Issuu on Google+

!"#$ % &' ()*) +, -, +, +-. /01 2+!-3# 4$.356#+-+ 1+!5"#!+ 2 +/&3#7!#/8 '( KIKA ULBRICHTOVÁ A JEJ ROK V U.S. NAŠI BEDMINTONISTI 4$.9:;01: <#"+=+ '+"#70-+ this issue contains calendar cena / prize: x eur

school magazine / this is issue No. 01 / school year 2011/12 //// exclusively brought to you by students / students magazine / events / sports / reports / interviews / profiles / parliament


*01

!"#$%&'()*$+,-*.(/%+,$01$2(%3%obsah

PRÍLOHA : KALENDÁR ŠKOLSKÝCH AKCIÍ

INTRO.................................................................................02 TRIP 2010: GB..............................................................................................03 - 04 INTERVIEW S MAREKOM ŠABOM..........................................................05 - 06 ČO NA TO ODBORNÍK?.......................................................................07 NEOFICIÁLNE S PROFESORMI - PROF. STACH..........................................................................08 RECENZIA PRÍBEH ULICE 2....................................................................09 UDALOSTI VOL. 1................................................................................................................10 HOMOSEXUALITA VČERA A DNES.......................................................................11 - 12 KRITIKA LÁSKY...................................................................................................13 - 14 MLADÁ KRV...........................................................................................15 - 16 - 17 NAŠI BEDMINTONISTI......................................................................................18 KIKA ULBRICHTOVÁ A JEJ ROK V U. S.....................................................................................................19 - 20 SPOVEDÁME HIRAXA BARIČÁKA................................................................................21 UDALOSTI VOL. 2..........................................................22 MATURITA B2............................................................................................23 PRÍLOHA : KALENDÁR........................................................................................24 NEW TEAM..........................................................................25 OUTRO..............................................................................................................26


()*+,-. /01,23415/6-23,78,9/-:-intro-:-4*7;(-<81/38,90=

*02

A zrazu to všetko padlo a Šuch nevyšiel. Rozbehnutý a na plný plyn, taký bol Šuch. Všetko išlo ako malo, usmiatí redaktori, idylka. A zrazu to všetko padlo a šuch nevyšiel. Pád sa za al, ke! sa bývalá šéfredaktorka Iva Jelšíková vzdala svojej funkcie. Odišla a s "ou aj vä šina zvyšných redaktorov. Zostal som na to sám. Nejaký as to trvalo, ale nakoniec sa mi predsa len podarilo nahraba# nejakých $udí a za ínalo sa to pomali ky opä# rozbieha#. Ale nedošlo to a% tak !aleko, aby vyšlo aspo" jedno íslo. A tak ubehol rok bez nášho školského asopisu. Prišiel však !alší a s ním aj zmeny, ktoré všetko prevrátili. Nadvlády sa ujal profesor Stach. Noví $udia. Nová grafika. &iaden papier, elektronická podoba. Zmenil sa obsah. Zmenili sa témy. Zmenili sa nároky a zdá sa, %e za ten as sa u% stihli zmeni# aj itatelia. Ponúkame vám nový Šuch. 'asopis, ktorý má vyššie ambície, ne% len lánky „d"a x. x. sa v x uskuto nila x.“. Koho to zaujíma? My ideme so svetom !alej. Ponúkame vám rozhovory so zaujímavými $u!mi, najnovšie dianie vo svete, umenie o umení. Ale na našu školu nezabúdame a hlavne nezabúdame na vás, na študentov. Chceme asopis o vás a pre vás. A vzh$adom na fakt, %e minulý školský rok ni nevyšlo, prichádza aj rubrika so spomínaním na udalosti minulého roku. 'ítajte a nielen to. Reagujte. Inzerujte. Zapájajte sa do sú#a%i. Píšte. Sme tu pre vás.


*03

()*+,-."/01,23415/6-23,78,9/-:-trip :-;<-=<-:-4*7>(-?81/38,90@

V krajine chladných vresovísk a jazerných príšer akala ma druhá cesta do tejto nádhernej krajiny. Minulý rok som sklamaný nebol. o sme teda videli tento rok v Británii? Stretli sme sa 6.9. o 6:30 pred školou. Autobus tu u! stál a "akal. Ako dravec. Vedel, !e nás u! o nieko#ko minút pohltí a tak skoro nepustí. Za"ala sa naša cesta. Prekro"ili sme hranicu eskej republiky a poobede aj Nemecka. Na jednej pumpe sa mi stala „nehoda“, ke$ som šiel na toaletu do lesa (nebudem predsa plati% nejakých 50 centov za vécko, ale o tom ešte neskôr) a stúpil som do „blata“. &ia#, nebolo to blato. Tento incident naš%astie zaznamenalo len nieko#ko najbli!šie sediacich. Okolo Frankfurtu sme prechádzali u! za tmi a vä"šine cestovate#ov sa pomaly, ale iste zatvárali o"i a mysle. Prebudil nás colník, ke$ kontroloval naše cestovné doklady. Boli sme v prístave Calais. Nastúpili sme na trajekt. Niektorým bolo na lodi zle, iní si to u!ívali. Vystúpili sme na pôde Spojeného krá#ovstva. Opä% som uvidel nádherné doverské útesy. Zaspali sme a ke$ sme sa prebudili, boli sme u! pred Londýnom. Ranná hygiena, "isté oble"enie (v mojom prípade hlavne topánky) a u! sme vstupovali do mesta. akal na nás Greenwich. Prechádza tadia# nultý poludník a všetok "as na Zemi sa ráta od Greenwichského "asu. Kúsok pod Greenwichskym observatóriom stojí na brehoch Tem!e, tej najkrajšej stoky na svete, krá#ovská námorná akadémia. Rýchla prehliadka a u! sme sa náhlili na metro. V ten de' v Londýne zúril štrajk, a tak sme mali trochu obavy. Spoje boli nepravidelné, ale boli. Presunuli sme sa do City a prezreli si mohutný Tower, Tower Bridge – symbol Londýna, Modern Tate Gallery (len rýchla prehliadka, ale videli sme skuto"né obrazy od Dalího, okrem iného samozrejme) a hodili sme okom na Shakespeare Globe Theatre. Vrátili sme sa k St. Paul´s Cathedral a vystúpili a! na samý vrchol Londýna (skuto"né schody do neba!).


()*+,-. /01,23415/6-23,78,9/-:-trip :-;<-=<-:-4*7>(-?81/38,90@

*04

Ve er sme u! padali do postelí na ubytovni. Avšak spánok kruto prerušilo ráno. Na programe bol Windsor s Etonom (ve"ké sklamanie pre diev atá, študenti boli ešte doma). Po Windsore sme sa presunuli k #alšiemu hradu, k Hampton Court. Neviem, ako je to mo!né, ale v bludisku som blúdil viac ako rok predtým. Dnu do hradu som po druhýkrát u! nešiel a radšej som strávil viacej asu v nádherných palácových záhradách. Stálo to za to. Ve er sme ešte stihli krátke (na zlos$ diev atám) nákupy v nákupnom centre. %alšia krátka noc a #alšie skoré ráno. V tento de& nás akala dlhá cesta do Škótska. Zastavili sme sa v Oxforde. Teda, v Harry Potterovi to vyzeralo vä šie. Ale aj tak tam bolo nádherne. Potom sme dlho, dlho a ešte raz dlho akali v dopravnej zápche. Do škótskeho mesta Falkirk sme prišli dos$ neskoro a hne# sme zaspali. Hne# ráno sme cestovali do hlavného mesta Škótska – do Edinburgu. Pravé škótske po asie, pršalo. Rodáci ale vôbec nepôsobili tak, !e by im to nejako vadilo. Sna!il som sa tvári$ ako Škót, ale akurát som zmokol. Na prehliadku hradu sme mali neuverite"ne málo asu, o niektorých nahnevalo. Potom rozchod na Royal Mile, kde sme sa fotili s Ferrari. Neskôr sme ich videli ešte nieko"ko. A k tomu ob as nejaké to Porsche i Jaguár. No, Británia je š$astná zem. Ale spä$ k Edinburgu. Na konci Royal Mile sa nachádza aj letné sídlo krá"ovnej. Tam sme prvýkrát uvideli hory. Myslel som, !e vyletím z ko!e. Milujem hory a tieto boli najkrajšie, aké som kedy videl. A to som ešte nevedel, o nás aká neskôr, #alej na severe. Stihli sme si ešte prezrie$ nádherné záhrady Drummond Gardens (spadol som tam zo stromu a z jazierka ukradol dve pence, ale nikomu to nehovorte!). V ten de& sme si pod"a plánu mali pozrie$ aj mesto Stirling, ale v#aka dopravnej zápche sme to akosi nestihli. Nádherne prebdená noc, u! trochu horšie ráno a u! sa ide na sever. Na hrade Blair Castle sme všetci obdivovali krásu tejto budovy a tešili sa na to, o nás aká #alej. Po ceste nám brala dych dokonalos$ hôr a vresovísk Highlands. Pokra ovali sme #alej a u! sme boli v meste Inverness. Najsevernejšie mesto v mojom !ivote. Je to miesto najsevernejšieho výskytu delfínov v Európe. Ale nie tým bolo mesto pre nás zaujímavé. Kúsok od Inverness sa nachádza slávne jazero Loch Ness. Úprimne poviem, !e som akal nie o lepšie. Nekone né jazero uprostred temných lesov a opar nad hladinou, chlad a tajomné špliechanie v dia"ke. Loch Ness vyzerá ako oby ajné jazero. Je ve"ké, je v lesoch. Ale prevá!ajú sa po &om lode a od hladiny sa odrá!ajú slne né lú e. 'ivú Nessie sme myslím nevideli, len sochu. Zastali sme nad hradom Urquhart Castle, ktorý sa tý i priamo pri jazere a zistili, !e za vstup k hradu a aj k jazeru sa platí sedem libier. Len!e odkedy som zistil, !e ideme k jazeru Loch Ness, dr!ala sa mi v hlave úplne iracionálna myšlienka, !e si zoberiem do f"ašky trochu vody. A bol som odhodlaný si tu vodu zobra$. Presko il som nízky plot a za al som sa prediera$ cez hustú sie$ ostru!ín a iných kríkov. Svah padal strmo dolu. Nieko"kokrát som spadol. Všetko bolo mokré. U! som za ínal uva!ova$ nad návratom, ke# som pomedzi konáre uvidel svieti$ zelenú trávu. Špinavý, doškriabaný a mokrý som vyšiel na ve"kú lúku. Kúsok nado mnou viedla cesta a predo mnou stál hrad. A všade boli turisti, ktorí si ma udivene prezerali a niektorí aj fotili. Tváril som sa, !e všetko je v poriadku a rýchlym krokom som prešiel a! k jazeru. Vyrušil som nejaký bozkávajúci sa párik. Neriešil som to. Ešte pár krokov po hladkých kamienkoch a u! som stál pri vode. Sklonil som sa a ponoril do nej ruku. Bola studená. Vynorila sa mi predstava, ako sa tej istej vody niekde #aleko a hlboko dotýka aj obrovský plesiosaurus. Ale nebolo asu na rozhodovanie. Ponoril som do vody f"ašu a nabral si vodu. Do vrecka som str il ešte jeden mali ký okruhliak a vyšiel som na lúku. Jeden poh"ad na hrad, ale nevošiel som dnu. Chýbal mi as. Stúpal som po ceste smerom hore, na parkovisko. No po chví"ke som sa rozbehol kolmo do kopca. Za kríkmi u! bol plot. Nemotorne som ho preliezol a bol som na parkovisku s f"ašou vody v ruke. Vyšlo to! V ten de& nás akal u! len návrat do Falkirku a spánok. Druhý de& bol tie! zaujímavý. Mali sme ís$ na prehliadku najstaršej pálenice whisky v Škótsku do Famous Grouse Distillery. Niektorí na prehliadku ís$ nechceli, iní sa na &u tešili. Tí š$astnejší, narodení pred osemnástimi rokmi, a tí rýchlejší a drzejší, ktorí sa dokázali predra$, dostali sa na ochutnávku whisky. Neviem, i sa niekto sna!il rozpozna$ všetky chute, ale ja som okoládu, dym, citrón i vanilku moc necítil. Mo!no len nie som pravý Škót. Pán riadite" ohuroval sprievodky&u otázkami o výrobe, ktoré ob as boli na telo. Ale diev a výrobné tajomstvo neprezradilo. Pán riadite" je znalec. Keby mu sprievodky&a prezradila všetko, kto vie, i by sme na ochutnávky nechodili potom k nemu? Povzbudení sme pokra ovali na našej púti a navštívili sme u! spomenuté mesto Stirling. V pôde tohto mesta je ve"a krvi. Stojí tu monument Wiliama Wallecea (kto videl Stato né srdce, chápe) a druhý najvä ší škótsky hrad. Po prehliadke hradu sme šli ešte do najvä šieho škótskeho mesta, do Glasgowa. A potom u! dlhá no ná cesta do Anglicka. Hne# ráno, po menších právnických problémoch, sme sa vyrojili v meste Cambridge na rieke Cam. Zistenie, !e tu záchody otvárajú a! okolo ôsmej, bolo pre niektorých dos$ nepríjemné. V botanickej záhrade sme videli potomka jablone, ktorá hodila po Isaacovi Newtonovi jablko. Rozchod. Bol som sa pozrie$ do King´s College. Obrovská, nádherná kaplnka. Celá college bola nádherná. A #alšia cesta. Ve er sme u! spali v Londýne. Posledná noc. Na druhý de& bola na programe pešia celodenná prechádzka po Londýne. Ke#!e niektorí z nás ju u! raz prešli, mali sme povolené osobné vo"no. Nejako sa nám podarilo dosta$ na Trafalgar Square a prezreli sme si Národnú galériu. Milujem vô&u londýnskej galérie! Diev atá išli nakupova$ na Oxford Street a ja som zatia" šiel navštívi$ Sherlocka Holmesa. Jeho dom stojí a! úplne na konci Baker Street. Ešte som chví"u blúdil po Hyde Parku a vrátil som sa na Oxford Street za diev atami. Chceli sme zvyšok d&a strávi$ v Britskom múzeu. Strávili sme tam, !ia", len hodinu, potom ho zatvorili. Tak sme šli na Covent Garden. Viedol som a nakoniec sme sa tam predsa len dostali. U! sa zmrákalo. Pomí&ali sme posledné drobáky na pouli ných umelcoch a za ali


