Page 1

SLOVENSKÝ MAGAZÍN

číslo 1 – 2, 2016 ročník 23 cena 100 din

Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec e-mail: msbp@neobee.net

Bul. M. Pupina 1/IV 21000 Nový Sad Tel./fax: +381 21 422 989 e-mail: office@rada.org.rs www.rada.org.rs

Autoservis Triaška Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Ján Triaška · podnikateľ Báčsky Petrovec 021/780-382


nezábudky 2015

|

" & — svetluša hlaváčová |

Za poznatkami i turistikou Žilinskou župou Vďaka Žilinskému samosprávnemu kraju a predovšetkým vďaka riaditeľovi jeho župného úradu PhDr. Pavlovi Holeštiakovi, PhD., i tohto roku ešte v jarnom období – v poradí po štvrtýkrát – zorganizovaný bol odborný seminár pre profesorov slovenčiny, dejepisu a občianskej výchovy. Zo Srbska sa ho zúčastnilo 52 profesorov zo základných škôl z Padiny, Kovačice, Pivnice, Selenče, Silbaša, Kysáča, Hložian, Kulpína, Báčskeho Petrovca, Nového Sadu, Vojlovice, Jánošíka, Aradáča a Starej Pazovy. Tiež sa ho po prvý-

boli spracované témy 70. výročia skončenia druhej svetovej vojny, problematika Matice slovenskej v slovenskej diaspóre v súčasnosti, tematika Slovenska a Československa, ako i príklady dobrej praxe v oblasti vzdelávania.

So Slovenským Betlehemom v Rajeckej Lesnej nám rozlúčka padla veľmi ťažko... A bolo to ďalšie obohatenie duchom

krát zúčastnili i študenti z Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, profesori zo Strednej zdravotníckej školy v Novom Sade, ako i predstavitelia obce Báč. Okrem

Neoddeliteľnou zložkou teoretickej časti seminára boli výlety po žilinskom regióne – rázovitá dedinka so zachovalou ľudovou architektúrou – Čičmany, kúpeľné mestečko Rajecké Teplice, Dolný Kubín, monumentálne rezbárske dielo Jozefa Pekaru – Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, tiež najmladší orloj na svete s astrolábom – ciferníkom s astronomickými údajmi v Starej Bystrici. Nevystala ani

Tam pri Žiline, na štacióne... – pospevovali sme si na námestí...

účastníkov zo Srbska na seminári boli prítomní i profesori z Maďarska, Čiernej Hory, Belgicka, Rakúska a Ukrajiny. Žilinský samosprávny kraj pre všetkých účastníkov seminára zabezpečil ubytovanie so stravovaním, ako i nanajvýš bohatý program s výletmi. Zaujímavé prednášky z oblasti dejín a projektového manažmentu prebiehali v amfiteátri budovy Žilinského samosprávneho kraja, v Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne a v Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste. Menovite

prehliadka dobových žilinských katakomb a umelecké zážitky z divadelného predstavenia Konfety Ingrid Lausundovej v réžii Romana Maroša v Mestskom divadle Žilina. •

Dolný Kubín nám pripomenul velikána Hviezdoslava

Neďaleko najmladšieho orloja na svete v Starej Bystrici sme bývali

Perlou výletu boli unikátne Čičmany


editoriál

|

" ján hlaváč |

Využime voľný čas

Z

Zahrkútali a uleteli

z obsahu Keď znie slávnostný potlesk . . . . . . . . . . 4 Človek činu i veľkého srdca . . . . . . . . . . 7 V náručí múz... . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Po stopách 103-ročnej Kysáčanky, babičky Sofije Rončevićovej . . . . . . . 13 Dobrí ľudia medzi nami . . . . . . . . . . . . 15 Na leknách za Lenkou . . . . . . . . . . . . . 16 Deviate slávnosti Zimy s knihou . . . . . . 18 Malý princ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Nech z nich máme trvalé svedectvá . . . 20

imný čas nás priam núti k záhaľke a občas k uvažovaniu nad našou celkovou skutočnosťou. I vy iste, milí naši čitatelia, tiež tak zatúžite zahodiť za hlavu všetky starosti, zabudnúť na povinnosti a proste sa vzdialiť ďaleko, ďaleko od civilizácie a tohto uponáhľaného sveta. Úprimne povedané – dokázali by sme to?! Naša nátura sa tomu akosi prieči, naše zvyky a spústa dennodenných povinností nám to nedovolia – aj napriek zime, zimuške... Ale čo by k tomuto povedali naši potomkovia?! Všetka česť výnimkám, ale, žiaľ, skutočnosť je taká, že nám civilizácia, od ktorej sme si v predchádzajúcich riadkoch priali zutekať, priniesla aj množstvo zlozvykov, ktorým už dlhšiu dobu podliehajú práve prichádzajúce generácie... Na uliciach pri stretnutí s nimi máme pocit, že im z pohľadov a nemých tvárí srší nevyčerpateľný jed a zlosť, že nám ublížia hneď za nasledujúcim rohom. Veď ešte nám je v čerstvej pamäti obdobie petárd a delobuchov, ktoré malo vyčariť najkrajší kresťanský sviatok, a príchod Nového roka. Mnohí sa týmto sviatkom akurát z týchto dôvodov, nepriaznivo vplývajúcich na nervovú sústavu, tešili len málo alebo sa vôbec netešili... Dobre, možno na to do ďalších sviatkov aj zabudneme, ale vôkol nás sú ďalšie číhajúce následky nudy. Akurát tak by sme nazvali zlozvyky generácií, ktoré sú našou budúcnosťou. Veď takmer každé mladé dievča si svoj šarm deformuje cigaretou. To je hádam ten najjemnejší a najmenej nebezpečný prejav spomenutej nudy (ak si odmyslíme zhubný následok fajčenia na zdraví). Čo potom povedať o narkomanoch, alkoholikoch, kriminálnikoch, bitkároch a o iných agresívnych spoločnostiach, kde je pravdepodobne najviac príslušníkov práve mladých generácií?! Vráťme sa však k spomenutej nude – jednému z najväčších nepriateľov človeka. Veríme, že nič historicky nové vám neprezradíme, keď povieme, že je pri výchove detí veľmi potrebné voľný čas im vyplniť užitočnou činnosťou. Veď záujmy a schopnosti sa často prejavujú už v predškolskom veku detí a preto ich treba už vtedy viesť k vhodnej a zaujímavej činnosti. Človek, ktorý má ušľachtilé záujmy, nevie, čo je to nuda. Práve z nudy prichádzajú mladému človek na um mnohé nápady. Veľmi významnou záležitosťou v tejto situácii je prevencia. Je oveľa lacnejšia a účinnejšia ako liečba zanedbaných chorôb alebo odstraňovanie následkov trestných činov. Keď si všetci užitočne vyplníme život, nebudeme vyčíňať... • 3


|

" mária vršková

/

— andrej meleg a archív SVC |

Keď znie slávnostný potlesk A

ko každý rok, tak aj vlani bol zo strany NRSNM a SVC vypísaný súbeh Zorničky v kategórii prózy a poézie. Ako členka komisie som s radosťou sledovala, ako sa v redakcii kopia obálky od autorov. Na súbeh nám prišlo spolu 65 diel, z toho 25 básní od 11 autorov a 40 próz od 17 autorov. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili a vložili do našej súťaže svoje myšlienky, úsilie a určite aj nádeje. Čítať a hodnotiť texty – to bola pre mňa nevšedná, nová skúsenosť, ktorá vyžaduje lásku k tejto práci, veľkú dávku zodpovednosti, aj úcty k pisateľom. Porota po zaujímavej výmene názorov dospela k výsledkom, ktoré boli oficiálne vyhlásené 21. decembra 2015 v predsieni kabinetu podpredsedníčky ZhromažKatarína Mosnáková-Bagľašová denia APV Anny Tomanovej-Makanovej. V príjemnej atmosfére a za potlesku obecenstva zazneli mená najúspešnejších autorov. A práve oni nám prezradia o sebe aj čosi viac. Katarína Mosnáková-Bagľašová (1. miesto v kategórii prózy) Je to priam neuveriteľné, že sa porota zhodla na prvých dvoch najkrajších prózach a po otvorení hesiel zistila, že ste obe prózy napísali Vy. Čo hovoríte na tento mimoriadny úspech? Ako ste sa cítili? – Zaujímavé. Potešilo ma to, samozrejme. Vždy, keď som dostala cenu na súbehu Zorničky, myslela som si, že mi to porota udelila preto, aby ma ako mladú autorku podporila, alebo aby podporila literárne umlčanú dedinku Jánošík, z ktorej pochádzam a o ktorej často píšem. No teraz, keď viem, že súbeh bol skutočne anonymný a ešte že obidve moje poviedky boli vyhlásené za najlepšie, veľmi som sa potešila. To mi potvrdilo, že moja literárna tvorba asi ani nie je taká zlá. V správe odbornej poroty sa hovorilo, že by tento súbeh mal mať dve kategórie – autori do 35 rokov a nad 35 rokov, aby sa tak mladí autori neostiechali súťažiť s našimi renomovanými spisovateľmi. No myslím si, že práve tento súbeh poukázal, že naša komunita má aj takých mladých autorov, ktorí môžu rovnoprávne stáť po boku našich známych literárnych mien. Mladý človek chce zápasiť s výzvami a zdravá konkurencia je pre neho azda tá najväčšia odmena a motivácia do ďalšej práce. Vyšla Vám aj kniha. Prezraďte nám niečo o nej. Stretla sa s ohlasom? – Áno, vlani mi vyšla zbierka poviedok Jednozubý úsmev, ktorá priniesla skutočne veľa úsmevov, tak mne, ako aj mojim malým čitateľom. Kniha bola prezentovaná v Kysáči, Jánošíku, Hajdušici, Aradáči, Kovačici, Padine, Novom Sade, Starej Pazove, Pivnici, Hložanoch, Báčskom Petrovci a v rumunskom Nadlaku. Na Slovensku ju predstavili v časopise pre deti Zips, bola vyhlásená za najúspešnejšiu knihu roka 2015 v Slovenskom vydavateľskom centre a najnovšie som sa dozvedela, že spisovateľky Viera Benková a Etela Farkašová pripravujú Antológiu slovenských dolnozemských

4

spisovateliek pre deti, ktorá má pracovný názov Jednozubý úsmev. Je to ozaj veľa dôvodov na to, aby som ako autorka bola s knihou spokojná. Avšak najspokojnejšia som, keď počujem, že sa kniha číta na literárnych večierkoch pre deti, že sa postavičky z poviedok vykresľujú na rôznych kreatívnych dielňach, na školách sa hrajú divadielka podľa predlôh z tejto zbierky, ba dokonca jedna poviedka sa dožila aj prekladu do srbčiny a spracovaná je ako rozhlasová hra. Kniha žije a to je pre mňa najpodstatnejšie. Nedávno sa Vám narodil synček. Máte popri ňom čas aj na písanie? Pripravujete vo vlastnej tvorbe niečo nové? – Zatiaľ nie. Okrem toho, že mám novú rolu v živote, tiež som vykonávala aj úradujúcu riaditeľku Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a predsedníčku Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika, čo si skutočne vyžadovalo veľa času a sily a nezostával priestor na kreatívnu prácu. Teraz sa však na určitú dobu trošku vzdialim od pracovných povinností a pevne verím, že mi aj synček Martin dá novú tvorivú energiu. My dvaja sme už spoločne (pokým bol v brušku) pripravili jednu knižočku na vydanie. Nie je to síce vlastná tvorba, ale týka sa detí, alebo presnejšie tých, ktorí s deťmi pracujú. Čiže zdá sa, že sme so synčekom dobrý tím a ak to bude tak aj do budúcna, určite pre deti vymyslíme niečo nové a zaujímavé. Mám pocit, že sme na niečo pozabudli. Áno, už to mám: Zlatý kľúč? – Áno, na 35. festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč som získala Cenu za najlepší text za pieseň Nestála stálica. Kataríne blahoželáme a prajeme, aby bola aj naďalej aktívna v rôznych odboroch :) Zoroslav Jesenský (1. miesto v kategórii poézie a 2. miesto v kategórii prózy) Vo vlastnej tvorbe ste sa odmlčali tuším až na 20 rokov. Prečo tomu tak bolo a čo Vás inšpirovalo, že ste sa k písaniu opäť vrátili? – Neuvažoval som nad tým. Asi som mal iné priority. Budoval som si univerzitnú kariéru, potom rodinu, ktorá je pre mňa vždy prioritou všetkých priorít, bola tam tuším aj nejaká blbá, odporná vojna... Teraz mám dostatok voľného času a v takej situácii môj mozoček začína z dlhej chvíle chrliť nápady na poviedky a najnovšie, naozaj neviem, čo sa to s ním deje, aj na básničky. Predtým to nikdy nerobil. Teda po dvadsiatich rokoch sopka znovu ožila a to „silou obrovskou”. Sám som prekvaZoroslav Jesenský pený. Aký je Váš pohľad na túto súťaž a ako ste zareagovali, keď ste sa dozvedeli o krásnych umiestneniach v obidvoch kategóriách? – Súťaž Zorničky, na to sme vždy chúlostivo dbali, je a vždy bola anonymná a odmeňovali sa tam, a teda aj počas môjho šéfredaktorovania, výlučne poviedky a básničky. Som nepríjemne prekvapený skutočnosťou, že dnes si niekto dovolí svojvoľne meniť ráz tejto súťaže tým spôsobom,


|

" mária vršková

že sa neštíti vopred otvárať obálky s rozlúštením značiek a následne odmeňovať nie prvorado literárne artefakty, ale naopak práve tých-ktorých (preferovaných) autorov. To musíme súrne zmeniť a vrátiť súbehu Zorničky jej pôvodnú dôstojnosť a vierohodnosť. Zornička má byť čistá, svieža a talentovaná. Plne s Vami súhlasím. Neviem síce, ako prebiehali minulé ročníky, ale môžem Vás uistiť, že teraz boli obálky s heslami zatvorené do poslednej chvíle. A sama som bola prekvapená, aké mená sa z toho nakoniec vykľuli. Prezradíte nám ešte Vaše plány do blízkej budúcnosti? – Mám pripravené rukopisy troch kníh, z toho dve sú pre deti. Je to niečo úplne najlepšie, čo som kedy napísal. Teraz hľadám vhodného vydavateľa. Zuzana Čížiková (2. miesto v kategórii poézia) Aj na tomto súbehu sa komisii zapáčila Vaša poézia. Odkedy sa venujete vlastnej tvorbe? Píšete aj prózu? Aké sú doteraz Vaše najkrajšie úspechy? – Písaním som sa začala vážnejšie zaoberať v druhej polovici 90-tych rokov. Moje prvé básne však zostali v zošitoch základnej školy. Píšem najmä poéziu pre deti a dospelých, prózu o čosi menej. Vyjadrovanie mojich citov formou poézie mi je bližšie. Keď bola založená literárna odbočka pri združení penzistov Kovačica, po prvýkrát som predniesla svoju tvorbu na literárnych posedeniach, ktoré toto združenie organizovalo. Som členkou novozaloženého klubu literátov „Literatus” pri obecnej knižnici Kovačica. Zúčastňujem sa na rôznych súbehoch ako sú Kovačická mozaika, Mládežnícky klub literatúry Padina, Zornička, Nový život a pod. Na niektorých som získala pozoruhodné ocenenia ako sú: 1. cena poézie – KovaZuzana Čížiková čická mozaika 2003, 1. cena poézie – Združenie penzistov 2007, 2. cena prózy – Združenie penzistov 2007, 1. cena poézie – Zornička 2014, 3. cena prózy (v srbčine) – Kovačická mozaika 2014. Čo robíte okrem písania? Ako trávite deň, čo Vám robí radosť, aké máte záľuby? – Okrem písania mi radosť robia dve vnúčatá Gabriela a Daniel, ktorým sa občas venujem. Mám rada kvety, venujem sa záhradke a domácnosti. Za mladých čias mojou záľubou boli aj ručné práce, háčkovanie, vyšívanie. Máte do roku 2016 nejaké predsavzatia, plány? Čo by ste v oblasti vlastnej tvorby ešte rada dosiahli? – Vždy sú nejaké plány. Písať isteže budem, ak budem mať dostatok inšpirácií. Čas ukáže, nakoľko v tom budem úspešná. Radosť by mi urobilo, keby sa moje texty čitateľom páčili. Aneta Lomenová (3. miesto v kategórii prózy) Čomu všetkému, akým aktivitám, sa v súčasnosti venujete? – Keďže som študentkou master štúdií slovenského jazyka a literatúry v Novom Sade, najviac času venujem príprave diplomovej master práce. Súčasne sa venujem písaniu poviedok pre deti a pre mládež. Som členkou Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, kde mám na starosti aktivity pri vedení centra a jeho kultúrne podujatia. Aké najkrajšie úspechy ste dosiahli vo vlastnej tvorbe? – Za najvzácnejšie úspechy vo vlastnej tvorbe pokladám

/

— andrej meleg a archív SVC |

ceny Nového života za novely Pred tvárou súmraku a Terapia pre medailóny, ako aj ceny Zorničky a mnohé pochvaly za detské poviedky. Krásnou spomienkou je aj cena za najlepší text piesne na festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči v roku 2014. Porota ocenila, že sa téma Vašej prózy netýkala zvieratiek (ktoré sa vyskytovali v mnohých prácach) a že svojím obsahom bola vhodná aj pre staršie deti. O čom rada píšete? Čo Vás inšpiruje? – Rada píšem o udalostiach z vlastného života, ale aj vymyslené deje týkajúce sa virtuálneho sveta, prvkov postmoderny a súčasného života Aneta Lomenová detí a dospelých. Inšpirujú ma vlastné zážitky z detstva a dnešné pokročilé rozmýšľanie detí. Tiež do určitej miery pozornosť venujem didaktickým, poučným motívom v tvorbe. Milina Čiliaková (taktiež 3. miesto v kategórii prózy) Povedzte nám niečo o sebe – čomu sa venujete, čo rada robíte a či ste sa na súbehu zúčastnili aj v minulosti? – Študujem slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Od detstva som snívala o tom, že sa jedného dňa stanem profesorkou a budem pracovať s deťmi. Tento sen sa mi aspoň čiastočne splnil v Kultúrno-umeleckom stredisku Zvolen v Kulpíne, kde som učila deti tancovať a nacvičovala som s nimi choreografie. Ľudový tanec a spev je moja ďalšia veľká srdcovka. V súbore ako tanečníčka a speváčka pôsobím už dlhé roky a vždy si rada pozriem aj rôzne vystúpenia a festivaly tak u nás, ako aj na Slovensku. Pred rokom sa mojím koníčkom stala aj kreatívna práca. Keď mám voľný čas, vyrábam rôzne predmety, šperky, doplnky z filcu. Keď ide o písanie, ešte v základnej škole som bola súčasťou redakcie časopisu Okienko a veľmi ma tá práca bavila. Zverejňovať moje texty pre deti som začala prednedávnom v našom časopise na fakulte. Detská literatúra ma veľmi zaujala a dúfam, že sa jej budem v budúcnosti venovať ešte viacej. Milina Čiliaková Vaša ocenená práca sa týkala denníčka mladého dievčaťa. Písali ste si niekedy denník aj Vy? Prečo ste si vybrali práve túto tému, ktorá je, mimochodom, určite blízka väčšine dospievajúcich dievčat? – Určite ako každé dievča v tých rokoch som sa aj ja pokúsila písať denník. U mňa to dopadlo tak, že som ho vždy iba začala písať a neskoršie som naň zabudla. Inšpiráciu na túto tému som čerpala hlavne vo folklórnom súbore, kde som práve dievčatá v tomto veku aj nacvičovala. Na skúškach ich stačilo iba pozorovať a hneď som si spomenula na časy, keď som aj ja bola ako ony. Aj my sme ako dvanásťročné dievčence boli zaľúbené, písali sme chlapcom esemesky a pozorovali ich na prestávke. Nikdy na tie chvíle nezabudnem a vôbec pre mňa nebolo ťažké vtesnať sa do

5


|

" mária vršková

/

— andrej meleg a archív SVC |

Prítomní odmenení po udelení cien súbehu Zorničky s predsedníčkou poroty Dr. Jarmilou Hodoličovou a členkou poroty a výkonnou redaktorkou Zorničky Máriou Vrškovou

kože dievčaťa v tom veku a napísať o tom. Vybrala som si tému tohto typu hlavne preto, že sa dievčence určite v nej spoznajú, pobavia sa a tým im bude aj bližšia a zaujímavejšia. Podnietil Vás úspech na súbehu k ďalšiemu písaniu pre deti a mládež? Máte už možno rozpracované niečo nové? – Tento súbeh mi určite dal vôľu a inšpiráciu písať nové texty. Cena ma veľmi potešila a dúfam, že aj v budúcnosti sa mi podarí napísať práce, ktoré budú tak dobre ocenené, ale hlavne, ktoré pobavia mládež. Už mám niekoľko nápadov na nové poviedky a chcela by som okrem prózy pre mládež napísať niečo aj pre tých najmladších. Ján Valenta (3. miesto v kategórii poézie) Osobne ma Vaša víťazná báseň zaujala najmä jemnosJán Valenta ťou a nehou, ktorú ste vložili do bežného, denného obrazu o psíkovi. Kedy ste v sebe objavili talent? Píšete už dlho? A aké najkrajšie úspechy ste dosiahli? – Čo sa týka môjho talentu, ten sa objavil ešte v základnej škole, kde ma zaujali rôzne témy. Neskôr prišli na rad

6

ľúbostné uverejňované vo Vzlete, potom také serióznejšie a naposledy znovu detské básne. Najkrajšie úspechy doposiaľ mám 1., 2., a 3. cenu na súbehu Kovačická mozaika v organizácii Kovačickej knižnice a tiež 3. cena Zorničky. Čo rád robíte, keď nepíšete? Čomu sa venujete? – Keďže som zamestnaný, času nikdy nie je dosť. Keď nepíšem, rád si prečítam nejakú dobrú knihu, ďalej rád pozerám relácie o prírode a živočíchoch a ak sa nájde ešte trochu času, rád si aj zašportujem. Máte medzi spisovateľmi pre deti nejaký vzor, obľúbeného autora? Čo si myslíte o dnešnej mládeži a ich vzťahu k slovenčine? – Medzi detskými autormi nemám zvláštny vzor. Páčia sa mi autori detských básní, ktorí píšu jednoduché a pre deti zrozumiteľné básne, ako sú M. R. Martáková, Ľudmila Podjavorinská, Michal Babinka atď. Páči sa mi, samozrejme, aj pekná detská próza. – O dnešnej mládeži si myslím, že sa nejak čiastočne vzdialila od slovenského jazyka, či už z dôvodu nezaujímavosti alebo v dôsledku školenia v srbskom jazyku a možno sú tu trochu na vine aj elektronické médiá a internet, keďže sa tu môže všeličo nájsť aj bez čítania kníh a nedbá sa ani na pravopis napr. pri písaní mailov. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí sa do nášho súbehu zapojili a oceneným autorom gratulujem! V novom roku 2016 Vám želám veľa pohody a veselých zážitkov, ktoré môžu byť zaujímavou inšpiráciou pre Vašu budúcu tvorbu. :) •


|

" svetluša hlaváčová

/

— fotoarchív pavol holeštiak | chlieb i soľ pre...

RIADITEĽA ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA – PAVLA HOLEŠTIAKA...

