Page 1

DNES V ÈÍSLE str. 3

Patrí grófovi Esterházymu v Košiciach busta? str. 5

Nesprávnym spracovaním sa vitamíny zo zeleniny a ovocia vytrácajú str. 10

Približuje minulosť dnešných dní

BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Roèník LVI

ANTIFAŠISTOV

31. 3. 2011

Cena 0,44 €

Stakèín – návrat do vojnových rokov

JÚLIA ĎURIAČOVÁ

Mesiac knihy Mesiac marec je mesiacom knihy. Tento prívlastok si pamätám ešte z mojich školských čias. Ktovie, či tento fakt je mladej generácii vôbec známy. Myslím, že by bolo dobré, keby táto pocta mesiacu marcu aj naďalej zostala. Veď sa mu dostalo cti, reprezentovať samotné poznanie. Poznanie ukryté v knihách. Čitateľské povedomie závisí najmä na tých, ktorí prichádzajú s knihami do kontaktu najčastejšie. Sú to predovšetkým učitelia, vychovávatelia, rodičia, no najmä deti a študenti. Majú však ešte knihy čo povedať v dnešnej „internetovej dobe“? Sú knihy ešte vôbec rentabilným produktom pre vydavateľstvá a kníhkupectvá, keďže sú pomaly, ale isto vytláčané na okraj kultúrneho života? Podobných otázok by sme si mohli položiť oveľa viac. Záleží však na nás – konzumentoch, čomu dáme prednosť. Dnes prežívame internetový „boom“. Zo všetkých strán počúvame o sociálnych sieťach, blogoch, chatoch a pod. Iste, pokrok sa zastaviť nedá. No pozrime sa na to, čo nám núka taká „obyčajná“ kniha. Oddávna je kniha človeku dobrým priateľom, poradcom či tichým spoločníkom. Funguje v každom čase, je nezávislá od elektrickej energie či príjmu kvalitného signálu, ani nepotrebuje opravára. Stačí ju jednoducho vybrať z knižnice a mať chuť po poznaní. Človek má možnosť siahnuť po knihe z každého žánru od histórie cez romantiku, odbornú literatúru, krásnu literatúru či náboženskú. Kniha je dostupná každej generácii. Aj malým škôlkarom je správnejšie venovať sa s knihou v ruke a vytvárať bližší kontakt. Druhá vec je, že postupom času zisťujeme, že nie všetko, čo sa dialo pred r. 1989, bolo a piori zlé. Minister školstva navrhol do programu v školstve povinné čítanie. Div sa svete – objavili sme Ameriku. Presne toto sme už pred 50 rokmi robili v škole my – obsahy z prečítaných kníh sme si prepisovali do čitateľských denníkov. Určite sa mnohí z vás na to pamätáte. No treba uznať, že je to návrh dobrý. Pomôže to najmä študentom s poruchami vizuálnej pamäti, zlepšiť si svoje písanie, osvoja si mnohé nové slová do slovnej zásoby a všeobecne to prospeje ich celkovému vzdelaniu. Treba vysoko oceniť najmä rodiny, u ktorých majú knihy svoje čestné miesto v domácnosti a ich knižnice sú plné „poznania“. Aj to vypovedá o ich vzťahu ku kultúre a vo všeobecnosti aj o vzťahu k vzdelaniu. Možno tento môj príspevok osloví v prvom rade čitateľov nášho Bojovníka a my, čitatelia sa svojimi aktivitami pričiníme o to, aby kniha stále reprezentovala symbol vzdelania, poznania a múdrosti. Veď ako sa hovorí „Kto veľa číta – veľa sa dozvie.“

Neďaleko starej rusínskej obce Stakčín, sa v sobotu 19. marca odohrala čiastočná rekonštrukcia prelomových bojov z 2. svetovej vojny. Jej priamymi aktérmi boli členovia klubov vojenskej histórie zo Sniny – KVH Karpaty, z Trebišova – KVH Dargov a KVH Zemplín, ale taktiež z Košíc, Bardejova a Prešova – KVH Čapajev. Rekonštrukcia bojov sa konala na pôvodnom bojisku, na okolitých strmých kopcoch na sever od obce, kde skutočne počas jesene 1944 prebiehali prudké prelomové boje, komplikované ťažko zdolateľným lesným terénom, typickým pre karpatské horstvo. V dopoludňajších hodinách sa uskutočnila ukážka oslobodzovacích bojov aj priamo v obci Stakčín, v starom mestskom parku, kde doboví vojaci Červenej armády a Wehrmachtu prakticky predviedli bojový stret predsunutého oddielu Červenej armády proti nemec-

Obranné postavenie červenoarmejcov na bezmennej výšine severne od Stakčína. kej štábnej jednotke, rozmiestnenej v starodávnom kaštieli. Po prieskume bojom a za podpory mínometov červenoarmejci úspešne dobyli pozíciu nemeckej štábnej jednotky a následne zajali jej veliteľov. Divákom sa ukážka maximálne páčila. Pri oslobodzovaní Stakčína, ale i celej doliny rieky Cirochy

sa preslávili hlavne vojaci 318. Novorossijskej horskej streleckej divízie genmjr. V. F. Gladkova zo sovietskeho 3. Horského zboru. Treba vyzdvihnúť bojové úsilie príslušníkov 213. samostatnej prieskumnej roty, ktorá útočila práve na zmienených pozíciách severne od Stakčína, kde prebiehala i jedna časť rekonštrukcie bojov.

Prvý rok po XIV. Zjazde SZPB bol mimoriadne úspešný. Konštatoval to 24. marca predseda SZPB Pavol Sečkár na porade predsedov v Banskej Bystrici. „Prvýkrát po viacerých rokoch sme neklesli s počtom členskej základne,“ dodal predseda a vyzdvihol najúspešnejšie podujatia minulého roka. V súvislosti s členskou základňou dodal, že aj rok 2011 je mimoriadne priaznivý, pretože za

necelé tri mesiace vstúpilo do SZPB už viac ako 300 členov. Zároveň informoval, že ani jedna organizácia nemá podlžnosti. „Myslím, že je to veľmi dobrý výsledok,“ zhodnotil. V pracovnej časti rokovania upozornil predseda vedenia výborov, že je dôležité omladzovať oblastné výbory. Tajomník ÚR SZPB Roman Hradecký informoval o vydávaní dvojtýždenníka Bojovník a Ročenky od-

Deň otvorených dverí 12. apríla 2011 od 8.30 do 15.00 h

v priestoroch SZPB na Štúrovej ulici 8 v Bratislave

Tešíme sa na Vašu účasť !

Foto: Anna Lešová

Kraj pod divokými a nedotknuteľnými Poloninami nás privítal vľúdne a my sme sa skutočne dobre cítili medzi našimi hostiteľmi z družobného klubu KVH Karpaty Snina a takisto sme si dobre zabojovali na originálnom bojisku, čo nie je častou záležitosťou a preto to treba oceniť. J. SKALKA

P. SEÈKÁR: Rok 2010 bol pre SZPB úspešný

ÚR SZPB vás pozýva na

Na zamyslenie:

8

Porada predsedov v Banskej Bystrici.

Foto: luc

Pravda je to najťažšie, čo sa môže ľuďom MARCEL PAGNOL predložiť, aby tomu verili.

bojárov. „Treba, aby ste informovali o všetkých podujatiach, môžete posielať aj pozvánky na ne,“ povedal. Tiež poďakoval oblastným výborom, ktoré pravidelne prispievajú do zväzových periodík a tak informujú o svojej činnosti. Predsedovia si medzi sebou vymenili skúsenosti zo svojej práce a hovorili o jednotlivých aktivitách oblastných výborov. Predseda Sečkár tiež informoval, že zasadnutie ÚR SZPB bude presunuté na 12. apríla v Bratislave. Po skončení rokovania mali predsedovia možnosť pozrieť si v predpremiére film Poéma o svedomí, ktorý hovorí o príprave a priebehu SNP. Autorom, scenáristom a režisérom filmu je národný umelec Vladimír Bahna. „Film nie je bojovou kronikou povstania a neprebieha na frontových líniách za dunenia zbraní, ale v hlbokom podpolí a v hlbokom vnútri súčasníkov a účastníkov. Osvetľuje myšlienky a spôsoby ilegálneho odporu a približuje historické zápasy za oslobodenie Slovenska a Československa,“ vysvetlil tajomník ÚR SZPB. Pôvodne bol film nakrútený v rokoch 1977/1978 a 1. vyrobená kópia mala mať premiéru pri príležitosti 35. výročia SNP. Premiéru filmu pripravuje zväz na 29. augusta 2011 počas osláv Slovenského národného povstania v Múzeu SNP. luc ISSN 0323-2018


ÚR SZPB sa zíde už v apríli Termín zasadnutia Ústrednej rady SZPB sa zmenil. Jej členovia sa stretnú už 12. apríla. Rozhodlo o tom predsedníctvo ÚR SZPB 16. marca v Bratislave. „Vzhľadom na potrebu uzavretia tohtoročného rozpočtu sme navrhli posunúť termín z júna už na apríl,“ spresnil tajomník ÚR SZPB Roman Hradecký. Ako dodal, ÚR SZPB sa bude zaoberať hlavne organizačnými otázkami zväzu a jeho rozpočtom. Predsedníctvo schválilo správu o čerpaní rozpočtu zväzu za rok 2010 a výsledky inventarizácie majetku k 31. decembru 2010. Zaoberalo sa aj návrhmi na povýšenie zaslúžilých členov SZPB do vo-

jenských hodností a návrhmi na udelenie zväzových vyznamenaní a ocenení. „Ocenenia udeľujeme za významnú činnosť v domácom a zahraničnom odboji, za dlhoročnú mimoriadne záslužnú prácu v orgánoch a organizáciách zväzu, za presadzovanie pokrokových, demokratických, humanitných tradícií odkazu boja za slobodu a proti fašizmu,“ uviedol predseda SZPB Pavol Sečkár. Predsedníctvo poverilo tajomníka ÚR SZPB vypracovaním rozpočtu a zabezpečením výdavkov na spomienkové oslavy 66. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. luc

Predsedníctvo ÚR SZPB rokovalo v Bratislave.

Tradièná spomienka na partizánsky boj v Cetune V nedeľu 27. februára v Cetune (časť obce Bzince p/J), bola spomienková slávnosť k 66. výročiu partizánskeho boja. K pomníku padlých a umučených sme polo-

Klenotnica zo Bziniec pod Javorinou, sprevádzaný na harmonike ich vedúcim Róbertom Bánovcom. „Február roku 1945 vstúpil do dejín našej obce veľmi vý-

Pietna spomienka v Cetune. žili vence vďaky. V úvode zarecitovala báseň Viera Slivová a k dôstojnej pietnej spomienke prispel i ženský spevácky súbor

znamne, ale i veľmi smutne. Už 66 rokov uplynulo od veľkej udalosti, ktorá sa odohrala v Cetune 27. februára 1945, keď členovia

partizánskeho oddielu Hurban zviedli ťažký a nerovný boj proti fašistickej presile, ktorá prišla s cieľom rozbiť partizánske hnutie v horách Javoriny a podrobiť si náš podjavorinský kraj. Aj keď oslobodenie našej vlasti sa každým dňom približovalo, nenávidený nepriateľ sa napriek tomu ešte stále pokúšal o nemožné - odvrátenie porážky,“ povedal starosta Bziniec p/J Ing. Pavel Bahník. Zároveň dodal, že dnes, v čase mieru, ľudia možno pod vplyvom iných svojich bežných starostí, na tieto významné udalosti aj zabúdajú. „Aj preto je dôležité pamätať na minulosť a pripomínať si ju. Veď od nej sa odvíjala aj naša prítomnosť,“ zdôraznil. Slávnostný príhovor mal aj podpredseda OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom Vladimír Repčík. Po spomienkovej slávnosti boli hostia pozvaní na posedenie do kultúrneho domu. Tam sa k prítomným prihovoril Boris Sopira, ktorý zároveň poďakoval organizátorom za dôstojnú spomienkovú slávnosť. Text a foto: V. SOLOVIÈ

P. Mináè: ZMOS je o udraní jednoty

Predseda ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v Tisovci a zároveň primátor Tisovca Peter Mináč sa zúčastnil na porade predsedov, ktorá sa konala 24. marca 2011 v Banskej Bystrici. Ako člen ZMOS informoval o ich aktivitách. „V poslednom období sa Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) etabloval v rámci Bratislavy, dostávame málo informácií v malých mestách a obciach,“ konštatoval Mináč. Dodal, že je potrebné, aby sa aj menším mestám a obciam venovala potrebná pozornosť. „ZMOS nie je o pozícii predsedu, ale o udržaní jednoty,“ zdôraznil. S jeho slovami sa stotožnili viacerí predsedovia Oblastných výborov. „SZPB spolupracuje so ZMOS, máme uzavretú zmluvu

BOJOVNÍK / 8

o spolupráci, mnohí naši členovia sú aj v združení miest a obcí a na druhej strane, viacerí starostovia a primátori sú predsedami našich

základných organizácií. Verím, že dobrá spolupráca bude pokračovať aj naďalej,“ konštatoval predseda SZPB Pavol Sečkár. luc

