Page 1

DNES V ÈÍSLE str. 5

Chronická bolesť sužuje asi 25 až 30 percent Slovákov str. 6

Oslobodenie si uctili behom str. 10

Jubilant z „REMETEHO BANDY“

DVOJTÝŽDENNÍK Roèník LVI

ANTIFAŠISTOV

28. 4. 2011

Cena 0,44 €

10

XV. zjazd sa uskutoční 26. mája 2012 v Bratislave

PAVOL SEČKÁR

Návrat k minulosti V dejinách politických, sociálnych a národných zápasov Slovákov, Čechov, ale aj ďalších národov a štátov majú trvalé miesto udalosti, odkaz ktorých je stále živý a inšpirujúci. Sú to historické medzníky, ktoré sa hlboko vryli do pamäti generácií. K nim sa národy a štáty vracajú, aby z nich čerpali silu, optimizmus, sebavedomie, vlastenecké cítenie a dôveru vo svoj ďalší vývoj. Tak ako pred rokmi, aj dnes nás oslovujú tou istou aktuálnosťou a dejinným významom. K takým dôležitým udalostiam v novodobej slovenskej histórii patrí SNP a porážka fašizmu a nemeckého nacizmu. Napriek tomu, že od tejto významnej udalosti, ktorá ovplyvnila históriu a činy celých generácií, plynie už viac ako 66 rokov, nesmieme na ňu zabúdať. A my nezabúdame. Nikto nedokáže písmom a slovom zachytiť všetku obetavosť, odvahu, hrdinstvo, nadšenie a bojovnosť, utrpenie i obete, slávu i biedu desaťtisícov antifašistov, vojakov a partizánov v obciach, na povstaleckých frontoch i v horách, vo väzeniach a koncentrákoch, v zajateckých táboroch aj masových hroboch, slávu a biedu mužov a žien, mladých aj starých. Je preto zarážajúce, že aj dnes, 66 rokov po páde európskeho fašizmu a nacizmu, v našej spoločnosti, ktorá nesie všetky znaky demokracie, sa nájdu skupiny ľudí, ktoré sa neštítia velebiť fašizmus, ľudí, ktorí na obdiv sveta vydávajú svoj nacionalizmus, šovinizmus a xenofóbiu, svoju netoleranciu a nenávisť. Narodili sme sa preto, aby sme odpúšťali. Odpúšťajme, ale nezabúdajme. Aby nezabudli ani tí, čo prídu po nás. Štát a jeho orgány musia preto nevyhnutne so širším občianskym záujmom udržať Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, pretože majú vo svojich programoch zakotvený boj za slobodu, demokraciu a ľudské práva. V poslednom období sme sa dostali do stavu, keď vplyv extrémizmu narastá a jeho osvedčenému bojovníkovi – SZPB sa pristrihujú krídla. Toto už nie je ani len logické. Navyše keď v okolitých krajinách sú protifašistické idey posilňované. Máme 22 000 členov, od začiatku roka vstúpilo do našich radov 347 nových členov, prevažne vnúčat bojovníkov za slobodu. Venujeme skutočne veľa času práci s mladšími generáciami, novým formám starostlivosti o pamätné miesta, ich návštevám – čiže organizujeme vzdelávanie, cestovanie a poznávanie histórie našich predkov – hrdinov tej doby. Vo všetkých nás bije veľké srdce národa, ktorý sa ozbrojeným povstaním vzoprel proti fašizmu a prihlásil sa do rodiny demokratických európskych národných spoločenstiev. Z polotieňa bojového hrdinstva stále zreteľnejšie vystupujú ľudské a mravné rozmery, ktoré viac ako vojenský výsledok rozhodli a dodnes rozhodujú o osude slovenskej spoločnosti. Vzdávame večnú úctu hrdinom, padlým v bojoch za slobodu. Česť ich pamiatke, sláva a úcta vám, účastníkom nášho zápasu za slobodu, ktorí ste sa dožili týchto čias. Prečo sa vraciame k pohnutým a urputným zápasom minulosti? Pretože milujeme budúcnosť.

Na zamyslenie:

BOJOVNÍK Na základe Stanov SZPB zvoláva Ústredná rada, ktorá sa stretla 12. apríla, XV. zjazd SZPB, ktorému budú predchádzať výročné členské schôdze základných organizácií a oblastné konferencie. XV. zjazd SZPB sa bude konať 26. mája 2012 v Bratislave. Podľa Smerníc na vykonanie výročných členských schôdzí základných organizácií SZPB a oblastných konferencií SZPB pred XV. zjazdom SZPB sa Výročné členské schôdze vykonajú v októbri a novembri 2011. „Na výročných členských schôdzach vyhodnotia základné organizácie SZPB svoju činnosť od poslednej výročnej členskej schôdze, akým spôsobom sa v ich podmienkach realizovalo uznesenie XIV. zjazdu SZPB a uznesenie oblastnej konferencie SZPB. Uznesenia z výročných členských schôdzi základných organizácii vytvoria predpoklady pre ďalšiu činnosť Zväzu,“ uvádza sa v smerniciach. Základné organizácie budú venovať zvýšenú pozornosť obsahovej stránke výročných členských schôdzi. Veľmi dôležité bude komplexne zhodnotiť činnosť

Členovia ÚR SZPB rozhodli, že XV. Zjazd SZPB bude 26. mája 2012 v Bratislave. základnej organizácie, jej výboru, podiel jednotlivých členov na jej činnosti a fungovaní vrátane zhodnotenia príspevkovej morálky a odberu dvojtýždenníka Bojovník, navrhnú konkrétne opatrenia na ďalšiu aktivizáciu práce a úlohy pre nastávajúce funkčné obdobie. „ÚR SZPB odporúča pozvať na rokova-

nia výročných členských schôdzí základných organizácií SZPB primátorov miest a obcí, poslancov mestských (obecných) zastupiteľstiev, ako aj riaditeľov škôl v okruhoch pôsobnosti základných organizácií, predstaviteľov Jednoty dôchodcov na Slovensku, klubov Zväzu vojakov Slovenskej republiky

Foto: V. Mikunda

a ďalších, ktorí nám boli nápomocní pri realizácii našich plánov,“ spresnil predseda SZPB Pavol Sečkár. Na výročných členských schôdzach základných organizácií SZPB sa v zmysle Stanov SZPB prerokuje a schváli: správa o činnosti a ďalších úlohách základnej (Pokračovanie na 3. strane)

Zasadnutie klubu umelcov Výbor a aktív Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB rokoval v Bratislave 14. apríla. Novozvolený predseda Klubu Jozef Leikert zdôraznil významné povinnosti slovenskej inteli-

gencie pri upevňovaní antifašistického odkazu a rozvíjaní týchto hodnôt v umeleckom a kultúrno-spoločenskom živote Slovenska. Pripomenul nutnosť aktívne napomáhať formovaniu činorodých

Na snímke (zľava) tajomník Klubu umelcov Ladislav Skrak, novozvolený predFoto: ls seda Klubu Jozef Leikert a čestný predseda Klubu Dušan Čaplovič.

Človek, ktorý poznáva svoje poslanie, zároveň spoznáva aj svoju hodnotu.

vzťahov a kontaktov umelcov, spisovateľov a historikov, ale aj kultúrno-spoločenských pracovníkov. V ďalšej časti rokovania predseda SZPB Pavol Sečkár informoval o súčasnom stave aktivít, ale aj o náročných podmienkach z hľadiska financovania činnosti SZPB. O doterajších výsledkoch práce pri oceňovaní zosnulých a žijúcich osobností umeleckého života, pri formovaní aktívu členov Klubu, resp. pri koncipovaní programu vlastnej činnosti v jednotlivých oblastiach, ako aj vo vzťahu k Ministerstvu kultúry SR informoval tajomník Klubu Ladislav Skrak. Pripomenul prechodné obdobie, v ktorom Klub bude rozvíjať honoratívne a kooperujúce črty svojej účasti na aktivitách múzeí, v oblasti výstav, atď., pričom v súčasnom období Klub aktívne napomáha stabilizácii podmienok činnosti SZPB ako celku. Na zasadnutí sa zúčastnil i čestný predseda Klubu umelcov Dušan Čaplovič. Luc ISSN 0323-2018

L. N. TOLSTOJ


Veľká Británia nezabúda na veteránov 2. svetovej vojny Finančné príspevky za účasť v západnom odboji si prevzali 11. apríla na Ministerstve obrany (MO) SR v Bratislave veteráni 2. svetovej vojny. Odovzdal im ich chargé d'affaires Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Dominic Schroeder. „Nejde o peniaze z oficiálnych zdrojov. Tieto peniaze sú od civilného obyvateľstva, od ľudí, ktorí dobrovoľne prispeli do zbierky. Ide o dve zbierky – jedna pre pozemné sily a druhá pre letectvo,“ vysvetlil Schroeder. Ako dodal, suma, ktorú veteráni každoročne dostávajú, sa po dohode s nimi nezverejňuje. Keďže sa toto podujatie konalo už po 16. raz, chargé d'affaires verí, že aj v budúcnosti bude môcť Veľká Británia týmto spôsobom vyjadriť vďaku tým, ktorí prispeli k oslobodeniu jeho krajiny. Podľa jeho slov si treba aj po

toľkých rokoch od skončenia 2. svetovej vojny pripomínať jej hrôzy a vytvoriť tak v záujme ďalších generácií spojivko medzi vtedajším a súčasným svetom. Vedúci služobného úradu MO Peter Plučinský hovoril o hrdinstve veteránov, ich statočnosti a odhodlaní, ktoré preukázali v bojoch na západných frontoch. Konštatoval, že podujatie na MO SR bolo výnimočnou udalosťou, ktorá spája rezort obrany, britskú ambasádu a charitatívne organizácie, ktoré zastrešujú zbierky pre vojnových vyslúžilcov. Pripomenul, že mnohí z tých, čo bojovali na západe, boli po roku 1948 perzekvovaní, prenasledovaní a znevýhodňovaní, no útrapy komunistického režimu vydržali. Zástupcom britského veľvyslanectva tlmočil poďakovanie za komunitu 32 veteránov, z toho 22 vdov po bývalých vojakoch, plu-

Veteráni druhej svetovej vojny si 11. apríla 2011 na pôde Ministerstva obrany SR v Bratislave prevzali finančné príspevky za účasť v západnom odboji. Foto: TASR - M. Baumann kovník Milan Píka. Spomenul, ako sa Slováci a Česi stali v Anglicku svedkami zápasu britského ľudu za slobodu, vysokú morálku britského civilného obyvateľstva aj hrdinstvo slovenských a če-

ských pilotov. Veľká Británia sa stala načas ich druhým domovom a preto sa tešia zo záujmu o ich osudy. „Pripadá nám to tak, že sú nejakí priatelia, ktorým na vás záleží v tomto uponáhľanom svete.

Prináša to uspokojenie, že stojíme za to, že si na nás spomenuli. Je to dobré, že sa o vás ešte niekto stará, že nie ste na svete úplne sám,“ uviedol priamy účastník bojov pred novinármi. TASR luc

Plníme Dohodu o druobných stykoch a vzájomnej spolupráci Oblastný výbor SZPB v Liptovskom Mikuláši a Okresný výbor Českého zvazu bojovníkov za slobodu v Opave udržujú družobné styky od roku 1993. Zmyslom Dohody je nielen udržiavať priateľské styky s členmi týchto organizácií, no najmä pripomínať si protifašistický zápas českého a slovenského ľudu, zúčastňovať sa pietnych aktov, ale tiež rozvíjať historické vedomie mladších generácií na základe poučení z boja za národné oslobodenie našich národov v rokoch 1944 – 1945. Hlavné úsilie v tejto oblasti v roku 2011 je položené na vykonanie recipročných prednášok a besied s fundovanými historikmi a priamymi účastníkmi bojov na školách v štatutárnom meste Opava a v Liptovskom Mikuláši. Na tomto základe 14. a 15. aprí-

la uskutočnili Oldřich Vaněk a Norbert Adamec návštevu družobnej organizácie v Opave. Delegáciu privítala Irena Truplová zo ZO ČSBS v Opave a Václav Krejčí z Československej obce legionárskej. Okrem výmeny skúseností a priateľského posedenia hlavným bodom návštevy bolo vykonať prednášku s besedou na témy Slovenského národného povstania 1944 a oslobodzovacích bojov 1945 v Liptove. Akciu v aule Sliezskej univerzity v Opave moderoval predseda miestneho odboru Matice sliezskej v Opave Jaromír Breuer. Prednášku predniesol člen ÚR SZPB, podpredseda OblV SZPB v Liptovskom Mikuláši Oldřich Vaněk. Vyše 100 členov ČSBS a ČSOL, no najmä študentov opavských škôl, si s veľkou pozornosťou a pozitívnym ohla-

jiteľovi. Politik, ktorý požaduje pripojiť k Rumunsku Moldavsko a územia patriace Ukrajine, je známy rasistickými a xenofóbnymi postojmi namierenými najmä proti Židom.

ilegálnej neonacistickej strany Roduverná mimoparlamentná opopzícia Gottfrieda Küssela v súvislosti s internetvou stránkou, ktorú nedávno zakázali. Pri raziách na šiestich miestach vo Viedni

 11. APRÍL Krajinský súd v nemeckom meste Koblenz poslal deviatich z 18 prevádzkovateľov nacisticky orientovanej rozhlasovej stanice vo veku 20-37 rokov na niekoľko rokov za mreže. Zostávajúcich obvinených odsúdil na podmienečné tresty. Cieľom stanice bolo šírenie nacistickej ideológie a xenofóbnej, antisemitskej štvavej propagandy. Odsúdení na to využívali aj 154 hudobných skladieb, ktorých texty boli v rozpore so zákonom.

Stalo sa

vandali na cintoríne v Poniatowského parku v poľskej Lodži. Páchatelia, ktorí niektoré náhrobné kamene na miestach posledného odpočinku sovietskych vojakov padlých v 2. svetovej vojne vyvalili, na iných zanechali stopy obuvi. Nevylučuje sa, že vyčíňanie môže súvisieť so spomienkovými akciami pri príležitosti 1. výročia havárie poľského prezidentského špeciálu pri západoruskom Smolensku.

a v Štajersku zadržali policajti desiatky zbraní, písomností a počítačov. Küssela už v roku 1993 odsúdili na 10 rokov za propagáciu nacizmu, v roku 1999 ho však prepustili za dobré správanie.

