Page 1

denisa r akosk Ă˝


denisa r akosk Ă˝ Selection of artwork


Neprebudený, 2008, záznam, fotografia, linoryt 1978, video Unawakened, 2008, note, photography, linocut 1978, still from video

Či dlho ležal a sníval, nevie. He does not know how long he has been lying and dreaming.

o r i g i n á l n e

d i e l y

o r i g i n a l

c o m p o n e n t s


ZOOM +

D. RAKOSKÝ -Á

Iba táto schránka, ďakujem

Bez názvu, 2008, záznam, vzťahová akcia, video Untitled, 2008, note, refer action, still from video

o r i g i n á l n e

THIS MAIL BOX ONLY, thanks

d i e l y

o r i g i n a l

c o m p o n e n t s

o r i g i n á l n e

d i e l y

o r i g i n a l

c o m p o n e n t s


Po Paulovi Kleeovi ostalo 9000 diel. Zátišie. (I´m) Still-Life, 2008, inštalácia Paul Klee Left 9000 Works of Art. (I´m) Still-Life, 2008, installation

o r i g i n á l n e

d i e l y

o r i g i n a l

c o m p o n e n t s

o r i g i n á l n e

d i e l y

o r i g i n a l

c o m p o n e n t s


Jazdec mesiac myš

A ako odpovedať skeptickým hlasom pýtajúcim sa: „Načo vlastne potrebujem tieto ženské histórie, tieto ženské príbehy, triviálnu každodennosť? Napokon, ako vlastne interpretovať tieto malé príbehy?“ Dejinnosť a každodennosť alebo: „pochopiť samu seba cez príbehy druhých...“ Už vo svojich predchádzajúcich dielach Denisa Rakoský reflek-

Zmysel – nielen osobnej – genealógie

tovala momenty také dôležité pre feministicky naladené umel-

Ženy, autorky, mysliteľky, vstupujúce do písania, obrazov,

kyne. Hoci ona sama sa nikdy medzi ne nezaradila, napokon

malieb i vedy. Nanovo a inak. Kontrastujúc mlčky pózujúcim

zakladá si najmä na princípe tvorivého nahliadnutia a spon-

modelkám alebo umlčiavaným umelkyniam, mysliteľkám

taneity, ktorý sa s programovým spracovaním feministických

svojim hlasom spochybňujú a rúcajú úspešne zakorenenú

ideí často vylučuje, keď si spomenieme na jej „Žena sediaca

„metahistorickú naivitu“ o ich neprítomnosti. Biele prázdne

na koni, podľa“, „Zátišie“, „note“, „210 dní“ či „Oltárik 2002“,

miesta, rafinovaným spôsobom takmer celkom zneviditeľnené

vynárajú sa niektoré výrazné styčné body s témami feministic-

zapĺňajú nanovo a inak. Vzývajú svoje predchodkyne, du-

kého umenia – tematizácia intimity, súkromia, telesnosti, ale

chovné a umelecké matky k sprítomneniu, k existencii, lebo aj

aj bolesti, hľadania, integrity, identity, či stretu s tým, čo sa od

podľa dobre známej vety „esse est percipi“ - byť znamená byť

nás očakáva a čo očakávame my.

vnímaný. Vytiahnutú zo zabudnutia, z periférie historickej na-

rácie alebo stále nanovo sa vynárajúcu z priestoru odkiaľsi na

otázky profilujú ešte výraznejšie a predovšetkým na pozadí

okraji kánonu, získavame svoju - nielen osobnú - genealógiu.

silnej biografickej sebareflexie a sebaprezentácie. Napriek

tomu, že Denisa Rakoský netvorí so snahou o vyslovene

Je starou známou pravdou, že dejiny píšu víťazi. Už takmer

V jej poslednom diele Jazdec, Mesiac, Myš sa však tieto

dve desaťročia aj mysliteľky a umelkyne z našich geografických

konceptuálne feministické umenie, výsledkom jej prác je „art

šírok čoraz intenzívnejšie reflektujú nevyhnutnosť skúmania

as idea“, ktoré tieto atribúty spĺňa možno o to zaujímavejším

a „prepisovania“ dejín /history/ tak, aby zahŕňala aj her-story,

spôsobom.

a tak je možné, že vychádzajú lexikóny žien, pamäte a prí-

behy žien, že „objavujeme“ stratené vedkyne, skladateľky,

času vyjadrila jednu z elementárnych myšlienok kritičiek tzv.

spisovateľky, mystičky... No táto genealógia pripomína skôr

patriarchálneho zobrazovania: „Byť ikonou, svätým obrázkom

vyskladávanie mozaiky z drobných, ťažko vyhmatateľných

či femme fatale na plagáte - znamená byť objektom, ktorý nie

úlomkov alebo, ako to presnejšie nazvala filozofka Etela

je schopný pohybu a tak akoby ani neexistoval...“

Farkašová v súvislosti so svojimi textami - „tkanie handroviek“;

z malých kúskov, pomaly a citlivo, no so snahou /dúfajme, že

Mesiacom a Myšou môžeme položiť je, či zobrazenia v rámci

nie márnou/, aby napokon vznikol celistvý a vypovedajúci

nich narúšajú subjekt-objektovú opozíciu /v ktorej sa predo-

obraz. Her-story sa píše nielen z grandióznych, spoločensky

všetkým ženy stávali objektmi, nehybnými pozorovanými a do

Som Mona Lisa.

a kanonicky uznávaných počinov, je pre ňu rovnako dôležité i

istej miery i devalvovanými/, či umožňujú onú existenciu a po-

Môj príbeh je obostretý tajomstvom. Niektorí veria, že som Mária Magdaléna,

zachytávanie zdanlivých banalít a maličkostí. Her-story sa rada

hyb. Denisa Rakoský tvorí akýsi moderný „triptych“, ktorého

iní, že som Gioconda, Isabella d`Este, alebo matka Leonarda da Vinci. Ďalší do-

a rovnako hodnotne utvára aj z každodennosti a zo zamlča-

vnútorným spojivom je /takmer archetypálny ženský/ príbeh.

konca veria, že som samotný Leonardo da Vinci. Jediná vec, ktorá sa dá povedať

ného. Kto by povedal, že i každodennosť je nanajvýš dôležitá?

