Issuu on Google+

6/október/2009

zadarmo S Jánom Hřebejkom o kolektívnej pamäti S Michalom Horáčkom o divadelnej hre Kudykam Ako si čo najlepšie užiť jeseň Môj priateľ nemá vysokú… je to problém? 22 otázok pre Dorotu Nvotovú

„Od tvorcov časopisu STIPS“

Kultúrny národ – Poďte na koncert!

MAGAZÍN PORTÁLU www.studenta.sk


1989 Študentská revolúcia v uliciach

2009 Študentská revolúcia na webe

revolučný portál pre študentov

SPUSTENÝ Studenta ponúka najsilnejšie médiá pre študentov u nás aj v Čechách. Pomimo internetového portálu vychádza aj v tlačenej podobe (bývalé časopisy Stips) v masovom náklade 90 000 kusov 4x ročne.

Studenta rýchlo rastie.

Staň sa členom Dream tímu!


- Online magazín pre študentov aktualizovaný každý deň - Exkluzívne rozhovory, reportáže, blogy - Tipy na najlepšie akcie - Súťaže o skvelé ceny - Tisíce registrovaných užívateľov - Spoznaj svojich spolužiakov

Studenta stále rastie a radi v našom tíme privítame nových, ambicióznych a zapálených členov zo všetkých slovenských univerzitných miest. Predovšetkým ide o pozície:

- projektového manažéra (Bratislava) - obchodníkov inzercie (Bratislava) - redaktorov (všetky univerzitné mestá) - spravodajcov (všetky univerzitné mestá)

V prípade vášho záujmu o spoluprácu nám prosím pošlite motivačný list vrátane životopisu a fotky na adresu redakcie: redakcia@studenta.sk.

Viac na www.studenta.sk/kariera No.1 in Czechoslovakia


Najčastejšie vety z redakčných porád: Tak hlavne: ľudia nie sú blbí… Myslíš, že toto bude baviť aj ľudí z Matfyzu? Pozri, ja to nerobím pre seba, ja som taký robotník žurnalistiky. Je tu ešte pivo? To nestíhame… To musíš stihnúť. Toto, keď sa urobí pekne graficky… Daj mi ešte dva dni. To sa bude rozdávať aj v Košiciach??? Neviem, mne to príde také divné.

Editorial Na ceste s Vami Pri premýšľaní o Vás, čitateľoch nášho časopisu, mi napadla otázka: Čo majú vlastne študenti spoločné? Odhliadnuc od samozrejmostí typu index, vek najskôr tak pod tridsať a život v rytme skúškových, tak vlastne odpoveď nie je jednoduchá. Počúvame rôznu hudbu, bývame v rôznych mestách a študujeme úplne odlišné školy, polovica z nás je práve strašne šťastná a polovica má hlboké depresie. Okrem toho, že sme sa všetci trochu zaplietli s vysokou školou, nie je nič, čo by nás jednoznačne spájalo. No potom mi napadla odpoveď: všetci vlastne tak nejako hľadáme cesty. Otvára sa nám ich naraz veľké množstvo a o to ťažšie je vybrať tú správnu. Nech už je to cesta k srdcu chalana z autobu-

Josef Šachta - šéfredaktor Partneri Studenty

su alebo len cesta do postelí všetkých krásnych dievčat z intráku. Hľadáme cesty do tých najlepších barov v meste a len ťažko potom nachádzame cesty späť domov. Sú cesty k poznaniu, k zabudnutiu, cesty z mesta a cesty na Erazmus, cesty za veľkou kariérou a cesty za nikdy sa nekončiacou zábavou. Ciele sú neisté, ale cesty nás bavia. Ich hľadanie v čase, keď človek nosí titul študent, je občas dosť náročné, ale často to môže byť celkom dobrá „jazda“. A práve o tej „jazde“ bude Studenta. Studenta je nové médium pre študentov, nadväzujúce na tradíciu časopisu STIPS a webových portálov Stiplist.com a Stips.sk. Dňa 12. 10. 2009 sa všetko spojilo do jedného študentského portálu Studenta.sk a jedného časopisu, ktorého prvé vydanie práve držíte v rukách. Prinášame Vám v ňom okrem iného rozhovory so študentskými vodcami z roku 1989. Richard Valoušek sa ich pýtal, aké to bolo viesť študentov na ceste k slobode, spať v spacákoch na chodbách a konšpirovať proti štátnej moci. Okrem toho Vám prinášame rozhovory s Michalom Horáčkom a Jánom Hřebejkom, ktorí nám rozprávali nielen o svojich najnovších autorských počinoch. Obzreli sme sa tiež za letnými hudobnými festivalmi, ale zároveň už hľadíme dopredu a dávame Vám sedem tipov, ako si užiť tohtoročnú jeseň. Lucka Frydecká preskúmala, aké to je, keď spolu chodia ľudia s rôznym stupňom vzdelania a náš výnimočný grafický tím pre Vás píše o dizajne a móde. Všetky články si môžete, často v značne rozšírenej podobe prečítať aj na našom internetovom portáli. Ten však ponúka omnoho viac, ako si môžete prečítať na nasledujúcich stránach. Všetkým Vám prajem zaujímavú a pohodovú jeseň.

Vydavateľ TA Promotion International s.r.o., organizačná zložka Sokolská 23, 900 01 Modra Slovenská republika IČ: 44432950 www.studenta.sk/kontakty Riaditelia vydavateľstva Tomáš Rašner (inzercia@studenta.sk) Adam Kožela Projektové vedenie na SK Veronika Vighová Šéfredaktor Josef Šachta (redakce@studenta.sk) Redakcia Lucie Frydecká Richard Valoušek Alexandra Kováčová Eva Samšuková Michaela Raková Pavel Prchal Peter Kuliffay Petr Švihel Miroslav Němý Petra Jandová Kristína Čahojová Ondra Látal Jiří Pešek Martin Morovics Ondra Chovanec Fotografi Marie Bauerová Petra Vrbíková Grafický design Housewife Jazykové korektúry Daniel Súkup (SK) Igor Pejchal (CZ) Inzercia Branislav Sedláček (SK) Filip Dufek (CZ)

Josef Šachta

Obsah Rozhovor s Michalom Horáčkom Rozhovor s Jánom Hřebejkom Rozhovory so študentskými vodcami z roku 1989 Berlín Keď právník randí so servírkou 22 otáznikov pre Dorotu Nvotovú

www.studenta.sk info@studenta.sk

Programátori Jan Sklenář Tomáš Kocfelda

str. 8 str. 12 str. 18 str. 26 str. 28 str. 34

Distribúcia Petr Kubíček Daniel Súkup Copyright © 2009 TA Promotion International, s. r. o. Studenta vychádza 4krát ročne Uzávierka 22. septembra 2009 Distribúcia od 12. okótbra 2009 Budúce číslo vyjde: 7. decembra 2009 Registrácia MK ČR E 16630


Študentský život strana

06 – 07

Petra Jandová Pracuje pre Holmes Place, vyštudovala Pedagogickú fakultu KU, odbor chémia a biológia. „Teším sa hlavne na to, že už sa nebudem musieť učiť.“

Ondřej Chovanec Práve nepracuje, ale na plný úväzok si užíva. Študuje Právnickú fakultu KU. „Na podzim sa najviac teším na squashovú ligu a na párty s erazmákmi.“

Leto je mŕtve, nech žije jeseň alebo sedem dôkazov, že ani v zimnom semestri nemusíte skapať od nudy Najkrajším mesiacom roka pomaly, ale isto odzvonilo. Na letné ladies a iné night párty, či pohodové laškovanie narušené príležitostnou brigádou môžeme už len spomínať. Nový semester zaklopal na dvere. Takže hor sa na akademickú pôdu, pozbierajte prachom zapadnutý študijný materiál a ponorte (nie potopte) sa do sofistikovaných parciálok, matíc, špirál DNA či lingvistických abstrakcií. Avšak aj napriek študijnej „kráse“ nezabudnite ostať sami sebou a užívať si život! Nielen školou a učením je študent živý. A preto prinášame magickú sedmičku tipov, ktoré vám pomôžu prežiť všetky jesenné neduhy.

Máte radi latinskoamerickú hudbu? Teraz ju začnete milovať! Salsa už dnes nie je exotický tanec, ktorý uvidíte len na dovolenke v Karibiku, ale má svoje miesto aj u nás v strednej Európe. Jeho svižný rytmus vás nenechá sedieť pri stole s fľaškou tequily. Nie je nič jednoduchšie než sa naučiť niekoľko základných krokov s kamarátkou/kamarátom na intráku a večer to ísť vyskúšať do najbližšieho salsa klubu. Tip pre chalanov: pokiaľ zvládnete salsu, výzvu k tancu miestne kočky ocenia viac než pozvanie na poldeci . Viac info napr. na www.latino.sk Zastreľte svojich spolužiakov! Nie sme v Amerike, takže to všetko bude len akože, ale bude to oveľa zábavnejšie! Hovoríme o airsofte. Navlečte sa do ochranného oblečenia, nabite zbraň a vydajte sa na lov svojich kamarátov. Na rozdiel od známejšieho paintballu sa nestrieľa farbou, ale malými guľôčkami z ume-

lej hmoty. A kvéry sú často vernými replikami skutočných zbraní, poháňané elektrinou a veľmi výkonné. Zabeháte si, zastrieľate, zakričíte a večer na smrť unavení budete zaspávať s pocitom drsného vojaka. Viac info napr. na www.airsoftnitra.sk

gické oddelenie, sa cítite ako hviezda. Všetci sa na vás usmievajú a majú vás radi a navyše vám po darovaní krvi dajú najesť (!). Ak popri štúdiu zároveň pracujete, o to lepšie – dostanete zľavu na daniach. Viac info napr. na www.ntssr.sk

Odpočívajte aktívne – pitím piva! Ak sú pre vás slová PIVO a POHODA synonymami, tak vám ukážeme, ako ich posunúť na vyšší level. Máme pre vás pivné kúpele®! Čakajte originálne kúpeľové procedúry, ktoré spájajú uvoľňujúci kúpeľ, mineráne pramene a exkluzívne tmavé pivo. V Chodovej Planej sa na vás tešia po celý rok. Viac info napr. na www.pivni-lazne.eu

Začnite fandiť! Výber športu je na vás. Či už milujete nagelovaných frajerov (futbal), ramenatých drsňákov (hokej) alebo akýkoľvek iný typ športovcov, nudiť sa nebudete. Zvlášt hokejové Košice alebo futbalová Žilina sa môžu pochváliť celkom peknými štadiónmi, a atmosféra je naozaj strhujúca. Navyše športové stretnutia už dnes nie sú len chlapskou záležitosťou. Spomeňte si na moje slová, až sa vaša priateľka bude skláňať nad striedačkou a dávať úspešným strelcom high-five. Viac info napr. na www.hckosice.sk, www.mskzilina.sk

Najvyšší čas prestať myslieť iba na seba! Žite aj pre ostatných! Darujte krv. Miest, kde se dá takto stráviť príjemných dvadsať minút, je v každom meste niekoľko. Od prvého momentu, kedy vstúpite na hematolo-


Richard Valoušek Pracuje v MF DNES a študuje Mediálne štúdiá na Palackého univerzite v Olomouci.

Zabite nudu s alternativnými športami! Zabudnite na kopanie do guľatého nesmyslu alebo brázdenie po ľade s drevenou palicou, to predsa vie každý. Okúste na vlastnej koži niektorú z posledných novinek športového sveta. Pre milovníkov snowboardingu je tu možnosť skúsiť jeho suchozemské dvojča – freeboarding. Pre adrenalinových nadšencov z Francúzska prichádza parkour, pri ktorom sa mesto mení na závodnú dráhu. Kto dáva prednosť menej náročnému bláznovstvu, môže sa pridať k najvyhlásenějším yoyerom, ktorí s yoyom predvádzajú skutočné kúzla. Viac info napr. na www.freeboarding.cz, www.traceur.sk, www.yoyo.sk VGD80_A5v2.pdf

1

10/5/09

12:55 PM

Staňte sa rockstar! Keď se prihlásite na casting do česko-slovenskej superstar, vaše šance na úspech sú relatívne malé a hviezdou sa pravdepodobne nestanete. Nič vám však nebráni v tom, aby ste zašli do miestneho karaoke klubu a tam to rozbalili ako poriadni rockeri. Posilnení alkoholom môžete kričať do mikrofónu, skákat, hádzať vašou bujnou hrivou a vôbec sa celkovo vybúriť. Nemusíte sa báť Haberových drsných komentárov – prinajhoršom po vás niekto hodí pollitrák. Navyše, už aj u nás fungujú špecializované karaoke kluby, ktoré sú populárne predovšetkým v Japonsku, a v ktorých môžete v jednotlivých boxoch spievať len pre svojich priateľov. Viac info napr. na http://gamebar.webnode.sk

Tak toto je našich sedem tipov, ako sa vyhnúť jesenným depresiám a ešte pri tom zažiť nejakú srandu. Či sa už rozhodnete niektoré z nich vyskúšať alebo nie, majte na pamäti, že najdôležitějšie je byť v každej situácii v pohode. Veľa úspechov a buďte trendy aj počas semestra! Petra Jandová, Ondřej Chovanec a Richard Valoušek


Kultúra strana

08 – 09

Mgr. Michal Horáček Narodil sa 23. júla 1952 v Prahe. V roku 1974 bol vylúčený na priamy zásah ŠTB z Fakulty sociálnych vied a publicistiky na Karlovej univerzite. Potom strieda rôzne zamestnania a publikuje nielen v Československu. V roku 1986 je zamestnaný v Mladém světě ako redaktor kultúrnej rubriky. Od roku 1968 do roku 2004 sa M. Horáček profesionálne venuje hazardným hrám. Po revolúcií 1989, pri ktorej sa angažoval v iniciatíve Most, zakladá stávkovú

kanceláriu Fortuna, ktorú predáva v roku 2004. Vyštudoval všeobecnú antropológiu na Fakulte humanitných štúdií KU. Okrem vlastných štúdií taktiež sám prednáša. Napísal niekoľko kníh (napr. Království za koně (1982), Jak pukaly ledy (1990 a 2007), O tajemství královny krav (2007)). Podieľal sa na ôsmych autorských albumoch, päť z nich vzniklo v spolupráci s Petrom Hapkou (napr. Potměšilý host, V penziónu Svět).

