Page 4

|

" mária vršková

/

— andrej meleg a archív SVC |

Keď znie slávnostný potlesk A

ko každý rok, tak aj vlani bol zo strany NRSNM a SVC vypísaný súbeh Zorničky v kategórii prózy a poézie. Ako členka komisie som s radosťou sledovala, ako sa v redakcii kopia obálky od autorov. Na súbeh nám prišlo spolu 65 diel, z toho 25 básní od 11 autorov a 40 próz od 17 autorov. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili a vložili do našej súťaže svoje myšlienky, úsilie a určite aj nádeje. Čítať a hodnotiť texty – to bola pre mňa nevšedná, nová skúsenosť, ktorá vyžaduje lásku k tejto práci, veľkú dávku zodpovednosti, aj úcty k pisateľom. Porota po zaujímavej výmene názorov dospela k výsledkom, ktoré boli oficiálne vyhlásené 21. decembra 2015 v predsieni kabinetu podpredsedníčky ZhromažKatarína Mosnáková-Bagľašová denia APV Anny Tomanovej-Makanovej. V príjemnej atmosfére a za potlesku obecenstva zazneli mená najúspešnejších autorov. A práve oni nám prezradia o sebe aj čosi viac. Katarína Mosnáková-Bagľašová (1. miesto v kategórii prózy) Je to priam neuveriteľné, že sa porota zhodla na prvých dvoch najkrajších prózach a po otvorení hesiel zistila, že ste obe prózy napísali Vy. Čo hovoríte na tento mimoriadny úspech? Ako ste sa cítili? – Zaujímavé. Potešilo ma to, samozrejme. Vždy, keď som dostala cenu na súbehu Zorničky, myslela som si, že mi to porota udelila preto, aby ma ako mladú autorku podporila, alebo aby podporila literárne umlčanú dedinku Jánošík, z ktorej pochádzam a o ktorej často píšem. No teraz, keď viem, že súbeh bol skutočne anonymný a ešte že obidve moje poviedky boli vyhlásené za najlepšie, veľmi som sa potešila. To mi potvrdilo, že moja literárna tvorba asi ani nie je taká zlá. V správe odbornej poroty sa hovorilo, že by tento súbeh mal mať dve kategórie – autori do 35 rokov a nad 35 rokov, aby sa tak mladí autori neostiechali súťažiť s našimi renomovanými spisovateľmi. No myslím si, že práve tento súbeh poukázal, že naša komunita má aj takých mladých autorov, ktorí môžu rovnoprávne stáť po boku našich známych literárnych mien. Mladý človek chce zápasiť s výzvami a zdravá konkurencia je pre neho azda tá najväčšia odmena a motivácia do ďalšej práce. Vyšla Vám aj kniha. Prezraďte nám niečo o nej. Stretla sa s ohlasom? – Áno, vlani mi vyšla zbierka poviedok Jednozubý úsmev, ktorá priniesla skutočne veľa úsmevov, tak mne, ako aj mojim malým čitateľom. Kniha bola prezentovaná v Kysáči, Jánošíku, Hajdušici, Aradáči, Kovačici, Padine, Novom Sade, Starej Pazove, Pivnici, Hložanoch, Báčskom Petrovci a v rumunskom Nadlaku. Na Slovensku ju predstavili v časopise pre deti Zips, bola vyhlásená za najúspešnejšiu knihu roka 2015 v Slovenskom vydavateľskom centre a najnovšie som sa dozvedela, že spisovateľky Viera Benková a Etela Farkašová pripravujú Antológiu slovenských dolnozemských

4

spisovateliek pre deti, ktorá má pracovný názov Jednozubý úsmev. Je to ozaj veľa dôvodov na to, aby som ako autorka bola s knihou spokojná. Avšak najspokojnejšia som, keď počujem, že sa kniha číta na literárnych večierkoch pre deti, že sa postavičky z poviedok vykresľujú na rôznych kreatívnych dielňach, na školách sa hrajú divadielka podľa predlôh z tejto zbierky, ba dokonca jedna poviedka sa dožila aj prekladu do srbčiny a spracovaná je ako rozhlasová hra. Kniha žije a to je pre mňa najpodstatnejšie. Nedávno sa Vám narodil synček. Máte popri ňom čas aj na písanie? Pripravujete vo vlastnej tvorbe niečo nové? – Zatiaľ nie. Okrem toho, že mám novú rolu v živote, tiež som vykonávala aj úradujúcu riaditeľku Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a predsedníčku Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika, čo si skutočne vyžadovalo veľa času a sily a nezostával priestor na kreatívnu prácu. Teraz sa však na určitú dobu trošku vzdialim od pracovných povinností a pevne verím, že mi aj synček Martin dá novú tvorivú energiu. My dvaja sme už spoločne (pokým bol v brušku) pripravili jednu knižočku na vydanie. Nie je to síce vlastná tvorba, ale týka sa detí, alebo presnejšie tých, ktorí s deťmi pracujú. Čiže zdá sa, že sme so synčekom dobrý tím a ak to bude tak aj do budúcna, určite pre deti vymyslíme niečo nové a zaujímavé. Mám pocit, že sme na niečo pozabudli. Áno, už to mám: Zlatý kľúč? – Áno, na 35. festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč som získala Cenu za najlepší text za pieseň Nestála stálica. Kataríne blahoželáme a prajeme, aby bola aj naďalej aktívna v rôznych odboroch :) Zoroslav Jesenský (1. miesto v kategórii poézie a 2. miesto v kategórii prózy) Vo vlastnej tvorbe ste sa odmlčali tuším až na 20 rokov. Prečo tomu tak bolo a čo Vás inšpirovalo, že ste sa k písaniu opäť vrátili? – Neuvažoval som nad tým. Asi som mal iné priority. Budoval som si univerzitnú kariéru, potom rodinu, ktorá je pre mňa vždy prioritou všetkých priorít, bola tam tuším aj nejaká blbá, odporná vojna... Teraz mám dostatok voľného času a v takej situácii môj mozoček začína z dlhej chvíle chrliť nápady na poviedky a najnovšie, naozaj neviem, čo sa to s ním deje, aj na básničky. Predtým to nikdy nerobil. Teda po dvadsiatich rokoch sopka znovu ožila a to „silou obrovskou”. Sám som prekvaZoroslav Jesenský pený. Aký je Váš pohľad na túto súťaž a ako ste zareagovali, keď ste sa dozvedeli o krásnych umiestneniach v obidvoch kategóriách? – Súťaž Zorničky, na to sme vždy chúlostivo dbali, je a vždy bola anonymná a odmeňovali sa tam, a teda aj počas môjho šéfredaktorovania, výlučne poviedky a básničky. Som nepríjemne prekvapený skutočnosťou, že dnes si niekto dovolí svojvoľne meniť ráz tejto súťaže tým spôsobom,

Rovina 2016 01 02  
Rovina 2016 01 02  
Advertisement