Page 1

DNES V ČÍSLE str. 4

Spomienka na šéfredaktora a spoluzakladateľa Bojovníka str. 8

Kto bol Richard Sorge? str. 10–11

SZPB nezabúda na vojnových hrdinov MARTIN KUČEK

BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Ročník LVII

ANTIFAŠISTOV

29. 11. 2012

Cena 0,44 €

24

Deň vojnových veteránov

Iba nežiadajme, spolupracujme Pomaly sa blíži záver roka, v ktorom sa konal zjazd našej odbojárskej organizácie. Prichádza teda aj čas, keď členské schôdzky i oblastné výbory hodnotia, ako prijali závery zjazdu, ako ich ďalej rozpracovali a plnia úlohy, ktoré si na ďalšie obdobie vytýčili. Tých úloh a predsavzatí nie je málo aj vzhľadom na vysoký vek priamych účastníkov protifašistického odboja a na prijímanie nových členov. Pribúdajú povinnosti chrániť pamätníky odboja i odkaz, ktorý protifašistický, demokratický a občiansky postoj v ľuďoch zanechal a ktorý by sa pribúdajúcimi rokmi a novými generáciami nemal stratiť. Často však zaznieva radikálna požiadavka medzi odbojármi, aby sa štátne či samosprávne orgány mali k tomuto odkazu správať zodpovednejšie a o pamätníky sa starať. Odstrašujúci je napríklad nedávny vandalský čin z Korytnice, kde z pamätníka na ťažké boje povytrhávali dve postavy, či zanedbali sa iné opravy v ďalších mestách. A sú aj iné príklady: predstavitelia odbojárov sa dohovorili so starostom, primátorom či poslancami obce, mesta, stretli sa a spoločne našli riešenie, ako postupovať ďalej, čo treba urobiť dnes a pre aké akcie či podujatia treba spoločnými silami zmobilizovať a zorganizovať aj ďalších spoluobčanov. Darí sa to napríklad v Bratislave, Banskej Bystrici, vo Zvolene, v Žiline, Michalovciach, Senici či inde. Prečo nie všade? Pravdepodobne preto, že niekomu chýba ochota a odvaha stretnúť sa hoci s politickými protivníkmi či ľuďmi, ktorí nám nie sú sympatickí, ale ak chceme pre seba – pre účastníkov protifašistického odboja – dosiahnuť viac a plniť ich požiadavky, do popredia sa musí dostať snaha urobiť potrebné kroky a dosiahnuť postupné naplňovanie našich cieľov. Aj s ľuďmi, ktorí nám nie sú sympatickí, ale vykonávajú správu krajiny. Tak to zaznelo na májovom zjazde SZPB, tak to zaznieva aj na súčasných schôdzkach pri hodnotení plnenia úloh, a taká je pred nami predstava aj na budúci rok. Nemali by sme sa v obci, či meste dostať do situácie, že len žiadame, hoci aj to treba, ale aj sa osobne pričiniť úzkou spoluprácou, aby sa naše požiadavky naplnili. Práve je na to príhodné obdobie blížiaceho sa záveru roka a plánov na budúci rok. Využime ho efektívne.

Na zamyslenie:

Vojnových veteránov si pripomenuli v Bratislave a ďalších mestách Slovenska. V nedeľu 11. novembra presne o 11. hodine začal akt kladenia vencov ku skromnému Pamätníku príslušníkov československého odboja na západnom fronte na Šafárikovom námestí v Bratislave. Hlavnými organizátormi spomienkového Dňa vojnových veteránov boli Ministerstvo obrany SR a veľvyslankyňa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Susannah Montgomery.

Prítomní boli aj veľvyslanec Ruskej federácie P. Kuznecov, veľvyslanec Českej republiky J. Karfík, vojenskí pridelenci pri veľvyslanectvách v SR, veteráni vojny, vdovy po padlých a zo-

mrelých vojakoch a ďalší hostia. SZPB zastupoval Viliam Longauer, ktorý k pamätníku položil jedenásť karafiátov, ako symbol úcty a piety padlým bojovníkom v národnooslobodzovacom boji, i ako symbol ukončenia prvej svetovej vojny 11. 11. 1918 o 11. hodine. K prítomným sa prihovoril náčelník GŠ OS SR gen. P. Vojtek, ktorý pripomenul zmysel udržiavania tradícií uctievania všetkých tých veteránov vojny, ktorí sa podieľali na národnooslobodzovacom boji v dvoch svetových vojnách, ale aj tých veteránov, ktorí plnili úlohy v mierových misiách vo svete a obetovali to najcennejšie, svoje životy.

Foto: I. Kelement

Za veteránov vojny vystúpil plk. v. v. Milan Píka, priamy účastník bojov a predseda Československého odboja na západnom fronte. Objektívne zhodnotil význam východného i západného frontu, ktoré mali spoločný cieľ a spolu tvorili jednotný národnooslobodzovací boj za dosiahnutie mieru a slobody porážkou fašizmu a nacizmu v Európe a vo svete. Nám, súčasníkom, zostáva povinnosť nezabúdať na ťažkú minulosť našich starých rodičov, rodičov, ich obete, a odovzdávať mladším generáciám pocit zodpovednosti a úcty k slobodnému Viliam LONGAUER životu.

Na tragédiu v Kremničke nezabudli Udalosti na Slovensku zaznamenali v roku 1944 okamihy, ktoré sa do národnej kroniky zapisujú iba so sebazaprením. Po dvoch mesiacoch hrdinského ozbrojeného povstania sa koncom októbra začali kruté fašistické represálie – nemeckí okupanti a ich slovenskí prisluhovači sa vŕšili na domácom obyvateľstve za odvahu a nebojácnosť v jeho boji s nepriateľom.

Pietna spomienka v Kremničke.

Foto: ah

Šťastie nie je v tom, čo je okolo nás, ale v tom, čo v nás z toho ostáva. MAETERLINCK

Banská Bystrica ako centrum SNP si „zaslúžila“ osobitnú pozornosť. Nemeckí vojaci a pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy prenasledovali, zatýkali a popravovali. Mesiace horúčkovito likvidovali všetkých nepohodlných. Sved(Pokračovanie na str. 2)

IS SN 03223-2018


Na tragédiu v Kremničke nezabudli (Dokončenie zo str. 1)

kami zverstiev sa stali Nemecká, Kalište, Ostrý Grúň a mnohé ďalšie slovenské obce. Pamätníkom tohto krutého obdobia je aj obec Kremnička. V jej tesnej blízkosti sa v čase SNP nachádzali protitankové zákopy, ktoré v nasledujúcich mesiacoch slúžili fašistom ako miesto hromadných popráv. Prvá sa uskutočnila 5. novembra ráno, keď bolo zavraždených 108 ľudí, privezených z banskobystrickej väznice. Postupne sa konalo ďalších šesť brutálnych popráv, posledná 19. februára 1945. V Kremničke bolo zavraždených 747 osôb, z toho 211 žien a 58 detí. Medzi obeťami boli zajatí povstaleckí vojaci, partizáni, ilegálni pracovníci, príslušníci americkej a britskej misie, nachádzali sa medzi nimi aj Bulhari, Francúzi, Česi, Chorváti, Maďari, Poliaci, Rumuni, Rusi, Srbi, Ukra-

jinci a ďalší. Svoj hrob tu našlo do 400 rasovo prenasledovaných občanov židovského pôvodu. Kremnička sa tak stala najväčším masovým hrobom na Slovensku. Na pamiatku všetkých obetí tohto beštiálneho činu bol v roku 1949 na tomto mieste postavený pomník podľa návrhu Dušana Jurkoviča. V roku 1995 pribudol k nemu osobitný pomník židovským obetiam MENORA, ktorého autorom je Juraj Fatran z Izraela. Pri príležitosti 68. výročia tejto smutnej udalosti sa v areáli pomníka v Kremničke uskutočnila 6. novembra pietna spomienka, ktorú organizoval OblV SZPB v Banskej Bystrici. Pokloniť sa pamiatke obetí prišli predseda SZPB Pavol Sečkár, tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hradecký, Predseda Historickej odbojovej skupiny partizánov pri UR SZPB Ján Rýs, prednostka Obvodného

úradu v Banskej Bystrici Ľubica Laššáková, vedúci kancelárie prezidenta SR v Banskej Bystrici Stanislav Líška, podpredseda Židovských náboženských obcí na Slovensku Juraj Turčan a ďalší predstavitelia. Delegáciu OblV SZPB viedol predseda Ján Páleš, ktorý otvoril spomienkové podujatie. Primátor mesta Peter Gogoľa vo svojom vystúpení pripomenul dôležitosť hľadania poučení z minulosti pre budúcnosť. Apeloval najmä na prítomných príslušníkov mladej generácie, ktorých zastupovali školáci. Početné bolo aj zastúpenie členov SZPB zo základných organizácií v meste Banská Bystrica a okolitých obcí. Stalo sa už tradíciou, že v deň pietnej spomienky sa koná aj zasadanie OblV SZPB. Zasadnutie sa začalo minútou ticha za tých, ktorí od posledného rokovania Oblast-

ného výboru opustili naše rady a schválením Vyhlásenia účastníkov pietnej spomienky pri pamätníku zavraždených v Kremničke. Obsah rokovania vychádzal z úloh po februárovej oblastnej konferencii a zo záverov 15. zjazdu SZPB, ktorý sa konal v máji. Nehodnotilo sa len uplynulé obdobie, ale schvaľoval sa aj plán podujatí, plán práce, ako aj rozpočet oblastnej organizácie na rok 2013. V diskusii odzneli slová uznania, ale aj kritické slová do vlastných radov a podnetné návrhy na zlepšenie práce. Pozitívne bola hodnotená aj spolupráca s miestnymi samosprávami a starostami, ako aj so štátnou správou v rámci pôsobnosti oblastnej organizácie. Zasadania sa zúčastnil aj predseda SZPB Pavol Sečkár, ktorý zhodnotil činnosť oblastnej organizácie v uplynulom období i predložené materiály na roko-

 9. NOVEMBER Premiéra opery o holokauste, zaoberajúcej sa nacistickými ukrutnosťami na deťoch, sa uskutoční 25. januára 2013 na nezvyčajnom mieste – v rakúskom parlamente, a to pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu (27. január). Dielo skomponované Petrom Androschom sa zaoberá osudom stoviek „menejcenných“ detí, o ktorých rozhodoval nacistický zdravotnícky personál na psychiatrickom oddelení viedenskej nemocnice.  11. NOVEMBER V zrážkach s ultrapravicovými účastníkmi pochodu pri príležitosti poľského štátneho sviatku Dňa nezávislosti bolo vo Varšave zranených 22 policajtov. Extrémistickí demonštranti hádzali na policajtov kamene a kovové predmety. Oslavy Dňa nezávislosti, ktorými si Poliaci pripomínajú získanie zvrchovanosti na

BOJOVNÍK / 24

Janka BORGUĽOVÁ, Anton HOFFMANN

Pokračovať v plnení úloh

Spomínali na veteránov

Už v tradičný deň a čas 11. novembra o 11.00 hod. sa zišlo 43 zástupcov Protilietadlovej raketovej brigády v Nitre, členov a hostí ZVSR, klubov Nitra-Zobor a Nitra-Krškany, SZPB v Nitre a Jednoty dôchodcov Slovenska, Krajskej a Mestskej organizácie 1 v Nitre, aby si pripomenuli a uctili pamiatku padlých vojakov v oboch svetových vojnách. Por. J.Michňak a rtn. J. Járek zastupovali profesionálnych vojakov, delegáciu ObV SZPB viedol predseda pplk. v.v. Jozef Havel. Medzi hosťami sme privítali aj Štefana Košovana, autora rôznych publikácií, aj z vojenskej histórie Československa. Prítomných privítal člen rady ZVSR klub Nitra – Zobor pplk. Antonín Rojka. O histórii vojenského cintorína v Nitre – Mlynárce hovoril por. J. Michňák. Je potrebné pripomenúť, že ide o unikátny cintorín, ktorý má už

vanie a tiež akcentoval ťažiskové úlohy oblastných a základných organizácií po 15. zjazde SZPB. Následne spolu s predsedom oblastného výboru Jánom Pálešom odovzdali vyznamenania, ktoré boli udelené členom a funkcionárom za dlhoročnú nezištnú prácu pre SZPB. Medailou M.R. Štefánika I. stupňa boli ocenení Ján Stanislav, Matej Kán, a Bartolomej Hraško. Medaila M.R. Štefánika II. stupňa bola udelená Jánovi Bohušovi. Medailou M.R. Štefánika III. stupňa boli vyznamenaní Ján Bruncko a Július Kovaľ. Čestné uznanie Ústrednej rady SZPB bolo udelené Jánovi Roháčovi. Schválením uznesenia a položením vencov k pamätným tabuliam židovského a rómskeho holokaustu v areáli Pamätníka – Múzea SNP zasadanie Oblastného výboru SZPB v Banskej Bystrici skončilo.

Deň veteránov v Nitre.

Foto: F. Chuda, ZVSR, klub Nitra-Zobor

svoju 98-ročnú históriu. Ležia tu vojaci z rokov 1914 až 1918. Prítomní si vypočuli krátku históriu Červených makov vo svete od roku 1919 a prednes básne Na flámskych poliach. Položením smútočných kytíc a zapálením sviečok občanmi Nitry sme vzdali úctu padlým vokonci 1. svetovej vojny po vyše 120 rokoch cudzej nadvlády, prevádzali násilnosti druhý rok po sebe.  13. NOVEMBER Prezidenti Maďarska a Srbska sa budúci rok spoločne poklonia vojvodinským obetiam titovských čistiek z rokov 1944 a 1945. Vyplýva to z dohody Jánosa Ádera a Tomislava Nikoliča, ktorý pricestoval do Budapešti na dvojdňovú oficiálnu návštevu. Áder navrhol, že by si vzápätí mohli na inom mieste dôstojne spomenúť aj na obete „novosadských jatiek“ z roku 1942, keď počas razie v hlavnom meste Vojvodiny popravili príslušníci maďarskej horthyovskej polície vyše 3000 Srbov a Židov. O dva roky neskôr sa titovská moc revanšovala zavraždením údajne až desaťnásobne viac Maďarov, ktorí žili a mnohí kolaborovali s okupantmi vo Vojvodine.

jakom v oboch svetových vojnách. Duchovnú pietu uskutočnil vojenský kaplán Protilietadlovej raketovej brigády v Nitre por. Jozef Michňák. Aj členovia ZO SZPB v obci Sučany, okres Martin, odbojári z Turca spolu s Klubom vojakov si pripomenuli Deň veteránov. F. CHUDA Š. TICHÝ

 15. NOVEMBER Nemecko rozšíri finančné odškodnenie židovských obetí nacizmu. Minister financií Wolfgang Schäuble a predseda organizácie Jewish Claims Conference Julius Berman podpísali o tom v Berlíne

stalo sa

VO SVETE 9. 11.–19. 11. 2012

dohodu. V jej zmysle sa rozšíri okruh tých, čo budú mať nárok na odškodnenie. Dokument predpokladá pre približne 80-tisíc osôb z východnej Európy, ktoré prežili holokaust a doteraz ich vôbec neodškodnili, jednorazovú platbu vo výške 2500 eur.  17. NOVEMBER Albánsko usporiadalo slávnosť na počesť prevozu telesných pozostatkov jediného kráľa tejto

Členovia bratislavského oblastného výboru SZPB sa 8. novembra zaoberali správami a informáciami o plnení úloh, ktoré pre nich vyplynuli z rokovania XV. zjazdu a oblastnej konferencie SZPB. Konštatovali, že úlohy sa postupne plnia, čo súčasne umožňuje prijímať ďalšie. Uskutočnili sa stretnutia s veteránmi, boli semináre pre ženy a o Jánovi Nálepkovi, stretnutia k výročiu SNP a premenovanie Mosta SNP na jeho pôvodný názov, uskutočnila sa pietna spomienka na vojnovom cintoríne v Bratislave – Petržalke na uctenie obetí I. svetovej vojny. Správy o činnosti bude oblastná organizácia prerokovávať pravidelne. Pristúpi k tomu aj spoločné hodnotenie a posúdenie účinnej spo-

balkánskej krajiny, kráľa Ahmeta Zoga I. zo zahraničia do vlasti. Na tróne sedel od roku 1928 do začiatku talianskej okupácie v roku 1939. Komunistický režim po 2. svetovej vojne monarchiu zrušil a kráľ žil prevažne v britskom exile až do svojej smrti vo Francúzsku v roku 1961. Po páde komunistického režimu sa jeho syn Leka I. Zogu dva razy – v roku 1993 a 1997 pokúsil o násilný návrat do vlasti.  19. NOVEMBER Izraelský prezident Šimon Peres odmietol prijať Cenu Franza Josefa Straussa, ktorú udeľuje bavorská Nadácia Hannsa Seidela. Dôvodom odmietnutia je nacistická minulosť dvoch významných mecenášov tejto nadácie. V minulých týždňoch vyšlo najavo, že táto inštitúcia získala v 80. rokoch minulého storočia peniaze a pozemok pri Starnberskom jazere od manželov Maxa a Marie Wutzovcov, ktorí boli

lupráce s predsedom VÚC a primátorom mesta, ďalej spolupráca s občianskymi združeniami, ale aj aktívne spolupracovať pri umiestňovaní prestarnutých členov do domovov sociálnych služieb, ale aj v spolupráci so samosprávami zabezpečovať účasť mladých ľudí na našich podujatiach či semináre pre učiteľov dejepisu a aj týmito a ďalšími podujatiami rozširovať členskú základňu základných organizácií. Členovia oblastného výboru hovorili aj o súčasnej situácii v sociálnej a zdravotnej starostlivosti, najmä o najstarších členov, aby sa na nich nezabúdalo a poskytovali sa im aj pri osobných stretnutiach s nimi informácie o našej činnosti a aktivitách. Martin KUČEK

zapálenými Hitlerovými stúpencami a nenávideli Židov. V minulosti Cenu F. J. Straussa dostal bývalý kancelár NSR Helmut Kohl, ako aj niekdajší prezidenti ZSSR a USA Michail Gorbačov a George Bush starší. 

Odsúdený nórsky vrah 77 ľudí Anders Breivik bol v písomnom kontakte s členkou nemeckej neonacistickej bunky, ktorá stála za vraždami islamských imigrantov v minulom desaťročí. V liste z mája tohto roka pravicový extrémista oslovuje Beatu Zschäpeovú, ktorú obvinili z podielu na desiatich vraždách, „drahá sestra“ a „hrdinka národného odporu“. „Obaja sme mučeníci revolúcie,“ píše rodák z Osla, „mali by ste byť absolútne hrdá na svoju obetu a úsilie.“ Nemecká vláda v súvislosti s odhalením série vrážd priznala vážne pochybenia bezpečnostných zložiek, kancelárka Angela Merkelová to označila za hanbu pre celé Nemecko. (ao)

2


Nezabúdajú, kto im priniesol slobodu Spomienkové oslavy 68. výročia svojho oslobodenia spod nacistickej okupácie sa uskutočnili 4. novembra v Hostoviciach, obci ležiacej v doline Udavy. Konali sa pred budovou obecného úradu. Obec bola oslobodená 31. októbra 1944.

Za prítomnosti takmer stovky občanov zarecitovala na začiatku báseň Jana Štafurová, študentka Akadémie umení v Banskej Bystrici. Nasledoval pietny akt položenia vencov k pamätnej tabuli umiestnenej na stene budovy OcÚ. „Cesta k slobode bola nesmierne ťažká. Vyžadovala si odhodlanie, osobnú statočnosť a bojové majstrovstvo predovšetkým tisícov sovietskych vojakov a našich bojovníkov, ale aj príslušníkov iných národov, ktorí sa priamo podieľali na oslobodzovaní našej vlasti,“ uviedol v príhovore starosta obce Peter Čopák. Zároveň spomenul ľudské obete, ktorými bola zaplatená sloboda, vrátane občanov z Hostovíc, ktorí padli ako príslušníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR alebo Červenej armády

– Štefan Džubera, Andrej Huľo, Štefan Sivik, Andrej Vasko, Andrej Zvoč, či bojovali v partizánskych jednotkách – Ján Džubera, Andrej Murga, Ján Marko, Andrej Pančišin, alebo v čs. vojenských jednotkách v zahraničí – Andrej Čopák, Štefan Gošáni a Andrej Lajtár. Starosta tiež pripomenul fašistické besnenie z jesene 1944, ktorému padla za obeť miestna rodina Stankovciovcov. Vojaci Wehrmachtu vtedy obvinili matku Stankovciovú z pomoci partizánom. Vyvliekli ju z domu na dvor aj s triapolročným chlapčekom, ktorého držala v náručí. Jeden z vojakov na ňu vzápätí vystrelil. Dieťa bolo ihneď mŕtve, jeho ťažko ranená matka ostala ležať v kaluži krvi na zemi. Mŕtve dieťa vojaci opreli o múr domu a tri dni ho nedovolili pochovať. Ťažko zra-

nenú matku hodili na voz ku svojim raneným vojakom a odviezli do Prešova. Zo zranenia sa síce napokon po dlhom čase vystrábila, avšak z ťažkej traumy sa už nikdy celkom nespamätala. „Moje slová úcty a obdivu patria vojakom Červenej armády, mužom i ženám, ktorí v ťažkých bojoch o tunajšiu obec na konci októbra 1944 položili na váhy osudu svoje životy, aby nimi odvážili hodnotu slovenskej slobody, slobody národov bývalého Československa. Patria aj príslušníkom partizánskeho oddielu Belov-Kovalenko, súčasti partizánskej brigády Sergej, podieľajúcej sa na aktívnej obrane tunajšej partizánskej oblasti. V neposlednom rade sú určené aj miestnemu obyvateľstvu, ktoré prežívalo ťažké chvíle bojov a podieľalo sa na nezištnej pomoci partizánom i osloboditeľským vojskám,“ konštatovala členka predsedníctva ÚR SZPB a tajomníčka OblV SZPB v Hu-

mennom Gabriela Rosičová. Podľa jej ďalších slov po padlých z obidvoch strán vojnových frontov zostali v našej krajine už iba pomníky, pamätníky, kríže, hroby a vojenské cintoríny pripomínajúce pohnuté udalosti.