MICHAL HORÁČEK: CHCEL BY SOM KUDYKAMOM MENIŤ ĽUDSKÉ ŽIVOTY Neistotu považuje za predpoklad pre život, rád riskuje a sníva o napísaní románu. Pred dvoma rokmi sa pustil do písania divadelnej hry vo veršoch a 21. októbra ju skutočne po prvý raz predstaví v Štátnej opere. Michal Horáček zostává originálnym a úspešným textárom, divadelná hra Kudykam, obsahujúca dvetisícdeväť veršov, je jeho umeleckým vrcholom.

Ako zohnať lístky?

Najľahšia cesta, ako si zakúpiť vstupenky na divadelnú hru vo veršoch - Kudykam, je cez oficiálne webové stránky www.kudykam.cz. V ponuke sa vám objavia všetky plánované predstavenia do júna 2010 a na každom z nich si môžete pozrieť miesta, ktoré sú stále voľné. Caz následný elektronický formulár si dohodnete spôsob platby a dodania vstupeniek. Okrem Bohemia Ticket, možno lístky zakúpiť aj prostredníctvom internetovej siete Ticketportal, Ticket Pro a Ticket Art.


Kto je to Kudykam? Dej hry rozpráva o duchovnej ceste, na ktorú sa vydáva hlavný hrdina Martin. Toho na začiatku stretávame v jeho izbe, tzv. Penziónu svet. Rozhoduje sa, či sa má vydať na cestu. Pokiaľ sa pre ňu rozhodne, „kudy a kam“ má presne ísť? Tieto otázky, ktoré si Martin neustále pokladá, sa nakoniec zhmotnia v podobe Kudykama, ktorý sa následne stáva jeho sprievodcom. Kudykam sľubuje Martinovi slobodné rozhodovanie, mnohým prekážkam sa ale aj napriek tomu nevyhne. Najväčší boj však zvádza Martin sám so sebou.

Keď sme sa spolu rozprávali naposledy, dokončovali ste album Ohrožený druh, ktorý bol následne ocenený ako Album roku, takisto ste chceli dokončiť divadelnú hru a tá bude mať premiéru už 21. októbra. Zdá sa, že Vám život plný stávok a neistoty celkom vyhovuje? Áno, veľmi, čo dokazuje nielen ten úspešný album, ale aj blížiaci sa Kudykam. Na jeho premiéru už je skutočne takmer všetko pripravené. To, že by ste premiéru svojej hry chcel mať v októbri 2009, ste spomínal už pri našom rozhovore pred šestnástimi mesiacmi. Zdá sa, že všetko išlo podľa plánu a bez väčších problémov. Tých posledných šestnásť mesiacov nebolo nič iné, než zápas s nekonečným množstvom problémov. Už len to, že budova Štátnej opery v Prahe je chránená pamiatka… Tam sa nesmie ani klinec do steny zabiť, a my sme pritom potrebovali kompletné ozvučenie, koncipované tak, aby i diváci na druhom balkóne počuli rovnako dobre ako tí v parteri. S dodávateľom ozvučenia, spoločnosťou Pink Panther, to riešili špecialisti v Anglicku a nakoniec to naozaj vyriešili. Ale bola to dlhá a zložitá cesta, taká dlhá a zložitá ako bola aj napr. výroba dekorácií. Vo finále sa na javisku objavuje obrovská hlava – taká obrovská, že by žiadnym vchodom do opery nevošla… A taktiež úloha zostaviť orchester, a to vo dvoch alternáciách… a tak ďalej. Toľko pre mňa a pre môj tím, úplne nečakaných výziev… Ako prebiehal výber režiséra, bol Dodo Gombár jasnou voľbou? Keby som mal jasnú voľbu, nemusel by som sa venovať výberu. Ale ja som si vyberal a dlho zvažoval. Pre Doda sem sa rozhodol hlavne preto, že do toho mal najväčšiu chuť a naplno Kudykamu veril hneď od začiatku. Samozrejme, že prispeli aj iné okolnosti. Napríklad aj to, že Dodo sám je muzikant, vyštudoval hru na akordeón, a tiež robí texty, dokonca po česky. Už k prvej podobe libreta mal kopec pripomienok, veľmi inšpiratívnych. A popritom som si všimol, že je posadnutý divadlom, pre neho je to ako bohoslužba, skutočne pre to žije. Milujem fanatikov.

Viem, že pieseň V penziónu Svět patrí k Vašim obľúbeným, veľmi ste chceli, aby Martin z tej svojej izby v piatom suteréne skutočne vyšiel? Vždy som mal pocit, že tá pesnička nastoľuje situáciu plnú príbehu, ktorý je v nej len naznačený. Keď som potom stál pred rozhodnutím, aký príbeh pre prípadné divadelné predstavenie rozvíjať, tak táto pieseň bola prvou a ako sa ukázalo, aj poslednou voľbou.

Osobnosti ako Karel Gott, Lucie Bílá a ďalší by mali v Kudykame hosťovať, to znamená, že sa ozvú, kedy majú čas a vo vybranom predstavení vystriedajú stálych hercov? Presne tak, je to na takej kamarátskej báze. Mojou ambíciou je, aby si v Kudykame aspoň zopár krát zaspieval každý, kto je niečím zaujímavý. Okrem Karla, Jana Kirschner alebo Dan Bárta, ale aj Jiří Suchý, operná speváčka Christina Vassileva… a tak podobne.

Už pri práci na albume Ohrožený druh ste presadil metódu, že nie je nutné skladať piesne pre známych spevákov, ale naopak, hľadať pre svoje texty vhodných interpretov. Ako sa zrodil tento nápad, ktorý ste presadili taktiež pri obsadzovaní väčšiny rolí v Kudykame?

Keď sa pozrieme aspoň povrchne na príbeh Kudykamu, tak sa ponúka porovnanie s mnohými inšpiratívnymi dielami z minulosti. Nech už je to Alighieriho Božská komédia alebo Komenského Labyrint, kde hlavná postava blúdi po svete a je sprevádzaná rôznymi bytosťami. Má tam divák hľadať tú podobnosť alebo sa od týchto príbehov naopak odpútať?

Ja som vždy chcel mať to právo rozhodovať. A pretože mám silné predstavy, tak pre mňa bývalo ochromujúce, že som sa musel o to rozhodovanie s niekým deliť. A ten Kudykam, rovnako ako Ohrožený druh, je pre mňa príležitosť, si to rozhodovať sám. To, že je niekto mediálne známy pre mňa nič neznamená, rozhodne to nie je žiadne plus. Na druhú stranu to samozrejme nie je ani žiadne mínus, ja skrátka nerobím v piesňach rozdiely v menách. Záleží len na interpretovej schopnosti osobitne obohatiť text a hudbu. Skrátka posunúť to niekam ďalej. Naozaj to je veľmi inšpiratívny a netradičný prístup, ale teda možno ostatných producentov brzdí v podobnej snahe strach, či to bude vôbec niekto kupovať. Pokiaľ viem, všetci sa pozerajú na mená. Ale ja hľadím hlavne na kvalitu, na schopnosť interpreta moje príbehy rozvíjať. Verím, že ak to dokážu, bude výsledok dobrý. A na dobrú vec ľudia prídu už len preto, že je dobrá. A potom aj tí interpreti, ktorí boli málo známi, sa stanú veľmi známymi. Som presvedčený, že Kudykam predstaví osobnosti, ktoré sa stanú skutočnými hviezdami. Karel Dobrý, Csongor Kassai, Petra Hřebíčková, Gustav Řezíček, Jan Sklenář, František Segrado a Marek Holý určite, mnohí iní možno takisto.

Tak samozrejme, tá klasická schéma majster a žiak je tu už od staroveku, ale Kudykam o tom tak úplne nie je. Ten Kudykam nie je majster toho Martina, on je jeho súčasťou. Je to časť každého z nás, ktorá nabáda, aby sme skúšali nové veci. Je to taká tá voľná, slobodná, iskrivá inšpirácia, ktorú v sebe každý máme, rovnako ako tú druhú, ktorá nás brzdí. Je to vlastne len súčasť psychiky jedného človeka. Čo by ste si teda prial, aby si ľudia odniesli z vašej hry? Predovšetkým zážitok zo skvelých textov a hudby, alebo skôr také to citové precítenie s hlavným hrdinom? Ideálom by bolo, keby sa mi podarilo zmeniť ľudské životy, ako sa mi to podarilo s mnohými piesňami. Želal by som si, aby ľudia získali väčšiu dôveru v seba samých a pochopili, že istota nie je to, po čom by sme mali prahnúť, ale naopak tým cieľom by mala byť neistota. To ona je tým skutočným životom. Tá hudba, texty, kostýmy, svetlá, masky a choreografia, to sú len prostriedky, ktoré by tomu odkazu mali napomôcť. Richard Valoušek


Kultúra: Hudba strana

10 – 11

Peter Kuliffay Studium na Ekonomickej univerzite vo Viedni ukoncil v roku 2006 a vsucasnosti pracuje v oblasti realitneho developmentu. Od malicka hram na klavír, takze k hudbe som mal vzdy velmi blizko. Vacsina sprav z tejto oblasti ma charakter bulvaru a ja som chcel ludom priblizit to, co je naozaj dolezite a co by si nemali nechat ujst.

==Masívny útok Ich hudba vám nevyčarí úsmev na tvári, ale zaútočí na vašu dušu, prevŕta myseľ a vyvedie vás z rovnováhy. Na nový album Massive Attack čakáme už od bratislavského koncertu v roku 2006. Do Sibamac Arény v NTC snáď 4. novembra prinesú aj nejakú novinku.

==Britské reggae Nielen Bob Marley má zásluhu na tom, že sa reggae stalo mainstreamovým žánrom. Aj keď UB40 prvé priečky hitparád dosiahli s coververziami, ich hudbe to vôbec nič neubralo na originalite. Polemic s nimi bude polemizovať 28. októbra v PKO.

==Flamenco a jazz Temperamentná kombinácia. A obdivuhodný hudobník. Flamenco spojil s jazzovou improvizáciou a túto inováciu spopularizoval na celom svete. Paco de Lucía je prísľubom unikátneho zážitku, na ktorý si počkáme do apríla budúceho roku.

==Toto sme my Dievčatá z nich omdlievali a Blink 182 si z nich robili posmech. Dnes ostali štyria a konečne prišli na to, kto vlastne sú. „This Is Us“ je názov nového albumu a koncertného turné Backstreet Boys. Nechajme sa prekvapiť 25. novembra v NTC.

==Boh lásky Jeho meno ho predurčilo na to, aby sa stal lámačom sŕdc aj hitparádových rebríčkov. Eros Ramazzotti nikdy nespieval po anglicky a už 20 rokov to nikomu neprekáža. Nebude ani vám, keď prídete na jeho lekciu taliančiny 27. februára do Košíc.

==Pet Shop Boys Keď sa povie „synthpop“, každý fanúšik hudby 80-tych rokov začne listovať mená ako Alphaville, Erasure, Depeche Mode alebo...Pet Shop Boys. Jedna z najúspešnejších dvojíc populárnej hudby sa v roku 1981 nezoznámila v obchode so zvieratkami, ale s elektronikou. Ich prvý singel „West End Girls“ sa stal aj ich prvým no.1 hitom, ale až potom, čo ho vydali v zremixovanej podobe. Odvtedy vyťahovali jeden hit za druhým: „It´s a Sin“, Elvisovu „Always On My Mind“ alebo „Suburbia“. Po páde železnej opony zabodovali hitom „Go West“. 1. decembra však pôjdu „east“, lebo vystúpia v Bratislave.

==Hororový rock Na svojich šou používal gilotíny, elektrické kreslá a živé hady. Ani ako šesťdesiatnik Alice Cooper nestratil nič zo svojej povesti, ktorá ho sprevádza po pódiách štyri dekády. Z vašej krvi si odpije v novembri v Košiciach a v Bratislave. ==Kool a jeho gang Počas svojej kariéry predali 70 miliónov platní, sample z ktorých sa neustále objavujú v piesňach tých, čo ich obdivujú. Našich otcov zásobovali hitmi ako „Celebration“ alebo „Fresh“. Či sú stále čerství, uvidíme v októbri v Košiciach. ==Bradatí veteráni Aj Loktibrada by sa s nimi mohol merať. Oni však majú navyše šikovné prsty, drsné hlasy, kultový imidž a veľa energie. ZZ Top sú na scéne 40 rokov, ale šrotovné si na nich neuplatníte. V „top“ forme sa predvedú 14. októbra v NTC.