Tento triptych sa vyznačuje silnou procesuálnosťou, premen-

s istotou je, že som žena s najmilovanejším a najzáhadnejším úsmevom na svete.

Známa česká kunsthistorička Martina Pachmannová svojho

Jazdec (Jazdec / Mesiac / Myš), 2007 olej na plátne, 95 x 135 cm, inštalácia in situ, ozvučené, citácia, simulácia hlasu Matsumi Suzuki The Caballero (from the cycle The Caballero / The Moon / The Mouse), 2007 oil on canvas, 95 x 135 cm, in situ installation, citation, Mona Lisa’s Voice simulated by Forensic Scientist Matsumi Suzuki

Jednou z prvých otázok, ktorú si v súvislosti s Jazdcom,

livosťou, akcentom na rozmanitosť a subverzívnym potenciálom. Autorka sa pritom neobáva vystúpiť spoza objektívu, zbavuje tak samu seba čírej autorskej prizmy, stáva sa ob-

My name is Mona Lisa. My real identity is enveloped in mystery. Some say I am Mary of Magdala, Giacon-

jektom na kvalitatívne novej úrovni, vstupuje do hry alúziou

da’s wife, Isabella d’Este or the mother of Leonardo da Vinci. And some say that I

na svoje telo, tvár, na príbeh, ktorý je len jedným z mnohých

am Leonardo himself. The one thing all say is that I am the most loved woman in

ženských - ten jej. Jej prítomnosť, ktorú pociťujeme, je rovna-

the world, the one with the smile full of mystery.

ko upokojivá ako znepokojujúca, odkazuje k prítomnosti, ale zároveň na neprítomnosť žien v umení, na prezentáciu svojho i nášho pre/žitého, každodenného. Toto dielo sa stáva formou seba/dokumentácie, seba/spytovania, seba/kritiky, seba/refle-


xie a dráždi nás zamyslieť sa nad „ženskou“ realitou, ženským

príbehom a každodennosťou.

čo by bolo možné nazvať aj cross-looking, t.j. „silná výmena

Pri obraze Jazdec v pravom slova zmysle dochádza k tomu,

pohľadov“ – ona pohľad dovolí, no sugestívne nám ho vráti, Nové M/ad/ony – veselo a rozmarne?

chráni sa, zostáva nedotknutá a autonómna. Na to, aby bola

„Nemôže si pomôcť. Mona Lisa na ňu vždy pôsobila skôr ako

tou, ktorou je a chce byť, náš pohľad nepotrebuje. Z pozo-

neprítomná, prázdna schránka bez obsahu... Submisívna polo-

rovateľa tak činí v podstate bezvýznamného a bezbranného

ha rúk a skromný pohľad... Definovaná tými najrozmanitejšími

voyera.

spôsobmi. A napriek tomu neprítomná...“

Znepokojivá a s náznakom irónie je žena-vamp navrstvená

na viac ako tajomnej či mystickej - pokornej Mone a neohro

„Ach, Mona... Toto podľa symbolistov „mýtické stelesnenie

zuje ju ani vnik kamery a svetiel do jej blízkosti. Tuší pohľady

večnej ženskosti“, ktoré je staršie než všetky kamene medzi

zvonku a vie, že naše privátne je modulované tým z „outside“,

ktorými sedí...“.

no má alebo mala by mať moc pomenovať samú seba, stať sa hovoriacim subjektom a prostredníctvom toho pôsobiť. Je

Mesiac (Jazdec/Mesiac/Myš), 2007, olej, akryl a akvarel na plátne, 120 x 180 cm The Moon (from the cycle The Caballero/The Moon/The Mouse), 2007, oil, acrylic and watercolour on canvas, 120 x 180 cm

Ako „vzpurná she/ona“ vystupuje figúra v Jazdcovi. Ikono-

predsa v centre pozornosti, je predsa videná a vnímaná indivi-

klazmus príznačný pre tento obraz opäť dokonale spĺňa požia-

dualita. Denise Rakoský sa tu dostatočne dobre podarilo od-

davky feministickej estetiky. Okrem zvýznamňovania „drob-

povedať na jednu zo závažných feministicko-kritických otázok,

ných“ ženských prác, výšiviek, keramiky a malieb s tematikou

ako zobraziť telo bez toho, aby mu bola vnútená konformnosť

nežných zátiší s kvetinkami, sú poľom feministického politické-

vysneného predmetu, ktorý je pasívny a nepohyblivý.

ho súboja totiž najmä ikony a ikonografia. „Mýtická“ Mona, na

ktorej je transgresia často vykonávaná, je nanajvýš vhodným

evokuje preklad jej mena z taliančiny), mnohovýznamovosť

objektom a priestorom subverzie aj u Denisy Rakoský. Mona

a tajomnosť rádovo nového charakteru, privlastnenie si

- tu a teraz, nanovo. Nech sa páči, nová Mona. Alebo aj: Mona

ikonickosti, ironickosť, kontrastnosť a vzdorovitosť, s ktorou

Lisa na pozadie, nech je vytvorený priestor pre nové ikony.

odoláva našim pohľadom, sú typickou „poetikou“ feministické-

Mona Lisa, voči ktorej sa každá musí vymedziť, lebo aj ona je

ho umenia. Táto Gioconda je prítomná absolútne strhujúcim a

hodná...

znepokojujúcim spôsobom, no bez straty identity.