Súčasťou osláv bola aj výstavka historických dokumentov z čias 2. svetovej vojny svedčiacich o bohatej odbojovej činnosti v obci, jej okolí a v celom regióne. Po skončení oficiálnej časti, po podaní občerstvenia zotrvali účastníci osláv v družnej besede s predstaviteľmi obce a hosťami. Gabriela ROSIČOVÁ

Účastníci osláv oslobodenia v Hostovciach.

Foto: gr

Aby sme nestratili pamäť Z aktivít ZO SZPB v Bernolákove Naše deti vedia, čo je Halloween, bez zaváhania vysypú, čo je SKYPE, nemajú problém s dotykovým mobilom, ale keď sa ich len tak, čisto náhodou spýtate, kedy a prečo bolo SNP alebo čo bol holokaust, radšej sklopia oči alebo uhnú pohľadom. Aj taký je bohužiaľ obraz našej doby.

Aj z týchto dôvodov komisia pre spoluprácu so základnými a strednými školami pri Oblastnom výbore SZPB v Starej Ľubovni zorganizovala 18. októbra pre učiteľov dejepisu a občianskej náuky odborný seminár práve k problematike významného medzníka našich novodobých de-

SZPB Roman Hradecký. Pútavo, zaujímavo, na faktoch hovoril o udalostiach, ktoré otriasli svetom aj Slovenskom v prvej polovici 20. storočia. Upútal učiteľov, ale čo je veľmi podstatné, zaujal aj žiakov. Počúvali, robili si poznámky, nebavili sa. Aj zážitkovou formou približoval udalosti

Pietnym aktom položenia kytice k Pamätníku padlých príslušníkov l. čs. armádneho zboru v ZSSR na vojenskom cintoríne Háj – Nicovô v Liptovskom Mikuláši sme ukončili zájazd členov Klubu dôchodcov a ZO SZPB z Bernolákova do Podbanského. Kvety položili podpredseda ZO SZPB Rudolf Jung a tajomníčka T. Varečková. K prítomným sa prihovoril R. Jung, ktorý prežil hrôzy vojny a útrapy koncentračného tábora. Aj napriek dažďu sme ho pozorne počúvali. Dnes žije málo tých, ktorí nám dokážu rozprávať o utrpení, o neľudských podmienkach, ktoré prežili. Slúži mu ku cti, že napriek zdravotným problémom využije každú príležitosť na to, aby nás so spomienkami vojnového veterána oboznámil. Pripomenul nám, že Areál piety sa nachádza na mieste ťažkých a dlhých bojov o mesto. V tomto areáli spočíva 1369 bojovníkov za našu slobodu. Vyzval všetkých prítomných, aby o získaných poznatkoch oboznamovali

hlavne mládež, ktorá nie je vychovávaná na tradíciách a úcte k minulosti. Stáva sa necitlivou a rešpektuje iné hodnoty ako vlastenectvo. Aj spomienky na tento zájazd nám dali podnet k tomu, aby sme prijali pozvanie vedúcej Školského klubu Členovia Klubu dôchodcov nezabudli počas výlev Bernolákove na tu na spomienku na padlých hrdinov. Foto: tv besedu so žiakmi na tému: Ako sa žilo v minulos- prichádzajúci pre svoje deti, so ti. Predseda našej organizácie L. záujmom počúvali tiež. Priznali, Jača, podpredseda R. Jung a člen- že o mnohých skutočnostiach sa ky výboru Klubu dôchodcov E. dozvedeli až na tejto besede. Černayová, R. Šmihlová, E. ŠticoS K. Koporcovou, vedúcou vá a J. Dózová hovorili v jednotli- Školského klubu, medziiným aj vých triedach o živote v minulosti, poslankyňou a členkou výboru ZO o vojnových udalostiach. Bolo za- SZPB v Bernolákove, už pripravuujímavé z úst prvákov a druhákov jeme ďalšie aktivity. Tento výslepočuť otázky: kto to boli partizáni, dok príkladnej, dobrej spolupráce čo pre nás urobili, prečo boli kon- viacerých organizácií prináša výcentračné tábory a pod. Rodičia, sledky. T. Varečková

Spomínali sme Rozprávanie R. Hradeckého žiakov zaujalo. jín – SNP – a udalostiam, ktoré sa už nikdy nesmú v mierovom svete opakovať, k holokaustu. Konanie odborného seminára k týmto závažným témam podporil aj primátor mesta Stará Ľubovňa Michal Biganič. Seminár otvoril a moderoval predseda ObV SZPB v okrese Stará Ľubovňa plk. Václav Homišan. Privítal 20 učiteľov základných a stredných škôl, 6 členov oblastného výboru SZPB a žiakov 9. ročníka zo Základnej školy v Hniezdnom. Potom prehovoril vzácny hosť, ktorý v Starej Ľubovni nebol prvýkrát – tajomník Ústrednej rady

3

Foto: lh

smutné, pochmúrne, ťažké už len na počutie. Stálo to zato, pochvaľovali si seminár učitelia aj žiaci. Zo seminára odchádzali s novými poznatkami aj s novými pocitmi. V poobedňajších hodinách zavítal R. Hradecký medzi študentov Gymnázia Terézie Vansovej v Starej Ľubovni. Aj tu sa jeho beseda s mladými ľuďmi stretla s veľmi dobrým ohlasom. Jedna vydarená akcia sa skončila, ale už teraz plánujeme ďalšie, ktorými chceme osloviť mladú generáciu, aby nestratila pamäť... Lýdia HRICÍKOVÁ podpredsedníčka ObV SZPB v Starej Ľubovni

Na háji Nicovô sa uskutočnila ekumenická bohoslužba ku dňu pamiatky zosnulých, ako spomienka padlým vojakom, tu pochovaným, ktorú organizovala Akadémia ozbrojených síl M. R. Štefánika v Demänovej. Zúčastnili sa jej študenti akadémie (kadeti), duchovní v ozbrojených silách, vojaci a občania, ktorí prišli na háj Nicovô. Na základe uskutočnenej akcie na háji Nicovô predseda Únie vojnových veteránov v Liptovskom Mikuláši, Jozef Ulian oslovil OblV SZPB na založenie tradície s uctením pamiatky padlým v SNP a II. sv. vojne na deň pamiatky zosnulým. Ďalšie podujatie sme absolvovali

Spomienka na Háji Nicovô. v Lúčkach v Demänovskej doline. Tam sme si zapálením sviečky pri hrobe padlých a pri partizánskych bunkroch 30. októbra pripomenuli pamiatku zosnulých aj týmto padlým. Zúčastnil sa predseda

Foto: jm

ÚVV Jozef Ulian a tajomník OblV SZPB v Liptovskom Mikuláši Ján Machovič. Spolupráce s ÚVV je v Liptovskom Mikuláši na dobrej úrovni a OblV SZPB má záujem ju Ján MACHOVIČ rozvíjať aj naďalej.

BOJOVNÍK / 24


VAŠE NÁZORY

Malý červený kvietok spája milióny ľudí Jedenásteho novembra pred 94 rokmi o 11. hodine bola podpísaním prímeria vo francúzskom Compiegne ukončená 1. svetová vojna. V máji roku 1945 sa kapituláciou nemeckej armády skončila 2. svetová vojna. Hroby miliónov obetí týchto vojen sú rozosiate po všetkých kontinentoch a vo vodách svetových morí a oceánov. Jedenásty november je od roku 1919 zasvätený pamiatke tých, ktorí položili životy za slobodu svojich národov, za

život v mieri a za lepšiu budúcnosť ďalších generácií. Symbolom 11. novembra sa stal kvet divého maku, ktorý vyrástol na krvou skropených bojiskách francúzskeho Flámska. Tento malý červený kvietok spája dnes milióny ľudí – i my sa tu dnes stretávame, aby sme si uctili v tichej spomienke a v hlbokej pokore československých vlastencov, ktorí v dvoch svetových vojnách obetovali životy svojmu národu. Slováci a Česi, ktorí bojovali v 1. svetovej vojne v ruských,

talianskych a vo francúzskych légiách, sa zaslúžili o rozbitie rakúsko-uhorskej monarchie a za vznik nového, spoločného demokratického štátu – Československej republiky. Po 21 rokoch – v roku 1939, po hitlerovskej okupácii Čiech a Moravy, zanikla Československá republika a v septembri toho istého roku vypukla 2. svetová vojna. Slováci a Česi odchádzali z pokorenej vlasti do neznámej cudziny, opúšťajú svoje rodiny hľadať miesto, kde by

mohli bojovať proti fašistickému Nemecku. Ich cesty križovali celú Európu, Áziu i africký kontinent, viedli na západ i na východ podľa situácie, ktorá nastala po prechode štátnych hraníc. V 2. svetovej vojne bojovalo v čs. armáde v zahraničí viac ako 50 000 českých a slovenských vlastencov. ...Nebol to západný a východný odboj, ale odboj československý na západnom a na východnom fronte. Príslušníci tohto jednotného národnooslobodzovacieho boja

si právom zaslúžia našu úctu a obdiv – boli to oni, ktorí sa zásadne zaslúžili o oslobodenie našich národov. Dovoľte, aby som v mene vojnových veteránov západného frontu poďakoval britskému ľudu, že sme mohli splniť cieľ, ktorý sme si dali pri odchode do exilu: bojovať proti spoločnému nepriateľovi – nacistickému Nemecku. Dali nám k tomu to najcennejšie, svoju dôveru a priateľstvo, ktoré trvá dodnes a prejavuje sa trvalým záujmom o naše osudy. Z príhovoru plk. v.v Milana PÍKU, ktorý predniesol na slávnosti Dňa vojnových veteránov

(krátené)

VYHL ÁSENIE účastníkov pietnej spomienky pri pamätníku zavraždených v Kremničke Dnes, keď si s pietou pripomíname 68.výročie začiatku tragédie v Kremničke, uvedomujeme si viac ako inokedy hrôzy fašizmu a potrebu pôsobenia proti akýmkoľvek snahám o obnovenie prejavov neofašizmu, neonacizmu, šovinizmu, xenofóbie, terorizmu a intolerancie u nás doma a vo svete. Členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a najmä žijúci priami účastníci národnooslobodzovacieho zápasu, vždy stáli a stoja aj dnes v prvých radoch tohto úsilia. Svojou nezištnou činnosťou prispievajú nielen k objektívnej informovanosti verejnosti, hlavne mladej generácie, o podstate, prejavoch, ničivých dôsledkoch a obetiach fašizmu, ale zároveň si s úctou a pietou pripomínajú hrdinov, ktorí bojovali na všetkých frontoch za mier a slobodu. My, účastníci tohto pietneho zhromaždenia pri pamätníku 747 obetiam, medzi ktorými bolo 211 žien, 58 detí a viac ako 450 židov, vyzývame širokú verejnosť Slo-

venska, aby aktívne podporila všetky aktivity smerujúce k potláčaniu akýchkoľvek prejavov neofašizmu, neonacizmu, intolerancie, xenofóbie, extrémizmu a terorizmu. Pripájame sa k hlasu a úsiliu širokej medzinárodnej verejnosti, ktorá 9. november vyhlásila za medzinárodný deň boja proti neonacizmu. Podporujeme úsilie, aby sa Slovenský zväz protifašistických bojovníkov v zmysle záverov svojho XV. zjazdu stal organizáciou, ktorá bude mať zákonne garantované a všetranne zabezpečené dôstojné postavenie v spoločnosti. Ešte žijúci účastníci Slovenského národného povstania a národnooslobodzovacieho boja si to zaslúžia. Večná sláva a úcta tým, ktorí v boji proti fašizmu položili svoje životy. V Kremničke, 6. novembra 2012 Účastníci pietnej spomienky pri pamätníku zavraždených v Kremničke

Spomienka na šéfredaktora a spoluzakladateľa Bojovníka So smútkom a v piete sa lúčime s prvým šéfredaktorom mesačníka Protifašistický Bojovník. Gustáv Hupka bol pri založení tlačového orgánu SZPB. Podieľal sa na profilovaní nášho dvojtýždenníka. Aj jeho zásluhou nadobudol časopis svojskú podobu aktívnych bojovníkov proti fašizmu.

Spoznal som spisovateľa, básnika a novinára v redakcii časopisu. Aktívne vytváral priaznivé medziľudské vzťahy. Neustále sálala z neho tvorivá pozitívna energia a optimizmus. Z jeho tváre a očí sa trvale zračil úsmev. Ako šéfredaktor neustále organizoval, tvoril a staral sa o náročnú činnosť pri vydávaní každého čísla Bojovníka. Jeho tvorba spisovateľa a novinára je príťažlivá a aktuálna. Je spojená so životom organizácie bojovníkov a členov SZPB. Vyhľadával prispievateľov, podporoval i vychovával dopisovateľov. Zaraďoval do časopisu štúdie a komentáre významných spisovateľov i zahraničných novinárov. Gustáv Hupka bol organizátorom literárnych a spomienkových súťaží na odboj. Jeho pričinením boli sústredené

BOJOVNÍK / 24

a zachované mnohé dokumenty, spomienky bojovníkov. Boli tiež napísané i viaceré literárne diela o odboji. Bol aj jedným z iniciátorov a priamo realizátorom zrodu prvej Ročenky odbojárov. Gustáv Hupka bol osobnosťou novinára a literáta, ktorý bol neustále v kontakte s čitateľom a venoval starostlivosť i odberu časopisu Bojovník. S obľubou organizoval besedy s mládežou a odbojármi v organizáciách SZPB. Pod jeho starostlivosťou vyrastala početná skupina publicistov a dopisovateľov Bojovníka. Gustáv Hupka je čitateľskou verejnosťou uznávaným spisovateľom, básnikom, novinárom a prekladateľom významných literárnych diel najmä z taliančiny. Napísal vynikajúce verše a knižné diela. Spomeňme aspoň Slnko vinohradov, Prsty

milencov, Tráva zvoní po polnoci, Bohoslužba za lásku, Tvoj zlatý vek, Buď mojou láskou, Hviezdy neumierajú, Nesmrteľnosť šťastia, Zázraky v objímaní, Vlnobitie v kameňoch, Malý Janko vymýšlanko, Kvety chvíľ. Okrem tvorby vychádzali jeho články a básne k aktuálnym životným udalostiam. Spisovateľ Gustáv Hupka bol prekladateľom významných literárnych diel. Jeho preklady sú verné, vystihujú hĺbku myšlienok i dušu významných

svetových autorov. K jeho prekladom patria diela: Giacomo Leopardi – Bolesť svetla, Giosue Carducci – Čas slnka a búrok, Buonarroti – Útrapy v hľadaní, Šalamún – Pieseň piesní, Giaccomo Leopardi – Vrúcne prosbičky detskej dušičky. Gustáv Hupka sa narodil dňa 17. mája 1925 vo Svätom Jure. Odchádza z tohto sveta a umiera dňa 3. novembra 2012. V záverečných rokoch a či v desaťročí znáša veľké utrpenie v trvalých bolestiach. Stratil zrak a v dôsledku choroby cukrovky mu amputovali obe nohy. Je trvale pripútaný na lôžko. V takomto preťažkom telesnom a duševnom stave do posledného dychu tvorí príťažlivú poéziu a prózu. Je do svojho skonania statočným bojovníkom, spisovateľom a filozofom, ktorý zobrazuje svet plný rozporov a opisuje i svoje utrpenie. V jeho dielach obdivujeme krásy sveta, skúma dobro i zlo. Hľadá a modeluje človečenstvo a človeka v tých najpestrejších podobách. V dielach bojuje za

lepší svet. Púta ho pozemský i vesmírny svet. Vo veršoch objavne rozjíma a filozofuje o človečenskej podstate žitia. Vo svojich posledných dielach predkladá čitateľom svoj vrúcny a milujúci vzťah k životu. S pokorou prekonáva bolesti a viackrát i klinickú smrť. V krajne nepriaznivom zdravotnom stave tvorí veľkú poéziu nepokoreného bojovníka. Gustáv Hupka patrí k tým spisovateľom významnej generácie pohnutej histórie a osobnostiam, ktoré natrvalo zostávajú tvorcami významných kultúrnych hodnôt v literatúre. Prvý šéfredaktor Bojovníka bol za zásluhy a významnú činnosť v tlačovom orgáne SZPB vyznamenaný pamätnou medailou Milana Rastislava Štefánika. S úctou a vďakou za zásluhy sa so spisovateľom, novinárom a bývalým šéfredaktorom Bojovníka Gustávom Hupkom lúčime pri jeho odchode z tohto sveta. František KORDÍK – dopisovateľ Bojovníka, člen SZPB ZO 7

4


Zvolenčania hodnotili svoje aktivity Na výjazdovom zasadnutí predsedníctva zvolenského OblV SZPB v Dudinciach boli koncom októbra vyhodnotené akcie našej oblastnej organizácie. Venovali sme sa hlavne pripravovaným podujatiam v roku 2013 v oblasti Hontu. Mesto Dudince má významné miesto v našej oblastnej organizácii, nachádzajú sa v ňom kúpele. Je dôležité využiť potenciál pacientov na našich podujatiach, nakoľko prilákať širokú verejnosť a využiť možnosť oslovenia týchto občanov našimi podujatiami je potrebné a najmä v dnešnej dobe nevyhnutné. Vedenie mesta a kúpeľov je naklonené spolupracovať pri príprave osláv spomienkových podujatí, o čom svedčí aj to, že MsÚ Dudince dal k dispozícii miestnosť na rokovanie predsedníctva bez nároku za prenájom a postaral sa o občerstvenie jeho členov. Takisto riaditeľstvo kúpeľov zabezpečilo prehliadku kúpeľov a využitie termálnych bazénov pre členov predsedníctva. Krst knihy Ďalším bodom rokovania bolo vyhodnotenie krstu vydanej publikácie a Detvianskej jesene 1944. Krst našej publikácie Oslobodenie, Boje v okresoch Detva, Krupina a Zvolen v rokoch 1944 a 1945, ktorú napísal historik Milan Gajdoš, sa uskutočnil 7. októbra na Zvolenskom zámku. Krstným otcom sa stal župan BBSK Vladimír Maňka. Na začiatku krstu vystúpili žiaci súkromnej školy Pink Harmony. Recenziu publikácie urobil J. Bobor, ktorý vyzdvihol toto malé, ale zároveň významné dielo M. Gajdoša, nakoľko sa naša história v súčasnosti prekrúca rôznymi novodobými historikmi. Kniha je zameraná na oslobodzovacie boje v pôsobnosti našej oblastnej organizácie a nájde sa v nej každá obec a mesto, na základe archívnych dokumentov. Okrem našich základných organizácií ju odovzdáme aj na ZŠ ako pomocný materiál pre učiteľov dejepisu. Je to cesta, ako by sme mali odovzdávať mladej generácii odkaz našich dedov a otcov, ktorí položili svoje životy v boji proti hrôzam fašizmu. Na záver krstu vystúpili s krátkym programom deti z folklórneho súboru z Očovej. Ďalšie aktivity Predsedníctvo našej oblastnej organizácie vyhodnotilo aj Detviansku jeseň 1944. Štvrtý ročník bol dôstojný a právom zahrnutý do podujatí ÚR SZPB. Sme radi, že spolupráca nášho OblV SZPB s mestom Detva je na dobrej úrovni, čo sa prejavuje aj pri realizácii tohto podujatia. Úlohy určené pre našu oblastnú organizáciu boli splnené. Prekvapila nás vysoká účasť, vyše 1200 občanov, na výstave Pozdravujem slávne dni SNP, ktorú zabezpečil náš člen M. Mařík v spolupráci so ZO SZPB v Detve. Predsedníctvo sa bude usilovať, v rámci svojich možností, aby výstava putovala po dedinách a mestách v našej oblasti, aby ju mohlo vidieť čo najviac ľudí. Predsedníctvo v decembri pripraví posedenie pri jedličke s členmi SZPB, aby sa im poďakovalo, že napriek zložitej hospodársko-ekonomickej situácii si našli čas na plnenie prijatých úloh a aktívnu prácu vo zväze, ktorý hrdo nesie odkaz hrdinov druhej svetovej vojny. Ján KAŠICA tajomník OblV SZPB Zvolen