Človek činu i veľkého srdca Bolo leto – prešlo leto, aj Slovenské národné slávnosti 2015 sú akoby vetrom odviate... Avšak niektorých vzácnych ľudí, ktorých sme v Báčskom Petrovci vítali pecňom voňavého chleba a soľničkou, naša vojvodinská košava do minulosti predsa neodviala. Do Roviny, na rovinu a rovno na rovinu zavítal k nám PhDr. Pavol Holeštiak, PhD., riaditeľ Žilinského samosprávneho kraja. Slovo dalo slovo a riadky odpovede bohaté duchom, životnou filozofiou i dielom, prichutené vôňou tepla rodinného krbu a empatie. Odkazy, v ktorých rezonujú neviditeľné, pre nás nedoceniteľné a významne hlboké korene. Nuž poďme bližšie ku nim... Pán Holeštiak, keby ste sprístupnili našej čitateľskej verejnosti vo Vojvodine významnú župnú pozíciu – riaditeľa Úradu Žilinského samosprávneho kraja. V čom sú Vaše kompetencie a ktoré sú Vaše ciele z tejto pozície? – Žilinský samosprávny kraj alebo aj Žilinská župa (ide o staroslovenský názov pomenovania kraja) patrí k jednému z najväčších a ekonomicky najrozvinutejších z 8-ich krajov Slovenska. Čo sa týka prírodných, kultúrnych a historických hodnôt, pamiatok a pamätihodností, je zrejme najkrajší (z historického i súčasného hľadiska) aj najslovenskejší kraj celého štátu. Pozostáva z piatich írečitých historických regiónov – Kysuce, Orava, Liptov, Turiec, Horné Považie (Žilina s okolím Terchovskej, Bytčianskej a Rajeckej doliny). Žilinská župa riadi 118 organizácií vo svojej zakladateľskej, zriaďovateľskej pôsobnosti v kultúre (múzeá, galérie, divadlá, knižnice, kultúrno-osvetové strediská, hvezdáreň), stredné školy (gymnáziá, obchodné a hotelové akadémie, stredné odborné a spojené školy), ďalej domovy sociálnych služieb, správu ciest s piatimi svojimi závodmi, ktoré realizujú letnú a zimnú údržbu na cestách II. a III. triedy v dĺžke 1450 km, okrem toho významne finančne podporuje zo zákona prímestskú autobusovú dopravu v celej župe v sume vyše 14 mil. EUR (SAD-ky). Ďalej župa vlastní a riadi 4 stredne veľké nemocnice s poliklinikami v Čadci, Dolnom Kubíne, Trstenej a Liptovskom Mikuláši. Okrem toho v Námestove a v piatich župných budovách zdravotníckych zariadení prevádzkujú lekársku prax súkromní poskytovatelia (Turzovka, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Hrádok, Turčianske TepliPavol Holeštiak ce). Nezanedbateľne župa podporuje kultúrny turizmus, čiže cestovný ruch, kde objektívne patrí k lídrom na Slovensku, a to nielen v počte turistických prenocovaní. Práce je teda veľa, je bohatá, pestrá, kreatívna a azda i náročná. Nuda v robote nehrozí... Sú to výzvy, aby sme napredovali a robili Žilinskej župe a nášmu krásnemu Slovensku len dobré meno. Darí sa nám to aj zásluhou dobrého, profesionálneho manažovania trojnásobného žilinského župana Juraja Blanára. Iste stoja za navštívenie naše hrady, kúpele, jaskyne, lyžiarske strediská, galérie či vychýrené lesné železničky. Viac informácií čitatelia môžu nájsť na: www. zilinskazupa.sk alebo www.zilinskyturistickykraj.sk Podľa ktorých destinácií je známy Žilinský samosprávny kraj? – Najnavštevovanejším hradom na Slovensku je práve náš Oravský hrad s historickými expozíciami, kde ročne príde vyše 200 tisíc ľudí z celého sveta. V minulosti ho vlastnil významný predstaviteľ evanjelickej cirkvi Juraj Turzo, uhorský palatín, čiže miestodržiteľ rakúskeho cisára. K celoslovensky známym i významným patria tiež hrady Strečno, Budatín, Likava. Kto by nepoznal známe kúpele a wellnesy Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Tatralandia Liptovský Mikuláš, Bešeňová, Oravice, Korytnica či Lúčky. Množstvo moderných lyžiarskych stredísk ponúka najmä v zime kvalitnú a pomerne cenovo dostupnú lyžovačku v strediskách Veľká Rača v Oščadnici, Jasná, Terchová, Kubínska hoľa, Malinô Brdo, Martinky Mar-

tinské hole, Valčianska dolina, ale i svetoznáme Vysoké a Nízke Tatry. Nemôžem nespomenúť Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, kde je z dreva vyrezávané, pohyblivé celé

Pavol Holeštiak: riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja pri diele Martina Benku

Slovensko uprostred s jasličkami so Svätou rodinou. Na Kysuciach v Starej Bystrici nájdete zasa unikátny, najpresnejší na svete Slovenský orloj. Táto dedina patrí bezpochyby k najkrajším na Slovensku, stojí za navštívenie. Môžeme ponúknuť aj skanzeny, múzeá typickej slovenskej dediny na Vychylovke (okr. Čadca) či na Liptove v Pribyline. V Martine sídli Matica slovenská, kde je možné si prezrieť tri historické budovy, množstvo pamiatok na slovenský národný pohyb v minulých storočiach či predstavenia špičkového Slovenského komorného divadla v Martine. Z nášho kraja pochádza prvý slovenský prezident i nestor národného hnutia v prvej polovici 20. storočia Andrej Hlinka. Rovnako práve náš kraj sa stal rodiskom osobností ako Pavol Országh-Hviezdoslav, Martin Kukučín, Anton Bernolák, Pavol Hrtus Jurina, Janko Kráľ, Michal Miloslav HoKvarteto detí Pavla Holeštiaka: dža, Martin Rázus, Pavol, Natália, Ľubana a Nina Ján Vojtašák, Rudolf Dilong, Juraj Turzo a množstvo ďalších významných dejateľov nielen v našom slovenskom ponímaní, ale neraz aj v celoeurópskom. Na Liptove sú nádherné jaskyne ako naprík- ÖÖ

7


chlieb i soľ pre... |" svetluša hlaváčová ÖÖ lad Demänovská jaskyňa slobody. Nuž, je toho naozaj veľa, Slovensko je unikátne aj tým, že na relatívne malom priestore je prakticky celý svet.

Rodinná snímka zo šachového turnaja v Čadci, december 2015

/

— fotoarchív pavol holeštiak |

nielenže zviditeľnilo, ale napriek rôznym problémom (z historického nadhľadu ide skôr o detské choroby) patrí k najrozvinutejším štátom sveta. To si málo uvedomujeme, málo sme stále ešte sebavedomí a málo si vážime veci, ktoré sa síce zdajú byť prirodzené, ale sú obrovským prínosom, bohatstvom pre slovenský národ. Slovensko zaznamenáva prosperujúce obdobie bez vojen, hladu, moru... Dnes Peter Sagan, Marián Hossa, Marek Hamšík, špičkové slovenské lyžiarky, šachisti, hokejbalisti a ďalší športovci mimoriadne úspešne reprezentujú svoju vlasť konečne pod vlastnou, slovenskou vlajkou a názvom štátu Slovensko. Nehovoriac o umení, kultúre, kde slovenské duchovné (kresťanské), národné a kultúrne hodnoty obohacujú celú Európu. Nechcem hovoriť len o úspechoch, ale tých menej dobrých správ sú dnes plné médiá. Skúsme myslieť pozitívne, nebolí to. Práve naopak, inšpiruje. Keďže sa v poslednej dobe veľa hovorí o európskom občianstve, nezdá sa Vám, že je tým na nejaký spôsob ohrozená slovenská kultúra a identita? – Určite je to nerozumnosť. Osobne zastávam názor, že stará, dobrá Európa musí byť Európou národných štátov, nie nejaký zhluk, zlepenec, ktorý by sa skôr či neskôr s bolesťami rozpadol. Bola by to cesta späť najmä so začínajúcimi chorými tendenciami, ktoré aj v minulosti išli do zabudnutia. Napokon takto nejako dopadla i slávna Rímska ríša. História sa zvykne opakovať, treba sa z nej poučiť. Na celom kontinente sa dnes zvyšujú migrácie, vzdialenosti sa zmenšujú, vývin sa zvyšuje... Čo si myslíte, čo je v tomto uponáhľanom svete dôležité rozvíjať, aby sa im nevytratil pocit radosti zo života? Alebo čoho je dnes tak málo v ľuďoch? – Je to stále o tom najdôležitejšom, o čom hovorí aj kniha kníh Biblia – o láske. Láska k vlasti, k ľuďom, vlastnej rodine, rodnému mestu či dedine, k práci, ku koníčkom, ktoré nám pomôžu „resetovať” hlavu po celodennom ťažkom dni.

Nebesá Vám darovali skutočné bohatstvo – krásnu nedotknutú prírodu a unikátne historické pamiatky. Akým spôsobom Váš región popularizujete? – Keď som nedávno navštívil Rusko pri hornom toku Volgy alebo Kanadu severne od Toronta, išlo o pekné kraje, územia. Ale až tam som si reálne uvedomil, prečo sa o Slovensku hovorí v superlatívoch vo vzťahu k jeho prírode či kultúrno-historickým pamiatkam. Slovensku dozaista patrí titul turistický raj. A to v zime aj v lete. Pán Boh nás má iste rád. Všetko toto sa snažíme propagovať na veľtrhoch, výstavách, rokovaniach doma i vo svete. Naposledy so značným úspechom na Expo 2015 v Miláne či pred pár dňami na ITF v Bratislave. Naše regióny rady privítajú vzácnych krajanov z Vojvodiny, ktorí si svoju reč, slovenskosť, kresťanské a vôbec pozitívne hodnoty dokázali celkom prirodzene zachovať až dodnes. Klobúk dole. Dovolím si poďakovať v mene všetkých za také podnetné slová. Turizmus je však iba jednou z cestičiek, ktoré vedú k prosperite štátu a navyše dokáže spojiť ľudí z celého sveta... Avšak poďme aj k iným odvetviam: Čo si myslíte, čo dnes najviac ovplyvňuje politiku, právo, či ekonomiku jedného štátu a čo je kľúčom budúc- S manželkou Jankou a šéfom SZSZ Vladimírom Skalským na Slovenských nosti pre Slovensko, čiže pre Európu? národných slávnostiach 2011 v B. Petrovci – Ťažká otázka, dalo by Mladí ľudia sa dnes ľahko sa veľa o tom hovoriť, azda rozhodnú odísť za lepším žii polemizovať. Sme i dnes votom. Evidentné je to i súčasťou nejakého priestoru, u nás v Srbsku. Z radov slokde sme viac-menej nútení venského menšinového zdieľať dobré i zlé. Druhá Slovenská republika urobila spoločenstva mladí ľudia kus práce dopredu, keď aj odchádzajú do sveta bez naši krajania, Slováci žijúci ohľadu na to, či študovali na vo svete, môžu byť hrdí na Slovensku alebo doma. Na rodisko svojich predkov. NaSlovensku je trh tiež presývyše Slovensko dosiahlo obtený vysokoškolsky vzdelanovenie vlastnej štátnosti, nými ľuďmi. Ako sa vo Vačo je obrovská devíza, ktorú šom regióne snažíte riešiť si nie všetci, bohužiaľ, dokátento problém? Určite to nie žu dostatočne uvedomiť. je možné zastaviť, ale aspoň Slovenské komorné divadlo v Martine, perla Turca Ekonomicky sa Slovensko spomaliť...?

8


|

" svetluša hlaváčová

/

— fotoarchív pavol holeštiak | chlieb i soľ pre...

– Áno, viem o tom. Nejde to síce zastaviť zo dňa na deň, často téma býva predmetom predvolebnej kampane. Problém vysťahovalectva nás môže negatívne čoskoro dobehnúť. Hoci každý normálny človek sa rád vracia na miesta, kde vyrastal. K spomaleniu u nás sčasti pomohli významné investície, aby sa zvýšila zamestnanosť. Výšky platov sú azda jedným z najväčších problémov v porovnaní s inými štátmi. Niektorí mladí ľudia sa však vracajú a získané skúsenosti, jazyk i financie zhodnocujú doma. To je ten lepší prípad. Faktom zostáva, že všade je chlieb o dvoch kôrkach. Čo Európska únia priniesla dobré pre občanov Slovenska v tejto pestrej a meniacej sa spoločnosti a ako sa myšlienky, teórie či iniciatívy menia na konkrétne aktivity? – Otvorenosť sa ukázala ako pekná a prospešná myšlienka pre kontinent, avšak v ostatných mesiacoch sme svedkami toho, ako je zneužívaná migračnými vlnami. Únia priniesla veľa výhod, ale treba povedať, že aj isté nevýhody. O tých sa Národné matičné slávnosti v Martine však nehovorí, čo je na škodu veci, keďže to pripomína dobu nedávno minulú, keď sa to či ono nesmelo verejne komuniko– Na začiatku 90-tych rokov minulého storočia som začal vať. Nič nie je zadarmo. básňami a následne vydávaním časopisu SLOVAČ v Zákopčí Na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku a neskôr v Čadci, kde som sa spolu s množstvom svojich ste pôsobili ako vysokoškolský pedagóg. V akej oblasti a ako spolupracovníkov jednoznačne postavil za myšlienku obnoveVás obohatil interaktívny vzťah s mladou generáciou? nia samostatnej Slovenskej republiky. To sa napokon podarilo. – Desať rokov som tu prednášal. Najskôr agentúrne médiá Neskôr som vydával knihy, historické slovenské národné kaa potom predmet, ktorý som tam založil – slovenské krajan- lendáre, kde sme získali v roku 2003 aj ocenenie za kalendár ské médiá vo svete, čiže bolo to aj o Vašej Jánošík. Zostavil som tri samostatné násilnej a akčnej komunite vo Vojvodine, čo rodné kalendáriá, kde na každý deň som rád zdôrazňoval svojim študentom. v roku pripadol nejaký významný sviatok, Kontakt s mladými študentmi univerzity udalosť, narodenie významnej slovenskej ma veľmi obohatil, keďže som bol vyťažeosobnosti. Okrem toho som napísal šesť ný najskôr v banke a neskôr ako riaditeľ kníh, z toho dve v spoluautorstve. Prečo žilinského župného úradu. Aj keď príprava som to robil? Dodnes som presvedčený, zvykla byť náročná, obohacovalo ma to že treba robiť, písať, to, čo nás baví a istým spôsobom som si oddýchol a pria najmä vyplniť biele miesta našej históšiel na nové myšlienky. rie, literatúry. O to som sa pokúšal v pubČo si myslíte, čo dnes zapríčiňuje, že licistike i v knižkách Slovenské médiá sa etické hodnoty, akými je budovanie v Austrálii, Slovenské médiá vo svete, porozumenia a rešpektu, vzájomná úcta v antológii Prvý prezident v slovenskej akoby vzďaľovali od ľudí zvlášť pri mlapoézii, v monografii Exulant, ktorý neodidých generáciách. Ako tomu predísť? šiel, knihe s tuctom rozhovorov Sú Kysu– Nuž, čo si vychováme, to máme. ce súce?, ale aj v odborných skriptách Áno, výchova detí je azda najťažšie umeDejiny svetových novinárstiev. Každá ma nie, pôjde o našich pokračovateľov. Riziká posunula ďalej, zostal dobrý pocit a hoci a úskalia relatívneho blahobytu prinášajú mám dnes rozpísané tri rukopisy, nenáhaj Vami naznačené problémy, treba túto lim. Všetko má svoj čas. nepríjemnú „daň dnešnej doby” čo najSte vždy vítaným a vzácnym hosťom Janka Holeštiaková väčšmi eliminovať. i medzi krajanmi v Srbsku. Ako Vás citovo Za sebou máte i úspešnú redaktorskú a publicistickú čin- obohacujú tieto návštevy – napríklad Báčskeho Petrovca nosť. Vydali ste niekoľko kníh a periodík, v ktorých ste spraco- a jeho okolia počas nášho oficiálneho sviatku – Slovenských vali rôzne oblasti – históriu, literárnu históriu, ste autorom li- národných slávností? Ako vnímate nás ako Slovákov z Vojvoteratúry faktu. Zdôraznili ste v nich význam pôsobenia diny? ozajstných osobností, a tým vlastne čelíte dobe, ktorá dnes – Veľa som dobrého, priam v superlatívoch o vás počul priam oslavuje kvázihodnoty... Čo Vás motivovalo a čo Vám a čítal ešte predtým, kým som prvýkrát nezavítal do Vojvodito dalo? ny. Ohlasy sa nemýlili, ste úžasná, najzachovalejšia slovenská komunita vo svete. To je fakt. Najmä vďaka vašej práci s mládežou, kultúrnou a duchovnou činnosťou. Skutočne klobúk dole. Na Slovenských národných slávnostiach som sa zúčastnil trikrát, sú to pre mňa skutočne očarujúce spomienky, zážitky. Sme tu ako doma, priviedol som aj viacero priateľov, ktorí sú tiež príjemne doslova šokovaní pohostinnosťou, srdečnosťou, slovenskosťou. Našiel som tu veľa priateľov. Nemám však rád len formálnosti a oficiality. Keď môžeme, treba aj aktívne a iniciatívne pomáhať v oblastiach, kde vieme. Podarilo sa dopraviť zo Slovenska stovky odborných učebníc a kníh pre našu slovenskú triedu Strednej zdravotnej školy v Novom Sade prostredníctvom Svetlanky Zolňanovej a Anny Tomanovej-Makanovej. O srdečnosti a odbornosti kultúrneho nestora Vladka Valentíka nepochybujem, spoločne sme pomohli výstave našich slovenských výtvarníkov zo Srbska u nás v Žiline, v Martine či v Krakove. Veľmi dobre sa darí manažérskej práci Jozefovi Alexymu zo Selenče. Mali sme v Žiline pred niekoľkými dňami vzácnu delegáciu z Kovačice Historická lesná úvraťová železnica na Kysuciach a Padiny, kde pripavujeme spoluprácu. Každoročne organizu- ÖÖ

9


chlieb i soľ pre... |" svetluša hlaváčová ÖÖ jeme v našej Žilinskej župe bohatý seminár pre učiteľov a manažérov slovenských škôl a organizácií (vrátane prednášok z objektívnej slovenskej histórie, kultúry, pedagogiky, ale aj problematiku čerpania eurofondov), kde sme zaznamenali vždy medziročne zvýšený záujem, čo nás teší. Môžeme aj takými konkrétnymi krokmi byť nápomocní pre našich krajanov, najmä od vás. Mohol by som takto pokračovať ďalej, ospravedlňujem sa, že som viacerých nespomenul, potreboval by som na to azda ďalšie dve strany časopisu navyše... Vaša manželka – Janka Holeštiaková je odborníčkou v oblasti etnológie a folklórnej muziky. Jej dojímavý prednes kysuckých ľudových piesní sme mali možnosť vypočuť si už druhýkrát rovno počas programov Slovenských národných slávností. Má svoju kapelu, vydala niekoľko cédečiek v rámci

Sobášny (alebo tiež Svadobný) palác v Bytči, kde palatín Turzo vydával svojich sedem dcér

knižiek z tejto oblasti, kde zachytáva svoj vrúcny vzťah k Žilinskému regiónu. Ide o tradíciu, ale predsa trochu inú...? – Janka od šiestich rokov tancovala a spievala vo viacerých folklórnych súboroch a zoskupeniach ako FS Turiec, FS Ponitran, Ľudová terchovská hudba Hanuliakovcov, Kysucká muzika. Uznáva pôvodný nedotknutý folklór, ale nemá problém ani s mierne upravenými verziami v trochu modernom štýle, kde

Na pltiach pod Strečnom...

práve pripravujú druhé CD Kysuckej muziky, ktorá si už predtým našla zaujímavý ohlas medzi poslucháčmi. Obaja ste s manželkou ľuďmi otvoreného ducha, ste súčasníkmi na pohľadanie, lebo zároveň vzorne pestujete to tradičné, svojské posolstvo svojich predkov, budujete ho a zachováte pre ďalšie generácie. Pôjdu vo Vašich stopách i Vaše deti? – Pomerne úspešné šachistky sú obidve už teraz, hoci majú iba sedem rokov. Každá je však iná. Staršia z dvojičiek Ľubana veľmi pekne maľuje, má k umeniu vrúcny vzťah. Maľovať potrebuje k životu ako vzduch. Podporujeme ju v tom. Nina je skôr pohybovo nadaná, tancovala vo folklórnom súbore, špor-

10

/

— fotoarchív pavol holeštiak |

tuje, je aktívnejšia v škole. Uvidíme. Staršie deti Pavol a Natália sa stali v minulosti majstrami Slovenska v šachu. Máte široký okruh záujmov: od numizmatiky, šachu, genealógie, po históriu, literatúru, vedu, politiku... Okrem technických a organizačných spôsobilostí v rámci profesionálnej činnosti dokázali ste sa i po stránke ľudskej ako darca krvi. Budatínsky hrad, 800-ročný skvost Celkove Váš na magickom sútoku Kysuce a Váhu rozhľad, všestrannosť a tvorivosť akoby nepoznali hranice. Jestvuje možno ešte niektorá oblasť, ktorú by ste v živote chceli dobyť? – Vyzerá to síce širokospektrálne až hrôzostrašne, ale snažím sa byť normálnym Vďaka Pavlovi Holeš- človekom. Nedá sa to všettiakovi Úrad Žilinského ko robiť na špičkovej úrovsamosprávneho kraja od ni, veľa z toho býva len roku 2012 už štyri škol- koníčkom. Je to azda o šťastí robiť to, čo nás ské roky zabezpečuje odbaví, napĺňa. Zatiaľ som borné učebnice pre žiakov len 5-násobným darcom, slovenského oddelenia môj otec bol držiteľom Zdravotnej školy 7. apríla bronzovej Jánskeho plakety. v Novom Sade. Učebnice Čo by ste na záver pona používanie boli schvá- vedali čitateľom slovenskej lené Ministerstvom osvety, vojvodinskej Roviny? vedy a technologického – Nech zostanú takými rozvoja Republiky Srbsko. normálnymi Slovákmi, akými sú a akými boli ich rodičia a prarodičia. Chvála Bohu existujú také pozoruhodné, prospešné a kvalitné časopisy ako je Rovina. Nie je to všade vo svete samozrejmosťou. Sme na vás na Slovensku právom hrdí. Rovina Vám srdečne ďakuje za vzácny čas a zároveň s nádejou i odvahou sľubuje, že duch prarodičov na našej dolnozemskej rovine, ako i ten v Rovine, ešte dlho pretrváRozhľadňa na Marťákovom kopci v írečitom bude vať. • Zákopčí


|

" & — viera benková |

POCHÔDZKA ZA POETKOU JUBILANTKOU ANNOU DUDÁŠOVOU

V náručí múz... P

ľov z Vojvodiny a zo Srbska prichádzali sem aj spisovatelia z iných našich vtedajších republík, ako aj zo zahraničia. Človek tu mohol stretnúť aj slovenských autorov. Spisovateľ Víťazoslav Hronec a literárny kritik Dr. Michal Harpáň si i dnes neraz sprítomňujú pobyt básnika Jána Stacha. Ja zasa návštevy poľských, slovenských a macedónskych spisovateľov a spisovateliek, avšak zostali mi v pamäti i priateľ prekladateľ István Konczol z Bratislavy, básnik Stanislaw Stabro z Krakova a iní. Kolónia prebiehala niekoľko dní, autori sa mali možnosť nielen bližšie zoznámiť, ale sa organizovali aj programové návštevy do susedných osád, knižníc, pohraničného mestečka Subotice a do blízkeho, priam na dosah ruky Nového Kneževca. Boli to vždy krásne a nezabudnuteľné chvíle zoznamovania, ale i smutné pri rozchode... Annu som prvýkrát spoznala práve v spomínanej Kanjiži. Potom sa naše stretnutia dočasne prerušili, ale po roku či dvoch sme sa rozhodli stretnúť u nej doma v Malom Crnići, kde žila a pracovala. Bola tam sociálnou pracovníčkou a svojím otvoreným srdcom a žičlivou mäkkou povahou pomáhala každému, kto pomoc potreboval. Mnohým deťom sa stala nielen dobrou vílou, ale aj učiteľkou, sestrou a priateľkou, veľa ľudí si ešte aj dnes na ňu zaspomína, aké veľké radosti im prinášala vo svojom otvorenom náručí práve V roku 2003 v Rume Anna v dobrej spoločnosti s Jelenou Žigon, v detstve, ak zostali zanedbané, alebo sa stali sirecenzentom a literárnym kritikom dr. Draganom Nedeljkovićom a rotami. Anna i lásku dávala plnými priehršťami. Radmilou Zorićovou Keď už nemohla mať vlastné deti, s radosťou oba tíšina vo veľkom kanjižskom kúpeľnom prostredí, tiež jímala cudzie, ktoré to potrebovali ako dážď pole! A tak som sa malou rodinnou fiatkou, naším nezabudnupomalý prietok vody v rieke Tise, prinášajúcej zo severu na juh mnohé riečne rozprávky a zážitky, o ktorých najlepšie teľným Fićkom, vybrala raz cez víkendové dni do veľmi rávedia rozprávať práve rybári a básnici. Nuž nie div, že lite- zovitého a legendami opradeného homoljského regiónu... rátov brehy Tisy lákali k piknikom, k zábavám na čárdach, ale veru aj k oddychu a k takýmto tvorivým stretnutiam. V objatí homoljských vrchov Tam sa básnilo, viedli sa besedy pri varení spoločného rybacieho paprikáša, no nechýbal ani spev a klebetenie. Veď Cesta nás viedla cez stižskú rovinu i dolinou rieky Mlavy. všade sú ľudia rovnakí, prečo by taPo Požarevci sme sa do Malého Crkými neboli aj umelci? Rieka Tisa ich nića rýchlo dostali, keď sme odbočili vždy začiatkom leta vítala ako svaz asfaltky, ktorá viedla cestujúcich do dobná nevesta vo svojej priam strieŽagubice a do dávného stredovekébornej kráse. Keď „rozkvitla” mušho kláštora Gornjak. V tomto skrytom kami a blyštiacim riečnym hmyzom, priesmyku v hlbokých neprístupných pochválila sa i svadobnými stuhami, vrchoch priamo na jeho príkrej stene ktoré sa vznášali nad ňou a nikto si v 13. storočí v úteku pred nepriatetento prírodný jav dobre nepoznal, ľom starousadlíci vystavali malý kým ho neobjasnili prírodovedci. Tisa kláštor, a často sa pred Turkami skrývtedy rozkvitla milostným letom muvali za kláštorom v lese... šiek, ktoré tu v sladkom ošiali lásky Malo Crniće je malilinké mestečko, smrteľne padali na riečnu hladinu, ale veľké svojím srdcom. Niektorý zo a toto sa každý rok opakovalo ako spisovateľov, ktorý navštívil tento západ a východ slnka. Vždy tento kraj, povedal, že sa tu ukryli všetky úkaz prilákal mnohých pozorovatevyrozprávané povesti ľudí tohto regiľov. Kto sa na rieku díval, videl v tých ónu, a aj dnes možno počuť, že staré zábleskoch nielen prilietajúce mušky, ženy rovnako ako kedysi vedale aj vodné víly, ktoré si tu premiemy predpovedajú ľuďom za drobné ňali nádherné vodné rúcha, raz utkaich osudy... Tu sa Anna s manželom, né do modrostriebrista a inokedy do zverolekárom, v 60-tych rokoch osazlata. A práve to mnohých inšpirovalo dili, ale po čase sa i rozišli, a dnes, k tvorbe... V Kanjiži si už spisovatelia keď sa Anna pozerá do minulosti, iba v spomínanom čase pripomenuli dlto jej je ľúto, že nemohla mať deti, Anna spolu s mladšou sestrou Máriou horočnú tradíciu tejto medzinárodnej preto si ani nezakladala ďalšiu rodina matkou v Kovačici 1944/45 literárnej kolónie a okrem spisovateku, ale žila pre tvorbu (a v srdci pre ÖÖ

ráve prvého marca tohto roku sa dožila významného životného jubilea naša známa srbsko-slovenská, či slovensko-srbská spisovateľka Anna Dudášová. Osemdesiatka jej ani vlastne veľmi nepristane, je to ešte stále čiperná, vitálna, pracovitá a tvorivá Anna, s ktorou sme sa spoznali v dávnych 70-tych rokoch minulého storočia na Literárnej kolónii v Kanjiži. Založili ju, najprv ako maliarsku, po druhej svetovej vojne maďarskí vojvodinskí umelci. Po čase sa k nim pridali aj básnici, ktorých lákal priam neskutočný pokoj