Primátor Tisovca Peter Mináč (v strede) na zasadnutí predsedníctva v Banskej Bystrici. Vľavo vedúci organizačného oddelenia Viliam Longauer, vpravo predseda SZPB Pavol Sečkár. Foto: luc

Foto: luc

 12. MAREC

počas 2. svetovej vojny v Pacifiku. Len s použitím donucovacích pro- Stovky Navahov nasledovali príklad striedkov ťažkoodencami, jednotky pôvodných 29 kódovačov a posielana koňoch a bojového vrtuľníka sa li tisíce bezchybných správ o pohyvo východočeskom mestečku Nový boch japonských vojakov, ich bojoBydžov podarilo polícii zabrániť vej taktike a ďalšie údaje potrebné stretu približne 400 stúpencov ultra- pre konečný výsledok vojny. pravicovej tzv. Robotníckej strany sociálnej spravodlivosti s ich odpor-  22. MAREC Plne funkčný guľomet nemeckej cami a miestnymi členmi rómskej komunity. Antifašisti zablokovali výroby MG-42 z 2. svetovej vojny vrátane munície objednu z ulíc mesta, javili litovskí colníkade mal prejsť poci v poštovom balívolený pochod príku na medzinárodslušníkov extrémnom letisku vo Vilnej pravice. Polícia niuse. Cieľovým pritom zatkla sedem odporcov toh(12. 3.–22. 3. 2011) adresátom podozrivého 20-kilograto riadne ohláseného podujatia. Jednu osobu museli mového balíčka podaného na pošte previezť na ošetrenie do nemocnice. v Litve bol nemecký občan. Príkaz na evakuáciu letiska nevydali, vyhlásili iba stav pohotovosti pre za 15. MAREC Polícia rozohnala na Námestí mestnancov. hrdinov v Budapešti dav, ktorý sa pri OSN predstavila nový plán výučpríležitosti štátneho sviatku Maďarskej republiky, 163. výročia vypuk- by holokaustu od septembra 2011 na nutia protihabsburskej revolúcie, zi- školách v Gaze, čo vyvolalo ostré šiel na zloženie prísahy zakázanej protesty lídrov Hamásu, učiteľov, organizácie gardistov. Policajti za- ako aj inštitúcií poverených rokovadržali štyri osoby a zhromaždených ním o mieri s Izraelom. V prípade vyzvali, aby sa rozišli, pričom via- zaradenia holokaustu do výučby by cerých podozrivých ľudí legitimo- sa palestínske deti prvý raz učili o utrpení Židov počas 2. svetovej vali. vojny. Podľa tamojšieho ministra školstva bude Hamás tieto snahy  16. MAREC Mimoriadne bezpečnostné opatre- blokovať za každú cenu. Predstavinia polície sprevádzali každoročný teľ OSN vyhlásil, že „je dôležité, pochod príslušníkov niekdajšej Lo- aby Palestínčania pochopili tragédie tyšskej légie patriacej do nacistic- a utrpenia, ktoré postihli celé genekých vojenských síl SS ulicami rácie ľudí, bez vymazávania faktov Rigy. Okolo 2 500 účastníkov tra- a ich vytrhávania z kontextu“. dičného podujatia si pripomenuli Nemecká prokuratúra nepochybukrajanov, ktorí bojovali počas 2. svetovej vojny na strane fašistického je, že 90-ročný občan USA ukrajinNemecka. Lotyšské policajné zlož- ského pôvodu John Demjanjuk, ktoky urobili podľa slov šéfky rezortu rého obvinili zo spáchania vojnovnútra maximum pre to, aby zaruči- vých zločinov vrátane napomáhania li bezpečnosť občanov a súčasne aj zabitiu 27 900 Židov, sa aktívne zúčastňoval na holokauste. Prokurátor ich právo na slobodu prejavu. navrhol pre obžalovaného pomerne V starobinci v Avondale neďaleko mierny trest väzenia šiestich rokov Phoenixu (USA) zomrel 88-ročný so zdôvodnením, že Demjanjuk už Lloyd Oliver, predposledný z 29- strávil osem rokov vo väzení v Izraečlennej elitnej skupiny amerického li, kde ho omylom považovali za inévojenského námorníctva z kmeňa ho. Od marca do septembra 1943 Navahov. Tí vymysleli nerozlúšti- však dobrovoľne pôsobil ako nacisteľný kód na základe indiánskeho ja- tický dozorca vo vyhladzovacom tá(ao) zyka, ktorý používala armáda USA bore Sobibor v Poľsku.

Stalo sa

VO SVETE

2


Patrí grófovi Esterházymu v Košiciach busta? Žijeme v podivnej dobe. Po roku 1989 sa okrem iného začali vehementne prehodnocovať dejiny, z čierneho sa niektorí ľudia usilujú čoraz častejšie robiť biele, pretože ani strakaté im nestačí. V niektorých kruhoch a médiách sa z dôb 1938–1945 vyťahujú len problematické veci, k Mníchovu 1938 vraj neviedla agresívna politika hitlerovského Nemecka, ale zlá zahraničná politika Československa a najmä ministra a neskôr prezidenta Edvarda Beneša, nepripomínajú sa hrdinstvá účastníkov I. a II. odboja, ale oveľa častejšie sa píše o „zrade prísahy“ československých legionárov alebo o výčinoch niektorých deklasovaných jednotlivcov, ktorí sa pridali napríklad k účastníkom odboja na Slovensku, aby sa obohatili, alebo zakryli svoju predošlú kolaboráciu s gardistami. Oveľa častejšie sa píše o civilných obetiach medzi Nemcami a Maďarmi, ako o tom, že bez udalostí v druhej polovici tridsiatych rokov, keď vodcovia sudetských Nemcov a Maďarov na Slovensku podvracali československý štát, spolupracovali s cudzími mocnosťami a ich cieľom bola nie autonómia, ale najprv odčlenenie pohraničných oblastí a nakoniec aj úplná likvidácia Československa. Z agresorov a vlastizradcov sa robia obete a prena-

hej strane sa oslavujú takí aktéri dejín, u ktorých je jednoznačne dokázaná ich negatívna činnosť, nepriateľské a vlastizradné pôsobenie, ktorým napomáhali prípra-

Jánosovi Esterházymu a to priamo v Košiciach (!), kde 10. novembra 1938 tento poslanec československého parlamentu, ktorý samozrejme predtým zložil aj

Odhalenie sochy grófa Jánosa Esterházyho 14.marca 2011 na nádvorí paláca Csáky-Dessewffy na HlavFoto: TASR – Milan Kapusta nej ulici č. 72 v Košiciach vyvolalo emócie. vu rozbitia republiky a jej okupáciu, čo viedlo k tragédiám státisícov demokraticky a protifašisticky zameraných Čechov, Slová-

Z agresorov a vlastizradcov sa robia obete a prenasledovaní, a z Čechov a Slovákov utláčatelia menšín v prvej republike a najmä po roku 1945, keď sa koleso dejín obrátilo. sledovaní, a z Čechov a Slovákov utláčatelia menšín v prvej republike a najmä po roku 1945, keď sa koleso dejín obrátilo. Na tých, ktorí nielen bojovali proti okupantom, sa často zabúda a na dru-

menšín, ktoré na svoju slepú vieru, oddanosť a dôveru Henleinovi, Frankovi, Jarossovi, Esterházymu atď. tiež doplatili. Dnes sa to ale niektorí chaotickí publicis-

kov, Rusínov, Židov a príslušníkov ďalších národností. Táto činnosť vodcov sudetských Nemcov a predstaviteľov Maďarov sa neskôr obrátila aj proti príslušníkom ich vlastných národnostných

ti, mnohí zástupcovia sudetských Nemcov a aj maďarských politických strán na Slovensku opäť pokúšajú dezinterpretovať a vykladať dejiny na svoj spôsob, čím sa snažia ovplyvniť najmä mladú generáciu, ktorá sa o skutočnom obsahu a charaktere udalostí z uvedených období toho v dnešnej škole veľa nedozvie. Jedným z takýchto činov je aj odhalenie busty jednému z vodcov maďarskej iredenty v medzivojnovom Československu a čelnému predstaviteľovi Zjednotenej maďarskej strany (ZMS) grófovi

sľub vernosti Československej republike, osobne privítal okupačné vojská na čele s regentom Miklósom Horthym. Ale nielen to, o Esterházym je známe, že už v auguste 1938 rokoval v Poľsku o rozdelení Slovenska medzi Poľsko a Maďarsko, alebo o pripojení celého Slovenska k Maďarsku a v októbri 1938 sa aktívne zúčastnil na príprave Viedenskej arbitráže, ktorá odtrhla od Československa územie južného Slovenska a časť Podkarpatskej Rusi spolu so státisícami tam žijúcich Slovákov, Čechov a Rusínov. Na

Výsmech obetiam fašizmu Polemika okolo odhalenia busty prominenta klérofašistického slovenského štátu Ferdinada Ďurčanského v Rajci je iba jedným s pokusných testov rehabilitácie prominentov fašistického slovenského štátu z rokov 1939 – 1945! Nie je to žiadna novinka. Tieto snahy spomínal už prezident Dr. E. Beneš v roku 1945, kedy 14. decembra na zjazde Zväzu oslobodených politických väzňov vyhlásil „HOVORÍM VÁM, VŠETKO SI ZAPAMÄTAJTE A HOVORTE, ČO STE ZAŽILI VO VÄZNICIACH A KONCENTRAČNÝCH TÁBOROCH, NIELEN PRETO, ABY STE NÁM VYKLADALI O VAŠICH UTRPENIACH, ALE PRETO, ABY STE SA MOHLI BRÁNIŤ, KEĎ ONI ZAČNÚ SVOJU ,OČISŤOVACIU‘ KAMPAŇ. NA VOJNU V ROKOCH 1939 – 1945 SA NESMIE NIKDY ZABUDNÚŤ! A ŽE ZAČNÚ, O TOM BUĎTE PRESVEDČENÍ. A NAKONIEC PREJDÚ OD ,OČISŤOVANIA‘ DO ÚTOKU“. Nuž či je to pravda, alebo nie, nech si urobí úsudok každý sám. No ja som presvedčený, že po rozpade tzv. socialistického tábora nastalo frontálne prehodnocovanie vojnových

3

dejín. Z osloboditeľov sa začali značkovať „okupanti“ a z okupantov sa stávali „martýri“, ktorí sa obetovali v boji proti bolševizmu. Nie som historik, nezažil som besnenie vojny. No moji predkovia – rodičia a starí rodičia ju cítili na vlastnej koži. Mamke umučili

Zdá sa, že k zakrytiu verejnej mienky hodili príslušné služby ešte žijúcich fašistických zločincov, ktorí im po skončení vojny verne slúžli, „cez palubu“ a tak sa zahrali na spravodlivých demokratov. manžela gardisti v Málinci, pretože „údajne“ pomáhal partizánom. Oteckovi prvú manželku zavraždili spolu s ďalšími tromi ženami a tromi chlapmi na Suchom Potoku, neďaleko Kocihy, okr. Rim. Sobota. Z môjho terajšieho bydliska odvliekli nyllassiovci a neskôr odovzdali gestapu 15 mladých mužov, z ktorých 13 zahynuli v koncentračnom tábore Dachau. Nuž, môže niekto namietať, že to boli horthyiovci. Áno ale v duchu vtedy lahodného hesla „Hitler-Horthy-Hlinka, to je naša lin-

ka“, gardisti majú podiel na viac ako 1000-ke vyvraždených ľudí v Nemeckej a Kremničke. Mohol by som pokračovať. Nuž, ale naša „demokratická verchuška“ vidí v revízii histórie „slobodu prejavu“ a necháva si posudzovať oprávnenosť takýchto krokov rôznym komisiám. A tak sa stalo, že pán Nižňanský sa cez kamery vysmieva svojej bývalej domovine z Mníchova po oslobodzujúcom rozsudku, Dr. J. Tiso bude asi v blízkej budúcnosti „blahorečený“. Je smutné, že obete sa nemôžu brániť a vyjadriť svoj hlas. Žiaľ, Svätá stolica sa hrdí, koľkých fašistov zachránila na falošné pasy Medzinárodného červeného kríža. Vojnoví zločinci ako John Demjanut sa smejú zo smrteľnej postele súdnej fraške v Nemecku, kde ho nevedia takmer 2 roky nemecké súdy vypočuť, vojnový zločinec Ilivoj Ašner sa smeje z Rakúska svojim obetiam v Chorvátsku, obdobne ako z Estónska sa smeje Mikhail Gorshkow svojim obetiam v Bielorusku a mohol by som pokračovať. Za zmienku stojí snáď snaha maďarskej prokuratúry, ktorá nedávno začala prešetrovať vojnového zločinca Sándora Képiró, ktorý má na svedomí hromadné popravy v bývalej Juhoslávii.

