Issuu on Google+

DNES V ÈÍSLE str. 5

Možnosť novej liečby str. 6–7

História letov do kozmu oslávi v tomto roku päťdesiatku str. 10

Podpísali dohodu o verejnom partnerstve

BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Roèník LVI

ANTIFAŠISTOV

14. 4. 2011

Cena 0,44 €

9

JÁN FORGÁCS

Najtuhšie boje boli o hrad

Ulice a uličky

Počas oslobodzovania Bratislavy pred 66 rokmi sa najtuhšie bojovalo 4. apríla o Bratislavský hrad. Odtiaľ mali nacisti na dostrel časti centra a kontrolovali cestu popri Dunaji. Povedal to zástupca náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálmajor Jaroslav Vývlek na spomienkovej slávnosti pri pamätníku oslobodenia. Bratislavu oslobodili vtedajšie sovietske a rumunské divízie. „Bezprostredné boje o Bratislavu sa začali 2. apríla, keď prvé oddiely Sovietskej armády oslobodili Vajnory. Hrad sa podarilo získať 4. apríla večer,“ priblížil Vývlek. Ruský veľvyslanec v SR Pavol Kuznecov v príhovore osobitne privítal skupinu veteránov druhej svetovej vojny z Moskvy, ktorí sa osobne zúčastnili bojov o Bratislavu. Táto slávnosť svedčí o tom, že v Rusku i na Slovensku rovnako vnímame boj proti nacizmu, naše spoločné dejiny, konštatoval ruský diplomat. Podpredseda parlamentu Robert Fico (Smer-SD) upozornil, že tým, ako si vážime nezávislú SR, výročie Slovenského národného povstania či oslobodenie Bratislavy, „vydávame svedectvo sami o sebe“. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo (SDKÚ-DS) uviedol, že regionálni komunálni politici sa majú snažiť o prehlbovanie povedomia o významných udalostiach. Preto bude podporovať takéto aktivity na školách. Bratislavský primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) konštatoval, že fašizmus bol síce porazený, ale jeho niektoré formy pretrvávajú. „Sme tu preto, aby sme si uctili obete, aby sme ďa-

Za vyše 60 rokov odznelo obrovské množstvo argumentov proti fašizmu. Zdalo sa, že pokusy spochybňovať tieto argumenty sú tak okrajové, že sa s nimi nemusíme vážnejšie zaoberať. Norimberský proces odsúdil celosvetovú nebezpečnosť fašizmu a od neho sa mali odvíjať právne systémy jednotlivých štátov. Samo Nemecko pri tejto sebareflexii prežilo veľmi ťažký a zložitý proces. Nastúpilo na cestu celosvetovo uznávaného systému demokracie. Norimberský proces odsúdenia fašizmu sa stal základom pre budovanie štátnosti vo všetkých štátoch po druhej svetovej vojne na celom svete. Napriek tomu sa v našom okolí vynárajú v čoraz väčšom množstve pokusy hľadať iné cesty či cestičky pri riešení aktuálnych problémov. Demokracia to vlastne umožňuje. Niektorých to zvádza až do slepých uličiek. Demokracia, to je vôľa väčšiny. Nemusí byť vždy správna, ale je to zatiaľ jediná alternatíva, s ktorou sa dá pracovať. O druhej možnosti sme sa presvedčili a stále sa presvedčujeme pri sklonoch diktátorov akýmkoľvek spôsobom zachovať ICH. Tak sa otvára otázka „Prečo“. Prečo sa časť občanov nestotožňuje s odsúdením fašizmu. Je to záležitosť ich rodiny, schopnosť chápať problematiku, presadzovanie sily či mnohé ďalšie. Hľadajú cestu či cestičku, po ktorej neprejdú všetci. Len oni a nimi tolerovaní. Často sa uvádzajú argumenty o blahobyte vo vojnou vynútenom štáte, tresty za nekresťanské úroky časti židovského obyvateľstva či hrozby neznámeho – komunizmu. Tak sa dostávame do situácie, že bez demokraticky zdôvodniteľnej diskusie nevieme pochopiť, prečo vznikajú problémy glorifikovania ľudí ako boli Hitler, Stalin, Hess, Tiso, Ďurčanský, Esterházi a pod. O mnohých z nich diskusia prebehla alebo prebieha. Zdá sa, že niektoré z mien sú v súčasnosti používané na politické ciele. Komu a čomu majú slúžiť? Sú to ulice, po ktorých prejdeme všetci, kam chceme, alebo je to ulička len pre niekoho. Smutná slepá ulička.

Štúrovo obnovilo èinnos

Organizácia SZPB v Štúrove obnovila svoju činnosť ustanovujúcou schôdzou 10. januára 2011. Po zvolení výbor prijal plán práce, ktorým chce presadzovať poslanie SZPB podľa jeho stanov. Jednou z prvých akcií boli oslavy MDŽ 8. marca. Predseda navštívil dlhoročné členky zväzu a kytičkou im poďakoval za dlhoročnú prácu. V spolupráci s MO Matice slovenskej si SZPB v Štúrove 28. marca pripomenul 66. výročie oslobodenia mesta pri pamätnej tabuli umiestnenej na priečelí Mestskej galérie. Stretnutie svojou prítomnosťou podporil Július Kamanca, prednosta ObÚ v Štúrove, Jaroslav Janok, predseda MO MS. Program pripravil Peter Kaplán. Róbert Šimurka v prejave zdôraznil, že pri oslobodzovaní mesta padlo vyše 4500 sovietskych vojakov zo 7. gardovej armády gen.plk. Šumilova zo zostavy 2. ukrajinského frontu. Apeloval hlavne na mladých ľudí, aby nezabúdali na najväčšie obete, ktoré priniesli mladí sovietski vojaci. Po položení venca bolo zhromaždenie ukončené. J. MARUNIÈ

Na zamyslenie:

Na oslavách 66. výročia oslobodenia Bratislavy sa zúčastnil primátor Milan Ftáčnik (v strede) a tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hradecký (vľavo). Foto: tasr lej niesli odkaz slobody a demokracie a budovali spolu tolerantné mesto 21. storočia,“ uviedol. Predseda Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár pripomenul, že je zarážajúce, ak 66 rokov po páde fašizmu sa v SR nájdu skupiny ľudí, ktorí sa neštítia

velebiť ho a pýšia sa nacionalizmom, šovinizmom a xenofóbiou. Na slávnosti sa zúčastnili aj vedúci Kancelárie prezidenta SR Milan Čič, parlamentní poslanci, zástupcovia diplomatického zboru, vojenskí pridelenci, starostotasr via mestských častí a ďalší.

Minister na kladení vencov Minister obrany Ľubomír Galko sa zúčastníl na pietnom akte kladenia vencov pri Pamätníku víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa v Bratislave. Podujatie sa konalo pri príležitosti výročia oslobodenia hlavného mesta. Oslobodenie Bratislavy sa uskutočnilo v roku 1945 v dvoch etapách. Počas priamych bojov padlo približne 800 príslušníkov oslobodzovacích jednotiek sovietskej Červenej armády. Na strane nepriateľa bolo zabitých približne 3000 vojakov a viac než 5000 ich padlo do zajatia. Šéf rezortu obrany Ľubomír Galko sa zároveň zúčastnil aj osláv oslobodenia mesta Stupava. tasr

Handlová si pripomenula Po stopách partizánov pod Beckovom 66. výroèie svojho Vo vyše 800-ročnom Beckove majú k histórii ľudia blízko. Dôoslobodenia kazom tohto tvrdenia sú aj obľúbené letné slávnosti, ktoré sa pod Položením vencov na Námestí baníkov si delegácia Handlovej pripomenula 66. výročie oslobodenia mesta. „Podobné stretnutia sa dnes zdajú mladej generácii nudné a stereotypné. No ja pevne dúfam, že keď im to my budeme pri takýchto príležitostiach nenásilne pripomínať, tak pochopia a nezabudnú. Nezabudnú, už len preto, lebo sloboda nášho mesta bola posiata krvou nielen vojakov, ale aj občanov Handlovej,“ skonštatoval vo svojom príhovore primátor Rudolf Podoba. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa mesta Jana Paulínyová, úctu padlým vojakom, ale aj občanom položením vencov a kytíc vzdali aj zástupcovia Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Handlovského baníckeho spolku, Základnej organizácie Slovenského zväzu zdravotne postihnutých či zástupcovia Matice slovenskej. Handlová bola oslobodená 3. apríla 1945 jednotkami Miškovského pešieho pluku Sovietskej armády, ktorého veliteľom bol Andrej Vladimirovič Kozľakovskij a plukovný komisár Konstantin Ivanovič Savin. Priamy útok sa začal 3. apríla ráno, na nepriateľa zakopaného pod Veľkým Gričom. Nemci tasr boli zatlačení na ústup.

Všetko krásne sa na svete zrodilo z lásky k žene.

Ctiborovým hradom konali minulý rok už po desiaty raz. Keďže sú ale dejiny tohto malebného kraja plné nielen rytierov, ktorým sú zväčša miestne slávnosti venované, obec Beckov sa tento rok rozhodla záver fašiangovej sezóny spestriť usporiadaním prvého ročníka zimných beckovských slávností so zameraním na pripomienku partizánskych tradícií a obdobie druhej svetovej vojny. V slnečnú sobotu, 5. marca, ste tak mohli v samom srdci obce už od skorého rána v blízkosti parku pod hradom stretnúť partizánov, nemeckých či povstaleckých vojakov. Priaznivci vojenskej techniky mali zároveň možnosť dotknúť sa viacerých historických vojenských vozidiel americkej armády, ktoré pamätajú na boje o francúzsku Normandiu v lete roku 1944. V rámci hlavného programu divákom predviedlo pod vedením klubu vojenskej histórie (KVH) Čapajev dovedna 50 účinkujúcich zo 6 klubov, vrátane jedného z Čiech, štyri polhodinové ukážky výjavov zo začiatku SNP. Diváci tak boli na vlastné oči svedkami prepadu nemeckej hliadky, fašistických represálií voči civilnému obyvateľstvu či dokonca popravy partizánov. Dianie na bojisku sprevádzal zároveň komentár podpredsedu KVH Čapajev Martina Barana, popisujúci priebeh Pavol HORÒÁK ukážok, ako aj historické súvislosti. ISSN 0323-2018

MAXIM GORKIJ


Ballek oslávil sedemdesiatiny Jubilujúci spisovateľ, politik a diplomat, sedemdesiatnik Ladislav Ballek bol hosťom stretnutia Kruhu priateľov českej kultúry v Bratislave. Pod názvom Ladislav Ballek a jeho lásky a nelásky sa s členmi klubu podelil o svoje životné zážitky zo spisovateľskej aj diplomatickej dráhy. Podľa jeho úvodných slov patrí slovenská a česká kultúra medzi jeho najväčšie lásky, na druhej strane neláskou je nekultúrnosť. Zvlášť príjemné spomienky má na západné a južné Čechy, kde absolvoval vojenskú službu. Je propagátorom Slovenska a slovenskej kultúry, zároveň si myslí, že by sme mali vedieť viac o európskych dejinách.

„Povedal by som, že sa cítim byť predovšetkým spisovateľom a tak som pôsobil aj v tých dvoch ďalších profesiách, v politickej aj diplomatickej. A v tej diplomatickej som často zdôrazňoval, že najlepším diplomatom na svete je kultúra,“ uviedol Ballek. Spisovateľom bol celý čas, aj v politickej a diplomatickej službe. „Nebolo by druhej knihy bez prvej, a keď boli dve, tak mohla prísť aj tretia. Nebyť tých troch, tak by nevznikli ani knižky Južná pošta, Pomocník, Agáty a ďalšie. Ten môj rozmer sa začínal v rodine, rozširuje sa do širších priestorov až do africkej púšte. To je krok za krokom, to je totiž pokrok. Nie prevrat za prevratom, ale krok za krokom, to je pokrok a tým prechádza aj spisovateľ,“ dodal jubilant.

K svojej dráhe poslanca Národnej rady SR spisovateľ dodal: „Šiel som do parlamentu v hlbokom presvedčení, že po každej zmene by mala byť predovšetkým v popredí kultúra. Pochybujem o akomkoľvek politickom kroku bez rešpektu voči kultúre, pretože vlastne ona určuje vzťahy v spoločnosti. Pri všetkej úcte k zákonu si myslím, že o našich činoch rozhoduje predovšetkým kultúra. Zákon prichádza po čine, ale aký čin urobíme, o tom rozhoduje naše svedomie a naša kultúra. Bez svedomia dobrých činov niet.“ Sedem rokov pôsobil Ladislav Ballek ako veľvyslanec v Českej republike. „Možno je to prekvapujúce, ale ja si nepamätám na zlý deň. Prežil som v Prahe vyše 2600 dní, ale každý bol výzvou urobiť všetko pre dobré česko-slovenské

Ladislav Ballek

vzťahy vo vedomí, že sme naozaj dva najbližšie národy na svete a ten príbuzenský vzťah musíme rešpektovať. Najčastejšou otáz-

Foto: TASR

kou, ktorú som od kolegov diplomatov dostával, bola: Prečo ste sa vlastne rozdelili? Aby sme sa mali ešte radšej a aby sme z majstro-

Spisovateľ, politik a diplomat Ladislav Ballek (*2. 4. 1941, Terany, okres Krupina) vyštudoval slovenský jazyk, dejepis a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Od roku 1966 bol redaktorom Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, od roku 1972 pôsobí v Bratislave. Pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, bol vedúcim literárneho oddelenia Ministerstva kultúry SR, námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu, tajomníkom Zväzu slovenských spisovate-

vstiev sveta v hokeji nosili dve medaily – odpovedal som s úsmevom,“ uviedol na záver jubilujúci tasr spisovateľ.

