Page 1


Spev 2.A

Aj gróf Turzo by bol naňho hrdý! Michal Steinocher, žiak 2. B triedy, bol 26. 6. 2019 v Bytči slávnostne ocenený Žilinským samosprávnym krajom za úspechy a výsledky v oblasti výchovy a vzdelávania. Ocenenie mu odovzdala predsedníčka ŽSK pani Ing. Erika Jurinová. Slávnosti sa zúčastnil aj riaditeľ školy Mgr. A. Šutý.

M

ichal už dvakrát zachránil ľudský život! Prvýkrát mladému chlapcovi, ktorý odpadol na parkovisku, nereagoval na žiadne podnety, rýchlo mu spravil prvotné vyšetrenie. Dal ho do stabilizovanej polohy, do dvoch minút sa prebral, ale bol v šoku. Počas toho, ako zaisťoval 5T, jeden z kamarátov zavolal sanitku na číslo 155. Michal mu podal prvú pomoc a udržiaval ho pri vedomí až do príchodu sanitky. Po príchode sanitky mu jeho otec záchranár poďakoval. Chlapec strávil týždeň v nemocnici. Mal otras mozgu, ktorý utrpel po kopnutí do hlavy na futbalovom zápase. Druhým zachráneným bol starý pán, ktorého našli aj s kamarátom. Bol v zlom zdravotnom stave, dezorientovaný a cestu domov by sám nezvládol,

zamrzol by pri ceste. Michal sa venuje aj záchranným činnostiam ako dobrovoľný hasič (pri kalamitách, živelných pohromách, pátracích akciách), slávnostiach a náboženských udalostiach. Jedna z nich je pátracia akcia, ktorá bola úspešná a našlo sa telo ženy. Bola to matka troch detí. Ostatné pátracie akcie boli aj neúspešné. Ako dobrovoľný hasič sa v slávnostných uniformách zúčastňuje na pohreboch, svadbách a konferenciách. Organizujú majálesy, dožinky a zúčastňuje sa všetkých akcií a nebezpečných situácií, na ktoré ich potrebuje primátor mesta. Aktívne sa zúčastňuje charitatívnych a dobročinných akcií ako dobrovoľný hasič pre deti a mládež z Oravy a výuke prvej pomoci pre

deti a mládež. Zároveň pracuje ako animátor v tábore pre deti s diabetes a v spolupráci so saleziánmi v Námestove pomáha pri tréningoch mládeže v hokejbale. Zúčastňuje sa celoslovenských súťaží Hasičských zborov SR, súťažil v celoštátnej súťaži v ARMWRESTLINGU, v celoslovenskej súťaži v hokejbale i celoslovenskej súťaži v prvej pomoci. V rámci projektu „Florbalom k rozvoju zdravia“ podporeným ŽSK, bol spoluorganizátorom florbalovej súťaže SŚ v Dolnom Kubíne. Michal má vysoko humánny postoj k ľuďom a silné prosociálne cítenie. Váži si ľudský život a chráni ho. Sme hrdí, že je žiakom našej školy. Text a foto: (rr)


Editoriál Milí čitatelia! Dnes poslednýkrát zazvoní zvonček, ktorý nám ohlási príchod dlho očakávaných letných prázdnin. No skôr, ako sa všetci rozutekáme domov, pripomeňme si, čo všetko tento rok priniesol. Naši žiaci sa zapojili do rôznych akcií, besied, súťaži, exkurzií, stretnutí, dobrovoľníctva, zbierok, rekonštrukcii, brigád, zábavy, no veľa síl sme vkladali aj do učenia. Keby sme mali opisovať všetky tieto zážitky, ani strany časopisu by nestačili. Z toho dôvodu sme zväčšili počet strán v Uzlíku a zaviedli novú rubriku Kalendárium, v ktorej Vám podávame aspoň stručné informácie o akcii, Vaše dojmy, vyjadrenia a pocity. Preto buďte aj naďalej aktívni a píšte nám. Slovo má veľkú silu, ako sa nám to podarilo pri ankete o Dobrovoľníctve, alebo môžete motivovať, napr. v rubrike Náš domov, ktorú sme rozšírili o časť „AKO EKO?“, lebo klimatické zmeny nie sú hrozbou budúcnosti, stali sa našou realitou! Pokračujeme ďalej v osvedčených rubrikách, veď prežili sme kopec nových zážitkov, vznikli nové priateľstvá a naučili sme sa veľa nových vecí. Píšte teda o všetkom, čo Vás zaujíma, teší, trápi, o čom by ste chceli hovoriť... A my budeme vždy pri Vás a podporovať Vás. Možno sme niekedy dotieraví, ale keď vidíme, že ten človek má čo povedať druhým, a on je hanblivý či skromný, nevzdáme to. Taktiež sme sa snažili získať viac informácií od našich profesorov a neobišli sme ani vedenie školy, veď spolu tvoríme jeden tím, jednu rodinu, ktorá, keď má fungovať, musí spolu komunikovať. V mene nás všetkých sa chceme poďakovať vedeniu školy za bohatý školský rok a tiež aj našim profesorom za ochotu a trpezlivosť, s ktorou nás každý deň posúvali o krok ďalej. Ďakujeme! Zo srdca Vám želáme krásne prázdniny! Oddýchnite si pretože v septembri privítame nových prvákov a znova sa uvidíme! Klára Joňáková a Simona Vlčáková, 1. A

NA TITULNEJ STRANE: Turistika—Jánošíkove diery, Klára Joňáková, 1. A, 4 Sila slova!

| FOTO: Klára Joňáková, 1. A

20 Dobročinnosť 22 Dobrovoľníctvo

26 Z Rijádu do Dolného Kubína 6 Prvé miesto v SR

28 Učaroval jej futbal a kone

8 Škola plná života

31 Na slovíčko...

12 Kalendárium

34 Aký bol tento školský rok?

18 Náš domov — AKO EKO?

24 Prvá pomoc

35 Ocenení riaditeľom školy

Časopis študentov Strednej zdravotníckej školy v Dolnom Kubíne Adresa: Redakcia časopisu Uzlík, M. Hattalu 2149, 026 01 Dolný Kubín www.szsdk.edupage.sk szs_dolnykubin Časopis vychádza 2-krát za šk. rok. Náklad: 250 ks Šéfredaktorka: Laura Plevjáková, 2. A Redakčná rada: Sára Mikušiaková, Natália Vargončíková, Veronika Vrábľová, Karol Pjentek, 2. A, Klára Joňáková, Simona Vlčáková, Magdaléna Šurinčíková, 1. A, Mária Joňáková, 1. B, Miriam Gorfčíková, 3. A Externá redaktorka: Andrea Trojanová, absolventka Redakčná vedúca: Mgr. Renáta Bočkayová (jazyková a grafická úprava) Kontakt: redakciauzlik@gmail.com Príspevky posielajte na e-mail alebo nás navštívte priamo v našej redakcii. Tešíme sa!

3


Prajete si kávičku? Napíšte nám básničku!

Sila slova!

Učíme sa fotiť veľké objekty v pozadí. Pozor, nefotiť proti svetlu!

Chcete sa zdokonaliť v novinárčine? Spoznať úžasných ľudí, zaujímavé osobnosti, a to nielen zo SR, dozvedieť sa informácie, ktoré nenájdete v žiadnej školskej učebnici? Nasávať atmosféru ľudí, ktorí chcú zmeniť svet a bojujú za demokraciu kultúrnou silou slova?

V

4

o Zvolene bolo znova rušno. 12. a 13. apríla 2019 sme sa aj my zúčastnili 25. ročníka celoslovenskej súťaže stredoškolských časopisov Štúrovo pero 2019. Veľmi sme vďační, že sme sa jej mohli zúčastniť. Boli sme tam prvýkrát. Naučili sme sa, napr. ako správne fotiť, písať texty, robiť pútavé titulky, grafiku... Že reportáž je viac ako správa, že nemáme používať kolektívne fotky... Tých že bolo veľa a my sme sa snažili zapamätať čo najviac. Tiež sme sa dozvedeli, ako je práca novinára dôležitá v dnešnom svete. Veľmi na nás zapôsobili aj hostia podujatia a celkovo všetko, čo bolo povedané... Aj keď je to súťaž, a ocenenie vždy poteší, je to hlavne podujatie, na ktorom sa stretávajú ľudia, ktorí chcú naozaj zmeniť svet k lepšiemu. ĎAKUJEME! Náš Uzlík získal Cenu TV Markíza 2. stupňa a bol Skokanom roku, ako nám oznámili. Pre nás to

bolo nečakané prekvapenie a naše pocity vám isto nemusíme opisovať. Zvládnuť protišokové opatrenia v priebehu pár sekúnd, keď si musíte ísť po cenu, nezakopnúť, tváriť sa

Uzlík vyhral Cenu Televízie Markíza 2. stupňa! Ďakujeme za ocenenie! dôstojne, neplakať, nekričať... Bolo to krásne a plné emócií! S obdivom sme sledovali ocenených, ich výkriky, objatia i slzy šťastia. Pavol Vitko a Patrik Herman nás skutočne po-

riadne napínali a hecovali všetky neuróny na maximum. Prvé miesto v súťaži stredoškolských časopisov Štúrovo pero 2019 získali časopisy Ťahák z Gymnázia vo Vrábľoch, Rozhľad z Gymnázia Považská Bystrica a Celulla zo Strednej zdravotníckej školy v Trenčíne. Keď sme počuli ich krik a plač, videli ich šťastné objatia, vedeli sme, že sú to úprimné prejavy ich zanietenia, novinárskej práce a driny, ktorá vôbec nesleduje čas ani prázdniny, ani víkendy a v spojení so štúdiom zdravotníka nie je ľahká. Srdečne sme im tlieskali a obdivovali. Predbehli aj časopisy z mnohých gymnázií. Kto z našej redakcie bude novinárom? Asi nikto. Všetci chceme byť výbornými zdravotníkmi, ale... Byť výborným zdravotníkom znamená aj vedieť povedať svoj názor, kritickým okom vidieť možnosti zlepšenia nášho zdravotníctva...


Aktuality

Lekcia fotenia v praxi

Máme robiť selfie, tak trénujeme

Chcete zažiť prekvapenia, napínavé chvíle plné emócií, uznania a inšpirácie? Stačí sa zúčastniť Štúrovho pera! PhDr. Pavol Vitko, Mgr. Patrik Herman a Mgr. Lukáš Diko sú presne tí, ktorí vás zaručene nesklamú. Na 20. narodeniny bol aj náš Uzlík ocenený! A je to pre nás výzva...

S

lovom dokážeme veľmi veľa a ak ho vieme správne používať, či už v písanej alebo ústnej forme, aj ako zdravotníci dokážeme nielen pomáhať ľuďom, ale aj meniť svet. Štúrovo pero nám nedáva len rady a inšpiráciu, ale aj odvahu. Odvahu povedať svoj názor, byť asertívny. Vypočuť si názory ostatných zanietených, debatovať... Spoznať ľudí alebo počuť o ľuďoch, ktorí nám môžu byť vzorom. Dostávame sa do centra informačného diania. Od našich absolventov dostávame spätnú väzbu z praxe, z nemocníc a verte, veľakrát by sme až kričali... Prostredníctvom nášho časopisu sa učíme tímovo pracovať a spracovať informácie, vnímať svet okolo nás, reagovať naň a podporovať všetkých a všetko, čo dokáže meniť svet k lepšiemu... Chceme meniť svet aj zdravotníctvo k lepšiemu!!! Aby sme našim čitateľom priblížili celé Štúrovo pero 2019, použijeme údaje z Krajskej knižnice vo Zvolene

(snažili sme sa všetko zaznamenať, ale bolo to naozaj mega informácií). Teda do 25. ročníka celoslovenskej novinárskej súťaže stredoškolákov a vysokoškolákov Štúrovo pero 2019 sa zapojilo 70 stredoškolských a 8 vysokoškolských časopisov, 6 elektronických magazínov. Novinárske príspevky zaslalo 50 stredoškolákov (123 prác) a 20 vysokoškolákov (47 prác). Aj práce našich študentov boli medzi nimi (K. Stopjaková a N. Jageleková z bývalej 4. B). Hosťami boli: Andrew Garth, veľvyslanec Spojeného kráľovstva na Slovensku; Ing. Vladimír Maňka, poslanec Európskeho parlamentu; Ing. Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja; Tibor Macák, generálny tajomník Asociácie európskych novinárov; Mária Gharib, Nadácia Slovenskej sporiteľne; mjr. Ing. Lenka Halásová, Personálny úrad OS SR Liptovský Mikuláš; prof. PhDr. Andrej Tušer, PhD., predseda Čestného predsed-

níctva Štúrovho pera; Ferdinand Tisovič, Literárny fond; Ing. Lenka Balkovičová, primátorka Mesta Zvolen; Ing. Jozef Pinka, predseda Občianskeho spoločenstva Štúrov Zvolen a ďalší. Veľmi na nás zapôsobil veľvyslanec Spojeného kráľovstva na Slovensku A. Garth, ktorý nám porozprával o svojej ceste, ako sa stal veľvyslancom, o dôležitosti slobody médií, o tom, že ak máme svoj sen, máme ho nasledovať, tvrdo na sebe pracovať... „Milujem svoju krajinu a chcem jej slúžiť,“ povedal a z jeho úst nešiel žiadny nacionalizmus a extrémizmus, ale jednoducho láska k svojej vlasti. „Diplomacia je umenie, poslať slušne ľudí do pekla, a oni sa vás opýtajú na cestu.“ „Žurnalizmus je dôležitá zložka každej demokracie,“ povedal. O všetkom sme rozmýšľali a diskutovali... Laura, Veronika, Karol a kol. rr, s ktorými sme sa podelili o informácie a zážitky

Foto: www.sng.sk

5


Aktuality

Keď sa spoja tri múdre hlavičky... Miriam Grofčíková, Naďa Hvoľková a Paula Chudjáková vyhrali so svojou prácou na tému „Hepatitídy - možnosti prevencie z pohľadu ZA" pod odborným vedením PhDr. Márie Hudecovej 1. miesto na Celoslovenskej konferencii zdravotníckych asistentov!!!

S

6

iedmy ročník CELOSLOVENSKEJ KONFERENCIE ZDRAVOTNÍCKYCH ASISTENTOV pod názvom "Starostlivosť o pacienta s chorobami pečene a pankreasu" sa konal 11. 4. 2019 v Banskej Bystrici. Miriam Grofčíková, Paula Chudjáková a Naďa Hvoľková z 3. A pracovali na téme "Hepatitídy - možnosti prevencie z pohľadu ZA". „Museli sme preštudovať a spracovať množstvo odbornej literatúry, čo nie je veľmi jednoduché popri štúdiu, keďže chcete dosahovať aj výborné výsledky v škole, ale vďaka pani profesorke Hudecovej, ktorá nás usmerňovala a pomáhala nám, sme to zvládli. Sme jej za to veľmi vďačné,“ povedala nám Nďa, ktorá v deň súťaže držala spolužiačkam palce z Dolného Kubína, nakoľko na základe podmienok súťaže mohli prácu prezentovať len dvaja študenti. A oplatilo sa! „Keď vyhlasovali výsledky a ostávalo už len prvé miesto, tak som sa začala obliekať, aby sme stihli autobus. Ani vo sne by ma nenapadlo, že budeme prvé. Neverila som, keď povedali naše mená. Najskôr nám to vyrazilo dych a potom sme sa začali smiať. Neverili sme, že sme prvé,“ spomína na svoje dojmy Paula.