južnom Slovensku sa vtedy odohrali také tragédie, ktoré sú známe aj z českého pohraničia v období po Mníchove. Esterházyho činnosť ako agenta číslo 221 alebo pod krycím menom „Szalma“ (Slama) je zdokumentovaná v písomnostiach uložených v českých, slovenských, maďarských a poľských archívoch. Úkolovala ho a aj platila Budapešť. Za túto svoju činnosť bol po druhej svetovej vojne Esterházy postavený pred Národný súd, odsúdený a uväznený. Vo väzení Mírov aj v marci roku 1957 zomrel. A práve túto skutočnosť využívajú jeho príbuzní a obhajcovia, ktorí sa usilujú o jeho rehabilitáciu. Busta v Košiciach je tak po figuríne v bývalom Csúzyovskom zámku v obci Dubník okr. Nové Zámky už druhým „monumentom“ Esterházyho na Slovensku. Bolo by naozaj zaujímavé opýtať sa mnohých z tých dvesto osôb, ktorí sa s červeno-bielo-zelenými zástavami (maďarská trikolóra) na nádvorí domu na košickej Hlavnej ulici zúčastnili na tejto „slávnosti“, čo skutočne vedia o tejto smutnej postave československých dejín a o tom, kam jeho činnosť a spolupráca s Henleinom, Hlinkom atď. viedla. Je naozaj pozoruhodné, že ako jednu zo sprievodných akcií pripravovaného aktu v Košiciach uviedla maďarská súkromná televízia Duna aj film o Esterházyho mučenícve. Podobnosť s praktikami z roku 1938 čiste náhodná? Treba včas varovať pred snahami o novú iredentu a revíziu hraníc, o ktoré sa niektoré kruhy v zahraničí, ale aj na Slovensku v súčasnosti celkom otvorene usilujú a využívajú na to aj také rozporuplné postavy, akou bol J. Esterházy. PhDr. Ferdinand VRÁBEL, Bratislava

Zdá sa, že k zakrytiu verejnej mienky hodili príslušné služby ešte žijúcich fašistických zločincov, ktorí im po skončení vojny verne slúžli, „cez palubu“ a tak sa zahrali na spravodlivých demokratov. Keby tak nekonali, vydali by ich dávno na stíhanie krajinám kde spáchali zločiny. O tom, že v slovenskej „demokracii“ nie je niečo „s kostolným poriadkom“, svedčí aj mlčanie oficiálnych miest k inštalácii busty Jánosa Esterházyho v strede Košíc, aj keď údajne na „súkromnom pozemku“! Ono sa v krátkej budúcnosti môže ľahko stať, že pri súčasnom tempe rozpredaja štátneho majetku a pozemkov budeme domorodí Slováci nájomníkmi na „súkromnom“ majetku cudzincov. Priamych účastníkov protifašistického odboja neúprosne pohlcuje čas. Hlas tých, ktorí ešte žijú, nechce nik počuť, preto je na našej generácii, ktorá hrôzy vojny nezažila, tento hlas zosilnieť a so všetkým úsilím zabrániť reštaurovanie fašistov, nech mali uniformu gardistu, nyllassiho, gajdara,... Všetci súdni ľudia na Slovensku by mali jasne vyjadriť svoje „NIE“ stavaniu monumentov ľudom, ktorým bol fašizmus a „čistá rasa“ životným poslaním. JUDr. Jozef PUPALA predseda ZO SZPB È. Potok (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

BOJOVNÍK / 8


VAŠE NÁZORY

O reprezentatívnosti expozície Deň v Múzeu SNP v Banskej Bystrici učiteľov V priebehu roka som viackrát navštívil súčasnú muzeálnu expozíciu a dospel som k názoru, že svoje poslanie – dokumentáciu a prezentáciu najvýznamnejšej udalosti v našich novodobých dejinách – SNP – nemôže plniť a neplní. V pietnej časti Múzea sú na žulových hranoloch uvedené štáty, ktorých občania v Povstaní bojovali. Nezodpovedajú historickej pravde. V Povstaní nebojovali napr. Rusi, Estónci, Arméni, ale príslušníci armády Sovietskeho zväzu a sovietski utečenci z nemeckého zajatia. Je to historický fakt, ktorý treba akceptovať. V expozícii sú uvedené citáty E. Hemingwaya a J.F. Kennedyho. Je to zahanbujúce svedectvo, hovoriace o nedostatku našej národnej hrdosti. Z akého dôvodu v muzeálnej expozícii SNP majú prednosť myšlienky Američanov, aj keď významných? Veď máme množstvo vhodných citátov účastníkov Povstania L. Novomeského, A. Plávku, ale napr. aj M. Rúfusa a iných. Expozíciu tvoria trojrozmerné exponáty s minimálnym sprievodným textom a bez fotodokumentácie. Tie sú zapracované v počítačovom informačnom systéme. Metodickotechnická koncepcia scenára expozície vychádzala z predpokladu, že návštevník si bude prezerať exponáty a súbežne bude získavať informácie z počítačového systému. A tu sme pri koreni reprezentatívnosti a reálnej možnosti propagačnej a pedagogickej účinnosti súčasnej expozície. Pozorne som si všímal počínanie návštevníkov – jednotlivcov, malých skupiniek i škôl a môžem vyhlásiť, že sa tento predpoklad neplní. Návštevníci si prezrú trojrozmerné exponáty, veľmi zriedkavo a skôr zo zvedavosti urobia pokus so získaním informácií z počítača. Pre návštevy školských tried sú počítačové informácie v praxi technicky nepoužiteľné. Predstavme si triedu s počtom 30 žiakov, ako sa tlačia okolo počítačového monitora a pri patričnom stisku nič nevidia a ničomu nerozumejú. Prehliadkou expozície návštevník a najmä skupinové návštevy škôl získajú iba obraz o uniformách a ľahkých pechotných zbraniach z obdobia 2. svetovej vojny. Nezískajú obraz o prípravách Povstania, činnosti povstaleckej SNR je venovaná iba jedna biedna vitrína. O povereníctvach, RNV a ich úlohách sa nedozvie nič. Principiálnou chybou je, že bez počítača sa návštevník nedozvie, kto boli vojenskí predstavitelia Povstania generáli J. Golian, R. Viest a ďalší významní činitelia a nebude poznať ich podobu. Nič sa nedozvie o pôsobení útvarov povstaleckej armády. Návštevník sa nič nedozvie o organizácii a pôsobení partizánskeho hnutia, lebo vystavené sú len vojenské uniformy a partizáni neboli

BOJOVNÍK / 8

V múzeu SNP v Banskej Bystrici bývajú každoročne Oslavy SNP. uniformovanou zložkou odboja. Nedozvie sa, že jeho hlavným veliteľom bol predseda KSS K. Šmidke, nedozvie sa o parizánskych brigádach, nedozvie sa o slovenských a celom rade sovietskych partizánskych veliteľov a bojovníkov a nebude poznať ich fotografie. Významného antifašistu kapitána J. Nálepku pripomína iba vitrína s obsahom „Život a dobové obleky“, kde sú vystavené jeho husle a aktovka. Je ťažké si predstaviť väčšiu neúctu k tomuto hrdinovi, ako je táto časť muzeálnej expozície! Návštevník sa nedozvie o politic-

kých a hospodárskych činiteľoch Povstania. Tiež sa nič nedozvie o činnosti Frontového divadla a o činnosti Slobodného slovenského vysielača Banská Bystrica. Minimálna pozornosť je venovaná fašistickým represáliám po čiastočnom potlačení Povstania a krvavým výčinom PO Hlinkovej gardy. Uviesť veci na pravú mieru je našou morálnou povinnosťou voči obetiam tohto besnenia. Ak by niekto oponoval, že návštevník sa všetko dozvie z filmu v úvodnej časti expozície, nie je to pravda. Je premietaný pri ohláse-

Ilustraèné foto: luc

ných hromadných školských návštevách. Hlavné nedostatky muzeálnej expozície sa v závere dajú v stručnosti zhrnúť v nasledovnom: Prax ukázala, že počítačová technika v muzeálnej expozícii bola použitá metodicko-technicky nesprávne. Má sa využiť na zverejnenie dokumentov, hlásení, rozkazov, študijných materiálov a nie napr. na fotografie významných našich, aj zahraničných predstaviteľov odboja v SNP, ktoré musia byť najvýznamnejším prvkom expozície, lebo sú hrdosťou nášho národa! Nie je docenená úloha partizánskeho hnutia, zanedbaná je významná úloha sovietskych partizánskych veliteľov, vojenská pomoc ZSSR Povstaniu, podcenená je úloha KSS v kontexte doby. A nakoniec, nie je docenená úloha KSS, ale ani DS pri zakladaní orgánov ľudovej moci – revolučných národných výborov. Prax ukázala, že koncepcia expozície a jej scenár sa neosvedčili. Najmä mládež, žiaľ, školstvom zanedbanou výchovou k vlastenectvu, nedostáva o SNP náležité informácie. A to je určite jeden z najvážnejších nedostatkov. Scenár expozície treba zásadne zmeniť. Riaditeľ Múzea SNP by mal byť poverený Ministerstvom kultúry SR na vypracovanie návrhu realizačného kolektívu nového scenára expozície za účasti odborníkov z Vojenského historického ústavu bez kadejakých novodobých experimentov s historickou realitou, ktorých sme, žiaľ, svedkami. Nový scenár treba posudzovať na verejnej oponentúre za účasti predstaviteľov SZPB – organizácie, ktorá má plné morálne právo vyjadrovať sa k takýmto záRNDr. Milan Petro sadným otázkam. (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

V prvých jarných dňoch je Deň učiteľov a preto sa pripomínam vám, mladým učiteľom, ale aj tým starším v zrelom veku, ktorí už dávno opustili školskú prácu a spomínajú si len na to, čo bolo. Nikto nemôže dať človeku väčší dar ako ten, čo dáva učiteľ svojim žiakom. Veď formuje ich duše pre budúcnosť, ich vedomosti a charakter. V našej mládeži treba zvlášť v tomto období upevňovať lásku k vlasti, histórii a naučiť ju vážiť si umelecké hodnoty nášho národa. Učiť tak, aby boli hlboko vrastené do mysle našich detí, ktoré sme vychovali. Lebo múdrosť a šťastie nespočíva v spokojnosti, koľko toho človek vie, ale v tom, ako svoju múdrosť vie odovzdať iným. Vďaka všetkým, ktorí si toto uvedomujú a sú jasným vzorom na poli učiteľskej práce. Vzdelanie bolo svetlou stránkou národa. Každé zriadenie dávalo nemalé sumy na vzdelanie a na výstavbu školských a kultúrnych zariadení, no v tejto dobe nie sú peniaze ani na ich opravu. Veľmi smutné je, že aj postavené budovy sa lacno rozpredávajú novodobým zbohatlíkom, lebo si na tom mieste chcú postaviť honosnú vilu alebo hotel. Dokonca sa rušia aj detské domovy a nikto sa nestará, čo bude s tými deťmi, lebo niekto si spomenul, že tá budova patrila kedysi jeho predkom. Aj televízia prikladá ruku k dielu, ako pôsobiť na mládež zlým príkladom. Vysiela filmy, v ktorých je priveľa agresivity, zloby, nenávisti, vrážd – čiže pôsobí „názorným vyučovaním“ k zlej výchove či vo vzťahu k rodičom, učiteľom, ale aj občanom, najmä starším. Chcem sa obrátiť na učiteľov – dejepisárov a tvorcov dejepisných učebníc. Je hanbou školstva, keď žiak nevie, čo bolo SNP a nemá vedomosti o oslobodení. Premýšľali ste niekedy, páni učitelia a tvorcovia dejepisných učebníc, nad tým? Alebo, mohli by ste sa všetci stať učiteľmi, keby nebolo SNP a oslobodenie?! Milí priatelia – učitelia, zamyslite sa nad skutočnosťou, aby ste boli hodní svojho povolania a aby ste formovali svojich žiakov tak, ako to hovoril J. A. Komenský. Prihováram sa k vám, ako bývalá kolegyňa. Zamyslite sa nad vašou prácou, aby ste si raz mohli s dobrým svedomím povedať, že deti, ktoré sme vychovali, zúročili všetky tie vedomosti vo svojej práci i v živote, aby brázdy, ktoré sme vyorali, zostali príkladom praO. V. covitosti a múdrosti.

