Page 1

DNES V ČÍSLE str. 4

Spomienka na Duklu str. 6–7

Život SZPB po celom Slovensku je bohatý na udalosti

DVOJTÝŽDENNÍK

str. 10

Mauthausen stále varuje PAVOL SEČKÁR

Rozlúčka V nesmiernom žiali a v hlbokom smútku rodiny i najbližších, zastali sme pred rakvou zosnulého Lacka Jaču, aby sme sa s ním naposledy rozlúčili, aby sme sa mu hlboko poklonili, vzdali úctu jeho životu. Dohodli sme sa, že sa stretneme 5. novembra. Trochu sme sa oneskorili, stretli sme sa na jeho pohrebe... Nestávalo sa, aby sa oneskoril vo svojej práci, ako predseda bratislavskej oblastnej organizácie, podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, predseda komisie Ústrednej rady SZPB pre učiteľov, ženy a mládež, či inej svojej práci či funkcii. Vždy bol krok vpredu, nečakal na príkazy, bol aktívny, tvrdo vyžadoval plnenie úloh. Rád poradil, pomohol. S úsmevom riešil aj tie najnáročnejšie úlohy, vedel odpustiť, bol až nezdravo dobrý. Náš drahý Lacko Jača zanechal za sebou mnoho vykonaného, správne využitého, čo je pre nás hodné nasledovania. Sotva z nás niekto môže tušiť, koľkokrát prežíval aj ťažšie chvíle, či bolesť, čo mu život prinášal. To sú tajomstvá, ktoré si berie so sebou. Keď sa posledný raz hodnotí život človeka, hľadajú sa osobitné slová. Keď sa lúčime s Lackom Jačom, stačí pripomenúť jeho život, jeho hodnoty, ktoré celý život obhajoval, a poďakovať sa za bohatú náruč jeho rokov, ktoré sa nám zdali len krátkou chvíľou. Svoj život žil statočne, žil ho tak, aby splnil všetko, ako splniť mal. Pravdou zostáva, že svoj život naplnil vrchovato a nám zostáva sa za všetko úprimné poďakovať. Milý Lacko, pohladil si púčky kvetov, aby boli pekné plody. Sme presvedčení, že bude krásna úroda. Lúčime sa teda s Tebou, Lacko, v mene Ústrednej rady, v mene oblastného výboru Bratislava, v mene všetkých členov SZPB a v neposlednom rade v mene priateľov a ostatných príbuzných. Nelúčime sa však teplým chlapským stiskom ruky, na aký sme boli zvyknutí, nelúčime sa ani vrúcnym slovom, lebo odpoveď by nám neprišla. Lúčime sa potichu, lúčime sa srdcom plným žiaľu. V našich srdciach ostaneš navždy živý. Česť tvojej svedomitej práci, česť tvojmu statočnému životu.

Na zamyslenie:

BOJOVNÍK Ročník LVIII

ANTIFAŠISTOV

14. 11. 2013

Cena 0,44 €

23

Za Ladislavom Jačom

Stalo sa to náhle, nik to nečakal. Veď len nedávno bol s bratislavskými odbojármi na veľmi vydarenom zájazde po stopách bojov druhej svetovej vojny na dolnom Hrone a v Štúrove. S učiteľmi dejepisu a občianskej výchovy zase debatoval o tom, ako žiakom lepšie priblížiť históriu protifašistického zápasu a ako môže k tomu SZPB prispieť. Chystal sa na tradičné stretnutie s vojnovými veteránmi, a zrazu prišla zdrvujúca správa. Predseda bratislavského oblastného výboru a podpredseda SZPB Ladislav Jača (14. júl 1941 – 3. november 2013) vydýchol naposledy.

Narodil sa do skromných pomerov uprostred druhej svetovej vojny v Bernolákove. Jeho otec bojoval v Povstaní s partizánmi a neskôr bol v tejto obci neďaleko Bratislavy dlhoročným predsedom ZO SZPB. Aj to všetko nepochybne vplývalo na Ladislavov názorový svet a po práci vo zväze mládeže a v štruktúrach bývalej i obnovenej KSS sa veľkým životným oblúkom vrátil k činnosti medzi odbojármi. Po otcovi prevzal funkciu v rodnom Bernolákove. Tamojšia organizácia patrí v rámci Bratislavského kraja medzi najaktívnejšie. Okrem bežnej agendy

Podpredseda SZPB L. Jača. organizoval poznávacie zájazdy, dejepisné kvízy pre školy, pracoval vo viacerých komisiách pri miestnej samospráve, a tak spájal aktivity viacerých občianskych združení. Pritom kládol dôraz na prácu s mládežou a športové aktivity, istý čas bol aj futbalovým trénerom.

Foto: Bojovník

Keď sme sa 6. novembra zúčastnili v preplnenej sále domu smútku v Bernolákove na poslednej rozlúčke od starostu Ľubomíra Poóra, ale aj od ostatných spoluobčanov sme o Ladislavovi Jačovi vypočuli charakteristiky: dobrosrdečný, čestný človek, vzorný manžel (Pokračovanie na str. 2)

Významné ocenenia Slávnostné otvorenie výstavy Ján Nálepka – pocta a portrét v Minsku ako reprezentatívne a hodnotné pripomenutie si 70. výročia skonu Jána Nálepku na území dnes už samostatnej Bieloruskej republiky, na ktorom prešiel so svojimi druhmi na stranu Sovietov, stalo sa vzácnou príležitosťou oceniť osobnosti Slovenska, ktoré významne reprezentujú Slovensko v diplomatických službách.

Sprava predseda SZPB Pavol Sečkár, štátny tajomník MZV SR Peter Burian, veľvyslanec SR v Moskve Jozef Migaš, veľvyslanec SR v Minsku Miroslav Mojžita a vedúci Organizačného odd. SZPB Viliam Longauer. Foto: ls

Priateľstvo jedného múdreho je lepšie než priateľstvo všetkých nerozumných. DÉMOKRITOS

Štrnásteho októbra predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár odovzdal v priestoroch rezidencie veľvyslanca SR v Minsku pamätné medaily Jána Nálepku-Repkina štátnemu tajomníkovi Ministerstva zahraničných vecí SR p. PhDr. Petrovi Burianovi, ako aj veľvyslancom Slovenskej republiky v Moskve a v Minsku pp. Jozefovi Migašovi a Miroslavovi Mojžitovi. Ku gratulantom sa dodatočne a so všetkou srdečnosťou pripojil aj brat nášho hrdinu protifašistického boja Jozef Nálepka. Vyznamenaným srdečne blahoželá aj redakcia čals sopisu Bojovník.

IS SN 03223-2018


Za Ladislavom Jačom

(Dokončenie zo str. 1)

(49 rokov), otec a dedko (mal šesť vnúčat a jedno pravnúča), pracovitý, dôsledný, agilný, šľachetný, pokojný typ analytik a horlivý diskutér. Vždy mal veľa plánov a cieľov, ktoré však i napĺňal a žiadal aj od iných, aby dodržali svoje slovo. „Bol vytrvalým iniciátorom pri riešení verejných vecí v obci, za čo mu aj v tejto smútočnej chvíli z celého srdca ďakujem,“ povedal starosta. Aj my v SZPB sme mali s Ladislavom také skúsenosti. Vo vedení oblastného výboru, od roku 2006 ako jeho podpredsedu, od roku 2009 ako predsedu. Vtedy sa stal

aj podpredsedom celoslovenskej organizácie a predsedom komisie Ústrednej rady pre učiteľov, ženy a mládež. Potvrdil to v rozlúčkovom príhovore i predseda SZPB Pavol Sečkár: „Vždy bol krok vpredu, nečakal na príkazy, bol aktívny, tvrdo vyžadoval plnenie úloh. Rád poradil, pomohol.“ V kancelárii na predsedovom stole leží návrh zoznamu podujatí, ktoré naplánoval pre oblastnú organizáciu na budúci rok. Prvý raz, čo Ladislav na pôde SZPB svoj prísľub nesplní. Naozaj? Nesplní, ak my ostatní mu v tom nepomôžeme. Martin KRNO podpredseda OblV Bratislava

L. Jača (vľavo) na stretnutí delegácie SZPB s predsedom parlamentu Pavlom Paškom.

Liptov spomínal Už tradične si Slovenské národné povstanie pripomenuli v auguste a septembri obyvatelia Liptova. Prvými v sérii liptovských osláv SNP bo výstup na Slemä nad obcou Liptovská Porúbka.

Oslavy SNP v Liptove začali výstupom na Slemä.  23. OKTÓBER Grécky parlament schválil zmenu zákona, ktorá zabráni financovaniu politických strán zo štátneho rozpočtu, keď sú ich predstavitelia podozriví z trestnej činnosti. Opatrenie je namierené proti neonacistickému hnutiu Zlatý úsvit. Jeho šiestich poslancov, stíhaných pre členstvo v zločineckej organizácii a účasť na teroristických akciách, parlament zbavil imunity. Hnutie vedie agresívnu kampaň proti nelegálnej imigrácii a EÚ, no v drvivej väčšine sa prezentuje fyzickými útokmi na imigrantov a rasistickými výzvami. Jeho predseda Nikolaos Michaloliakos poprel existenciu plynových komôr v koncentračných táboroch a Hitlera označil za „veľkú historickú postavu 20. storočia“.  29. OKTÓBER Rakúska polícia zadržala deväť ľudí, ktorí spolu s ďalšími 20 neonacistami zaútočili na turecké kultúrne centrum vo Viedni. Incidentu predchádzalo zoskupenie prívržencov krajnej pravice v neďalekom parku, kde vykrikovali heslá „Heil Hitler!“, „Cudzinci, preč!“ a ukazovali fašistické gestá. Keď sa im nepodarilo vniknúť do budovy, vrátili sa ozbrojení a jedného

BOJOVNÍK / 23

Turka zranili. Výsledkom následného zásahu polície bolo zadržanie deviatich osôb, ktoré patria k zakázanému hnutiu Unsterblich, pozostávajúceho prevažne z fanúšikov futbalového klubu Austria.  3. NOVEMBER Nemeckí colní vyšetrovatelia v zanedbanom byte 80-ročného Mníchovčana objavili tajnú súkromnú zbierku obrazov v celkovej hodnote jednej miliardy eur. Medzi 1500 maľbami sa nachádzajú aj práce Pabla Picassa a Henriho Matissa. Pôvodne patrili židovským zberateľom a nacisti ich zhabali v čase svojej vlády. Otec majiteľa bytu bol obchodníkom s umeleckými predmetmi, ktorý dané diela získal v 30. a 40. rokoch. Syn ich skladoval nasledujúcich 50 rokov na drevených regáloch a žil z občasného ilegálneho predaja niektorého z nich.  Stovky prívržencov a odporcov krajnej pravice sa stretli pred jedným z budapeštianskych katolíckych kostolov, kde bola odhalené busta maďarského diktátora z rokov 1920 až 1944 Miklósa Horthyho. Kým jeho odporcovia so židovskými Dávidovými hviezdami na odevoch skandovali protifašistické

Foto: jm

Účastníci si tým uctievajú pamiatku príslušníkov II. československej paradesantnej brigády a sovietskych vojakov prichádzajúcich na pomoc SNP, ktorí zahynuli na jeho vrchu, keď tam havarovalo dopravné lietadlo v októbri 1944. Pochodu sa zúčastnilo približne 40 ľudí. Nasledovali oslavy v obciach Ľubeľa, Dúbrava, Liptovský Ján, Podtureň, Podbanské a Partizánska Ľupča. V Liptovskom Mikuláši sa oslavy začali položením vencov pri pamätných tabuliach na budove Kriváň a v mestskej časti Palúdzka. Na námestí osloboditeľov sa začala hlavná časť osláv 69. výročia SNP. Príhovor účastníkom predniesol primátor mesta, po ktorom sa účastníkom prihovoril aj predseda OblV SZPB Pavel

heslá, prívrženci vykrikovali: „Nech žije Horthy!“ Bustu odhalili na 75. výročie Viedenskej arbitráže, keď na základe dohody s vtedajším Nemeckom a Talianskom Maďarsko okupovalo južné Slovensko. Horthy úzko spolupracoval s Hitlerom a prijal prísne protižidovské zákony. Dnes po ňom pomenúvajú námestia, ulice a parky.  Takmer dve tony vážiacu leteckú bombu typu HC 4000 brit-

stalo sa

VO SVETE 23. 10.–5. 11. 2013

skej výroby z 2. svetovej vojny bez komplikácií zneškodnili v nemeckom Dortmunde. Približne 20-tisíc ľudí, ktorí museli opustiť oblasť v okruhu poldruha kilometra, sa popoludní vrátilo do svojich domovov. Nebezpečný pozostatok vojny objavili pri analýze leteckých snímok priemyselnej oblasti, ktorú spojenci intenzívne bombardovali. Na území Nemecka sa doteraz nachádzajú podľa odhadov desaťtisíce kusov nevybuchnutých bômb, granátov a iných výbušnín.

Chrapčiak. Po položení vencov k pamätníku na námestí sa účastníci presunuli na vojenský cintorín – háj Nicovô, kde primátor odhalil tabule so zoznamom 1248 pochovaných padlých československých vojakov a 121 neznámych vojakov na vojenskom cintoríne Nicovô. Úvodné slovo k odhaleniu tabule predniesol doc. Oldřich Vaněk. Nasledovalo položenie vencov k odhalenej tabuli a k pamätníku na háji Nicovô.  V Demänovskej Doline si SNP pripomenuli pri pamätníku Jána Švermu na Ostredku. Pripomenúť si hrdinstvo Slovákov, ktorí povstali proti fašizmu, si prišlo 29. augusta k pomníku viac ako 100 ľudí. Po položení vencov k pamät-

Britský aukčný portál eBay sa oficiálne ospravedlnil za predaj približne 30 vecí patriacich ľuďom, ktorí našli svoju smrť v nacistických koncentračných táboroch. Medzi nimi bola aj uniforma poľského väzňa z Osvienčimu, predaná za 13-tisíc eur. Portál tvrdí, že jeho zámerom nie je také artefakty predávať a že o ich prítomnosti na stránke nevedel. Upozornil na ne až denník Daily Mail. Podľa neho boli v ponuke aj zubné kefky a pár topánok, patriace jednému z niekdajších väzňov tábora smrti.  4. NOVEMBER Tisíce ruských nacionalistov pochodovali ulicami Moskvy na protest proti prítomnosti moslimských imigrantov v krajine. Podľa organizátorov sa na každoročnom tzv. ruskom pochode, ktorého konanie moskovská mestská rada povolila, zúčastňuje okolo 10-tisíc ľudí. Účastníci niesli transparenty s nápismi ako „Dnes mešita – zajtra džihád“ alebo „Sme tu všetci Rusi, etnickí Slovania!“. Pochod zakončila rocková skupina Kolovart, ktorej piesne oslavujú Hitlera. Polícia zadržala asi 30 mladíkov za nacistické pozdravy a rozbíjanie okien na autách.