11


|

" & — viera benková |

ÖÖ utajenú lásku!). Láska sa v jej živote po čase zablysla ako meteor a svietila tam dlho rokov taká búrlivá, tajomná a skrytá, ako ten gornjački priesmyk a les... A všetko toto zapísala poetka Anna Dudášová do svojej básnickej tvorby, i o tej silnej láske, dokonca prestúpila aj na pravoslávnu vieru a venovala sa plne duchovnému životu... Na sviatky

Pri odovzdávaní autorských výtlačkov v Kovačici roku 1980 Miroslav Demák, Anna Dudášová a Viera Benková

navštevuje kostol Svätého Ignjatija Bogonosca, ktorý stojí v strede mestečka, a kde je srdečne vítaná, veď veľmi úspešne spolupracuje s touto cirkevnou obcou. Mnohokrát sa zúčastnila aj v cirkevných podujatiach, a spolu vydali i nejednu knihu. V Malom Crnići sa každý rok koná divadelná prehliadka – Festival divadelníkov ochotníkov Srbska – FEDRAS, ktorá je známa aj u nás. Na tomto festivale sa zúčastnili mnohé slovenské divadelné súbory a získali aj viaceré ocenenia. Ale toto mestečko je známe i literárnou tvorbou – udeľuje sa tu literárna Cena Srboljuba Mitića úspešným autorom, spolupracovníkom a spisovateľom časopisu Stig, ktorý tu vychádza... Keď sa človek vracia do minulosti, zabudne na mnohé roky, ale na Annu sa nedá zabudnúť, najmä keď sa stanete jej priateľkou spolupracovníčkou. Veď vydala niekoľko antológií slovenskej poézie vo Vojvodine a i antológiu pre deti. Keď písala svoj román z dávneho detstva Zuzanka, bola som práve u nej na návšteve, a vďaka jej dôvere som trošičku priložila ruku k jeho úprave, čo ma potešilo, lebo jej tento román rýchle aj vydali. Moje návštevy boli častejšie v lete, keď som prichádzala k nej s mojou rodinkou. Zostávali sme u nej vtedy niekoľko dní a takí pookriati jej láskavým priateľstvom a pohostinnosťou sme sa vracali späť do

Anna Dudášová, sa narodila v roku 1936 v Debeljači pri Kovačici. Žije a tvorí v mestečku Malo Crniće pri Požarevci v Srbsku. Prvú zbierku básní Všade ma sledujú mravce vydala v roku 1969 v srbčine, potom nasledovali ďalšie knihy, doteraz ich vydala dvadsať knih pre deti v srbskom jazyku tiež mnohé leporelá a výbery z dvadsaťpäť zbierok a medzi nimi napríklad i tieto: Na stope nedosiahnuteľného (1972); Človek na úvratiach (1980), spolu s poetkou Damjankou Čižmićovou vydala básnickú knihu Žena trávka (1986); Oheň bylín (1989); Cestička v snehu (1990); Dúha nad Stigom (1991); spolu s Ljiljanou Joksićovou-Predićovou Prebúdzanie svetla (1994); Tlmočenie budúcnosti (1996); Náruživá nedeľa (1997), Záznamy z nesna (1999); Na dlhý život (2003); Na strope svetla (2005); Harfa zo Sionu (2008), Kmit svetla (2008), vyd. Tele Dom St. Pazova v príprave V. Hronca; Slovo o slove II (2009), Slovo o slove (2012), Krídla ohňa (2014), Sviečky (2016). V roku 2006 vyšiel z jej tvorby výber pod názvom Otvorený čas (v preklade mnohých autorov a vo výbere a preklade V. Hronca). Spomínaný slovenský román pre deti Zuzanka vyšiel v roku 1980 (Obzor, Nový Sad)... Jej básne a prózy sú prekladané aj do angličtiny, nemčiny, slovenčiny, taliančiny... Je aktívnou kultúrnou dejateľkou v meste, kde žije a pôsobí, je dlhoročnou členkou literárnych časopisov, ktoré tu vychádzajú, napr. Stig a Majdan, písala aj do zaniknutého časopisu Braničevo. Je členkou rady divadelnej prehliadky FEDRAS ochotníckych divadiel Srbska... Aktívne prekladá zo slovenčiny do srbčiny. Vydala tiež 17 kníh a leporel pre deti, výbery zo slovenskej detskej tvorby a iné. Prekladala poéziu Viery Benkovej v dvoch výberoch: roku 1975 pre novosadského vydavateľa Radivoja Ćirpanova Menuet a zbierku Saloma pre vydavateľstvo Bagdala v Kruševci. Roku 1977 sa stáva členkou Spolku spisovateľov Vojvodiny a členkou Združenia prekladateľov Srbska v Belehrade. Jej tvorba získala pozoruhodné literárne ceny, medzi nimi i Republikovú cenu Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska a Zlatý odznak (1980). V roku 1993 v Niši získala na literárnom stretnutí 1. cenu za poéziu, v predchádzajúcich rokoch v mestách Velika Plana a Paraćin 1. cenu za haiku poéziu. Republikovú literárnu cenu Srboljuba Mitića v Belehrade za zbierku básní Náruživá nedeľa získala v roku 1997 a Cenu Iliju Kolarca v Belehrade za preklady zo slovenčiny do srbčiny na stretnutí spisovateľov Srbska...

Dragica Schröder, Anna Dudášová, T. Hilgem, Zuzana Vereská a náš konzul v Düssldorfe

12

Belehradu, kde som vtedy žila a tvorila. A takto sa nite našej spolupráce nielen množili v sieti tvorby, ale i v sieti ľudskej lásky a priateľstva! O Anne Dudášovej písali mnohí, jej má niekoľko kníh, ktoré spoločne vydala s inými autorkami, ale plnosť tvorby dosiahla práve v duchovnom priestore súčasnej srbskej tvorby, do ktorej priniesla nový, ale veľmi írečitý poetický hlas. Nám Slovákom zanechala román Zuzanka, napísaný po slovensky, ale aj mnohé preklady našich autorov a autorov zo Slovenska, ktoré preložila do srbčiny, a ešte stále s radosťou prekladá. Je činná aj v Združení spisovateľov Srbska a v Spolku spisovateľov Vojvodiny. Avšak vzdialenosť jej znemožňuje prichádzať medzi nás a do Spolku spisovateľov Vojvodiny. Iba keď ju jej milá Kovačica zavolá na významné literárne posedenie alebo stretnutie, Anne sa zachvie srdce, a vtedy zdoláva i diaľku, aby uvidela svoj rodný kraj... •


|

" michal gombár

/

— archív rončevićovcov |

Po stopách 103-ročnej Kysáčanky, babičky Sofije Rončevićovej

S

ofija Rončevićová sa narodila 5. januára 1914 v dedinke Srđevići v okolí mesta Gacko, z otca Filipa Kovačevića a matky Venky Kovačevićovej, rodenej Okiljevićovej. Hercegovina je známe územie s výraznými prírodnými rázovitosťami. Napríklad celý povrchový vodný tok odrazu zmizne z povrchu, z očí človeka, a pokračuje v toku pod zemským povrchom. Hercegovci dobre vedia, čo sú to „ponorky”... Dominuje kameň vápnikového zloženia, čo udáva charakteristický vzhľad Hercegoviny. Tu a tam sa predsa nájde úrodná pôda pokrytá rastlinstvom – či už tým pestovaným, alebo samorastlým. Zemepisci ich nazývajú krasové polia. Dopestovaná úroda, ako i rozmanitosť pestovaných rastlín zo zorného uhla tunajších pestovateľov je oveľa skromnejšia tak v množstve, ako aj v pestovanom sortimente. A hoci sa v týchto krajoch žije skromnejšie, táto časť je obývaná stálymi obyvateľmi. Hovoria po srbsky a pestujú si špecifickú, vlastnú kultúru. V tej a takej Hercegovine – v jej juhovýchodnej časti sa stáročia nachádza malé mestečko Gacko. V blízkosti je aj dedinka Srđevići. Žili v nej početní členovia rodiny Kovačevićovcov a patrili medzi najstaršie rodiny. Keď tieto kraje Rakúsko-Uhorsko pripojilo k svojej ríši, začalo sa obdobie nemeckého panstva. Práve v tom čase sa v rodine Kovačevićovcov narodilo dievčatko. Dali mu krásne meno – Sofija, meno, ktoré symbolizuje múdrosť. Ale v tom čase v Hercegovine sa vzdelaniu dievčat nevenovala pozornosť, a tak sa jej nedostalo ani základného vzdelania. Ako vyrastala, tak bola usmerňovaná na tie typické dievčenské či ženské práce, práce pre ženské ruky... Ani Sofijino dospievanie neposkytovalo možnosť stretávania sa s dievkami a mládenManželia Peter a Sofija cami. Tie zriedkavé príležitosti si vyžadovali zvláštne prípravy na korunovanie túžobne očakávanej svadobnej skutočnosti. Tak pre dievky, ako

Z tohto domu matka Sofiju vyprevadila do samostatného života

aj pre mládencov... Keď mala Sofija 17 rokov, taká príležitosť sa jej aj naskytla. Na jednom stretnutí mládeže zo širšieho okolia si všimla mládenca Petra Rončevića, s prímením Peko. A vtedy si aj Peko všimol Sofiju... A tak po čase príležitostne

vystrojení jazdci z rodiny Rončevićovej, podľa tamojších zvykov, unášajú Sofiju do Pekovej rodnej dediny Žanjevica, pravda, do jeho rodiny. Sofija bola senzačne vymenovaná za Rončevićovu nevestu. Bola to ústredná udalosť pre široké okolie. Po konečnom „zmierení” dvoch rodín ich manželský život do roku 1938 bol korunovaný dvomi synmi a jednou dcérou. Peko bol v tomto prostredí veľmi uznávaná, rešpektovaná osoba a Sofija – tá mala plné ruky práce v domácnosti a s výchovou troch detí... V roku 1938 rodina Peku a SoSofija Rončevićová fije Rončevićovcov opúšťa Žanjevicu a sťahuje sa do Kysáča, do sídliska Tankosićevo. Tam už dlhšie žil Pekov strýko Damjan. S tromi deťmi a svokrou Anou sa pustili do novej životnej výzvy. V strýkovom susedstve si postavili vlastný dom a už o dva roky mali spoľahlivú, dokonca až úctyhodnú životnú základňu a zároveň sa uistili, že príchod do Vojvodiny v úplnosti splnil ich očakávania. V Kysáči, teda v Tankosićeve, sa im v roku 1938 narodila dcéra Nada a v roklu 1940 dcéra Nevenka. Avšak na jar v roku 1941 Peku prekvapujú bôle v brušnej časti tela. Nevenoval tomu pozornosť a rodina to zaplatila príliš draho. Slepé črevo bolo príčinou jeho predčasného odchodu a opúšťania rodiny... Sofija so svokrou bola nútená prebrať zodpovednosť za celú rodinu. Akoby sa pod nimi otvorila bezdná priepasť. Krutý, drsný život zanecháva stopy na oboch ženách, zatláča ženskú nehu a nahrádza ju sebavedomé až robustnejšie správanie tak doma, v poli a najmä na úradoch, kde bolo treba bdelo sledovať, čo sa ponúka a čo sa požaduje. Pre Sofiju už viacej nejestvoval oddych na nevyhnutnú obnovu síl a úvahy o budúcnosti... Ale ako to už aj porekadlo hovorí, jedna bieda pokoj nedá... Vojna nástojčivo klopala na dvere. Okolie Tankosićeva bolo opásané hlbokými priekopami, z ktorých obrancovia mali čeliť útokom... časté mobilizácie a azda ešte častejšie rekvirácie na doplnenie vojnových rezerv poznačujú každodenný život. Zo Sofijinho domu odvádzajú celý konský záprah... V apríli roku 1941 všetko to berie neslávne zakončený pokus znemožniť nástup fašistov. Kapitulácia... Víťazi si triumfálne delili podmanené územia. Celá Báčka až po Sriem s riekou Dunaj ako prírodnou hranicou teraz patrila pod právomoc Maďarska. Sriem sa dostáva do rámca Pavelićovho Nezávislého Chorvátska. Podľa rozhodnutia, ktoré schválili maďarské štátne orgány, všetci prisťahovalci z Tankosićeva a Stepanovićeva, ktorí boli kolonizovaní po prvej svetovej vojne, sa majú vrátiť tam, odkiaľ pochádzajú. Iba dve hodiny boli ponechané týmto vyhnancom na prípravu k nútenému odchodu za hranice maďarskej právomoci. Deportácia je násilná, krutá a súrna. Zástup vyhnancov prechádza Kysáčom a smeruje nevedno kam, ale určite niekam k Dunaju. S vystupňovanou nervozitou, vreskom a hrozbami sprievodcovia nútia vyhnancov zbavovať sa v poli časti svojich skromných zásob, či už potravín alebo šatstva, a tak už celkom „odbremenení” prichádzajú ku korytu rieky Dunaj v okolí osady Begeč z báčskej strany. Pripravené kompy mali vyhnancov previezť na sriemsku stranu, na územie ustašovskej štátnej právomoci. Sofijina rodina išla pešo. V uzlíku trochu zásob, v náručí jednoročné decko, to druhé, o trošku staršie, sa úzkostlivo držalo materinej sukne a výraz tváre svokry sa od nej ÖÖ

13


|

" michal gombár

/

— archív rončevićovcov |

ÖÖ ničím nelíšil. Bol prejavom zla, hrôzy a úžasu... Pred kompami dom kroku: nemali dostatok šatstva, ohrevu, potravín, vecí sa vytvárala veľká tlačenica, nedisciplína a vrcholná bezohľad- potrebných deťom do školy... Nastala dilema: komu sa viacej nosť, nedostatok ľudskosti aj voči tým seberovným... Zúrivosť venovať? Tým malým, ešte bezmocným, alebo tým starším, sprievodcov to všetko ešte len stupňuje... Trápna a ťažká samostatnejším?... Najstarší Dobrivoj musí zostať doma, na skutočnosť podnecuje iných dať Sofiji rady, na ktoré by sami gazdovstve, ale ako a kam usmerniť tých ostatných? Poznačenikdy nepristali a nikdy ich neprijali. né takýmito otázkami plynuli dni Niektorí „dobromyseľní” jej radili zriekSofijinho života. Hladné detské ústa núť sa dvoch najmenších dcérok nechať sa vždy ako-tak nasýtili. Museli sa ich len tak, nevedno komu. Mala by sa uskromniť s tým, čo sa doma našlo, s tými staršími a so svokrou-starenkou čo do domu priniesla a pre deti zastoj čo stoj dostať na druhú stranu rieky bezpečila chronicky nevyspatá a do a tam potom sa rozhodnúť ako, s kým kostí vyčerpaná Sofija... A veci sa a kam ísť ďalej... Obe ženy takéto rady, krystalizujú. Sofija so svokrou a sysamozrejme, zamietli, a na samom brenom Dobrivojom sa snažia vlastnou hu Dunaja ich tlačenica-riava preniesla prácou zabezpečiť akú-takú úrodu na tú sriemsku stranu. Celá rodina zoz poľa a v záhrade dopestovať dostatok zeleniny a ovocia pre každodenstala pokope. Občania Banoštora, nú potrebu rodiny. Tri dcéry a mladManđelosa a Remety poskytli nešťastšieho syna usmernila na školenie ným vyhnancom to, čo sami mali. Pomáa každý z nich bol povinný školu aj hali im, ako vedeli a čím im pomôcť ukončiť, aby získal životnú istotu – mohli... Bol to prvý prejav ľudskosti, zamestnanie a aby svojím zárobkom prvý súcit od začiatku deportácie. Až po mohol pomôcť ostatným členom roniekoľkých dňoch sa na veci Sofija pozediny. Sofija bdela i nad tým, aký rala chladnokrvnejšie a triezvejšie... prospech dosahujú gymnazisti, streZástup vyhnancov smeroval k rieke doškoláci, ba dokonca aj študenti. Sáva s cieľom dostať sa do Srbska, presPevnou oporou jej bol strýko Damjan, nejšie na územie, ktoré nebolo pod práktorý tiež poslal svoje deti na školevomocou iných štátov. Ten ich plán sa nie. Bola to radosť, keď strednú podaril v okolí mestečka Bogatić, v kraji Sofija v spoločnosti detí školu ukončili a zamestnali sa dcéry zvanom Pocerje. Značná časť vyhnancov tu pobudla počas celej vojny. Rodina Rončevićovcov sa dosta- Ikonija a Nada. Nevenka a Radmilo, so súhlasom rodiny, pola do Obrenovca, odtiaľ sa vlakom snažila dostať do rodiska. kračovali v školení a zvolili si lekárske povolanie. Cesta bola nekonečne dlhá, poznačiRoky plynú... U Rončevićovcov sa robí li ju nespočetné previerky, nedostasúvaha. Výsledky sú kladné, uspokojivé, tok vykurovania, zastavovanie a zvlášť v oblasti profesionálneho zdokoprerušovanie jazdy, aby sa konečne naľovania, o čom svedčia početné vlastdostali do Bileća. Sofiji sa podarilo né práce publikované aj v zahraničnej celú rodinu, živú a relatívne zdravú, odbornej literatúre... odviesť do Žanjevice – rodiska zoPekné výsledky a pracovné úspechy snulého manžela. určite ovplyvnili rozhodnutie detí konečTu pobudli celé štyri roky. A hoci ne mamu Sofiju odbremeniť a ubrať jej to boli roky skutočne vojnové, poz pracovných záväzkov... Prinieslo to značené nedostatkom potravy a kladný výsledok. Zocelený Sofijin orgaodevu, úmrtím blízkych a priateľov nizmus úspešne odoláva pokročilému – obetí nezmieriteľných vojnových veku i rôznym zdravotným nástrahám... nepriateľov, predsa bomby tu nepaDalo by sa povedať, že až s pokročilým dali a ani mínomety nerozosievali vekom Sofija prežíva svoje „hviezdne smrť, kraj nebol poznačený zhorechvíle” plného rodinného šťastia, zaniskami... Neľudské vyživovanie sa hŕňaná pozornosťou svojich detí. Úspešnad bezbrannými a bezmocnými ne prekonáva kritickú hranicu – 70. nanebolo však zriedkavosťou... No čas rodeniny, o čom sa zvykne hovoriť, že je plynul. Rodina Sofije Rončevićovej životným optimom, úspešne prekročila všetko prežila a všetci spolu sa osemdesiatku, oslávila aj 90. narodeniny dočkali aj ukončenia vojny v ďalea prekonala i 100 rokov života. V tomto kom roku 1945. roku, v roku 2016, vstúpila do 103. roku Sofija oblkopená vnúčatami Rončevićovci mohli v Hercegovine svojho života... zostať a znášať každodennú skutočnosť s ostatnými príbuznýŽivot babky Sofije je ako náhrdelník. Navlieka perlu za permi a známymi, no nestalo sa tak. Spoločné rozhodnutie znelo: lou... Jej známi a najmä jej blízki ju obdivujú a všetci jej prajú Vraciame sa späť! Do svojho, do toho, čo sme tam nechali, „naklonené nebesá”, zdravie a ešte dlhý pobyt medzi nami. hoci nevedeli, čo z rodinného majetku vôbec zostalo. OpúšťaNuž, babička, ako to pieseň hovorí: „Mnogaja ljeta...” jú tých, s ktorými prežili hrôzy vojny. Natrvalo. Vrátili sa poNamiesto doslovu vestnými „vlakmi bez cestovnho poriadku” do Vojvodiny. I tá plná i tá už prekonaná stovka v ľudskom živote je Mama Sofija ani nesnívala, že cesta bude trvať dlhočizných možná... Sofijin život to dokazuje. No predsa, musíme uznať, desať dní, kým sa vrátia do Kysáča, do Tankosićeva... Privítal ich nimi postavený dom. Úplne prázdny. Nebolo je to zriedkavosť! Sú ľudia, z ktorých sa každodenné, i tie zdravotné ťažkosti v ňom žiadneho nábytku, ani náčinia... Prichádza pomoc v potravinách, nie síce dostatočná, ale stretli tu známych, pomá- proste skĺznu. A oni sa zo všetkého dostávajú akosi ničím hajú si navzájom, koľko môžu a ako vedia. Všetci členovia nedotknutí. A tak medzi ostatnými ľuďmi vyčnievajú... V prírode hromy bijú do tých, ktorí príliš vyčnievajú do rodiny bez ohľadu na roky života, sa zapojili do práce, a tak v rámci vlastných možností vlastným príspevkom sa snažili výšky... No zdá sa, že tým, ktorí sa dožili vysokého veku, sa aj urobiť život znesiteľnejším. Pole, rodina, domácnosť – všetko to bolo na pleciach Sofije, aby určila, čo sa má robiť, čo je v da- hromy s úctou klaňajú ako svedectvo skutočnosti, že sú výnej chvíli najpotrebnejšie... Nedostatok ju očakával na kaž- nimky v živote predsa možné. •

14


|

" & — anna dudášová |

Dobrí ľudia medzi nami J

e väčšina z nás empatická, alebo nie je? Súcitíme s iný- Štefan je penzista novosadského Kablu a stopercentný inmi, vieme sa vžiť do kože tých, čo potrebujú pomoc, valid. Polovica tela mu znehybnela po porážke, čo si vyžaradu, sme ochotní posedieť si s nimi, porozprávať sa, vypo- dovalo odstránenie ľavej nohy, lebo mu hrozila gangréna. čuť ich, pomôcť im v nevôli... Ak ste sa aj testovali na tieto Používal vozík, žiaľ, na ručný pohon. Bolo to preň náročné, otázky, nemohli ste zakrúžkovať ani áno, ani nie, lebo taká preto radšej sedel doma. Priateľom z internetu sa takto možnosť tu ani nebola. Ale ak ste aspoň popremýšľali nad zdôveril: – Nepotrebujem ani veľký dom, ani drahé auto, sebou a svojou (ne)ochotou pomôcť inému, predpokladám, iba obyčajný invalidný vozík s vlastným pohonom. Toto že väčšine vyšlo aj – aj. Dovolím si tvrdiť, že nech sme už úprimné Štefanovo vyznanie so skromným želaním si prečíakí sme, tá dobrota, empatia, predsa len v nás drieme, tlie, tal Samuel Snida a, ako hovorí, „chytilo ho to za srdce”. Nuž a dokáže sa trhnúť na podnet, ktorý sa nás osobne dotkne. začal konať. Na internete zorganizoval zbierku na invalidný vozík pre Štefana, žiaľ, ozvala No či sa aj zobudí, či zaúradusa iba jedna Alenka z Košíc. jeme, keď treba, či nás probNikto viac. Preto mu ten vozík lém iného „chytí za srdce”, to kúpil sám. Bolo by načim poje už veľká otázka. Možno písať veľa riadkov, aby do inému aj pomôžeme, ak si na nich vošli všetky trampoty, to v tomto uponáhľanom žiktoré pán Snida za tie dva vote nájdeme čas, ak na to roky podstúpil, kým pre Štemáme náladu, chuť a dobrú fana vybavoval vozík... Bola vôľu, ak nie sme aj sami živosom svedkom pri odovzdávatom skúšaní, ak... Vzhľadom ní daru, lebo si Štefan prial, na to, že žijeme v mrcha čaaby sa to Samuelovo humánsoch, nie je to také jednodune gesto zaznamenalo. – Poché ani s náladou, ani so žimyslel som si, človek je votnými skúškami, ani v nevôli, patrí sa mu pomôcť! s dostatkom peňazí, ani... – povedal skromný darca pri Ako v situácii, keď aj sám odovzdávaní vozíka. V tomto takmer že potrebuješ pomoc, človeku prehovoril súcit, emdokážeš pomáhať inému? Ale patia. Chvályhodné. „Nevysú medzi nami aj takí ľudia. mreli dobrí ľudia medzi nami!” Jedného sa vám práve chyspomyslela som si. A obdarotám predstaviť. Petrovčania vaný? Ten bol prešťastný, ho dobre poznajú, pre iných darcovi nesmierne vďačný pár údajov na zoznámenie. a celý čas na okraji sĺz. – VieVolá sa Samuel Snida, je te si predstaviť ako je to, keď profesionálnym kuchárom a po dvoch rokoch konečne toho času šéfuje v kuchyni vyjdete medzi svet, keď vidíte, Predškolskej ustanovizne čo sa v dedine udialo nové, Včielka v Petrovci. Voľného keď môžete sami nakupovať času má málo, lebo organizuje svadby, páli pálené, a robí čo potrebujete bez toho, aby aj iné práce, nakoľko mu to ste niekoho trápili? – pýtal sa Štefan už zo svojich nových naštrbené zdravie dovolí, a je Darca Samuel Snida so Štefanom Gedeľovským, ktorému „nôh” na ktorých dnes brázdi aj internetovým nadšencom. kúpil invalidný vozík petrovské ulice a už nesedí Prehliadajúc spoločenské siete dostal sa po webovú stránku svojho spoluobčana Štefana smutný sám doma... Vďaka dobrému človeku Samuelovi Gedeľovského, ktorého poznal iba z videnia, nie aj osobne. Snidovi. •

SUR

ROVINA

– reštaurácia

Ul. Ruda Hrubíka 9 Báčsky Petrovec Tel.: 021/780-429

– izby

– denné menu

– prednášky z gastronómie

Vitajte u nás!

