Page 11

|

" & — viera benková |

POCHÔDZKA ZA POETKOU JUBILANTKOU ANNOU DUDÁŠOVOU

V náručí múz... P

ľov z Vojvodiny a zo Srbska prichádzali sem aj spisovatelia z iných našich vtedajších republík, ako aj zo zahraničia. Človek tu mohol stretnúť aj slovenských autorov. Spisovateľ Víťazoslav Hronec a literárny kritik Dr. Michal Harpáň si i dnes neraz sprítomňujú pobyt básnika Jána Stacha. Ja zasa návštevy poľských, slovenských a macedónskych spisovateľov a spisovateliek, avšak zostali mi v pamäti i priateľ prekladateľ István Konczol z Bratislavy, básnik Stanislaw Stabro z Krakova a iní. Kolónia prebiehala niekoľko dní, autori sa mali možnosť nielen bližšie zoznámiť, ale sa organizovali aj programové návštevy do susedných osád, knižníc, pohraničného mestečka Subotice a do blízkeho, priam na dosah ruky Nového Kneževca. Boli to vždy krásne a nezabudnuteľné chvíle zoznamovania, ale i smutné pri rozchode... Annu som prvýkrát spoznala práve v spomínanej Kanjiži. Potom sa naše stretnutia dočasne prerušili, ale po roku či dvoch sme sa rozhodli stretnúť u nej doma v Malom Crnići, kde žila a pracovala. Bola tam sociálnou pracovníčkou a svojím otvoreným srdcom a žičlivou mäkkou povahou pomáhala každému, kto pomoc potreboval. Mnohým deťom sa stala nielen dobrou vílou, ale aj učiteľkou, sestrou a priateľkou, veľa ľudí si ešte aj dnes na ňu zaspomína, aké veľké radosti im prinášala vo svojom otvorenom náručí práve V roku 2003 v Rume Anna v dobrej spoločnosti s Jelenou Žigon, v detstve, ak zostali zanedbané, alebo sa stali sirecenzentom a literárnym kritikom dr. Draganom Nedeljkovićom a rotami. Anna i lásku dávala plnými priehršťami. Radmilou Zorićovou Keď už nemohla mať vlastné deti, s radosťou oba tíšina vo veľkom kanjižskom kúpeľnom prostredí, tiež jímala cudzie, ktoré to potrebovali ako dážď pole! A tak som sa malou rodinnou fiatkou, naším nezabudnupomalý prietok vody v rieke Tise, prinášajúcej zo severu na juh mnohé riečne rozprávky a zážitky, o ktorých najlepšie teľným Fićkom, vybrala raz cez víkendové dni do veľmi rávedia rozprávať práve rybári a básnici. Nuž nie div, že lite- zovitého a legendami opradeného homoljského regiónu... rátov brehy Tisy lákali k piknikom, k zábavám na čárdach, ale veru aj k oddychu a k takýmto tvorivým stretnutiam. V objatí homoljských vrchov Tam sa básnilo, viedli sa besedy pri varení spoločného rybacieho paprikáša, no nechýbal ani spev a klebetenie. Veď Cesta nás viedla cez stižskú rovinu i dolinou rieky Mlavy. všade sú ľudia rovnakí, prečo by taPo Požarevci sme sa do Malého Crkými neboli aj umelci? Rieka Tisa ich nića rýchlo dostali, keď sme odbočili vždy začiatkom leta vítala ako svaz asfaltky, ktorá viedla cestujúcich do dobná nevesta vo svojej priam strieŽagubice a do dávného stredovekébornej kráse. Keď „rozkvitla” mušho kláštora Gornjak. V tomto skrytom kami a blyštiacim riečnym hmyzom, priesmyku v hlbokých neprístupných pochválila sa i svadobnými stuhami, vrchoch priamo na jeho príkrej stene ktoré sa vznášali nad ňou a nikto si v 13. storočí v úteku pred nepriatetento prírodný jav dobre nepoznal, ľom starousadlíci vystavali malý kým ho neobjasnili prírodovedci. Tisa kláštor, a často sa pred Turkami skrývtedy rozkvitla milostným letom muvali za kláštorom v lese... šiek, ktoré tu v sladkom ošiali lásky Malo Crniće je malilinké mestečko, smrteľne padali na riečnu hladinu, ale veľké svojím srdcom. Niektorý zo a toto sa každý rok opakovalo ako spisovateľov, ktorý navštívil tento západ a východ slnka. Vždy tento kraj, povedal, že sa tu ukryli všetky úkaz prilákal mnohých pozorovatevyrozprávané povesti ľudí tohto regiľov. Kto sa na rieku díval, videl v tých ónu, a aj dnes možno počuť, že staré zábleskoch nielen prilietajúce mušky, ženy rovnako ako kedysi vedale aj vodné víly, ktoré si tu premiemy predpovedajú ľuďom za drobné ňali nádherné vodné rúcha, raz utkaich osudy... Tu sa Anna s manželom, né do modrostriebrista a inokedy do zverolekárom, v 60-tych rokoch osazlata. A práve to mnohých inšpirovalo dili, ale po čase sa i rozišli, a dnes, k tvorbe... V Kanjiži si už spisovatelia keď sa Anna pozerá do minulosti, iba v spomínanom čase pripomenuli dlto jej je ľúto, že nemohla mať deti, Anna spolu s mladšou sestrou Máriou horočnú tradíciu tejto medzinárodnej preto si ani nezakladala ďalšiu rodina matkou v Kovačici 1944/45 literárnej kolónie a okrem spisovateku, ale žila pre tvorbu (a v srdci pre ÖÖ

ráve prvého marca tohto roku sa dožila významného životného jubilea naša známa srbsko-slovenská, či slovensko-srbská spisovateľka Anna Dudášová. Osemdesiatka jej ani vlastne veľmi nepristane, je to ešte stále čiperná, vitálna, pracovitá a tvorivá Anna, s ktorou sme sa spoznali v dávnych 70-tych rokoch minulého storočia na Literárnej kolónii v Kanjiži. Založili ju, najprv ako maliarsku, po druhej svetovej vojne maďarskí vojvodinskí umelci. Po čase sa k nim pridali aj básnici, ktorých lákal priam neskutočný pokoj

11

Rovina 2016 01 02  
Rovina 2016 01 02  
Advertisement