5

Vitamíny a otužovanie chránia pred chrípkou S nástupom chladnejších dní prichádza obdobie zvýšeného výskytu akútnych ochorení dýchacích ciest a chrípky. Je to zároveň čas vhodný na očkovanie proti chrípke. Uviedla to hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Mária Tolnayová. Chrípku netreba podceňovať a je potrebné ju liečiť. „Je treba oddychovať, piť veľa tekutín, užívať lieky tlmiace príznaky chrípky – proti teplote, kašľu, bolesti – a vyhýbať sa užívaniu alkoholu a fajčeniu,“ pokračovala Tolnayová. Chrípka je infekčné ochorenie spôsobené vírusom, ktorý sa šíri z človeka na človeka pri kašľaní, kýchaní či rozprávaní. Typickými príznakmi chrípky sú horúčka naj-

menej 38 stupňov Celzia a viac, bolesť hlavy, svalov a celého tela, bolesť hrdla, suchý kašeľ, nádcha, únava a sťažené dýchanie. Najúčinnejšou ochranou proti chrípke je celoročne konzumovať stravu bohatú na vitamíny, otužovať sa, pohybovať na čerstvom vzduchu, obliekať sa primerane počasiu. V čase epidémie sa treba vyhýbať pobytu v nevetraných priestoroch a obmedzovať návštevu spoločenských podujatí. Podľa Kataríny Francisciovej z banskobystrického RÚVZ očkovať proti chrípke by sa mali najmä osoby nad 65 rokov, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho systému, s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, metabolickými, renálnymi

a imunitnými poruchami. Pre indikované skupiny je vakcína plne hradená zo zdravotného poistenia. Organizmus oslabený chrípkou ľahko podlieha tzv. sekundárnym infekciám bakteriálneho pôvodu. Patria k nim napríklad zápal pľúc, zápal priedušiek, zápal stredného ucha či centrálneho nervového systému. Komplikácie sa častejšie vyskytujú u veľmi malých detí, 65- a viacročných ľudí a u osôb s chronickými chorobami. Častým pôvodcom komplikácií je streptococcus pneumoniae (pneumokok). Súčasne s vakcínou proti chrípke alebo počas celého roka možno podať vakcínu proti pneumokokovým infekciám. Ochranný účinok vakcíny nastupuje 14 dní po podaní a trvá päť rokov. red TASR

BOJOVNÍK / 24


.OFBLPVŘJUFűPWJCPMPKBTOÏ äF+BOLP OBKNFOÝÓäJBŘJL WUSJFEF KFEJFƃBCZTUSÏ OBEBOÏBNÞESF"WOFTLPSÝÓDI SPLPDITBLUâNUPWMBTUOPTUJBNQSJESVäJMJBKśBMÝJF VTJMPWOPTƃ WZUSWBMPTƃ OFCPKÈDOPTƃ WâCPKOPTƃ UÞäCBQP QSBWEF TQSBWPEMJWPTUJBTMPCPEF BUPOJFMFOPTPCOFK BMF BKOÈSPEOFK 4QPNJFOLZQSWÏIPVŘJUFűB+ÈOB/ÈMFQLV CâWBMÏIP ŘFTLPTMPWFOTLÏIPMFHJPOÈSBW3VTLV+P[FGB.JLPMBKB

4UBŵUFTBIVEPCOÓLPN LUPSâCZWFEFMOÈKTƃQSBWÞTUSVOV űVETLâDIEVÝÓBUPEVÝÓVCJFEFOâDIBPETUSLPWBOâDI +BOLP TUFNZTMÓN4MPWÈL OFPEƃBIVKUFTBPEOBÝJDI 4MPWÈLPW OJFTÞ[MÓ MFOJDIUBLâNJVSPCJMJ BMFKBESPKFTUÈMF UPTBNÏ7BÝFQPWPMBOJF7ÈTLUPNVWPMÈ QPLÞTUFTB ;MJTUV"OOZ,NFƃPWFK+ÈOPWJ/ÈMFQLPWJQPKFIPQSFMPäFOÓ EPÝLPMZ.MZOLZo#JFMF7PEZ  .FOPWBOâKFVTUÈMFOFKQPWBIZ WÈäOZ QSBDPWJUâ TLSPNOâ  LEFUSFCBWFűNJSÈ[OZNFE[JEÙTUPKOÓLNJWFűNJPCűÞCFOâ ÁQMOFTBNPTUBUOâ FOFSHJDLâBSP[IPEOâ7FűNJQJMOâ  OFPCZŘBKOFWZUSWBMâ TWFEPNJUâBTQPűBIMJWâ4DIPQOPTUJ BOBEBOJFOBEQSJFNFSOÏ DIÈQBWPTƃBQPTUSFIWâUFŘOÈ  ÞTVEPLWFűNJEPCSâ$IPWBOJFWPTMVäCFJNJNPTMVäCV W[PSOÏ PTPCOâ[KBWWFűNJEPCSâ4MVäCVLPOBMBLPWFMJUFű HVűPNFUOFKTLVQJOZWPWâDWJLPWPNUÈCPSF,BNFOJDBOBE $JSPENÈKBEPBVHVTUBEPCSPWPűOF TPTÞIMBTPN./0 WLUPSFKTBPTWFEŘJMBLPWâUFŘOâ QSBDPWOÓL ;IPEOPUFOJBWFMJUFűBQSÈQPSVNKS0OESFKB;WFSJOV LäJBEPTUJ+ÈOB/ÈMFQLVPBLUJWPWBOJF  $IDFÝBCZTPNCPMWFTFMâo0MJL UPVäBTJTPUWBLFEZ CVEFNoWFśTBNJ[SÞUJMDFMâQSFEQPLMBEBOâäJWPU oWÝFULP WŘPTPNWFSJM QSFŘPTPNQSBDPWBMBCPM%OFT äJKFNBLPSPCPUCF[EVÝF.ZTFűKFWäEZJOEF/FIOFWBK TBQSFUP BMFQPTMFEOÏQPMJUJDLÏPUSBTZ[BTBEJMJNPKFK EVÝJTNSUFűOÞSBOV[LUPSFKTBIÈEBNOFTQBNÊUÈN MFCP OFDIDFN[SBEJƃTÈNTFCB ;MJTUV+ÈOB/ÈMFQLV0űHF%VSEJBLPWFKQPOBSVLPWBOÓEP TMPWFOTLFKBSNÈEZ  7FűNJJOUFMJHFOUOâBOBBLUJWPWBOÏIPEÙTUPKOÓLB WFűNJTDIPQOâEÙTUPKOÓL LUPSâ[BQPűTLFKWPKOZCPM WZ[OBNFOBOâ[BISEJOTUWP**TUVQŵBBNOPVQSJWFEFOâ EPÝUÈCVEJWÓ[JF6EJWÓ[JFLPOBMTMVäCVBLP UFMPWâDIPWOâBPTWFUPWâEÙTUPKOÓLBPTWFEŘJMTBWFűNJ EPCSF4P[NPCJMJ[PWBOPVEJWÓ[JPVPEJÝJFMEPQPűBBQSJ QSFW[BUÓ;%OBÝJFMTPNIPBLPQPCPŘOÓLBWFMQQM  QQMLQFDI1BMLPWJŘB5FSB[VäOJFUOBTUPUOÓLB/ÈMFQLV TƃBäOPTUJBOFEPTUBULPW CBQSÈWFOBPQBL WFMJUFűQMVLV NVEBMWâCPSOâQPQJT QSFUPäFoŘPBKKBV[OÈNoKFCF[ TUPU/ÈMFQLVOFNPäOâ MFCPPOKFEPWFDJQMVLVOBKMFQÝJF [BTWÊUFOâ PTPCOFTUBUPŘOâ UBLUJFäWFűNJEPCSFÝLPMFOâ B./0PNQPTMBOÈOÈISBEB TUPU/PÝŘÈL IPOBäJBEFO QÈEOFNPIPMOBISBEJƃ QSFUPäFOFWFMJMEPQPTJBűäJBEOFK KFEOPULF )PEOPUFOJFTUPUOÓLB+/ÈMFQLVWFMJUFűPN;BJTƃPWBDFKEJWÓ[JF QMLHÝU31JMGPVTLPNWTQJTFPEPTMBOPNOB./0 0EQSFWÈE[BNFOBQPTMFEOFKDFTUFÝUZSJETBƃCPKPWâDI ESVIPW LUPSÓQPMPäJMJäJWPUZ[BTMPCPEVBOF[ÈWJTMPTƃ WMBTUJ.FE[JOJNJTÞBKOBÝJTMPWFOTLÓCSBUJB TMPWFOTLÓ WPKBDJBJDIWFMJUFűLBQJUÈO+ÈO/ÈMFQLB.FOP+ÈOB /ÈMFQLVPTUBOFOBWäEZTZNCPMPNQSJBUFűTUWB LUPSÏ NPDOFMPWCPKPDIQSPUJOFQSJBUFűPWJLSWPVOBKMFQÝÓDI TZOPWTMPWFOTLÏIPBŘFTLPTMPWFOTLÏIPűVEV;CPIPN  ESVIPWJBOBÝJ;CPIPN+ÈO%JFMP [BLUPSÏTUFQPMPäJMJ TWPKFäJWPUZ KFWEPCSâDISVLÈDI'BÝJ[NVTSP[ESWÓNF 7ÓƃB[TUWPCVEFOBÝF ,PNJTÈSQBSUJ[ÈOTLFIP[WÊ[LVHFOFSÈMB""4BCVSPWB QPŘBTSP[MÞŘLZTQBEMâNJWVLSBKJOTLPNNFTUF0WSVŘ  OPWFNCFS

+ÃO /ÃMFQLB TB OBSPEJM  TFQUFNCSB  W 4NJßBOPDI m OBKWÅǁØFK TMPWFOTLFK PCDJCMÎ[LPNFTUB4QJØTLÃ/PWÃ7FT7ZSBTUBMWNOPIPEFUOFKOFCPIBUFKSPǚOÎDLFKSPEJOF +FIPSPEJǁJBm.ÃSJBB.JDIBMmWFEFMJǁÎUBǬBQÎTBǬ QSBWJEFMOFǁÎUBMJOPWJOZ [BVKÎNBMJ TBPQPMJUJLV,WÔMJIǚBEBOJVQSÃDF .JDIBM/ÃMFQLBEWBLSÃUWZDFTUPWBMEP64" LEFTB OBDIÃE[BMWSPLPDIBW1SBDPWBMUBNWǬBßLÝDIQPENJFOLBDIBLP CBOÎLWVIPǚOÝDICBOJBDI1FOTZMWÃOJF4UBMTBUBNǁMFOPN4MPWFOTLFKMJHZ [ÙǁBTUOJMTBBK KFK[CJFSLZOBQPEQPSV[BISBOJǁOFKBLDJF[BPTMPCPEFOJF4MPWÃLPW PǁPNTWFEǁÎEJQMPN WFYQP[ÎDJJ3PEOÊIPEPNV,QU/ÃMFQLVW4NJßBOPDI+FPǁJWJEOÊ ßF+ÃO/ÃMFQLBWZSBTUBM WSPEJOFTQBUSJPUJDLPVUSBEÎDJPV/FTLÔS WSPLV TBUJFßTUBMǁMFOPN4MPWFOTLFKMJHZ B.BUJDF4MPWFOTLFKmOÃSPEOFKLVMUÙSOFKJOØUJUÙDJF »LPMTLÊSPLZ 7SPLVNBMÝ+ÃO[BǁBMOBWØUFWPWBǬǚVEPWÙØLPMVW 4NJßBOPDI+FEOÝN[KFIPQSWÝDIVǁJUFǚPWCPM+P[FG.JLPMBK m CÝWBMÝ MFHJPOÃS  LUPSÝ QP[OBM 3VTLP #PM UP TMBWJBOPêM BWZOJLBKÙDJVǁJUFǚ LUPSÝǁÎUBMßJBLPN[SVTLÝDILOÎI4QPNÎOBM OB+ÃOB/ÃMFQLVBLPOBNÙESFIPBTDIPQOÊIPßJBLB1ÃǁJMJTB NV KFIP WÝCPKOÃ QPWBIB B [NZTFM QSF TQSBWPEMJWPTǬ .FE[J VǁJUFǚPNBßJBLPN[PTUBMQSJBUFǚTLÝW[ǬBIOBWßEZ 0ESEPSOBWØUFWPWBM+ÃO»UÃUOVNFØUJBOTLV ØLPMV W 4QJØTLFK /PWFK 7TJ  LUPSÙ TLPOǁJM T WÝCPSOÝN QSPTQFDIPN7SPLVQPUBKPNLZPESPEJǁPWVSPCJMTLÙØLZ EP 6ǁJUFǚTLÊIP ÙTUBWV W 4QJØTLFK /PWFK 7TJ )PDJ SPEJOF CZ TB [JØMJ FØUF KFEOZ QSBDPWJUÊ SVLZ  +ÃO EPTUBM QPWPMFOJF JTǬ ØUVEPWBǬ 1PEQPSJMB IP NBULB  LUPSÃ TB WßEZ TOBßJMB QPNÔDǬ NV  BLP MFO NPIMB .BM SÔ[OPSPEÊ [ÃVKNZ ;BVKÎNBM TB PWFEVBUFDIOJLV MJUFSBUÙSVBQPMJUJLV7SPLPDI QSFETFEBM ,PNFOTLÊNV TBNPW[EFMÃWBDJFNV LSÙßLV #PM WFEÙDJN TLBVUTLÊIP PEEJFMV .OPIÎ TJ OBǞIP QBNÅUBMJ BLP OB [BOJFUFOÊIP UVSJTUV  LUPSÝ EPCSF QP[OBM SPEOÊ IPSZ &ØUF BLP ØUVEFOU TB [BǁBM [BPCFSBǬ OPWJOÃSTUWPN #PM QBUSJPUPN BTMPWBOPêMPN"LUÎWOFTB[BQPKJMEPWØFTMPWBOTLÊIPIOVUJB &ØUFBLPØUVEFOUTB+ÃO/ÃMFQLBTUBMǁMFOPNNMÃEFßOÎDLFK PSHBOJ[ÃDJF34;.ƙm3PǚOÎDLFIPEPSBTUV7MJTUF4FLSFUBSJÃUV BHSÃSOJLPW4QJØTLFK/PWFK7TJPǞPNQÎØVBLPPtOF[WZǁBKOF BHJMOPNi B QFSTQFLUÎWOPN NMBEPN QSBDPWOÎLPWJ  LUPSÝ TJ [BTMÙßJWØFNPßOÙQPEQPSVTUSBOZ7BHSÃSOFKTUSBOFQBUSJMLKFK ǚBWÊNVLSÎEMV/FOBØMJTBBOJßJBEOFQSFTWFEǁJWÊEÔLB[ZUPIP  ßFCZ+ÃO/ÃMFQLBOJFLFEZCPMǁMFOPNLPNVOJTUJDLFKTUSBOZ 7OÎNBOJFQPUSFCZTQPMPǁFOTLFKBOHBßPWBOPTUJ +ÃO/ÃMFQLBTBBLUÎWOF[BPCFSBMBKTPDJÃMOZNJQSPCMÊNBNJ PCZWBUFǚPW EFEÎO  W LUPSÝDI QSBDPWBM "LP W[EFMBOÝ VǁJUFǚ QPNÃIBM QÎTBǬ QPUSFCOÊ QBQJFSF OB ÙSBEZ  PSPEPWBM [B EFEJOǁBOPWOBÙSBEPDI WJFEPMPTWFUV +ÃO /ÃMFQLB CPM [B PEMÙǁFOJF DJSLWJ PE ØLPMZ B WZǁÎUBM ǚVEÃDLZN QPMJUJLPN [CMÎßFOJF T GBØJ[NPN 7 S  PETÙEJM MÎESB ǚVEÃLPW "OESFKB )MJOLV TMPWBNJ t1PTMFEOÊ VEBMPTUJ OÃT EÔLMBEOF QPVǁVKÙ P QPWBIF PUDB OÃSPEB LUPSÝ  TQPKJM TB T GBØJTUBNJi 0 LǞB[PDI m ǚVEÃLPDI IPWPSJM  ßF OFNBKÙ ǁBT [BPCFSBǬ TB QSPCMÊNBNJ DJSLWJ B DJSLFWOÝDI ØLÔM  QSFUPßF tNVTJB TB [BPCFSBǬ QPMJUJLPV B ØUWBOÎN ǁFTǬ WÝOJNLÃN  B WØFULP PTUBUOÊ OFDIBKÙ OB VǁJUFǚB 7 ØUÃUOZDI CZ NVTFMJ QPSJBEOFQSBDPWBǬ;PEQPWFEOPTUJTBCPKBi ¼QMOF OÃCPßFOTUWP +ÃO /ÃMFQLB OFPENJFUBM  TÃN WZVǁPWBMOÃCPßFOTUWPWØLPMF0TWPKFKOÃCPßFOTLFKPSJFOUÃDJJ QP KFEOFK QSFEOÃØLF OBQÎØF tEPDIÃE[BN L EFTJWÊNV [ÃWFSV OÃCPßFOTUWP PENJFUBNF  MFCP OFWZIPWVKF OÃØNV SP[VNV BQPLSPLV7FSJMJTNFWPWFEV7FEBOÃTTLMBNBMBƙVETLÝEVDI [PTUÃWBUPUJßOFOBTÝUFOÝCF[QFWOFKPQPSZBDFTUZ BQPUÃDBTB NFE[JOÃCPßFOTUWPNBWFEPVi 7 KÙMJ  +ÃO /ÃMFQLB CPM KFEOÝN [ NÃMB ÙǁBTUOÎLPW [P 4MPWFOTLB OB *** LPOGFSFODJJ NMBEÊIP TMJF[TLFIP VǁJUFǚTUWB

  OBSPEJMTB+ÈO/ÈMFQLBW4NJäBOPDIWSPűOÓDLFKSPEJOFBLPUSFUÓTZO   [BŘBMOBWÝUFWPWBƃűVEPWÞÝLPMVW4NJäBOPDI   OBWÝUFWPWBM/ÈMFQLBÀUÈUOVNFÝUJBOTLVÝLPMVW4QJÝTLFK/PWFK7TJ  LUPSÞTLPOŘJMTWâCPSOâNQSPTQFDIPN   TBTUBMÝUVEFOUPNOBÀUÈUOPNŘFTLPTMPWFOTLPNLPFEVLBŘOPN VŘJUFűTLPNÞTUBWFW4QJÝTLFK/PWFK7TJ   OBTUVQVKFBLPSPŘOâOBTWPKFQSWÏVŘJUFűTLÏQÙTPCJTLPWűVEPWFK ÝLPMFW)PSOFK.BSÓLPWFK   /ÈMFQLVQSFMPäJMJOBOPWÏVŘJUFűTLÏQÙTPCJTLPEPPCDF#JFMF7PEZOB4QJÝJ

BOJOVNÍK / 24

    

W,PNPSOFK-IPULF¼ǁBTUOÎDJLPOGFSFODJFWZKBESJMJÙQMOÙQPEQPSV TPDJÃMOPEFNPLSBUJDLÊNV NJOJTUSPWJ ØLPMTUWB *WBOPWJ %ÊSFSPWJ /BLPOGFSFODJJQSFEOÃØBMJǚBWJDPWÎQSPGFTPSJBTQJTPWBUFMJB OBQS 7MBEJNÎS$MFNFOUJT ;EFOLJL/FKFEMÝB.ÃSJB.BKFSPWüǁBTUOÎDJ LPOGFSFODJF TB TUSFUMJ T QSF[JEFOUPN 5PNÃØPN ( .BTBSZLPN  P LUPSPN +ÃO /ÃMFQLB T OBEØFOÎN IPWPSJM BLP P tPUDPWJ PTMPCPEJUFǚPWJi$JFǚPNLPOGFSFODJFCPMPVLÃ[BǬNMBEÝNVǁJUFǚPN JDI LPOLSÊUOF ÙMPIZ W CPKJ [B EFNPLSBDJV /B LPOGFSFODJJ +ÃO /ÃMFQLB OJFLPǚLPLSÃU T ÙTQFDIPN SFǁOJM 7 QBNÅUJ NOPIÝDI ÙǁBTUOÎLPWTB[BQÎTBMBLP[BOJFUFOÝBQSFTWFEǁJWÝSFǁOÎL ;B TWPK LSÃULZ ßJWPU TUJIPM WFǚNJ WFǚB 1SFEǁBTOà TNSǬ [BTUBWJMB KFIP QPTUVQ L WSDIPMV QPMJUJLZ 0 TWPKFK [BOFQSÃ[EOFOPTUJ+ÃO/ÃMFQLBQÎTBMCSBUPWJWS[#JFMZDI 7ÔEt*EFN[BKUSBEP1PQSBEV NÃNUBNWFǚLÙSFǁOBWFSFKOPN [ISPNBßEFOÎ [B NMBEÝDI SPǚOÎLPW 1PUPN JEFN EP #BOTLFK #ZTUSJDF#PMTPNNJOVMFW1SBIFOBTDIÔE[J.ÃNWFǚBQSÃDF BDIPEÎNTUÃMFQPTDIÔE[BDI POPOJFKFUPǚLPǁBTV BCZTBǁMPWFL NPIPMOBWØFULZTUSBOZPCSBDBǬ%FOOFEPTUÃWBNWØFMJKBLÊBK WJBDEPQJTPW OBWØFULZUSFCBTLPSPPEQPWFEBǬBOBTWPKJDIQPUPN ǁBTOFTUBǁÎ7PGFCSVÃSJQÔKEFNQSFǁi