ľov. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Národnej rady SR, v rokoch 2001 až 2008 veľvyslancom Slovenskej republiky v Českej republike. Literárnu tvorbu začal v roku 1967 novelou Útek na zelenú lúku, po nej prišla novela Púť červená ako ľalia (1969), román Biely vrabec (1970), novela Južná pošta (1974), romány Pomocník (1977), Agáty (1981), Lesné divadlo (1987), Čudný spáč zo Slovenského raja (1990) či Trinásty mesiac (1995). tasr

Za nového predsedu OV SZPB vo Svidníku bol zvolený Jozef Rodák V utorok 29. marca tohto roku sa vo Svidníku stretli členovia predsedníctva oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Okrem iných bodov programu, v ktorých riešili aktuálne problémy regionálnej organizácie, prerokovali žiadosť doterajšieho predsedu OV SZPB Vasiľa Siňara. Vasiľ Siňar z vážnych zdravotných dôvodov požiadal o uvoľnenie z tejto zodpovednej funkcie. Po zvážení všetkých okolností členovia predsedníctva s jeho uvoľnením vyslovili súhlas.

Predsedníctvo OV SZPB vo Svidníku vysoko zhodnotilo činnosť dlhoročného člena organizácie Vasiľa Siňara a hlavne jeho osemročné pôsobenie vo funkcií predsedu, za čo mu aj touto cestou vyslovuje úctu a poďakovanie. Dňa 10. apríla 2011 sa dožíva 77 rokov a dostáva medailu Milana Rastislava Štefánika II. stupňa. Na návrh predsedníctva OV SZPB vo Svidníku bol navrhnutý a zvolený za nového predsedu PaedDr. Jozef Rodák. Jozef Rodák bol celý svoj aktívny profesionálny život historikom a múzejníkom, zaoberajúcim sa hlavne vojenskou históriou národnooslobodzovacieho hnutia v Karpatoch so zvláštnym zreteľom na boje v Duklianskom priesmyku počas Karpatsko-duklianskej operácie v roku 1944 a udalosťami a osobnosťami súvisiacimi s touto historickou kapitolou našich dejín. Keď sme listovali jeho životopis, tak nám bolo jasné, že toto jeho celoživotné poslanie bolo priam predurčené jeho súkromným životom. Veď už ako úplne malé dieťa (na-

BOJOVNÍK / 9

rodil sa 13. júna 1943 v Krajnej Poľane pod Duklou) ho museli rodičia zobrať a pred blížiacimi

po ukončení Pedagogickej fakulty v Prešove začal ako mladý absolvent kombinácie slovenčina dejepis pracovať v novozaloženom vojenskom múzeu vo Svidníku. A skončil až odchodom na zaslúžený odpočinok do dôchodku. Vo Vojenskom múzeu vo Svidníku prešiel, ako sa hovorí, od piky až po najvyššiu riadiacu funkciu. Počas svojej práce sa

s uvedenou tematikou. Za svoju prácu bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Je len logické, že sa Jozef Rodák v roku 1992 stal členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. A prakticky od prvého dňa aj členom OV SZPB vo Svidníku a predsedom historickej a dokumentačnej komisie. Svojimi skúsenosťami a prácou výraz-

stretal s rôznymi osobnosťami spojenými s Karpatsko-duklianskou operáciou, absolvoval zahraničné stáže, zúčastňoval sa odborných historických akcií a vydal väčšie množstvo publikácií

ne prispel ku skvalitňovaniu činnosti OV SZPB i celej regionálnej organizácie protifašistických bojovníkov v užšom a širšom okolí pod Duklou. A to nielen u nás, ale i v Poľsku a iných kra-

Jozef Rodák

sa bojmi v duklianskom priesmyku utekať až na opačný koniec Slovenska, kde pri Piešťanoch žili u príbuzných jeho otca. Po vojne sa vrátil s rodinou do rodného podduklianského kraja, kde

Foto: autor

jinách. Nezastupiteľná je jeho činnosť medzi mládežou, kde aj dnes chodí po školách a výchovných zariadeniach a hovorí s mladými ľuďmi o účasti Slovákov v našom a zahraničnom odboji. PaedDr. Jozef Rodák je dnes vo svidníckom regióne a v jeho širšom okolí všeobecne uznávanou osobnosťou a človekom, ktorý výrazne prispel k zmapovaniu vojenskej histórie tohto kraja. A v tejto činnosti pokračuje aj v súčasnosti. Je predsedom Združenia pre zachovanie vojenskej histórie vo Svidníku. Stále objavuje a dokumentuje nové veci, javy a osoby s tým spojené a zistené skutočnosti publikuje. To všetko je predpokladom, že ako nový predseda OV SZPB vo Svidníku prispeje k ďalšiemu zviditeľňovaniu organizácie a skvalitňovaniu jej činnosti. Veď, ako sám hovorí, funkciu prijal preto, lebo chce pomôcť SZPB a jeho regionálnej organizácií vo Svidníku. Prezradil nám aj svoje motto, s ktorým vstupuje do novej činnosti: „Chcem byť otvorený pre každého človeka, ktorý nám pomôže a bude nás podporovať v našej činnosti.“ Vyslovujeme presvedčenie, že mu to vyjde a v jeho práci pre Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a jeho svidnícku regionálnu organizáciu mu želáme mnoho úspechov. PhDr. František DALA

2


ZO na Donovaloch bilancovala

Pred 66 rokmi vojaci Červenej armády oslobodili Bratislavu Od oslobodenia hlavného mesta Slovenska Bratislavy uplynulo v pondelok 4. apríla 66 rokov. V bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Počas bojov zhorelo a bolo poškodených viacero budov, ale oproti iným zničeným mestám neboli tieto škody až také výrazné. Koncom marca 1945 mesto vo veľkej miere opúšťali profašistickí príslušníci Hlinkovej gardy a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Pronemecká vládna reprezentácia vojnovej Slovenskej republiky sa spolu s prezidentom Jozefom Tisom a úradmi presídlila do Holíča a neskôr utiekla do Rakúska. V prvých aprílových dňoch roku 1945 sa prestalo pracovať v úradoch a vo fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava a 2. apríla toho roku zostalo mesto bez dodávok elektriny a plynu. Dunenie kanónov avizovalo blížiaci sa front. Fašistické vojská vyrabovali významnejšie továrne, zničili most Milana Rastislava Štefánika na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila súčasný Starý most. Podpálili niekoľko administratívnych budov. Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať metropolu Slovenska bez boja. Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové útvary 96., 711. a 23. pešej divízie. Zo záloh 8. armády zaujali 43. a 153. divízia a 27. maďarská divízia obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát.  23. MAREC

Pamätník a múzeum holokaustu v USA sa usiluje zistiť totožnosť vyše tisíc detí na fotografiách, ktoré vznikli v čase, keď chlapcov a dievčatá na konci 2. svetovej vojny rozposlali do celej Európy, kde si ich do starostlivosti vzali humanitárne organizácie.  24. MAREC

Deväťročné dievčatko zomrelo po výbuchu bomby z 2. svetovej vojny, ktorá zostala na poli v južnom Poľsku. Ide o druhú obeť explózie, ku ktorej došlo v dedine Koňskowola. Výbuch zabil priamo na mieste aj jej desaťročného bračeka, s ktorým sa hrali na poli. Syn bývalého zastupujúceho ríšskeho protektora Čiech a Moravy Reinharda Heydricha chce opraviť chátrajúci zámok v stredočeských Panenských Břežanoch. Vzniknúť by tu mohlo múzeum alebo Pamätník národného odboja. Heydrichov 76-ročný syn Heider, ktorý tam býval s matkou a súrodencami až do konca 2. svetovej vojny a potom odišiel do Nemecka, teraz ponúka obci, že zoženie na rekonštrukciu zámku peniaze.

3

Na archívnej snímke z 22. apríla 1945 sa obyvatelia Bratislavy lúčia pred Mestským divadlom, dnešným Slovenským národným divadlom na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, s vojakmi Červenej armády, ktorí oslobodili Bratislavu . Foto: archív TASR - J. Teslík Na priamu obranu mesta okrem rôznych, najmä nemeckých vojenských zložiek a malej skupiny gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov, boli sformované tzv. festungsbatalióny, do ktorých zmobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov. Na petržalskej strane zaujala obranné pozície 6. nemecká a 3. maďarská armáda. Priame boje o mesto sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Na druhý deň nastala hlavná ofenzíva Červenej armády. V sko 25. MAREC

Železničnú stanicu v rakúskom Grazi a jej široké okolie museli evakuovať po tom, ako pri výkopových prácach našli 250-kilogramovú nevybuchnutú leteckú bombu z 2. svetovej vojny. Privolaní špecialisti zistili, že rozbuška sa nedá zneškodniť inak ako kontrolovaným odpálením. Polícia vyhlásila evakuáciu v okruhu jedného kilometra, všetko prebehlo bez vážnejších problémov.

rých ranných hodinách po krátkej leteckej príprave a prudkej raketovej a delostreleckej paľbe vyrazili jej pozemné sily do útoku. V priestore Dynamitky, Vajnorskej cesty, Trnavskej cesty a Trnávky vytlačili nemeckú obranu a dosiahli výhodné pozície pre boj o celé mesto. Ráno 4. apríla 1945 zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale aj bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády. Fašistická armáda sa pod náporom presily dala

na útek a v meste pokračovali pouličné boje s niekoľkými gardistickými a esesáckymi skupinami. V popoludňajších hodinách dosiahli vojaci Červenej armády západné okraje mesta a nemecké vojská boli z neho vytlačené. Posledné boje definitívne utíchli 4. apríla 1945 vo večerných hodinách. Hlavné mesto Sovietskeho zväzu Moskva si podľa rozkazu č. 330 zo 4. apríla 1945 dvadsiatimi salvami z 220 diel pripomenulo víťazstvo v bojoch o Bratislavu a jej tasr oslobodenie.

1944 popravili 335 civilistov. Na toto pamätné miesto prišiel na pozvanie organizácie pozostalých obetí, medzi ktorými bolo aj 75 Židov. Pápež spoločne s vrchným rímskym rabínom Riccardom Di Segnim pokľakol pred masovým hrobom obetí represálií. Nacisti sa tak mstili za útok trhavinami, ktorý uskutočnili partizáni deň pred tým v centre Ríma.

na severovýchode Maďarska 200 až 300 priaznivcov extrémne pravicového Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik. Zhromaždilo sa tam aj 150 antirasistov, ktorí vytvorili okolo rómskej osady ochrannú živú reťaz. Asi 60 policajtov legitimovali a od začiatku oddelili protichodných stúpencov od seba. Jobbik zorganizoval protestný pochod po tom, čo sa zistilo, že z vraždy staršej ženy pri incidente spred dvoch týždňov obvinili dvoch mladých Rómov.

Stalo sa

 31. MAREC

Gettyho múzeum v Los Angeles ako prvé v USA vrátilo naDve desiatky útokov na domy (23. 3.–4. 4. 2011) cistami zhabaný obraz - Krajina Rómov, pri ktorých v rokoch 2008 a 2009 zahy- s domom a postavami majstra Pienulo v strednom a východnom Ma- tera Molijna z roku 1640 dedičke ďarsku najmenej šesť ľudí, boli pôvodného majiteľa Jacqua Goudnaplánované s vojenskou precíz- stikkera, zberateľa umenia židovnosťou. Z vrážd obvibnili tri oso- ského pôvodu z Holandska. Mnoby, štvrtý sa mal dopustiť menších hé diela z cennej zbierky sa našli zločinov v súvislosti s týmito vraž- u predsedu ríšskeho snemu Herdami. Skupina je ideovo blízka manna Göringa. Pred takmer 40 rokmi losangelské múzeum obraz maďarskej neonacistickej scéne. kúpilo na aukcii.  27. MAREC Pápež Benedikt XVI. navštívil  2. APRÍL Proti „rómskemu teroru“ deArdeatínske jaskyne na juhu Ríma, kde nemeckí nacisti 24. marca monštrovalo v obci Hejöszalonta

VO SVETE

 4. APRÍL

Päťdesiat rokov po procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom Izrael zverejnil tajné dokumenty o jeho únose a procese. Sú medzi nimi aj protokoly rozhovorov s jeho nemeckým advokátom. Izraelskí agenti zatkli jedného z hlavných nacistov zodpovedných za vyvražďovanie Židov v táboroch smrti 11. marca 1960 v Buenos Aires, po verejnom procese v Jeruzaleme ho 31. mája 1962 popravili. Na otázku, či svoje činy ľutuje, Eichmann podľa protokolov odvetil: „Moje svedomie je úplne čisté.“ (ao)