==Best of Tour Ešte nedávno by si málokto vedel predstaviť, že zlomený a životom unavený Richard Müller sa vydá na veľké česko-slovenské turné a ulahodí všetkým svojim fanúšikom tým najlepším, čo kedy vyšlo na jeho platniach. Prvýkrát po dlhej pauze stál na pódiu minulý rok na trenčianskom letisku a dnes je jeho koncert v pražskej O2 aréne vypredaný. V prestávke medzi skúškami na turné stihol nakrútiť klip ku skladbe „Hodinu nevíš“, ktorá zaznie v rovnomennom česko-slovenskom filme. Nový album by rád vydal na jar budúceho roku. Pri troche šťastia sa mu to podarí. Aj keď...prachy si za něj nekoupíš.


Posledný tanec Len čo sa svet ako tak spamätal z náhlej smrti Michaela Jacksona, koncom leta prišla ďalšia zlá správa. Nie taká nečakaná a šokujúca, ale nemenej zarmucujúca. Patrick Swayze vyhlásil boj rakovine pankreasu ešte začiatkom minulého roka, no 14. septembra ho definitívne prehral. Svetu ešte krátko predtým odkázal, že jeho stav sa zlepšuje a že svoj boj nevzdá. Možno chcel dodať nádej svojim fanúšikom, možno sám sebe, no pravdepodobne sa tým snažil odvrátiť pozornosť médií, ktoré mu jeho životný boj vôbec neuľahčovali. V osobe a osobnosti Patricka Swayzeho sa unikátne spájal pohybový, herecký a spevácky talent. Snáď jediným filmom, kde sa do istej miery prejavil v každom z týchto smerov, je ženami obdivovaný a mužmi nepochopený Hriešny tanec. Tanečná póza zo záverečnej scény sa stala jeho poznávacou značkou a kto ju dokázal predviesť v rámci programu stužkovej slávnosti, nemusel sa o jeho zvyšok už vôbec starať. Svojho času sa viedli súťaže o to, kto videl film viackrát. Pritom stojí za zmienku, že Hriešny tanec bol nízkorozpočtovým projektom, ktorý sa mal v kinách hrať jeden víkend a potom ísť rovno na video. Na tom, že to tak nebolo, mal Patrick nepochybne najväčšiu zásluhu. Naspieval k filmu aj titulnú pieseň „She´s Like the Wind“, ktorej je spoluautorom. Po tomto megaúspechu však našťastie nebol hneď zaškatuľkovaný a úloha tanečného inštruktora Johnnyho Castlea mu v konečnom dôsledku zabezpečila úlohy v ďalších filmoch Duch a Bod zlomu, kde svojím herectvom zatienil Demi Mooreovú aj Keanu Reevesa. Jeho matka bola choreografka, takže do hudby sa zamiloval už ako malý chlapec. Neskôr sa venoval baletu, študoval gymnastiku. Nevyhol sa problémom s alkoholom a pod jeho vplyvom povystrájal pár hlúpostí. Od jeho osemnástich rokov až do smrti však pri ňom stála jeho životná láska, manželka Lisa, ktorá ako 14-ročná chodila na hodiny tanca k jeho matke. V roku 2003 režírovala jeden z jeho posledných filmov s názvom „One Last Dance“. Svoj posledný tanec Patrick Swayze dotancoval.

Kráľ popu navždy odišiel, ale jedna príležitosť zažiť ho takmer na vlastnej koži stále žije. Michael Jackson zomrel v čase, keď boli prípravy na jeho comeback v podobe série päťdesiatich koncertov v londýnskej O2 aréne v plnom prúde. A že to mohol byť comeback fenomenálny, dokazuje film, ktorý vznikol zo záberov nakrútených počas skúšok v losangeleskom Staples Centre. Film dostal názov podľa plánovanej série – „This Is It“ – a zdá sa, že toto je naozaj ono. To, o čom Michael tak dlho sníval. To najlepšie, čo zo seba mohol dostať. Michael na pôsobivých záberoch vo výbornej obrazovej a zvukovej kvalite, disponuje neuveriteľnou energiou, ktorú pretavoval do absolútneho perfekcionizmu. Film príde do kín v celosvetovej premiére 28. októbra. Lístky sa však predávali už mesiac vopred, pretože Michael sa v kinách „ohreje“ iba dva týždne. CHROBÁKY Hoci ich spoločná kariéra trvala iba necelú dekádu, zanechali v pop-music takú hlbokú stopu, že ešte aj po 40 rokoch sa ich platne predávajú ako čerstvé rožky. Možno tomu niekto celkom nerozumie, ale faktom je, že Beatles opäť lámu rekordy. 9. septembra vyšla digitálne zremastrovaná séria ich albumov a počas prvých piatich dní sa ich v Severnej Amerike, Japonsku a Veľkej Británii predalo 2,25 mil. kusov. Na sérii pracoval tým zvukových inžinierov v štúdiách na Abbey Road počas celých štyroch rokov. Snažili sa pritom čo najviac zachovať autenticitu a integritu originálnych nahrávok. Ale aj tak...niet nad Beatles na praskajúcej a šumiacej gramofónovej platni.


Kultúra strana

12 – 13

Josef Šachta Pracuje pre Studentu a študuje Právnickú fakultu KU a Mediálne štúdiá na FSV KU. „S Jánom Hřebejkom som robil rozhovor o pamäti. Najprv som zabudol baterky do diktafónu a potom v obchode s baterkami papiere s otázkami. Takže asi tak.“

„POTREBUJEME ĽUDÍ AKO BOL PALACH, NIE FILMY O PALACHOVI.“ Na začiatku budúceho roka sa v kinách objaví nový, už desiaty celovečerný film Jána Hřebejka – Kawasakiho růže. Témou diela je otázka individuálnej pamäti, vyrovnávania sa s minulosťou. Opýtali sme sa preto samotného autora, ako sú na tom Česi s pamäťou a ako pomáhajú filmy oživovať kolektívnu pamäť.

Kedy si myslíte, že sa česká spoločnosť vyrovná so svojou totalitnou minulosťou? Nerád by som utváral zjednodušené plošné závery. Veľa ľudí sa nezaujíma o širší kontext toho obdobia, vrátane tých ktorí v nej žili. Na všetko nazerajú cez svoju osobnú pamäť a skúsenosť, rozhodujúce je, ako sa mali vtedy a ako sa majú teraz. To je ich jediný kontext. Má to jednu výhodu. Osobná pamäť, pokiaľ je človek duševne zdravý, je v zásade humánna. Veľa ľudí dnes povie, že komunisti boli hajzli, bolo to strašné ale napríklad tento človek bol slušný. Nie je to žiadny relativizmus. Myslím, že v dejinách je taká tá mierne zabúdajúca stredová rovina dobrá. Problém je, ak väčšina ľudí začne hovoriť, že za to nemôžeme, že nám to nanútili Rusi. A ešte horšie je, ak vodcovia národa, napr. aj v osobe prezidenta republiky, ktorého ja neznášam, tvrdia ľuďom: to ste boli vy, kto zru-

šil socializmus, tým, že ste sa hrbili a klaňali. Všeobecne si ale myslím, že s reflexiou našej histórie na tom nie sme až tak zle, ako sa často zdôrazňuje. Existuje množstvo svedectiev, dokumentov a publikácií, ktoré sa venujú aj tabuizovaným témam. To, že to väčšinu obyvateľstva nezaujíma, nie je vo svete nič výnimočného. V Nemecku prebehla dôkladná sebareflexia minulosti až o dvadsať rokov neskôr po skončení druhej svetovej vojny. Je sitácia u nás teraz, porovnateľná so situáciou v Nemecku v 60. rokoch? Ja si myslím, že sitácia u nás a v Nemecku je dosť odlišná. Nemci boli národ ktorý rozpútal vojnu s tragickými následkami. U nás je dôležité obdobie totality rozdeliť na dve časti. Na obdobie pred a po roku 1968. Po okupácií bol už rozhodujúcim

aspektom vplyv ZSSR a dá sa povedať, že keď tento vplyv zmizol, tak sa režimy v celej strednej Európe zosypali. V čom vidíte význam umeleckej reflexie? Pokiaľ totalita trvá tak dlho ako u nás, ponúka umeleckej reflexii kopec paradoxov. Mňa ako tvorcu, zaujímajú práve tieto paradoxy, sú pre mňa nosnou témou. Snažím sa ukazovať komplexný obraz. Ak postava urobila chybu, chceme ukázať prečo. Ale zasa nemôžeme byť doslovní, pretože nemôžeme zaujať jasné stanovisko z pozície sudcu. To by už nebolo zaujímavé. Nepotrebovali by Česi, aby u nás vznikalo viac hrdinských filmov? Ide o to, ako si definujeme hrdinu. Môže to byť vojak, svätec. Mňa napr. zaujíma téma Jána Palacha.


Jan Hřebejk Vyštudoval v rokoch 1987 – 1991 katedru scenáristiky a dramaturgie na pražskej FAMU. Profesionálnym režijným debutom bol krátkometrážny hraný film Nedělejte nic, pokud k tomu nemáte vážný důvod (1991). Už na gymnáziu sa zoznámil so svojím spolupracovníkom, scenáristom Petrom Jarchovským. Spolu napísali scenár ku generačnej komédii

Pějme píseň dohola. Hřebejkovým prvým celovečerným filmom bol autorský muzikál Šakalí léta. Nasledovalo ďalších osem filmov, z ktorých divácky najúspešnejšia bola komédia Pelíšky. Snímka Musíme si pomáhat bola dokonca nominovaná na Oskara. Jan Hřebejk režíroval okrem iného rôzne dokumenty, reklamy a divadlo (napríklad Amadeus, Výstřely na Brodwayi).

Ale my hlavne potrebujeme ľudí ako bol Palach, nie filmy o ňom. Rád by som natočil napr. film o našich hokejistoch, majstroch sveta z konca 40. rokov, odsúdených k mnoho rokov vo väzení. Skvelý by bol aj príbeh Elišky Jungovej, ktorá vyhrávala Formulu 1 aj v čase, keď tvorili ženy len jedno percento zo všetkých šoférov. Mal som na mysli hrdinov, ako bol práve Palach, ktorí prišli o život kvôli dodržiavaniu vlastných morálnych zásad. Je pravda, že my máme skôr takých menších hrdinov, ktorí sa vzchopia. Myslím, že film, ktorý dokáže s ľuďmi aj dnes pohnúť je napr. Vyšší princíp. Postava stredoškolského profesora latinčiny, je veľmi silná. Dôležité je, že každá kinematografia sa pohybuje v medziach tradícií svojej krajiny. Ak vezmeme našich geniálnych spisovateľov, od Máchu, Nerudu a Němcovú, cez Čapka, Hrabala, Haška, Kunderu, Škvoreckého, Ivana Klímu... Ja si nevybavujem od nich žiadne vynikajúce dielo, ktoré by bolo vyslovene hrdinské. Novákovo Zatím dobrý o Bratoch Mašinovcoch, ktoré je písané z pozície veľkej sympatie k nim, ich tiež nakoniec opisuje ako síce odhodlaných chlapcov, ale vlastne robia jednu chybu za druhou. Ja s nimi sympatizujem, ale aj táto knižka problematizuje to prevedenie. Nie ich právo sa tak zachovať, ale to prevedenie. Ukázať hrdinu aby z neho nebol boh, aby sa s nim diváci mohli stotožniť, to je veľké umenie a my v tom nemáme silnú tradíciu. Ale máme zasa silnú tradíciu v humanistickej, poetickej note, irónií. To je v zahraničí predmetom obdivu. Váš film pojednáva o skreslenosti individuálnej pamäti. Myslíte si, že je skreslená aj česká kolektívna pamäť? Že vidíme naše dejiny v lepšom svetle? To je zložité. Peter Jarchovský ma zaujal spôsobom, akým napísal Kawasakiho ružu. Ja som vedel o čom bude písať. Vymýšľali sme to spoločne, spôsob jeho poňatia ma ale prekvapil. Príbeh o ktorom film hovorí sa odohrával v minulosti, náš film je ale v súčasnosti, bez jedinej retrospektívy. Diváci sa preto dozvedajú o vlastnom príbehu cez pamäť postáv, ktoré sa ale často nezhodujú. Náš film má ukázať ako pamäť funguje, ako vytesňuje určité veci. Tomu sa samozrejme nevyhne ani kolektívna pamäť, najmä v národoch post totalitných štátoch. Na značnú časť obyvateľstva pôsobila propaganda. Ľudia potom podliehajú rôznym ilúziám a kolektívnym mýtom, vytesňujú rôzne veci zo svojej pamäti. Vždy je to ale individuálne. Niektorí ľudia si aj drobné prehrešky vyčítajú, mučia sa nimi a iní sú napr. vrahovia a nemajú s tým problém. Je to otázka svedomia. Rovnaké je to aj s národmi. Predovšetkým malé národy si v niečom neprimerane fandia, a inokedy sa zasa neprimerane podceňujú, sú prehnane pri zemi. Pamäť by mala napomáhať neopakovať svoje chyby, a zároveň by sa človek mal neustále bičovať. Myslíte si, že film môžu pochopiť aj zahraniční diváci? Že nebudú potrebovať znalosť historického kontextu?