Foto: Bojovník

níku sa účastníkom prihovoril podpredseda ZO SZPB v Lipt. Mikuláši Milan Martinka. Predseda OblV SZPB Pavel Chrapčiak bol pozvaný občanmi Ploštína na slávnostné odhalenie pamätnej tabule, umiestnenej na skale v Dem. Doline padlým vojakom z Ploštína v SNP v Demänovskej doline. Na Lúčkach položili vence pri príležitosti SNP k pamätnej tabuli na počesť partizánskych oddielov a skupín operujúcich počas odboja v Demänovskej doline. Po položení vencov sa účastníkom prihovoril tajomník OblV SZPB Ján Machovič. Nasledoval turistický pochod k partizánskym bunkrom do dolinky Krčahovo. Pozrieť si obnovenú kultúrnu pamiatku prišlo asi 60 ľudí. Ján MACHOVIČ

 5. NOVEMBER V Buenos Aires objavili asi 1500 tajných spisov z čias argentínskej fašistickej junty (1976–1983). Našli ich zabudnuté v krídle sídla vzdušných síl. Spisy obsahujú opisy všetkých stretnutí vojenskej junty, uvádzajú tiež mená známych umelcov a intelektuálov, ktorých v nemilosti klasifikovali od F1 po F4 „v závislosti od ich hrozby pre spoločnosť“. Zatiaľ nie je jasné, či objav prispeje k objasneniu tisícov súdnych prípadov týkajúcich sa oponentov režimu, ktorí zahynuli alebo zmizli počas siedmich rokoch vojenskej vlády. Ich počet sa odhaduje na 30-tisíc osôb.  Bývalého riaditeľa programu odškodnenia obetí holokaustu, 55-ročného Semena Domnitsera, odsúdili v New Yorku na osem rokov väzenia za účasť na sprenevere 57 miliónov dolárov. Domnitser bol desať rokov riaditeľom programov, ktoré spravovala Konferencia židovských materiálnych nárokov voči Nemecku. Po štvortýždňovom procese ho súd uznal vinným zo sprisahania s cieľom spáchať listový podvod. Súčasne ho zaviazal k úhrade škody vo výšky 57,3 milióna dolárov. (ao)

2


Podieľame sa na rôznych akciách Členovia ZO SZPB v Zemianskych Kostoľanoch sa podieľali na akcii „Návrat do histórie bojov SNP“, ktorá sa uskutočnila 7. septembra a zabezpečila ju obec v spolupráci s našou ZO. Ukážku predviedli členovia Klubu vojenskej histórie Levice a vojaci miestnej posádky.

Pri Pamätníku SNP prítomní položili veniec. Odtiaľ sa odobrali na miestnu tržnicu, kde si mohli pozrieť vojenskú techniku. Poobede sa v priestore Pod Horou konali ukážky živých bojov počas SNP, občania našej i okolitých obcí a podľa motorových vozidiel i z okolitých okresov. Parkoviská boli preplnené i vďaka krásnemu teplému počasiu, účastníkov akcie bolo vyše tisícky plus množstvo detí, ktoré sa tešili na záver kedy mohli zbierať prázdne náboje. V prítomných občanoch táto akcia zanechala zážitok a obdiv, pretože väčšia časť z nich vojnové roky nezažila. a odchádzali so želaním, aby sa už nikdy vojnové obdobie neopakovalo. V spolupráci s Obcou, DK SNP a ZŠ usporiadala 21.septembra naša ZO 5. ročník BEH SNP. Pri-

hlásených bolo 119 účastníkov, deti z MŠ, ZŠ, vojaci z miestnej posádky, seniori muži i ženy. Medaily za I.–III. miesto boli udelené 39 víťazom. Do tejto športovej akcie sa zapojili i naši členovia pp. Hudec, Plevka, Mokoš, Mrtvíková, Oršulová, Komaneková a získali i medaily. Taktiež môžeme kladne hodnotiť činnosť nášho najmladšieho člena ZO, študenta 3. ročníka VŠ v Nitre Mareka Boboka, ktorý sa sám podieľal na príprave a uskutočnení poznávacieho zájazdu s návštevou koncentračného tábora Auschwitz a Birkenau – Osvienčim – v Poľsku 5. októbra. Naša ZO túto aktivitu mladého člena vysoko kladne hodnotí, nakoľko z počtu 45 účastníkov bolo viac než polovica študentov. Na základe spolupráce ZO

Pod Horou sa konali ukážky živých bojov počas SNP. SZPB a riaditeľstva základnej školy v našej obci bola na požiadanie Terézie Pagáčovej a Ľubomíra Mokrého vykonaná beseda so žiakmi V.–VIII. ročníka na tému SNP II. sv. vojna. Na besedu bola pozvaná členka zo ZO SZPB Handlová, Ľudmila Kalvastrová, ktorá porozprávala žiakom svoje

Spoznaj svoj región Jedenásteho októbra navštívili členovia ZO SZPB Oblastný výbor Banská Bystrica v rámci akcie „Spoznaj ZO SZPB v regióne“ bývalé kráľovské mesto Slovenskú Ľupču.

Pekná, atraktívnymi činnosťami žijúca obec leží 10 kilometrov od Banskej Bystrice smerom na Brezno. Obec má cca 3000 obyvateľov. Je zjavné, že vedenie obce, ako aj občania sa príkladne starajú o dobrý chod obce, v ktorej sa počas celého roka usporiada množstvo aktivít pre občanov. Prítomných hostí: podpredsedníčku NR SR J. Laššákovú, predsedníčku Okres. úradu v B. Bystrici Ľ. Laššákovú, poslancov mestského zastupiteľstva, zástupcov OblV SZPB Banská Bystrica, predsedov a členov ZO a občanov celej obce privítal starosta obce Miroslav Macák, ktorý je

zároveň aj predsedom ZO SZPB v obci. Pri pamätníku padlých bojovníkov sme si položením kvetov uctili pamiatku tých, ktorí padli za náš krajší zajtrajšok. Starosta obce nás vo svojom príhovore oboznámil s históriou obce a s priebehom bojov a činnosťou občanov počas SNP a II. svetovej vojny, ako aj počas nasledujúcich rokov až po dnešok. V krátkom, ale aktuálnom príhovore vystúpila predsed. Okresného úradu p. Ľubica Laššáková, ktorá okrem iného vyzdvihla význam a prácu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorého členovia majú nielen v názve, ale aj v svojich mysliach a srdciach zakotvené presadzovať poslanie a ideály SZPB, hlavne vysvetľovať mladej generácii, čo je krédom SZPB, aby sa nikdy nezabudlo na krutosti, ktoré sa udiali a ktoré sa nesmú zopakovať.

Foto: ZO SZPB Z. Kostoľany

skutočne prežité zážitky z detstva vo vojnovom období. Bola prekvapená, ako žiaci v tichom dojatí počúvajú rozprávanie a tiež i to, že sa mnohí po skončení besedy hlásili a kládli jej otázky, aby sa čo najviac dozvedeli z tohto obdobia. Za túto pomoc naša ZO vyslovuje poďakovanie Ľ. Kalvastrovej, že

Po pietnom akte sme sa presunuli na starobylý hrad z 13. storočia, ktorý je dominantou obce, kde nám kastelánka hradu podala obšírne informácie o jeho histórii až po súčasnosť. Hrad je čiastočne zrenovovaný, je z neho krásny výhľad na obec a peknú okolitú prírodu. Hoci 250 starobylých schodov, po ktorých prešlo mnoho zaujímavých ľudí, niektorých trocha zmohlo, vydržali sme a pokochali sme sa výhľadom na obec a okolitú krásnu prírodu. Zároveň sme si pozreli výstavu bronzových sôch majstra J. Kulicha, ktorá je na hrade inštalovaná. Bol to pekný zážitok. Po úspešnom absolvovaní obhliadky hradu sme si oddýchli v kultúrnom dome, kde pre nás žiaci základnej umeleckej školy pod vedením riaditeľa školy pripravili hodnotný a zaujímavý program. V študentoch, ktorí vystúpili, sa skrýva veľa nadaných bábkohercov a hudobníkov. Pri programe

si našla čas a prišla medzi nás. ZO verí, že i v budúcnosti sa budeme stretávať medzi mladými ľuďmi pri podobných akciách, aby sme mohli šíriť myšlienky tých, ktorí za nás položili svoje životy a tých šťastných chvíľ sa nedožili. A. KOMANEKOVÁ predsed. ZO SZPB Zem. Kostoľany

sme úplne zabudli na boľavé nohy a možno by sme si aj trocha „zakrepčili“. Šikovné kuchárky, členky ZO, ako aj členky iných organizácií, ktoré v obci fungujú (ale nesmieme zabudnúť ani na mužov ktorí prispeli svojou prácou), pripravili vynikajúci guláš z diviny a napiekli lahodné tvarohovníky a zákusky. Všetkým veľmi chutilo. Prekvapením bol darček – zaujímavé propagačné materiály o obci a receptár, v ktorom sú zahrnuté ľudové jedlá z okolitých obcí. Na záver sme si zaspievali Partizánsku hymnu a s dobrým pocitom sme odchádzali domov. Tajomník Oblastného výboru SZPB B.B. p. Viliam Vančo poďakoval za všetkých prítomných starostovi obce a všetkým zainteresovaným za milé prijatie, pohostenie a zaujímavý program, ktorý pre nás pripravili. Patrí Vám veľká vďaka. Eva Brozmanová (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Minulosť je pilierom budúcnosti Po stopách partizána Jozefa Žáka V duchu najlepších tradícii moderného reenactmentu pripravilo občianske združenie Klub vojenskej histórie Slovensko scénickú rekonštrukciu mobilizácie trnavskej posádky v roku 1944.

Podujatie sa začalo pietnym aktom na Univerzitnom námestí pred historickou budovou areálu bývalej Trnavskej univerzity, ktorý neskoršie slúžil ako kasárne trnavskej posádky. Potom sa konalo v areáli barokového Káčerovho

majera v Trnave. V úvode bol prezentovaný vojenský a civilný život do vypuknutia Slovenského národného povstania vrátane módnej prehliadky s dobovým komentárom. Nasledovalo vyhlásenie povstania v Trnave, obsadenie

Scénická rekonštrukcia mobilizácie trnavskej posádky v roku 1944.

3

Foto: td

dôležitých objektov v meste, zatýkanie prisluhovačov režimu a odchod trnavskej vojenskej posádky na povstalecké územie. Rekonštrukcia vyvrcholila príchodom okupačných jednotiek a prvým bojom trnavskej posádky. Toto kultúrne podujatie v spolupráci s Klubom vojenskej histórie Slovensko spoluorganizovalo mesto Trnava, Trnavský samosprávny kraj a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov pod záštitou predsedu samosprávneho kraja Tibor Mikuša. Na dobrej úrovni a s patričnou úctou pripomenulo hrdinstvo a vlastenecký duch našich statočných bojovníkov za slobodu a pripomenulo nám, našej verejnosti, nastupujúcej generácii i politickej reprezentácii regiónu, že nikto nemá právo zabudnúť a že hrdinské dni nášho národa musia ostať hlbokým poučením pre všetkých, ktorí chcú žiť v mieri. Tibor DÍTE Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Jozef Žák sa narodil 15. 2.1922 v Uhorskej (Záhorskej) Vsi okres Malacky. Pracovné povinnosti ho zaviedli na východné Slovensko do dediny Kamienka v okrese Humenné, kde ho zastihla II. svetová

Foto: archív Jozefa Žáka

vojna. V Humenskom okrese pôsobila partizánska skupina „Pugačev“, do ktorej vstúpil 24. 3. 1944. Pugačevovci sa významne zapísali do histórie národnooslobodzovacieho boja na východe našej republiky. Veliteľom skupiny bol kapitán Alexej Gavrilovič Jemelianov. V partizánskej skupine bojoval do 30. 6. 1944. Po tomto dátume prestúpil k II. partizánskej brigáde gen. M. R. Štefánika, oddiel Repta. Tento oddiel mal až 150 členov, pôsobil v Brezovej pod Bradlom do konca vojny a podieľal sa, za pomoci delostrelectva Červenej armády, na jej oslobodení. Jozef Žák padol 9. 11. 1944 v boji s fašistami pri obci Hlboké, okres Senica. 2. januára 1948 mu bol ministrom národnej obrany gen. Ludvíkom Svobodom udelený odznak Československého partizána in memoriam. Pochovaný je na starom cintoríne v Prietrži, Jozef MARUNIČ okres Senica.

BOJOVNÍK / 23


VAŠE NÁZORY

Spomienka na Duklu

Využili sme možnosť organizovaného zájazdu Oblastným výborom SZPB v Nitre, ktorý za významnej pomoci poskytnutia autobusu MO SR (od VÚ 1056 Zemianske Kostoľany) a pri postupnom pristupovaní členov SZPB v Bojniciach, Martine a Ružomberku nás vďaka majstrovskej a bezpečnej jazdy vodiča rtn. Jozefa GUĽKU bezpečne po 1000 km jazdy priviezol bezpečne späť do Nitry. Patrí mu naše poďakovanie. Rtn. Guľka dôstojne reprezentoval OS SR a prispel k tomu, že sme po dobu dvoch dní mali bohaté citové zážitky z miest bojov o našu slobodu pred 69 rokmi.