+ÈO/ÈMFQLBWVOJGPSNFTFEMJBDLFKKB[EZ3PűOÓDLFIPEPSBTUV LUPSFK CPMTÈNŘMFOPN 

 OB[ÈLMBEFWMBTUOFKäJBEPTUJBLMBEOPNWZKBESFOÓÝLPMTLFKTUPMJDF[BŘÓOB VŘJƃOBPCFDOFKÝLPMFW4UVQBWF  OBTUÞQJM+ÈO/ÈMFQLBWPKFOTLÞQSF[FOŘOÞTMVäCVW-FWPŘJ LEFCPM [BSBEFOâEPSPUZQFÝJFIPQMVLV  VLPOŘJMWPKFOTLÞQSF[FOŘOÞTMVäCVBLPQPEQPSVŘÓL1FÝJFIP QMVLV(BSEBWTLâW,PÝJDJBDI LEFCPMQSFWFMFOâWSPLV  WSÈUJMTBOBVŘJUFűTLÏNJFTUPEPPCFDOFKÝLPMZW4UVQBWF  [BCSÈOJMJŘMFOPWJB)MJOLPWFKHBSEZB)4İ4W4UVQBWF+ÈOPWJ/ÈMFQLPWJ WTUÞQJƃEPÝLPMZB[OFNPäOJMJNVWZLPOÈWBƃQPWPMBOJFVŘJUFűB

   

.JMPWOÎLLVMUÙSZBØQPSUV , KFIP DFMPßJWPUOÝN MÃTLBN QBUSJMB MÃTLB LV LOJIÃN 4UBMTBǁMFOPN,MVCVNJMPWOÎLPWLOÎI DF[LUPSÝTJPCKFEOÃWBM WFǚLÊ NOPßTUWP WUFEBKØÎDI UJUVMPW +FIP PTPCOà LOJßOJDB W[CVE[VKFBKEOFTPCEJW/BDIÃE[BTBWOFKPLPMPUJUVMPW /FØQFDJBMJ[PWBMTBMFOOBVSǁJUÊßÃOSFƀÎUBMSPNÃOZ QPWJFELZ  EFUFLUÎWLZ  DFTUPQJTZ  CÃTOF  B QPMJUJDLÊ  [FNFQJTOÊ  KB[ZLPWÊ  QTZDIPMPHJDLPTPDJPMPHJDLÊBQFEBHPHJDLPPECPSOÊQVCMJLÃDJF 0EPCFSBM WFǚB ǁBTPQJTPW  SÔ[OZDI QPMJUJDLÝDI [BGBSCFOÎ OBQS /BØB EPCB  %BW  1SÎUPNOPTǬ  4MPWFOTLà MJHB  ;FN  ƀJO  7FEB BǁMPWFL ,SJUJDLÝNFTBǁOÎL /PWÝTWFU #VDŽQSJQSBWFOÎ /BQSFE  7MBKLB  4WPKFǬ  .MBEÊ 4MPWFOTLP /B KFIP BLUJWJUZ  OÃLVQ NOPßTUWB LOÎI  QPNPD ESVIÝN B ØLPMF  ǁJ WLVTOÊ PCMFǁFOJF OFTUBǁJMKFIPNBMÝVǁJUFǚTLÝQMBU4WPKFEMIZ+ÃO/ÃMFQLBTQMÃDBM [SÃßLBNJ[VǁJUFǚTLÊIPBEÔTUPKOÎDLFIPQMBUV 7FǚNJ SÃE TQJFWBM  QSFWBßOF QMOÝN UFOPSPN #SBU +P[FG TJ TQPNÎOB BLPTBWFǚBLSÃUQSJTUBWPWBMJǚVEJBQSJPLOÃDIJDIEPNV BOBǁÙWBMJ+BOPWNVTQJFWBOJVBISBOJV.FE[JKFIPOBKPCǚÙCFOFKØJF QSFENFUZ QBUSJMB IVEPCOà WÝDIPWB /ÃMFQLB CPM WÝOJNPǁOÝN NVMUJJOØUSVNFOUÃMOZN IVEPCOÎLPN )SBM OB IVTMF  PSHBOF  IBSNÓOJV  LMBWÎSJ  CBTF  WJPMPOǁFMF  DJNCBMF B USÙCLF "LUÎWOF WZTUVQPWBMTPØUVEFOUTLÝNPSDIFTUSPNBISÃWBMBKOBEFEJOTLÝDI [ÃCBWÃDI1SPG7».6»UFGBO)P[BWSP[IPWPSFSPLVTQPNÎOB  ßF+ÃO/ÃMFQLBNBMWÃßOZ[ÃVKFNPØUÙEJVNOBØLPMFNV[JDLÝDI VNFOÎW#SBUJTMBWF JOGPSNPWBMTBPNPßOPTUJBDIØUÙEJBOBUFKUP

0CSBOOâCPEGBÝJTUPW HVűPNFUOÏTÓEMP ÁUPŘJBDJQBSUJ[ÈOJ[CPŘOFKVMJDF

 [BŘBMQÙTPCJƃBLPTQSÈWDBÝLPMZW/FNFDLFK1PSVCF  OB[ÈLMBEFQPWPMÈWBDJFIPSP[LB[VOBTUÞQJMLSPUFQFÝJFIPQMVLV W.JDIBMPWDJBDI  QPEBM+ÈO/ÈMFQLBäJBEPTƃPBLUJWPWBOJFWBSNÈEF OB[ÈLMBEFŘPIPCPM QSJKBUâEP4MPWFOTLFKBSNÈEZ  QSJƃBäFOÓQSPUJ1PűTLVBLPWFMJUFűHVűPNFUOFKSPUZQFÝJFIPQMVLV W.JDIBMPWDJBDIPTPCOâNQSÓLMBEPNEPLÈ[BMPESB[JƃWJBDOÈTPCOÏÞUPLZ OFQSJBUFűB [BŘPCPMOBWSIOVUâQMLHÝU"VHVTUPN.BMÈSPNOBQPWâÝFOJF OBOBEQPSVŘÓLBQFDIPUZBWZ[OBNFOBOâNFEBJMPV[BDISBCSPTƃ

6

"OUJGBØJTUJDLÊBEFNPLSBUJDLÊIPEOPUZ 7 S  +ÃO /ÃMFQLB OBTUÙQJM OB NJFTUP VǁJUFǚB W4UVQBWF/BUPUPVǁJUFǚTLÊNJFTUPCPMWZCSBUÝ[LBOEJEÃUPW 1SÎMJØ TBNPTUBUOÝ VǁJUFǚ TB [OFQÃǁJM BVUPSJUBUÎWOFNV WFEFOJV ØLPMZ1SFLÃßLPVWPW[ǬBIPDICPMBBKQPMJUJLB+FIPOFQSJBUFMJBCPMJ TUÙQFODBNJƙVEPWFKTUSBOZ WQMZWLUPSFKOB4MPWFOTLVTUÃMFSÃTUPM +ÃOPWJ/ÃMFQLPWJTBQPNTUJMJNVBKHBSEJTUJBKǚVEÃDJmWZØUWBMJIP [PTUVQBWTLFKØLPMZ4LMBNBOÝBQPCÙSFOÝ+ÃOQSJKBMNPCJMJ[ÃDJV BLPWÝDIPEJTLP[PTWPKJDIQSPCMÊNPW7BSNÃEFTBNV[BQÃǁJMP 1ÎTBM ßFDIDFMCZǬtDFMÝNWPKBLPNiOJFMFOQPEǚBVOJGPSNZ BMFNBǬ BKtWPKFOTLÙEVØVi $FMÝßJWPU[BTUÃWBMBOUJGBØJTUJDLÊBWØFTMPWBOTLÊNZTMFOJF  ǁP TB V OFIP QSFKBWPWBMP [ÃVKNPN P LVMUÙSV TMPWBOTLÝDI OÃSPEPW B P JDI SPEOÙ SFǁ 4ÃN TB LWÔMJ UPNV [BǁBM VǁJǬ QP QPǚTLZ  SVTLZ B TSCPDIPSWÃUTLZ +FIP JEFPV CPMP WZUWPSFOJF TJMOÊIPTMPWBOTLÊIPTQPMLV ǁJEPLPODBØUÃUV LUPSÝCZ[BIǤǞBM WØFULZ TMPWBOTLÊ OÃSPEZ B FUOJLÃ .BMB UP CZǬ ISÃE[B QSPUJ OFNFDLFK SP[QÎOBWPTUJ $FMÝ ßJWPU TB UÙßJM QP[SJFǬ EP ;443 5ÙUP DFTUV QMÃOPWBM EPTǬ EMIP ;NJFOJM TB P OFK OJFLUPSÝN QSJBUFǚPN  LUPSÝDI DIDFM OBEDIOÙǬ QSF UÙUP DFTUV +FIP TFO

ÇFMF[OJŘOÈTUBOJDB

ª(SBmDLÏTQSBDPWBOJF4JMWJB,PWÈŘJLPWÈ 3PNBO)SBEFDLâ ª,PODFQDJBBUFYU7MBEJNÓS*WJŘJŘOB[ÈLMBEFUFYUPW -BSJTZ5BSPWTLFKB.JSPTMBWB1PNBKEÓLB

ÀLPEBTBTUâN[BPCFSBƃ.ÈNUSPKLVBLPOJFD1ÓTBƃ CVEFNśBMFK BKLFśTBOBIMBWVQPTUBWJB/FEÈNTB LFś TUBSÓOFEÈWBKÞQP[PSCVEFNFNZNMBEÓTUSÈäJƃ/FCVEFN [CBCFMDPN BCZDIVUFLBM[QPűBCJULZ7ZESäÓNWCPKJ USFCBäF UPCVEFNBƃ[MÏOÈTMFELZ.OFKFTMPWFOŘJOB OBEINPUOÏSBEPWÈOLZ4PNNBUFSJBMJTUPN BMFDJU LWMBTUJNJUPOFEPWPűVKF BCZDIWUPNQSÓQBEFKFEOBM NBUFSJBMJTUJDLZ ;EFOOÓLB+ÈOB/ÈMFQLV ÝUVEFOUBSPŘOÓLBÀUÈUOFIP ŘFTLPTMPWFOTLÏIPLPFEVLBŘOÏIPVŘJUFűTLÏIPÞTUBWV W4QJÝTLFK/PWFK7TJ 

ØLPMFBQPßJBEBMIPPQSÎQBEOÙQPNPDQSJQSJKÎNBDÎDITLÙØLBDI 5FKUPTWPKFKUÙßCZTBWØBLNVTFMOFDIDFOFW[EBǬ1PTJFMBMOJFLPǚLP ßJBEPTUÎ BCZIPQSFMPßJMJOJFLEFCMÎ[LP#SBUJTMBWZ BCZNPIPM[BǁBǬ ØUVEPWBǬ OB 7».6 /ÃMFQLB CPM [ )PSOFK .BSÎLPWFK OBLPOJFD QSFMPßFOÝ OPEPFØUFW[EJBMFOFKØFKB[BQBEOVUFKØFKPCDF BLPKFIP WUFEBKØJFQÔTPCJTLPBUPEPØLPMZ.MZOLZm#JFMF7PEZ 0LSFN EJWBEMB  IVECZ  LOÎI ISBM OF[BTUVQJUFǚOÙ SPMV W+BOPWPNßJWPUFBKØQPSU4UÃMQSJ[BMPßFOÎNJFTUOFIPGVUCBMPWÊIP LMVCVW4NJßBOPDI',4NJßBOZTJ[WPMJMJNPESPCJFMFESFTZBQSWÝ HÓM TUSFMJM +BOP ,PNJǚÃS #PM UP TBNP[SFKNF OFSFHJTUSPWBOÝ LMVC BTWPKF[ÃQBTZISBMJOBNJFTUOZDIQPMJBDI/ÃMFQLBISBMOBǚBWPN LSÎEMF7UZDISPLPDINFE[JOPWÊØQPSUZVOÃTQBUSJMBKWPMFKCBM .FE[JQSWÝDIISÃǁPWW4NJßBOPDIQBUSJMBK/ÃMFQLB LUPSÝTQPMV TCSBUNJBLBNBSÃUNJ[SJBEJMBKQSPWJ[ÓSOFJISJTLPBUBLTBUFOUP ØQPSU EPTUBM BK EP QPWFEPNJB NJFTUOZDI EFUÎ +ÃO /ÃMFQLB CPM ǁMFOPN ƀFSWFOÊIP LSÎßB 1PǁBT TWPKIP QÔTPCFOJB VǁJUFǚPN  [PSHBOJ[PWBMNOPßTUWPBLDJÎOBEBSPWBOJFLSWJ

7

,QU+ÈO/ÈMFQLBWZSB[JMLÞUPLVOB äFMF[OJŘOÞTUBOJDVBLPQSWâBCPM TNSUFűOF[BTJBIOVUâLSÓäOPVEÈWLPV [HVűPNFUVDF[DFMÞISVś

 

 QSFQBEMJWPKTLÈOBDJTUJDLÏIP/FNFDLB4PWJFUTLZ[WÊ[  TBWFMJUFűPN;BJTƃPWBDFKEJWÓ[JFTUBMQMLHÝU"VHVTU.BMÈS TLUPSâNBLP QPCPŘOÓLWFMJUFűBEJWÓ[JFOBTUÞQJM+ÈO/ÈMFQLB  NBSFD PENJFUPMOÈWSIOPWÏIPWFMJUFűB;BJTƃPWBDFKEJWÓ[JFQML1BWMB,VOVOB OÈWSBUOB4MPWFOTLPBCPMWZNFOPWBOâ[BOÈŘFMOÓLBQFÝJFIPQMVLV   QSFÝMJLQU+ÈO/ÈMFQLB OQPS*NSJDI-ZTÈL+BDLP QPS.JDIBM1FUSP BWPKBL1FUFS#FOLPWJŘLQBSUJ[ÈOTLFNV[WÊ[LVHFOFSÈMB4BCVSPWB   TB+ÈO/ÈMFQLBTUBMWFMJUFűPNėFTLPTMPWFOTLÏIPQBSUJ[ÈOTLFIPPEEJFMV WQBSUJ[ÈOTLPN[WÊ[LVHFOFSÈMB4BCVSPWB

+ÈO/ÈMFQLBTQSÓTMVÝOÓLNJėFTLPTMPWFOTLÏIPQBSUJ[ÈOTLFIP PEEJFMV[WÊ[LVHFOFSÈMB""4BCVSPWB

TB NV OBLPOJFD TQMOJM  OP BOJ WP TOF OFNPIPM WUFEZ QSFEQPLMBEBǬ ßFEP;443TBSB[EPTUBOFBLPEÔTUPKOÎL PLVQBǁOFKBSNÃEZ +ÃO /ÃMFQLB UWSEP TUÃM [B UÝN W ǁP WFSJM +FIP JEFÃMPNCPM.JMBO3BTUJTMBW»UFGÃOJL,FDŽCPMVǁJUFǚPN WǁMÃOLVt,PMFHZǞBmLPMFHPiQÎTBMt+FEOPƫBQSPTÎN EPTJBǚ KF NÃMP EPDFOFOÝ OÃØ SZUJFS »UFGÃOJL #VEJØ 5J TWÅUÝN ÙLPMPN LBßEPSPǁOF VTQPSJBEBǬ TMÃWOPTǬ W EFǞ KFIP USBHJDLÊIP TLPOV /FDI 5J LBßEÊ EJFǬB WJF QSFTOÊ EÃUBPǞPN#VDŽOFÙTUVQOÝNWOÃSPEOPNPIǚBEFi+FIP EFUTLÝTQFWÃDLZTÙCPSW.BSÎLPWFKOPTJMNFOP»UFGÃOJLB BLP BK ØQPSUPWÝ LMVC W 4UVQBWF  LUPSÝ OBWØUFWPWBM 1P W[PSF »UFGÃOJLB TB /ÃMFQLB [BQÎTBM BK EP QJMPUOFKØLPMZ 4MPWFOTLÊ LSÎEMB *SÓOJPV PTVEV TB TUBMP  ßF QBNÅUOÎL +ÃOPWJ /ÃMFQLPWJ W 4QJØTLFK /PWFK 7TJ QPTUBWJMJ OB QPETUBWFD LEFQSFEUÝNTUBMBTPDIB»UFGÃOJLB LUPSÃTB tOFIPEJMBiOBOÃNFTUJFTPDJBMJTUJDLÊIPNFTUB1PSPLV  CPMP QPǁVǬ IMBTZ  BCZ UFOUPSB[ PETUSÃOJMJ TPDIV BK +ÃOB /ÃMFQLV 5à WØBL [PTUBMB OB TWPKPN NJFTUF EP EOFØOÝDIEOÎ 0CSB[ LQU +ÃOB /ÃMFQLV TB TOBßJMJ NFOJǬ ǚVEJB TǚBWJDPWÝNJBQSBWJDPWÝNJOÃ[PSNJ+FEOJDIDFMJ[OFIP VSPCJǬ W[PSPWÊIP CVEPWBUFǚB LPNVOJ[NV B ESVIÎ m OFHBUÎWOVPTPCOPTǬ"MFPOOFCPMBOJUÝN BOJESVIÝN +ÃO /ÃMFQLB CPM ǁMPWFL OFPCZǁBKOF BLUÎWOZ  OFCPKÃDOZ  LUPSÝ NBM JEFÃMZ  DIDFM CZǬ VßJUPǁOÝN QSF TQPMPǁOPTǬBCPMWØFTUSBOOFOBEBOÝNƫBßLPTBQPQJFSB KFIPTPDJÃMOFDÎUFOJFBMÃTLBLTWPKFKLSBKJOF .ÔßFNFNBǬJOÝQPMJUJDLÝOÃ[PSBLP+ÃO/ÃMFQLB  OP OBØV IMCPLÙ ÙDUV TJ [BTMÙßJ ǁMPWFL  LUPSÝ PCFUPWBM TWPK ßJWPU OB [ÃDISBOV JOÝDI %PLVNFOUZ TWFEǁJB P UPN  ßF FØUF QSFE KFIP QSFDIPEPN L QBSUJ[ÃOPN  CPMJ MFO WDŽBLB OFNV  [BISBOFOÊ TUPWLZ  NPßOP UJTÎDF ßJWPUPWTPWJFUTLFIPPCZWBUFǚTUWBBTMPWFOTLÝDIWPKBLPW 7OBKǬBßØÎDIDIWÎǚBDIOBKTUSBØOFKØFKWPKOZ LFDŽWÎǬB[TUWP BOUJIJUMFSPWTLFK LPBMÎDJF WÔCFD OFCPMP TBNP[SFKNÝN  NBM +ÃO /ÃMFQLB PEWBIV VSPCJǬ SP[IPEOVUJF m QSFKTǬ OB TUSBOV TPWJFUTLZDI QBSUJ[ÃOPW B QPTUBWJǬ TB QSPUJ GBØJTUJDLÊNV SFßJNV #PKPWBM QSPUJ OFNV UBL  BLP ßJM TWFǚLÝNOBTBEFOÎN PEWÃßOFB[PEQPWFEOF"ßEPTWPKFK TNSUJ  OPWFNCSB  QSJ PTMPCPE[PWBOÎ 0WSVǁF "LP KFEJOÝ 4MPWÃL CPM PDFOFOÝ OBKWZØØÎN WPKFOTLÝN WZ[OBNFOBOÎN**TWFUPWFKWPKOZ;443m)SEJOB;443JO NFNPSJBN7IJTUÓSJJ**TWFUPWFKWPKOZOBWßEZ[PTUBOF BLPKFEFO[KFKWÝ[OBNOÝDIWFMJUFǚPWBISEJOPW

3FLPOÝUSVLDJBQPTMFEOÏIPCPKB,QU+ÈOB/ÈMFQLV PäFMF[OJŘOÞTUBOJDVW0WSVŘJ LEF[BIZOVM1SFLSFTMFOÏ QPEűBNPEFMVWNÞ[FVWÀLPMFLQU+ÈOB/ÈMFQLVW0WSVŘJ



 CPMJ+ÈO/ÈMFQLB *NSJDI-ZTÈL+BDLPB.JDIBM1FUSPPETÞEFOÓQPűOâN TÞEPN;BJTƃPWBDFKEJWÓ[JFLQSFQVTUFOJV[IPEOPTUÓ TUSBUFNFEBJMÓ BWZ[OBNFOBOÓBLUSFTUVTNSUJQPWSB[PN   [BIZOVMLQU+ÈO/ÈMFQLBQPŘBTCPKPWQSJPTMPCPE[PWBOÓNFTUB0WSVŘ   CPMLQU+ÈOPWJ/ÈMFQLPWJQSJ[OBOâBLPKFEJOOÏNVTMPWÈLPWJŘFTUOâ UJUVM)SEJOB4PWJFUTLFIP[WÊ[V   WZNFOPWBMQSF[JEFOU4MPWFOTLFKSFQVCMJLZ3VEPMG4DIVTUFS+ÈOB /ÈMFQLVEPIPEOPTUJCSJHÈEOFIPHFOFSÈMBJONFNPSJBNBVEFMJM3BE İVEPWÓUBÀUÞSB**TUVQŵB

BOJOVNÍK / 24


.OFBLPVŘJUFűPWJCPMPKBTOÏ äF+BOLP OBKNFOÝÓäJBŘJL WUSJFEF KFEJFƃBCZTUSÏ OBEBOÏBNÞESF"WOFTLPSÝÓDI SPLPDITBLUâNUPWMBTUOPTUJBNQSJESVäJMJBKśBMÝJF VTJMPWOPTƃ WZUSWBMPTƃ OFCPKÈDOPTƃ WâCPKOPTƃ UÞäCBQP QSBWEF TQSBWPEMJWPTUJBTMPCPEF BUPOJFMFOPTPCOFK BMF BKOÈSPEOFK 4QPNJFOLZQSWÏIPVŘJUFűB+ÈOB/ÈMFQLV CâWBMÏIP ŘFTLPTMPWFOTLÏIPMFHJPOÈSBW3VTLV+P[FGB.JLPMBKB