Jej „Gioconda“ nie je príliš veselá a rozmarná žena (čo

Zdalo by sa možno zbytočné pateticky tvrdiť, že myslenie

a umenie je otázkou a zobrazením /ak vôbec/ zmyslu. O kom

O čiernej princeznej, ktorá plakala a plakala...

sa to však vypovedá a kde je ONA, ktorá sa o sebe vypove-

až prišiel princ a... – a šťastne žili spolu na veky

dá? Koho skúsenosť je a bola doteraz popisovaná? Kto je tu

vekov! Až pokiaľ...

zobrazovaný? Aká je genealógia, ktorú tak veľmi potrebujeme

„Čo dnes robila? Čo ju v poslednej dobe rozrušilo?

pre poznanie seba samých? Veď napríklad Mona, ktorá vraj

– Že nemáme žiadne iné sny či očakávania okrem toho, že

tak verne zobrazuje „večnú“ záhadu ženského bytia, sa stala

jedného dňa stretneme toho pravého muža, ktorý nás z tejto

donekonečna analyzovanou a možno práve preto, v konečnom

„veľkej mizérie“ vytiahne.“

dôsledku akoby neprítomnou identitou. Veľká kunsthistorická záhada: Mona Lisa a jej úsmev. Množstvo bádateľov, ktorí ho

skúmali, ho definovalo cez najrôznejšie prívlastky - dobrý, zlý,

čiernej princeznej (Mesiac) a videoinštalácia Myš. Vyústením

frivolný, mystický, krutý a súcitný, pôvabný a falošný, eroticky

príbehu, ktorý smeruje od očakávaní, sebaspytovania a seba-

dráždivý a prístupný, nedostupný, jednoducho predovšetkým

definovania v privátnom i verejnom priestore, je napokon po

záhadný.

dlhom hľadaní a tŕnistej ceste znovunájdená sila a integrita.

Tieto dve časti autorského príbehu poskytujú priestor, v kto-

Toto miesto je vhodné na redefiníciu, ale aj na sebadefi-

Pokračovaním príbehu začatom v Jazdcovi je obraz o

novanie či lokáciu samej seba a využíva ho i Denisa Rakoský.

rom sa repetitívne využíva vrstvenie ideologických a ideových

Aká je figúra na jej obraze? Útočí na systém zo štrbiny, ktorú

signálov, či otázok na základe každodenného prežívaného a

pochopil i Freud vo svojich analýzach úsmevu: úsmev i v tomto

spytovaného. Maľba ako biografický dokument, prezentá-

prípade znepokojuje, okúzľuje, no má tajomnú povahu, a

cia pre/žitého, je i v tomto prípade navrstvením zážitkov a

preto je potenciálnym zdrojom problémov. Zatiaľ čo úsmev

zžieravých existenciálnych otázok týkajúcich sa „Self“ a našich

Mony Lisy bol a je aj priestorom jej ovládnutia, figúra na tomto

životov konfrontovaných s /aj vlastnými/ očakávaniami.

obraze situáciu dokonale ovláda. Jej identita sa cez tajomnosť

nevytráca, silne cítime jej príbeh, skúsenosť a integritu. Na roz-

nenaplnenia je klasický príbeh o čiernej princeznej, ktorý si

diel od Mony Lisy je chránená a zostáva celistvým subjektom.

Denisa Rakoský vyberá za predmet svojej výtvarnej analýzy

Čím iným ako produkciou mýtu a represie v prípade jeho


v druhom obraze nazvanom Mesiac? Čierna princezná žije

v zlatom zámku pod zemou a plače, že ju nemá kto vyslobo-

dovšetkým vzťah k otázke sebadefinovania, autonómie a

diť. Napokon sa zmorený Radovan, v súlade s očakávaniami

sebapresahovania, sú prostredím subverzie a sebaprofilácie

radostného konca väčšiny rozprávok, po komplikovanej ceste

a priestorom dramatického hľadania sily a integrity. V tomto

dostane k svojej princeznej do zámku. Z čiernej princeznej

príbehu ide teda predovšetkým o cestu k vlastnej autonómii

sa stane biela, odkliata princezná a dve polovičky, ktoré „sa

a absolútnosti. Virtuálna postava tejto cesty, tohto príbehu,

hľadali“, žijú spolu šťastne a naveky. Až pokiaľ...

napriek niekedy zdanlivej bezvýchodiskovosti, smeruje k víťaz-

stvu a permanentne presahuje samu seba. Na otázku: „Would

Lenže tento príbeh má i mnohé iné konce. Jedným z nich

Jazdec, Mesiac, Myš. Tieto diela vnútorne spája pre-

The Caballero the Moon the Mouse

History and everydayness or “to understand oneself through the stories of all the others…” In her earlier works Denisa Rakoský had already captured the moments so important for the artists advocating feminism. Although she has never been one of them – after all she is concerned with the principle of creative insight and spontaneity, which is often in contrast to the programmatic artistic treat-

je i možnosť, že sa nemusí skončiť „happy-endom“ a dokonca

you like to rewind, replay it?“ bude odpovedať „Nie, ďakujem“;

môže prísť k zisteniu, že „...žiadny princ nepríde, hoci hmlistá

a tak predsa len dospeje k zisteniu, že jej identita a integri-

The sense of – not only personal – genealogy

Still-life, Note, 210 Days or Small Altar 2002, several points of

nádej, že raz stretne muža, ktorý jej bude rozumieť a ocení jej

ta nezávisí iba od druhých, ale predovšetkým od nej samej.

Women, authors, thinkers beginning their involvement in

contact with the subject matter of feminist art and criticism

mimoriadnosť, hoci bola/je jediná vec, ktorá držala zmysel jej

Napokon, v slede tohto príbehu to svojím posledným záberom

writing, pictures, paintings, but also science, do it in a new

emerge – the thematization of intimacy, privacy, corporeality,

jednotvárnej existencie.“

naznačuje i video Myš.

and different way. In contrast to tacitly posing models or si-

but also of pain, searching, integrity, identity or the contrast

lenced female artists or thinkers, they question and dispel the

between what we are expected to do and what we expect.

