Page 1

DNES V ÈÍSLE str. 5

Kalného svedkovia str. 8

Pamätník na Grúni varuje str. 10

Spolupráca s učiteľmi patrí medzi priority SZPB PAVOL SEČKÁR

Šepkáme: „Večnaja pamiať“ Prihováram sa Vám padlým za našu slobodu. Vy, drahí, vraciate nám drahú mať. Kľakáme k hrobom, kde spíte a šepkáme len „večnaja pamiať“ žijúcim mŕtvym v našej zemi. Všetkých antifašistov a demokraticky zmýšľajúcich občanov Slovenskej republiky v tento májový čas sprevádzajú spomienky. Každoročne vzdávame hold pamiatke všetkým osloboditeľom a pripomíname si hrdinstvo príslušníkov Červenej armády, Rumunskej armády a vojakov Československej armády. Odporom proti fašizmu a nemeckému nacizmu vyjadril náš ľud svoj odpor, protest proti násiliu, vojnovému ničeniu, proti ľudskému utrpeniu, ktoré prináša každý vojnový konflikt. A tak si vždy 9. mája pripomíname nielen pamiatku osloboditeľov, ale aj všetkých obetí druhej svetovej vojny, v ktorej bojovalo 64 štátov. Zahynulo v nej 60 miliónov ľudí, z toho takmer 13 miliónov v koncentračných táboroch. 60 miliónov zmarených nádejí na život, 60 miliónov ľudských tragédií, 60 miliónov nešťastných osudov. Je preto zarážajúce, že aj dnes, 66 rokov po páde európskeho fašizmu a nacizmu, v našej spoločnosti, ktorá nesie všetky znaky demokracie, sa nájdu skupiny ľudí, ktoré sa neštítia velebiť fašizmus, ľudí, ktorí na obdiv sveta vydávajú svoj nacionalizmus, šovinizmus a xenofóbiu, svoju netoleranciu a nenávisť. Narodili sme sa preto, aby sme odpúšťali. Odpúšťajme, ale nezabúdajme. Aby nezabudli ani tí, čo prídu po nás. Štát a jeho orgány majú povinnosť so širším občianskym záujmom udržať Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, pretože majú vo svojich programoch zakotvený boj za slobodu, demokraciu a ľudské práva. V poslednom období sme sa dostali do stavu, keď vplyv extrémizmu narastá a jeho osvedčenému bojovníkovi – SZPB sa pristrihujú krídla. Toto už nie je ani len logické. Navyše, deď v Európe sú protifašistické idey posilňované. Máme viac ako 22 tisíc členov. V roku 2010 sme po 10 rokoch viac prijali ako odišlo. Od začiatku roka 2011 vstúpilo do našich radov 467 nových členov. Prevažne vnúčat bojovníkov za slobodu. Vo všetkých nás bije veľké srdce národa, ktorý sa ozbrojeným povstaním vzoprel proti fašizmu a prihlásil sa do rodiny demokratických európskych národných spoločenstiev. Z polotieňa bojového hrdinstva stále zreteľnejšie vystupujú ľudské a mravné rozmery, ktoré viac ako vojenský výsledok rozhodli a dodnes rozhodujú o osude slovenskej spoločnosti. Je našou povinnosťou z úcty k svojim predkom i k obetiam druhej svetovej vojny, z úcty k ich odkazu, urobiť všetko pre pokrok a rozkvet našej krajiny, pre vyššiu kvalitu života súčasných i budúcich generácií. Nastoľujú sa otázky, prečo sa vraciame k pohnutým a urputným zápasom minulosti? Odpoveď je jednoznačná. Pretože milujeme budúcnosť. Vzdávame večnú úctu hrdinom, padlým v bojoch za slobodu. Česť ich pamiatke. Sláva a úcta vám, účastníkom nášho zápasu za slobodu, ktorí ste sa dožili týchto čias.

Na zamyslenie:

BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Roèník LVI

ANTIFAŠISTOV

26. 5. 2011

Cena 0,44 €

12

Na Slavíne sme si pripomenuli 66. výročie Dňa víťazstva nad fašizmom

Delegácia SZPB na oslavách oslobodenia na Slavíne. Pri príležitosti 66. výročia ukončenia druhej svetovej vojny a Dňa víťazstva nad fašizmom sa 9. mája pri pamätníku Slavín v Bratislave uskutočnil pietny akt spojený s kladením vencov. Vojakom, ktorí bojovali počas druhej svetovej vojny, udelil pri tejto príležitosti minister ob-

Foto: luc

rany SR Ľubomír Galko osem pamätných medailí a dvoch vojakov povýšil. Minister Galko v príhovore uviedol, že oslobodenie je udalosťou, ktorá sa nezmazateľne zapísala do pamäti nielen celých generácií, ale aj ľudskej civilizácie. Predseda Slovenského zväzu protifašis-

tických bojovníkov Pavol Sečkár vyzdvihol hrdinstvo padlých, aj prítomných pamätníkov bojov, a vyjadril radosť z toho, že do zväzu protifašistických bojovníkov začínajú vo väčšom množstve vstupovať ich vnukovia, ktorí hrôzy voj(Pokračovanie na 2. strane)

Odbojárska kvapka krvi V stredu 4. 5. 2011 sa na hematologicko-transfúznom oddelení Nemocnice s poliklinikou vo Svidníku uskutočnil 1. ročník Odbojárskej kvapky krvi, ktorý zorganizovala ZO SZPB pri príležitosti 66. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Predseda ZO SZPB Milan Maguľak spolu s podpredsedom

Pavlom Gaľom skoro ráno privítali členov, sympatizantov a priateľov tejto organizácie a vyslovili presvedčenie, že tento ich humánny počin pomôže aspoň v minimálnej miere nášmu zdravotníctvu a drahocenná tekutina – krv – pomôže zachrániť nielen zdravie, ale aj ľudský život tým, ktorí ju najviac potrebujú. Ako povedal

Najmladší člen Matúš Kičina pri odbere krvi.

Foto: pg

Odvaha je umenie vstať a prehovoriť, ale aj umenie sadnúť a počúvať.

predseda „neexistuje umelá náhrada krvi, jej jediným zdrojom je človek“. Organizátor v priestoroch OblV SZPB vo Svidníku poskytol občerstvenie vo forme kávy, červeného vína i zákuska. Najmladší z členov organizácie Matúš Kičina (1993) za svoje dvojnásobné darovanie krvi dostal darček – kávovar. Za pomoc pri zabezpečení odberu krvi organizátor vyslovuje poďakovanie pracovníčkam hematologicko-transfúného oddelenia na čele s primárkou MUDr. E. Hnatovou, pracovníkom ÚzSSČK Svidník a v neposlednom rade ďakujú sponzorom, ktorí boli ochotní pomôcť. Vďaka patrí týmto darcom

krvi: Katarína Otrošinová, Svidník (P), Dominik Vojtech, Svidník (P), Róbert Kudla, Svidník (9), Ján Kokinda, Svidník (40), Beáta Fedešová, Svidník (12), Matúš Kičina, Svidník (2), Ivan Sičák, Svidník (39), Valéria Kimáková, Svidník (33), Jozef Klimák, Stropkov (48), Dominik Dunda, Medzilaborce (2), Ján Ivančo, Šarišský Štiavnik (4), Adriana Červeňáková, Beňadikovce (5), Daniel Omaska, Ladomírová (P), Matúš Jesenský, Stročín (2), Ľuboš Kosár, Lúčka (6), Martin Jurčenko, Mestisko (16), Erik Vrabeľ, Breznica (13), Ján Novák, Mlynárovce (47), Martin Jačanin, Nižný Orlík (13), Ľubomír Grešlík, Nižný Komárnik (7). Text a foto: Pavel GA¼ ISSN 0323-2018

CHURCHILL


Vojenský čin roka aj za starostlivosť o hroby padlých Slávnostný galavečer 14. ročníka ankety Vojenský čin roka vyvrcholil 6. mája v Dome armády v Trenčíne. Medzi víťazmi bol aj Juraj Ondrejčík zo Slavošoviec. Aj keď po skresaní výroby v slavošovských papierňach dva roky nezamestnaný, na vlastné náklady opravil hlboko v horách pod Muránskou planinou úplne zničené hrobové miesto dvoch povstaleckých vojakov.

„Som veľmi rád, že v našom rezorte, ale aj mimo neho, je stále dosť ľudí, ktorí vo chvíľach, keď treba pomôcť, neváhajú a nezištne pomôžu. Praobyčajná, no tak veľmi potrebná ľudskosť a ochota hrá v takýchto situáciách tú najdôležitejšiu rolu,“ povedal vo svojom príhovore minister obrany SR Ľubomír Galko. Zároveň otvoril slávnostné vyhodnotenie ankety, ktoré prebiehalo v troch kategóriách: Priateľ armády, Pomoc verejnosti a Záchrana života. Juraj Ondrejčík sa stal jedným z dvoch víťazov v kategórii Priateľ armády. „Mám dve záľuby – poľovníctvo a kováčstvo. Ako poľovník som občas hlboko v horách zašiel k načisto zničenému hrobu dvoch povstaleckých vojakov, Jána Giereca a Genadija Ščukina. A ako kováč som vedel, čo treba urobiť...“ spomenie pán Ondrejčík. Vo svojej dielničke vykoval na vlastné náklady nové oplotenie hrobu. Veď na ňom stál už iba

spráchnivený drevený stĺpik s prehrdzavenou hviezdou. Celkove veľmi skultúrnil aj okolie hrobu. Odstránil z okolia popadané stromy. Pri hrobe osadil novú informačnú tabuľu. Zhotovil aj informačné smerníky smerom od značkovaného turistického chodníka. Vďaka nemu dnes turisti vedia, že v hrobe leží slovenský učiteľ poručík Ján Gierec z Hostišoviec pri Rimavskej Sobote, člen brigády mjr. Kozlova. A tiež ruský nadporučík Genadij Ščukin, člen partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. Padli 5. 12. 1944. Len Juraj Ondrejčík pritom vie, koľkokrát musel ísť peši hore vyše tucta kilometrov k hrobu – a koľkokrát na vlastných späť. A samozrejme – o hrobové miesto sa naďalej stará. A to všetko zadarmo. Len s podporou chápajúcej manželky. „To, že slovenský národ dokázal povstať proti obrovskému a silnému Nemecku je taká vec v našich dejinách, že na ňu nesmieme nikdy zabudnúť. Ja som ro-

Nevzdávame sa Rozpočet sa schvaľuje na nasledujúci rok na zasadnutí ÚR SZPB v novembri. Po predjednaní na MV SR o výške dotácií sme načas zaslali žiadosť a vykonali sme niekoľko stretnutí až po štátneho tajomníka. Bolo nám oznámené, že sa pripravuje novelizácia o dotáciách. 15. 12. 2010 nám naša žiadosť na 350 000 € bola vrátená. Novela Zákona č. 523/2004 bola schválená v NR SR 9. 12. 2010 a vyšla v Zbierke zákonov 29. 12. Na základe tohto zákona bola 30. 1. 2011 uverejnená výzva na webovej stránke MV SR vo výške 224 000 € a to pre všetky združenia na Slovensku. Aj keď odporúčanie komisie bolo 28. 3. 2011, na ÚR SZPB prišlo oznámenie s návrhom zmluvy až 2. 5. 2011. Obratom sme zmluvu doplnili a zaslali na MV SR. Konečný verdikt očakávame do 15 dní po jej podpísaní a uverejnení v registri. Aj keď za 224 000 € ďakujeme, čo je o 1/3 menej ako v roku 2010. Je to na úrovni roka 2005. Koľko od

Minister obrany Ľubomír Galko a Juraj Ondrejčík s manželkami bil len to, čo som cítil že je dobré. A robil som to aj pre mladých, aby vedeli, že ten mier, čo máme, niekto zaplatil aj svojimi životmi,“ nezištne a hrdo zdôraznil J. Ondrejčík. „Som naozaj mimoriadne príjemne prekvapený a dojatý, že som mohol spoznať človeka s takým veľkým srdcom,“ zoznámil sa po oficiálnej časti Vojenského činu roka

tohto roku bola inflácia? Koľko sa zvýšila minimálna mzda? To je bez komentára nevysvetliteľné. Ako zostaviť rozpočet na rok 2011? Zákon má účinnosť od 1. 1. 2011, keď už sú uzavreté pracovné zmluvy, zmluvy na tlačoviny, energie a plánované podujatia. Boli sme nútení po množstve rokovaní prijať opatrenia, ktoré obmedzujú našu činnosť, rozbehnuté aktivity v medzinárodných vzťahoch, organizáciu a účasť na spomienkových zhromaždeniach. Smutná, až neuveriteľná je skutočnosť, že mzdy 35 tajomníkov oblastných výborov a všetkých 10 pracovníkov, vrátane redakcie Bojovníka boli krátené v priemere o 17,8 %. Je dobré, že aj za takejto situácie to nevzdávame, napĺňame uznesenie XIV. zjazdu a tak plníme odkaz našich otcov a starých otcov. Odkaz tých, čo bojovali a umierali za našu slobodu. Požiadali sme pri návšteve o väčšie pochopenie predsedníčku vlády SR. Opätovne žiadame o prijatie u ministrov vnútra a obrany SR. Pavol Seèkár, predseda SZPB

Na Slavíne sme si pripomenuli 66. výročie Dňa víťazstva nad fašizmom (Dokončenie zo strany 1)

ny osobne nezažili. „O oslobodení našej vlasti a o Slovenskom národnom povstaní, ktoré mu historicky predchádzalo, sa už veľa popísalo a pohovorilo, ale v každom prípade je to bohaté žriedlo našej národnej hrdosti a sebavedomia, číry prameň povzbudenia v časoch neprajných, je to skúška zrelosti národa, ktorý si po 66 rokoch, čo uplynuli od tejto dejinnej udalosti, zaslúži, aby sa myšlienky, pre ktoré naši otcovia a starí otcovia išli do zápasu s netoleranciou, krutosťou, ponížením a snahou o svetovládu, dostali skutočný odraz v našom živote,“ uviedol predseda SZPB.

