).
otázka. Ako ste sa dostali k uče-
To, že sa môžem stále pracovne roz-
som zakričal: Lov začína! (smiech)
No a tak osobne, čo máte rád?
...
No už môžete?
niu?
víjať - mám možnosť pracovať stále s
To máte odkiaľ taký pokrik?
Čo mám rád? Nechápem, čo mám
Počujete ma?
Nom. Už ťa počúvam drahá.
(Povzdych)... Mám to povedať tak,
niečím novým - či už v rámci odboru,
Neviem... No veď lov sa začína ?!
osobne rád... Dievčatá... Ako sy to
Get out of my life... (zaspievané,
Povedzte mi niečo sám.
že to na mňa ušili? (smiech) Ja
alebo ľudí.
... (úsmev)
myslela čo mám osobne rád? Akože
spolu s pustenou pesničkou).
Peace (úsmev).
som absolvoval kurzy 3d animácie
Tak a teraz neformálna otázka. Ako
Opýtaj sa ma, že či mám voľný čas.
koníčky a tak? (smiech)
??
Tešíte sa do práce?
a 3d modelovania na Technickej
by ste sa zachovali v prípade zombie
Ja by som ti povedal, že nemám...
No koníčky, hej.
Musíš mi dať chvíľu, lebo som
Áno, lebo každý deň prináša niečo
univerzite, kde som sa spoznal s
apokalypsy??
(smiech)
Koníček mám iba jeden - motorku.
práve zistil, že sa začali vyrábať
nové. Vždy si myslím, že ma nemô-
pani Zavarčíkovou, no a slovo dalo
V prvom rade by som sa potešil, že to
Alebo či mám nejaké sny?! Chcel by
Tak povedzte niečo a Vašej krásavici.
nové ochranné páčky na motorky...
že nič prekvapiť, ale vždy sa mýlim.
slovo, či to nechcem vyskúšať, a
premnožené ľudstvo sa scvrklo len na
som precestovať Južnú Ameriku.
To je moja slečna.
Daj mi chvíľu, aby som sa pokochal
A môžeme za to my (študenti)?
tak som tu ostal... Vlastne už 10.
určitý počet obyvateľstva - lebo stále
To by sme chceli viacerí.
Tak slečne. (úsmev)
(úsmev)... Červená, modrá - to si
Samozrejme. (smiech).
rok!
ničíme len túto planétu, ale potom by
Ale ja idem. Už onedlho. (úsmev)
No, väčšinu vecí by si aj tak nepocho-
nezlomíš prsty keď spadneš (žiari-
Takže, najprv nejaká formálna
Čo Vás tu najviac zaujíma?
8/ 44
9/ 44
Create | volume 7
pila, čo by som ti povedal.
...Štýl...
Áno, áno, nečakaná odpoveď (ús-
Váš najlepší zážitok v živote?
a nemal možnosť dorovnať tlak
strávite vo fitku?
Nepodceňujte ma. Skúste! (úsmev)
Ja nemám žiadny štýl. Čo mi žena
mev). A čo Vás permanentne ser -
Ja neviem, ja som mal tak veľa
(smiech). No a jeden najlepší...
Asi tak osem...
(Smiech - diabolský smiech) Teraz
ráno nachystá, to si oblečiem.
hnevá? (smiech)
dobrých zážitkov...
nemám suverénne najlepší. Je ich
No a Vaša posledná veta?
ti zadriem niečo, čo nepochopíš
Hahahaha (smiech).
Mňa nič... Jedine Fico.
Tak jeden vyberte... nejaký vtipný.
strašne veľa... Ale jeden z najlep-
Teším sa na Animofest... (smiech)
(smiech). Takže, je to Naháč, tisícka,
Ja sa obliekam len na motorku.
Čo by ste chceli zmeniť vo svojom
No najhorší zážitok, bolo 5 dní
ších zážitkov bol týždeň na Enduro
asi sériovo má približne 115 koní a ja
Aha. Čiže ženy sa pripravujú na
živote, kebyže máte magickú moc?
strávených vo Vranove nad Topľou
pretekoch v Rumunsku (úsmev).
tam mám asi 125 natiahnuté - nebol
rande a vy na motorku.
...Fú, to je podpásovka. Ja som
- odvtedy nepijem....
Tak a posledná otázka, ktorá zau-
som s tým na brzde...
Tak, tak. (zasnený úsmev)
spokojný so svojím životom. Možno
Ožrali ma ako divú sviňu, 4 dni
jíma minimálne polovicu populácie
Nie každý má taký swag ako Vy.
Čo Vás najviac baví?
jedine, že som viac necestoval, keď
som sedel v pretekárskom aute
tejto školy: Koľko hodín týždenne
Čo je to swag?
Motorky...
som bol mladý.
10/ 44
11/ 44
Create | volume 7
12/ 44
13/ 44
Create | volume 7
Malý princ
Fotopríbeh 1
Baobab
Adam Kováč
Pijan
14/ 44
15/ 44
Fotopríbeh 2 Create | volume 7
Antoine de Saint - Exupéry, Le Petit Prince
Viktória Vatterová
Ale stalo sa, ze Maly princ po dlhej chodzi po piesku, po skalách a po snehu
nasiel konecne cestu.
Le Petit Prince
Dospelí vzdy potrebujú nejaké vysvetlenie.
A vsetky cesty vedú k ludom.
A všetky cesty vedú k ľuďom.
16/ 44
Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali . Kupujú od obchodníkov celkom hotové veci . Ale pretože priatelia nie sú na predaj, nemajú priateľov. Ak chceš priateľa , skroť si ma!
Ludia uz nemajú cas, aby nieco spoznávali . K upujú od obchodníkov celkom hotové veci . Ale pretoze priatelia nie sú na predaj, nemajú priatelov. Ak chces priatela, skrot si ma! 17/ 44
Create | volume Create 7| volume 7
ZELENÁ ŠKOLA Cez 250 hostí dňa 10.10.2013 v Košiciach sledovalo slávnostné odovzdávanie titulov a vlajok medzinárodného vzdelávacieho ekoprogramu Zelená škola. Dnešným dňom sa ním môže pýšiť ďalších 84 škôl medzi ktoré patrí aj naša škola. Certifikát oceňuje aktivity škôl v ochrane životného prostredia a aktívnej spolupráce. Zelená škola je certifikačno-vzdelávací program, ktorý je súčasťou celosvetovej siete Eco-School. Program Zelená škola od roku 2004 pomáha aj slovenským školám realizovať environmentálnu výchovu prepojenú s praktickými krokmi, Tie vedú študentov a celú školu k šetrnejšiemu prístupu voči životnému prostrediu. t.j. pomáhajú znížiť celkový vplyv školy na životné prostredie Sme presvedčení, že o problematike životného prostredia nestačí len získavať vedomosti, ale že je zároveň nevyhnutné snažiť sa zmeniť naše konanie. Urobiť zmenu, ktorú je vidieť a cítiť. Hlavným cieľom programu Zelená škola je pomôcť školám nájsť cestu zmeny, ktorá povedie k zdravšej, „zelenšej“ a aktívnejšej škole i spoločnosti. Proces Zelenej školy je holistický a prioritne zameraný na ľudí, nie na úlohy. Zahŕňa celú školu spolu s členmi miestnej komunity a aktivuje ich participáciu - spoluúčasť na rozhodovaní a riešení vybraných problémov. Podporuje tímovú prácu a pomáha vytvárať spoločnú víziu
18/ 44
školy, ktorá rešpektuje a prakticky chráni životné prostredie. študenti sú súčasťou pracovného tímu - Kolégia. Analyzujú súčasnú situáciu na škole v 6 oblastiach (voda, odpad, energia, doprava a ovzdušie, zelené obstarávanie, zeleň a ochrana prírody) a následne navrhujú zlepšenia, ktoré sa snažia pri zapojení celej školskej komunity zrealizovať. Svoje predsavzatia a prijaté princípy výtvarne vyjadrujú prostredníctvom Ekokódexu.