sme h ada! cestu na Piccadilly Circus. Za"alo prša!. Poriadne prša!. Kým sme sa dostali do autobusu, boli sme úplne mokrí. Ale u# nás "akala len cesta domov. V autobuse sme sa za"ali dozveda! zaujímavé pikošky. Jedného nemenovaného spolusediaceho zatkli. Kto mal vedie!, #e do dvadsa! jednotky nemô#eš ma! no#ík? Jednu nemenovanú pani profesorku okradli. Len jej bývalý študent ju zachránil, aby aspo$ nehladovala. Tichá cesta trajektom. More bolo rozbúrené a lo% sa krásne kývala. Ke% sme u# boli v Nemecku, vodi" nám vravel, aby sme nešli na toaletu do lesa, lebo za to mô#e by! tristo eurová pokuta. Tak tomuto som moc neveril. Ke% pes mô#e ís! na vécko kam chce, pre"o ja nie? Šiel som do lesa. Púš!ali nám samé romantické filmy, a tak som radšej driemal. Pomaly, ale iste sme sa blí#ili k našej rodnej zemi. A potom to kone"ne prišlo. Zastavili sme na pumpe za Bratislavou. Domov je blízko. O nieko ko hodín som sa u# doma vyba oval. Krásne dni.

„NEBOLO MI VŠETKO JEDNO...“ Ako nám v Londýne zatkli študenta

Dozvedel som sa to a# ve"er. Všetci o tom hovorili. Vraj ho zatkli. Smial som sa. To je blbos!, vravel som si. Jeho? Stáli sme v tmavom londýnskom da#di, okolo nás prechádzali autá a svetlá svietili. Zatkli ho? Môjho spolu sediaceho? To myslíte toho, "o sa stále hrá s Rubikovou kockou? Zatkli. O nieko ko okamihov sme sedeli v autobuse. Marek mi porozprával, "o sa stalo. Potom to porozprával ostatným. A potom to u# rozprával stále. Opä! doma. Opä! v škole. Sedel som s Marekom oproti estetike. Chodba bola prázdna, len ob"as sme za"uli kroky nejakých poblúdených študentov. Pýtal som sa, Marek odpovedal. Znovu sme si celý príbeh spolu prešli. A teraz vám ho mô#em predlo#i! tak, ako ho Marek za#il:

*05

'()*+,-"./0+12304.5,12+67+8.,9,interview 9,6+7.(,'+:),9,3)6;',<70.27+8/=

Bol si na zájazde v Anglicku a Škótsku tento rok a prejdem rovno k veci. Vieme, e !a tam zatkli. Mô eš nám poveda! ako sa to stalo? M. Š.: Pre to, #e u nich je ilegálne do dvadsa! jednotky vlastni! no#ík a m$a videli, ako som si ho dával do tašky. "o sa potom stalo, ke# !a uvideli? M. Š.: Prišli ku mne, preh adali ma, našli mi no#ík, okam#ite ma zatkli. Vlastne musel som sedie! na lavi"ke, lebo to bolo v parku, no a preh adali ma kompletne, aj ruksak. Vtedy šiel okolo úplne náhodne riadite s man#elkou, ktorý ma zbadal. Potom som zavolal sprievodkyni, tá sa porozprávala s policajtom a ten jej vysvetlil, kde sa nachádza policajná stanica, kam ma odviezli. Inak tí policajti, oni boli v civile, boli nie"o ako tajní agenti. Bol si pritom sám alebo... M. Š.: Nie, bol som tam s Vladom &illom. Jemu urobili tie nie$o? M. Š. No tak tie# ho kompletne preh adali. Teda odviezli !a na policajnú stanicu potom z toho miesta a... M. Š.: Riadite so #enou išli na policajnú stanicu peši, Vlado išiel nakupova!, no a ja som tam s nimi po"kal, kým prišlo auto. V tom aute bola aj cela, tak som si tam musel sadnú!, tam ma zamkli, išli sme pár stovák metrov na stanicu, no a tam ma znovu kompletne preh adali. Po"kal som na sprievodky$u, kým prišla. Tak mi vlastne zobrali no#ík, oskenovali ho, dali ho do nádoby. Potom, ke% prišla sprievodky$a, za"ali ma vypo"úva!.


Vytla ili mi pár papierov v sloven ine s mojimi právami, a tie som si musel preštudova! a podpísa!, "e som si to preštudoval. Potom sa ma pýtali rôzne otázky typu, i nemám depresie, i mám problémy s drogami, i som triezvy, i mám nejaké tetovanie, akej farby mám o i, akú mám ve#kos! topánok, to všetko som musel podpisova!, "e som na to odpovedal. No a vlastne potom ma zobrali do takej špeciálnej miestnosti, kde ma fotili z oboch strán, vzali mi DNA, zobrali mi odtla ky prstov, dva palce, kon eky prstov, potom dlane, ka"dý prst zvláš!. Sprievodky$a mi povedala, "e sa mám tvári!, "e ma to mrzí, preto"e si ma tam chcú necha!. Ona tým policajtom rozprávala, "e nám vravela, o je zakázané, a "e si z toho robíme srandu, tak preto si ma tam chceli necha! . Potom prišiel inšpektor, ktorý sa pýtal, kedy odchádzame. Dnes ve er o ôsmej, a vtedy u" bolo pä! hodín. Pýtal sa, akým trajektom ideme, kedy ide. O pol jedenástej, no a "e i skuto ne. Neveril nám a chcel si ma tam teda necha!. Ale nakoniec sme ho nejak presved ili, "e skuto ne odchádzame, a tak ma pustil.

o si pri tom cítil? M. Š.: Nebolo mi všetko jedno, najhoršie mi bolo, ke% mi povedal, "e si ma tu chcú necha!. Bolo mi do pla u, lebo keby som tam zostal, vlastne ostatní by odišli autobusom a museli by si pre m$a prís! rodi ia. Aký máš názor na políciu Londýna? M. Š.: Ja viem, "e je to zakázané, ale so mnou nemuseli zaobchádza! ako s kriminálnikom. A" tak mi nevadí to, "e ma zatkli, ale ke% ma pevne chytili za sveter, aby som neutiekol, vravím, "e to bolo také trochu drsné.

Nebojíš sa, !e sa ti stane nie"o podobné znovu? M.Š.: Ke% u" viem, "e sú tie no"íky zakázané, radšej u" ich pri sebe nosi! nebudem.

*06

'()*+,- ./0+12304.5,12+67+8.,9,interview 9,6+7.(,'+:),9,3)6;',<70.27+8/=

Doplním ešte nieko#ko %alších informácií. Marek no"ík vytiahol, preto"e Vlado si do ruky zaryl t&$ a chcel si ho vytiahnu!. Mal to ervené, zapálené a nemohol si ten t&$ vybra!. Skúšal zuby, nešlo, a tak sa opýtal Mareka, i nemá nie o ostré. Marek mal no"ík. Vlado si vybral t&$, vrátil no"ík Marekovi a ten si ho odlo"il spä! do tašky. Práve vtedy šli okolo policajti.... Podarilo sa mi zisti! aj to, ako sa Vladovi ten t&$ do ruky dostal, Vlado toti" de$ predtým vypadol v moteli z okna a zletel do kríkov. Ale to u" je iný príbeh....


*07

Naj astejším ochorením obli iek a mo ových ciest u mladých !udí je infek né ochorenie spôsobené mikróbmi, ktoré tu prenikli a vyvolávajú zápal sliznice dutého systému alebo priamo obli kového tkaniva. Infekcie sa asto opakujú, najmä u diev at, u ktorých krátka mo ová rúra umo"#uje !ahší prienik mikróbu do mo ových ciest. $asté recidívy mô"u zanecha% trvalé následky na obli kách v zmysle ich deštrukcie, zní"enia funk nosti a" k potrebe ich umelej náhrady.