Príbeh o čiernej princeznej je stelesnením mýtu, ktorý v

Tento príbeh je takto oporou genealógie, prostredníctvom

ment of feminist ideas – considering her Woman on Horseback,

sebe nosíme hlboko zakorenený a je výstrahou možného po-

ktorej spoznávame samé seba a ďalším čriepkom do mozaiky

successfully implanted ‘meta-historical naivety’ about their

citu zlyhania v prípade jeho nenaplnenia. V súvislosti s týmito

k celistvému, spravodlivému obrazu nás samých. Na základe

absence. They fill white empty places, made almost invisible in

The Mouse – these questions are brought to the fore even

momentmi si Denisa Rakoský kladie otázku, ako autonómne

ideových odkazov zašifrovaných v Jazdcovi, Mesiaci a Myši sa

a refined manner, in a novel and different way, pleading their

more strikingly, set against the background of a strong

a zmysluplne ďalej /tak sa dá chápať i posledná sekcia z jej

nielen môžeme obracať k minulosti, ale i vytvárať genealógiu

predecessors, spiritual and artistic mothers, for a revival, for

biographical self-reflection and self-presentation. Although

mozaikového obrazu o čiernej princeznej - would you like to

novú. Tento príbeh je metaforou veľkého príbehu o hľadaní

existence. Since according to the well-known philosopher’s

Denisa Rakoský does not strive to create in the vein of

rewind it?/.

sebanaplnenia a spokojnosti.

quote – esse est percipi – to be means to be perceived. We

utterly conceptual feminist art, the result of her work is “art

acquire our – not only personal – genealogy retrieved from

as an idea” that probably fulfils these attributes in a more

oblivion, from the confines of the historical narrative, or it

interesting way.

de ide o narúšanie a prelomenie zdanlivého metafyzického

newly emerges from space somewhere on the fringes of the

údelu (byť tou pasívnou, čakajúcou, tou, ktorá je definovaná

canon.

once expressed one of the elementary ideas of female critics

a usmerňovaná a upiera svoj zrak k šťastnej budúcnosti).

of the so-called patriarchal depiction: “To be an icon, a holy

Ako jednu z ústredných, ťaživých, ba priam existenciálnych

the winners. For almost two decades the thinkers and artists

picture or femme fatale on a poster, means to be an object

myšlienok tohto príbehu je opäť možné identifikovať kreova-

from our geographical latitude have reflected with great

incapable of moving and thus seemingly not existing…”

nie subjektivity a konfliktný vzťah medzi „ja“ a „tým vonku“.

intensity on the inevitability of examination, on ‘rewriting’ his-

Autorka si uvedomuje, že sme nielen tým, čím chceme byť, ale

tory in order to include herstory. Therefore it is possible that

the Caballero, the Moon and the Mouse is whether depictions

aj tým, čo nám dovolí a naprojektuje „to/tí vonku“. V medzere

lexicons about women, their memoirs and stories are pub-

disturb the subject-object opposition (in which particularly

týchto dvoch styčných bodov pretrváva neustále napätie.

lished, and we ‘discover’ marginalised women scientists, com-

women became objects, motionless and observed, and to

Podobne, ako sa pri obraze Jazdec ukázalo ono od počiatku

posers, writers, mystics… However, this genealogy is rather

some extent devalued), whether they enable that existence

nesamozrejmé presvedčenie, že cieľom nie je odstrániť pohľad

reminiscent of the mosaic composed of tiny, scarcely percep-

and motion. Denisa Rakoský creates a modern ‘triptych’

(a že je pokojne možné priznať si, že nám pohľad robí dobre),

tible fragments or of what the philosopher Etela Farkašová

whose inner connection is an almost archetypical female

tu autorka prichádza k zisteniu, že prítomnosť princa v príbe-

called more precisely in connection with her texts – ’the weav-

story. It manifests a strong process, variability, emphasis

hu nie je často nielen nevyhnutná, ale ani možná a čakanie na

ing of rugs’ from tiny pieces, slowly and sensitively, but with

on diversity and on a subversive potential. The artist dares

odkliatie dokonca nemusí byť ani vec, ktorá dáva zmysel našej

the ambition (hopefully not in vain) to create an integral and

to emerge from behind the lenses, thus ridding herself of

existencii a budúcnosti.

expressive image. Herstory is not only written about imposing

a purely author’s perception, and becomes the object on a

Tak či onak - autorka vkladá do hry svoj príbeh, svoju tvár,

acts recognised by society and the canon; it is equally impor-

qualitatively new level, entering the game through allusions

telo, vízie, myšlienky, sny či pochybnosti, a nielenže od svojho

tant that herstory captures seeming banalities and trifles. It

to her body, face, and her own story which is only one of

diela nie je odosobnená, sama sebe sa stáva objektom a spôso-

is often narrated and created from everydayness and from

many female stories. We perceive her presence, pacifying and

bom, akým tvorí a šifruje výtvarný príbeh vo viacerých líniách,

the unconcealed. Who would say that everydayness has a key

disturbing, referring to the presence and absence of women in

mu dáva výrazný interpretačný potenciál. Toto dielo je možné

importance? How to answer the sceptical voices asking:

art, to the presentation of her and our experienced, everyday.

čítať nielen z hľadiska telesnosti, dejinnosti, hľadania zmyslu

This work becomes a form of self-documentation, self-ques-

udalostí a života, projektovania budúcnosti a nádeje a konflik-

everyday things for? After all, how should we interpret these

tioning, self-criticism, self-reflection, stimulating us to reflect

tu privátneho sveta s očakávaniami society. Je možné povedať,

small stories?”

on the ‘female’ reality, on the female story and everydayness.

Rovnako ako pri obraze Jazdec, i tu vstupuje do hry

sebavymedzenie, ironickosť a dekonštrukcia - v tomto prípa-

že príbeh - sugestívne výtvarne spracovaný - je úprimným autorským hľadaním odpovedí na otázky súkromné či intímne, ktoré však dostávajú „politicky“ úderný charakter.

Mgr. Lenka Krištofová

filozofka, 2007

It is a well-known ancient truth that history is written by

“What do I need these female histories, stories or trivial

However, in her latest works – The Caballero, The Moon,

The well-known Czech art historian Martina Pachmannová

One of the first questions we can raise in connection with


New images of the Madonna – cheerfully and

joyously?