4


PORADŇA Opäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajúce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedá Braňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci  Môžem pracovať na poľnohospodárskom družstve ako nočný strážnik vlastnej ostrahy na dohodu 350 hodín ročne? Ešte 5 mesiacov som predčasný dôchodca, čiže musel som ukončiť zamestnanecký pomer. Zákonník práce vraj hovorí, že na dohodu to nesmie byť stále sa opakujúca práca. Drahomír Klobušiak, Liptovský Mikuláš Novela zákona o sociálnom poistení skutočne neumožňuje pracovať v riadnom zamestnaneckom pomere a zároveň poberať predčasný starobný dôchodok, a to ani v prípade, že ide o čiastočný pracovný úväzok. Predčasní dôchodcovia, ktorí do konca februára neukončili riadny pracovný pomer, dostali v marci list zo Sociálnej poisťovne s oznámením, že im poisťovňa prestane vyplácať dôchodok. Na penziu budú mať títo ľudia znovu nárok až po dosiahnutí riadneho dôchodkového veku. Potom môžu zostať aj v zamestnaní, lebo riadni starobní dôchodcovia môžu zároveň pracovať i poberať penziu. Predčasní starobní dôchodcovia však môžu pracovať na tzv. dohodu. Ide buď o dohodu o vykonaní práce (podľa § 226 Zákonníka práce), alebo o dohodu o pracovnej činnosti podľa (§ 228a ZP). Na dohodu o vykonaní práce možno pracovať v rozsahu maximálne 350 hodín ročne pre jedného zamestnávateľa. Keďže jeden občan (čiže aj dôchodca) môže mať s jedným zamestnávateľom podpísaných aj viacero takýchto dohôd, do tohto rozsahu sa započítavajú všetky tieto dohody, takže 350 hodín je celkový limit pre všetky dohody o vykonaní práce u jedného zamestnávateľa. V dohode o vykonaní práce musí byť uvedená dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak ten nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. A čo je dôležité, v tejto dohode musí byť presne stanovená pracovná úloha, pričom má ísť o jednorazovú, nie opakujúcu sa činnosť. Naopak, na sústavnú, opakujúcu sa činnosť je určená dohoda o pracovnej činnosti. V jej prípade je však iné obmedzenie a to, že na základe tejto dohody možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. A to nie v priemere, ale každý týždeň maximálne 10 hod. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Túto dohodu možno uzatvoriť na určitú dobu alebo na neurčitý čas. Takže sa domnievam, že vo vašom prípade je lepším riešením dohoda o pracovnej činnosti.

Nesprávnym spracovaním sa vitamíny zo zeleniny a ovocia vytrácajú Najväčšie benefity pre ľudský organizmus prináša ovocie a zelenina v surovom stave. Obsahujú totiž esenciálne živiny, ktoré si organizmus nedokáže sám vytvoriť a sú nevyhnutné pre procesy látkovej premeny, obnovu a rast tkanív, ako aj imunitný systém. Naopak, pri nesprávnom spraco-

Pred zmrazením zeleniny sa podľa jej slov odporúča ju najprv blanšírovať a až potom ju uskladniť v mrazničke. Pri opätovnom použití je dobré dať zeleninu rovno do horúcej vody. „Nenechám to voľne rozmraziť, pretože voľným rozmrazovaním každý deň sa stráca ďalších 40 percent a v konečnej

nárnej úprave sa strácajú,“ dodala. Vyprážanie a fritovanie zeleniny odborníci na zdravú výživu neodporúčajú. Chutná a stráviteľná je však zelenina pečená v rúre. K najzdravším spôsobom prípravy zeleniny patrí úprava na pare, ktorá v zelenine zachováva najviac výživných látok.

Čerstvé ovocie je najzdravšie. vaní sa dôležité živiny v ovocí a zelenine strácajú. „Už pri spracovaní zeleniny dochádza k určitej oxidácii, vyplavovaniu vitamínu,“ vysvetlila Alžbeta Béderová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

Ilustraèné foto: luc

Ovocie a zelenina by mala byť každodennou súčasťou jedálneho lístka. Odborníci odporúčajú denne konzumovať aspoň pol kila zeleniny a ovocia v pomere 2/3 zeleniny a 1/3 ovocia.

fáze je tam tých vitamínov veľmi málo, keď to nesprávne spracovávam,“ podotkla Béderová. Na teplo sú podľa jej slov veľmi citlivé predovšetkým vitamín C, kyselina listová, ale aj vitamíny skupiny B. „Pri nesprávnej kuli-

TASR

Každý vitamín zohráva v tele svoju špecifickú úlohu Vitamíny a minerály nielen posilňujú imunitu organizmu a pôsobia proti vonkajším škodlivým vplyvom, ale sú dôležitou súčasťou podpory celkového zdravia, čo môže v konečnom dôsledku znamenať zlepšenie kvality života. Každý vitamín zohráva v tele svoju špecifickú úlohu. Kým niektoré posilňujú imunitu, iné podporujú pevné kosti či zdravú pleť.

Prirodzeným zdrojom vitamínov a minerálov je vyvážená pestrá strava. Samozrejmosťou by preto mala byť denná konzumácia ovocia a zeleniny a minimálne pol kilogramu za deň. Ako vysvetlila Alžbeta Béderová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva SR v Bratislave, na posilnenie imunity je vhodný

5

najmä selén, zinok, vitamín A a C. Na pevné kosti sa odporúča najmä vitamín D, K, vápnik, magnézium a mangán, na zdravú pleť zase vitamín A, C, biotín a niacín. Prirodzeným zdrojom vitamínov a minerálov je podľa odborníčky predovšetkým vyvážená pestrá strava. Samozrejmosťou by preto mala byť denná konzumácia ovocia a zeleniny a minimálne pol kilogramu za deň. Béderová odporúča túto dávku rozdeliť na dve tretiny zeleniny a jednu tretinu ovocia. Čerstvé ovocie a zelenina obsahujú esenciálne živiny, ktoré si organizmus nedokáže sám vytvoriť. Denne odborníci odporúčajú konzumovať aj mlieko a mliečne výrobky. Sú totiž nielen zdrojom bielkovín, ale aj vápnika, fosforu, horčíka, draslíka, sodíka a stopových prvkov železa, zinku a medi. Minimálne raz týždenne odporúča Béderová konzumáciu rýb. Ich zaradením do jedálneho lístka do-

dávame telu okrem kvalitných bielkovín a tuku s obsahom polynenasýtených omega3 mastných kyselín, aj vitamíny rozpustné v tukoch (A,D,B a C) a minerálne látky ako fosfor, a v prípade morských rýb aj sodík a jód.

Súčasťou pestrej stravy by mali byť aj strukoviny, a to minimálne jedenkrát do týždňa. Súčasťou pestrej stravy by mali byť aj strukoviny, a to minimálne jedenkrát do týždňa. Majú vysoký obsah vlákniny, obsahujú tiež vitamíny zo skupiny B, draslík, vápnik, horčík, železo a nukleové kyseliny. Dva-trikrát do týždňa Béderová odporúča konzumovať mäso. Okrem kvalitných bielkovín je totiž zdrojom celého spektra vitamínov, najmä skupiny B. Mäso je tiež hlavným zdrojom železa, obsahuje aj zinok, horčík, fosfor, se-

lén, meď, chróm a jód. Najlepšou voľbou je chudé mäso a striedanie jednotlivých druhov mäsa. Pri výbere pečiva by sme mali vzhľadom na vyšší podiel vlákniny a minerálov siahať po celozrnných výrobkoch. Na prípravu je-

dál zase Béderová odporúča tie oleje, ktoré sú na konkrétny typ prípravy potravín určené. Oleje sú podľa jej slov zdrojom vitamínov D a K, ale aj vitamínov A a E, ktoré majú významný antioxidačný účinok. TASR

AFORIZMY V klonovaní za svetom zaostávame, ale v poklonkovaní sme veľmoc. 

Stolček, prestri sa! Prichádzajú celebrity. Ján FEKETE-APOLKIN

Kto nevie pohnúť rozumom, nemal by sa pokúšať hýbať ľuďmi. 

Komár nikdy nepochopí, že jestvujú aj dobrovoľní darcovia krvi. 

Jablko poznania v susedovej záhrade nenájdeš.

Peter GOSSÁNYI

BOJOVNÍK / 8


SZPB si pripomenul Med MDŽ s nečakaným rozuzlením Slovami predsedu Pavla Pulika - Hrehu z úvodníka našich novín, Bojovník č. 6 „Ženy, matky, ďakujem vám“ sa 6. marca začali tohoročné oslavy MDŽ ZO SZPB Zlatá Baňa - Sekčov okres Prešov. MDŽ je totiž významným dňom pre všetky ženy sveta, protifašistické bojovníčky nevynímajúc. Výbor pripravil pre priame účastníčky boja proti fašizmu, členky SZPB, spoločenské posedenie. K 30 prítomným sa prihovoril tajomník Peter Kasarda, zdôraznil nezastupiteľné postavenie ženy v spoločnosti, ich obetu v boji proti fašizmu. Každá žena dostala kvietok – symbol života, „Pozdravný list“, skromné spomienkové darčeky. Pri rozdávaní darčekov pomáhali dva kvietočky, 6-ročná Tamarka Kračinovská a Paťka Timková. Usilovali sa pri roznášaní chutného guľáša. K dobrej nálade prispel Mišo Kyseľa hrou na heligónke. Čas ubiehal rýchlo, družná zábava sa skončila o 20.00 hod. Vyslovujeme poďakovanie členovi výboru Michalovi Pališinovi, Patrikovi Tomičovi za vytvorenie príjemného prostredia, na vlastné náklady, za uvarenie chutného guľáša z vlastných produktov Jozefovi Tejščákov a jeho manželke Marte, Mišovi Kyseľovi, kameramanovi a fotografovi v jednej osobe 14-ročnému Paľkovi Pulikovi Hrehovi. Členkám, ktoré sa posedenia nemohli zúčastniť z rôznych dôvodov, boli pozornosti k MDŽ doručené domov. Ocenení boli aj jubilanti Galova, Tejščák, Hreha, Balaščák, dvaja s okrúhlym výročím 60 rokov, Sidor, Kasarda. Pri blahoprianí k 81. narodeninám Margite Galovej bývajúcej v Zlatej Bani, táto vyrozprávala nasledovný príbeh:

V septembri 1944 za pomoc partizánom „čapajevovcom“ fašisti sa rozhodli obyvateľov obce vyvraždiť, obec vypáliť. Občanov obce sústredili v jednom dvore, nastúpená popravná čata, jej veliteľ bol rozhodnutý rozkaz splniť. Na neoblomné naliehanie miestneho farára, oddialili popravu, medzitým došiel vyšší dôstojník, ktorý popravu na prosbu farára zrušil. Margita Galova ako 14-ročná sa schovala do pivnice rodinného domu. Sadla si na zem, pod otvor, cez ktorý v jeseni sypali zemiaky, a čakala. Nemecký fašisti postupne podpaľovali domy. Prišli k domu Galovcov, jeden z nich hodil granát do otvoru, ktorý vybuchol v pivnici kde sa Galova schovávala. Črepiny granátu ju zranili na celom tele, v bezvedomí ju vyniesli k potoku, dva dni ležala v mrákotách. Ľudia sa báli s ňou hýbať, aby jej neuškodili. Na druhý deň ju ujo na chrbte odniesol na dolný koniec dediny, kde sídlil nemecký štáb. Zložil ju na zem, na tretí deň došlo nákladne auto, ktorým bola zranená prevezená do 20 km vzdialeného Prešova. Kto zabezpečil transport do nemocnice, nevie, pamätá si, že to bolo civilné nákladné auto. Vyliečili ju v prešovskej nemocnici, vydala sa, je matkou detí, žije sama. Na jej tele sú veľké jazvy po zranení črepinami granátu. O udalosti doteraz nehovorila, lebo jej pripomína najhoršie chvíle v živote, ďakujeme Ti, naša Margitka, že si statočne prekonala to, čo si nemohla prekonať 67 rokov. Všetci Ti prajeme prežiť mnoho rokov aspoň v takom zdraví, aké máš, sme hrdí, že si členkou našej organizácie. Peter KASARDA, Pavol PULÍK-HREHA Zlatá Baòa

Umelecké pásmo venované žene Oblastný výbor SZPB v Banskej Bystrici zorganizoval slávnostné stretnutie pre členky a sympatizantky SZPB, učiteľky a učiteľov Banskobystrického okresu pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a Dňa učiteľov. Toto, už tradičné podujatie poctili svojou prítomnosťou a pozdravili poslanec NR SR Peter Pelegrini, prednosta Obvodného úradu v Banskej Bystrici Viktor Marko, primátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola a predseda SZPB Pavol Sečkár. Banskobystrický samosprávny kraj za-

BOJOVNÍK / 8

stupoval na stretnutí jeho podpredseda Ladislav Topoľský. Umelecký zážitok pripravili prítomným študentky tretieho ročníka Akadémie umení v Banskej Bystrici, pod vedením majstra Juraja Sarvaša. Umelecké pásmo venované žene, láske, učiteľom a našim významným rodákom, velikánom poézie, bolo často prerušované oceňujúcim potleskom. Malé občerstvenie s čašou vína bolo príjemnou bodkou za týmto úspešným podujatím. Anton HOFFMANN

Ženám v Trenčíne sa oslava ich sviatku páčila.

MDŽ ZO SZPB Zlatá Baňa - Sekčov okres Prešov.