Prijali nás v internáte Strednej odbornej školy arm.gen. L. Svobodu vo Svidníku, kam sme prišli vo večerných hodinách. Večera, spánok – a ráno nás „pozdravilo“ mrazom. Postupne však slnko oteplilo tento priestor a my, emeritní vojaci, sme si opäť uvedomovali slová z vojenskej prísahy umiestnenej pri vstupe k pamätníku Dukly o obetovaní života pre svoju vlasť, ktoré práve v tomto kraji sú historicky veľmi aktuálne. Samozrejme, čítame a počujeme v dnešnej dobe názory niektorých ľudí o politických chybách pri rozhodovaní oslobodzovať ČSR cez Dukliansky priesmyk pred 69 rokmi. Pre nás, emeritných vojakov a i vojakov OS SR, boli a sú slová vojenskej prísahy záväzné a nech si politici v minulosti a možno aj v súčasnosti

pri zlých rozhodnutiach spytujú svoje svedomie. Ak vojak pri plnení prísahy padne, je hrdinom pre svoj národ, pre svoju vlasť a nikto nemá právo spochybňovať jeho smrť. Zhodli sme sa na tom pri rozhovoroch počas dlhej cesty v autobuse a sme presvedčení, že máme právo na takýto názor. Veľmi pôsobivé bolo vo Svidníku, keď predstaviteľ mesta sa v príhovore obrátil na prítomnú dcéru generála Ludvíka Svobodu – pani Zoe Klusákovú-Svobodovú. Okrem iného hovoril, ako občania v minulosti a aj v súčasnosti mali a majú radi gen. L. Svobodu. Zároveň pani Zoe odovzdal kyticu kvetov, ktorú po svojom príhovore menovaná položila k nohám sochy svojho otecka. Pani Zoe Klusáková-Svobodová

Nitrania si z Dukly priniesli bohaté zážitky. okrem iného v mene občianskeho združenia Spoločnosti Ludvíka Svobodu odovzdala medailu uznania mestu Svidník. V tejto súvislosti je náš ZVSR, klub Nitra – Zobor, hrdý, že je skupinovým členom občianskeho združenia SPOLOČNOSTI LUDVIKA SVOBODU a že môžeme rozvíjať jeho odkaz v teritóriu nášho pôsobenia. Pri návštevách našich priateľov

Sľuby sa aj plnia Od ukončenia 2. svetovej vojny ubehlo už 68 mierových rokov. Zub času ohlodal pamätníky a hroby tých, ktorí položili životy za našu slobodu, ktorú si často ani nevážime. Porážka hitlerovského Nemecka a jeho spojencov si vyžiadala milióny ľudských obetí, ktorých hroby sú roztrúsené po celej našej krásnej domovine. Je potrebné o ne sa aj starať a renovovať ich. Ľudské obete neobišli ani naše mestečko na Hornej Nitre Bojnice. Materiálne škody akejkoľvek veľkej hodnoty sa dajú nahradiť, ale ľudské straty sa ničím a nikým nahradiť nedajú. Na to stále pamätajme a podľa toho sa k sebe aj správajme. V Dubnici, dnes časti Bojníc, na starom cintoríne sú pochovaní v spoločnom hrobe Juraj Bulla, Jozef Pavlík a Peter Krnáč. Zub času poznačil aj ich hrob, ktorý sa začal rozpadávať. Skupina nadšencov sa podujala obnoviť cintorín, ale aj spoločný hrob padlých. Do tejto peknej akcie sa zapojili aj členovia ZO SZPB Bojnice, poslanci, ale najmä primátor mesta František Tám. Tohto roku k 69. výročiu SNP dal obnoviť tabuľu s menami padlých. Zaviazal sa, že k 70. výročiu SNP dá obnoviť hrob do pôvodného stavu. Na tabuli je zachovaný pôvodný citát, odkaz pre nás

BOJOVNÍK / 23

žijúcich: „Vy, ktorí žijete slobodu si vážte. Sloboda je drahá. Nás životy stála“. Tento odkaz bol aktuálny v minulosti, je aktuálny v prítomnosti, ale určite bude aktuálny aj v budúcnosti. Správajme sa a konajme tak, aby sme tento odkaz bez zvyšku plnili. Sme presvedčení, že pán primátor aj v budúcom roku nájde potrebné financie na dokončenie renovácie spoločného hrobu. Podobnú starostlivosť prejavujú občania Bojníc o spoločný hrob padlých na cintoríne v Bojniciach, kde sú pochovaní tí, ktorí padli v boji za národného povstania v roku 1944. Ján Messák, Mikuláš Rybalkov, Miloslav Bakovský a neznámy Ján Černek. Pod menami je tiež napísaný pekný citát: „Milujte Slovensko a jeho slobodu, pre ktorú sme položili svoje životy.“ Starostlivosť o spoločné hroby dokazuje, že keď sa chce, tak aj pamätníky a hroby sa nerozpadnú a budú zachované aj pre budúce generácie ako dôkaz odboja a hrdinstva nášho ľudu proti výčinom nacizmu a fašizmu v období 2. svetovej vojny. Hľadajme, čo nás spájalo v minulosti, ale najmä to, čo nás spája aj v prítomnosti. Potom na svete bude trvalý mier, za ktorý naši občania poOskar BIELIK ložili svoje mladé životy. (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Foto: fch

z Klubu vojenských dôchodcov v Kroměříži nezabúdame položiť na hrob L. Svobodu kyticu úcty. Keďže mesto Kroměříž nedovolilo postaviť sochu L. Svobodovi v meste, tak ako je tomu vo Svidníku, prichádzame na miestny cintorín v Kroměříži, kde gen. arm. L. Svoboda spí svoj večný spánok vedľa svojej manželky a ďalšej jeho rodiny. Dozvedeli sme sa, že autorom

sochy L. Svobodu vo Svidníku je sochár profesor Ján Kulich. Socha je vysoká 4,2 m a stojí na Námestí slobody vo Svidníku. Ďakujeme Oblastnému výboru SZPB v Nitre a všetkým, ktorí sa na tom podieľali, že sme mali možnosť opäť navštíviť tento krásny a pre našu históriu významný pamätný kraj. František CHUDA, ZVSR, klub Nitra – Zobor Klub je skupinovým členom Spoločnosti L. Svobodu

Seniori zbierajú úrodu plynucého pre našich seniorov všetko, času svojho života aby mali spokojnú starobu Keď som sa zamýšľal, ako začať svoje zamyslenie o starobe, rozhodol som sa použiť známu myšlienku, že už v čase, kedy sme mladí a plní síl, by sme mali uvažovať o tom, ako budeme žiť, keď zostarneme. Zákon prírody a vývoja je totiž taký, že človek starne od narodenia, kedy sa prvým nádychom začína jeho život.

Keď sa narodíme, majú naši rodičia veľkú radosť. Svojmu potomkovi prejavujú nesmiernu lásku a veľkú starostlivosť. Poskytujú mu stravu, materiálne a duchovné prostriedky a chcú mu to najlepšie. Aby mal pokojný a šťastný život, dobrú školu a kariéru, bol zdravý a mal svoju šťastnú rodinu. Za to od neho očakávajú, že keď zostarnú, tak im trochu lásky vráti, a keď oslabnú a budú nemocní, že sa o nich postará. No mnohoráz je tak, že jedna matka vychová niekoľko detí, no viac detí sa nevie postarať o svoju zostarnutú mamu. Rodičom sa väčšinou podarí o svoje deti postarať. No, čo sa stane, ak sa situácia obráti a oni zostarnú. V súčasnosti sa deti pomerne skoro osamostatňujú, budujú kariéru, zakladajú si rodinu a od svojich starnúcich rodičov odchádzajú. Starí ľudia ostávajú väčšinou sami. A to je ešte ten lepší prípad. Sú aj deti, ktoré svojich zostarnutých rodičov odložia do domovov dôchodcov, nemocníc alebo hospicov a ich celoživotne nadobudnutý majetok si privlastnia. Opustení seniori sa

Redakcia nezodpovedá za názory a vyjadrenia uverejnené na tejto strane.

so smútkom v srdci vyžalujú na nepochopenie svojich nevďačných potomkov, smútia, poplačú si, no nepomôžu si. Starí ľudia zbierajú úrodu z toho, čo v živote robili. Ak robili nedobré veci, vracia sa im to. Ak počas aktívneho života rozdávali dobro, majú aj spokojnú starobu. Bývalo tak, že ak deti navštívili svojich rodičov – seniorov, spytovali sa ich na zdravie, či majú všetko čo potrebujú, ako sa cítia a podobne. Dnes sa stáva, že deti prídu za svojimi rodičmi iba raz mesačne a už v dverách sa pýtajú: „Prišiel ti dôchodok...?“ Podľa slov istého skúseného človeka tieto nepodarené deti na peniaze svojich rodičov čakajú ako dobrý hospodár na životodarný dážď. Zoberú ich a odchádzajú, nechávajúc svojich predkov ich osudu. Je to smutné, ale každý si za svoje skutky zodpovedá sám. Mladí ľudia by si mali uvedomiť, že ako sa správajú dnes, taký príklad dávajú svojim potomkom. Môžu sa dožiť staroby podobnej tej, akú pripravili svojim predkom. Preto by malo byť našou spoločnou snahou urobiť

a netrpeli. A to nielen v mesiaci úcty k starším, ale aj počas celého roka. Aby sa v starobe nemuseli trápiť a mohli sa tešiť zo svojich deti, vnúčat a pravnúčat. Úcta k seniorom by sa mala stať prirodzenou súčasťou nášho života. Chcel by som našim seniorom, členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a čitateľom časopisu Bojovník, zaželať všetko najlepšie, a to nielen počas mesiaca úcty k starším, ale prajem im, aby príjemné chvíle s tými, ktorých majú radi, prežívali stále. Mnoho šťastia, spokojnosti a zdravia prajem aj všetkým starým ľuďom na našom milovanom Slovensku. Nech prežijú ešte mnoho krásnych rokov zaslúženej staroby, bez smútku a bolesti, v kruhu svojich blízkych a milovaných. Nech sú dni zaslúženého odpočinku v ich starobe naplnené úctou celej spoločnosti. Zvlášť by som chcel pozdraviť členov Oblastnej organizácie SZPB združujúcej okresy Svidník a Stropkov, z ktorých je väčšina v seniorskom veku. Prajem im pevné zdravie a spokojnosť, aby ešte dlho mohli pôsobiť v radoch našej odbojárskej spoločenskej organizácie a prispievať k jej činnosti a rozvoju. Milan MAGUĽÁK predseda ZO SZPB vo Svidníku

4


Pýtajte sa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej Rubrika, v ktorej ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská odpovedá na vaše otázky. Tie môžete posielať na adresu bojovnik@szpb.sk.  Mohli by ste, prosím, v stručnosti informovať, kedy pacienti (poistenci zdravotnej poisťovne) neplatia u lekára za preventívnu prehliadku? Zuzana Kováčová, Martin

No, pravdu povediac, bezplatných preventívnych prehliadok majú poistenci k dispozícii dosť, žiaľ, štatistiky zdravotných poisťovní sú alarmujúce, pretože pravidelne ich absolvuje len asi štvrtina populácie. Pritom väčšinu závažných ochorení je možné zachytiť ešte v skorých štádiách, keď sú dobré vyhliadky na vyliečenie a prevencia výrazne zvyšuje šancu na úspešnú liečbu. Preventívne prehliadky upravuje zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a obsah prehliadok sa určuje na základe medzinárodných odporúčaní, pričom závisí aj od zdravotného stavu populácie. Pacient má právo na vykonanie všetkých zdravotných výkonov, ktorých rozsah je upravený v uvedenom zákone. Ak zistí, že lekár niektorý zdravotný výkon nevykonal, má právo požiadať, aby ho realizoval. Poistencom zdravotné poisťovne preplácajú tieto typy preventívnych prehliadok: prehliadka u všeobecného lekára pre deti a dorast, prehliadka u všeobecného lekára pre dospelých (každé dva roky), prehliadka u gynekológa, s ktorým má poistenka uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, preventívna prehliadka u zubného lekára (pozostáva z podrobnej prehliadky chrupu, parodontu, mäkkých tkanív ústnej dutiny, kontroly zubných náhrad, medzičeľustných vzťahov a vzájomného postavenia zubov), urologická prehliadka, preventívna gastroenterologická prehliadka (pre poistencov vo veku nad 50 rokov, u poistencov so zvýšeným rizikom ochorenia na rakovinu hrubého čreva a konečníka sa preventívna kolonoskopická prehliadka vykonáva bez vekového obmedzenia). Presne určený okruh preventívnych prehliadok v zmysle uvedeného zákona prepláca príslušná zdravotná poisťovňa, pričom výhodou je, že každý, kto prehliadku absolvuje, sa dozvie aktuálne informácie o svojom zdravotnom stave. Ako vyplýva z údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, poistenci najčastejšie v rámci prevencie navštevujú ambulanciu stomatológa, nasledujú ambulancie detských lekárov a gynekológov. Iba veľmi málo poistencov absolvuje gastroenterologickú a urologickú prehliadku. Napríklad na preventívnu prehliadku k všeobecnému lekárovi chodí len každý piaty dospelý Slovák! Na základe štatistík možno konštatovať, že ženy sú v tomto prípade dôslednejšie a najviac mužov, ktorí prichádzajú na preventívnu prehliadku, je vo vekovej kategórii nad 45 rokov.

Našli vojnovú muníciu Nášľapnú mínu, mínometný granát a jeden ručný granát objavil 22. októbra počas jesenných prác 62-ročný muž v obci Nižná Pisaná v okrese Svidník.

Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Migaľová informovala, že muníciu, pochádzajúcu pravdepodobne z obdobia druhej svetovej vojny, objavil muž v potoku pri svojom rodinnom dome. Miesto nebezpečného nálezu polícia po oznámení zabezpečila až do príchodu pyrotechnika, ktorý neskôr muníciu na mieste zaistil. Vojnovú muníciu tiež našli v jednom z rodinných domov v obci Da-

vidov, okres Vranov nad Topľou, v polovici septembra. Prehliadku rodinného domu v obci Davidov vykonali policajti. Zaistili pri nej niekoľko desiatok kusov zbraní a muníciu z druhej svetovej vojny. Informácie o munícii v Davidove získali policajti na základe vlastnej operatívno-pátracej činnosti. „Vyšetrovateľ začal v tomto prípade trestné stíhanie pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania,“ uzavrela Migaľová. red TASR

Muníciu z obdobia druhej svetovej vojny nachádzajú ľudia dodnes Ilustr. foto: TASR/polícia po celom Slovensku.

5

Vodiči by sa mali na zimu včas pripraviť Blížiaca sa zima znamená zvýšené nároky na prípravu auta na zimnú prevádzku. Prípravu automobilu na zimnú sezónu by nemali motoristi podceniť a nechávať ju až na poslednú chvíľu a zároveň by mala byť komplexná, aby sa motoristi vyhli nepríjemnostiam, ktoré sú spojené so zimnou prevádzkou.