Spolok Aroma predsedníčka Jasna Podkonjaková www.nacionalnakuca-aroma.net 15


nohy, člny, chodúle a? | " svetluša hlaváčová / — ján hlaváč | KARNEVALOVÉ BENÁTKY

Na leknách za Lenkou Ponte dell‘Accademia

K

celému radu prívlastkov či metafor, ktorými svet už stáročia túži po dočarení Benátok, hlavného mesta severotalianskeho regiónu Benátsko, dovolili sme sa vyjadriť ich prostredníctvom lekien, ktoré síce rastú v iných vodách, ale sú zato najkrajšími vodnými kvitnúcimi rastlinami. Teda nie iba La Serenissima, kráľovná Jadranu, slávne mesto palácov, kanálov, vody, svetla, ale i nekaždodenný kvet s dlhými koreňmi v plytkej močaristej Benátskej lagúne. Aj keď si dnes takto stoja mimo času a priestoru, na ich ubolenú krásu sa len tak ľahko nezabúda. Ak by raz boli potopené, svet by prišiel o veľa.

kou. Bol to ich prvý krok k politickému a hospodárskemu vzostupu. Benátky dostať do jednej strany? To je, ako keby sme mali najmenej päťstostranový román vtesnať do

Dobré ráno, Benátky

dlhšej esemesky. S pocitom viny voči množstvu iných historických stavieb, múzeí i pamiatok spomenieme iba tie, na ktoré nás v dave februárového karnevalu upozornil sprievodca. Aspoň do chvíľ, kým sme sa mu nestratili. Ale odpustíme si to, lebo v tomto období je to vraj celkom bežnou súčasťou návštevy. Ako prvé privítalo nás sídlo Dóžov, vládcov Benátskej republiky. Dóžov palác nebola len oficiálna rezidencia Pozor, zákruta... vládcov mesta, ale predovšetkým miesto stretávania Benátska republika bola námorná veľmoc, jedno sa občanov republiky. Dnes slúži ako múzeum. Naz dejísk križiackych výprav a dôležité centrum ob- proti palácu sa nachádzalo hlavné väzenie republiky – pôvodne boli väzni držachodu a umenia počas rení v samotnom paláci, no nesancie. História Benátok neskôr sa pre nich postasa začína v polovici 5. vila samostatná budova. storočia, keď sa pred náSpojenie medzi budovami jazdmi Hunov na neobýzabezpečoval Most nárevané ostrovy uchýlili obykov – jeden z najslávnejvatelia okolitých miest ších mostov na svete. z pevniny a založili si niePonte de Sospiri spájal koľko osád. Tieto sa roku vypočúvacie miestnosti 697 spojili do Benátskeho v paláci so samotným vänámorného zväzku v čele zením a okienka na ňom s dóžom. Tak sa vymanili poskytovali odsúdencom spod vplyvu Byzancie posledný pohľad na mesto a stali nezávislou republiZátišie s gondolami 16


|

" svetluša hlaváčová / — ján hlaváč | nohy, člny, chodúle a?

pred väzením. Básnik Lord Byron zaznamanel, že pri pohľade na krásne Benátky mali zavzdychať pri pomyslení, čo všetko strácajú. A podľa legendy ak sa zaľúbenci na gondole pod mostom pobozkajú, už nič ich nerozdelí. Ďalším symbolom mesta a najslávnejšou stavbou je Bazilika Svätého Markana na hlavnom námestí Piazza San Marco v úplnom susedstve s Dóžovým palácom s výhľadom na Benátsku lagúnu. Práve tu sa zoskupujú tisícky holubov i turistov a tých domácich je, žiaľ, už čoraz menej. Bazilika sa po stáročia stala symbolom bohatstva mesta ako ukážka sily námornej veľmoci. Vďaka bohatej výzdobe si vyslúžila prezývku Chiesa d’Oro – Chrám zlata. Každá vojenská výprava Benátčanov totiž priniesla z východu fragmenty starých pamiatok... Lenže tie holuby nám šikovne porobili... Zrazu sa pretrhla nitka s našou rýchle sa pohybujúcou skupinou, smerujúcou k slávnemu mostu Ponte Rialto. Z dvoch typov ulíc – kanálov a chodníkov, Dovolíte? zvolili sme si tie druhé, lebo boli rýchlejším spôsobom pohybovania sa. Na mostíkoch sme v spleti uličiek oddychovali pohľadmi na križujúce slávne gondoly, ktoré sú dnes iba pre turistov... Zo štyroch hlavných mostov cez Canal Grande sme dorazili iba k mostu Accademia – Ponte dell‘Accademia, lebo sme mali namierené k Bazilike Santa Maria della Salute... Vedení pocitom, že v Benátkach sídli tretia najvýznamnejšia talianska opera La Fenice, navštívili sme hudobné múzeum

Meď alebo zlato?

a za sprievodu Vivaldiho Jesene pozreli sme si výstavu hudobných nástrojov, predovšetkým sláčikových... Hýrivé výklady so suvenírmi nás upovedomovali, že toto mesto je známe i podľa remesiel s dlhou tradíciou. Predovšetkým slávnych predmetov z muránskeho skla, delikátnych čipiek z ostrova Burano, karnevalových masiek z papier-mâPríslovečná talianska elegancia ché... To, že naše mesto-lekno proste dýcha umením, dokazovali početné galérie i okná s umeleckými exponátmi. Čo

Piazza San Marco

Palazzo Ducale

sa len s Benátkami deje počas slávneho bienále, ktoré sa koná každý nepárny rok v júni... a čo môže byť v auguste, keď tu prebieha Benátsky filmový festival, talianska verzia festivalu v Cannes?! (Pokračovanie na s. 39.) 17


|

" & — andrej meleg

|

Deviate slávnosti Zimy s knihou A

veru je to veľká sláva, keď kniha i zimu prekonáva už po deviaty rok. Presnejšie, kniha akoby sa so zimou priatelila. Spoločne vábia čitateľa sadnúť si za tichých večerov do kresla, prikryť sa dekou a do ruky vziať múdrosť sveta na sto stranách. V stredu 20. januára 2016 sa s podobným motívom začal ďalší ročník podujatia Zima s knihou. Aj tohto roku Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca v spolupráci s NRSNM – Výborom pre kultúru a jeho knižničnou komisiou prichádza do prostredí, kde žijú Slováci a predstavuje svoju minuloročnú produkciu. Už tradične sme začali v Kysáči. Privítali nás tu členky Spolku kysáčskych žien. Hosťami na tomto večierku boli naša popredná poetka Viera Benková a vynikajúci básnik Ladislav Čáni, ktorým vlani vyšli nové zbierky básní. Počas prezentácie títo dvaja autori prečítali svoje verše z najnovších kníh Studňa a voda a Izba, o ktorej dom mlčí. Tiež sa hovorilo o knihe Jarmily Gerbocovej Svadobné vinše u Slovákov na Dolnej zemi. Zaujímavý prednes vinšov predniesli členky Spolku kysáčskych žien. Skrátka sa hovorilo aj o všetkých ostatných knihách, ktoré vyšli v roku 2015 v produkcii Slovenského vydavateľského centra.

dí tretia akcia Slovenského vydavateľského centra Zima s knihou. Prítomných privítala nová riaditeľka Ústavu Anna Chrťanová-Leskovac, ktorá prevzala z rúk riaditeľa SVC Vladimíra Valentíka aj knižný darček. Hosťom na tomto večierku venovanému knihe bol Víťazoslav Hronec. Preto aj stredobodom pozornosti bola jeho kniha, ktorá vyšla v produkcii SVC pod menom Poézia vojvodinských Slovákov. O knihe hovoril autor V. Hronec a Vladimír Valentík a verše z nej čítala Anna Margaréta Valentová. Okrem tejto knihy boli predstavené aj ostatné knihy, ktoré vyšli v Slovenskom vydavateľskom centre s vročením 2015.

Pekne navštívená Zima s knihou v Hložanoch

Aj v Spolku petrovských žien bolo rušno. Do tohto petrovského združenia 22. februára zavítala Zima s knihou. Predstavitelia Slovenského vydavateľského centra si do Petrovca pozvali aj hostí: autorov kníh, ktoré vyšli vlani, pochádzajúcich z tohto prostredia alebo Kysáčania si pozorne vypočuli verše z najnovšej knihy Ladislava Čániho okolia. Vlaňajší rok bol zvlášť bohatý na Druhé posedenie v rámci akcie Zima s knihou sa usku- petrovských autorov alebo tých, ktorí pochádzajú z Petrovtočnilo v Hložanoch. Pekná návštevnosť a veľký záujem o ca. Predstavené boli knihy Jaroslava Miklovica Súpisné listinajnovšie vydania Slovenského vydavateľského centra sú ny Petrovca, Petrovčana, žijúceho v Starej Pazove, Ladislapríznačné pre toto prostredie. Aj tentoraz si približne 40 va Čániho Izba, o ktorej dom mlčí, ale zviditeľnili sa aj knihy členiek Spolku žien Slovenka, ale aj ostatných Hložančanov Viery Benkovej – Studňa a voda a kniha Zbližovanie-Dvojprišlo vypočuť, čo nového ponúka Slovenské vydavateľské rozhovory, ktorú napísala spisovateľka Viera Benková spolu centrum. Predstavená bola kniha Juraja Rohoňa Óda na s Etelou Farkašovou z Bratislavy. Svoju knihu Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a počesť najjasnejšieho, najučenejšieho a veľmi známeho muža Michala Járošiho, ktorá vyšla v edícii Zlatá lipa, ako aj Slovincov tu prezentovala aj Dr. Gabriela Gubová-Červená kniha Viery Benkovej Studňa a voda. Autorka aj prečítala z Pivnice. Predstavená bola aj kniha profesorky Márie Myjavsvoje verše z novej knihy. Verše z Rohoňovej knihy po slo- covej O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine a na vensky a po latinsky čítali Alena Pešková a Miriam Murtíno- konci večierka bola predstavená i kniha Jarmily Gerbocovej vá. Riaditeľ vydavateľstva Vladimír Valentík odovzdal spiso- Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi. Podujatie, ktoré vateľke Viere Benkovej autorské výtlačky jej najnovšej bolo štvrté v poradí v tomto roku, navštívilo tridsať členiek knihy Zbližovanie, dvojrozhovory, pod ktorú sa podpisuje Spolku petrovských žien. Program moderovala predsedníčspolu s Etelou Farkašovou, spisovateľkou, esejistkou, publi- ka spolku Mária Gašparovská, ktorá aj čítala texty zo spomenutých kníh. Úryvok z knihy Márie Myjavcovej prečítala cistkou a filozofkou z Bratislavy. V komornom, ale aj príjemnom ovzduší Ústavu pre kultú- a krátko sa o nej zmienila Zuzana Medveďová-Koruniaková. (Pokračovanie na s. 40.) ru vojvodinských Slovákov v Novom Sade prebiehala v pora-

18


|

Aleksandar Kolár, Miroslav Kolár, Kristína Madacká a Daniel Miháľ

" & — michal ďurovka |

V predstavení nechýbali ani zvláštne masové scény

PREMIÉRA V KYSÁČI

Malý princ P

remiéra detského divadelného predstavenia Malý princ, autora Antoina de Saint Exupéryho, v dramatizácii, dramaturgii a réžii Svetlany Gaškovej, bola v sobotu 13. februára 2016 vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč. Výber hudby mal na starosti kolektív, dizajn svetla robil Branislav Agársky, zvuk mal na starosti Dobroslav Filko a v technike boli Milan Klinko a Jaroslav Marčok. V predstavení účinkovali: Aleksandar Kolár, Ivan Madacký, Ema Francistyová, Kristián Križan, Hana Katarína Ďurovková, Miroslav Kolár, Kristína Madacká, Branislav Kulík, Saša Čižmanský, Miroslav Vrška a Daniel Miháľ. Režisérka Svetlana Gašková, ktorá je študentkou divadelnej réžie a dramaturgie na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici, o tejto inscenácii v afiši predstavenia napísala: Malý princ, rozprávka večnosti. Zobúdza v nás dieťa, ktoré kedysi zaspalo. Pripomína nám krásu, ktorú si ako dospelí často neuvedomujeme. Toto predstavenie venujem Nenadovi Leskovcovi, ktorý to dieťa vo mne vždy videl. Ďakujem ti. Ďakujem aj Vám, ktorí sa občas zahľadíte na hviezdy a nezabúdate na to krásne tajomstvo. Ďakujem Vám, že pozeráte srdcom a viete, že to, čo je dôležité,

Kristián Križan a Aleksandar Kolár

je očiam neviditeľné. Ďakujem, že ste zodpovední za všetko, čo si skrotíte. Na úspešnú premiéru Malého princa, v predvedení Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč, sa prišli pozrieť početní diváci, ktorí pozorne a so záujmom sledovali mnohým dobre známe príbehy z knihy Malý princ. Na záver premiéry silným potleskom odmenili všetkých aktérov inscenácie. •

Herecká posádka na záver premiéry

19


festivaly (1)

|

" janko čérný / — archív janka čérnýho |

ÚČASŤ OSÁD A PRVÉ VYSTÚPENIE ICH SPEVÁKOV NA HUDOBNO-FOLKLÓRNYCH PODUJATIACH

Nech z nich máme trvalé svedectvá B

oli časy, keď sme v našich slovenských prostrediach v kultúrno-osvetových a kultúrno-umeleckých spolkoch a v mládežníckej organizácii mali veľmi čulú ochotnícku činnosť. To jedným slovom znamená, že sa vždy venovala pozornosť aj kultúrnemu životu. Rozličné formy prejavov sa rozvíjali a pestovali najprv doma, potom sa obyčajne prekročil aj vlastný chotár a vymieňali sa programy a návštevy aj s inými spolkami a osadami. S veľkým zápalom a nadšením sa spievalo, tancovalo, hralo divadlo. Bol to dôkaz, že sa skutočne pestovala hudba a kultúra. Usporadúvali sa programy, ktoré prispeli k rozprúdeniu hudobno-speváckeho, folklórneho a divadelného života. Z tej už Juraj Kubečka, Erdevík spomínanej čulej ochotníckej činnosti vyplynula aj kvalita: hudobné a folklórne festivaly. Niektoré zanikli, ale zostali spomienky... Časy sa menia. Dnes je trochu inak. Čoraz ťažšie sa pracuje na kultúrnom poli a najmä na ochotníckom poli. Upadá naša ochotnícka činnosť? Kde sú príčiny? Nezáujem ľudí, pozmenený spôsob života, nedostatok ochoty a prostriedkov... Každá z uvedených príčin, ale aj mnohé ďalšie v tom majú svoje prsty.

Anna Valentíková, Pivnica

Ani jedna kultúrna inštitúcia a manifestácia neexistujú mimo kontextu hospodárskych, spoločenských a iných dianí v našej spoločnosti. Boli sme a aj naďalej sme svedkami toho, čo sa nám deje v rôznych oblastiach života a hlavne v hospodárskej sfére. Tie neprajné diania zužovali a ochudobňovali hmotný podklad ochotníckej činnosti zvlášť. Inštitucionálne zmeny v našej spoločnosti v mnohom zredukovali pramene financovania kultúry a potom aj kultúrnych manifestácií. Pre pestovanie našej kultúry aj hudobno-folklórne festivaly sú veľmi dôležité. Ak chceme zachrániť vlastnú kultúru pred ďalším úpadkom a nedajbože zánikom, musíme húževnatejšie a usilovnejšie pracovať.

20

O hudobných podujatiach – festivaloch čoraz menej vieme a pamätáme a na nich vystupovali prevažne mladí speváci ochotníci z našich slovenských osád. Je fakt, že bolo našou tradíciou v šesťdesiatych rokoch usporadúvanie festivalov a spravidla ich na starosti mala mládežnícka organizácia a vôbec mladí ľudia. Na tie udalosti a účastníkov sme už akosi zabudli. Aj spomienky blednú. Áno, alebo nie? Spomíname ich preto, lebo ak chceme rozvíjať našu kultúru, nesmieme zabudnúť na vlastné korene, na tradíciu, ale ju musíme zachovať a pestovať. Vytrvalejšie na tomto poli pracovať, lebo nečinnosťou môžeme obracať chrbát sami sebe, a to už nie je dobre. Avšak môžeme si zaspomínať na to, čo sme prežili, a tak zachovať pred zabudnutím to, čo sa stavalo a poznačilo dobu. Boli časy, boli.., a dnes už len zostali spomienky... Mali sme až štyri hudobné mládežnícke festivaly – v Kysáči, Selenči, v Hložanoch a v PivMária Marčoková, Kysáč nici. Vyplýva z toho údaj, že sme v ochotníckej mládežníckej činnosti mali aj kvantitu, aj kvalitu. Bolo cítiť potrebu pestovať aj svoju ľudovú pieseň, hoci už roku 1970 v Selenči vznikol aj festival NOVOKOMPONOVANÝCH SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ, ktorý teraz prebieha pod menom Zlatý kľúč. Boli to prehliadky výsledkov a úspechov mládeže na kultúrno-umeleckom poli z osád, kde žijú Slováci, a mali prispieť k ešte silnejšiemu rozvíjaniu práce medzi mládežou na tomto poli. O hudobných podujatiach – festivaloch už podľa toho, že sme chudobnejší, tušiť, že čosi nie je v poriadku, ale zostáva nádej, že zajtra bude predsa lepšie. Nádej – tá dáva silu, chuť a odhodlanie, pomáha zabudnúť na starosti, na nepochopenie iných – ba mnohokrát i svojich. Tá však i do rokov budúcich všetkým prikazuje: nepoľaviť! Nespohodlniť a nespyšnieť! Učí vážiť si prácu a výsledky iných. Vedie nás k tomu úcta a povinnosť uschovávať, zveľaďovať a rozširovať historický odkaz našich predkov. Z početných a kvalitných hudobných a folklórnych podujatí v tomto príspevku chceme sprístupniť to, čo je teraz už časť dejín a čo pomaly odchádza do spomienok a do zabudnutia. Takto sa stretnú, hoci len na papieri, účastníci a mnohí sa rozpamätajú na to pekné v tej čulej ochotníckej mládežníckej činnosti. Hudba je každodenne prítomná v našom živote. Prijímame ju prostredníctvom rozhlasu, TV, rôznych kultúrno-umeleckých programov. Jedným slovom, stala sa teda nevyhnutnou súčasťou nášho dnešného súčasného človeka. V tomto príspevku uvedené, ale i to, čo nie je spomenuté, má prispieť k vytvoreniu ucelenejšieho obrazu o tunajšom slovenskom hudobnom, kultúrnom a verejnom živote, ako aj o slovenskom národnostnom spoločenstve vôbec. V prehľade číslo 1 sú údaje o osadách a ich účasti na hudobno-folklórnych podujatiach.


| janko čérný / 1 1. Kysáč 1961 2. Selenča 1961 3. Hložany 1961 4. Pivnica 1961 5. Aradáč 1961 6. Šíd 1961 7. B. Petrovec 1962 8. Kulpín 1962 9. Kovačica 1962 10. Padina 1964 11. Erdevík 1964 12. Silbaš 1968 13. Ľuba 1968 14. St. Pazova 1969 15. Jánošík 1969 16. Laliť 1969 17. Sl. Vinohrady 1969 18. Savino Selo 1969 19. Hajdušica 1970 20. B. Palanka 1971 21. Begeč 1972 22. Báč 23. Biele Blato 24. Ilok 25. Daruvár 26. Ostojićevo 27. Končenice 28. Lug 29. Nový Sad 30. Vojlovica 31. Radoš 32. Boľovce 33. Josipovec 34. Belehrad 35. Čelarevo 36. Neštín 37. Binguľa 38. Budapešť 39. Nadlak 40. Markovec 41. Bajša 42. Zreňanin 43. Dobanovce 44. Slovenský Komlóš 45. Apatín 46. Ašaňa 47. Segedín 48. Jelisavec 49. Čurug 50. Petrovaradín

2 1962 1962 1962 1965 1963 1964 1962 1962 1963 1963 1965 1967 1967 1967 1967 1964 ------1971 --1964 1966 1967 1968

3

4

1962 1962 1962 1965 --1965 1967 1965 1962 1962 -------------------------------

1966 1966 1966 1966 1967 1966 1966 1966 1966 1966 1966 1966 1966 1966 1969 1970 1976 --1999 1968 ----1966 1967 1968 1967 1969 1973 1974 1976 1977 1980 1982 1984 1991 1994 1996 1998 1999 2002 2003 2003 2004 2005 2006 2007 2008

5

6

7

1973 1970 1970 1970 1970 1970 1970 1971 1972 1974 1977 1980 2006 1970 1974 1970 ----1978 1978 1979 --1982 1972 ------1972 1974 1973 --1978 1986 --1979 ------– 1977 – – 2003

1993 1993 1993 1993 1994 1993 1993 1993 1993 1993 1995 2002 1996 1993 1993 1994 2007 ---2002 1995 1995 --1993 --------1996 1993 1993 --1993 --------1998 --– – – – 2004

5279 3928 2530 4081 2243 964 7240 2467 6403 6254 1242 1277 397 7746 1427 1234 430 229 920 1314 539 77 826 ?? ?? 374 ?? 770 2333 1554 ??

– – – – 1978 1981 1989

– – – – – – –

?? 42 67 ?? ?? 8 115

?? 574 112 490 ?? ?? ?? 591 492

Poznámka: prehľad osád a ich účasť je urobená záverečne rokom 2008. Doteraz pribudli iba: nové osady na Stretnutí v pivnickom poli. Mládežnícky festival v Kysáči – v roku 1961 po prvýkrát prebiehal ako súťaž spevákov pod názvom HĽADÁME NAJVESELŠIU SLOVENSKÚ OSADU V KYSÁČI, neskôr premenovaný na MÁJOVÉ STRETNUTIE (v období 1965 – 1972 spomienkové vlajky – festival slovenských ľudových piesní). Festival prebiehal v máji. Na tomto podujatí účinkovalo 21 osád a prví účastníci boli: Michal Madacký, Zuzana Macáková a Mária Kolárová 1961 z Kysáča, Michal Zolárek, Pavel Častvan a Anna Provodovská 1961 zo Selenče, Ján Parkáni a Alžbeta Buzeková 1961 z Hložian, Juliana Kolárová a Ján Ruman 1961 z Pivnice, Mária Zahorcová a Zuzana Kolárová 1961 zo Šídu, Ján Petráš a Alžbeta Šagová 1961 z Aradáča, Anna Benková, Ján Nikolič, Zuzana Šranková a Ondrej Čiliak 1962 z Petrovca, Zuzana Juríková 1962 z Kulpína, Mária Filčíková a Juraj Barnák 1962 z Kovačice, Eva a Michal Poničanovci 1964 z Padiny, Samuel Lomen, Katarína Ďuríková

— archív janka čérnýho | festivaly (1) a Ján Dudok 1964 z Erdevíka, Samuel Fabók a Michal Molnár 1968 zo Silbaša, Anna a Katarína Belánové 1968 z Ľuby, Katarína Ľavková a Michal Chlebian 1969 z Pazovy, Zuzana Halabríniová 1969 z Jánošíka, Ján Farkaš a Anna Hrnčiarová 1969 z Lalite, Katarína Turanová 1969 zo Slankamenských Vinohradov, Štefan Alexy 1969 zo Savinho Sela, Zuzana Melichová a Paulína Greksová 1970 z HajJán Čelovský, Kulpín dušice, Anna Pavelková a Michal Ruman 1971 z Báčskej Palanky a Juraj Šiar 1972 z Begeča. V prvom ročníku festivalu vystupovalo 6 osád a 14 spevákov. Mládežnícky festival v Selenči – SELENČA V ZNAMENÍ MLADOSTI – prebiehal v júli v rokoch 1962 – 1971. V prvom ročníku festivalu vystúpilo 12 spevákov z 5 osád a boli to: Andrej Bocka, Michal Zolárek a Zuzana Fodorová zo Selenče, Ján Ľavo a Zuzana Pixiadesová z Kysáča, Ján Parkáni a Alžbeta Stupavská z Hložian, Zuzana Širková a dueto sestry Labátové z Kulpína, Anna Kopčoková a Ondrej Benka z Petrovca, Ján Petráš 1963 z Aradáča, Mária Filčíková a Anna Kňazovicová 1963 z Kovačice, Zuzana Kotvášová 1963 z Padiny, Anna Zahorcová 1964 zo Šídu, Anna Melegová, Petrovec Anna Síčová a Anna a Alžbeta Buzeková, Hložany Chrčková 1965 z Pivnice, Zuzana Danková a Ružena Valentíková 1965 z Erdevíka, Samuel Fabók a Zuzana Ušiaková 1967 zo Silbaša, Anna a Katarína Belánové 1967 z Ľuby, Anna Godová a Mária Poničanová 1966 z Bieleho Blata, Katarína Hrudková 1967 z Iloka, Pavel Poliovka a dueto Mária a Michal Chlebianovci 1967 zo St. Pazovy, Pavel Kolárik a Mária Žiaková 1967 z Jánošíka, Anna Pavelková 1971 z B. Palanky, Jaroslav Klubičko a Miroslava Nebženská 1968 z Daruvára, Nikola Vodeničar 1964 z Báča a pokiaľ ide o Laliť 1964, nie sú známe mená spevákov. Na tomto podujatí Anna Valentíková, Hložany vystúpilo 21 osád. •