V súčasnosti dokončuje ďalší celovečerný film Kawasakiho růže, ktorý bude mať premiéru 7. januára 2010. Celý rozhovor si môžete prečítať na www.studenta.sk. Dozviete sa okrem iného ako Ján Hřebejk spomína na demonštráciu na Národnej triede, či má jeho nový film niečo spoločného s kauzou Milana Kunderu a aký má názor na tvorbu súčasných mladých filmárov.

Ja to neviem posúdiť a ani sa tým nemôžem zaoberať. V každom svojom filme sa snažím vychádzať z vecí, ktoré sú všeobecne známe. Moje vážnejšie filmy Musíme si pomáhat, Horem pádem a Kráska v nesnázích v zahraničnej distribúcií celkom uspeli. Musíme si pomáhat malo výhodu v nominácií na Oskara a vo všeobecne známom kontexte vojny. Kráska v nesnázích si viedla dobre v distribúcií aj na festivaloch. Ale aby sme sa rozumeli, nehovoríme o širokej distribúcií. Samozrejme, v USA sa nezdvihne texaský ranger, aby sa šiel pozrieť, čo nové sa urodilo v českej kinematografii. Tomu je jedno čo sa vytvorilo kdekoľvek v Európe. Stačia mu americké filmy a dovidenia. Kawasakiho růže je Váš desiaty film? V čom ste sa ako režisér za ten čas najviac zlepšil? To ja nemôžem hodnotiť. Zmenila sa technika, aj keď podstata je stále rovnaká. Samozrejme, človeku s vekom ubúda ten mladícky ťah na bránu a mal by byť kompenzovaný skúsenosťami. Mám tendenciu veriť tomu, že moja tvorba nestojí na mieste, že sa zlepšuje. Ale ako hovorím, nie som schopný to posúdiť. Bolo pre Vás ťažšie zaujať diváka keď ste začínali, alebo dnes? Čo bude mať úspech, to sa spätne analyzovať dá, ale dopredu s tým nemôžem kalkulovať. To môžu robiť producenti, či distribútori. Ja ale rád citujem vetu jedného z producentov filmu Pelíšky, ktorý povedal, „Mne sa to tak páči, že to urobiť skrátka musíme. Aj keď na to nikto nepríde.“ Ja si myslím, že analýza sa dá urobiť spätne. Keď som videl Trojanove Želary, tak som si povedal, že je to krásny film, ale vôbec som si nebol istý tým, či na to budú chodiť diváci. Film nakoniec videlo 600 tisíc ľudí, a to aj napriek tomu, že trvá 2,5 hodiny a hlavnú rolu dostal maďarský herec. Spätne sa ukázalo, že diváci chceli po tom našom „kecaní v kuchyni“ vidieť nejaké široké plátno a neopozeraných hercov. Želary nie sú žiadnym duchaplným žartovaním Petra Zelenku alebo Dávida Ondříčka, ale vážne mienený emocionálny príbeh, nakrútený z veľkorysosti vojnovej drámy. Ale dopredu by som si na to nestavil. Raz som si povedal, že diváci by mali prísť, to bolo pri filme U mně dobrý... a neprišli. Takže asi tak. Moja posledná otázka bude nefilmová. Ako Vám napadlo zaobstarať si hausbot? To je pre mňa splnený detský sen. Ako dieťa som jazdil do tábora na Slapy. Skoro ráno sme vyrážali na loďkách do okolitých zátok, kde práve boli hausboty, rybári chytali ryby, v zime sa dymilo z komínov a mne sa to strašne páčilo. Po rokoch Peter Jarchovský vymyslel motív toho, že sochár v Pupende bude jazdiť na loďke po Vltave do svojho ateliéru, a ja som si musel kvôli natáčaniu tú Vltavu na tej loďke prejsť. Zistil som, že Praha z vody je ešte krajšia, že je to mesto bez áut. Rozhodujúcim impulzom potom bola návšteva Amsterdamu, kde je ten život na kanáloch úžasný. Mám zopár kamarátov, napr. Petra Čtvrtníčka, alebo Hynka Schneidera, ktorí majú hausboty na Smíchově, tak som si tam aj ja kúpil jednu chatku a prestaval ju, aby som tam mohol s rodinou chodiť.


V rámci Vienna Design Week 09 sa po prvý raz uskutoční tzv. Schaulabor. Presklenný, otvorený priestor, kde si návštevníci designweeku budú môcť pozrieť nielen výsledný produkt práce designéra, ale aj proces jeho tvorby. Schaulabor sa uskutoční 1. - 10. októbra v Kunsthalle na Karlsplatz vo Viedni. Workshopu sa zúčastní množstvo designérov rôznych špecializácií. Návštevníci tak môžu vidieť v akcii priemyselných a grafických designérov, ilustrátorov a typografov. Snahou bude ponúknuť voľný priestor k diskusii a interdisciplinárnemu stretávaniu. Celý proces bude zdokumentovaný a výsledky tvorby aplikujú nielen na fasádu budovy. Viac na www.viennadesignweek.at Pre tých, čo držia diétu a rezeň od mamy jedia akurát tak cestou vlakom do Bratislavy, pripadá do úvahy designblok 6. — 11. 10. 2009. Sprievodný program vrátane prehliadky designérov, designérskych štúdií a škôl, nájdete vo dvoch Superštúdiách v Holešoviciach. Designblok pre laickú verejnosť odporúčame ako vhodnú alternatívu k posedávaniu na intráku pri pive a nostalgickým spomienkam na maturitný večierok a Hanku Patočkovú s „kúl tetú“ na bedrách… Fajnšmekri, ktorí sa neuspokoja len s pocitom, že videli najväčší počet farebných tričiek, „najkov“ po členky a veľkých okuliarov bez skiel na jednom mieste, nesmie vynechať párty pod taktovkou designom obtiahnutého labelu Mikinikill. Z Austrálie sem mikiny dotiahli GAMEBOY/GAMEGIRL. Veselá partia, ktorá surfuje na súčasnej vlne..., dMIT.RY a BabyPy poznajú more hlavne z obrázkov, ale tlieskajúci DJ’s v plážových košeliach sú „dead“ alebo si lížu rany na festivaloch pre „smažky“, takže chlapci z pivnice one! Party začína 23. 10. 2009. NOD klub.

DAJTE SI S NAMI VÍNRŠNICEL!

Kultúra a štýl strana

14 – 15


Fashion z vernisáže módneho návrhárskeho dua Dvojitá porce www.dvojitaporce.cz

1

2

3

4

5

1 Kočka Verča s téglikom. Módne návrhárky sa delía na dva druhy: Prvú kategóriu tvoria afektované dámy, ktoré robia šaty z perličiek, rady trepú dve na tri a nápadne vo svojej elegancii pripomínajú lietajúce labute. Druhá kategória = Dvojitá porcia. 2 Prísť na módnu prehliadku v ružovom tričku Lacoste a vyšúchaných džínsoch je faux pas, tento chalan to správne chápe. 3 Topánky super, kabelka ladí, strašne pekná baba to bola. Škoda, že na fotke to tak nevyzerá... bohužiaľ. 4 Na tričku má všetko podstatné... . 5 Všetko sedí, loosers sa nakoniec nedostavili.


Médiá o nás a Internet strana

Výber najzaujímavejšieho, čo o študentoch píšu ostatné médiá.

16 – 17

Kristína Čahojová Študuje Vysokú školu ekonomickú v Prahe Fakultu podnikohospodársku tretím rokom. Vo voľnom čase hrá freestyle frisbeee alebo je na cestách. Zážitky sú školou.

Daj si „áčko“ (http://dolezite.sk, http://www.kinema.sk) Dvanásty ročník študentských filmov sa koná 9. - 12. októbra v študentskom klube Áčko na Štúrovej ulici v Bratislave. Tohtoročné ciele festivalu sú trocha iné ako po minulé roky. Festival chce predovšetkým pomáhať študentom a podporovať ich spoluprácu. Nechce byť len ďalším festivalom, ktorý prináša filmy verejnosti. Ide mu najmä o vytvorenie kreatívneho pracovného prostredia, ktoré pomôže vývoju slovenskej mladej tvorby. Takto vznikli krátke filmy, priamo pripravované už počas leta na piešťanskom Cinematiku. Dajte si áčko a zabavte sa. Áčko určite nesklame. Sovy a ranné vtáčatá (Radek John) V Reflexe vyšiel článok o spánkovom režime študentov. Podľa vedcov skúmajúcich spánok, by mladí ľudia nemali vstávať príliš skoro. U dospievajúcich je sklon neskoro usínať a vstávať normálne. Mnoho teenagerov nie je pripravených ísť spať pred pol dvanástou v noci – dokazuje to aj koncentrácia hormónu melatonínu v krvi. V USA sa už ku zmene školského rozvrhu odhodlalo celkom osemdesiat stredných škôl. Dokázali tým, že študenti nielenže nechodia tak často neskoro do školy, menej usínajú na hodinách, ale taktiež sa menej sťažujú na depresie. Grafy po posunutí začiatku vyučovania ukazujú aj zlepšenie známok. Som bohatý, vráť sa (Robert Mikoláš) Časopis Respekt priniesol článok o zmenách tradičnej čínskej rodiny. Okrem iného sa môžeme dočítať aj o najmladšej generácií čínskych vysokoškolákov (a predovšetkým jedináčikoch v nej), ktorá ide v búraní tradícií ešte ďalej ako ich starší spolužiaci. „Udržiavam intímny vzťah so štyrmi dievčatami naraz,“ zveruje sa 23-ročný študent jednej z prestížnych pekingských univerzít. Chce si, ako sa hovorí, užiť a na manželstvo nemyslí. Jeho o 25 rokov starší rodičia o tom ale nevedia, považujú akýkoľvek predmanželský sex stále za nemorálny. Podľa odhadov pritom dnes má pohlavný styk až 90 % slobodných čínskych vysokoškolákov. Nahovoriť smsku (www.mobilemarketingnews.co.uk) Jeden zaujímavý vynález si na svoje konto pripísala Česká technická univerzita v Liberci. Vyvinula nový program, ktorý dokáže previesť diktované vety do písanej podoby. Svoj vynález vyvinula pre hendikepovaných a súdy, ale chce ho začať predávať mobilným operátorom. Program sa inštaluje do počítača a nepotrebuje ani pripojenie na internet. Zatiaľ čo niektoré telefóny bez operačného systému novú službu využívať nebudú môcť, majitelia novších modelov si ju už onedlho budú môcť aktivovať ako novú dátovú službu. Plán apokalypsa (http://blog.pennlive.com) Brutalita na školách je v Európe už skoro chlebom každodenným. Neuplynulo ani pol roka od nešťastia na nemeckej škole, kde študent postrieľal dvanástich svojich spolužiakov a vzápätí aj seba, a je tu ďalší prípad. Tentoraz sa o hromadnú vraždu pokúsil študent z Bavorska. Zápalnými fľašami a sekerou ohrozoval študentov, nikoho našťastie nezabil. Sám študent však dostal ranu od privolanej polície a nedokáže čeliť výsluchu, pretože je doteraz v bezvedomí. Odpoveď na otázku, prečo si do svojho diára na daný deň plánoval apokalypsu, je ale už dnes jasná. Plastom po hlave Briti si na pohár piva doslova potrpia. Podľa odhadov sa v britských krčmách pri bitkách každoročne zraní päť a pol tisíca návštevníkov úderom skleneného pohára. Ministerstvo vnútra preto plánuje nahradiť sklo tvrdým plastom, a tým spraviť pivné bitky bezpečnejšie. Proti týmto plánom sa už teraz búria zákazníci ale aj prevádzkovatelia, ktorí nechcú meniť všetky poháre, lebo sa boja zníženia kvality. Poriadna bitka všetkým asi bude chýbať. Ale mlátiť sa plastom je lepšie ako piť pivo bez alkoholu.