Počtom neveľká, ale aktívna organizácia SZPB na Donovaloch bilancovala 13. marca na výročnej členskej schôdzi. V úvode boli odovzdané ocenenia a vyznamenanie. Tajomník oblastného výboru Štefan Paško odovzdal pozdravný list jubilantom Oľge Mydlovej a Ivanovi Palúchovi k 70-ke a Mirovi Mydlovi k 80-ke. Starosta obce Miroslav Daňo prevzal pamätnú medailu ministra obrany SR pre obec Donovaly „za účasť v boji a oslobodenie vlasti“. V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že v organizácii je ešte päť členov účastníkov odboja a SNP, všetci vyše 80-roční. V správe o činnosti za rok 2010 predseda ZO Miroslav Mydlo hodnotil uplynulý rok ako veľmi dobrý. Vzhľadom na priemerný vek členov – 75 rokov – bola činnosť mimoriadne úspešná, o čom svedčí 13 zorganizovaných akcií. Spomenieme aspoň niektoré – dôstojné oslavy oslobodenia obce a víťazstva nad fašizmom, oslavy výročia SNP, účasť na stretnutí generácií na Kališti, prechod SNP Nízkymi Tatrami, prijatie účastníkov na Donovaloch, tradičný futbalový turnaj SNP za účasti 10 mužstiev. Mimoriadne sa hodnotí veľmi dobrá spolupráca s obecným úradom, ktorý aj vďaka starostovi Miroslavovi Daňovi a poslancom maximálne podporuje činnosť našej organizácie. Členovia sa zas aktívne zapojili do verejno-prospešných akcií organizovaných vedením obce, ako je jarné upratovanie, údržba pamätníkov SNP a II. svetovej vojny, stretnutia klubu dôchodcov. Účasť na akciách oblastného výboru bola skromnejšia najmä vzhľadom na niekedy náročné cestovanie. Mimoriadne možno hodnotiť účasť našich členov na Dni učiteľov a MDŽ a účasť na tradičnom stretnutí „Povstalecké Vianoce“. Diskusia bola veľmi dobrá, konštruktívna, okrem hostí vystúpilo osem členov s návrhmi na ďalšie zlepšenie činnosti a aktivitu pri získavaní nových členov. Po schválení uznesenia nasledovalo spoločenské posedenie s občerstvením, kde prítomní v neformálnej debate hodnotili veľmi dobre pripravenú výročnú schôdzu aj aktívny prístup všetkých členov. Virgil FARKAŠOVSKÝ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Oslobodenie Trnavy

Prvý aprílový deň sa v Trnave nesie už viac ako šesť desaťročí v znamení pripomienky oslobodenia v 2. svetovej vojne. Aj tento rok si obyvatelia mesta uctili pamiatku padlých vojakov pri Pomníku osloboditeľov na Námestí SNP. S kyticami kvetov sa na pietnej slávnosti stretli zástupcovia mestskej i krajskej samosprávy, štátnej správy i členovia oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Trnava bola oslobodená 1. apríla 1945. Okrem nej v ten deň boli oslobodené v Trnavskom kraji aj Dunajská Streda, Šamorín, Sereď a Hlohovec. tasr

BOJOVNÍK / 9


VAŠE NÁZORY

Cena života O nešťastiach a tragédiách sa píše predovšetkým v bulvarnej tlači. Je to téma, ktorá bude mať vždy dostatok čitateľov a ak ju jej tvorcovia vedia aj správne naordinovať, nemusia sa báť o prežitie. Z času na čas sa ňou však musia zoberať aj seriózne noviny, pretože aj smrť je súčasťou nášho života, vždy je nablízku a objavuje sa nečakane. Tak tomu bolo napríklad pri výbuchu v Novákoch, zasypaní baníkov v Handlovej, ale aj vtedy, keď zakosila v radoch vojakov, vracajúcich sa z balkánskej misie. Je to bezcitná pani, je nedisciplinovaná a nenecháva človeka ani len dokončiť prácu. Po nej prichádzajú na rad štatisti, robia sa oznámenia, výpočty, sankcie, vyratúvajú sa náklady, predpovedá sa pravdepodobnosť jej ďalšieho výskytu. Prichádzajú však na rad aj novinári, aby nás podrobnejšie informovali o tom, čo a prečo sa tak stalo, vypátrajú veci, o akých sme doteraz ani len netušili a nikdy sme o nich ani neuvažovali. Suddeutsche Zeitung napr. vďaka tomu informoval nedávno svojich čitateľov aj o tom, ako to dopadne, ak napr. v Afganistane pri nejakej prestrelke zahynie nevinná obeť a koľko dostanú jej pozostalí ako odškodné. Ako príklad uviedli noviny prestrelku, pri ktorej zahynula matka s dvomi deťmi. Vláda musela pozostalým vyplatiť od-

škodné 20 tisíc eur. Nebudem hodnotiť, či je to veľa alebo málo, no mohlo by nás zaujať, že nemecká vláda má pre takéto prípady, ako sme sa dozvedeli, vypracované tzv. kompenzačné tabuľky,

žu zahlušiť a uspať každé svedomie. Informácie a dôvody náletov na túto krajinu, ma zatiaľ nepresvedčili o tom, že jediným dôvodom zásahu proti Kaddáfímu je skutočnosť, že tento muž je gaunerom. Zo všetkého, čo sa v Líbyi deje, je cítiť ropa, plyn, peniaze a kšefty. V takýchto prípadoch cena ľudského života nie je to naj-

Peniaze a kšefty proste dokážu zahlušiť a uspať každé svedomie. podľa ktorých sa vypláca odškodné. Za afganskú stranu vystupujú v takýchto prípadoch klany a tie určujú výšku odškodného, podľa svojich tradícií a predstáv. Podľa nich má napr. muž stokrát väčšiu cenu ako žena, starší brat má väčšiu cenu ako mladší..., o deťoch som sa nič nedozvedel, hoci aj tie zomierajú, napriek tomu, že ešte ani zhrešiť nestačili. Neteší ma, keď počúvam o tom, ako aj naši vojaci v tejto krajine so zbraňou v ruke riešia svoje vlastné a svetové problémy. Na druhej strane však cítim, že ak nebudeme dusiť terorizmus a fanatizmus v mieste jeho trvalého bydliska, môže prísť za nami. Rovnako ma znepokojujú udalosti v Líbyi, kde sa dnes zomiera a strieľa viac ako inde vo svete. Ak sa však lepšie prizrieme, strieľa sa tu zo zbraní vyrobených u nás, u našich susedov..., v tých najdemokratickejších krajinách vo svete, ktoré pripustili, aby sa dostali do rúk človeka, o ktorom sa všeobecne vedelo, že má diktátorské maniere. Peniaze a kšefty proste doká-

dôležitejšie. Čo ma však najviac prekvapilo v tejto súvislosti, bolo vyhlásenie Václava Havla ešte pred začiatkom náletov, že na Líbyu by bolo potrebné čo najskôr zaútočiť. Pripomenulo mi to iného známeho spisovateľa J. Steinbecka, ktorý svojho času vyletel dokonca s vojenskou helikoptérou si zastrieľať na Vietnancov, počas americko-vietnamskej vojny. Stále však platí, že slovo je rovnako silné ako pušný prach a v ústach tak veľkého humanistu sa mení na nebezpečnú zbraň. Rudolf SLEZÁK

Bitka o Britániu Ukončila sa 2. svetová vojna, po dlhých rokoch sme sa prepracovali k demokracii. Demokracia je vraj aj pravdivé zverejňovanie informácií, ako o vojne na východnom fronte, tak aj na západnom fronte. Vzorom by nám aj podľa súčasných politikov mali by byť Spojené štáty americké, kde nie je diskriminácia, kde nie sú skreslené informácie. So záujmom som sledoval film bitka o Britániu. Čakal som ďalšie informácie z iného frontu a iného pohľadu. Tvorcovia pochádzali z USA, vyspelej svetovej demokracie, avšak keď som počas filmu zachytil v dabingu, že majú vo výcviku ešte pilotov poľskej perute a českej, bral som to ako chybu – chybu dabingovej spoločnosti (dabing bol český). Lenže bol to môj omyl, na konci filmu v titulkoch som sa dočítal, že film bol natočený z vďaky pilotom, ktorí bojovali o Britániu. Bola tam vypísaná príslušnosť a počet pilotov bojujúcich v letectve Británie. Zostal som

prekvapený, keď som čítal Czech 86. Od roku 1918 sme boli Československá republika do začiatku 2. svetovej vojny a od roku 1945 do roku 1993 taktiež. Keď nás rozdelili veľkí demokrati z USA pri natáčaní filmu, čo im potom hovoria mená Jozef František, Ján Ambruš, Otto Smik, Mikuláš Grofčík. To sú iba niekoľkí, je ich oveľa viac. Boli menovaní len Česi, ale pokiaľ viem, boli tam aj Slováci. V spomínanom filme ich zaradili medzi Czech? Alebo pod nejaký iný národ? Je pravda, že bojovali v rôznych perutiach, ale boli to Slováci. Isté je, že ich nezaradili k Izraelu, lebo odtiaľ bol iba 1 pilot. Takže neviem, ako mám spomínaný film chápať. Neviem, čo je pravda. Kto, čo skresľuje, lebo už som sa dočítal, že na Dukle bojovali spojenecké vojská, čo je označenie z historického hľadiska pre vojska na západnom fronte. Takže, čo je pravda v tejto demokracii? Ján Jurèík

Padlí slovenskí vojaci na východnom fronte ostali zabudnutí Prezerajúc svoj osobný archív, našiel som poznámky k počiatkom ťaženia slovenskej armády na východný front a našiel som mená padlých vojakov z okresov Ilava, Púchov a Považská Bystrica. Nuž, napadlo ma ich zverejniť a priblížiť súčasnej mladej generácii ich mená a autorom mono-

grafií obcí a miest, aby na týchto ľudí nezabúdali. Dôvodov na takéto konanie je viacero. Jedny pamätné tabule stŕhame, iné vešiame, len na tých padlých akosi zabúdame. Na hroboch padlých si ideológovia rôzneho zafarbenia a názorovej rozmanitosti urobili neraz výnosné trafiky,

ale na bôle, žiaľ a utrpenie matiek padlých, ich blízkych sa nikto neopýtal – veru aj neraz – nepodal pomocnú ruku. Vo vojne jedni padlých vyznamenávajú ako hrdinov, iní ich považujú za vrahov. A tí tretí? Dobre bohatnú! – tak to bolo vždy, odkedy sa vojny viedli.

Priznávam, že sa mi páči snaha generála Naďoviča a spisovateľa Drahoša Machalu o objavenie zabudnutých alebo zanedbaných vojenských hrobov našich rodákov. Ak som si dobre nižšie uvedený menoslov padlých prečítal, všetko to boli skôr v skromnejších pomeroch vychovaní mladí muži,

majúci vo svojich príbytkoch na stole chleba poskromne, ale túžbu po živote mali veľkú. Preto by sme nemali na nich zabúdať, najmä ak aj v súčasnosti pozorujeme, že túžbou mocných a bohatých tohto sveta je mať stále viac a viac, pričom na ich zvrátenosť doplatí vždy prostý človek. Adolf KOBELA

Padlí vojaci zo stredného Považia od r. 1941 do 25. 11. 1942 1. Strelník

Michal Gurín

*06. 04. 1919 †25. 11. 1941

Ľuborča Novaja Nadežda

11. Sterlník

Ondrej Poljach

*18. 05. 1920 †03. 08. 1942

Mostište Brinievo

2. Strelník

Ambróz Gramblička

*10. 12. 1919 †04. 09. 1942

Valašská Belá Imeritenskaja

12. Strelník v.z.

Ignác Sato

*24. 07. 1919 †17. 06. 1942

Koš. Malé Podhradie Pesočín

3. Strelník

Ján Hraňo

*27. 11. 1920 †24. 07. 1941

Záskalie Winica

13. Strelník

Štefan Štrbáň

*31. 07. 1918 †22. 07. 1941

Lazy pod Makytou Lipowiec

4. Strelník v.z.

Ján Hronka

*08. 04. 1918 †30. 05. 1942

Beluša Kursk

14. Strelník

František Taraba

*23. 11. 1920 †19. 03. 1942

Lúky pod Makytou Mozir

5. Slobodník

Pavol Hlaváč

*12. 10. 1918 †22. 07. 1942

Visolaje Sawčenka

15. Strelník

Anton Vacho

*09. 10. 1919 †25. 11. 1941

Košecké Rovné Nowaja Nadežda

6. Strelník

Hajaš-Jankulík

*13. 02. 1919 †29. 09. 1942

Košecké Rovné Chatypsa - Maikop

16. Stelník

Jozef Zubárik

*01. 08. 1919 †22. 07. 1941

Kopec Szcasliva

7. Strelník

Emil Kučera

*11. 12. 1919 †06. 01. 1942

Zliechov Jusowka

17. Strelník

Ondrej Zuzík

*27. 08 .1920 †16. 09. 1942

Zubák Katajskaja

8. Desiatnik v.z. Pavol Mikuš

*04. 07. 1917 †10. 09. 1942

Mestečko Imeretinskaja

18. Strelník

Ján Zábojník

*20. 10. 1920 †24. 09. 1942

Praznov Kutajskaja

Karol Ománik

*08. 09. 1919 †24. 11. 1941

Maríková Kamčatskij

19. Slobodník

Pavol Zlatoš

*30. 07. 1919 †30. 07. 1942

Pruské Rostov

Peter Pružinec

*24 .06. 1918 †23. 07. 1942

Tŕstie Generalskoje

20. Strelník

František Zoreník

*22. 08. 1919 †13. 03. 1942

Horná Maríková Parekalje

9. Slobodník 10. Strelník

BOJOVNÍK / 9

4


Možnosť novej liečby

PORADŇA Opäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajúce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedá Braňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci  Mám dospelú dcéru, ktorá išla na materskú dovolenku. Keďže kvôli tomu má s manželom nižší príjem, majú problém so splácaním hypotéky. Je pravda, že si môžu znížiť splácanie? Funguje to ako voľakedy pri mladomanželských pôžičkách, keď mladí získavali úľavu podľa počtu detí? Svetlana Horečná, Bardejov – Splátky si vaša dcéra znížiť môže, ale je to inak, než kedysi s mladomanželskými pôžičkami. Nový zákon o bankách skutočne umožňuje mladým manželom s dieťaťom znížiť si aktuálne splátky hypotéky. Jednou zo základných podmienok však je, aby o zníženie mesačnej splátky požiadali do troch mesiacov od narodenia dieťaťa. Nie je to možné pred narodením, ani neskôr po narodení. K žiadosti treba priložiť kópiu rodného listu dieťaťa. Banka môže na základe tejto žiadosti znížiť mesačnú splátku až na polovicu pôvodnej výšky. Takéto znížené splátky môžete mať až na obdobie dvoch rokov. O toto zníženie mesačnej splátky hypotéky môžu mladí ľudia požiadať po uplynutí tých dvoch rokov aj opakovane. Tu sa však výhody končia. Zásadnou nevýhodou je to, že celková suma hypotéky aj s úrokmi sa takto neznižuje. Nie je to tak, ako bolo kedysi s mladomanželskými pôžičkami – štát nezníži celkovú výšku úveru ani podľa počtu detí, ani nijak inak. V skutočnosti sa tak môže celková suma pôžičky aj s úrokmi ešte zvýšiť. Po ukončení zníženia totiž banka zvýši splátku nie na pôvodnú sumu, ale pridá k nej to, čo človek za tie dva roky nesplácal. Okrem toho možno o zníženie mesačnej splátky požiadať iba do obdobia 5 rokov, odkedy si hypotéku zoberiete, neskôr už nie. A táto nová možnosť sa týka tých mladých čerstvých rodičov, ktorí majú tzv. štátom zvýhodnenú hypotéku, pri ktorej štát prepláca časť úrokov. Napokon musím upozorniť, že tieto nové pravidlá sa týkajú iba tých hypotekárnych úverov, ktoré banka prizná po 1. apríli 2011. Napokon musím upozorniť, že podľa odporúčaní samotných bánk nie je táto možnosť pre mladých ľudí veľmi výhodná najmä preto, lebo celkovo hypotéku predražuje. Ak sa človek dostane do problémov so splácaním úveru, nech je dôvod akýkoľvek, je najlepšie okamžite sa obrátiť na banku, lebo banky môžu aj v iných prípadoch prehodnotiť spôsob a trvanie splácania úveru.