Prvou vecou, ktorú pred štartom musíme urobiť, je odstránenie snehu a námrazy na oknách. Vidieť a byť videný. Toto pravidlo platí v zime dvojnásobne. Nedostatočným očistením auta od snehu a námrazy neohrozujete iba seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Odporúčame preto nepodceňovať toto riziko a radšej vstať skôr, dôkladne auto

pripraviť na cestu. V prípade zapríčinenia nehody s nesprávne vyčisteným autom môžete mať problémy nielen s políciou, ale i poisťovňou. Nezabudnite mať v aute pripravenú metličku na sneh a škrabku na ľad. Roman Rajtár zo Škoda Auto Slovensko odporúča: „Prvou vecou, ktorú pred štartom musíte urobiť, je odstránenie námrazy

Minuloročná zima vodičov poriadne preskúšala.

a snehu. Nedostatočným očistením auta od snehu a námrazy neohrozujete iba seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. K dobrému výhľadu z interiéru automobilu patria aj kvalitné stierače. V zime sú stierače spolu s ostrekovačom oveľa viac využívané, a preto nezabudnite preveriť ich funkčnosť v predstihu.“ Samozrejmosťou je kontrola funkčnosti ostrekovacej sústavy a výmena letnej náplne ostrekovača za zimnú v odporúčanej koncentrácii. red TASR

Ilustr. foto: Bojovník

Pamätná tabuľa na Sitne V dvojtýždenníku antifašistov Bojovník číslo 12 na strane 6 a 7 bol uverejnený článok o výlete členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Žiari nad Hronom v máji tohto roka.

V závere článku sme uviedli, že návštevníci legendárneho Sitna boli nemilo prekvapení, že nejaký vandal ťažko poškodil kameňom text na pamätnej tabuli venovanej zakladateľovi jednej z prvých bojových jánošíkovských družín, z ktorej neskoršie vznikla partizánsky oddiel Sitno – Ladislavovi Exnárovi. Podľa slov odborníka – kamenára sa nedal opraviť. Vtedy sme sa z bývalým predsedom ZO SZPB v Banskej Štiavnici pánom Antonom Gregussom spoločne dohodli, že budeme hľadať možnosti na osadenie novej pamätnej dosky. Veď najmä mladým turistom, ktorí hojne navštevujú tento vrch, treba pripomínať históriu protifašistického odboja, na ktorom i legendárne Sitno a Ladislav Exnár majú svoju zásluhu. Dobré dielo sa podarilo. Vďaka kontaktom z bývalých zamestnaní oslovili sme jednu IT firmu z Bratislavy, ktorá je zakladateľom nadácie Pantheon Foundation a ktorá pomohla aj Občianskemu združeniu Zachráňme hrad Šášov. Našli sme u nich pochopenie a hlavne finančnú podporu. Trocha nám skomplikovalo situáciu, že kamenár, ktorého sme pôvodne oslo-

vili, odmietol realizovať objednávku. Za pomoci ďalších členov SZPB z okolia Štiavnice našli sme toho pravého – Jozefa Hudeca, kamenára zo Štiavnických Baní, ktorý našej požiadavke vyhovel a zhotovil a osadil novú pamätnú dosku na Sitne aj napriek ťažkému terénu. Predpokladali sme, že sa to stihne do augustových osláv SNP. To nám nevyšlo. Darovacia

Nová pamätná tabuľa na Sitne.

zmluva medzi nadáciou Pantheon Foundation a Obecným úradom v Iliji bola podpísaná koncom októbra 2013 a pamätná doska má aj svojho majiteľa. Na záver treba už len dodať, že dobré dielo sa podarilo a zároveň ďakujeme všetkým, ktorí pomohli – nadácii, kamenárovi, členom SZPB v Banskej Štiavnici, pánovi Tonkovi Gregussovi a starostovi obce Ilija p. Milanovi Jokelovi. Ľubomír JANČO predseda ZO SZPB v Žiari nad Hronom

Foto: ľj

BOJOVNÍK / 23


Život SZPB po celom Sloven Spomienka v Prašníku Podobne ako po celom Slovensku, aj v povstaleckej obci Prašník sa konali oslavy 69. výročia SNP, ktoré organizačne zabezpečovali SZPB, obec Prašník, mesto Vrbové a Trnavský samosprávny kraj.

Hoci okrúhle jubileum pripadá až na budúci rok, aj tohtoročné oslavy boli pripravené dôstojne. Spomienkový akt prebiehal pri pamätníku Dibrova. Po príhovore člena ÚR SZPB a predsedu OblV SZPB v Piešťanoch Ľubomíra Pastuchu delegácie položili kvety a vence k pamätníku a poklonili sa odvahe všetkých účastníkov SNP, najmä tých, ktorí sa pripojili k Povstaniu z Trnavského kraja. Slávnostné kladenie vencov pokračovalo pri hrobe padlých partizánov na cintoríne v Pustej Vsi. Odkaz SNP pre dnešnú

generáciu zaznel zo slávnostného príhovoru podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej. V kultúrnom programe vystúpil ženský spevácky súbor Holeška z Prašníka. Atmosféru dňa umocnili ľudové tance a piesne v podaní folklórneho súboru Slnečnica pri Strednej elektrotechnickej škole v Piešťanoch. Záver slávnostného popoludnia patril dychovej hudbe Dubovanka. Po ukážke partizánskych bojov zástupcovia organizátorov osláv zapálili symbolickú partizánsku vatru. Božena MOCKOVÁ predsedníčka ZO SZPB Prašník

Pamiatka zosnulých Pred pár dňami kroky väčšiny z nás smerovali na miesta posledného odpočinku našich blízkych. Cintoríny ozdobili kvety a vence a my sme s pohľadmi upretými na plamene sviec spomínali na všetkých, ktorí už nie sú medzi nami. Pietnu spomienkovú slávnosť pri príležitosti Pamiatky zosnulých zorganizovali spoločenské organizácie a denné centrá. Konala sa 31. októbra pri hroboch vojakov padlých

v II. svetovej vojne. Úvodom pietnej spomienky bola pieseň Aleluja a po nej nasledovala báseň a príhovor primátorky Prievidze Kataríny Macháčkovej. Po príhovore minútou ticha, zapálením sviečok a položením kvietkov sme si uctili padlých vojakov. Táto pekná spomienka sa uskutočňuje každoročne a každým rokom sa jej zúčastňuje viacej ľudí. Soňa PINKOVÁ

Členovia SZPB z okresov Žiar nad Hronom a Žarnovica položili kvety pri pamätníku na Slavíne.

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Ukáž, čo vieš Vo svojom pláne práce na rok 2013 ZO SZPB Cinobaňa si stanovila aktivitu, ktorá má potvrdiť životaschopnosť členskej základne. V spolupráci so ZO SZZP sme pripravili 28. 9. kultúrny večer s názvom – Ukáž, čo vieš. V dvojhodinovom programe sa predstavili mladí aj starí občania obce so svojimi talentami. Boli medzi nimi aj členovia obidvoch menovaných organizácií. Spev, tanec, hra na rôznych hudobných nástrojoch, hovorené slovo, vyšívanie, háčkovanie, maľovanie na hodváb, to boli ukážky účinkujúcich. So svojím umením sa predstavilo 40 ľudí. Najstaršími účastníčkami boli ešte stále šikovné dámy, 90-ročná Emíla Halajová, ktorá na scéne háčkovala. a 89-ročná Anna Sujová, ktorá vyšívala v ráme. Zlatým klincom programu bola aj recitácia básne Milana Rúfusa Modlitbička za Slovensko v podaní Emílie Halajovej. Nezaostali ani mladé talenty. Bolo veselo, spievali aj tancovali. Program prišiel obohatiť aj vzácny hosť, majster a výrobca ľudových hudobných nástrojov Tibor Kobliček. Zahral na fujare, gajdách a píšťalke. V ukážke spoločenských tancov sa v elegancii predviedol Dominik

BOJOVNÍK / 23

Kubaník s partnerkou. Ladislav Deme nám spevom pripomenul legendu Karola Duchoňa. Otec harmonikár a dcéra speváčka, to boli Borošovci. Heligonkári boli v obsadení Janko Podhora a Vladimír Furman s dcérami a synom. Cigánske piesne a tance v podaní dospelých aj malých boli nádherným vienkom do večerného programu. Bolo sa na čo pozerať a počúvať. Gitaristi, klavír a hovorené slovo mali tiež v programe zelenú. Všetko bolo krásne a s prehľadom pripravené. Sprievodné slovo ku každému vystúpeniu s citom predviedla konferencierka, naša členka Lýdia Lauková. S pocitom dobre vykonanej práce sme sa vracali domov. Už dnes máme ďalšie námety na budúce aktivity. Aj touto cestou by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí nám pomohli zorganizovať tento krásny večer a ktorí s láskou naplnili celý program. Ukáž, čo vieš bol len začiatok a ak budeme zdraví, určite nám ešte veľa skutočností potvrdí, že na to máme. Bez sponzorov by sme to asi nedokázali, a preto vďaka a úcta aj im. Kontakty a spolupráca so Základnou organizáciou Slovenského zväzu zdravotne postihnutých sa ukázali, že sú len na prospech.

Zasadnutie OblV SZPB Rimavksá Sobota v Tornali.

Foto: jp

V parlamente (zľava) V. Šedivcov počas debaty Žiarčanov a Žarnovi

V Bratislave neobišli par Piati členovia našej ZO SZPB sa 30. októbra zúčastnili zájazdu do Bratislavy. Jeho organizátorom bol Oblastný výbor (OblV) SZPB Žiar nad Hronom, ktorý poctivo rozdelil miesta v autobuse.

Zájazdu sme sa zúčastnili členovia z okresov Žiar nad Hronom a Žarnovica. Hlavným bodom bola návšteva Národnej rady SR, potom prehliadka Bratislavského hradu a dôležitý akt dňa – položenie venca na Slavíne. Spolu nás bolo až 51. Teda neúrekom, a preto trochu trvalo, pokiaľ nás vo vstupnej hale parlamentu všetkých prezreli a „pre-

svietili“. Tam nás čakala naša poslankyňa Viera Šedivcová, ktorá hneď pri vstupe pre nás vybavila prednášku o NR SR a štátnych znakoch. Mala pre nás už pripravenú miestnosť, v ktorej sme dostali dobré občerstvenie i suveníry. Zakrátko medzi nás prišla podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková i poslankyňa NR SR Eva Hufková. Podpredsedníčka NR

SR nás oboznámila s aktuálnou situáciou a konajúcimi sa rokovaniami v parlamente, no najviac bola zvedavá na naše otázky. Tým venovala veľa času. S predsedom OblV SZPB v Žiari nad Hronom Jaroslavom Bulkom, plk.v.v., sa vzájomne informovali o súčasnom postavení SZPB v spoločnosti, zákonoch, ktoré prijali v prospech odbojárov, a ich činnosti. Musím konštatovať, že všetci sme cítili úprimnosť a záujem o naše problémy. Všetkých nás potešilo, keď

6


nsku je bohatý na udalosti V Tornali bilancovali Pätnásteho októbra zasadalo predsedníctvo Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote. Osvedčilo sa volenie miesta zasadnutia rotačne podľa pôsobiska jednotlivých členov predsedníctva. Tentoraz sa konalo v meste Tornaľa, ktoré bolo oslobodené ako prvé na Gemeri.

V Cinobani pripravili zaujímavý program. Na snímke Jozef Demjan a kolektív. Foto: ??????

Foto: M. Kalman

V Tornali je aj prvý pamätník osloboditeľom, ktorý bol odhalený už 15. apríla 1945, a v meste mal štáb náčelník 2. ukrajinského frontu maršal ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovskij. Na počesť oslobodenia mesta sa v meste organizuje tento rok v decembri už 8. ročník odberu krvi „Kvapka slobody“ a memoriál maršala Malinovského v streľbe zo vzduchovky, ktorého bude v decembri už 5. ročník. Organizuje sa pre žiakov ZŠ a stredných škôl v meste Tornaľa. Člen predsedníctva OblV SZPB v Rim.Sobote a predseda ZO SZPB v Tornali Marián Zelina privítal účastníkov zasadnutia. Predsedníctvo viedol predseda OblV SZPB v Rim. Sobote. Po vyhodnotení plnenia uznesení a informácií zasadnutí Ústrednej rady SZPB v Bratislave vyhodnotil účasť členov SZPB z našej organizácie na celonárodných spomienkových oslavách. Okrem iného informoval o ospravedlňujúcom liste náčelníka GŠ OSSR genpor . Petra Vojteka ohľadne nepristavenia autobusov k preprave účastníkov osláv SNP v Banskej Bystrici 29. 8. 2013. Po prvý raz sa spomienkové oslavy SNP oslavovali na Gemeri spoločne s okresmi Rožňava, Revúca a Rim. Sobota v meste Tisovec a pietnym aktom položením vencov v mieste najtuhších bojov na Dieliku na hranici okresu Revúca a Rim.Sobota. V rámci osláv vykonávali pred oficiálnymi aktmi priami účastníci

odboja besedy so žiakmi ZŠ z Tisovca, Muráňa, Hnúšte. Oslavy boli zabezpečené aj po stránke kultúrneho vyžitia, keď vystupovali folklórne súbory z Rejdovej, Muráňa, Rim. Soboty a Tisovca. V Čiernom Potoku už tradične ZO SZPB zorganizovala už 8. ročník kvapky SNP, ku ktorým sa po prvýkrát pripojili aj darcovia krvi z Trebišova. Okrem toho ZO SZPB v Rim. Sobote už tradične usporiadali na Vyšnej Pokoradzi vatru SNP. Pietne spomienky s kladením vencov boli aj v Tornali, Hnúšti, Klenovci a Rim.Sobote. Predseda OblV SZPB informoval členov predsedníctva o dohode ObV SZPB Rožňava, Revúca, Rim. Sobota, že podľa tohtoročných skúseností sa oslavy SNP na Gemeri budú organizovať striedavo každý rok v spomenutých okresoch spoločne. Okrúhle výročie 70 rokov od vyhlásenia SNP by sa malo uskutočniť spoločne v meste Dobšiná. Účastníci osláv 69. výročia Karpatsko-duklianskej operácie vo Svidníku, organizované v dňoch 4. a 5. 10., mali kritické pripomienky k nejasným písomným pokynom pri organizovaní tejto akcie (miesto ubytovania, stravovanie, čas odchodov k jednotlivým aktom). V závere poďakoval všetkým organizátorom jednotlivých akcií a účastníkom na týchto akciách. Jozef PUPALA, predseda HDK ObV SZPB v RS (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Pod Lysou sa hovorilo tizánska skupina operovala nielen o odboji v priestoroch Slanských vrchov,

vá, J. Laššáková, J. Bulko a E. Hufková ičanov s poslankyňami. Foto: M. Kalman

Pod Lysou horou si pripomenuli SNP.