“an intense exchange of gazes” – the figure allows us a gaze,

“She cannot help it. The Mona Lisa has always struck her as an

but returns it suggestively, protecting itself, remaining un-

absent empty shell without content… The submissive posture

touched and independent. It does not need our gaze to be the

of arms and unpretending gaze… Defined in the most diverse

one it is and strives to be. In this way it changes the observer

ways. And yet absent…”

into an insignificant and defenceless voyeur.

“Oh, Mona… This, according to the Symbolists, “mythi-

The Caballero shows what can be called cross-looking, or

Disquieting and with a touch of irony, the woman – vamp

is layered on a more than mysterious and submissive Mona

cal embodiment of eternal womanhood” is older than all the

and is not even endangered by the penetration of the camera

stones among which she is seated…”.

and lights to her closeness. She anticipates gazes from outside and knows our privacy changes by that from the ‘outside’,

The figure in the Caballero appears as a ’stubborn she’.

but she has or should have the power to identify herself, to

The iconoclasm characteristic of this picture again fulfils the

become a speaking subject and thus produce her effect. After

requirements of feminist aestheticism. Apart from endowing

all, she is in the centre of attention: a viewed and perceived in-

‘small’ female works – embroideries, ceramics and paintings

dividuality. Denisa Rakoský succeeded in answering one of the

depicting delightful still-lifes with flowers – with meaning, the

most serious feminist-critical questions – how to depict the

field of feminist political struggle largely includes icons and

body without enforcing on it the conformity of a dreamed-up

iconography. The ‘mythical’ Mona that is often transgressed

object, passive and motionless.

is the most suitable object and space of subversion with the

artist. Mona – here and now, in a novel way. Here you are, the

woman (what is evoked by the translation of her name from

new Mona. Or: ‘Let’s have the Mona Lisa in the background to

Italian). The ambiguity and enigma of a new character, the

create space for new icons. The Mona Lisa against whom every

appropriation of iconicity, irony, contrast and defiance with

woman has to define herself, as she is also worth…’

which she resists our gazes is the typical ‘poeticism’ of femi-

nist art. This La Gioconda is present in an absolutely stirring

It would seem uselessly pathetic to maintain that thinking

and art is the question and depiction (if at all) of a sense. How-

Her “La Gioconda” is not a too cheerful and frivolous

and disquieting manner, but without the loss of identity.

ever, who does it concern and where is SHE who gives testimony about herself? Whose experience has been described so far?

About the black princess who was sobbing and

Who is depicted? What is the genealogy we need so urgently

sobbing… until a prince arrived and… – they

to recognise ourselves? The Mona who so truthfully depicts

lived happily ever after! Until…

the ‘eternal’ mystery of female existence has become endlessly

“What has she been doing today? What has disturbed her

analysed and consequently seems to be an absent identity.

recently?

The great mystery of the history of art: the Mona Lisa and her

– That we have no other dreams or expectations besides the

smile. A great number of experts who studied her enigmatic

fact that one day we meet the right man who will put us out of

smile defined it in different attributes – good, bad, frivolous,

‘great misery’ ”.

mystical, merciless and compassionate, charming and delusive,

erotically provocative and inviting, reserved, simply mysteri-

the picture of the black princess (the Moon) and the video

ous.

installation the Mouse. After a long search and thorny path,

the conclusion of the story, unfolding expectations, self-

Denisa Rakoský exploits a place suitable for redefinition,

The continuation of the story began in the Caballero is

but also a place suitable for self-definition or the location of

questioning and self-definition in a private and public space,

herself. What is the figure in her picture like? It attacks the

eventually leads to recovered vigour and integrity. These two

system from a gap which Freud captured in his analyses of

parts of the artist’s story offer the space in which the repeti-

the smile: in this case the smile also disturbs and enchants,

tive layering of ideological and conceptual signals or questions

though it has a mysterious nature and therefore is a potential

based on everyday experience and questioning are exploited.

source of problems. While the smile of the Mona Lisa has been

In this case painting as a biographical document, the presenta-

the space of controlling her, the figure in this picture entirely

tion of the experience is also produced by layering experiences

masters the situation. Its identity does not fade through

and burning existential questions concerning ‘Self’ and our

mystery; we can perceive its story, experience and integrity. In

lives in contrast to our own expectations.

contrast to the Mona Lisa, it is protected and remains a coher-

ent subject.

in the case of its unfulfilment is the classic story about the

What other than the production of myth and repression

Myš (Jazdec/Mesiac/Myš), 2007, video, ozvučené, 3´18´´ The Mouse (from the cycle The Caballero/The Moon/The Mouse), 2007, still from GSM video/sound, 3´18´´


black princess, which Denisa Rakoský chooses as the object of

which acquire a provocative ‘political’ character.

her creative analysis in the second picture titled the Moon?

The black princess lives in a golden chateau under the ground

associated with the relationship to the question of self-defi-

and sobs because no one frees her. As most fairy tales have a

nition, of independence and self-transcendence, an environ-

happy end, the weary Radovan eventually gets to his princess

ment for subversion and self-development and the space for

after an arduous journey and she changes into a white disen-

a dramatic search for vigour and integrity. First of all, this

chanted princess, and the two halves that have ‘searched for’

story deals with the path to one’s own independence and the

each other live happily ever after. Until…

absolute. In spite of a seeming impasse, the virtual figure of

this path, of this story aims at victory and permanently tran-

Nevertheless, this story also has many other ends. One of

The Caballero, The Moon, The Mouse – are internally

them is the possibility that it does not necessarily finish in a

scends itself. In the answer to the question: “Would you like

happy end; it can even happen that “no prince will come, al-

to rewind, replay it?”, it will reply “No, thank you”. And thus

though the faint hope that she will sometime meet a man who

she will come to the conclusion that her identity and integ-

will understand and appreciate her, has been the only thing

rity does not merely depend on the others, but first of all on

that gave a sense to her monotonous existence.”

herself. After all, it is indicated in the sequences of the story

in the last shot of the video the Mouse.