& hygiena – najmä u diev at, kde je mo ová rúra sekundárne infikovaná infikovaná pri gynekologických infektoch, jednou z prí in mô"e by% aj pou"ívanie tampónov po as menštruácie, & vhodné obliekanie (dôle"ité je nosenie bavlnenej bielizne), vyhýbanie sa nachladnutiu ( krátke bundy, bedrové nohavice, v tele ponechávanie mokrých plaviek na tele), & starostlivos% o pravidelné vyprázd#ovanie (zadr"iavanie mo u a zápcha podporujú šírenie baktérií).

Medzi naj astejšie prí iny vzniku zápalu mo ových ciest patrí :

Infekty mo ových ciest sú v sú asnosti ve!mi rozšíreným ochorením ka"dého veku, najviac však postihujú mladé diev atá v ase dospievania. Vhodnou prevenciou je mo"né riziko tohto nepríjemného a recidívneho ochorenia zna ne zní"i%, preto ju netreba podce#ova%. U" pri prvých príznakoch ochorenia (bolestivé mo enie, asté mo enie, pálivá a" bodavá boles% v podbrušku) treba ihne' vyh!ada% lekára – urológa.

*03

)*+,-./ 012-3452607.34-89-:0.;. !"#$"%!"!&'!(#)*";.+<,2 *=.;.<05*-.49+8*+6>

Pre o sa v zime poriadne oblieka!, diev atá ?

- oslabenie imunitného systému, - tehotenstvo, - nachladnutie. V rámci eliminovania prí in vzniku zápalu u mladých !udí je potrebné dodr"iava% preventívne opatrenia. Medzi hlavné zásady prevencie patrí najmä: & dostato ný prísun vhodných tekutín (ideálna je istá pitná voda a tie" ovocné š%avy najmä s obsahom brusníc), minimalizova% konzumáciu alkoholu,

(akujem MUDr. Romanovi Tomaškinovi PhD., urológovi a Eve Hromkovej, zdravotnej sestre na urologickom oddelení UN Martin za odbornú pomoc pri písaní môjho príspevku.


Prinášame vám novú rubriku, v ktorej budete ma mo!nos nahliadnu do súkromia našich profesorov a spozna ich z inej stránky, ako sme zvyknutí zo školských lavíc. V ka!dom "ísle prezradíme meno u"ite#a, ktorý bude odpoveda na vaše #ubovo#né otázky (dokonca aj anonymne) v nasledujúcom vydaní. Dnes spovedáme pána profesora Stacha, ktorý mal odvahu odpoveda na naše otázky z rôznych okruhov.

1. Aký je váš názor na vz ahy s ve#kým vekovým rozdielom? Ak sa udia majú radi, nie som proti. Je to ako z tej reklamy – Ke! ju miluješ, nie je "o rieši#, aj ke! mô$e to ma# praktické nevýhody. 2. Nemyslíte si, !e s vašimi vedomos ami a intelektom by ste mali ma vyššie ambície, ako by profesorom? Pre"o ste sa rozhodli pre toto povolanie?

Asi vlasy... 4. Aký je pod#a vás optimálny vek na zalo!enie rodiny? 30 rokov. Aj ja som sa vtedy $enil. 5. Ktorú z nasledujúcich mo!ností by ste uprednostnili? Hip hop / Pop Romantická ve"era v reštaurácii / nede né dopoludnie strávené v Tulipe %ierna / Modrá Futbal / Hokej Blondínky / Brunetkyy

Ak budete ma# záujem polo$i# ubovo né otázky pani profesorke &'()*+,ovej, ktorá nám na ne odpovie v nasledujúcom vydaní, vho!te ich do spolo"nej schránky ŠUCHu. Otázka/y nemusia by# ozna"ené menom.

*08

3. $o si všimnete na "loveku ako prvé?

-./0+12"(,3+45637(8145+9'+:(1;1neoficiálne s profesormi;1<=1<=1>6+451;1:=1>6'25+'*+,>.?@1A=15'/9./7?

No ja som rád, $e som tu a mô$em u"i# a nie"o sa nau"i# od druhých, doslova.


*09

!"#$%&'()*$+,-*.(/%+,$01$2(%3%recenzia 3%4156(,%&#*+(%7%3%08%9:!()5!;%(8%-(<&=".>%

PRÍBEH ULICE 2 V Š4o1-o.(/ ,al( )a Po2,>/* 9a 2?a 778 ok-ó61a 7011 u9ku-o')*la 0a1-*)9k> 41(0*é1a 0uz*k>lu P156(, ul*+( 78 Na -o0-o 41(29-a.()5 9a z:'a9-)*l* a/ @*a+* )aš(/ školy )a '(l( 9 4a)* 41of(9o1kou Mg18 D()*9ou U,(1o.ou8 D(/ 4156(,u .o=)( )a2.äzu/( )a /(,o 41(2+,>2za/:+u 'a9<8 Po):ka 2*.>ko0; a6y 9a 2o9-al* 2o 41o9-1(2*a ul*+(; k2( .š(-ko 1*a2*a ga)gy a 9*l)(/š5 6(1*( .š(-ko8 Tak-*(@ 2o9< 1(>l)( o4*9u/( 9*-u>+*u 41(2a/a 21og 0la2*9-.ý08 Hla.)ý ,12*)a N*ko 6ol ,)(A )a za'*a-ku 4156(,u 4o9-1(l()ý; 41(-o@( 41(kaz*l o6+,o2 9 21oga0* 0*(9-)(0u šéfo.* ga)gu V*k-o1o.*8 N*ko 9a zo6:2za . )(0o+)*+*8 Po-1(6u/( 'o )a/1ý+,l(/š*( z0*z):< z 0(9-a 41(-o@( V*k-o1 +,+( 2oko)'*< -o; 'o za'al8 S4olu 9o 9.o/*0* 41*a-(=0* a f1a/(1kou M*ou; k-o1> )o95 4o2 912+o0 /(,o 2*(<a; 5 6o/u/( o ,olý @*.o-8 J(,o 61a- P(4( 9a V*k-o1o.* 4o9-a.5 )o 6(z.ý9l(2)( a . 9:6o/* u0*(1a8 Nako)*(+

41*+,>2za o'ak>.a)ý ,a44y ()2; k(A N*ko za6*/( V*k-o1a a ul*+a 0ô@( 6y< o4ä< '*9->8 P156(, /( .(=0* 4:-a.ý a +,y-=a.ý8 Do 2(/a 9: .(=0* +*-l*.o .9a2()é /(2)o-l*.é +,o1(og1af*(; k-o1é 1oz,ý6u )(/(2)é,o 2*.>ka8 Ta)(')5+* o2.*(2l* .y)*ka/:+* .ýko) ( T,( Pa9-(l9; F1(ak Da)+( Co8 )8 D(/ 6ol o@*.()ý a/ o .-*4)é 0o0()-y; k-o1é o@*.*l* 6a6()ky z ul*+( ( Zuza)a Š(6o.>; K1*9-5)a Fa1kašo.>; T>?a Pau,ofo.> )8 Vý6o1)é ,(1(+ké .ýko)y 41(2.*(2l* a/ ,la.)ý ak-é1* N*ko ( Ró6(1Jaka6 ); M*a (E.a S>kalo.> )8 Na 9.o/( 9* 4152u * 0*lo.)5+* ,*4-,o4u8 C(l: a-0o9fé1u -o,-o 41(29-a.()*a 2o-.>1al 9.o/*0* 0*xa0* 9k.(lý DJ Lu++o8 C(lé 41(29-a.()*( 6olo .(=0* zau/50a.é a ,(1+o0 )a ko)+* 41(29-a.()*a -l*(9kalo 4o9-o/a'ky 1400 2*.>ko.8 Ak 9-( -()-o 0uz*k>l (š-( )(.*2(l* a 0>-( 0o@)o9< 9* ,o 4oz1*(<; -ak u1'*-( )(za.>,a/-(!


KNIHA: PÁD Je to romantický, pútavý príbeh s prvkami napätia a humoru. Zo za!iatku sa nám bude zda", e to bude len oby!ajný príbeh o mladom diev!ati, no po pár kapitolách to u tak nebude. Autorka vsadila na tému o padlých anjeloch, ktorá zaujme nielen mladších !itate%ov. O !o vlastne ide? Mladá diev!ina menom Lucinda sa „náhodne“ dostane na internátnu školu Me! a krí . Všetko sa zdá by" normálne, miestami a príliš, dovtedy, dokým Lucinda nespozná mladého chlapca Daniela Grigoriho, ktorý ju pri"ahuje ako magnet. Desivé na tom je to, e o tom chlapcovi je známe iba jeho meno.... Kto je? &o tu robí ? A pre!o má Lucinda pocit akoby toho chlapca poznala u celú ve!nos"? Do Lucinho ivota sa však zamotá druhý chlapec. Milý, sympatický, taký, ktorý si ju všíma ove%a viac... Pod%ahne Lucinda !aru mladíka, alebo sa vydá "a šou cestou, aby našla odpovede na svoje otázky, ktoré v sebe ukrýva tajomný a neprístupný Daniel Grigori? Odpove' sa dozviete hne', ako si pre!ítate prvú knihu z tetralógie Padlý anjeli s názvom Pád. Tento skvost napísala pomerne mladá americká spisovate%ka Lauren Kateová, ktorá sa narodila v roku 1981.

ŠTUDENTSKÁ KVAPKA KRVI Ako A ko ste si istotne istotne všimli, vššimlli, ambulancia amb m ulaancia záchrannej zááchrannej slu slu b by y stojí stojí pred pred našou našou školou školou pomerne pomerne !asto. !asto. Študentská Študentská vapka vap a ka krvi k vi získava kr získaava na na popularite popularite a o pomoc po omoc druhým druhým má má záujem záujem !oraz !oraaz viac viac iakov. iakov. Krv Krv mô mô ete ete darova" darova" len len po po dosiahnutí dosiahnu utí 18 roku roku iivota votta a musíte mussíte sp#$a" sp##$a" ur!ité ur!ité podmienky. podmieenky. Niektorí Niektorí darcovia darcoviaa precenili precenili svoje svoje schopnosti, schopnosti, prišlo prišlo im nevo%no neevo%no a sestri!ky sestri!!ky ich museli museli po!as odberu odberu hojda" hojda" na na kresle kresle ako ako v kolíske. kolíske. N Napriek apriek tomu tomu však však splnili splnili svoj svoj ú!el ú !el a naplnili nap a lnili plnéé vrecko vrecko krvou. krvou. Avšak Avšaak vä!šina vä!šina študentov študentov to to pre pre ívala ívala hrdinsky hrdinsky a odchádzali odchádzali s dobrým dobrým pocitom pocitom na duši.(nový odstavec)Tým, odstaavec)Tý ým,, e ssaa zzú!astníte, ú!astníte, nielen nielen e mô mô ete ete zachráni" zachráni" %udský %udský ivot, ivot, ale ale ako ako aj aj hlavný hlavný niciátor tejto tej ejto akcie akciie T. T. Dudík Dudík hovorí, hovorí, máte máte mo mo nos" nos" aj aj vynecha" vyneccha" jeden jeden de$ dee$ školského školského vyu!ovania, vyu!ovania, dajú dajú vám vám napi", nie!o pouká ku napr. do Frita. Tak neváhajte, nebojte darcami n api", ni ie!!o pod zub u a po ouká k u n ap r . d o F rita. T ak n eváhajte, n ebojte sa sa a ssta$te ta$te ssaa d arcami krvi krvi aj aj vy. vy.