BOJOVNÍK / 12

Bratislavský župan vo svojom príhovore vyzdvihol zásluhy vojakov bojujúcich počas druhej svetovej vojny, vďaka ktorým môžu byť dnešné priority a výzvy napĺňané a dosiahnuté inými prostriedkami než vojnou. „Z pozície bratislavského župana podporujem všetky aktivity vedúce k tomu, aby mladá, nastupujúca generácia bola garanciou, že tento deň nebude len formálnym dátumom v kalendári, ale bude zapísaný aj v srdciach všetkých obyvateľov Bratislavského kraja,“ povedal bratislavský župan Pavol Frešo. Zároveň doplnil, že druhá svetová vojna je a navždy zostane

temným miestom v spomienkach ľudskej mysle. „Je našou morálnou povinnosťou nezabúdať na tých, vďaka ktorým dnes môžeme žiť v mieri. Otázka boja proti fašizmu a akémukoľvek potláčaniu práv iných ľudí je vysoko aktuálna aj dnes, kedy sa neustále stretávame s takýmito prejavmi. Najmä mladej generácii, ktorá si žije bezstarostným životom, by sme mali neustále pripomínať, že mier a demokratické hodnoty si treba vážiť a nepovažovať ich za samozrejmosť, ktorá tu vždy bola a vždy aj bude,“ povedala starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Táňa Rosová. luc TASR BSK

s J. Ondrejčíkom ruský vojenský pridelenec na Slovensku plukovník Alexander Jakunin. A obratom ho aj s jeho manželkou pozval na oslavy Dňa víťazstva, ktoré sa uskutočnili 9. mája na bratislavskom Slavíne. Osobne Jurajovi Ondrejčíkovi prišiel poďakovať aj minister obrany Ľubomír Galko. Veľmi ocenil jeho úprimnú a nezištnú snahu o zacho-

Foto: MO SR

vanie odkazu Slovenského národného povstania. „Pán minister, ale ja by som bol rád, keby sme spolu k hrobu Jána Giereca a Genadja Ščukina raz zašli aj spoločne,“ nadhodil ministrovi Juraj Ondrejčík. „Prijímam. Dohodneme termín a pôjdeme spolu,“ na znak súhlasu mu podal ruku Ľubomír Galko. Pavol VITKO

O holokauste Pred dvoma rokmi ZO SZPB Zlatá Baňa – Sekčov pomohla zorganizovať tematický zájazd, do koncentračného tábora Osvienčim pre žiakov Strednej odbornej školy technickej (SOŠT) na ulici Volgogradskej 1 v Prešove. Zrejme to bol dôvod, že vedenie SOŠT podporilo myšlienky pedagógov Viery Mochnaľovej a Eleny Krajčirovej zaoberať sa štúdiom histórie druhej svetovej vojny, bojom proti fašizmu, zvlášť holokaustom. Zástupca riaditeľa SOŠT Milan Laca, kontaktoval OblV SZPB Prešov a požiadal o spoluprácu. Podpredseda OblV Peter Kasarda s členkou výboru ZO Zlatá Baňa Sabínou Olejárovou pripravili besedu na tému „Holokaust“. Štyridsať žiakov z troch klubov „holokaustu“ si 5. 4. so záujmom vypočulo prednášku o príchode židovského obyvateľstva na východné Slovensko, o histórií fontány v mestskom parku, ktorú z vďaky dal postaviť žid, ktorému bolo umožnené prvému usadiť sa v meste Prešov, o židovskom múzeu a podobne. Po-

zorných poslucháčov zaujal, krátky prierez bojov proti fašizmu počas 2. svetovej vojny, významný podiel partizánskeho hnutia na východnom Slovensku v boji proti fašizmu, počas SNP, bojov na Dukle, význam pri oslobodzovaní Československa. Veľký záujem prejavili o históriu partizánskej brigády Čapajev, jej žijúcich členov, zaujali fakty z vypálenia partizánskych obci Matiaška, Hermanovce, Petrovce, Z. Baňa, v našom okrese. Z plánovanej 45-minútovky, bola dvojhodinovka. Kluby budú riadené Oblastným výborom SZPB Prešov cez ZO SZPB Zlatá Baňa – Sekčov, spolupracovať aj ďalej so spomínaným učiteľkami, ktorým bola odovzdaná literatúra o protifašistickom odboji a o holokauste. ZO SZPB Zlatá Baňa – Sekčov finančne prispela členom klubov holokaustu na SOŠT Prešov na pokrytie nákladov súvisiacich s návštevou Osvienčimu. Peter KASARDA

Beseda o holokauste študentov zaujala.

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Foto: PK

2


SZPB aktívne spolupracuje s Èeskoslovenskou obcou legionárskou Slovenský zväz protifašistických bojovníkov rozvíja aktivity aj za hranicami Slovenska. Ešte v minulom roku podpísal Partnerské zmluvy o spolupráci s Československou obcou legionárskou a Českým zväzom bojovníkov za slobodu. Podpísaná vzájomná spolupráca získava v tomto roku aj konkrétny charakter. Na základe doplnku k zmluve sa SZPB a Československá obec legionárska dohodli na spoločných aktivitách v roku 2011.

Ako redakciu Bojovníka informoval tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hradecký, s nápadom zúčastňovať sa na spoločných podujatiach a venovať sa spoločným aktivitám prišiel predseda Československej obce legionárskej Pavel Budínský. Vďaka jeho myšlienke sa delegácia SZPB v zložení Pavol Sečkár, Roman Hradecký a Viliam Longauer 29. apríla zúčastnila na oslavách oslobodenia severnej Moravy a jej metropoly mesta Ostrava. Na oslavách sa zúčastnili aj prí-

slušníci 1. Československej tankovej brigády Československej obce legionárskej. Pre SZPB bolo významné, že sa na oslavách nestretli len s predstaviteľmi Československej obce legionárskej, ale aj s predstaviteľmi Českého zväzu bojovníkov za slobodu a aj vďaka tomu sa mohla prehĺbiť spolupráca s oboma českými organizáciami. „V rámci osláv sme položili vence aj v Pamätníku druhej svetovej vojny v Hrabyni. Zaujímavé bolo, že organizátori počas celých osláv spo-

Na fotografii sprava vedúci Kancelárie organizačného oddelenia ÚR SZPB Viliam Longauer, predseda SZPB Pavol Sečkár, podpredseda Českého zväzu bojovníkov za slobodu Jaroslav Vodička, tajomník ÚR SZPB Roman Hradecký a predseda Československej obce legionárskej Pavel Budínský v pietnom priestore v Pamätníku v Hrabyni.

 4. MÁJ

Tridsiate prvé výročie smrti bývalého prezidenta Josipa Broza Tita si pripomenuli jeho spolubojovníci vo všetkých častiach niekdajšej Juhoslávie. Autoritatívny vodca sa tešil veľkej popularite doma aj v zahraničí. Bol hlavným organizátorom odboja proti nemeckej a talianskej okupácii počas 2. svetovej vojny. V roku 1945 založil federatívnu Juhosláviu, neskôr sa ako predseda vlády dostal do sporov s Josifom V. Stalinom. Tito zomrel 4. mája 1980, o jedenásť rokov na to sa Juhoslávia rozpadla.  5. MÁJ

Akciou Židovské domy si pripomenuli niekdajších obyvateľov Amsterdamu pri príležitosti 66. výročia oslobodenia Holandska od nacistickej okupácie. Organizátori akcie vyzvali obyvateľov mesta, aby vyvesili pla-

3

gáty v 21 662 domoch, o ktorých bolo známe, že ich pred holokaustom obývali Židia. Ak sa im podarilo získať ich fotografie, boli na plagátoch aj s menami. V roku 1939 tvorili Židia až desatinu mestskej populácie, počas holokaustu ich zahynulo asi 61 700, teda vyše 70 percent.  8. MÁJ

Najvyšší českí ústavní činitelia, vrátane prezidenta Václava Klausa a premiéra Petra Nečasa, si pietnym aktom pred Národným pamätníkom na pražskom kopci Vítkov pripomenuli 66. výročie konca 2. svetovej vojny, ktorý sa v Česku oslavuje ako Deň víťazstva. V Plzni nadšenci vojenskej histórie predviedli ukážku starej americkej vojenskej techniky. V Česku dnes žije ešte asi 1 800 veteránov 2. svetovej vojny.

lupracovali na viacerých miestach aj so študentmi, ktorí boli ich neodmysliteľnou súčasťou a aj týmto spôsobom si mohli pripomenúť vojnové udalosti a získať viac informácií,“ vyzdvihol tajomník ÚR SZPB. Ako ďalej tajomník ÚR SZPB informoval, treba si vážiť to, že organizáciu osláv mali v rukách priami účastníci bojov za slobodu s predsedom Historickej skupiny tankovej brigády Jindřichom Heřkovičom. V Hrabyni si slovenská delegácia prezrela aj stálu expozíciu Doba zmaru a naděje, ktorá pripomína dejiny druhej svetovej vojny. Dojmy a pocity, ktoré v nás táto nová expozícia vyvolala, potvrdili, že oprávnene získala v roku 2009 Cenu Múzeum roka.

Podľa predsedu SZPB Pavla Sečkára významnou súčasťou spolupráce nie sú len spoločné aktivity v oblasti histórie a kultúry pri príležitosti výročí, štátnych sviatkov a pamätných dní, spomienkové oslavy a pietne akty, ale aj výmena skúseností a informácií v oblasti starostlivosti o priamych účastníkov boja za slobodu, zameraných na československý protifašistický odboj a aktivity vyvíjané proti všetkým formám a prejavom súčasného extrémizmu a smerujúce k potlačovaniu základných práv a slobôd občanov. Potvrdili to aj slová predsedu Československej obce legionárskej Pavla Budínského na pietnom akte v Ostrave, ktorý vyzval na celospoločenské rešpektovanie odkazu

 9. MÁJ

 10. MÁJ

Rusko si pripomenulo 66. výročie víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Najmodernejšie rakety a tanky prešli po uliciach v centre Moskvy, pričom spolu s nimi na Červenom námestí

Stalo sa

VO SVETE (4. 5.–16. 5. 2011) slávnostne pochodovalo 20-tisíc vojakov, ktorí salutovali prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi a premiérovi Vladimirovi Putinovi. Na ústrednú manifestáciu pri príležitosti Dňa víťazstva, ktorá sa konala i v ďalších mestách až po Ďaleký východ, vláda vyčlenila 30 miliónov eur.

Súdne pojednávanie s bývalým maďarským policajným dôstojníkom, 97-ročným Sándorom Képíróom, ktorý čelí obvineniam z vojnových zločinov, museli odročiť pre pochybnosti o jeho mentálnej spôsobilosti. Údajnému vojnovému zločincovi pripisujú spoluzodpovednosť za smrť vyše 1 200 civilistov, ktorých v roku 1942 kruto popravili maďarskí vojaci a policajti vo vojvodinskom Novom Sade. Képíró po vojne ušiel do Argentíny, do Maďarska sa dobrovoľne vrátil až v roku 1996.  11. MÁJ

Nemecký súd rozhodol, že 88ročného Klaasa Carela Fabera, ktorého pred 60 rokmi obvinil súd v Holandsku z účasti na 22 vraždách počas nacistickej okupácie, do krajiny tulipánov nevy-

tých, ktorí nám vybojovali našu budúcnosť. Stretnutím na Morave sa tohtoročné spoločné aktivity SZPB a Československej obce legionárskej nekončia. V júli je naplánovaná spoločná účasť na pietnej spomienke k 131. výročiu narodenia generála M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom, v auguste zasa oslavy SNP v Banskej Bystrici. Na jeseň by sa obe organizácie mali stretnúť na oslavách Karpatsko-duklianskej operácie na poľskom a slovenskom území. Plánovaná je aj výstava o československých legionároch v Košiciach a v Banskej Bystrici a spoločné stretnutia k metodike činnosti oboch organizácií v Prahe. Lucia ILLANITZOVÁ

dajú. Fabera už po 2. svetovej vojne Holanďania odsúdili na trest smrti, ktorý neskôr zmenili na doživotie, no v roku 1952 ušiel do Nemecka, kde odvtedy pokojne žije ako občan NSR.  16. MÁJ

Mníchovskí prokurátori sa odvolali proti verdiktu súdu, ktorý rozhodol o okamžitom prepustení 91-ročného Johna Demjanjuka odsúdeného na päť rokov za podiel na masových popravách Židov v nacistickom vyhladzovacom tábore Sobibor v okupovanom Poľsku v roku 1943. Bývalému americkému občanovi ukrajinského pôvodu, ktorého v roku 2009 deportovali z USA do Nemecka, pôvodne hrozilo doživotie. Sudca ho však poslal za mreže na päť rokov a vzhľadom na jeho vysoký vek rozhodol o jeho prepustení. (ao)

BOJOVNÍK / 12


VAŠE NÁZORY

Ad: Stála expozícia Múzea SNP v Banskej Bystrici V tohtoročnom desiatom čísle Bojovníka reagoval PhDr. Mgr. Dezider Tóth na článok RNDr. Milana Petra z ôsmeho čísla, venovaný reprezentatívnosti expozície Múzea SNP v Banskej Bystrici s tým, že s jeho subjektívnym názorom a údajne skresleným hodnotením súčasnej expozície Múzea SNP nesúhlasí. Ako člen a funkcionár SZPB a dlhoročný obyvateľ Banskej Bystrice som mal tú možnosť dôverne poznať doterajšie expozície i súčasnú. Mám teda možnosť porovnávať a dovoľujem si aj ja napísať svoj názor na diskutovaný problém. Na kritický článok RNDr. Petra reaguje PhDr. Mgr. Tóth ako spoluautor scenára expozície. Za daných okolností pomerne podrobne rozpisuje tematické celky expozície, ktoré sú však obsiahnuté v počítači a návštev-

ník sa o jeho obsahu dozvie vtedy, ak vôbec počítač zapne. Musím súhlasiť s autorom pôvodného článku, že sa tak stáva skutočne málokedy a o vytrvalom, systematickom štúdiu informácií v počítači v muzeálnej expozícii sa skutočne nedá hovoriť.