 12. APRÍL V Rakúsku zatkli zakladateľa

Množstvo hrobov padlých červenoarmejcov poškodili neznámi

Aula Slezské univerzity pred zahájením prednášky s besedou. V popredí predstavitelia miestnej organizácie ČSBS a ČSOL v Opave.  5. APRÍL Arpád Kiss, hlavný podozrivý v prípade série útokov extrémnej pravice na rómske domy, pri ktorých v rokoch 2008 a 2009 zahynulo šesť ľudí vrátane päťročného dieťaťa, sa priznal k účasti na dvoch rasovo motiovaných zločinoch. Štyroch mužov obvinili z vrážd v deviatich dedinách a mestečkách v strednom a východnom Maďarsku, ako aj z pokusu o vraždu a z ťažkého ublíženia na zdraví.  6. APRÍL Predsedu krajne pravicovej Strany Veľkého Rumunska Corneliu Vadim Tudor obvinili z napadnutia policajtov, ktorého sa mal dopustiť, keď sa ho pokúšali vysťahovať zo straníckej centrály v Bukurešti, ktorej budova po reštitúciách pripadla pôvodnému ma-

BOJOVNÍK / 10

VO SVETE (5. 4.–18. 4. 2011)

 14. APRÍL Dlhoročnú záhadu okolo smrti vedúcej osobnosti četnického hnutia v Srbsku počas 2. svetovej vojny Dragoljuba "Dražu" Michailoviča v Belehrade objasnila štátna komisia. Podľa jej zistení muža, ktorého predtým odsúdili za vlastizradu na trest smrti, zastrelili na úsvite 17. júla 1946 pri rieke Sáva

som vypočuli rozbor politických pomerov na Slovensku v rokoch 1939 až 1944, cieľov a plánov jednotlivých odbojových prúdov a organizácií a z nich prameniacich plánov na ozbrojené povstanie. Opavskí členovia posielajú srdečné pozdravy členom Oblastnej organizácie SZPB v Liptovskom Mikuláši, ako i všetkým členom SZPB. Napĺňanie dohody o spolupráci pokračuje 18. mája 2011 v Liptovskom Mikuláši, kde sa uskutoční recipročná návšteva priateľov z Opavy. S prednáškou pre študentov mikulášskych škôl a členov SZPB o Ostravsko-opavskej operácii vystúpi vedúca Pamätníka 2. svetovej vojny v Hrabyni Jana Horáková. Pavel CHRAPÈIAK, Ing. Norbert ADAMEC, PhD. èlenovia predsedníctva OblV SZPB v Liptovskom Mikuláši (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

a pochovali neďaleko väzenia. Michailovič bol veliteľom promonarchistických jednotiek srbskej armády, ktoré bojovali nielen proti nemeckým okupantom a ich chorvátskym spojencom - ustašovcom, ale aj proti komunisticky orientovaným partizánom.  18. APRÍL Holandský odvolací súd zamietol námietku kontroverzného politika Geerta Wildersa, ktorý čelí obvineniam z podnecovania nenávisti voči moslimom. Verdikt otvára cestu k ďalšiemu pokračovaniu súdneho procesu. Líder Strany slobody, tretej najväčšej politickej strany v Holandsku, sa pred súdom zodpovedá z výrokov, v ktorých označil islam za fašistickú ideológiu a Korán prirovnal k Hitlerovej knihe Mein Kampf. (ao)

2


XV. zjazd sa uskutoční 26. mája 2012 v Bratislave (Dokončenie zo strany 1)

organizácie SZPB. V správe rozobrať spoluprácu so školami, obecným zastupiteľstvom, starostlivosť o vojnové hroby, pamätníky a pomníky symbolizujúce boj za národné oslobodenie a proti fašizmu, stanoviť hlavné úlohy pre ďalšiu činnosť organizácie v pláne

Rokovanie ÚR SZPB v Bratislave činnosti a podujatí; správa revízora o správnosti hospodárenia; zvolí výbor základnej organizácie, revízora účtov základnej organizácie, delegátov na oblastnú konferenciu podľa kľúča stanoveného oblastným výborom SZPB, v ktorého pôsobnosti základná organizácia pracuje. Výbor zo svojho stredu zvolí predsedu ZO; predloží návrh na členov oblastného výboru a predsedníctva oblastného výboru SZPB, prípadne na funkciu predsedu a tajomníka oblastného výboru SZPB. ÚR SZPB odporúča, aby oblastné výbory SZPB určili z členov oblastného výboru aktivistov na zodpovednú prípravu výročných členských schôdzí základných organizácií SZPB. Zároveň odporúča zvoliť do výborov základných organizácií viac mladších funkcionárov. Novozvolený výbor základnej organizácie SZPB odošle do týždňa od konania výročnej členskej schôdze základnej organizácie

svojmu oblastnému výboru zápisnicu o konaní a výsledkoch schôdze, dotazníky delegátov na oblastnú konferenciu a návrhy na členov pléna a predsedníctva OblV, kandidátov na členov oblastnej a revíznej komisie, prípadne na funkciu predsedu a tajomníka OblV SZPB.

Foto: V. Mikunda

Termín konania oblastných konferencií SZPB sa stanovuje na február – marec 2012. „O počte delegátov s hlasom rozhodujúcim a hostí na oblastnej konferencii rozhodne predsedníctvo príslušného oblastného výboru SZPB. ÚR SZPB odporúča oblastným výborom SZPB pripraviť vlastné opatrenia na prípravu výročnej členskej schôdze a oblastnej konferencie,“ uvádza sa v Smeriniciach. Oblastné konferencie SZPB v zmysle Stanov SZPB prerokujú a schvália: správu o činnosti a ďalších úlohách oblastnej organizácie; správu o hospodárení s materiálmi a finančnými prostriedkami OblV SZPB; plán práce a podujatí; uznesenie. Oblastná konferencia SZPB v zmysle Stanov volí: predsedu oblastného výboru SZPB; členov OblV SZPB; členov oblastnej revíznej komisie; delegátov na XV. zjazd SZPB podľa kľúča jeden delegát do 300 platiacich členov (za

každých začínajúcich 300 – ďalší delegát); členov ÚR SZPB podľa kľúča do 1000 – 1, nad 1000 do 1500 – 2, nad 1500 – 3; delegáti zjazdu s hlasom rozhodujúcim sa z pozície funkcie stávajú aj predseda SZPB a predseda ÚRK. ÚR SZPB odporúča oblastným výborom SZPB navrhnúť na oblastnej konferencii kandidáta na funkciu predsedu SZPB, tajomníka ÚR SZPB, ktorý musí byť zvolený za člena ÚR SZPB, kandidátov na členov ústrednej revíznej komisie SZPB – (len znalých účtovníctvo), kandidátov do rozhodcovskej komisie, návrhy na nevyhnutné zmeny Stanov SZPB (nebudú sa schvaľovať nové). V Smerniciach sa ďalej uvádza, že Oblastný výbor SZPB zašle do 10 dní od konania konferencie zápisnicu o konaní konferencie, dotazníky zvolených členov ÚR SZPB a delegátov na zjazd, návrhy na kandidáta na funkciu predsedu SZPB a tajomníka ÚR SZPB a na kandidátov na členov ústrednej revíznej komisie SZPB s patričným písomným zdôvodnením. Historické odbojové skupiny vykonajú do termínu ukončenia oblastných konferencií svoje zhromaždenie, na ktorom zvolia predsedu a ďalších 2 členov výboru, ktorých nahlásia ako delegátov s hlasom rozhodujúcim. Predsedovia sa stávajú členmi ÚR SZPB. Hlasovanie a voľby sa uskutočnia v zmysle Stanov SZPB hl. VIII, bod 1. - 4. ÚR SZPB na vykonanie výročných členských schôdzí základných organizácií a oblastných konferencií SZPB pred XV. zjazdom SZPB stanovuje na účel ich ekonomického zabezpečenia vydanú zjazdovú známku v hodnote 3 €. Výnos z predaja tejto známky vo výške 1 € pripadne na zabezpečenie výročnej členskej schôdze základnej organizácie, vo výške 1 € na zabezpečenie oblastnej konferencie a 1 € na XV. zjazd SZPB. Ing. Pavol SEÈKÁR, PhD. predseda SZPB

Uznesenie Ústrednej rady SZPB z 12. apríla 2011 I.

SCHVAĽUJE: 1./ 2./ 3./ 4./

Správu o činnosti od ostatného rokovania ÚR SZPB Správu o čerpaní rozpočtu SZPB schváleného na rok 2010 Zvolanie XV. zjazdu SZPB na 26. mája 2012 do Bratislavy Smernice na vykonanie výročných členských schôdzí základných organizácií SZPB, oblastných konferencií pred XV. zjazdom SZPB 5./ Úpravu Stanov SZPB. Hlava III., čl. 4, i) sa doplňuje nasledovne – v mimoriadnych prípadoch napríklad pri nedostatku finančných prostriedkov rozhodne ÚR SZPB o ďalšom postupe. II.

BERIE NA VEDOMIE: 1./ 2./ 3./ 4./

III.

Vyhodnotenie plnenia uznesení Správu Ústrednej revíznej komisie SZPB k roku 2010 Návrh rozpočtu na rok 2011 a súvisiace opatrenia Obsahové a organizačné zabezpečenie spomienkových osláv 66. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom

UKLADÁ: p r e d s e d o v i SZPB 1./ Zvolať mimoriadne Predsedníctvo ÚR SZPB Termín: po rokovaní ÚR SZPB 12.4.2011 2./ Prijať dočasné opatrenia v hospodárení zväzu na rok 2011 a v závislosti od priznaných finančných prostriedkoch diferencovane riešiť odmeňovanie zamestnancov zväzu Termín: do 30. 6. 2011, o prijatých opatreniach informovať ÚR SZPB 3./ Dopracovať návrh rozpočtu na rok 2011 po oznámení finančných prostriedkov z projektu Ministerstva vnútra SR Termín: do 30. 6. 2011, o čom informovať členov ÚR 4./ Navrhované opatrenia ÚRK riešiť v súlade so Smernicou o hospodárení zväzu, prijať rozhodnutie o ekonomicky výhodnejšom vedení učtovnej evidencie Termín: 30. 6. 2011 5./ Odoslať otvorený list vláde SR a Národnej rade SR o ochrane SR proti popularizácii nositeľov fašistických ideológií a tradícií. Termín: 25. 5. 2011 B) t a j o m n í k o v i ÚR SZPB 1./ Za spolupráce OblV SZPB v Bratislave pripraviť a zabezpečiť spomienkové oslavy 66. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom na 8. a 9. mája 2011 v Bratislave. Termín: 29. 4. 2011 2./ Pripraviť rokovanie P ÚR SZPB v zmysle plánu práce Termín: materiály zaslať do 12. 5. 2011 3./ Pripraviť a zabezpečiť spoločné rokovanie predsedníctiev Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Českého svazu bojovníků za svobodu. Termín: 23.-24. 6. 2011 – Miesto: Banská Bystrica, Špania Dolina C) o b l a s t n ý m v ý b o r o m SZPB 1./ Zabezpečiť plnenie Smernice na vykonanie výročných členských schôdzí základných organizácií SZPB, oblastných konferencií pred XV. zjazdom SZPB. Pripraviť vlastné opatrenia pre zabezpečenie konferencií a VČS. Termín: 30. 9. 2011 2./ Organizovať zájazdy delegácií predovšetkým zo západného a stredného Slovenska na celoslovenské oslavy 66. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom, ktoré sa budú konať 8. 5. 2011 v Bratislave. Termín: o počte záujemcov z oblastných organizácií informovať Kanceláriu ÚR SZPB do 22. 4. 2011 3./ Venovať mimoriadnu pozornosť predaju zjazdových známok a ich zálohovému zúčtovaniu k 30. 6. 2011 (prípadne doobjednanie ďalších zjazdových známok). Termín: 30. 6. 2011, konečné zúčtovanie 30.9.2011

Za správnosť: Denisa Žiaková V Bratislave 12. apríla 2011

ÚR SZPB diskutovala aj o smerovaní SZPB v nadchádzajúcom období.

3

Foto: V. Mikunda

Ing. Pavol SEČKÁR, PhD. predseda SZPB

BOJOVNÍK / 10


VAŠE NÁZORY

Ochrana demokracie v Líbyi V súčasnej dobe sme našimi médiami presvedčovaní, že v Líbyi sa nespokojní povstalci so zbraňou v ruke postavili proti svojmu nenávidenému diktátorovi Kaddáfímu v snahe o jeho zvrhnutie a nastolenie demokracie v tomto štáte. Na hrubé potlačenie týchto oprávnených a demokratických požiadaviek povstalcov Kaddáfí použil pozemné vojsko a letectvo, ktoré terorizuje vlastné obyvateľstvo, a preto EÚ na čele s Francúzskom a Anglickom, ako aj vojenský pakt NATO pod kuratelou USA vyhlásili nad Líbyou „bezletovú zónu“ s cieľom chrániť civilné obyvateľstvo v tejto krajine. Diktátor Kaddáfí podľa správ našich „zaručene objektívnych“ médií sa dokonca nezdráhal zneužiť a nahnať civilné obyvateľstvo ako „živý štít“ na ochranu svojej osoby a svojho paláca. Z histórie a aj súčasnosti je všeobecne známe, že v každom období a v každom štáte sa nachádza skupina ľudí, ktorí z objektívnych alebo subjektívnych

dôvodov nie sú spokojní s politikou a predstaviteľmi toho-ktorého štátu. Záleží len na mentalite týchto nespokojencov, či svoje postoje a názory prezentujú navonok radikálnejšie, alebo ticho znášajú príkorie, s ktorým vnútorne nesúhlasia. Takže je pochopiteľné, že aj v Líbyi sa takáto skupina nachádzala a to bolo potrebné využiť pre „mocných sveta“. Pre radikálne vystúpenie týchto nespokojencov použili „mocní sveta“ žoldnierov z iných krajín, ktorých vycvičili, materiálne vyzbrojili a následne tam intervenovali zvonku. Už od začiatku z televíznych záberov jasne vidieť, že títo boli vyzbrojení aj ťažkými zbraňami, s ktorými bojovali proti vojskám verným Kaddáfímu. Alebo niekto sa naivne domnieva, že domáce obyvateľstvo malo doma „pod posteľou“ schované ťažké guľomety, pancierové päste a. i., ktoré bolo jasne vidieť na televíznych záberoch? Ide už len o to, aký názor malo obyvateľstvo tohto štátu. Ak väčšina oby-

vateľov je za politiku Kaddáfího, potom je zákonné donútiť nespokojnú menšinu, aby rešpektovala vôľu a názory väčšiny. Na ochranu civilného obyvateľstva a demokracie „mocní sveta“ vyhlásili nad Líbyou „bezletovú zónu“. Súdny človek by predpokladal, že v takejto zóne nesmie prelietavať žiadne

vlastného občana aj keby sa dopustil akejkoľvek závažnej trestnej činnosti. Tu však rozhodli o tom kruhy z cudzieho štátu, čo je hrubý a nezákonný zásah do suverenity štátu zvonku. Ak títo „mocní sveta“ sú takými skutočnými ochrancami práv civilného obyvateľstva iných štátov, prečo pred rokmi tak rozhodne nezasiahli v Čile, keď Pinnochet hromadne a brutálne likvidoval svojich odporcov?! Lenže tak, ako predtým inde, aj teraz tu týmto pánom ide len a len o nerastné bohatstvo a v žiadnom prípade nie o práva obyvateľov alebo demokraciu. Títo páni sú veľmi ochotní označiť za teroristu alebo diktátora každého, kto bráni záujmy väčšiny proti záujmom menšiny tej „hore“, alebo bráni nadnárodným skupinám získať neobmedzený vplyv nad národným bohatstvom krajín a tým bráni ich neobmedzenému zisku. To je podľa ich výkladu demokracia pre JUDr. Miloslav GREGA nich.