„Bolo to neskutočné! Veľmi sme sa tešili a pani Hudecová spolu s nami. Objala nás a ďakovala nám za prácu. Veď aj my jej. Bol to krásny pocit. Nikdy na to nezabudneme. Veľa sme sa naučili a všetky tie informácie nás odborne veľmi obohatili,“ doplnila Mirka. Hepatitída, čiže zápalové ochorenie pečene spôsobujúce poškodenie a deštrukciu (rozklad pečeňových buniek), je veľmi nebezpečné ochorenie, ktorému je potrebné predchádzať. Prevencia z pohľadu ZA a celkovo zdravotníkov je veľmi dôležitá. Mirka, Paula a Naďa vo svojej práci analyzovali akútnu aj chronickú formu hepatitídy a robili aj prieskum na škole. „Na našej škole sme realizovali prieskum, v ktorom sme položili niekoľko otázok týkajúcich sa prenosu a prevencie hepatitídy,“ vysvetľuje Paula. „Pýtali sme sa, či naši žiaci vôbec vedia, čo je hepatitída, aké sú jej druhy, ako sa prenáša hepatitída typu A, ako sa prenáša hepatitída typu B a C, ako sa môžeme chrániť proti hepatitíde typu A, typu B a typu C. Odpovede boli veľmi zaujímavé.“ „Našim prieskumom sme zistili, že väčšina študentov nemá dostatočné informácie ohľadom hepatitídy a jej

prevencie. Práve preto sme si pripravili edukačný materiál, pomocou ktorého chceme šíriť osvetu, aby sa tejto chorobe predchádzalo,“ vysvetlila Naďa. Dievčatá boli oslovené aj vedúcou odbornej praxe PhDr. Ivetou Košarišťanovou, aby zrealizovali prednášky pre jednotlivé triedy našej školy. To ešte ani netušili, že im príde nečakaná pozvánka... „Dostali sme pozvanie Na Konferenciu sestier ŽSK, ktorá sa konala 4.7. 2019 v Žiline s názvom „Bezpečnosť pacienta ako najvyššia priorita pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti“. Na začiatku sme boli proti. Prišlo nám čudné, že my študentky máme prednášať titulovaným sestrám,“ hovorí Paula. „Nakoniec sme ale pozvanie prijali. Bolo nám super. Na úvod konferencie nás pekne privítali. Bola tam výborná atmosféra, takže z nás opadol aj všetok stres. Všetko malo úžasný priebeh. Dozvedeli sme sa veľa nových vecí a pochopili sme, aké je naše budúce povolanie dôležité. Po konferencii nás čakal výborný obed. Sú to nezabudnuteľné pocity, za ktoré veľmi pekne ďakujeme aj pani profesorke Hudecovej, ktorá nás sprevádzala a odborne usmerňovala v našej práci.“ (rr)


O vyjadrenie sme poprosili aj PhDr. Máriu Hudecovú. „Gloria et honor et pax omni operanti honor“ „Milí čitatelia, nebojte sa, nejde o žiadnu domácu úlohu z latinčiny na prázdniny. Ako všetci iste vieme, znamená to: „Sláva a česť čakajú na každého, kto koná dobro“. Aj my sme mali možnosť zažiť tento rok na vlastnej koži význam týchto slov. S dievčatami Miriam Grofčíkovou a Paulou Chudjákovou sme sa zúčastnili 11. apríla 2019 na siedmej celoslovenskej konferencii s názvom “Starostlivosť o pacienta s chorobami pečene a pankreasu“, kde nám bola najskôr pridelená téma, ktorá sa nám spočiatku vôbec nepozdávala, no komu by sa páčila už taká téma ako „Hepatitídy mož-

nosti prevencie z pohľadu ZA“, no boli sme z toho riadne vykoľajené, ale keďže máme rady výzvy a Oravky sa predsa nevzdávajú, zašli sme do knižnice, pozreli odbornú literatúru, nakopli prieskum v tretích ročníkoch a práca bola na svete. Najviac sa nám páčilo pracovať v novom programe, ktorý nádherne odzrkadlil celú 2 mesačnú prácu. Vytvorili sme úžasný tím, ktorý klapal ako hodinky. V deň konferencie nám mierne točilo žalúdkami, ale po prvých prezentáciách z nás odpadol strach. Keď Mirka s Paulou na mňa v úvode skromne pozreli v hľadisku, vedela som, že si ihneď získajú sympatie publika. Celá prezentácia bola odprednášaná na vysokej odbornej úrovni. Celý čas som držala dievčatám palce na rukách, a keď skončili, v aule nebolo počuť ani

muchu... A potom prišiel obrovský potlesk. Skromne sa usadili ku mne do hľadiska a čakali na vyhodnotenie. Organizátor vyhlásil najskôr tretie, potom druhé miesto, a keďže nám išiel o 20 minút autobus, Paula sa začala obliekať, a vtom to prišlo: „Na prvom mieste sa umiestnili Paula Chudjáková a Miriam Grofčíková pod odborným vedením PhDr. Márie Hudecovej,“ pozreli sme sa na seba a dievčatá sa začali smiať tak, akoby práve požili nejakú omamnú látku. Ja som povedala iba: „Vďaka ti, Bože.“ Keď ich oceňovali, tak sa riaditeľ konferencie spýtal, že prečo sú také skromné po predvedení takej práce? Ony mu odpovedali úsmevom. Iba ony a ja sme vedeli, koľko je za tým práce. Ale to nie je všetko, príbeh našich dievčat nekončí...

riaditeľka povedala, citujem: Tak, dievčatá, skláňam sa pred vaším výkonom. Ďakujem, že sú profesorky, ktoré vyšli z našich radov, ktoré takto pripravujú žiakov a ďakujem vám, že ste nabrali odvahu postaviť sa pred toto publikum. Sláva a česť patrí tomu, kto koná dobro, verte mi, že je to tak aj keď sa nám nie vždy chce, dôležitý je úmysel konať dobro a k tomu by sme naše deti mali vychovávať, lebo nie je pod-

statná tá sláva, ale to dobro, z ktorého nám ostane v našich mysliach nezmazateľná stopa na celý život...“

Foto: Paula Chudjáková O dva mesiace sme boli pozvané na konferenciu sestier, ktorá sa konala pod záštitou Žilinského samosprávneho kraja pod názvom „Bezpečnosť pacienta - najvyššia priorita pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti“, ktorá sa konala 4. júla a zúčastnilo sa jej okolo 150 sestier. Dievčatá Paula a Mirka aktívne prednášali na tejto konferencii a poviem Vám, bola som na ne nesmierne hrdá. Keď skončili, pani

Dievčatá, Vaša pani profesorka Vám z celého srdca ďakuje za ochotu prísť a konať dobro aj počas prázdnin, a Vám ostatným prajem veľa síl vyskúšať si to.“ PhDr. Mária Hudecová

7


Škola plná života Počas prestávok: „Zábava musí byť!“

Náš názor

Foto: (rr)

Už od septembra 2018 na našej škole pod novým vedením odštartovala „Škola plná života“ (ŠPŽ). Po troch mesiacoch sme položili našim študentom otázku: „Ako si predstavujete školu plnú života?“ Z množstva vašich vyjadrení, ktoré sme dostali do redakcie, a sú skutočne veľmi zaujímavé a inšpirujúce, sme vybrali tieto: si viem predstaviť bez WiFi, „Š PŽtelefónov a počítačov. Aký je

8

to život, keď mladí ľudia sú zahľadení do obrazovky počítača alebo mobilného displeja? Sedia vedľa seba a namiesto toho, aby sa rozprávali si medzi sebou dopisujú a nemo „čumia“ na písmenká, do ktorých len ťukajú. Komunikácia sa stráca. Úsmev a radosť z drobnosti hasne. Keby naša škola cez veľkú prestávku, kedy majú mladí najviac času chatovať medzi sebou (bohužiaľ som jedna z nich), vymyslela „stretká“, ktoré by rozvili komunikáciu, mohli by sme si zaspievať, porozprávať sa, lepšie sa spoznať, nie z fotiek na Instagrame, ale z osobného života. Mohli by sme venovať tiché modlitby za niekoho, kto ich potrebuje. Žiaci by si zaspievali, porozprávali sa možno aj o veciach, ktoré ich trápia...“ Sára Mikušiaková „Pod ŠPŽ si predstavím veselú školu, veselých ľudí a harmóniu. Školu, kde hrajú veselé pesničky, hodiny sú hravé a učitelia sú pozitívni. Kde sa stále niečo deje. Kde to žije rados-

ťou. Kde sú pozitívni a pokorní ľudia. Škola, do ktorej budem chodiť s nadšením. Predstavujem si školu, kde vládne pokoj a ľudia sa navzájom rešpektujú.“ Janka Zbojová „ŠPŽ si predstavujem ako miesto, kde sa cíti človek dobre, spokojne a uvoľnene.

Kde je harmónia medzi ľuďmi. Medzi učiteľmi a žiakmi. Kde nevznikajú zbytočne hádky ani nič podobné. Kde sú rôzne akcie, aktivity a predstavenia. Že sa tam žiaci a učitelia cítia ako na nejakom mieste, kde by chceli byť celý život. Kde sa ľudia navzájom akceptujú a pomáhajú jeden druhému. A samozrejme, aby tam boli ľudia s veľkým srdcom, ktorí nemajú problém s ničím. Myslím, že ak je v škole zachovaná harmónia a že sa tu žiaci a učitelia dobre cítia, tak sa škola môže nazvať: Škola plná života.“ Kristína Špulierová „Škola je základ života. Každý si školu vyberá sám, ktorá ho baví a napĺňa. Dnešná doba je veľmi ná-

ročná a život bez vzdelania si neviem ani predstaviť, preto je veľmi dôležité, aby mladý človek študoval a bol vzdelaný v hocijakej oblasti. Aj keď vstávam každé ráno skoro do školy, napriek tomu sa tam teším. Teším sa, lebo každé ráno stretávam mojich kamarátov v autobuse, ale aj cestou zo školy. V škole sa teším na svoje spolužiačky, pretože aj napriek tomu, že sme prváčky a poznáme sa veľmi krátko, za toto obdobie sme si vytvorili k sebe pekný vzťah a máme super kolektív. Každý deň zažijeme kopec srandy. Bez školy by sme nezažili toľko zážitkov a srandy. V škole máme rôzne súťaže. Nedávno sme mali súťaž talentov. Spievali sme celá trieda. Boli tam rôzne talenty, napr. v spievaní, v hraní na hudobných nástrojoch, vo fotografovaní, v tancovaní, v kreslení... Naša škola sa zapája do rôznych akcií, projektov. Takže môžem povedať, že naša škola je naozaj plná života a nenudím sa tu. Som rada, že som si vybrala túto školu, lebo chcem pomáhať ľuďom.“ Janka Šuhajová


„Ako by mala taká škola vyzerať? No presne tak, ako tá naša. Žiaci tam chodia nie preto, že tam musia chodiť, ale preto, lebo ich to baví. Nie je to žiadne nútenie. Každé ráno, keď prechádzame vstupom do školy, nad hlavami vidíme nápis ,,Škola plná života." Vždy sa na to pozrieme a pousmejeme sa. Našim ranným budíčkom je naša milá pani vrátnička a pán školník, ktorí nás vždy pozdravia, upozornia nás na prezuvky a darujú nám kúsok zo svojho úsmevu. Každá hodina je pre nás niečím zaujímavá. Učitelia sú milí, vždy ochotní pomôcť a niečo nás naučiť. Hodiny sa snažia niečím obohatiť a stále vymýšľajú niečo nové. Páči sa mi, že nám nemajú problém vysvetliť vec, ktorú nevieme, aj stokrát. Aj vybavenie našej školy je skvelé. Najlepšie na tom sú dataprojektory, ktoré veľmi často využívame. Síce máme nového pána riaditeľa, ale rýchlo sa učí a ide mu to. O všetko sa vzorne stará. Na našej škole je veľa šikovných žiakov, ktorí sa zúčastňujú rôznych súťaží a častokrát vyhrávajú. Zaujímavé sú aj naše odborné predmety. Najradšej mám základy ošetrovania a asistencie aj anatómiu a fyziológiu. Veľmi sa mi páči, keď sme v odborných učebniach. Veľa sa tam smejeme, lebo väčšinu pokusov robíme na sebe alebo na kamarátke. Pochváliť musím aj pani kuchárky, ktoré sa vždy postarajú o náš hladný žalúdok. Usporadúvajú sa rôzne školské akcie, súťaže, talenty, besedy. Na našej škole nás neučia len vedomostiam, ale aj slušnému správaniu a učia nás veci, ktoré v živote určite využijeme. Lebo ako sa hovorí: ,,Zdravotníkom sa musíš narodiť." Ja hlavne verím, že k nám budú chodiť žiaci, ktorých to bude baviť a budú mať veľkú ochotu pomáhať ľuďom. Tak teda dúfam, že naša škola ostane stále taká, aká je a budú do nej prichádzať dobrí žiaci a vychádzať výborní zdravotníci.“ Klára Joňáková

„Škola nie je len budova plná žiakov, prísnych profesorov, plná kníh a povinností. Pre mňa škola znamená ŽIVOT plný nových skúseností, vedomostí, zážitkov, kamarátov a hlavne novú etapu života. Začiatok tohto školského roka bol pre mňa iný ako tie predchádzajúce. Po deviatich rokoch na základnej škole som ho začala v novej škole, v inom meste a v novom nepoznanom kolektíve. No aj napriek tomu som si v novej škole rýchlo zvykla a prispôsobila sa. Túto školu navštevuje veľa dobrých ľudí, ktorí nie sú skúpi na milé slovo, rozdávajú úsmev. Profesori nešetria pochvalou a povzbudením. Ich prístup ma utvrdil, že som súčasťou tohto kolektívu. Každý deň medzi nami vládne živá a uvoľnená atmosféra. Počas prestávky pôsobíme ako jedna veľká rodina - prevláda tu smiech, krik a rozprávanie zážitkov. Túto školu navštevujem tri mesiace, no za túto krátku dobu som si našla nových priateľov a nadobudla som mnoho zaujímavých vedomostí. No škola znamená predovšetkým vzdelanie, čo je náročnejšia časť školského dňa. Máme veľa nových predmetov, ktoré sú zaujímavé. Denne nás vítajú usmiate pani profesorky, s ktorými sa nielen učíme, ale aj veľa rozprávame. Čas beží na vyučovacích hodinách striedavo - raz rýchlo inokedy pomalšie. Môjmu srdcu zatiaľ najbližší predmet je základy ošetrovania a asistencie, na ktorý sa vždy veľmi teším najmä preto, že tento predmet nie je len o knihách, ale stretávam sa v ňom so základmi praxe, ktorá nás v budúcnosti čaká a už teraz ma napĺňa. Dôležitá je teória, ale aj prax, ktorú si môžeme na tomto vyučovacom predmete hneď vyskúšať. A práve táto skutočnosť robí tento predmet pre mňa záživným (zážitkovým). Berieme ho ako príjemné hobby. A naopak pri matematike je pre mňa oslobodzujúce zvonenie zvonca oznamujúce koniec hodiny. Ale aj toto k škole

patrí. Odhliadnuc od pocitov, ktoré mám po nevydarenej písomke a po ťažšom predmete, považujem možnosť študovať za skvelý a nenahraditeľný dar súčasnej doby. Preto každé ráno vstávam s radosťou, teším sa do školy, ktorú navštevujem, pretože je plná života, nezabudnuteľných zážitkov a priateľov. Pretože život pre mňa znamená všetko.“ Marieta Romaňáková „Pod vedením dobrého odborného tímu, ktorý pripravuje nás žiakov do reálneho života svojimi vedomosťami a skúsenosťami sa zdokonaľujeme nielen po odbornej stránke. Škola by mala preto organizovať veľa aktivít, exkurzií, športovania, rôznych akcií zameraných na ochranu prírody. Mali by sa konať rôzne zábavno-vedomostné súťaže týkajúce sa vedomostí žiakov. Keďže sme zdravotníci, máme rôzne krúžky, ktoré sa potom prezentujú na rôznych súťažiach. Okrem učenia zahŕňa naša škola tanec, spev a kopu srandy. Škola nemá byť o tom, že tam ide žiak pod určitým stresom, ale má sa do školy tešiť, a preto by malo vedenie a učitelia zvoliť priateľský prístup ku žiakom. Páčilo by sa mi, keby sme absolvovali exkurzie po nemocniciach, domovoch, ústavoch, aby sme získali väčší prehľad nielen z odbornej stránky, ale aj v komunikácii s ľuďmi. Škola nás Oravský mikrofón chce do života pripraviť tak, aby sa mohla pýšiť svojimi študentami a mať dobrý pocit, že žiaci odchádzajú po absolvovaní školy spokojní, vysmiati a pripravení do života teoretickými aj praktickými skúsenosťami.“ Ivana Gvorová

„Hraj, o chvíľu zvoní!“ Foto: (rr)

9


Valentínska pošta: „Ktože mi píše?“ Foto:(rr)

Škola plná života „Na našej škole nuda rozhodne nie je,“ konštatovanie Veroniky Žufovej (1.roč.) po troch mesiacoch v škole. Pokračujeme v ankete, lebo vám chceme dať priestor na vyjadrenie vašich názorov, potrieb a želaní, aby naša škola fungovala čo najlepšie a ku spokojnosti všetkých. Bol úspešný celý šk. rok? Prečítaj si Uzlík dokonca, web i Fb. plnú života si predstavu„Š kolu jem ako miesto, kde sa budem

cítiť skoro tak dobre ako doma. Ako miesto, kde každé ráno budem chodiť s radosťou, tešiť sa na nové zážitky, ktoré môžem na tomto mieste zažiť. Škola, z ktorej budem chodiť s úsmevom a nie s trápením, nervami zo známok, že niečomu nerozumiem alebo mi niečo nejde tak, ako by som to chcela a ako by malo. Sú tu ľudia, ktorí sa navzájom podporujú, pomáhajú si, nevysmievajú sa jeden druhému, aj keď nie sú na danú vec talentovaní, spoločne stúpajú hore a prekonávajú všetky prekážky. Ak sa študentovi nedarí pochopiť určitú vec, učiteľ vymýšľa spôsob, ako by ho to naučil.