máciami v počítači. V podstate na to mnohí nemajú čas. Predstavme si, že do múzea príde jedna školská trieda, ktorej učiteľ – sprievodca napr. oznámi, že na prehliadku majú dve hodiny a potom sa zídu na parkovisku pri autobuse. Výsledok bude ten,

Nemôžeme a nemáme ani právo zabudnúť, že práve títo ľudia stáli pri zrode SNP a im patrí predovšetkým popredné a viditeľné miesto na paneloch expozície múzea a nielen v počítači. A v tom je zakotvený celý problém. Autor v skutočnosti na podstatu obsahu pôvodného článku nereaguje. Aj ja sa domnievam, aj čas ukázal, že so zameraním expozície nie je všetko v poriadku. Problém vidím v tom, v čom aj RNDr. Petro, že návštevníci nejavia snahu zaoberať sa infor-

že žiaci si prezrú dobové uniformy a zbrane používané v SNP, možno urobia pokus pozrieť sa, čo je v počítači a tým budú končiť, lebo na viac nebudú mať čas. Tak sa skutočne stane, že odídu z Múzea SNP s tým, že nebudú vidieť fotografie žiadnych politických, vojenských, ani partizánskych predstaviteľov SNP. Ta-

Ale pre vážnych záujemcov obsah informácií v počítači asi nie je postačujúci. A ak nám ide v prvom rade o informovanie mládeže, tak pre tento cieľ je metodika usporiadania expozície skutočne nevyhovujúca. Každý sa o tejto realite nakoniec môže presvedčiť osobne, ako som sa o tom presvedčil aj ja. Záverom musím súhlasiť s RNDr. Petrom aj v tom, že v takejto pre slovenský národ významnej expozícii, citáty amerických autorov (nech to bol ktokoľvek) v jej úvodnej a záverečnej časti skutočne nemajú miesto. Ideové zameranie autorov scenára stavajú skutočne do akejsi podivnej polohy „slovenskej malosti“ a neuvedomenia si vlastných kultúrnych hodnôt. Alebo ich azda nemáme?

kýmto spôsobom môžu byť nezaslúžene vymazaní z pamäti národa obetaví, šľachetní ľudia, ktorí sa pustili do nerovného boja proti fašizmu. Nemôžeme a nemáme ani právo zabudnúť, že práve títo ľudia stáli pri zrode SNP a im patrí predovšetkým popredné a viditeľné miesto na paneloch expozície múzea a nielen v počítači. To je skutočne realita, s ktorou sa nemôže zmieriť žiadny antifašista a nemal by sa s ňou zmieriť žiadny objektívny historik. Opakujem a zdôrazňujem: „V tom je podstata problému a nechať ho nevyriešený by v žiadnom prípade nebolo správne!“ Počítače boli použité nevhodne vzhľadom na charakter múzea s rýchlym pohybom návštevníkov (školy, exkurzie, poznávacie zájazdy našich i zahraničných návštevníkov). Študijné pobyty sú samozrejme iná vec.

pplk. v. v. Štefan BARTOŠ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

AFORIZMY K zápalu mozgových blán netreba volať hasičov. 

Kedysi vychovávali deti rodičia, dnes internet. 

Tým, čo dvíhajú ceny, by bolo treba zdvihnúť mandle.

Peter GOSSÁNYI

Nejeden jazyk si predstavuje, že zuby okolo neho sú vavrínovým vencom. 

...kde-tu vidno už aj pozitívne výsledky transformačných procesov. Napríklad v pôrodniciach sa z roka na rok menej plače. Ján FEKETE-APOLKIN

Koniec pokojnej starobe? Už vtedy, keď som videl rozjasané tváre dnešných koaličných partnerov, ktorí sa išli zblázniť od radosti nad tým, že budú tvoriť novú vládu, som cítil, že to bude vláda uťahovania opaskov, zdražovania, prepúšťania a rozpredávania. Cítil som však i to, že to bude koniec nádeje na pokojnú starobu. Všetky jej úsporné opatrenia totiž zasiahli a stále zasahujú predovšetkým ľudí s nízkymi dôchodkami a tých je na Slovensku väčšina. Slovensko je totiž „Veľkovýrobňou“ nízkych dôchodkov a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mohlo niečo zmeniť. Je síce pravda, že sa hovorí o zvyšovaní platov, čo má rozhodujúci vplyv na veľkosť dôchodku, stále však jazdia po našich cestách napr. kamionisti s platom upratovačiek alebo po lešeniach okolo panelákov behajú kvalifikovaní ľudia s mini-

BOJOVNÍK / 12

málnou mzdou. Oni síce dostávajú za svoju prácu viacej peňazí, no zamestnávateľ za nich odvádza do SP iba najnutnejšie odvody a zvyšok vypláca „na ruku“ alebo na druhú výplatnú pásku. Dokiaľ sa bude takéto chytračenie s odvodmi tolerovať, dovtedy budú v obehu nezdanené peniaze. Občas mám dojem, že parlament sa s tým dôsledne nezaoberá iba z toho dôvodu, že každý poslanec je súčasne aj podnikateľom, takže by vlastne išiel proti sebe, ak by sa rozhodol na túto tému v parlamente aj razantne vystúpiť. Je tu však aj celý rad iných dôvodov, ktoré ohrozujú pokojnú starobu našich starčekov a babičiek... Jozef Mihal, minister práce a sociálnych vecí už v minulom roku navrhoval zvyšovanie dôchodkov o pevnú sumu, potom však svoj návrh stiahol, s tým, že

pripraví kompletnejšiu reformu penzií. Z informácií, ktoré prenikajú na verejnosť z jeho úradu, z úradu Ivana Mikloša i SP, vyplýva, že pokojnej staroby sa už táto generácia dôchodcov nedožije, že jej údelom bude ako v Severnej Kórei vypínať svetlo už pred 22. hodinou a prezimúvať sa dá aj v nevykúrenej miestnosti, ak máte dobrý „prešivák“. Ako chcete, aby vám niečo ostalo na lieky, na cestu do nemocnice, na drahé základné potraviny. Naši starí rodičia, otcovia i dedovia sú skromní ľudia, ktorí v tomto štáte vybudovali hodnoty, za ktoré sme dostali obrovské sumy peňazí. To oni vybudovali elektrárne, plynárne, Gabčíkovo..., o ich dielo bol v Európe taký záujem. Kladiem si otázku – čo také môžu svetu ponúknuť ako dielo svojich rúk, tí ľudia, čo

tieto hodnoty tak „úspešne“ rozpredali? Na papier sa mi však tlačia aj iné otázniky súvisiace s touto témou. Je až trápne, keď počúvam a každodenne čítam to handrkovanie o pár halierov pridaných dôchodcovi, keď všetko aj desaťnásobne zdraželo, o tom, koľko nás vyplácanie dôchodkov stojí, koľko pracovných miest nám dôchodcovia zaberajú. Ako-

krvnej skupiny, akú má naša vláda. Neobdivujem ju, tak ako neobdivujem našich ministrov, predsa však sa dohodli na niečom, čo dôchodcov môže potešiť. Dali možnosť pracujúcim deťom, aby odviedli jedno percento z dvojpercentnej dane, o ktorej môžem rozhodovať, svojím rodičom, ako prilepšenie k dôchodku. Premiér Nečas vy-

Akoby sme už dopredu pripravovali verejnosť na to, aby neprotestovala, ak im zasa „pustíme žilou“. by sme už dopredu pripravovali verejnosť na to, aby neprotestovala, ak im zasa „pustíme žilou“. Občas mi pripadá, že sa k nim chováme ako k nepriateľom, ako k niekomu, kto je nám už iba na obtiaž. Je toho viac, čo by sa dalo na túto tému popísať, predsa však ešte jednu vec by som spomenul v tejto súvislosti. Naši susedia v Česku majú vládu rovnakej

počítal, že ak sú v rodine dve deti v produktívnom veku, môže to robiť až 500 Kč. Pokúsil som sa na túto skutočnosť upozorniť už viacero poslancov, vždy mi bolo iba poďakované za podnet. Bol by som však radšej, ak by sa naši poslanci i vláda spýtali u svojich susedov, ako sa to robí, ak chceme pre našich starčekov a starenky zhrnúť zo stola dajaké omrvinky. Rudolf SLEZÁK

4


PORADŇA Opäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajúce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedá Braňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci  Nedávno mi zomrela manželka, bohužiaľ už vo veku 62 rokov. Vzhľadom na svoj vek a dobré zdravie stále pracovala a doteraz našťastie nemusela odísť do dôchodku. Ja však už v dôchodku som a preto by som chcel vedieť, či mám nárok na vdovský dôchodok, hoci ona ešte penziu nepoberala a ak mi ho priznajú, či mi zasa neznížia môj terajší dôchodok. Peter Mračina, Tisovec Z vašej otázky som pochopil, že ste starobným a nie invalidným dôchodcom a keďže ste použili slovko „už“, predpokladám, že ste riadnym, nie predčasným dôchodcom. Hoci moja odpoveď sa týka vášho konkrétneho prípadu a teda úmrtia manželky, to isté platí aj v prípade úmrtia manžela a nároku na vdovský dôchodok. V zásade platí, že aj ako starobný dôchodca máte nárok na vdovecký (vdovský je pre vdovy – ženy) dôchodok po zomrelej manželke a to dokonca aj v prípade, že v čase úmrtia pracovala a nikdy doteraz ona sama poberateľkou (starobného) dôchodku nebola. Rozhodujúcim momentom pre váš nárok je fakt, že na základe jej veku a niektorými ďalšími kritériami splnila nároky na priznanie starobného dôchodku, aj keď na dôchodok reálne nešla. Nárok na pozostalostný dôchodok by vznikol aj vtedy, ak by zosnulý v čase úmrtia poberal invalidný dôchodok, získal počet rokov poistenia na invalidný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Vdovecký dôchodok vám prizná a bude vyplácať Sociálna poisťovňa. Ak to neurobí, alebo máte akékoľvek námietky k výške dôchodku, obráťte sa so sťažnosťou na jej pobočku podľa adresy vášho bydliska. Vo vašom prípade budete mať nárok na vyplácanie vdoveckého dôchodku v trvaní jedného roka. Je možné ho vyplácať aj dlhšie, na to však treba splniť niekoľko podmienok. Výška vdoveckého dôchodku je 60% zo starobného dôchodku, na ktorý by vaša manželka mala nárok, ak by na penziu nastúpila v deň svojho úmrtia. Ak vaša manželka spĺňala v deň úmrtia podmienky nároku aj na iný dôchodok než riadny starobný, dostanete 60% z toho dôchodku, ktorý by bol vyšší. Pokiaľ ide o vyplácanie oboch dôchodkov naraz, skutočne ich nedostanete v plnej výške. Podľa zákona Sociálna poisťovňa posúdi, ktorý dôchodok je vyšší. Ten vám bude vyplácať v plnej výške. Z toho druhého dostanete polovicu zo sumy, na ktorú by ste inak mali nárok.

V niektorých oblastiach Slovenska žijú ľudia kratšie Geologická stavba územia SR je veľmi rôznorodá, čo je odrazom rozdielneho výskytu chemických prvkov priaznivých alebo nevhodných z hľadiska ľudského zdravia. Takmer tretina obyvateľov žije v narušenom až silne narušenom životnom prostredí. Toto narušenie je podmienené najmä kontamináciou geologických zložiek. Vysoká úroveň kontaminácie pôd, prírodných vôd, hornín, riečnych sedimentov a nepriaznivo zvýšené parametre prírodnej rádioaktivity boli geochemickým mapovaním dokumentované na viac ako desiatich percentách územia. Ako poukazuje správa envirorezortu, ktorú vláda SR vzala na vedomie, na Slovensku sa vyskytujú viaceré oblasti, v ktorých je priemerná dĺžka života obyvateľstva o päť až desať rokov a často aj viac kratšia a v ktorých sa pozoruje zvýšený výskyt rôznych onkologických či kardiovaskulárnych ochorení. Napríklad rakovina je najmenším problémom v oblasti Kysúc, Oravy, Spiša, naopak, vysoká úmrtnosť na rakovinu je v Bratislave, Košiciach a na južnom Slovensku. Najviac srdcovocievnych ochorení sa zaznamenáva v oblastiach južného a stredného Slovenska s kontaminovaným geologickým prostredím. „Výskyt významných, najmä rudných ložísk a stáročia trvajúca banská a úpravnícka činnosť v historických banských oblastiach Slovenska na jednej strane, a na druhej strane rozsiahly a ekologicky nekontrolovaný rozvoj hospodárstva Slovenska v 20. storočí spôsobili značné škody na životnom prostredí,“ upozornilo ministerstvo. Kontaminované oblasti predstavujú približne desať percent územia, z čoho polovica sú horské oblasti prakticky bez osídlenia.