Keď sa civilné obyvateľstvo verné Kaddáfímu postavilo pred budovy plánovaných leteckých útokov, svetové médiá to označili za zneužitie civilného obyvateľstva ako živého štítu a jeho násilné nahnanie vojakmi vernými Kadáfímu. Lenže z televíznych záberov bolo vidieť jednoznačné odhodlanie tohto obyvateľstva

Záleží len na mentalite týchto nespokojencov, či svoje postoje a názory prezentujú navonok radikálnejšie, alebo ticho znášajú príkorie, s ktorým vnútorne nesúhlasia. lietadlo, čo pri dnešnej vyspelej radarovej technike nie je žiadny problém kontrolovať. Lenže div sa svete, zatiaľ čo domáce letectvo nesmelo zo zeme vzlietnuť, na druhej strane americké, francúzske a anglické lietadlá nielen beztrestne lietali, ale aj útočili na pozemné ciele. Veď z medzinárodného hľadiska každé narušenie vzdušného priestoru nad suverénnym štátom, a dokonca, s útočným zámerom, je otvorene vyhlásenie vojny tomuto štátu.

brániť svojho čelného predstaviteľa a nikde nebolo vidno, že by ich strážili nejakí vojaci a bránili im v odchode. „Mocní sveta“ sa dohodli, že Kaddáfího nemienia usmrtiť – z pochopiteľných dôvodov, aby z neho neurobili mučeníka, čo by malo dlhodobé a ďalekosiahle následky pre nich, ale donútia ho emigrovať z Líbye. Odkiaľ berú právo a drzosť na takéto rozhodnutie?! Veď žiadny štát nemôže zbaviť štátneho občianstva ani

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

AFORIZMY Pochvala sa stala najväčšou sirotou dneška. 

Dnes už nie áno, ale nie treba hovoriť od srdca. 

... dolník, horník, kráľ, eso a celebrita. Ján FEKETE-APOLKIN Kamenné srdcia nepotrebujú kardiostimulátory. 

Niekedy je súčasťou agroturistiky aj mlátenie prázdnej slamy. 

Patria majiteľom lesov aj lesné víly? Peter GOSSÁNYI

RECENZIA

idovská komunita v dejinách mesta Hlohovec (1938–1945)

Príbeh, ktorý prešiel tmou, je kniha, ktorú napísali N. Paulovičová a J. Urminský, vydalo ju Občianske združenie ELAP (EX LIBRIS AD PERSONAM) Hlohovec a má 294 strán. Kniha rozpráva prostredníctvom výpovedí a dokumentov príbeh o bohatých kultúrnych tradíciách hlohovských Židov, ktorí boli nedeliteľnou súčasťou mesta a ktorí významne pomáhali jeho napredovaniu počas troch storočí až do tragických rokov 2. svetovej vojny. Opisom udalostí a životných osudov Židov v Hlohovci v rokoch 1938–1945 sa otvára kapitola zamlčiavanej pravdy, ktorá nech je už akokoľvek krutá, má plné právo na poznanie a na trvalé písomné zaznamenanie v histórii mesta Hlohovca. Nepoznaná minulosť Hlohovca počas existencie 1. slovenskej re-

BOJOVNÍK / 10

publiky, tzv. slovenského štátu (poznamenávam, že to nebol ani tzv., ani slovenský štát, ale podľa ústavy z 21. júla 1939 názov znel Slovenská republika) bola tabuizovaná. Príbeh tejto knihy pomáhalo prekonávať a písať veľa ľudí, je predchnutá ich hrdosťou a lokálpatriotizmom na svoj pôvod, ale dýcha aj nostalgiou. Dielo má dve časti: I. časť Počiatky židovského etnika na strednom Dunaji a na západnom Slovensku, (napísal Jozef Urminský), opisuje Staršie dejiny židovskej komunity v Hlohovci a Židovské pamätihodnosti Hlohovca a tvorí akoby úvod do problematiky. II., hlavná časť s názvom Židovská komunita v dejinách mesta Hlohovec (1938 –1945), (ktorú napísala Nina Paulovičová), má až 15 kapitol. V úvode oboznamuje s názormi slovenských his-

torikov na holokaust. Ďalej podáva politickú mozaiku Hlohovca v 30. rokoch s prehľadmi výsledkov volieb do obecného zastupiteľstva v máji 1938. Druhá kapitola hovorí o Stojeden nechcených (vyvezených Židoch do Maďarska) – o Hlohovci v kontexte autonómneho Slovenska od októbra 1938 do marca 1939. V tieni Numerus Clausus (lat. uzatvorené číslo) poukazuje na porušovanie ľudských práv židovských sudcov, notárov, advokátov, lekárov, lekárnikov... Otázniky emigrácie opisuje v kapitole Kde ? a Ako? Nezvyčajná skúška zdatnosti sa zaoberá pracovnými útvarmi a strediskami v hlohovskom okrese. Ďalej opisuje radikalizáciu protižidovského kurzu po Salzburských rokovaniach a označovaní Židov žltou Davidovou hviezdou (Mogen David). Náboženstvo sa dostalo do

osídel politiky a vláda začala zasahovať do náboženského života Židov. Deviata kapitola s nadpisom Kain a Ábel poukazuje na organizáciu a efektívnosť Ústredne Židov. Siedme prikázanie po slovensky opisuje protižidovské sankcie v hospodárskej sfére a spolu so zákonom o pozemkovej reforme a židovských podnikoch je vyvrcholením arizácie v Hlohovci. Nariadenia o zamestnávaní Židov porušovali jedno zo základných ľudských práv – právo na prácu. Aj v Hlohovci sa začal 27. marca 1942 deportačný proces, ktorého prvým krokom bola evidencia Židov (Zoznam A, B, C). Záchrany židovského obyvateľstva v Hlohovci prešli rôznymi peripetiami: konvertovanie a uzatváranie manželstiev s inou vierou, krsty, falošné dokumenty, žlté legitimácie, útek... Za šach-mat slovenskej politiky je

považované obnovenie deportácií slovenských Židov po potlačení SNP. Publikáciu končí Záver, Summary, Zussamenfasung (napísala Katarína Psicová), Zoznam požitých skratiek a zoznam použitej literatúry. Rozsiahlu časť (65 strán) tvorí PRÍLOHA: Poznámky k histórii židovských komunít v 25 obciach okresu Hlohovec, Zoznam Židov odsunutých do Maďarska, 4 zoznamy – Zoznam zaradených do pracovného tábora v Seredi v roku 1941, Zoznam likvidovaných a Zoznam arizovaných podnikov v Hlohovci, Deportácie v roku 1942, Zoznam Židov výnimkárov 1944, Prehľad pochovaných v novšej časti židovského cintorína v Hlohovci a Všeobecný register. Kniha je doplnená 60 fotografiami ¼udovít JANÈO a 7 tabuľkami. Blumentálska 4, 811 07 Bratislava

4


Chronická bolesť sužuje asi 25 až 30 percent Slovákov Chronická bolesť môže sužovať asi 25 až 30 percent Slovákov, pričom v Európe ňou trpí okolo 30 miliónov ľudí. Ako ozrejmila neurologička Ľubomíra Nemčíková, presná štatistika neexistuje, Slovensko sa ale zaraďuje medzi vyspelé krajiny, kde sa výskyt chronickej bolesti pohybuje na spomínanej úrovni. „Predpokladá sa dosť prudký nárast v súvislosti s predlžovaním veku, pribúdaním ochorení pohybového systému a civilizačných ochorení. Výskyt bolesti stúpa s vekom,“ doplnila. Vysvetlila, že za chronickú sa považuje taká bolesť, ktorá pretrváva minimálne tri až šesť mesiacov alebo presahuje dobu nevyhnutného liečenia napríklad po operáciách. Upozornila, že samoliečba dlhodobej bolesti voľnopredajnými analgetikami môže priniesť aj negatíva v poškodení orgánov. „Pokiaľ pacienti majú silné bolesti, tak tam samotné medikamenty nestačia, treba voliť aj ďalšie postupy, ako intervenciu psychiatra, psychológa, rehabilitačných pracovníkov, ktorí sa snažia toho pacienta nejakým spô-

Opäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajúce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedá Braňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci

Pacienti po operáciách môžu tiež trpieť chronickými bolesťami. sobom zbaviť pocitu krivdy, že tú bolesť má, naučiť ho žiť s tou bolesťou.“ Nemčíková priblížila, že dlhotrvajúca bolesť prináša so sebou príznaky, ktoré môžu byť pre ľudí zaťažujúce viac ako bolesť samotná. Tie podľa jej slov zhoršujú kvalitu života pacientov napríklad v podobe obmedzenia pohyblivosti a psychických problémov. Ako ukázala štúdia v podobe ročného sledovania pacientov trpiacich chronickou bolesťou realizovaná v 13 európskych krajinách, aj napriek celo-

ročnej liečbe šesť z desiatich pacientov má pocit, že bolesť ovláda ich život. Základom liečby stredne silnej a silnej bolesti sú opioidy, ako napríklad kodeín, morfium, fentanyl a oxykodón. Antesteziologička Eva Salamonová poukázala na to, že opiáty používali mnohí králi a kráľovné, alebo sa v minulosti používali už u novorodencov. „Samozrejme, že toto nebol normálny stav,“ konštatovala s tým, že podávané liečivá mali v tomto prípade rýchly nástup účinku, čo spôsobovalo eu-

Ilustr. foto: TASR F. Iván

fóriu a vyvolávalo tak závislosť. V modernej medicíne sa preto v 90. rokoch 20. storočia začali využívať lieky, z ktorých sa opioidy uvoľňujú postupne. Pacientom, ktorí trpia chronickou bolesťou, má pomôcť nový liek, ktorý prichádza aj na Slovensko. Ten redukuje jeden z vedľajších účinkov liečby bolesti, ktorá negatívne vplýva na tráviaci trakt, zápchu. Práve tá je podľa Nemčíkovej častým sprievodným javom užívania liekov proti bolesti.

S humanizmom v žilách Trvalo žije v obci Čierny Potok, malej dedinke so stošesťdesiatimi dušami, na juhu rimavskosobotského okresu. Tu je doma, hoci sa 9. apríla 1951 narodil v Českej Lípe. Čerstvý, vitálny a stále všestranne aktívny, činorodý šesťdesiatnik Jozef Pupala. Poznajú ho aj čitatelia Bojovníka – ale nielen oni...

bližších zasiahla tvrdá rana osudu: otec, živiteľ početnej rodiny, prišiel pri dopravnej nehode o život. Dovedna deväť detí musela vychovávať ich starostlivá matka sama. ŽiJeho život – to je dlhý reťazec vtedy štvorročného chlapčeka, umu- vot nemali ľahký. Okrem výchovy, zvratov i náhod, tragédií i šťastia, čili gardisti. Azda aj preto, aby sa starosti o každodennú poživeň na zápasov, prehier i víťazstiev. Prvú vyhli ťaživým spomienkam na hrô- stole a ošatenie musela mamka Pumanželku jeho otca zavraždili fašis- zy vojny, nový život a nové man- palová dostavať aj dom, aby rodina ti 21. októbra 1944 za pomoc parti- želstvo, z ktorého sa zrodilo šesť mala strechu nad hlavou, ktorá ju zánom v osade Suchý Potok pri Hra- detí, začali v severných Čechách. bude držať pokope, kde budú všetci chove v okrese Rimavská Sobota. Jozef sa narodil ako ich tretí spoloč- preciťovať čaro svojho domova, lásVdovec so šestnásťročným synom ný potomok. ku a starostlivosť matkiných rúk. a jedenásťročnou dcérkou sa po vojLenže manželov Pupalovcov to Technicky zručný mladík Jozef ne znovu oženil. Do rodiny pribud- začalo ťahať na rodnú hrudu. V roku Pupala po ukončení základnej školy la starostlivá manželka a matka – 1959 sa rodina vrátila na Slovensko. nastúpil do učilišťa v Bratislave a po vdova. Jej manžela, s ktorým mala O rok nato malého Jožka a jeho naj- jeho absolvovaní začal v Strednej priemyselnej škole strojníckej v juhočeskom Tábore študovať odbor mechanizácie v stavebníctve. V jeden deň vstúpil počas vyučovania do triedy profesor a študentom oznámil, že v ich triede je väčšina takých, čo už mali osemnásť rokov, a preto z poverenia riaditeľa školy robí prieskum, ktorí z mládencov sú ochotní bezplatne darovať krv. V táborskej nemocnici totiž súrne potrebujú túto vzácnu telesnú tekutinu k náročnej operácii. Vtedy si stredoškolák Jožko Pupala spomenul na svojho otecka, ktorý v roku Stretnutie generácií na Kališti 15. 8. 2009, Fedor Mikovič – Jozef Pupala 1960 odišiel spomedzi

5

PORADŇA

TASR

 Som 64-ročná dôchodkyňa. Celý život som pracovala ako učiteľka, mám odpracovaných 37 rokov. Zomrel mi manžel, k môjmu dôchodku mi pridali vdovský, takže mám 480 €. Keby manžel žil, obaja by sme mali nárok na vianočný príspevok, ale teraz nedostanem nič. Nie je možné s tým niečo urobiť, podobne je na tom viacero vdovcov a vdov? Anna Horáčková, Prešov – Podmienky pre vyplácanie vianočného príspevku sa stanovujú každý rok, čiže to, že ste naň nemali nárok vlani, ešte neznamená, že naň nebudete mať nárok v tomto roku. Isteže, s tým je možné „niečo urobiť“, ale v rukách to má vláda, resp. ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré každý rok podmienky na vyplácanie tohto príspevku k dôchodku stanovuje. Podľa doteraz známych informácií však aj v tomto roku bude ministerstvo brať do úvahy súčet všetkých penzií, ktoré dôchodca poberá. Na základe ďalších zverejnených informácií by ste vzhľadom na výšku iba vášho dôchodku (z dôvodu ochrany vašich údajov ho tu neuvádzam) mohli mať nárok na príspevok vo výške 46 €. Lenže súčet oboch dôchodkov, ktoré poberáte, dosahuje 62 % priemernej mzdy a v tejto chvíli sú informácie také, že ľudia s príjmom nad 60 % priemerného platu nebudú mať nárok na vianočný príspevok ani v roku 2011.

svojich blízkych na vykrvácanie po ťažkom úraze pri dopravnej nehode. Akýsi vnútorný hlas pomohol Jozefovi zdvihnúť ruku a prekonať úzkosť či strach – ani sám nevie, čo to bolo... Z pätnástich prihlásených spolužiakov na druhý deň darovalo bezplatne krv osem jeho kamarátov. Jozef bol, pochopiteľne, medzi nimi. Tak sa 25. apríl v roku 1972 stal dňom jeho prvého bezplatného odberu krvi. Odvtedy ho túžba pomáhať ľuďom a darovať krv tým, čo ju potrebujú, neopustila. Dá sa o ňom povedať, že darcovstvo krvi má v krvi... Dnes má JUDr. Jozef Pupala na svojom konte vyše 170 bezplatných odberov krvi, čím sa zaradil medzi slovenskú špičku darcov tejto životodarnej tekutiny, ktorú ani v našich časoch modernej medicíny nemožno ničím nahradiť. Jozef Pupala je držiteľom všetkých ocenení Slovenského Červeného kríža za bezplatné darcovstvo krvi: bronzovej, striebornej i najvzácnejšej „Zlatej plakety prof. MUDr. Jana Jánskeho“. Jeho byt zdobí aj „Plaketa MUDr. Jána Kňazovického“ za stonásobné darcovstvo krvi a „Plaketa doc. MUDr. Vladimíra Krišľa, CSc., Za rozvoj darcovstva krvi“. V roku 2005, keď po troch desaťročiach služby v policajnom zbore odišiel J. Pupala do dôchodku, svoje darcovské aktivity ešte viac rozvinul. Stál pri založení „Gemerskej kvapky Slobody“ v Tornali, „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku a „Duklianskej kvapky krvi“ vo Svidníku, ktoré sa tento rok uskutočnia už po siedmy raz.