Mgr. Zuzana Štochmalová
19/ 44
Create | volume Create 7| volume 7
18/19 DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ 5.12.2013 strana
Deň otvorených dverí na Strednej Súkromnej Škole Ani-
movanej Tvorby prebiehal podobne ako každý normálny deň v škole akurát sme popri robení si svojich prác sprevádzali návštevníkov a pravdepodobne budúcich prvákov našej školy. Dali sme im možnosť vidieť ako to u nás na škole chodí, všetci žiaci z jednotlivých ročníkov museli pracovať na prácach pridelených svojimi odbormi. Grafici pracovali na titulných stranách časopisov, niektorí fotografi predvádzali svoje schopnosti v ateliéri na prvom poschodí alebo už upravovali svoje práce vo PhotoShope, animátori si pripravovali svoje filmy a animátori zo štvrtého ročníka si pripravovali maturitnú prácu v miestnosti Motion Capture. Návštevníci mali možnosť všetko toto sledovať aby vedeli čo ich čaká. Mohli navštíviť aj miestnosť novootvoreného odboru- odevného dizajnu kde je jedna žiačka z prvého ročníka. Návštevníci boli spravádzaní jednotlivými žiakmi, ktorí ich oboznamovali so štúdiom na našej škole a vodili ich po všetkých zaujímavích učebniach a informovali ich o účele týchto miestností.
20/ 44
21/ 44
Create | volume 7
22/ 44
23/ 44
Create | volume Create 5| volume 6 Create | volume 7
strana
NAŠE OBĽÚBENÉ
20/21
IMATRIKULAČKY 6.12.2013 V tento, často tragicky opisovaný deň, vchádzal do školy každý prvák s podozrievavým pocitom, že skade a z ktorého rohu na neho vybehne nejaký tretiak s diabolským plánom. Nič také sa však, našťastie, nekonalo. Tretiaci si pripravili pre nás milý a zábavný program na celý deň. Najskôr nám pri vstupe do školy chalani z tretej triedy potagovali tvár logom UAT alebo nápisom - Kubiš je kráľ. Dievčatá nám zase namaľovali na tvár slniečka a srdiečka. Téma nebo a peklo nepriamo donútila prvákov vytasiť červené tričká a biele košele, niektorí jedinci, dokonca aj z mužských radov, si obliekli legíny a sukne. Keď nás konečne náš triedny pedagóg, pani Vrbová, odprevadila do telocvične, moderátori nás srdečne uvítali. Na úvod nám tretiaci predviedli program v štýle talentovej súťaže (nechýbala ani porota). Po ich kultúrnej vložke sme my prváci predviedli svoj program pred celou školou a pôvodný plán - pobaviť celú školu - vyšiel. Neminuli nás ani ďalšie nasledujúce aktivity: bláznivé maľovanie, spev pesničky od Justina Biebera, spoločné jedenie jablka na špagáte vo dvojiciach a veľa ďalších bláznivých úloh. Príjemne sme zabavili celú školu hlavne s úlohou, pri ktorej prvácke dievčatá a chalani medzi sebou súťažili v tom, kto z kúskov svojho oblečenia vytvorí čo najdlhšie lano. Chalani, samozrejme, vyhrali a dievčatá museli za trest zjesť diabolské koláčiky od tretiakov, v ktorých bola prímes rôznych gurmánskych tajomstiev. Po dokončení všetkých úloh sme my, prváci, zložili slávnostnú prísahu. Po nej nám odovzdali certifikáty, ktoré sme si doma s hrdosťou vystavili. Všetci odišli s úsmevom a maľbami na
24/ 44
25/ 44
tvári, s dobrou náladou a príjemnými zážitkami. Mário Fábri
Create 5| volume 7 Create | volume
26/27 BRATIA LUMIÉROVCI strana
Prvý verejne premietaný film bol v roku 1895 v Paríži. Za zrod filmu, respektíve vynálezu kinematografie stoja bratia Louis a August – Lumièrovci. Bratia sa zaoberali cestopismi a dokumentárnymi filmami. Ich film Príjazd vlaku do stanice La Ciotat trval necelých 10 minút ale aj tak zaznamenal historický prelom v oblasti filmov a zábavného priemyslu. Lumièrovci uskutočnili svoje prvé neverejné filmové predstavenie už 22. marca 1895. Verejne predstavili svoje filmy 28. decembra 1895 v parížskom Grand Café. Toto historické predstavenie bolo zahájené premietaním ich prvého filmu, 48 sekúnd dlhého L‘Arrivee d‘un Train a La Ciotat (Príchod vlaku). Ich filmy možno označiť ako shoty (anglické slovo shot znamená snímok, záber), pretože nepracovali s veľkosťou záberov ani so strihom. Ich snímky boli zo začiatku len fotografiou na ktorej bol zaznamenaný pohyb.
Kinematograf bolo viacúčelové zariadenie, ktoré umožňovalo natáčať, kopírovať a premietať filmy. U jeho zrodu stáli práve bratia Lumièrovci.
Bratia Lumièrovci považovali kinematografiu len za technický vynález. Považovali ju za hotovú vec, ktorá sa už nebude nijako vyvíjať. Na prvom verejnom premietaní sa bol pozrieť aj Georges Méliès, ktorý v kinematografii odhalil nové mož-
Create | volume Create 5| volume 7
Medzi jeho hlavné nevýhody však patrila nízka citlivosť, veľké výrobné náklady, nereálne podanie modrej farby a nemožnosť kopírovať vzniknutý obraz (každý autochróm je originál). V jednom období bol Louis Lumière aj prezidentom francúzskej fotografickej spoločnosti Société française de photographie. Aparáty bratrom Lumièrovým vyrábal technik a vynálezca Jules Carpentier.Začiatok začiatku – oživená fotografia Na prelome storočia nebol štát, v ktorom by nebolo konštruktérov snažiacich sa zostrojiť prístroj schopný vytvárať snímky, na ktorých by bolo možné zachytiť pohyb ľudí, zvierat či prírody. Pri-
nosti. Zatiaľ čo Lumièrovci točili skôr dokumenty ukazujúce realitu, Méliès využil svoje divadelné
rodzeným doplnkom ´´kamery´´ bol projekčný prístroj. Prvé prístroje pracovali veľmi neefektív-
a kúzelnícke skúsenosti a vniesol do kinematografie efekty, filmové triky a hraný dej.Lumièrovci v
ne a boli technicky nedokonalé. Obraz bol často rozkmitaný, filmový pás sa trhal, natáčanie a
roku 1903 vynašli autochróm (autochrome Lumière znamená automaticky farebný), ktorý bol ko-
vyvolávanie bolo nadmieru obtiažne. Mnoho takýchto prístrojov (kamier) bolo patentovaných v
merčne vyrábaný v rokoch 1907 až 1935. Ide o raný proces farebnej fotografie patentovaný roku
európskych veľkomestách ako: Londýn, Berlín, Paríž, Petrohrad. Rozvoj filmu však komplikova-
1903 a komerčne vyrábaný v rokoch 1907 až 1935. V tejto dobe bol najrozšírenejším procesom
li finančné problémy. Reálnu šancu vyhnúť sa im mali iba francúzski bratia August Lumière a
farebnej fotografie.
Louis Lumière (prístroj = kinematograf) a vrcholný vynálezca amerického kontinentu T.A. Edison
Autochróm je, podobne ako dnešný diapozitív, farebná priesvitka. Sklenená doska je pokrytá
(prístroj = kinetoskop). Nakoniec spomínaný interkontinentálny súboj vyhrali Francúzi. Nevýho-
farebnou mozaikou mikroskopických zŕn zemiakového škrobu sfarbených na oranžovú, zelenú
dou favorizovaného Edisona bola istá technická nedokonalosť (potreba okuliarov na zachytenie
a modrú farbu. Sú prekryté čiernobielou panchromatickou emulziou. Pri expozícii potom svetlo
pohybu). Prvá verejná filmová projekcia sa konala 28. decembra 1895, aj napriek začiatočnému
preniká rôznofarebnými zrnkami a po vyvolaní do pozitívu tak vznikne farebný obraz. Čiernobiely
finančnému neúspechu projekcie (čistý zisk bol 33 frankov) to bol deň, ktorý môžeme považovať
obraz na emulzii totiž pozorujeme cez rovnaké farebné filtre, ako keď bol exponovaný.