21


z tvorby slovenských autoriek (2)

|

" paula sabolová |

Polnočný rýchlik

(Pokračovanie z minulého čísla)

S

polunocľažníčky už stáli na chodbe, pripravené na nasledujúcej zastávke prestupovať. Mohla ešte dve hodinky spať, no bála sa čo i len privrieť oči, aby sa k nej nevrátil Elemír, dávno mŕtvy Elemír. A vôbec, ako vieme, či všetci, čo sa potĺkame po tomto svete, takisto nie sme dávno mŕtvi a iba nerozumieme premene medzi životom a smrťou. Po tvári jej zbehli dva jarčeky sĺz. Nemali príchuť vnútornej trýzne za láskou či nenaplnenou nehou. Neznamenali nič, azda len samovoľný únik telesných štiav, niečo vôľovo neovládateľné ako tik. Dávno pominula sebaľútosť, dávno spŕchli bolestínske pocity nevďačného osudu. Čoraz väčšmi sa upriamovala na výhody, ktoré mohla prednostne zo svojho stavu vytĺcť, napríklad príspevok na osobné auto, kúpele, cestovné, parkovacie miesto a tak ďalej a tak ďalej. Spací vozeň sa o niekoľko minút definitívne vyprázdnil. Rýchlik znova naberal rýchlosť a Mária sa začala predčasne pomaly prezliekať, baliť. Upravenú ju po chvíľke v ľahkom kostýmčeku striaslo. Siahla za plášťom. Ibaže kam sa podel? Na spodnom lôžku prehrabala obsah kufríka, poprezerala poskladané deky spolunocľažníčok, nadvihla každý podhlavník. Vzala ho tá žena! Šička! Ako mustru – model, ktorý sa dá použiť. Otrasená vyšla za sprievodcom, nechápavým milým chlapcom s udivenými očami. – Viete čo, pani. Pošlem vám sem železničnú políciu. Oni detaily zápisnične podchytia. O siedmej uzimená, roztrasená, znechutená, sklamaná ľuďmi i sebou vystúpila z vlaku na stanici, kde už dnes raz v sne bola. Povrchným zrakom (vnútorný bojoval o plášť) zistila, že po dávnom výpravcovi niet ani chýru a chýba aj novinový stánok. Niekdajší pevný perón bol vydláždený šmykľavými dlaždicami, kvetináče prepchaté umelohmotnými odpadkami. Roztrhla by tých darebných ľudí! Hneď teraz! Tu! Namieste! Vydral sa z nej ťažký nostalgický vzdych, lebo nielen zo sna, ale aj z reality navždy zmizla útulná kvetinová stanička. Meravo sa viezla mestskou dopravou, na súbežnej Jabloňovej ulici boli povytínané staré topole, vraj pôvodcovia sennej nádchy. Zabila by tento národ, ktorý hľadá záhubu v živej prírode. Ubytovala sa, vysypala batožinu na posteľ, či predsa len nenájde plášť, hoci plášť nie je ihla, spoľahlivo umyla čistú vaňu a dopriala si až po bradu čistej vody, veľmi horúcej vody, ktorá zahmlila všetky kúpeľňové zrkadlá. Pred jedenástou stála medzi prvými pred školou. Vydaril sa krásny májový, ale pre toto malé spoločenstvo nemilosrdný deň. Slnko zostra dopadalo na tváre podstatne zvráskavenejšie ako na stretávke pred desiatimi rokmi, pribudlo šedín, umelých zubov, púdru, prebytočných kíl i neurotickej chudosti. Mária provokatívne položartom navrhla, že stretávky po rokoch by mali byť prísne zakázané a ošetrené zákonom. Jej výrok – nazdávala sa, že duchaplný – nikto neocenil, čo sa jej dotklo. Možno preto, že celú noc cestovala a navyše ostala ľahšia o plášť i peniaze. Keď sa skupina takmer päťdesiatpäťročných ľudí nazdávala, že už nikto nepríde, prešli chodbou s tablami a školským pachom do svojej triedy. Bývalý predseda, mimochodom mediálne známe zviera, 22

a taký to bol tichý chlapec, otvoril stretnutie minútou ticha – pietnou spomienkou na bývalých profesorov a, žiaľ, i spolužiakov. Na pretras prišla triedna kniha, mnohokrát ukradnutá i mnohokrát záhadne nájdená, z ktorej sa prečítala evidencia, za ňou nasledovala spoveď pokračujúcej životnej cesty podľa abecedy, teda začína Mária Abrihámová. Z lavice sa dvíhala ako zdravý človek a len nedopatrením zhodila francúzsku barlu. Pichlo ju v sebavedomí, ale aj v nohe fantómové klince. „Za ostatných desať rokov, odkedy sme sa nevideli, som o desať rokov staršia.” Hlúpy úvod. Čo čakala? Aplauz? Triedou prebehol len akýsi šum. „Minulý rok som sa protekčne dostala do poradovníka a už druhý raz mi vymenili bedrový kĺb. Inak ide všetko po starom, v starých koľajach, len v novších vlakoch. Žijem s tým istým a zatiaľ jediným manželom, učím svoje predmety, žiaci sú čoraz divší, za chválitebnú ponúkajú škatuľku cigariet, ale už to musím s nimi vydržať, hoci nefajčím. Týždenne mám ešte pár večerných hodín s cudzincami, naháňam peniaze, lebo napríklad aj tejto noci mi ukradli v spacom vozni nový plášť. Stačí?” V akýchkoľvek odpovediach je prvému najťažšie. Prvých strieľajú. I pri maturite, premknutú žiaľom za Elemírom, ale dochrámanú, po uši zasadrovanú, ju komisia div neprepasírovala, azda nevedomky bola na strane mŕtveho – to je to dievča... on sa zabil... Ostatní maturanti to mali o poznanie ľahšie. Taký Berec! Priemerný, skôr menej bystrý žiak. A ako ho život vycibril?! Má kultivovaný prejav, pôsobivú, nenásilnú gestikuláciu, pred školou mu stojí auto ako delo a Mária by dala krk na to, že v kufri mu leží lovecká puška, lebo sa to patrí a v lepšej spoločnosti nosí. No kde sme?! zvrieskla by. A skoro všetky múdre dievčatá sú zle platené učiteľky! To bol génius, čo vymyslel bonmot, že múdre študentky robia hlúpym študentom sekretárky. Zlý deň! Nahromadilo sa v nej priveľa zloby. Otrepaná pozitívna energia je fuč a škrie ju, že svoje desaťročie oddrkotala nepremyslene, akoby sa vrátila z desaťminútovej psej prechádzky. Náhle stratila záujem o životné spovede spolužiakov. Druhú operáciu bedrového kĺbu si mohla odpustiť. Čo tým chcela naznačiť? Že má protekčné styky? Nemá! Iba sa jej rozsypalo bedro. Berecovi ani len nenapadlo povedať, že má nastrieľané porcelánové zuby, ktoré na minulom výročí vyzerali ešte ako noty na bubon. A ktovie, či všetky baby majú v podprsenke po dva prsníky, len ona sa musela odprezentovať okrem viditeľne kratšej nohy i druhým bedrovým kĺbom. Vyzauškovala by sa! Po chvíli, keď sa jej podarilo počúvať aj iných, nielen vlastné výčitky, si uvedomila, že jej prejav nebol až takou znáškou neprávd, aj ostatní si nenápadne vylepšovali „kádrové” profily. Načo im mala vešať na nos, že nežije s manželom, a načo vešať na nos, že neučí! Pár hodín dáva iba vietnamským predškolákom. Dakedy rovno pod šiatrom v tržnici. Na ďalšie výročie, ak sa ho vôbec dožije, už nepríde. Bola blázon, že prišla teraz. Veď čo ju už spája s týmito ľuďmi? Po opustení triedy sa rozliezli kto kde. Skupinka niekdajších zanietencov, ktorí nosili do školy črepiny archeologických nálezov, si vyšla pod hrad. Anča


|

" paula sabolová

|

Gregová (i teraz všetkého organizátorka) si išla dať prečesať včerajšiu vodovú, Lila Poláková skočila do dediny po torty a zákusky na večierok, pár ľudí sa vybralo na cintorín. Berec dal o sebe hlasno vedieť, že ide do jaskyne. Mária za ním zavolala „nestrať sa!” Otočil sa, vrátil „počuli ste, čo povedala? A moja žena mi už tridsať rokov hovorí – strať sa!” Žeby u Bereca zabodovala? Odpojila sa od poslednej skupinky a s pocitom neurčitého vyznamenania odchádzala do hotela dospať čudnú duchársku noc. Nech sú príťažlivé aspoň názvy, tvrdila Anča Gregová, a preto večierok objednala v ružovom salóniku. Azda až priveľa sa jedlo, slušne pilo, ukazovali sa celé albumy úspešného príbuzenstva, ohovárali sa miestni, ktorí odignorovali stretnutie, rozoberali sa diagnózy i predčasné smrti. Tancovať dolu do baru sa postupne sťahovali niekdajšie študentské lásky, často netušiac, že sú láskami, podaktorí sa to dozvedeli až na parkete od podgurážených momentálnych tanečných partnerov. Máriu na vysokú barovú stoličku posadil Berec. Rozprával jej o rizikách vlastníka firmy, o ročnom obrate, zisku, daniach. Opájal ju cudzokrajnými drinkami, ktoré pri nalievaní do šejkrov vyzerali celkom neškodne, predsa stúpali do hlavy, ich názvy nikdy nepočula, lichôtkami jej plietol hlavu, aká bola krásavica, teraz jej už môže rovno povedať, že bol do nej ťažko zaľúbený. Smiala sa, a iba naoko ho krotila, aby si z nej neuťahoval. „Vážne, Mery!” To študentské Mery, na ktoré si už skoro nikto nepamätal a tridsaťpäť rokov nepočula, ju celkom vzalo. „Ale ty, Mery, si rúbala vyššie.” Ako dáka naivka koketne prevracala načiernené oči (zajtra sa za to sebazosmiešnenie zabije, ale teraz je to také pekné, milé, sladké, slová pozliepané sirupom). „Kde som rúbala?” „Veď ty vieš, Mery, kde.” Ako herečka z amerického filmu sa mu dotkla kravaty. „Nie, neviem.” „K Elemírovi, ak sa ti to žiada, Mery, tak veľmi počuť.” Kým meravela, obsypával ju širokými úsmevmi, porcelánovými zubami ako falošnými perlami. „Neprehodíme list, Mery? Na ktorom poschodí máš izbu?” Práve dotancovali Anča Gregová a Lila Poláková so svojimi až tu nadobudnutými frajermi, keď z vysokej barovej stoličky skladal Berec Máriu Abrihámovú. Tri

z tvorby slovenských autoriek (2) páry sa stretli pred širokým schodiskom s výhľadom na vysvietenú prázdnu šatňu, v ktorej Mária zbadala svoj plášť. Nekontrolovane stratila nervy a vykríkla: „Aha, tam visí môj plášť, už som tu tej noci raz bola s Elem...” Päť ľudí sa začudovalo, významne, hoci s istým porozumením vzhľadom na grády alkoholu v hlave na seba pozreli, lebo šatňa bola celkom prázdna. Anča Gregová a Lila Poláková Máriu odprevadili do hotelovej izby. „A visel tam,” trvala na svojom tvrdnúcim jazykom. „To nič, to nič, trochu si prebrala. Aj my sme trochu prebrali. Vypili sme si. No a čo? Berec každému platil. Vraj raz je aj v pekle hostina.” Rozostlali jej posteľ, navliekli ju ako bezvládnu handrovú bábiku do nočného úboru, nazdávajúc sa, že drieme, sadli si do kresiel. Z akejsi nekonečnej diaľky doliehal k Márii Ančin šepot, ktorý nevládala zastaviť. „Vieš, Lila, že ju nechal muž?” „Nehovor...” „Áno.” „Odkiaľ vieš?” „Svet je malý.” „Začala piť, lebo sa jej na školskom výlete stratila žiačka, prepustili ju zo školských služieb.” Keby tak Mária Abrihámová vládala obracať jazykom a korigovať tie Ančine bohapusté nezmysly, kiežby vládala... Tá zasranka sa jej na školskom výlete nestratila, iba jej vyťala pádlom, keď ju zbadala vo vášnivom objatí s neznámym chlapcom. Trestný čin! Aké smiešne! Menšia modrina na zasrankinom zadku. Lekár! A vypratanie Máriinho kabinetu. A potom začala nosiť lacnú ploskačku v kabelke, usrkovala sama, tajne na nevhodných miestach. A muža sama pustila, aby urobil dieťa zdravej žene a zachoval svoj rod. „A vieš, Lila, že doteraz žije a preklína ju takmer storočná Elemírova matka?” O tri týždne správa železníc Márii poslala akýsi ohavný cudzí plášť. Iba náhodou štítivo strčila ruku do mierne vydutého vrecka, vytiahla z neho halúzku so zošúvereným neidentifikovateľným kvetom. Privoňala k nej, ešte trochu trpkasto voňala cudzím osudom. pripravuje: Viera Benková

Najúspešnejšia kniha v Slovenskom vydavateľskom centre v minulom roku Naša spisovateľská obec je od minulého roka definitívne bohatšia o nové spisovateľské pero. Katarína Mosnáková Bagľašová je autorkou knihy Jednozubý úsmev. Kniha vyšla vo zvýšenom náklade, no v priebehu pol roka bola vypredaná. To sa u nás nestáva často. Katarína Mosnáková Bagľašová bola vlani víťazskou až dvoch literárnych súbehov. Jej dve poviedky pre deti boli najlepšie na súbehu Novosadskej novinárskej školy v rámci projektu Skrinka (Kovčežić) a ďalšie dve boli najlepšie na súbehu Zorničky. Okrem toho, aj jej text pre pieseň Nestála stálica na Zlatom kľúči v Selenči tiež získala pozoruhodný úspech. Gratulujeme! red.

23


poučky (8)

|

" samuel koruniak

|

NAŠE JAZYKOVÉ HLAVOLAMY

„Veľmi dumám nad tým, koho mám ísť voliť/komu mám dať svoj hlas.”

S

lovná zásoba súvisiaca s voľbami, volebným obdobím sa dostáva aj nepriamo medzi každého používateľa toho-ktorého jazyka a tej-ktorej spoločnosti. Je to veľmi rozšírená plejáda termínov, ktorá patrí do obrovského politického diskurzu, pričom sa v každom demokratickom štáte volebný slovný fond vynára, pochopiteľne, práve vtedy, keď sa aktivizujú mnohé politické strany s tým cieľom, aby prilákali čím väčší počet voličov, čiže získali si ich priazeň a hlas. Samozrejme, ide o výrazy, ktoré sa v našom bežnom diskurze vyskytujú najčastejšie v tom okamihu, keď sa politickej garnitúre, alebo politickému predstaviteľovi, ktorý bol pri moci, končí mandát a začínajú sa tvoriť „nové” politické programy, sľuby, koalície, predovšetkým usmernené na všetkých občanov – potenciálnych voličov. V tomto všetkom zohrávajú významnú úlohu aj médiá, či už printové, alebo elektronické. Súčasná doba si politické a iné informácie sprostredkúva nielen cez internetové portály samotných televízií, ale aj cez sociálne siete, internetové blogy, fóra, na ktoré voliči môžu pohotovo a rýchlo reagovať. Naša slovenská menšina vo Vojvodine je v tomto zmysle odkázaná čerpať informácie cez srbské médiá, ktoré sú, pravda, viacej zastúpené, a tým aj priamo vplývajú na percepciu slovnej terminológie z blízkeho srbského jazyka. Samozrejme, je to nezastaviteľné pôsobenie kontaktového jazyka na hovorenú a spisovnú podobu našej slovenčiny. Takouto metódou preberania srbských výrazov, vnášaním ich do slovného fondu bežného komunikujúceho v slovenskom jazyku, konštantným používaním a zapájaním srbských výrazov do výmeny informácií v slovenčine, pričom srbskej lexike priam otvárame dvere a dávame im status slovenského hovoreného slova, sme svedkami aj v súčasnosti. Vplyv srbských médií a internetových portálov na podobu hovorenej slovenčiny vo Vojvodine je teraz priam intenzívnejší a výraznejší. Je to opodstatnené tým, že sa o vlastnej, domácej politickej situácii najlepšie informujeme cez srbské, domáce masovokomunikačné médiá. Pravdaže, netreba pritom zabudnúť, že ako používatelia internetu máme možnosť siahnuť do archívu slovenských vysielaní zo Slovenska, alebo môžeme priamo sledovať slovenské vysielania prostredníctvom káblovej televízie. Takto si ako bilingvisti, čiže znalci slovenského a srbského jazyka, môžeme overiť správnosť daného výrazu zo srbčiny, alebo si priamo obohatiť spisovný fond slovenského jazyka, pričom vo formálnom prejave, kde sa, pochopiteľne, vyžaduje uplatňovanie spisovnej slovenčiny, zabránime prenikaniu srbských, nespisovných výrazov. Volebná terminológia sa mnohokrát dostáva aj medzi pospolitý ľud nielen v kontexte volebného obdobia, ale aj vtedy, keď sa chce poukázať na nejaký politický problém, kauzu, ktorú nedokáže vládnuca strana vyriešiť. Vtedy sa vlastne siaha na volebný diskurz a poukazuje sa na potrebu volieb, alebo aj na témy, ktoré vládnuca strana sľubovala cez volebné obdobie, pričom ich nesplnila. Sú však aj ďalšie momenty, keď sa táto téma dostáva do éteru spoločnosti. Hodnotenie volebnej terminológie priamo súvisí so slovnou zásobou daného politického diskurzu, ako aj s celkovou politickou situáciou v určitej krajine, pričom sa často využívajú aj expresívne, obrazné výrazy, čím sa dosahuje efektívnejší vplyv na voliča. Slová ako voliť, voľby, volebný (v srbčine je to slovo izbori) a ich slovné spojenia sú najfrekventovanejšie slová v tejto oblasti. Ako synonymický termín sa nám tu najčastejšie ponúka hlas, hlasovať, hlasovací, pretože jeden z významov slova voliť v sebe obsahuje aj slovo hlas – odovzdať niekomu svoj hlas, uskutočňovať voľby (KSSJ, 2003), čiže odovzdať niekomu svoj hlas, hlasovať. Dôležité je tu z morfologicko-syntaktického hľadiska pripomenúť, že

24

slovo voliť je bezpredložkové slovo, čiže vo vete sa viaže bez predložky: voliť prezidenta, voliť politickú stranu (čiže volíme koho, čo? – akuzatív), kým sloveso hlasovať sa viaže zväčša s predložkou o, za, proti (koho, čo) – hlasovať o novom návrhu, hlasovať za najlepšiu politickú stranu, hlasovať proti balíčku zákonov, alebo sa niekedy vyskytne aj v bezpredložkovom tvare v zmysle príslovkového určenia spôsobu: tajne hlasovať (ako?), hlasovať podľa svojho svedomia (ako?). V srbskom jazyku spomenuté slová budú mať podobu: birati (koga), glasati za, protiv (koga). Často v slovenskej publicistike počujeme aj dlho hodnotené expresívne slovo zvolebnievať sa (pripravuje sa na volebné obdobie), ktoré sa v poslednom období stalo funkčným spisovným publicisticko-volebným termínom. Chceli by sme pritom aj spomenúť, že sa v našej tlači niekedy uvádza nesprávne slovné spojenie právo hlasu, ktoré má pôvod v srbskom dvojslovnom pomenovaní právo glasa. Takúto slovnú konštrukciu preto hodnotíme ako nespisovnú, a namiesto nej použijeme spisovnú podobu slovného spojenia, a to volebné právo. Okrem iného volič má v novodobej demokratickej spoločnosti možnosť odovzdať niekomu svoj hlas, čiže má právo voliť, právo hlasovať, čiže ako občianska spoločnosť sme získali hlasovacie právo, volebné právo. S týmto súvisí aj termín volebný program (v srbčine izborni program), alebo iba politický program, čiže obsah toho, čo nám daná politická strana počas volebného obdobia ponúka. Politická strana tak prezentuje svoj vlastný politický program prostredníctvom volebnej, predvolebnej kampane v tvare rôznych bilbordov, reklám, letákov, televíznych diskusií, mítingov... Okrem volebného programu počas volebného obdobia politická strana predstavuje aj svojich kandidátov, ktorí sa nachádzajú na kandidačnej listine. V spisovnej slovenčine sa vyskytuje aj menej frekventované slovné spojenie kandidátna listina (ale iba v Slovníku cudzích slov – akademický, 2005), ale aj jej univerbizovaná podoba kandidátka. Medzi komunikujúcimi pritom často počuť aj slovné spojenie zo srbčiny nosilac liste, nosilac politickej strany, ktoré sa do spisovnej slovenčiny prekladá ako nositeľ listiny, pričom sa v tomto prípade používa jednoslovný tvar nominant, čiže kandidát, ktorý je zväčša predseda danej politickej strany a nachádza sa ako kandidát číslo jeden na kandidačnej listine, kandidátke.

„Tohto roku aj Srbsko aj Slovensko čakajú parlamentné voľby.” Ako demokratická (či neodemokratická) spoločnosť sme v našom srbskom prostredí zvyknutí na to, že i za krátky čas dostaneme pozvánku na voľby. Tomu je na vine nielen politicko-spoločenský systém mocenského zriadenia daného štátu, ale aj politická situácia v krajine, ktorá nás núti k tomu, aby sme za krátke obdobie viackrát hlasovali. Takáto mimoriadna situácia nastáva zväčša po tom, ako sa vládnuce strany nezhodnú v kľúčových a už vopred dohodnutých otázkach, alebo ako sme v našom prípade zvyknutí, keď vznikne nejaký problém, do ktorého je vtiahnutá aj medzinárodná politická scéna. Takéto voľby potom majú prívlastok mimoriadne, alebo predčasné voľby. Keď však ide o situáciu, keď prezidentovi, alebo vládnucej koalície vyprší mandát, tak nastáva tzv. obdobie spomenutej volebnej kampane do rôznych druhov volieb, pričom sa v krajinách juhovýchodnej a strednej Európy líši táto problematika terminologicky. Takáto situácia v administratívno-právnej terminológii je práve medzi našou slovenčinou a tou na Slovensku. Odôvodňujeme to iba tým, že ešte v socialistickej Juhoslávii


| (v 70. rokoch minulého storočia), pri zákonnom uznaní slovenčiny, ako právoplatného menšinového jazyka vo Vojvodine, sa práve administratívno-právne termíny prispôsobovali srbskej terminológii, aby tak nevznikli rôzne byrokratické nezrovnalosti, čím sa vtedajšia spisovná slovenčina v Juhoslávii citeľne začala vzďaľovať touto lexikou od tej na Slovensku (vtedy Československu). Vráťme sa však k danej problematike. Na čele demokratického štátu sa nachádza prezident, ktorého volíme na prezidentských voľbách, čiže v duchu spisovnej slovenčiny sa v tomto prípade používa slovné spojenie prezidentské voľby, kde si svojho prezidenta v našom prípade volíme na 5-ročný mandát, čiže mandátne prezidentské obdobie. Parlamentné voľby predstavujú volebný čin, kde si z daných politických strán a ich predstaviteľov volíme, kto z nich bude ďalšie obdobie sedieť v Národnom zhromaždení (na Slovensku v Národnej rade), čiže v republikovom parlamente, a tak bude rozhodovať o otázkach ďalšej cesty a osudu krajiny. Práve po voľbách sa v tomto zmysle vytvárajú v parlamente, bipolárne skupiny; pozícia, viac frekventovanejšie termíny vláda, vládna koalícia, čiže tí, čo budú mať v rukách moc, a opozícia, čiže klub politických strán v parlamente, ktoré budú namietať, oponovať a kritizovať mnohé sporné otázky, zákony navrhované vládou. Pod vplyvom srbčiny sa tieto voľby u nás charakterizujú aj s prívlastkom republikové voľby (republički izbori), čiže kde si volíme predstaviteľov do republikového parlamentu, pričom spisovná slovenčina uprednostňuje spomenuté slovné spojenie parlamentné voľby. Obyvatelia Vojvodiny si taktiež okrem iného volia aj svojich predstaviteľov, ktorí budú riešiť otázky v kompetenciách pokrajiny. Hovoríme tu o pokrajinských voľbách. Práve často spomenuté adjektívum v našej hovorenej slovenčine nesprávne používame. Tu však paradoxne nie sme ovplyvnení srbčinou, ale jednou z typických prípon, ktorá sa pri prídavných menách v spisovnej slovenčine používa, a to je -ový, čiže v našom prípade pokrajinový, čo však z hľadiska spisovnej slovenčiny hodnotíme ako nespisovné slovo. Rovnako ako aj v srbčine, prídavné meno pokrajinski, bude aj v spisovnej slovenčine pokrajinský, pokrajinská (pochopiteľne rozdiel je iba v dĺžke grafém). V tomto prípade si môžeme pomôcť aj so slovom kraj a jeho adjektívny tvar krajský; pokrajinský. Spisovná slovenčina na Slovensku však slovo pokrajina a z neho odvodené slová pokrajinský, pokrajinská nepozná, čiže nevyskytuje sa v žiadnom výkladovom slovníku. Je to vplyv spomenutého terminologického prispôsobovania menšinových jazykov srbskému (vtedy srbochorvátskemu) jazyku, čiže ho nemôžeme hodnotiť ako nespisovné, ba naopak je to spisovné slovo v slovníku vojvodinskej slovenčiny. Pre zaujímavosť spomenieme iba to, že namiesto slova pokrajina sa na území dnešného Slovenska používa slovo kraj, a preto aj voľby budú krajské, alebo župné voľby, alebo aj VÚC voľby – voľby do vyšších územných celkov. S nespisovným slovom pokrajinový uvedieme i nesprávny výraz republický, ktorý sme pod vplyvom srbského

" samuel koruniak | poučky (8)

slova republički zaradili do našej slovnej zásoby. Namiesto nespisovného slova republický tu treba používať republikový; republiková: republikový poslanec, republikový fond, republiková súťaž. Posledným druhom volieb sú tzv. lokálne voľby, čiže voľba predstaviteľov do obecného parlamentu, alebo u nás obecného zhromaždenia. Zasa je tu terminologický rozdiel oproti tomu na Slovensku (pochopiteľne, je to aj s rozdielnym územným členením Slovenska a Srbska), pričom tu bude hovorový tvar komunálne voľby, alebo voľby do orgánov samosprávy obcí. Pripomenieme tu aj termín referendum, ktoré slovníky hodnotia ako: priame hlasovanie občanov o zákonných, najmä ústavných veciach (KSSJ, 2003). Potrebné si je preto zapamätať, že v spisovnej slovenčine sú nie republické strany, ale republikové strany a taktiež nebudú pokrajinové voľby, ale pokrajinské voľby, pričom máme aj spomenuté: parlamentné, prezidentské a lokálne voľby.