Jirka Pešek Pracuje pre Týden.cz a študuje Fakultu informatiky a štatistiky na VŠE. „Internet v mobile začína byť pre kopec ľudí rovnako dôležitý ako klasický internet. Myslím, že schopnosť spolupráce s webovými službami sa pre väčšinu užívateľov čoskoro stane hlavným kritériom pri výbere nového prístroja.“

Internet v mobile

Tipy na webové stránky

Internet v mobile sa stáva čím ďalej tím viac skloňovaným pojmom. Obzvlášť u nás sa v poslednom čase teší veľkej obľube, o čom hovorí aj skutočnosť, že ho využíva stále viac ľudí. U nás ako aj v Českej republike sa o rozvoj internetu v mobile zaslúžila predovšetkým zmena cenovej politiky tuzemských operátorov, resp. zavedenie špeciálnych dátových balíkov. Tú u nás odštartovali ružoví, ktorí priniesli na trh svoju službu „webovania popri kráčaní“. Ostatní operátori na seba nenechali dlho čakať a takisto spustili akcie, vďaka ktorým si zákazníci mohli, vyskúšať mobilný internet na určitý čas zadarmo. Štandardná cena najnižších dátových programov sa pohybuje od 3,91€ do 7€ mesačne. Opera Mini – brána do sveta mobilného internetu O jeden z míľnikov internetu v mobiloch sa postaral prehliadač Opera Mini. Tento mobilní browser je napísaný v jazyku Java, takže ho je možné nainštalovať na drvivú väčšinu súčasných telefónov. Jeho najväčšia výhoda ale spočíva v tom, že požadovanú stránku najprv upraví na špeciálnom serveri a až potom sa zobrazí na mobilnom telefóne. Behom tohto procesu dôjde k optimalizácií vzhľadu podľa konkrétneho rozlíšenia displeja, ale taktiež k podstatnému zmenšeniu prenášaných dát, vďaka ktorému sa stránka načíta rýchlo aj v prípade pomalého pripojenia. Operu Mini si je možné zadarmo stiahnuť na stránkach www.opera. com/mini/. Jablčný internet Zatiaľ čo Opera Mini nemá v oblasti prehliadačov pre bežné telefóny žiadneho rovnocenného súpera, v prípade „smartphoneov“ je situácia opačná. Tie totiž zvyčajne obsahujú kvalitný prehliadač už v základnej výbave, alebo si je možné vybrať zo širokej ponuky tretích strán. Jedným z najviac skloňovaných internetových zariadení je aj App-

le iPhone, ktorý má na rastúcej popularite internetu v mobile tiež podstatnú časť zásluh. O tú sa postaral vynikajúci integrovaný webový prehliadač, umožňujúci intuitívne ovládanie pomocou prstov. Firmou Apple sa nechalo inšpirovať mnoho vývojárov a dnes nenájdeme mobilnú platformu, ktorá by neumožňovala ovládať mobil dotykom na veľkom displeji. Touto cestou sa vydal aj najnovší operačný systém Android, ktorého funkčnosť by bola bez mobilného internetu podstatne obmedzená. Hlavným triumfom tejto platformy je totiž vynikajúca spolupráca so službami od spoločnosti Google, ktorá za Androidom stojí. Chcete televíziu? Alebo rádio? Internet v mobile nie je len o prehliadaní stránok, ale umožňuje zároveň prevádzku celého radu ďalších služieb. Zatiaľ čo v časoch WAPu nebolo veľa možností a slúžil najmä na zistenie aktuálnych správ, cestovného poriadku, programu kín, či športových výsledkov, dnes sa dá na mobile pomocou internetového pripojenia využívať v obmedzenej miere prakticky to isté, čo na počítači. Okrem surfovania webovými stránkami sa napríklad ľahko prihlásite k svojmu ICQ účtu, do komunitnej siete, e-mailovej schránky a pod. Majitelia telefónov s operačným systémom Symbian môžu dokonca cez Skype hovoriť zadarmo so svojimi priateľmi po celom svete. S internetom v mobile sa kamarátia stovky, možno aj tisíce programov, samostatnou kapitolou sú potom webové aplikácie, pripravené na prístup z mobilného zariadenia. Za tento typ možno spomenúť internetové rádia, televíziu alebo programy pre vzdialenú synchronizáciu dát a prenos súborov. Jiří Pešek

Služba Google Street View, ktorá umožňuje virtuálnu prechádzku ulicami na internetovej mape, v sebe ukrýva množstvo zaujímavých záberov. Tie najlepšie zhromažďuje stránka Streetviewfun.com, kde dochádza k ich neustálej aktualizácií. V tomto okamihu sa tam nachádzajú už tisíce obrázkov roztriedených do mnohých kategórií. http://www.streetviewfun.com/ ——— Predtým ako ide fotografia do tlače, zvyčajne prechádza väčšou či menšou počítačovou úpravou. Aj majster grafik to však niekedy preženie, a tak konečný záber nemusí pôsobiť príliš vierohodne. Mimoriadne vtipné sú rôzne nepodarené fotomontáže. http://photoshopdisasters.blogspot.com/ ——— Server lamer.cz obsahuje humorné nebo inak zaujímavé výňatky z diskusií cez ICQ a iných internetových komunikačných prostriedkov. Pridávať nové príspevky môže každý, musí sa ale najprv zaregistrovať. http://www.lamer.cz/ ——— Stala sa vám trápna príhoda a chcete sa o ňu podeliť s ostatnými? Potom navštívte stránku Priznejse.cz, ktorá je určená pre každého, komu sa prihodilo niečo neobvyklé. Priznať sa môžete aj bez prihlásenia, takže je všetko anonymné. http://priznejse.cz/ ——— Pri príležitosti 40. výročia pristátia človeka na Mesiaci, vznikli interaktívne webové stránky www.wechoosethemoon.org, ktoré obsahujú pohľad na výpravu Apolla 11 v reálnom čase. Okrem simulácie raketoplánu je tu prítomna aj pomerne rozsiahla foto a video galéria. http://wechoosethemoon.org/


Téma: Revolúcia strana

18 – 19

Richard Valoušek Pracuje v MF DNES a študuje Mediálne štúdiá na Palackého univerzite v Olomouci. „Rozhovory mi ponúkajú príležitosť na chvíľu žiť život tých druhých a o to viac sa môžem vcítiť do udalostí, ktoré prežili. Môžete prečítať tony kníh, ale nikdy sa do príbehov nevcítite tak, ako vám to umožní svedectvo priamych aktérov.“

Úžasný príbeh novembrových nocí Chodili na prednášky, debatovali na seminároch, vydávali študentské časopisy a často končili deň pri pive. Na prvý pohľad boli ako my, na ten druhý boli tŕňom v oku komunistickej moci. Ich hromadné akcie boli zakázané, časopisy veľakrát nespĺňali ideologické poslanie a nemohli byť vydané a oni sa museli podriadiť. Všetko však zmenil 17. november, deň kedy študenti pochopili, že sa musí niečo zmeniť. Traja študentskí vodcovia vtedajších udalostí sa pustili do rozprávania o tom, ako sa postavili tvárou v tvár ozbrojeným jednotkám na Národnej triede, ako trávili šesťtýždňový štrajk na školách a nakoniec pomohli k pádu socializmu.

Počas rozhovoru prišiel za mamou aj jej syn.

MONIKA MACDONAGH-PAJEROVÁ: VŠADE SA VÁĽALI TOPÁNKY, ŠATY A JA SOM V TOM OKAMIHU BOLA PRESVEDČENÁ, ŽE JE MNOŽSTVO MŔTVYCH V škole bola vzornou študentkou, rada si zo všetkého robila podrobné poznámky, čo využila aj behom Zamatovej revolúcie, keď sa stala tlačovou hovorkyňou štrajkujúcich študentov. Od jej aktivít ju neodradila ani výchova dcéry Emmy, ani udalosti zo 17. novembra. „Po masakri na Národnej triede bolo jasné, že musíme ísť do štrajku, nebola iná možnosť. O dcéru sa postarala teta, ja som išla do odboja s ostatnými,“ spomína na vtedajšie udalosti terajšia profesorka Newyorskej univerzity v Prahe, Monika Pajerová.


PhDr. Monika MacDonagh Pajerová Narodila sa 8. januára 1966, vyštudovala Filozofickú fakultu na Karlovej Univerzite, viedla Študentské tlačové a informačné centrum, v čase Zamatovej revolúcie bola tlačovou hovorkyňou Koordinačného štrajkového výboru. V roku 1990 nastúpila na Ministerstvo zahraničných vecí, kde bola neskôr taktiež hovorkyňou. Pôsobila na českom veľvyslanectve v Paríži a pri kultúrnom výbore Rady Európy v Štrasburgu. Pri desiatom výročí revolúcie bola jednou z hlavných signatárok iniciatívy Děkujeme, odejděte!, ktorá razantne zaútočila proti vtedajšej politickej garnitúre. Angažovala sa pri vzniku strany Cesta

Už niekoľko krát ste povedali, že demonštrácie sú pre Vás emocionálne porovnateľné s pôrodom. Naozaj je možné porovnávať to? V živote sú veci, ktoré človek chce urobiť, aj keď vie, že to nebude žiadna zábava. Keď som pred revolúciou čakala svoju dcéru a vedela som, že nebude mať otca, bolo to ťažké rozhodnutie. Na druhej strane som sa na ňu veľmi tešila. Podobne to bolo aj s revolúciou. Keď sme organizovali demonštráciu, alebo išli do Nemecka, či Poľska, tak sa mi do toho chcelo oveľa viac, ako napríklad sedieť doma a mať svoju pohodu. Preto porovnávam pôrody a revolúciu. ________ Vaša dcéra sa narodila v roku 1988, teda v období, kedy ste sa aktívne zapájala do organizácie demonštrácií, koncertov, či iných akcií. Nesnažili sa Vám ľudia zo všetkých strán nahovoriť, že ako matka by ste tieto aktivity mala zanechať a nikam nechodiť? Rodičia, ktorí sa v tej dobe rozvádzali, ma mali za šialenca. Pre nich bol veľký šok už iba fakt, že som sa rozhodla vychovávať dieťa bez otca a naďalej pokračovať v štúdiu na Filozofickej fakulte. ________ Behom tých akcií ste dcéru nechávala u známych alebo bola najmenším aktérom tých udalostí? Stále som ju brala so sebou, a tak si ju doteraz moji známi pamätajú ako to malé dievčatko v ruksaku na mojom chrbte. Keď sa však schyľovalo k tomu, že by naše akcie nemuseli dopadnúť najlepšie, dcéru som nechávala u tety, ona bola taký môj životný pilier. Práve s ňou som pred každou akciou preberala, čo urobiť, ak sa nevrátim alebo jej nebudem môcť zavolať. ________ Dnešným študentom sa môže zdať, že byť zatvorený so spolužiakmi niekoľko týždňov v škole môže byť dobrodružstvo. Dalo sa to tak aspoň trochu vnímať aj vtedy?

zmeny, bola predsedkyňou strany Nádeje. Od roku 2000 prednáša na Newyorskej univerzite európsku integráciu a pracuje ako predsedkyňa občianskeho združenia ANO pre Európu. Celé znenie rozhovoru nájdete na www.studenta.sk. Dočítate sa okrem iného aj to, aké scenáre mali študenti pripravené pre krízové situácie a prečo svet vníma Čechov dvadsať rokov po revolúcií ako národ šialencov.

Keď sa nad tým tak zamýšľam, naozaj to môže pôsobiť ako dobrodružstvo. Na druhej strane, na tých fakultách sme využívali rovnaké záchody, sprchy takže mi vôbec nepripadala niečo extra začať si niečo s Honzom Rumlom, ktorý spal vedľa mňa. Ľudia tam spali v spacákoch v jednej miestnosti a ani som vôbec nevnímala, ako málo som oblečená. Navyše to bol naozaj boj o čas. Stále sme si mysleli, že si pre nás prídu s tankami. ________ Takže ste stále vnímali to reálne nebezpečenstvo, že na vás zaútočia napríklad príslušníci Ľudových milícií, ktorí do Prahy naozaj prišli. Vedeli ste o tom? Dievčatá, ktoré dvíhali telefóny zažili prípady, keď im niekto kričal do slúchadla: „Utekajte, tanky sú už pri Plzni!“ Ale reagovali na to úplne v pohode, všetko si zapísali a nakoniec tých ľudí ešte aj upokojovali. Boli super a perfektne to zvládli. K nám sa dostali už iba ich poznámky, kde bolo napr.: „Pri Plzni boli videné obrnené transportéry. Ďalej nezrozumiteľné.“ Teraz to znie smiešne, ale vtedy nám nebolo všetko jedno. ________ Takéto zapisovanie správ bolo bežné? Každý mal niečo na starosti? Mali sme to tak rozvrhnuté. Službu pri telefóne mala napríklad herečka Lucie Zedníčková. O financie sa zas starala niekdajšia ministerka informatiky Dana Bérová, ktorá v tom období študovala ekonomiku. Tá mala presne po desaťhaliernikoch spísané, čo sa na čo minulo. Kvôli tomu mávala s ostatnými často aj konflikty. Oni boli totiž zvyknutí otvoriť si pokladnicu a zobrať si čo chceli. Dana ich však hneď okríkla, že musia všetko zapísať. Ako keby mala prísť nejaká inšpekcia. Tie baby boli super, naozaj.


Téma: Revolúcia strana

20 – 21

Martin Mejstřík Narodil sa 30. mája 1962, študoval na Pedagogickej fakulte KU v Prahe, odkiaľ bol vylúčený z politických dôvodov. Ako študent DAMU patril v roku 1989 k hlavným postavám študentského protestného hnutia. O rok neskôr bol menovaný za vládneho splnomocnenca pre zoštátnenie majetku ÚV SSM. V 90. rokoch pracoval ako novinár. V roku 1998 sa stal členom zastupiteľstva Prahy 1. Bol jedným zo signatárov iniciatívy

Děkujeme, odejděte! Medzi rokmi 1999 - 2002 bol zamestnaný ako správca domu a záhradný pracovník na pražskom Petříně. V roku 2002 úspešne kandidoval do senátu za Cestu zmeny. Celé znenie rozhovoru nájdete na www.studenta.sk. Dočítate sa okrem iného aj to, prečo už nechcel byť študentským vodcom a v čom zlyhal Václav Havel.

MARTIN MEJSTŘÍK: PO 17. NOVEMBRI SOM MAL V PLÁNE ODOVZDAŤ POSTY A ODÍSŤ Skutočný študentský vodca, osobnosť a veľký kritik porevolučných udalostí. Bol riadiacim motorom študentských aktivít, podieľal sa na vydávaní mnohých radikálnych časopisov a plánoval, že demonštrácia 17. novembra bude jeho posledná. „Lenže po útoku na študentov a následnej eufórií sa odísť nedalo. Musel som zostať a postaviť sa proti komunistickej moci,“ priznáva jedna z najdôležitejších postáv Zamatovej revolúcie, Martin Mejstřík.