za prelomový v dejinách filmu, pretože znamenal koniec filmovej
Pôvodné autochrómy sa vyrábali potiahnutím sklenenej dosky (väčšinou 13 × 18 cm) včelím
prehistórie a začiatok filmového novoveku. Kinematograf si po čase získal obľubu verejnosti, o
voskom, do ktorého sa nalepila na jemno presiaté a sfarbené zrnká škrobu. Pri neskorších
čom svedčili zástupy ľudí pred vstupom do budovy Grand Café, ktorý sa chtiac čí nechtiac stal
doskách boli navyše zrnká sploštené pomocou prístroja, ktorý ihlou krúžil po doske a vytvoril
rodiskom filmu. Filmy Louisa a Augusta Lumièrea boli výhradne reportážne (rodinné raňajky,
tlak niekoľko ton na centimeter štvorcový. Zabránilo sa tým rozkladu svetla plastickými zrnkami a
príjazd
zvýšil jas výsledného obrazu. Na túto vrstvu boli strojom nanesené sadze upchávajúce medzery
vlakov na stanicu, etc.) bez dramatického momentu, bez scenára, bez výpravy a hercov. Výnim-
medzi zrnkami, ktoré boli zakryté ďalšou vrstvou včelieho vosku (šelaku), ktorý chránil farebnú
kou bol iba film Pokropený Kropič, ktorý sa považuje za pravzor hraného filmu. Značný pokles
mozaiku. Po zaschnutí laku bola nanesená emulzia.
záujmu nastal v máji roku 1897, kedy došlo k požiaru v Grand Café, ktorý si vyžiadal viac než sto
Pôvodný patent však popisuje proces trochu inak: zrnká sú opisované ako červené, modré a žlté
obetí, ale ani táto
a namiesto sadzí sa spomínajú dve vrstvy farebných zrniečok, takže zrniečka vytvoria aj oranžo-
tragédia nemohla zastaviť vývoj filmu.
vé, fialové a zelené filtre. Autochrómy prekvapia pekným (aj keď nie úplne reálnym) farebným pojatím a veľkou stálosťou.
28/ 44
29/ 44
Uži si ten pocit byť hore! Create | volume Create 5| volume 7
strana
UŽI SI TEN POCIT BYŤ HORE!
30/31
„Hm, čo dnes budem robiť, sadnem si za počítač, pozriem si televízor, zahrám sa na mobile?“ Veľká dilema dnešných mladých ale aj starších ľudí. Dovolím si tvrdiť, že veľká väčšina nášho a nielen nášho ale aj zahraničného obyvateľstva sa zaťažuje touto nesmierne ťažkou a vyčerpávajúcou otázkou. Preto som sa rozhodol nadviazať na túto tému a zamyslieť sa nad tým ako by sa mohol tento problém “vytratiť“. Ndole ľudia ponáhľajú a nepozrú sa hore, tam, kde sa zast
„Hm, čo dnes budem robiť, sadnem si za počítač, pozriem si televízor, zahrám sa na mobile?“ Veľká dilema dnešných mladých, ale aj starších ľudí. Dovolím si tvrdiť, že veľká väčšina nášho a nielen nášho, ale aj zahraničného obyvateľstva sa zaťažuje touto nesmierne ťažkou a vyčerpávajúcou otázkou. Preto som sa rozzhodol nadviazať na túto tému a zamyslieť sa nad tým, ako by sa mohol tento problém “vytratiť“. Našťastie sú aj takí ľudia, ktorí týmto lákadlám nepodľahli do takej miery, že by sa vzdali niečoho, v čom sú naozaj dobrí. Keďže ja sám používam mobil, počítač a ďalšie elektronické prostriedky dosť často, viem, že sú to veľké požierače času. Ale prečo ten čas nevyužiť inak? Myslím si, že som na to našiel liek - cyklistiku. Dokážem si predstaviť množstvo článkov, kto-
Vidíte, ako sa tam dole ľudia ponáhľajú a nepozrú sa hore, tam, kde sa zastavil čas. Tam, kde si
ré sa te¬jto témy týkajú a nabádajú mladých venovať sa práve
vy v pokoji sedíte a obdivujete nádherný svet. Tým hore nemyslím oblohu, ani kopec, kde sedíte.
športu. Ale zamyslime sa, pomohlo to ? Veď si priznajme, radšej
Myslím tým vaše miesto v živote, kde môžete objavovať nové veci a užívať si tak čas oveľa str-
si dáme hor¬úcu čokoládu pri obľúbenom filme, ako by sme mali
hujúcejšie ako pri počítačových hrách. Veď taký Einstein, Filip Polc, či naša pani slovenčinárka/
šliapať mnoho kilometrov do kopca v chladnom počasí. Chyba!
cyklistka pri svojich adrenalínových zážitkoch nepotrebovali napr. facebook a úspech tak nene-
Adrenalín pri cyklistike je porovnateľný s adrenalínom víťazné-
chal na seba dlho čakať.
ho pokriku pri dobre zvlád¬nutej misii. Šliapajúc hore kopcom opakujem všetky nadávky v desiatich jazykoch a kopec nie a
Týmto článkom som chcel poukázať nielen na problematiku médií, ale hlavne na to, že cyklistiku
nie skončiť, keď zrazu sa mi ako na dlani objaví krajina... Krajina
nemusíte vnímať len ako nudnú záťaž, ale skôr ako nezabudnuteľný pôžitok. Preto vám ra¬dím,
celkom iná ako vidíte vo svojich televízoroch, iná ako na obráz-
choďte do svojich pivníc, garáží, skladov, vytiahnite bicykel a okúste aj vy ten pocit, keď sa do-
koch či pohľadniciach. Objaví sa krajina plná možností a života.
stanete “hore“.
31/ 44
Megavalanche ...predstavte si : The Jack od AC/DC vám hrá v rádiu a vy sedíte v aute prepchatom bicyklami s priateľkou a s najlepšími kamarátmi. Auto fičí diaľnicami, reže kľukaté cesty ako nôž tuhé maslo, šplhá sa na snehom zasypanými horami a vy sa práve preberáte, lebo pri spievajúcom Jerry Reedovi „čucháte“ auto o zvodidlá. Francúzske Alpy, prečo práve tam by sa nemala konať najväčšia masová akcia – zjazdový maratón s názvom Megavalanche? Integrálna helma, korytnačka, chrániče rúk, nôh, jedny z mála ochranných prostriedkov, ktoré v batohu nesmú pri tejto akcii chýbať. Toto vybavenie už asi napovedá, že nepôjde len tak o nejaký nedeľný rodinný maratón. Je to miesto, kde sa adrenalín a vzrušenie miešajú s vytrvalosťou a psychikou. Gravitačné zákony tu už dávno neplatia a fyzické zdatnosti jazdca musia byť najmenej vynikajúce.
posedenie na káve s vašimi naj kamarátmi.
Ešte stále nemáte tušenia o čo tu ide? Dvestopäťdesiat jazdcov čaká na zvuk sirény vo
Neviem ako vám, ale mne už pri písaní tuhne krv v žilách. Nech už si vytvoríte akýkoľvek názor
výške 3300 m.n.m., čaká ich trasa dlhá 30 km s prevýšením 2000 m a tým, ktorí chcú
na súťaž, vedzte, že adrenalín potrebujeme k životu všetci. Otázne je, koľko ho potrebujete vy.