*10

V školskom roku k 2011 bol na našom gymnáziu schválený Comenius projekt proj o ekt k o multikultúrnej multiku k ltú t rnej e spolo!nosti. Projekt Proj o ekt k je schválený na dva roky a škola získala financie f nancie v hodnote 21 000 eur na realizáciu projektu. fi proj o ekt ktu. Do projektu proj o ekt ktu sú zapojené zap a oj o ené aj a iné krajiny, k aj kr a iny, ako Po%sko, &esko, Ve%ká Británia a Španielsko. Študenti 5.G, 3.C a 4.G sa stretávajú stretávaj a ú ka dý utorok, aby prostredníctvom projektov, proj o ekt k ov, prezentácií, kalendárov oboznámili ostatné krajiny k aj kr a iny s našimi zvykmi, tradíciami a ka dodenným ivotom. Taktie Takt k ie dostávame projekty proj o ekt k y zo spomínaných krajín, k aj kr a ín, aby sme sa v rámci multikultúrneho multiku k ltú t rneho spoznávania dozvedeli informácie info f rmácie o nich. Skupinu Skup u inu vedie pani profesorka profe f sorka Nemcová, kktorá kt orá vypracovala vyp y racovala proj projekt o ekt k spolu s partnermi spomínaných škôl. Všetky proj projekty o ekt k y sa uverej$ujú uverej e $uj u ú na stránke www.ourcomenius.wordpress.com. www.ourcomenius.wordp d ress.com. Zatia% sme ich zoznámili s nami ako !lenmi tohto projektu, proj o ekt ktu, napríklad nap a ríklad s Viano!nými trhmi, Prvým aprílom, a rílom, Valentínom, pasovacím ve!ierkom, Mikulášom, D$om otvorených dverí. ap Sú!as"ou programu sú aj a 5 d$ové výlety do krajín, k aj kr a ín, s ktorými k orými sme v kontakte. kt kontakt k e. Na pláne sú návštevy Londýna, Pucku, Pucku k , Madridu a Haví(ova. Na stretnutiach máme ve%a zábavy, sme dobrý kolektív kolekt k ív a sme radi, e na našej e škole je proj projekt, o ekt k , kt kktorý orý umo $uje $uj u e pozna" a navštívi" iné kr kkrajiny a iny Európy. aj

)*+,-./!012-3452607.34-89-:0.;.udalosti ;.6+,<.=.;.6<.6-,>)*+6>?.@<.-8@9/)+6>?.A<.)59@>*+6>

PROJEKT COMENIUS


Mýty o homosexualite

*11

%&'()*+",-.)/01.2,3*/0)45)6,*7*názor 7*4819*'*0'4':,;+)(.1,*7*4)51.-*2,!&8

Mýtus .1. „Homosexualita je proti prírode.“ Bohu ia!, aj napriek tomu aký nízky inteligen"ný kvocient musel ma# ten, "o to vymyslel, je to ve!mi rozšírené. Je to samozrejme omyl. Homosexualita sa be ne vyskytuje u mnohých ivo"íšnych druhov - http://en.wikipedia.org/wiki/Homosexual_behavior_in_animals - odkaz je v angli"tine, kto vie anglicky, má výhodu, kto nie mô e pou i# kostrbatý preklada" . Je v $om mnoho ivo"íšnych druhov, ktoré ijú homosexuálnym spôsobom ivota. Spomeniem však aspo$ zopár zvierat z odkazu - labute, holuby, tu"niaky, slony, levy, hyeny, bizóny, ibis, ka"ky, supy, delfíny z amazonie, bonobo (druh šimpanza), makaky japonské, ovce, a niektorý hmyz (octomilka, vá ky..). Mýtus .2: „Homosexualita, respektíve neheterosexualita je módny výstrelok poslednej doby.“ Znovu sa jedná len o fámu nijako nepodlo enú. Homosexualita je stará ako !udstvo samo. Mnohí poznáme príbehy o gejoch v staroveku, kedy sa za svoju orientáciu nemuseli hanbi# a v takej miere ako neskôr . V stredoveku bola homosexualitu zatracovaná, paradoxom však je, e najviac gejov bolo práve v mu ských kres#anských kláštoroch. Nesmieme však zabúda# ani na postoj Hitlera, ktorý stával prvé koncentra"né tábory práve pre politických väz$ov a homosexuálov. Homosexualita teda nie je ni" nové, v poslednej dobe sa však globálna spolo"nos# stáva tolerantnejšou a dnes u mô u homosexuáli i# bez obáv, avšak sú aj výnimky, stále sú krajiny, kde je homosexualita trestaná smr#ou.


Mýtus .3: „Homosexualita je šírite!ná.“ Osobne to pova ujem asi za najhlúpejší mýtus šírený homofóbmi . Je vedecky dokázané, e homosexuáli v akejko!vek spolo"nosti a v akomko!vek národe tvoria pribli ne 4 % a toto "íslo sa ani za stáro"ia nezmenilo. Opakujem toto "íslo sa nezmenilo, teda po"et príslušníkov LGBT nestúpne tým, e im #alej nebudú odopierané !udské práva ako ka dému inému.

Mýtus .4: „ Gejovia a lesby by nemali adoptova" deti, lebo by tie deti nakazili.“

*12 '()*+,-"./0+12304.5,12+67+8.,9,názor9,6:3;,),2)6)<.=-+*03.,9,6+730/,4.!(:

$alšia z intelektuálnych perál. Ak toti vychádzame z faktu, e die%a ,ktoré vychováva gej je gej, potom mô eme túto logiku oto"i% . To jest, e ak die%a%om, ktoré vychováva gej je gej, tak potom ako je mo né, e gejovia majú ve!mi "asto skuto"ných biologických rodi"ov, ktorí ich aj vychovávali? Nemali by heterosexuáli ma% len heterosexuálne potomstvo ? Tu u nám za"ína opä% homofóbna logika škrípa%. Sta"í sa len pozrie% hore a zistíme, e po"et gejov a lesieb sa nemení a neovplyv&uje to ani fakt, kto deti vychováva. Na deti toti nemá negatívny vplyv sexuálna orientácia rodi"ov . Je toti ove!a zdravšie vyrasta% v prostredí s dvoma mamami alebo dvoma otcami ako v prostredí detských domovov, kde die%a nemá mamu ani otca.


PaedDr. PAVOL STACH:

Mnohých iakov sa mi u podarilo nachyta! na otázke, "o je to zodpovednos!. To, e nevedeli odpoveda!, im vôbec nedávam za vinu. Je to práve jeden z tých pojmov, ktoré pou ívame dennodenne, všetci vieme, e by mal patri! do našej základnej výbavy, a pritom pri jeho definovaní zrazu nemáme na "o ukáza! prstom, jeho význam nám uniká. Ve#mi výsti ne o zodpovednosti hovorí „filozofujúci“ psychológ Viktor Emanuel Frankl. Pod#a neho je ve#mi klamlivé, ak si "lovek myslí, e on je pánom situácie, e on je ten, kto kladie otázky a jeho okolie, prípadne ivot sú tu na to, aby mu ponúkali odpovede. Navrhuje preto "loveku vo vlastnom vedomí urobi! „kopernikovský obrat“ a uvedomi! si, e ivot sám je tým, kto kladie "loveku otázky. $lovek sa nemá "o pýta!, ove#a skôr je ivotom spytovaný, on má ivotu odpoveda! - má ivot zodpoveda!. Zodpovednos! je v tomto zmysle schopnos! prakticky odpoveda! na otázky ivota, na otázky, ktoré si doká eme polo i! skôr ako prijmeme nejaké rozhodnutie.

*13

()*+,-."/01,23415/6-23,78,9/-:-)8141),-+;<)=-:->,/998?->,5*+-<4,23

Zobra! zodpovednos! do vlastných rúk pre #udí znamená aj neustále zodpovedávanie otázok medzi#udských vz!ahov. V tejto situácii si naš!astie vieme pomôc! skúsenos!ou, umením, nábo enstvom "i filozofiou. Ja sa chcem teraz trochu viac venova! tomu, "o nám k medzi#udským vz!ahom ponúka psychológia a filozofia.

U spomínaný Viktor Emanuel Frankl hovorí, e #udská bytos! má svoju štruktúru a my sme schopní sa na ka dú z týchto vrstiev vz!ahovo zamera!. Najprimitívnejšie nastavenie "loveka je pod#a neho nastavenie sexuálne. Dochádza k nemu, ke% sexuálny vzruch jedného "loveka spustí v druhom "loveku sexuálny pud. Dotýka sa tak tohto "loveka v jeho telesnosti. Najvyššou formou tohto nastavenia je forma erotická. Pokia# "lovek vníma partnerovu telesnos! ako jeho najvrchnejšiu vrstvu, mô eme potom poveda!, e "lovek, ktorý je na partnera nastavený eroticky, preniká hlbšie ako ten, ktorý je nastavený iba sexuálne. Eroticky nastavený "lovek sa dostáva u k duchovnej štruktúre iného "loveka a táto fáza vz!ahu k nemu sa be ne, aj ke% nesprávne, ozna"uje ako zamilovanos!. Psychológia má v tomto jasno. Telesnými vlastnos!ami partnera sme sexuálne vzrušení, zamilovaní však mô eme by! len do jeho duševných vlastností. Zamilovaný "lovek pod#a Frankla nie je vzrušený vo svojej telesnosti, ale podrá dený vo svojej emocionalite nejakou vlastnos!ou, napr. ur"itými charakterovými rysmi. Pokia# "loveka pri!ahuje iný "lovek tým, e je dobrosrde"ný, vtipný, úprimný a pod. nachádza sa vo fáze zamilovanosti. Zameranie zamilovaného "loveka je zameraním na vlastnosti iného "loveka, avšak nie ešte zameraním na nosite#a týchto vlastností, "i e na samotného "loveka. Toto dosiahne a tretia forma zamerania a tou je láska. Láska z psychologického h#adiska predstavuje najhlbšie mo né preniknutie do osobnostnej štruktúry "loveka a predstavuje tak poslednú mo nú formu partnerstva vôbec. Ten, kto je zasiahnutý láskou k nejakému "loveku, u nie je zasiahnutý jeho telesnos!ou "i jeho vlastnos!ami, ale je zasiahnutý duchovným nosite#om tejto telesnosti a týchto vlastností. Pokia# sa dostaneme tak %aleko, e #úbime "loveka aj s jeho nedostatkami, chybami "i zlyhaniami, mô eme poveda!, e k "loveku cítime lásku. Ide o to, #úbi! "loveka „aj napriek tomu...“, alebo v najuš#achtilejšom prípade „aj v%aka tomu“, e má chyby. &úbi! ho nie pre jeho výzor a vlastnosti, ale pre neho samého. Za naj"istejšiu formu lásky, skuto"ne bezpodmiene"nej lásky "loveka k "loveku sa pova uje vz!ah matky k die!a!u. Avšak u starovekí Gréci si lásku otca k die!a!u vá ili kultúrne viac ako lásku matky k die!a!u. Lásku matky k die!a!u pova ovali v prvom rade za biologicky ur"enú a tým aj nie tak hodnotnú ako lásku otca k die!a!u, ktorá je z objektívnych dôvodov viac kultúrnou láskou ako biologickou. Otec, ak má rád die!a, má ho rád aj napriek tomu, e si nemô e by! úplne istý, e die!a je v skuto"nosti jeho (v "ase starovekého Grécka neexistovali testy DNA). Otec, pod#a starovekých Grékov, má rád die!a bezpodmiene"ne, pre die!a samé. Mo no v tejto chvíli s názorom starovekých Grékov nesúhlasíte, najmä diev"atá, avšak pravdou je, e nielen grécka filozofia kategóriu lásky z nášho laického, romantizujúceho poh#adu dos! problematizovala, resp. problematizuje a ak sa nad týmito interpretáciami lásky zamyslíte a skonfrontujete si ich s vlastnými skúsenos!ami, zistíte, e skuto"ne mô u ma! k pravde ve#mi blízko. Napríklad v sú"asnosti "asto pou ívaný termín „platonická láska“ ako forma neopätovanej, nenaplnenej a tým aj neš!astnej lásky má svoj pôvod v Platónovom pojme eros, ktorým ozna"oval snahu prechádza! zo sveta zmyslového do sveta duchovného. Platónova láska ako eros nemala pôvodne význam citu k inému "loveku, ale ozna"ovala zvláštny filozofický pud, v%aka ktorému sa doká eme povznies! z tohto hmotného sveta do sveta ideí. $as! tohto pozitívneho významu sa neskôr preniesla aj do pomenovania lásky, ktorá nie je závislá na fyzickej stránke, ale na "isto duchovnej. Dvaja #udia, ktorí sú od seba vzdialení tisíce kilometrov, mô u k sebe cíti! hlbokú úprimnú lásku a to aj napriek (mo no práve v%aka) fyzickému odlú"eniu. Asi ka dý z nás pozná situáciu, ke% si po"as d'a spomenieme na niekoho a potešíme sa len z faktu, e v tejto chvíli chodí daný "lovek po tej istej Zemi a pritom na tento pocit nepotrebujeme jeho fyzickú prítomnos!. Pravdepodobne z lásky nezávislej na fyzických okolnostiach sa neskôr vytvorila dnešná podoba „Platónskej“, resp. platonickej lásky ako lásky neopätovanej a nenaplnenej. Tá dnešná však nie je pozitívna a skôr je prejavom neš!astia ako š!astia.