The story about a black princess is the embodiment of

the myth deeply rooted in ourselves. It is the warning against

a potential feeling of failure in the case of unfulfilment. In

to learn about ourselves, and it is another fragment in the

this context, the artist raises the question how to continue

mosaic creating an integral and fair image of ourselves. On the

independently and meaningfully (this is the interpretation of

basis of conceptual messages coded in the Caballero, the Moon

the last section of her mosaic picture about the black princess

and the Mouse we can turn to the past but also create a new

– Would you like to rewind it?).

genealogy. This story is a metaphor of a big narrative about

self-fulfilment and contentment.

Like in the Caballero, self-definition, irony and deconstruc-

Thus this story supports genealogy which enables us

tion enter into the spirit of the ‘game’. In this case it is the interference into a seemingly metaphysical destiny (to be the passive and expecting one, defined and directed, she sets her gaze towards a happy future). We can again identify one of the key, oppressive, and almost existential ideas of this story – the creation of subjectivity and a conflicting relationship between ‘self’ and ‘the outside’. The artist realises that we are not only the ones we strive to be but also the ones ‘those outside’ enable and project for us. There is a permanent tension in the gap between the two points of contact. Likewise, as in the Caballero in which it is not obvious that she aims not to remove the gaze (we can admit that the gaze does us good), the artist comes to the conclusion that the prince’s presence in the story is often not only inevitable, but also impossible, and therefore the awaiting of enchantment does not necessarily give a sense to our existence and future.

Nevertheless, the artist brings into play her story, her face,

body, visions, thoughts, dreams or doubts. Undoubtedly, she is not uninvolved in her work of art. In contrast, she becomes the object and way of creating and coding the story in various lines, giving it an expressive potential of interpretation. This work can be interpreted from the aspect of corporeality, history, the quest for the sense of events and life, of the projection of the future and hope, and the conflict between the private world and the expectations of society. Moreover, we can say that the suggestively treated story is the artist’s open search for the answers to private and intimate questions,

Mgr. Lenka Krištofová

philosopher, 2007


Poznámka, 2006, akryl na plátne, 65 x 85 cm Note, 2006, acrylic on canvas, 65 x 85 cm

Smer (Jediný smer), 2006, video, ozvučené, 4´26´´ The Line (The Line Only), 2006, still from video/sound, 4´26´´


Stopa na mesiaci (Bakchanálie – leto 2005), 2006, video, 35´ Footprint on the Moon (The Bacchanalia of Blue Summer), 2006, still from video, 35´

Zátišie. (I´m) Still-Life (Od Apríla 2004 si pestujem kult osobnosti), 2006, video, ozvučené, 2´50´´ (I´m) Still-Life (I have built up the Cult of Personality since April 2004), 2006, still from video/sound, 2´50´´


Zátišie. (I´m) Still-Life (Od Apríla 2004 si pestujem kult osobnosti), 2005 olej a akryl na plátne, 150 x 100 cm (I´m) Still-Life (I have built up the Cult of Personality since April 2004), 2005 oil and acrylic on canvas, 150 x 100 cm

Zátišie. (I´m) Still-Life. Žena sediaca na koni, podľa, 2005 olej a akryl na plátne, 150 x 100 cm (I´m) Still-Life. Woman on Horseback, after, 2005 oil and acrylic on canvas, 150 x 100 cm

Zátišie. (I´m) Still-Life (Od Apríla 2004 si pestujem kult osobnosti), 2005 readymade, vlastná podobizeň z r. 1978, digitálna tlač na penovej doske, 150x100 cm (I´m) Still-Life (I have built up the Cult of Personality since April 2004), 2005 readymade – own portrait from 1978, digital print on foam board, 150x100 cm


Rekvalifikačné kurzy Re-qualification Courses

Zátišie. (I´m) Still-Life, 2003, detail inštalácie, kombinovaná technika, 30 x 21 cm (I´m) Still-Life, 2003, detail of installation, mixed media, 30 x 21 cm


Zátišie. (I´m) Still-Life, 2003, inštalácia (I´m) Still-Life, 2003, installation

Push the Button!, 2004, záznam, video Push the Button!, 2004, note, still from video

P.O.P.REGI Sliniť ▸▸ Odpočívať ▸ Bozkávať ▸ Objímať ▸ Tlačiť ▸ Atakovať To Salivate ▸ To Relax ▸ To kiss ▸ To hug ▸ To push ▸ To attack

o r i g i n á l n e

d i e l y

o r i g i n a l

c o m p o n e n t s

Scény z manželského života, 2004, záznam, video Scenes from Marriage Life, 2004, note, still from video

o r i g i n á l n e

d i e l y

o r i g i n a l

c o m p o n e n t s


II 6-5 (210 dní, 60 dní, celkom), 2004, olej na plátne, 105 x 150 cm II 6-5 (from the cycle 210 days, 60 days, all), 2004, oil on canvas, 105 x 150 cm

I 1-1 (210 dní, 60 dní, celkom), 2004 olej na plátne, 105 x 95 cm I 1-1 (from the cycle 210 days, 60 days, all), 2004 oil on canvas, 105 x 95 cm

I 2 (210 dní, 60 dní, celkom), 2004 kresba na papieri, 30 x 21 cm I 2 (from the cycle 210 days, 60 days, all), 2004 drawing on paper, 30 x 21 cm

I 3-2 (210 dní, 60 dní, celkom), 2004 kresba na papieri, 30 x 21 cm I 3-2 (from the cycle 210 days, 60 days, all), 2004 drawing on paper, 30 x 21 cm

210 dní, 60 dní, celkom (podľa Nightsea Crossing Conjunction – Marina Abramović, Ulay), 2004, interaktívna inštalácia, ozvučené, 7´ 210 days, 60 days, all (after Nightsea Crossing Conjunction – Marina Abramović, Ulay), 2004, interactive installation, video/sound, 7´

210 60


Na koni, 2003, video, ozvučené, 3´52´´ On Horseback, 2003, still from video/sound, 3´52´´

Vychádzajúce Veľkonočné Slnko, 2003, digitálna tlač na penovej doske, každý 9 x 12 cm Easter Sunrise, 2003, digital print on foam board, each 9 x 12 cm