vy¬hrať, určite behajú po rozume plány, mapky či rôzne techniky ako prekonať najrýchlejší
Keďže niet svetla bez tmy, ostáva pre mňa táto udalosť len ďalším cyklistickým snom, ktorý si,
čas, ktorý bol zaznamenaný v roku 2009 a to 0:49:28. Hovoríte si, je to nemožné? Pre-
dúfam, raz splním. Budem si žiť život plný vzrušenia. :-)
svedčte sa sami a pozrite si video výhernej jazdy na YouTube. Tí, ktorí si to prišli užiť a nezabiť sa, majú jedinečnú možnosť spoznať rozmanitú krásu Álp a to viac typov povrchov za krátky čas. No nedajte sa zmiasť slovom “krátky“, hodina neustále¬ho jazdenia dole kopcom rôznymi terénmi dá zabrať aj tým najlepším. Priblížime si trochu jazdu. Začíname na úplnom vrchu kopca medzi desiatkami cyklistov na¬tlačených na sebe. Zaznela siréna a my už šliapeme, tlačíme, nesieme alebo prehadzujeme bicykel cez ostatných. Kamenistý povrch sa neustále strieda s ťažkým snehom a pri kaž¬dom výjazde na snežnú plošinu spadne priemerne dvadsať jazdcov. Snehových plošín ub¬úda a oblé kamene začínajú striedať malé ostré kamene zapichnuté v zemi, sem-tam sa tu objaví horský potok či drevená lávka. Keď sa kamene rozchádzajú a aj cyklistov máte okolo seba už menej, oči vám zasype piesok z prašných nekonečných kľukatých trialov. Po ich skončení prídu na rad dlhé lúky a pasienky s hnedým chodníčkom prepletávané drevenými lávkami, skokmi a dnami. Na konci sa zasa objavuje prašná cestička, ktorá vás zavedie až do mesta, kde sa aj nachádza cieľ. A už vás čaká len večerné
32/ 44
33/ 44
Create | volume 7
BITE 34/35 2013 strana
22. až 23. novembra prebiehala v bratislavskej Inchebe akcia s názvom BITE 2013, ktorá bola mixom troch expozícií: NextGen Expo 2013, Notebook expo a Tech Days. Jej cieľom bolo ukázať nové technológie od nových smartfónov cez 3D obrazovky a nehorľavé tablety, k novej generácii herných konzol. Návštevníkov čakal nabitý program
nie sú dlho na trhu, hry na ne sa ešte moc nevyrábajú. Stánok Nintenda
plný odborných prednášok, testov výdrže nových produktov,
nám hry ako Rayman Legends, Pokemon X/Y a iné na svojich konzolách
predvianočných nákupov a aj turnajov v počítačo¬vých, ale
Nintendo 3DS a Wii U. Na PlayStation a Xbox ste si mimo noviniek mohli
aj konzolových hrách ako League of Legends, Just Dance
zahrať aj hry ako Lego StarWars, Forza Motosport, Minecraft, Diablo 3 pre
a mnoho ďalších. Pre pamätníkov tu bola aj retro sekcia s
PS3, Just Dance, Dance Central a kopu ďalších. V prednáškových miest-
hrami na Playstation 1, Nintendo gamecube ale aj na Sega
nostiach okrem Crash testov a predstavenia nových grafických enginov
Genesis. Retro sekcia obsahovala aj staré mobilné telefóny
bola aj beseda s YouTubermi ako Go¬GoManTV, Selassie, AsimisterMT a
ako Nokia 3310. Ďalej sa tu opäť ukázal Alienware s ich na-
GameBox. Beseda, kde YouTuberi rozoberali svoje začiatky, dávali rady no-
dupanými stolnými PC ako aj s Notebookmi s pod¬porou 3D
váčikom v tomto žánri a odpovedali na otázky publika, trvala hodinu. Vedľa
bez okuliarov. Našiel sa tu aj stánok GoPro s ich novinkou
stánku Dell boli vystavené počítače HAL 3000, na ktorých prebiehali turna-
GoPro Hero 3, ktorá poskytuje neskutočnú kvalitu záberu pri
je v populárnej MOBA hre League of Legends, v ktorej proti sebe hrali hráči
extrémnych športoch a pod. Hneď vedľa ste mohli naraziť
z rôznych kútov Slovenska v 1 versus 1 Dueloch. Hneď vedľa bol Stage
na stánok Microsoftu, kde ste mohli skúsiť šťastie v ankete
Sectoru.sk, kde prebiehali konzolové turnaje o hodnotné ceny ako zbera-
zákazníkov Microsoftu a vyhrať Tablet s upravenou verziou
teľské edície hier novej generácie (Assassin’s Creed 4, Spilnter Cell: Blac-
Windowsu 8,1. Ďalej tam bolo pódium pre časopis o počí-
klist a pod.), hráčske oblečenie alebo rôzne gadgety. Pri Ubisoft stánku ste
tačoch - PC REVUE, na ktorom dva dni nonstop prebiehali
si rovnako mohli odskúšať AlienWare notebooky s hrou Assassin’s creed 4
súťaže o pred¬platné časopisu. Microsoft obsadil miesto aj
alebo aj na konzolách Xbox 360, Wii U alebo Playstation 3, alebo sa odfotiť
v Expozícii NextGen-u s ich novou hernou kon¬zolou Xbox
s Cosplayermi tejto hry.
One, ktorá konkuruje v novej generácii herných konzol s Pla-
Tento rok akcia Bite nesklamala a určite potešila všetkých milovníkov
yStation 4. Mohli ste si na nich skúsiť novinky ako Assassin’s
tech¬niky a počítačových hier. Samozrejme, nás sklamala absencia revo-
creed 4: BlackFlag, Splinter Cell: Blacklist alebo Killzone:
lučnej no¬vinky Oculus Rift, ktorá dáva hraniu hier nový rozmer a zobrazu-
Shadowfall. Možno sa to zdá málo, ale keďže konzoly ešte
je virtuálny svet priamo vo vašich očiach. Snáď nabudúce...
35/ 44
Create 5| volume 7 Create | volume
K U LT U R A
DIVADELNÝ KOSTÝM V dnešnej dobe má kostým čoraz významnejšiu úlohu pri tvorbe divadelnej inscenácie. Divadelný kostým kedysi predstavoval iba znak postavy, bol iba akýmsi charakterizačným prostriedkom. Avšak v súčasnosti sa konečne aj kostým emancipoval a dostal sa na jedno z popredných zložiek v hierarchii potrieb divadelnej inscenácie. Divadelný kostým v inscenácii nikdy nestojí sám pre seba. Je
K ULT UR A
jednou zo zložiek realizácie divadelnej inscenácie.
36/ 44 36/ 44
made by flou and love
Zmyslom kostýmu je práve jeho použiteľnosť. Spôsob vnímania, myslenia a vyjadrovania pri tvorbe divadelného kostýmu môže byť: konzervatívny a kreatívny. Konzervatívny spôsob disponuje tradičnými postupmi, uznáva pevné pravidlá a autokratické postupy. Kreatívny spôsob je založený na inovácii, zmene, voľnejšej štruktúre a demokratických prvkoch
44 37/37/44
made by flou and love
| volume 7 CreateCreate | volume 5
Gotická tabuľová maľba a plastika (GMB) Stála expozícia prostredníctvom tabuľových malieb, sôch a reliéfov dokumentuje tri storočia (14. – 16. st.) výtvarnej aktivity našich predkov, tak ako sa zachovali v zbierkach Galérie mesta Bratislavy. Autorka koncepcie: Želmíra Grajciarová Je tu vystavená socha Vajnorskej madony (okolo r. 1320), ktorá je vôbec najstarším výtvarným dielom v zbierkach galérie. Z 15. storočia pochádza reliéf Krst Krista, pôvodne pravdepodobne umiestnený na predele dnes už nejestvujúceho oltára v Dóme sv. Martina v Bratislave a polychrómovaná socha Madony s dieťaťom z druhej polovice 15. storočia, ktorá je zaujímavou ukážkou spájania dvoch vývinových prúdov gotického sochárstva. A napokon zo 16. storočia pochádza rozmerná tabuľová maľba Zvestovanie, datovaná rokom 1517, ktorá je ukážkou neskorogotickej maliarskej produkcie
Gotické umenie Slovenska (SND) Stála expozícia gotického umenia predstavuje okrem známych skulptúr, tabuľových obrazov a rekonštruovaných oltárov od konca 13. až po začiatok 16. storočia v nových kontextoch aj akvizície zbierky gotického umenia posledných desiatich rokov. Koncepcia expozície: Dušan Buran