Posedenie na oslave MDŽ v Hu

Odbojárky sa vždy osvedčili Oslava MDŽ má v kalendári aktivít OblV SZPB v Humennom svoje pevné miesto a dlhoročnú tradíciu. „Dušou“ celej prípravy a organizácie je už po viac rokov tajomníčka OblV a podpredsedníčka SZPB Gabriela Rosičová. Pozvanie prijali ženy zo všetkých kútov okresov Humenné a Snina. Na podujatí ich privítala predsedníčka OblV SZPB Valéria Melníková. Poďakovala im za zodpovedne odvádzanú prácu v prospech celej oblastnej organizácie. Vyzdvihla ich podiel na uchovávaní a presadzovaní odkazu a trvalom rozvíjaní tradícií národného boja za oslobodenie a proti fašizmu v rokoch 1939 - 1945, predovšet-

kým odkazu SNP, ako aj ich významnú účasť na výchove strednej a mladej generácie. „Ženy odbojárky sa vždy osvedčili na tých najzodpovednejších miestach a v najrôznejších funkciách, za čo im patrí úprimná vďaka,“ uviedol podpredseda OblV Jozef Hrubovčák. Prítomným ženám zablahoželala k MDŽ v mene ÚR SZPB aj G. Rosičová. Zároveň všetkých oboznámila s činnosťou OblV, s plnením vytýčených úloh, s aktivitami, ktoré oblastná organizácia uskutočnila na sklonku minulého a na začiatku tohto roku a aké podujatia pripravuje v najbližšom období. Zdôraznila potrebu získavania nových členov zväzu, dopĺňania zá-

kladných organizácií a ich výborov najmä príslušníkmi mladšej generácie. Vyzvala na zvýšenie odberu zväzového dvojtýždenníka Bojovník. Ružena Radoušová poďakovala členom predsedníctva OblV za úprimné a povzbudzujúce slová, za milé prijatie, za príjemnú atmosféru stretnutia. Po odovzdaní drobných spomienkových darčekov sa medzi účastníčkami slávnostného stretnutia rozprúdila živá debata. Záverečným poďakovaním predsedníčky OblV SZPB V. Melníkovej všetkým za ich účasť a zaželaním pevného zdravia a osobnej spokojnosti sa stretnutie zavŕšilo. J. H.

6


dzinárodný deň žien

MDŽ dôstojne oslávili aj v Trenčíne Základná organizácia SZPB č. 1 v Trenčíne pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pripravila pre svoje členky slávnostné stretnutie, aby si ich uctila nielen ako ženy – nositeľky rodinných tradícií a matky, ale aj ako ženy, ktoré sú pre spoločnosť nenahraditeľné. Pozvanie na oslavu prijali aj poslanci NR SR Magda Košútová a Jaroslav Baška. Prítomní tiež boli člen základnej organizácie a podpredseda Ústrednej rady SZPB Tomáš Švec a predseda Oblastného výboru SZPB v Trenčíne Ján Holička.

MDŽ v trenčianskej organizácii SZPB.

umennom.

Foto JH

Oslava MDŽ v Banskej Bystrici.

Foto: AH

Milé prekvapenie Na členskej schôdzi ZO SZPB v Novosade, ktorá sa konala za prítomnosti starostu obce Jozefa Jastraba člena SZPB, podpredseda OblV a predseda ZO Ivan Kseňák, pripravil milé prekvapenie pre svoje členky a odovzdal im symbolický karafiát pri príležitosti MDŽ. Diplomy OblV SZPB v Trebišove a zväzové odznaky jubilantom odovzdal a úprimne zablahoželal aj predseda OblV SZPB v Trebišove Milan Urban. Na slávnostnom akte sa zúčastnili aj členky speváckeho súboru Rozmarija, ktoré svojimi partizánskymi a bojovými pesničkami na oslavách SNP v Banskej Bystrici či Dukle

7

sa dostali do povedomia širokej verejností. Priamy účastník bojov v 2. svetovej vojne 82-ročný Juraj Pokrivňak prítomným členkám k sviatku MDŽ zablahoželal, v našom Zemplínskom dialekte takto: „Našo mile ženičky, aby sce nepoznali pirulku ani injekciu, žeby sce vyhrali v športke premiu, žeby sce buli ščešlive s calu fameliju. Ked mace motor, žeby sce nemali havariu a o rok kupili do ňoho za dva koruny benzinu. Žeby Vašim chlopom furt v posceli dzvihalo perinu a žeby s penežami sce tapetovali kuchyňu. Žeby i Cigane še dobre mali, ale ked budu kradnuc,

žeby na ploce vajci roztarhali. Žeby Vašo dzecko už nikda pre vojnu neplakalo, ale žeby každe druhe na mne še podobalo. To Vám praje Ďuro Perun zo Zemplínskej nižiny. Vy neznace, dze Zemplíňska nižina? Ta tam, dze še voda furt vyliva“. MDŽ oslavovali aj členovia ZO SZPB Nižný Žipov. Predseda ZO SZPB Jozef Polák členkám odovzdal červené ruže s blahoželaním. S prianím všetkého dobrého sa pripojil aj predseda Obl. V. SZPB v Trebišove Milan Urban. Po oficiálnej časti predseda ZO SZPB Jozef Polák dobrú náladu urobil so svojou harmonikou. R. URBANOVÁ

Po minulé roky si organizácia MDŽ pripomínala na členskej schôdzi začiatkom marca, kedy prítomným ženám zablahoželali a odovzdali kvety. Výbor sa však rozhodol dať tejto oslave dôstojnejší charakter a preto zorganizoval slávnostné stretnutie s posedením pri káve so zákuskom a čaši vína. Záujem o túto akciu potvrdila spoločenská miestnosť plná pozvaných žien. Slávnostnú atmosféru hneď na úvod navodila hudobná skupina pod vedením učiteľa hudby Ludvíka Soukupa interpretáciou vážnej hudby z diel slávnych skladateľov. Predseda Miroslav Ondráš oslávenkyniam zablahoželal a porozdával karafiáty. Do kultúrneho programu prispela aj poslankyňa Magda Košútová prednesením básne oslavujúcej ženu, ktorú si pamätala ešte zo školských čias. Ku gratuláciám sa po predsedovi pripojili aj hostia. Medzinárodný deň žien ako sviatok schválili na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910, ktorá sa konala v Kodani. Stanovený bol 8. marec na počesť veľkého štrajku 40 tisíc krajčírok z newyorských textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. V tomto roku sme si pripomenuli jeho 103. výročie. Nemožno nespomenúť, že organizácia si mohla dovoliť zorganizovanie takejto oslavy len vďaka štedrým sponzorom. Text a foto: O¾ga KAJABOVÁ

Dôstojné oslavy oslobodenia Zvolena 11. marca ožilo zvolenské Námestie SNP väčším ruchom ako zvyčajne. Obyvatelia, ale i všetci návštevníci si pripomenuli 14. marec 1945, deň, kedy Zvolen po rokoch okupácie začal dýchať slobodne vďaka tisícom obetí hrdinských vojakov Červenej a rumunskej armády, ktorí položili životy za slobodu nášho mesta. Za zvukov slávnostného chorálu položili kytice a vence k Pamätníku Červenej armády poslanci NR SR J. Senko a J. Mikuš a veľvyslanci RF P. Kuznecov, Rumunska F. Vodita, Bieloruska V. Serpikov, Ukrajiny O. Havaši a delegácia veľvyslanectva ČR v SR. Pietne akty pokračovali na vojnovom cintoríne ČA, kde je

pochovaných 17 000 červenoarmejcov a na rumunskom vojnovom cintoríne, kde spí svoj večný sen takmer 11 000 rumunských vojakov. Po ich ukončení sa tajomník OblV SZPB P. Nigríni poďakoval všetkým prítomným za ich účasť. Osláv sa zúčastnili i členovia OblV SZPB Zvolen, ktorí sa od rána zúčastnili na jeho rokovaní o výsledkoch hospodárenia za rok 2010 a schválili záverečný účet s nezanedbateľným prebytkom finančných prostriedkov. Na rokovaní si prevzalo ocenenie ÚR SZPB 11 funkcionárov OblV a ZO, ktorí sa dožili, alebo dožijú životných jubileí v I. polroku 2011. Pavel NIGRÍNI, tajomník OblV SZPB

BOJOVNÍK / 8


METOD (asi 813 – 6. 4. 885) ZAKLADATE¼ SLOVIENSKEHO PÍSOMNÍCTVA Do našej histórie sa dostali solúnski bratia spolu, vo viacerých knihách a encyklopédiách sa o nich píše súčasne, ale pri podrobnejšom sledovaní ich životopisov sa dozvedáme, že tak, ako si boli v mnohom blízki, v mnohom sa i líšili. Metod mal na rozdiel od svojho najmladšieho brata dobré organizačné schopnosti, ktoré vedel vhodne zužitkovať. Dokázal šikovne zladiť spoločenské záujmy s osobnými ambíciami, pričom bral na zreteľ predovšetkým záujmy pápežskej stolice. Keďže na Veľkej Morave pôsobil podstatne dlhšie ako jeho brat Cyril Konštantín, aj jeho tamojšia prekladateľská a literárna činnosť je rozsiahlejšia, rovnako ako jeho činnosť zameraná na posilnenie mocenského postavenia Veľkej Moravy. Krátko po jeho smrti, pravdepodobne ešte v druhej polovici roku 885, bol napísaný Život Metoda, ktorého autorom je najskôr jeho najmilší žiak Gorazd. Dielo obsahuje najpodrobnejšie údaje zo života Metoda, ale on sám zanechal aj pomerne rozsiahle literárne dielo, okrem iného viaceré práce z oblasti práva. Známe je napríklad jeho Napomenutie vladárom, v ktorom píše: „Ak teda milovať spravodlivosť vládcom zeme Božie slovo velí a zase: Začiatok cesty blaženej je konať spravodlivé skutky, lebo od spravodlivých skutkov začíname blažený život…“ Metod bol asi najstarším synom drungária Leva, matka sa volala Mária a podľa niektorých historikov mala vraj slovanský pôvod. Od svojho odmala chorľavého brata Konštantína sa pravdepodobne líšil i telesným zjavom, ako sa to píše v jeho životopise. Metod od mladosti asi ovládal slovanské nárečie, pretože v Solúne a v jeho okolí žili Slovania. Študoval právo v Konštantínopole a po ukončení štúdií nastúpil do štátnej služby. Jeho protektorom bol pravdepodobne

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ

jeho príbuzný Teoktist, dvormajster a kancelár na byzantskom cirkevnom dvore. Po potlačení povstania Slovanov na juhu Macedónska a na Peloponéze, pri ktorom údajne zahynul jeho otec, sa stal správcom Strumskej provincie, obývanej prevažne Slovanmi. Túto funkciu zastával asi v rokoch 843 až 856, ale po politickom prevrate, pri ktorom prišiel o život aj kancelár Teoktist, ho funkcie pozbavili. Zakrátko vstúpil do kláštora na bitýnskom Olympe v Malej Ázii, kde prijal meno Metod. Do toho istého kláštora sa vtedy utiahol aj jeho mladší brat. V rokoch 859 – 860 sprevádzal Metod brata Konštantína pri jeho misii u kozárskeho kagana, išiel tam so slovami: „Hotový som za kresťanskú vieru umrieť.“ Po návrate z misie sa Metod stal opátom kláštora Polichronie v Bitýnii, aj keď to veľmi nechcel robiť. Vtedy ešte nebol kňazom a v kláštore mal ako opát na starosti skôr hospodárske záležitosti. O pár rokov neskôr opäť sprevádzal brata pri jeho misii k moravským Slovanom. Pri tejto ceste, podobne ako pri predchádzajúcich, mal Metod na starosti organizačnú stránku misie. Na Veľkej Morave pomáhal bratovi aj pri vedení veľkomoravského učilišťa, ako právnik zasa spolupracoval pri vypracovávaní nových právnych predpisov na Veľkej Morave. Predpokladá sa, že Súdny zákonník pre laikov je jeho dielom. Na Veľkej Morave sa bratia zdržali tri a pol roka, potom odišli cez Blatnohrad a Benátky do Ríma. Pápež Hadrián II. Metoda roku 867 spolu s inými troma učeníkmi vysvätil za kňaza. Metod sa v Ríme zdržal trochu dlhšie ako plánoval, pretože mu tam zomrel brat Konštantín - Cyril. Po jeho smrti sa usiloval splniť jeho posledné želanie a pokračoval v začatom diele na Veľkej Morave. Onedlho potom prišlo k pápe-

Cyril a Metod. žovi posolstvo od kniežaťa Koceľa, ktorý žiadal, aby mu poslal Metoda za učiteľa a biskupa. Pápež mu vyhovel a Metoda poslal ako arcibiskupa a splnomocneného pápežského legáta do krajín ovládaných Rastislavom, Sväto-

Ilustr. foto: tasr

plukom a Koceľom. Metod sa s poverením dostal iba ku Koceľovi, lebo pri ďalšej ceste ho zajali vojaci nemeckého episkopátu, ktorí považovali pápežské poverenie za zasahovanie do ich cirkevných záležitostí. V roku 870

v Regensburgu Metoda odsúdili a vyše dva a pol roka väznili v Ellwagene alebo v Reichenau. Metod sa márne listami a cez poslov usiloval o svojom väznení upovedomiť pápeža, nepodarilo sa mu to. Až v polovici roka 873 ho na zákrok nového pápeža Jána VIII. prepustili, vraj sa za to prihovoril aj Svätopluk. Po prepustení z väzenia sa Metod vrátil na Veľkú Moravu, kde dostal od Svätopluka do správy všetky kostoly a celý klérus. Pokračoval nielen v učení, ale aj v prekladaní, ale svojou prísnosťou pri dodržiavaní kresťanských príkazov si čoskoro znepriatelil časť veľkomoravských veľmožov, aj Svätopluka. Svätopluk totiž uprednostňoval latinskú liturgiu a na Veľkej Morave pôsobiaci latinský klérus napádal oprávnenosť zavádzania slovanského jazyka v liturgii. Pápež síce povolil používanie slovienskeho jazyka v liturgii, Metoda vymenoval za arcibiskupa, ale na Svätoplukovu žiadosť ordinoval za jeho biskupa v Nitre Vichinga, ktorý bol dávnejšie Svätoplukovým dôverným radcom. Metod si s ním neveľmi rozumel a rozpory medzi prívržencami latinskej a slovienskej liturgie pokračovali. V rokoch 881 až 882 Metod navštívil Konštantínopol a po návrate sa venoval prekladaniu zvyšných biblických textov z gréčtiny do slovienskeho jazyka. Rozpory s biskupom Vichingom pretrvávali a roku 884 zašli až tak ďaleko, že ho Metod suspendoval. Viching priamo v Ríme u pápeža dosiahol vydanie zákazu používania slovienskeho jazyka v liturgii. Metod sa našťastie toho nedožil, lebo začiatkom apríla 885 zomrel. Historici nevylučujú, že by mohol byť pochovaný v niektorom kostole na Morave, ale jeho hrob sa nenašiel. Spolu s bratom Cyrilom - Konštantínom a so sv. Benediktom bol Metod roku 1980 vyhlásený za spolupatróna Európy. Jozef LEIKERT

Spomienky èlena ilegálnej organizácie KSS a úèastníka SNP (5) V predchádzajúcej časti spomienok Ondreja Danka sme skončili pri spomienkach na delostrelecký oddiel. Bojovník prináša ďalšiu časť jeho rozprávania.