Kalného Svedkovia Slavo Kalný je čitateľskej verejnosti známy niekoľko desaťročí ako jeden z najvýznamnejších reportérov mládežníckeho denníka Smena, neskôr po roku 1968, keď musel z redakcie odísť, ako dramaturg seriálu Čo nového, Bielikovci, autor viacerých častí a rozhlasových hier, ale aj ako autor literatúry faktu. Známe sa stali najmä dve jeho knihy Bombardovanie Apolky a Zabudnite na Ko-

Ilustr. foto: internet

5

cha, v ktorých podrobne opisuje dve ilegálne protifašistické skupiny počas slovenského štátu. Istý čas bol členom komisie SZPB pre prácu s mládežou. Nedávno vyšla ďalšia jeho kniha Svedkovia mojej doby. Kniha je vyše storočným svedectvom o živote a osudoch jeho rodiny, predkov, dozrievania v Trenčíne a Bratislave, o spolupracovníkoch zo Smeny a Slovenského rozhlasu. Je to svedectvo pohnutej doby a udalostí najmä v povojnovom slovenskom vývoji, osobitne v šesťdesiatych rokoch. Sú to osobné pohľady a hodnotenia mnohých spolupracovníkov, stretnutia a názory na tvorbu popredných osobností novinárskeho a spisovateľského života na Slovensku i v Československu, hodnotenia práce a životných postojov Ladislava Mňačku, Bohuša Chňoupka, Ladislava Bielika, Oty Plávkovej, Gavrila Gryzlova, ale aj jeho tragicky zosnulého syna Igora, po-

predného výtvarníka, reportérov Smeny, tvorcov Slovenského rozhlasu a ich vtedajšie peripetie, ktorými prechádzali. Píše o Gustávovi Husákovi, Alexandrovi Dubčekovi a ďalších politikoch. Ani po desiatkach rokov sa na kvalite ich práce, najmä z pohľadu a porovnania činnosti viacerých bulvárnych novín a časopisov, nič nemení. Aj podľa novinovedcov a historikov sú to hodnoty tvorcov, ktoré súčasní autori nedokázali prekonať. Navyše mnohí smenárski autori sa stali úspešnými tvorcami literatúry faktu. Slavo Kalný sa aj v tejto knihe viacerými príkladmi vracia k ľuďom a udalostiam z obdobia protifašistického obdobia. Predstavuje svedkov svojej neľahkej doby, ale sám je svojou knihou svedectvom osudov jedného storočia. Aj z tohto pohľadu je nová kniha Slava Kalného Svedkovia mojej doby určite zaujímavá a príťažlivá aj pre členov nášho zväzu a ďalších mladších čitateľov. Vrelo odporúčame. Martin KUÈEK

Najnižšou úrovňou kontaminácie sa vyznačujú najmä okresy severného a severovýchodného Slovenska ako Púchov, Námestovo, Nové Mesto nad Váhom. Najviac

tár, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad, Rimavská Sobota a Revúca. Nepriaznivý stav je i na Zemplíne a v celom najvýchodnejšom okraji republiky (Trebišov, Micha-

Rakovina je najmenším problémom v oblasti Kysúc, Oravy a Spiša. Ilustraèné foto: TASR L. Vojtaššáková

narušené životné prostredie majú najmä okresy s historickou ťažbou nerastných surovín Spišská Nová Ves i Gelnica. Problém s kontamináciou je aj v oblastiach ako Levice, Krupina, Banská Štiavnica, Veľký Krtíš, Lučenec, Detva, Pol-

lovce, Sobrance, Snina, Medzilaborce). Informácie o znečistení nielen okresov, ale aj obcí môžu záujemcovia nájsť na webovej stránke www.geology.sk. TASR

Neliečenie vysokého krvného tlaku spôsobí zlyhávanie srdca Neliečenie vysokého krvného tlaku – hypertenzie môže viesť po niekoľkých rokoch k smrteľnému ochoreniu – zlyhávaniu srdca. Toto kardiovaskulárne ochorenie je najčastejšou príčinou smrti v slovenských nemocniciach. Lekári upozorňujú, že zanedbanie hypertenzie prináša naozaj veľké nebezpečenstvo. Podľa Petra Lesného zo Slovenskej kardiologickej spoločnosti vysoký krvný tlak nebolí, preto je dôležité dôveryhodne presvedčiť pacienta, aby užíval predpísané lieky. „Tlak nebolí päť rokov, desať rokov, ale výsledkom môže byť, že nezvratne poškodí srdce a pacient už príde so srdcovým zlyhávaním a vtedy je úspešnosť liečby podstatne nižšia,“ zdôraznil pre TASR. Okrem vysokého tlaku vedie k ischemickej chorobe srdca aj cukrovka, oboje neskôr spôsobujú srdcové zlyhávanie. Srdce zlyháva podľa Lesného najmä mužom do približne 70 rokov.

„V mladších vekových skupinách sú jednoznačne ohrozenejší.“ Lekári zároveň tvrdia, že ochorenie postihuje ženy staršie nad 70 rokov. Na otázku, kto je nedôslednejší pri prevencii, sa podľa Lesného nedá jednoznačne odpovedať, je to individuálne. „Pokiaľ to pacient nepochopí a tie lieky brať nebude a príde až vtedy, keď je to ochorenie pokročilé, liečba už potom bude pochopiteľne menej účinná,“ podčiarkol. Vysokého krvného tlaku sa môžu vyvarovať už mladšie ročníky úpravou svojej životosprávy. Pravidelná fyzická aktivita, žiadne cigarety a vyhýbanie sa obezite, to je podľa Lesného základný recept ako zabojovať proti hypertenzii. Srdcové zlyhávanie, ktorému predchádza zanedbanie vysokého tlaku, trápi čoraz viac Slovákov, lekári evidujú už okolo 100 000 pacientov. Príznaky sú pritom často nenápadné – dýchavica pri námahe či opuchy a zvýšená únava, ktorá sa mnohokrát pripisuje veku. TASR

BOJOVNÍK / 12


OSLAVY OSLOBODENIA V SZ Prezident v Rimavskej Sobote Rimavskosobotský zväz protifašistických bojovníkov si tohto roku 6. mája spomínal pri pomníku padlých sovietskych hrdinov na námestí Tompu na výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Slávnostné kladenie vencov poctil svojou prítomnosťou aj prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý prišiel na oficiálnu návštevu Rimavskej Soboty. Predseda Pavel Brndiar prízvukoval, že nikdy nesmieme zabudnúť na tú obetavosť, čo spravili slovenskí a sovietski vojaci za porazenie fašizmu a, ako povedal, všetko musíme spraviť pre to aby sa ta-

káto hrôza nezopakovala. Členovia Rimavskosobotského a Lučeneckého oblastného zväzu sa ôsmeho mája zúčastnili aj na slávnostiach na Slavíne v Bratislave, kde minister obrany Ľubomír Galko odovzdal Ivanovi Sládkovi, rimavskosobotskému vojnovému veteránovi, vysoké štátne vyznamenanie. Vyznamenanie pre jeho chorobu prevzal Július Molitoris, ktorý sa tiež zúčastnil protifašistických bojov. Zúčastnení v bratislavskom Francúzskom inštitúte si pozreli aj výstavu Šymona Klimana s názvom Partizáni, ktorým mladý fotograf vzdal hold ešte žijúcim veteránom. jdj

Počtom neveľká, na podujatia bohatá Na počte členov nezáleží, dôležitá je aktivita výboru a ostatných členov. Takou je už niekoľko rokov aj 22-členná ZO SZPB v Bojniciach. Spoločným podujatím s MsÚ v Bojniciach bolo 4. apríla kladenie vencov k pomníku padlým na Hurbanovom námestí pri príležitosti 66. výročia oslobodenia Bojníc jednotkami ČA. Po pietnom akte sa konala slávnostná členská schôdza ZO SZPB, na ktorej sme prijali nového člena primátora mesta Františka Támu. Trinásteho apríla sa uskutočnila beseda o odboji a SNP s deviatakmi ZŠ v Bojniciach. Hlavnú zásluhu na besede má tajomníčka ZO p. Lukáčová. Na besede sa zúčastnili naši dvaja odbojári Ing. Štancel

a Mgr. Bielik. V besede priblížili žiakom obdobie, v ktorom domáci odboj vznikol, a podmienky nacizmu a fašizmu, ktoré ho prinútili vyústiť do SNP. Odbojári apelovali na žiakov, aby nezabudli, ako ťažko a za akých veľkých obetí nášho národa a národov bývalého ZSSR sa naša sloboda rodila. Ďalšie podujatie sme zorganizovali pre Domov dôchodcov Okáľa v Prievidzi, išlo o návštevu Izby revolučných tradícií v Cigli. Naše akcie dokazujú, že aj v dobe ekonomickej krízy, ak sa chce, akcie sa dajú uskutočniť aj pri malých financiách. Príkladom pre ostatné ZO SZPB môže byť ZO v Bojniciach aj tým, že všetci členovia majú zakúpené zjazdové známky. O. BIELIK

Na pietnom kladení vencov v Rimavksej Sobote sa zúčastnil aj prezident SR Ivan Gašparovič.

Spomienkové oslavy zbor mesta Brezna. Odkaz v Brezne vácky tohto obdobia si 7. mája pripomeV piatok 6. mája sa na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne konali spomienkové oslavy pri príležitosti 66. výročia ukončenia druhej svetovej vojny a oslobodenia našej vlasti. Po pietnom akte kladenia vencov si prítomní vypočuli príhovory primátora mesta Brezna Jaroslava Demiana a člena Ústrednej rady SZPB a tajomníka Oblastného výboru SZPB v Brezne Antona Pôbiša. Na oslavách s hymnickými piesňami účinkoval aj Spe-

nuli aj turisti na 41. ročníku výstupu na najvyšší vrch Nízkych Tatier Ďumbier. Počas 2. svetovej vojny prebehli v sedle medzi Ďumbierom Králičkou ústupové boje medzi partizánmi a Nemcami. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej Chate M. R. Štefánika pomník padlým partizánom, kde sa turisti zúčastnili pietneho aktu. Text a foto: Daniel RAKYTA

Vence položili k pomníkom 66. výročie Dňa víťazstva nad fašizmom si pripomenula aj Závažná Poruba. Obecný úrad a Miestna organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Závažnej Porube pozvali občanov obce na kladenie vencov. Pietny akt sa uskutočnil v piatok 6. mája. Najskôr starosta P. Barani položil kyticu kvetov k pomníku na Polčenom. Poslanci obecného zastupiteľstva, desiatky občanov sa v tento deň o 19. hod. stretli pred obecným úra-

BOJOVNÍK / 12

dom. Spoločne položili vence k pamätníku padlých na nižnom konci. Na stretnutí vyjadrili poďakovanie žijúcim účastníkom protifašistického odboja. V Závažnej Porube už žijú len dvaja priami účastníci protifašistického odboja: Matej Hladký (1919) a Peter Beťko (1920) Zúčastnení pietneho aktu vzdali úctu všetkým, čo na oltár slobody priniesli obeť najcennejšiu. Na záver zaspievali hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. Dušan MIGA¼A

Pred pamätníkom padlých rumunských vojakov.

Vystúpenie venované všetkým mamám.

Pietna spomienka

Nezabudli a

Siedmeho apríla sa uskutočnila v Novom Meste n/V pietna spomienka pri pamätníku padlých rumunských vojakov, pri príležitosti oslobodenia Nového Mesta n/V. Medzi hosťami bola prítomná delegácia Rumunska vedená veľvyslancom Florinom Voditom a konzulkou Georgetou Bratu, delegácia z družobného mesta Uherský Brod, spoločne so zástupcami zväzu výsadkových veteránov, členovia predsedníctva OblV SZPB i zo ZO SZPB, členovia Klubu vojenských dôchodcov z Nového Mesta n/V, poslanec NR SR Bc. Dušan Bublavý. Tiež bola pekná účasť občanov vrátane mládeže. Vo svojom príhovore primátor Nového Mesta n. V. Jozef Trstenský povedal: „Druhá svetová vojna hlboko a dlhodobo zasiahla do životov ľudí a celých rodín, zasiahla tiež do hospo-

V nedeľu 8. mája sa uskutočnila členská schôdza miestnej organizácie SZPB v zasadačke Obecného úradu v Dobrej Nive. Jej predseda Štefan Koštialik najskôr privítal starostu obce Martina Krúdyho. Podpredseda miestnej organizácie Ján Slosiarik sa vo svojom príhovore zameral na priblíženie príčin vzniku 2. svetovej vojny a pripomenul hrozivé dôsledky tohto najväčšieho ozbrojeného zápasu v dejinách ľudstva. V diskusii starosta obce vyzdvihol aktivity miestnej organizácie, prisľúbil jej podporu a oboznámil členov rokovania o príprave osláv 67. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania. Ján Paulíny – bývalý predseda organizácie, upozornil na veľký vý-

dárstva, politiky i spoločenského života mnohých krajín sveta. Zároveň predstavuje najväčšiu katastrofu, aká ľudstvo vo svojej histórii postihla. Trvala sedemdesiat mesiacov a obete sa rátajú na milióny, v miliardách sa počítali škody, ktoré vojna napáchala.“ Zároveň dodal, že Nové Mesto nad Váhom oslobodili rumunskí vojaci práve pre 66 rokmi. „Predtým ale okupačné vojská zanechali po sebe krvavé stopy v podobe zavraždených občanov Nového Mesta nad Váhom a blízkeho okolia. Svojich 122 vojakov tu stratila i oslobodzujúca 4. rumunská armáda. Týmto vojakom je venovaný pamätník, pri ktorom sa dnes stretáme.“ K prítomným sa prihovoril i mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Rumunska Florin Vodita a poslanec NR SR Dušan Bublavý. Text a foto: Viliam SOLOVIÈ

6


ZPB PO CELOM SLOVENSKU Pri pamätníku v Sade SNP Pietnym aktom kladenia vencov k pamätníku vojakov 1. československého armádneho zboru v Sade SNP v Žiline si predstavitelia mesta a Oblastného výboru (OV) Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v Žiline pripomenuli 66. výročie oslobodenia Žiliny. V piatok 29. apríla si predstavitelia mesta a protifašistických bojovníkov pripomenú oslobodenie Žiliny aj na Vojenskom cintoríne na Bôriku. Podľa predsedu OV SZPB v Žiline Juraja Drotára je na ňom pochovaných 1987 vojakov a dôstojníkov Sovietskej armády. „Sú pochovaní z oblasti

Oravy, z časti Liptova, Kysúc, Bytčianska, Terchovej a Žiliny,“ povedal Drotár. Cintorín Červenej armády na Bôriku otvorili 30. apríla 1946, jeho autormi sú pravdepodobne sovietski architekti. Od roku 1981 je národnou kultúrnou pamiatkou. Žilinu a celú Žilinskú kotlinu oslobodili sovietske vojská a 1. československý armádny zbor po niekoľkodňových vyčerpávajúcich bojoch 30. apríla 1945. „Je zaujímavá aj skutočnosť, že prvé vojenské vystúpenie proti fašizmu bolo 29. augusta 1944 v Žiline a ukončili sme oslobodzovanie 2. mája 1945 oslobodením poslednej obce na severozápadnom Slovensku – Makov,“ dodal Drotár. luc TASR

Obetiam holokaustu a osloboditeľom mesta foto: gecse, jd

Foto: js

Po pietnom akte na Námestí slobody venovanom 66. výročiu Dňa víťazstva boli 6. mája občania svedkami vyznamenania priamych účastníkov odboja A. Vašinu a O. Šturmankina medailami ÚR SZPB „Za vernosť“, ktoré im odovzdal predseda OblV v Rožňave a člen ÚR SZPB N. Lacko. Po položení vencov vďaky k pamätníkom padlých v 1. a 2. svetovej vojne, ako aj k buste arm. generála R. Viesta, revúckeho rodáka, sa sprievod občanov a mládeže v čele s primátorkou E. Cireňovou a jej zástupkyňou V. Hanesovskou odobral na mestský cintorín k šiestim vojnovým hrobom, ku ktorým pred týždňom pribudli pamätné mramorové tabule na žulových balvanoch venované 66-tim židovským občanom Revúcej. Títo

Z besedy v ZŠ Bojnice.