Moment samoty je pod a sú!asnej filozofie láske prirodzene vlastný. A to nielen láske platonickej, ale láske ako takej. Láska je pod a francúzskeho štrukturalistu Michela Foucaulta v"dy plná o!akávaní, naliehavých prosieb. V stave lásky sme pod a neho odsúdení k samote. Dokonca ju niektorí autori pova"ujú za egoistický cit, preto"e „neh adí na partnera“. Radšej ako láske, v ktorej sme „odsúdení k samote“, dávajú prednos# vášni, ktorá pod a ich slov umo"$uje nielen intenzívnejšiu komunikáciu medzi viacerými u%mi, sú!asne je nimi vzájomne opätovaná, ale dáva aktérom slobodu vytvára# seba samého a nové vz#ahy k vlastnému okoliu.

Láska a boles# idú ruka v ruke. Nemám na mysli neveru !i "iarlivos#, ktoré lásku ni!ia. Mám na mysli boles#, ktorú mô"u cíti# naozaj len udia, ktorí k sebe cítia lásku a boja sa, "e jeden druhého stratia, "e sa nie!o pokazí. Pre!o vo chvíli, ke% sa má neopätovaná, vysnívaná láska naplni#, tak jeden z dvojice radšej ute!ie? Ide o prirodzené obavy !loveka o stratu toho „najvzácnejšieho“, o strach z naplnenia a tým aj zav&šenia lásky jej uskuto!nením. Mo"no práve preto sú prvé lásky zvy!ajne tie najkrajšie a ve!né, preto"e sa nikdy nenaplnili... Láska je v"dy zvýraz$ovaná (aj zvýznam$ovaná) v stave nedostatku a nenaplnenosti, !ím je práve krásna. Nie náhodou je za symbol najpoetickejšej lásky pova"ovaný sná% ten najoplákavanejší skuto!ný milostný príbeh všetkých dôb „Dopisy utrpenia a lásky“ Petra Abelarda k Héloise, !i Shakespearov román „Rómeo a Júlia“. Pred nieko kými rokmi sa v rámci sú#a"e Miss World robila kampa$ za záchranu istej moslimky, ktorá bola odsúdená na smr# ukame$ovaním za to, "e podviedla svojho man"ela. Na pozadí tejto uš achtilej kampane však unikal pozornosti jeden fakt. Pravdepodobne "iadna z misiek neza"ila takú lásku ako práve spomínaná moslimka. Pre!o? Preto"e vedome opätovala lásku svojmu milencovi aj napriek tomu, "e vedela, "e ju to asi bude stá# "ivot. Vieme si predstavi# vôbec rozmer tej lásky?

*14 '()*+,-!./0+12304.5,12+67+8.,9,(7030(+,*:;(<,9,=+.887>,=+4)*,;3+12

Boles# je da$ za lásku. Nemala by však by# preká"kou k láske. K tomu, aby !lovek našiel skuto!nú lásku povä!šine musí prejs# aj rozchodmi a sklamaniami. Tie by nás mali robi# skúsenejšími a pripravenejšími v kone!nej snahe nájs# si a prija# svoju "ivotnú lásku. Ste na to pripravení? Vy, generácia vyhýbajúca sa bolesti, generácia, ktorá reálne vz#ahy nahradila nespo!etným mno"stvom „priate ov“ na Facebooku, generácia skrývajúca sa za štylizáciu svojich „osobných“ profilov na Internete?


*15

-%6.,$@2'4&,!"+&/'A$!",<0,8'$S nová krv$S$+')'$S$%,+,0:4,$+6)&1-6/1$

Tebe Uprene na ne pozeráš, len tam visia a tikajú. !"#$%&'()*$+,%$&-&'.$/01+&-$2,3 ,$2&4*#$50'$%+607$/$308!&$)6.'39$463:-# ;<&;.&#$,%6)*$&!"$<,;,.$%+63&= >&%$4'!"15'$,$,4&$4'<?('#$50'26$@($3,$4'3<'A'-= B6$341C$.'4$B*$/&'-$,$B*$4'56/&'-#$26$D,$+6$+015&= E"0F;,-$3,$C,.'A$/F2&+%,<&#$B/6A$G3<'/$41<$;<&;6.$50'8$62,<&= $4&%$,4&$.'4$4'+@-:#$('$".)6%6$/$B/6A'A$8@-&$3&$/*2:+,-#$;,$26$4'<?('-= H'C$B/6A$6<*.$56%6A4'$<6A:<$<6"6.$)*9= I41C$+015&9$C,.'A$3,$+,%+6$!"!'-J $.&54G9$4,$+G()'$510$3'%G48$/01+&9J K,3$A'$4'G50634F#$)';$<&.63+&L 4'!G/,#$,4&$4'3+6A:#$.'4$)'(:= M104'$8GN,-$/$;<'4@$+6"6#$26$@($/$B/6A'A$<&4@.63+&$4,$/'%*$;,5:3,47$.'(:= H'C$<F.&9$3,$O@83%F<$A'= B*$3,<,$/(8*$<&$+6$"6/60:-= I<'$O@8&,#$4&'$3+06A'= >6$"6!$+6$/'O<&$5'%4'$;4&'#$%+6$4';,(&.#$+'4$4'/&'#$,%7$9,(%7$/&'$)*9$3/'86<&'= P6;41<$+6$,$50'+6$/&'<#$('$"6!&$<46"7$2&4*$O@+@A'<# )'"$3'%G48$0,4*$;,"6A:= K,3$0,4*$"6A&9$/&'= H&'#$('$"6!$+6$)6.:#$0,;$3,$;,)@84'$4,$(&,O#$46$&$4,$!"*)*$<&4@.7= P0'+6$0,4@$4';,+/60:$G5.4'#$,.'$A,;/@$4'!"1$,%6$)6.'3+4G$356<&'4%@= Q$B'),$/*.&'2&#$46$.'4$,%$<@$+6$86/6.:-= %$5@3+:-$+6#$26$@($A'$4,/(8*$3+0,+'47 ,$4,50&'%$+G(),<$63+,4'$4'<'447= BG$B/6A@$!"*)@$;$<&4@.63+&#$%+601$4'4'!"1$D,$35,9= B*$<1-$3/6A&!"$8639$3+,063+:#$+,%$50'26$C,.-&'$50&81/,9J B*$/&'-#$2&$@($A'$+6$/&4,$B/6A,#$2&$4&'#$4')@8'-$<,9$56%6A,# %F<$3,<,$3')'$4'685@3+:-= H'C$%'C$A,$36<$!"*)@$350,/&.,#$4'%64'24'$3,$;,$R@$/&4&.,# +6$B/6A,$0'2$<,$56/;)@8&.,= $%'C$3G$4,-'$06.*$6)01+'47#$;8/&"4&$,A$B*$62&$;,3.;'47#$<6(46$@/&8:-$+6#$26$A,# ('$"6!$0,4,$A'$/(8*$".)6%1#$,%6$/F2&+%*$B/6A"6$3/'86<&,= H(8*$A'$+@$4&'26#$50'26$3,$56+'-&9$,$50'26$3$!"@96@$C,.'A$(&/6+$(&9=