4UBŵUFTBIVEPCOÓLPN LUPSâCZWFEFMOÈKTƃQSBWÞTUSVOV űVETLâDIEVÝÓBUPEVÝÓVCJFEFOâDIBPETUSLPWBOâDI +BOLP TUFNZTMÓN4MPWÈL OFPEƃBIVKUFTBPEOBÝJDI 4MPWÈLPW OJFTÞ[MÓ MFOJDIUBLâNJVSPCJMJ BMFKBESPKFTUÈMF UPTBNÏ7BÝFQPWPMBOJF7ÈTLUPNVWPMÈ QPLÞTUFTB ;MJTUV"OOZ,NFƃPWFK+ÈOPWJ/ÈMFQLPWJQPKFIPQSFMPäFOÓ EPÝLPMZ.MZOLZo#JFMF7PEZ  .FOPWBOâKFVTUÈMFOFKQPWBIZ WÈäOZ QSBDPWJUâ TLSPNOâ  LEFUSFCBWFűNJSÈ[OZNFE[JEÙTUPKOÓLNJWFűNJPCűÞCFOâ ÁQMOFTBNPTUBUOâ FOFSHJDLâBSP[IPEOâ7FűNJQJMOâ  OFPCZŘBKOFWZUSWBMâ TWFEPNJUâBTQPűBIMJWâ4DIPQOPTUJ BOBEBOJFOBEQSJFNFSOÏ DIÈQBWPTƃBQPTUSFIWâUFŘOÈ  ÞTVEPLWFűNJEPCSâ$IPWBOJFWPTMVäCFJNJNPTMVäCV W[PSOÏ PTPCOâ[KBWWFűNJEPCSâ4MVäCVLPOBMBLPWFMJUFű HVűPNFUOFKTLVQJOZWPWâDWJLPWPNUÈCPSF,BNFOJDBOBE $JSPENÈKBEPBVHVTUBEPCSPWPűOF TPTÞIMBTPN./0 WLUPSFKTBPTWFEŘJMBLPWâUFŘOâ QSBDPWOÓL ;IPEOPUFOJBWFMJUFűBQSÈQPSVNKS0OESFKB;WFSJOV LäJBEPTUJ+ÈOB/ÈMFQLVPBLUJWPWBOJF  $IDFÝBCZTPNCPMWFTFMâo0MJL UPVäBTJTPUWBLFEZ CVEFNoWFśTBNJ[SÞUJMDFMâQSFEQPLMBEBOâäJWPU oWÝFULP WŘPTPNWFSJM QSFŘPTPNQSBDPWBMBCPM%OFT äJKFNBLPSPCPUCF[EVÝF.ZTFűKFWäEZJOEF/FIOFWBK TBQSFUP BMFQPTMFEOÏQPMJUJDLÏPUSBTZ[BTBEJMJNPKFK EVÝJTNSUFűOÞSBOV[LUPSFKTBIÈEBNOFTQBNÊUÈN MFCP OFDIDFN[SBEJƃTÈNTFCB ;MJTUV+ÈOB/ÈMFQLV0űHF%VSEJBLPWFKQPOBSVLPWBOÓEP TMPWFOTLFKBSNÈEZ  7FűNJJOUFMJHFOUOâBOBBLUJWPWBOÏIPEÙTUPKOÓLB WFűNJTDIPQOâEÙTUPKOÓL LUPSâ[BQPűTLFKWPKOZCPM WZ[OBNFOBOâ[BISEJOTUWP**TUVQŵBBNOPVQSJWFEFOâ EPÝUÈCVEJWÓ[JF6EJWÓ[JFLPOBMTMVäCVBLP UFMPWâDIPWOâBPTWFUPWâEÙTUPKOÓLBPTWFEŘJMTBWFűNJ EPCSF4P[NPCJMJ[PWBOPVEJWÓ[JPVPEJÝJFMEPQPűBBQSJ QSFW[BUÓ;%OBÝJFMTPNIPBLPQPCPŘOÓLBWFMQQM  QQMLQFDI1BMLPWJŘB5FSB[VäOJFUOBTUPUOÓLB/ÈMFQLV TƃBäOPTUJBOFEPTUBULPW CBQSÈWFOBPQBL WFMJUFűQMVLV NVEBMWâCPSOâQPQJT QSFUPäFoŘPBKKBV[OÈNoKFCF[ TUPU/ÈMFQLVOFNPäOâ MFCPPOKFEPWFDJQMVLVOBKMFQÝJF [BTWÊUFOâ PTPCOFTUBUPŘOâ UBLUJFäWFűNJEPCSFÝLPMFOâ B./0PNQPTMBOÈOÈISBEB TUPU/PÝŘÈL IPOBäJBEFO QÈEOFNPIPMOBISBEJƃ QSFUPäFOFWFMJMEPQPTJBűäJBEOFK KFEOPULF )PEOPUFOJFTUPUOÓLB+/ÈMFQLVWFMJUFűPN;BJTƃPWBDFKEJWÓ[JF QMLHÝU31JMGPVTLPNWTQJTFPEPTMBOPNOB./0 0EQSFWÈE[BNFOBQPTMFEOFKDFTUFÝUZSJETBƃCPKPWâDI ESVIPW LUPSÓQPMPäJMJäJWPUZ[BTMPCPEVBOF[ÈWJTMPTƃ WMBTUJ.FE[JOJNJTÞBKOBÝJTMPWFOTLÓCSBUJB TMPWFOTLÓ WPKBDJBJDIWFMJUFűLBQJUÈO+ÈO/ÈMFQLB.FOP+ÈOB /ÈMFQLVPTUBOFOBWäEZTZNCPMPNQSJBUFűTUWB LUPSÏ NPDOFMPWCPKPDIQSPUJOFQSJBUFűPWJLSWPVOBKMFQÝÓDI TZOPWTMPWFOTLÏIPBŘFTLPTMPWFOTLÏIPűVEV;CPIPN  ESVIPWJBOBÝJ;CPIPN+ÈO%JFMP [BLUPSÏTUFQPMPäJMJ TWPKFäJWPUZ KFWEPCSâDISVLÈDI'BÝJ[NVTSP[ESWÓNF 7ÓƃB[TUWPCVEFOBÝF ,PNJTÈSQBSUJ[ÈOTLFIP[WÊ[LVHFOFSÈMB""4BCVSPWB QPŘBTSP[MÞŘLZTQBEMâNJWVLSBKJOTLPNNFTUF0WSVŘ  OPWFNCFS

+ÃO /ÃMFQLB TB OBSPEJM  TFQUFNCSB  W 4NJßBOPDI m OBKWÅǁØFK TMPWFOTLFK PCDJCMÎ[LPNFTUB4QJØTLÃ/PWÃ7FT7ZSBTUBMWNOPIPEFUOFKOFCPIBUFKSPǚOÎDLFKSPEJOF +FIPSPEJǁJBm.ÃSJBB.JDIBMmWFEFMJǁÎUBǬBQÎTBǬ QSBWJEFMOFǁÎUBMJOPWJOZ [BVKÎNBMJ TBPQPMJUJLV,WÔMJIǚBEBOJVQSÃDF .JDIBM/ÃMFQLBEWBLSÃUWZDFTUPWBMEP64" LEFTB OBDIÃE[BMWSPLPDIBW1SBDPWBMUBNWǬBßLÝDIQPENJFOLBDIBLP CBOÎLWVIPǚOÝDICBOJBDI1FOTZMWÃOJF4UBMTBUBNǁMFOPN4MPWFOTLFKMJHZ [ÙǁBTUOJMTBBK KFK[CJFSLZOBQPEQPSV[BISBOJǁOFKBLDJF[BPTMPCPEFOJF4MPWÃLPW PǁPNTWFEǁÎEJQMPN WFYQP[ÎDJJ3PEOÊIPEPNV,QU/ÃMFQLVW4NJßBOPDI+FPǁJWJEOÊ ßF+ÃO/ÃMFQLBWZSBTUBM WSPEJOFTQBUSJPUJDLPVUSBEÎDJPV/FTLÔS WSPLV TBUJFßTUBMǁMFOPN4MPWFOTLFKMJHZ B.BUJDF4MPWFOTLFKmOÃSPEOFKLVMUÙSOFKJOØUJUÙDJF »LPMTLÊSPLZ 7SPLVNBMÝ+ÃO[BǁBMOBWØUFWPWBǬǚVEPWÙØLPMVW 4NJßBOPDI+FEOÝN[KFIPQSWÝDIVǁJUFǚPWCPM+P[FG.JLPMBK m CÝWBMÝ MFHJPOÃS  LUPSÝ QP[OBM 3VTLP #PM UP TMBWJBOPêM BWZOJLBKÙDJVǁJUFǚ LUPSÝǁÎUBMßJBLPN[SVTLÝDILOÎI4QPNÎOBM OB+ÃOB/ÃMFQLVBLPOBNÙESFIPBTDIPQOÊIPßJBLB1ÃǁJMJTB NV KFIP WÝCPKOÃ QPWBIB B [NZTFM QSF TQSBWPEMJWPTǬ .FE[J VǁJUFǚPNBßJBLPN[PTUBMQSJBUFǚTLÝW[ǬBIOBWßEZ 0ESEPSOBWØUFWPWBM+ÃO»UÃUOVNFØUJBOTLV ØLPMV W 4QJØTLFK /PWFK 7TJ  LUPSÙ TLPOǁJM T WÝCPSOÝN QSPTQFDIPN7SPLVQPUBKPNLZPESPEJǁPWVSPCJMTLÙØLZ EP 6ǁJUFǚTLÊIP ÙTUBWV W 4QJØTLFK /PWFK 7TJ )PDJ SPEJOF CZ TB [JØMJ FØUF KFEOZ QSBDPWJUÊ SVLZ  +ÃO EPTUBM QPWPMFOJF JTǬ ØUVEPWBǬ 1PEQPSJMB IP NBULB  LUPSÃ TB WßEZ TOBßJMB QPNÔDǬ NV  BLP MFO NPIMB .BM SÔ[OPSPEÊ [ÃVKNZ ;BVKÎNBM TB PWFEVBUFDIOJLV MJUFSBUÙSVBQPMJUJLV7SPLPDI QSFETFEBM ,PNFOTLÊNV TBNPW[EFMÃWBDJFNV LSÙßLV #PM WFEÙDJN TLBVUTLÊIP PEEJFMV .OPIÎ TJ OBǞIP QBNÅUBMJ BLP OB [BOJFUFOÊIP UVSJTUV  LUPSÝ EPCSF QP[OBM SPEOÊ IPSZ &ØUF BLP ØUVEFOU TB [BǁBM [BPCFSBǬ OPWJOÃSTUWPN #PM QBUSJPUPN BTMPWBOPêMPN"LUÎWOFTB[BQPKJMEPWØFTMPWBOTLÊIPIOVUJB &ØUFBLPØUVEFOUTB+ÃO/ÃMFQLBTUBMǁMFOPNNMÃEFßOÎDLFK PSHBOJ[ÃDJF34;.ƙm3PǚOÎDLFIPEPSBTUV7MJTUF4FLSFUBSJÃUV BHSÃSOJLPW4QJØTLFK/PWFK7TJPǞPNQÎØVBLPPtOF[WZǁBKOF BHJMOPNi B QFSTQFLUÎWOPN NMBEPN QSBDPWOÎLPWJ  LUPSÝ TJ [BTMÙßJWØFNPßOÙQPEQPSVTUSBOZ7BHSÃSOFKTUSBOFQBUSJMLKFK ǚBWÊNVLSÎEMV/FOBØMJTBBOJßJBEOFQSFTWFEǁJWÊEÔLB[ZUPIP  ßFCZ+ÃO/ÃMFQLBOJFLFEZCPMǁMFOPNLPNVOJTUJDLFKTUSBOZ 7OÎNBOJFQPUSFCZTQPMPǁFOTLFKBOHBßPWBOPTUJ +ÃO/ÃMFQLBTBBLUÎWOF[BPCFSBMBKTPDJÃMOZNJQSPCMÊNBNJ PCZWBUFǚPW EFEÎO  W LUPSÝDI QSBDPWBM "LP W[EFMBOÝ VǁJUFǚ QPNÃIBM QÎTBǬ QPUSFCOÊ QBQJFSF OB ÙSBEZ  PSPEPWBM [B EFEJOǁBOPWOBÙSBEPDI WJFEPMPTWFUV +ÃO /ÃMFQLB CPM [B PEMÙǁFOJF DJSLWJ PE ØLPMZ B WZǁÎUBM ǚVEÃDLZN QPMJUJLPN [CMÎßFOJF T GBØJ[NPN 7 S  PETÙEJM MÎESB ǚVEÃLPW "OESFKB )MJOLV TMPWBNJ t1PTMFEOÊ VEBMPTUJ OÃT EÔLMBEOF QPVǁVKÙ P QPWBIF PUDB OÃSPEB LUPSÝ  TQPKJM TB T GBØJTUBNJi 0 LǞB[PDI m ǚVEÃLPDI IPWPSJM  ßF OFNBKÙ ǁBT [BPCFSBǬ TB QSPCMÊNBNJ DJSLWJ B DJSLFWOÝDI ØLÔM  QSFUPßF tNVTJB TB [BPCFSBǬ QPMJUJLPV B ØUWBOÎN ǁFTǬ WÝOJNLÃN  B WØFULP PTUBUOÊ OFDIBKÙ OB VǁJUFǚB 7 ØUÃUOZDI CZ NVTFMJ QPSJBEOFQSBDPWBǬ;PEQPWFEOPTUJTBCPKBi ¼QMOF OÃCPßFOTUWP +ÃO /ÃMFQLB OFPENJFUBM  TÃN WZVǁPWBMOÃCPßFOTUWPWØLPMF0TWPKFKOÃCPßFOTLFKPSJFOUÃDJJ QP KFEOFK QSFEOÃØLF OBQÎØF tEPDIÃE[BN L EFTJWÊNV [ÃWFSV OÃCPßFOTUWP PENJFUBNF  MFCP OFWZIPWVKF OÃØNV SP[VNV BQPLSPLV7FSJMJTNFWPWFEV7FEBOÃTTLMBNBMBƙVETLÝEVDI [PTUÃWBUPUJßOFOBTÝUFOÝCF[QFWOFKPQPSZBDFTUZ BQPUÃDBTB NFE[JOÃCPßFOTUWPNBWFEPVi 7 KÙMJ  +ÃO /ÃMFQLB CPM KFEOÝN [ NÃMB ÙǁBTUOÎLPW [P 4MPWFOTLB OB *** LPOGFSFODJJ NMBEÊIP TMJF[TLFIP VǁJUFǚTUWB

  OBSPEJMTB+ÈO/ÈMFQLBW4NJäBOPDIWSPűOÓDLFKSPEJOFBLPUSFUÓTZO   [BŘBMOBWÝUFWPWBƃűVEPWÞÝLPMVW4NJäBOPDI   OBWÝUFWPWBM/ÈMFQLBÀUÈUOVNFÝUJBOTLVÝLPMVW4QJÝTLFK/PWFK7TJ  LUPSÞTLPOŘJMTWâCPSOâNQSPTQFDIPN   TBTUBMÝUVEFOUPNOBÀUÈUOPNŘFTLPTMPWFOTLPNLPFEVLBŘOPN VŘJUFűTLPNÞTUBWFW4QJÝTLFK/PWFK7TJ   OBTUVQVKFBLPSPŘOâOBTWPKFQSWÏVŘJUFűTLÏQÙTPCJTLPWűVEPWFK ÝLPMFW)PSOFK.BSÓLPWFK   /ÈMFQLVQSFMPäJMJOBOPWÏVŘJUFűTLÏQÙTPCJTLPEPPCDF#JFMF7PEZOB4QJÝJ

BOJOVNÍK / 24

    

W,PNPSOFK-IPULF¼ǁBTUOÎDJLPOGFSFODJFWZKBESJMJÙQMOÙQPEQPSV TPDJÃMOPEFNPLSBUJDLÊNV NJOJTUSPWJ ØLPMTUWB *WBOPWJ %ÊSFSPWJ /BLPOGFSFODJJQSFEOÃØBMJǚBWJDPWÎQSPGFTPSJBTQJTPWBUFMJB OBQS 7MBEJNÎS$MFNFOUJT ;EFOLJL/FKFEMÝB.ÃSJB.BKFSPWüǁBTUOÎDJ LPOGFSFODJF TB TUSFUMJ T QSF[JEFOUPN 5PNÃØPN ( .BTBSZLPN  P LUPSPN +ÃO /ÃMFQLB T OBEØFOÎN IPWPSJM BLP P tPUDPWJ PTMPCPEJUFǚPWJi$JFǚPNLPOGFSFODJFCPMPVLÃ[BǬNMBEÝNVǁJUFǚPN JDI LPOLSÊUOF ÙMPIZ W CPKJ [B EFNPLSBDJV /B LPOGFSFODJJ +ÃO /ÃMFQLB OJFLPǚLPLSÃU T ÙTQFDIPN SFǁOJM 7 QBNÅUJ NOPIÝDI ÙǁBTUOÎLPWTB[BQÎTBMBLP[BOJFUFOÝBQSFTWFEǁJWÝSFǁOÎL ;B TWPK LSÃULZ ßJWPU TUJIPM WFǚNJ WFǚB 1SFEǁBTOà TNSǬ [BTUBWJMB KFIP QPTUVQ L WSDIPMV QPMJUJLZ 0 TWPKFK [BOFQSÃ[EOFOPTUJ+ÃO/ÃMFQLBQÎTBMCSBUPWJWS[#JFMZDI 7ÔEt*EFN[BKUSBEP1PQSBEV NÃNUBNWFǚLÙSFǁOBWFSFKOPN [ISPNBßEFOÎ [B NMBEÝDI SPǚOÎLPW 1PUPN JEFN EP #BOTLFK #ZTUSJDF#PMTPNNJOVMFW1SBIFOBTDIÔE[J.ÃNWFǚBQSÃDF BDIPEÎNTUÃMFQPTDIÔE[BDI POPOJFKFUPǚLPǁBTV BCZTBǁMPWFL NPIPMOBWØFULZTUSBOZPCSBDBǬ%FOOFEPTUÃWBNWØFMJKBLÊBK WJBDEPQJTPW OBWØFULZUSFCBTLPSPPEQPWFEBǬBOBTWPKJDIQPUPN ǁBTOFTUBǁÎ7PGFCSVÃSJQÔKEFNQSFǁi

+ÈO/ÈMFQLBWVOJGPSNFTFEMJBDLFKKB[EZ3PűOÓDLFIPEPSBTUV LUPSFK CPMTÈNŘMFOPN 

 OB[ÈLMBEFWMBTUOFKäJBEPTUJBLMBEOPNWZKBESFOÓÝLPMTLFKTUPMJDF[BŘÓOB VŘJƃOBPCFDOFKÝLPMFW4UVQBWF  OBTUÞQJM+ÈO/ÈMFQLBWPKFOTLÞQSF[FOŘOÞTMVäCVW-FWPŘJ LEFCPM [BSBEFOâEPSPUZQFÝJFIPQMVLV  VLPOŘJMWPKFOTLÞQSF[FOŘOÞTMVäCVBLPQPEQPSVŘÓL1FÝJFIP QMVLV(BSEBWTLâW,PÝJDJBDI LEFCPMQSFWFMFOâWSPLV  WSÈUJMTBOBVŘJUFűTLÏNJFTUPEPPCFDOFKÝLPMZW4UVQBWF  [BCSÈOJMJŘMFOPWJB)MJOLPWFKHBSEZB)4İ4W4UVQBWF+ÈOPWJ/ÈMFQLPWJ WTUÞQJƃEPÝLPMZB[OFNPäOJMJNVWZLPOÈWBƃQPWPMBOJFVŘJUFűB

   