Pre pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc je od apríla na slovenskom trhu k dispozícii nový liek, ktorý sa zameriava na zníženie počtu náhlych príhod zhoršenia ochorenia. „Základom liečby je v súčasnosti snaha dosiahnuť roztiahnutie priedušiek, takže sa podávajú lieky, ktoré rozťahujú priedušky, ale nezasahuje sa tým príčina ochorenia, a to chronický zápal. Teraz prichádza nový liek, ktorého cieľom je práve ten zápal, ktorý spôsobuje zužovanie priedušiek,“ povedal primár oddelenia funkčnej diagnostiky Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor v Nitre MUDr. Bohumil Matula.

Ozrejmil, že chronická obštrukčná choroba pľúc je chronický zápal, ktorý spôsobuje zužovanie priedušiek. Na Slovensku ním trpí asi 90 000 až 100 000 pacientov. „Postihuje v drvivej väčšine ľudí, ktorí dlhé roky fajčia, bez ohľadu na to, či sú to muži alebo ženy,“ priblížil Matula. Základným prejavom ochorenia je podľa jeho slov sťažené dýchanie. V prípade náhleho zhoršenia ochorenia sa priedušky zužujú ešte viac a často preto treba vyhľadať lekára, pričom býva nutná aj hospitalizácia. Chronická obštrukčná choroba pľúc je celosvetovo štvrtou najčastejšou príčinou úmrtia a každú hodinu si vyžiada viac ako 250

životov. Každoročne jej tak podľahne viac ľudí ako rakovine pľúc a prsníka dohromady. Ochorenie, ktorému sa dá predchádzať a v počiatočných štádiách sa dá úspešne liečiť, sa u väčšiny pacientov diagnostikuje neskoro. Podľa odhadov viac ako polovica pacientov o svojom ochorení nevie a nelieči sa, keďže v začiatkoch nemusí spôsobovať výrazné problémy. V pokročilých štádiách dochádza ale k chorobným nezvratným zmenám na pľúcach. Pacienti aj ich blízki sa môžu viac informácií dozvedieť na novej webovej stránke www.pluca.sk. K dispozícii je tu aj poradňa odborného pľúcneho lekára. luc TASR

Na snímke spirometrické pľúcne vyšetrenie.

Foto: TASR - Jozef Ïurník

Pancierový vlak Hurban Stanislav Harangozó vystavuje v Nemecku Stavaniu plastových modelov sa venuje jeden z členov SZPB Ľubo Pinter. Už rok pracuje na Pancierovom vlaku Hurban. „Robím ho od základov, od podvozku. Chcel som mať doma niečo zo SNP, tak som začal skladať,“ uviedol modelár, ktorého zaujíma hlavne povstalecká história a zbiera aj knihy s tematikou SNP a partizánov. „Mám ich už pek-

Pancierový vlak Hurban

5

nú zbierku a tiež fotím pamätníky SNP po celom Slovensku,“ dodal. Ľubo Pinter sa začal modelárstvu venovať v štrnástich rokoch. Skladal plastové modely lietadiel 2. svetovej vojny. O svoju zbierku však prišiel pri jednom sťahovaní. Po rokoch sa znova rozhodol, že bude vo svojej záľube pokračovať, tentoraz pancierovým vlakom Hurban. luc

Foto ¼. Pinter

Pätnásteho marca slávnostne otvorili výstavu originálov výtvarných diel akademického maliara Stanislava Harangozóa pod názvom Farebné sny v Englische Kirche v Bad Homburgu. Výstava sa koná ako súčasť Dní slovenskej kultúry, ktoré v období od marca do novembra tohto roku na území celého Nemecka organizuje honorárny konzul Slovenskej republiky v Hesensku Imrich Donáth ako súbor významných a atraktívnych kultúrnych a umeleckých podujatí. Výstava výtvarných diel Stanislava Harangozóa má v stredoeurópskom prostredí pripomenúť úspechy, ktoré dosiahol v minulom roku prezentovaním rozsiahleho súboru diel na EXPO 2010 v Šanghaji. Výstavný celok tvorí 51 výtvarných diel. Na rozdiel od doterajších výstav autora, ktoré prezentovali tvorbu na báze viacerých žánrov, ide tentoraz o diela abstrahujúce od reality, s dôrazom na štrukturálne kvality a výraz maľby. Prekvapil však tromi dielami, ktoré spodobili historické dominanty Bad Homburgu ako pozoruhodného

a významného kúpeľného mesta v Nemecku. Výstavu za účasti vystavujúceho autora spoluotvárali intendantka mesta pre oblasť kultúry Beate Flaige a honorárny konzul SR v Hesensku I. Donáth a z odborného hľadiska kurátor výstavy Ladislav Skrak. Oceňme, ak už na druhý deň hesenská tlač informovala o dôležitých reáliách v slovenskom výtvarnom umení – Warhol zomrel, Stanislav Harangozó žije. Škoda, že je to tak, že osud Warholovi nedoprial vidieť aspoň svoju pravlasť. Dni slovenskej kultúry otvorili 13.

marca v Paulskirche vo Frankfurte za účasti veľvyslanca SR v Nemecku I. Slobodníka a predsedu hesenského parlamentu Norberta Kartmanna. Ako širšiu súčasť týchto Dní otvorili však 3. marca tohto roku aj výstavu nazvanú Pop meet’s Pop v špecializovanom múzeu Beatlemania v Hamburgu, kde zverejnili tentoraz diela A. Warhola zobrazujúce osobnosti hudobnej skupiny Beatles ako slávne hviezdy popu. Tohtoročné Dni kultúry sa konajú pod záštitou Slovenskej komisie pre UNESCO.

Vystavované obrazy Stanislava Harangozóa.

Ladislav SKRAK

Foto: LS

BOJOVNÍK / 9


História letov človeka do kozmu Prvý let človeka do kozmu sa uskutočnil pred 50 rokmi – l2. apríla 1961. Major sovietskeho letectva Jurij Alexejevič Gagarin (1934-1968), v tom čase 27-ročný, obletel v kozmickej lodi Vostok 1 zemeguľu vo výške 181 až 327 kilometrov a po 108 minútach pristál pri Saratove na území bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík. Nik netušil, že sa to stane v tak krátkom čase – po vôbec prvom lete telesa do kozmu družice Sputnik 1 v septembri 1957. Gagarinovmu letu predchádzali experimenty, pri ktorých sa vypúšťali do kozmického priestoru hermetické kabíny s pokusnými psami. Nie všetky sa skončili úspešne, takže let J. Gagarina bol do značnej miery riskantný. Preto správu o jeho lete uvoľnili, až keď loď mala polovicu cesty za sebou a pripravovala sa na zostup. Gagarinov let dokázal, že je možný pobyt a pohyb človeka v kozme. Znamenal začiatok éry pilotovaných kozmických letov, ktoré vyvrcholili pristátím amerických astronautov na Mesiaci v roku 1969. Jurij Gagarin sa týchto veľkých úspechov nedožil. Zahynul 27. marca 1968 pri havárii prúdového lietadla. Na jeho pamiatku sa 12. apríl stal Svetovým dňom kozmonautiky a zároveň symbolom snáh dostať sa bližšie ku hviezdam.

Gagarin navždy zostane prvý Po úspešnom zavŕšení letu presnej kópie rakety Vostok štátna komisia prijala uznesenie povoľujúce štart človeka do vesmíru. Šéfovia príprav na let, zvlášť konštruktér Sergej Koroľov, sa starali o to, aby pred vypustením rakety boli na kozmodróme len najvýznamnejší odborníci. Pricestovalo šesť kozmonautov, z ktorých mal byť tesne pred štartom vybraný jeden. Boli informovaní, že raketu na rampu vyvezú 8. apríla a štart sa uskutoční medzi 10. – 12. aprílom. Na technickej porade 9. apríla, za účasti hlavných konštruktérov motorov, riadiaceho systému a zainteresovaných špecialistov, podpísali príkaz na prvý kozmický let s ľudskou posádkou členovia Štátnej komisie pre kozmické lety. Iba otázka, kto poletí, zostávala otvorená. Preto si šiesti kozmonauti skúšali skafandre a upravovali závesný systém padákov. Na poslednom zasadnutí štátnej komisie pred štartom bol schválený za veliteľa lode nadporučík sovietskeho vojenského letectva Jurij Alexejevič Gagarin. S. Koroľov vzápätí oznámil, že ďalšie lety sa uskutočnia ešte v tom roku. Keď sa na kozmodróme Bajkonur 12. apríla 1961 uzavrel otvor kabíny Vostoku 1, Gagarin bol neobyčajne rozrušený, ale ani na chvíľu nestratil sebaovládanie. Oveľa viac, hoci nedával príkazy a neoznamoval časovú pohotovosť, bol napätý konštruktér rakety S. Koroľov. Bolo počuť Gagarinov vzdialený hlas, trochu zanikajúci v praskaní elektrických výbojov: – Po-je-cha-li!

BOJOVNÍK / 9

Prvý človek z tretej planéty hviezdy triedy G-2 vyletel do kozmu a smeroval k súhvezdiu Herkula. Jurij Gagarin bol a zostal skromným človekom aj po úspešnom lete, čo potvrdzujú aj jeho kolegovia. Nebol všestranne vzdelanou osobnosťou, ale stále sa niečím zamestnával – prácou, ľuďmi, knihami, myšlienkami. Uvedomoval si svoj podiel, ale aj podiel ostatných zainteresovaných na úspechu, čo priniesol slávu, úctu a uznanie. Rezonovali v ňom slová veľkého L.N. Tolstého: „Od nás nepožadujú dokonalosť, ale len priblíženie k nej!“ Milióny ľudí ho obdivovali na televíznej obrazovke a ďalšie tisíce sa s ním stretli osobne. Preto ho neoficiálne nazvali „poslom mieru“. Odišiel nečakane 27.3. 1968. Tragicky zahynul pri cvičnom lete. Mal som možnosť položiť kyticu kvetov k pamätníku Jurija Gagarina vo Hviezdnom mestečku neďaleko Moskvy po lete nášho kozmonauta Vladimíra Remeka a Alexeja Gubareva na lodi Sojuz 28. Spriatelil som sa nielen s nimi, ale aj s V. Tereškovovou, A. Nikolajevom, G. Titovom, P. Klimukom, A. Leonovom a ďalšími hrdinami kozmu. Gagarin bol a zostal stále s nimi. Stal sa nielen prvým človekom, ktorý otvoril okno do vesmíru dokorán, ale aj symbolom ľudského génia, lebo prispel k realizácii tajných snov a túžob ľudstva. Slová vedca a konštruktéra K. E. Ciolkovského znejú priam prorocky: – Verím, že ľudstvo zdedí nielen Zem, ale pretvorí aj svet iných planét!

12. apríl, Svetový deň letectva a kozmonautiky sa oslavuje od roku 1969 na základe rozhodnutia Medzinárodnej letec prvého človeka – Jurija Alexejeviča Gagarina do vesmíru (1961).

Socha J. Gagarina vo Hviezdnom mestečku.