Vyhlásenie SNP ma zastihlo v stráži pri muničnom sklade. Piateho septembra 1944 pod velením majora Kordu sme naložili jedno delo na auto a po presune sme zaujali palebné postavenie na návrší borového lesa nad okresným mestom Prievidza. Tu sme priamou streľbou odstreľovali prichádzajúce nemecké jednotky v uliciach mesta. Zásahy boli presné a nepriateľ bol z nečakaného prepadu prekvapený. Po splnení tejto úlohy bola naša jednotka stiahnutá späť do Pliešoviec. Na druhý deň bol náš delostrelecký oddiel premiestnený

BOJOVNÍK / 8

do priestorov Podzámčok, Breziny a Bacúrovo. Naša 3. batéria pod krycím menom Orech zaujala palebné postavenie na pasienke pri obci Bacúrovo. Po nalietavaní nemeckého dvojtrupáka sme zmenili palebné postavenie na okraj dubového lesa. Z týchto pozícií sme bránili prístupové cesty fašistom na Jalnú a Trnavú Horu. Naša batéria bola nahradená 150-mm húfnicami, ktoré mali palebné postavenie na poľnom súcestí Budča – Železná Breznica. Nepamätám sa presne, ale bolo to asi 12. septembra, keď padla

Žarnovica a nemecké jednotky útočili z chodu cez Dolné Hámre, Hodrušu na Banskú Štiavnicu, aby posilnili svoje jednotky nachádzajúce sa v smere Krupina – Zvolen. Z týchto dôvodov bola naša 3. batéria rýchlo presunutá a zaujala palebné postavenie pri sútoku potokov z Dobrej Nivy a Brezín pod cigánskou osadou, kde sme sa zamaskovali. Okrem nášho delostreleckého oddielu s 9 delami bol tento úsek doplnený aj 2 batériami 80-mm mínometov a pancierovým vlakom. Našou úlohou bolo nepustiť fašistov od smeru Krupina na Zvolen. Obrana sa nám spočiatku darila. Na úseku okrem spomenutých druhov vojsk boli aj 2

prápory peších vojsk I. čs. armády. Skúsenejší nepriateľ donútil z pravého krídla, t.j. od smeru Babiná – Kozelník, ustúpiť naše pešie útvary až na úroveň postavenia delostreleckých batérií. Bolo to asi 5. októbra 1944. Tieto jednotky pozostávajúce zo záložného mužstva boli zablatené a na pohľad veľmi vyčerpané. Po ich znovuzorganizovaní vážna úloha pripadla na delostrelecké batérie. Pri obsluhe diel bol daný povel z pozorovateľne, kde bol nadporučík Štefan Chudý, cez riadiaceho strelby poručíka Františka Berku zmeniť prachovú náplň z množstva 3 na množstvo 2 a použiť časovacie strelivo s obsahom 510 guličiek v jednom

granáte, ktorý vážil 15 kg. Povel znel: diaľka 2 600 m. Týmto sposobom streľby sme nepriateľovi zapríčinili značné straty na životoch. Sústavným prevádzaním palebných priehrad sme zastavili nepriateľský postup. Nepriateľské letectvo bolo stále v činnosti. Nemecký dvojtrupák denne snímkoval naše obranné postavenie. Naša batéria znovu zmenila palebné postavenie. Tri hodiny po leteckom prieskume začal nepriateľ bombardova staré postavenie. Bola zničená vojenská kuchyňa, prerušená trať, betónový most, zabité 2 kone a traja príslušníci armády. Ondrej DANKO, ZO SZPB Badín (Pokračovanie v nasledujúcom čísle)

8


Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Banská Bystrica – Fončorda: Mária Vaľková 65 a Ing. Vojtech Vyšný 50 rokov. • Banská Bystrica – Tr. SNP: Júlia Turoňová 85 rokov. • Banská Bystrica – Uhlisko: Ján Lunter 85 rokov. • Banská Bystrica – Stred: Albert Mikovíny 84 a Jozef Michalec 75 rokov. • Banská Bystrica – Obr. mieru: Elena Stanková 89 a Alojz Hutyra 86 rokov. • Bratislava 3: Ing. Ella Zemanová 88, Jaroslav Vosahlo 84 a Elena Hrčková 80 rokov. • Bratislava 12: Valéria Krížová 91 a Miroslav Babiak 89 rokov. • Bratislava 26: Irena Ištoková 80 rokov. • Badín: Marta Berková 60 a Dominik Šmondrk 55 rokov. • Brezno 2: Rudolf Šarik 85, Jozef Lenďák 82, Jozef Tišliar a Pavol Žiak 70 rokov. • Čierny Potok: Jozef Pupala 60 rokov. • Čierny Balog: Pavla Rousová 91 a Anna Giertlová 89 rokov. • Dolná Strehová: dpt. Juraj Uhliar 82 rokov. • Dunajská Streda: Juraj Profant 88 rokov. • Gemerská Poloma: Ondrej Bronďoš 50 rokov. • Hnúšťa: Judita Zelinová 93 rokov. • Hrachovo: Katarína Petreková 90, Oľga Vozárová 60, Vladimír Franek 50, Helena Franeková 45 a Ľubomír Trnavský 35 rokov. • Humenné 3: Mária Hladejová 84 rokov. • Horná Súča: Jozef Michalec 80 rokov. • Jasenie: Jozef Babka 70 a Anton Havran 60 rokov. • Kšinná: Mária Filová 92 rokov. • Kremnica: Božena Kreinhanslová 88 a Anton Buchal 84 rokov. • Košice 8 – Sever: Mária Lipovská 60 rokov. • Košice – Staré Mesto: Eva Kubičková 75 rokov.

• Kordíky: Mária Žabková 85 rokov. • Kamenica n/Cirochou: Ján Kormucik 89, Anna Sokolová a Mária Krajniková 84, Valéria Kulíková 83, Anna Harvaníková 81, Jozef Lojan 65 a Jozef Ščerbanovský 60 rokov. • Klenovec: Pavel Ulický 93, Alžbeta Hrnčiariková 90, Pavel Antal 89, Božena Moncoľová a Pavel Hruška 60, Jaroslav Zvara 50 rokov. • Krupina: Ján Grniak 85 a Anna Ďuricová 83 rokov. • Liptovská Teplička: Ján Bohunčák 89, Barbora Sopková a Mária Kupčová 83, Jozef Pitoňák 65 rokov. • Liptovský Trnovec: Anna Karáčiová 90 rokov. • Lipany: Margita Kopnická 87 rokov. • Levice 2: Vojtech Hoták 84 a Monika Dalmadyová 60 rokov. • Lučenec 2: Ing. Pavel Janoška 90 a Irena Zambová 85 rokov. • Levoča: Gabriela Vinárová 65 rokov. • Myjava: Pavol Kulíšek 91, Zuzana Smetanová 84, Oľga Šikudová 83 a Oľga Madlušková 60 rokov. • Martin – Juh: Emília Matejčeková 84 rokov. • Martin – Sever: Mária Kráľová 86 rokov. • Martin – Stred: Mária Matelková

9

Benechová 82, Božena Štukovská a Božena Ošťádalová 81, Irena Košíková 80, Vratislav Mísař 75 a Jana Ševčíková 70 rokov. • Očová: Ján Huliak 88 a Anna Hypská 60 rokov. • Poltár: Helena Kačániová 87 rokov. • Pezinok: Hedviga Marenčíková 85 rokov.

Majte zdravia celé hory, šťastia ako kvapiek v mori, lásky nech vám toľko patrí ako snehu majú Tatry. Všetko najlepšie k narodeninám! 85, MUDr. Magdaléna Steinerová 83, PhDr. Ondrej Kučera 82 a Stanislav Vartiak 55 rokov. • Muráň: Margita Kubašková 89 rokov. • Nitra – Horné mesto: Margita Hrbatá 91 a Apolónia Vašková 90 rokov. • Nové Mesto n/Váhom: Ivan Institoris 97, Elena Poriezová 89, Helena Ondrašovičová, Helena Melicherová, Mária Matejíková a Mária Čmaradová 88, Mária Mazúrová a Vasil Chimčák 86, Oto Bača 84, Emília

Navždy sme sa rozlúèili  Belá - Dulice s 86-ročnou Elenou Kuchárikovou.  Brezno 1 s 89-ročným Jánom Falťanom, 86-ročnými Zuzanou Kolesárovou a Margitou Dolňanovou.  Donovaly s 87-ročnou Martou Vitekovou.  Dunajská Streda s 95-ročným Rudolfom Stecklerom, 91ročnou Teréziou Melknerovou, 84-ročnou Rozáliou Kornfeldovou a 56-ročným Ing. Jozefom Bajzom.  Humenné 3 s Ing. Vladimírom Droninom.  Kamenica n/Cirochou s 86ročnou Magdalénou Pálenekovou.  Klenovec s 90-ročnou Zuzanou Koniarovou.  Kolačno so 71-ročným Rudolfom Žákom.

Minulý mesiac sa dožil 97 rokov čestný občan Nového Mesta nad Váhom a čestný predseda OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom, generál v. v. Ing. Ivan Institoris. Prišli mu zablahoželať k narodeninám i, zľava: z Klubu vojenských dôchodcov, člen rady pplk. V. v. Horst Hiadlovský, podpredseda plk. v. v. Ing. Jozef Dvorštiak, primátor Nového Mesta nad Váhom Ing. Jozef Trstenský, predseda OblV SZPB Ján Hulínek, podpredseda OblV SZPB plk. v. v. Ing. Vladimír Repčík, riaditeľ SOŠ Piešťanská Nové Mesto nad Váhom Ing. Ján Hargaš PhD. Text a foto: Viliam SOLOVIÈ

 Nitra – Horné mesto s 91ročnou Máriou Kvorkovou.  Nové Mesto n/Váhom s 89ročným Jozefom Kvasnicom a 75-ročným Milanom Petrem.  Partizánske s 95-ročnou Annou Chorobovou a 32-ročným Ivanom Smatanom.  Piešťany s 93-ročnou Elenou Žúborovou - Fraštackou.  Poltár so 79-ročnou Elenou Fekiačovou.  Pohorelá s 91-ročnou Máriou Veštúrovou.  Skalica s Kamilou Juríkovou a Viliamom Šulkom.  Stará Ľubovňa s 96-ročnou Máriou Jeleňovou.  Trenčín 2 s 87-ročným Štefanom Ondrášekom.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

• Prievidza pri HBP: Ján Svitok 60 rokov. • Púchov: Vladimír Fraňo 85 rokov. • Partizánska Ľupča: Anna Bartošová 97, Ján Bella 85, Jozef Zaťko 81, Anna Potkanová 80 a Mgr. Zlatica Chalupková 70 rokov. • Partizánske: Peter Hazucha 90, Jozef Kačina a Ladislav Vančo 80, Alena Burzová a Jaroslav Kollár 70, PaeDr. Rudolf Ivanovič 60 rokov. • Pohorelá: Jozefína Melková 92, Františka Kuklicová 86, Františka

Tešlarová 85, Ján Pompura 81 a Anna Kybáková 80 rokov. • Rimavská Sobota 1: Viera Bystrianska 87, Zuzana Bartová 86 a Marta Korimová 75 rokov. • Rimavská Sobota 2: Ivan Hofman 82 rokov. • Ružomberok: Elena Jančiová 91, Elena Bednárová a Magdaléna Zákuťanská 85 rokov. • Sliač: JUDr. Jozef Hering 80 rokov. • Sučany: Ľudmila Kališová 80 rokov. • Skýcov: Anna Matejová 92, Ing. Ján Husák 88 rokov, Katarína Šupová 85 a Cecília Dávidová 83 rokov. • Svit: Anna Katreniaková 94 rokov. • Sereď: Jozef Štrbka 89 rokov. • Trenčín 1: Ľudovít Kaliský 91, Alžbeta Herkeľová 89, Alfonz Bučko 86, Karol Fischer 85, Jozef Novotný 80 a Gabriel Martiška 60 rokov. • Trenčín 2: Ján Lajda 81 rokov. • Trenčianske Teplice: Gabriela Grosová 83 a Benedik Laššo 82 rokov. • Topoľčany 2: Anežka Raučinová 80 rokov.