.JMPWOÎLLVMUÙSZBØQPSUV , KFIP DFMPßJWPUOÝN MÃTLBN QBUSJMB MÃTLB LV LOJIÃN 4UBMTBǁMFOPN,MVCVNJMPWOÎLPWLOÎI DF[LUPSÝTJPCKFEOÃWBM WFǚLÊ NOPßTUWP WUFEBKØÎDI UJUVMPW +FIP PTPCOà LOJßOJDB W[CVE[VKFBKEOFTPCEJW/BDIÃE[BTBWOFKPLPMPUJUVMPW /FØQFDJBMJ[PWBMTBMFOOBVSǁJUÊßÃOSFƀÎUBMSPNÃOZ QPWJFELZ  EFUFLUÎWLZ  DFTUPQJTZ  CÃTOF  B QPMJUJDLÊ  [FNFQJTOÊ  KB[ZLPWÊ  QTZDIPMPHJDLPTPDJPMPHJDLÊBQFEBHPHJDLPPECPSOÊQVCMJLÃDJF 0EPCFSBM WFǚB ǁBTPQJTPW  SÔ[OZDI QPMJUJDLÝDI [BGBSCFOÎ OBQS /BØB EPCB  %BW  1SÎUPNOPTǬ  4MPWFOTLà MJHB  ;FN  ƀJO  7FEB BǁMPWFL ,SJUJDLÝNFTBǁOÎL /PWÝTWFU #VDŽQSJQSBWFOÎ /BQSFE  7MBKLB  4WPKFǬ  .MBEÊ 4MPWFOTLP /B KFIP BLUJWJUZ  OÃLVQ NOPßTUWB LOÎI  QPNPD ESVIÝN B ØLPMF  ǁJ WLVTOÊ PCMFǁFOJF OFTUBǁJMKFIPNBMÝVǁJUFǚTLÝQMBU4WPKFEMIZ+ÃO/ÃMFQLBTQMÃDBM [SÃßLBNJ[VǁJUFǚTLÊIPBEÔTUPKOÎDLFIPQMBUV 7FǚNJ SÃE TQJFWBM  QSFWBßOF QMOÝN UFOPSPN #SBU +P[FG TJ TQPNÎOB BLPTBWFǚBLSÃUQSJTUBWPWBMJǚVEJBQSJPLOÃDIJDIEPNV BOBǁÙWBMJ+BOPWNVTQJFWBOJVBISBOJV.FE[JKFIPOBKPCǚÙCFOFKØJF QSFENFUZ QBUSJMB IVEPCOà WÝDIPWB /ÃMFQLB CPM WÝOJNPǁOÝN NVMUJJOØUSVNFOUÃMOZN IVEPCOÎLPN )SBM OB IVTMF  PSHBOF  IBSNÓOJV  LMBWÎSJ  CBTF  WJPMPOǁFMF  DJNCBMF B USÙCLF "LUÎWOF WZTUVQPWBMTPØUVEFOUTLÝNPSDIFTUSPNBISÃWBMBKOBEFEJOTLÝDI [ÃCBWÃDI1SPG7».6»UFGBO)P[BWSP[IPWPSFSPLVTQPNÎOB  ßF+ÃO/ÃMFQLBNBMWÃßOZ[ÃVKFNPØUÙEJVNOBØLPMFNV[JDLÝDI VNFOÎW#SBUJTMBWF JOGPSNPWBMTBPNPßOPTUJBDIØUÙEJBOBUFKUP

0CSBOOâCPEGBÝJTUPW HVűPNFUOÏTÓEMP ÁUPŘJBDJQBSUJ[ÈOJ[CPŘOFKVMJDF

 [BŘBMQÙTPCJƃBLPTQSÈWDBÝLPMZW/FNFDLFK1PSVCF  OB[ÈLMBEFQPWPMÈWBDJFIPSP[LB[VOBTUÞQJMLSPUFQFÝJFIPQMVLV W.JDIBMPWDJBDI  QPEBM+ÈO/ÈMFQLBäJBEPTƃPBLUJWPWBOJFWBSNÈEF OB[ÈLMBEFŘPIPCPM QSJKBUâEP4MPWFOTLFKBSNÈEZ  QSJƃBäFOÓQSPUJ1PűTLVBLPWFMJUFűHVűPNFUOFKSPUZQFÝJFIPQMVLV W.JDIBMPWDJBDIPTPCOâNQSÓLMBEPNEPLÈ[BMPESB[JƃWJBDOÈTPCOÏÞUPLZ OFQSJBUFűB [BŘPCPMOBWSIOVUâQMLHÝU"VHVTUPN.BMÈSPNOBQPWâÝFOJF OBOBEQPSVŘÓLBQFDIPUZBWZ[OBNFOBOâNFEBJMPV[BDISBCSPTƃ

6

"OUJGBØJTUJDLÊBEFNPLSBUJDLÊIPEOPUZ 7 S  +ÃO /ÃMFQLB OBTUÙQJM OB NJFTUP VǁJUFǚB W4UVQBWF/BUPUPVǁJUFǚTLÊNJFTUPCPMWZCSBUÝ[LBOEJEÃUPW 1SÎMJØ TBNPTUBUOÝ VǁJUFǚ TB [OFQÃǁJM BVUPSJUBUÎWOFNV WFEFOJV ØLPMZ1SFLÃßLPVWPW[ǬBIPDICPMBBKQPMJUJLB+FIPOFQSJBUFMJBCPMJ TUÙQFODBNJƙVEPWFKTUSBOZ WQMZWLUPSFKOB4MPWFOTLVTUÃMFSÃTUPM +ÃOPWJ/ÃMFQLPWJTBQPNTUJMJNVBKHBSEJTUJBKǚVEÃDJmWZØUWBMJIP [PTUVQBWTLFKØLPMZ4LMBNBOÝBQPCÙSFOÝ+ÃOQSJKBMNPCJMJ[ÃDJV BLPWÝDIPEJTLP[PTWPKJDIQSPCMÊNPW7BSNÃEFTBNV[BQÃǁJMP 1ÎTBM ßFDIDFMCZǬtDFMÝNWPKBLPNiOJFMFOQPEǚBVOJGPSNZ BMFNBǬ BKtWPKFOTLÙEVØVi $FMÝßJWPU[BTUÃWBMBOUJGBØJTUJDLÊBWØFTMPWBOTLÊNZTMFOJF  ǁP TB V OFIP QSFKBWPWBMP [ÃVKNPN P LVMUÙSV TMPWBOTLÝDI OÃSPEPW B P JDI SPEOÙ SFǁ 4ÃN TB LWÔMJ UPNV [BǁBM VǁJǬ QP QPǚTLZ  SVTLZ B TSCPDIPSWÃUTLZ +FIP JEFPV CPMP WZUWPSFOJF TJMOÊIPTMPWBOTLÊIPTQPMLV ǁJEPLPODBØUÃUV LUPSÝCZ[BIǤǞBM WØFULZ TMPWBOTLÊ OÃSPEZ B FUOJLÃ .BMB UP CZǬ ISÃE[B QSPUJ OFNFDLFK SP[QÎOBWPTUJ $FMÝ ßJWPU TB UÙßJM QP[SJFǬ EP ;443 5ÙUP DFTUV QMÃOPWBM EPTǬ EMIP ;NJFOJM TB P OFK OJFLUPSÝN QSJBUFǚPN  LUPSÝDI DIDFM OBEDIOÙǬ QSF UÙUP DFTUV +FIP TFO

ÇFMF[OJŘOÈTUBOJDB

ª(SBmDLÏTQSBDPWBOJF4JMWJB,PWÈŘJLPWÈ 3PNBO)SBEFDLâ ª,PODFQDJBBUFYU7MBEJNÓS*WJŘJŘOB[ÈLMBEFUFYUPW -BSJTZ5BSPWTLFKB.JSPTMBWB1PNBKEÓLB

ÀLPEBTBTUâN[BPCFSBƃ.ÈNUSPKLVBLPOJFD1ÓTBƃ CVEFNśBMFK BKLFśTBOBIMBWVQPTUBWJB/FEÈNTB LFś TUBSÓOFEÈWBKÞQP[PSCVEFNFNZNMBEÓTUSÈäJƃ/FCVEFN [CBCFMDPN BCZDIVUFLBM[QPűBCJULZ7ZESäÓNWCPKJ USFCBäF UPCVEFNBƃ[MÏOÈTMFELZ.OFKFTMPWFOŘJOB OBEINPUOÏSBEPWÈOLZ4PNNBUFSJBMJTUPN BMFDJU LWMBTUJNJUPOFEPWPűVKF BCZDIWUPNQSÓQBEFKFEOBM NBUFSJBMJTUJDLZ ;EFOOÓLB+ÈOB/ÈMFQLV ÝUVEFOUBSPŘOÓLBÀUÈUOFIP ŘFTLPTMPWFOTLÏIPLPFEVLBŘOÏIPVŘJUFűTLÏIPÞTUBWV W4QJÝTLFK/PWFK7TJ 

ØLPMFBQPßJBEBMIPPQSÎQBEOÙQPNPDQSJQSJKÎNBDÎDITLÙØLBDI 5FKUPTWPKFKUÙßCZTBWØBLNVTFMOFDIDFOFW[EBǬ1PTJFMBMOJFLPǚLP ßJBEPTUÎ BCZIPQSFMPßJMJOJFLEFCMÎ[LP#SBUJTMBWZ BCZNPIPM[BǁBǬ ØUVEPWBǬ OB 7».6 /ÃMFQLB CPM [ )PSOFK .BSÎLPWFK OBLPOJFD QSFMPßFOÝ OPEPFØUFW[EJBMFOFKØFKB[BQBEOVUFKØFKPCDF BLPKFIP WUFEBKØJFQÔTPCJTLPBUPEPØLPMZ.MZOLZm#JFMF7PEZ 0LSFN EJWBEMB  IVECZ  LOÎI ISBM OF[BTUVQJUFǚOÙ SPMV W+BOPWPNßJWPUFBKØQPSU4UÃMQSJ[BMPßFOÎNJFTUOFIPGVUCBMPWÊIP LMVCVW4NJßBOPDI',4NJßBOZTJ[WPMJMJNPESPCJFMFESFTZBQSWÝ HÓM TUSFMJM +BOP ,PNJǚÃS #PM UP TBNP[SFKNF OFSFHJTUSPWBOÝ LMVC BTWPKF[ÃQBTZISBMJOBNJFTUOZDIQPMJBDI/ÃMFQLBISBMOBǚBWPN LSÎEMF7UZDISPLPDINFE[JOPWÊØQPSUZVOÃTQBUSJMBKWPMFKCBM .FE[JQSWÝDIISÃǁPWW4NJßBOPDIQBUSJMBK/ÃMFQLB LUPSÝTQPMV TCSBUNJBLBNBSÃUNJ[SJBEJMBKQSPWJ[ÓSOFJISJTLPBUBLTBUFOUP ØQPSU EPTUBM BK EP QPWFEPNJB NJFTUOZDI EFUÎ +ÃO /ÃMFQLB CPM ǁMFOPN ƀFSWFOÊIP LSÎßB 1PǁBT TWPKIP QÔTPCFOJB VǁJUFǚPN  [PSHBOJ[PWBMNOPßTUWPBLDJÎOBEBSPWBOJFLSWJ

7

,QU+ÈO/ÈMFQLBWZSB[JMLÞUPLVOB äFMF[OJŘOÞTUBOJDVBLPQSWâBCPM TNSUFűOF[BTJBIOVUâLSÓäOPVEÈWLPV [HVűPNFUVDF[DFMÞISVś

 

 QSFQBEMJWPKTLÈOBDJTUJDLÏIP/FNFDLB4PWJFUTLZ[WÊ[  TBWFMJUFűPN;BJTƃPWBDFKEJWÓ[JFTUBMQMLHÝU"VHVTU.BMÈS TLUPSâNBLP QPCPŘOÓLWFMJUFűBEJWÓ[JFOBTUÞQJM+ÈO/ÈMFQLB  NBSFD PENJFUPMOÈWSIOPWÏIPWFMJUFűB;BJTƃPWBDFKEJWÓ[JFQML1BWMB,VOVOB OÈWSBUOB4MPWFOTLPBCPMWZNFOPWBOâ[BOÈŘFMOÓLBQFÝJFIPQMVLV   QSFÝMJLQU+ÈO/ÈMFQLB OQPS*NSJDI-ZTÈL+BDLP QPS.JDIBM1FUSP BWPKBL1FUFS#FOLPWJŘLQBSUJ[ÈOTLFNV[WÊ[LVHFOFSÈMB4BCVSPWB   TB+ÈO/ÈMFQLBTUBMWFMJUFűPNėFTLPTMPWFOTLÏIPQBSUJ[ÈOTLFIPPEEJFMV WQBSUJ[ÈOTLPN[WÊ[LVHFOFSÈMB4BCVSPWB

+ÈO/ÈMFQLBTQSÓTMVÝOÓLNJėFTLPTMPWFOTLÏIPQBSUJ[ÈOTLFIP PEEJFMV[WÊ[LVHFOFSÈMB""4BCVSPWB

TB NV OBLPOJFD TQMOJM  OP BOJ WP TOF OFNPIPM WUFEZ QSFEQPLMBEBǬ ßFEP;443TBSB[EPTUBOFBLPEÔTUPKOÎL PLVQBǁOFKBSNÃEZ +ÃO /ÃMFQLB UWSEP TUÃM [B UÝN W ǁP WFSJM +FIP JEFÃMPNCPM.JMBO3BTUJTMBW»UFGÃOJL,FDŽCPMVǁJUFǚPN WǁMÃOLVt,PMFHZǞBmLPMFHPiQÎTBMt+FEOPƫBQSPTÎN EPTJBǚ KF NÃMP EPDFOFOÝ OÃØ SZUJFS »UFGÃOJL #VEJØ 5J TWÅUÝN ÙLPMPN LBßEPSPǁOF VTQPSJBEBǬ TMÃWOPTǬ W EFǞ KFIP USBHJDLÊIP TLPOV /FDI 5J LBßEÊ EJFǬB WJF QSFTOÊ EÃUBPǞPN#VDŽOFÙTUVQOÝNWOÃSPEOPNPIǚBEFi+FIP EFUTLÝTQFWÃDLZTÙCPSW.BSÎLPWFKOPTJMNFOP»UFGÃOJLB BLP BK ØQPSUPWÝ LMVC W 4UVQBWF  LUPSÝ OBWØUFWPWBM 1P W[PSF »UFGÃOJLB TB /ÃMFQLB [BQÎTBM BK EP QJMPUOFKØLPMZ 4MPWFOTLÊ LSÎEMB *SÓOJPV PTVEV TB TUBMP  ßF QBNÅUOÎL +ÃOPWJ /ÃMFQLPWJ W 4QJØTLFK /PWFK 7TJ QPTUBWJMJ OB QPETUBWFD LEFQSFEUÝNTUBMBTPDIB»UFGÃOJLB LUPSÃTB tOFIPEJMBiOBOÃNFTUJFTPDJBMJTUJDLÊIPNFTUB1PSPLV  CPMP QPǁVǬ IMBTZ  BCZ UFOUPSB[ PETUSÃOJMJ TPDIV BK +ÃOB /ÃMFQLV 5à WØBL [PTUBMB OB TWPKPN NJFTUF EP EOFØOÝDIEOÎ 0CSB[ LQU +ÃOB /ÃMFQLV TB TOBßJMJ NFOJǬ ǚVEJB TǚBWJDPWÝNJBQSBWJDPWÝNJOÃ[PSNJ+FEOJDIDFMJ[OFIP VSPCJǬ W[PSPWÊIP CVEPWBUFǚB LPNVOJ[NV B ESVIÎ m OFHBUÎWOVPTPCOPTǬ"MFPOOFCPMBOJUÝN BOJESVIÝN +ÃO /ÃMFQLB CPM ǁMPWFL OFPCZǁBKOF BLUÎWOZ  OFCPKÃDOZ  LUPSÝ NBM JEFÃMZ  DIDFM CZǬ VßJUPǁOÝN QSF TQPMPǁOPTǬBCPMWØFTUSBOOFOBEBOÝNƫBßLPTBQPQJFSB KFIPTPDJÃMOFDÎUFOJFBMÃTLBLTWPKFKLSBKJOF .ÔßFNFNBǬJOÝQPMJUJDLÝOÃ[PSBLP+ÃO/ÃMFQLB  OP OBØV IMCPLÙ ÙDUV TJ [BTMÙßJ ǁMPWFL  LUPSÝ PCFUPWBM TWPK ßJWPU OB [ÃDISBOV JOÝDI %PLVNFOUZ TWFEǁJB P UPN  ßF FØUF QSFE KFIP QSFDIPEPN L QBSUJ[ÃOPN  CPMJ MFO WDŽBLB OFNV  [BISBOFOÊ TUPWLZ  NPßOP UJTÎDF ßJWPUPWTPWJFUTLFIPPCZWBUFǚTUWBBTMPWFOTLÝDIWPKBLPW 7OBKǬBßØÎDIDIWÎǚBDIOBKTUSBØOFKØFKWPKOZ LFDŽWÎǬB[TUWP BOUJIJUMFSPWTLFK LPBMÎDJF WÔCFD OFCPMP TBNP[SFKNÝN  NBM +ÃO /ÃMFQLB PEWBIV VSPCJǬ SP[IPEOVUJF m QSFKTǬ OB TUSBOV TPWJFUTLZDI QBSUJ[ÃOPW B QPTUBWJǬ TB QSPUJ GBØJTUJDLÊNV SFßJNV #PKPWBM QSPUJ OFNV UBL  BLP ßJM TWFǚLÝNOBTBEFOÎN PEWÃßOFB[PEQPWFEOF"ßEPTWPKFK TNSUJ  OPWFNCSB  QSJ PTMPCPE[PWBOÎ 0WSVǁF "LP KFEJOÝ 4MPWÃL CPM PDFOFOÝ OBKWZØØÎN WPKFOTLÝN WZ[OBNFOBOÎN**TWFUPWFKWPKOZ;443m)SEJOB;443JO NFNPSJBN7IJTUÓSJJ**TWFUPWFKWPKOZOBWßEZ[PTUBOF BLPKFEFO[KFKWÝ[OBNOÝDIWFMJUFǚPWBISEJOPW

3FLPOÝUSVLDJBQPTMFEOÏIPCPKB,QU+ÈOB/ÈMFQLV PäFMF[OJŘOÞTUBOJDVW0WSVŘJ LEF[BIZOVM1SFLSFTMFOÏ QPEűBNPEFMVWNÞ[FVWÀLPMFLQU+ÈOB/ÈMFQLVW0WSVŘJ



 CPMJ+ÈO/ÈMFQLB *NSJDI-ZTÈL+BDLPB.JDIBM1FUSPPETÞEFOÓQPűOâN TÞEPN;BJTƃPWBDFKEJWÓ[JFLQSFQVTUFOJV[IPEOPTUÓ TUSBUFNFEBJMÓ BWZ[OBNFOBOÓBLUSFTUVTNSUJQPWSB[PN   [BIZOVMLQU+ÈO/ÈMFQLBQPŘBTCPKPWQSJPTMPCPE[PWBOÓNFTUB0WSVŘ   CPMLQU+ÈOPWJ/ÈMFQLPWJQSJ[OBOâBLPKFEJOOÏNVTMPWÈLPWJŘFTUOâ UJUVM)SEJOB4PWJFUTLFIP[WÊ[V   WZNFOPWBMQSF[JEFOU4MPWFOTLFKSFQVCMJLZ3VEPMG4DIVTUFS+ÈOB /ÈMFQLVEPIPEOPTUJCSJHÈEOFIPHFOFSÈMBJONFNPSJBNBVEFMJM3BE İVEPWÓUBÀUÞSB**TUVQŵB

BOJOVNÍK / 24


Juraj Fándly OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ (21. 10. 1750 – 7. 3. 1811) – SPISOVATEĽ Dnes už nikto presne nezistí, koľkokrát stál kňaz Juraj Fándly v skromnej reverende pred radou generálneho vikariátu v Trnave, aby obhajoval svoje literárne práce. Napriek neprajnosti vtedajšej duchovnej a svetskej vrchnosti, ale aj literárnych kruhov, sa nevzdával a statočne zastával myšlienky národného obrodenia. Za svojimi názormi stál, aj keď ho väznili a zakázali mu písať. Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v Častej. Jeho otec bol remeselník, no o desať rokov po narodení syna zomrel. Odvtedy sa matka ako vdova ťažko pretĺkala životom a aby uživila deti, musela odísť bývať k rodine do Dolian a neskôr prijať prácu v kláštore v Šaštíne. Pravdepodobne tak sa jej nadaný syn dostal do kláštorných škôl v Šaštíne, odkiaľ prešiel študovať do seminára v Budíne a do seminára v Trnave, kde bol po skončení štúdia roku 1776 vysvätený za kňaza. Tri a pol roka kaplánoval Juraj Fándly v Seredi, niekoľko mesiacov v Lukáčovciach a v septembri 1780 ho pozvali za farára do Naháča, kde pôsobil do roku 1807, keď odišiel na odpočinok. Fara v Naháči bola biedna, jedna z najskromnejších v celom trnavskom vikariáte, ale Juraj Fándly si na hmotné statky nikdy nepotrpel. Dobre vedel, čo je bieda a o to viac sa usiloval pomáhať svojim farníkom. Tým najchudobnejším ako faktor šaštínskej manufaktúry zabezpečoval robotu pri spracovaní bavlny na výrobu látky. Ľudia z okolia chodili za ním aj so všelijakými neduhmi, lebo sa venoval liečiteľstvu a bol vášnivým včelárom. Dedinčanom radil aj pri poľnohospodárskych a domácich prácach. Dôkazom jeho vzťahu k rodisku a záujmu o históriu je aj rukopisný spis o dejinách Dolian a história pálfiovského rodu, ktorú napísal popri svojich iných prácach.