JUDr. Jozef Pupala v rokoch 1993 až 2001, teda v čase, keď zastával post viceprezidenta Slovenského Červeného kríža, sa osobne pričinil o zakladanie nových Klubov darcov krvi SČK na celom Slovensku. Má zásluhy a výrazný osobný podiel na legislatívnych úpravách, ktoré slovenský parlament v minulých obdobiach prijal na prospech darcov krvi. Žiaľ, tieto stimulačné výhody po jeho odchode z vedenia SČK vládne garnitúry postupne zrušili, čo svedčí o nie práve najcitlivejšom prístupe k darcom krvi. V roku 2004 vstúpil Jozef Pupala do SZPB. O rok neskoršie bol iniciátorom založenia ZO SZPB v Čiernom Potoku. Jeho súkromná knižnica s historickou tematikou svetových vojen a problematikou antifašizmu patrí medzi najväčšie knižné kolekcie svojho druhu na Slovensku. Žiakom a študentom v školách pútavo približuje historické udalosti viažuce sa k SNP a druhej svetovej vojne. Jozef Pupala – Človek nasýtený človečinou, občan s príkladným vzťahom k svojim spoluobčanom, muž obdivuhodných činov a činorodej práce na prospech ľudí, ktorých často ani nepozná, článkami s problematikou protifašistického odboja prispieva do rôznych časopisov a publikácií, no najmä do Bojovníka. Za aktívnu činnosť v SZPB mu Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov udelila MEDAILU M. R. ŠTEFÁNIKA III. stupňa. Nepochybne je v tých správnych rukách. Fedor MIKOVIÈ Foto: Renata Mášiková

BOJOVNÍK / 10


POHĽAD NA DRUHÚ SVETOV Oslobodenie si uctili behom Minister obrany Ľubomír Galko 9. apríla pri príležitosti 66. výročia oslobodenia Hornej Nitry položil veniec k Pamätníku oslobodenia na Hurbanovom námestí v Bojniciach. Zároveň odštartoval VII. ročník Behu oslobodenia Bojnice – Kanianka.

„Do boja za oslobodenie sa významným spôsobom zapojili aj obyvatelia Bojníc a okolitých obcí a miest. Po začiatku Slovenského národného povstania sa do povstaleckých vojsk prihlásilo 78 Bojničanov, ktorí sa zúčastnili obranných bojov v regióne Hornej Nitry,“ s úctou povedal minister. Pokračoval: „Slovenskí vojaci, príslušníci našich ozbrojených síl, aj dnes nadväzujú na odkaz svojich predchodcov, bojovníkov za slobodu a demokraciu z 2. svetovej vojny. V zahraničných mierových misiách v rôznych krajinách vytvárajú podmienky pre znesiteľnejší a pokojnejší život v krízových oblastiach sveta.“ Pietny akt kladenia vencov bol zároveň oficiálnym začiatkom VII. ročníka Behu oslobodenia Bojnice – Kanianka. „Pocta, ktorú padlým v 2. svetovej vojne prejavujeme, má rôzne podoby a formy. A vy, ktorí pobežíte už siedmy ročník Behu oslobodenia, ste si vybrali svoj spôsob, ktorým vyjadríte hold vojnovým hrdinom,“ oslovil športovcov minister obrany. „V dnešnej dobe, kedy najmä mladá generácia berie mier a slobodu úplne automaticky, nesmieme zabúdať na tých, ktorí za slobodu položili svoje životy. O to viac, že aj v súčasnosti vidíme, aký je mier vo svete krehký.“ „Najmä mladí musia vedieť, že sloboda nebola zadarmo a aj náš beh im to pripomína. No a že sa

na jeho otvorení prvý raz zúčastnil aj minister obrany – to je česť pre nás, čo žijeme, aj pre všetkých bojovníkov proti fašizmu, ktorí padli,“ zdôraznil čestný predseda oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Prievidzi Oskar Bielik, ktorý za vojny spolupracoval s partizánmi. Vysokú organizačnú aj morálnu úroveň podujatia ocenil aj dlhoročný bežec Pavol Uhlárik z Rajca, ktorý má na svojom konte viac ako 1500 bežeckých podujatí vrátane 88 maratónov. „Verte, až ma zahrialo pri srdci, keď som pred štartom pri kladení vencov k pamätníku v Bojniciach počul hrať vojenskú hudbu slovenskú štátnu hymnu. To bolo naozaj o hrdosti! A o našich tradíciách. Často na Slovensku akoby sme na ne zabúdali. Aj preto sa mi tak dobre bežalo,“ s uspokojením povedal po dobehnutí sedemkilometrovej trate bežecký matador Pavol Uhlárik. Minister Ľubomír Galko aj Oskar Bielik v Kanianke slávnostne dekorovali víťazov. Ocenili, že popri siedmich desiatkach dospelých a troch desiatkach dorastencov sa v týždni pred oficiálnymi pretekmi zúčastnilo na školských kolách Behu oslobodenia takmer 300 žiakov základných škôl. Aj oni si takto uctili oslobodenie Hornej Nitry. Pavol VITKO, foto: autor

Minister obrany Ľubomír Galko odštartoval Beh oslobodenia

Pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 66. výročia oslobodenia Trenčína pri Pamätníku umučených na trenčianskej Brezine sa zúčastnili aj ešte žijúci priami účastníci protifašistického boja a členovia SZPB.

Narodili sme sa, aby sme odpúšťali, ale nezabúdali Pri pamätníku umučených na Brezine si minulý týždeň v piatok Trenčania už tradične pripomenuli výročie oslobodenia mesta od fašistickej poroby, ktoré pripadá na 10. apríla.

Pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 66. výročia slobody vykúpenej aj šesťdesiatimi deviatimi obeťami umučených gestapákmi a Hlinkovou gardou, len niekoľko mesiacov pred skončením druhej svetovej vojny, sa popri predstaviteľoch mestskej a krajskej samosprávy zúčastnili aj priami účastníci protifašistického boja, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), delegácie Veliteľstva pozemných síl OS SR, Klubu vojenských veteránov, Jednoty dôchodcov na Slovensku, občianskych združení, politických strán a nechýbali ani žiaci základných škôl. Po pietnom akte sa prítom-

BOJOVNÍK / 10

ným prihovoril trenčiansky primátor Richard Rybníček, ktorý okrem iného povedal, že sa v úcte skláňa pred obeťami druhej svetovej vojny a pred tými, ktorí neváhali za slobodu zaplatiť tým najvzácnejším – vlastným životom. „Preto je dobré, keď popri neustálom pachtení sa za niečím dokážeme zastaviť sa, pospomínať a vzdať úctu tým, ktorým ďakujeme za to, že môžeme žiť,“ povedal primátor. Pietnej spomienky sa zúčastnil aj predseda Ústrednej rady SZPB Pavol Sečkár, ktorý v krátkom vystúpení spomenul hrôzy druhej svetovej vojny a jej obete. Zároveň varoval pred vzmáhajúcim sa neofašizmom zdôrazňujúc: „Narodili sme sa, aby sme

odpúšťali. Ale nezabúdali!“ Po pietnej spomienke na Brezine primátor Richard Rybníček prijal na mestskom úrade žijúcich priamych účastníkov protifašistického boja. Zároveň predseda ÚR SZPB Pavol Sečkár odovzdal najstaršiemu bojovníkovi 99-ročnému generálovi Jánovi Strculovi Pamätnú medailu M. R. Štefánika I. stupňa. Na druhý deň v sobotu sa pri príležitosti spomienky na oslobodenie Trenčína uskutočnil aj 36. ročník turistického pochodu Vojenská päťdesiatka, ktorý organizuje Turistický oddiel Dukla pôsobiaci pri trenčianskom Posádkovom klube OS SR. Jeho tradíciu založili príslušníci dnes už nejestvujúceho vojenského leteckého útvaru v Trenčíne. Tex a foto: O¾ga KAJABOVÁ

Účastníci pietnej spomienky.

Mier a sloboda nie sú automatické Turčianske Teplice si 16. apríla pripomenuli 66. výročie oslobodenia mesta spod fašistickej okupácie. Pamiatku obetí padlých počas 2. svetovej vojny si pri pamätníku Pod Bôrom uctil aj minister obrany SR Ľubomír Galko. Súčasťou osláv bola aj živá ukážka oslobodzovacích bojov o Turčianske Teplice. „Vidíme, čo sa deje vo svete aj dnes, v dnešnom storočí, a podľa môjho názoru je veľmi dôležité, neustále pripomínať mladej generácii, že to, že máme mier, a to, že máme slobodu, tak to nie je nijako automatické,“ uviedol pre TASR Galko pri pamätníku obetí 2. svetovej vojny. Pokračoval, že mnoho ľudí obetovalo to najcennejšie, čo mali. „Obetovali svoje životy práve preto, aby my sme mohli žiť v mieri a slobode.“

Po pietnom akte nasledovala pri lesoparku Bôr ukážka bojov. „V dnešnej rekonštrukcii uvidíme nemeckú armádu proti ruskej armáde,“ uviedol podpredseda Klubu vojenskej histórie Dubná Skala Michal Makuka s tým, že scenár pre boj si vymysleli, inšpirovali sa tzv. ruskými kliešťami, do ktorých sa dostanú Nemci. Vymyslený je preto, že túto oblasť oslobodzovali Rumuni a výnimočné boje v Hornom Turci a priamo v Turčianskych Tepliciach neprebiehali. „Boli tu vlastne nemeckí poľní žandári a tí iba korigovali ústup pred Rumunmi spolu s Rusmi.“ Do ukážky nasadili nemecký transportér, americké džípy, ktoré slúžili v ruskej armáde, ľahký kanón IG 18, nemeckú motorku BMW R 71 a tri lietadlá. Pripravili aj imitácie leteckých dopadov, „ktoré vlast-

ne pyrotechnik odpáli zo zeme,“ dodal Makuka. Na re konštrukcii bojov sa podieľalo okolo 80 účastníkov z Čiech a Slovenska. Katarína Čipková z Klubu vojenskej histórie Dubná Ska la, ktorá dnes prezentuje ruské ho dôstojníka – zdravotníka opísala ruskú vojenskú unifor mu. Má na sebe ruský kabát takzvaný šinel, ktorý sa nosi počas chladnejších dní. „J mám momentálne na sebe dô stojnícky, to sa rozozná podľ gombíkov, že sú lesklé a nie ze lené.“ Dôstojník – zdravotník nosil tiež brašnu so zdravotníc kym vybavením. Súčasťou vý stroja bola aj zbraň. Používal sa nielen na obranu. „Vlastn v boji to bolo tak, že keď zdra voťák usúdil, že tomu človeku sa nedalo pomôcť, tak mu da vlastne tú ranu z milosti,“ vy svetlila Čipková. luc TAS

6


VÚ VOJNU DNEŠNÝMI OČAMI

o eo h

u aéa, rt, il a ôľa ek cýa ne au al y-

SR

Úlohy boli splnené

Ceny v Kanianke odovzdával aj čestný predseda Oblastného výboru SZPB Oskar Bielik

Na zasadnutí predsedníctva Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (OblV SZPB) v Novom Meste n.V., ktoré sa konalo 8. marca, predseda Ján Hulínek privítal prítomných a ženám zablahoželal k MDŽ. Potom si všetci minútou ticha uctili pamiatku zosnulého člena Milana Petreho z Nového Mesta n.V., ktorý zomrel 14. 2. 2011, vo veku 75 rokov. Ján Hulínek konštatoval, že

všetky úlohy z februára 2011 boli splnené. Zároveň poďakoval starostovi obce Bzince p. J. Pavlovi Bahníkovi za prijatie a zorganizovanie pietnej spomienky v Cetune 27. 2. 2011, pri príležitosti 66. výročia partizánského boja. Kladne hodnotil účasť členov zo ZO SZPB. Za členov SZPB sa prihlásili štyria noví záujemcovia. V rámci diskusie vystúpili mnohí členovia predsedníctva. Text: V. SOLOVIÈ

Pietna spomienka

Ocenené členky, zľava: Elena Priebrachová, Elena Kovárová, Anna Mertelová, Anna Michalíková.

Zľava: Horst Hiadlovský, Jozef Dvorštiak, Štefan Bumbál, predsedníčka Klubu dôchodcov Anna Balkovicová, predsedníčka OV JDS a ZO JDS Nové Mesto nad Váhom Mária Lovásová.