„Ani sám neviem, ktorú politickú stranu som zaokrúhlil.” V pokračovaní preberania a hodnotenia politickej terminológie sa pozastavíme pri samotnom čine volieb, čiže situácie, pri ktorom volič volí politickú stranu. Na volebné miesto (v srbčine je to izborno mesto), prichádza občan s platným občianskym preukazom a pozvánkou voliť, čiže na Slovensku sa takýto doklad menuje hlasovací preukaz. Pri zistení údajov volič dostáva hlasovací lístok, na ktorom sú politické strany, čiže mená politických strán, alebo aj predstavitelia politických strán, či kandidáti na prezidenta republiky. Občan, čiže volič okrúžkuje meno politickej strany, alebo predstaviteľa, ktorému chce dať hlas, čiže okrúžkovaním teda volí, hlasuje. Práve slovo okrúžkovať, sa v našej bežnej slovenčine nesprávne používa. Namiesto spisovného slova okrúžkovať (krúžkovať, zakrúžkovať) často používame výraz zaokrúhliť. Spomenuté slovo spisovná slovenčina nehodnotí ako nespisovné, alebo subštandardné, práve naopak, je to spisovné slovo, ale s úplne iným významom, ako si táto situácia vyžaduje. Slovo zaokrúhliť znamená: urobiť okrúhlym, zaobliť, zaguľatiť – zaokrúhlený golier, alebo: upraviť na približnú (jednoduchšiu) hodnotu, čiže v súvislosti s číslami – zaokrúhliť dlh na dvetisíc eur (KSSJ, 2003). Spisovne titulná veta bude znieť: „Ani sám neviem, ktorú politickú stranu som okrúžkoval.” Ešte spomenieme, že vyplnený hlasovací lístok, alebo okrúžkovaný hlasovací lístok (ktorý môže byť platný a neplatný lístok – po srbsky to bude: važeći i nevažeći listić) sa dáva do volebnej urny. Primárny význam slova urna však predstavuje nádobu, schránku na popol osôb pochovaných spopolnením, popolnica (Slovník cudzích slov, 2005). Preto sa okrem slovného spojenia volebná urna používa aj volebná schránka, veľmi málo aj volebná škatuľa. •

KAMENÁRSKA DIELŇA

BARTOŠ – zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel: 021/780-158, fax: 021/780-772 www.kamenbartos.co.yu e-mail office@kamenbartos.co.yu

Jána Kollara 13, Báčsky Petrovec

021 / 780-184

www.ddor.rs

ddorns

25


dobroducháreň (22) | " annamária boldocká-grbićová |

Chlieb vážne škodí zdraviu! „Je veľmi ťažké uvažovať ušľachtilo, keď človek myslí len na to, ako si zarobiť na chlieb.“ (Jean Jacques Roussea)

A

to odkedy je vari svet svetom, pán Rousseo! Len tí najneoblomnejší, najbezúhonnejší a najhúževnatejší v odriekaní v mene presadzovania právd to azda dokázali! Ušľachtilosť a jemnosť, čo by to dokonca malo byť?! Nie to ešte takto uvažovať?! Pýta sa na to väčšina dnešného sveta! Či vôbec dáko uvažovať! Načo!? Všetci sme zaujatí bleskurýchlym dosiahnutím šťastia bez toho, aby sme dôkladne vychutnávali sklamania, radosti, vôbec, chvíle. Kto by dnes povedal Eppur Si Muove, ak sa neotáča výlučne preň! Z jeho osobných záujmov! Kto povie, keď treba, že cisár je nahý? – tak čo, nahosť je in! A všetci sme tak číro ziskuchtiví! Aj na našej plodnej rovine sa pomaly, ale isto presadzuje takáto materialistická antropológia, civilizácia spectacla! A to nie až tak dávno tu bolo tak krotko, naivne, otvorene, rozvážne. Každá rodina bola takpovediac environmentálne založená, samoživiteľne chlebodarná... A dnes vari ani uvažovať, ani chleba mať! A ušľachtilosť, čo to je, „to sa natiera na chleba”?! A to nie na trebárs aký chlieb! Tak sa svet „zdokonalil”, že sme v ohrození pred uvažovaním a pred chlebom! Peniaze sú boh a pred ním sa klaniame! A odveké je byť mennobojný! Vystupňovaná je túžba po harmónii zapredanej duše a večne mladého botoxového tela! Už pätnásťroční vzali všetko do rúk, konštatuje Hevier... A tak začíname od chleba bočiť, báť sa chleba... Pozorne čítame etikety o bielom zabijaku, o prifarbovaní tmavého chleba a klasickej bielej múky, pričom je pri výrobe pozbavený vonkajšieho obalu, a tým aj všetkých výživných látok, v dôsledku čoho zaťažuje tráviacu sústavu a spôsobuje priberanie! Biblické maximy o lámaní a dávaní, o kto do teba kameňom, ty doňho chlebom o odtŕhaní od úst, a potom to tradičné vítať soľou, medzi dva prsty soli, starej mamino rysovanie kríža nožíkom pred krájaním! Čo s tým, čo s tým?! Chlieb dnes škodí zdraviu! Uprednostňujte len celozrnný, špaldový, grahamový, pohánkový, fínsky! A kôrnatejme! A buďme číro hrubozrnní! Dobrí sme, len nás na chleba nenatieraj! Tým pádom antická maxima Panem et circenses je aj v cyber realizme, v neoliberálnej spoločnosti je IN! Na chlieb ešte síce máme, vravia v teréne, dobre, že ho je, takého, aký je, potenko! Ani dokonca nie je veľká šanca zarobiť si na chlieb, poctivo už žiadna! A teda treba zamazávať oči! Dajte nám teda hry, aby sme si pozornosť upriamili niekam inam! Dajte nám realities, big konzum, dajte nám voľby! Len aby sa neuvažovalo o tom, že prisluhovači garnitúr a zbehlí prevádzkari i chamtiví ziskuchtivci nám hladným ponúknu koláče! V prestávke čakania na život! ...A predsa, občas zaiskrí... Nielen chlebom je človek živý! Schopný znovuzačínania?!… 26

Živimo na suvom lebu, v Aradáči v druhom polroku školského roku 2015/2016 je na tamojšej základnej škole o 12 žiakov menej! Rodičia odišli na zárobky, trbuhom za kruhom kam sa dá – do Rakúska, na Slovensko. Vichnalovci sa teraz, v januári, vrátili do Austrálie, Brisbane na nich čakal! Albert Vichnal chce viac, povedal! Dôstojnejšie, ušľachtilo žiť a pracovať! Albert Vichnal uzrel svetlo sveta v Austrálii začiatkom 70. rokov, kde si jeho rodičia zarábali na chlieb. Po čase sa Vichnalovci vrátili do Aradáča, kde dodnes žijú. Albert, ale v nešťastných 90. rokoch sa do svojho austrálskeho rodiska opätovne vrátil, skončil štúdiá, uplatnil sa v Brisbane a potom si, vrátiac sa do Aradáča na sestrinu svadbu, našiel manželku Elenu, s ktorou s v rokua 1996 do Austrálie vrátil. Žili si tam, na druhom konci sveta hlebom sa sedam kora. Po desaťročí sa im zacnelo po domove, po Aradáči, po svojeti, po domácom chlebe! A zasa sa Albert rozhodol z Austrálie vrátiť do Aradáča roku 2008, teraz už s rodinou – manželkou Elenou a dvoma deťmi a s nádejou, že bude dobre! Naozaj v to verili! Postavili dom, zasadili vinohrad. Veď vraveli, že bude dobre! Ale reči sa vravia a chleba sa je! Aké plány sme mali! Nenaučení žiť v nedostatku, s prechmatmi, nenaučení nedostať za svoju snaživosť a poctivú prácu dôstojnú odmenu, nechcú zostať tu, doma, u nás, presvedčiac sa, že tu je vlastne hleb sa sedam kora. S novým rokom teda znovuzačínajú! Nikde je nie ideálne, všade je aj tak, aj tak – vravia. Nigde nije bajno! Tentoraz asi pre nich definitívne bude – z austrálskej strany sveta!

Slovníček Porekadiel, pranostík a ľudovej múdrosti je o chlebe neúrekom. I v dnešnej bežnej reči sa o chlebe zmieňujeme viac, než by sme si možno boli ochotní pripustiť – len si niekedy všimnite, ako často začujete niečo podobného. Naša zmienka ponúkla zvraty, aké bežne používame. To, že: živimo na suvom lebu, je fakt, ktorý si často opakujeme. Máme finančné, materiálne ťažkosti. Môžeme ho použiť aj v takejto podobe: žiť na/o suchej kôrke: „jedni sa váľajú v prepychu a tí druhí žijú o suchej kôrke”/www.diskusneforum.sk/ „Prostredie, v ktorom žijeme, zaťažuje nás mnohými negatívnymi civilizačnými vplyvmi, znižuje a oberá o dôstojnosť „...si však blázon, ak preto na suchej kôrke chceš žiť..” (www.infovek.sk) „Nie je mi ľúto seba, aj keby som mal žiť o suchej kôrke, vyžijem, som z Oravy, ale koľko talentov máme na Slovensku a nie je o to záujem.” (www. pluska.sk)


| Trbuhom za kruhom kniž. skyva (kus chleba): ísť do sveta za skyvou chleba (za zárobkom). Keď sa ocitneme v takejto situácii, že treba zmeniť prostredie, ktoré ponúkne lepší život, ako sme mali prípad s Aradáčanmi, mali by sme použiť takýto slovenský variant: Chlieb za bruchom nechodí. Teda nie cudzina (prípadne luxusnejší, ľahší nezaťažený život) príde za nami, ale my za ňou. Hleb sa sedam kora – znamená to horko-ťažko zarobený chlebíček. Nigde nije bajno! Povedali sme si vyššie v texte! Šikla by sa nám možno poprípade takáto obmena: Nikde nie je ideálne, všade sú aj dobré, aj zlé veci, stránky, úskalia, všade sa treba pousilovať. Alebo aj takýto zvrat: Všade je chlieb s dvoma kôrkami / o dvoch kôrkach.: človek sa stretáva všade s pozitívnymi aj s negatívnymi vecami. Napríklad: „Čo si myslíte, že v Rusku na Vás čakajú s otvorenou náručou, že tam pečené holuby padajú do huby?” Zobuďte sa, všade na svete je chlieb o dvoch kôrkach a všade sa musí robiť. A kde chcete utekať? Na Slovensku je treba robiť poriadok a keď všetci utečieme, kto to urobí? Každý účastník zájazdu tak mohol trocha porovnať život v hornatejšej a severnejšej časti Slovenska so životom na: „dolniakoch”. Ako hovorí jedna múdrosť: „Všade je chlieb o dvoch kôrkach.” Všetci sme boli zvedaví, ako vyzerajú tokajské pivnice. Všade sú ľudia dobrí aj zlí, všade je chlieb o dvoch kôrkach... A veci sú o spôsobe pozerať. Niekde sa viac tancuje, niekde sa viac maľuje... /(dennikn.sk)/. U A. P. Zátureckého nájdeme príslovie: Bárs i pôjde medzi Rusi, i tam za chlieb robiť musí... Hlavne dá sa hovoriť o šikovnosti a o tej troške šťastia tak veľmi dôležitej! Murphy vo svojej knihe zákonov vraví: Pravdepodobnosť, že chlieb spadne namazanou stranou nadol, je priamo úmerná cene koberca. Slovom, keď takto uvažujeme: „Všade je chlieb o dvoch kôrkach a všade je dobre, kde nie sme my.” •

" zuzana medveďová-koruniaková

|

Internet či internát Vypráva tínedžerka Zuzka: Rospovjem vám príbech o mojom bratovi a o našej starkej v súvise s internetom. Prvo aľe o našej roďine. V dome náz je peť, mama Marka, oci Mirko, sestra, brat a ja. Sestra je uš na fakulťe, druhí ročňík začína študovať. Volá sa Anka a vraví, že je z nás troch največja a najmúdrejšja. Ja sa stáľe za ňou chamrem, no dohoňiť ju nemóžem. Hútam si, že som aj ja preca velká – prvá trjeda gimnazistka. Volajú ma Zuska. Brat, vraj vitúžení sim, vnuk a potomok dinastije, aj mamiňej, aj ocovej – nak tak povjem – dvoch roďím našich roďičov, na šjesti rok ťahá. Meno mu je Janko, aľe ho šeci u náz, aj starí roďičja, mamiňí a ocoví, volajú – Jaňinko. Mi zo sestrov mu hockedi povjeme Jaňinko – Sraľinko. A čo sa ras stalo?! Na stoľe mav bľízo kremovje buchti a s toho nážho vismjevaňja veru bola poďívaná. Chiťiv enu, hoďiv na sestru, tá sa zohla a buchta bác na sklo obloka. Nestačiľi zme to aňi dobre kuknúť, už druhá ľeťela na mňa, aľe ma ňetrafila. Zaľepila sa na tvár nážho oca. Akurát bov na dverách, schádzav do chiži. Dobehla aj mama, a to bolo už ďivadlo, aj veselo, aj plačľivo. Šeci zme sa sprvu chichúňaľi, aľe potom sme aj bití boľi, aj zme revaľi, aľe zato už otedi zme velmo málo tak špatňe nadávaľi. No druhvo je s ňím zaujímavejšje. Možno preto, že je najmenší a pre starkú, bár nám sa tak viďí, najmilší. Veď jemu eďiňimu vraví – mój premiľeňí. A Jaňinko veľa rás horekuje: „Jój, beda, prečo je pre mňa zo starkov taká bjeda, prečo do mňa najviac vŕta, zaďjera?” A starká to visvetľuje: „Ja ťa misím, premiľeňí mój merkuvať, ľebo títo druhí ňimajú kedi.” A tak tá naša starká, mamina mama, aj zato, že bíva bľízo, ľem pjata chiža od nás, veľa rás príďe k nám aj dva rás za ďem. Ňeska k nám dobehla, a bosá, aňi zme ňezbadaľi, kedi docupaluvala. Mama kríkala brata jesť – ľem ke sa na dverách ukázala a velmo najeduvaňe hňeť na mamu: „Darmo vikrikuješ, zas je pri tom teľevízore, pri tom internáťe, hľaďí, a uchalá má na hlave. Nevrešť, aj tak ťa ňepočuje!” A mama, aňi dobrí dem, aňi vitaj ňepovjedala, hádam aj zato, že sa aňi starká ňepozdravila, aňi peť, aňi šesť, hňeť, ako to ano ľem vje, začala starkú poúčať: „Uš som ťi vravela, že je to počítač, komputer, aj komputerová obrazovka aľebo monitor, a internát je pri gimnáziji. V počítači je internet, paňebože, už sa nauč! A na hlavu, na uši, sa kladú slúchadlá,” dupľuvala mama. „Čo je je,” ňedala sa starká, „aľe ja ľem ňekcem, abi moje vnúčence boľi stáľe pri tích škatuľjach. Anka, tá vraj misí, tag mi vraví, že s toho internátu sa učí, aľe aj tak bi mala vjac do kňiškov hľaďeť. Aj Zuzka,” to misľela starká na mňa, „ak je ňi pri inernáťe, tak drží v ruki tje tabuľke, malú aľebo velkú.” Mama sa zas ohlásila: „Ňi tabuľke, aľe mobil, aľebo tabľet,” vysvetľila. Starká sa ňedala: „Mój Jaňinko nesmje telko seďeť ako taká ratatuľa pri tom frase. Chojťe s ňím doktorovi. Aľe ňi, ja zajtrá póm a hotovo, nag mi poraďí, čo robiť.” „Aňi náhodov,” kričav náš brat a to velmo: „Ti máš iť, starká, doktorovi, ňi ja, ti si stará, aj ťi načim šakovo ľječiť.” „Tag už dosť, voľáko ľem buďe, ňigda ňebolo tak, abi voľáko ňebolo,” zastarev sa náš oci. A ľaľa, čo sa ďalej ďjalo. U doktora s Jaňinkom ňikto ňebóv, aňi mama, aňi oci, aňi starká. O pár dňí zme našu starkú počuľi, ako sa privráva svojmu vnúčikovi: „Ukáž mi, Jaňinko mój premiľeňí, v tom internáte, či interneťe, ako to bolo na jarmoku ces Slávnosťe. Suseda Kata tem jarmok tam hľaďela, vnučka ju vraj posaďila k tej škatuľi.” • (text je napísaný v nárečovej transkripcii) Prečítané na pravidelnom Literárnom stretnutí v organizácii Spolku žien v Pivnici 13. septembra 2015 27


kamarátenie

|

" pripravila mária vršková

|

Stránky Ježka Dežka Ahoj, aj vy radi čítate, všakže? Ja som sa nedávno zapísal do knižnice. Kto z vás tam už bol? Je to krásne, čarovné miesto. Väčšinou je tam ticho, môžem tam celý deň sedieť medzi kopou knižiek a najlepšie je to, že mi ich aj zadarmo požičajú domov. Skvelé! Niekedy mám chuť ponoriť sa do napínavého románu, inokedy mám náladu len na básničky, a objavil som dokonca aj super atlasy a encyklopédie s obrázkami. Ak ste v knižnici ešte náhodou neboli, to nič – majú otvorené aj zajtra :) Určite tam aj na vás čakajú pútavé, farebné knihy so zaujímavými príbehmi. A možno v tých policiach nájdete aj knižku o nejakom Ježkovi :)

Zobral tašku pod pazuchu a stratil sa v mestskom ruchu. Prešiel mnohé ulice, pýtal sa na knižnice, hľadal trhy, bazáre, núkal knihy prastaré. Dívali sa naňho stroho, neuspel však u nikoho. „Kto mi povie, kdeže jesto pre tie knihy nové miesto?” Iste mi za pravdu dáte, že tu, v an-ti-kva-ri-á-te! Viete, čo je antikvariát? Je to obchod, kde si môžete lacno kúpiť staré, použité knihy. Ak máte doma knihy, ktoré už nechcete čítať, darujte ich do knižnice alebo do antikvariátu.

Hádanky Stránky plné hôr i ciest, morí, dedín, veľkých miest, východ, západ, sever, juh. Má ho každý dobrodruh. (salta) Básnička

Nový domov Išiel tulák ulicou, v košoch kutral palicou. Hľadal poklad, veci vzácne, prehraboval sa tam prácne, keď tu zrazu našiel v taške čosi tvrdé, aj dosť ťažké. Nazrel do nej ako myška, vnútri bola samá knižka! „Ktorý hlupák to sem hodil?! Či by šmaril aj svoj mobil? Veď i knihy majú cenu! No čo, spravím rýchlo zmenu.” 28

Pravidelne vychádza, ľuďom veľa prezrádza, sú v ňom články, fotky tiež, ďalšie číslo zase chceš. (siposač)

Sedí, dumá, píše. Z vymyslenej ríše nosí bájky, básne, sú z nich knihy krásne. (ľetavosips)

Od A po Z všetky slová jedna hrubá kniha schová. Ak máš v škole angličtinu, dones si ho na hodinu. (kínvols)


|

Hádanka Čierne čiary bez farby, kto to pekne vyfarbí? Obrázkové zošity, mám ich doma päť. A ty? (aknavoľam)

" pripravila mária vršková | kamarátenie Úlohy 1. Čiarou pospájaj rovnaké páry.

Doplňovačka Aj malé bábätko, ktoré ešte nevie chodiť, si rado pozrie obrázky v knižke. Ako sa volá táto knižka pre najmladších? Odpoveď je v tajničke. Pozor, tajničku čítajte zdola hore :) 1. zbrane, po srbsky

__ __ __ __ __ __

2. hlavné mesto Anglicka

__ __ __ __ __ __

3. malá Elena

__ __ __ __ __ __

4. ryža so zeleninou

__ __ __ __ __ __

5. remeň

__ __ __ __ __ __

6. posledný pracovný deň

__ __ __ __ __ __

7. odborník v ekológii

__ __ __ __ __ __

8. kto vyrába lode

__ __ __ __ __ __

2. Poprehadzuj písmená tak, aby vzniklo zmysluplné slovo.

ŠOKAL HINAK AŠTAK ŠIZOT 3. Zakrúžkuj číslo, ktoré vyjadruje polovicu čísla na rybke.

Tajnička znie: __ __ __ __ __ __ __ __

Okienko tety Sovy Každú knihu musí najprv niekto napísať. Ako sa ten niekto volá? Spisovateľ – alebo autor, tvorca, básnik či literát... Ak sa chcete stať aj vy spisovateľmi, najprv musíte urobiť tieto kroky: 1. naučiť sa čítať a písať, 2. čítať veľa kníh, 3. nebáť sa fantázie a lietania v predstavách, 4. skúšať písať najprv krátke dielka, a skúšať a skúšať, 5. zapájať sa do súťaží, posielať práce do časopisov. A keď už v tom budete dobrí, môžete vydať knihu. Teta Sova nám prezradí

Vyfarbi

AKO VZNIKÁ KNIHA... AUTOR na základe dobrého nápadu napíše text. Kompletný rukopis ponúkne vydavateľovi. VYDAVATEĽ si rukopis prečíta a zhodnotí, či je text zaujímavý, kvalitný a vhodný do tlače. Ak áno, na rad príde KNIŽNÝ REDAKTOR, ktorý v spolupráci s autorom text ešte zlepší a upraví. ILUSTRÁTOR nakreslí pekné obrázky. GRAFIK pripraví v počítači text tak, ako to bude vyzerať na stránkach knihy. JAZYKOVÝ REDAKTOR skontroluje celú prácu od A po Z, aby v texte nebola ani jedna gramatická chybička či preklep. TLAČIAR spustí tlač... a je to :) 29


čím chceš byť? | " &

mária vršková |

Teta predavačka Andrea Aká pekná, mladá pani predavačka... Ako dlho pracujete v obchode? Ako ste sa k tejto práci dostali? – Pracovať som začala len pred dvoma mesiacmi, k tejto práci som sa dostala náhodou. Počula som, že majiteľka obchodu hľadá zamestnankyňu, tak som jej zavolala a stretli sme sa. Najprv som pracovala na skúšobnú dobu a keďže som výborne obstála, pracujem tu naďalej. Chceli ste chodiť do školy? Chceli ste matematiku, ktorú pri pokladni potrebujete každý deň? Je ťažké naučiť sa pracovať s pokladňou? – Do školy som chodievala rada a vlastne tam chodím dodnes. Okrem práce v obchode som aj absolventkou na Ekonomickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Matematiku mám rada, lebo sa s ňou stretávam na pracovnom mieste pri pokladni, aj na mojom študijnom odbore. Je potrebné, aby predavači mali ukončenú odbornú školu, lebo pracovať s kasou síce nie je veľmi ťažké, ale je to veľmi zodpovedné. Celý deň stojíte na nohách. Koľko hodín denne pracujete? Nebolia vás večer nohy? – Nohy ma zatiaľ nebolia. Som mladá, ako by moja babka povedala „nohy ťa nesmú bolieť, čo budeš robiť, keď budeš v mojich rokoch”. Pracovný čas je v dvoch zmenách, robím osem hodín denne. Striedame sa s kolegyňou a každú druhú nedeľu mám voľnú. Ako vyzerá váš pracovný deň? Čo všetko musí predavač robiť okrem toho, že obslúži zákazníkov? – Môj pracovný deň sa začína ráno o 6. hodine. Keď odomykám obchod, zvlášť v zimnom období ak cez noc snežilo, pozametám chodník pred predajňou, aby naši zákazníci mohli bez prekážok vojsť. Onedlho pekári dovezú chutný, voňavý chlieb. Aby sme dostávali nový tovar, robím objednávky, cenovky, kontrolujem tovar a, samozrejme, každý deň poutieram poličky a podlahu. Čo vás na tejto práci teší? A naopak, čo je pre vás najťažšie? – Teší ma práca s ľuďmi, rada ich obsluhujem, s niektorými sa aj porozprávam. Najťažšie je pre mňa, keď musím ráno už o 5. hodine vstať z teplej postele. Aké vlastnosti má mať správny predavač, aby sa ľudia k nemu radi vracali? – Podľa mňa musí byť predovšetkým ochotný robiť s ľuďmi, trpezlivý, milý. Mal by výbor-

30

ne ovládať počty. Taktiež je vhodné, aby bol komunikatívny, aby napr. vedel ponúkať nový tovar, ktorý je v predajni. Chlieb máme z obchodu. Ale ako sa dostane do obchodu? – Áno, chlieb máme z obchodu, ale aby sa dostal na poličku, za tým je veľa práce. Najprv sú tu pekári, ktorí chlieb a ostatné pečivo musia včasráno, keď ešte všetci spia, zamiesiť, aby nakyslo. Potom ho upečú a tak prichádzajú vodiči pekárskych kamiónov, aby voňavý a svieži chlieb rozviezli do všetkých obchodov. Prečo deťom nepredávate cigarety a alkohol? – Deťom cigarety a alkohol je zakázané predávať, to nepatrí do ich rúk, sú to otravné látky! Deti sú osoby, ktoré sa ešte musia vyvíjať – tak duchovne, ako aj telesne. Čo si myslíte o zlodejoch, ktorí si chcú z obchodu niečo ukradnúť? Čo sa stane, keď predavač nachytá zlodeja? – Zlodeji by sa chceli čo najjednoduchšie a pritom nelegálne dostať k peniazom alebo aj k nejakému tovaru. Ak predavač pristihne zlodeja pri krádeži, zavolá políciu. Jestvuje pohotovostná služba na polícii, ktorá zlodejov zatkne a odovzdá ich súdnym orgánom. Takúto osobnú skúsenosť som našťastie nemala. Ďakujem za rozhovor a želám veľa spokojných zákazníkov :) •


na pobavenie I naďalej pokračujeme s odmeňovaním troch vyžrebovaných výhercov, ktorí dostanú odmeny Slovenského vydavateľského centra. Rozlúštenie tajničky zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec.