• Ulič: Eva Parasková 90 a Mária Topoľančinová 85 rokov. • Udavské: Andrej Lecák 90 rokov. • Veľké Teriakovce: Júlia Borlášová 94 a Vladimír Oravec 80 rokov. • Vráble: Helena Bystrická a Štefan Luley 65 rokov. • Veľký Krtíš: Jozef Vanko 91, Ondrej Gálik 87 a MUDr. Tibor Gábor 84 rokov. • Vígľaš: Ing. Ivan Androvič a Ján Jaloviar 65 rokov. • Zvolen – Centrum 4: Ing. Štefan Repko 50 rokov. • Zvolenská Slatina: Ján Ostrolucký 85 rokov. • Závadka n/Hronom: Zuzana Liptaková 85 rokov. • Závažná Poruba: Peter Beťko 91 a Oľga Ševčíková 88 rokov. • Žilina 1: Rudolf Kianička 90 a Daniel Droppa 89 rokov. • Žilina 12: Anna Zolvíková 90 rokov. • OblV Žilina: Mária Bučková 87, Mária Chovancová 86 a Štefan Brindziar 84 rokov. Jubilantom srdečne blahoželáme!

Vyhaslo statočné srdiečko

Paulína Kamenská (druhá zľava) s priateľmi. Štvrtého marca tohto roku ukončilo životnú púť členky ZO SZPB v Čiernom Potoku Paulíny KAMENSKEJ, rod. Adamove, nar. 24. 5. 1919, zlyhanie srdiečka.

Pani Kamenská bola najstaršiu členkou našej ZO SZPB v Čiernom Potoku. Životná púť ju už ako 13-ročné dieťa zaviala na „roboty“ do Čiech spolu s jej staršou

sestrou, nakoľko viacpočetná rodina, z ktorej pochádzala, musela obracať každú korunku, na čo ju minúť. Po pohnutých rokoch 2. svetovej vojny sa spolu s manželom zo svojho rodiska Látok odsťahovali do obce Bohatá, okr. Nové Zámky, neskôr do Čierneho Potoka. S manželom vychovali štyri deti. Manžel Ján Kamenský spolu so svojím bratom Petrom aktívne bojovali v povstaleckej armáde proti nenávidenému fašizmu. Po potlačení SNP sa obaja zapojili do pomoci povstalcom v horách v okolí svojho bydliska v Podpoľaní. O svojich zážitkoch, ktoré zažila pri zásobovaní partizánov potravinami, často rozprávala pri rôznych stretnutiach v našej ZO SZPB. Posledná rozlúčka s touto statočnou ženou bola akoby symbolicky 8. marca 2011 na miestnom cintoríne. Česť jej pamiatke. Jozef PUPALA

BOJOVNÍK / 8


Pribliuje minulos dnešných dní Sú ľudia, ktorí svoje profesionálne zameranie berú ako celoživotnú činnosť. Neprestávajú ani v čase, keď sú na zaslúženom oddychu po rokoch práce – v dôchodku. Takým je aj Jozef Rodák, bývalý riaditeľ Vojenského historického múzea (dnes Vojenské múzeum) vo Svidníku.

nooslobodzovacie hnutie a históriu bojov v Duklianskom priesmyku v ostatných mesiacoch druhej svetovej vojny. Vo Svidníku skupina nadšencov založila Združenie pre zachovanie vojenskej histórie v Karpatoch. Jozef Rodák pri tom nechýbal a je jeho predsedom. Veľmi aktívne pracuje aj v oblastnom výbore SZPB vo Svidníku, kde vedie historickú a dokumentačnú komisiu. Jozefa Rodáka sme uprostred marca zastihli v Giraltovciach, kde v spolupráci s Centrom voľného času pripravili pre dePaedDr. Jozef Rodák v Giraltovciach rozpráva viatakov tamojšej deviatakom o domácom a zahraničnom odboji ZŠ zaujímavé poa účasti Slovákov v ňom. dujatie. Žiaci, ktorí

Vo svojej profesii sa roky zaoberal históriou podduklianskeho regiónu, so zameraním na národ-

Žiaci z giraltovskej základnej školy pozorne počúvajú PaedDr. Jozefa Rodáka. v tomto čase v rámci dejepisu preberajú látku o našom domácom a zahraničnom odboji, si z úst Jozefa Rodáka vypočuli mnoho nových informácií, ktoré výraznou mierou obohatili ich vedomosti o problematike. Zaujali ich hlavne fakty o národnooslobodzovacom hnutí v ich regióne. Dozvedeli sa i mená niekoľkých rodákov, ktorí sa do tohto boja zapojili, stali sa jeho hrdinami a dnes sa v podstate na nich zabúda. Takým bol aj neskorší generál Ján Bačkovský, rodák z neďalekého Štefurova. Jozef Rodák im porozprával o stretnutí s ľuďmi, ktorí mali

spojitosť s prípravou a bojovými akciami v Karpatsko-duklianskej operácii. Pre oživenie témy im predstavil aj svoju publikáciu „KARPATSKO-DUKLIANSKA OPERÁCIA“, ktorú vydalo ich už spomenuté Združenie pre zachovanie vojenskej histórie v Karpatoch. Pútavé bolo rozprávanie o kontakte s poľským zlievačom, ktorý navrhol a odlial štátny znak, ktorý vojaci vztýčili na Dukle po dosiahnutí štátnej hranice. Zaujalo aj jeho rozprávanie o tom, ako ľudia na oboch stranách slovensko-poľskej hranice po skončení

oslobodzovacích bojov z vďakou postavili pamätníky vojakom a ako sa dodnes s láskou o ne starajú a mnoho iných informácií z histórie a súčasnosti. Deviataci si besedou s Jozefom Rodákom obohatili poznatky k téme, ktorú preberajú v rámci učebných osnov a ocenili jeho prínos pre ich informovanosť k rôznym oblastiam našej histórie z daného obdobia. V tomto duchu sa niesli podobné akcie, ktorých sa Jozef Rodák zúčastnil v neďalekých Kračúnovciach a v obci Kurima v okrese Bardejov. František DALAI, foto: autor

Ocenili jubilujúceho Jána Gdovina Na zasadnutí Oblastného výboru SZPB vo Svidníku 19. januára zvolili za člena predsedníctva Jána Gdovina z Brezova pri Giraltovciach. Vyvrcholila tým jeho dobrá, dlhoročná a iniciatívna práca v Základnej organizácii SZPB v Giraltovciach.

Ján Gdovin sa počas členstva vo zväze prejavoval ako veľmi aktívny a pracovitý človek, ktorý od prvej chvíle vynakladal svoje sily na skvalitňovanie činnosti svojej ZO SZPB. Iniciatívne realizoval úlohy spojené s organizovaním podujatí OblV SZPB, ktoré boli spojené s výročiami národnooslobodzovacích bojov v 2. svetovej vojne. Hlavne medzi

RECENZIA

František DALAI

Dejiny židov v Bratislave dokumentuje kniha

Duchovný, sekulárny, hospodársky aj kultúrny život židovskej komunity na území nášho hlavného mesta od najstarších čias po vznik Československej republiky prináša kniha Židia v Bratislave v minulosti a súčasnosti. Podľa etnológa Petra Salnera je táto vyše 220-stranová kniha najcennejší zdroj informácií o bratislavskej židovskej komunite, ktorá výrazne prehlbuje vedomosti o minulosti a odbúrava niektoré dodnes existujúce predsudky. „Väčšina vedomostí sa spája s tragédiou holokaustu a často rezonuje meno Chatama Sofera, ktorého nedávno renovovaný Memoriál sa stal novou turistickou atrakciou mesta pri zastávke električky

BOJOVNÍK / 8

mládežou a vo verejnosti v pôsobnosti Základnej organizácie SZPB v Giraltovciach propaguje duklianske tradície. Jeho činorodú a organizátorskú prácu ocenili členovia ZO SZPB tým, že ho v roku 2006 zvolili za tajomníka organizácie. V posledný tohoročný februárový víkend oslávil Ján Gdovin svoje 75. narodeniny. Oslávenco-

vi za jeho aktívnu činnosť v SZPB a pri príležitosti životného jubilea odovzdali medailu Milana Rastislava Štefánika III. stupňa a ďakovný list za jeho prácu. Ocenenie udelené čerstvému 75-ročnému jubilantovi Jánovi Gdovinovi je zaslúžené a ako hovoria ľudia, ktorí ho poznajú, že ak mu bude slúžiť zdravie tak ako doteraz, nemusí byť ani posledné. K tomu mu želáme ešte mnoho síl, šťastia a zdravia.

pomenovanej po tomto rabínovi. Mnohí s údivom počúvajú, keď rozprávam, že ešte v roku 1940, teda krátko pred začiatkom deportácií, v meste žilo 15 102 židov. Medzi nimi prevládali ortodoxní veriaci – dnes pre mnohých z nás predstavujú neznámu exotiku. V medzivojnovom období tu aktívne pôsobilo vyše 30 spolkov a niektoré z nich mali viac členov než dnešná celá Židovská náboženská obec,“ konštatuje Salner. Zároveň oceňuje, že v slovenčine vyšiel preklad pôvodného nemeckého textu z roku 1932, čo bol vôbec prvý obsiahly pokus o takéto dejiny. Vtedy sa o to v Brne zaslúžil významný publicista a vydavateľ Hugo Gold, ktorý sústredil nielen bratislav-

ských odborníkov, ale aj z Viedne, Budapešti či New Yorku. Okrem fotografií civilných a vojenských osobností, objektov a ulíc zo začiatku 20. storočia či po veľkom požiari geta (1913) kniha obsahuje rôzne dokumenty. Najrozsiahlejší, aj s vysvetľujúcimi poznámkami na ôsmich stranách, je Ochranný list židovskej obce v Prešporku od grófa Mikuláša Pálffyho (1. 1. 1714), ktorý židovskej komunite zabezpečil dôstojné postavenie a umožnil vývoj, až sa v 18. storočí stala najväčšou a najvplyvnejšou židovskou obcou v Uhorsku. Mestský archivár Bratislavy Ovidius Faust popisuje dejiny osídlenia územia pri Dunaji od

rímskeho obdobia zo začiatku letopočtu. Ďalší Bratislavčan David Gross uvádza, že v polovici 13. storočia už jestvovala významnejšia židovská obec a prvou písomnou zmienkou o židoch je Listina slobôd (1291) Ondreja III., ktorý im priznal občianske práva a zrovnoprávnil s kresťanskými občanmi mesta. Ako sa vyvíjali hospodárske dejiny židov od 14. storočia, to sa čitateľ dozvie z hodnotenia Bratislavčana Eugena Forbáta. Na ostreľovanie mesta Napoleonom (1809) spomína rabín Chatam Sofer a S. Komlósi na obrovský požiar po výdatnom šábesovom obede 17. mája 1913, ktorým celkom vyhorelo židovské geto. Tento Bratislavčan tiež zdôvodňuje, pre-

čo koncom vojny vznikla autonómna 180-členná židovská garda (1918), ako bola vyzbrojená, aký dostávala žold a ktorému podplukovníkovi podávala hlásenie. Obsiahlu kapitolu predstavujú Spisy a listiny k dejinám prešporských židov (1092-1526), ktoré spracoval Samuel Bettelheim z Budapešti. Viedenčan Dr. Leo Goldhammer je autorom štatistických údajov o vývine počtu židovských obyvateľov v Bratislave od roku 1900. Porovnáva to aj podľa náboženstva, národnosti, vývoja pôrodnosti a úmrtia, počtu študentov stredných a vysokých škôl i podľa povolaní v rôznych priemyselných odvetviach či vo vojenskej službe. Pavol ERDZIAK

10


Nemeckí neonacisti sa spájajú

Radikálna Národnodemokratická strana Nemecka (NPD)chce ísť s duchom času. Na svojej facebookovej strane zvoláva demonštrácie, uverejňuje materiály na svoje témy, haní konkurentov, ale možno si tam pozrieť napríklad aj krátky film z nedávneho „zjednocovacieho zjazdu“ v Hohenmölsene.