V posledných rokoch ste veľmi presadzoval zrušenie komunistickej strany. Aký vzťah ste k nej mal pred rokom 1989? Prvé dojmy a reakcie sú vždy odrazom vášho najbližšieho okolia a ani u mňa to nebolo inak. Otec bol zväzák, neskôr komunista ale po roku 1968 sa v ňom niečo prelomilo. Nesúhlasil so vstupom vojsk, a tak bol stranou odstrčený na vedľajšiu koľaj. Nemohol prednášať, vyčlenili ho aj z vedeckého ústavu, kde pracoval. Ja, pretože

som veľmi racionálny, snažil som sa prísť na to, či napríklad otec iba zle niečo nepochopil, či na tom komunizme naozaj niečo je. Dospel som však k názoru, že na komunizme naozaj nič nie je. ________ Prišiel 17. november a dopredu dohodnutá demonštrácia na Albertove na úctu päťdesiateho výročia uzatvorenia vysokých škôl nacistami. Dalo sa tušiť, že sa tam stret-


zahraj si piškvôrky...

ne taký veľký dav študentov? Nešlo o naše odhady, v prvom rade bolo dôležité, že sme boli veľmi podceňovaní disidentmi a komunistami. Oni nemali veľký prehľad, pretože časopisy sme vydávali iba lokálne a okolo toho radikálneho jadra bola iba hŕstka ľudí. Zvonku sa zdalo, že nie sme v ničom zaujímavou, silnou sociálnou skupinou. Nemali sme v podstate žiadnu moc, schádzali sme sa po stovkách a potom zrazu prišiel ten Albertov. To komunisti, ale i disidenti, veľmi podcenili. Radikalizáciu medzi študentmi, ich odhodlanie, vývoj na vysokých školách úplne zaspali. ________ S akými pocitmi ste teda šli na Albertov? Mal som strach, že sa nás tam stretne málo. Dovtedy (okrem časopisov a študentských fór) nevyvíjali študenti žiadnu aktivitu. Moja predstava bola, že sa nás tam stretne tak päťsto. Niektorí síce verili, že nás tam bude viac, ale keď sme potom videli tú masu, bol to pre nás naozaj šok. ________ Sprievod sa mal potom vydať na Vyšehrad, ale podľa mnohých svedkov sprvoti mieril do centra. Všetkých to tak nejako prirodzene tiahlo k Václavskému námestiu, kde bolo ťažisko všetkých pražských udalostí, bolo to ako magnet. Na druhej strane sme sa ale snažili zachovať tú trasu na Vyšehrad, pretože sme nechceli dávať zámienku na nejaký zásah. ________ To sa nakoniec skutočne podarilo, aj keď ste napokon predsa zamierili do centra, najprv sa šlo na Vyšehrad. A myslím si, že to bola veľmi dôležitá zastávka, kde sa ten dav na niekoľko minút upokojil, zapaľovali sa sviečky, zaspievala sa hymna. Tá duchovná atmosféra na Vyšehrade, to ticho, tlmený šepot, to bolo ako motlidba. Všetci sme vo vzduchu cítili, že je pred nami niečo dôležitého. Ale nikto z nás netušil, čo. Keď sa potom celá masa vydala opäť k Václaváku, začala sa chovať ako skutočne silná a sebavedomá demonštrácia plná eufórie. Vykrikovali sme rôzne proti režimové

heslá, spievali sme piesne, ľudia vychádzali z domov, z električiek a pridávali sa k nám. ________ Často sa hovorí o tom,že následný sprievod bol plánovanými uzávierkami Štátnej bezpečnosti cielene zavedený do Národnej ulice, kde došlo k následnému obkľúčeniu. Skutočne veríte, že to mohlo byť takto naplánované? Viem, že sa o tom často hovorí tak, že nás tam zaviedli úmyselne, ale ja osobne si to nemyslím. Som presvedčený, že smer davu bol úplne prirodzený. ________ Keď demonštrácia dorazila k národnej triede, nebola pustená ďalej a dav sa začal stláčať zo zadných radov. Vy ste ako hlavný organizátor museli konať. Čo ste v tej chvíli robili? Ja som bol v tom obkľúčenom kotli v zadných radoch pri Národnom divadle. Keď som videl, ako všetci začínajú byť nervózni, že to nejde ani dopredu, ani dozadu, snažil som sa nájsť policajného veliteľa. Niekto ma poslal k Máju (dnešnému Tescu), ale keď som tam prišiel, tak už bola atmosféra natoľko vypätá, že sa so mnou nikto nebavil. ________ Takže v priebehu niekoľkých chvíľ sa zmenila tá euforická nálada na silnú nervozitu z toho, čo sa bude diať? To nebola chvíľa. Ak si dobre spomínam, k preklopeniu z eufórie do strachu došlo behom hodiny, čo nás držali v obkľúčení. Samozrejme rozumiem nervozite demonštrantov, ktorí nechceli byť chytení do pasce, ale nechápem prečo bol i nervózni aj tí policajti. Predpokladal som, že to boli profesionáli. Navyše ich nik neštuchal, neprovokoval, ani tie heslá neboli nejako agresívne. Ľudia mali holé ruky, predné rady sedeli na zemi – jasné gesto, symbol – my sa nechceme biť. Vôbec nerozumiem tomu, prečo zaútočili. S odstupom času som prišiel na to, že následný masaker bol premyslený KSČ. Alebo niektorou z jej zložiek.


Téma: Revolúcia a Kariéra strana

22 – 23

Alexandra Kováčová Redaktorka a blogerka. Študuje na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor Informačné štúdiá. Aktívne sa venuje redaktorskej i tvorivej literárnej činnosti. Publikuje vo viacerých printových a elektronických médiách.

NEŽNÁ REVOLÚCIA NEBOLA NEŽNÁ Ak sa povie nežná revolúcia, podaktorým starším študentom sa v spomienkach vybaví situácia, keď ako deti sedeli rodičom na ramenách a sprevádzali ich (vtedy ešte nevedno prečo) v dave na námestí plnom pokrikov a štrngotania kľúčov. Podaktorým študentom, sa pod novembrom 1989 v pamäti matne marí akási historická etapa, o ktorej sa učili na hodinách dejepisu, pričom to nie je až tak dávno. No ostatní ako sa snažia, tak sa snažia nespomenú si na nič. Keďže v  novembri si pripomíname práve 20 rokov od Nežnej revolúcie a snahy zosadiť komunistickú vládu v Československu, oslovili sme etnologičku pani Mgr. Zuzanu Profantovú, CSc. z Ústavu etnológie SAV v Bratislave, autorku štúdie Mladí na otázky o novembri odpovedajú tichom a pána Doc. Ing. RNDr. Jozefa Liptáka, CSc. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý stál v novembri 1989 priamo na pódiu Václavského námestia. Mgr. Zuzana Profantová, CSc. z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave Aké sú Vaše spomienky na nežnú revolúciu, aké pocity vo Vás vzbudzujú? No, emocionálna pamäť mi slúži veľmi dobre. Pamätám si,  ako som ju prežívala, tie pocity nezabudnem. Nebola to žiadna eufória, to určite nie. Totiž, poznám naše dejiny dosť dobre, aby som vedela, čo sa dialo v našom štáte po roku 1948 a poznala som osudy politicky prenasledovaných ľudí. A v roku 1968 som mala 15 rokov a keď som vyprevádzala 21. augusta svojich anglických príbuzných k hraniciam, tak na nás na námestí SNP strieľali ruskí vojaci so samopalmi, ako sme prechádzali dolu k mostu na aute... A viem čo nasledovalo v období normalizácie. Politické previerky zničili život všetkým angažovaným nadšencov z roku 1968. Boli vyhodení zo zamestnaní, tí ktorým sa nepodarilo emigrovať a ich rodiny boli prenasledovaní. Na krku mali Štb-ákov....nebol to veru ľahký osud. Preto poviem úprimne, prežívala som celé to dianie pomerne úzkostlivo. Mala som dve malé deti, bála som sa čo bude, či nás zase neobsadia vojská ZSSR. Na námestiach som bola, samozrejme všetko som sledovala, ale určite som nebola extra aktívne „revolučná“. Pochopiteľne, že som túžila po slobode prejavu, cestovania, po prísune skutočne pravdivých informácií o domácich aj zahraničných pomeroch. Na to nám dovtedy slúžila Rakúska TV, Hlas Ameriky, to boli naše okná do sveta. Túžila som chodiť na zahraničné konferencie, zviditelniť Slovensko, lebo naša veda v mojej disciplíne v ničom nezaostávala. Ako som zistila neskôr, hoci sme nemali prístup k západnej literatúre, túžila som vidieť svet....Vtedy neboli mobily, e-maily, internet, to si dnes mladí ľudia ťažko predstavia. Jednoznačne som bola plná očakávaní. Po zrušení vedúcej strany KSČ v Československu a odstavení prvého tajomníka  Jakeša, sa mi zdal život hneď perspektívnejší, začala som veriť, že to dopadne dobre... A chvalabohu, dnes si to vychutnávam, aj keď si uvedomujem všetky nedostatky tejto spoločnosti. Avšak čo ma najviac mrzí je, že sa vytratili zo života hodnoty, ku ktorým sme boli vedení, a ktoré v socializme fungovali. Priateľstvo, láska, spolupatričnosť, kolegialita, humanita, úcta k práci, ku vzdelaniu, strácajú sa skutoční ľudia, osobnosti „human being“, žiaľ dnes sú za

hodnoty považované primitívne veci....zovňajšok, značkové oblečenie, zahraničná dovolenka, proste konzum a bulvár kraľujú nielen v médiách, ktoré ľuďmi manipulujú a vnucujú verejnosti pomýlené vzory (niekedy úplne choré napr. reality show, VIP ) a idoly.... Dnes snáď mladí ani nemajú predstavu, kto je človek ušľachtilý, v Smotánke takého veru asi nenájdete...  Doc. Ing. RNDr. Jozef Lipták, CSc. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Aké sú Vaše spomienky na nežnú revolúciu, aké pocity vo Vás vzbudzujú? Moje spomienky sú rozpačité. Najmä keď si uvedomím, že to všetko bolo inak. Štrnganie kľúčmi na námestiach by nebolo trvalo ani päť minút, keby ho polícia bola chcela rozohnať. Ale policajti ho vtedy už rozohnať nechceli. Nikto im vtedy  už nedal z nejakého dôvodu na to rozkaz. Dokonca im dali zákaz zasahovať. Teda neboli sme to my, kto menil režim na námestí, ale kdesi vzadu je dohoda kohosi vplyvného, silného, mocného, aby sa to tu politicky otočilo. A či k lepšiemu? Mnohí, hlavne starší ľudia, si myslia, že k horšiemu. Že je nezamestnanosť, majú málo peňazí, nie sú sociálne istoty. Najviac zostala pri moci  stará komunistická garnitúra, niekedy aj cez svoje deti. Ovládla ekonomiku a komunisti znova vládnu, znova majú moc. Konali sa a konajú sa stále obrovské rozkrádačky národného majetku. Zo sprostých zlodejov sa stali poctiví milionári a poctiví miliardári. Prišiel bulvár. Vytvorili sa zvláštne celebrity tak, že slovo celebrita je dnes skôr už nadávkou. Mladší i starší ľudia sú však radi, že môžu cestovať, že nepotrebujú víza a pasy, že sú v spoločnej Európe. Že môžu do určitej miery aj podnikať. Že je do určitej miery sloboda prejavu a je do určitej miery sloboda dokonca aj po prejave. Ja osobne mám pocit, že pozitíva prevažujú nad negatívami. Nič nie je len biele a čierne. História ukazuje, že každá revolúcia vždy vynáša na povrch špinu a  prináša aj ľudské špiny. Prečo by práve naša revolúcia mala byť výnimkou? Ďalšie odpovede nájdete na www.studenta.sk Alexandra Kováčová


Aký je v Európe súčasný dopad krízy na čerstvých absolventov škôl a jednotlivé odbory? Trh pracovných miest na internete sa prepadol o polovicu, tých pre absolventov ale klesol ešte ďaleko viac – až na jednu štvrtinu svojej hodnoty. Ako veľký ale ten problém je – napríklad v porovnaní so zahraničím – a koho sa týka predovšetkým?

Do polovice septembra sa prihlásilo na úradoch práce viac než 14 tis. absolventov škôl. Očakáva sa, že v evidencii úradov práce sa ocitne asi 22 tis. tohtoročných absolventov. Na ÚP sa registruje veľká časť mladých ľudí, ktorí ukončili školu, a pravidelne tým zdvíhajú index nezamestnanosti. Dlhodobú chronickú nezamestnanosť absolventov, ktorú dobre pozná napríklad Španielsko, ale na Slovensku zatiaľ nepoznáme. A azda sa jej ani nedočkáme.

ne naberali študentov. Čiastočné úväzky v týchto odboroch, o ktorých sa špekulovalo, že počas krízy narastú, sa naopak znížili. Skôr to vyzerá tak, že vznikali z nadbytku a v čase nedostatku firmy radšej pridávajú prácu jestvujúcim zamestnancom.