*16

!"#$%&'()*+!*,!*-./.*!0-'1.) 2.3*45*6'"*1./47.%*18+*1.5*,6'9:; <6!#'7=*7>:!?)*+8*?3'+1$*?"7=9:@ AB!1.+1.*1C0*1.9:'>*0'#!-1$9:)D '>./!*'"7'*18.+!*?$"1'#1EF G.H'"I*2!,')*,6.*2-!6J*2-!08*9:6/-894*0-6'-IF G6.#$%&'(*!*-!#)*>./!*18+*K'*0.#*?8'9*1.1'?6C-8; L*2.3*45*-'2*,>C?'%*?*J?':C9:) ,!*+!#*08*K'*/47J*,'#M-'K) +!*,!*0./.*1'?57=*"'1.9:'K) "6'"4*+.6?I2*#40I*"':>!7'K@ N8.*(.*-!*?%.-2!*8/'*#C61.F O%'2*+>!?.2*?.&2$*P*,6!-8*+'04*18+Q R('?4(J*0'*(.:!*?.&2E*6I%.) :!9*2'57C*"*189:*7!*,6'9:4*,'7C) "'/4714-8.*1'*H4*0'7C; S'>%8.:!*-=6'1'*"'0*#8"1.*/8+) >.1*?*218:C9:*7.(I1*0'*!*H!#*,I%.; L*,6.70'*'(*21I:*:64/$9:*0-6'1= 4-T58'*!7*+'04*-?67E*6'1=; L*?*189:*/!(.*8*%K'0-8')*8*0>"=*'*,!1!0= 76!/8'*0')*0K'/=*89:*768','>8*,'"J6=*2!:!08; G!"68#.*0'*45*,6'?7.*7!*!+I@ GLNUL* <VW*P*18+*1."'+I1'*'18*1.2!1+I; U'2*1'+!*-?!68K)*1'+!*8/'*(.0-?!?'KF N8+)*'18*#=*0'#8*1.#X5.#.*,6.-6?'KF L0,!H*18.+I#*!7*764:$9:*0'*!7>I%8K) 1'7*!0-'-1$9:*?=0!2!*0'*,!?$%8K; N'%'*76!/1C*!#6?812'*,6'9:4*2!1C*?!*?.+1!#*"!*0#6-8*0-6'9:4; Y8*9:9.%*#C618K)*+8*9:9.%*7C?'K) U'2$*0-6'9:*-8*1.7C*0,C?'K@ R'0-'?I*1'?57=*+'0*-?!() -#'*K'*026=(.*'2!*"C?!(; L*,!-!#*45*9.>2!#)*9.>2!#*18+; S'>%I*'"7'*/47J)*8*2.3*-./'*?8'9*45*18.-!; ZC61!0K!4*?%.-2!*(.*P*1!*-'2)*1."J['(Q*L0,!H*9:?I&4*#!(8#*0>!?C#*1'+J?'(; \*-$#*0'*45*6'"*"#8.6)*5.*+!*58(.)*-!*'(*#68.; L2!*58?!-*0?!(*1'(>.,%8.*58K*#C#F*N'*-!*"'64+.1J*6'74*182*1.7C; L2*?%'2*1.9:9.%)*'/=*?*">!#*1'*-./'*#=0>.>8)*1./43*"'#6'+.1$)*'>.*0-C>.*?.0.>$; N8.*:80-]68.*26?!4*,I0'1E) +8*1.2!1.+1E*:6!#'7.18.*0-'-2!?*-80I989:) >.5*?*06798'9:*>C02!4*0-!,=*?6$?'1E ,6.-6?'(J*0-6'1=*?!(.1*"*7.(.,801$9:*21I:; ^8*58?!-*-'2)*'/=*6'")*2.3*1'?57=*"'?68.%*!+8) '/=*08*1.#40.>*'18*0.24174*9:98.K*?6C-8K*0,MK) '/=*08*1.#40.>*18+*&4-!?'K) >.5*?!*?.+1!0-8*,6.26C01.*0'*40#8.?'K;

%2!>'*4+.18'9:-8?.(*9:'#6'7.*_ novรก krv*_*+!*"!0-'1.*_*2'-'6I1'*-!/8C%!?C*

!"#!$%&'()


Ma ací príbeh ítam si knihu, ke! mi vtom "osi sko"í na kolená a ja za"ujem tichu"ké pradenie. Odlo#ím knihu a h$adí na m%a pár prenikavých modrých o"í. Pousmejem sa. Boli "asy, ke! sme sa od nášho perzského kocúrika Bruna museli dr#a& !alej. Je to zaujímavý príbeh.

*17

)*+,-./"012-3452607.34-89-:0.; nová krv.;.8-"-3<.=9<>04.;.*-5-9<1-.5+>2?)+6?.

V jeden de% šla mama na povinnú prehliadku s našimi ma"kami. Ve$mi sa ponáh$ala, preto#e o 12:00 zatvárali. Podarilo sa jej však prís& na veterinu o 11:58. Ešte netušila, #e pre jednu zvieraciu duši"ku sa tie# schy$uje k hodine dvanástej. Mama bola objednaná na 9:00, ale nestihla to. Dnes u# vieme, #e to nebola náhoda. Zaklopala na dvere a nesmelo sa spýtala veterinárky: „Mô#em ešte, vezmete nás?“ Lekárka na mamu vyvalila o"i a s nádejou v hlase sa pýta: „ Nechceli by ste perzského kocúra?“ Mama odpovie: „Nie, !akujem.“ „Aha“, sklamane hlesne doktorka, „Škoda, lebo musí teda zomrie&.“ „A pre"o?“, neveriacky otvára ústa mama. „No, rodina, ktorej patril, si ho u# nechce ponecha& a nemajú ho kam da&. Rozhodli sa pre injekciu,“ trpko odvetila doktorka. Nastalo hrobové ticho. „Tak si ho vezmem.“ Veterinárka na celú "akáre% natešene zvolala: „Nebudete mi veri&, kocúr nemusí zomrie&, táto pani si ho vezme.“ „To nemyslíte vá#ne!“ radostne vykríkla majite$ka. „Ale áno!“ pevným hlasom potvrdila mama. 'ena sa od samej radosti, ú$avy, no akiste aj od smútku a bolesti rozplakala. „Ach, !akujem vám! Viete, dva dni som ho vozila v aute a stále od!a$ovala tú chví$u, v nádeji, #e sa stane zázrak. Celou cestou ma sprevádzal jeho nárek. On cítil, "o chcem urobi&. Nemala som to srdce siahnu& mu na #ivot. Syn dostal alergiu, kocúr musel pre". Vonku by nevedel #i&, zatúlal by sa a rovnako by len umrel. Po prebdenej noci som sa rozhodla, dnes to ukon"íme!“ Na opera"ný stôl pani polo#ila zakrytý prútený kôš. „A ako sa vlastne volá?“ spýtala sa mama. „Bruno.“ Po otvorení košíka mama temer onemela. Uzrela nádherného "isto bieleho kocúra s najkrajšími o"ami na svete. Mali prekrásnu farbu oblohy, no boli plné krvavých s(z a odraz v nich vravel za všetko. „Nech sa to u# skon"í!“ Mama chápala, #e toto krásne zvieratko u# o"ividne stratilo všetku nádej. Hoci Bruno bol vychovaný, pokojný osemro"ný kocúrik, zjavne si o sebe ve$a myslel. Prskal a vr"al, ke! sa k nemu ktosi priblí#il. Bol nau"ený chodi& na záchod a pi& len zo svojej misky. Celé noci chodil po dome, mraukal, m$askal a h$adal svojich niekdajších majite$ov. Odvtedy, "o sa k nám dostala jeho miska na vodu a ma"ací záchod,prestal pre nich Bruno existova&. De% "o de% bil ostatné ma"ky, jeho krásne o"i mu lemovali zaschnuté krvavé stopy s(z a v noci "asto aj nám vlhli o"i pri jeho kvílení a neš&astných vzlykoch. i u# "as zahojil tú hlbokú ranu v jeho duši"ke, "i mu k tomu dopomohli ostatné ma"ky, Bruno sa zmenil. Zjavne pochopil, #e ak aj bol v minulosti krá$, "o všetko dostal, zostane to u# len minulos&ou a musí #i& #ivot taký, kde o svoje miesto na slnku a plné bruško musí bojova&. Ostatné zvieratká mu ni" nedarovali a nášmu „pánovi“ sa "asto ušli len zvyšky. Teraz u# nepotrebuje osobitné misky, niekedy nám vysko"í na kolená a nechá sa hladka&. Hoci sa ob"as medzi sebou ma"aco pohádajú, predsa sú kamaráti a tolerujú sa. Z pôvodného Bruna ostala u# len ve$ká nechu& "esa& sa a nervózne m$askanie. My sme sa spolu s ním pou"ili: situácia, ktorá vyzerá na beznádejnú sa mô#e v okamihu zmeni& a "ím vyššie letíme, tým tvrdší bude pád na zem do reality. Je len na nás, "i po takomto dopade budeme predstiera&, #e sme ešte stále vo vzduchu, alebo za"neme tvrdo pracova&, aby sme "ím skôr opä& vzlietli do modrých výšok.


!"#$%&'()*$+,-*.(/%+,$01$2(%3šport%3%)$ *%4(20*)-")*5-*%3%26 $%764"1".6

*18

D a 20. 11 2011 sa na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha uskuto!nilo okresné kolo bedmintonového turnaja. Od rána sa telocvi! a zap" ala nadšencami tohto rýchleho športu s dôrazom na presnos#. Športovci s raketami a diváci s napätým poh$adom. Predzves# zaujímavého športového stretnutia. Hrá!i bojovali vytrvalo. Sna%ili sa zachráni# ka%dý košík, aj keby ho mali vyškraba# zo zeme. Bolo to napínavé. Diváci boli nadšení silou, akou hrá!i udierali do košíkov a taktie% aj ich presnos#ou trafenia tesne na !iaru. Ozývalo sa sviš#anie košíkov, potlesk divákov a sklamané vzdychy tých, ktorým sa nepodarilo vyhra#. K tým, ktorým sa to podarilo a postúpili na krajske kolo v bedmintone, patria aj študenti našej školy Vladimír &illo zo 6.F a Patrik Ciklamíny zo 6.G. Verím však, %e tento de si všetci nále%ite u%ili bez oh$adu na prehry, preto%e šport u% len tým, %e ho hráme, nám zdvihne náladu.


KIKA ULBRICHTOVÁ:

V novembrovom ísle vám prinášame aj rozhovor so !ia kou 6.G triedy, Kikou Ulbrichtovou, ktorá minulý školský rok strávila ako výmenná študentka v Amerike. V rozhovore sa s nami delí o svoje skúsenosti a zá!itky.

Ahoj Kika, ako si sa dostala k tak zaujímavej ponuke? K ponuke som sa dostala z vlastnej iniciatívy, ke"!e som sa o to zaujímala u! dlhšie. Mám kamarátov, ktorí mi o výmene hovorili, pre!ili ju a takisto som mala mo!nos# stretnú# sa aj so študentmi z celého sveta, ktorí sa rozhodli pre!i# svoj výmenný rok na Slovensku. Celú výmenu sprostredkovala jedna z najvä ších celosvetových dobrovo$níckych organizácií s názvom Rotary International, ktorá má nieko$ko klubov aj na Slovensku. Dokonca i v Martine. Prešla som viacerými výberovými konaniami, kde som bola úspešná a môj sen študova# v Amerike sa mohol za a#...

Kde si bývala?