V tomto malom mestečku vo východnom Nemecku neonacisti oslavovali nedávne zovretie šíkov. NPD sa spojila (vlastne ju pohltila) s Nemeckou ľudovou úniou (DVU). Federálny Úrad na ochranu ústavy (BfV) odhaduje, že nová formácia bude mať okolo 9 tisíc členov. A veľkú chuť dobre to zamiešať v nemeckej politike. Sondáže ukazujú, že v krajine je potenciál pre neonacistickú stranu. Každý ôsmy Nemec (13,2 %) sa podpisuje pod tézu, že krajine by sa hodil nový führer, ktorý by vládol tvrdou rukou. Každý desiaty (10,7 %) tvrdí, že keby nebolo holokaustu, Hitlera by dnes považovali za veľkého štátnika. Nie oveľa menej (8,8 %) je pripravených priznať, že za určitých podmienok je diktatúra lepšia forma vládnutia než demokracia. Takéto výsledky výskumu predstavila vlani v októbri Nadácia Friedricha Eberta.

Udo Voigt, 58-ročný šéf NPD, má dôvody k optimizmu. Je to politik bez veľkej charizmy, ale dobrý organizátor. Neraz šokoval. V rozhovore pre iránske médiá tvrdil, že v Osvienčime nezahynulo viac než 340 tisíc Židov. Mnohokrát sa domáhal návratu trestu smrti. Tvrdil, že Nemecko je stále okupované a dával najavo, že úplné zjednotenie krajiny sa ešte neskončilo. Vroclav či Gdansk sú podľa jeho presvedčenia naďalej nemecké mestá, nachádzajúce sa len pod „nútenou poľskou správou“. Adolfa Hitlera nazýva veľkým štátnikom. Takéto názory má určite z domu. Jeho otec slúžil vo wehrmachte i v nacistických úderkách SA. Na čele NPD je Voigt už pätnásť rokov a za ten čas sa hnedí pozviechali. Krajná pravica v Nemecku to je dnes podľa BfV 26 tisíc osôb, 1100 internetových strán a až 40 inter-

Na ilustračnej snímke sprava predseda ultrapravicovej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD) Udo Voight a predseda ultrapravicovej Nemeckej ľudovej únie (DVU) Gerhard Frey. Foto: TASR netových rádiových staníc. Málo na zabezpečenie volebných úspechov pre NPD. Ale od istého času sa zoskupenie snaží získať aj tých, ktorí dosiaľ hlasovali za strany stredu. Propagovanie hesiel NPD

Vojenská zotavovòa Smrekovica pre èlenov SZPB

by vari nebolo možné bez verejných peňazí. Strana dostáva okolo 1,5 milióna eur zo štátneho rozpočtu. To je asi polovica celkových príjmov. Len predajom nehnuteľností vo Freiburgu DVU zarobila

450 tisíc eur. Nie je to veľa v porovnaní s desiatkami miliónov, ktoré dostávajú najväčšie strany. Ale neonacisti sa naučili s peniazmi veľmi racionálne hospodáriť. (všk)

Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov

ponúka do prenájmu

Vojenská zotavovňa a hotel ** na Smrekovici sa nachádza v Národnom parku Veľká Fatra v nadmorskej výške 1 428 m. Lôžková kapacita je 130 postelí + prístelky, turistická ubytovňa, reštaurácia, bufet.

UBYTOVANIE: – hotelové ** - 1, 2, 3-lôžkové izby, apartmány komplet vybavené – turistické - 2 a 4-lôžkové izby vybavené teplou vodou, sprchou, sociálnym zariadením, spoločenská miestnosť s TV, sušiareň – fínske zrubové domy, 5 lôžok, kuchynka, sociálne zariadenie STRAVOVANIE: – jedáleň – raňajky (švédske stoly), obedy, večere – reštaurácia – bufet – Koliba – nočný bar – štýlové posedenie CENA POBYTU: – v hoteli ** - osoba a jedna noc s raňajkami 12 € pre člena SZPB – celodenná strava 10 € pre člena SZPB Záujemcovia o rekreáciu z radov členov SZPB majú uvedenú zľavu na pobyt v tom prípade, keď najmenej dva týždne dopredu záväzne nahlásia svoju účasť, prípadne svojej najbližšej rodiny na sekretariát Ústrednej rady SZPB. Kontaktná osoba: Eleonóra Dudová. AKO SA DOSTAŤ NA SMREKOVICU? 1. – prísť do Ružomberka (vlakom, autobusom) a odtiaľ autobusovým spojom smerom na Donovaly na zastávku Podsuchá (reštaurácia Bodega) – prísť do Banskej Bystrice a odtiaľ autobusom z AS smerom do Ružomberka na zastávku Podsuchá (reštaurácia Bodega) 2. Od reštaurácie Bodega osobným autom alebo mikrobusom, na základe Vašej požiadavky, smerom na Smrekovicu (9 km). Tá istá trasa platí aj späť. 3. Je možnosť už z Ružomberka i z Banskej Bystrice zabezpečiť odvoz na Smrekovicu a späť. 4. Náklady na dopravu nie sú zahrnuté v cene pobytu.

11

chatu Partizán v Liptovskom Jáne

Bližšie informácie o možnosti prenájmu, prípadne odkúpenia chaty dostanú záujemcovia na ÚR SZPB Štúrova 8, 81572 Bratislava, prípadne na telefónnom čísle 02/57203724 alebo mailom: sekretariat@szpb.sk Kontaktná osoba: Eleonóra Dudová

BOJOVNÍK / 8


Komenského odkaz ľudských“, „Veľká didaktika“, „Škola hrou“. Hoci nemal najlepšie podmienky na tvorbu, lebo sa musel často sťahovať z miesta na

Pred Múzeom J. A. Komenského v Naardene. ľom, teológom, polyhistorom a reformátorom. Jeho práce nadchýnajú tisíce záujemcov, najmä diela „Labyrint sveta a raj srdca“, „Obecná porada o náprave vecí pomoc: ALL, TIO, OSTAP.

choroba od slnenia

ruské morské kúpele

technická kontrola

unikol letom

Foto: G. Stopka

miesto, vytvoril hodnoty, ktoré hýbu dejinami. Po štúdiách na nemeckých evanjelických školách v Herborne a Heidelbergu sa stal učiteľom oslovenie muža

vokalizovaná predložka

osobné zámeno

1. časť tajničky

talianske ž. meno

Ing. G. STOPKA (Pre Bojovník bez nároku na honorár) druh obrazu (maľba)

meno papagája

severské m. meno

3. časť tajničky

zhotovené liatim

americké dom. m. meno

Fatimin milý povala

selén

meno Bendera (román)

2. časť tajničky

Peter, v Rusku

ľúbezne, v hudbe

taliansky súhlas

Slovenská pošta

ázijské m. meno

svietidlo

symetrála

ozvena, básnicky

lomoz

šarkan olejnatá plodina

GUSTÁV HUPKA

Za priateľom Arnoštom Lustigom Priateľov som mal v živote veľa, no pomaly odchádzajú navždy. Času roky stekajú z čela, a do pamäti sa mi vracia priateľ každý. Spomínam si na teba, priateľ môj viem, že sa stretneme kdesi tam, čo mi zatiaľ čas tají, to stretnutie bude krásne, ako stretnutie pred dávnymi rokmi pri Dunaji. 27. II. 2011 (Český spisovateľ a publicista A. Lustig, ktorý prežil KT v Terezíne, Osvienčime, Buchenwalde a podarilo sa mu ujsť z transportu smrti, zomrel 26.II. 2011 v Prahe. Holokaust a 2. svetová vojna sú aj témou jeho rozsiahlej tvorby, v ktorej sa zameral viac na psychiku a vzťah jedinca k tomuto obdobiu. V 50-tych rokoch spolu s priateľom Gustávom Hupkom boli zakladateľmi a prispievateľmi vojenského časopisu Bojovník).

promočná sieň

naschvál hlavá správa parkov kultúry

antická minca

14. III. – 1939 Slovenský snem prijal zákon o Slovenskej republike tzv. slovenskom štáte. Neskôr bola vymenovaná vláda a jej predsedom sa stal Jozef Tiso.

Na strednej škole prváci píšu písomku. Učiteľ zbadá, že jeden žiak má ťahák. Žiak ho inštinktívne rýchlo schoval a prišiel k nemu učiteľ. Hľadá ho a učiteľ ho po dôkladnej prehliadke nevie nájsť: „Kam si ho schoval?!“ „To by som aj ja rád vedel...“ * * * Móricko prišiel zo školy domov s mokrými nohavicami od kolien dolu. - Čo sa ti stalo? Spadol si do potoka? - pýta sa matka. - Ale, hrali sme sa cez prestávku na psov.

melódia (hovor.)

česká častica

12. III. – 1945 zomrela v koncentračnom tábore Bergen - Belsene Anna Franková. Ako 16-ročná sa stala obeťou jednej z posledných veľkých vyhladzovacích akcií. Je autorkou známeho Denníka Anny Frankovej.

vajíčko vši

4. časť tajničky

diera

5. časť tajničky

želá

umelé hnojivo

- No a ? - A ja som bol stĺp... * * * Janko sa vráti zo školy a vraví mamičke: Mami, zasa som dostal guľu! Preboha, a začo ? Pani učiteľka na jednej strane pŕs mala nápis Alenka, a ja som sa jej opýtal, ako sa volá tá druhá koza. * * * Sedia malí prváci a jeden hovorí druhému: - Už len 54 rokov... a ideme do dôchodku. Zdroj: Internet

Zelerový šalát

pulz

veliteľské hodnotenie civičenia vojsk

15. III. – 1966 zomrel v Londýne právnik, politik a diplomat Ján Paulíny Tóth, popredný činiteľ SNS, ktorý vydával Slovenské národné noviny. Počas 2. svetovej vojny sa pridal k E. Benešovi a bol členom štátnej rady v Londýne. – 1974 zomrel v Mníchove politik a právnik Ferdinand Ďurčanský. Ako predstaviteľ HSĽS sa v r. 1939 podieľal na rozdelení ČSR. Po vojne bol v r. 1947 v neprítomnosti odsúdený na trest smrti ako vojnový zločinec. 20. III. – 1910 narodil sa veliteľ partizánskeho oddielu v SNP Karol Adler. 18. III. – 1945 nacisti vypálili obec Kalište, jedno z hlavných partizánskych centier. Zdroj: TASR

ZRNKÁ HUMORU

pravoslávny obraz

elektráreň Nováky

11. III. – 1939 Emil Hácha vymenoval novú 7-člennú autonómnu vládu na čele s Karolom Sidorom. – 1950 V. Clementisa odvolali z postu ministra zahraničných vecí. Nahradil ho V. Široký

ťaplo (detsky)

klobúk (dialekt

drahé veci





v Přerove a duchovným správcom vo Fulneku. Po bitke na Bielej hore (1620) sa musel skrývať. Od roku 1628 žil v Lešne (stredisko jednoty bratskej) a istý čas v Anglicku (1641-42), vo Švédsku (1642-48) a v Blatnom Potoku v Uhorsku (1650-54). Po požiari Lešna sa uchýlil do Holandska, kde zostal až do svojej smrti. Je pochovaný v Naardene. J. A. Komenský svojou rozsiahlou tvorbou v češtine a latinčine položil základy novodobej pedagogiky, podľa ktorej sa riadia odborníci v mnohých krajinách sveta. Zvlášť jeho Škola hrou zapustila hlboké korene a stala sa principiálnou metódou výchovy a vzdelania aj v stredoeurópskom regióne. Sám som ako študent a neskôr pedagóg maximálne čerpal z jeho bohatej praxe a odborných odporúčaní. Snažil som sa svojich študentov viesť Komenského cestou, aby vzdelanie nebolo samoúčelné. Hlboké myšlienky učiteľa národov, pedagogické skúsenosti a názorná výchova s učebnými pomôckami zanechávajú v každom trvalé stopy a stali sa otvorenou knihou v napredovaní každého, kto chce byť úspešný. V Naardene som navštívil Múzeum učiteľa národov a poklonil sa jeho pamiatke pri jeho hrobe. V Holandsku si ho vážia ako svojho. Patrí však aj nám! Čerpáme a budeme čerpať z jeho neprekonateľného odkazu, pretože je neoceniteľný a potrebný pre každého schopného pedagóga.

zvyšok po ohni

ruténium

podpis anonyma

EČV Topolčian

prítok Volgy

Správne vylúštenie tajnièky z è. 6 znie: Čaro Vianoc nech pokoj duše donáša. Knihu posielame Ľubici Mosnej na Myjavu.

Potrebujeme: 0,7 l pohár zavaraného zeleru, 1 plechovku kukurice, 1 plechovku ananásu, 2–3 jablká, 200 g šunky, 1 pór, 1 pohár tatárskej omáčky alebo majonézy, 200 g nastrúhaného syra. Ako na to: Zeler, kukuricu a ananás scedíme. Ananás, jablká, šunku pór nakrájame na kocky alebo pásiky. Všetko vrstvíme podľa poradia, necháme cez noc odležať v chladničke a potom premiešame. Podávame k mäsu alebo samostatne. Danka VARGOVÁ

Z LACNEJŠEJ KUCHYNE

Jan Amos Komenský (28. 3. 1592 – 15. 11. 1670) bol a zostal uznávaným pedagógom, humanistickým filozofom, spisovate-

HISTORICKÝ KALENDÁR

Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

BOJOVNÍK

dvojtýždenník antifašistov

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.haringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt Bratislava pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV204/08

Bojovník č. 8/2011  

Elektronické vydanie dvojtýždenníka antifašistov, Bojovníka č. 8/2011.

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you