Juraj Fándly sa celý život venoKeď v roku 1792 vzniklo Sloval literárnej činnosti, pravdepo- venské učené tovarišstvo, Juraj dobne už v rokoch 1787–1788 mal Fándly sa stal jeho najaktívnejnapísané prvé dva diely spisu Dú- ším členom a nejaký čas bol aj verná zmlúva mezi mňíchom a di- jeho pokladníkom. Pod záštitou áblom. Inšpiroval sa románom J. I. Tovarišstva mohol šíriť osvieteBajzu René mládenca príhodi a skusenosti. Juraj Fándly sa vo svojom diele vyjadroval k príčinám zrušenia niektorých reholí a k pomerom na Slovensku. Najviac kritizoval mníchov, najmä žobravé rehole, ktoré mámili od ľudí dary a peniaze. „Mnísi nepracovali na štátne potreby a dobre žili z krajinskej práce. Ľahko bolo takto Bohu slúžiť,“ napísal. Spis mu vydali až v roku 1789, lebo súhlasil, aby jeho rukopis upravili mladí seminaristi z bratislavského generálneho seminára podľa pravidiel nového Bernolákovho pravopisu. Zdôvodňoval to takto: „… aby už raz v tomto učenom osvietenom osemnástom storočí ako iných jazykov, tak aj tejto našej jednej z prvých materinských rečí vynikajúca výslovnosť a pravopis z hlbokej tmy sa na svetlo vyvinula.“ Po vydaní spisu sa na Juraja Fándlyho spustila vlna kritiky. Dielo prijali iba stúpenci jozefínskych reforiem a ideí, ale cirkevná vrchnosť bola pobúrená. Navyše nasledovala ostrá výmena názorov s J. I. Bajzom, z dejín literatúry J. Fándly známa ako bernolákovské polemiky. Tretí a štvrtý diel Fán- necké myšlienky a pokračovať vo dlymu cirkevná cenzúra zhabala svojej publikačnej činnosti. V diele Juraja Fándlyho z kona zakázala mu akúkoľvek literárnu činnosť. Keď neposlúchol, ca 18. storočia prevládala osvetoodsúdili ho na štrnásť dní cirkev- vá poľnohospodárska literatúra. ného väzenia v Trnave. Odporu- Okrem ôsmich spisov Piľného čili mu, aby sa zdržal podobných domajšieho a poľného hospo„neužitočných a nepotrebných dára, z ktorých vyšli iba štyri písačiek“ a venoval sa svojim zväzky a ostatné ostali v rukopise, vydal spisy O uhoroch ai včekňazským povinnostiam.

Kto bol Richard Sorge? Dlhé roky po skončení 2. svetovej vojny sa o Richardovi Sorgem nič nevedelo, hoci jeho zásluhy ako Nemca boli veľké. V rokoch druhej svetovej vojny pracoval v Japonsku ako nemecký novinár.

Bol už tajne členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, keď sa stal členom Hitlerovej NDSAP. Vystupoval navonok ako oddaný nacista, no celým svojím srdcom bol antifašista, nepriateľ teroru a vojny. V hlavnom meste Japonska pôsobil ako korešpondent Frankfurter Zeitungu a iných novín. V skutočnosti však plnil oveľa dôležitejšie úlohy: získaval mimoriadne dôležité informácie a vysielal ich do Sovietskeho zväzu. Jeho správy sa dostávali priamo až na stôl J. V. Stalina. Statočný a odvážny novinár – vyzvedač včas upozornil predstaviteľov Sovietskeho

BOJOVNÍK / 24

zväzu, že nacistické Nemecko sa chystá napadnúť ZSSR. Oznámil plánovaný dátum napadnutia i približný počet divízií, ktoré sa pripravovali na útok. Vopred poznal aj dátum útoku na Pearl Harbor, ale najvyšší vládni a vojenskí predstavitelia USA mu neuverili a preto následok bol taký, že sa japonskému letectvu podarilo zničiť takmer celé vojnové loďstvo USA. Tento neochvejný novinár Moskvu oboznamoval so všetkými najdôležitejšími dokumentmi, ktoré dostával nemecký veľvyslanec v Tokiu generálmajor Eugen Ott... V polovici októbra

Ilustr. foto: archív

1941 Sorge informoval Kremeľ, že Japonsko nezaútočí na územie Sovietskeho zväzu. Boli to informácie, ktoré sa v tých ťažkých

lách rozmlúváňí mezi úradskíma a richtárom, Slovenskí včelár. Po sporoch s náboženskou vrchnosťou sa venoval poddanému ľudu a držal sa myšlienky, ktorú už predtým vyslovil v Piľnom do-

Foto: archív

majšom a poľnom hospodárovi, že v roľníctve je sila krajiny. V knižke Zeľinár o ľudových liečiteľských metódach Juraj Fándly prevzal motívy z diela evanjelického farára Jána Tonsorisa Zdravá rada lekářská. Fándly vo svojich spisoch nevystupoval proti feudalizmu a vlastníctvu pôdy šľachtou, ale časoch nedali ani oceniť. V roku 1941 japonská polícia zatkla Mijagiho Jotoka, pomocníka Sorgeho. Zatkli ho iba pre jeho reči proti cisárovi. Jotoku si však myslel, že polícia vie o jeho špionážnej činnosti, preto sa pokúsil spáchať samovraždu. Nepodarilo sa mu to, stal sa podozrivým. Začali ho mučiť. Nevydržal. V hrozných bolestiach pri tzv. treťom stupni výsluchu začal hovoriť o novinárovi a tlačovom tajomníkovi veľvyslanectva v Tokiu. Richarda Sorgeho zatkli 18. októbra 1941. Odsúdili ho na trest smrti obesením. Popravili ho 7.11. 1944. Až mnoho rokov po vojne sa celý svet dozvedel o dr. Sorgem – novinárovi, hrdinovi, ktorý položil svoj život za blaho ľudstva. Jeho zásluhy boli veľké. V britsko-taliansko-japonskej koprodukcii vznikol v r. 1961 dvojdielny film Kto ste, dok-

usiloval sa upokojovať poddaný ľud a zlepšiť jeho postavenie modernizáciou v poľnohospodárstve. Názorne, ale pritom pútavým spôsobom, niekedy formou náučných poviedok, poúčal o zložení pôdy, o hnojení a plodinách. Okrem toho vydal dva zväzky Príhodných a svátečných kázní. V treťom zväzku Piľného domajšieho a poľného hospodára uverejnil aj časť korešpondencie členov Slovenského učeného tovarišstva. V roku 1805 sa zúčastnil na literárnej polemike medzi M. Miškolcim a J. Hollým a napísal báseň Amica cointelligentia, kde spomína na literárne spory s Bajzom. Latinská báseň Gemitus et lamentatio (Vzdych a nárek) je Fándlyho osobným vyznaním zo životných sklamaní. Duchovná vrchnosť neprestávala prenasledovať Juraja Fándlyho ani po rokoch a faru v Naháči nechávala v zúfalom stave. Fándly sa pokúšal dostať na lepšiu faru vo Vištuku, ale aj to mu zamietli. Generálnemu vikárovi s trpkosťou písal, že si za svoje biedne postavenie a utrpenie vyslúžil mučenícku korunu. No nikto nič nespravil, aby mu pomohol, aj trnavský farár Ján Albrecht po návšteve naháčskej fary roku 1806 len stručne poznamenal o situácii Juraja Fándlyho, že „… jeho sily sú zlomené jednak starobou, jednak je sklamaný výsledkom svojej horlivosti, a preto, že farská budova mu skracuje život.“ O rok neskôr chorý a vyčerpaný Fándly odišiel na vlastnú žiadosť do Ompitálu (dnes Doľany), kde mal podiel na rodičovskom dome. Najviac času tam venoval svojim milovaným včelám, staral sa o ovocné stromy, čítal, písal verše a až v tomto prostredí našiel relatívny pokoj. Nie však nadlho, začiatkom jari 1811 zomrel. Jozef LEIKERT

tor Sorge? Bol premietaný vo všetkých kinách u nás i v zahraničí. Vysoké náklady kníh o dr. Sorgem vydávané u nás i v zahraničí boli rýchlo rozpredané. Jednu z nich napísala aj pani Hanako Išli, manželka Sorgeho. Prezídium najvyššieho sovietu vyznamenalo v roku 1964 novinára Richarda Sorgeho titulom Hrdina Sovietskeho zväzu – in memoriam. Meno Sorgeho sa dostalo aj do nových vydaní encyklopédií na celom svete. Právom, lebo to bol slávny novinár a hlavne rozviedčík, obetavý človek, antifašista. Aj dnes si zaslúži našu úctu a spomienku. Nemôžeme a nesmieme zabúdať, že práve takýto človek bez zbrane v rukách sa nemalou mierou zaslúžil o víťazstvo v boji proti fašizmu. pplk. v. v. Štefan BARTOŠ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

8


Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Bratislava 3: Anna Tomaničková 88 rokov. • Bratislava 7: Jozef Macega 89 a František Broček 86 rokov. • Bratislava 15: Otília Havlíčková 86 rokov. • Bratislava 16: Ingeborg Plischkeová 84 rokov. • Bratislava 24: Ing. Štefan Homoľa 86 rokov. • Bratislava 46: Alžbeta Poláková 89 a Oľga Šoltésová 86 rokov. • Brezno 1: Jozef Štulajter 88 rokov. • Banská Bystrica – Uhlisko:

Mária Magnusková 92 rokov. • Banská Bystrica – Tr. SNP: Anna Tkáčová 80 rokov. • Banská Bystrica – Fončorda: MUDr. Blanka Rybovičová 55 a Mgr. Peter Gogola 45 rokov. • Banská Bystrica – Stred: PaedDr. Matej Kán 80 rokov. • Banská Štiavnica: Eva Palečeková a Imrich Grolmus 55 rokov. • Belá – Dulice: Viera Kováčiková 70 rokov. • Blatnica: Jaroslav Rišian 75 rokov.

Jubilant cti V týchto dňoch sa dožil vzácneho životného jubilea – deväťdesiatich rokov – Vasiľ Simkulet zo Sniny. Jeho životný príbeh sa začal odvíjať v Starine, obci na severovýchodnom Slovensku, dnes ukrytej pod hladinou vodárenskej nádrže. Narodil sa 23. októbra 1922. Pri jeho kolíske mu sudičky nadelili do života čestnosť, otvorenosť a zmysel pre zodpovednosť. Pôvodným povolaním učiteľ, v období okupácie rodnej obce horthyovským Maďarskom v čase od 10. augusta 1944 do 1. apríla 1945 politický väzeň. Po skončení 2. svetovej vojny sa stal členom odbojárskej organizácie, v rokoch 1946–1999 svedomito vykonával funkciu predsedu základnej organizácie v Starine, po presťahovaní do Sniny sa stal predsedom tamojšej ZO SZPB. Aktívne sa zapojil do činnosti okresnej, resp. oblastnej organizácie zväzu, roky pracoval v historicko-dokumentačnej komisii a v komisii pre prácu s mládežou, zúčastňoval sa na besedách s mladou generáciou. Postupne bol členom okresného, neskôr oblastného výboru, jeho predsedníctva, podpredsedom

a v rokoch 2006–2008 predsedom OblV SZPB v Humennom. Je držiteľom mnohých zväzových ocenení a vyznamenaní. V roku 2008 mu bol udelený titul čestného predsedu OblV. Aj v súčasnosti je aktívnym členom OblV, mladším funkcionárom zväzu odovzdáva svoje bohaté skúsenosti, z ktorých čerpajú pri výkone svojich funkcií. Jeho potomkovia pokračujú v rodinnej učiteľskej tradícii. K významnému životnému jubileu s prianím všetkého najlepšieho, najmä pevného zdravia do ďalších rokov, mu úprimne blahoželajú členovia predsedníctva OblV SZPB v Humennom. Gabriela ROSIČOVÁ

Navždy sme sa rozlúčili  Breznička so 73-ročnou Helenou Melicherovou.  Bratislava 29 s 91-ročným JUDr. Milanom Profantom.  Banská Bystrica – Fončorda s 84-ročnou Jarmilou Poliakovou.  Čierny Balog s 86-ročnou Antóniou Kováčikovou.  Dolné Vestenice s 88-ročnou Annou Reislovou.  Heľpa s 92-ročnou Annou Baťkovou, 90-ročnou Máriou Meľošovou, 89-ročnou Máriou Mesiarkinovou, 88-ročnými Máriou Mihňákovou a Máriou Rusnákovou, 86-ročnými Máriou Skladanou a Paulínou Tkáčikovou, 85-ročnou Máriou Makovičovou.

9

 Košice – Sídl. Mier s 95-ročným Jozefom Kundráthom.  Klenovec s 90-ročnými Máriou Brndiarovou a Jánom Ďurikom.  Ľubietová s Imrichom Procházkom.  Tlmače s 88-ročným Františkom Capalajom, 83-ročným Jánom Hrúzikom a 82-ročnou Zuzanou Rosinovou.  Vlachy s 86-ročným Milanom Molekom a 46-ročným Dušanom Kamhalom.  Vígľaš s 92-ročnou Margitou Halajovou.  Zvolen – Zlatý Potok s 93ročným Jánom Kováčom. Česť ich nehynúcej pamiatke!

• Čierny Balog: Antónia Kováčiková 91, Anna Bukovcová 83 a Rudolf Pôbiš 65 rokov. • Čaňa: Jolana Bittová 70 a Mgr. Daniel Szilágyi 40 rokov. • Dolný Kubín: Žofia Janotová 91, Pavol Gonda 87, Ing. Eduard Trizuljak 86, Anna Štítiková a Ján Mihál 81 rokov. • Hrachovo: Júlia Sihelská 89, Lenka Mitterová 60 a Elena Knappová 55 rokov. • Hnúšťa: Pavlína Strúžoková 93 rokov. • Heľpa: Anna Beráková, Paulína Gambaľová, Mária Červienková, Mária Ďuricová a Katarína Lilková 85, Katarína Červienková, Anna Janková, Anna Maková a Paulína Melková 80, Rozália Fiľová 75, Jozefína Fiľová 65, Mária Skladaná, Anna Franková a Vojtech Kysucký 55, Jozef Oravkin 50 a Marta Kostanová 45 rokov. • Jarabina: Anna Kindjová 90 rokov. • Kojšov: Mária Mervová 86 rokov. • Košice – Staré Mesto: Michal Ilečko 86 rokov. • Košice – Sídl. Mier: Helena Kolesárová 91, Marta Ondrejovičová 90, Valéria Forbátová, Renáta Gajdošová a Mária Gőmőriová 88, Mária Balážová, Mária Harajdová a Mikuláš Deutsch 87, Herman Weinberger 86, Otakar Tereskiewicz 84, Magdaléna Komorašová 70 a Katarína Eckerová 50 rokov. • Klenovec: Júlia Parobeková 93, Zuzana Bartová 89, Mária Hrušková a Margita Trnavská 83 rokov.

• Kláštor p/Znievom: Jozef Solčany 85 rokov. • Lipovec: Magdaléna Trabalíková 55 rokov. • Lipany: Michal Šlosár 90 rokov. • Liptovský Mikuláš: Jozef Neuman 93, Anna Strculová 87, Anna Končinská 80 a Rudolf Lehotský 70 rokov. • Lučenec 2: Emília Hulinová 83 rokov. • Ľubietová: Eva Bojková 75 rokov. • Medzibrod: Mária Longauerová 85 rokov. • Myjava: Kristína Lukešová 80 rokov. • Martin – Stred: Dalibor Kulíšek 90 a Jozef Pauer 40 rokov. • Martin – Sever: Pavol Finka 89 rokov. • Martin – Východ: Milan Malovík 87 a Milan Žiak 80 rokov. • Martin – Priekopa: Bohuš Rakyta 86 rokov. • Muráň: Ivan Krštien 60 a Oľga Mazúrová 50 rokov. • Nemce: Anna Surovcová 93 rokov. • Očová: Magdaléna Široká 90 rokov. • Považská Bystrica: Félix Kopeliovič 87 rokov. • Prievidza pri HBP: Dagmara Ulbriková 86 rokov. • Poltár: Mária Murínová 89 rokov. • Rimavská Sobota 1: Božena Švecová 86 rokov. • Rimavská Sobota 2: Mária Kupcová 82, Mgr. Marta Károlyová 81 a Emil Baran 80 rokov. • Ružomberok: Ján Babilonský 93 rokov. • Selce: Ján Bohuš 95 rokov.

Posledná rozlúčka Členovia nitrianskych základných organizácií a OblV SZPB sa 31. októbra na párovskom cintoríne v Nitre rozlúčili s Jozefom Turicom, členom zväzu od r. 1945, predsedom ZO SZPB Nitra – Horné mesto od r. 1968, predsedom OV a členom ÚR SZPB v r. 1990–2003. Zomrel po ťažkej chorobe vo veku 90 rokov. Jozef Turic sa ako vojak prezenčnej služby zapojil do príprav a bojov v SNP pri automo-

bilovom prápore v Banskej Bystrici. Po potlačení SNP bojoval ako partizán. 1. novembra 1944

• Sliač: Milan Zemko 80 rokov. • Skýcov: Mária Bernátová 95 rokov. • Stará Ľubovňa: Ing. Marta Oravcová 60 rokov. • Spišská Nová Ves: Rozália Maršaleková 86 rokov. • Senica: Emília Tichá 83, Mária Chlapečková 82 a Ing. Vladimír Švec 70 rokov. • Sučany: Miloš Holiga 87 a Ľudmila Gejdošová 60 rokov. • Stará Turá: Gustáv Stacho 93 a Ing. Dušan Hrnčířik 84 rokov. • Slovenská Ľupča: Jolana Hrabčíková 75 rokov. • Šahy: Ondrej Šajgal 94 rokov. • Trenčianske Teplice: Emil Kavalír 81 a Darina Žbirková 60 rokov. • Trnava 1: Štefan Reipricht a Ernest Volentier 90, Ing. Anna Vanáková 75, Eva Fišerová a Helena Sersenová 70, Jarmila Jánošová 65 rokov. • Ulič: RSDr. Jozef Janko 70 rokov. • Vráble: Štefánia Tarrová 65 rokov. • Vígľaš: Pavel Záchenský 87 a Anna Nosáľová 82 rokov. • Zvolen – Centrum 1: Nora Patakyová 88 a Eva Sláviková 83 rokov. • Zemianske Kostoľany: Alenka Vršková 50 rokov. • Žiar n/Hronom: Emília Detková 85, Nelli-Márie Zylová 83, Mária Bónová 82, Valéria Morgensternová 81 a Jaroslav Ondreička 65 rokov. • Žilina 1: Ján Kubík 92 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme! ho pri obci Turecká zajali a väznili v Banskej Bystrici odkiaľ sa mu so skupinou spoluväzňov podarilo utiecť. V januári sa prihlásil do čs. armády a do septembra v tom roku vykonával strážnu a ochrannú službu v Ábelovej. Do r. 1983 pracoval vo Zväzarme Nitra ako učiteľ a inštruktor výcviku vodičov automobilov. Bol vyznamenaný medailami Zaslúžilý bojovník proti fašizmu 1. st., Za vernosť, a mnohými čestnými uznaniami. Tohto roku mu ÚR SZPB udelila titul Zaslúžilý funkcionár SZPB. Česť jeho pamiatke!

Rozlúčka so spolubojovníkom Členovia oblastnej organizácie SZPB Levice sa 29. októbra navždy rozlúčili s naším spolubojovníkom a priateľom Jozefom Medveďom. Odišiel vo veku 85 rokov. Svoju cestu v SZPB začal hneď po vytvorení Zväzu partizánov a od toho času sa zapájal do jeho činnosti. Počas SNP uskutočňoval aktívnu činnosť v Novobanskom partizánskom

oddiele, ktorý bola súčasťou Partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. Po zatlačení Povstania do hôr bol poverený spravodajskou činnosťou na území Novej Bane a Zlatých Moraviec. Bol dlhoročným funkcionárom a neskoršie aj predsedom ZO SZPB v Novej Bani a v Leviciach. S veľkým zanietením zastával i funkciu predsedu OblV SZPB v Leviciach ktorú vyko-

nával 10 rokov, a bol tiež členom Ústrednej rady SZPB. Za svoju prácu mu bolo udelených viacero vysokých vyznamenaní a pamätných medailí. Jeho práca pre zväz, zanietenie a stála orientácia na dosiahnutie ešte lepších výsledkov, to je tá trvalá hodnota, ktorú nám zanechal. Česť jeho pamiatke! Ján HAMAR

BOJOVNÍK / 24


Slovenský zväz protifašistických bojov V Zemianskych Kostoľanoch a bol to pre ňu silný zánezaháľajú prvýkrát žitok. Zastavili sme sa i v neďaČlenovia SZPB v Zemianskych Kostoľanoch absolvovali v poslednom období nejedno podujatie. Spomedzi nich spomeňme aspoň oslavy 68. výročia SNP, ktoré si v Zemianskych Kostoľanoch pripomenuli 28. augusta slávnostnou členskou schôdzou. Nasledoval slávnostný príhovor, odovzdávanie členských preukazov novým členom, blahoželanie jubilantke k okrúhlemu životnému jubileu a po neformálnej besede sme sa všetci odobrali k pamätníku SNP. Piesne zaspievali členky zboru pre občianske záležitosti pri OcÚ. Členovia ZO SZPB položili vence aj na spoločný hrob šiestim neznámym partizánom na obecnom cintoríne a na spoločný hrob 72 umučeným neznámym na cintoríne v časti Lelovce. Krátko po oslavách SNP naša základná organizácia SZPB uskutočnila zájazd do koncentračného tábora Osvienčim. Prvého septembra, práve v deň výročia, kedy Nemecko napadlo Poľsko. Z našej ZO sa zúčastnilo 46 osôb, z toho 10 študentov. K múru smrti sme priniesli kyticu a kahanec. Prezreli sme si krematórium, ruiny plynových komôr, miesta, kde lekári vykonávali selekcie, miesto kde celé rodiny čakali na smrť... Pocity z tej hrôzy sa nedajú vyjadriť slovami. Do Osvienčimu s nami išla aj najstaršia členka našej ZO, 89-ročná Zlatica Kabatiarová. Zažila Povstanie i 2. svetovú vojnu, ale koncentračný tábor navštívila po

lekom meste Vadovice, kde sa narodil a žil Karol Wojtyla, zosnulý Svätý otec Ján Pavol II. Koncom septembra sa za účasti 83 pretekárov uskutočnil 4. ročníku Behu SNP. Medzi 83 pretekármi boli deti z miestnej MŠ, žiaci zo ZŠ z obcí Zemianske Kostoľany, Koš, Nitrianske Sučany a Čereňany a príslušníci armády z miestnej posádky, a ako poslední na trať nastúpili seniori nad 60 rokov. Víťazi okrem diplomov dostali i upomienkový darček. Na oslavách Karpatsko-duklianskej operácie 6. októbra pri Pamätníku čs. vojakov na Dukle predsedníčka a tajomníčka našej ZO sa krátko stretli s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom. Pri soche arm. generála Ludvíka Svobodu i Pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku, po pietnom akte kladenia vencov a slávnostných príhovoroch, štátnej hymne SR a ukončení sme sa stretli s dcérou arm. generála L. Svobodu Zoe Klusákovou a popriali si pevné zdravie do ďalších rokov. Predsedníčku našej ZO, A. Komanekovú, pozvali 3. októbra do základnej školy, aby uskutočnila besedu o SNP. Zúčastnili sa na nej žiaci 8. a 9. ročníka spoločne s učiteľkami. Prítomní venovali besede veľkú pozornosť, pretože vo výklade boli použité skutočné príbehy tých, ktorí toto obdobie prežili a v spomienkach sa k nim každoročne, v období najkrajších sviatkov Vianoc, vracajú.