rlament a Slavín sa nám J. Laššáková poďakovala za našu nezištnú činnosť v prospech pamiatky na obete a udalosti vojny. Obdobne nás potešila V. Šedivcová, keď zhodnotila činnosť našej ZO SZPB v Žarnovici, pričom uviedla, že naša aktivita a výsledky sú príkladné. Potom naši členovia dávali rôzne otázky. Dominovali hlavne o dôchodkoch a poplatkoch u lekárov. Neobišli sme ani tému ľudí, ktorí sa snažia členstvo v organizácii len využiť, resp. zneužiť. Členka zo Žiaru

7

nad Hronom si neodpustila, aby požiadala podpredsedníčku parlamentu, či by nebolo možné poslancov, ktorí sa škaredo chovajú v parlamente, nejako vystrihnúť z televízneho záznamu. Keďže diskusia s poslankyňami trvala dlho, museli sme čakať na zasadnutie parlamentu až po obedňajšej prestávke. Ešte sme si to „zvrchu“ z balkóna dobre poobzerali a šli sme na Bratislavský hrad. Neobišli sme ani Slavín. Pokla-

Foto: mj

dali sme si za povinnosť položiť na Dušičky veniec padlým vojakom Červenej armády. Deň sme zavŕšili voľným programom v areáli nákupného centra. Potešením bolo aj to, že niektorých našich členov prišli pozdraviť členovia ich rodín z Bratislavy. Pekný a zmysluplný deň sme prežili šťastne a všetci sme mali radosť z tohto spoločného zájazdu OblV SZPB. Nášmu predsedovi Jaroslavovi Bulkovi, plk.v.v., patrí uznanie za to, ako sa stará nielen o kvalitu a aktivitu SZPB, ale aj o nás – členov. Mária ŠTEVKOVÁ podpredsedníčka ZO SZPB

Pod Lysou horou v Petrovciach sa uskutočnilo stretnutie asi 500 účastníkov, na ktorom si pripomenuli 69. výročie Slovenského národného povstania. Sobota 10. augusta bola venovaná premietaniu filmov s vojnovou tematikou. Nedeľňajší program spestrili folklórne súbory Železiar z Košíc, Bystrančan z Bystrého, ľudový rozprávač Jožko Jožka, hasiči, parašutisti, chovatelia koní, folklórne spevácke skupiny z Petroviec, Skrabského a Vechca a ďalší účinkujúci. Účastníkov 41. ročníka stretnutia Pod Lysou, medzi ktorými boli zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, vojaci zo Zväzu vojenského klubu z Prešova, privítal starosta obce Michal Peter. V príhovore pripomenul, že práve na týchto miestach pred 69 rokmi pôsobil partizánsky zväzok Čapajev, ktorého veliteľom bol Ivan Kokonovič Baľuta a náčelníkom štábu mjr. Ľudovít Kukorelli. Táto par-

ale prakticky na území celého východného Slovenska. V lete 1944 partizáni v snahe narušiť zásobovanie nemeckých jednotiek prerušovali dopravu a spojovacie zariadenia, vyhadzovali do vzduchu železničné trate a mosty, prepadávali vojenské sklady a transporty a vykonávali trestné akcie proti aktívnym žandárskym staniciam. 27. júla 1944 šesťčlenná skupina partizánov zneškodnila medzi Remeninami a Matiaškou 2 nemecké nákladné autá a troch nemeckých vojakov. 6. augusta partizáni vyhodili koľajnice na trati Košice – Kysak, v dôsledku čoho bol vykoľajený vlak naložený vojenskými autami. Starosta Petroviec v príhovore zdôraznil význam takéhoto stretnutia, ktoré je usporiadané na pamiatku tých, ktorí bojovali za oslobodenie našej vlasti od fašistickej poroby a v tomto boji neváhali položiť aj svoje životy. M. JENDRUŠÁKOVÁ taj. OblV SZPB Vranov n/T.

BOJOVNÍK / 23


Jozef Cíger Hronský OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ (23. 2. 1896–13. 7. 1960) – spisovateľ, maliar Keď Jozef Cíger Hronský, významný slovenský spisovateľ 20. storočia, zomrel, tlač v Československu nepriniesla o tom ani riadok. Písal sa rok 1960, na Slovensku vládli komunisti a vtedajšie úrady by spisovateľa, ktorý emigroval, najradšej vymazali nielen z učebníc, ale aj z pamäti národa. Muselo prejsť tridsaťtri rokov, aby sa všetko zmenilo a aspoň po smrti sa Jozef Cíger Hronský vrátil na Slovensko. Jeho i manželkine ostatky boli uložené na martinskom Národnom cintoríne. Vrátil sa do mesta, kde prežil najkrajšie a najplodnejšie roky života. Tam napísal svoje najznámejšie diela, tam bol najprv tajomníkom a potom správcom Matice slovenskej. Okrem toho sa zaslúžil o vybudovanie tlačiarne Neografia, ktorá dodnes patrí k najprosperujúcejším na Slovensku. Po roku 1989 sme síce bohatší o mnohé údaje zo života J. C. Hronského, ale aj tak o ňom nevieme všetko, v jeho životných osudoch je priveľa neobjasnených záhad. Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene ako druhorodený zo siedmich detí. Otec dlhé roky pracoval ako tesársky robotník na miestnej píle. Rozvetvená rodina nebola majetná, ale súdržná, aj dospelé deti často navštevovali rodičov a všetci spolu prežívali chvíle šťastia a pohody i nepredvídané smutné rodinné udalosti. V rukopisnej autobiografii, datovanej 10. novembra 1930, o svojom narodení spisovateľ napísal: „Narodil som sa vo februári. Február najhoršie obišiel zo všetkých mesiacov, lebo ukrátili ho na dňoch, a ja verím, že február prenáša túto svoju krátkosť i na ľudí, čo sú smelí a narodia sa vo februári. Áno, vtedy rodia sa ľudia krátki – či tak, či onak krátki. Žiaľbohu,

mám iba 168 cm, čo naprosto nestačí, aby človek vyčnieval. Vo februári býva najviac pohrebov a vtedy sú najtuhšie fašiangy. Z toho ostalo i vo mne čosi: často pochovávam dobré i zlé veci a zavše z ničoho nič roztancuje sa mi svet a vtedy sa nebojím ani sám seba, povysmievam sa sám, že prisnili sa mi zlé veci.“ Hronský vyrastal vo vidieckom prostredí slovenskej dediny, ale ovplyvnilo ho i mestské prostredie neďalekého Zvolena. „Otec mi napĺňal život obsahom a matka upravovala ho do formy,“ povedal po rokoch v jednom rozhovore. S láskou a vďačnosťou opísal svoje detstvo, ktoré nebolo naplnené materiálnymi statkami, ale o to bohatšie o duchovné dary. Atmosféru rodiny so všetkými radosťami a starosťami neskôr zachytil vo viacerých prózach (napríklad v novele Tomčíkovci). Do školy chodil Hronský najskôr vo Zvolene a potom v Krupine, kde sa rodina presťahovala kvôli otcovej práci. V rokoch 1910–1914 študoval v Maďarskom štátnom ústave pre školy ľudové v Leviciach a veľa nechýbalo, aby si nezmenil meno na József Csongrádi, lebo vtedajšie školstvo na Slovensku bolo len maďarské. Našťastie jeho otec bol zásadne proti. Od stredoškolských štúdií sa intenzívne venoval maliarskej tvorbe, maľoval kulisy, plagáty, tanečné poriadky, ba uvažoval aj o ďalšom štúdiu maliarstva. Opäť zasiahol otec, ktorý neveril, že si môže na živobytie zarábať štetcom. Preto sa stal učiteľom. V rokoch 1917–1918 bojoval na talianskom fronte pri Piave (svoje dojmy opísal v románe Pisár Gráč), potom učil v Senohrade, Krupine, Kremnici a v Martine, kde až do roku 1941 redigoval časopis pre deti Slniečko. Najtvo-

rivejšie a najšťastnejšie roky života prežil v Krupine, kde sa rozhodol bývať po sobáši s Annou Valériou Ružinákovou, dcérou majiteľa tlačiarne v Krupine. V apríli 1922 sa im tam narodil i jediný syn Juraj.

Jozef Cíger Hronský

Práve vtedy vznikli jeho vrcholné diela, medzi ktoré patrí Proroctvo doktora Stankovského (1930), Chlieb (1931), Jozef Mak (1933), Sedem sŕdc (1934), Na krížnych cestách (1939) a iné. Známy sa stal aj ako autor kníh pre deti: Zakopaný meč (1931), Sokoliar Tomáš (1932), Smelý Zajko (1931), Smelý

Zajko v Afrike (1932), Budkáčik a Dubkáčik (1932) a Tri múdre kozliatka (1940). Peripetie v Hronského živote nastali roku 1944, keď úradoval ako správca Matice slovenskej.

Ilustr. foto: TASR

Tesne po vypuknutí Povstania ho na základe udania zatkli. Potom ho nečakane prepustili, ale nezostal v Martine a radšej odišiel k rodine do Krupiny. Pravdepodobne už vtedy v ňom dozrelo rozhodnutie emigrovať. Začiatkom roka 1945 sa rodina stiahla pred frontom do Bratislavy a odtiaľ koncom

marca Hronský emigroval s rodinou a niektorými matičiarmi do Rakúska a neskôr do Talianska. Príčinou odchodu do emigrácie bolo sklamanie zo správania sa a postojov jeho najbližších spolupracovníkov, smutné zážitky z Povstania a predpokladaný vývoj na Slovensku v povojnovom usporiadaní. Odhadoval, že obnovené Československo bude patriť do sovietskej zóny a jeho neminie vyšetrovanie, obvinenie a ani väzenie, hoci sa v ničom necítil vinný. Preto sa pred príchodom frontu rozhodol vycestovať do Rakúska, odkiaľ prešiel do americkej zóny v Bavorsku a v októbri 1945 odišiel do Talianska, kde strávil tri roky. V tomto období dokončil román Andreas Búr Majster, ktorý vyšiel roku 1948 v USA. V Argentíne začínal ako 52-ročný nový život za veľmi ťažkých existenčných podmienok. Pracoval ako kreslič v textilnej továrni a postupne sa začal venovať literárnej tvorbe a publicistike. V januári 1956 ho zvolili slovenskí kultúrni pracovníci za čestného predsedu Spolku slovenských spisovateľov a umelcov. Po smrti Františka Hrušovského sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí. Zomrel na následky mozgovej príhody 13. júla 1960 v Lujáne a o necelý mesiac potom i jeho milovaná manželka. Osudové putovanie sa navždy skončilo… Na poslednej ceste ho sprevádzali najvernejší priatelia. Pribudol slovenský hrob v cudzej zemi a museli prejsť dlhé roky, aby sa pre neho našlo miesto v milovanej rodnej zemi. Právom, veď napriek diaľke bol stále doma, žil v srdciach svojich verných čitateľov, ktorí naňho nezabudli a jeho knihy vždy vyhľadávali. Jozef LEIKERT (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Storočnica narodenia poetky Štefánie Pártošovej Sú básnici, ktorí do literatúry vstupujú ticho. Ešte pred vstupom do poézie najskôr zostupujú do seba a do hlbín ľudských osudov, aby následne vydali poetické svedectvo o prežitom a pretrpenom. To je aj prípad poetky Štefánie Pártošovej. Narodila sa 28. októbra 1913 v Trenčíne, štúdiá postupne prežila v Čadci, Opave a Žiline. V rokoch 1934-35 študovala na Medzinárodnom agrárnom inštitúte v Moskve, v Bratislave absolvovala štúdium farmácie. Už v mladosti sa zapájala do politického života, za I. ČSR bola administrátorkou pokrokovej tlače, pracovala v ilegalite proti fašizmu. Zúčastnila sa Slovenského národného povstania ako zdravotníčka v brigáde M. R. Štefánika, neskôr bola väznená v Korytnici, Ružomberku a Ilave. Po vojne dala svoje sily do budovania novej spravodlivejšej spoločnosti, pôsobila na Povereníc-

BOJOVNÍK / 23

tve zdravotníctva. Pre chorobu sa tejto práce vzdala, po roku 1956 postupne žila a pracovala v Lučivnej, Prednej Hore – Muráni,

v Sliači a v Žiari nad Hronom, od roku 1973 žila v Bratislave. Po celý čas bola aktívna v ženskom i mierovom hnutí. Ako členka Zväzu slovenských spisovateľov sa venovala práci s mládežou, napr. viedla krúžky poézie. V stredoslovenskej odbočke ZSS

bola členkou výboru, pravidelne sa zúčastňovala literárneho života v celom regióne. Pre jej láskavý a úprimný prístup k ľuďom ju oslovovali – babina. Poézia Štefánie Pártošovej našla svoje najsilnejšie žriedlo v ľudskej skúsenosti z obdobia druhej svetovej vojny. Bolo to osudové a nanajvýš živé spojenie, pretože všetky nové udalosti merala skúsenosťou z minulosti. Nešlo iba o reminiscencie, ale o priamu konfrontáciu prítomnosti s minulosťou, vieru, že iba v mene odkazu všetkého statočného a čestného v minulosti treba robiť korektúry tam, kde sa čo i len neúmyselne zabúda na správnu cestu. Do literatúry vstúpila roku 1956 básnickou zbierkou Starým priateľstvám, po ktorej nasledovali ďalšie Vlny a brehy (1958), Tepané časom (1961), Krídlo padajúcim (1964), Hlas a ozvena (1976), 99 sonetov (1985),

výbery z poézie Dych kremeňa (1973), Váha nehy (1978), Po stopách spomienok (1983). Svoju tvorbu nasmerovala aj novej generácii – deťom, cenia sa jej knižky Rozsypané korálky (1967), Svätojánske mušky (1968), Svet otvorený pre sny (1978). Venovala sa aj prekladom z maďarčiny, nemčiny a češtiny. Za svoje dielo a prácu bola ocenená mnohými poctami, medzi inými aj Radom SNP a Československou cenou mieru. Roku 1986 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa. O rok neskôr 10. júla 1987, zomrela vo veku nedožitých 74 rokov. Poézia Štefánie Pártošovej je veľkým básnickým mementom, pôsobivým výkričníkom nad ľudskou biedou a človekom vojny. Takýto hlas môže presvedčivo znieť iba od človeka, čo to videl a prežil a môže to povedať nielen v mene živých, ale aj v mene paJana Borguľová miatky mŕtvych.