Vojnoví veteráni dostali Čestné uznanie za účasť v protifašistickom odboji.

ani na matky Osudy a hrdinstvá znam pripomínania si týchto výročí predovšetkým pre mladú generáciu, ktorá hrôzy vojny pozná už len z učebníc, z televízora či z rozprávaní starých rodičov. Po skončení schôdze si všetci prítomní spolu s ďalšími občanmi Dobrej Nivy uctili pamiatku padlých v II. svetovej vojne položením kytice k pamätníku na námestí obce. Po slávnostnom akte nasledovala spomienková slávnosť v Kultúrnom dome. Po hymne a slávnostnom príhovore vystúpili v kultúrnom programe žiaci ZŠ a MŠ v Dobrej Nive. Toto vystúpenie bolo venované aj všetkým mamám a starým mamám, pre ktoré bol tento 8. máj aj veľký sviatok. Veď slávili Deň matiek. Mária KYSE¼OVÁ

7

Na mestskom cintoríne v Starej Turej sa 8. 5. uskutočnila pietna spomienka pri hroboch padlých rumunských vojakov pri príležitosti 66. výročia oslobodenia mesta Stará Turá a ukončenia 2. svetovej vojny. K dôstojnosti podujatia prispela recitácia Nicoly Jašákovej z 9. tr. ZŠ a účinkovanie dychového orchestra DK Javorina Stará Turá. Primátor mesta Ján Kišš povedal: „Je paradoxom dnešnej doby, že v krajinách, ktoré najviac trpeli, v ktorých boli vyvraždené státisíce obyvateľov, sa 66 rokov po vojne znovu objavujú fašistické symboly a grupujú sa neofašistické skupiny, mladí ľudia, ktorým nik nepovedal o hrôzach spáchaných pred 66-timi rokmi.“ Zároveň dodal, že úcta a vďaka patrí tým, ktorí vyhnali vo-

trelcov – hrdinskej Červenej armáde, ktorej hlavná ofenzíva vytlačila okupantov ale i udatným vojakom 4. rumunskej armády, ktorí vyčistili mesto a jeho blízke okolie od tých, ktorí nám chceli vládnuť. Ako uviedol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Rumunska Florin Vodita, druhá svetová vojna nie je len historická udalosť, ale aj množstvo ľudských osudov a hrdinstiev. Mladí vojaci, ktorí boli ďaleko od svojich domovov, neváhali a nasadili svoje životy za slobodu. „Mnohí z nich sa mierových dní už nedožili. Ako dobre viete, pri oslobodzovaní Starej Turej padlo 36 rumunských vojakov, ktorí sú tu pochovaní, na tomto cintoríne,“ dodal. Viliam SOLOVIÈ

sa po transporte do koncentrákov v r. 1942 nikdy späť nevrátili. Venčeky vďaky zdobené trikolórou a zapálené sviece položili žiaci so svojou učiteľkou ZŠ na Hviezdoslavovej ul. aj k mramorovej tabuli na pamiatku troch rumunských a dvoch sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta. Spomienka na padlých a umučených hrdinov prebehla pod štátnou zástavou SR stiahnutou na pol žrde. Túto spolu s pamätnými doskami sponzorsky inštalovalo kamenárstvo „Ulický“. Poďakovanie za finančnú podporu týchto pamätníkov patrí tiež vedeniu mesta, primátorke, rodine Petrášovej – príbuznej jedného zo zavraždených a výboru ZO SZPB, na podnet ktorého sa celá akcia uskutočnila. J. DEBNÁR

Ocenili vojnových veteránov Pri príležitosti 66. výročia ukončenia 2. svetovej vojny prijal 5. mája primátor mesta Sereď M. Tomčányi vojnových veteránov a priamych účastníkov protifašistického odboja. Predseda ZO SZPB J. Mitrík predstavil primátorovi mesta jednotlivých účastníkov stretnutia. Medzi nich patrí Viktor Šušlík, príslušník povstaleckej armády, v SNP bojoval spoločne s francúzskymi partizánmi pri Strečne a v ďalších bojových akciách v zostave partizánskeho veliteľa Jegorova. Jozef Hvizd bol členom partizánskej skupiny, ktorej velil kpt. Kvitinskij. Jozef Štrbka bol príslušníkom 1. čs. armádneho zboru na Slovensku. V partizánskej skupine Ernesta Bielika pôsobil Ladislav Holík. Mária Tončevová na-

rodená v bývalom Sovietskom zväze prežila koncentračný tábor Dachau a Lipsko. Štefánia Lehká aktívne nosila potraviny a lieky partizánom v okolí Martina. Jej manžel zahynul v koncentračnom tábore. Rozhodnutím primátora mesta boli títo občania, vojnoví veteráni, zapísaní do Kroniky mesta a dostali Čestné uznanie za účasť v protifašistickom odboji. Primátor mesta vo svojom vystúpení poďakoval prítomným za činnosť a hrdinstvo, ktoré prejavili v období 2. svetovej vojny, ako aj prínos pre štát a mesto v povojnovom období, a uviedol, že v súčasnosti im patrí čestné miesto medzi občanmi mesta. Po slávnostnom akte sa účastníci stretnutia zúčastnili pietneho aktu kladenia vencov pri Pamätníku oslobodenia. Jozef MITRÍK

BOJOVNÍK / 12


Maximilián Hell OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ (15. 5. 1720 – 14. 4. 1792) – ASTRONÓM, MATEMATIK, FYZIK

Muž v typickej laponskej polárnej čiapke, tak si ho pamätáme z učebníc dejepisu a neskôr i z poštových známok, ktoré vyšli v roku 1970 v Československu, keď bol Maximilián Hell – jeden z najvýznamnejších astronómov osemnásteho storočia – zapísaný do kalendára UNESCO pri príležitosti 250. výročia narodenia.

Narodil sa v polovici mája 1720 v známej štiavnickej rodine. Jeho otec Matej Kornel Hell sa preslávil v prvej polovici 18. storočia, keď do banskoštiavnických baní skonštruoval čerpacie zariadenie na odčerpávanie spodnej vody. Syna Maximiliána mu porodila druhá manželka Viktória Staidlová, s ktorou vychovávali aj deti z jeho prvého manželstva. Maximilián mal dvadsaťdva súrodencov, no niektorí zomreli v útlom detstve. Do dejín slovenskej a svetovej vedy sa okrem neho zapísal i jeho starší brat Jozef Karol, ktorý pokračoval vo vynálezcovskej činnosti otca. Doma už odmalička deti počúvali o rozličných technických problémoch, pozorovali otca pri riešení zložitých matematických výpočtov a kreslení technických výkresov. Preto sa netreba čudovať, že to vnímavého chlapca poznačilo na celý život. Základnú školu vychodil v Banskej Štiavnici, na gymnáziu študoval v Banskej Bystrici, a keď sa rozhodoval, čo bude robiť ďalej, bolo takmer isté, že v štúdiu bude pokračovať doma v práve otvorenej baníckej škole. Maximiliána však viac lákala filozofia a predovšetkým prírodné vedy, preto sa rozhodol vstúpiť do jezuitského rádu a išiel študovať do Trenčína. Vedel, že medzi vzdelanými jezuitmi je okrem filozofov aj veľa matematikov, astronómov, fyzikov a ďalších vedcov, a to bolo pre neho podstatné, veda ho oslovovala dokonca viac než teologické názory. No i v Trenčíne mu bolo čoskoro „pritesno“, po troch rokoch si odišiel prehlbovať vedomosti do Viedne. Tam nastal zlom v jeho živote, keď sa stretol s uznávaným

profesorom matematiky a fyziky Jozefom Franzom, ktorý viedol viaceré astronomické pozorovania. Talentovaný Hell sa stal jeho žiakom a neskôr i asistentom. Pod vplyvom svojho učiteľa preložil z taliančiny do latinčiny Crivelliho dielo Elementa algebrae, a tým sa začala i jeho samostatná práca na učebniciach matematiky, ktorých zostavil niekoľko. Čím ďalej viac prenikal aj do tajov astronómie a bol rozhodnutý zasvätiť svoj život týmto dvom vedným disciplínam. No predstavení z jezuitského kolégia ho v roku 1745 poslali späť na Slovensko, do Levoče, kde mal učiť latinčinu a gréčtinu. Na levočskom gymnáziu vyučoval Hell tri roky, ale túžba po milovanej matematike a astronómii bola silnejšia a v roku 1748 sa vrátil do Viedne. Po ukončení štúdia ho znovu poslali späť do rodného kraja, nastúpil do Banskej Bystrice, potom ho preložili do Trnavy a neskôr ho jezuitský rád poslal do rumunského Klužu. V Trnave sa ocitol vtedy, keď sa na tamojšej univerzite pripravovala prvá reforma, ktorou sa do výučby vo väčšom rozsahu zaradili aj prírodovedné predmety. Hell využil tieto priaznivé okolnosti a navrhol vedeniu školy, aby tam zriadili observatórium. Jeho návrh prijal rektor školy s veľkým pochopením a mladý profesor sa pustil do podrobných nákresov. Skôr ako sa jeho plány mohli zrealizovať, preložili ho do Klužu. Maximilián Hell však všetky svoje výkresy k stavbe observatória prenechal kolegovi Františkovi Weissovi a ten podľa nich doviedol stavbu do úspešného konca. Samozrejme, že mu Hell pritom aj na diaľku po-

máhal a sám sa zaslúžil o výstavbu observatória v Kluži. Iniciatíva pri vzniku hvezdární bola zaiste podnetom pre profesora z Viedne, aby ho odporučil na miesto riadi-

Maximilián Hell Foto: Archív TASR

teľa observatória viedenskej univerzity. Tridsaťpäťročný Maximilián Hell miesto s radosťou prijal. Od roku 1755 Maximilán Hell venoval všetko úsilie nielen budovaniu tejto významnej vedeckej inštitúcie, ale i udržiavaniu kontak-

Pamätník na Grúni varuje Najzhubnejšia vojna v dejinách ľudstva sa skončila 8. mája 1945. Vyše 60 miliónov obetí –vojakov civilistov, neznámy počet zmrzačených a veľké materiálne škody svedčia o jej obrovskej ničivej sile. Sloboda sa zrodila ťažko. Hrôzy, ktoré sprevádzali túto strašnú vojnu, neobišli hádam ani jedno mesto či dedinu, ktoré sa nachádzali vo frontovom pásme. Medzi bojiská nesporne patrí aj bošácka dolina tiahnuca sa od Váhu severne od Nového Mesta nad Váhom smerom k moravskej hranici. Ich vrchy a kopanice, ktoré ju ovenčujú, si v týchto časoch ukrutenstva zažili svoje. Dôkazom toho sú aj pamätníky osade Grúň, patriacej obci Nová Bošáca. Tak ako všetky pamätníky v Trenčianskom kraji i tento je symbolom vďaky slovenského ľudu svojíim osloboditeľom. Konečnému zúčtovaniu s ne-

BOJOVNÍK / 12

meckým agresorom v kraji pod Veľkým Lopeníkom však predchádzali dramatické udalosti. Práve 29. augusta 1944, v deň vypuknutia SNP, sa nad bošáckou dolinou strhol prudký letecký boj. 89 nemeckých stíhačiek prepadlo 28 amerických bombardérov letiacich z Talianska na Ostravsko. Veľa amerických letcov zahynulo, mnohí boli ťažko zranení, no miestne obyvateľstvo neutrpelo žiadne straty na životoch ani väčšie materiálne škody. V septembri 1944 tu začala pôsobiť partizánska skupina vedená pplk. Iľjom Danielovičom Dibrovom. Postupne sa pod jeho velenie dostali aj partizánske skupiny v susednom podjavorinskom kraji, ktoré tu už predtým pôsobili. Tieto tvorili jadro novovzniknutej II. Stalinovej partizánskej brigády. Ťažké boje partizánov s nemeckými jed-

tov s podobnými zahraničnými inštitúciami, prednáškam z astronómie a publikovaniu výsledkov svojich pozorovaní. Bol vo svojom vysnívanom svete a všetko sa mu

notkami a ich obete pripomína súčasníkom pamätník v osade Španie. Ku koncu jesene 1944 prichádza do bošáckej doliny skupina partizánov vedená veliteľom Jozefom Brunovským a partizánska skupina Miloša Uhra. Na pomoc partizánov doplatilo životom 16 miestnych občanov. Po mnohých bojoch partizánov s Nemcami sa tu konečne 11. apríla 1944 vo večerných hodinách objavili prví osloboditelia – sovietski a rumunskí vojaci. Až do 27. apríla prebiehali ťažké boje, ktoré si vyžiadali smrť vyše 600 vojakov a dôstojníkov oslobodzovacej armády. Telesné pozostatky 200 z nich previezli po exhumácii na Slavín, 180 ich pochovali na miestnom cintoríne a 244 v hromadnom hrobe pri osade Grúň. Pamätníci oslobodzovacích bojov tvrdia, že v horských masívoch Veľkého

darilo. V tom období začal vydávať v odborných kruhoch známu a obľúbenú ročenku Ephmerides Astronomicae. Najväčšie úspechy ho však len čakali… Pre zanieteného astronóma bol veľmi významný rok 1761, keď a Malého Lopeníka sú dodnes neobjavené jednotlivé i hromadné hroby s neznámym počtom padlých vojakov. Náhrobník padlých vojakov na Grúni stráži socha vojaka. Každoročne sem prichádzajú delegácie, aby si uctili ich pamiatku. Medzi