Vidiecky chlapec, ktorý Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny. Narodil sa 9. marca 1934 v Klušine, pri Gžatsku v Smolenskej oblasti. Po vojne sa učil za zlievača v meste Ljubercy pri Moskve a pokračoval v štúdiu na technickej škole v Saratove. Už počas stredoškolského štúdia sa stal členom saratovského aeroklubu a začal lietať na športových lietadlách. V roku 1955 ho prijali na leteckú školu v Orenburgu a stal sa vojenským pilotom. V období rokov 1957-1959 slúžil ako stíhací pilot na základni za polárnym kruhom pri Murmansku. Na jeseň 1959 sa dostal do užšieho výberu budúcich kozmonautov. V rokoch 1960 a 1961 prešiel náročným vý-

cvikom a nakoniec ho šéf sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov navrhol poveriť pilotovaním prvej kozmickej lode. Jurij Alexejevič Gagarin, sovietsky letec a kozmonaut uskutočnil let po obežnej dráhe okolo Zeme a stal sa tak prvým človekom, ktorý sa dostal do vesmíru. Let odštartoval 12. apríla 1961 z kozmodrómu Bajkonur a v rámci misie Vostok 1 obletel Zem jedenkrát. Po 109 minútach sa Gagarin vrátil na Zem nezranený po tom, čo vyskočil z návratového modulu a pristál padákom v Saratovskej oblasti, pri Semelove. Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší

človek planéty. Sovietska vláda h apríla triumfálne privítala v Mo a v nasledujúcich dňoch a mesia ho povodila po celom svete. Gagarin zomrel 27. marca 196 havárii cvičnej dvojmiestnej stíh typu MiG, ktorá odštartovala z v ského letiska neďaleko Moskvy. Gagarin, mladý muž so žiari úsmevom, sa vďaka bezprostredn správaniu a odvahe stal pre mil ľudí na celom svete príkladom slu ho človeka, ktorý niečo pozoruh v živote dosiahol, za čo si získa úprimný obdiv. Svet však nev o jeho boji s vtedajšou sovietskou tickou reprezentáciou. Gagarino

6


oslávi v tomto roku päťdesiatku

Posledný let

ckej federácie (FAI, 1968) na výročie letu Štart kozmickej lode Vostok 1, ktorá vyniesla do vesmíru prvého kozmonauta.

Pocta astronautovi Pri správe o Gagarinovom lete napísal brniansky dirigent a hudobný skladateľ Gustav Brom k pocte prvého kozmonauta pieseň s názvom „Pocta astronautovi“ známejšiu pod nepôvodným názvom „Dobrý den, majore Gagarine“, narýchlo zložená Jaromírom Hniličkom a Pavlom Páclom. Pieseň sa stala veľmi populárnou ako svojou melódiou, tak aj textom.

Celý svět slyšel tu zprávu TASSu, celý svět zanechal hovoru, celý svět vyskočil od rozhlasu a zdvihl pohledy nahoru. Dobrý den, majore Gagarine, tak jsme se tedy už dočkali, celý svět připil vám rudým vínem, lidé vám ze zdola mávali.

Vyřiďte, prosím, na Měsíci, vyřiďte mezi hvězdami, co chceme všichni dneska říci, že přijdem brzo za vámi. Já to tak zazpívat nedovedu, trémou se třese mi dneska hlas. Máte prý, majore, dvacet sedum a svět je mladý podle vás.

ý sa stal legendou

ho 14. oskve acoch

68 pri hačky ojen-

ivým nému lióny ušnéhodné al ich vedel polivi sa

nepáčilo, že ho využívali len na propagandistické účely ZSSR. Mladý muž bol priam posadnutý túžbou lietať, lietanie bolo pre neho všetkým, chcel ísť znovu do vesmíru, čo mu nebolo umožnené. Namiesto toho absolvoval neustále ďalšie a ďalšie reprezentačné návštevy. Navyše štátne a politické vedenie verejne vinil z viacerých nedostatkov v kozmonautike. Jeho fanatická túžba zúčastniť sa na lete na Mesiac sa už nikdy nesplnila. Smrť Jurija Gagarina je dodnes veľkou záhadou. Existuje viacero verzií jeho smrti, niektoré dokonca tvrdia, že zomrel na objednávku Leonida Brežneva. Jeden z členov tímu vyšetrovate-

7

ľov tragédie z roku 1968 Igor Kuznecov pred novinármi vyhlásil, že vtedajšie skúmanie príčiny nešťastia bolo povrchné a výsledná správa nezahŕňala všetky potrebné informácie. Po Gagarinovi je pomenovaná planétka č. 1772 a kráter na odvrátenej strane Mesiaca. Mesto Gžatsk blízko Jurijovej rodnej dediny nesie od roku 1968 na jeho pamiatku meno Gagarin. Na počesť prvého letu kozmonauta do vesmíru, ktorý sa uskutočnil 12. apríla 1961 zo sovietskeho kozmodrómu Bajkonur, Medzinárodná letecká federácia rozhodla, že tento deň sa bude na celom svete oslavovať ako Svetový deň letectva a kozmonautiky.

Dcéra prvého kozmonauta iada o registráciu znaèky „Gagarin“ Dcéra prvého kozmonauta planéty požiadala o registráciu obchodnej značky Jurij Alexejevič Gagarin. Šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskozmos Anatolij Perminov to potvrdil 31. januára 2011. „Nevidím v tom nič hanebné vzhľadom na to, že každý na Gagarinovom mene zarába. Prečo by nemohla jeho rodina?“ povedal Perminov podľa tlačovej agentúry RIA Novosti. Gagarinova najmladšia dcéra Julia podala žiadosť

Stranu pripravili: Gustáv STOPKA, Lucia ILLANITZOVÁ, TASR, foto: TASR a Internet

na Ruskom federálnom úrade pre duchovné vlastníctvo, patenty a obchodné značky 26. januára. V tomto roku sa v Rusku budú konať oslavy 50. výročia letu prvého človeka do vesmíru. Gagarin obletel Zem 12. apríla 1961. Julia sa narodila mesiac pred týmto historickým letom. Experti odhadujú, že značka Gagarin má hodnotu miliardu rubľov (24 500 miliónov eur), uviedla RIA Novosti.

Pred 43 rokmi, dňa 27. marca 1968 doobeda odštartovala z vojenského letiska neďaleko Moskvy cvičná dvojmiestna stíhačka typu MIG. Pilotoval ju prvý kozmonaut sveta, plukovník Sovietskych leteckých síl Jurij Gagarin a vedľa neho sedel inštruktor Vladimír Serjugin. Za 12 minút lietadlo zmizlo z obrazoviek radarov. Za oficiálny dôvod tragédie, ktorá sa odohrala 18 kilometrov od mesta Kiržač označilo sovietske vedenie príliš prudké klesanie stroja. Žiadne ďalšie podrobnosti sa nezverejnili. Pohreb prvého kozmonauta bol 30. marca 1968 so všetkými vojenskými i štátnymi poctami a Gagarinov popol uložili ku Kremeľskému múru. Dodnes existuje mnoho nevyriešených nejasností a teda aj všelijakých fám o posledných chvíľach života Gagarina. Okrem oficiálnej verzie o zlyhaní motora sa roky šírili aj iné, že Gagarin v skutočnosti nezahynul v stíhačke, ale na palube kozmickej lode počas tajného letu, že ho trafila ďalšia stíhačka, že ho zostrelili, že bol opitý a mnohé iné nezmyselné. Podľa nových záverov profesora Sergeja Belocerkevského a bývalého kozmonauta Alexeja Leonova Gagarinovej stíhačke hrozila bezprostredná kolízia s iným lietadlom. Gagarin sa pokúsil vyhnúť katastrofe prudkým klesaním, ale pre zlú viditeľnosť spôsobenú počasím sa počas manévru ocitol príliš blízko zeme a strmý let už nevybral. Člen tímu vyšetrovateľov z roku 1968 Igor Kuznecov zasa vyhlásil pred novinármi, že vtedajšie skúmanie príčiny nešťastia sa uskutočnilo povrchne a vo veľkom zhone. Výsledná tridsaťstránková správa nezahŕňala všetky potrebné informácie. Kuznecov sám je presvedčený, že haváriu zapríčinila pokazená klimatizácia. Tá podľa neho spôsobila v kabíne prudký pokles tlaku a viedla k pádu lietadla. Otázne je, či to bol výsledok nedôslednej práce leteckých mechanikov, alebo zámerná sabotáž. Ak sabotáž, podozrenie by padlo na objednávku Leonida Brežneva, ktorý Gagarina využíval len na propagandistické účely ZSSR a ktorého Gagarin verejne vinil z viacerých nedostatkov v oblasti sovietskej kozmonautiky. Názor, že vyhýbací manéver pred hroziacou zrážkou s iným lietadlom, po ktorom tlaková vlna Gagarinov stroj prevrátila a lietadlo sa v malej výške dostalo do neovládateľnej vývrtky, obhajovali dvaja bývalí sovietski kozmonauti Vladimir Šatalov a Alexej Leonov. Pravdu o Gagarinovej smrti sa však už asi nikdy nedozvieme.

BOJOVNÍK / 9


Cyril-Konštantín OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ (okolo 826 – 14. 2. 869) – ZAKLADATE¼ SLOVIENSKEHO PÍSOMNÍCTVA

Našimi dejinami sa cyrilo-metodská tradícia tiahne stáročia ako zlatá niť a bola posilou najmä v najťažších obdobiach národa. Prvými šíriteľmi tejto idey boli žiaci slovanských apoštolov Cyrila-Konštantína a jeho brata Metoda. Aj slovanská liturgia, ktorú solúnski bratia zaviedli, výrazne prispela k prijatiu týchto myšlienok, pretože liturgické texty sa mohli ďalej rozvíjať. Cyrilo-metodské myšlienky a spomienky na Veľkú Moravu boli a sú v pozornosti historikov, ale šírili a šíria sa ústnym i písomným podaním z generácie na generáciu aj u bežných ľudí.

Činnosť Cyrila - Konštantína, mladšieho zo solúnskych bratov, prispela k vytvoreniu základov slovanskej kultúry a slovanského písomníctva. Podrobné údaje o jeho živote a pôsobení obsahuje Život Konštantína (Cyrila), ktorý vznikol onedlho po jeho smrti, a Život Metoda, ktorý bol napísaný neskôr, okolo roku 885. Bol najmladším zo siedmich detí plukovníka Leva. Rodina bývala vo vtedajšom druhom najväčšom meste Byzantskej ríše, v Solúne, ktorý bol strediskom provincie obývanej prevažne Slovanmi. Traduje sa príbeh, že keď mal Cyril - Konštantín sedem rokov, prisnil sa mu sen o dievčatách z mesta, z ktorých si mal vybrať jednu za družku svojho života. Vybral si tú najkrajšiu, so žiarivou tvárou – volala sa Sofia – múdrosť. Rodičia dali syna do škôl, vyššie vzdelanie získal v Konštantínopole. Bol veľmi vnímavý, bystrý, usilovný a za niekoľko mesiacov sa naučil základy gramatiky, potom aj geometrie, dialektiky a filozofie, študoval rétoriku, astronómiu a všetky ostatné grécke umenia. Onedlho vynikal nielen múdrosťou, ale i pohotovosťou. Po vysvätení za kňaza sa nakrátko stal knihovníkom a osobným sekretárom patriarchu Ignatia, ktorý zastával svoj úrad v rokoch 847 až 857. Mal iba dvadsaťštyri rokov a svoju prácu pre kresťanskú vieru bral ako najvyššie poslanie. Po nejakom čase sa zriekol tohto života, zahĺbil sa väčšmi do seba a zveril do opatery Boha, vediac, že ten sa každý deň stará o všetkých. Uchýlil sa do kláštora k bratovi Metodovi. Žili v ústraní a ich spoločenské a sociálne postavenie sa zlepšilo po nastúpení učiteľa Fotia

chodom na naše územie preložil aj žalmy a spovedné formuly. Po príchode na Veľkú Moravu založili bratia Veľkomoravské učilište, ktorého poslaním bolo vychovávať domácich kňazov, ktorí mali dovtedy latinské vzdelanie. Cyril-Konštantín aj tu pokračoval v prekladaní, v čom mu pomáhali aj domáci učenci. Najprv za konštantínopolského papreložil zvyšné texty štyroch triarchu. Bolo to roku 858, evanjelií, na oslavu čoho naale Cyril-Konštantín vtedy písal báseň Proglas – najuž nechcel vykonávať staršiu báseň napísanú v slofunkciu jeho sekretára, vyvienskom jazyku, ktorou vymenovali ho za učiteľa fizýval národy, aby dbali lozofie v cisárskej dvornej o knihy písané vo svojom škole. Veľmi dobre ovládal národnom jazyku. Za jeho rétoriku, dialektiku a pri života preložili aj niektoré dišputách bol mimoriadne texty Starého zákona. Po pohotový. Z poverenia citriapolročnom pôsobení na sára mal prvú úspešnú dišVeľkej Morave odišli bratia putu s bývalým patriarroku 867 do Ríma, aby dali chom Jannesom Grammavysvätiť svojich žiakov za tikom, ktorý bol hlavným kňazov. Cestou sa zastavili predstaviteľom hnutia prov Blatnohrade u kniežaťa ti uctievaniu náboženských Koceľa, ktorý žiadal, aby aj obrazov. V tých časoch dopre neho vyškolil Cyril stal Cyril-Konštantín preKonštantín kňazov. zývku Filozof. V tom istom roku solúnPribližne v polovici 50skych bratov prijal so všettych rokov ho vyslal cisár kými poctami nový pápež Konštantín do Samarry pri Hadrián II. najmä preto, že Bagdade na dišputu prinášali ostatky pápeža s Arabmi o sv. Trojici, kde Klementa I., pritom pápež im údajne správnosť kresocenil i slovienske preklady ťanského učenia dokazoval bohoslužobných kníh a dal odvolávaním sa na výrok vysvätiť za kňazov ich žiaMohameda. Potom rok kov. Pre zlú situáciu v Byzasa žil v kláštore, až dozancii, kde sa chceli bratia vtedy, kým ho cisár Michal pôvodne vrátiť, sa dlhšie III. neposlal ku Kozárom, zdržali v Ríme. Medzitým ktorí sa zaujímali o kresCyril -Konštantín, ktorý mal ťanstvo. Na tejto ceste ho dlhodobo zdravotné problésprevádzal aj brat Metod. my, vážne ochorel. V roku Životopisci sa domnievajú, 868 vstúpil do kláštora a priže cestou ku kozárskemu jal meno Cyril, ale približne kaganovi v Chersone nao tri mesiace, v polovici fešiel pozostatky pápeža bruára, zomrel. Svojmu učeKlementa I., ktorých časť niu zostal verný skutočne až odvtedy stále nosil so sedo smrti, ešte aj na smrteľbou. V Chersone našiel aj Na snímke je zobrazený sv. Cyril a Metod. Foto: TASR - Milan Kapusta nej posteli dôrazne žiadal evanjelium a žaltár. Počas ďalšej cesty sa údajne po prvý raz nemá učiteľa, ktorý by nám v na- preložiť do slovienskeho jazyka aj brata Metoda, aby pokračoval stretol s Uhrami, ktorí vtedy býva- šom jazyku vysvetlil pravú kres- Evanjelium podľa Jána a tie časti v diele, ktoré začali na Veľkej Moli medzi Dneprom a Donom. Aj ťanskú vieru, aby aj iné krajiny, vi- evanjelií, ktoré sa čítali pri svätej rave. Slávnostne ho pochovali u kozárskeho kagana v diskusii so diac to, nás napodobnili, pošli nám omši. Viaceré liturgické texty mal v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Jozef LEIKERT Židmi bola hlavnou témou otázka teda, vladár, takého biskupa a uči- už predtým preložené a pred prísv. Trojice a hoci z dišputy vyšiel Cyril - Konštantín ako víťaz, Kozári kresťanstvo neprijali. O nejaký čas zastihlo Cyrila Konštantína posolstvo od moravského kniežaťa Rastislava cisárovi Michalovi, v ktorom sa píše: „Keďže náš ľud pohanstvo odvrhol a drží sa kresťanského zákona,

teľa. Lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza.“ Cisár roku 863 vyslal ako učiteľov Konštantína s bratom Metodom. Pred odchodom na Veľkú Moravu Cyril - Konštantín v krátkom čase zostavil nové písmo hlaholiku, ktorým sa dali zachytiť všetky hlásky slovanského jazyka, a stihol

Spomienky èlena ilegálnej organizácie KSS a úèastníka SNP (6) Ondrej Danko pokračuje v spomínaní na ilegálnu organizáciu KSS a SNP. V minulom čísle sme sa s ním rozlúčili počas jedného bombardovania. Bojovník vám prináša ďalšiu časť jeho rozprávania.