ZO SZPB v Zem. Kostoľanoch na zájazde v KT Osvienčim.

Anna KOMANEKOVÁ

Nechýbali sme na jedinečnej udalosti Daždivá jeseň roku 1944 počas SNP priniesla do Detvy udalosť, ktorá sa nezmazateľne zapísala do histórie – prehliadku partizánskych a vojenských jednotiek. Zúčastnili sa jej sovietski, francúzski, českí a slovenskí partizáni. Prítomné boli aj popredné vojenské a partizánske osobnosti – Karol Šmidke, generál Ján Golian, plukovník Asmolov a ďalší. Jediná partizánska prehliadka v čase SNP sa konala v Detve 1.10.1944. Organizátori z Mesta Detva, SZPB, Múzea SNP a Ozbrojených síl SR pripravili na 5. októbra 2012 spomienkové stretnutie k 68. výročiu tejto jedinečnej historickej udalosti. Krátko po 16.00 h sa účastníci a hostia stretli v parčíku na mieste, kde sa partizánska prehliadka konala. Položením vencov sa začal pietny akt. Viceprimátor mesta Detva pripomenul historickú udalosť z 1.10.1944. Prítomných zaujal aj prejav Jána Rýsa, predsedu His-

BOJOVNÍK / 24

torickej odbojovej skupiny partizánov pri Ústrednej rade SZPB, ktorý sa ako partizán prehliadky pred 68 rokmi zúčastnil. V príhovoroch hostí rezonovali slová vďaky za slobodu, úcta a obdiv za odvahu v SNP a výzvy pre súčasné a budúce generácie – nezabúdať na draho vykúpenú slobodu. V kultúrnom dome pri kostole boli dve výstavy o SNP. Oblastný výbor v B. Bystrici zabezpečil autobus pre členov, a tak sme mali príležitosť si pozrieť toto podujatie. Nasledoval prelet lietadiel, zoskok parašutistov a kultúrny program, ktorý si účastníci pozreli na Námestí SNP. Nechýbalo ani chutné občerstvenie, ktorým nás Detvania privítali v záhrade. So záujmom sme si pozreli krásnu výstavu ovocia a zeleniny a obdivovali sme tvorivosť a nápaditosť žiakov a ich učiteliek pri spracovaní plodov zo záhrad. Milenka VÁCHOVÁ ZO SZPB Ľubietová

V Stupave si pripomenuli Jána Nálepku.

Tabuľa pre Bielu pani

V Karlovej Vsi, dnes súčasti Bratislavy, bolo v minulých desaťročiach v blízkosti Botanickej záhrady niekoľko rodinných domov so záhradami. V jednom z nich počas vojny bývali manželia Hrubiškovci. Obaja veľmi aktívni ilegálni aktivisti protifašistického odboja v Bratislave. Spolupracovali s ilegálnou skupinou Justícia a profesorom Kochom. Často ich navštevovala mladá sedemnásťročná Trixi, ktorá pôsobila v rafinérii a od Nemcov vyzvedala informácie, ktoré sa dostávali do ďalších rúk a rádiom do Londýna. Výsledkom bolo bombardovanie Apolky

a prístavu so zásobami nafty pre nemecký front. Pani Františka Hrubišková bola jednou z vedúcich osobností bratislavského protifašistického hnutia Prezývali ju Biela pani, lebo od nešťastnej udalosti v mladosti jej ošediveli vlasy. Ako zdravotná pracovníčka, ktorá žila pár rokov u tety vo Viedni a tam aj maturovala, vedela dobre po nemecky a preto od nemeckých vojakov získavala potrebné informácie, ktoré odovzdávala ďalej. Zachraňovala prenasledovaných a prevádzala k partizánom aj francúzskych dobrovoľníkov, ktorí

Foto: tu

O osudoch Bielej ňom starostka Ivet

prichádzali z Maďarska pod vedením kpt. Georgesa Lanuriena. Od 9. novembra pripomína Bielu pani Františku Hrubiškovú aj pamätná tabuľa, ktorá bola v tento deň slávnostne odhalená. Návrh tabule vypracoval Dušan Kutlík a kamenársku prácu vykonal Jozef Csőglej. Deviateho novembra sa pri tabuli zišli starostka Karlovej Vsi, miestni i ďalší bratislavskí odbojári, rektor UK, predstaviteľka veľvyslanectva Francúzskej republiky Hellen Roos, skupina študentov a ďalší hostia. Odzneli slávnostné príhovory a Slavo Kalný potom podrobnejšie hovoril o životných osudoch Františky Hrubiškovej a ďalších ilegálnych pracovníkoch.

10


vníkov nezabúda na vojnových hrdinov Spolupráca s mládežou K napísaniu týchto pár riadkov ma viedlo zamyslenie uverejnené v dvojtýždenníku Bojovník: Mladosť je čas, kedy sa máme múdrosti učiť. Starosť je obdobie, kedy ju máme uskutočňovať. Základná organizácia SZPB č. 2 v Rimavskej Sobote v duchu napĺňania tejto myšlienky a úloh práce s mládežou sa zúčastnila súťaže mladých požiarnikov v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou v Rimavskej Sobote. Niekoľkými slovami sa členovia SZPB predstavili deťom, zároveň si pozreli súťaž a nakoniec víťazné požiarne družstvá

Pietna spomienka v Detve.

Foto: mv

Kornélia NOSÁĽOVÁ SZPB č.2, R. Sobota

Smrečany nezabudli na svoje vypálenie Pietnu spomienku na vypálenie obce si zapálením sviečok a položením venca, pripomenuli občania Smrečian pri pamätníku, ktorý je mementom na udalosti, ktoré sa udiali počas II. sv. vojny a obetí pri vypálení obce. Obec Smrečany má v „Sade života“ na Kališti svoju dvojičku, višňu, ako „Strom života“, ktorý je symbolom každej fašistami vypálenej obce na Slovensku. Oblastný výbor SZPB v Liptovskom Mikuláši dal vyrobiť tabuľku „Strom života“ pre zasadené stromčeky v troch vypálených obciach na Liptove. Označenie zasadených stromčekov života má ukázať budúcim

Foto: ak

odmenili vecnými cenami, ktoré zabezpečila základná organizácia SZPB. Na vysokej úrovni je súťaž vo výtvarnom stvárnení predstáv detí o mieri, kde nakreslili krásne obrázky, ktoré sme na členskej schôdzi predstavili našim členom. Deti boli odmenené vecnými cenami ktoré sponzorovala členka výboru ZO SZPB č.2. V budúcnosti mienime pokračovať v spolupráci so školami a očakávame aj podporu zo strany Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

generáciám, čo museli obyvatelia vytrpieť, aby sme my mohli žiť v mieri. Na pietnej spomienke v Smrečanoch sa zúčastnil aj podpredseda OblV SZPB v Liptovskom Mikuláši Oldřich Vaněk. Po ukončení pri pamätníku vypálenia obce si v spojení s ev. a. v. cirkvou občania pripomenuli aj obete I. svetovej vojny, ktorí majú pamätník v areáli evanjelického kostola v Smrečanoch. Pri pomníku obetí I. sv. vojny, už po zotmení (zmena letného času na zimný), evanjelický kňaz kresťanským spôsobom spomínal na ľudí, ktorí boli obeťami krvavého konfliktu, ktorým I. sv. vojna bola. jm

Zazvučali zvony mieru

pani podrobne hovorí Slavo Kalný – pri ta Hanulíková. Foto: M. Kuček Mladá Trixi sa po vojne vydala za Čejku a odsťahovali sa do Trenčína, kde pôsobila v nemocnici. V záverečných rokoch života sa k nim prisťahovala i Biela pani – Františka, ktorá u nich aj dožila svoj život a odpočíva na mestskom cintoríne. Traja synovia Čejkovcov poslali do Bratislavy ďakovný list za úsilie, ktoré v Karlovej Vsi vyvinuli ľudia pre uchovanie pamiatky nevšednej a odvážnej ženy známej ako Biela pani. Na stene pri vchode do vysokoškolského internátu Družba je odteraz tabuľa pripomínajúca nielen nevšednú a odvážnu ženu, ale aj aktivity občanov Karlovej Vsi v protifašistickom odboji. Aby aj vysokoškolskí študenti poznali o toto úsilie viac a podrobnejšie. Martin KUČEK

11

Pietna spomienka v Strážskom.

Foto: az

Spomínali na Jána Nálepku Naša organizácia si 6. novembra spolu s MÚ uctila pamiatku nedožitých 100. narodenín kpt. Jána Nálepku, ktorý 16. novembra 1943 položil svoj život pri oslobodzovaní ukrajinského mesta Ovruč. Už ráno sa naše členky zúčastnili kladenia vencov k pomníku, ktorý sa nachádza v areály školy. V poobedňajších hodinách naša ZO zorganizovala vedomostnú súťaž pre žiakov našej základnej školy v Stupave. Súťaže sa zúčastnilo 5 družstiev pod vedením učiteľky Foltýnovej. Súťažilo sa v dvoch častiach. Prvou bola Životná etapa kpt. Jána Nálepku a filmová a rozhlasová tvorba o jeho živote. Treba pripo-

menúť, že kpt. Ján Nálepka učil v Stupave v rokoch 1934–1939. Po ukončení prvého kola naša prísna porota vyhodnotila prvú časť a bol živý vstup nášho hosťa. Pani učiteľka dejepisu Foltýnová nás oboznámila s učivom, aké dejiny sa deti teraz učia, aké sviatky si pripomínajú v dnešnom učive. Po ukončení druhej časti porota určila víťazov. Prvé miesto získali žiaci Kahánek a Veselá, 2. miesto Balejová a Fúsek, 3. miesto Sajanová a Moravčíková. Bolo vidieť, že žiaci na túto súťaž boli dobre pripravení, za čo boli odmenení vecnými cenami. TURANSKÁ

Usporiadateľom 43. ročníka Behu oslobodenia na počesť 68. výročia oslobodenia mesta Strážske boli: Mesto Strážske, CVČ, ZŠ a Bežecký klub MBO Strážske. ZO SZPB v Strážskom využila tento beh víťazstva za podpory primátora Vladimíra Dunajčáka na uskutočnenie spoločnej pietnej spomienky, a takto sa pripojila k výzve pripraviť dôstojnú spomienku na padlých v dvoch svetových vojnách a rôznych ozbrojených konfliktoch. Medzinárodný deň vojnových veteránov sme si pripomenuli dňa 11. novembra, kedy sa Beh oslobodenia konal. K tejto výzve sa k zvonu mieru pripojili rímsko-katolícka farnosť, grécko-katolícka cirkev a pravoslávna cirkevná obec. Vo svojich farnostiach pripravili dôstojnú spomienku na obete padlých.

Medzinárodný deň vojnových veteránov sme si pripomenuli aj prostredníctvom miestneho rozhlasu, presne o 11. hod. 11. minúte Marta Karkošiaková predniesla výzvu so spomienkou na padlých hrdinov a báseň Na flámskych poliach. Pred začatím Behu oslobodenia sme položili k pamätníkom kytice z červených makov a zapálili sme sviečky, aby podľa výzvy ani jeden plamienok nesvietil, len na pamiatku padlých, ale aj nám živým na cestu k mieru a porozumeniu medzi národmi. V našom meste žijú veteráni vojny Ján Sivčo a Jozef Makar. Nedeľa sa nám vydarila aj vďaka peknému počasiu za prítomnosti občanov mesta a účastníkov Behu oslobodenia, detí z MŠ, ZŠ, CVČ, ktorí tiež súťažili. Anna ZABLOUDILOVÁ predsedníčka ZO SZPB v Strážskom

BOJOVNÍK / 24


Na severe Egypta Dvestokilometrová trasa z Káhiry do Port Saidu nás príjemne prekvapila, lebo po oboch stranách nás vítala rozsiahla zeleň. Vďačí za to umelým vodným kanálom, tiahnúcim sa púš-

ky a obyčaje. Architektúra starých vilových štvrtí si zachovala koloniálny ráz, ktorý dodáva mestu vážnosť a dôstojnosť. Čistota mesta a mestský ruch sú odlišné od ostatných egypt-

tovaru sa hneď na druhý deň dostane aj na bazároch metropoly. Prvých dvadsať kilometrov na ceste späť do Káhiry sme išli okolo Suezského prieplavu (173 km). Nemá žiadnu plavebnú komoru. Jeho šírka je v úrovni hladiny 200 m a hĺbka sa pohybuje medzi 13–15 metrami. Tretina priepla-

HISTORICKÝ KALENDÁR 12. novembra 1948 – Medzinárodný vojenský tribunál v Tokiu vyniesol rozsudky v procese s japonskými vojnovými zločincami. Sedem obžalovaných bolo odsúdených na trest smrti, medzi nimi aj vojnový premiér Hideki Tódžó. Ďalších 19 bolo odsúdených na doživotie a dvaja na kratšie tresty. 13. novembra 1942 – V oblasti Šalamúnových ostrovov sa začala jedna z najväčších námorných bitiek vojny v Tichomorí. Japonské námorníctvo chcelo vytlačiť Američanov z Guadalcanalu.

Na trhu v Port Saide.

Foto: gs

ských miest. Postupne ich však vytláčajú arabské prvky a životný štýl. Mestský bazár je vlastne bezcolnou zónou a dajú sa tu kúpiť výrobky prakticky z celého sveta. Šikovní obchodníci sa neustále činia, hoci ani colníci nezaháľajú. Domorodcom to nevadí, pašovanie majú v krvi a veľa

Transsibíria SK Unikátnu šesťmetrovú sochu, pozváranú výlučne z ruských železničných podvozkov, vytvorili v rámci týždňového sochárskeho sympózia ZOCELE 2012 akademický maliar Rasťo Trizna s kolegom Richardom Keťkom. Socha nazvaná Transsibíria SK je slovenským unikátom, takú vysokú sochu doteraz nikto na Slovensku nepozváral. Socha predstavuje drsnosť a krehkosť prípomoc: ARADO, BRUNO, IAR.

váha obalu

vpil

rieka pri Omsku

ruský generál (iniciála mena na konci)

Kelt

mena Lotyšska

rímska štvorka

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

rody a symbolicky zobrazuje vstup človeka do prírody. Je príkladom toho, že aj oceľou sa dá vyjadriť príroda a spôsob, ako ňou človek prechádza. Sochári mali počas možnosť tvoriť z odpadu alebo materiálu, ktorý nájdu na zemi alebo na šrotovisku, umelecké diela. Okrem toho mohli odlievať rozmerné reliéfy z ocele a tvoriť rozmerovo veľké objekty, ktoré by za iných okolností, vzhľadom na obmedzené kapacitné a finančné možnosti školy, nemohli robiť. red TASR

3. časť tajničky

kotúľal bremeno

ruský generál (v SNP plk. NŠ PO)

meno Kraiskeho

vtĺkla

poľná miera

4. časť tajničky

meno spisovateľa zlosyn Staška

nit, po česky

komunist. internac.

spojka

kryt pešiaka

stolica Alžírska

šľapaj

názov písmena

zradili

vystav pare

opak tupo

cín

bývalý pesticíd (SKR.)

úľ, po česky

cudzie m. meno

nastavuje slnku

druh vápenca

19. novembra 1944 – Na priamy zásah

20. novembra 1945 – V Norimbergu sa začal proces s nacistickými predstaviteľmi. Obvinení boli za vojnové zločiny. 21. novembra 1939 – Slovenský minister zahraničných vecí Matúš Černák podpísal so svojím nemeckým partnerom Joachimom von Ribbentroppom zmluvu o pričlenení časti územia bývalého Poľska k Slovenskej republike. Išlo o niekoľko spišských a oravských obcí, ktoré boli k Poľsku pričlenené v roku 1920 na základe rozhodnutia mierovej konferencie. 22. novembra 1939 – V Paríži vznikla Slovenská národná rada (SNR), založená slovenskými emigrantmi zoskupenými okolo Milana Hodžu. 24. novembra 1940 – Slovensko sa pripojilo k Paktu troch mocností (Nemecko-Taliansko-Japonsko). Zdroj TASR

ZRNKÁ HUMORU – Ukazujem rybičkám, čo ich čaká, keď budú zlostiť. * * * Otec karhá svojho syna: – Namiesto toho, aby si sa venoval štúdiu, beháš za babami! – Ale ocko, to je trochu inak... – Žiadne ale! Kto je tu otec, ty alebo ja? – Obaja, otec, obaja. Zdroj: Internet

Brioška

kladivo, po rusky

rada práce nová reaktívna munícia

náš generál (v SNP vel. 3. ts)

prisvedčenie pravdy

17. novembra 1939 – Nacisti zatvorili české vysoké školy, deväť študentov popravili a niekoľko tisíc poslali do koncentračných táborov.

Malá Janka si pobalí kufrík, obúva sa a vtom sa jej mamička pýta: Kam, slečna, kam? Janka na to: Nahnevala si ma, mamina, tak sa vraciam k bocianovi! * * * Mamička sa pýta synčeka: – Prečo otváraš tú konzervu so sardinkami pred akváriom?

škodlivá autorita

EČV Revúcej

vu je vedená troma jazerami – Timsah, Veľkým a Malým Horským jazerom. Port Said a Alexandria sú mestá, ktoré je treba navštíviť. Dokazujú, že sa dajú nájsť cesty medzi národmi, ak chceme a máme záujem pochopiť jeGustáv STOPKA den druhého.

1944 – Nemecké vojenské jednotky vypálili obec Tokajík.

jedna, po rusky

dvojné číslo

ľud, po rusky

2. časť tajničky

vzduch, po grécky 1. časť tajničky

odíde (o mieste i láske)

Á

nobélium

panter, po česky

chorá

staršia čsl. stíhačka

sibírska rieka

reál, počesky

Správne vylúštenie tajničky z č.22 znie: Cez Duklu viedol vojakov generál Svoboda. Knihu posielame Štefanovi Kyseľovi do Pliešoviec.

Z LACNEJŠEJ KUCHYNE

ťou po Nílskej delte. Tu platí, ako v celej krajine, že voda je podstatou života. Mestá Port Said a Alexandria sú najviac poznamenané anglickou minulosťou. V tých častiach, kde sídlili Angličania, sa síce zmenili majitelia, ale noví nájomníci prevzali ich zvy-

14. novembra 1940 – Päťsto nemeckých bombardérov uskutočnilo nálet na anglické mesto Coventry, v tom čase išlo o najväčší nálet počas druhej svetovej vojny. Nemecké lietadlá zhodili na mesto 500 ton zápalných bômb a vzdušných mín. Zo 75 000 budov bolo zničených 65 000. O život prišlo 568 ľudí.

Úradu propagandy bolo zastavené vydávanie časopisov Elán, Tvorba a Cirkevné listy.

Potrebujeme: 230 ml mlieka, 1 vajce, 1 balíček vanilkového cukru, 450 g hladkej múky, 25 g strúhaného kokosu, štipka soli, 50 g cukru, 40 g masla, 2 dkg droždia. Ako na to: Mlieko prevaríme so strúhaným kokosom a necháme vychladiť, aby mlieko bolo vlažné. Nalejeme do pekárničky, primiešame celé vajce, roztopené maslo, pridáme vanilkový cukor, soľ, múku, cukor a droždie. Pekárničku nastavíme na program „cesto“ a necháme cesto vykysnúť. Vykysnuté cesto vyklopíme na pomúčenú dosku, rozdelíme na 12 časti. Z každej časti formujeme asi 40 cm dlhé pásy, ktoré jednotlivo stočíme do formy slimáka. Briošky poukladáme na plech vyložený papierom na pečenie. Zakryjeme čistou utierkou a necháme podkysnúť ešte 30 minút. Medzitým zapneme rúru na 190–200 stupňov. Briošky potrieme rozšľahaným vajcom, posypeme makom, vložíme do predhriatej rúry a pečieme ich do zlata asi 20 minút. rt

Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

BOJOVNÍK Dvojtýždenník antifašistov

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka kontakt: tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.haringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXVI (LVII) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

Bojovnik c. 24/2012  

Elektronicke vydanie dvojtyzdennika antifasitov, Bojovnika c. 24/2012.

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you