Ideové vygradovanie témy súkromia, do polohy duchovnej

In her cycle the Small Altar the artist concludes the concep-

kontemplácie s odkazom na minulosť završuje autorka svojím

tual intensification of the theme of privacy in the level of

cyklom Oltárik. Doplnený o reálny predmet v podobe jedálen-

spiritual contemplation with a reference to the past. Ac-

ského stola, zastupujúceho prostoduchý konzum stolovacích

complished with a real object, a dining table representing the

návykov dneška a triptych printov, tvorí pomyselný tabuľový

simple consumption of contemporary dining habits and the

oltár. Cez médium digitálnej tlače vytvára vizuálny zápisník,

triptych of prints create an imaginary panel altar. Using the

obsahujúci prevzaté relikvie privlastneného ready-mades v

medium of digital printing she creates a visual diary compris-

podobe nájdenej reality – stará fotografia futbalistu, sterilné

ing adopted relics of the appropriated ready-made in the form

prostredie kúpelne, stepovací pliešok, vodný kvet, biblické

of found reality – an old photograph of a football player, the

výjavy, či vankúšik. V zmysle kresťanskej symboliky kreuje

sterile environment of a bathroom, a piece of metal used in

obrazové citácie o predestinácii , utrpení a očisty, keď v mo-

tap dance, a water flower, biblical scenes or a small cushion.

mentoch reálneho života nachádza ľudské paradoxy existen-

She creates pictorial citations about predestination, suffering

cie, ako to transparentne dokumentuje motívom ukrižovania,

and purgation in the sense of Christian symbolism, finding

konotačne preneseným do vizuálneho spracovania potreby

human paradoxes of existence in the moments of real life,

duchovnej obrody. Explicitne používa historický kód na ume-

documenting it transparently by the motif of the Crucifixion,

lecké komentovanie reality a statusu individuality, čím svojou

connotatively transferred to the visual treatment of the need

výpoveďou uzatvára kritický pohľad na reflexiu súčasného

of spiritual revival. She explicitly uses the historical code to

stavu spoločnosti. Religiózne nasimulovaný výstavný priestor

artistically comment on reality and the status of individuality,

dopĺňa videoinštalácia, zdôrazňujúca apelatívny akcent

thus accomplishing in her statement a critical view of the re-

v tvorbe autorky.

flection on the state of contemporary society. The religiously simulated exhibition space is completed with a video installa-

Oltárik 2002, 2002, digitálne upravená fotografia, tlač na penovej doske, 60 x 130 cm The Small Field Altar 2002, 2002, digitally modified photograph, digital print on foam board, 60 x 130 cm

PhDr. Pavel Urban

teoretik umenia, 2003

tion emphasising the appellative accent in the artist’s work. PhDr. Pavel Urban

dva stredy – invaginácia – Cymbeline Deux Centres – Invagination – Cymbeline

art theorist, 2003


Oltárik 2002. Traja o mydle, Vankúš, 2002, kombinovaná technika, digitálna tlač na penovej doske, 30 x 121cm The Small Field Altar 2002. The Trinity about a Soap, the Pillow, 2002, mixed media, digital print on foam board, 30 x 121 cm

Oltárik 2002, 2002, digitálna tlač na penovej doske, 30 x 90 cm The Small Field Altar 2002, 2002, digital print on foam board, 30 x 90 cm

Deschampsia Antarctica, Colobanthus Quitensis, Poa Annua (Oltárik 2002), 2003, animácia, ozvučené, 1´50´´ Deschampsia Antarctica, Colobanthus Quitensis, Poa Annua (The Small Field Altar 2002), 2003, animation/sound, 1´50´´

Oltárik 2002, 2003, fotografia, 40 x 90 cm The Small Field Altar 2002, 2003, photography, 40 x 90 cm


S

Správa, Sonáta, Sonda, Sorela, Stopa, Salmonelóza, Sympatia, Semeno, Surrealizmus, Strana, Somnambula, Strečing, Sumár, Satan, Strach, Selén, Stomatológ Mgr. Mária Rišková

historička umenia, kurátorka, 2002

The S

Message, Sonata, Probe, SORELA, Footprint, Salmonellosis, Sympathy, Semen, Surrealism, Party, Somnambule, Stretching, Summary, Satan, Fear, Selenium, Stomatologist Mgr. Mária Rišková

The Seven Horses Show, 2002 digitálne upravená fotografia, každý 42 x 60 cm The Seven Horses Show, 2002 digitally modified photograph, each 42 x 60 cm

art historian, curator, 2002


A p.a.t.k., 2001, digitรกlna grafika A. w.n.t.w.o., 2001, computer graphics


. . . r r r rak yksokar rip

(2;7;9) bez. Dve svetlรก, 2001, olej na plรกtne, 95 x 75 cm (2;7;9) ex. Two Lamps, 2001, oil on canvas, 95 x 75 cm

(Mattes) (from the cycle Mattes)


Loďky, 2001, digitálna grafika Barques, 2001, computer graphics

Letatlin


Klopkacia doštička Brio, 2001 leptaná čiernobiela fotografia 13 x 18 cm Brio Knock Out Bench, 2001 etched black and white photography, readymade, 13 x 18 cm

Klopkacia doštička Brio, 2001 digitálna grafika Brio Knock Out Bench, 2001 computer graphics

Klopkacia doštička Brio, 2001, leptaná čiernobiela fotografia, 13 x 18 cm Brio Knock Out Bench, 2001, etched black and white photography, readymade, 13 x 18 cm

Dnešok bude dňom, keď začnem klopkať. Today will be the day when I start knocking.