10

Učia nás učitelia, ktorí nerobia medzi študentmi rozdiely, snažia sa urobiť maximum, aby sa ich študenti čo najlepšie naučili to, čo majú. Učitelia, ktorí pochopia študen-

ta, ak sa príde ospravedlniť, že sa niečo nemohol naučiť zo zdravotných, rodinných alebo iných akceptovateľných dôvodov. Pokiaľ sa to nedeje často a nestane sa z toho každodenná samozrejmosť, kým to študent nezačne zneužívať. My tiež berieme ohľad na nich, keď je im nevoľno. Keď učiteľ pochopí, že si študent občas zabudne napísať úlohu, zabudne si zošit, učebnicu. Učiteľ tiež nie vždy donesie opravené písomky hneď na nasledujúcu vyučovaciu hodinu. Keď sa učiteľ nedá študentom učiť pomaly celú „encyklopédiu“ z jednej hodiny. Niekedy je toho fakt veľa. Keď študent príde domov o štvrtej hodine unavený, chce si oddýchnuť, byť nejaký čas so svojimi blízkymi, ísť von, pozrieť nejaký film možno sa zahrať hry so súrodencami, ísť navštíviť starých rodičov, pomôcť rodičom s niečím. A nielen sedieť pri knihách a učiť sa. Sme mladí a chceme niečo z toho dospievania aj mať, celodenné učenie to rozhodne

nie je. Aj učitelia boli raz v našom veku, tak vedia, aké to je. Má to byť škola, z ktorej keď odídem, budem na ňu pamätať až do konca života a vždy len v dobrom, z ktorej si odnesiem nezabudnuteľné zážitky, rady do života, ktorá mi ukáže, že robím správnu vec, ak chcem pomáhať ľuďom, ktorá mi potvrdí, že áno, toto je moje povolanie. Na našej Chceme aj iné hodiny ako len písanie poznámok, učenie a počúvanie. Film, videá, voľný rozhovor je na hodine fajn. škole sú učitelia veľmi tolerantní a chápaví. Preto aj pocit radosti a pokoja je vo mne vždy, keď idem do školy. Ostatní ľudia v škole sú veľmi príjemní. A kamarátky, s ktorými je aj ten najťažší deň a každý iný deň tým najkrajším, sú tí najúžasnejší ľudia, akých mi Boh poslal do života. Takto vyzerá moja predstava o škole plnej života.“ Magdaléna Šurinčíková


„ŠPŽ si predstavujem tak, že na nej bude veľa zábavy, rôzne aktivity, do ktorých sa môžu zapojiť študenti. Niektoré dni mať skrátené vyučovanie, chodiť na rôzne výlety. Veľa študentov by chcelo, keby mala škola viac elektroniky. Škola by sa mala viac zapájať do rôznych súťaži a viesť študentov ku hravosti a zábavnosti. Na tej škole by mali byť profesori viac milí a menej diktovať. Študenti by mali radi chodiť do takej školy a radi sa učiť. Hodiny by mali byť zábavnejšie, niečo by mali povedať aj študenti, nielen profesori. Niekedy by mohli bývať také hodiny, ktoré by si museli pripraviť študenti pre profesorov. Študenti by tak viac chodili do takej školy a viac by ich to motivovalo učiť sa na takej škole. Takto si predstavujem ja školu plnú života.“ Martina Gemeľová „Čoraz častejšou témou pri vzdelávaní je škola plná života. Pod týmto pojmom si predstavujem školu, kde

Z

našej ankety vyplynulo, že už po troch mesiacoch vnímate našu školu ako „Školu plnú života“. Oceňujete vedenie školy, školské aj mimoškolské aktivity, rôzne súťaže (vedomostné, športové, kultúrne, zdravotnícke), olympiády, výlety, exkurzie, súťaž Talent SZŠ, rozvoj talentov, zaujímavé vyučovacie hodiny, kde je priestor na diskusiu, filmy, učenie zábavou, milých a chápavých profesorov, chválite aj prístup našej milej pani vrátničky, školníka... Taktiež sa vám páči, že aj keď pochádzame z chudobných i bohatých rodín, všetci sme si rovnocenní ako v jednej rodine. Škola plná života by podľa vašich odpovedí mala: - mávať v škole aj dni bez WiFi a mobilov, aby sa upevňovali vzťahy, kolektív aj medziľudská komunikácia, napr. počas prestávok; - počas hlavných prestávok sa stretávať a debatovať na rôzne témy, rozoberať aktuálne problémy (v čajovni alebo anatomickej učebni by bol na to výborný priestor);

vyučovací proces je braný zábavnou, uvoľnenejšou formou i keď nie vždy sa to dá. Moja predstava začína tým, že by jednotlivé vyučovacie predmety boli obohatené o audiovizuálne, ukážkové (demonštračné) pomôcky pri výučbe. Konkrétnym príkladom by bola hodina informatiky, kde okrem maOrganizovať semináre s absolventmi školy, ktorí sa ubrali nejakým smerom a s ľuďmi z rôznych odborov a oblastí. nipulácie s počítačom, s jeho programami a s webovými stránkami by sme robili aj niečo zábavné. Že by sme si nakrútili nejaké spoločné triedne video, ktoré by bolo zábavné, a to by sme upravili v programe na to určenom a najlepšie video by bolo spustené na školských akciách. Alebo výučba patológie, ktorá sa môže zdať žiakom nezáživná, by mohla byť obohatená o obrazové

- na vyučovacích hodinách dávať väčší priestor na diskusiu, rozprávať sa na rôzne témy, rozoberať konkrétne príklady a problémy zo života, rozprávať sa o veciach, ktoré nás obklopujú; - dať možnosť žiakovi pripraviť vyučovaciu hodinu, nemusí vyučovať len učiteľ, mávať aj hodiny, ktoré si musia pripraviť žiaci pre profesorov; - na hodinách viac využívať dataprojektor – učitelia by mali učiť pomocou prezentácií, púšťať rôzne krátke videá k danej téme, občas dať na hodine nejaký pracovný list alebo nejakú zábavnú hru na opakovanie učiva, previerky by mohli obsahovať nejakú tajničku alebo prešmyčky a rôzne zábavné cvičenia; - aspoň raz do roka organizovať na našej škole športový turnaj pre stredné školy; - ponúkať všetkým žiakom reprezentovať školu na súťažiach a podujatiach. Nezameriavať sa len na tých, čo vynikajú, ale aj tým menej

pomôcky alebo exkurziu, kde by žiaci videli histológiu a podobne. Veď raz vidieť je viac ako tisíckrát o tom počuť. Myslím si, že zaujímavé sú pri výučbe aj konkrétne príklady zo života, na ktorých sa človek môže poučiť a je to spôsob, ako si to rýchlejšie zapamätáme. Množstvo školských aktivít prináša tiež zaujímavé poznatky a nielen to, aj zážitky, a utuží to i kolektív. Páčili by sa mi vedomostné súťaže, kde by sme súťažili ako kolektív a za úspešné absolvovanie by nás čakali odmeny, sladké alebo vecné. Organizovať exkurzie do zdravotníckych zariadení. Môžu otvoriť obzor štvrtákom, ktorí sú na rozhraní svojho života a rozhodujú sa, či sa ich kroky budú uberať do praxe alebo budú pokračovať v štúdiu. Lepšie sprístupniť školskú knižnicu...“ Klára Zaťková

INŠPIRÁCIE ANKETY aktívnym, ktorí možno nie sú až takí smelí, dať možnosť; - chodiť do divadla, na rôzne predstavenia, objavovať oravskú prírodu túrami. Oboznamovať sa s naším povolaním nielen prvé dva roky na figurínach, ale aj skutočne, oboznamovať sa s nemocnicou; - nahrávať videá, viac audiovizuálneho učenia... - všetci sa musíme správať tak, aby sme nikoho neurazili, neponížili, ba naopak, musíme byť milí, pozorní, nápomocní. Treba sa pozdraviť, používať kúzelné slovíčka (ďakujem, prosím, prepáč...) a pomôcť každému jednému človeku. V našom povolaní je to samozrejmosť. Text: (rr)

11


Kalendárium MARTINOV ÚSPECH • Riaditeľ školy Mgr. Alojz Šutý poďakoval Martinovi Tomanovi zo 4.A a spol. za krásny umelecký zážitok z muzikálu JESUS CHRIST SUPERSTAR, ktorého sa 6. 2. 2019 zúčastnila aj naša škola. „Verím, že sa aj vám ostatným toto predstavenie páčilo a odkaz tohto počinu v nás bude rezonovať čo najdlhšie. Týmto chcem vyzvať akékoľvek skryté aj viditeľné talenty na našej škole, že môžu podobne zažiariť a veľmi radi im vytvoríme priestor na sebaprezentáciu, a zároveň obohatenie nás všetkých. Teším sa na rozvíjanie myšlienky Školy plnej života...“ povedal Mgr. A. Šutý Text a foto: (rr) OCENENÍ • Muzikál, ktorý Martin Toman režíroval a zahral si v ňom postavu Judáša, mal obrovský úspech a svoje ďalšie reprízy na Orave. Dnes už vieme, že je Martin prijatý na VŠMU v Bratislave a že si ďalej spĺňa svoje sny. Sme hrdí, že študoval na našej škole! Na YouTube si môžete vypočuť jeho ďalšie pesničky, ako napríklad: Éra katedrál, Povedali... Pri príležitosti Dňa učiteľov Mgr. A. Šutý udelil Martinovi Ocenenie za umeleckú činnosť a náš šéfredaktor ONDREJ VALČIČÁK zo 4. A, dramaturg a hlavný moderátor VŠR, bol ocenený riaditeľom školy za Vysielanie študentského rozhlasu! Text a foto: (rr) PREVENCIA • „Šikana patrí medzi najviac diskutované témy v školách. Je to citlivá téma, ktorá zasiahne nielen samotného žiaka, ktorý je šikanovaný, ale aj jeho spolužiakov, učiteľov a rodičov. Následky šikany ovplyvnia dieťa na celý život. Mnohé z nich si ani neuvedomujú, že páchajú trestný čin. Berú to ako zábavku,“ hovorí Mgr. Eva Chomisteková. V triede 2. B sa 4. 2. 2019 konala prednáška, ktorá bola zameraná na prevenciu šikany a iných sociálnopatologických javov. Kpt. Mgr. Tibor Šándor nám veľmi zaujímavo vysvetlil všetko o páchaní trestnej činnosti, o šikane a sankciách. Text a foto: kol. 2. B

PERINBABA TENTO ROK NEZAHÁĽALA • Zábavu na lyžiarskom kurze od 11. 2. - 15. 2. 2019 si na Kubínskej holi vychutnávali nielen naši prváci, ale aj učitelia. Pri príležitosti 20. narodenín Uzlíka sme vyhlásili Súťaž o najkrajšie a najvtipnejšie fotografie z lyžiarskeho. Najvtipnejšie fotografie nám poslala Mgr. Eva Hanková a najkrajšie Klára Joňáková z 1. A. Všetky fotografie môžete vidieť na našom Fb Redakcia Uzlík. Víťazi boli ocenení a odmenení na celoškolskom Súboji učitelia /žiaci. (rr) Foto: Tobiáš Kabát, 1. B

12

ŽELÁTE SI PESNIČKU? • Pod vedením Mgr. Kataríny Šutej so spolužiačkami Natáliou Vargončíkovou a Ivanou Gvorovou, v novom rozhlasovom štúdiu, sme 2. polrok odštartovali ŠKOLSKÚ HITPARÁDU. Každý týždeň nominovala trieda 5 piesní, hrávali sa počas prestávok, a na konci týždňa vyhrala tá NAJ. Na konci šk. roka z nich bola podľa hlasovania vyhlásená TOP pieseň (Linkin Park—In The End ) a víťazná trieda 2. A. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili, a tiež ĎAKUJEME Martinovi Tomanovi, ktorý nám urobil úžasné rozhlasové znelky... Ďakujeme, že môžeme byť súčasťou tímu... Sára Mikušiaková, 2. A


OCENENÁ MEDAILOU SV. GORAZDA • Za celoživotnú prácu a mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacom procese a odbornom raste budúcich zdravotníkov, za starostlivosť o deti a mládež, a rozvíjanie humánnych princípov našej demokratickej spoločnosti v rámci projektu „Mosty k deťom a rodine“, za prácu, ktorá robí dobré meno školstvu Slovenskej republiky, bola 25. 3. 2019 v Bratislave ocenená Medailou sv. Gorazda naša pani profesorka Mgr. Miloslava Turčinová. Toto morálne ocenenie, ktoré patrí medzi najvyššie v rezorte školstva, jej odovzdala ministerka školstva SR Martina Lubyová za účasti nášho pána riaditeľa Mgr. Alojza Šutého. (rr) d

Foto: A. Šutý TAJOMSTVÁ KÁVY • Janka Juráňová z 3. A triedy si pod odborným vedením Ing. Kataríny Lofajovej 18. 3. 2019 vybojovala v okresnom kole SOČ postup do krajského kola s témou „Káva a jej vplyv na náš organizmus“. V krajskom kole sa už Janka síce neumiestnila, ale jej práca je nesmierne zaujímavá, a to nielen pre milovníkov kávy. Analyzuje, hodnotí a porovnáva jednotlivé druhy kávy a skúma ich vplyv na človeka. Odhaľuje tajomstvá kávy, jej pôvod, históriu, spracovanie, ale aj vplyv cukru, mlieka alebo spôsobu praženia na jej vlastnosti. Ak chcete vedieť viac, prácu si môžete prečítať v šk. knižnici. (rr) MÚDROSTI STAROVEKÝCH GRÉKOV • Staroveké Grécko bolo kolískou európskej civilizácie. Myšlienkové posolstvo gréckych filozofov je aktuálne dodnes a stále nás inšpiruje. Dôkazom bolo aj divadlo, ktorého sme sa zúčastnili 22. 3. 2019 v MsKS v Dolnom Kubíne. Čo je sizyfovská práca, kto bol Sizyfos, Prometeus, Zeus, Hefaistos a iní? Odpovede mohol získať divák v modernom umeleckom spracovaní divadelného súboru DOBROZVÍŤAZÍ pri ZUŠ v Nižnej a Gymnáziu v Tvrdošíne. Tohto divadelného predstavenia sme sa zúčastnili v rámci súťažnej prehliadky Neprofesionálneho divadla mladých. (rr)

MATURANTI POROVNÁVALI • V utorok 26. 3. 2019 naši maturanti spoznávali luxusný Domov dôchodcov Landes-stelle-pflege-heim, ktorý je štátnym zdravotníckym zariadením. „Mohli sme porovnať domov dôchodcov v SR a v Rakúsku. Boli sme príjemne prekvapení moderným vybavením. Taktiež sme boli udivení veľmi detailnou starostlivosťou personálu o klientov, ktorí usilovne zabezpečujú láskyplnú a hlavne kolektívnu opateru,“ povedali Eva a Martina zo 4. B. NEDÚ v Ľubochni spoznávali 20. 3. a sú vďačné pedagógom za tieto exkurzie (viac na szsdk.edupage.org). Text a foto: E. Babinská, M. Šeligová,4.B SPOZNALI SME HODNOTU TÍMOVEJ PRÁCE • Študenti 1. ročníkov sa posledný marcový týždeň zúčastnili adaptačného programu v zariadení Oravského centra mládeže v Ústí nad Priehradou, ktorý bol zameraný na upevnenie triedneho kolektívu, na rozvoj vzájomných medziľudských vzťahov a zlepšenia mentálneho zdravia v kolektíve. Program bol postavený na princípoch zážitkovej pedagogiky a viedli ho skúsení inštruktori. Tento projekt je podporený programom Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý realizuje V.I.A.C. – Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže. Text a foto: Kolektív 1. A

13


Kalendárium SUMMUM BONUM • Okresný úrad v Žiline pod záštitou Ministerstva školstva SR 4. apríla 2019 v divadelnej sále MsKS v Dolnom Kubíne pri príležitosti Dňa učiteľov ocenil pedagógov za ich prínos v oblasti výchovy a vzdelávania a za rozvoj školstva v Žilinskom samosprávnom kraji. Medzi ocenenými bola aj naša pani profesorka PaedDr. Regina Adamcová, ktorá bola nominovaná za celoživotnú prácu a mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacom procese, za obetavú starostlivosť o deti a mládež a za prácu výchovnej poradkyne, ktorá prispela k rozvoju školstva Slovenskej republiky. Sprevádzala ju pani zástupkyňa PhDr. Silvia Rovná, PhD., ktorej vďačíme za foto. (rr)

Nezabudnuteľný úsmev našej výchovnej poradkyne

POMOC KVETOV • „Každý z nás pozná niekoho, kto trpí onkologickým ochorením,“ hovorí Mgr. Monika Hackenbergová. Pod jej vedením sa 11. 4. 2019 aj naša škola zapojila do projektu Deň narcisov - zbierky na pomoc onkologicky chorým ľuďom a ich rodinám na Slovensku. „Vďaka žiakom 3.A triedy sa v uliciach mesta Dolný Kubín podarilo od dobrovoľníkov vyzbierať 2 533,23 Eur. Ďakujeme všetkým, ktorí sa rozhodli prispieť a podporiť tých, ktorí to potrebujú,“ srdečne dodala a nás teší, že aj naša škola mohla pomôcť v boji s touto chorobou. Text a foto: (rr) VIDIEŤ SRDCOM • Vďaka Mgr. Kataríne Bedrichovej sa 11. 4. 2019 mohli žiaci 4. A triedy stretnúť a porozprávať s nevidomým paraolympionikom Jozefom Búrošom. Vynikal v cyklistike a v behu na lyžiach. „Videli sme jeho medaily z rôznych súťaží a olympiád. Ukázal nám písací stroj na Braillovo písmo, špeciálne hodinky, meter aj spoločenskú hru Dáma, ktorá je prispôsobená pre nevidomých. S pani Bedrichovou si ju aj spolu zahrali. Zaujali nás aj jeho spomienky na detstvo a mladosť, keď si často musel poradiť sám, ale to ho len posilňovalo,“ povedala nám Eva Púčeková zo 4. A. Text a foto: (rr) PRIDALI SME RUKU K DIELU • S nadšením a ochotou pomáhať sa žiaci našej školy s PhDr. Silviou Rovnou, PhD. zúčastnili 4. ročníka skrášľovania Brezovca a upratovania nemocničného areálu. 13. 4. 2019 Veronika Laceková, Mária Strážovská z 1. B, Barbora Žuková z 2. B spolu s maminou, Michaela Bolová a Tamara Sedliaková zo 4. A a Eva Babinská zo 4. B s kamarátkou Timeou ukázali, že im záleží na životnom prostredí a okolí, v ktorom žijú. Akcia sa konala pod záštitou primátora mesta Dolný Kubín Jána Prílepku. Na záver bolo občerstvenie a vešanie kraslíc na lipy pred kostolom. Text a foto: (rr)

14

AKO V LUXUSNOM HOTELI • „Naši fyzioterapeuti sa od rána nezastavia. Veď aj klienti, ktorí sú u nás na neurčitý čas, majú v cene pobytu ponúkanú možnosť absolvovať jednu rehabilitáciu denne. Pritom pod odborným dohľadom je možné za príplatok cvičiť aj dvojfázovo. Naša ergoterapeutka zase pravidelne organizuje rôzne tvorivé dielne, pamäťové cvičenia, biblioterapiu či filmomániu. A ak potrebuje niekto moderne zrelaxovať, máme tu špeciálne upravenú miestnosť pre pobyt v multisenzorickom prostredí,“ povedala nám Mgr. Veronika Podbrežná, manažérka OŠE, ktorá nás 15. 4. sprevádzala v Nestore Zázrivá. Ďakujeme Mgr. D. Janoľovej za pútavú exkurziu. Kol. 1.V ZA