Petržalka nezabúda Pri príležitosti 66. výročia oslobodenia bratislavskej Petržalky od nemeckej okupácie pripravila mestská časť 9. apríla program, počas ktorého návštevníkov oboznámilo s menej známymi kapitolami v histórii Bratislavy. „Na dobré sa ľahko zvyká, o to dôležitejšie je teda nezabudnúť na to, čo znamená vojnové riešenie konfliktov. Buďme ľuďmi, ktorí sa stretávajú v priateľskej atmosfére a vážia si tých, vďaka ktorým dnes nemusíme riešiť základnú otázku života: byť alebo nebyť,“ uviedol v súvislosti s výročím starosta Petržalky Vladimír Bajan. Súčasťou pripraveného programu bola okrem iného prehliadka bunkra BS-8 Hřbitov, v ktorom sa návštevníci mohli oboznámiť s predvojnovou fotodokumentáciou z roku 1938, výstavou fotografií „Vraždy v priekope“ o obetiach nacistického režimu i s ukážkami dobového výstroja a výzbroje. Hlavným organizátorom poduja-

7

tia bolo občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre, ktoré sa stará o údržbu BS-8, a zároveň sa snaží bojovať so zanedbávaním ďalších bunkrov, ktoré sú obľúbené medzi bezdomovcami. „Mestská časť to považuje za dôležité, pretože v Petržalke sa odohrali veľmi ťažké boje a vlastne až deň po oslobodení Bratislavy bola oslobodená aj Petržalka,“ uviedla pre TASR tlačová tajomníčka Petržalky Mária Grebeňová-Laczová. Medzi pozvanými hosťami boli okrem Bajana aj veľvyslanci niekoľkých krajín, starostovia okolitých obcí z Rakúska a Maďarska, predstavitelia Vojenského historického ústavu, Židovského múzea i Ústavu pamäti národa. Petržalka sa do udalostí druhej svetovej vojny zapísala provizórnym koncentračným táborom, zriadeným menej ako pol roka pred koncom vojny. Jeho väzňami boli najmä maďarskí židia, ale aj Poliaci, Ukrajinci, Juhoslovania a Taliani.

Stovky väzňov museli žiť v provizórnych podmienkach hospodárskych budov a garáží, v ktorých sa nekúrilo a väzni boli nútení spať na zemi. Tábor smrti v blízkosti hlavného mesta existoval asi štvrť roka. V súvislosti s vývojom na vojenskom fronte boli väzni neschopní transportu popravení a zvyšok bol transportovaný do neslávne známeho Mauthausenu. V apríli a v máji 1945 bolo v Petržalke odkrytých päť masových hrobov, v ktorých sa našlo 460 obetí, medzi nimi desiatky zastrelených a pochovaných zaživa. Mestská časť bola oslobodená 5. apríla 1945 po ťažkých bojoch s ustupujúcimi jednotkami Adolfa Hitlera. Pri bojoch Nemci využívali aj petržalské bunkre, postavené ako súčasť vojenskej obrany Československa v druhej polovici 30. rokov minulého storočia. Na Slovensku sa dodnes zachovalo len niekoľko desiatok z nich, predovšetkým v okolí Bratislavy a na hraTASR nici s Maďarskom.

Pred pamätnou tabuľou Oslobodenia mesta Žiar nad Hronom – vtedy Svätý Kríž nad Hronom, sa 30. marca stretli občania, žiaci základných škôl, predstavitelia mesta, politických strán a spoločenských organizácií, aby si položením vencov uctili pamiatku tých, ktorí pred 66 rokmi položili svoje životy za oslobodenie našej krajiny spod fašistickej okupácie a jednak, aby si pripomenuli hrôzy, ktorým bolo ľudstvo vystavené počas druhej svetovej vojny. Spolu s predstaviteľmi mesta, SZPB a politických strán položili k pamätníku svoj veniec aj žiaci žiarskych škôl, ktorý zhotovili z tisícky mierových želaní. Najväčšia vojna v histórii neobišla ani mestečko Svätý Kríž. Fašisti v okolí mali zakopané protitankové delá a v meste sídlil peší batalión a oddiel maďarského delostrelectva. Veliteľstvo sídlilo v biskupskom kaštieli a jeho dve vysoké veže slúžili zároveň na pozorovanie. Tiež si tu zriadili vlastnú pekáreň a podobne využívali i miestny bitúnok. Koncom januára 1945 sa už Červená armáda dostala ku Zvolenu a Banskej Bystrici. Vo februári bombardovali sovieti Svätý Kríž a nad obcou sa vo vzdušnom súboji stretali sovietske a nemecké lietadlá. Začiatkom marca priletela nad

obec väčšia skupina spojeneckých lietadiel. Zbombardovali hlavnú ulicu od železničnej stanice po obec Lovčicu. Keďže v ten deň sa konal výkup dobytka a s tým súvisiaci trh, útok si vyžiadal mnoho obetí. Bomby dopadli i na nádvorie biskupského kaštieľa, kde bola práve nastúpená nemecká jednotka a štáb velenia. Takmer všetci zahynuli. Nemci utrpeli veľké škody na vojenskej technike a straty na ľuďoch. Skôr než fašisti opustili Svätý Kríž, vyhodili do vzduchu podmínované mosty cez Hron a Lutilský potok, zničený bol bitúnok, výrobňa mlynských kameňov a niekoľko iných budov. Na Veľkonočnú nedeľu nad ránom 1. apríla 1945 prišli prví sovietski vojaci. Mesto bolo oslobodené a jeho obyvatelia si s úľavou mohli vydýchnuť. Pred spomienkovým zhromaždením sa stretli členovia ZO SZPB na členskej schôdzi, aby si tieto udalosti pripomenuli a zároveň upozornili, že sú znepokojení nárastom tendencií glorifikovať osobnosti, ktoré sa pričinili o vznik autoritatívneho režimu slovenského štátu a že v Európe znova počuť hlasy neonacistov, obhajujúcich fašizmus a jeho pohlavárov a hlasy hnutí popierajúcich základné ľudské práva a slobody. ¼ubomír JANÈO predseda ZO SZPB v iari nad Hronom

MDŽ v Klube vojenských dôchodcov V klube dôchodcov v Novom Meste n.V. bolo 10. marca príjemné posedenie. Klub vojenských dôchodcov (KVD), ktorý má 103 členov a štyroch sympatizantov, mal v rámci MDŽ stretnutie svojich členov i s manželkami a vdovami po manželoch. Slávnostný príhovor mal predseda Rady KVD plk.v.v. Štefan Bumbál. Taktiež sa k prítomným prihovoril tajomník KVD pplk. v. v. Horst Hiadlovský. Podpredseda KVD plk. Jozef Dvorštiak

zarecitoval báseň A tak tie roky plynú, ktorú napísala prítomná Margita Chajmová. Prítomných pozdravili s programom deti MŠ z Hurbanovej ulice, pod vedením pani učiteľky Beaty Pavlíkovej. Taktiež potom harmonikár Dušan Macejka, ktorý sa v uvedený deň dožil 73 rokov, potešil všetkých prítomných peknými piesňami a mnohí sa pridali spevom. Pri dobrom občerstvení sa všetci cítili spoločne, ako jedna veľká Text a foto: Viliam SOLOVIÈ rodina.

BOJOVNÍK / 10


Ján Levoslav Bella OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ (4. 9. 1843 – 25. 5. 1936) – HUDOBNÝ SKLADATEĽ

Skutočne veriacim je ten, kto zostane verný Bohu a nie iba jeho pozemskej podobe. Skutočne veriacim celý život zostal i slávny hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, aj keď katolícka cirkev mala voči nemu vážne výhrady. Po 22 rokoch ju totiž opustil, konvertoval, stal sa protestantom a to nie je celkom bežné. Bella bol výnimočný, podobne ako jeho hudobné dielo, ktorým sa navždy zapísal do análov nielen sakrálnej, ale i svetskej hudby. Poznajú a budú ho poznať nielen katolíci, protestanti, ale všetci kultúrni ľudia, pretože láska k hudbe urobila z neho ekumenistu. Ani jeho hudba nedelí ľudí podľa náboženskej príslušnosti. Patrí rovnako všetkým, oslovuje všetkých, všetkým dodáva silu, nádej, vieru. Dnes je zachovaných okolo stovky Bellových liturgických skladieb, písal ofertóriá, graduály, antifóny, litánie, zbory k pašiám, hymny, motetá, rekviem, ale ťažiskom jeho katolíckej liturgickej hudby sa stali menšie i väčšie omšové kompozície. Veľký úspech zaznamenala napríklad v roku 1880 vo Viedni Omša b mol, o ktorej sa Bella v Kremnici, kde vtedy žil, dozvedel iba z listov priateľov, lebo nemal peniaze na cestu na jej premiéru. Velebiť Boha hudbou neprestal ani po prechode na protestantskú vieru. Predchádzal tomu pútavý životný príbeh: Ján Ignác (Levoslav) Bella sa narodil 4. septembra 1843 v Liptovskom Sv. Mikuláši ako prvorodený syn učiteľa a organistu. Mal osem súrodencov, z ktorých sa však niektorí nedožili dospelosti. Skromný dom Bellovcov bol vždy naplnený hudbou, do hry na klavíri syna zasvätila mama a len čo dosiahol na klávesnicu, začal pri otcovi brnkať na organe. Tam niekde treba hľadať korene jeho

celoživotnej lásky k duchovnej hudbe. V kostole si nadaného chlapca všimol spišský biskup Ladislav Zábojský a vďaka nemu sa začal jeho talent rozvíjať. Finančne ho podporoval na gymnaziálnych štúdiách v Levoči, kde býval u profesora Leopolda Dvořáka, regenschoriho Spišskej Kapituly, veľkého milovníka hudby. Bella bol už vtedy dobrý klavirista, huslista, organista, spevák, čítal partitúry, priučil sa dirigovaniu, ale hlavne sa usilovne hudobne vzdelával a neúnavne cvičil. Z úcty k svojmu učiteľovi prijal pri birmovaní jeho poslovenčené meno Levoslav. Gymnaziálne štúdiá dokončil v Banskej Bystrici, kde na želanie otca študoval i v teologickom seminári a pripravoval sa na kňazské povolanie. Úroveň banskobystrického gymnázia bola v tom čase i vďaka vtedajšiemu riaditeľovi Martinovi Čulenovi veľmi dobrá, Bella sa tam okrem hudby venoval literatúre a stal sa zapisovateľom a predsedom študentského krúžku Kolo. V štúdiách a v hudobných aktivitách ho tam podporoval biskup Štefan Moyzes, významná osobnosť slovenského národného obrodenia, a mestský kapelník Ján Egry. Ich zásluhou pokračoval v hudobnom vzdelávaní aj počas štúdia teológie na viedenskej univerzite. Popritom komponoval duchovnú hudbu a stal sa zástancom ceciliánskej reformy. Čoskoro sa zaradil medzi vtedajšie známe osobnosti, priatelil sa s F. V. Sasinkom, A. Radlinským, M. Chrástekom, A. Sládkovičom a ďalšími. Bez povšimnutia neobišiel ani významné spoločenské udalosti – založenie Matice slovenskej privítal omšou a oslavy výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu oslavnými skladbami. Po ukončení štúdia sa Ján Le-

voslav Bella v roku 1865 vrátil do Banskej Bystrice, kde bol nasledujúci rok vysvätený a popri povinnostiach kňaza v teologickom seminári vyučoval spev a hudobnú teóriu. O pár rokov

Ján Levoslav Bella

neskôr získal miesto mestského hudobného riaditeľa v Kremnici, s nadšením sa zapojil do tamojšieho hudobného života a až do roku 1881 organizoval mestský orchester, spevácky zbor a založil sláčikové kvarteto Concordia. Vo svojich pamätiach opísal toto obdobie ako najtvorivejšie, vtedy skomponoval známu Omšu b

mol pre sóla, zbor a orchester a Koncertnú predohru Es-dur. Niekoľkokrát navštívil Čechy a Nemecko, zoznámil sa s novými hudobnými trendmi a s tvorbou popredných skladateľov

Foto: internet

R. Wagnera, R. Schumanna, B. Smetanu, A. Dvořáka a rozširoval si tam hudobný obzor. Potom nastal veľký zlom v jeho živote a razom sa všetko zmenilo. Navonok spokojný úspešný umelec a kňaz dlhšie vnútorne strádal a neustále zápasil medzi túžbou a realitou. A duševný nepokoj sa ešte znásobil,

keď sa na hudobnom večierku zoznámil s mladou talentovanou speváčkou, do ktorej sa neskonale zaľúbil. Prežíval síce muky, ale láska ho inšpirovala k vytvoreniu viacerých lyrických skladieb, z ktorých najznámejšia je symfonická báseň Osud a ideál. Zakrátko si uvedomil, že postavenie kňaza mu bráni v túžbe po pozemskej láske a jej naplnení, preto sa rozhodol rázne skoncovať s duševnou rozorvanosťou. Opustil katolícku cirkev, konvertoval na evanjelickú vieru a v roku 1881 získal miesto kantora v sedmohradskej Sibini. O nejaký čas sa tam oženil s mladou Augustou Luisou Máriou Welmannovou, dcérou váženého mešťana nemeckého pôvodu, s ktorou mal tri deti. V Sibini Bella našiel na dvadsať rokov druhý domov. Aj tam bol regenschori tamojšieho evanjelického kostola, vyučoval hudbu na reálke, dirigoval miestny hudobný spolok a spevokol Hermania. Dokončil rozpracované skladby, ktoré patria k vrcholom jeho tvorby – Sonátu B mol pre klavír, Sláčikové kvarteto B dur, operu Kováč Wieland a naďalej s rovnakým nadšením ako katolícku sakrálnu hudbu komponoval i protestantské duchovné skladby. Po 1. svetovej vojne v roku 1921 sa Bellovci presťahovali do Viedne, aby bývali bližšie k dcére a napokon i bližšie k rodnej krajine skladateľa. Aj v pokročilom veku umelec neúnavne tvoril najmä vokálne a vokálno-inštrumentálne skladby. Posledných osem rokov prežil Bella v Bratislave, bol stále čulý a ešte stihol dokončiť kantátové dielo Divný zbojník. Na jar 1936, keď zomrel, sa navždy uzatvorilo jeho jedinečné hudobné dielo a skončila sa neľahká cesta za duševnou slobodou. Jozef LEIKERT

Spomienky èlena ilegálnej organizácie KSS a úèastníka SNP (7) Ondrej Danko, pokračuje v spomínaní na ilegálnu organizáciu KSS a SNP. V minulom čísle sme sa s ním rozlúčili pri ústupe na Banskú Bystricu. Bojovník vám prináša ďalšiu časť jeho rozprávania.

Ja som sa vybral smerom na pohorie Poľana. Cestou viac-menej v noci som sa nestretol so žiadnou ani len menšou jednotkou. Prespával som v drevených zrubových seníkoch. Bez jedla, zavšivavený, premočený pod vplyvom studených daždivých nocí som bol dňa 14. novembra pri nočnom prechode v oblasti pohoria Poľana nečakane fašistami zajatý a odvlečený do väznice v Banskej Bystrici. Tu som bol 5 dní a do 20. novembra bol náš počet stále doplňovaný a pripravovaný na eskort do zajatia. Pochod smeroval z Banskej Bystrice, Hronskú Dúbravu na Martin.