ŠTEFÁNIA PÁRTOŠOVÁ

A keby zas Kto seba druhým nedával, v ulite dušu schoval, kto do hviezd oči nedvíhal, schol bez teplého slova, kto miesto boja líhal si spokojne na pažiť, ach, tomu škoda, preškoda bolo na svete žiť. Kto pravde cestu nedláždil, do búrok bál sa vkročiť, kto v teple driemuc na peci trýznivé nemal noci, komu cez prsty pretiekla zázračnosť ľudských síl, kto v iných seba nenechal – načo sa narodil?

8


Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Andrejová: Viera Soroková 60 rokov. • Bardejov 1: Ján Hnat 94, Anna Roháčová 91, Juraj Polča 90 a Jozef Šoltýs 87 rokov. • Bardejov 2: Helena Mydliková 101, Irena Štefančíková 87, Dušan Matej 65 a Jozef Dovičák 40 rokov. • Bardejov 3: Mária Sudimáková 89, Anna Fiľakovská, Anna Mackaničová a Helena Stachová 80, Andrej Lazor, Michal Prokop a Ing. Ján Šnyr 60 rokov. • Bratislava 4: Ing. Emil Flaška 93 rokov. • Bratislava 7: Samuel Koniar 90, Samuel Baran 89 a Ida Pôbišová 87 rokov. • Bratislava 12: prof. Vladimír Černušák, CSc. 92 rokov. • Bratislava 15: Herlinda Nováková 75 a Darina Liptáková 60 rokov. • Bratislava 16: Dominik Jágrik 89 rokov. • Bratislava 24: František Kováčik 92 a Dr. Jozef Mazák 87 rokov. • Bratislava 46: Gustáv Suchý 94 a Ľubica Chlebová 83 rokov. • Badín: Mária Moravčíková 88 rokov. • Brezno 1: Jaroslav Houška 90, Judita Vaníková 87 a Mgr. Katarína Lapinová 65 rokov. • Banská Bystrica – Radvaň: Ondrej Barto 86, Helena Šajtrochová 83, Anna Strmeňová 82, Ružena

Hešková 81a PaedDr. Vladimír Halaj 75 rokov. • Banská Bystrica – Tr. SNP: RSDr. Štefan Cabala 70 rokov. • Banská Bystrica – Fončorda: Ján Holič 88, Edita Hlaváčová a Eugen Hlaváč 70 rokov. • Belá – Dulice: Ing. Ivan Bliska 65 rokov. • Budkovce: Anna Žofčáková 85 rokov. • Brusnica: Jozef Fecko 75 rokov. • Cinobaňa: Zuzana Moravčíková 75, Vlasta Zimániová a Katarína Salajová 70, Helena Šimuneková, Edita Podmanická a Anna Špáková 65, Helena Piková a Ing. Mária Švikruhová 60 rokov. • Giraltovce: Mária Kožlejová 93 rokov. • Hrachovo: Zuzana Nvošková 89 a Vladimír Porubiak 40 rokov. • Hodruša – Hámre: Emília Eibenová 92, Irena Märtzová 91, Katarína Vasarábová 89, Miroslav Necpal 84, Tibor Bohuš 83, Ing. Ján Gajdošík 70, Vojtech Turman a Oto Šály 60 rokov. • Hnúšťa: Viera Bagačová 80 a Anna Remperová 65 rokov. • Hunkovce: Mikuláš Žižák 60 rokov. • Hanušovce n/Topľou: Andrej Ferko 65 rokov. • Choňkovce: Anna Krenická 81 rokov.

Okrúhle jubileum Deväťdesiatich rokov života sa 29. októbra t. r. dožil partizán, odbojár Jozef Meluš. Ako príslušník partizánskej brigády K. Gottwald, v ktorej veliteľom bol kpt. Kvitinskij, sa zúčastnil bojov v Povstaní, za čo je držiteľom viacerých medailí. Do ďalších rôčkov života mu želáme všetko najlepšie, najmä dobré zdravie a dožitie sa stovky. Priatelia

Spomíname

18. októbra 2013 po dlhej chorobe zomrel predseda Okresného výboru ČSBS a Československej obce legionárskej v Českej Lípe plk. v.v. Štefan Kotrík, rodák z obce Trhoviště. Bol vojnovým veteránom a príslušníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Česť jeho pamiatke. mjr. Zdeněk LUDKA taj. OV ČSBS a ČsOL, Česká Lípa

Navždy sme sa rozlúčili  Bratislava 16 so 70-ročnou Ivicou Jurášovou  Hodruša – Hámre s 94ročným Jánom Maruniakom, 90ročným Františkom Goralom a 83-ročným Jurom Vetrákom.  Holčíkovce s 89-ročnou Máriou Bochovou.  Liptovský Trnovec s 88ročnou Martou Kellovou.  Selce so 62-ročnou Annou Kmiťovou. Česť ichnehynúcej pamiatke!

9

• Jovsa: Anna Dlužaninová 90 rokov. • Kremnica: Dagmar Klobušická 84 rokov. • Košice – Staré Mesto: Emília Kralková 91 rokov. • Kurimka: Ján Božík 60 rokov. • Kríže: Dušan Košč 65 rokov. • Kurov: Ján Trudič 75 a Milan Jendrej 65 rokov. • Livov: Anna Molčanová 70 rokov. • Liptovská Teplička: Ondrej Červenka 91 a Mária Kováčová 90 rokov. • Liptovský Mikuláš: Michal Plichta 89 rokov. • Lehota p/Vtáčnikom: Anna Benisková 65 rokov. • Lučenec 1: Irena Stanková 83 rokov. • Medzibrod: Milan Petrigáč 70 rokov. • Myjava: Anna Křečková 83 a Anna Strnátková 82 rokov. • Martin – Stred: Anna Hrevušová a Rudolf Eliáš 91, Viliam Karak 80 rokov. • Martin – Priekopa: Emília Šenšelová 88 a Helena Bíziková 82 rokov. • Martin – Sever: Margita Nepelová 86 a Miroslav Herák 55 rokov. • Martin – Východ: Jolana Bondová 85, Milan Žiak 81 a Mária Mrázová 65 rokov. • Michalovce 1: Ing. Michal Mazur 88 rokov. • Michalovce 2: Jolana Szatmaryová 80 rokov. • Miková: Mária Hošáková 92 rokov. • Pezinok: Margita Vazanová 85 rokov. • KVD Prešov: Andrej Kolesár 70 rokov.

• Považská Bystrica: Jozef Drienik 88 rokov. • Poltár: Mária Vaclaviková 91 a Jolana Šuleková 70 rokov. • Podhradie: Emília Vyletelová 92 a Vilma Bellová 86 rokov. • Palín: Štefan Išky-Onderko 80 rokov. • Rakovec n/Ondavou: Anna Belejová 93 rokov. • Rimavská Sobota 1: Zita Lincová 65 rokov. • Rožňava: František Mikloš a Juraj Očkaik 81, Helena Čuriová 80, Ing. Peter Štefanča 75, Izabela Hurajtová, Mgr. Miroslav Hurajt a PhDr. Jaroslav Kočiš 60 rokov. • Selce: Oľga Šemšelová 81 rokov. • Sliač: Anna Laskavá 90 rokov. • Senica: Gizela Fišerová 90, Mária Langová 85, Ján Šajánek 75 a Terézia Kadlečíková 65 rokov. • Sučany: Anna Chalupková 60 rokov. • Snina – mesto: Michal Piroš 92, Anna Petrecká a Štefan Savka 88 rokov. • Stropkov: Irena Hicová 80 rokov. • Svidník: Ing. Ján Holodňák 50 rokov. • Skýcov: Hedviga Gahérová 84 rokov. • Stará Turá: Emília Gregorová 86 a Elena Kovárová 84 rokov. • Stráňavy: Kamil Hruška 81 rokov. • Snakov: Anna Daňková 87 rokov. • Sačurov: Mária Jendruščáková 65 rokov. • Sobrance: Helena Golejová 88 rokov. • Strážske: Jozef Makar 89 a Ing. Ondrej Cemuľa 84 rokov. • Špania Dolina: Mária Gurská 90, Jozef Gurský a Stanislav Kľu-

čiarovský 86, Blažena Knoppová 82, Mikuláš Rýs 65 a Juraj Fonos 60 rokov. • Trhovište: Zuzana Varkondová 88 a Mária Papcunová 85 rokov. • Trenčín 1: Milan Mazák 82, Emília Smržíková 75 a František Mikuštiak 60 rokov. • Trenčín 2: Jozefína Brlejová 94 a Júlia Munková 81 rokov. • Trnava 2: Emília Horváthová 86, Emília Pačesová 83 a Oľga Richterová 81 rokov. • Tisovec: Zuzana Struhárová 92 rokov. • Turčianske Kľačany: Vladimír Ľupták 89 rokov. • Valaská: Oľga Slivková 65 rokov. • Vranov n/Topľou 1: Andrej Bak 92, Agnesa Gdovinová a Helena Farkašová 83 rokov. • Vranov n/Topľou 2: Peter Sluťák 90 a Mária Grejtáková 75 rokov. • Vyšný Tvarožec: Jozef Balaščák 45 rokov. • Vyšný Komárnik: Júlia Vašutová 90 rokov. • Vagrinec: Vladislav Zápotocký 60 rokov. • Vinné: Anna Torhanová 85 rokov. • Vyšné Nemecké: Anna Fenciková 85 a Zuzana Hurová 81 rokov. • Zalužice: Mária Paulovčíková 87 rokov. • Zbudza: Ondrej Mižo 90 rokov. • Zemianske Kostoľany: ArankaKabatiarová 90 rokov. • Závadka n/Hronom: Anna Nosková 91 rokov. • Žiar n/Hronom: Jozef Lupták 89, Elena Šulajová 75, Jozef Baniari a Dagmar Neshodová 65 rokov. Jubilantom srdečne blahoželáme!

Ocenenie v správnych vých vyznamenaní. Tento čulý rukách a vitálny 94-ročný veterán ešte Pavol Matejovič z Martina sa aktívne zapojil do SNP ako príslušník pluku útočnej vozby – motocyklová rota. Po ústupe do hôr zaistený nemeckou hliadkou bol väznený v Novom Meste nad Váhom, nasledoval útek pri transportovaní do Maďarska, návrat na Slovensko, vstup do partizánskej brigády J. Žižku, kde vykonával funkciu veliteľa prepadového družstva. Je držiteľom viacerých zväzo-

aj dnes chodí na besedy do škôl . Paľka, nášho aktívneho člena zväzu, v uplynulých dňoch prijal primátor mesta Martin Andrej Hrnčiar za prítomnosti viceprimátora Milana Malíka, aby mu osobne poďakoval za jeho aktivitu a odovzdal ocenenie ÚR SZPB medailu za vernosť. OblV SZPB Martin ďakuje vedeniu mesta za vytvorenie slávnostnej atmosféry pri oceneŠtefan TICHÝ ní nášho veterána .

Tri spomienky na členov ZO SZPB v Ludrovej Neuplynul ani celý rok, keď sme sa nečakane museli pri otvorenom hrobe rozlúčiť s dlhoročným predsedom našej ZO Jánom Fillom ml. Odišiel nečakane po infarkte myokardu v nemocnici v Banskej Bystrici. Bol synom dlhoročného člena SZPB i jeho predsedu Jána Fillu st., ktorý bol priamym účastníkom SNP a prišiel v októbri 1944 na pomoc SNP ako člen 2. paradesantnej brigády zo Sovietskeho zväzu. Ján Fillo ml. odišiel vo veku 62, rokov

z toho 38 rokov pracoval na poľnohospodárskom družstve v Ludrovej. Položením kytice k rakve zosnulého s krátkym prejavom s prianím sústrasti pozostalým sa na cintoríne dňa 19. 2. 2013 rozlúčil tajomník ZO SZPB.  Nečakane prišla 29. 4. 2013 smutná správa, že Igor Švoš, náš dlhoročný a veľmi aktívny člen, nečakane podľahol chorobe vo veku 65 rokov. S týmto aktívnym členom a dobrým otcom a člo-

vekom položením kytice k rakve zosnulého, ako aj prejavom sústrasti pozostalým v rodine sa rozlúčil predseda ZO SZPB, tiež aj poďakovaním za všetku prácu, ktorú nielen pre SZPB urobil, ale aj aktivitu pre výstavbu a skrášlenie obce.  Uplynulo len pár týždňov a v dedina sa šírila smutná správa, že Margita Fillová, naša najstaršia členka SZPB, podľahla vo veku 85 rokov zákernej chorobe. Bola

dlhoročnou členkou ZO a aktívne sa podieľala na práci SZPB úpravou hrobov na našom cintoríne, kde sú pochovaní vojaci padlí v SNP neďaleko dediny. S nebohým manželom Jánom Fillom st. pacovali v Poľnohospodárskom družstve Ludrová. Vychovali štyri deti, z nich sú dvaja členovia ZO SZPB v Ludrovej. Zo zosnulou Margitou Fillovou, rod. Janigovou, sa rozlúčil 21. 6. 2013 za SZPB predseda ZO SZPB. Daniel FILLO, ZO SZPB Ludrová

BOJOVNÍK / 23


Mauthausen stále varuje Oblastný výbor SZPB v Žiline bol spoluorganizátorom poznávacieho zájazdu „Po stopách obetí fašizmu“ s návštevou KT Mauthausen v Rakúsku.