PhDr. A. Jarabáková ocenená riaditeľom školy

DEŇ UČITEĽOV BOL O NÁS VŠETKÝCH • Oslávili sme ho netradične. 5. 4. 2019 učitelia a žiaci spolu súťažili v rôznych disciplínach, ktoré si jednotlivé triedy pripravili. Medzi tradičné súťaže ako: vybíjaná, stolný tenis a futbal, dáma, patrili aj tie netradičné: „Vajíčko, nerozbi sa!“, Grilovanie, Ochutnávka, vedomostná súťaž Kocka a výnimočná súťaž, ktorá sa odohrávala v podkroví školy Escape room, za ktorú triede 3. A udelila porota bonusových 20 bodov. Nechýbala ani Zumba PhDr. Andrey Jarabákovej, ani Tvorivé dielničky PhDr. Silvie Rovnej. Celé podujatie organizovala žiacka školská rada pod vedením Mgr. Petry Karcolovej a PhDr. Ivety Košarišťanovej. Profesionálne moderovali dievčatá z 2. A Sára Mikušiaková a Natália Vargončíková. Úžasnú atmosféru zavŕšil riaditeľ školy, ktorý oceňoval študentov aj učiteľov. A študenti poďakovali slovom aj kvetom našim pedagógom. Boli sme ako jedna rodina a ani sa nám nechcelo ísť domov... Text a foto: (rr)

PODAROVAŤ ÚSMEV • Pred veľkonočnými sviatkami 16. 4. sme sa so spolužiačkami z 2. A pod vedením Mgr. Ľudmily Michalicovej vybrali do Zariadenia pre seniorov a Domova sociálnych služieb v Dolnom Kubíne, aby sme našim seniorom spríjemnili predsviatočné obdobie. Pripravili sme si program, na konci ktorého sme im rozdávali veľkonočné vajíčka. Natália Laššáková, Marianna Paľová, Janka Pantoková a Lenka Beňušová sa spolu so mnou tešili, keď sme im rozžiarili oči a vyčarovali úsmev. Často stačí veľmi málo, aby sme potešili človeka a ukázali mu, že nie je zbytočný. Text a foto: Laura Plevjaková HERCI PRIVÍTALI DELEGÁCIU Z ORAVY • Brno bolo nádherné, spoznávali sme ho formou hry pred divadelným predstavením (Katedrálu Petra a Pavla, Kostnicu pri Katedrále sv. Jakuba, 2. najväčšiu v Európe, hneď po Paríži, a i.), ktoré pre nás 24. 4. zorganizoval Mgr. Štefan Jány, začo mu veľmi ďakujeme! „Zítra to spustíme“ od Václava Havla bolo predstavenie JAMU v Divadle na Orlí v Brne. Predstavenie bolo úžasné a fantastické zároveň, veľmi sa nám páčilo! Veľkým prekvapením bolo, že počas predstavenia herci privítali delegáciu z Oravy – teda nás. To sme skutočne nečakali. Text a foto: Soňa Peterová, 2. B TICHÝ ZABIJAK • Poznáte hodnoty svojho krvného tlaku? Máte ho pod kontrolou? V dňoch 25. - 26. 4. a 2. - 3. 5. 2019 sme sa pod vedením Mgr. E. Chomistekovej v spolupráci s Úniou pre zdravé srdce, zapojila do merania krvného tlaku pacientom na ambulanciách praktického lekára MUDr. Farkašovej, MUDr. Petláka a MUDr. Križanovej v Dolnom Kubíne. Každému pacientovi sme merali krvný tlak trikrát po sebe. Mnohí ani nepoznali hodnoty svojho krvného tlaku. Nevedeli, či majú krvný tlak v medziach normy... Sme radi, že sme mohli pomôcť aj v osvete. Text a foto: M. Remeňová a E. Babinská, 4.B SLADKÁ CHÉMIA • Pod vedením Ing. Kataríny Lofajovej mali naši druháci 30.

4. 2019 hodinu ochutnávania a identifikácie rôznych druhov sacharidov a lipidov v potravinách. Do prípravy tejto sladkej vyučovacej hodiny sa zapojili všetci. Priniesli rôzne potraviny, ktoré obsahujú sacharidy a rastlinné i živočíšne lipidy. Ochutnávali aj bielkoviny v jogurtoch, syroch a korbáčikoch, sacharidy: glukózu, fruktózu, brezový, kokosový, trstinový cukor, stéviu a hľadali správne názvy sacharidov. Zistili, že nie je ľahké ich identifikovať. Zároveň sa dozvedeli veľa zaujímavých informácií. Takéto vyučovanie by chceli mať častejšie. (rr)

15


Kalendárium 1. MIESTO V SR • Angelika Majdová z 1. A je úžasný hudobný talent, ktorý popri štúdiu na našej škole navštevuje aj ZUŠ I. Kolčáka v Námestove. Pod vedením svojho učiteľa Mgr. art. Damiena Francoisa Jeana Ponsa sa venuje hre na, ako hovorí Angelika, "božský nástroj akordeón". Na súťažiach získala už viacero ocenení. Medzi tie NAJ patrí 2. miesto v celoštátnej súťaži HUDOBNÁ BIELA ORAVA, ktoré získala minulý rok a tento rok 13. 5. fantastické 1. miesto. Súťažila v 5. kategórii a zároveň získala diplom za najlepšiu interpretáciu skladby v hre na akordeóne! Sme hrdí, že takýto talent navštevuje našu školu, a navyše je skromná, žije s pokorou, s prosociálnym srdiečkom a radosťou z pomoci druhým. (rr) RECITUJE SRDCOM • O tom, že aj na Slovensku sú výborní súčasní básnici a poetky, dokázala Natália Laššáková z 2. A 2. mája 2019 v Martine. Svojím talentom, ktorý je darom od Boha, ale aj svedomitou prípravou, recitovala nádherné verše Janky Bernáthovej – Lehotskej z básnickej zbierky Slnečná sonáta. Išlo o montáž básní, ktoré zostavila a na súťaž ju pripravovala Mgr. R. Bočkayová, a zaujali, rovnako ako ich recitácia, aj najstaršiu, dlhoročnú úspešnú recitátorku z Martina pani Želmíru Mišutovú. Jej slová, ktoré adresovala Natálii, boli pohladením duše. Z krajského kola recitačnej súťaže Vajanského Martin si Natália odniesla 3. miesto. Srdečne blahoželáme! Text a foto: (rr) EXKURZIA ZA ODMENU • Vďaka PhDr. Silvii Rovnej sme 23.5. navštívili Martin. V úvode nás zaujala prednáška v MS, odkiaľ sme sa presunuli do etnografického múzea. Tam sme spoznali tradičné ľudové hospodárstvo, remeslá i odievanie v minulosti. Na záver nás čakalo v SKD predstavenie Národný cintorín 1. časť - zábavný príbeh o našich dejateľoch. Predstavenie sa nám veľmi páčilo. Strávili sme pekné chvíle s množstvom zážitkov. V mene všetkých zúčastnených (M. Strážovská, V. Lacekova, Ľ. Triebeľová, L. Brnušáková, B. Žuková, K. Papajíková, D. Hucíková) ĎAKUJEME! K. Papajíková, D. Hucíková, 2.B DIVADLO NA KOLESÁCH • Profesionálne divadlo bez stálej strechy nad hlavou, ktoré príde za divákom všade tam, kam ho pozvú. Vzniklo v januári 2004. Jeho zakladateľkou je absolventka herectva na Akadémii umení v Banskej Bystrici Martina Jelenová - Oslejová. 31. 5. 2019 prišlo aj do našej školy. Humorným štýlom nám predstavili oblečenie v období vojny, jeho históriu, príbeh i miesto v tých časoch. Ukázali nám odev, aký nosili muži na fronte, a to aj v zime, odev zdravotníkov a porozprávali nám veľa zaujímavostí. Ďakujeme! Veľa sme sa dozvedeli a aj pobavili... Laura Plevjaková, 2. A

16

...POSLUŠNOSŤOU • Ten pocit zažiješ iba v čistej prírode, kde vidieť aj najmenšie kamienky v rieke. Keď dýchaš tak čistý vzduch, až je to zvláštne. Iba v prírode je ticho, a pritom počuť úplne všetko. 3. 6. boli prváci v Jánošíkových dierach, na mieste, kde je príroda silnejšia ako človek. Uvedomili sme si, aké je pre nás dôležité prírodné dedičstvo, ktoré tu o pár rokov nemusí byť. Ten úžas nenahradí žiadne video na YouTube či Instagrame. Podmaní si každého, kto sa cíti stále viac človekom ako robotom. Tým miestom je príroda, ktorá je všade okolo nás. Preto ju vnímajme a CHRÁŇME SI JU! Mária Joňáková, 1. B


DOBRO NEVYMIERA! Veľké ĎAKUJEM vyslovuje pani

S primátorom mesta Jánom Prílepkom

zástupkyňa PhDr. Silvia Rovná, PhD. našim študentom, ktorí sa v sobotu 15. 6. 2019 zúčastnili akcie Deň pre deti. Sú to: Barbora Žuková, Sára Al-Hindi, Natália Habáňová, Magdaléna Polťáková z 2. B a Naďa Hvoľková, Zuzana Hýlová, Marek Kurtulík z 3. A. „Keď som ich uvidela,“ hovorí pani zástupkyňa, „srdce mi naplnilo šťastím. Uvedomila som si, že dobro nevymiera. Títo naši žiaci venovali celú sobotu deťom. Prišli aj z hornej Oravy, čo si nesmierne vážim. Deťom aj dospelým ukazovali prvú pomoc, kardio-pulmonálnu resuscitáciu, obväzovú techniku... Učili Heimlickov a Gordonov manéver... Merali krvný tlak... Bola to dobrovoľnícka akcia a všetkých nás napĺňala šťastím a radosťou.“ Ďakujeme!!! Akcia sa konala pod záštitou primátora Dolného Kubína Jána Prílepka. Text a foto: (rr)

REALITA OBOHACUJE • Vďaka Mgr. Ľudmile Michalicovej sme sa 5. 6. 2019 zúčastnili odbornej exkurzie v Šrobárovom ústave detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci. Tento vysokošpecializovaný odborný ústav s 87-ročnou históriou, poskytuje špecializovanú, ústavnú a ambulantnú liečebno-preventívnu starostlivosť najmä v oblasti detskej pneumoftizeológie, imunoalergológie a cystickej fibrózy. V ústave sa liečia deti vo veku od 0 do 18 rokov + 364 dní (nedovŕšených 19 rokov). Odniesli sme si zaujímavé odborné poznatky a tiež aj krásne zážitky z Vysokých Tatier. Kolektív 2. A SVIATOK DRUHÁKOV • Po celé roky existencie našej školy je deň, keď druháci dostanú svoje prvé uniformy, veľkým sviatkom. Nedočkavosť a napätie sprevádza týždne od ich objednania až po deň „D“. S nadšením rozbaľujú balíčky, obzerajú a skúšajú svoje prvé uniformy, ktoré sú už len krôčikom k ich vytúženému povolaniu. Nadšenie a hrdosť prezrádza, že si zodpovedne zvolili svoje povolanie... Veď študentom sa stane každý, ale zdravotníkom sa musíš narodiť. Veľké poďakovanie patrí Mgr. Daniele Janoľovej, ktorá ich pre študentov zabezpečuje a sprostredkúva. Dobrá rada: Zadajte správne miery! (rr) PO STOPÁCH ORAVSKÝCH DEJATEĽOV • Historický cintorín v Dolnom Kubíne je miestom posledného odpočinku významných oravských spisovateľov, dejateľov a organizátorov slov. kultúrneho života na Orave. Svoj charakter nadobúdal od r.1866. Žiaci 1. A a 2. A sa 14. 6. 2019 zúčastnili literárnej exkurzie, ktorá ich priviedla k pamätnému hrobu P. O. Hviezdoslava, rodáka z Vyšného Kubína a velikána slovenskej realistickej literatúry, Janka Matúšku, autora textu slovenskej štátnej hymny, L. Nádaši – Jégého, významného autora medzivojnového obdobia, po ktorom je pomenovaná aj NsP v Dolnom Kubíne a iných... (rr) SILVESTER V JÚNI • Určite sa čudujete. Ale kto bol 21. 6. 2019 u nás v škole, vie, o čom hovoríme. Náš matematikár Mgr. Štefan Jány takto nazval posledný deň v škole pred odchodom na dovolenku. Bol to fantastický deň. Celou školou sa ozývali piesne, ktoré každého chytali za srdce. Spolu so svojou neodlučiteľnou gitarou a úžasným speváckym talentom za podpory manželky Elenky a priateľa hudobníka Janka Dobáka, chceli žiačkam ukázať pesničky z ich éry a aby mali s čím porovnávať... Chcel sa takto rozlúčiť s týmto školským rokom. „Bol to taký malý školský Silvester,“ povedal nám. A pridala sa celá škola! (rr)

17


Náš domov

Nenájdeš na nete... Foto: Klára Joňáková, 1. A — Krásy Malej Fatry

Ako ho chránime?

Ako EKO? Pýtali sme sa našich profesorov a pýtame sa aj vás. Napíšte nám, môžete motivovať

Mgr. Katarína Šutá — AKO EKO? Triedenie odpadu – čo najmenej odpadu. Nakupovanie oblečenia v second-handoch – nepodporujem výrobu nového oblečenia. Nakupovanie veľkých balení – múka – na pečenie vlastného chleba. Samostatná výroba jogurtu – nie kelímky...ale doma. Na záchod – sóda bikarbóna, ocot. Menštruačný kalíšok pri menštruácii. Bezplienková komunikačná metóda – nepoužívať plienky, ale podľa vlastnej intuície dávať dieťa na potrebu. Menštruačné vložky z BIO bavlny. Bavlnené odličovacie tampóny. No-poo methode – umývanie vlasov len vodou bez šampónu. Bez drogérie – používam kokosový olej, bambucké maslo, hand – made výrobky od miestnych výrobcov. Pracie orechy na pranie. Mydlové hobliny na pranie...

Mgr. Eva Hanková — AKO EKO?

18

Do obchodu nosievam obaly na zeleninu a plátené tašky. Separujeme odpad, papiere končia v krbe. V domácnosti na umývanie podláh a armatúr používam ocot alebo citrónovú vodu. Na sifóny sódu bikarbónu, ocot a vriacu vodu. V záhrade na hnojenie slepačince od susedov a škrupiny z vajíčka. Polievame zásadne nazbieranou dažďovou vodou. Prádlo, ktoré nosíme na doma, nežehlíme. Používame šetriace žiarovky a zmäkčovač na vodu do celého domu, aby sa míňalo menej energie. BIO odpad – v záhrade... V budúcom čísle—Recepty zo záhrady. Na Fb „S Evou v kuchy-


ZÁZRIVÁ je horská obec na pomedzí Malej Fatry a Oravskej Vrchoviny. Je to rozľahlá dedina, ktorá má 11 osád. V Zázrivej sa už niekoľko rokov zachovávajú rôzne tradície, ktoré majú svoju jedinečnú históriu. Jednou z týchto tradícii sú Zázrivské dni. Zázrivské dni sa konajú každý rok vždy koncom mesiaca júl. Na Zázrivských dňoch môžeme vidieť, ako sa vyrábajú pravé zázrivské korbáčiky a rôzne iné výrobky alebo veci. No môžeme tam aj počuť rôzne ľudové skupiny z rôznych kútov obcí. Zaujímavou historickou pamiatkou je starý kostolík, ktorý bol postavený v 18. storočí. Jeho patrónmi boli všetci svätí. Po jeho podpálení dvomi zázrivskými občanmi zostala z neho len zrúcanina. V 21. storočí bol zrekonštruovaný, no bola zachovaná jeho krása zrúcaniny, ktorá mu dodáva neobyčajný zmysel. V našej dedinke máme aj iné veci, ktoré môžu ľudí zaujať. Vášňou mladých zázrivských ľudí je lezenie po skalách. A vďaka tomu sa rozhodli postaviť lezeckú stenu, na ktorú môžu chodiť aj rodinky s detičkami. No v Zázrivej je predsa len najkrajšia príroda, ktorá vie dodať pozitívnu energiu a pokoj. Klára Zaťková, 2. A Naša malebná obec CHLEBNICE sa nachádza na Slovensku v okrese Dolný Kubín. Máme v nej okolo 1600 obyvateľov. Susedíme s obcami Malatiná, Pribiš, Krivá, Horná Lehota, Sedliacka Dubová a Dlhá. Jej rozloha je 25,3 km a nachádza sa v nadmorskej výške 594 m. Písomné pramene existenciu Chlebníc zaznamenali v polovici 16.storočia.V roku 1554 sa volala obec Chlewnica, čiže valašská osada. Vtedy sa tu nachádzalo 5 mlynov, no dnes už neexistuje ani jeden. V obci sa nachádza obecný úrad, matrika, knižnica. Máme aj hasičský zbor. Zriadená je tu aj základná škola s materskou školou. Našou najväčšou pýchou je náš kostol Nanebovzatej Panny Márie, ktorý sa vyníma na kopci pri vchádzaní do centra obce. Mládež sa môže ísť zabaviť do telocvične alebo posilňovne, ktoré sú v kultúrnom dome. V kultúrnom dome sa často konajú dedinské zábavy, na ktoré sa môže ísť každý zabaviť. Máme vybudované dve ihriská. Jedno je umelé a máme veľmi šikovný futbalový tím TJ Tatran Chlebnice, ktorý nás výborne reprezentuje po okolí. Každoročne sa v obci zachovávajú rôzne tradície a to fašiangy, Chlebnický okruh, Chlebnický chlebíček. Ďalšou našou pýchou je náš typický chlebnický kroj s vyzdobeným čepcom, ktorý sa ešte dodnes využíva pri týchto aktivitách v obci. Pre turistov sú v Chlebniciach vynikajúce prírodné podmienky na rekreáciu a prírodné túry. Návštevníci majú teda čo obdivovať. Toto je moja milovaná dedinka, ktorú by som nevymenila za žiadnu inú, pretože je to nielen moje rodisko, ale aj moja srdcovka. Ivana Gvorová, 2. A