BOJOVNÍK / 10

V obci Budča som sa pokúsil o útek. Zobral som si do ruky šálku, akože si idem k studni do dvora nabrať vody. Štastne som sa vyradil z pochodujúceho štvorstupu a odskočil som do oploteného dvora, ktorý sa nachádzal hneď pri ceste. Strážou, ktorá nás sprevádzala som nebol spozorovaný. Na nešťastie v dome bývali nemeckí vojaci. Batohy a zbrane mali poopierané na betónovom podstení. Nemci mojím príchodom ostali prekvapení. Jeden chytil pušku a namieril na mňa. Vyhnal ma z dvora von bez vody s pokrikom „partizánen“ a upozornil strážnych SS,

aby dali na mňa pozor. Pochod bol veľmi únavný. Spomínam si, že pri odbočke cesty na Železnú Breznicu asi 6 m od kraja bola narastená divá hruška a pod ňou napadané uhniličené hrušky. Jeden zo spolueskortovaných vybehol pod hrušku, že si nazbiera trochu hrušiek, no v tom ho strážny odstrelil. Pod obcou Piteľová som videl, ako jeden zajatec opustil pochodujúc kolónu, odskočil pod malý most a ponoril sa po prsia do studenej vody. Eskortou nebol spozorovaný a zachránil sa. Sprevádzajúci vojaci SS boli dobre organizovaní, no bolo aj na nich vidieť únavu z dlhého pochodu. Vekove boli mladší medzi 17 a 25 rokov. Po oboch stranách pochodujúceho prúdu bol na každých 50 m strážny. V predu pred

kolónou a na jej konci sa viezli dvaja vojaci na trojkolesovej motorke s guľometom. I keď sa mi prvý útek nepodaril, myslel som na ďalší. Neveril som im, keď nám hovorili, že nás v Martine prepustia. Pri železničnej stanici v Šášovskom Podhradí sa lomila cesta na neprehľadnú zákrutu. Pripravil som sa na ľavý okraj pochodujúcej kolóny. Obzrel som sa dopredu a do zadu, či ma zákruta kryje pred očami strážnych. Všetko sa zdalo byť v poriaku. Opustil som zoradenie a svahom 4 m dlhým som sa dostal do oploteného dvora Štefana Valu. V momente som mal povolené nohavice, čím som predstieral osobnú potrebu. Na štastie všetko dobre dopadlo. Domáci mi poskytli civilné obleče-

nie, vyprali bielizeň a odvšivavili ma. Na blízkej píle Nemci rezali hrady na mosty, takže som sa nemohol volne pohybovať a skrýval som sa na povale. Po dvoch dňoch som opustil uvedený dom. V noci som sa na prederavenej loďke za pomoci drevenej žrde pripravil na preplávanie rozvodneného Hrona. Prúd vody ma zanášal nižšie, ako som plánoval, pričom loďka sa nebezpečne napĺňala vodu a hrozilo jej ponorenie. Nakoniec sa mi podarilo zachytiť sa vŕby a dostať sa na druhý breh. Bol som po pás mokrý. Obchádzkou som obišiel obec Šášovské Podhradie smerom na Sklené Teplice stále cez horu. Bolo to 24. novembra 1944. Ondrej DANKO, ZO SZPB Badín (Pokračovanie v nasledujúcom čísle)

8


Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Banská Bystrica – Tr. SNP: Ing. František Mistrík 89 rokov. • Banská Bystrica – Uhlisko: Anna Dokušová 89 rokov. • Banská Bystrica – Stred: Anna Hudecová 89 a Oto Sovák 80 rokov. • Banská Bystrica – Radvaň: Anna Hricová 65 rokov. • Banská Bystrica – Obr. mieru: Gizela Hutyrová 81 rokov. • Banská Bystrica – Rudlová-Sásová: Koloman Petrovič 85 rokov. • Belá – Dulice: Emília Šalátová 80 rokov. • Bratislava 7: Oľga Teluchová 91, Rudolf Cicko 90, Justína Špačková a Jaroným Karšay 86 rokov. • Bratislava 24: Ing. Ján Gregor 88, dr. František Mózsi, CSc. 87 a Ing. Ladislav Kanyai 84 rokov. • Bratislava 29: Štefan Hanák 82 a Rozália Čierna 75 rokov. • Bratislava 46: Anna Čabradská 98 rokov. • Breznička: Helena Olšiaková 85 a Milan Šuľaj 60 rokov. • Brezno 1: Jozef Felcian 88, Ka-

tarína Vonderčíková 84 a Jozef Tokár 55 rokov. • Badín: Mária Leštáková 60 rokov. • Bystré: Jozef Riško 70 rokov. • Cinobaňa: Mária Pilňanová 90, Helena Nociarová a Jozefa Hašková 80, Darina Belovová, Mária Palíková a Štefan Filus 70 rokov. • Dolné Vestenice: Vladimír Šoka 60 rokov.

Popriať šťastie, slnko v duši, to sa k sviatku ozaj sluší. A nech je aj telo zdravé, treba pripiť na oslave. • Detva: Peter Stehlík 93, Valent Lapin 91, Jozef Melicherčík 89, Mária Sliacka a Eduard Černecky 81, Júlia Debnárová, Rudolf Fekiač a Jozef Dianiška 70, Mária Petrincová a Pavel Viazanička 60, Katarína Látková 55 a Peter Drugda 45 rokov. • Dobšiná: Žofia Valková a Štefan Poľubňák 88, Júlia Klementíková

Navždy sme sa rozlúèili  Belá – Dulice s 80-ročnou Annou Pavlíkovou.  Detva s 99-ročnou Helenou Stančíkovou, 75-ročným Petrom Kuricom a 57-ročným Marianom Poncom.  Jasenie s 97-ročnou Annou Cibulovou.  Jasenov s 83-ročnou Helenou Harvilikovou.  Košice 11 s 89-ročným Šimonom Sochaničom.  Medzilaborce so 77-ročnou Máriou Gazdovou.  Nová Baňa s 90-ročným Michalom Harmadym, 88-ročným Jozefom Valom, 76-ročným Jánom Horváthom, 68-ročnou Irenou Petrášovou a 63-ročným Ladislavom Orgonášom.

 Pezinok s 87-ročnou Máriou Mikulčákovou.  Pohorelá s 58-ročným Jozefom Hazákom.  Partizánske s 86-ročným Františkom Šustákom.  Prievidza s 88-ročnou Oľgou Mokrou a 85-ročnou Oľgou Frolovou.  Štúrovo s Jánom Obšutom a Štefanom Rovňaníkom.  Žiar n/Hronom s 88-ročnými Helenou Kollárovou a Jozefom Osvaldom, 87-ročným Jozefom Martincom a 77-ročnou Emíliou Antalovou. Česť ich nehynúcej pamiatke!

86, Anna Krajňáková 84 a Anna Opremčáková 82 rokov. • Ďapalovce: Mária Medveďová 85 rokov. • Hnúšťa: Marta Sitarčíková 65 rokov. • Holčíkovce: Mária Moleková 70 rokov. • Košice – Staré mesto: Anka Sviežená a Dezider Horos 85 rokov. • Kanianka: Kamil Perniš 81 rokov. • Kežmarok: Ema Gelhofová 88, Anna Černáková 87, Anna Ihnačáková 86, Anna Orinčáková a Zuzana Pašková 85, Anna Géniková 84 a Ing. Pavol Gurovič 55 rokov. • Kobeliarovo: Agnesa Hlaváčová 88 a Zuzana Kováčová 81 rokov. • Liptovská Teplička: Štefan Mižda 60 rokov. • Liptovský Mikuláš: Šarlota Janeková 75 rokov. • Lehota p/Vtáčnikom: Jolana Gálisová 82 rokov. • Lisková: Štefánia Dzúrová 94, Ján Teniak 93, Emília Jandurová 92, Jozef Čapčík 91, Ján Chyla 89, Zuzana Tomčíková 87, Božena Lukačová 86, Ľudmila Lukačová a Margita Camberová 85, Mária Demková, Jozefína Lukačová a Imelda Nemčeková 83 rokov. • Levoča: Stanislav Chovanec 94 rokov. • Medzibrod: Viera Smolová 65 rokov. • Myjava: Kristína Paulíková a Ján Durec 84, Viera Púllová 80 rokov. • Martin – Sever: JUDr. Gustáv Steidl 96 rokov. • Martin – Stred: Mária Sarnovská 80 a Mária Jesenická 65 rokov. • Nitra – Zobor: Erich Veselský 87, Antónia Juráková, Jozefína Šišková a Jozef Voltemar 86, Michal Labuda a Štefan Bystrický 85, Mikuláš Pačuta 81, Alexander Guderna 75 a Jozef Krusz 70 rokov. • Nová Baňa: Lívia Klimentová, Mária Nováková a Gizela Ždánska

Vyznamenaný jubilant

V tomto roku sa dožil významného životného jubilea 100 rokov ADAM ŠIMOVE z Dobroče. Ako priamy účastník v druhej svetovej vojne bojoval proti fa-

9

šistickým vojskám nemeckej armády. Narukoval do trnavskej posádky a po vypuknutí SNP bojoval v rote npor. Štulera v priestore Zemianske Kostoľany – Osla-

ny, neskôr odišiel do Zvolena, odtiaľ na úsek Lukavica – Hámor a ďalej do Banskej Štiavnice. Pri Banskej Belej bol ranený a musel sa liečiť vo zvolenskej nemocnici. Po čiastočnom vyliečení a rôznych ťažkostiach sa v decembri 1944 vrátil domov k rodine. ÚR SZPB mu pri významnom jubileu udelila medailu M.R. Štefánika III. stupňa. Vyznamenanie mu odovzdali predsedníčka OblV SZPB v Lučenci I. Sabová, tajomník R. Václavík, predseda DHK J. Petrus, starosta obce Dobroč p. Krnáč a ďalší predstavitelia obce. Svoje výročie oslávil aj spomienkami na boje, prežité dni so svojimi blízkymi, či priateľmi, ktorých bolo neúrekom. Ján PETRUS pred. DHK v Luèenci

Ilustr. foto: internet

91, Jozef Kráľ 90, Johana Mareková, Vilma Zimanová a Štefan Spurný 88, Ernestína Šipikalová 87, Magdaléna Mišurová a Stanislav Štamposký 85 rokov. • Opatovce n/Nitrou: Ondrej Briatka a Ondrej Kotrík 90, František Škandík 85 a Mária Bartušová 80 rokov. • Pohorelá: Mária Halušková 87, Mária Rašiová a Jozef Baksa 60, Jozef Maťúš 30 rokov. • Pezinok: Rozália Slimáková 90, Anna Mlyneková a Taťjana Sučanská 65, Jozef Berák 50 rokov. • Prievidza: Marek Celary 91, Ing. Pavel Dobiáš a Jozef Neština 85, Elena Partlová 80 rokov. • Rimavská Sobota 1: Mária Priadková 88, Irena Sekerková 86 a Jozef Stančok 84 rokov. • Rimavské Brezovo: Mária Sčúrová 91 a Elena Brndiarová 86 rokov. • Sliač: Zuzana Poljovková 87 rokov. • Stará Kremnička: Helena Balážová 90, František Sekereš 88, Mária Hudecová 80, Alžbeta Víceová 70 a Igor Vankulič 50 rokov. • Senica: Helena Hilková 81, Anna Rýzková 70 a Frída Szabová 65 rokov. • Sučany: Mgr. Marta Lamošová 50 rokov. • Skýcov: Ľudmila Černáková 82 rokov. • Sečovská Polianka: Mária Madarová 90 rokov. • Spišská Nová Ves: Vincent Spi-

šák 90, Mária Fendeková 89 a Mária Súkeníková 65 rokov. • Tlmače: Ladislav Záhorský 75 rokov. • Trnava 3: Eugénia Dobošová 86 rokov. • Trenčín 1: Margita Beňová 85 rokov. • Trenčianske Teplice: dipl. ped. Želislav Obrcian 85 rokov. • Turany: Paulína Brxová 89, Zuzana Haľamová a Juraj Černek 86, Elena Pohánková 84, Ondrej Líška 65 a Eliška Sajdáková 60 rokov. • Ulič: Jozef Danko 40 rokov. • Vráble: RSDr. Milan Sivecký 65 a Ondrej Vrzala 60 rokov. • Vlachy: Milan Molek 85 rokov. • Vranov n/Topľou 1: Mária Nálešníková 80 a Mária Dojčiáková 55 rokov. • Vranov n/Topľou 3: Ľudmila Smolková 60 rokov. • Zámutov: Miroslav Parušev 45 rokov. • Zvolen – Centrum 4: Ľudevít Medvecký 87 rokov. • Zvolenská Slatina: Anna Chudá 75 rokov. • Zemianske Kostoľany: Jozef Hulíni 88 rokov. • Závažná Poruba: Matej Hladký 92 rokov. • Žilina 1: Mojmír Dobíšek 89 rokov. • Žiar n/Hronom: Zuzana Hlaváčová a Ondrej Holub 83, Oľga Vívodová 81 rokov. Jubilantom srdečne blahoželáme!