DOPLŇOVAČKA

ŠKANDINÁVKA Viac dní... (dokončenie je v tajničke)

VODOROVNE OD HRUBŠEJ ČIARY DO KONCA: 1. okresaný strom, brvno; 2. počas roka; 3. ostré výrastky na rastlinách; 4. premieňať; 5. spradené vlákno na tkanie, niť; 6. taliansky futbalový klub; 7. časť eura; 8. vonkajší dojem, výsledok. VODOROVNE CEZ CELÚ DOPLŇOVAČKU: 1. ovocný sad; neľahko, požadovačne; 3. srdito, hnevlivo; 4. udeliť odmenu; 5. sanitné auto; 6. počítačová tlačiareň; 7. prízvuky; 8. prednosta, náčelník v niektorých krajinách. Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označenom stĺpci ste dostali názov sviatku 2. februára.

OSEMSMEROVKA Pojmy zo súpisu, všetky majú začiatočné písmeno J, vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám tri neprečiarknuté písmená, ktoré čítané radom tvoria mužské meno (27. decembra).

Vylúštenie škandinávky číslo 11 – 12 VODOROVNE: Malomeštiak, Il, Korana, U, kar, rošt, žž, udal, Sk, vie, lakeť, ošiaľ, ár, dav, tak, š, kahanec, s, koč, rif, mk, názov, lapal, Eva, Or, Nero, Ta, hlad, cín, a, presne, No, Juraj Tušiak. Správne znenie tajničky: Mikuláš, Marína, Štefan Výhercov žrebovala pracovníčka SVC Katica Matićová a šťastie mali: 1. Miroslav Vlček, Ul. Jánošíkova 156, 26 000 Vojlovica-Pančevo 2. Paulína Sabová, Ul. XIV. VÚSB 29/3, Báčsky Petrovec 3. Ivan Beška, Ul. Janka Čmelíka 43, 26 000 Vojlovica-Pančevo BLAHOŽELÁME. Enigmatické jednotky Jána Bažíka na tejto strane sú zo Vzletu a Hlasu ľudu.

JABLKO

JAŠTER

JEDNOTA

JAHODA

JAZDA

JEMNOSŤ

JAMINA

JAZIERKO

JEŽURA

JAPONSKO

JEDÁK

JUH

JARMOK

JEDENÁSŤ

JURAJ

JÁROK

JEDĽA

JURTA

JASNA

JEDLOSŤ

JUTRO 31


pre deti Milé deti, aj tentoraz sme vám pripravili rôznorodé rozptýlenia. Veríme, že nám i naďalej budete pravidelne zasielať vylúštenia našich doplňovačiek. Zároveň nám môžete zasielať i svoje práce alebo návrhy, ktoré radi uverejníme alebo uplatníme. Vopred sa tešíme na spoluprácu. Správne vylúštenie napíšte na pohľadnicu alebo na korešpondenčný lístok a zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec. Trom šťastlivcom zašleme knižné odmeny.

ROZDIELY Obrázky so snehuliakmi vyzerajú rovnaké, ale dobre otvorte oči a nájdite desať rozdielov.

DOPLŇOVAČKA OSEMSMEROVKA Pojmy zo súpisu, všetky majú začiatočné písmeno O, vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria mužské meno (29. novembra).

OLOVRANT OMEGA OPATERA OPERA OPERADLO OPLAN VODOROVNE OD HRUBŠEJ ČIARY DO KONCA: 1. mesto vo Francúzsku; 2. dráha upravená na koľajovú dopravu; 3. najmenšia čiastka matérie; 4. európske pohorie; 5. kladná stránka niečoho; 6. oživiť; 7. domáce zvieratá; 8. horná končatina; 9. ucho (zdrob.). VODOROVNE CEZ CELÚ DOPLŇOVAČKU: 1. súčasť kľukového mechanizmu; 2. sliediť, stopovať; 3. odborník v anatómii; 4. trofeje indiánov; 5. ochraňované, ukrývané cennosti; 6. dať dokopy; 7. slovko; 8. sľub, záväzok; 9. malé brucho. Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označenom stĺpci ste dostali meno a priezvisko slovenského básnika; 191 rokov jeho smrti sme si pripomenuli 24. januára. Správne vylúštenie doplňovačky z minulého čísla je: Katarína. Žreboval pracovník počítačovej úpravy Vladimír Sudický a šťastie mali: 1. Eva Lenhartová, Námestie XII. V. B. 8, 26 000 Vojlovica-Pančevo 2. Rastislav Vrška, Proletárska 4, 21 412 Hložany 3. Ema Vlčeková, Jánošíkova 156, 26 000 Vojlovica-Pančevo BLAHOŽELÁME.

32

OSEMNÁSŤ OSNOVA OSOBNOSŤ OSTROSŤ ODMENA

OKUPANT

OSTROVAN

OHLAS

OLIVA

OŠTEP

OHNIVO

OLOVO

OTRAS

LABYRINT

POSPÁJAJ ČÍSLA

Peter si vo dvore urobil snehuliaka, ale ráno, keď sa vyspal, nevedel si nájsť cestičku ku snehuliakovi a teraz volá o pomoc, lebo musí prejsť labyrintom. Ktorá je to cestička?

Pospájaj čísla od 1 do 28, dostaneš peknú kresbu.


|

"

dipl. vet. med. juraj pálenkáš |

okom odborníka (1)

PRÍČINY CHORÔB

Poruchy zdravia spôsobené nízkou teplotou

I

skeď domestikácia a patronát človeka v značnej miere znížili nepriaznivé pôsobenie nízkych teplôt na všetky druhy domácich zvierat, ešte vždy je pomerne častý výskyt ochorení zapríčinených zhubným vplyvom nízkych teplôt. Medzi jednotlivými druhmi domácich zvierat jestvujú značné rozdiely v citlivosti na nízke teploty. Zo všetkých domácich zvierat hovädzí dobytok je najodolnejší proti nízkym teplotám, lebo má najhrubšiu kožu, pomerne dlhú a hustú srsť. V bujnom podkožnom tkanive má silne rozvetvenú venóznu sieť, ktorá umožňuje veľmi racionálnu ochranu vlastnej telesnej teploty. Okrem toho pre veľkosť tela, intenzívnu výrobu mlieka alebo mäsa hovädzí dobytok do svojho tela musí vnášať ohromné množstvo krmiva. Pri biochemických pochodoch spracúvania výživných zložiek stravy vedľa iných produktov vzniká i veľké množstvo tepelnej energie, z ktorej sa až tretina môže použiť na zohrievanie tela. Tiež dlhá a hustá srsť, ktorá môže narásť i do 3,5 cm, je výborným termoizolačným prostriedkom. Hovädzí dobytok, zo spomínaných príčin, pomerne ľahko odoláva i dosť nízkym teplotám a drsným poveternostným podmienkam. Tak napríklad dojnice len nepatrne znižujú výrobu mlieka na teplote do – 5 °C a výkrmový dobytok len trochu menej priberá na hmotnosti. Na druhej strane zasušené kravy, ako i podvýživou trpiaci dobytok, omnoho ťažšie znášajú nízke teploty. Podobne ako hovädzí dobytok aj kone a dospelé ošípané, ako i hydina bez väčších ťažkostí vydržia pôsobenie dosť nízkych teplôt. Ošípané pred nízkymi teplotami chráni hrubá vrstva podkožných tukov (slanina) a hydinu priam umelecky poukladané perie. Pre tieto príčiny týmto druhom domácich zvierat najlepšie vyhovujú teploty pohybujúce sa od 10 – 15 °C nad bodom mrazu. Nízke teploty na organizmus zvierat pôsobia hlavne trojakým spôsobom, teda ako: – studený vzduch, – studená voda a – studené krmivo. Studený vzduch a zvlášť prievan môže zapríčiniť rôzne choroby z prechladnutia, prejavujúce sa najčastejšie zápalom nosa, dutín (sínusov), hrtana, priedušnice, priedušiniek, pľúc a pľúcnej blany. Vlhký studený vzduch je omnoho nebezpečnejší od suchého. Studená voda môže spôsobiť rôzne ochorenia hltana, žalúdka, čriev a dýchacieho ústrojenstva. Kone po napojení veľmi studenou vodou vo väčšine prípadov dostanú kolikové ochorenie v dôsledku črevného kŕča. Ošípané a zvlášť prasatá od studenej vody môžu dostať hnačku, preto voda na napájanie nesmie byť veľmi studená. Jej teplota sa má pohybovať od 12 – 15 °C. Aby sa počas veľkých mrazov ošípaným vo válove voda veľmi neschladila, netreba im dávať viac, ako naraz popijú. Studené krmivo môže tiež zaviniť rôzne poruchy zažívacích orgánov. Od studenej trávy, repy, repových skrojkov, zemiakov a kukuričia hovädziemu dobytku sa môže zastaviť prežúvanie a nastať zdutie. Kone môžu dostať nebezpečné kolikové ochorenie. Vlhčené krmivo, ktoré sa vo válove veľmi schladilo, u ošípaných môže vyvolať hnačku a dávenie. Aby sa tomuto vyhlo, dobytok nesmie dostávať stude-

né, ale mierne teplé krmivo, podľa možnosti zohriate, alebo ktoré bolo v teplej miestnosti aspoň 1 – 2 dni. Nízke teploty u domácich zvierat zapríčiňujú rôzne choroby z prechladnutia. Nastanú tým spôsobom, že sa pod vplyvom nízkych teplôt zúžia krvné cievy, v dôsledku čoho sliznice dýchacích a iných orgánov nedostávajú potrebný príliv výživných a ochranných látok, čím sa stráca odolnosť proti mikroorganizmom, ktoré sa nachodia na ich povrchu. Tieto využijú takúto situáciu, namnožia sa vo veľkom počte a vyvolajú zápal jednotlivých orgánov. Organizmus dobytka účinne odoláva nízkym teplotám iba vtedy, keď je umiestnený v suchom prostredí a dobre živený. Prievan, mokrá podstielka a nedostatočná výživa v značnej miere narušujú prirodzenú odolnosť dobytka proti mrazom. Hoci niektoré druhy domácich zvierat vydržia i nízke teploty, predsa v tomto prípade netreba ísť do druhej krajnosti a sústavne ich vystavovať zhubným účinkom veľmi nízkych teplôt, vlhkosti a mrazom, lebo takto sa nielen citeľne znížia produkčné schopnosti, zvýši spotreba krmív, ale sa môže ohroziť zdravie a život. V prípade dlhšieho pôsobenia extrémne nízkych teplôt (pod – 15 °C) môžu nastať omrzliny a odumretie niektorých častí tela, predovšetkým hrebeňa u kohútov, chvostov a uší u ošípaných. V záujme ochrany domácich zvierat pred silnými mrazmi treba ich načas umiestniť do teplých maštalí, chlievov a kurínov, znemožniť tvorenie prievanu, zabezpečiť dostatok suchej podstielky a kvalitnú výživu. Pri tomto však netreba ísť do druhej krajnosti a z obáv pred zimou zvieratá nechať bez čerstvého vzduchu.

Vplyv nízkych teplôt na prasatá a kurčatá Na rozdiel od dospelého dobytka a hydiny mláďatá všetkých druhov našich domácich zvierat, vyjmúc teliec, sú veľmi citlivé na nízke teploty. Nízke teploty zvlášť zhubne pôsobia na mladučké prasatá a kurčatá. O tom, že sú nízke teploty pre prasatá veľmi nebezpečné, svedčia i časté prípady uhynutia prasiec v zimnom období v dôsledku zamrznutia. Ak je počas prasenia teplota v chlieve nižšia od bodu mrazu a ak sa prasatá nezohrievajú, všetky zahynú už o niekoľko hodín po príchode na svet. V prípade, že sa teplota pohybuje okolo bodu mrazu, veľká väčšina zahynie v priebehu troch dní. Zostanú iba tie najsilnejšie a najživotaschopnejšie. Keď sa teplota v chlieve pohybuje okolo 5 °C nad bodom mrazu, zahynie asi polovica prasiec. Na teplote 10 – 14 °C zahynú iba tie najslabšie (najľahšie). Teplota vyššia od 18 °C na prasatá nepôsobí smrteľne. Nízke teploty prasatám škodia preto, lebo v prvých dňoch po príchode na svet nemajú ustálenú tzv. termoregulačnú sústavu, ktorá by udržovala stálu telesnú temperatúru nezávisle od vonkajšej teploty. Z týchto dôvo dov prasatá sú v prvých dňoch života celkom závislé od teploty prostredia, v ktorom sa nachodia a svoju telesnú teplotu prispôsobujú vonkajšej. Preto je veľmi nebezpečné, ak sa vonkajšia teplota značne líši od najvýhodnejšej (optimálnej) teploty, ktorá sa prvé dni pohybuje okolo 30 °C. •

33


užitočné

|

" pripravila mária lučetincová |

Pestujeme černice

Č

ernica je ker charakteristický viacročným koreňovým systémom. Nadzemná časť je tvorená jednoročnými a dvojročnými výhonkami. Dvojročné výhonky, rovnako ako pri malinách, po odrodení odumierajú. Kultúrne odrody rozdeľujeme podľa charakteru rastu na dve skupiny – vzpriamene rastúce a poliehavé. Na výsadbu černíc uprednostňujeme skorý jarný termín. Ak vysádzame v jeseni, vysadený materiál musíme chrániť pred poškodením mrazmi vhodnou nástielkou. Nakoľko je černica hostiteľom viacerých vírusových a fytoplazmových chorôb, vyhýbame sa výsadbe materiálu získaného z nehodnoverných zdrojov. I keď má černica v porovnaní s malinou hlbší koreňový systém, pôdu v okolí kra kypríme počas vegetácie iba plytko. Vhodné je nastieľať pôdu pod krami vrstvou kompostu. Nástielka zároveň chráni povrchový koreňový systém pred vysychaním. Z hľadiska rezu je dôležité poznať vývinový cyklus černíc. Černica rodí na bočnom obraste dvojročných, teda v minulom roku vyrastených výhonkov. Výhonky, ktoré priniesli

úrodu, po zbere tesne pri zemi odstránime. Na jar, keď skončia silné mrazy, vyberieme päť až šesť rodivých výhonkov, ktoré budú tvoriť základ kra a ostatné odrežeme tesne pri zemi. Odstránime aj všetky nevyzreté alebo namrznuté časti. Ponechané výhonky rezom skrátime na dĺžku 2 až 3 metre. Bočný obrast, ktorý bude niesť úrodu, skrátime za 4. až 5. púčikom. Poliehavé odrody černíc sa veľmi dobre rozmnožujú jednoduchým alebo hadovitým potápaním. Schopnosť zakoreniť má aj vrchol previsujúceho výhonku, ktorý sa dostane na povrch pôdy. Túto vlastnosť môžeme využiť pri zámernom rozmnožovaní. Plodom černice je súplodie zložené z kôstkovičiek sediacich na vyvýšenom lôžku. Dozrieva postupne, od polovice augusta po celý september. Zberáme len dobre vyzreté, vyfarbené a ľahko sa oddeľujúce plody. Nedostatočne dozreté plody sú kyslé a nedosahujú požadovanú arómu a chuť. Pozberané plody neponechávame na slnku a manipulujeme s nimi opatrne, pretože sa ľahko znehodnocujú. Okrem konzumácie v čerstvom stave sú plody černíc vhodné na výrobu štiav, sirupov, lekvárov a ovocných vín. •

Aby bola cibuľová zelenina zdravá

C

ibuľovú zeleninu ohrozuje celý rad chorôb a škodcov, ale pravidelnú ochranu vykonávame prakticky len proti plesni cibuľovej a minerke pórovej. Pleseň cibuľová je najvážnejším ochorením cibule kuchynskej nielen preto, že zničením vňate rastlín dochádza k výraznému poklesu úrody, ale ohrozuje aj skladovateľnosť. Cibuľa napadnutá plesňou cibuľovou býva druhotne infikovaná krčkovou hnilobou, ktorú spôsobujú viaceré druhy húb rodu Botritis. Za daždivého počaPleseň cibuľová sia začíname s preventívnymi postrekmi cibule proti plesni cibuľovej už v poslednej dekáde mája. Aplikujeme ich v desať- až štrnásťdňových intervaloch až do júla a do postrekovej kvapaliny pridávame aj zmáčadlo. Mínerka pórová je príčinou, že mnohí záhradkári obmedzili pestovanie cibule a póru. Ona totiž spôsobuje červivosť podzemných konzumovateľných častí cibule. Dospelé muchy prvej generácie škodcu sa začínajú rojiť v druhej polovici apríla. Samičky ešte pred kladením vajíčok napichávajú listy cibule. Tieto striebristé vpichy sa nachádzajú v raLarvy mínerky pórovej v cibuli de za sebou a sú viditeľné aj voľným okom. Pre rastliny nie sú škodlivé, ale upozorňujú pestovateľa na rojenie škodcu a na potrebu vykonania prvého postreku, najneskôr 5 dní po ich zistení,

34

ktorý o dva týždne zopakujeme. Do postrekovacej kvapaliny aj v tomto prípade pridávame zmáčadlo. Rojenie druhej generácie mínerky pórovej začína zvyčajne v druhej polovici augusta a poškodzuje pór. Keďže jej rojenie trvá 4 až 6 týžPór zakrytý netkanou textíliou dňov, treba proti nej v dvojtýždňových intervaloch urobiť viac postrekov. Prvý postrek aj v prípade póru urobíme približne 5 až 7 dní po zistení vpichov samičiek v listoch póru. Proti mínerke pórovej sa osvedčil aj nechemický spôsob boja spočívajúci v zakrytí porastov cibule alebo póru netkanou textíliou. Predpokladom úspechu je však včasné zakrytie záhonov ešte pred rojením múch, čiže najneskôr v polovici apríla pri prvej a v polovici augusta pri druhej generácii škodcu. Textíliu necháme na záhonoch najmenej štyri až šesť týždňov. Fúzavka cesnaková je škodcom zimného cesnaku. Keďže prezimuje v štádiu dospelých múch, do porastov nalietava často už vo februári. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na rastliny alebo na pôdu v ich blízkosti. Larvy fúzavky cesnakovej prenikajú do vegetačného vrcholu – srdiečka rastlín a spôsobujú nielen zaostávanie v raste, ale často i odumieranie cesnaku. Vzhľadom na veľmi skorý nálet škodcu aj s chemickou ochranou začíname skoro na jar, hneď po prvom oteplení nad 10 °C. Karate a Sumition aplikujeme vo forme výdatného postreku, ale Basudin môžeme použiť aj na zálievku. Pri postreku (so zmáčadlom) dbáme na to, aby sa postreková kvapalina dostala nielen do srdiečka rastlín, ale aj na okolitú pôdu. Pri zálievke aplikujeme približne pol litra postrekovačej kvapaliny na bežný meter riadku. Zálievku robíme len raz, postrek však o dva týždne zopakujeme.


| Háďatko zhubné najčastejšie poškodzuje cesnak, ale v zamorenej pôde napadne aj ostatné cibuľoviny. Proti háďatku bojujeme preventívne morením sadiva v roztoku prípravkov na báze polysulfidickej síry. Očistené a a vytriedené sadivo moríme tesne pred vysádzaním 6 až 12 hodín. Sadivo môžeme moriť aj proti hubovým chorobám, ale treba vedieť, že sírnaté prípravky nesmieme miešať s fungicídmi. Preto sadivo najprv moríme proti háďatku a až potom proti hubovým chorobám. V boji proti háďatku zhubnému je popri morení sadiva dôležité aj odstraňovanie a likvidácia napadnutých rastlín z porastov počas vegetácie a v neposlednom rade aj dodržiavanie správneho osevného postupu, ktorý spočíva v tom, že na záhonoch, kde sa háďatko zhubné vyskytlo, nepestujeme cesnak a ďalšie cibuľoviny minimálne päť rokov.

" pripravila mária lučetincová | užitočné Strapky sa vyskytujú v teplých a suchých rokoch. Na listoch cibule sa objavujú drobné striebristé škvrny, ktoré pestovatelia najčastejšie považujú za pleseň cibuľovú. V skutočnosti však ide o poškodenie strapkou tabakovou. Cibuľu proti tomuto škodcu bežne neošetrujeme, ale v prípade jej silného výskytu môžeme použiť prípravky povolené proti mínerke pórovej. Do postrekovacej kvapaliny Listy cibule poškodené treba pridať zmáčadlo. strapkami O prípravkoch, ktoré používame proti týmto škodcom, najdôkladnejšie informácie dostaneme od odborníkov v poľnohospodárskych lekárňach. •

LIEČIVKY

P

Pivonka lekárska

atrí medzi najstaršie druhy pivónie, ale v súčasnosti ju pestujú málo, v záhradách ju nahrádzajú krížence s väčšími a plnými kvetmi. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy. Bežne ju pestujú ako okrasnú rastlinu. Na lekárske účely slúžia iba odrody s červenými alebo tmavočervenými kvetmi, obyčajne plnokveté, v ktorých sa tyčinky premenili na korunné lupienky. Pivonka lekárska je viacstonková hľuznatá trvalka s liečivými koreňmi a korunnými lupienkami. Stonka môže byť až meter vysoká, listy sú striedavé, stopkaté, dvojito alebo trojito zložené. Kvet je veľký, má päť- a viacpočetný kalich, belavú alebo purpurovú korunu a veľa tyčiniek so žltými peľnicami. Plodom je mechúrik, v ktorom dozrievajú lesklé modročierne guľaté semená. Opeľovanie vykonáva hmyz. Kvety pred rozkvitnutím vylučujú z kališných listov na okraj medovú šťavu, ktorá priláka mravce. Tie potom kvet chránia pred iným škodlivým hmyzom. Večer a pred dažďom sa koruna zatvára, aby sa peľ uchránil pred vlhkosťou. Jednotlivé odrody pestujeme zo semien, ktoré sme v jeseni vysiali do hlboko prerýľovanej pôdy obohatenej kompostom. Najvhodnejšie sú stanovištia, na ktoré nedopadá ranné slnko. Trvá najmenej 3 roky, kým sa vytvorí hustejší

porast. V suchom počasí dôkladne zalievame. Odkvitnuté kvety v jeseni zrezávame. Spracovávajú sa korunné lupienky. Zberáme ich z plne rozkvinutých kvetov a rýchle, opatrne sušíme, aby nestratili pôvodnú farbu. Zriedkavo sa používa aj koreň. Droga má tmavočervené sfarbenie, medovitý sladkastý pach a trpko zvieravú chuť. Dôležitou obsahovou látkou je alkaloid peregrinín, peonín, triesloviny a glykozidy, v kvetoch jedovaté antokyánové farbivo a sliz. Používanie pivonky patrí do rúk lekárov, lebo je jedovatá. Má tlmiaci účinok na črevnú peristaltiku, na napätie hladkého svalstva, ale mierni aj rôzne bolesti. Ľudoví liečitelia používali koreň aj pri pečeňových ťažkostiach. Priaznivo pôsobí pri neuróze, hystérii, spastickej bronchitíde, astme a čiernom kašli. V homeopatii sa využíva proti reumatizmu, pri hemoroidoch a proti artritíde a dne. Sušeným kvetom sa skrášľujú čaje. Semená boli v minulosti zložkou prípravkov proti epilepsii, dnes sa na tento účel používajú menej. Dodnes sa uplatňuje proti žalúdočným kŕčom s dávením, hnačkám, pri nepravidelnej menštruácii a obličkových kolikách. Zo semien možno izolovať mastný olej, ktorý má podobné vlastnosti ako ľanový. • Písalo sa v Ľudovom kalendáre pred 50-timi rokmi

Urýchlenie plodnosti stromov

Č

asto sa stáva, že niektoré vysadené stromky jabloní ani tvorbu kvetov. Druhý, drastickejší spôsob je krúžkovanie po 2 – 3 rokoch nezačnú kvitnúť. Príčin tohto stavu (robíme to v máji). Postupujeme tým spôsobom, že ostrým môže byť viacej: buď je stromček nesprávne a hlboko zasa- nožom vyrežeme okolo konára krúžok kôry široký asi 3 až dený, alebo ak cez vegetáciu bujne rastie, znamená to, že 4 mm a vylúpneme ho. Dávame pozor, aby sme nepoškodije prehnojený dusíkom. Po odstránení týchto príčin (zasa- li drevo. Potom hneď rany zatrieme štepárskym voskom. denie do správnej hĺbky a hnojenie draselnými a fosforeč- Samozrejme, krúžkovanie nesmieme urobiť u všetkých konými hnojivami) stromy začnú kvitnúť. nárov, ale len u 2-3, lebo by sme narušili kolobeh živín do Avšak ak neplodnosť nespôsobuje ani jedna z týchto tej miery, že by mohol strom vyschnúť. príčin, ostávajú dve možnosti: nevhodná odroda pre dané Rana sa do jesene zahojí mohutným závalom a zakrúžpôdne, alebo klimatické podmienky, prípadne ide o sortu, kovaný konár v budúcom roku zakvitne. V ďalšom roku ktorá po zaštepení kvitne až za potom začnú kvitnúť aj ostatné niekoľko rokov. V takomto prípanezakrúžkované konáre. de môžeme urýchliť plodnosť U zvislých konárov, kde je vlastdvoma spôsobmi – zaškrcovaním – Januárové hmly veštia mokrú jar. ne len jeden konár, krúžkujeme len a krúžkovaním konárov. Zaškr- – Keď je v januári teplo – úbohé úrody jesto. do polovice kmeňa. Krúžkovanie cujeme pomocou hrubého drôtu, – Ak jesto trávy v januári, nebude jej v máji. možno odporúčať len u jadrového čím spomalíme odtok asimilátov – Január tvrdý a drsný prospieva siatinám. ovocia, nie u kôstkového. U kôsz konára. Tým sa nahromadia – Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi. tkového môžeme jedine urýchliť zásobné látky, ktoré podporia plodnosť zaškrcovaním. •

Príslovia o počasí

35


zdravie (1)

10 príznakov neposlušnej štítnej žľazy

P

roblémy so štítnou žľazou sú stále častejšie, ale väčšinou ani netušíme, že sme aj my pacientmi. Na svete trpia milióny ľudí ochorením štítnej žľazy. Tieto ochorenia sa pohybujú od hypertyreózy až po rakovinu. Tu je 10 príznakov, ako rozpoznať, že je vaša štítna žľaza v ohrození.