TVRDOŠÍN leží na rozhraní Oravskej vrchoviny, Oravskej kotliny a Skorušinských vrchov, na sútoku Oravy a Oravice. Toto prekrásne mesto ukrýva v sebe veľa krás, pamiatok, nádhernú prírodu a predovšetkým veľmi priateľských ľudí. Nežijem tu celý život, ale môj prvý dojem bol veľmi príjemný. Tvrdošín sa skladá zo štyroch častí. Krásna Hôrka, Tvrdošín, Medvedzie a Oravice. Oravice síce nie sú súčasťou Tvrdošína, ale nachádzajú sa neďaleko. V Oraviciach nájdeme termálne kúpele a Meander. Do Meandru väčšinou chodia rodiny s deťmi, pretože sú tam rôzne tobogany a zábava. Osobne môžem potvrdiť, že je tam výborne. Tvrdošín má krásne námestie, na ktorom je umiestená fontána, sú tam obrovské stromy, ktoré rastú už po niekoľko storočí. Na konci námestia ozdobuje toto mesto krásny kostol, do ktorého chodí veľa ľudí. Máme tu aj veľa pamiatok. Jedna z pamiatok sa volá Gotický drevený kostolík, na ktorý sa chodí každoročne pozrieť veľmi veľa turistov a cudzincov. Je výnimočný tým, že na jeho stavbu sa nepoužil ani jeden železný klinec. Vnútri nájdeme lavice a sväté sochy, ku ktorým sa môžeme pomodliť. V Tvrdošíne sa konajú aj rôzne slávnosti. V našom meste sa nachádzajú škôlky, základné školy a tri stredné školy. Je tu bohatý výber obchodov. Najviac zo všetkých obchodov sa tu nachádzajú potravinové obchody, ako napríklad: Lidl, Jednota, CBA, Tesco a čoskoro už aj Kaufland, ktorý bude v Krásnej Hôrke. V Tvrdošíne nájdeme všetko, čo potrebujeme. Centrom mesta vedie železničná trať Kraľovany – Trstená. Námestovo je vzdialené 13 km severne, Trstená 5 km severovýchodne a Dolný Kubín 30 km juhozápadne. V mestskej časti Oravice je možnosť turistiky v Západných Tatrách, kúpalisko s termálnym prameňom a v zime výborné podmienky na lyžovanie. V Tvrdošíne je aj každý rok v zime otvorené klzisko a taktiež je k dispozícií aj tenisový kurt. Patrícia Hládeková, 2. A

19


Život okolo nás

Kde je vôľa, tam je cesta ENVIRO, EKO a DOBROČINNOSŤ sa na našej škole spájajú hlavne s menom našej pani profesorky PhDr. Andrey Jarabákovej, ktorá organizuje, riadi a usmerňuje všetky tieto akcie. Je im oddaná celým srdcom a svojím príkladom vie získať množstvo ľudí, ktorí sa do akcie ochotne zapoja. Popýtali sme ju o jej názor a vyhodnotenie akcií.

„P

20

lnenie úloh a zapájanie sa do zberov, či už vyradených elektrozariadení, batérií, papiera, plastov, použitého šatstva, žiaroviek, žiariviek, tonerov a náplní do tlačiarní, vrchnáčikov z PET fliaš bolo súčasťou súťaže o NAJ TRIEDU, čím sme chceli zapojiť čo najviac žiakov do zberu, separácie odpadu a jeho opätovného použitia, pomoci núdznym, postihnutým...“ hovorí PhDr. A. Jarabáková. „V školskom roku 2018/2019 sme naďalej pokračovali v spolupráci so spoločnosťou ASEKOL v rámci projektu RECYKLOHRY. Je to školský projekt, ktorý v sebe spája vzdelávací program a súťaže, kvízy so zameraním na triedenie a recykláciu odpadov, rozvíja vzťah žiakov k životnému prostrediu. Do konca septembra sa nám podarilo v rámci vyhlásenej 36. súťažnej úlohy s názvom Starý mobil

sem! vyzbierať na škole 128 starých mobilov, za ktoré nám pribudlo na konto 1280 bodov. - 13. 01. 2019 – vyzbieraných a odvezených 1975 kg malých a veľkých EEZ, za ktoré sme získali 1975 bodov, - 13. 01. 2019 – odvoz vyradených cartridge a tonerov, za čo bolo škole pripísaných 5 bodov, - 14. 01. 2019 – za zapojenie sa do 37. súťažnej úlohy s názvom zMOBILIzuj svoj mozog škola získala 200 bodov, - 17. 01. 2019 – nákup darčeka za nazbieraných 3930 bodov 9 kusov stero reproduktorov GENIUS SP – U 120 a prenosného USB / SD / Bluetooth audio systému, - za 40. súťažnú úlohu – vyplnenie dotazníka pre koordinátorov, ktorí sa zapojili do súťaže Starý mobil sem! Nám pribudlo na konto 50 bo-

dov, - 41. úloha – Cesty elektroodpadu, do ktorej sa zapojila celá škola, bola odmenená sumou 4180 bodov. 17. 06. 2019 – za zapojenie sa do 42. súťaže v spolupráci s Ing. Lofajovou a Mgr. Šutým a našimi žiakmi, s názvom Ako oslavujú Recyklohráči Deň Zeme?, sme boli odmenení sumou 100 bodov. Do júna 2019 sa nám podarilo spoločne vyzbierať 1975 kg veľkých a malých elektrozariadení, vyradených tonerov a cartridgov, bateriek a zapojiť sa do vyhlásených súťaží samotnou organizáciou, za čo sme boli odmenení sumou 3610 bodov. Po odčerpaní 3930 bodov za nakúpené darčeky pre potreby školy nám ostalo na konte 4514 bodov. Vrchnáčiky z PET fliaš pre chorého Maximka— vyzbierali sme celkovo za celý školský rok 190 kg.


V

októbri 2018 sa podarilo vyzbierať a odviezť 1504 kg papiera, za čo sme boli spoločnosťou Ľupčianka, odmenení 300 kusmi recyklovaného toaletného papiera. Naďalej sme pokračovali v zbere použitého obnoseného šatstva v spolupráci s neziskovou organizáciou – Spišskou katolíckou charitou, podarilo sa nám spoločne vyzbierať 500 kg použitého šatstva za školský rok 2018/2019. Vo februári 2019 30 vriec detského oblečenia pre potreby rodiny so 7 deťmi, ktorá prišla pri požiari svojho domu o všetko, v spolupráci s p. Jozefom Mičom. Od januára 2019 organizovanie zbierky šatstva, obuvi, liekov, zdravotníckeho materiálu, hygienických potrieb pre potreby Občianskeho združenia Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom v spolupráci s Mgr. Katarínou Bedrichovou. Spoločne sa nám podarilo odviezť do zariadenia celkovo za našu školu 90 vriec oblečenia, obuvi, osobnej, posteľnej bielizne, finančnú zbierku v sume 670,- eur, ktorú sme použili

na nákup liekov, zdravotníckeho materiálu, dezinfekčných roztokov, hygienických potrieb. V zbierke aj spolupráci s OZ by sme chceli naďalej pokračovať aj v nasledujúcom školskom roku. Od apríla 2019 sme rozbehli na škole zbierku nepoužívaných dioptrických a aj slnečných okuliarov pre ľudí v Keni, ktorí si nemôžu väčšinou dovoliť kúpiť okuliare zo svojich príjmov. Zbierka mala názov Okuliare pre Afriku, bola realizovaná v spolupráci s Lions clubom a Detskou organizáciou Fénix, o.z. Na konci šk. roka 2018/19 sa nám podarilo vyzbierať 55 kusov dioptrických a 16 kusov slnečných okuliarov. V zbierke chceme pokračovať do konca kal. roka 2019. V júni 2019 sme vyzbierali 40 kg použitého šatstva a niekoľko spoločenských hier pre klientov Centra sociálnych služieb ORAVA. Centrum sociálnych služieb ORAVA poskytuje komplexnú starostlivosť pre prijímateľov sociálnej služby so zdravotným postihnutím, ktorým sú telesné postih-

nutie, duševné poruchy a poruchy správania alebo zmyslové postihnutie. Radi by sme pokračovali v spolupráci s týmto centrom aj v nasledujúcom školskom roku. Chcela by som touto cestou informovať našich žiakov – čitateľov nášho školského časopisu, že v nasledujúcom školskom roku končíme so zbierkou vrchnáčikov z PET fliaš a aj so zberom použitého ženského a detského oblečenia. Budeme však pokračovať do konca kal. roka 2019 v zbierke dioptrických a slnečných okuliarov pre Afriku. Naďalej budeme zbierať vyradené elektrozariadenia, batérie, tonery, použité šatstvo, ale iba pánske (pre Útulok pre bezdomovcov v Kláštore pod Znievom a pre klientov Centra sociálnych služieb ORAVA + aj spoločenské hry). Naďalej pokračujeme a vyzývame k spolupráci – háčkovanie/pletenie štvorcov pre Afriku s rozmermi 20 x 20 cm, z ktorých zhotovujú deky pre deti v Afrike.“ S úžasom ste určite dočítali slová PhDr. A. Jarabákovej.

Ako sme zistili, veľa akcií robí PhDr. A. Jarabáková vo voľnom čase i cez víkedy. Taktiež pracuje aj pre SČK v Martinčeku. Po jej vyhodnotení sme boli prekvapení, čo všetko sme spoločne dokázali pre lepší svet. Ďakujeme jej za organizovanie akcií, ktorými môžeme pomôcť druhým ľuďom, prírode aj nám samým. A prinášame vám o nej INFO. (rr) Vek: 46 rokov Odkiaľ pochádzate? Dolný Kubín – Kňažia, t.č. žijem v Martinčeku pri Ružomberku Znamenie zverokruhu: Ryby Obľúbené jedlo: bryndzové halušky, cestoviny Obľúbená kniha: Odsúdení prežiť, Na západe nič nové (všetky od E. M. Remarqua), Bičianka z doliny, Ťapákovci ... Film: slovenské a české komédie, seriály (Černobyľ, První republika I., II., III.)... Záujmy a záľuby: ručné práce (pletenie, háčkovanie, šitie, vyšívanie), záhrada, spoločenské tance a latinsko–americké tance, cyklistika, turistika, knihy Čo robievate vo svojom voľnom čase? Venujem sa podľa možnosti záujmom a záľubám Obľúbená farba: farby mora a vody Akú hudbu počúvate? Sima Martausová, vážna hudba (W. A. Mozart, A.

Vivaldi)... Aký máte názor na priateľstvo? Je veľmi dôležité a potrebné, nemám rada falošných priateľov Ktorá vlastnosť na ľuďoch vás najviac irituje? Pomalosť, faloš, neúprimnosť, neochota, lenivosť, nezodpovednosť, pýcha, povýšenectvo Čo si ceníte na ľuďoch najviac? Dobrosrdečnosť, ochotu pomôcť, pokoru, snaživosť, úprimnosť, pravdovravnosť, zodpovednosť Čo vám dáva vaša práca pre druhých? Pocit uspokojenia, zadosťučinenia, aby som „nešla na druhý svet s prázdnymi rukami“, hoci je to, podľa mňa, veľmi málo, ale vždy lepšie ako neurobiť nič. Ako hovorila Matka Tereza: „Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala.“ (rr)

Foto: A. Jarabáková

2121


Život okolo nás

Byť človekom

Foto: (rr)

Pod vedením Mgr. Kataríny Bedrichovej sa na našej škole tento školský rok rozbehol projekt DOBROVOĽNÍCTVO, Čo bolo jeho cieľom a náplňou, aké majú naši dobrovoľníci skúsenosti a dojmy, napísali nám do redakcie. O vyjadrenie sme poprosili aj pani profesorku Bedrichovú.

„D

22

obrovoľníctvo učí trpezlivosti, pokore, prehlbuje empatiu a dáva veľké možnosti. V určitých prípadoch dokáže zmeniť život.“ Karin Smalcová V tomto školskom roku sme sa na našej škole po prvýkrát pustili do Projektu Dobrovoľníctva. S novými očakávaniami a výzvami sme sa vo svojom voľnom čase rozhodli poskytnúť pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú – našim chorým, bezvládnym, malým či veľkým pacientom v NsP v Dolnom Kubíne. V popoludňajších hodinách 1x týždenne 1 hodinu sme robili spoločnosť na ODCH, detskom, internom, neurologickom oddelení a niekoľkokrát aj v ZpS a DSS v Dolnom Kubíne. Do dobrovoľníckeho projektu sa zapojilo spolu 25 študentov z II.B, III.A a IV.B triedy. Týmto by som chcela veľmi pekne poďakovať každému jednému z vás, za váš čas, ochotu, odhodlanie. Nie všetkým sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca prvotné nadšenie. Tým z vás, ktorí to napriek ná-

mahe zvládli, ešte raz vyslovujem veľké ĎAKUJEM!!! Všetko dobré, čo urobíte druhému, bude raz stonásobne zúročené. V dnešnej dobe je naozaj ťažké nájsť ľudí, ktorí

„Ďakujeme pani profesorke Mgr. Kataríne Bedrichovej, že nás prijala do projektu Dobrovoľníctva, ktoré nás naučilo aj veľmi veľa o nás samých, a v predvianočnom zhone sa nám venovala. Obetovala svoj voľný čas a s trpezlivosťou, ktorú skutočne nemá každý, nás posúvala ďalej a pomáhala nám. Ukázala nám cestu k bráne, ktorá otvára ľudské srdcia! Za všetko ešte raz ďakujeme! Kolektív 3. A

nezištne na úkor svojho voľného času dokážu pomáhať. O to viac je cena času, ktorý ste venovali nielen pomoci pacientom v DONsP a ZpS a DSS, ale taktiež dobrovoľníckym akciám počas sobôt vzácnejšia.

A čo dodať na záver? Pri srdci ma hreje dobrý pocit z toho, že aj medzi vami sa nájdu študenti s citom pre pomoc, pochopenie, empatiu, nezištnosť. Pevne verím, že táto dobrovoľnícka činnosť obohatila nielen pacientov, ale aj vás samotných.“ Mgr. Katarína Bedrichová Magdaléna: „Dobrovoľníctvo mi dalo veľmi veľa skúseností do praxe a do života. Je to veľmi poučné a zaujímavé. Sestričky a lekári sú veľmi milí. Vedeli poradiť, porozprávať sa s nami. Pacienti boli radi, keď sme sa s nimi prišli porozprávať alebo pomôcť. Malé deti si často mysleli, že sme niekto viac ako len žiačky zo SZŠ, a tak nás oslovovali sestričkami. Boli zlaté, a keď som videla to nadšenie v ich očiach, keď sme sa hrali, bolo to niečo krásne... V nemocnici to bolo niekedy aj iné, ako nás učia v škole, aké by to malo byť...Bolo by to pre niekoho aj sklamanie... Zažijete tu tiež aj veľmi emotívne chvíle. Napríklad, keď ste boli na izbe pri nejakej staršej pani


alebo pánovi a vyzeral/a tak spokojne, že ho/ju nič netrápilo, ale na druhý deň sa dozviete, že zomrel/a. Je to smutné. V tej chvíli neviete, čo robiť... Dobrovoľníctvo odporúčam aj ďalším žiakom. Zistíte, ako málo stačí urobiť, aby bol človek šťastný...“ Majka: „Mne osobne dalo dobrovoľníctvo veľa zručností, skúseností do života... Keď som videla ľudí, ktorí boli vážne chorí, začala som si vážiť omnoho viac vlastné zdravie, lebo to je základ byť šťastným. Ak by som mala zhodnotiť čas strávený v nemocnici, určite by som nemenila a odporúčam ísť do toho aj mladším študentom.“ Barbora: „Dobrovoľníctvo mi otvorilo oči a dalo iný pohľad na nemocnicu a ľudí v nej. Pokiaľ som nevedela, ako to na určitých oddeleniach chodí, tak som si to predstavovala úplne inak... Veľakrát sa mi stalo, že pacienti boli šťastní už len z toho, že sme sa s nimi rozprávali a usmiali sa. Je veľmi milé, že im stačí tak málo... Dobrovoľníctvo je poslanie, nie povolanie.“ Klárka: „Dobrovoľníctvo nám dalo veľa skúseností do života a aj do budúceho povolania sa nám zíde veľa vecí, čo sme sa dozvedeli. Veľa pacientov bolo veľmi milých a porozprávalo nám veľa vecí z ich života. Niektorým pacientom sme zlepšili deň, a potom som sa cítila dobre a bola som so sebou spokojná. Mojím najemotívnejším zážitkom bolo, keď nás raz poslali na neurologickú JIS a stretli sme sa s pacientmi, ktorí boli nechodiaci a nevnímali. Bolo nám ich veľmi ľúto.“ Dominika: „Dobrovoľníctvo mi dalo skúsenosti do života a aj do budúceho povolania a taktiež nás to dobre pripravilo na prax. Pacienti boli veľmi radi, že sme s nimi trávili čas, rozprávali sa, hrali sa s deťmi. Takmer všetky zážitky boli príjemné. Najemotívnejšie pre mňa bolo, keď sme boli druhýkrát na izbe a odpadol tam jeden ujo, a tiež keď nás poslali na neurologickú JIS a tam boli pacienti, ktorí si nič ne-