Naše nové palebné postavenie bolo vybudované asi 1,5 km na sever v bažinatom teréne, ktorý nás čiastočne chránil od nepriateľských ďalekonosných batérií. Tieto mali palebné postavenie na spojnici hradskej Oremov Laz – Senohrad. Posilnené fašistické jednotky za podpory tankov asi 13. októbra obsadili horný koniec obce Dobrá Niva pri Zvolene. Hlavný štáb vedomý si tohto zvratu a po postupnej preprave II. paradesantnej brigády presunul jej I. rotu na náš obranný úsek, čím sa zvýšila bojová aktivita aj I. čs. armády.

BOJOVNÍK / 9

Súčasťou roty parabrigády bola aj batéria 120 mm mínometov, ktoré boli pre fašistov skutočným postrachom, taktiež mali dve 45-mm protitankové delá a protitankové pušky. Uvedené zbrane parabrigády boli prepravené letecky z Krosna ako súčasť mužstva. Šestnásteho októbra sa začal náš protiútok za spolupráce I. roty parabrigády. Z počiatku bol z pozorovateľne daný príkaz pre zamerovače diel dĺžka 3 700 m a do večera bola postupne predlžovaná na 9 600 m. Počas útoku len naša

3. batéria z každého dela vypálila na nepriateľa 114 delostreleckých granátov. Nepriateľ bol pri tomto protiútoku vytlačený z obcí Dobrá Niva, Sása a Pliešovce. Straty na oboch stranách boli značné. Naše jednotky zaujali nové obranné postavenia na návrší pred obcou Babiná a na úpatí Šibeničného vrchu. Tento úsek sme s úspechom bránili pomocou delostreleckých palebných priehrad až do večera 25. okóbra 1944, kedy sme dostali z hlavného vojenského štábu rozkaz k ústupu na mesto Zvolen. Ráno 26. októbra sme zaujali palebné postavenie na štrkovisku Hrona pri moste v Hájnikách. Sú-

časne sme sa dozvedeli, že ústup bol nariadený z dôvodu nedostatočného zabezpečenia obrany priestoru Kriváň – Lučenec, odkiaľ z Maďarska prenikala kompletná fašistická motorizovaná divízia. Náš pokus o vybudovanie pozorovateľne nad pahorkom Sliač sa už neuskutočnil, nakoľko túto časť už mali pod kontrolou rýchlo postupujúce fašistické jednotky. Z palebných postavení v Očovej a Vígľaši odstreľovali priestory Zvolena a návršie nad Sliačom. Priestor Hájniky, Rybáre a Sliač bol povstaleckou armádou prehustený. Na letisku Tri duby zapaľovali vzletu neschopné lietadlá, vyhadzovali sklady s muníciou a po-

honnými hmotami, aby sa tieto nedostali do rúk nepriateľa. Detonácie otriasali celým okolím. Naša batéria dostala rozkaz ustúpiť na Banskú Bystricu. Po krátkom oddychu a doplnení proviantu bol nariadený smer Poniky, Ponická Huta a Povrazník. Náš presun trval do neskorých večerných hodín. Z nedostatočnej orientácie bez spojenia a tlaku fašistických jednotiek zo smeru Dúbravica – Poniky bola naša jednotka v dezorganizovanom stave a ako celok neschopná boja. Niektorí sme prešli na spôsob pešieho boja. Veliteľov v uvedenom chaose nebolo. Ondrej DANKO, ZO SZPB Badín (Pokračovanie v nasledujúcom čísle)

8


Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Bratislava 3: Margita Šurdová 90 rokov. • Bratislava 7: Juraj Krahukec 89, Juraj Nemec 88 a Štefan Plagan 85 rokov. • Bratislava 9: Martin Smetana 92 rokov. • Bratislava 12: Zdenka Lapáková 80 rokov. • Bratislava 24: Ing. Karol Kuna 83 rokov. • Bratislava 46: JUDr. Jozef Mikloško 84 rokov. • Banská Bystrica – Fončorda: Mgr. Lívia Novosadová 70 rokov. • Banská Bystrica – Radvaň: Jozef Bocko 93 a Ján Slobodník 65 rokov. • Banská Bystrica – Obr. mieru: Alena Hudecová 50 rokov. • Banská Bystrica – Rudlová-Sásová: Mária Styková 86 rokov. • Belá – Dulice: Ján Kapusta 85 a Ján Sumka 82 rokov. • Brezno 1: Anna Šušorová 87, Anna Leitnerová 86, Melánia Krčová a Jozef Engler 83, Ondrej Ištván 82, Margita Bukovinová 81 a Pavol Belko 55 rokov. • Bzince p/Javorinou – Cetuna: Alžbeta Poláková 88 a Emília Potfajová 80 rokov. • Bojnice: Mgr. Oskar Bielik 84 a Milan Beliansky 70 rokov. • Bežovce: Juraj Sofilkanič - Iľkiv 87 rokov. • Bracovce: Ján Tatár 85 rokov. • Bardejov 1: Mária Huková 89, Marta Halžová 55 a Ľuboš Holodik 30 rokov. • Bardejov 2: František Holeva 90 rokov. • Bardejov 3: Mária Stašková 87, Juraj Balaščák 86 a Božena Vantová 60 rokov. • Cigeľka: Mária Richvalská 82 rokov. • Čierna n/Tisou: Ing. Mária Georeoghová a Anna Podhájecká 60 rokov. • Čadca: Františka Pajerová 81 rokov. • Dunajská Streda: Alexander Feldmár 96 rokov.

• Donovaly: Anna Čilíková a Augustín Štubňa 84 rokov. • Gemerská Poloma: Zuzana Šomšáková 70 rokov. • Hlohovec: Adela Chorvátová a Ján Kováčik 91, Miroslav Ivan 86, Kveta Gažíková 65 a Viktor Tuma 60 rokov. • Humenné 1: Anna Farkašová 88 rokov. • Humenné 3: Alžbeta Kalaninová 81 rokov. • Hnúšťa: Pavlína Kvaková a Štefan Polčáni 89, Margita Klenovská 82 rokov. • Hriňová: Ing. Viliam Kršteník 80 rokov.

S kytičkou kvetov chceme Vám dnes priať, Nech sa Vám splní všetko, po čom túžite a môžete sa stále smiať. Všetko najlepšie k narodeninám! • Hatalov: Michal Adamčík 88 rokov. • Hažlín: Juraj Surgent 85 a Pavel Marcinov 82 rokov. • Hrabské: Mária Draganová 80 rokov. • Chmeľová: Demeter Mikuľák 65 rokov. • Jasenov: Bernardína Turcovská 80, Andrej Krajník 70 a Mária Rujaková 60 rokov. • Jasenie: Pavlína Núterová 85 a Mária Horváthová 80 rokov. • Jovsa: Mária Krišková 88 rokov. • Kojšov: Mária Lešková 90 rokov. • Kurov: Katarína Pituchová 70 rokov. • Livovská Huta: Mária Trojanovičová 86 rokov. • Lehota p/Vtáčnikom: Katarína Vidová 85 a Mária Mitašová 82 rokov. • Lipany: Mária Tomková 87 rokov.

Navždy sme sa rozlúèili  Banská Bystrica – RudlováSásová s 90-ročnou Annou Vigašovou.  Banská Bystrica – Obr. mieru s 94-ročným Teodorom Šlajchartom a 82-ročným Františkom Sujom.  Breznička s 90-ročnou Annou Hutňanovou a 89-ročným Michalom Hutňanom.  Cinobaňa s 90-ročnou Elenou Bauerovou.  Donovaly s 88-ročnou Etelou Hanesovou.  Chmeľová s 92-ročnou Annou Kolárovou.  Liptovský Mikuláš s 89-ročným Milanom Šlachtom, 88-ročnou Blaženou Bistiakovou a 83ročnou Paulou Feherpataky.  Makovce s 95-ročnou Júliou Vaššovou, 88-ročným Michalom

9

Trebišovským a 86-ročnou Annou Semančíkovou.  Okrúhle s 85-ročnou Annou Lacikovou a 83-ročnou Zuzanou Digoňovou.  Rožňava s 87-ročnou Alžbetou Makovníkovou, 85-ročným Ondrejom Kolesárom a 58-ročnou Margitou Plošnicovou.  Sliač s 84-ročnou Máriou Sámelovou.  Sučany s 82-ročnou Amáliou Svintekovou a 68-ročnou Máriou Hajdučíkovou.  Svätý Jur so 63-ročnou Silviou Šulekovou.  Senec s 89-ročnou Máriou Jablonskou.  Štúrovo s Jánom Obšutom a Štefanom Rovňaníkom  Vyšný Komárnik s 87-ročným Michalom Jurčišínom. Česť ich nehynúcej pamiatke!

• Levoča: Rudolf Brincko 75 rokov. • Liptovský Mikuláš: Emília Ostrovská a Juraj Fekete 91, Ján Iľanovský 89, Juraj Jusko 86, Štefan Kordoš 84, Elena Golanová 80 a Šarlota Janeková 75 rokov. • Liptovská Kokava: Janka Uličná 50 rokov. • Myjava: Emília Bielčíková 83 a Ján Mocko 60 rokov. • Modra: Rudolf Jakubec 60 rokov. • Melčice – Lieskové: Vladimír Ondrejička 70 rokov. • OblV Martin: Ing. Ján Bujdošík 86 rokov. • Martin – Stred: Margita Brcková 81, Helena Šimková 80, Dušan Čarvaga 75 a MUDr. Viera Strmeňová 65 rokov. • Medzilaborce: Lýdia Škovranová 87, Ivan Čabala 75 a Mirko Kaliňak 65 rokov. • Malcov: Maria Kramarová 88 rokov. • Marhaň: Anna Vozniaková 87 rokov. • Michalovce 1: Ján Pozník 85, Mária Kovbašinová 81, Anna Gederová 65 a Ing. Marián Lukáč 55 rokov. • Michalovce 2: Barbora Gnorová 83 a Mária Zdenovcová 81 rokov. • Nacina Ves: Ján Kušnir 60 rokov. • Nižný Žipov: Júlia Ďugošová 80 rokov. • Novosad: Anna Štefanová 82 rokov. • Nižná Olšava: Paula Hudáková 70 rokov. • Okrúhle: Michal Biloruský 75 rokov. • Očová: Mária Stankovičová 90 rokov. • Pezinok: Dana Jurecká 70 rokov. • Pavlovce n/Uhom: Mária Lancošová 81 rokov. • Petrovce n/Laborcom: Juraj Dzvoník 70 rokov. • Porúbka: Andrej Tkáč 85 rokov. • Parchovany: Anna Mišková 83 a Renáta Mrazová 40 rokov. • Selce: Veronika Rusková 82 rokov. • Sliač: RSDr. Juraj Bobor 70 rokov.

Ilustr. foto: TASR F. Iván

• Spišská Nová Ves: Anna Rumanová 82 rokov. • Skýcov: Štefánia Matejová a Bartolomej Matejov 83, Rozália Beličínová 82 a Gabriela Herdová 35 rokov. • Svätý Jur: Pavel Kusý 87 a Mária Stráňavská 82 rokov. • Strážske: Mária Lenártová 80 rokov. • Stropkov: Michal Demčo 85 rokov. • Svidník: Jozef Barna 80, Mária Fečiková 70 a Anna Šmelková 60 rokov. • Slovenské Nové Mesto: Mária Kucková 87 rokov. • Trebišov: Anna Vajdová 82 a Ing. Ladislav Lippai 50 rokov. • Tlmače: Zuzana Rosinová 81 a Anežka Coloňová 60 rokov. • Trnava 1: Metod Babirát a Pavol Jurkas 90, Ing. Michal Botík 75 a Gabriela Palánková 65 rokov. • Trnava 2: Mária Remišová 88, Irena Šišková 87, Filoména Pudelková a Rudolf Baláž 83, Mgr. Daniela Kohýlová 70 rokov. • Tisovec: Anna Dianišková 92 a Mariana Kruntorádová 70 rokov. • Topoľčany 1: Jolana Kubová 82 rokov. • Trenčín 1: Karol Steklý 90, Anna Golská 87, Ján Brndiar 84, Mária Vraždová a MUDr. Bohuslav Rehák 80 rokov. • Trhovište: Miroslav Ortutai 60 rokov. • Ulič: Ján Peček 55 rokov.