1. Dramatické kolísanie hmotnosti Výkyvy hmotnosti sú jedným z najčastejších príznakov. Ak sa snažíte všemožne schudnúť, ale napriek veľkej snahe ste neúspešná, dajte si skontrolovať štítnu žľazu. Štítna žľaza má na starosti náš metabolizmus. Ak nefunguje správne, môže sa to odraziť na našej hmotnosti. Náhly pokles alebo nárast hmotnosti, ku ktorému dochádza rýchlo, je vždy dôvodom na znepokojenie. 2. Únava alebo nespavosť Ak sa niekto prebudí s pocitmi únavy, môže to byť znakom zníženej činnosti štítnej žľazy. Aj nespavosť sa vyskytuje v prípade zlej funkcie štítnej žľazy, pretože štítna žľaza ovplyvňuje energetický metabolizmus. Jej znížená činnosť spôsobí slabú dodávku energie, čo vedie k únave. 3. Citové problémy Ľudia s problémom štítnej žľazy často zažívajú emocionálne výkyvy, typické sú buď depresie v prípade zníženej činnosti alebo úzkosti. Je nepravdepodobné, že emočné problémy sú vždy a len príznakom ochorenia štítnej žľazy. Dobrou správou ale je, že liečba ochorenia žľazy vie vyriešiť citové problémy. 4. Menštruačné problémy, aj neplodnosť Ženy, ktoré majú problémy so štítnou žľazou spozorovali aj starosti s menzesom a plodnosťou. Dôvodom je, že štítna žľaza hrá dôležitú úlohu v celkovej bilancii produkcie

36

hormónov v tele, takže ak má telo nadprodukciu alebo zníženú produkciu hormónov, systém je nevyvážený, ovulácia aj menštruácia sú narušené. 5. Problémy s cholesterolom Vysoká hladina cholesterolu a znížená činnosť štítnej žľazy idú ruka v ruke, pretože štítna žľaza hrá kľúčovú úlohu v metabolizme tukov v tele. Nový výskum ukazuje, že ľudia s vysokou hladinou cholesterolu by mali byť testovaní na hypotyreózu, pretože sa odhaduje, že u polovici ľudí s vysokým obsahom cholesterolu nefunguje štítna žľaza správne. 6. Nepohodlie v krku Jedným z najčastejších príznakov štítnej žľazy je aj nepríjemný pocit a bolesť v krku. Zvyčajne sa vyskytuje v prednej časti. Dôvodom je, že štítna žľaza, je jednou z najväčších žliaz v tele. Môže sa stať, že keď opuchne, nepracuje správne. Toto zdurenie môže vyvíjať tlak na okolité tkanivo a spôsobiť bolesť. 7. Zmena kvality pokožky a vlasov Vlasy a pokožka podliehajú hormonálnym zmenám. V puberte, počas tehotenstva, po pôrode. Dysfunkcia štítnej žľazy môže spôsobiť, že sa vlasy stanú krehkými a môžu viac vypadávať. To isté platí aj o obočí. Koža môže byť suchá a rovnako citlivá. 8. Chronická bolesť Pacient, ktorému nefunguje správne štítna žľaza môže cítiť bolesť vo svaloch a kĺboch. Dôvodom je, že dysfunkcia štítnej žľazy spôsobuje niečo ako myopatie. Myopatia sú choroby, ktoré majú vplyv na kostrové svaly v tele. Zahŕňa to choroby ako syndróm karpálneho tunela, zápal šliach a celkové bolesti v celom tele. 9. Črevné problémy Môže dôjsť aj k problémom s črevami. Objavuje sa často hnačka. Ak trpíte zníženou aktivitou štítnej žľazy, môžete trpieť zápchou. Aj syndróm dráždivého čreva je často diagnostikovaný ako porucha štítnej žľazy. 10. Rodinná anamnéza Takmer každý zdravotný problém, ktorý nie je spôsobený nejakým typom patogénu sa týka genetiky. Tí, ktorí majú v anamnéze štítnej žľazy jej problémy bezprostredne v rodine, majú väčšiu šancu, že sa objavia aj u nich. Problémy so štítnou žľazou môžu byť závažné, ale sú aj liečiteľné. Existuje celý rad liekov, ktoré efektívne normalizujú funkcie štítnej žľazy, aby sa ľudia mohli vrátiť do normálneho života. (zdroj: internet)


|

" pripravila mária lučetincová | receptáreň

Poľovnícka vareška Srnčie ragú: 600 g srnčieho mäsa, z pliecka alebo rozohrejeme masť a mäso zo všetkých strán opečieme. V rajz rebier, 200 g zeleniny, 50 g cibule, 40 g údenej slaniny, nici na troche masti opražíme nadrobno pokrájanú cibuľu a 40 g masti, 40 g hladkej múky, 20 g horčice, 10 g cukru, primiešame cesnak. Pridáme opečené mäso, posypeme citrónová šťava alebo ocot, 2 dl kyslej smotany, voda, bob- rascou, zakryjeme a na miernom ohni dusíme. Mrkvu a kový list, čierne a nové korenie (jemne štipľavá chuť, vôňa zemiak očistíme, pokrájame na malé kocky, rajčiny ošúpeklinčeka, škorice, muškátového orecha a čierneho korenia). me a tiež pokrájame. Všetko pridáme k mäsu. Prilejeme Očistené a umyté srnčie mäso vložíme do moridla na 4 vodu, víno, rajčinový pretlak a zakryté dusíme asi hodinu. až 5 dní. Potom ho vyberieme, pokrájame na kocky, podle- Podávame s ryžou alebo so zemiakmi. jeme vodou a dusíme. Na masti rozpražíme na kocky pokráZajac so suchými slivkami: 1 zajac, 1 cibuľa, 4 lyžice masti, janú slaninu, pridáme z moridla ocedenú zeleninu, popraží- 2 dl červeného vína, 200 g suchých vykôstkovaných sliviek. me, zalejeme vodou a povaríme. Potom pretlačíme cez sito, Marináda: 4 dl červeného vína, 2 dl bieleho vína, soľ, osolíme a spolu dusíme. Keď je mäso mäkké, pridáme múku celé čierne korenie, 10 zŕn borievky, tymian, bobkový list. rozhabarkovanú v kyslej smotane a povaríme. Nakoniec Z uvedených prísad urobíme marinádu (nálev). Zajaca pridáme horčicu, cukor, citrónovú šťavu alebo ocot. Podáva- pokrájame na porcie, zalejeme ho marinádou a necháme me s cestovinami (makarónmi) alebo s haluškami. v nej odležať najmenej 12 hodín. Mäso z marinády vyberieDivina na divoko: 800 g mäsa z diviny, 30 dl kečupu, me, osušíme, obalíme v múke a na horúcom tuku prudko 15 dl oleja, 3 lyžice horčice, malý pohár zaváranej papriky opečieme zo všetkých strán. Vo výpeku potom opražíme v oleji, soľ, mleté čierne korenie, 5 zrniek nového korenia, pokrájanú cibuľu, mäso vložíme späť do panvice, pridáme 10 zrniek borievok (kleka). slivky, podlejeme marinádou a prikryté dusíme do mäkka. Mäso odblaníme, umyjeme, osušíme a pokrájame na Podávame so širokými rezancami, knedľou alebo zemiakopásiky. V miske rozmiešame kečup s horčicou, pridáme 5 vou kašou a duseným ružičkovým kelom. lyžíc olejového nálevu z paprík, soľ a korenie. Papriky poZajačí chrbát s banánmi: 1 zajačí chrbát, 50 g údenej krájame na rezance, pridáme ich k mäsu a spolu dáme do slaniny, soľ, korenie, 3 – 4 zrnká borievky, 1 lyžica masti, misy so zmesou. Premiešame a odložíme na chladné miesto 1 cibuľa, 1 menší zeler, 1 mrkva, pohár čierneho vína, 2 dl (najmenej na 24 hodín). Pred prípravou na panvici rozohre- kyslej smotany, 1 – 2 lyžice maizeny (Gustinu), 3 – 4 banány. jeme olej, mäso prudko opražíme, prilejeme zvyšnú zmes Mäso odblaníme a popreťahujeme na rezance pokrájakorenín a zakryté dusíme do mäkka. Podávame s ryžou a so nou slaninou. Posolíme, okoreníme mletým čiernym korezeleninovým šalátom. ním, mletými borievkami a na rozpálenej masti prudko Srnčie stehno na víne: 600 g srnčieho stehna, 50 g opečieme zo všetkých strán. Do pekáča vložíme pokrájanú údenej slaniny, masť, 150 g koreňovej zeleniny, cibuľa, 20 zeleninu, opečené mäso a pri občasnom podlievaní upečieg múky, 1 dl červeného vína, soľ, cukor, čierne korenie, me v rúre do mäkka. Pred dopečením ho polejeme smotabobkový list, asi 100 g brusníc, citrónová šťava a kôra, 20 g nou a vínom. Výpek zahustíme maizenou a polejeme mäso paradajkového pretlaku. pred podávaním. Podávame so Vykostené stehno umyjeme zemiakovou kašou a opražeDrobné rady a prešpikujeme údenou slaninými banánmi. Banány ošúpe– Varené hovädzie mäso, šunku, sliepku vyberienou. Cibuľu speníme na masti, me, prekrojíme na polovice a na me z odvaru až pred podávaním. Varené mäso nikdy pridáme pokrájanú koreňovú rozpálenom masle opečieme. nenechajte uschnúť, lebo by nebolo chutné. zeleninu, prešpikované a osoleBažant na vinohradnícky – Baranie mäso stratí svoj ostrý pach, keď ho ešte né mäso, čierne korenie, citróspôsob: 1 bažant, soľ, korenie, surové dobre okoreníme, potrieme horčicou a až ponovú kôru, bobkový list, podletrochu koňaku, 2 plátky masttom dusíme alebo pečieme. jeme trochou vody a upečieme nej slaniny, 1 cibuľa, 1 mrkva, – Údené mäso 24 hodín pred varením vložíme do v rúre do mäkka. Počas pečenia 1 malý zeler, na varenie 2 lyžice nádoby so studenou vodou a vodu niekoľko ráz vypodlievame stehno vlastnou masti, 1 lyžička brusníc, 1/4 l mieňame. Mäso ľahšie zmäkne a nebude slané. šťavou, ktorú podľa potreby červeného vína, 2 dl smotany. – Aspoň raz denne treba podávať na stôl surovú dopĺňame vriacou vodou. MäkOčisteného bažanta posolíme zeleninu: hlávkový šalát, reďkovku, cibuľu, kapustu a ké mäso vyberieme, šťavu vylea okoreníme a vnútro podlejeme pod. jeme na tuk, zaprášime múkou, koňakom. Na hruď poukladáme – Ak chceme vylúpať orechy zo škrupín celé, napridáme trochu paradajkového plátky slaniny, ktoré previažeme močíme ich na noc do vody. pretlaku, zavarené brusnice, bielou niťou. Do pekáča vložíme – Strukoviny namáčame do studenej pitnej vody. zalejeme trochou vody a povabažanta a opražíme ho na horúHrach a fazuľu namáčame obyčajne cez noc, šošovicu ríme. Potom omáčku prepasírucej masti. Potom do pekáča postačí namočiť len na niekoľko hodín. Namočené strujeme a dochutíme cukrom, citložíme aj pokrájanú cibuľu, koviny dáme do chladu, pretože v teple by skysli. rónovou šťavou a červeným mrkvu a zeler, podlejeme troVodu nesolíme ani nepridávame sódu. vínom. Spolu ešte necháme chou vody a pečieme v rúre vy– Mäso naklepávame na navlhčenej doštičke, ktorá prejsť varom. Upečené mäso hriatej na 200 °C. Keď je mäso potom nesaje šťavu z mäsa. Jemné mäso, ako teľacie, mäkké, zoberieme z bažanta pokrájame na plátky a podávabifteky a pod., naklepávame slabo, stačí iba obráteplátky slaniny a pečieme ďalších me so žemľovou knedľou. ným nožom alebo päsťou. Zajac na maltský spôsob: 10 minút. Po dopečení šťavu – Mäso pri pečení neprepichujeme. Obraciame ho zaprášime múkou, podusíme, 1 zajac, masť, 1 cibuľa, 2-3 lopatkou alebo dvoma lyžicami. Pichaním by sme z neho zalejeme červeným vínom a strúčiky cesnaku, soľ, rasca, 1 uvoľnili šťavu a mäso by zostalo suché. smotanou a povaríme. Upečemrkva, 1 zemiak, 5 rajčín, 2-3 – Ryby pečieme v alobale, ktorý potrieme tukom. ného bažanta pokrájame, polelyžice starilizovaného hrášku, 1 Porciu ryby zabalíme tak, že okraje alobalu k sebe malý rajčinový pretlak, 4 dl jeme omáčkou a podávame so priložíme, dvakrát prehneme a oba konce obalu tročerveného vína, voda. zemiakovou kašou, dusenou chu zdvihneme, aby šťava pri pečení nemohla vyteZajaca očistíme, pokrájame kyslou kapustou a hroznovým kať. Balíčky dáme na plech a pečieme 10 až 20 minút. na porcie, osolíme. Na panvici kompótom. •

37


| Vydáva: Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci / Riaditeľ SVC: Vladimír Valentík / Šéfredaktor: Ján Hlaváč / Členovia redakcie: Viera Benková, Annamária Boldocká Grbićová, Anna Dudášová, Michal Ďurovka, Alena Kulíková, Michal Gombár, Anna Legíňová, Marína Listmajerová, Ružena Kraticová, Aneta Lomenová, Vladislava Havranová, Mária Lučetincová, Dipl. vet. Juraj Pálenkáš, Mária Vršková / Jazyková úprava: Zuzana Medveďová-Koruniaková / Korigovala: Zuzana Sudická / Technická úprava: Ján Hlaváč / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Návrh hlavičky: Martin a Karl Kizúrovci / Manažér reklamno-inzerčného oddelenia & distribúcia: Andrej Meleg, mobtel: 064 4 184 359 / Objednávky na predplatné: email: svcentrum@stcable.rs; Slovenský magazín Rovina, Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tlačí: HL PRINT, Báčsky Petrovec / Periodicita: mesačník / Cena: 100 din / Adresa redakcie: Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tel./fax: (021) 780-159 / www.svcentrum.com / e-mail: svcentrum@stcable.rs / Číslo účtu v Banca Intesa: 160-931760-45 / Magazín vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika; Po k ra j i n ského sekretariátu pre kultúru Nový Sad, Srbsko, a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Nový Sad / Nevyužité rukopisy a fotografie sa nevracajú. CIP – Katalogizacija u publikaciji, Narodna biblioteka Srbije, Beograd 323.15 (497.113) ISSN 0354-8929 98 = Rovina COBISS.SR-ID 17620482

Na titulnej strane: Karneval v Benátkach je o duchaplnosti, originalite, ako i o odvahe. Najvyššou známkou v tomto zmysle sme ocenili úsmevný a dokonale zladený párik dlháňov. Na behúňoch spoza rohu iba zarachotil a už bol preč. Jeho sekundové okamihy ešte dlho rezonovali v našich mysliach... Foto: Ján Hlaváč

38

" pripravila mária lučetincová | gastro

Biskvitové koláčiky 90 g masla alebo margarínu, 3 vajcia, 90 g cukru, štipka soli, 1 balíček vanilínového cukru, 1 balíček prášku do pečiva, 90 g polohrubej múky, citrónová kôra, rumová príchuť alebo 2 lyžice kakaa. Na zdobenie: práškový cukor, čokoládová poleva, kryštálový cukor, na žlto zafarbený marcipán, riedka ružová cukrová poleva. Tuk rozpustíme na miernom ohni a necháme vychladnúť. Vajcia vyšľaháme do penista a postupne do nich pridávame cukor, soľ a vanilínový cukor a šľaháme, až kým sa cukor nerozpustí. Do vyšľahanej masy pridáme múku, kypriaci prášok do pečiva, citrónovú kôru alebo rum, prípadne kakao a napokon roztopený tuk. Vymastené a múkou vysypané formičky na medvedie labky naplníme masou do dvoch tretín a položíme ich na plech. V predhriatej rúre pri 200 °C pečieme 7 až 12 minút. Formičky vyberieme, koláčiky opatrne uvoľníme nožom, vyklopíme z nich a necháme vychladnúť. Potom podľa chuti pocukrujeme alebo namáčame do polevy a posypeme kryštálovým cukrom či cukrovými perličkami. Polejeme ich ružovou cukrovou polevou, ozdobíme marcipánom aleb inak podľa vlastnej fantázie. •

Roláda s pomarančovým krémom Cesto: 3 vajcia, 80 g čokolády, 100 g práškového cukru a 1 lyžička na posypanie, 100 g polohrubej múky, 1 lyžička kypriaceho prášku do pečiva. Krém: 3 žĺtky, 80 g cukru, 1 lyžica pomarančovej šťavy, 1 lyžica pomarančového likéru, postrúhaná kôra z 1 pomaranča, 8 plátkov želatíny alebo 12 – 15 g práškovej, 025 l smotany na šľahanie. Na zdobenie: 0,25 l šľahačky, 3 lyžice kryštálového cukru, 1 balíček pomarančových želé cukríkov, 50 g strúhanej čokolády. Čokoládu s maslom rozpustíme v horúcom vodnom kúpeli. Žĺtky vyšľaháme s cukrom a do zmesi pridávame striedavo roztopenú čokoládu a múku zmiešanú s práškom do pečiva. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh a zľahka ho zapracujeme do cesta, ktoré potom vylejeme na papierom vyložený, vymastený a múkou vysypaný plech. Upečieme v predhriatej stredne teplej rúre. Trochu vychladnuté cesto vyklopíme na vlhkú utierku posypanú práškovým cukrom. Prikryjeme ho pergamenovým papierom, zrolujeme ho spolu s utierkou i papierom a necháme vychladnúť. Žĺtky vyšľaháme s cukrom, pomarančovou šťavou, likérom a postrúhanou pomarančovou kôrou. Zapracujeme želatínu, ktorú sme vopred namočili do studenej vody a roztopili s 2 lyžicami vody na miernom ohni. Smotanu na šľahanie ušľaháme a opatrne ju zmiešame s pripravenou zmesou. Krémom naplníme cesto, znovu ho zrolujeme a dáme na 3 hodiny na chladné miesto. Opäť si pripravíme šľahačku, tentoraz s kryštálovým cukrom, a potrieme ňou vychladenú roládu. Ozdobíme kopčekmi šľahačky, postrúhanou čokoládou a kúskami pomarančového želé. Ihneď podávame. •


|

" svetluša hlaváčová / — ján hlaváč | nohy, člny, chodúle a? KARNEVALOVÉ BENÁTKY

Na leknách za Lenkou Bulvar Grande

turistov, ale aj napriek tomu prispievajú k nádhernej farebnej prehliadke ľudskej tvorivosti i krásy. Quattro signore A zostala nám ešte jedna zastávka pri známej benátskej stavbe, ktorou je opradená azda najkrajšia srbská ľúbostná báseň – Santa Maria della Salute Lazu Kostića s názvom podľa rovnomennej Baziliky Salute. Skvostne biela baroková budova čnie nad

koncom Canal Grande naproti námestiu Piazza San Marco. Postavená bola po prekonaní veľkej morovej epidémie a jej stavba trvala od roku 1631 päťdesiat rokov. Vďaka nej sme sa dostali i dovnútra spomenutej básne, keď sme si uvedomili, že v určitých chvíľach nestačí iba prečítať si ju, aby sa v úplnosti pochopil jej odkaz. Nepochybne Santa Maria della Salute – to je o čosi viac než číra báseň. Je to úprimný ston duše z neuskutočnenej lásky básnika Lazu Kostića k Lenke Dunđerskej, dcére obchodníka, veľkostatkára a filantropa Lazara Dunđerského z polovice 19. storočia. Lenka sa s Lazom stretla v Čelerave r. 1891, keď mala 21 a on 50 rokov. Verše sú výrazom básnikovej kajúcnosti, ale aj výsledkom najhlbšieho intímneho utrpenia, Na topoli nad jazerom, cez ktoré prechádzal, lebo si ako čestný sedel vodník podvečerom... ako v Erbenovej balade človek bol vedomý toho, že ich vzťah za ich života nemôže byť naplnený. Správa o tragickom Lenkinom skone sa po básnika dostala v čase, keď sa nachádzal v Benátkach na svadobnej ceste. Jeho žiaľ bol v tých chvíľach priam nemysliteľný a v kostole Santa Maria della Salute sa dlho modlil a zároveň začínal písať verše tejto básne. Pred tvárou matky Božej si uvedomil, že rovno tu nadviazal spojenie s nebesami. Holubom zatiaľ za Salute ďakujeme a smerom na Rialto už niekedy inokedy... •

Fiori, kvety, fiori...

Santa Maria della Salute na okraji Canal Grande

(Dokončenie zo s. 17.) Písal sa predsa február a v ňom Carnevale di Venezia, ktorý priláka v tomto čase státisíce turistov z celého sveta. Po taliansky carne levare znamená odoprieť si mäso. Benátsky karneval patrí medzi tie najstaršie na svete a jeho počiatky siahajú do obdobia Benátskej republiky, keď sa obdobie zábavy pred nadchádzajúcim štyridsaťdňovým pôstom stalo jedinou časťou v roku, keď masky skryli identitu mešťanov, a tak sa obyvatelia mohli zabávať bez ohľadu na postavenie a sociálny status. Masky sú dnes obľúbenou korisťou

Signora turchese


|

" & — andrej meleg |

Konferencierkou a domácou literárneho večierka v Kysáči bola predsedníčka Spolku kysáčskych žien Ľudmila Berediová-Stupavská a hosťami boli Ladislav Čáni, Viera Benková a riaditeľ SVC Vladimír Valentík

O knihách rozprávali Vladimír Valentík a Viera Benková. Program viedla Viera Miškovicová, predsedníčka Spolku žien Slovenka v Hložanoch.

Deviate slávnosti Zimy s knihou (Pokračovanie zo s. 18.) Ako to už býva, aj tento ročník Zimy s knihou bude pokračovať celú zimu a pracovníci Slovenského vydavateľského centra a ich hostia sa pousilujú, aby navštívili čo najviac slovenských prostredí vo Vojvodine, ale po prvýkrát túto akciu posunú aj na vyššiu priečku a zavítajú do Békešskej Čaby v Maďarsku. Tu okrem svojej minuloročnej knižnej produkcie predstavia knihu Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi. Bude tam hostkou aj autorka knihy Jarmila

Gerbocová z Bratislavy. Okrem hosťovania v zahraničí naplánované sú literárne večierky v Pivnici, Kovačici, Padine, Starej Pazove, ale aj v iných prostrediach, ktoré prejavia záujem o takúto akciu. Každé prostredie, kde sa uskutoční Zima s knihou, dostane aj knižný darček od nášho vydavateľstva. Tieto darčeky, ako aj celú akciu finančne podporuje Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. •

Na večierku v Novom Sade hosťom bol Víťazoslav Hronec a verše z jeho knihy čítala Anna Margareta Valentová

Za stolom v Spolku petrovských žien sedeli až traja autori, ktorým vyšli knihy v roku 2015

V Novom Sade bolo málo návštevníkov, ale si pozorne vypočuli čo nového v petrovskom vydavateľstve

Petrovské spolkárky sa zoskupili v hojnom počte a odsledovali prezentáciu niekoľkých kníh, ktoré vyšli spod tlače v roku 2015 a napísali ich petrovskí autori

Rovina 2016 01 02  
Rovina 2016 01 02  
Advertisement