Videli sme a dozvedeli sme sa, že Mauthausen bol jedným z najstarších a najdlhšie trvajúcich koncentračných táborov Nemeckej ríše na území Rakúska. Už pár mesiacov v roku 1938, po tzv. anšlusu Rakúska k Nemeckej ríši, boli do Mauthausenu dopravovaní prví väzni z koncentračného tábora Dachau a začali s výstavbou koncentračného tábora. Rozhodujúcim faktorom pre voľbu miesta koncentračného tábora bol výskyt žuly v tunajšom kameňolome. Väzni boli najprv využívaní na výstavbu tábora v Mauthausene, rovnako ako v pobočnom tábore Gusen, a neskôr na výrobu stavebného materiálu pre spoločnosť, ktorej vlastníkom boli SS. Podnik bol poverený výstavbou monumentálnych a prestížnych stavieb v nacistickom v Nemecku. Mauthausen i Gusen boli do roku 1943 koncentračné tábory na stíhanie a väznenie politických a ideologických odporcov Ríše.

Dočasne ako jediné tábory boli zaradené do kategórie „ III. stupňa“. Boli tu najtvrdšie podmienky v rámci systému nacistických koncentračných táborov. Úmrtnosť bola v tomto období jedna z najväčších medzi koncentračnými tábormi v Nemeckej ríši. Od roku 1942 boli väzni využívaní prevažne na zbrojnú výrobu. Zvýšil sa počet pobočných táborov a počet väzňov výrazne narastal. Koncom roka 1942 bolo v Mauthausenu a v pobočných táboroch uväznených 14 000 osôb a v marci 1945 až 84 000. V druhej polovici roku 1944 prichádzali do Mauthausenu deportačné transporty s tisícami väzňov hlavne z koncentračných táborov z východu. Väčšina deportovaných pochádzala z Poľska, Sovietskeho zväzu, Maďarska, početné skupiny z Nemecká, Rakúska, Francúzska, Talianska, Juhoslávie, Španielska, Česka a Slovenska. Z Maďarska a Poľska boli od mája 1944 deportovaní vo veľ-

Pamätná doska na stene koncentračného tábora.

Foto: J. Drotár

kom počte židovskí väzni, ktorí mali najmenšiu šancu na prežitie. Koncentračné tábory Mauthusen a Gusen boli jednými z táborov, kde boli posielaní občania z Protektorátu Čechy a Morava a zo Slovenského štátu. Prví politickí väzni z Protektorátu boli deportovaní do tábora v roku 1939. Výraznejšie deportácie sa však začali v októbri 1941 na základe príkazu zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha: „...všetky osoby odsúdené stannými súdmi zriadenými v Protektoráte ...umiestniť výlučne v koncentračnom tábore Mauthausen.“ Podľa toho Mauthausen zohrával zvláštnu úlohu pri decimovaní českého hnutia odporu. Od októbra 1941 do konca roku bolo do Mauthausenu deportovaných takmer 1400 Čechov. Po atentáte na Heydricha, 24. októbra bolo popravených 254 spolupracovníkov a príbuzných Josefa Valčíka, Jana Kubiša, Jozefa Gabčíka a ostatných parašutistov. Táborom prešla cela rada českých vedcov a pedagógov. V rokoch 1941– 1945 tu bol väznený aj neskorší československý prezident Antonín Novotný. V tábore zahynul aj herec a známy pesničkár Karel Hašler. Záznam o jeho úmrtí sme našli v knihe obetí. Masové deportácie Slovákov boli od začiatku roka 1945. Podľa nacistických štatistík bolo v rokoch 1941 až 1945 do Mauthausenu a Gusenu deportovaných cca 7320 Čechov a Slovákov, zahynulo ich 4473. Od augusta 1938 až do oslobodenia americkými jednotkami 5. mája 1945 bolo do koncentračného tábora Mauthausen deportovaných takmer 200 000 osôb. Na následky ťažkej práce a rôznych foriem násilia – ubitím, zastrelením, lekárskymi pokusmi, hladom, utopením, zavraždením v plynových komorách, atď. – zahynulo približne 100 000 väzňov. Z toho

Členovia zájazdu v Mauthausene. asi polovica v posledných štyroch mesiacoch pred oslobodením. Položením vencov k Národnému pamätníku Československa a ku krížu pápeža Jána Pavla II. vzdali sme úctu všetkým, ktorí neprežili peklo tohto koncentračného tábora a spomínali na tých žijúcich členov našej oblastnej organizácie, ktorí mali to šťastie a 5. mája 1945 boli oslobodení. Napriek tomu, že v Mauthausene sa zachoval dostatok pôvodných stavieb a zariadení z koncentračného tábora, jeho vzhľad sa veľmi líši od tábora oslobodeného v roku 1945. Koncentračný tábor najprv bol pod americkou správou a od leta 1945 niekoľko mesiacov slúžil ako ubytovne vojakov Sovietskej armády. V roku 1947 20. júna veliteľstvo Sovietskych vojsk odovzdalo objekty koncentračného tábora Rakúskej republike, ktorá sa zaviazala zriadiť pamätník. Od roku 1949 je koncentračný tábor Mauthausen verejným pamätníkom. Prvý národný pamätník obetiam fašizmu pred hlavnou bránou vstupu do koncentračného tábora na počesť svojich občanov odhalilo v roku

Foto: J. Drotár

1949 Francúzsko. Po nich vystavili národné pamätníky i ďalšie štáty, ktorých občania boli deportovaní do tohto koncentračného tábora. Centrálny monumentálny pamätník predstavuje Národný pamätník obetiam fašizmu občanom Sovietskeho zväzu. Po jeho ľavej strane je Národný pamätník Československa. V pietnej miestnosti prvého baraku máme spoločnú tabuľu s Poľskou republikou. Na našej je odkaz v tomto znení: My, protifašističtí bojovníci v Československu, zůstaneme navždy věrni odkazu bratrů a sester, padlých v boji proti fašismu, a budeme všemi svými silami bojovat proti fašismu a válce, za mír a osvobodzení lidstva“. Odkaz platný pre generácie dneška i v budúcnosti. Národné pamätníky a tabule pri „mure náreku“ pripomínajú všetkým národom Európy hrôzy nacizmu a fašizmu. Rakúska republika sa dôstojne stará o Pamätník koncentračného tábora Mauthausen. Jeho prehliadka bola pre nás veľkým zdrojom informácií a poučením z tragickej doby Veľkonemeckej ríše. Juraj DROTÁR

Zasadnutie Oblastného výboru SZPB v Prievidzi Výstup na Šimonku

Za daždivého počasia sa dňa 11. septembra zišiel Oblastný výbor SZPB v Prievidzi. Z pozvaných 32 bolo 28 prítomných členov. Zasadnutie OblV otvoril predseda p. Vaňo, ktorý privítal preds. OO KSS M. Samieca. K programu zo strany členov neboli vznesené pripomienky. Správu o činnosti OblV, ako aj správu o hospodárení s finančnými prostriedkami podala taj. OblV p. Pinková. Správa bola konkrétna a výstižná. O plnení úloh 15. zjazdu SZPB prítomných informoval predseda OblV. Bolo konštatované, že úlohy sa plnia, až na efektívnejšie využívanie dvojtýždenníka Bojovník a Ročenky odbojárov na školách. Členovia dostali metodicko-organizačné zabezpeče-

BOJOVNÍK / 23

nie hodnotiacich členských schôdzí a delegovanie členov predsedníctva na hodnotiace členské schôdze ZO. K predloženým správam bola diskusia, v ktorej vystúpilo 11 členov. Diskusia reagovala na podanú správu a na stav v OblV SZPB, otázku, ako je to s majetkom SZPB, uskutočnenie akcií k 69. výročiu SNP (vystúpenie historických skupín v Zem. Kostoľanoch a Kanianke, športové podujatia, výstupy k bunkrom, výtvarné súťaže a pod.), začať spoluprácu so samosprávou na podujatiach, ktoré sa uskutočnia na budúci rok pri príležitosti 70. výročia SNP. K liečebným poukazom bola pripomienka v tom smere, že sú drahé. Jednota dôchodcov má rekondičné pobyty, ktoré

sú dotované štátom (tento rok 50 € na člena), mali by sme tlačiť cez ÚR na MZ o prinavrátenie výhod, ako prednostné vyšetrenie pre členov, keď nie pre všetkých, aspoň pre tých, ktorí majú zásluhu na protifašistickom odboji a vlastnia 255. K odberu zväzových novín Bojovník bolo konštatované, že mladí, ktorých zaujíma história, si ich prečítajú na internete. Aj teraz sa potvrdilo, aké dôležité miesto v OblV má tajomníčka, ktorá má prehľad o činnosti a akciách, ako aj potrebách ZO a OblV. Ovláda problematiku, vedela odpovedať na všetky otázky. Po vyčerpaní programu a schválení uznesenia zasadnutie ukončil predseda OblV. Oskar BIELIK, Soňa PINKOVÁ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Oslavy s pietnym aktom pri pomníku a Čierneho nad Topľou, taktiež za pomoSNP nad obcou Hermanovce, venované- ci Oblastného výboru SZPB vo Vranove ho vojakom a partizánom zväzku Čapa- n/T. Každoročne pri tejto príležitosti je jev, pri príležitosti 69. výročia SNP sa vydaná vlajka s logom ročníka, dátumom a rokom výstupu. konali 30. augusta. Príhovor pri pomníku mal podpredseM. JENDRUŠČÁKOVÁ, taj. OblV SZPB da Oblastného výboru SZPB vo Vranove nad Topľou Milan Böhmer. Po pietnom akte sa uskutočnil 33. ročník výstupu na najvyšší vrch Slanských hôr Šimonku, ktorého sa zúčastnilo 183 účastníkov. Po návrate ich čakalo občerstvenie a chutný guláš. Tieto oslavy sa uskutočňujú každoročne za sponzorského príspevku Obecných Po pietnom akte sa uskutočnil 33. ročník výstupu na najúradov z Hermavyšší vrch Slanských hôr Šimonku. Foto: mj noviec, Bystrého

10


Pamätník Parabrigády v Krpáčove Územie Slovenska je posiate množstvom pamätných miest venovaných rôznym historickým udalostiam. Putovanie po slovenských dedinách a mestách, horách a dolinách je živou učebnicou histórie. Pri každom zastavení pred pamätníkom si vždy spomeniem na vynikajúceho slovenského historika Ľubomíra Liptáka a jeho odborný článok Rošády na piedestáloch, publikovaný v roku 1998 v časopise OS a o rok neskôr vo výbere jeho prác pod názvom Storočie dlhšie ako sto rokov.

Okrem osudov viacerých symbolov minulosti uviedol v ňom aj počty politických pomníkov k najnovším dejinám na Slovensku do roku 1976. Pamätníkov venovaných SNP bolo v tom roku 1333. Jedným z tých, ktoré boli dokončené v roku 1976, bol Pamätník 2. československej samostatnej paradesantnej brigády (Parabrigády) v Dolnej Lehote-Krpáčove v dnešnom okrese Brezno. Pravidelní návštevníci Krpáčova a okolia sa na jeho havarijný stav pozerajú už niekoľko rokov. Vyčnievajúce drevené trámy z poškodenej časti ukazujú, že sa staval skutočne z tejto zmesi. Zvyšné betónové časti sú tiež do značnej miery poškodené rozpukaním. V ostatných dvoch rokoch som sa pri pamätníku zastavil trikrát. Naposledy v júli tohto roku. Jedinými zmenami, ktorými za ten čas prešiel, bolo odstránenie popadaných písmen textu pod reliéfnou stenou spôsobené odlomením betónovej časti a pripevnenie krátkeho oznamu na papieri o zákaze vstupu a nebezpečenstve úrazu. Postavenie pamätníka História pamätníka sa začala v roku 1973. Pamätník je mladý a dnes ešte žije veľa ľudí, ktorí sa priamo podieľali na prácach spojených s jeho výstavbou. V roku 1988 zozbieral rozsiahly písomný materiál o plánoch a realizácii výstavby pamätníka bývalý príslušník Parabrigády, veliteľ Vojenského gymnázia SNP v Banskej

Bystrici plukovník inžinier Pavol Graus, a zanechal ho pod názvom Krpáčovo v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Niektoré informácie o jeho výstavbe sa dočítame v orgáne bývalého stredoslovenského KV KSS Smer z 24. septembra 1976 alebo v orgáne ÚV SZPB Bojovník z 9. októbra 1976. Myšlienka postaviť pamätník v tejto lokalite nebola nová. Obec Dolná Lehota žiadala už vyše dvadsať rokov o postavenie dôstojného symbolu obetiam bojov na Krpáčove. Pre budúce generácie mal pripomínať prepad štábu Parabrigády na Krpáčove Nemcami 30. novembra 1944. Štáb sa od 13. novembra zdržiaval v barakoch pri antimónovom lome. Po prudkom boji s Nemcami zostalo dvadsaťjeden mŕtvych – šestnásť príslušníkov Parabrigády a päť partizánov. Svoju úlohu zohral aj zámer postaviť monument, ktorý by vystihoval pomoc Sovietskeho zväzu Slovenskému národnému povstaniu. Myslelo sa predovšetkým na leteckú prepravu príslušníkov 2. čsl. samostatnej paradesantnej brigády na povstalecké územie. Počas troch týždňov v priebehu septembra a októbra 1944 bolo z poľského Krosna presunutých na Slovensko 1885 parašutistov. Do konca októbra 1973 boli podané štyri súťažné návrhy. Z nich 12. novembra 1973 vybrala porota ako najvhodnejší návrh akademického sochára Jaroslava Kubičku. Zobrazoval tri

Súčasná podoba Pamätníka 2. čsl. samostatnej paradesantnej brigády v Krpáčove. na zem sa ukladajúce štylizované padáky symbolizujúce príchod Parabrigády. Boli zo šalovaného bieleho betónu. Na najväčšom padáku vysokom deväť metrov, ktorý prečnieval cez reliéfnu stenu, bola bronzová päťramenná hviezda ako symbol výcviku Parabrigády v Sovietskom zväze. Cez pätnásť metrov dlhú pieskovcovú reliéfnu stenu pod padákmi boli výjavy zo spoločného boja príslušníkov Parabrigády a civilného obyvateľstva. Definitívny model reliéfnej steny bol odsúhlasený až v apríli 1975. Pracovná skupina pre prípravu návrhu na umiestnenie pamätníka vybrala 11. decembra 1973 konkrétnu lokalitu – horný koniec horskej lúky Črmné pod Okosenou. Len pre ilustráciu dodávam, že v tom čase sa budovali aj objekty rekreačnej oblasti na Krpáčove a na mieste pamätníka mal stáť motorest a čerpacia stanica. Pomáhali brigádnici Generálnym dodávateľom výstavby sa stal Miestny národný výbor v Dolnej Lehote. Všetky práce sa vykonávali brigádnicky.