• Veľké Teriakovce: Emília Gregorcová 85 rokov. • Volica: Anna Timuľaková 82 rokov. • Vagrinec: Anna Krempaská 60 rokov. • Vyšný Orlík: Michal Liga 75 rokov. • Veľaty: Anna Nemethová 83 rokov. • Vinné: Helena Tomovčiková 84 rokov. • Vyšné Nemecké: Juraj Mitro 88 a Mária Pallajová 81 rokov. • Vojčice: Juraj Fedor 89 a Mária Bačová 55 rokov. • Zbudza: Matilda Ferková 82 a Magdaléna Mandžáková 70 rokov. • Zemplínske Hradište: Štefan Ľudevít 90 rokov. • Zvolen – Centrum 1: Margita Haverlová 93 rokov. • Zvolen – Centrum 2: Ján Baliak 93, Ján Kulich 87 a Irena Hulinová 85 rokov. • Zvolen – Centrum 4: Jana Ďurišová 45 rokov. • Zemianske Kostoľany: Margita Peklanská 84 rokov. • Závadka n/Hronom: Jaroslav Nosko 50 rokov. • Zlaté Moravce: Ružena Štiftová 85 a Jozef Bíbel 60 rokov. • OblV Žilina: Veronika Hrabošová a Pavol Michalovič 85 rokov. • Žiar n/Hronom: Mária Hrušovská 88, František Vívoda 87, Milan Smutka 81 a Emília Snopková 70 rokov. Jubilantom srdečne blahoželáme!

Jubilant z Hriňovej Viliama Kršteníka z Hriňovej môžeme zaradiť medzi tých, ktorí sa v tomto roku dožívajú životného jubilea 80-tich rokov. Pri tejto príležitosti si prevzal z rúk tajomníka OblV SZPB vo Zvolene P. Nigríniho Medailu M. R. Štefánika III. stupňa za významnú činnosť a mimoriadne záslužnú prácu v SZPB. Jubilant pochádza z dedinky Osuské na Záhorí. Po štúdiách pracoval ako majster a neskôr technik pri výrobe tankov v Martinských strojárňach. Neskôr pracoval v POÚ v Ružomberku ako odborný učiteľ a aj riaditeľ. V roku 1966 sa začala jeho ďalšia životná dráha vo vtedajších Podpolianskych strojárňach Hriňo-

vá, kde pracoval v rôznych technických funkciách. Do SZPB vstúpil v roku 1996. Od roku 2004 je členom výboru ZO SZPB v Hriňovej a zároveň aj členom P OblV SZPB vo Zvolene. Napísal súbor pamätí a spomienok občanov Hriňovej z boja proti fašizmu ,,Poľana nepokorená“. Prispieval aj ako dopisovateľ do časopisu Bojovník a Ročenky odbojárov. Okrem písania spomienok na protifašistický odboj sa významne podieľal aj na zachytení udalostí z Podpoľania vo forme fotografií, za čo dostal ocenenie od primátora Hriňovej Plaketu HRIŇOVSKÉ DOROTKY. Ing. TRESANSKÝ

BOJOVNÍK / 9


Podpísali dohodu o verejnom partnerstve

V piatok 25. marca uplynulo 66 rokov od oslobodenia Banskej Bystrice vojskami sovietskej a rumunskej armády. Oblastný výbor SZPB zvolal pri tejto významnej príležitosti slávnostné zasadanie, rozšírené o predsedov základných organizácií a zástupcov partnerských oblastných výborov v Brezne a vo Zvolene. Zasadania sa zúčastnil aj primátor mesta Peter Gogola, poslanci mestského zastupiteľstva, zástupca kancelárie prezidenta republiky, predstavitelia zastupiteľských úradov Bieloruska, Českej republiky, Rumunska, Ruska, Ukrajiny, poslanci a pracovníci Banskobystrického samosprávneho kraja a ďalší hostia. Priebeh samotného slávnostného zasadania v reprezentačných priestoroch historickej Radnice na Námestí SNP odzrkadľoval nielen uctenie si pamiatky osloboditeľov mesta, ale najmä pohľad do budúc-

nosti. Dôkazom toho je, že po slávnostnom príhovore primátor mesta Peter Gogola a predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Vladimír Kucej podpísali a vzájomne si vymenili Dohodu o verejnom partnerstve medzi mestom Banská Bystrica a Oblastným výborom SZPB Banská Bystrica, za súhlasného potlesku prítomných účastníkov, domácich a zahraničných hostí. Slávnostné zasadanie pozdravil v mene zahraničných delegácií veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike Pavel Maratovič Kuznecov. Predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár vo svojom príhovore vyzdvihol úlohu Banskej Bystrice v historicky rôznych obdobiach boja slovenského ľudu za slobodu, národnú a sociálnu emancipáciu, najmä však v období boja proti fašizmu, ako kolísky SNP.

Po stopách Èapajevovcov

Mladá partizánka z KVH Čapajev vzdáva hold pri pamätníku na Pustom Poli. Foto: Pavol A. Horòák

Film Toda – Ďakujem vyrozpráva príbeh záchrany pred deportáciou

Podpis Dohody o verejnom partnerstve medzi mestom Banská Bystrica a OblV SZPB Banská Bystrica. Foto: AH Z tohto pohľadu zdôraznil aj význam jej oslobodenia 25. marca 1945 a pripomínanie si tejto významnej udalosti v kontexte odkazu národnooslobodzovacieho boja pre dnešok a budúcnosť v práci SZPB. Za príklad hodný nasledovania označil podpísanú dohodu medzi mestom Banská Bystrica a Oblastným výborom SZPB Banská Bystrica. V závere tohto slávnostného zasadania prevzali jubilujúci priami účastníci národnooslobodzovacieho boja, členovia a funkcionári ob-

lastnej organizácie zväzové vyznamenania z rúk predsedu SZPB Pavla Sečkára a predsedu Oblastného výboru SZPB Vladimíra Kuceja. Slová uznania na adresu organizátorov podujatia, ktoré odzneli vo vzájomných diskusiách účastníkov pri malom občerstvení, boli vari tým najúprimnejším a najväčším ocenením spolupráce Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a mesta Banská Bystrica. Anton HOFFMANN

Pod týmto heslom sa v nedeľu 13. marca vybrala skupinka niekoľkých členov Klubu vojenskej histórie Čapajev na pamätný pochod do miest, kde zdarne pôsobila partizánska brigáda Čapajev. Ide o legendárne miesta bojových, diverzných a prieskumných aktivít, ktoré táto odbojová skupina vykonávala aj na tomto území Šariša, ešte pred samotným započatím SNP.

Náš pamätný pochod sa začal v obci Zlatá Baňa, neďaleko Prešova, ktorá hrdinsky znášala vyčíňanie fašistov v podobe jej vypálenia a odvedenia niekoľkých jej obyvateľov do koncentračných táborov a na nútené práce do Nemecka. Na pamiatku a zároveň výstrahu tejto smutnej a zákernej udalosti, slúži pamätník obetiam vypálenia obce v parčíku v strede dediny, pri ktorom prítomní účastníci pochodu položili kyticu kvetov a historickou čestnou strážou vzdali hold obetiam tohto strašného činu. Následne sa naša skupinka vybrala smerom do srdca Slanských vrchov – horského podcelku Šimonka, do oblasti Pustého Poľa. Na tomto mieste sa nachádza pamätník, venovaný partizánom – Čapajevovcom, ktorí cez tento úsek často prechádzali na bojových výpravách do okolitého kra-

ja. Z úcty k hrdinským činom partizánov ho dali vystavať účastníci zrazu turistov v roku 1970. I pri tomto pamätníku členovia KVH Čapajev vykonali historickú čestnú stráž a kyticou kvetov vzdali úctu padlým partizánom – bojovníkom protifašistického odboja za slobodu nášho národa. Týmto aktom sa náš pamätný pochod ukončil. Prítomní ešte na chvíľu zostali na tomto legendárnom mieste s už spomínaným, nie príliš prívetivým názvom, ktoré ale v skutočnosti ani zďaleka nie je také „pusté“, nakoľko sú tu krásne prírodné scenérie a rozprávkové brezové hájiky, ako niekde v ďalekých končinách Ruska. Možno aj preto sa aktérom pamätného pochodu akosi nechcelo odísť z týchto miest, kde pôsobili „naši predchodcovia z Čapajeva“, po ktorých stopách sme sa práve vyJ. SKALKA dali.

Neuveriteľný príbeh z obdobia holokaustu vyrozpráva už vyše 90ročný Juraj Szántó vo filme s názvom Toda – Ďakujem. Jeho premiéra bola 23. marca v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach. V novom dokumentárnom filme prevedie hlavný hrdina diváka po miestach, kde sa odohrali kľúčové situácie jeho záchrany počas fašistického slovenského štátu. Navštívi Prešovské kasárne, kde sa ukrýval, a po rokoch sa vráti do Papradna, malej obce na Považí, kde sa odohral zázrak, vďaka ktorému sa židovský občan Juraj Szántó druhý raz narodil. Szántó sa po rokoch stretáva s potomkami rodín, ktoré sa priamo zúčastnili záchrany a boli potom po vojne za to aj ocenení titulom Spravodlivý medzi národmi. „Sú to dojímavé stretnutia plné lásky a milých spomienok na ľudí, ktorí si možno ani sami neuvedomovali, akú veľkú vec konajú. Viedla ich len ich jednoduchá a prostá viera v Boha,“ vysvetlila producentka filmu Eva Kratochvílová. Dodala, že na príbehu človeka, ktorému sa podarilo zachrániť vďaka pomoci ostatných, chceli tvorcovia ukázať nielen odraz doby druhej svetovej vojny, ktorá bola plná prejavov diskriminácie, intolerancie a antisemitizmu. „Našou snahou bolo aj ukázať, ako sa ľudia dokázali zjednotiť na záchranu ľudského života, a to aj napriek vplyvu doby, okolia a politiky,“ zdôraznila Kratochvílová. Súčasťou filmu sú aj odborné komentáre historičky Kataríny Hradskej, ktorá sa špecializuje na toto obdobie a ktorá zasadzuje jeden ľudský osud do širšieho spoločenského kontextu, ako aj riaditeľa Židovského múzea v Bratislave Pavla Mešťana. „Film Toda – Ďakujem môže byť cenným príspevkom k poznaniu našej minulosti a vyzdvihnutím svetlého príkladu ľudského správania sa v temnej a neprajnej dobe,“ dodala Kratochvílová. Snímka bola vyrobená a produkovaná Nadáciou Alexandra Eckerdta, odvysielať ju má Slovenská aj Česká televízia. TASR luc

P.GOGOLA: ¼udia majú niekedy tendenciu poklada ivot v mieri za samozrejmos Na banskobystrickom Námestí SNP si 25. marca pripomenuli 66. výročie oslobodenia mesta. Na spomienke sa zúčastnili primátor mesta Peter Gogola a predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka, ako aj početná delegácia SZPB. Podľa slov primátora je veľmi potrebné a dôležité si takéto udalosti pripomínať, pretože ľudia majú niekedy tendenciu pokladať to, že žijeme v demokracii a mieri, za samozrejmé. „Ale nie je to bohužiaľ bežné. V mnohých krajinách na svete vlád-

BOJOVNÍK / 9

nu totalitné režimy, v mnohých krajinách sa bojuje a ľudia trpia.“ Preto je potrebné hovoriť o tom, že Banská Bystrica bola pred 66 rokmi oslobodená od fašizmu, že pri tom zahynulo mnoho vojakov z Červenej či rumunskej armády. „A že si veľmi vážime, že nám tú slobodu priniesli a nesmieme na to zabúdať. A musíme to pripomínať hlavne kvôli mladým ľuďom,“ dodal Gogola. V súvislosti s podpisom Dohody o verejnom partnerstve medzi mestom Banská Bystrica a OblV SZPB Banská Bystrica uviedol, že zmluva

„má pomôcť k tomu, aby sme si udržiavali a zachovávali v dobrom technickom stave pamätníky a pamätné tabule na území mesta a v jeho okolí.“ Prvým konkrétnym krokom je tabuľa upozorňujúca na pamätník obetí fašizmu v Kremničke, ktorá tu pribudla pred dvoma dňami. „Vzhľadom na to, že ten pamätník je už obrastený stromami, verejnosť ani nevedela o tom, že tam bol masový hrob, v ktorom ležalo 700 ľudí,“ dodal Gogola. Tieto obete objavili až po vojne. Tabuľu umiestnili z iniciatívy primátora v spolupráci s vyšším územným celkom.