Príbehy a Fenomény – Slovenské výtvarné umenie 20. storočia (GMB) Stála expozícia, ktorej súčasťou sú: I. Príbehy slovenskej moderny. Slovenské výtvarné umenie 1918 1948, II. Fenomény v slovenskom výtvarnom umení v 2. polovici 20. storočia, Matej Krén: Pasáž, Alex Mlynárčik: Vila mystérií. Autorka koncepcie: Zsófia Kiss – Szemán
Umenie 19. Storočia na Slovensku (SNG) Stála expozícia. Maliarske a sochárske diela slovenských a so Slovenskom spätých autorov podávajú obraz o umení 19. storočia. Prešlo dobovými štýlovými premenami, počínajúc klasicizmom cez biedermeier a romantizmus až k realizmu a plenérizmu. Koncepcia expozície: Katarína Beňová
Alfons Mucha- Cesta ku sláve 31.1.2014- 11.5.2014 (Mirbachov palác) Po viac ako ročnom úsilí sa podarilo zapožičať unikátny súbor malieb, kresieb, vitráží,reliéfov a litografií. Náročné to bolo predovšetkým preto, že v súčasnej dobe prebiehajú výstavy A. Muchu v Japonsku, Južnej Kórei a v Prahe. Je to retrospektívny prierez vrcholných diel svetovo uznávaného umelca. Najdôležitejšie zápožičky sú z Národnej galérie v Prahe, z Moravskej galérie v Brne a z Galérie hlavného mesta Prahy. Na výstave sa podieľa celkove 12 českých galérií a súkromní zberatelia. Z viac ako 70 prác A. Muchu prevažujú maľby a kresby, ktoré sú dôkazom geniality moravského rodáka. Alfons Mucha maliar , grafik a sochár svetového významu. Svetlo sveta uzrel v moravskom mestečku Ivančice 24. 7. 1860. Už od útleho detstva rád maľoval, údajne kreslil už predtým, ako sa naučil chodiť. Jeho študijné začiatky neboli príliš nádejné, pretože nedokončil gymnázium v Brne. V roku 1879 nebol prijatý na pražskú Akadémiu z neuveriteľného dôvodu, pre nedostatok talentu. Aký to omyl pražských profesorov! Jeho dlhá a strastiplná cesta za slávou a uznaním začala toho istého roku vo Viedni. Devätnásťročný Mucha poslal do renomovanej viedenskej firmy, ktorá vyrábala divadelné dekorácie, ukážky svojich výtvarných prác a z mnohých uchádzačov bol vybraný práve on. Po dvoch rokoch Viedeň nedobrovoľne opustil, pretože po devastujúcom požiari Ringtheatru bol nedostatok zákaziek. Odišiel do Mikulova, kde sa živil portrétovaním. Jeho práce zaujali grófa Eduarda Khuen - Belassiho, ktorý mu zveril výzdobu svojho juhomoravského sídla v Hrušovanoch nad Jevišovkou lesného zámočku Emmahof a zámku Gandegg v Tirolsku. Maľoval predovšetkým historické fresky a závesné obrazy s figurálnymi námetmi. Z vydarenej výzdoby Emmahofu sa zachoval paraván Zefyr a Chloris s mytologickým výjavom. Emmahof bol bohužiaľ zničený požiarom v roku 1948. Gróf Khuen, nadšený Muchovými prácami, ho za odmenu poslal na mníchovskú Akadémiu, kde študoval v rokoch 1885 a 1886 a potom do Paríža na súkromnú Akadémii Julian a Colarossi. Na jeho obrazoch z tej doby stále prevládali historické motívy. Významný obraz Nero hľadiaci na horiaci Rím je na našej výstave. Odchod do Francúzska bol správnym krokom, pretože Paríž mu neskôr umožnil stať sa svetovo známym umelcom. Nič však nedostal na zlatom podnose. V roku 1889 ho gróf Khuen prestal podporovať a Mucha bol odkázaný postarať sa o svoje živobytie sám. Veľa nechýbalo, aby v obrovskej parížskej konkurencii zapadol ako desiatky iných veľmi dobrých umelcov. V tej dobe sa živil ako ilustrátor a to mu stačilo sotva na holé živobytie. Vianoce 1894 všetko dramaticky zmenili. Náhodná príležitosť pracovať pre slávnu herečku Sarah Bernhardt zmenila jeho život. Originál návrhu prvého osudového Muchovho divadelného plagátu Gismonda je súčasťou našej výstavy. V rokoch 1895 až 1904 sa mu v Paríži zákazky len hrnuli a on sa snažil všetkým vyhovieť. V tej dobe pracoval až neuveriteľných štrnásť až šestnásť hodín denne. Na každom dekoratívnom panó a plagáte si robil starostlivú prípravu. Najprv štúdie ceruzou a uhľom a potom finálny návrh akvarelom. Niektoré z nich sú ozdobou našej výstavy. Vynikajú bravúrnou kresliarskou technikou a ornamentálnou originalitou.
Kresba, grafika a ilustrácia 20. a 21. storočia (GMB)
Robert Wilson- Videoportréty 13.12.2013-23.3.2014 (SNG)
Zbierka Kurátor: PhDr. Ivan Jančár Galéria mesta Bratislavy má vo svojich zbierkach mimoriadne rozsiahlu zbierku grafiky a ilustrácie 20. storočia.
J&T BANKA a agentúra Pavleye Art and Culture prinášajú do Slovenskej národnej galérie výstavu renomovaného amerického divadelného režiséra a inscenátora Roberta Wilsona. Inštalácia diel Roberta Wilsona v priestoroch SNG voľne nadväzuje na slovenskú výstavnú premiéru fotografa a režiséra Davida LaChapella, ktorú v spolupráci s J&T BANKou uviedli pred dvoma rokmi v GMB. Portfólio oboch svetovo uznávaných umelcov citlivo kombinuje portrétovú fotografiu s presahom do multimediálnej tvorby, divadelnej a filmovej réžie na najvyššej svetovej úrovni, čo tiež ilustruje filozofiu a koncept agentúry Pavleye Art and Culture. - hovorí producent výstavy Jozef Pavleye.
38/ 38/ 44 44
made by flou and love
39/ 44
Create | Create volume |5volume 7
Príbeh
Patrik Hujo Pokračovanie Osudová kliatba: Moos Moosove posledné slová, ešte pred tým ako ho Spasiteľ smrti dorazil, boli podľa legendy nasledovné: ,,Jedného dňa sa vrátim do tohto svetom zabudnutého mesta a pomstím sa“!“ Dnes je na mieste jeho domu postavené mauzóleum spolu s cintorínom. Hneď ako človek príde na bývalý pozemok Richmonda Moosa, jeho telom prejdú zimomriavky. Stro¬my sú vyrúbané a je na tom mieste cítiť, že sa tam niečo stalo. No to nie je všetko. Kto sa opováži vstúpiť na jeho bývalý pozemok, bude pod Moosovou kliatbou rovnako ako aj prvý mužský potomok vraha Spasiteľa smrti. Čo sa stalo s vrahom, nikto nevie. Vie sa len to, že ďalej už takéto morbídne vraždy nenasledova¬li. „ Kto bol záhadný vrah? Kam sa stratil? Bol to diabol v ľudskom tele?“ Koniec citátu. Po prečítaní tohto príbehu som mal zvláštny pocit. Bolo to také nezvyčajné a ten môj sen mi stále vŕtal hlavou. Bol to duch Richmonda Moosa v mojom sne? Knihu som odovzdal a bežal som domov. Zopár nasledujúcich dní a nocí som to mal ťažké. Postihla ma rapídne zvýšená nespavosť a začínal som trpieť hystériou, či paranojou. Mojim rodičom to bolo trochu podozrivé, a tak sa rozhodli, že ma pre istotu vezmú k psy¬chológovi. Cítil som sa ako blázon, keď som počúval jeho otázky. Myslím, že prišiel na správny čas nieko¬mu povedať o mojom sne a starej kronike. Po¬rozprával som mu celý príbeh, no jeho reakcia bola trochu iná, ako by som očakával. Vyvrátil mi všetko, čo som tvrdil a vraj nad tým snom nemám veľmi uvažovať. Potom ma poslal k psychiatrovi, aby mi predpísal nejaké dočasné lieky. Večer pri venčení psa sa niečo stalo. Zadíval som sa niekam do neznáma, no ľavým kútikom oka som akoby zazrel prav-