Pravdivá rozprávka z Povstania Pálenica – stará budova na predmestí Liptovského Hrádku si toho veľa pamätá z čias 2. svetovej vojny, ako i SNP, po vyhlásení ktorého bola svedkom pravdepodobne prvého výstrelu aj presného zásahu na Hornom Liptove. Patril som do skupiny dorastajúcich detí, ktorých nazývali „výrastkovia“. Ešte sme nechápali, čo sa okolo nás deje, pretože pred nami starší ľudia niečo tajili. Vo večerných hodinách ma aj s bratmi otec vyháňal, aby sme obchádzali pálenicu a sledovali, či sa nepribližujú žandári alebo gardisti. Zvedavosť sa vystupňovala, keď sa k nám začali schádzať susedia. Dôvod? Otec pred pár dňami kúpil rádio z peňazí, ktoré mama šetrila na môj zimník. Pri obchádzaní sme sa zdrža-

11

li pri našom okne, kde sme začuli zaujímavé zvuky a potom – volá Londýn, počúvate správy v slovenskom jazyku, potom sa ozývala aj čeština. Až po vojne sme

sa dozvedeli, že pred obsadením Čiech nemeckou armádou žili v Londýne Voskovec a Werich, ktorí dopĺňali spravodajstvo politickým humorom.

Vľavo pálenica, za ktorou sa táto skutočná rozprávka odohrala.

Pomáhali brigádnici z podbrezovských železiarní, zo strojární v Piesku, študenti posledných ročníkov Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici a z ďalších podnikov a organizácií. Najväčším problémom pri výstavbe bolo, ako vytvoriť z betónu takú veľkú hmotu so zakrivenými plochami. Výtvarné návrhy Jaroslava Kubičku architektonicky realizovali inžinieri architekti Miloš Mojžiš a Tibor Učnay. Po kontrolnom dni 3. mája 1976 sa začalo finišovať so všetkými prácami. Koncom augusta bol na stenu umiestnený reliéf, v polovici septembra sa dokončili sadové úpravy. Montáž textu z bronzových písmen bola urobená 20. septembra. Jeho znenie bolo: „Vďaka bojovníkom II. paradesantnej brigády za pomoc v Slovenskom národnom povstaní, za hrdinstvá a obete, za šťastnú prítomnosť!“ Slávnostné odhalenie Pamätníka 2. československej samostatnej paradesantnej brigády sa uskutočnilo 26. septembra 1976. Bol to deň, kedy v roku 1944 prileteli na povstalecké letisko Tri Duby prvé sovietske lietadlá s príslušníkZačalo sa hovoriť o povstaní a ruských partizánoch v našich horách. Pripravovali sme sa do školy, keď sa ozval banskobystrický rozhlas, ktorý oznámil začiatok SNP. Za našou pálenicou sa začínala Hradská hora,

Foto: ln

Foto: jv

mi Parabrigády. Takmer tri roky úsilia a práce na výstavbe monumentu dokumentujúceho vojenskú pomoc Sovietskeho zväzu povstaleckým bojovníkom a boje 2. československej samostatnej paradesantnej brigády v Povstaní boli zavŕšené. Treba ešte pripomenúť, že 5. decembra 1977 bol podaný návrh a 8. februára 1980 bol pamätník zapísaný do štátneho zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Dnes patrí obci Dolná Lehota. Ak som na začiatku spomenul odborný článok Ľubomíra Liptáka, tak v tomto prípade len v súvislosti s rokom 1976. Pamätníka Parabrigády v Krpáčove sa žiadne politické rošády nedotkli. Nikto sa ho nepokúsil premiestniť alebo demontovať. Podľahol času a použitému stavebnému materiálu. Treba len dúfať a veriť, že sa nájde dostatok finančných prostriedkov pre zabezpečenie jeho opravy, aby mohol všetkým okoloidúcim návštevníkom Nízkych Tatier dôstojným spôsobom pripomínať udalosti, keď sa v bojoch proti fašizmu rodila naša sloboda. Jozef JAMBRICH

ktorá sa stala domovom mladých i starších mužov, ktorí na výzvu rozhlasu sa poberali do hôr. My „výrastkovia“ sme sa okolo nich motali, až nám ukázali, ako sa od Kráľovej Lehoty približujú nemecké autá. Nestačili sme ani vbehnúť do našej pálenice a začala sa streľba. Ľahli sme si na zem a počúvali, ako sa guľky pískajúc preháňali vzduchom. Dlho to netrvalo a z Hradskej hory schádzali partizáni. V priekope bolo havarované vojenské terénne auto a za plotom našej záhrady ležalo telo majora nemeckej armády. Neskôr ho zakopali na pravom okraji hrádockého cintorína. Hrob bol z cesty vidno dlhé roky a okoloidúcim pripomínal začiatok SNP na Hornom Liptove v Liptovskom Hrádku – pri našej Ladislav NEUWIRTH pálenici. (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

BOJOVNÍK / 23


Na vrcholci lotosového kvetu Káhira sa pýši nielen štyrmi stovkami mešít, ktoré udivujú architektonickými skvostami, ale aj 186 metrov vysokou vežou Borg v podobe lotosového kvetu na nílskom ostrove Gezíra. Dominanta metropoly je o päťdesiat metrov vyššia ako Cheopsova pyramída v Gíze. Verejnosti bla sprístupnená 11. apríla 1961. Rotujúca vyhliadková reštaurácia na vrcholci veže s nádhernou panorámou, máva veľa návštevníkov. Z tejto výšky sú ako na dlani športové areály – jazdecký, plavecký, futbalový, hádzanársky, atletický a ďalšie na južnom okruhu Zamáleku. Nad nimi sa ako strážcovia vypínajú hotely Sheraton a Marriot, obklopené starostlivo chránenými parkami. Pri vchode do veže som obdivoval mozaikové výjavy z histórie Egypta. Je postavená z ružovej asuánskej žuly, aká sa dávnejšie používala na zhotovenie hrobiek vládcov. Výťahom som sa dostal do jej najvyššieho bodu, aby som z okna reš-

taurácie obdivoval káhirskú budovu opery a baletu, hotely Hilton, Semiramis, Méridien a Shepard, ale najmä jedno z najkrajších nábreží

Pešo som prešiel krásnu štvrť Zamálek, ktorá je po Heliopolise azda najpríťažlivejšia. Unesený som bol niekoľkokilometrovým zá-

na červenú. Však z jedného milióna kilometrov štvorcových rozlohy Egypta je 93 percent neúrodnou púšťou. Keď začalo zapadať slnko, sedel som na terase hotela v Dokki a sledoval kŕdle bielych ibisov, ako letia sme-

Loďky s rodinami na Níle. sveta v okolí Nílu. Na rieke života, už nie s modravou a čistou vodou ako voľakedy, sa plavili nákladné, turistické a súkromné lode, spolu so stovkami bárok a malých lodičiek, ktoré sú často jediným majetkom egyptskej rodiny bez trvalého miesta pobytu.

Americké stíhacie lietadlo P-51 Mustang z čias druhej svetovej vojny sa 23. októbra zrútilo do Galvestonského zálivu v Texase. Dvojčlenná posádka stroja haváriu neprežila. Príčina nešťastia nebola bezprostredne známa. Pilot pred havá-

Foto: gs

hradníctvom medzi mostami 26. júla a 6. októbra, v ľavej časti ostrova. Dostatok vody umožňuje pestovať kvety a tropické rastliny po celý rok. Pôda je v Egypte najväčší dar. Egyptský roľník – felláh, vzdáva úctu Alahovi, aby sa jeho čierna pôda nezmenila nedostatkom vlahy

riou nebol v kontakte s riadiacou vežou, oznámil Federálny úrad pre letectvo (FAA). Podľa svedkov sa stroj zrútil bez akýchkoľvek známok problémov. Lietadlo P-51 Mustang vyrobili v roku 1944 a vlastní ho letecké mú-

rom na juh, aby sa dostali do svojich hniezd v okolí jazera Birket Karúm. Hoci u nich je to len inštinkt, spomenul som si nevdojak na človeka, ktorý tak rád cestuje po svete, ale vracia sa späť, lebo domov nič nenahradí. Gustáv STOPKA (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

zeum v Texase. Podľa polície stroj riadil Keith Hibbett (51) z Dentonu v Texase a John Stephen Busby (66) z Británie bol jediným pasažierom. Múzeu za let zaplatil. Hibbett bol skúseným pilotom, tvrdia predstavitelia múzea. red

NA ANGLICKÉ MESTO COVENTRY USKUTOČNILO NÁLET... písmeno gréckej abecedy

solmizačná slabika

výzva

nanovo

nelám

iba

chem. zn. aktínia

pohybujú

strkal

zn. konskej sily

stredoamerický štát

2. časť tajničky

voňavá lúčna rastlina

vábime patriaci Lole

obaja

dom. meno Nikolasa

bezpredmetný

inštruktáž

kazil

zrelý, po anglicky

skratka doktora prehra v šachu

národné spoločenstvo

kódex, po triesky anglicky

otesané brvno drobný cudzopasný hmyz

lúka, po česky

otázka na spôsob

pochádzajúci z husi starorímsky boh lásky

3. časť tajničky

9. novembra 1938 – V Nemecku vypukla tzv. Krištáľová noc, rozsiahly protižidovský pogrom, ktorý si vyžiadal 91 obetí na životoch, stovky ťažko zranených, a zničených 7500 židovských obchodov a bytov a 267 synagóg. Akciu rozpútal minister propagandy Joseph Goebbels a zámienkou sa stal atentát židovského mladíka Herschela Grynszpana na nemeckého veľvyslaneckého radcu Ernsta von Rath vo francúzskom Paríži. 12. novembra 1948 – Medzinárodný

13. novembra 1942 – V oblasti Šalamúnových ostrovov sa začala jedna z najväčších námorných bitiek vojny v Tichomorí. Japonské námorníctvo chcelo vytlačiť Američanov z Guadalcanalu. 14. novembra 1940 – Päťsto nemeckých bombardérov uskutočnilo nálet na anglické mesto Coventry, v tom čase išlo o najväčší nálet počas druhej svetovej vojny. Nemecké lietadlá zhodili na mesto 500 ton zápalných bômb a vzdušných mín. Zo 75 000 budov bolo zničených 65 000. O život prišlo 568 ľudí. 17. novembra 1939 – Nacisti zatvorili české vysoké školy, deväť študentov popravili a niekoľko tisíc poslali do koncentračných táborov. Zdroj: TASR

ZRNKÁ HUMORU Muž vidí v supermarkete peknú slečnu, podíde k nej a hovorí: – Slečna, ste veľmi pekná, môžem sa s vami chvíľku porozprávať? – Hmm, a to prečo? – Viete, stratila sa mi manželka a chcem ju nájsť, a vždy, keď sa rozprávam s nejakou peknou slečnou, sa nečakane objaví. * * * Stavebný inžinier hovorí po obede svojej manželke: – Miláčik, musíš mi dať recept na tie knedličky, myslím že spôsobíš revolúciu v betonárstve. * * * Vyberie sa manželský pár k studni

želaní. Najprv pristúpi manžel, niečo si zašomre a odíde. Pristúpi žena, viac sa nakloní a spadne do studne. Muž si po chvíli hovorí sám pre seba: – Ty človeče, ono to funguje... * * * Na rozvodovom súde hovorí manželka: – Priznávam, že nie som najlepšia kuchárka, ale dve jedlá viem dokonale pripraviť. Fašírku a makový koláč. Manžel sa ohradí: – Viete, pán sudca, problém bol v tom, že ja som nikdy nerozoznal, ktoré z tých dvoch jedál mám práve Zdroj: Internet na tanieri.

Jablkový koláč s tvarohom

solmizačná slabika

možno

8. novembra 1939 – V Mníchove sa uskutočnil neúspešný atentát na Adolfa Hitlera.

vojenský tribunál v japonskom Tokiu vyniesol rozsudky v procese s japonskými vojnovými zločincami. Sedem obžalovaných bolo odsúdených na trest smrti, medzi nimi aj vojnový premiér Japonska Hideki Tódžó. Ďalších 19 bolo odsúdených na doživotie a dvaja na kratšie tresty.

meno režiséra Klosa

kráča

citoslovce žiaľu

staršia ŠPZ Ostravy

kruh

chôdza

hnedožltá farba

viskózna mazľavá kvapalina

druh papagája

úradne určené poplatky

Správne vylúštenie tajničky z č. 21 znie: ...uskutočnil prvý let riadenej strely V2. Knihu posielame Róbertovi Fajtovi do Likavky.

Potrebujeme: 750 g jabĺk, 1 tvaroh, 2 šálky polohrubej múky, 1 šálku kryštálového cukru, 1 šálku oleja, 1 šálku mlieka, 1 prášok do pečiva, 2 vajcia, vanilkový cukor, 2 PL práškového cukru. Ako na to: Zmiešame múku, cukor, olej, vajce, prášok do pečiva, mlieko a vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Na povrch nastrúhame jablká. Rozmiešame tvaroh s vajcom, vanilkovým a práškovým cukrom a natrieme povrch jabĺk. Upečieme. Mariana K., Poprad

Z LACNEJŠEJ KUCHYNE

EČV Tvrdošína

derivát čpavku

– (dokončenie v tajničke)

poznala

ako, sťaby

5. novembra 1938 – Maďarské vojenské jednotky začali obsadzovať južné územia Slovenska, ktoré na základe Viedenskej arbitráže pripadli Maďarsku. 7. novembra 1938 – Poľský židovský mladík Herschel Grynszpan zastrelil v Paríži nemeckého diplomata Ernsta von Rath. Nacistickou odpoveďou bola tzv. Krištáľová noc v Nemecku (9. 11.).

Zrútilo sa lietadlo z čias druhej svetovej vojny

pomôcky: značka ELMAR, CO- holandské- 1. časť tajničky DEX, NUBILE, ho piva AMSTEL

HISTORICKÝ KALENDÁR

Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

BOJOVNÍK Dvojtýždenník antifašistov

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor kontakt: tel. 02/38 10 49 48, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.haringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXVII (LVIII) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

Bojovník č. 23/2013  

Elektronické vydanie dvojtýždenníka antifašistov, Bojovníka č. 23/2013.

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you