Venuša prechádzala pred Slnkom. Na pozorovania úkazu bolo vtedy v pohotovosti 140 hvezdární na celom svete. Maximilián Hell zhrnul nielen vlastné pozorovania, ale i pozorovania kolegov do spisu Transitus Veneris ante discum Solis anni, ale v závere musel konštatovať, že nikto nedosiahol pri pozorovaniach očakávané výsledky. Ďalší prechod Venuše pred Slnkom sa očakával roku 1769. Hell dostal veľkolepú ponuku od dánskeho kráľa Kristiána VII., aby prišiel na ostrov Vardö, kde bolo najvhodnejšie miesto na pozorovanie. Cisárovná Mária Terézia považovala ponuku za poctu nielen pre Hella, ale pre celú monarchiu a bez váhania s vycestovaním astronóma súhlasila. Hell sa vybral na ďalekú cestu spolu s bývalým žiakom z trnavského observatória Jánom Šajnovičom. Pri pozorovaniach mali šťastie a hneď po skončení sa Hell pustil do výpočtov a s prekvapujúcou presnosťou určil vzdialenosť Slnka od Zeme. Po návrate do Viedne spísal aj cenné poznatky z výskumu polárnej žiary, meteorologických a geomagnetických meraní, ale aj zo štúdia tamojšej prírody, života obyvateľov a lapončiny. Za celoživotné zásluhy bol vymenovaný za člena viacerých svetových akadémií, čo bolo významné vedecké uznanie, ale neraz musel čeliť aj útokom neprajníkov, ktorí spochybňovali jeho výskumy. Aj po Hellovej smrti (zomrel v apríli 1792) sa objavovali podobné hlasy, ktoré napadli výpočty z pozorovania vo Vardö, ale neskôr sa ukázali ako nepravdivé a Maximilián Hell bol rehabilitovaný. Pre nadšeného astronóma by bolo iste najväčším zadosťučinením, keby vedel, že jeho meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci. Jozef LEIKERT

pravidelných návštevníkov patria aj členovia Okresnej organizácie KSS z okresu Nové Mesto nad Váhom, ktorí sem prichádzajú položiť kyticu vďaky a pokloniť sa našim osloboditeľom. Naposledy tak urobili aj 8. 5. 2011. Blaena ÁKOVICOVÁ, foto: Ladislav Grambal

Pamätník na Grúni

8


Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Bratislava 7: Jela Klimešová 83 rokov. • Bratislava 12: Alexandra Peterková 87 rokov. • Bratislava 29: Lýdia Salayová 89 a Mária Kornokovičová 80 rokov. • Bratislava 39: Vierka Kusá 90 a prof. PhDr. Ondrej Baláž, DrSc. 89 rokov. • Bratislava 44: MUDr. Oldřich Šámal, CSc. 89 rokov. • Banská Bystrica – Fončorda: Ing. Marcela Kaliská 65 rokov. • Banská Bystrica – Tr. SNP: Ing. Július Pardupa 83 rokov. • Belá – Dulice: Dagmar Mundierová 50 rokov. • Brezno 1: Emília Majlingová 86, Ľudovít Vaculčiak 84 a Anna Gulovičová 65 rokov. • Badín: Anna Kostková 83 a Mária Slezáková 70 rokov. • Bzince p/Javorinou – Cetuna: RSDr. Juraj Selecký 65 a Vlasta Rojková 55 rokov. • Bojnice: Ing. Ľudovít Štancel 88 rokov. • Čierny Potok: Ing. Peter Hriň 55 rokov. • Čukalovce: Juraj Kerlík 90 rokov. • Dolná Krupá: Miroslav Kotásek 45 rokov. • Dolné Vestenice: Ján Homola 60 a Zlatica Šušmáková 55 rokov. • Dolný Kubín: Milan Tarkóczy 90, Ondrej Dubovec 89, Jozef Reguly 88, Lýdia Klocháňová a Ján Katren-

čiak 86, Pavla Kupčová 84 rokov. • Gemerská Poloma: Júlia Liptáková 83, Jozef Ďuriček 70 a Jozef Ďuriček 55 rokov. • Hnúšťa: Ján Bálint 92 a Ivan Albert 65 rokov. • Humenné 2: Anna Tkáčová, Anna Valigová a Mária Onuferová 85, Oľga Kudzejová a Helena Lichmanová 75, Vasiľ Polovka 65 rokov. • Hrušov: Margita Krišková 94, Mária Lacková 87, Anna Novotná 84 a Rudolf Babek 75 rokov. • Horná Streda: Štefánia Kucharová 89, Vojtech Bielik 88, Vladimír Repčík 85 rokov. • Chtelnica: Želmíra Abramovičová 84 rokov. • Klenovec: Ján Zvara 87, Emília Struhárová 83 a Zlata Trnavská 65 rokov. • Košice – Staré Mesto: Klotilda Luhánová 84 rokov. • Kšinná: Alžbeta Ďuračková 92 rokov. • Kremnica: Vlasta Kráčalová 80, Juliana Holičková a Oľga Fialová 75 rokov. • Kordíky: Anna Bírešová 87 a Ľudmila Piecková 84 rokov. • Kobeliarovo: Ján Hlaváč F. 94 a Zuzana Nemčková 88 rokov. • Lipany: Ján Filip 88 a Júlia Krenická 86 rokov. • Liptovská Kokava: Ing. Ján Nemsila 60 rokov. • Liptovská Osada: Želmíra Bellu-

Navždy sme sa rozlúèili  Bojnice s 90-ročným Valentom Chlpekom.  Brezno 1 s 84-ročnou Margitou Ďurčíkovou.  Kojšov s 87-ročnou Annou Leškovou.  Liptovská Osada s RSDr. Alfonzom Paračkom.  Liptovské Revúce s Metodom Sanigom.

 Sliač s 93-ročnou Annou Bírešovou.  Tisovec so 65-ročnou Annou Kováčovou.  Utekáč s 82-ročnou Máriou Škorňovou.  Valaská s 91-ročným Štefanom Mrázom. Česť ich nehynúcej pamiatke!

šová 89, Jozef Glemba 85, Alojzia Korenová 84, Irena Carachová 83, Mária Vanovčanová 80 a Anna Koštialová 70 rokov. • Ľubietová: Anna Mišúthová a Mária Grofčíková 60 rokov. • Medzibrod: Viera Compelová 65 rokov. • Myjava: Anna Dugová 75, Anna Mertelová 70, Štefánka Jankovičová 65 a Milan Soviš 55 rokov. • Miezgovce: Pavol Sečánsky 60 rokov. • Martin – Sever: Marián Mikle 50 rokov. • Nitra – Zobor: Jozef Hajdák 82 rokov. • Nesluša: Ján Kopták 88 rokov. • Nové Mesto n/Váhom: Dionýz Chajma 89, MUDr. Miroslav Kusenda 86, Martin Bušo 83 a Judita Mornárová 82 rokov. • Pohorelá: Paulína Vojtková 89, Františka Kuklicová 86 a Mária Virusová 80 rokov. • Poltár: Irma Macove 89 rokov. • Pezinok: Michal Letovanec 91 rokov. • Prievidza: Augustín Blašták 88, Mária Gundová 85, Stanislav Hricko 83, Helena Mäsiariková, Emília Michalovičová a Jozef Hromada 80 rokov. • Prešov 3: Anna Reháková a Štefan Veselovský 90, Michal Šebeň 89, Vojtech Hažír 88, MUDr. Juraj Fabián 85 a Margita Mihalíková 83 rokov. • Pakostov: Mária Stavarová 90 rokov. • Rimavská Sobota 1: Etela Pavlíková 84 rokov. • Rožňava: Ida Bystrenová 89, Anna Piljanová a Ján Komáromi 80, Alžbeta Bačíková 75, Katarína Horvátová a Lea Jeftušenková 50, Marcel Lacko 30 rokov. • Ružomberok: Klára Smreková 86 a Alžbeta Jandurová 84 rokov.

Foto TASR - F. Iván

• Sliač: Titus Satmár 88 a Antónia Kováčiková 86 rokov. • Senica: Alexander Schild a Vladimír Koprla 65 rokov. • Sučany: Jaroslav Dropka 75, Anna Beláčiková a MUDr. Anna Kormanová 60 rokov. • Skýcov: Valent Šupa 87 rokov. • Svit: Anna Šoltésová 81 rokov. • Trenčín 1: Anna Božuková 87 rokov. • Trnava 1: Juraj Biľo 88, JUDr. Pavol Juhás 86 a dr. Karolína Takáčová 65 rokov. • Trnava 3: Ján Stacho 91 rokov. • Udavské: Andrej Lecák 90 rokov. • Ubľa: Mgr. Mária Komozínová 55 rokov. • Vráble: Alžbeta Lűleyová 90 rokov. • Valaská: Helena Ďuriaková 70 rokov. • Varín: Anton Mucha 87 rokov.

• Zvolen – Centrum 1: Anna Klienová 84 rokov. • Zvolen – Centrum 2: Sabina Krajčová 90, Emília Karkošiaková 89 rokov. • Zvolen – Centrum 3: Mária Dúbravská st. 88, Jolana Zádrapová 87, Anton Žabenský 86 a Ailsa Domanová 84 rokov. • Zvolen – Centrum 4: Vojtech Chrochotský 92 rokov. • Zvolenská Slatina: Ján Ľupták 83 rokov. • Žiar n/Hronom: Ján Vanko 88 a Mária Karulová 75 rokov. • Žilina 1: Pavel Vítek 91 a Anton Oslanec 85 rokov. • ZO Žilina 12: Pavol Padyšák 88 rokov. • ZO Žilina 13: Mária Drábiková 84 rokov. • OblV Žilina: Ján Funtík 90 rokov. Jubilantom srdečne blahoželáme!

Upozornenie

V minulosti sme už viackrát upozornili naše základné organizácie, aby do rubriky Jubilanti ZO SZPB posielali na uverejnenie mená len tých členov, ktorí dosiahli vek 20, 25, 30, 35, 40, 45, 50, 55, 60, 65, 70, 75, 80 rokov. Až od 80 rokov vyššie životné jubileum uverejňujeme každý rok. Prosíme vás preto, aby ste zbytočne neurgovali neuverejnené mená tých svojich členov, ktorí nemajú okrúhle životné jubileum pred osemdesiatkou. (r)

Inzercia

9

BOJOVNÍK / 12


Stanislav Šimo spomína na oslobodenie Rakoľúb Siedmeho apríla sa uskutočnila v Rakoľuboch (miestna časť Kočoviec) pri pamätnom kríži padlých rumunských vojakov pietna spomienka. Spomienky sa zúčastnilo viacero hostí, veľká väčšina tých, ktorí sa zúčastnili aj pietnej spomienky v Novom Meste n/V. Prítomný bol aj občan Rakoľúb Stanislav Šimo, ktorý tak ako každý rok, položil k pamätnému krížu kyticu. Stanislav Šimo si na oslobodenie Rakoľúb, takto spomína:

Tomuto dňu predchádzala od roku 1939 dlhá a krutá 2. svetová vojna. Zážitkov a spomienok je ďaleko viac, ako je možné opísať v jednom článku. Sovietske vojská hnali Nemcov od Leningradu, Moskvy a Stalingradu naspäť – cez Ukrajinu, Poľsko, Balkán, Maďarsko a Slovensko. Na príkaz J. V. Stalina malo absolútnu prednosť dobytie Berlína a čo najväčšieho územia Nemecka, nakoľko dopredu vedel, že východná a stredná Európa bude patriť Sovietom. Aj z toho dôvodu oslobodzovali naše územie rumunské vojská. Front pokračoval z východu na západ a veľmi sa zdržal v okolí Nitry a Topoľčian. A tak konečne 4. – 5. apríla sme počuli dunenie diel a „kaťuší“ niekde za Tematínom. Dňa 6. apríla ráno sa v Beckovskej Vieske zastavili 2 nemecké tanky Tiger a prešli cez most smerom na Nové Mesto nad Váhom. Po ich prechode o 7,30 hod. vyhodili nemeckí vojaci oceľový most cez Váh do vzduchu. Výbuch rozmetal prvý pilier od Rakoľúb, na ktorom boli dva z troch oblúkov mosta. Tieto oblúky spadli

do vody a preprava cez Váh bola dlho znemožnená. Okolo 10,00 hod. sme na kopci Sohoň videli skupinky vojakov. Po obede schádzali do Kálnice a cez polia smerom na Rakoľuby. Boli ich stovky. Asi 10 – 30 Nemcov bránilo úsek od Váhu po Inovec. Na jednej i druhej strane bolo počuť jednotlivé výstrely z pušiek a občas „zaštekal“ guľomet či automat. Obrana Nemcov za tejto situácie bola zrejmá – sústredila sa okolo stodoly v Rakoľuboch a priekopy popri cestách po „Božie muky“ a na Kálnicu. Rumuni pomaly postupovali a až keď ich niekoľko padlo, dostali príkaz postupovať „prískokom vpred“. Dostali sa asi do oblasti mojej terajšej záhrady a padlých pribúdalo. Veliteľ dal rozkaz zakopať sa. Troch vojakov poslal prískokom naspäť pod Sohoň a do kočovského parku, kde okrem veliteľstva bola aj mínometná batéria. Bolo rozhodnuté: v Beckovskej Vieske bol liehovar a vysoký komín, ktorý mal až navrch rebrík z južnej strany – teda ideálna rozhľadňa. Ostatné už bola iba ruti-