pamätali a nevnímali.“ Barborka: „Dobrovoľníctvo mi dalo skúsenosti, ktoré môžem využiť vo svojom budúcom povolaní. Nie všetky zážitky však boli príjemné, niektoré boli negatívne, emotívne a nepríjemné. Z detského oddelenia mám väčšinou príjemné zážitky. Deti boli väčšinou hravé a zhovorčivé. Veľa sme sa nasmiali. Na internom oddelení to už bolo však zložitejšie. Niektorí ľudia sa s nami nechceli rozprávať vôbec, iní „Dobrovoľníctvo nám prinieslo veľa skúseností, zážitkov a taktiež nás táto mimoškolská aktivita pripravila na prax. Vždy sa z nemocnice vraciame s úsmevom, vediac, že ten úsmev sídli aj na tvárach pacientov, ktorých sme navštívili. Neraz sa s nami lúčili aj hrejivým objatím, čo nás vždy povzbudí a my sa znova tešíme na ďalší týždeň. Je to tá najlepšie využitá hodina a určite Dobrovoľníctvo odporúčame aj ostatným. Zároveň sa chceme poďakovať našej pani profesorke Mgr. Kataríne Bedrichovej, ktorá nám umožnila získavať takéto skvelé skúsenosti a zážitky. Navyše nás vedela vypočuť, poradiť a usmerniť. Kolektív 2. B

boli zhovorčiví až príliš. Asi najemotívnejším zážitkom bolo, keď sme na jednom oddelení vošli do izby, kde mala jedna staršia pani návštevu, svoju dcéru. Po celý čas, ako sme tam boli a rozprávali sa s jej spolubývajúcou, tá staršia pani nariekala od bolesti a plakala. Jej dcéra nevedela, čo má robiť a len ju upokojovala. Spýtali sme sa jej teda, či niečo nepotrebuje a či s niečím nemôžeme pomôcť. Poprosila nás, aby sme sa sestričiek spýtali na lieky proti bolesti. Keď sme vyšli z izby, poprosili sme jednu sestričku, aby sa na pani prišla aspoň pozrieť... Mária: „Dobrovoľníctvo mi dalo do života veľa skúseností. Ako druháč-

ky nemáme ešte veľa skúseností z nemocnice, keďže ešte nemáme prax, tak to bolo pre nás niečo nové. Taktiež som sa naučila rozprávať s pacientami a naučila som sa trošku orientovať v nemocnici. Zlé skúsenosti nemám, keďže ma dobrovoľníctvo baví, možno iba správanie sestričiek mi neprišlo vždy správne. Najemotívnejší zážitok bol pre mňa určite v tretí deň dobrovoľníctva, keď mi do rúk spadol starší pán a doslova na mňa svojím prázdnym pohľadom pozeral, kým neprišli sestričky a nezačali ho oživovať. Bol to veľmi silný zážitok, ktorý vo mne určite zanechal stopy. Taktiež bol pre mňa veľmi pozitívny zážitok, keď sa s nami na detskom detičky nechceli lúčiť a chceli, aby sme pri nich ostali. Pozitívny zážitok bol aj keď sa s nami panie na internom lúčili krížikom na čelo a priali nám veľa šťastia do života. Určite odporúčam dobrovoľníctvo aj mladším ročníkom.“ Monika: „Dobrovoľníctvo mi dalo veľa. Dalo mi skúsenosti do života a zároveň to bola pre mňa príprava na prax. Uvedomila som si, že sa tam cítim super. Naučilo ma lepšej komunikácii s ľuďmi a empatii. Mám aj zlé zážitky, ale viac je pozitívnych. Napríklad, keď sme boli na internom, bola tam veľmi zlatá pani (okolo 85 rokov) a hovorila nám, čo všetko zažila, Na detskom to bolo taktiež super. S deťmi sme sa vždy vyhrali až tak, že nechceli, aby sme odišli. Párkrát sme ostali aj dlhšie a hrali sa Človeče a boli veľmi rady... Už teraz sa teším na prax.“ Niektorí dobrovoľníci mali aj negatívne skúsenosti, ale vďaka ankete a rýchlej, asertívnej komunikácii Mgr. Kataríny Bedrichovej, ktorá má skutočne srdce na dlani, sa poukázalo na problémy, ktoré boli následne riešené. Ďakujeme! Veľmi nás teší, že sme mohli takto aj my nepriamo pomôcť.

Text a foto: (rr)

23


Náš svet

Odvaha, sila a bojovnosť!

Foto: (rr)

Mgr. Eva Chomisteková je veľmi hrdá na svojich zverencov, ktorých učí prvú pomoc a pripravuje ich na rôzne súťaže. Tento rok bol pre nich veľmi úspešný a palec hore jednoznačne patrí aj jej. Okrem toho chodia spoločne prednášať a učiť prvú pomoc aj na základné a stredné školy, pretože, ako hovorí: „Každý by mal vedieť podať prvú pomoc!“

O

dvaha, sila a bojovnosť nechýbala 10. 4. 2019 Paule Chudjákovej, Marekovi Kurtulíkovi a Jane Juráňovej z 3. A triedy na regionálnom kole súťaže Prvej pomoci zdravotníckych škôl vo Zvolene. „Súťaž pozostávala z piatich modelových situácií, vedomostného testu, ale aj z fyzickej zdatnosti. Modelové situá-

24

cie boli veľmi náročné a zložité. Aj napriek malému neúspechu na prvej modelovej situácii, nestrácali silu a odvážne bojovali až dokonca. Vyplatilo sa!“ tešila sa Mgr. E. Chomisteková. „Keď nás vyhodnocovali, neverili sme. Vyhrali sme 3. miesto a postup do celoslovenského kola! Boli sme neskutočne šťastní.“ prezradil

nám Marek. Na celoslovenskom kole 5. 6. 2019 v Lučenci získali 5. miesto. „Bolo to veľmi náročné,“ povedala nám Paula. „Nešlo tu len o poskytovanie prvej pomoci, ale aj o fyzickú zdatnosť, ale bojovali sme.“ Od Mareka zase vieme, že Paula bežala ako o život a že všetci sa snažili dostať zo seba maximum.

Pod vedením Mgr. Evy Chomistekovej sme 24. 5. 2019 učili prvú pomoc v ZŠ v Žaškove. Žiakov sme rozdelili do skupín. 1. stanovisko bolo zamerané na kardiopulmonálnu resuscitáciu u dospelých aj u detí, na 2. sa poskytovala prvá pomoc pri dusení, pri krvácaní, zlomeninách a cudzom telese v rane. Na 3. a 4. stanovisku bola prvá pomoc pri náhlych stavoch. Žiaci ZŠ si mohli na jednotlivých stanoviskách prakticky vyskúšať poskytovanie prvej pomoci. Na modelové situácie sme pripravili fiktívne rany, ktoré vyzerali ako skutočné. Museli vyzerať veľmi hrozivo, keď sa malým žiačikom pri pohľade na ne urobilo nevoľno a mnohí z nich kolabovali. Takže sme spolu s pani učiteľkou ZŠ poskytovali „skutočnú prvú pomoc“. Našťastie všetko dobre dopadlo. 6. 6. 2019 sme prvú pomoc učili na SOŠ v Kňažej. Kardiopulmonálnu resuscitáciu sme rozšírili o používanie automatického externého defibrilátora, s ktorým by mal vedieť manipulovať každý človek. Poskytovanie prvej pomoci sme im najskôr prakticky ukázali, a potom si to mohol vyskúšať každý žiak. Nové vedomosti a zručnosti siajveľmi Aj keď nevládzeme, tak rýchlo osvojili. Veríme, že ich budú vedieť využiť aj v praktickom živote. Marek Kurtulík, pózujeme Paula Chudjáková, Jana Juráňová, Zuzana Hýlová, 3. A, Michal Steinocher, Kristián Kočička, Magdaléna Polťáková, 2. B a Natália Laššáková, 2. A


JEDEN ZA VŠETKÝCH, VŠETCI ZA JEDNÉHO! Takto znelo motto našej záchranárskej výpravy, ktorá sa uskutočnila v dňoch od 18. 3. do 20. 3. 2019 v krásnom českom meste Děčín. V utorok 19. 3. prebiehala v nákupnom centre Pivovar súťaž mladých záchranárov. Ako prvé sme vyplnili test a následne sme pokračovali rôznymi modelovými situáciami. Zachránili sme život dievčaťu, ktoré dostalo alergickú reakciu, ale aj žene, ktorá spadla z eskalátora. Hoci sme sa neumiestnili na prvých troch miestach, neboli sme sklamaní, pretože sme sa naučili veľa nových vecí a zaujímavostí z oblasti zdravotníctva aj o práci záchranárov. Mali sme prehliadku záchranky a stretnutie s profesionálnymi záchranármi. Určite sme si z tejto akcie veľa odniesli a budeme na ňu radi spomínať. Družstvo záchranárov: Zuzana Hýlová, Paula Chudjáková, Marek Kurtulík, 3.A, Natália Laššáková, 2.A, Klára Papajíková a Kristián Kočička, 2.B

VYHRALI SME ZLATO! Územný spolok SČK Orava organizuje každý rok v máji súťaž prvej pomoci. 7. mája 2019 sme v tejto súťaži vyhrali 1. miesto! Súťaž pozostávala z modelových situácií, resuscitácie a vedomostného testu. Marek Kurtulík, Jana Juráňová, Paula Chudjáková, Zuzana Hýlová z 3. A, Natália Laššáková z 2. A a náhradník Kristián Kočička z 2. B

BRONZOVÁ MEDAILA Z VÝCHODU SR

Foto: N. Laššáková, 2. A

Aj napriek horúčave sme to nevzdávali a bojovali sme. 7.6. 2019 sme sa zúčastnili súťaže s názvom „Asistent v akcii“ v Prešove. Nevedeli sme, čo nás čaká, pretože na tejto súťaži sme boli prvýkrát. Súťaž pozostávala nielen z poskytovania prvej pomoci, ale aj z náročnej fyzickej zdatnosti. Skončili sme na 3. mieste z 15-tich družstiev. Mali sme rovnaký počet bodov ako družstvo, ktoré skončilo na druhom mieste, ale pri umiestnení rozhodoval čas, pretože súťažiaci museli všetky disciplíny stihnúť čo najrýchlejšie. Veľké poďakovanie patrí Mgr. Eve Chomistekovej, ktorá nás na súťaž pripravovala. Michal Steinocher, Kristián Kočička, Magdaléna Polťáková, 2. B a Natália Laššáková, 2. A

25


Interview

Z Rijádu do Dolného Kubína 26


SÁRA AL-HINDI z 2. B pochádza z Rijádu, hlavného mesta Saudskej Arábie, ktoré má približne 5,3 milióna obyvateľov a má rozlohu 1 913 km². Na porovnanie naša Bratislava má cca 430 tisíc obyvateľov a rozlohu 367,6 km². Sára má 17 rokov. Rozpráva nádherne po slovensky a je mojou úžasnou spolužiačkou. Keďže ste boli zvedaví, položila som jej vaše otázky, na ktoré ochotne odpovedala. - Aký bol tvoj prvý pocit, keď si prišla na Slovensko? - Bola som smutná, že som musela opustiť rodinu, ale tešila som sa, že tu zažijem niečo nové a že sa naučím aj nový jazyk. Bola som zvedavá na novú krajinu a ľudí, ktorí v nej žijú. Tešila som sa na nových priateľov. - Ako dlho si už na Slovensku? Ako dlho ti trvalo naučiť sa slovenčinu? - Na Slovensku som už 8 rokov. Po nástupe na základnú školu som sa začala učiť slovenský jazyk. Bolo to pre mňa veľmi náročné. Učila som sa ho asi rok a pol. Ťažké bolo zvlád-

Slovenský jazyk ovláda lepšie ako mnohí Slováci. Akú ste mali známku zo slovenského jazyka a literatúry? Sára mala na konci šk. roka medzi jednotkou a dvojkou, nakoniec dostala 2. nuť aj vaše písmo, hlavne dĺžne a mäkčene. Musela som sa naučiť celú abecedu. Taktiež som si musela zvyknúť písať zľava doprava, v arabskom jazyku je to naopak. Niektoré slová máme rovnaké, napr. mama... Na základnej škole som sa učila aj angličtinu a nemčinu. Teraz na strednej sa učím už len angličtinu a stále sa snažím zdokonaľovať v slovenčine. - Prečo ste prišli práve do Dolného Kubína? - Do Dolného Kubína sme prišli kvôli tomu, že tu môj otec pracuje. Študoval v rôznych krajinách Európy aj

na Slovensku. Ako zubný lekár pracoval vo viacerých mestách na Orave. Napokon dostal prácu v Dolnom Kubíne, tak sme tu ostali. Dolný Kubín je celkom pekné mesto. - Ako vnímaš slovenské tradície? - Je to pre mňa niečo nové, zaujímajú ma a rada sa o nich aj niečo dozviem. Jedla som už vaše tradičné jedlo – bryndzové halušky, ale vôbec mi nechutili. Najradšej mám našu arabskú kuchyňu. Keď ideme domov do Saudskej Arábie - do Rijádu, vždy si tam nakúpime suroviny, ktoré si privezieme na Slovensko. Je to hlavne korenie. Naše arabské jedlá sú úplne iné ako tie vaše slovenské a myslím si, že aj zdravšie. Zo slovenských tradícií sa mi veľmi páčia Vianoce. Vianočná výzdoba, vianočný stromček a veľmi sa mi páči, že si dávate darčeky. - Kde sa ti viac páči na Slovensku alebo v Saudskej Arábii? - Páči sa mi aj na Slovensku aj v Saudskej Arábii. Rijád, v ktorom som predtým bývala, je veľmi krásne mesto. Je tam veľa parkov s hojdačkami, lavičkami, kde si rodiny môžu oddýchnuť a deti sa zahrať. Zaujímavé je, že je tam oveľa teplejšie ako tu, viac stupňov Celzia, ale pocitovo je tam príjemnejšie, ľahšie sa dýcha a nepociťujeme tak to horúce slnko. - Nechýbajú ti rodina a priatelia zo Saudskej Arábie? - Áno, chýbajú mi, najviac moji starí rodičia. Mám ich veľmi rada a často na nich spomínam. - Aké pocity si mala, keď si sa dozvedela, že sa idete sťahovať? - Bola som smutná, že odchádzame od rodiny a vôbec som tu nechcela prísť. - Môžeš mať manžela inej viery? - Nie, nemôžem mať. Som moslimka a mojím manželom musí byť tiež moslim. Vyžaduje si to naše náboženstvo. - Chcela by si sa vrátiť do Saudskej Arábie? - Áno, chcela by som sa vrátiť za rodinou. Často mi je za ňou smutno aj za kamarátmi a za všetkými. - Čo ti chýba zo Saudskej Arábie

a chcela by si to aj tu? - Rodina, jedlo, kamarátky... Veď som tam žila deväť rokov, a to je dosť dlhý čas na to, aby som to miesto vnímala ako svoj domov.

Potrebujete pomôcť, poradiť, vymyslieť a zrealizovať program na Vianočnú besiedku, Deň učiteľov, záver školského roka, zúčastniť sa dobrovoľníckych akcií, programov a súťaží? Podporiť vlastnú triedu? Sára vždy pomôže a je úžasná! - Aké oblečenie sa nosí v Saudskej Arábii? - Nosí sa tam normálne oblečenie, presne ako tu, ale ženy majú nad tým ešte búrku. - Ako sa líši život na Slovensku so životom v Saudskej Arábii? - Podľa mňa je to to isté, iba sú tu iné tradície a náboženstvo. Všade sú ľudia aj dobrí, aj zlí. Ja sa snažím obklopovať dobrými ľuďmi, lebo si myslím, že v živote by mali byť ľudia šťastní, pomáhať si a nerobiť si zle. Taktiež je dôležitá tolerancia a rešpektovanie jeden druhého. Nie je dôležité, akej viery je človek alebo akej je farby pleti, všetci ľudia sú rovnakí. Dôležité však je, aký je ten človek vo svojom vnútri.

Na záver som Sáru popýtala, aby nám napísala niečo po arabsky. A tiež jej meno, ako sa po arabsky píše. Pre nás, čo píšeme latinkou, a zľava doprava je to priam umelecké dielo. Posúďte sami. Klára Papajíková, 2. B

Prajem Vám pekné prázdniny! Sára Al-Hindi

27


Učaroval jej futbal a kone

Lenka Bombjaková

28

Odkiaľ pochádzaš? - Narodila som sa v Dolnom Kubíne a bývam v obci Lokca. Pochádzam z mnohopočetnej rodiny. Moji rodičia sa volajú Peter a Jozefína a spolu majú 9 detí a jedno majú ešte adoptované na diaľku v Keni, volá sa Rupia Mwanaisha, je to dievčatko a má 8 rokov. Ja mám 8 súrodencov, 7 bratov a 1 sestru. Volajú sa od najstaršieho Peter, Martin, Daniela, Ján, Ľuboš, Pavol, Lukáš a Marián. Znamenie zverokruhu: Panna Obľúbené jedlo: - Mojím najobľúbenejším jedlom je kapusta na rôzne spôsoby a samozrejme rezeň so šalátom. Obľúbená kniha: - Čítanie kníh nie je mojou záľubou, ale sem tam si nejakú prečítam. Film: - Najradšej pozerám dobrodružné filmy, komédie. Obľúbená farba: modrá Akú hudbu počúvaš? - Počúvam zvyčajne modernú hudbu. Aký máš názor na priateľstvo? - Priateľstvo je veľmi dôležité pre každého jedného z nás, pretože prináša človeku oporu, podporu, zázemie aj silu. Vďaka priateľstvu sa učíme zodpovednosti, pochopeniu, rešpektu, úcte a tolerancii. Ktorá vlastnosť na ľuďoch ťa najviac irituje? - Na ľuďoch ma najviac irituje závisť, faloš a klamstvo. Čo si ceníš na ľuďoch najviac? - Úprimnosť, toleranciu, dôveru a lásku, ktorú vedia rozdávať ďalej.