Väčšina študentov má prax Je pravda, že zamestnávatelia v dnešnej dobe čerstvých absolventov nechcú. Kto z nich si počas štúdia nezaistil prax, bude prácu v odbore a na úrovni svojej kvalifikácie hľadať ťažko. Ale takých absolventov je skôr menšia časť. Z prieskumu v rámci Mesiaca absolventov on-line na topjobs.sk vyplýva, že väčšina študentov stáže a prax absolvuje.

Pravdepodobné scenáre? Časť absolventov sa zrejme uspokojí s miestom, na ktorom pracovali počas štúdia, aj keď nezodpovedá ich kvalifikácii ani predstavám. Časť prijme horšie platené a menej kvalifikované miesto, aké by prijala pred vypuknutím krízy. Niektorí sa skúsia pustiť do samostatných projektov. Niekto odíde do zahraničia, aj keď to zďaleka nebude tak ľahké ako v minulých rokoch. V cieľových krajinách našej pracovnej migrácie zúri kríza ešte viac a práca, na ktorú sa prijímali Slováci, teraz robia aj miestni.

Koniec ľahkej kariéry v marketingu? Výrazne ubudlo pracovných príležitostí v marketingu, kam ešte pred rokom a pol firmy tak ráz-

V zahraničí je horšie V niektorých krajinách EU bol problém uplatnenia mladých ľudí po škole pálčivejší ako u nás

už pred krízou, nie to ešte počas nej. Taliansko, Španielsko, to sú krajiny, kde sa mladí vysokoškoláci pretĺkajú celé roky po ukončení štúdia vďaka zmluvám na dobu určitú a s vďakou prijímajú prácu v call centrách. V súčasnej dobe je v Španielsku dlhodobejšie bez práce každý štvrtý čerstvý absolvent. Situácia nie je dobrá ani vo Veľkej Británii: na jedno miesto pre absolventov sa hlási 48 uchádzačov a ostrá súťaž je aj o stáže zdarma. Kríza silne stlačila trh práce pre absolventov aj v Ázii. Čerstvých mužských absolventov juhokórejských univerzít, ktorí sa z nedostatku iných pracovných príležitostí hlásia do armády, je tohto roku trikrát viac ako v roku 2007. Tak ako sa britskí absolventi aj absolventky zajímajú o kariéru u polície, na ktorú by predtým ani nepomysleli. Zdroj: Topjobs.sk


Školy strana

24 – 25 Konferencia „Nové trendy v marketingu 2009“ Fakulta masmediálnej komunikácie UCM usporiadava 6. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie Nové trendy v marketingu 2009 (Úloha marketingu v čase hospodárskej krízy), ktorá sa bude konať 3. a 4. novembra 2009 na Smolenickom zámku. Vyplnenenú prihlášku je potrebné poslať do 15. októbra 2009 na adresu novetrendyvmarketingu@gmail.com.

Pozvánka na technický seminár „Paralelné programovanie“ Katedra aplikovanej informatiky Fakulty hospodárskej informatiky (KAI FHI) Ekonomickej univerzity a spoločnosť Microsoft vás pozývajú na technický seminár zameraný na vývoj počítačového softvéru použitím paralelného objektovo orientovaného programovania (POOP). Obsahom seminára je základný teoreticko-praktický kurz POOP v programovacích jazykoch C# 4.0 a C++ (podľa štandardu C++0x) vo vývojovom prostredí Microsoft Visual Studio 2010. Pre každého registrovaného účastníka seminára je pripravená kniha „Základy paralelného programovania v jazyku C# 3.0“ od Ing. Jána Hanáka, MVP. Cieľové publikum: študenti FHI, študenti iných informaticky orientovaných vysokých škôl, vývojári, programátori a softvéroví experti Dátum konania: 21. 10. 2009 (streda) Miesto konania: B1.03 Čas konania: 9:30 – 13:30 Na seminár je potrebné sa zaregistrovať. Registračný formulár je prístupný na nasledujúcej adrese: http://msevents.microsoft.com/CUI/EventDetail. aspx?EventID=1032426018&Culture=SK-SK. Hlavný prezentátor: Ing. Ján Hanák, MVP

Aktuálnaponuka akademických knižníc STU Využite možnosť bezplatného skúšobného prístupu do online informačných zdrojov, určených na podporu vedy a výskumu Community of Science (COS) 10. 09. 2009 - 30. 11. 2009 • COS FUNDING OPPORTUNITIES - poskytuje prehľad vyše 400 tis. príležitostí na získanie financovania vedy a výskumu v celkovej hodnote 33 mld. USD. • COS SCHOLAR UNIVERSE - umožňuje nájsť si nových partnerov pre vedu a výskum medzi viac ako 2 mil. osobností z 2210 inštitúcií v 75 krajinách sveta. Súčasťou je taktiež COS Profile, ktorý umožňuje odborníkom propagovať svoj výskum a aktivity. • PAPERS INVITED - je databáza s viac ako 12 tis. výzvami na podanie príspevkov na konferencie v širokom spektre disciplín, kde možno publikovať výsledky vedeckej a výskumnej činnosti. Po vyplnení stručného formulára na adrese: http://www.refworks-cos.com/coschallenge2009/reg.html Vám budú doručené prístupové údaje na Vašu e-mailovú adresu.

Medzinárodná vedecká konferencia Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave na tému NOVÉ TRENDY V MARKETINGU (ÚLOHA MARKETINGU V ČASE HOSPODÁRSKEJ KRÍZY) Smolenický zámok, 3. a 4. novembra 2009


VÚB banka, člen medzinárodnej skupiny Intesa Sanpaolo, prostredníctvom Nadácia VÚB podporila v školskom roku 2008/2009 projekt študentov Technickej univerzity v Košiciach. Nadácia VÚB podporila tím mladých ľudí, ktorých cieľom je rozšíriť svoje odborné znalosti. Študenti univerzity vytvorili softvér určený na vypracovanie ekonomickej analýzy podniku – EAP softvér. Nový softvér umožní jeho užívateľom skrátiť čas potrebný na výpočet ekonomických ukazovateľov, ktoré sa následne využívajú pri hodnotení ekonomickej situácie analyzovaného podniku. EAP softvér je určený pre študentov Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, ktorí ho budú môcť používať v akademickom roku 2009/2010 na predmetoch : ekonomická analýza pod-

niku, oceňovanie podnikov, vybrané kapitoly z ekonomickej analýzy podniku. Rovnako uľahči prácu študentov pri tvorbe bakalárskych a diplomových prác z danej oblasti. Autori softvéru mali možnosť pri realizácii projektu prehĺbiť si svoje programátorské, ekonomické a manažérske znalosti a schopnosti. Na projekt bol vyčlenený grant v celkovej výške 4 846,31 EUR. Projekty, ako tento sú ukážkou participácie súkromného sektora na vzdelávaní mladých, ambicióznych ľudí a pomoci fakulte pri skvalitňovaní pedagogického procesu. doc. Ing. Edita Farkašová, CSc. vedúci projektu

Výzva na registráciu účastníkov na vzdelávacie kurzy pre pracovníkov v oblasti moderných sieťových a informačno-komunikačných technológií (IKT) s výkonom pracovnej činnosti v Bratislavskom samosprávnom kraji v rámci pripravovaného projektu Európskeho sociálneho fondu Dekan Elektrotechnickej fakulty z poverenia rektora Žilinskej univerzity v Žiline zverejňuje výzvu na registráciu účastníkov na vzdelávacie kurzy, ktoré budú realizované z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v rámci projektu „Rozvoj modernej vzdelanostnej spoločnosti v oblasti IKT a projektového manažmentu“ . Bližšie informácie o projekte a jednotlivých tréningových kurzoch Vám poskytne koordinátor projektu: Meno a priezvisko: Ing. Vladimír Martyščák Tel.: 041 5650 222 Mob.: 0903 723 005 E-mail: vladimir.martyscak@uniza.sk.

Pozvánka na verejné zasadnutie Vedeckej rady Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, na ktorom prednesie inauguračnú prednášku doc. PaedDr. Anna Hudecová, PhD. (Pedagogická fakulta UMB) Deň, hodina, miesto: 14. októbra 2009 o 10,30 hod. Pedagogická fakulta UMB Ružová 13, Banská Bystrica zasadacia miestnosť. Téma inauguračnej prednášky: Násilie v škole – fenomén súčasnej doby Študijný odbor: 1.1.4 Pedagogika. Posudky oponentov sú uložené k nahliadnutiu na referáte pre vedu, výskum a umenie PF UMB v Banskej Bystrici. Prítomnosť oponentov a členov komisie je nutná!

Pozvánka na verejné zasadnutie Vedeckej rady Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, na ktorom prednesie inauguračnú prednášku doc. PhDr. Soňa Kariková, PhD. (Pedagogická fakulta UMB) Deň, hodina, miesto: 14. októbra 2009 o 13,00 hod. Pedagogická fakulta UMB Ružová 13, Banská Bystrica zasadacia miestnosť Téma inauguračnej prednášky: Dôsledky mobbingu na učiteľov Študijný odbor: 1.1.4 Pedagogika Posudky oponentov sú uložené k nahliadnutiu na referáte pre vedu, výskum a umenie PF UMB v Banskej Bystrici. Prítomnosť oponentov a členov komisie je nutná!

prof. PaedDr. Vojtech Korim, CSc. dekan PF UMB predseda VR PF UMB

prof. PaedDr. Vojtech Korim, CSc. dekan PF UMB predseda VR PF UMB


Berlín strana

26 – 27

Kristína Čahojová Študuje Vysokú školu ekonomickú v Prahe Fakultu podnikohospodársku tretím rokom. Vo voľnom čase hrá freestyle frisbeee alebo je na cestách. Zážitky sú školou.

Berlin Berlin über alles!

Warschauerstrasse

Judeendenkmal

Neprekypuje históriou ako Rím, nenadchne krásou ako Paríž, neohúri bohatstvom ako Londýn. Toto mesto sa vám ale dostane pod kožu, jeho atmosféra vami prenikne. Víta vás sloboda, voľnosť, farebné tváre a všadeprítomná príchuť nedávnej histórie. Vstúpte s kebabom v ruke a nohami na pedáloch bicykla! Berlín je hlavným mestom a zároveň mestskou spolkovou krajinou. Žijú v ňom približne 4 milióny obyvateľov, z čoho originálnych Berlínčanov veľa nezostalo. Už od stredoveku to bývalo tolerantné miesto. Uchyľovalo vyháňaných protestantov z Európy a žila tu početná komunita Židov. Čierne obdobie utláčania sa začalo Hitlerom a skončilo až pádom Berlínskeho Múru. Z pôvodných 170 000 berlínskych Židov sa odhaduje, že vojnu prežilo skoro 800 a obete ilegálnych pokusov o emigráciu stále nie sú vyčíslené. Po druhej svetovej vojne mesto prijímalo utečencov zo sovietskych štátov a po zjednotení sem prúdili lacní robotníci najmä z Turecka. V súčasnosti tu žijú aj štvrté generácie prisťahovalcov, ktorí si zachovávajú svoju kultúru natoľko, že sa v kadektorej štvrti môžete cítiť ako napríklad v Istanbule. Kto by sa sťažoval, keď vo všadeprítomných rýchlych občerstveniach sa za tri eurá napráskate doner kebabom, ázijskými slížmi, falafelmi, a dokonca japonským sushi. V Európe takúto ponuku už nenájdete. Nekriticky sa dá povedať, že na jedného Berlínčana pripadá najviac stánkov s kebabom na svete. Berlínske ulice sú zaplnené aj študentmi, ktorým ponúka možnosť štúdia množstvo vysokých škôl a univerzít. Keby som sa mohla znovu rozhodnúť ísť na univerzitu, bolo by toto mesto moja jasná voľba. Slovenským študentom tu stačí len obyčajná maturita z nemeckého jazyka. Navyše, školy sú tu stále zadarmo a životné náklady sú ľahko zvládnuteľné. Ale to, čo je naozaj na nezaplatenie, je mentalita ľudí. Musela som sa skutočne hanbiť, keď som mojich berlínskych priateľov hostila v Bratislave. Hneď v prvej reštaurácii nám vynadali, že si objednávame po desiatej a pre ich svojský vkus som si vypočula niekoľko ostrých poznámok. Naopak, v Berlíne sa za vami nikto neotočí a ani z luxusnej reštaurácie vás nevyhodia, lebo potrebujete ísť na toaletu. Výstižné slovo je tolerancia.