40/ 44
made by flou and love
de¬podobne mužskú postavu odetú do čierneho stáť na ľavo od stromu, ktorý spolu s ďalšími stromami zdobil našu ulicu. Ešte raz som sa pre istotu pozorne pozrel na strom, pri ktorom som videl stáť neznámu postavu, no nik tam nebol. Sú tri možnosti. Buď sa mi to len zazdalo a bol to iba očný klam, alebo vedľajší účinok liekov. Alebo to bol nedajbože duch Richmon¬da Moosa, o ktorom sa mi snívalo? Zatiaľ to bolo pre mňa nevyjasnenou záhadou. Vietor sa zdvihol. Pre mňa a môjho psa prišiel čas ísť do¬mov a nechať moje morbídne myšlienky plávať. Hodiť to jednoducho za hlavu. Po liekoch, ktoré mi predpísal psychiater som zaspal. Ráno som vstal úplne spotený. Čo sa v noci dialo, som si nepamätal. Bola jeseň, takže nebolo veľa stupňov. Bol som presvedčený, že od tepla to určite nebolo. Pokúsil som sa teda spomenúť si na to, čo sa mi snívalo. Sediac na posteli som si prehľadával myseľ, až som si spomenul. Vo sne som bežal znovu cez les. Obzeral som sa vzad a za mnou krívajúco ute¬kala postava, ktorú som večer videl pri strome. Vtedy som si uvedomil, že moja druhá teória bola pravdepodobne správna. Bol to Richmond Moos. Povedal som to meno nahlas a vtom mi praskol pohár položený na stole. Zľakol som sa a začínal som panikáriť. Vtedy vbehla do mojej izby mama. Vraj počula prasknúť sklo. Videla, že mám znovu jeden z mojich stavov a dala mi lieky. Pohár prasknutý presne v polovici vystra¬šil aj ju, no veľa to pre ňu neznamenalo, a tak ho len vyhodila do odpadkového koša. Upokojil som sa a išiel som do školy. Únavný deň rýchlo ubehol. Aj keď som mal zvláštny pocit a ne¬raz ma sprevádzali zimomriavky. Nasledujúce dni boli viac menej obyčajné a nič zvláštne sa nedialo, kým neprišla jedna temná noc. Boli tri hodiny ráno a ja som sa strnulo zobudil ani neviem z akého dôvodu. Nič som nepočul, nič sa nedialo, no mal som zvláštny pocit. Išiel som sa napiť vody do kuchyne a tak som zišiel dole schodmi. Pri ceste späť som zbadal, že dvere do mojej izby, ktoré som určite pri odchode zatvoril, boli otvorené. Podišiel som bližšie a pozrel sa dnu, no ešte predtým som sa nahlas spýtal, či tam nie je mama alebo otec. No nik sa neozval. Pri pohľade do izby som pred oknom videl postavu, prízrak, siluetu Moosa.. Kľačal na kolenách a mesačný svit ho odzadu ožaroval tak, že neboli vidno žiadne detaily jeho mŕtvej démonickej tváre. Hneď, ako ma zbadal stáť pri dverách, začal za mnou po kolenačky utekať a vydávať zvuky, ktoré pripomínali zvuk vody v ústach pri topení sa. Pustil som pohár, ktorý sa pri dopade na zem roztrieštil na malé kúsky a začal som utekať po chodbe do rodičovskej spálne. Snažil som sa otvoriť dvere, klopať a búchať, ale žiadnym spôsobom sa nedali otvoriť. Keď som bol už v koncoch a
Moos sa krívajúco staval na nohy asi meter predo mnou, zatvoril som oči a dvere do rodičovskej spálne sa otvorili. Moos zmizol. Nikde nebolo ani stopy po jeho príchode, len môj rozbitý po¬hár s vodou na dlážke. Dvere otvorila mama. Rodičia boli z môjho správania za posledných pár týždňov dosť vystrašení. Lieky sa mi postupne míňali. Asi prišiel čas na to, aby mi zdvojnásobili dávky, teda aspoň podľa mojich rodičov. Podľa mňa mi nič nebolo. Všetko som to videl, len nemám dôkaz, ktorým by som potvrdil existenciu tohto démona. Veľa som premýšľal. Čo ak ma to doženie do šia¬lenstva? Určite ma zavrú do blázinca. Neve¬del som, čo mám robiť, aby to prestalo. V jedno ráno okolo deviatej som šiel znova k psychológovi a ten mi spravil test, pri ktorom mi ukazoval rôzne obrazce. Dával mi aj rôzne iné testy. Vďaka nim mi ešte v ten deň odporučil najlepšieho psychiatra v meste. Vraj to nie je žiadna hanba a práve on ma vylieči z mojich vidín. Bol som podráždený, že mi nikto neverí. Rodičia ma teda vzali k psychiatrovi. Po ceste som sa pozeral vôkol cez okno auta. Išli sme okolo menšieho lesíka, v ktorom bol postavený cintorín. Moje srdce začalo znovu poriadne rýchlo biť, keď som videl pri mauzó¬leu stáť vysokú postavu. Bol to on. Moos. Stá¬le ma sledoval. No než som sa stihol otočiť, zmizol. Vtom otec zrazil čiernu mačku. Tvárili sme sa, že sme si nič nevšimli. Nevedel som, či sa mám smiať, plakať alebo byť zúfalý. O chvíľu sme boli u psychiatra, ktorý mi spravil pár testov a predpísal mi silnejšie lieky. Ešte v ten deň sme dostali výsledky. Vraj mi nič špeciálne nie je, len mám zvýšené vnímanie okolia a niektoré veci, ktoré vidím, sa mi zja¬vujú iné, aké v skutočnosti sú. Vraj rozmýšľam príliš morbídne a som často paranoický. So správou od psychiatra som nesúhlasil, no čo s tým môže urobiť sedemnásťročný chlapec? Nič. Moje dávky liekov sa čím ďalej, tým viac zvyšovali, no mne nič nepomáhalo. Vedel som, že to nie je spôsobené mojou psychikou. Ak by bolo, lieky by mi pomáhali. A toto začí¬nalo byť podozrivé aj mojim rodičom. Prešli tri mesiace a stále mi nič nepomohlo. Prišiel večer, keď som sa konečne s rodičmi normálne a seriózne porozprával o mojom probléme a o tom všetkom. Začali veriť skôr mojej verzii ako psychologickým správam. Na¬sledujúci týždeň ma prenasledovali rôzne hla¬sy a občas prízraky Moosa. Ku koncu týždňa sme vypátrali jedného kňaza z tohto mesta, ktorý sa zaoberá svätením priestorov. Dohodli sme sa s ním na stretnutí u nás doma. Hneď pri dverách vycítil, že v tomto dome sa niečo deje. Začal ho svätiť, miestnosť po miestnosti. Kropil ho svätenou vodou,
pričom vyslovoval modlitby. Z mojej izby mal najväčšie obavy. Cítil odtiaľ zdroj negativity v dome. Trvalo mu to asi hodinu. Pri jeho odchode som videl znovu Moosa, no v dome už nebol. Zazrel som ho stáť pár metrov za kňazom, ktorý práve prechádzal cez naše vchodové dvere smerom von a lúčil sa s mojimi rodičmi. Moos zmizol a po temnom ob¬dobí vyšlo znova slnko. No nezdržalo sa pridlho. Večer, pri zaspávaní boli moje pocity úplne iné ako pred vysvätením domu. Bolo tu cítiť príjemnú energiu. No zaručuje vysvätenie domu to, že sa Moosa nadobro zbavím? To uvidíme. Nasle¬dujúci deň v škole som pretrpel ďalšiu traumu. Akurát som vychádzal zo školských toaliet. Bol som tam sám. Prešiel som okolo zrkadiel, ktoré boli umiestnené nad umývadlami a videl som ho stáť pri dverách v rohu. Bol tam so mnou Moos. Pozbieral som dostatok síl a odvahy a rozutekal som sa smerom k dverám. Vrazil som do dverí, Moos zmizol, ja som preletel dverami a skončil som na zemi v strede chodby. Všetky oči sa na mňa uprene pozerali a ja som nevedel, čo povedať. Prudko som sa postavil a odišiel do triedy. Začala ma bolieť ruka. Presnejšie zápäs¬tie. Pozrel som, kde ma to bolelo. Mal som tam našťastie nie veľmi hlbokú ranu. Vyzeralo to, ako keby ma niečo poškriabalo. Vzal som si servítku a pridŕžal som si ju na rane. Počas dňa v škole som si krvavú ranu zakrýval dlhým rukávom. Hneď po príchode domov mi rodičia oznámili, že ideme znovu k psychiatrovi na kontrolu. ,,Tak toto mi chýbalo.