*19

&'()*+, -./*012/3-4+01*56*7-+8+interview+8+'/'*+,)96/012(3:+8+9-2'*+16(5'(3:

Ke"!e krajinu, do ktorej som chcela ís#, som si vybrala sama, o mojom ubytovaní rozhodoval Rotary klub. Nakoniec som z toho vyšla ve$mi š#astne, ke"!e som dostala umiestnenie do ve$kého mesta na východnom pobre!í Ameriky, ktorým bol Boston. Bývala som na predmestí, ktoré bolo vzdialené len pár minút od Bostonu. Ujali sa ma dve hostite$ské rodiny, ktoré som predtým nepoznala, ale myslím, !e som si s nimi sadla priam ú!asne. Po as roku som pre!ila s prvou rodinou 6 mesiacov a s druhou 5 mesiacov. Kam si chodila do školy, ako sa ti tam pá ilo? Moja stredná škola, kde som študovala, sa volá Hamilton Wenham Regional High School. Škola mala 700 študentov od fresmanov (prváci) a! po seniorov (maturanti). Mali sme 6 vyu ovacích blokov, ka!dý blok mal 50 alebo 70 minút. Prestávky boli iba 4 minútové, ale sta ilo to. Škola nebola typicky americky ve$ká, s viacerými poschodiami. Moja škola bola menšia avšak s vlastným divadlom, s obrovskou telocvi %ou a kni!nicou. Študovanie bolo skvelé, prístup u ite$ov a !iakov bol odlišný. Povedala by som, !e viac priate$ský. V škole sme mali zakázané pou!íva# mobily, Ipody, vstup na sociálne siete .Ka!dý študent mal svoju vlastnú skrinku (locker). :] Ako by si charakterizovala amerických teenagerov? Sú takí, ako ich vidíme vo filmoch? :)) :-D To závisí od oblasti, kde sa dostanete, ale vo vä šine prípadov áno, sú takí ako vo filmoch. Na škole je typická skupina diev at, ktoré mô!ete ozna i# ako „The Plastics“, o sú vä šinou cheerleaderky. Takisto ka!dé diev a tajne miluje kapitána futbalového teamu a vlastne skoro vä šinu hrá ov. Samozrejme, nesmiem zabudnú# na LaxBros (hrá i lacrossu).Typický americký teenager ve$mi ve$a sms-kuje (je to neobmedzené), pije kávu z Dunkin Donuts alebo Starbucksu, asto chodí nakupova# alebo chodí s priate$mi do kina. Vä šina študentov po škole trénuje v športových teamoch, v divadle, v speváckom zbore, robí dobrovo$nícku innos# alebo sa stará o školskú ro enku (Yearbook).


Ako si najradšej trávila vo ný !as? Cez tý de! som vä"šinu "asu trávila tréningami alebo zápasmi. Ke# e v Amerike je na stredných školách šport ve$mi ob$úbený a sama mám šport ve$mi rada, rozhodla som sa zapoji% do rôznych športových tímov. Po"as troch ro"ných období som bola hrá"ka v troch rôznych tímoch. Za"ala som na jese! s pozemným hokejom, cez zimu to bola halová atletika, a na jar lacrosse. Cez víkendy som vä"šinu "asu trávila s rodinou, radi sme robili spolo"né aktivity ako prechádzky po plá i, výlety alebo skúšali extrémne športy akým bol napr. aj longboarding s mojím host ocom . :D Ur!ite si navštívila rôzne zaujímavé miesta, ktoré "a najviac oslovilo ? Mala som mo nos% cestova% "i u po východnom, alebo západnom pobre í Ameriky. Ka dé jedno navštívené miesto ma oslovilo a bolo pre m!a ve$mi výnimo"ným. Ve$mi ma oslovila California a hlavne ve$komesto San Francisco, kde sa mi splnil sen, "i u jazdou na typickej Cabel Car, prechádzkou po Golden Gate Bridge alebo Alcatraz. Nedá mi nespomenú% oblas% s ve$kými horami a obrovským jazerom s názvom Lake Tahoe, kde som mala mo nos% snowboardova% v tých najznámejších strediskách. Z východného pobre ia som precestovala cez Vermont, New Hampshire, New York a po Washington DC . Ka dé miesto má svoje špecifikum avšak miesto, ktoré sa stalo mojím druhým domovom, je ur"ite Boston.

Tvoj najkrajší zá#itok z Ameriky? Negatívne skúsenosti z Ameriky mô em zráta% na jednej ruke a tých pozitívnych je neúrekom. Nedá sa vybra%, ktorý je najkrajší, ka dý de! bol zaujímavejší od toho predošlého. Zá itky ako cestovanie, spoznávanie kultúry, trávenie "asu s rodinou, s kamarátmi, prom alebo graduation, "i u úspechy v teamoch, to všetko zara#ujem medzi tie najkrajšie zá itky . Môj ro"ný pobyt v Amerike bol neskuto"ný a nezabudnute$ný a myslím, e lepši rok by sa ani len vysníva% nedal.

$o ti po príchode spä" domov najviac chýba a !o naopak nie? Prišla som domov koncom júla a odvtedy prešlo pár mesiacov . Najviac mi chýba rodina, s ktorou sa sna ím by% stále v kontakte, kamaráti a hlavne to športové vy itie, ktoré som v Amerike mala. &i je nie"o také, "o mi nechýba ? Asi len tie ma"ky, ktoré sme mali v dome v ka dej rodine dve a moc sme sa spolu nekamarátili. :]

Odporu!ila by si ostatným študentom zú!astni" sa podobného pobytu? Jednozna"ne áno. Pod$a m!a to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som v ivote spravila . Bola to celo ivotná skúsenos% a mo nos%, ktorá sa vyskytuje raz za ivot. Svoje sny si treba plni% a ja som si ten svoj splnila. Samozrejme by to nemohlo by% bez podpory mojej rodiny a hlavne Rotary clubu v Martine.

'akujem za rozhovor, dr ím palce "asopisu Šuch a ak by mal niekto záujem o výmenný pobyt alebo o informácie, ur"ite rada pomô em. :]

*20

Pred pobytom som neo"akávala toho ve$a, preto e som nechcela byt potom sklamaná, ak by to náhodou nebolo pod$a predstáv. Amerika ma neskuto"ne o"arila a prekvapila svojím ivotným štýlom, $u#mi a kultúrou. Vrátila by som sa tam hne#. Ur"ite ma aj istým spôsobom zmenila, dala mi viac zodpovednosti a celkovo ma ro"ný pobyt v zahrani"í posunul viac dopredu. Môj výmenný pobyt vnímam ako skvelú skúsenos% do ivota.

()*+,-."/01,23415/6-23,78,9/-:-interview-:-)1),-.+;81234*5<-:-;/4),-38*7)*5<

$o ti pobyt dal, naplnil tvoje o!akávania?


Pavel Hirax Bari ák v Kamale

!loveku sa dá nájs# nie!o pekné. Ale ve%mi rád sa vraciam do Ázie a Latinskej Ameriky.

D a 9. 11. 2011 sa v kaviarni Kamala uskuto!nil krst troch Hiraxových kníh - Hiraxovo rozprávanie o Etiópii a krst jeho !erstvej africkej knihy Etiópia Vysoká škola neo!akávania plus !ítanie z jeho tretej básnickej zbierky V tichu a románu Príbeh mu"a.

Z ktorej vydanej knihy máte najlepší pocit? - Asi z tej, ktorú dokon!ím, ale ono sa to uká"e v"dy neskôr, ktorá sa pá!ila najviac %u$om, ktorá sa viac predávala. Literárne za!iatky som v podstate ani nemal, jednoducho som napísal svoj prvý román Raz aj v pekne vyjde slnko a okrem toho mo"no dve mikropoviedky, to bolo všetko.

*21

&'()*+,!-./*012/3-4+01*56*7-+8+interview+8+1/6*9+:*6/!;'8+7<+=26,1*6 *.=';>+:<+16(5'(3;

Tí z vás, ktorí vedia o Hiraxovi nie!o viac, sa mo"no v poslednom období dopo!uli o jeho svadbe s o 12 rokov mladšou Ivkou v Mexiku. Aj na toto rozhodnutie sme sa ho po ukon!ení krstu a !íta!ky opýtali. Prekvapil nás hlavne svojou spontánnos#ou a dobrou náladou, ktorá mu ostala po takmer 2 hodinách rozprávania.

V posledných d!och sa dos" rozoberá vaše rozhodnutie o#eni" sa. Uznajú vašu svadbu v Mexiku aj na Slovensku? Pre o ste si vybrali práve túto krajinu? - V Mexiku som bol u" predtým, konkrétne na tom istom mieste, kde sa konala svadba a ke$ sme sa rozhodli, "e sa vezmeme, nevedel som si predstavi# lepšie miesto na túto príle"itos#. Na Slovensku svadba v Mexiku uznaná nebola, preto sme to museli oficiálne potvrdi# ešte raz. Keby sme mali splni# všetky podmienky, ktoré štát Mexiko vy"aduje k právoplatnosti sobášu, stálo by nás to mno"stvo energie a pe azí. Prvýkrát som sa teda "enil 15. októbra na mexickej plá"i Zipolite a druhýkrát 11. 11. 2011 v Martine. Na ktorú z krajín, o ste doposia$ navštívili, máte najkrajšie a naopak najhoršie spomienky? - Ja mám na ka"dú krajinu ve%mi pekné spomienky, preto"e ka"dá tá krajina je nie!ím bohatá a krásna, to znamená, "e nedostanete odo m a, ktorá krajina je zlá. Na ka"dej krajine, rovnako ako na ka"dom

Keby ste si mohli vybra" $ubovo$né miesto, kde by ste pre#ili zvyšok #ivota, kde by to bolo? - Ur!ite Slovensko, konkrétne Martin, preto"e "ijeme v úplne nádhernej krajine a aj tí %udia, !o sú tu, sú pre m a ve%kými u!ite%mi, to znamená, "e všetko je tak ako má by#. %o si všimnete na loveku ako prvé? - Krásne o!i :D. Som multinázorový, u %udí si všímam, ako vystupujú, ako sa obliekajú, ako rozprávajú, !o rozprávajú, !i"e celkový dojem pre m a, je to podobne ako s krajinou, aké ma hory, akých má %udí, aké má pamiatky, ako funguje infraštruktúra, aký má jazyk... To znamená, "e je toho ve%a. Aj ke& cestujete ve$mi rád sám, s ktorým l ovekom vám bolo na cestách najlepšie? - So samým sebou :D. Nechcem, aby to vyznelo ako egoizmus, ale ke$ !lovek cestuje sám, zoberie si z toho ove%a viac, viac si všíma, je to úplne iné a ke$ ide s niekým, tak sa mu u" venuje a okolie stráca krásy. Pri cestovaní je to ve%mi #a"ké, niekedy sa aj dobrí priatelia mô"u za!a# háda# akou cestou pôjdu, !o budú jes#, kde budú jes#. Ide o to, aby %udia vydr"ali sami a preverili samých seba.


BESEDA S KUBÁNCOM De študenstva sa na našej škole nezaobišiel bez prekvapení. Pre študentov španielskeho jazyka to bolo nepochybne stretnutie s Kubáncom Ernestom Garcíom, ktorý bol otvorený skuto!ne všetkým témam, Dozvedeli sme sa o jeho mladosti na Kube, o tom, ako sa dostal na Slovensko a o jeho následnom pôsobení. Samozrejme všetko sa prekonzultovalo v "ubozvu!nej španiel!ine, do ktorej Ernesto vniesol vrodený kubánsky dialekt. Sná# ka$dý jeden zú!astnený odchádzal s pocitom, $e hodinka pre$itá s týmto temperamentným a priate"ským !lovekom v om rozšírila obzory a mo$no nejakým spôsobom preh%bila vz&ah k španiel!ine. Dúfame, $e sa na škole za!ne organizova& viac podobných stretnutí, preto$e pri u!ení sa cudzieho jazyka je prvoradá komunikácia, tobô$ s rodeným patriotom.

BURZA STREDNÝCH ŠKOL V d och 22. - 23. Novembra sa ako ka$doro!ne uskuto!nila burza stredných škôl, na ktorej sme nechýbali ani my. Prezentovali sme formu štúdia na našom gymnáziu predovšetkým prostredníctvom chemických a fyzikálnych pokusov. Popri silnej konkurencii sme sa stretli s nadšením $iakov základných škôl, ktorí sa rozhodujú kam na strednú. Z pedagogického zboru nás zastúpila pani profesorka Uherová a pán profesor Dudík so školským logom: GVPT; Škola, ktorá plní vaše sny. A !o si myslíte vy? Ne"utujete výber vašej strednej školy?