Bez názvu (Mattes), 1999, mezzotinta, 50 x 65 cm Untitled (The Mattes), 1999, mezzotint, 50 x 65 cm

Bez názvu (Mattes) (Kiss the Carpet. Kiss the Carpet – Reprise), 2000 kresba, kombinovaná technika, 21 x 29 cm Untitled (The Mattes) (Kiss the Carpet. Kiss the Carpet – Reprise), 2000 drawing and mixed media, 21 x 29 cm

Bez názvu (Mattes), 2000 mezzotinta, akvatinta, zlato, kávové zrno, 54 x 65 cm Untitled (The Mattes), 2000 mezzotint, aquatint, gold, coffee-bean, 54 x 65 cm


Bez názvu (Mattes). (Rovnaké biele stolčeky), 2001, mezzotinta, akvatinta, 62 x 42 cm Untitled (The Mattes). (Identical White Tables), 2001, mezzotint, aquatint, 62 x 42 cm Bez názvu (taká historka), 1999, kresba, kombinovaná technika, 21 x 29 cm Untitled (such a story), 1999, drawing and mixed media, 21 x 29 cm


Catalina

Ako Caesar ... čakať, čakať tak dlho, až z teba ostane len močka, 1993, linoryt, 57,5 x 32 cm Like Caesar ... to wait, wait till you turn to a bog, 1993, linocut, 57,5 x 32 cm


Denisa Rakoský, MA (* February 21, 1971, Martin) de.rakosky@gmail.com +421-905-800 189 Štúdiá / Studies 1998-02: Vysoká škola výtvarných umení, Prof. Robert Jančovič, akad. mal. / Academy of Fine Arts & Design Bratislava, Prof. Robert Jančovič, MA 2002-03: Vysoká škola múzických umení, Bratislava, Prof. Mgr. art. Peter Čanecký / Academy of Music and Dramatic Arts, Prof. Peter Čanecký, MA 2002-04: Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava, Prof. Vladimír Popovič, akad. mal. / Academy of Fine Arts & Design Bratislava, Prof. Vladimír Popovič, MA Samostatné výstavy (výber) / Solo exhibitions (selection) ● DK 2002: “The Seven Horses Show” Galéria / Gallery Marat Art, Bratislava, Kurátor / Curator: Mária Rišková 2003: “Trip na tri II./ Trip Times Three II.“ Štátna galéria / State Gallery, Banská Bystrica, Považská galéria umenia / Museum of Art Zilina, Žilina, Nitrianska galéria – Galéria mladých, Nitra / The Nitra Gallery / Gallery of Youth Kurátor / Curator: Pavel Urban ● DR 2007: „Jazdec – Mesiac – Myš / The Caballero – The Moon – The Mouse“, Galéria 13m3 / Gallery 13m3, Tranzit ateliéry / studios, Bratislava, Kurátor / Curator: Lenka Krištofová Kolektívne výstavy (výber) / Group exhibitions (selection) ● DP 1993: „International Print Biennale Sapporo“, Hokkaido Museum of Modern Art, Sapporo, (JP) Kurátor / Curator: Haruo Imai

1994: „Slovak Print of the MTG´94“ BWA Contemporary Art Gallery, Katowice (PL) 1996: „Flores Juventutis - The Great Cultural Youth Festivity“ Gent (BE), 1. cena/ 1st prize ● DK 1998: „International Print Biennale Sapporo“ Hokkaido Museum of Modern Art, Sapporo, (JP) Kurátor / Curator: Akira Sakanoue 1999: „Collection of artworks“, The Royal Academy of Fine Arts of the Hogeschool, Gent (BE) 2001: „Robert Jančovič und seine Schuler – Zeitgenossische Slowakische Grafik“, AG Kunst, Museum Oldenburg (DE) 2002: „GRAFINNOVA 2002“, Ostrobothnian Museum, Vaasa (FIN) „Workshop“ – Ateliér / Studio KR.E.S.BA At Home Gallery, Šamorín 2004: „The Exhibition and the 50th Extraordinary Auction of Contemporary Art“, Auction Society SOGA, Bratislava 2005: “get the pARTy3”, Galéria SVÚ / The Gallery of the Slovak Union of Visual Arts, Bratislava “The 2nd Beijing International Art Biennale” China Millenium Monument, Peking / Beijing (CN) Kurátori / Curators: Jing Shangyi, Liu Dawei, Feng Yuan, Vincenzo Sanfo ● DR 2006: „OUT_PORTRAITS (Pablo Picasso tu nevystavuje, lebo nie je člen pARTy)“, Galéria SVÚ / The Gallery of the Slovak Union of Visual Arts, Bratislava Kurátor / Curator: Omar Mirza „Maľba 2006 / The Painting 2006", finalisti ceny Nadácie VÚB / Finalists of the Prize of VUB´s Foundation, Klarisky, Bratislava 2008: „Olejomaľba/Oil-Painting“, Mestská galéria Rimavská Sobota / Town Gallery Rimavska Sobota Kurátor / Curator: Gabriela Garlatyová Kurátor / Curatorial experiences 2005: „Get the party3“, Galéria SVU / The Gallery of the Slovak Union of Visual Arts, Bratislava 2007: „EGOART ART PRIZE 2006“ Gallery BASTART contemporary, Bratislava 2008: „CONTACT – KONTAKT“, Galéria SVÚ / The Gallery of the Slovak Union of Visual Arts, Bratislava – Oslo 2009 – The City Hall Gallery, (NO)


9 788097 003104 Koncepcia katalógu / Catalogue concept: Denisa Rakoský Texty / Texts: © Lenka Krištofová, Mária Rišková, Pavel Urban Fotografie / Photographs: © Denisa Rakoský Preklad / Translation: © Beata Havelská Grafická úprava / Graphic design: Martin Derner Písmo / Typeface: Dederon Sans / www.suitcasetype.com Vydavateľ / Publisher: Denisa Rakoský Tlač / Printed by: Tlačiareň DÓŠA Náklad / Edition: 300 Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť reprodukovaná ani šírená žiadnou inou formou bez súhlasu vydavateľa a autorov. / All rights reserved. No parts of this publication may be reproduced and stored in any form without the permission of the publisher and authors. ISBN 978–80–970031–0–4 © Denisa Rakoský (c/o LITA Society of Authors) Bratislava 2008 Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Fondom Výtvarných Umení / The project was financially supported by the Ministry of Culture of the Slovak Republic and the Fund of Visual Arts


DENISA RAKOSKY - SELECTION OF ARTWORK  

Author Catalogue

Advertisement
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you