Talenty školy

„Pomáhať druhým je mojím poslaním života,“ povedala 17-ročná Lenka Bombjaková z 2. B. Je skromná, talentovaná športovkyňa, ktorá má rada kone a futbal. Už dva roky po sebe získala na turnaji o Pohár starostu mesta Orlova titul Najlepšia hráčka. Bolo tomu tak aj 24. 2. 2019. Medzi jej ocenenia patria aj: Najlepší strelec Lokčianskej miniligy (12 gólov), Najlepšia strelkyňa na celoslovenskom turnaji základných škôl v Nitre (12 gólov). Každý rok získava ocenenia za najlepšiu hráčku... - Porozprávaj nám niečo o sebe, aká si, aké vlastnosti si na sebe ceníš, a naopak, ktorých by si sa najradšej zbavila? - Kto som? Vraví sa, že človek by sám seba mal najlepšie poznať, až potom môže lepšie spoznať iných. Aj ja som toho názoru, preto ak sa sama seba spýtam na otázku: "Kto som a aká som?" dostávam viac odpovedí. Som jednoduché obyčajné dievča a zároveň veľmi zložité. Vyrastala som medzi ôsmimi súrodencami v rodinnom dome s hospodárstvom, vďaka čomu som skromná, zodpovedná, pracovitá, ohľaduplná, takže na jednej strane som skromná, ale na druhej náročná. Náročná na seba, dosť sebakritická, málokedy som so sebou spokojná. V hlave mám množstvo otázok, nad ktorými premýšľam, na ktoré v sebe hľadám odpovede, a preto, aj keď mám rada spoločnosť, vyhľadávam aj samotu v prírode na koni, pri práci vonku, kedy mám možnosť uvažovať a len tak

byť so svojim ja. Milujem kone, ktorým rozumiem a som si istá, že aj oni rozumejú mne, rada jazdím a starám sa o ne. Mám rada šport, konkrétne najradšej futbal, ktorý aj aktívne hrávam. Keďže sme veľká rodina, veľmi si užívam aj naše rodinné obedy a stretnutia, lebo rodina je dar. Čo konkrétne mám na sebe najradšej? Najviac si na sebe vážim to, že nedokážem človeku, ktorý mi veľmi ublíži ublíženie opätovať, povedať otvorene a aj škaredo, čo si myslím, že dokážem byť ticho a zniesť to, udržať sa, aj keď ma to vie dosť vytrápiť, ale som toho názoru, že je dobré byť ticho, lebo zlo nad zlom nezvíťazí. Som veľmi precitlivelý človek, čo je pozitívna vlastnosť, ale ak si niekoho obľúbim, dosť sa na neho naviažem a potom intenzívnejšie potrebujem jeho pozornosť a ak jej nie je dosť, postrádam ju, čo mi na sebe vadí a chcela by som to zmeniť. Som veľmi rada, že som sa narodila v takej rodine, v takom prostredí a že mám okolo seba takých

ľudí. Tiež s odstupom času môžem povedať, že som šťastný človek, lebo všetko, čím si prejdem, čo ma potrápi, čo poteší, koho stretnem dobrého alebo menej dobrého, má zmysel a do budúceho života je to všetko pre mňa prínos. - Aké máš záľuby? - Moje záľuby sú kone a šport, konkrétne futbal. - Čo robievaš vo svojom voľnom čase? - Vo svojom voľnom čase sa najviac venujem koňom. Prvého koňa som dostala na 4. narodeniny. Už od začiatku som si začala vytvárať vzťah k týmto zvieratám a ostal mi doteraz. - Odkedy sa venuješ futbalu a florbalu, kto ťa k nemu priviedol a podporoval ťa? - K futbalu ma priviedli moji starší bratia, ktorí tiež hrávali futbal za OŠK Lokca. Ja som začala hrávať už ako 9-ročná za starších žiakov, kde som bola jediné dievča. Neskôr si

29


si ma zvolili aj za kapitánku mužstva. Popritom som začala hrávať za dievčenský klub Oravan Oravská Jasenica, kde hrávam doteraz. - Aké sú tvoje úspechy a ocenenia? - Vo futbale som ako dievča vynikala, lebo ma to veľmi bavilo. Na základnej škole sme ako školský tím vyhrali v okresnom kole 1. miesto a aj v krajskom kole sme boli prví. Takže sme postúpili na celoslovenský turnaj, ktorý sa konal v Nitre. Bol to dvojdňový turnaj, na ktorom sme sa neumiestnili na prvých miestach, ale ja som si odniesla trofej za najlepšiu strelkyňu, ktorú mi odovzdal prezident Slovenského futbalového zväzu. Bol to pre mňa veľký zážitok a úspech. Stretli sme tam aj niektorých futbalistov slovenskej reprezentácie, napr. Mareka Hamšíka, Petra Pekárika... Za túto reprezentáciu som dostala od starostu obce Lokce pamätnú plaketu za úspešnú reprezentáciu obce Lokca v športovej činnosti. Ďalšie ocenenia: Najlepší strelec Lok-

30

čianskej miniligy, 12 gólov, Najlepšia strelkyňa na celoslovenskom turnaji základných škôl v Nitre, 12 gólov, Najlepšia hráčka na turnaji o pohár starostu mesta Orlova 2018, Najlepšia hráčka na turnaji o pohár starostu mesta Orlova 24.2.2019. - Prezraď nám nejaké nezabudnuteľné zážitky (dobré aj zlé)... - Jeden z mojich nepríjemných zážitkov bol v roku 2014, keď som bola jazdiť na koni a kôň sa pošmykol na pokosenej tráve a spolu sme spadli. Vtom som ostala ležať na zemi, necítila som si nohy, dokázala som si udržať koňa pri sebe, aby mi neušiel. Chvíľu som ležala, kým som sa spamätala, čo sa deje. Po chvíli som ako tak nasadla na koňa a pomaličky som išla domov. Cestou som stretla sestru s maminou a bratom. Hneď sa ma spýtali, čo sa stalo, lebo som bola celá bledá. Ledva som zišla z koňa a brat mi ho došikoval domov. Na druhý deň som išla do nemocnice, kde mi zistili, že mám posunutú pan-

vu. Ostala som v nemocnici zviazaná na posteli. Domou ma pustili po týždni s tým, že mám doma min. mesiac len ležať, nemohla som chodiť. Trvalé následky mám doteraz. - Prečo si sa rozhodla študovať na zdravotníckej škole? - Pomáhať druhým je mojím poslaním života. - Čo ti v živote robí najväčšiu radosť? - Najväčšiu radosť mám a najlepšie sa cítim, keď ľudia okolo mňa sú spokojní a zdraví, keď ráno začne tým, že vidím maminku spokojnú a usmiatu, ktorú čakajú počas dňa iba bežné každodenné "starosti" (povinnosti), keď v pokoji cestujem do školy, keď v škole nemá blízke okolie žiadne vážne problémy, doma postíham všetky svoje povinnosti, som s rodinou, priateľmi a jednoducho, keď vládne okolo mňa pokoj a viem, že všetci sú v poriadku. Tiež mám radosť, keď môžem niekoho z nich prekvapiť a potešiť, keď som užitočná a nápomocná. Je to úžasný pocit a ten ma veľmi napĺňa. - Aké hodnoty sú u teba v živote na prvom mieste? - Na prvom mieste je u mňa zdravie v

našej rodine a mojich najbližších priateľov, lebo len vtedy môžem mať to zázemie, tú oporu, podporu a cítiť sa dobre a spokojne. Bez týchto ľudí by to nebolo ono. Tiež je pre mňa dôležité dobro a pokora, rovnako úcta k ostatným a vedieť nielen prijímať, ale dávať a nielen prosiť, ale aj ďakovať. Keď je zdravie, je aj šťastie, láska, práca, a keď je dobro a úcta, je aj pokoj a mier. To všetko je veľmi dôležité. (rr) Foto: L. Bombjaková


Na slovíčko...

Selfie pre Uzlík: pán riaditeľ A. Šutý

Medzi Talenty školy patrí jednoznačne aj trojica vedenia našej školy. Dokazovala nám to celý školský rok svojou aktivitou, tvorivosťou, prístupom... Zobrali sme si ju teda „Na slovíčko...“. Vyjadrila sa nám pani zástupkyňa PhDr. Silvia Rovná, PhD., vedúca odbornej praxe PhDr. Iveta Košarišťanová a pán riaditeľ Mgr. Alojz Šutý. - Pani zástupkyňa, ako by ste zhodnotili tento školský rok – prvý rok Školy plnej života? - Bol naozaj „plný“ po každej stránke, veľa aktivít, súťaží, oceňovaní, úspechov, noviniek... Dúfam, že prispel každému k posunu v jeho osobnom raste, a keď nie úplne k posunu, aspoň ukázaní správneho smeru kam ísť. - V čom vidíte pozitívne zmeny v našej škole? - Našim spoločným cieľom je vytvárať pozitívnu klímu v škole v celom kolektívne učiteľov, nepedagogických zamestnancov a žiakov. Klímu, v ktorej aby každý mohol ráno povedať, že sa do školy/ práce teší, že mu tu nehrozí ubližujúca kritika, tresty, ohováranie a celková nepohoda. Pevne verím, že sa nám to spoločnými silami podarí vytvoriť ešte vo väčšej miere. - Stretli ste sa aj s negatívnymi prejavmi a skúsenosťami? - Zmena je korením života, je ťažká a dokážeme ju častokrát len pomaly prijímať. Ak chceme niečo zmeniť, musíme začať od seba. To, že sa niečo mení, nabúrava zaužívaný stereotyp, ktorý je síce pohodlný, ale nie vždy správny. A preto aj s negatívnymi reakciami v živote príde každý do styku a je len na ňom ako ich spracuje. Snažím sa vnímať negatíva ako niečo, čo ma posunie

dopredu, ako kameň na palme, ktorý má slúžiť na zapustení hlbších koreňov. - Vo svojom predmete ANF ste zaviedli nový systém hodnotenia. Môžete nám ho priblížiť? Ako sa vám nový systém hodnotenia osvedčil? Ako naňho reagovali žiaci? - Prvopočiatok zmeny nastal tým, že som sa nechala inšpirovať jednou kolegyňou slovenčinárkou z cirkevného gymnázia. Videla som, ako podnietila aktivitu u žiakov v oblastiach, ktoré predtým „ticho spali“. Celý systém hodnotenia som si prvý polrok pripravovala a druhý polrok testovala a vychytávala tzv. muchy. O novom hodnotení som informovala žiakov a aj rodičov cez ETK. Ide v ňom o to, aby žiaci pracovali celý polrok. Predmetom hodnotenia sú kategórie testov, odpovede, prezentácie a aktivity, ktoré majú žiaci k dispozícii priebežne počas roka. Všetci začínajú od 0 vo všetkých kategóriách a je len na nich, do akej výšky sa chcú vyšplhať, čiže akú známku chcú mať. Aktivity, testy, odpoveď, prezentáciu môžu robiť, ale nemusia, záleží od nich. Získajú body či percentá - je to ich rozhodnutie. Nový systém hodnotenia sa mi veľmi osvedčil, aj keď žiaci v spätnej väzbe nereagovali vždy pozitívne. Vytrhlo ich to totiž z komfortu pohodlného a tradičného

známkovania – a to je zmena (o zmene som písala vyššie...). Isto v ňom budem pokračovať aj budúce školské roky. Chcem vyvolať v žiakoch pocit zodpovednosti za svoje rozhodovanie o hodnotení z daného predmetu. - Maturitné skúšky sú už za nami. Štvrtáci vás potešili alebo máte na niekoho ťažké srdce? - Ťažké srdce isto nie, bola to ich prvá, veľká skúška a myslím, že v nej obstáli dobre. Známka je len číslo, ktoré niečo zhodnotí, ale vy musíte mať zo seba dobrý pocit, ako na maturite, tak pri odpovedi či na inej skúške, či súťaži, to je to pravé hodnotenie. Nie každý to zvládne podľa svojej predstavy, a preto musí v skúške dostať druhú šancu. Pokiaľ je to na jeho osobný posun, malo to zmysel. - Aký je váš odkaz pre našich čitateľov do budúcna, na ďalší školský rok...? - Prepožičiam si myšlienky od múdrych: „ Neakceptujte definíciu iných pre váš život. Definujte sa sami. Staňte sa prioritou vo svojom živote. Nikdy neprestaňte robiť to najlepšie len preto, že vám niekto neprejavuje uznanie.“ A ešte jednu: „Ak chcete dostávať viac lásky, dávajte viac lásky.“

31


PhDr. Iveta Košarišťanová - Ako by ste zhodnotili tento školský rok – prvý rok Školy plnej života? - Prvý rok Školy plnej života bol pre mňa rokom plným zmien. Boli to zmeny v mojom pracovnom zadelení, ale i zmeny vo vzťahu k ŽŠR. Ale chcem hovoriť najmä o zmenách vo fungovaní našej školy. Aj keď našou snahou je v prvom rade kvalitná príprava našich študentov na ich budúce povolanie, snažili sme sa, aby popri učení sme poskytli každému človeku na našej škole možnosť realizovať sa aj v tej sfére, ktorá ho charakterizuje. Aby mohol ukázať svoj talent, aby mohol aspoň pomôcť, keď je ešte nesmelý, ukázať sa pred všetkými. Dosiahli sme, nie, vy naši študenti, ste dosiahli krásne výsledky

v rôznych súťažiach a podujatiach, ktorých ste sa zúčastnili. - Na čom je potrebné ešte v našej škole popracovať, prípadne zmeniť? - Naša škola, to je kopec ľudí rôznych pováh, rôzneho zmýšľania. Našou úlohou by malo byť robiť všetko spolu a tak, aby naša škola napredovala. V prvom rade by sme sa mali tolerovať a rešpektovať. Platí to tak ako pre žiakov, tak aj pre zamestnancov. Niekedy sa medzi nami vytráca rešpekt, láska. Mám na mysli láska, úcta k človeku, rešpektovanie osoby takej, aká je. Viem, je to niekedy ťažké, ale myslím, že je to veľmi potrebné. - Ako by ste zhodnotili odbornú prax? - Je to pre mňa veľmi citlivé, odpovedať

na túto otázku, pretože patrím medzi odborné učiteľky a mojou snahou je učiť, viesť našich študentov tak, aby sa veľa naučili, ale hlavne zapadli počas odbornej praxe do kolektívu zdravotníkov, ktorí poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť pacientom hospitalizovaným na oddeleniach DONsP, ale i klientom ZpS a DSS v Dolnom Kubíne. U niekoho sa to darí, ale nie všetci naši študenti sú nadšení tomuto povolaniu. Chcem však povedať, že počas komunikácie s vedením nemocnice alebo zariadenia, počúvam často chválu na našu adresu a poďakovanie za prácu, ktorú vykonávame. - Aký je váš odkaz pre našich čitateľov do budúcna, na ďalší školský rok...? - Som rada, že som na tejto škole, aj keď som vždy tvrdila, že učiteľkou nikdy nebudem. Pán Boh ma však nasmeroval na túto cestu, aspoň ja to tak vnímam, aby som svoje vedomosti a zručnosti mohla odovzdávať ďalej. Nie je nič krajšie, keď sa na vás pacient usmeje a poďakuje vám za žiakov, ktorí sa o neho starajú. A tak tu je môj odkaz, nie, najprv poďakovanie za vašu službu a teraz ten odkaz: Tešte sa z každého dňa, ktorý začína. Rozdávajte okolo seba lásku, radosť a úsmev, aj keď možno niekto vedľa vás je skleslý, smutný, ubolený. O to viac to ten človek potrebuje. A nezabudnite, moje dvere sú pre vás otvorené každý deň. Čakám na vás vždy, keď to budete potrebovať.

Text a foto: (rr)

Začali sme Školu plnú života...

32

Pokračujeme ako Škola, ktorá mení svet...