*22

Chemická olympiáda sa u$ tradi!ne uskuto! uje ka$dý rok v štyroch kategóriách. Ja osobne sa zú!ast ujem pravidelne od druhého ro!níka. Tento rok sa Krajské kolo chemickej olympiády kategórie B konalo v 'iline. Hoci som si preskákal u$ mnoho podobných akcií, nikdy by som nepredpokladal, $e zadania budú tak náro!né. Po príchode nás takmer okam$ite rozdelili do dvoch skupín. Prvá, !i$e moja, riešila najskôr praktickú !as&. Myslím si, $e vybavenie laboratória v Spojenej škole v 'iline je na slušnej úrovni a konštatujem, $e práca v nich bola vskutku príjemná. Aj technický personál, ktorý nám dopomáhal napríklad pri dop% aní chemikálií, bol o!ividne pou!ený a ve"mi pohotový. Jediná vec, ktorú by som vytkol, je nedostatok chemického skla. Pod"a návodu sa mali robi& štyri merania a k dispozícii boli len dve titra!né banky. (i$e popri mno$stve práce sme si museli spomínané pomôcky umy& sami. A ke#$e hodinové ru!i!ky sa nervózne blí$ili k termínu odovzdania práce a úlohy tie$ neboli naj"ahšie, ka$dý si svoj !as strá$il, ako mohol. Po devä&desiatich minútach trápenia sa nasledovala krátka prestávka, po!as ktorej nám pripravovali teoretické zadania. Ke# do triedy ne!akane vstúpil profesor s hrubou obálkou plnou papierov, všetci sme zatajili dych a !akali, !o sa bude dia&. Do rúk nám odovzdali úlohy, ktoré sa delili na dve !asti. Tá prvá bola z anorganickej a všeobecnej chémie, druhú tvorila organická chémia. Po pre!ítaní som zistil, $e polovicu výrazov som nikdy nepo!ul a druhú viem len okrajovo. K niektorým boli pridelené vysvetlivky, ktoré mi neraz pomohli. Hoci zadania boli náro!né, s preh"adom mô$em poveda&, $e ve"mi zrozumite"né. Tak ako k laboratórnej práci nepoznám nijaké vá$nejšie nedostatky, ani teoretická !as& nebola ni!ím chybná. Všetko prebehlo organizovane a pod"a pravidiel. Najvá$nejšiu muchu vidím v dobe vyhodnocovania. Nepoznám nijaký dôvod, aby sa výsledky osemnástich "udí spo!ítavali viac ako hodinu. No myslím, $e sa oplatilo !aka&. Z našej školy, Gymnázia Viliama Paulinyho – Tótha, sme sa zú!astnili traja študenti. Iba dvaja sme však boli úspešní riešitelia a skon!ili sme na peknom piatom a deviatom mieste.

)*+,-./!012-3452607.34-89-:0.;.udalosti.;.6+,<.=.;.-<.*+)-,*+>.8<.,?)*-

CHEMICKÁ OLYMPIÁDA


Mgr. Denisa Hrušková

Na z9.(1 8* 2o.olí0 pop1*a; .š(-ký0 0a-u1a)-o0 .(<a 8íl 2o š-ú2*a a -*(: „*2(9l)u ko)š-(l9+*u ,.*(z2" .š(-ký+, -ý+, 2)í 8 .(<ký0 D 7

*23

Bo,u:*a<, p1( -o,-o1o')ý+, 0a-u1a)-o. a/ 8kúška )(1.o.7 P1* -.o14( 1(fo10y 8p1(2 š-y1o+, 1oko. 0*)*8-(18-.o SR .y8lo.*lo z90(1 uza.1*(; 8-1(2oškol8ké 6y0)az*9l)( š-ú2*u0 +u2z*(,o /azyka 0a-u1*-ou )a ú1o.)* B27 D)(8 )a2*š*(l 'a8 -()-o +*(< u8ku-o')*;7 A.šak )*( /( -o -aké /(2)o2u+,é, ako 8a z297 V 'o0 8po'í.a 1oz2*(l? A2(k.9-)( .y8.(-l()*( 8a u1'*-( )(29 z,1)ú; 2o /(2)(/ .(-y7 Mo:)o 4y 4olo )a 0*(8-( .yu:*; 1(9l)( 8kú8()o8-*, .yplý.a/ú+( z po1o.)a)*a 0a-u1*-)ý+, -(8-o. ú1o.)( B1 a B27 P1.é, 'o .90 u21*( 2o o'í, /( fak-, :( *)š-1uk+*( . -(8-o+, B2 8ú pí8a)é . a)6l*+ko0 /azyku7 Po8lu+,o.é +.*'()*a 'a8-o )(8ú a8p(kšp(+*f*+ké,o p1íz.uku (+,a1ak-(1*8-*+ké,o p1( 1ôz)( o4la8-* a)6l*+ky ,o.o1*a+*+, k1a/í), k-o1ý+, /( .*a+ )(: 2o8;)7 G1a0a-*ka /( -u p1(28-a.()9 . pl)(/ 1oz0a)*-o8-*, -yp*+k(/ )a/0ä p1( 61a0a-*+ké 'a8y a)6l*+ké,o /azyka7 A )a z9.(1 /( )(0o:)é 8* )(.š*0)ú; p1í-o0)o8; o24o1)ý+, -é0 . za2a)*a+, 'í-a)*a 8 po1ozu0()í07 Dúfa0, :( 8o0 .98 .(<0* )(.y8-1aš*la, p1(-o:(, po2<a 0ô/,o )9zo1u, o4a.y )*( 8ú )a 0*(8-(7 V(= lo6*ka )(pu8-í:)7 Ho2*)o.9 2o-9+*a .ýu'4y p1.é,o +u2z*(,o /azyka )a )aš(/ škol( /( 4 .yu'o.a+*( ,o2*)y 2o -ý:2>a7 V(<kou .ý,o2ou /( * 0o:)o8; .ol*; 8* 8(0*)91( . 21u,o0, -1(;o0 a š-.1-o0 1o')íku, k-o1é 2a)ý po'(- l() )98o4*a7 P1* /(2)o2u+,o0 8'í-a)í 8a )90 .y)o1í +(lko0 p(k)é 'í8lo, k-o1é ka:2é0u š-u2()-o.* za1u'í a2(k.9-)u p1íp1a.u7 J( 8a0oz1(/0é, :( 8a )(-1(4a 8pol*(,a; l() )a p1*a-(<8ké p1o8-1(2*( škol8k(/ -1*(2y, a )(za4ú2a; * )a 8a0oš-ú2*u0, po.*))ú .ý4a.u ka:2é,o š-u2()-a7?*.o- /( pl)ý .ýz*(., k-o1ý0 -1(4a '(l*; 8 ka:2o2())ý0 ú8*lí0, 2ô.(1ou .o .la8-)é 8+,op)o8-* a -ú:4ou "-o (xp(1*()+( -,( 8u++(88"7 Poz*-í.a *)-(1)(-u 8a )(zap1ú a)* . -(/-o 8*-u9+**, 'o,o 2ôkazo0 /( a/ (x*8-()+*a w(4o.(/ 8-19)ky )u+(078k, k2( 8ú z.(1(/)()é 0a-u1*-)é za2a)*a o2 1oku 20057 V )(po8l(2)o0 1a2( /( -u -í0 a)6l*'-*)91ok, k-o1é 8a 2())o2())( 8)a:*a po0ô+; .90 -ú +(8-u k ú8p(+,u z.l92)u;7

!"#$%&'()*$+,-*.(/%+,$01$2(%3%0$-&1*-$%45%3%0617%2()*8$%,1& !".9%

Mo2(1)9 2o4a 8o 8(4ou p1*)9ša 0)o,é )91oky a po:*a2a.ky7 J(2)ý0 z )*+, /( * )u-)o8; o.l92a; 0*)*09l)( 2.a +u2z*( /azyky )a k.al*-)(/ ú1o.)*7 Gy0)az*9l)( š-ú2*u0 /( /(2)ý0 zo 8pô8o4o., ako 8a 2o :*.o-a p1*p1a.*;7 No )a ko)+* 'ak9 8-a19, z)90a 0a-u1*-a, 'a8-o )azý.a)9 * „8kúška 2o8p(lo8-*“7


STREDA

ŠTVRTOK

- BESEDA GEO

2

8

9

14

15

16

21 - VIANOČNÉ TRHY - BEDMINTON. TURNAJ

22

23

13 - EXKURZIA CH

19

20 - VIANOČNÝ KONCERT

25

26

SOBOTA

1

5 - SV. MIKULÁŠ 6 7 - STREETBALOVÝ - ŠKOLSKÉ KOLO TURNAJ - GYMNÁZIUM OLYMPIÁDY V AJ MÁ TALENT 12

PIATOK

NEDEĽA

- BESEDA SJL

27

- DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ

28

29

!"#$%&'()*$+,-*.(/%+,$01$2(%3%príloha 3%!$#()241

UTOROK

*24

PONDELOK


ŠÉFREDAKTOR

REDAKTORKA

TOMÁŠ PRIEHRADNÝ

DOMINIKA STRUHARŇANSKÁ

REDAKTOR

FOTOGRAFIA

MARTIN VEĽKÝ

MONIKA SLEZÁKOVÁ

REDAKTORKA

GRAFIKA

ALŽBETA HROMKOVÁ

*25

!"#$%&'()*$+,-*.(/%+,$01$2(%3%new team

REDAKTORKA

ZUZANA OLAJCOVÁ

PEDAGOGICKÉ VEDENIE

DÁŠA GÁBOROVÁ

PaedDr. PAVOL STACH, ktorému ďakujeme za čas, ktorý nám venoval :)


&'()*+,"-./*012/3-4+01*56*7-+8+outro8+2(59&+:6/-16*7.;

*26

Dúfam, e to bolo všetko oukej. !e ste sa zabávali. !e ste došli a sem, máte za sebou celý "asopis a nebola to strata "asu. !e vás to všetko bavilo a tak, e ste sa odhodlali "íta# túto nudnú rozlú"ku. Vlastne tu nejde o ni". Len sa chcem rozlú"i# a ubezpe"i#, e sa ešte uvidíme. U teraz horlivo makáme na $alšom "ísle. Sná$ sa do"káme reportá i o stu kových slávnostiach. A mo no si v $alšom "ísle nájdete svoju fotku. Mo no uverejníme váš názor, váš "lánok. Ve$ pre"o nie? Kto iný by mal tvori# študentský "asopis, ne študenti? Teším sa na vás. Fakt sa na vás teším. Teším sa na $alšie "íslo, teším sa na všetko "o ešte príde. Teším sa vlastne zo všetkého. Som rád e vôbec "ítate tieto riadky, preto e to znamená, e kone"ne vyšiel Šuch. !e vstal z m%tvych, vyhrabal sa z hrobu a nadýchol. Je opä# medzi nami. Nie je to paráda?



ŠUCH magazine