Stanislav Šimo pri pamätnom kríži padlých rumunských vojakov v Rakoľuboch. na skúsených „starých“ vojakov. Pozorovateľ z komína našiel ďalekohľadom v priekope za slivkou ležiaceho nemeckého „snipera“ (ležal tam, kde má teraz vjazd do domu p. Dujka). Prvý zásah mínometom dopadol 10 – 20 metrov vľavo. Druhý presne medzi nohy. Ostatní Nemci sa stiahli smerom na Beckov a okolo 18,00 hod. boli Rakoľuby oslobodené. Žiaľ, týmto sa to neskončilo! Delostrelecká batéria, t. j. 4 delá ráže 75 mm (každé delo ťahali 3 páry koní) plus „vozatajstvo“ sa sťahovalo asi okolo 19,00 hod. od Viesky do Rakoľúb. Keď kolóna prichádzala ku križovatke, nastalo peklo. Nemecké delá umiestnené v Mnešiciach nad tehelňou na kopci to mali ako na dlani a na dostrel! Stará prax nemeckých delostrelcov vykonala svoje. Zamierili na predné delo – zrejme zámerne! Zranené či zabité kone zahatali cestu dopredu, do Rakoľúb. Niektorým sa podarilo prejsť

okolo kaplnky na poľnú cestu, cez priekopy, prípadne sa otočiť naspäť. Počet mŕtvych pri tejto kanonáde sa mi nepodarilo zistiť – viem len, že celkom zahynulo 56 rumunských vojakov a asi dvaja nemeckí vojaci. Po kanonáde zostalo na ceste zabitých asi 15 koní, mnohé z nich mali dierku do čela, čo im vojaci dali „ranu z milosti“. Telo roztrhaného nemeckého snipera bolo rozmetané sčasti na slivke a po okolí. Jeho špeciálna poloautomatická puška s ďalekohľadom bola rozbitá a už z nej chýbal záver a ďalekohľad. V hornej časti tela trčala peňaženka, z ktorej chýbala asi 1/3. Túto som si vzal domov za účelom zistenia totožnosti padlého vojaka. Taktiež som si vzal zinkovú tabuľku, na ktorej na jednej strane mal vojenské údaje a na druhej strane svoju civilnú adresu domov. V peňaženke mal list od svojej manželky (s nadpisom „Lieber Hans“) a fotografie svojich detí.

Po rokoch, keď ma prešiel hnev nad tým, že tento človek zbytočne pripravil o život 2 – 3 desiatky nevinných ľudí, uvedené veci som odovzdal na Červený kríž v Novom Meste nad Váhom s tým, že som ochotný jeho rodine poskytnúť bližšie informácie. Žiadna odpoveď však neprišla. Uvedené som osobne zažil a videl na vlastné oči, keď som mal necelých 15 rokov. Ďalšie informácie som získal od veliteľa, ktorý túto operáciu riadil, nakoľko býval asi týždeň u nás. Mal hodnosť plukovníka. V civile bol evanjelický farár a vedel perfektne po nemecky, takže som sa s ním dohovoril. Pri týchto spomienkach apelujem na občanov, aby sa vo väčšom počte zúčastňovali na pietnej spomienke pri pamätnom kríži padlých rumunských vojakov v Rakoľuboch. Desiatky zomrelých vojakov si to určite zaslúžia. Foto: V. Soloviè

Spolupráca s učiteľmi patrí medzi priority SZPB Rôzne monosti vzdelávania Pri OblV v Banskej Bystrici pra-

Roman Hradecký prednáša učiteľom o holokauste.

O holokauste Oblastný výbor SZPB v Bratislave spolu s Metodicko-pedagogickým centrom v Bratislave a Bratislavským samosprávnym krajom zorganizovali 12. mája seminár Holokaust, neofašizmus, neonacizmus, rasizmus a xenofóbia vo vyučovaní dejepisu a etickej výchovy. Hlavnou témou diskusie bola deportácia židov do koncentračných táborov. S viac ako dvadsiatkou učiteľov z Bratislavského a Trnavského kraja diskutoval na

BOJOVNÍK / 12

Foto: luc

túto tému tajomník ÚR SZPB Roman Hradecký. Na príklade konkrétnych rodín vysvetlil okolnosti a následky ich deportácie. „Som hlboko presvedčený, že sa to nemôže ukazovať na číslach, ale na príkladoch, na konkrétnom človeku,“ uviedol počas prednášky Hradecký. Zároveň dokumentoval jednotlivé osudy rodín prostredníctvom fotografií. Učitelia si navzájom vymenili skúsenosti z výučby problematiky holokaustu. Tiež dostali informácie o rôznej literatúre luc s touto problematikou.

cuje Komisia učiteľov, žien a mládeže, ktorá 5.mája zvolala stretnutie učieteľov dejepisu zo základných škôl z okresu Banská Bystrica. Stretnutie sa konalo v zasadačke Múzea SNP. Bolo iniciované v súlade s Dohodou o spolupráci medzi Oblastným výborom SZPB a mestom Banská Bystrica, kde sa partneri dohodli venovať zvýšenú pozornosť mladej generácii, ktorá nepozná útrapy II.svetovej vojny. Nezastupiteľné miesto pri realizáci tejto dohody majú učitelia, najmä vyučujúci dejepis. Komisia učiteľov, žien a mládeže informovala prítomných učiteľov o viacerých možnotiach, interaktívneho spoznávania a sprístupňovaní histórie SNP. Jednou z nich sú školské výlety na pamätné miesta v blízkom okolí. V ponuke takýchto aktivít je napr.

výlet do partizánskej základne Maťúšova k bunkrom 1. čsl. partizánskej brigády v Pohronskom Bukovci, turistický výlet zo Španej Doliny či Starých Hôr k obnovenému bunkru „MOR-HO“ pod Jelenskou skalou. Prechádzka Náučným chodníkom na Kališti umožní učiteľom ukázať žiakom život Kališťanov, ale zároveň spoznajú krutosť fašizmu, ktorá obyvateľov pripravila o ich životy. Zaujímavou je aj prehliadka takmer zabudnutej obce Nemecká či blízkych masových hrobov v Kremničke.

Dobrým a novým pomocníkom učiteľov pri vyučovaní môže byť aj dvojtýždenník antifašistov Bojovník. Niektorým školám ho predplácajú ZO SZPB. Aktuálnou formou sú stále besedy členov SZPB, priamych účastníkov SNP so žiakmi. Pracovníčka Múzea SNP Jana Odrobiňáková poskytla prítomným nové formy vzdelávania Múzea SNP. Učitelia dejepisu majú záujem sa vzdelávať, no problém majú s uvoľnením z vyučovania. Milena VACHOVÁ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Stretnutie učiteľov v Banskej Bystrici.

10


Veľ ká vlastenecká vojna V skorých hodinách nedeľného rána 22. júna 1941 hitlerovské Nemecko vierolomne porušilo zmluvu o neútočení a vtedajšiemu Sovietskemu zväzu zasadilo nevídane mocný vojnový úder. A tak sa očakávane aj neočakávane začala Veľká vlastenecká vojna Sovietskeho zväzu a keďže tá veľmoc už neexistuje, teda predovšetkým Ruska.

Od tých čias práve uplýva dlhých sedemdesiat rokov a o tej vojne sa už napísalo neúrekom vedeckých štúdií a knižiek historikov a takisto memoárov dejateľov, politikov a vojvodcov. Dobrých aj zlých či správnejšie povedané pravdivých aj nepravdivých, objektívnych aj subjektívnych. Od tých čias, keď 2. svetová vojna nadobudla novú podobu, sa naplnil priemerný vek jednej generácie. Áno, dnešní sedemdesiatnici v tých krušných dňoch vojnových hrôz prichádzali na svet. Začiatok Veľkej vlasteneckej vojny, ako ju vo svojom vystúpení v rozhlase 3. júla 1941 nazval J. V. Stalin a ako aj vošla do dejín, bol pre Červenú armádu tragický. Tankové a motorizované zväzy nemeckej armády prenikali rýchlo a hlbo-

mená neočakávanosť, keď hovoríme o udalostiach takého rozsahu. Veď to nie je iba neočakávaný prechod hraníc nepriateľom a ani vlastné neočakávané napadnutie. Neočakávanosť prechodu hraníc nepriateľom ešte nič neriešila. Hlavné nebezpečenstvo nespočívalo v tom, že Nemci prekročili hranice, ale v tom, že sme neočakávali takú údernú silu nemeckej armády. Podľa nás sa ukázala nepredvídaná ich šesť až osemnásobná prevaha v silách na rozhodujúcich smeroch. Podľa nás bolo neočakávané aj množstvo sústredenia ich vojsk a sila ich úderu. A toto je to hlavné, čo predznamenalo naše straty prvého obdobia vojny.“ G. K. Žukov veľmi dobre vedel o čom hovorí, hoci to takto kriticky

Západného a Kyjevského osobitného a Odeského vojenského okruhu: 22. júna 1941 o 4. hod. ráno nemecké letectvo bez akéhokoľvek dôvodu podniklo nálety na naše letiská a mestá pozdĺž západných hraníc a bombardovalo ich. Súčasne na rozličných miestach spustili nemecké vojská delostreleckú paľbu a prekročili naše hranice. V dôsledku neslýchaného bezočivého útoku Nemecka na Sovietsky zväz prikazujem: 1. Vojská všetkými silami a prostriedkami zaútočia na nepriateľské sily a zničia ich v priestoroch, kde narušili sovietske hranice. Pozemné vojská nesmú prekročiť hranice, kým nedostanú osobitný pokyn... Smernice podpísali S. K. Timošenko (ľudový komisár obrany), G. K. Žukov (náčelník GŠ) a G. M. Malenkov (tajomník ÚV VKS a člen Hlavnej vojenskej rady). Stalin akoby zostal bokom, hoci smernicu podstatne ovplyvnil.

tánie Winston Churchill. V treťom zväzku svojho diela Druhá svetová vojna (The Second World War) uvádza, že Stalinovi pripomenul svoju informáciu v apríli 1941 o sústreďovaní nemeckých vojsk v Poľsku. Stalin vraj sebaisto odpovedal: „Nikto ma nemusel vystríhať. Vedel som, že sa vojna začne, myslel som si však, že sa mi podarí získať ešte nejakých tých šesť mesiacov.“

Hlavné nebezpečenstvo nespočívalo v tom, že Nemci prekročili hranice, ale v tom, že sme neočakávali takú údernú silu nemeckej armády. Veľmi sa mýlil, ale nepriznal to nikdy, pravdaže, ani W. Churchillovi. Napriek tomu, že neuvádzame čisto vojenské príčiny tragického začiatku vojny, nemožno nespomenúť aj veliteľské kádre. Aj velenie vojsk zlyhávalo a často nebolo na žiaducej úrovni. Stalinov volunta-

Na fotografii zľava Žukov, Chrušov, Nikolaj Bulganin, Lazar Kaganovič, Georgij Malenkov. ko do sovietskeho územia, na Ukrajinu, do pobaltských republík a do Bieloruska. Za prvý deň vojny postúpili 35 – 50 km, hoci na viacerých úsekoch obrovského frontu sa museli zdržať na húževnatom odpore pohraničníkov a prvosledových prihraničných útvarov ČA. Celkový ústup ČA v prvých dňoch a týždňoch vojny bol naozaj tragický a to 350 – 600 km. Osudy sovietskych vojakov boli takisto tragické: tisíce padli v bojoch a oveľa viac, až stotisíce (údaje sú doposiaľ rozdielne) padli do zajatia. V historickej literatúre i v spomienkach významných veliteľov a vojvodcov sa často za príčinu tragického začiatku vojny pre ozbrojené sily ZSSR považuje moment prekvapenia a vierolomnosť nemeckej vlády v súvise s paktom o neútočení. Asi to nie je úplná pravda. Potvrdzujú to aj slová jedného z najvýznamnejších vojvodcov vojny Georgija Konstantinoviča Žukova, ktorý spisovateľovi K. Simonovovi povedal: „Čo také neočakávané? To, ako sa teraz neočakávanosť traduje a tiež, ako ju vysvetľoval Stalin vo svojich vystúpeniach, je nepravdivé, neúplné a jednostranné. Čo zna-

11

a otvorene vo svojich Spomienkach a úvahách nepovedal. Jeho citovaný názor publikoval Vojenský historický časopis (Vojenno istoričeskij žurnal) až v roku 1987, teda už v čase „perestrojky a glasnosti“ (prestavby a otvorenosti), ktorej sa obaja nedožili. A práve to, čo po-

Nariadenie smernice bolo nereálne. Politické a vojenské vedenie ZSSR absolútne nevedelo, čo sa deje na bojisku, na obrovskom sovietsko-nemeckom fronte, ktorý sa práve začal tvoriť. Smernica však rešpektovala základnú ideu sovietskej vojenskej doktríny – odraziť