“ pomyslel som si. Ak psychiater uvidí moju ranu v oblasti žíl, určite si ma tam nechá pár dní či týždňov na pozorovanie. Určite si bude myslieť, že som sa chcel podrezať. Čo teraz? Už viem. Hodinky to istia. O chvíľu sme vyrazili a ja som sa psychicky pripravoval. Počas cesty som si nervózne naprával kúsok bandáže nenápadne sa skrývajúcej pod remienkom hodiniek. One¬dlho sme prišli až k dverám psychiatrickej am¬bulancie. Po kontrole nás už čakal len bezpečný odchod k dverám tak, aby si psychiater nevšimol bandáž vyčnievajúcu spopod mojich hodiniek. Tesne pri dverách nás psychiater zastavil. Po¬vedal mi, aby som mu ukázal ruku. Podal som mu pravú ruku. No on chcel tú ľavú. Dal mi dole hodinky a po nich aj bandáž ovinujúcu sa okolo môjho zápästia. Rana vyzerala ešte horšie ako predtým, než som si ju zviazal. Psychiater si ju poriadne obzrel z každého uhla a znepokojivými slovami prinútil mojich rodičov ešte chvíľu zostať v ambulancii. Vraj bolo nutné porozprávať sa o mne. Psychiater mojim rodičom odporučil, aby ma tu nechali zopár dní na pozorovanie, lebo je veľmi pravdepodobné, že sa u mňa prejavilo samopoškodzovanie. Podľa jeho slov potrebujem dvadsaťštyrihodinový dozor, aby sa nestalo nie¬čo, čo by nás mohlo neskôr mrzieť. Všetci sme vedeli, kam tým mieril. Rodičia sa teda rozhodli, že ma tam pre istotu nechajú, aj keď ja som s tým nesúhla-
41/ 44
made by flou and love
Create 5| volume 7 Create | volume
sil. Vedel som, že najbližšie noci strávené tu, v psychiatrickej liečebni, pre mňa nebudú bezpečné. Tušil som, že ma navštívi Moos. Toto miesto určite nie je vysvätené a ja som s tým nemohol nič robiť. Jediné, čo mi ostávalo, bolo čakať na to, čo príde. Prechádzal som chodbou ,,miernych bláznov“, ktorí sa po¬kúšali o samovraždy, až k môjmu psychiatrické¬mu lôžku. Tu som sa už rozlúčil s rodičmi a išiel som dnu. Bolo to tu pre mňa malé. Steny spolu so zemou boli mäkké a pripomínali žinenky. Všetko tu bolo biele s občasnými náznakmi zažltnutosti. Celá miestnosť bola pod dohľadom kamery zavesenej na strope v rohu. Dostal som pyžamo pripomínajúce zvieraciu kazajku, pár vecí pre hygienické potreby a náramok s akýmsi čipom. Bolo asi sedem hodín večer. No ja som sa už rozhodol ísť spať, keďže som mal dnes náročný deň. Prvé pokusy o spánok mi prekazil pacient, ktorý mal jeden zo svojich záchvatov. Vreskot cez polovicu budovy sa nedalo nepočuť. Bola to žena. Po pár minútach som nad tým prestal uvažovať a zaspal som. Na druhý deň som sa od psychiatra, ktorý sa na mňa chodieval preventívne pozerať každé tri hodiny dozvedel, že meno tejto pacientky je De¬vvone. V minulosti trpela bulímiou a neskôr sa zbláznila. Má vidiny a počuje hlasy. No taktiež trpí chorobnou paranojou a jej ruky, nohy a tvár sú samá jazva po rezoch, ktoré si sama spôso¬bila. Rýchlo prišiel večer a museli sme ísť spať kvôli večierke. Postavil som sa k oknu a pozeral sa na temný les týčiaci sa predo mnou. Snáď tu už nebudem dlho. Som tu len druhý deň a už mi to tu začína liezť na mozog. Išiel som spať. O pár hodín na to, niekedy uprostred noci som vstal. Ležal som na boku otočený smerom ku kraju postele. V skutočnosti som vlastne ani nevedel, prečo som vstal. No podstatné tu bolo niečo iné. Len čo som pomaly pootvoril unavené oči, predo mnou stála čierna silueta ľudskej postavy. Očami som sa pozeral vyššie a vyššie. Je tu. Vlastne som aj očakával, že sa tu Moos zjaví. Chcel ma znovu napadnúť a pomaly sa ku mne približoval. Postavil som sa a bežal som do rohu, kde som sa schúlil do klbka a sadol si na zem. Začal som sa triasť. Bál som sa o svoj život, aj keď viac som sa bál asi toho, že v tejto budo¬ve zhnijem do konca života. Moos sa otočil smerom k rohu a naďalej sa ku mne približo¬val tými jeho lámavými pohybmi. Začal som vrieskať. Vankúš, ktorý som stískal rukami som hodil priamo do Moosa. Ten cez jeho telo iba preletel. Úplne mi vypadlo, že Moos je v skutoč¬nosti zlý duch či diabol. Bol už blízko, takmer
42/ 44
made by flou and love
na dosah ruky. V tom prišli doktori a Moos zmizol. Rýchlo mi pichli upokojujúcu injekciu, po ktorej som bol omámený a položili ma na posteľ. Moje viečka začínali pomaly padať a čierna tma čím ďa¬lej, tým viac pohlcovala moje oči, kým som úplne nepadol do hlbokého spánku. Niečo sa mi prisni¬lo. Stál som pri okne, ale zvláštne bolo, že sa mi akosi zle dýchalo. Moje telo sa začínalo odľahčo¬vať a necítil som pod nohami zem. Niečo mi ho začínalo pevne sťahovať krk a nádychy spolu s výdychmi ma nepredstaviteľne boleli. Rukou som si siahol na krk. Jeden z mnoha tŕňov sa mi zapichli do prsta. Zistil som, že môj krk je omotaný tŕnitou stonkou ruže. Bol som priam obesený za takzvaný symbol lásky. Keď sa tŕňami zarastená stonka pretrhla, začal som padať niekam dole do samotných pekiel. Tesne pred dopadom som sa zobudil a zažil som pocit, aký zrejme každý pozná. Akoby som spadol priamo do postele. Zvláštne... Kým som sa z ďalšieho zaujímavého sna spa¬mätal, prišiel čas na raňajky, ktoré sme mali všetci v spoločnej jedálni. Sedel som pri stole úplne sám, kým si ku mne neprisadla už spomínaná Devvone. Jej tmavozelené tajomné oči vo mne prebúdzali zvedavosť. Čierne dlhé vlasy jej len tak prevísali cez ramená až úplne dole po pás. Rozprávali sme sa takmer celé doobedie. Veľa som o nej zistil. Vraj sa kedysi venovala spevu, no potom sa niečo stalo. Spomenula mi tiež, že hrala na gitaru. No jej nespavosť a veľké psychické problémy jej nedovolili mať život rovnako kvalitný ako ešte pred nedávnom ja. Deň ubehol, slnko zapadlo a bol čas na spánok. Bolo počuť zvuk. Zvuk napätého lana. ,,Čo je to?“ pýtal som sa sám seba. Otvoril som oči a uvidel som ležať na zemi kvet ruže, ktorý bol obklopený lupeňmi a niekoľkými kvapkami krvi. Vyzeralo to, akoby tá krv vytekala priamo z vnútra kvetu. No kde je stonka, to som netušil. Prišlo to znova. Do môjho krku sa začínali zabodávať tŕne stonky čím ďalej, tým hlbšie. Už som nesedel na posteli ako predtým. Znova som bol prichytený vo vzduchu a nemohol som sa ani len nadýchnuť. Puk ruže bol priamo podo mnou. Nemohol som síce dýchať, ale nezomieral som. Že to bol sen som vedel, ale prečo sa tá vraždiaca stonka ne¬pretrhla tak ako v predchádzajúcom sne? Rýchlo som zatvoril a otvoril svoje krvavé napuchnuté oči a v tom svetlo. Ležal som v posteli a slnečné lúče prenikajúce cez okno mi svietilo priamo do tváre. Zrazu som započul beh. Boli to doktori, psychiatri a ďalší zamestnanci nemocnice. Všetci sa hnali k psychiatrickému lôžku Devvone. Bol som trochu znepokojený, a tak som sa nacapil na mreže dvier. ,,Čo sa stalo?“ V rýchlosti mi stihli oznámiť, že sme stratili jedného z nás. Začínalo mi to docva¬kávať. Mojím telom prebehol mráz a
