|
" ružena kraticová | ROZHOVOR S DARINOU POLIAKOVOU
Rytmika, fyzika, jazyky, informatika... Spolubesedníčka najprv povedala: Darina Poliaková, rod. Melišová, od otca Pavla Meliša, lekárnika v Padine, a matky Zuzany, rod. Labátovej z Kulpína, odbornej učiteľky telesnej výchovy, v dome obuvníka Pavla Meliša a majstrovnej Anny Melišovej. Pochádzam teda z rodiny, o ktorej sa aj dodnes spieva pesnička „Hajšov, belišov, báťa Ďuro Melišov”. Pochádzam z najslovenskejšej osady na svete, z Padiny, ktorú mám veľmi rada. Školu som si vždy vážila, zaoberala som sa mnohými voľnými aktivitami, ako sú folklór, chór, rytmika, zaujímala ma matematika, fyzika, ruský, slovenský a anglický jazyk, zaoberala som sa karate, gymnastikou... Vtedy však nebolo mobilov a počítačov, takže moje detstvo bolo ovplyvnené pohybom a živou komunikáciou viacej než je to dnes. – Po skončení gymnázia rozhodla si sa zapísať na štúdiá informatiky. Prečo práve ten odbor? Mala si možno aj nejakú inú opciu? Skončila som štvrtý ročník informatického odboru na gymnáziu – smer programátor a zapísala som sa v Zreňanine na Pedagogicko-technickú fakultu. Vlastne plánovala som byť inžinierkou informatiky, no osud chcel, aby som sa stala profesor-
Základná škola v Kovačici v roku 1998 kúpila tri nové PC počítače, a tak sme niekoľko rokov zdolávali základy informatiky a výpočtovej techniky. Mali sme aj zopár počítačov, ktoré sme dostali z obecných kancelárií, ale ktoré boli natoľko slabé a staré, že sme takmer s nimi nemohli nič robiť. Tešili sme sa každej donácii, a tak nám Občianske združenie zo Slovenska Človek v ohrození prinieslo 5 – 6 použitých PC počítačov, čo pre
Darina so synmi: (zľava) mladším Adriánom a Darkom (sprava)
Na jednej z prednášok v Kovačici: Darina stojí v strede
kou informatiky. Bolo to roku 1986, keď ešte počítače boli vo vývoji, používali sme Commodore 64, Sinclair ZX Spectrum 128 a neskôr to už boli aj IBM PC XT a AT počítače s hard diskom, Intel 286 a 386 procesorom a MS DOS-om. Chcela som sa zaoberať niečím novým, nekaždodenným, nuž informatika ako nová veda bola pre mňa výzvou. – Keď si už mala diplom v rukách, ako to šlo so zamestnaním? Vo svojom odbore som nemala prácu, lebo sa informatika nevyučovala na základných školách, iba na niekoľkých stredných školách. Zamestnala som sa v roku 1991 v Základnej škole v Padine ako učiteľka anglického jazyka, kde som pôsobila niekoľko rokov a tuná som mala aj svoju informatickú odbočku pre žiakov. Učili sme sa programovanie v BASIC-u na Oric Nova počítačoch. Učila som aj technické vzdelávanie v Padine, potom v Crepaji – až som dostala zamestnanie v Kovačici ako profesorka informatiky na neurčitú dobu. – Keď si začínala pracovať, školy neboli tak vybavené počítačmi ako dnes. Ako sa ti pracovalo vtedy a ktoré sú prednosti v práci dnes?
6
nás mnoho znamenalo. Aj napriek ťažkostiam a nedostatku počítačov, môžem sa pochváliť úspechmi svojich žiakov. Do republikovej súťaže postúpili Marína Sabová a Ivan Čížik. Pozoruhodné výsledky mali žiaci v programovaní, ale aj v programových aplikáciách, prezentáciách, flash animáciách, vo výrobe filmov na súťaži Filmić, kde sme boli najmasovejšia skupina (46 žiakov z Kovačice). Žiaci zožali úspechy aj na medzinárodných súťaženiach Join Multimedia, kde sme obsadili 4. miesto v Európe, ako aj na Siemensovej súťaži v Srbsku, kde až štyri tímy žiakov našej školy dostali vysoké ocenenie. Dnes sú, pravdaže, podmienky oveľa lepšie. Vďaka predovšetkým vedeniu školy, riaditeľkám Zuzane Lenhartovej, Miline Lenhartovej a Irene Hlebecovej, máme dva informatické kabinety a moderne vybavené kancelárie informačno-komunikačnými technológiami. Práca so žiakmi je individualizovaná, pričom je učiteľovi niekedy dosť ťažko, lebo sa musí na hodine venovať každému žiakovi zvlášť, čo je príliš náročné. Niekoľko posledných rokov sa pravidelne zúčastňujeme na súťaženiach Dabar a Tesla Info Kup a zapájali sme sa aj do európskeho týždňa programovania Hour of Code. – Zdokonaľuješ sa na rôznych seminároch. Zaspomínaj si, kde si všetko bola. Semináre rada navštevujem, lebo je moje povolanie tesne späté s novými objavmi, technika sa rýchlo vyvíja, nuž potrebujem sledovať novinky v IKT odbore. Môj cieľ je po každom seminári nové vedomosti uplatniť ihneď v škole, so žiakmi. Týmto pádom sa niektoré hodiny mojej výučby z roka na rok menia. V informatike máme možnosť zmeniť si moduly, čiže obsah práce vzhľadom na podmienky, nuž som si do plánu vsunula aj úpravu blogov, SWAY, OneNote v skupinovej práci, Twitter a Facebook ako sociálne siete pre komunikáciu so žiakmi a podobné. Môžem spomenúť praktické semináre v Niši, v Novom Sade, Belehrade, v Bratislave a v Modre. Zúčastňovala som sa na on-line seminároch, z ktorých by som vyzdvihla semináre Partneri v učení v organizácii Microsoftu. Roku 2015