Tragický začiatok Veľkej vlasteneckej vojny a hlboký ústup sovietskych vojsk hitlerovskému veleniu dával nádej, že sa podarí splniť agresívny plán „Barbarossa“. vedal K. Simonovovi, boli najväčšie chyby zavinené Stalinom a najbližšími ľuďmi okolo neho: politikmi, nie vojakmi. (Z vojakov do Stalinovej skupiny patril iba maršal K. J. Vorošilov, ktorý mu bezvýhradne a nekriticky slúžil). Názor G. K. Žukova dosvedčujú aj dokumenty najvyššieho sovietskeho velenia z prvých dní vojny. Napriek tomu, že Žukov bol od februára 1941 náčelníkom generálneho štábu, na tvorbe niektorých rozkazov sa nezúčastnil, lebo ho Stalin poslal na front. Smernica č. 2 Hlavnej vojenskej rady znela takto: „Vojenským radám Leningradského vojenského okruhu, Pobaltského,

agresora na hraniciach štátu, ale jej druhú časť – preniesť vojnu na územie agresora, zatiaľ podmieňovala. Nepochybne aj v tom bol Stalinov rukopis, ktorý podľa mnohých autorov ešte neveril, že Hitler pakt o neútočení naozaj rozdupal. A keď svoj omyl pochopil, takmer sa psychicky zosypal. Tak to spomína aj A. I. Mikolaj, ktorý patril do Stalinovej suity. Voluntarizmus Stalina bol hlavnou príčinou tragického začiatku Veľkej vlasteneckej vojny Sovietskeho zväzu. V tom pramenili aj strategické a operačné omyly velenia, o ktorých nerozprávame. V auguste 1942 pricestoval do Moskvy predseda vlády Veľkej Bri-

hoci jej nepriateľ zasadil rovnaký úder. Boli rôzni velitelia, rôzne divízie, rôzna odolnosť.“ Tragický začiatok Veľkej vlasteneckej vojny a hlboký ústup sovietskych vojsk hitlerovskému veleniu dával nádej, že sa podarí splniť agresívny plán „Barbarossa“. V predchádzajúcich vojnových ťaženiach vo Francúzsku a na Balkáne nemecké ozbrojené sily dosaho-

vali „bleskové víťazstvá“ a tak aj plán „Barbarossa“ predpokladal dobyť Moskvu a poraziť ZSSR za osem týždňov. Zdalo sa, že to nemecká armáda aj dosiahne. Žukov aj o tom povedal: „... nemecká armáda bola na začiatku vojny lepšia ako naša. Bola lepšie pripravená, vycvičená, vyzbrojená... Mala voj-

Ilustraèné foto: internet

rizmus aj v tom zanechal svoju pečať a to v nezmyselných „čistkách“ rokov 1937 – 1938. Dmitrij Volkogonov vo svojej práci Triumf a tragédia, Politický portrét J. V. Stalina uvádza priam neuveriteľné číslo, že stalinské čistky postihli 36 761 dôstojníkov. Prevažne išlo o vyšších veliteľov. „Naháňačka špiónov“ postihla aj maršalov Sovietskeho zväzu M. N. Tuchačevského, V. A. Bľuchera, A. I. Jegorova a armádneho veliteľa I. stupňa (generálske hodnosti zaviedli neskôr) J. E. Jakira. Vymenení boli všetci velitelia okruhov, z ktorých sa na začiatku vojny vytvárali fronty a vyše 80 percent dôstojníkov štábov. Nečudo, že sa úroveň vyššieho veliteľského zboru krátko pred vojnou veľmi znížila. Odolnosť vojsk, ich schopnosť dobre bojovať závisela od úrovne výcviku, ktorý riadil veliteľský zbor, ten istý zbor, ktorý na začiatku vojny velil a riadil boj. G. K. Žukov K. Simonovovi povedal kriticky a otvorene: „... na začiatku vojny sme zle bojovali a to nie iba hore, ale aj dolu. Nie je tajomstvom, že u nás v rovnakom čase bojovali divízie, z ktorých jedna sa ruvala dobre a susedná utekala,

nové skúsenosti a to z víťazných vojen... My sme sa učili v priebehu vojny, naučili sme sa biť Nemcov, ale bol to dlhodobý proces. A začal sa ešte vtedy, keď Nemci mali všestrannú pre-vahu.“ Slová G. K. Žukova, povedané K. Simonovovi kedysi v šesťdesiatych rokoch minulého storočia (spisovateľ rozhovory časovo nevymedzil), sú hlboko pravdivé, úprimné a čestné. Sú hodnoverné aj preto, že ich vyslovil najvýznamnejší a možno aj najväčší vojvodca Veľkej vlasteneckej vojny. Práve vďaka tomu, čo povedal sa nemohla naplniť prognóza plánu „Barbarossa“, ani slová náčelníka generálneho štábu pozemných vojsk Nemecka (OKW) genplk. F. Haldera, ktorý 3. júla 1941 do svojho denníka napísal: „Nezveličujem, keď poviem, že ťaženie proti Rusku sme vyhrali za dva týždne.“ Našťastie zveličoval a poznal to už o niekoľko dní, keď čoraz viac krvácal aj nemecký wehrmacht, keď bleskové víťazstvá odišli nenávratne do histórie. Stalo sa tak napriek tragickému začiatku ruskej Veľkej vlasteneckej vojny, ktorý však nemusel byť. Ervín PAULIAK

BOJOVNÍK / 12


Panamské zastavenia

Most spájajúci oba kontinenty nad zátokou Balboa. bola najvýznamnejším zastavením nášho putovania. V Miraflores sme sledovali dianie po oboch stranách prieplavu. Nad maketou nás domáci odborník poučil, že kanál má vybudované tri sústavy vzdúvadiel v Gatume, Pedro Miguel a Miraflores. Výškový rozdiel hladín medzi oboma oceánmi je 26 metrov.

Celý prieplav sa tiahne od 54 km na severozápade do 43 km na juhovýchode. Miraflores s neobyčajným záujmom navštevujú početné skupiny indiánskych mamičiek s novonarodenými deťmi, aby im ukázali miesta, kde ony predtým žili. Stretnutie s nimi znamená stretnúť sa s dávnymi tradíciami, lebo sú natrvalo späté so zvykmi predkov. Je pravdepodobné, že kapacita prieplavu nebude v blízkej budúcnosti stačiť zvýšenej lodnej preprave. Odborníci odporúčajú vybudovať ďalší prieplav v miestach, kde sú na to najlepšie podmienky. Uvažuje sa o Nikarague. Nikaragujská vláda by sa sama chcela podujať na túto perspektívnu úlohu. Trasa prieplavu by smerovala od Pacifiku oblasťou Rivas, naprieč Nikaragujským jazerom a po rieke San Juan do Atlantiku. Predpokladám, že sa to podarí, ale Stredná Amerika sa musí stať predovšetkým mierovou zónou na latinskoamerickom kontinente. Ing. G. STOPKA

Mladá Indiánka s dcérkou v Miraflores. pomoc: BAOBAB

strýko

medza, po česky

teraz, priam

ruské mesto

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

meno koncovka herečky kysličníPavlíkovej kov

ofukuje

telúr

modlitba latinsky

stredoamerický štát

odstavec (knižne)

kombinéza

3. časť tajničky

bečka tam

odevné závody

nápis na kríži (2. časť) oveľa

lyže

vylučovacia spojka

utešuj

boxerský úder

rádium

osman

hen (arch.)

mohutný africký strom

skratka nádražia

podlieha strachu

1. časť tajničky

otlč

čínska droga

1. egyptský prezident 5. časť tajničky

duša v st. Egypte

amatér. atlet. asociácia

názvy

poloha tela

skoro (dialekt.)

kočovník (Afrika)

zaves (na háčik)

EČV Svitáv

berkélium

živočíšny tuk

hrádza opevnenie

francúzsky člen

dvere na humne

teba

EČV Karvinej

EČV Trenčína

otec (detsky)

2. časť tajničky

daj do pary

izbová kvetina

4. časť tajničky

Správne vylúštenie tajnièky z è. 10 znie: Národ náš biedne prežíval, ale je tu. Knihu z vydavateľstva Ikar posielame Jánovi Pavlíkovi do Banskej Štiavnice.

gowa, kde ho britská tajná služba zajala a internovala do konca vojny. Po 24-hodinách Nemecko označilo Hessa za duševne chorého a jeho miesto vo vedení NSDAP prevzal Martin Borman. 12. mája 1942 – Nacisti použili prvýkrát v koncentračnom tábore Osvienčim na hromadné vraždenie Židov plyn (1500 obetí). 1944 – V hlavnom stane Adolfa Hitlera v Klessheime sa uskutočnila posledná návšteva predstaviteľov slovenského štátu, ktorú viedol prezident Jozef Tiso. 13. mája 1941 – Po zadržaní Rudolfa Hessa vo Veľkej Británii sa Martin Borman stal kancelárom nemeckej fašistickej strany NSDAP. 1943 – Nemecké a talianske vojská kapitulovali v Tunisku, pričom 130 000 nemeckých a 100 000 talianskych vojakov padlo do zajatia. 14. mája 1940 – Nemecké letectvo bombardovalo holandské prístavné mesto Rotterdam, pričom zahynulo viac ako 1000 ľudí a 2000 obyvateľov mesta bolo zranených. O strechu nad hlavou prišlo 78 000 obyvateľov. 16. mája 1943 – Úplným zbúraním židovskej štvrte sa skončilo povstanie Židov vo Varšavskom gete, v ktorom zahynulo okolo 60 000 povstalcov. 17. mája 1940 – Nemecké jednotky počas II. svetovej vojny obsadili hlavné mesto Belgického kráľovstva Brusel. 1946 – Odsúdili bývalého rumunského fašistického diktátora maršala Iona Antonesca na trest smrti. PoZdroj: TASR pravili ho 1.6.1946.

ZRNKÁ HUMORU V obchode: Zákazník: - Čo je tamto? (ukazuje na regál) Predavač: - To sú jablká. - Tak mi dajte 40 jabĺk a každé mi zvlášť zabaľte. A čo je tamto? - To sú hrušky. - Tak mi ich dajte 50 a každú mi zvlášť zabaľte. A čo je tamto? - To je mak, ale nechcite ma naštvať! * * * - Prosím si 100 guličiek naftalínu!

katastrofa (Biblia)

umučený, po česky





vzostupy (rozvoj)

8. mája 1945 – Vláda SR (vojnového slovenského štátu) zdržujúca sa v exile v rakúskom meste Kremsmünster podpísala dokument, ktorým sa podrobila veliteľovi armádneho zboru americkej armády generálovi Walkerovi. Týmto aktom SR z hľadiska medzinárodného práva zanikla. 1945 – V sídle sovietskeho velenia v Karlshorste (berlínske predmestie) sa začali v prítomnosti sovietskeho maršala Georgija Konstantinoviča Žukova, amerického generála Carla Andrewa Spaatza, britského maršala lorda Arthura Teddera, francúzskeho generála Jean de Lattre de Tassigny, nemeckého poľného maršala a šéfa vrchného veliteľstva wehrmachtu Wilhelma Keitela, admirála HansaGeorga von Friedeburga a generála Luftwaffe Hansa-Jürgena Stumpffa rokovania o bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka. 9. mája 1945 – Minútu po polnoci nadobudla účinnosť dohoda o bezpodmienečnej kapitulácii nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne, čím sa skončila vojna v Európe. 10. mája 1940 – Nemecko začalo prvú fázu západného ťaženia, keď bez vyhlásenia vojny vtrhlo do neutrálnych krajín Holandska, Belgicka a Luxemburska. 1941 – Hitlerov zástupca v straníckom vedení a vedúci kancelárie NSDAP Rudolf Hess tajne odletel do Veľkej Británie, kde chcel dohodnúť s britskou vládou prímerie ešte pred začatím nemeckej ofenzívy na Východe. Hess zoskočil padákom v Škótsku neďaleko Glas-

- Vari máte toľko molí? - Nie. Mám len jednu, ale nemôžem ju trafiť... * * * Zákazník sa pýta predavačky: - Ako sa otvára táto škatuľa? Predavačka: - Návod je vo vnútri. * * * Ide babka do obchodu a pýta si sardinky. Predavačka sa jej pýta: - Aké? Portugalské, chorvátske? - To je jedno. Aj tak sa s nimi nebudem rozprávať. Zdroj: Internet

Jablkový koláč s tvarohom Potrebujeme: 750 g jabĺk, 1 tvaroh, 2 šálky polohrubej múky, 1 šálku kryštáľového cukru, 1 šálku oleja, 1 šálku mlieka, 1 prášok do pečiva, 2 vajcia, vanilkový cukor, 2 PL práškového cukru. Ako na to: Zmiešame múku, cukor, olej, vajce, prášok do pečiva, mlieko a vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Na povrch nastrúhame jablká. Rozmiešame tvaroh s vajcom, vanilkovým a práškovým cukrom a natrieme povrch jabĺk. Upečieme. Zdroj: Internet

Z LACNEJŠEJ KUCHYNE

Od hlavného mesta nás delilo už necelých päťdesiat kilometrov. Autostráda je tu popretkávaná väčším počtom nadjazdov a podjazdov s dobre volenými vyhliadkami na blízke okolie. Auto sa v nie príliš kopcovitom teréne namáhalo, čo bolo vodou na mlyn nášmu šoférovi Miguelovi. Odporučil nám zastaviť sa pred mostom spájajúcim oba americké kontinenty. Neboli sme proti. Mohutná oblúkovitá konštrukcia mosta v dĺžke 1654,15 m je dominantou nad kanálom Balboa. Z pamätnej dosky sme sa dozvedeli, že most postavili 12. októbra 1962. Na pravej strane kanála kotvili loďky, jachty, plachetnice a mohutné lode čakajúce na vstup do Panamského prieplavu. Návšteva Panamského prieplavu

HISTORICKÝ KALENDÁR

Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

BOJOVNÍK

dvojtýždenník antifašistov

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.haringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt Bratislava pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV204/08

Bojovník c. 12/2011  

Elektronicke vydanie dvojtyzdennika antifasistov, Bojovnika c. 12/2011.

Advertisement