Pietna spomienka kladenia vencov v Banskej Bystrici. Na pietnom akte boli prítomní tiež zástupcovia veľvyslanectiev Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Rumunska

Foto: PH

a Českej republiky a predstavitelia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. luc TASR

10


Úspešný špión v Afrike Na lodi, ktorá ráno 21. júla 1941 priplávala do Alžíra, je Poliak, major Mieczyslaw Slowikowski. Má pri sebe depeše s výzvednými úlohami, šifrovaciu knihu a pol milióna frankov. Mal šťastie, francúzski policajti mu batožinu neprezerali. Major, príslušník poľskej vojenskej rozviedky, pseudonym Rygor, môže začať svoju prácu. Ešte predtým, po kapitulácii Francúzska, sa mu z južnej časti krajiny, kde vládol vichystický režim, podarilo previesť cez neutrálne Španielsko do Veľkej Británie 2,5 tisíca poľských vojakov. V decembri 1940 získal mimoriadne cennú informáciu: Nemci premiestňujú do Líbye oddiely, ktoré majú posilniť talianskych vojakov a vytlačiť Britov zo severnej Afriky. Generál Archibald Wawell, veliteľ britských vojsk na Blízkom východe, výstrahu ignoroval. V marci 1941 Afrika Korps pod velením generála Rommela začal ofenzívu a v ďalších mesiacoch sa nebezpečne približoval k Suezskému kanálu. Bolo jasné, že na osudy vojny v Európe budú mať veľký vplyv udalosti v Afrike. Prvého mája

1941 Slowikowského menovali šéfom Výzvednej expozitúry severná Afrika so sídlom v Alžíri. Pôvodne tam mal byť britský dôstojník, ten však na začatie práce vyžadoval ročnú dobu. Poliak má začať ihneď. Alžír bol vtedy politickým centrom celej francúzskej severnej Afriky. Miestne úrady boli podriadené vláde vo Vichy. Hnutie odporu ešte neexistovalo. Na celom území bolo aktívne gestapo aj služby fašistického Talianska. Briti ani Američania tam agentov nemali. Slowikowski sa v nových a neznámych podmienkach rýchlo zorientoval. Spolu s predsedom miestnej Polonie (organizácia poľských emigrantov) roztočili továreň na výrobu ovsených vločiek. Ako vážený podnikateľ sa môže slobodne pohybovať. Má šťastie na ľudí a vie si ich získať. Na pomoc mal niekoľko poľských dôstojníkov, ale takmer celá výzvedná sieť, ktorú tvorí, sa skladá z Francúzov. Je v nej napríklad Jean Lacaze, hlavný riaditeľ koncernu Shell v severnej Afrike a ku kolaborácii s Nemcami nepriateľsky sa stavajúci komisári miestnej polície.

Major Mieczyslaw Slowikowski

Vojenská zotavovòa Smrekovica pre èlenov SZPB

Foto: internet

Rygorova expozitúra vo francúzskej severnej Afrike obsadzuje najdôležitejšie prístavy, administratívne a vojenské centrá, väčšie mestá, železničné uzly a banské strediská. Londýn dostáva mimoriadne cenné údaje: opisy letísk, prístavov, baní, skladov pohonných hmôt, zásoby munície a leteckých bômb, plány obrany pobrežia, informácie o pohyboch vojnových lodí, správy o náladách obyvateľstva. Na základe týchto informácií Američania a Briti vypracovali plán invázie do francúzskej severnej Afriky. Na plážach Maroka a Alžírska sa 8. novembra 1942 vylodili spojenecké vojská pod velením generála Dwighta Eisenhowera. Začala sa operácia Torch, vtedy najväčšia výsadková akcia v histórii. Za ledva 24 hodín bola francúzska severná Afrika v rukách západných spojencov. Bol to ich prvý taký veľký úspech. Nemecké vojská generála Rommela boli obkľúčené a v priebehu pol roka boli úplne zničené. Američania a Briti potom z Afriky podnikli vydarenú inváziu na Sicíliu a ďalej na Apeninský polostrov. (všk)

Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov

ponúka do prenájmu

Vojenská zotavovňa a hotel ** na Smrekovici sa nachádza v Národnom parku Veľká Fatra v nadmorskej výške 1 428 m. Lôžková kapacita je 130 postelí + prístelky, turistická ubytovňa, reštaurácia, bufet.

UBYTOVANIE: – hotelové ** - 1, 2, 3-lôžkové izby, apartmány komplet vybavené – turistické - 2 a 4-lôžkové izby vybavené teplou vodou, sprchou, sociálnym zariadením, spoločenská miestnosť s TV, sušiareň – fínske zrubové domy, 5 lôžok, kuchynka, sociálne zariadenie STRAVOVANIE: – jedáleň – raňajky (švédske stoly), obedy, večere – reštaurácia – bufet – Koliba – nočný bar – štýlové posedenie CENA POBYTU: – v hoteli ** - osoba a jedna noc s raňajkami 12 € pre člena SZPB – celodenná strava 10 € pre člena SZPB Záujemcovia o rekreáciu z radov členov SZPB majú uvedenú zľavu na pobyt v tom prípade, keď najmenej dva týždne dopredu záväzne nahlásia svoju účasť, prípadne svojej najbližšej rodiny na sekretariát Ústrednej rady SZPB. Kontaktná osoba: Eleonóra Dudová. AKO SA DOSTAŤ NA SMREKOVICU?

1. – prísť do Ružomberka (vlakom, autobusom) a odtiaľ autobusovým spojom smerom na Donovaly na zastávku Podsuchá (reštaurácia Bodega) – prísť do Banskej Bystrice a odtiaľ autobusom z AS smerom do Ružomberka na zastávku Podsuchá (reštaurácia Bodega) 2. Od reštaurácie Bodega osobným autom alebo mikrobusom, na základe Vašej požiadavky, smerom na Smrekovicu (9 km). Tá istá trasa platí aj späť. 3. Je možnosť už z Ružomberka i z Banskej Bystrice zabezpečiť odvoz na Smrekovicu a späť. 4. Náklady na dopravu nie sú zahrnuté v cene pobytu.

11

chatu Partizán v Liptovskom Jáne

Bližšie informácie o možnosti prenájmu, prípadne odkúpenia chaty dostanú záujemcovia na ÚR SZPB Štúrova 8, 81572 Bratislava, prípadne na telefónnom čísle 02/57203724 alebo mailom: sekretariat@szpb.sk Kontaktná osoba: Eleonóra Dudová

BOJOVNÍK / 9


Na juhu polostrova Granada (v antike Illiberis) je síce provinčným mestom dnešného Španielska (150 tisíc obyvateľov), ale má neobyčajnú históriu a obdivuhodné staviteľské pamiatky. Niet sa čomu čudovať, lebo už v 12. storočí sa moci ujali Almohadovci, čím sa skončila vláda Omejovcov a kordobského kalifá-

kom na trón Jany la Bertraneji, podporovanej Portugalskom. Po nástupe Ferdinanda II. na aragónsky trón sa obaja manželia stali spoluvládcami vo svojich krajinách. Od pápeža dostali titul katolíckych kráľov. Isabela I. pre posilnenie absolutistickej moci zriadila krutú inkvizíciu – proti kací-

a kastílske vojská (2. 1. 1492). Isabela I. Katolícka vošla slávnostne do mesta a obsadila pevnosť Alhambru. Pod vplyvom španielskej koruny nastal však úpadok mesta v dôsledku prenasledovania a utláčania Maurov a Moriskov. Kastílsky trón zdedila Isabelina dcéra Jana Šialená.

HISTORICKÝ KALENDÁR 23. III. – 1901 sa narodil český politický pracovník, ideológ a novinár Jan Šverma, účastník SNP. – 1944 prezident E. Beneš poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku gen. J. Goliana.

28. III. – 1942 náletom britského letectva na Lübbeck sa začalo prvé plošné bombardovanie nemeckých miest, medzi letcami boli aj Slováci a Česi z 311. čs. bombardovacej perute RAF.

25. III. – 1942 z Popradu bol vypravený prvý transport Židov do nacistického koncentračného tábora v Osvienčime. Začali sa deportácie slovenských Židov. – 1945 sovietskou ČA a rumunskými vojakmi boli oslobodené Banská Bystrica a Podbrezová.

30. III. – 1945 v rámci jarnej ofenzívy 2. ukrajinského frontu je oslobodená Nitra.

27. III. – 2006 zomrel vo Vancouveri protifašistický bojovník, prof. Rudolf Vrba, ktorý utiekol z KT Osvienčim a poskytol Spojencom informácie o masových vraždách, ktoré sa vykonávali počas holokaustu.

1. IV. – 1945 sovietska ČA oslobodila Trnavu a Hlohovec. 2. IV. – 1945 ČA oslobodila Modru, Pezinok, Topoľčany, Partizánske a KT v Seredi. 4. IV. – 1945 ČA oslobodila Bratislavu, Handlovú, Piešťany a spolu s čs. jednotkami Liptovský Mikuláš.

OSKAR ŠALKO

Prichádza jar Obranné zbrane pevnosti.

Foto: GS

pomoc: AKRIL, EBOLA.

hlas kvočky

ukaz. zámeno

rom a všetkým, ktorí prejavili v cirkvi slobodnejšie zmýšľanie. Granada sa rozprestiera na úpätí pohoria Sierra Nevada. Od roku 1238 bola hlavným mestom granadského emirátu a rezidenciou emirov v pevnosti Alhambra. Neskoršie v nej nachádzali občasné sídlo aj španielski králi. V dobe, kedy sa Krištof Kolumbus vydal na veľké zámorské plavby, aby rozšíril moc španielskej koruny, dobyli Granadu aragónske

obchodný zvesť dom

meno Zátopka

produkt včiel

poľná miera

1. časť tajničky

nerád, po česky

mních, kňaz

kabát, Jánošíka (červený, básnička)

rozprávkový hrdina

patriaci Lajovi

bezduchý výcvik idant

skôr

selén

riečny delfín

žal

2. časť tajničky

názov písmena

kód za pospiaom (všeob.)

hora

írska oslob. armáda

kartová hra

lekár, po nemecky

váhal

4. časť tajničky

strácala hustotu

činil umelá krytina

dná

šikmý terén

nízka drevina odbor záloh armády

norma, zvyklosť (hist.)

prvá žena

kysličník olovnatý potrava včiel (alebo surovina)

predvianočné obdobie (kresťan.) Slavomíra, doma

bez meškania (vždy)

premiestňoval silou, ťahom

predložka

obilnina

3. časť tajničky

česká predložka osobné zámeno

symetrála

Ach tá jar života, znak nový vracia sa k stráňam, do záhrad, už víťazí teplo nad zimou v boji, to vedie nás v radosť, do nálad.

ZRNKÁ HUMORU Neurológ vyšetruje pacienta. Hovorí mu: „Zdvihnite pravú nohu“. Pacient zdvihne. Lekár hovorí: „A teraz zdvihnite druhú“. Pacient sa ozve: „Prosím a na ktorej nohe budem potom stáť?“ * * * Lekár hovorí pacientke: - Na vašu chorobu je jediný liek. Denne musíte zjesť jedno vajce. - Ale ja vajcia neznášam. - Však ja hovorím zjesť a nie zniesť.

africká rieka

obrnený transportér

Snehový baldachýn, či závej teplom sa topí, čo visel rovno nad skalou, po ľade v jarku niet ani stopy, pri vode vidieť otlačky kopýt, diviaky prišli za vlahou.

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

ostro zahriakol

je na vodovode (v byte)





Dnešné honosné bulváre mesta, pamätníky minulosti a živý ruch obyvateľov svedčí o úspešnej oblasti priemyslu, poľnohospodárstva, remesiel, obchodu a cestovného ruchu. Granadu možno nazvať perlou juhu Pyrenejského polostrova. Vedel to aj diktátor Franco, ktorý na začiatku fašistického prevratu v r. 1936 z nej urobil jedno z hlavných centier vzbury proti republikánskej vláde. G. STOPKA

Mráz ešte niekde zapraští silou aj líca mrznú na tvári, chcel by som vidieť v potoku pstruhov, keď sa mi trošku podarí.

plešivá

Správne vylúštenie tajnièky z è. 7 znie: SNP je žriedlom našich dejín. Knihu z vydavateľstva Ikar posielame Mariánovi Pekníkovi z Bratislavy.

Sestrička vojde do ordinácie a pýta sa doktora, čo robí. Doktor na to: „Vypisujem recept!“ „Ale veď máte v ruke teplomer!“ „A kde, v ktorom zadku je moje pero?“ * * * - Pán doktor, pán doktor, rýchlo potrebujem okuliare... - No to vidím, ale toto je stánok s hranolčekmi! Zdroj: internet

Zelenina v sude (15 l) Potrebujeme: 6 l vody, 1,8 l octu, 1 kg cukru, 20 dag soli, 1 bal. čierneho korenia, 3 PL horčicového semena, ½ bal. bobkového listu, 30 g pyrosiričitan (Borkén v drogérii). Ako na to: Nálev prevaríme a necháme vychladnúť. Postupne celé leto pridávame zeleninu, ako: mrkva, petržlen, uhorky, karfiol, kaleráb – plátky, patizón, cukina, malá kukurička, zelená paprika a kápia na rezance, baranie rohy, malá cibuľa, cesnak – strúčiky, zeler – plátky, brokolica, kapusta – malé hlávky (možno rozkrojiť). Nikdy nedávame paradajky! Udržujeme v chlade. Je to výborná pochúťka. P. KOLDAN

Z LACNEJŠEJ KUCHYNE

tu. Po dve storočia odolávali tlaku kresťanov. Almohadovci si osvojili kultúru Maurov, ktorí boli príslušníkmi arabských kmeňov a ovládali severozápadnú Afriku a Španielsko. V 14. a 15. storočí sa vláda Almohadovcov obmedzila na panstvo granadské. V roku 1469 sa sobášom spojila dynastia kastílska a aragónska, čím vzniklo Španielske kráľovstvo. Isabela I. Katolícka ako kastílska kráľovná sa musela brániť náro-

Slnečné lúče, jak nite striebristé tiahnu sa rovno do lesa. Zdá sa mi? Či je to isté, že zima jarou trasie sa.

Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

BOJOVNÍK

dvojtýždenník antifašistov

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.haringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt Bratislava pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV204/08


Bojovník č. 9/2011