hlboko v srdci ma niečo zabolelo. Neskôr, po ceste na raňajky, som zazrel v jej izbe lano zavesené na potrubí. Kútikom ľavého oka som videl na zemi čiernu plach¬tu prehodenú cez telo Devvone. Okolo jej mŕtveho tela stálo zopár ľudí a práve sa ju chystali odniesť. Po raňajkách som si sadol na posteľ a začal som premýšľať nad mojimi poslednými snami a nad tým, prečo sa Devvone obesila. ,,Veď ešte včera sa mi zdalo, že nie je až taká nešťastná, aby niečo takéto spravila.“ povedal som si sám pre seba. Nemal som slov. Vypustil som jednu jedinú slzu pomaly vyte¬kajúcu z môjho pravého oka. Hneď ako mi stiekla na líce, som ju utrel. Môj pobyt na psychiatrii nebol extrémne dlhý. Nebol som tu ani mesiac. No už som to tu nezvládal. Nočné mory a večné návštevy Mo¬osa ma privádzali do reálneho šialenstva, v ktorom som podľa psychiatrov už dávno bol. Rozhodol som sa utiecť. Jediné, čo som potreboval, bol kľúč od zadných úniko¬vých dverí psychiatrie. Postup úteku som si naplánoval. Poobede som musel ísť za svojim psychiatrom. Sedeli sme tam a dával mi špecifické otázky. Ja som sa len snažil odpovedať tak, aby si o mne myslel, že sa môj stav zlepšil. Prišlo šťastie, či osud a psychiater si potreboval na minútku odbehnúť a mňa nechal úplne samého v jeho kancelárii. Začal som prehľadávať zásuvky v jeho stole a našiel som zväzok kľúčov. Pri jednom z kľúčov bola menovka s názvom ,,únikové dvere“. Bez váhania som ho vzal a schoval som si ho do vrecka. Potreboval som však ešte jeden kľúč. Kľúč od mojej izby. Izba mala svoje číslo, ktoré som, samozrejme, vedel, takže nájsť aj druhý kľúč nebolo problém. Onedlho prišiel psychiater a nič si nevšimol. Mohli som teda pokračovať. Prišiel večer a začínalo sa zotmievať. Nastal môj čas. Vytiahol som kľúč od mreží mojej izby z vrecka a odomkol som dvere. Na chodbe nikto nebol, a tak som sa potichu premiestnil k zadnému východu. Z vrecka som vytia¬hol aj druhý kľúč a odomkol som si bránu k slobode. Ako som už vychádzal z únikových dverí, ďaleko za mnou bežal ochrankár. Rozbehol som sa a presko¬čil som tri schodíky postavené rovno pred dverami. Pošmykol som sa, ale hneď som bežal cez les, ktorý bol pár metrov pred oknami môjho psychiatrického lôžka, niekam do neznáma. Bežal som a bežal. Bál som sa, že ma nájdu a znovu strčia na psychiatriu medzi tých bláznov, ktorí nikdy v živote nenájdu šťastie. Určite už po mňa poslali špeciálne vycvičené psy, ktoré ma tu niekde hľadajú. Sedel som na pni vyrúbaného starého stro¬mu a rozmýšľal, kam sa ukryjem. Vietor sa stupňoval a hmla klesla dole. Započul som šepot. Začal som sa obzerať navôkol. V tom som v diaľke zbadal stáť Moosa. Srdce mi začalo biť o život a vzal som nohy na plecia. Bežal som stále jedným smerom, nezastavoval som sa a ani som sa neobzeral. „Au, do ...
!“ skríkol som pár vulgarizmov, keď som sa potkol o koreň vysokého a hrubého stromu, ktorý stál pri veľkom tuneli. Tunel bol umiestnený pod kopcom zeminy a viedol priamo do zeme. Myslím, že viem, čo to bolo za tunel. Dobehol som až na miesto, kde Richmond Moos v obrovských bolestiach pretrpel svoje posledné hodiny. No, počkať. Kde je vlastne Moos? Sledoval ma, bežal za mnou a zrazu tu nie je. Že by sa stránil tejto zamknutej mučiarne? Čo teraz? Som niekde hlboko v lese. Mám dve mož¬nosti. Buď tu ostanem do konca života hniť alebo sa pohnem a Moos sa mi znova zjaví a začne ma naháňať. Táto druhá možnosť sa mi zdala byť predsa o čosi lákavejšia. Začal som teda bežať ďalej tým istým smerom ako predtým. Ako som sa nazdával, Moos bol opäť za mnou, no moja nádej, že utečiem jeho dlhým drápom sa zvýšila, keď som zazrel svetlo spoza posledných stromov lesa. Určite tam bude cesta alebo niečo. Ešte pár krokov cez hustú hmlu. Ešte pár šliapnutí do mokrej zemi¬ny lesa a budem tam. Zrazu však sklamanie... Jediné, čo bolo na konci tajomného lesa, v ktorom ma neľútostne naháňal ten diabol, bolo pár metrov štvorcových prehnitej trávy a útes. Bol som presvedčený, že toto je miesto, kde Spasiteľ smrti bezcitne zhodil Moosove telo dole na skalnaté dno čierneho mora. Znovu som počul hlasy. Otočil som sa a videl som ho veľmi jasne a zreteľne stáť asi dva metre odo mňa. Jeho hnilobný zápach napĺňal moje pľúca. Teraz pri pohľade do Moosovych mŕtvych očí som si spomenul na všetko, čo sa stalo predtým, ako sa mi sníval prvý sen, pri ktorom som videl tohto du¬cha premeneného na psychicky týrajúceho démo¬na spolu s čiernou tmou. Prečo som vlastne na to ale zabudol? Teraz to všetko viem. Bol som tam. Bol som na miestach, kde Moos trpel tak, ako spomína kronika. Som pod jeho kliatbou kvôli tomu, že som stúpil na jeho pozemok a tým som znesvätil jeho pamiatku. No to nie je úplne všetko. Týždeň predtým, ako som vstúpil na jeho bývalý pozemok, som zistil z jednej našej rodinnej kroniky, že za posledných asi sto rokov sa z maminej strany rodili len ženy či dievčatá a ja som prvý mužský potomok. Nie je to priveľa náhod? O poslednom mužovi spred sto rokov sa nič nepíše. Všetko mi docvaklo. Teraz viem jedno. Jediná možnosť, ako sa navždy zbaviť kliatby a oslobodiť Moosa z jeho väzenia tu na zemi, je zoskočiť z útesu, pred ktorým neisto stojím. Rozhodol som. Ľadový vietor sa rýchlo prehnal mojím telom a vlny pred mojimi očami pohltila tma.
43/ 44
made by flou and love
ŠÉFREDAKTOR ::
Andrea Szakálová Bianka Fukáriová REDAKCIA ::
Dušan Brachna Miroslav Bača Patrik Hujo Petra Kořenková Gordana Šrámeková Lucas Juričkovič Fábri Mário Ľubomír Jurko Imreová Michaela KOREKCIA ::
Mgr. Adela Vrbová GRAFIKA ::
Názov záujmového krúžku
Vedúci
Deň
Čas
1
Spoločenskovedný seminár
Mgr. art. Erika Miklóšová
Pondelok
12.55 - 14.30
2
Španielsky jazyk
Katarína Baková
Pondelok
12.55 - 14.30
3
Športové hry - Fittnes
Mgr. art. Erika Miklóšová
Štvrtok
12.55 - 14.30
Š. hala
4
Voľná kresba I. (príprava na VŠ)
Mgr. Ján Mózer
Pondelok
14.40 - 16.15
510
5
Voľná kresba II. (príprava na VŠ)
Mgr. Ján Mózer
Streda
14.40 - 16.15
510
6
Astronomický krúžok
Bc. Peter Kráčalík
Streda
17.30 - 19.00
7
Zelená škola
Mgr. Adela Vrbová
Streda
14.40 - 16.15
2.A trieda
8
Konverzácia v anglickom jazyku
Mgr. Silvia Kramáriková
Pondelok
14.40 - 16.15
213
9
Konverzácia v anglickom jazyku
Mgr. Zuzana Štochmalová
Streda
14.40 - 16.15
202
Bábková animácia
Štefan Martauz
Štvrtok
14.40 - 16.15
10
Miestnosť
Andrej Šelestiak