- Pán riaditeľ, ako by ste zhodnotili tento školský rok – prvý rok Školy plnej života? - Málokedy v živote človeka, keď niečo začína, je to dokonalé. Tak ako život človeka, ktorý sa odmalička vyvíja a učí, čo je v živote dôležité, na čo si má dávať pozor a čo chce v živote robiť, rovnako aj naša spoločná vízia „Školy plnej života“ má po prvom školskom roku svoje kladné, ale aj záporné momenty. Mnohé myšlienky a aktivity sa nám podarilo počas školského roka uskutočniť a dotiahnuť do konca, mnohé aktivity sa nepodarili, resp. sa nedostavil výsledok, aký by sme očakávali. Vo všeobecnosti ale hodnotím uplynulý školský rok ako veľmi dobrú skúsenosť podporovať mnohé aktivity a atmosféru na škole, aby naša škola prinášala mladým ľuďom také vzdelanie a výchovu, ktorou dokážu meniť svet k lepšiemu, obhajovať skutočné hodnoty a stať sa osobnosťami vo svojom odbore. - V čom vidíte pozitívne zmeny v našej škole? Jednoznačne v záujme o budovanie lepších vzťahov v triedach medzi žiakmi, zlepšila sa komunikácia s rodičmi prostredníctvom internetu, ale aj osobných stretnutí, pohodová pracovná atmosféra medzi zamestnancami školy a tiež výborný výber nových zamestnancov na škole. Tiež sa podarilo podporiť a motivovať k vyššej aktivite žiakov v mnohých súťažiach – odborných aj športových, kde sme dosiahli významné úspechy na celoslovenskej úrovni. - Stretli ste sa aj s negatívnymi prejavmi a skúsenosťami? Ak áno, akými? - Toho negatívneho som vnímal minimum. Možno je to aj mojím životným postojom, že všetko zlé je na niečo dobré, resp. zameriavam svoju pozornosť na riešenia a nie na opis negatívnych skutočností. Vždy je to otázka postoja a pohľadu na vec. Verím v to, že všetko je tak ako má byť, akurát som to možno takto neočakával, a preto sa veľmi rýchlo

prispôsobím danej situácii a ju riešim. - Na čom je potrebné ešte v našej škole popracovať, prípadne zmeniť? - Na škole ako každej nikdy nie je núdza o zmeny a vylepšenia. Keďže každý rok prichádzajú na školu noví žiaci aj kolegovia, je potrebné neustále citlivo vnímať potreby všetkých ľudí na škole a držať sa nastoleného trendu, aby škola dávala každému zmysel a napĺňala jeho predstavy o budovaní lepšieho sveta.

Nebojím sa výzvy! - Ako ste spokojný s maturitnými skúškami? - Maturitné skúšky sú vždy výsledkom aktivity, snahy, ale aj šťastia študentov pri výbere témy a jej interpretácie. Na 98% sa to podarilo všetkým absolventom a tým páru študentom, ktorí si to zopakujú v septembrovom termíne, držím palce, aby tento míľnik života zvládli úspešne. Som spokojný, že drvivá väčšina absolventov túto skúšku zvládla. - Čo vás počas školského roka najviac potešilo? - Úspechy študentov v súťažiach a tiež zvládnuté maturitné skúšky, úspechy a zvýšenie pedagogickej kvalifikácie u pedagógov, rôzne významné ocenenia študentom aj pe-

dagógom, získanie viacerých grantov a sponzorských darov a zavedenie viacerých noviniek na škole, ktoré podporujú myšlienku „Školy plnej života.“ Tiež ma milo prekvapil vysoký záujem uchádzačov o našu školu. - Našu školu vybrali do programu „Škola, ktorá mení svet“. Môžete nám povedať niečo o tomto projekte a čo nové nám prinesie? - Má nám priniesť pridanú hodnotu v podobe mentorského programu šitého na mieru pre našu školu. Zadefinovali sme si cieľ na najbližšie dva školské roky, ktorý znie takto: „Škola ako priestor pre aktívnych ľudí s jasnou víziou rozvíjať sa a pomáhať na 111%.“ Teda vytvárať priestor pre rozvoj pedagogických zamestnancov na budovanie vlastného portfólia sebarozvoja a získavanie efektívnych zručností pre napĺňanie svojho životného poslania. Podporovať a prehlbovať spoluprácu s rodičmi pre efektívnu prácu so žiakmi a hľadania spoločnej cesty pri príprave na ich životné poslanie. Vytvoriť motivačné, cieľavedomé, tvorivé a komunikačné prostredie školy pre vyhľadávanie osobnostného potenciálu u učiteľov a žiakov školy. - Aký je váš odkaz pre našich čitateľov do budúcna, na ďalší školský rok...? - Myslite na to, čo chcete robiť po XY-rokoch, keď skončíte našu školu. Čo by to malo byť? Bude to zdravotníctvo, bude to iná oblasť? Hľadajte svoj zmysel života, svoje poslanie, čo je váš dar pre tento svet a rozvíjajte ho. My učitelia vám v tom budeme všetkými silami pomáhať a vás pri tomto procese hľadania a dozrievania veľmi radi podporovať a sprevádzať. Je pre nás najlepšia odmena váš osobnostný aj intelektuálny rast a váš úspech sa uplatniť v živote. Držím vám palce, aby sa vám to aj vďaka našej škole podarilo. Ďakujem za otázky :-)

Text a foto: (rr)

33


Hodnotíme

Aký bol tento školský rok?

Na konci šk. roka každá trieda hodnotila a vyjadrovala svoj názor na Školu plnú života. Prezentovali sme aj naše vyrobené projekty a spevom, hrou na hudobný nástroj i milým slovom sme odskúšali aj novú aparatúru v telocvični, ktorú sme získali vďaka úspešnému projektu vedenia školy. Na záver riaditeľ školy poďakoval všetkým a ocenil úspešných študentov aj pedagógov. A poďakovali sme sa aj my študenti, a verte, bolo začo. S radosťou sme sa potom rozišli do tried po vysvedčenia...

U

plynulý školský rok sme spolu zažili veľa nového. Pre každého z nás bolo nové hlavne prostredie a ľudia, ktorých sme spoznali. Rok sme začali Imatrikuláciou, ktorú si pre nás pripravili druháci, a tak nás privítali na škole. Začal sa teda náš prvý ročník na strednej škole. Tak klasicky. Zoznámili sme sa s novými profesormi a predmetmi, ktoré učia. No nie celý rok sme „poctivo“ dreli a sedeli za knihami. Naši milí učitelia si pripravili rôzne školské akcie, ktoré nám spríjemnili školský rok. Veľmi sa nám páčila súťaž talentov našej školy. Na nej sme spoznali, že aj zdravotníci, ktorí sa majú starať o ľudský život, sú ľudia, ktorí majú svoje talenty a záľuby, v ktorých vynikajú. Na Vianočnej besiedke naša trieda zahrala pravé americké Vianoce a možno sme vyčarili úsmev na tvári a spríjemnili vianočné sviatky. V Ústí sme zažili taktiež veľa zábavy. Verím, že určite každému sa tam niečo páčilo a odniesli sme si odtiaľ rôzne pocity. Na záver sa chceme poďakovať našej pani profesorke triednej za jej trpezlivosť ako aj všetkým profesorkám a profesorom. Julka Beňušová a kol. 1. B

34

Náš prvý rok na zdravotníckej škole? Každý z nás si tým prejde, každý z nás raz opustí stoličky základnej školy, svojich spolužiakov a kamarátov z detstva. Nie jednému z nás vypadne slza pri tejto príležitosti. Zatvoria sa za nami dvere bezstarostného dieťaťa a otvorí sa kapitola zodpovedného študenta. Od septembra 2018 sme aj my mali tú česť spoznať nových spolužiakov, kamarátov, učiteľov a stať sa ,,Bažantom“. Náš spoločný prvý rok začal prijatím medzi ostatných študentov, teda imatrikuláciou. Prvý výlet bol výstup k vysielaču. Cestou tam sme stihli trošku upratať prírodu z odpadkov a potešiť triednu učiteľku kyticou z lúčnych kvetov. Cez celý školský rok sme chodievali na zaujímavé vystúpenia do divadla. Cez zimu vo februári sme sa zúčastnili lyžiarskeho výcviku, kto-

rý bol plný srandy a nových zážitkov. Posledný marcový týždeň sme boli na pobyte v Ústí nad Priehradou, ktorý slúžil na upevnenie nášho kolektívu. Tento pobyt bol úžasný pre nás všetkých. Došlo k lepšiemu spoznaniu druhých, ale aj seba samého. Rady by sme sa tam vrátili znova. Cez maturity nás náš telocvikár vzal na túru do Jánošíkových dier, kde bolo nádherne. Na druhý deň sme s odhodlaním vyšľapali Kubínsku hoľu. Náš posledný koncoročný výlet bol na Šútove. Triedna učiteľka nás vzala k Šútovskému vodopádu a k jazeru, kde sme si zaplávali a strávili čas pri opekaní. Náš spoločný prvý rok bol krásny a už sa tešíme na ďalšie pekné chvíle strávené v škole. Magdaléna Šurinčíková a kol. 1. A V tomto školskom roku sme zažili veľmi veľa akcií, avšak žiadna sa nevyrovnáva radosti z nových uniforiem. Keď sme dostali uniformy, cítili sme sa ako oficiálni pracovníci zdravotníckeho zariadenia. Taktiež sme boli na exkurzii v Šrobárovom ústave, kde sme sa mohli dozvedieť veľa nových vecí ohľadom zdravotníctva a nielen to, z celej 2.A sa stali skvelí plavci, keďže sme mali plavecký výcvik, ktorý sme si veľmi užili. Zažili sme veľa srandy a milý prístup plavčíkov a pána profesora Takáča. Boli sme aj na veľa iných exkurziách, ktoré boli naozaj nezabudnuteľné. Taktiež sme mali aj predstavenie o živote počas vojny. Prednáška bola neskutočne zaujímavá. Tento školský rok bol naozaj "živý" a myslím, že posilnil aj kolektív celej našej triedy. Sára Mikušiaková a kol. 2. A V prvom rade by som chcela povedať, že oproti prvému ročníku sa náš kolektív o čosi upevnil. Celý školský rok bol plný zaujímavých akcií a rôznych súťaží, ako napríklad Mikulášsky turnaj a Florbalový turnaj, v ktorých sa nám podarilo získať 1. miesta. Pár našich šikovných spolužiakov sa zúčastnilo aj na Talentoch školy a na Vianoce sme sa zabavili na Vianočnej

besiedke. Keď už sme pri tých Vianociach, vo Vianočnej burze sa nám podarilo vyzbierať najviac peňazí. Časť z nás sa aj aktívne venovala Dobrovoľníctvu, ktoré nás celkom pripravilo na prax a určite ho odporúčame aj mladším ročníkom. Dobrovoľníctvu sme sa nevenovali len po škole, ale pár z nás si našlo čas aj v sobotu, keď išli poupratovať okolo nemocnice alebo ukázať prvú pomoc deťom na MDD. Za odmenu išli na výlet do Martina. Taktiež sme dostali naše prvé uniformy, ktoré sme si s radosťou hneď vyskúšali. Ako som už spomínala, tento rok bol priam nabitý akciami, čo nám spríjemnilo školský rok, a preto sa chceme poďakovať vedeniu školy, pani profesorkám a pánom profesorom, že nám umožnili tieto akcie. Ďakujeme! Mária Hurťáková a kol. 2. B Tretí ročník bol super! Bol iný ako predchádzajúce ročníky, pretože sme od septembra nastúpili na prax. Na praxi sme toho veľa zažili, stretli sme sa s množstvom životných situácií. O tom, že nás prax naozaj napĺňala, svedčí aj to, že sa niektorí naši spolužiaci prihlásili na krúžok Dobrovoľníctva, kde raz do týždňa chodili na hodinku do nemocnice komunikovať s pacientmi, a tak im na malú chvíľku spríjemnili deň. Niektorí naši spolužiaci zbierali nové skúsenosti z krúžku prvej pomoci, z ktorého sa zúčastnili na mnohých súťažiach. Okrem praxe, bolo na našej škole veľa akcií, ktoré sa nám veľmi páčili a radi sme sa do nich zapájali. Na akciu pri príležitosti Dňa učiteľov sme pripravili aj súťaž Escape room, ktorá sa nachádza na pôjde našej školy. Veľmi sa nám páčila súťaž o talent školy, kde sme mali možnosť ako trieda ukázať svoj talent v speve a tanci. Je super, že máme možnosti utužovať náš kolektív aj vďaka takýmto akciám. Na konci školského roka sme boli na túre na Malý Rozstutec. Tento ročník bol naozaj bohatý na všetky akcie, ktoré sme si vždy naplno užili. Ďakujeme škole plnej života, zvlášť našej triednej, ktorá nás vo všetkom podporovala. Paula Chudjáková a kol. 3. A


Opäť máme za sebou ďalší školský rok. Mnoho splnených úloh, náročné výzvy, dni plné snaženia a usilovnej práce. Dúfam, že u viacerých prevláda pocit spokojnosti. Ale možno niekomu napadne aj myšlienka – mohol som na sebe pracovať viac. Nie je nič horšie ako ľahostajnosť, keď nám nezáleží na vlastnom výsledku a neúspech pripisujeme iným, nie sebe. Ak hovorím o pocite zodpovednosti, tak nemôžeme zabúdať na zodpovednosť k nášmu povolaniu. Máme za sebou rok našej praxe. Tie neopísateľné pocity, ktoré si musí prežiť každý jeden z nás. Tie krásne momenty, kedy viete, že povolanie, ktoré ste si vybrali, vás napĺňa. Možnosť pomôcť pri činnostiach, ktoré sú pre nás bežné, podať vodu smädným, utrieť slzu smutným a dať novú nádej slabým, je to pocit na nezaplatenie. Každý jeden z nás stál pred dverami oddelenia so strachom a neistotou z nového. No naše pani profesorky nám dali istotu,

pri každých situáciách oporu, podporu i múdre slovo. Preto sa vám chceme zo srdca poďakovať. Pomoc potrebuje v každej situácii niekto iný. Preto v radoch našich spolužiakov sa našli aj darcovia krvi, ktorí darovali časť seba na pomoc druhým ľuďom. Sú chvíle v živote, kedy solventnosť, materiálne zabezpečenie sú pacientovi na nič. V ten moment potrebuje väčší dar, a tým je krv. Málokto si uvedomuje, že transfúzia nie je liek, ktorý sa napíše na žiadanku a z lekárne ho prinesú. Je tu väzba medzi darcom krvi a pacientom, ktorý ten dar príjme. Darovanie krvi je nielen aktom, pri ktorom darujeme časť seba, ale aktom, pri ktorom darujeme život, novú nádej na život či dokonca lepší život. Mali by sme si pomáhať. Darovanie krvi nie je hrdinstvo, ale pomoc druhým. To, čo dáš, sa ti 2x vráti. Preto daruj svoju kvapku krvi a pomôž zachrániť život. Nikdy nevieš, kedy ju budeš potrebovať práve ty. Pamätáme

si aj na to obdobie, keď padal sneh, zúrila zima a každučký rok sme čakali na príchod Mikuláša. Pamätáme si na tie krásne pocity z jeho príchodu. Obdobie, ktoré si zažil každý jeden z nás. No s rokmi sa to čaro vytrácalo. No ostalo niekde hlboko v srdci. S prichádzajúcimi rokmi prišlo aj množstvo chorôb, ktoré pacientov prinútili počas sviatkov radosti a pokoja ostať na nemocničných lôžkach. Veď predsa Mikuláš navštevuje všetkých. Preto sme sa rozhodli navštíviť pacientov v našej nemocnici. Potešiť ich úsmevom, spevom či povzbudzujúcim slovom a samozrejme obdarovať s láskou vyrobenou drobnôstkou. Akokoľvek ťažký alebo ľahký bol tento školský rok, s hrdosťou si môžeme povedať, že sme ho zvládli. A tešíme sa na ten posledný, v ktorom nás čaká naozaj veľa práce a trpezlivosti. Ďakujeme! Tento rok nám dal naozaj veľmi veľa a aj v mene mojich spolužiakov za všetko ďakujeme! Natália Smolková za kol.

Ocenení študenti 1.- 3. roč. POCHVALA RIADITEĽOM ŠKOLY Na slávnostnom ukončení šk. roka 2018/2019 riaditeľ školy Mgr. Alojz Šutý udelil Pochvalu riaditeľom školy a finančne odmenil nominovaných študentov: TRIEDA I.A - Dochádzka : Joňáková, Klára, Prospech: Janíková, Jessica, Šurinčíková, Magdaléna, Vlčáková, Simona. TRIEDA I.B - Samé jednotky: Strážovská, Mária, Beňušová, Júlia. Prospeli s vyznamenaním: Joňáková, Mária, Krišová, Katarína,

Masničáková, Nikola, Priščáková, Natália. TRIEDA II. A - Pochvala za výborný prospech: Gvorová, Ivana, Klimčíková, Vanesa, Laššáková, Natália, Paľová, Marianna, Plevjáková, Laura, Vrábľová, Veronika. Reprezentácia školy: Laššáková, Natália, Plevjáková, Laura, Pjentek, Karol. Za výbornú dochádzku: Zaťková, Klára. TRIEDA II. B - Pochvala za výborný prospech: Hucíková, Dominika, Sochuľáková, Simona, Steinocher, Michal – ocenenie Ž. kraja, prvá pomoc, Kočička, Kristián – ocenenie Ž. kraja, prvá pomoc, Polťáková, Magdaléna – ocenenie Ž. kraja, prvá pomoc, Papajíková, Klára – ocene-

nie Ž. kraja – prvá pomoc. Pochvala za dochádzku: Serdelová, Veronika . TRIEDA III. A - Pochvala za výborný prospech: Čierniková, Tatiana, Grofčíková, Miriam, Hvoľková, Naďa, Juráňová, Jana, Sivčáková, Gabriela, Strapcová, Veronika, Šuhajová, Lucia. Pochvala za reprezentáciu školy: Grofčíková, Miriam – 1. miesto v SR, Chudjáková, Paula – 1. miesto v SR a súťaže PP, Hvoľková, Naďa – 1. miesto v SR, Kurtulík, Marek – súťaže v PP, Hýlová, Zuzana – súťaže v PP, Juráňová, Jana – súťaže v PP + SOČ. TRIEDA III.B - Vzorná dochádzka: Simona Zaťková. /rr/

35


Nové žalúzie na 2. poschodí Ďakujeme za 2% z dane!

Maturita v kroji

Čo nÁs ešTe pOteŠilo?

Naše bláznovstvá :-)

Záver školského roka

Profile for SZS DK

UZLÍK č. 2 šk. rok 2018/2019  

UZLÍK č. 2 šk. rok 2018/2019  

Profile for szsdk
Advertisement