Odišiel Karol Mišenda Vo veku 82 rokov po krátkej ťažkej chorobe zomrel predseda OKRK a dlhoročný zväzový funkcionár KAROL MIŠENDA zo Spišskej Novej Vsi. Oblastný výbor SZPB Spišská Nová Ves sa s ním 16. marca 2011 navždy rozlúčil na cintoríne v mestskej časti Novoveská Huta. Po položení spomienkového venca rozlúčkový príhovor predniesol tajomník OblV SZPB za prítomnosti jeho predsedu J. Dovalu. Druhá svetová vojna K. Mišendu zastihla ako 15-ročného lesného praktikanta. Stal sa pomocníkom partizánov a podával informácie o pohybe nepriateľa v okolí Hnilca, Hnilčíka až Rejdovej príslušníkom partizánskej brigády Gottwald, ktorá v tomto priestore operovala pod velením Kvietinského. Spomienky na vyčíňanie fašistov a hrôzy vojny ho priviedli do radov SZPB. Pri príležitosti

okrúhlych osemdesiatin dostal za poctivú, obetavú a činorodú prácu od ÚR SZPB najvyššie zväzové vyznamenanie „Za vernosť“. Ján DZUREJ, taj. OblV SZPB

BOJOVNÍK / 10


Stála expozícia Múzea SNP v Banskej Bystrici

V Bojovníku č.8 bol uverejnený článok od RNDr. Milana Petra pod názvom O reprezentatívnosti expozície v Múzeu SNP v Banskej Bystrici, v ktorom autor dospel k názoru, že „...expozícia svoje poslanie – dokumentáciu a prezentáciu najvýznamnejšej udalosti v našich novodobých dejinách – SNP - nemôže plniť a neplní...“. Keďže nesúhlasím s jeho subjektívnym názorom a skresleným hodnotením súčasnej expozície Múzea SNP, rozhodol som sa na uvedený článok reagovať. Múzeum Slovenského národného povstania prezentuje svoju stálu expozíciu Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939 – 1945 v priestoroch Pamätníka SNP od augusta 2004. V porovnaní s predchádzajúcimi expozíciami Múzea SNP je súčasná expozícia tematicky, obsahovo a materiálovo najrozsiahlejšou stálou expozíciou Múzea SNP, ktorá prezentuje rozhodujúce politické, vojenské a spoločenské udalosti histórie Slovenska v kontexte s dejinami Európy v rokoch 1918 – 1948. Súčasný stav historického poznania a výsledky bohatej akvizičnej činnosti pracovníkov Múzea SNP sa premietli aj do obsahového zamerania novej expozície, ktorú tvorí 13 tematických celkov. Jej obsahové zameranie bolo prerokované aj s historikmi vedeckých a spoločenských inštitúcií na Slovensku (Historický ústav a Politologický ústav SAV, Vojenský historický ústav, Katedry histórie FFUK, FHV UMB, PdF UMB a ÚR SZPB). Jednotlivé výstupy z vedeckovýskumných úloh, ktoré sú súčasťou expozície, boli prezentované na medzinárodných vedeckých konferenciách a overené v odborných diskusiách, na ktorých sa zúčastnili aj predstavitelia SZPB. Viackrát bola diskutovaná aj otázka, ako získať predovšetkým záujem mladej generácie o danú problematiku. Naša voľba bola správna, čo potvrdzujú mnohé pozitívne ohlasy a vyjadrenia domácich i zahraničných ná-

vštevníkov. Súčasná expozícia svojím architektonicko-výtvarným stvárnením, s využitím výpočtovej techniky i elektroniky a v oblasti múzejníctva novou formou prezentácie obsahu sa zaradila medzi najmodernejšie expozície v Európe a v niektorých smeroch aj vo svete. Úvodná časť súčasnej expozície dokumentuje vojensko-politický vývoj Slovenska od roku 1918 do roku 1939 v súvislosti s vnútropolitickým a zahraničným vývojom Československa v kontexte európskych dejín. Jeden z tematických celkov organicky mapuje vznik a vývoj novodobých európskych diktatúr vo fašistickom Taliansku a nacistickom Nemecku. Expozícia ďalej v širších a príčinných súvislostiach prezentuje vojensko-politický vývoj na frontoch druhej svetovej vojny a najmä antifašistickú rezistenciu v Európe a na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. V samostatnom tematickom celku je po prvýkrát dokumentovaná problematika tragédie európskeho židovstva a holokaustu v štátoch okupovaných nacistickým Nemeckom. S ňou je paralelne prezentovaný aj tragický osud židovského obyvateľstva na Slovensku deportovaného v rokoch 1942 a 1944 do nemeckých koncentračných a vyhladzovacích táborov na územie okupovaného Poľska. Novou témou dokumentovanou v expozícii je i problematika ľudáckeho hnutia a organizácií nemeckej menšiny na Slovensku v rámci ČSR a počas existencie Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. Ústrednú tému expozície tvorí protifašistický odboj a jeho vyústenie do SNP ako súčasť európskej antifašistickej rezistencie v rokoch druhej svetovej vojny. Dôkazom toho je aj rozsiahla dokumentácia o medzinárodnej účasti príslušníkov 32 národov a národností sveta a spojeneckej pomoci štátov antifašistickej koalície. Podrobnejšie je spracovaná aj téma o formovaní a aktivitách antifašistickej rezis-

tencie v zahraničí a účasti československých jednotiek na frontoch 2. svetovej vojny. Podstatne je rozšírená dokumentácia o represáliách nacistov a príslušníkov POHG na Slovensku v rokoch 1944 – 1945. V rámci objektívneho dokumentovania sú prezentované aj represívne akcie pseudopartizánov a asociálnych živlov, ku ktorým došlo na povstaleckom území. Okrem podrobnej dokumentácie povstaleckej armády, partizánov a žandárov je zachytená aj prítomnosť vojsk nasadených na potlačenie SNP vrátane nemeckej generálnej ofenzívy a úloha nemeckej domobrany Heimatschutzu. V expozícii je dokumentovaná aj problematika ukončenia 2. svetovej vojny a povojnového usporiadania sveta, čo vytvára objektívny obraz o týchto zlomových udalostiach. Potrestanie vojnových zločincov a kolaborantov v Európe (Norimberský proces, retribučné súdnictvo v Európe a na Slovensku), odsun Nemcov z ČSR a výmena obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom tvorí ďalší nový samostatný celok. Záverečný celok expozície tvoria perzekúcie účastníkov odboja a odporcov režimu vo februári 1948 s akcentom na vynútené odchody do emigrácie, súdne politické procesy 1948 – 1959, perzekúcie cirkví, súdne procesy s kulakmi, na vysídľovacie akcie nežiaducich osôb v rokoch 1948 – 1953, osudy povstalcov po roku 1948, na zriadenie pomocných technických práporov v rokoch 1950 – 1954 a rehabilitácie nespravodlivo odsúdených začiatkom 60-tych rokov 20. storočia. Súčasťou expozície sú 2 videoprogramy a trinásť plazmových obrazoviek, na ktorých sa premietajú dokumentárne autentické filmové zábery (mnohé neuverejnené) k jednotlivým tematickým celkom. Text a popis exponátov sú v slovenskom, anglickom a ruskom jazyku. Tento stručný prierez expozíciou naznačuje nielen široký roz-

sah a časovú chronológiu prezentovanej problematiky, ale najmä príčinné súvislosti prelomových udalostí rokov 1939 – 1945 s ich presahmi do obdobia 1918 – 1938 a 1945 – 1964. Otvorený systém expozície, digitálne spracovanie jednotlivých tematických celkov, umožňuje autorom neustále ju dopĺňať o nové historické fakty, dokumenty a fotografie získané archívnym výskumom a akvizičnou činnosťou. Návštevníci múzea, najmä žiaci základných a stredných škôl i poslucháči vysokých škôl, si môžu uvedené témy podrobne preštudovať v Informačnom a dokumentačnom centre Múzea SNP, ktoré je súčasťou stálej expozície. Dopĺňa ju o najnovšie výsledky a výstupy z riešenia vedecko-výskumných úloh múzea, ale i ďalších vedeckých pracovísk na Slovensku i v zahraničí. Vzhľadom na expozičný priestor Pamätníka SNP, ktorý je určený osobitnou architektúrou objektu, bolo potrebné realizovať taký systém inštalačného mobiliára, ktorý umožňuje obsahovú i vecnú jednotu tematických celkov expozície. Ako som už uviedol, zámerom súčasnej expozície bolo upustiť od tradičného prístupu riešenia expozície a realizovať zásadu dialógového vzťahu s návštevníkom. Expozícia je postavená na vzťahoch napätí medzi tradičnými prostriedkami – tematický panel s prehľadným orientačným textom a základným nosným dokumentačným materiálom (napr. foto), vitrínami s trojrozmernými exponátmi, resp. s faximíliami písomností a s videoprezentáciou. Dobový materiál, prehľadne zoradený do troch okruhov, je vložený do videoprogramu: a) základný prehľad minimalistického vývoja b) encyklopedicky usporiadaný materiál menne voliteľný c) osobnosti menne voliteľné Časť a) je vždy situovaná do tej časti expozície, kde je sústredený expozičný materiál príslušného

obdobia. Digitálne spracovaný materiál by mal po vhodnej úprave slúžiť ako študijný materiál pre školy, aby sa takto vyplnila medzera v školskom učebnom programe (nahratie na CD, DVD a Web. site). Audiovizuálna technika, resp. videotechnika, počítače, internet a pod. sú prostriedky, ktorými sa môžu najmä mladí návštevníci motivovať k tomu, aby prejavili záujem o bližší kontakt s múzeom a jeho aktivitami. Vzdelávacie programy, ktoré prebiehajú v priestoroch expozície sú toho dôkazom. Študenti sa učia pracovať s informáciami v uvedených systémoch, riešia konkrétne úlohy, ktoré im zadá edukátor. Na záver treba poznamenať, že nová expozícia Múzea SNP oslovila už veľký počet domácich i zahraničných návštevníkov z celého sveta. Dôkazom jej modernosti, jedinečného výtvarnoarchitektonického riešenia i vysokej výpovednej hodnoty sú mnohé ocenenia za scenár (Cena primátora mesta Banská Bystrica 2004), výtvarné riešenie, ale najmä medzinárodné európske ocenenie za dizajn a kvalitu 2005, ktoré bolo udelené autorovi výtvarno-architektonického riešenia Milanovi Veselému. Úroveň služieb, ktoré poskytovalo Múzeum SNP návštevníkom v expozícii, bola ohodnotená medzinárodným ocenením „Let’s go 2005“. V prvom polroku 2005 bola Múzeu SNP udelená cena Zväzu múzeí na Slovensku „Múzeum roka 2004“. Koncepcia tejto rozsiahlej expozície vychádzala z predpokladu, že po ukončení jej prvej etapy sa postupne budú rozširovať jednotlivé tematické celky obrazovým a písomným materiálom a spracujú sa ďalšie výsledky vedeckovýskumných úloh pracovníkov Múzea SNP, ako aj historikov z vedeckých inštitúcií na Slovensku. Žiaľ, v tejto koncepcii expozície nové vedenie Múzea SNP nepokračovalo. PhDr. Mgr. DEZIDER TÓTH spoluautor scenára expozície Múzea SNP

Jubilant z „Remeteho bandy“ Dňa 8. apríla sa dožil v plnej sile a zdraví krásnych 85 rokov príslušník Jelšavského špionážneho oddielu pluku „SLÁVA“, partizánskej brigády „Za oslobodenie Slovanov“, pán Mgr. Eugen MIROŠKYN. Narodil sa 8. apríla 1926 v Jelšave. Počas druhej svetovej vojny Jelšava pripadla na základe Viedenskej arbitráže z 2. 11. 1938 horthyiovskému Maďarsku. Členmi oddielu boli viacerí študenti evanjelického gymnázia v Jelšave. Veliteľom ich oddielu bol ich učiteľ katechet por.Ladislav REMETE, ktorého fašisti zatkli pravdepodobne na základe udania 20.decembra 1944 v Jelša-

BOJOVNÍK / 10

ve a 9. januára 1945 popravili vo vápenke v Nemeckej. Vzhľadom na to, že Jelšava bola blízko vtedy hraníc Slovenska s Maďarskom získavali informácie o pohybe fašistických vojsk, vojenskej techniky v oblasti Jelšava-Plešivec-Rožňava. Pri plnení výzvedných úloh v Rožňave padol medzi zaisťujúce osoby. Z transportu ho so šťastím zachránil jeho známy maďarský honvéd. Pri druhom zatknutí v decembri 1944 sa im podarilo ujsť z transportu v Muránskej Dlhej Lúke. Až do oslobodenia Jelšavy sa potom ukrýval v úkryte v rodičovskom dome. Po skončení vojny im jeden z „aktív-

nych“ členov oddielu vyzbieral preukazy partizánov a „údajne ich musel odovzdať“ , ale nikto nevedel komu. Od tejto doby o ich odboji nebola zmienka až do roku 1989, kedy veliteľ roty „CHRYZANTÉNA 10“, ktorá bránila úsek južne od Ľubeníka zverejnil úplný zoznam oddielu Sláva v periodiku „OBZOR GEMERA“ č. 3. Vzhľadom na charakter jubilanta, jeho úprimnosť, otvorenosť, vzdelanie / absolvent evanjelického gymnázia aj jeho niektorí spolužiaci nepoberajú ani tzv.255-ku, lebo im účasť v odboji nemal „KTO“ potvrdiť. Nuž aj taký bol osud mnohých odbojárov.

Preto, alebo práve preto aj touto cestou Ti, Eugenko, chceme k Tvojmu krásnemu životnému jubileu popriať pevné zdravie, po-

hodu a príjemné prostredie v našom SZPB. JUDr.Jozef PUPALA predseda HDK ObV SZPB v Rim.Sobote (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

10


Boje o malé mestečko Nováky

Pohľad na Nováky. Tvrdé boje o túto obec (v tom čase Nováky ešte nemali udelený štatút mesta) sa rozpútali 13. septembra 1944. Skutočnosť, že išlo o nerovný boj, nám dokazujú počty padlých povstaleckých vojakov – až šesťdesiat mužov v priebehu jedného dňa. Podľa zachovaných záznamov išlo o najväčší počet

Ilustraèné foto: lh

mŕtvych. S polovičnou rotou pechoty, jednou delostreleckou batériou s tromi kanónmi, čatou ľahkých tankov a dvomi mínometmi sa dalo len veľmi ťažko zdolať húževnatých Nemcov. Nevýhodou bolo, že jednotky zaútočili z dvoch smerov – od Zemianskych Kostolian a od Horných Leloviec. Veli-

teľ 4. TS, pplk. Ján Malár, po skúsenostiach z predchádzajúcich dní zabezpečil záchytnú čiaru v priestore Koš. Úlohu poodchytávať ustupujúcich vojakov dostal škpt. Ján Malár, ktorý mal už svoj delostrelecký oddiel podstatne rozbitý. Zároveň sa mala začať budovať obrana Prievidze.

Vojenská zotavovòa Smrekovica pre èlenov SZPB

Nemecké jednotky za podpory delostreleckej, mínometnej paľby asi s tromi či štyrmi tankami a za leteckej podpory zaútočili na povstaleckú obranu Novák. Povstalci sa dokázali brániť len niekoľko hodín. Na priechode Breziny (smer od Dolných Vesteníc do Horných Leloviec), kde bolo sústredených asi stoosemdesiat mužov, sa rozbila rota npor. Kolníka a batéria npor. Rosínskeho, ktorý bol počas tohto prepadu zabitý. Vojaci potom ustupovali smerom do Prievidze, ale ani pri obci Koš sa ich škpt. J. Malárovi nepodarilo zastaviť. Na jednej strane vojakom nemožno vyčítať ich rýchly ústup, pretože za danej situácie to bolo jediné možné riešenie, ako ostať na žive pred silnou nemeckou presilou, na druhej strane sa povstalci mohli pokúsiť minimálne o dve deštrukčné akcie. Prvou deštrukčnou akciou malo byť zničenie cestného mosta cez rieku Nitru. To mohli vykonať povstalci ustupujúci z priestoru Breziny a Horné Lelovce, zatiaľ čo povstalci v blízkosti Zemianskych Kostolian mali zase viac dbať na zaistenie skladu pohonných hmôt v Zemianskych Kostoľanoch, ktorého sa zmocnila

iba dvadsaťčlenná nemecká tzv. „Schweigerova skupina“ pozostávajúca zo ženistov a pešiakov. Prekvapivým útokom sa zmocnila skladu a podarilo sa im ho udržať až do príchodu ostatných nemeckých jednotiek. A tak po dobytí Novák bol nepriateľ po materiálnej stránke vynikajúco zabezpečený. Po strate Novák sa partizáni stiahli predovšetkým do hôr Vtáčnika a na Rokoš. „Bolo nám zrejmé, že boj s Nemcami sa pretiahne. S puškami a guľometmi proti letectvu a tankom sme mohli ťažko obstáť. Preto sme sa rozhodli zostať s našou partizánskou jednotkou v pohorí Vtáčnik, v tyle nepriateľa,“ spomínal František Mišeje po rokoch. Nemeckým tankom po rozvrátení obrany južne od Novák nič nebránilo, aby vnikli do obce. Po vpáde nemeckí vojaci kontrolovali dom za domom. Kde našli ľudí, zachovali sa slušne, kde však boli dvere pozamykané, vylámali ich a komory vyplienili. Ešte v ten deň vyrazili proti Košu a na druhý deň sa hnali cez Nováky motorizované oddiely, aby zabrali ďalšie mesto PrieviLucia HALMOVÁ dzu.

Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov

ponúka do prenájmu

Vojenská zotavovňa a hotel ** na Smrekovici sa nachádza v Národnom parku Veľká Fatra v nadmorskej výške 1 428 m. Lôžková kapacita je 130 postelí + prístelky, turistická ubytovňa, reštaurácia, bufet.

UBYTOVANIE: – hotelové ** - 1, 2, 3-lôžkové izby, apartmány komplet vybavené – turistické - 2 a 4-lôžkové izby vybavené teplou vodou, sprchou, sociálnym zariadením, spoločenská miestnosť s TV, sušiareň – fínske zrubové domy, 5 lôžok, kuchynka, sociálne zariadenie STRAVOVANIE: – jedáleň – raňajky (švédske stoly), obedy, večere – reštaurácia – bufet – Koliba – nočný bar – štýlové posedenie CENA POBYTU: – v hoteli ** - osoba a jedna noc s raňajkami 12 € pre člena SZPB – celodenná strava 10 € pre člena SZPB Záujemcovia o rekreáciu z radov členov SZPB majú uvedenú zľavu na pobyt v tom prípade, keď najmenej dva týždne dopredu záväzne nahlásia svoju účasť, prípadne svojej najbližšej rodiny na sekretariát Ústrednej rady SZPB. Kontaktná osoba: Eleonóra Dudová. AKO SA DOSTAŤ NA SMREKOVICU?

1. – prísť do Ružomberka (vlakom, autobusom) a odtiaľ autobusovým spojom smerom na Donovaly na zastávku Podsuchá (reštaurácia Bodega) – prísť do Banskej Bystrice a odtiaľ autobusom z AS smerom do Ružomberka na zastávku Podsuchá (reštaurácia Bodega) 2. Od reštaurácie Bodega osobným autom alebo mikrobusom, na základe Vašej požiadavky, smerom na Smrekovicu (9 km). Tá istá trasa platí aj späť. 3. Je možnosť už z Ružomberka i z Banskej Bystrice zabezpečiť odvoz na Smrekovicu a späť. 4. Náklady na dopravu nie sú zahrnuté v cene pobytu.

11

chatu Partizán v Liptovskom Jáne

Bližšie informácie o možnosti prenájmu, prípadne odkúpenia chaty dostanú záujemcovia na ÚR SZPB Štúrova 8, 81572 Bratislava, prípadne na telefónnom čísle 02/57203724 alebo mailom: sekretariat@szpb.sk Kontaktná osoba: Eleonóra Dudová

BOJOVNÍK / 10


Ples odbojárov Ples je veľkolepá udalosť, v ktorej sa nesie jeho atmosféra. Plesová sezóna je podľa liturgického roka obdobím medzi adventom a Veľkou nocou, ktorému predchádza 40-dňový pôst. V roku 1946 v Bratislave plesové obdobie bolo poznačené dôsledkami vojny a veľkou radosťou nad jej skončením. Tak ako v dnešných dňoch je významnou spoločenskou udalosťou v Bratislave „Ples v opere“, tak v roku 1946 sa konal v Redute „Ples odbojárov“. Účastníkmi tejto prestížnej spoločenskej udalosti boli slečna Anička Ukropcová Gembešová a poručík Ivan Božuk. Dvaja mladí ľudia, ktorých životný osud sa spojil na tomto plese. Anna pochádzala zo Starej Turej. Po skončení školy dostala prácu v Tatra poisťovni v Bratislave. V Bratislave sa v tom čase neustále opakovali letecké poplachy, dokonca 16. júna 1944 zažila bombardovanie schovaná s priateľkami v tuneli pod hradom. To ju viedlo k tomu, aby sa vrátila domov k rodičom do Starej Turej. Rodičia mali poľnohospodársku usadlosť a tam bolo práce dosť pre každého. V okolitých lesoch sa už formovali partizánske skupiny. Bolo ich treba zásobovať. Aničkin otec mal povolenie od miestnych horárov chodiť do lesov po drevo. Málokto vedel, že práve on na svojom voze priváža pre partizánov stravu a čisté ošatenie. Počty partizáčln na Rýne

EČV Trebišova

Svadobná fotografia Aničky Ukropcovej a Ivana Božuka. liteľstvo 2. partizánskej brigády J. V. Stalina. Ani dnes nemôže pani Anna zabudnúť na hrôzu, ktorá sa odohrala v osade Narcie, kde fašisti prinútili ukrutným mučením jedného partizána k tomu, aby ukázal na dom, z ktorého dostal chleba. Bol to dom, v ktorom bývala rodina Kostelných. Fašisti 3. marca 1944 zastrelili Martina a jeho syna Pavla Kostelného a dom zapálili. Ešte v ten istý deň v osade našli deviatich ranených partizánov, ktorých zviazali, zavliekli do jedného z domov a zaživa upálili. „Je to udalosť, na ktorú nikdy, až do mojej smrti nezabudnem,“ spomína pani Anna. Nemci častica

modlitba po latinsky

skratka štátu New York

náboj (hovorove, arch.)



kého tábora ako nespoľahlivý. Nakoniec ho vtedajšia Maďarská armáda odoslala na nemecký front. Tam sa mu podarilo zorganizovať útek celej skupiny na stranu Sovietskej armády. Prihlásil sa 15. marca 1943 do Československej zahraničnej armády v ZSSR. Od 10. júna 1944 sa stal príslušníkom 1. Čs. armádneho zboru. Ako príslušník armádneho zboru sa zúčastnil bojov proti fašistom a oslobodzovania Československa. Bol veliteľom roty samopalníkov, prednostom operačného oddelenia štábu 3. Čs. brigády a zástupcom prednostu operačného oddelenia v 4. samostatnej brigáde. 7.

oškraboval

ofúkne

1001 rímskych

staršie auto Praga

rieka v Nórsku

Tomáš ŠVEC

m. meno

5. trieda gymnázia plašenie hydiny duša v starom Egypte

EČV Olomouca

praobyvateľ Rumunska

EČV Trnavy byblická katastrofa

4. časť tajničky starší japonský štátnik

česká poľná miera

skr. niečo nového

opak zle

futbalový obranca (hovor.)

iniciály Anny a Eleny

skratka onkológie

papagáj

rek. stred. v N. Tatrách

hliník

tanková brigáda

omotaj

opak pod

rieka pri Orsku

1. časť tajničky

ostrovan

lekárska komisia

žrď na voze

nemecký člen

3. časť tajničky

pôvodcovia diela

15. apríla 1945 – Britské vojenské jednotky oslobodili koncentračný tábor Bergen-Belsen. 1947 – Senát Národného súdu vyniesol v Bratislave rozsudok smrti nad prezidentom vojnovej Slovenskej republiky Jozefom Tisom a ministrom Ferdinandom Ďurčanským. 16. apríla 1943 – Spojenci v noci zo 16. na 17. apríla bombardovali prvýkrát české závody Škoda v Plzni, pričom 242 lietadiel zhodilo 617 ton bômb. 1945 – Sovietska armáda začala (1. a 2. bieloruský a 1. ukrajinský front) konečnú ofenzívu na riekach Odre a Nise s cieľom dobyť Berlín (berlínska operácia). 17. apríla 1941 – Druhá svetová vojna: Britské jednotky sa vylodili v Iraku. 18. apríla 1942 – Ako odvetu za Pearl Harbor uskutočnilo 16 amerických bombardérov B-52 štartujúcich z lietadlovej lode Hornet prvý nálet na jaTASR ponské Tokio.

ZRNKÁ HUMORU Skúste to klasickou metódou. Počítajte ovce.“ „Skúšal som, ale nefunguje to. Vždy, keď dôjdem k číslu 9, vyskočím na nohy a začnem poskakovať...“ * * * Jeden pilot hovorí druhému: - Povedz parašutistom, aby prestali vyskakovať. Ešte sme neZdroj: internet vzlietli!

Cestovinový nákyp so špenátom

Blažej, doma

vyrábalo plátno

Chaplinova manželka

EČV Prahy

meno Jakubiskovej manželky

ské jednotky oslobodili Viedeň.

2. časť tajničky

výzva na ticho

skratka orstedu

driem, na Slovácku

zábava

11. apríla 1945 – Americké vojenské jednotky oslobodili v Nemecku nacistický koncentračný tábor Buchenwald. 1961 – V Jeruzaleme (Izrael) sa začal za prítomnosti 500 novinárov a pozorovateľov zo 40 krajín dlho očakávaný proces s nemeckým nacistom Adolfom Eichmannom, zodpovedným za realizáciu tzv. konečného riešenia židovskej otázky v hitlerovskom Nemecku. 13. apríla 1943 – Príslušníci nemeckého Wehrmachtu objavili masové hroby poľských dôstojníkov, kňazov a intelektuálov pri ruskom meste Katyň, v ktorých sa našlo cca 14.000 tiel. Vyšetrovanie tejto tragédie bolo ukončené s tým, že masaker nemožno kvalifikovať ako genocídu, ale ako vojnový zločin, ktorý je v súčasnosti už premlčaný. Za masové popravy boli zodpovedné jednotky sovietskej NKVD, ktoré na Stalinov príkaz začali poľských dôstojníkov likvidovať už v prvej polovici mája 1940. Poľský parlament v roku 2007 schválil 13. apríl ako Pamätný deň obetí katynskej masakry. 1945 – Sovietske vojen-

Totálny lyžiarsky začiatočník si zlomí nohu počas prvej jazdy na svahu. „Je to pokrok,“ - hovorí záchrancom - „vlani som si zlomil nohu už pri vystupovaní z vlaku.“ * * * Boxer sa sťažuje u lekára, že nemôže spávať. „Radšej vám neodporučím žiadne lieky, aby ste si na ne nezvykli.

hundral

ukončenia statí (východniarsky



obsadili postupne celú Starú Turú, dokonca sa nasťahovali aj do stodoly k Ukropcom. Po tých hrozných udalostiach sa aj na Starej Turej dočkali oslobodenia a ukončenia vojny. Poručík Ivan Božuk pochádzal zo Zakarpatskej Ukrajiny. Po Viedenskej arbitráži sa dostal do maďarského trestanec-

HISTORICKÝ KALENDÁR

otázka na miesto

erbium

Správne vylúštenie tajnièky z è. 8 znie: SNP je žriedlom našich dejín. Knihu z vydavateľstva Ikar posielame Mariánovi Pekníkovi z Bratislavy.

Potrebujeme: 250 g cestovín, soľ, 2 lyžice masla, 1/4 l cmaru, 1/8 l smotany, 2 vajcia, mleté čierne korenie, muškátový oriešok, 500 g mladého špenátu, 1 cibuľu, 1 strúčik cesnaku, 50 g prerastenej slaniny, 150 g tvrdého syra. Ako na to: Cestoviny uvaríme v osolenej vode s lyžicou masla. Nasypeme ich do vymastenej formy. Cmar zmiešame so smotanou, osolíme, okoreníme a dochutíme muškátovým orieškom. Zmes nalejeme na cestoviny a v rozohriatej rúre upečieme. Špenát sparíme v 2 l vriacej vody, opláchneme studenou vodou a prebytočnú tekutinu rukami vytlačíme. Cibuľu a cesnak pokrájame a s nadrobno pokrájanou slaninou zmiešame so špenátom. Špenát navrstvíme na cestoviny, prikryjeme postrúhaným syrom -mpa znova zapečieme.

Z LACNEJŠEJ KUCHYNE

pomoc: podnik SEKEROU, zahr. ATRANN, obchodu OONA.

nov neustále rástli, bolo treba variť, piecť a prať. Anna spolu s matkou a s pomocníčkou Evou Borsukovou pracovali pre partizánov, koľko vládali s vedomím, že keď sa to prezradí Nemcom, odnesie si to celá rodina. Otec vozil zásoby do osady Narcie, ale aj Hlavina, kde sídlilo určitú dobu ve-

marca 1945 bol povýšený do hodnosti poručík. Mladý poručík Božuk, keď na plese odbojárov v Redute prišiel požiadať slečnu Annu Ukropcovú o tanec, nemal tušenie o tom, že práve ona sa stane jeho osudovou láskou. Garde na plese slečne Aničke robila majiteľka predajne pani Mária Kurzová, u ktorej Anička po vojne pracovala. Pani Kurzová spolu so svojou matkou prežila koncentračný tábor Terezín. Slečna Anička mala malú odvahu tancovať s Ivanom, lebo mamička jej povedala, že s vojakom by si nemala začínať. Po plese si Ivan Aničku našiel na pracovisku. Dokonca prišiel ju navštíviť v apríli cez Veľkú noc k jej rodičom, požiadal ju o ruku a v auguste rok po skončení vojny sa u Ukropcov na Starej Turej konala svadba dvoch mladých bojovníkov proti fašizmu – pomocníčky partizánov Aničky Ukropcovej a príslušníka 1. Československého armádneho zboru poručíka Ivana Božuka. Láska, ktorú spolu prežívali, však nevymazala z ich pamäti hrôzy vojny, ktoré prežili. Pani Božuková dnes žije spolu s dcérou v rodinnom dome, ktorý spolu s manželom postavili v Trenčíne. Jej manžel celý svoj život venoval službe v armáde. Navždy ju opustil vo veku 70 a pol roka. Pri príležitosti 65. výročia oslobodenia Trenčína ju minister obrany vyznamenal Pamätnou medailou za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie vlasti.

Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

BOJOVNÍK

dvojtýždenník antifašistov

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.haringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt Bratislava pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV204/08

Bojovník č. 10/2011  

elektronické vydanie dvojtýždenníka antifašistov, Bojovníka č. 10/2011.