Market

Ďalšia výhoda Berlína je, že nekráčate v dave. Rozľahlé zelené plochy v strede mesta rozptyľujú turistov, a tak nikdy nemáte stiesnený pocit. Za znak Berlína sa dá považovať sídlo nemeckého parlamentu Bundestag. Rovnako ako skoro všetko v tomto meste je aj tento monument vystavaný nanovo. Zaujímavé je, že priamo pod ním sa začína jedna z najrozsiahlejších zelených plôch. Ľudia tu hrajú futbal, opaľujú sa a stretávajú sa pri jedle. Bicyklom to odtiaľto máte na skok k supermodernému sídlu nemeckej kancelárky, novým vládnym budovám a najmä gigantickej Hlavnej železničnej stanici. Tony skla a ocele ju robia najväčšou a najmodernejšou v Európe. Tieto nové architektonické divy ale nie sú zadarmo. Mesto navyše dotuje kultúru, umenie, vedu a školstvo. Keď sa človek pozrie na obrázky Berlína po vojne, nevie rozpoznať ani Brandenburskú bránu. Všade sú diery a ruiny, nezostala jediná nepoškodená budova. Vtedy pochopíte, akú cestu toto mesto zdolalo. Najvyšší bod Berlína je vlastne len zatrávnený kopec plný zvyšných sutín a úplne ho vystihuje názov Diablov vrch. Modernizácia však neustáva a robí z Berlína jedno z najzadĺženejších miest na svete. Napríklad najväčší festival technokultúry Love Parade sa kvôli finančným problémom po desiatich rokoch presunul mimo mesta.. Každý v Berlíne hľadá Berlínsky múr. Ale nie je také ľahké ho nájsť. Jeho pád sa stal pojmom, ale napriek tomu už po ňom zostalo len pár pamätných kvádrov. Ako symbol a pomník mesta ešte doteraz architektonicky odlišuje dve časti. Za dvadsaťosem rokov svojej prítomnosti vytvoril jedinečnú hranicu východu a západu. Východne od Alexanderplatzu (centrum východného Berlína) bývajú ľudia v domoch, ktoré sú identické s tými v bratislavskom Ružinove - šeď, panely a praktickosť. S trochou snahy sa tu skoro všade môžete cítiť ako na slovenskom sídlisku. Za centrum západného bloku sa považuje Kurfurstendamm. Jeho monumentom je najväčší pamätník bombardovania. Nič nevystihuje túto udalosť lepšie ako zakonzervovaná ruina kostola cisára Wilhelma. Celú reportáž si prečítate na www.studenta.sk

Parking


Vztahy a Sex strana

28 – 29

Lucie Frydecká Lucie Frydecká Pracuje v MF DNES a študuje Mediálne a komunikačné štúdia na Fakulte sociálnych vied KU. „Písať o vzťahoch je výzva, pretože najviac zo všetkého hrozí, že to skĺzne do trápností a banálností. Budem sa snažiť, aby sa tak nestalo…“

Keď právnik randí so servírkou… Môžu fungovať nerovnocenné vzťahy? Je to stále ten istý príbeh. Tri oriešky pre Popolušku sa snáď už od praveku vysielajú na Štedrý deň, Popoluška pre dospelých Pretty woman na Silvestra a príbeh o kvetinárke premenenej na dámu v My fair lady niekedy medzi tým. Hrdinky sú krásne, chudobné a ich jedinou školou je ulica, prípadne les. Princovia alias záchrancovia sú bohatí a vzdelaní (dajme tomu, že i Pavel Trávníček sa tak nejako snaží). Ako vravím, stále rovnaký príbeh. Je reálny? Manželskí poradcovia podobne sladké story sledujú s ironickým úsmevom. Zamilovať sa vie skoro každý, udržať vzťah už býva horšie. Záverečné titulky nedovolia sledovať osudy nerovnocenného páru ďalej. Rozdiely dané odlišnou úrovňou vzdelania sa neskúmajú vo filmoch, ale v bežnom živote. Dvadsaťdvaročný Peter, budúci právnik, chodil dva roky s rovnako starou dievčinou, ktorá pracovala ako servírka. „Začali sme si spolu, keď som mal devätnásť. Vtedy mi celkom imponovala, pretože už zarábala a starala sa o seba,“ rozpráva Peter. Bola hrdá, že chodí s „gymplákom“. Keď ale Peter gympel dokončil a odišiel do Brna, vzťah sa začal komplikovať. „Poznal som kopec rovnako krásnych báb, ktoré ale v esemeske nenapísali CHCEM BIŤ S TEBOU,“ vysvetľuje Peter. Nepriateľský vzťah krásnej servírky k pravopisu (či veľmi kladný k násiliu, ako kto chce) bol pre neho samozrejme len takou tou špičkou ľadovca. „Keď som použil nejaké cudzie slovo, začala sa rozčuľovať, že z nej robím debila. A to som pri nej ani nepoužíval latinské výrazy, postupne jej

začali vadiť už aj slová ako bizarný alebo fundamentálny,“ smeje sa Peter, ktorý už pol roka randí so spolužiačkou. Mimochodom – servírka je v deviatom mesiaci tehotenstva so svojim kolegom z krčmy. Chce rodinu, ja nie Snaha rýchlo založiť rodinu (či „len“ si partnera pripútať) je pre dievčatá končiace so vzdelávaním po dokončení učilišťa alebo strednej školy pomerne typická. A nie je sa vlastne čomu čudovať. Rozdielny pohľad na správny čas k budovaniu domova je častým dôvodom, prečo sa nerovnocenné vzťahy rozpadávajú. Včas sa z takého, zrejme dopredu nalajnovaného príbehu, vyzul dvadsaťštyriročný Roman, tiež právnik. „Chodil som s babou z učňovky a musím priznať, že mi celkom masírovalo ego, keď sa ku mne chovala ako ku kráľovi a obdivovala ma. Ale bolo to neúnosné. Keď mi potom raz povedala, že má rada, keď sa do nej chlap spraví a nech si dám dole kondóm, dosť som sa vydesil, čo to má za úmysly a ukončil som to,“ hovorí študent. Romanovo sebakritické priznanie k „masáži ega“ pomocou nerovnocenného vzťahu dáva zmysel. On vycúval, no mnohí chlapci a muži si nevzdelanú partnerku volia zámerne. Na začiatku bola zmienka o My fair lady, nakrútenej podľa divadelnej hry Pygmalion. Práve pygmalionský komplex pozná zo svojej praxe aj popredný manželský poradca Peter Šmolka: „Muž trpiaci týmto komplexom si vyberá spravidla partnerku spoločensky, kultúrne či inak hendikepovanú a snaží sa ju prispôsobiť k svojmu obrazu. Niekedy sa mu to dokonca aj poda-

rí a potom sa nestačí čudovať,“ konštatuje Peter Šmolka. Taký človek by podľa jeho slov mal očakávať vďaku a pokoru, ale miesto toho má vedľa seba sebavedomú ženu, ktorá už naďalej nie je ochotná byť len tou „tvarovacou hlinou“. Má svoje názory, svoju hlavu, chce byť vo svojom rozhodovaní viac autonómna. Čo je pre muža – Pygmaliona naozaj ťažko stráviteľné. Často sa potom mení na nepríjemného mentora,“ dodáva psychológ. Voľba menej vzdelanej partnerky môže za istých okolností o mužovi vypovedať veľa. „Ak by nižšie vzdelanie bolo hlavným nebo aspoň podstatným kritériom takej voľby, potom pôjde zrejme o muža neistého, navyše s potrebou vo vzťahu dominovať, prípadne o muža, ktorý by preferoval tradičný patriarchálny model rodiny,“ opisuje Peter Šmolka. „Radšej tam so mnou nechoď!“ Vzdelanie samozrejme nie je len o prečítaných knihách a zaplnenom indexe. Dá sa predpokladať, že partneri s rozdielnym vzdelaním budú mať inak postavené rebríčky hodnôt. Často sa líšia aj kultúrne zázemia pôvodných rodín. A to sú oveľa dôležitejšie faktory než diplom či jeho absencia. Rozdiely vo vzdelaní môže podľa Petra Šmolku kompenzovať osobnostná zrelosť partnera, ale tiež to, že obaja majú rovnaké záujmy, predstavy a ciele. „Tam, kde má nižšie vzdelanie muž, je dosť podstatné, ako sa on so svojou pozíciou dokáže vyrovnať, a či má aj tak čím imponovať svojej partnerke. Najhoršie je, keď sa dosiahnutá úroveň vzdelania začne používať ako argument v prípad-


ných sporoch a padajú vety typu „Tomu ty tak pri svojom vzdelaní môžeš rozumieť!“, alebo: „Ty si myslíš, keď máš tie svoje školy, že si snáď zožrala všetku múdrosť sveta,“ a „Do tej spoločnosti so mnou radšej nechoď, budú tam samí inžinieri a doktori, asi by si sa tam necítila dobre,“ uvádza psychológ odstrašujúce príklady. Podobnú vetu tej poslednej síce nevyslovila, aj keď ju mala na jazyku, dvadsaťpäťročná študentka sociológie Anna, keď niekoľko mesiacov chodila s „chlapcom - robošom“. Vzťah bol príjemný balzam po náročnom rozchode, ale dlho nevydržal. „Bohužiaľ na ňom bolo vidieť, že je buran, keď otvoril ústa. Najprv mi to nevadilo, pretože som s ním nikam von veľmi nechodila, doma dokázal všetko opraviť, a keď som bola v práci alebo v škole, navaril,“ hovorí Anna. Pritom to podľa jej slov ani zďaleka nebol hlúpy chalan. „Chcela som, aby sme sa mali aj o čom porozprávať, takže som mu napr. zadala, nech si prečíta Strieborný vietor od Šrámka. Keď sme to potom spolu rozoberali, dosť dobre chápal o čo ide, tá lyrika ho oslovila. Keby som mala viac trpezlivosti, možno by som ho skultivovala. Dalo by sa to, pretože inteligencia mu očividne nechýbala,“ dodáva študentka. Lenže trpezlivosť nemala a nechala chlapca diskutovať ďalej so svojimi kamarátmi pri pive o vysokých daniach a nechutných poplatkoch u lekára. Jej kamarátka už päť rokov chodí s chalanom, ktorý pracuje ako skladník a nemá ani maturitu, zatiaľ čo ona už získala bakalársky titul a plánuje pokračovať v magisterskom štúdiu. A funguje im to. „Chodia spolu na tanečnú pre pokročilých, takže majú spoločnú vášeň, čo je dôležitý faktor. Druhá – a možno ešte zásadnejšia vec je,

že pochádzajú z rovnakej obce a ona študuje v neďalekom meste, takže sa každý deň vracia domov. Odlišné prostredie na ňu teda príliš neútočí,“ uvažuje Anna. Pre také páry je zaťažkávacou skúškou nástup ženy do zamestnania. Doposiaľ čítankový vzťah môže dostať trhliny, hneď ako sa partnerka začne stýkať s ľuďmi s podobným vzdelaním. To potom môže skrachovať aj dlhoročný vzťah. Štatistika radí: Vyberajte si rovnocenných Z pohľadu štatistík majú najväčšiu šancu, že sa tak nestane, stredoškoláčky žijúce s mužmi rovnako vzdelanými, prípadne o niečo viac či menej vzdelanými, teda s vysokoškolákom alebo vyučeným. Vzťah vysokoškoláčky a vyučeného muža podľa čísel také dobré vyhliadky nemá. Odborníci na domáce násilie nepovažujú rozdielne vzdelanie za rizikový faktor. „Zvyčajne to vyplynie ako jedna z okolností. Výrazne rozdielne vzdelanie môže pôsobiť ako katalyzátor, ktorý urýchli rozpad vzťahu,“ tvrdí policajná psychologička a špecialistka na domáce násilie Ludmila Čírtková. Všeobecne podľa nej platí, že vo vyváženom partnerskom vzťahu by obaja mali mať pocit vlastnej hodnoty. Ak má muž vzdelanie nižšie o dva stupne, môže tento pocit stratiť. A potom začne problémy riešiť silou. Nuž, nie je každý vzťah ako z rozprávky.

COFFE, TEA OR ME?

•GUĽATÝ•DÔKAZ•LÁSKY Keď mala definovať najväčší dôkaz lásky, akého sa jej od snúbenca dostalo, pobúrila Alex, teraz už Doležalová, konzervatívnejšiu časť národa vyhlásením, že sa jej známy JXD orálne venoval počas menštruácie. Je to určite prejav blízkosti, ale nemusí znamenať takmer nič, pre mnohých to môže byť rutina, ktorej sa oddávajú zakaždým. Dôkaz lásky som si už dávnejšie definovala inak. Možno je menej intímny, pretože prebieha pred tisíckami, stovkami a v najsmutnejšom prípade aj len pred desiatkami ľudí. Je to futbal. Ak sa podarí jednému z páru presvedčiť partnera, aby s ním išiel na futbal, ktorý neznáša, a ešte aby sedel v kotli, a bol tak aspoň priestorovo spojený s fanúšikmi klubu, ktorý nemá rád, je to od toho druhého niečo ako realizácia sľubu budem s tebou v dobrom i v zlom. Hovoriť o tom dobrom nemá zmysel – je jasné, že keď padajú góly do správnej brány, je všetko v poriadku. Tie pravé dôkazy prichádzajú vo chvíľach smútku. A čo je smutnejšie ako napr. dostať gól v poslednej sekunde zápasu, v ktorom ste celý čas mali navrch? Ešte horšie je vedieť, že ste ho dostali od klubu, ktorý dovtedy skóroval za päť kôl iba dva razy. Naučiť sa upokojovať týmto spôsobom zranené fanúšikovské srdce je ako partnerská maturita. Vlastne škole sa aj chodenie s futbalovým nadšencom trochu podobá: cez leto a zimu sú prázdniny, takže po dlhom čase nastanú aj normálne víkendy, kedy sa dá robiť aj niečo iné, ako plánovať výlety a brať pri tom do úvahy fakt, kde bude tím hrať. A z exkurzií sa nosia zaujímavé fotky - namiesto fľakov od mastných klobás z prvoligových štadiónov. Niekedy mi to je ľúto. Ale na druhej strane si hovorím, že keď partner počuje svoje - inak celkom tiché dievča kričať v spravodlivom rozhorčení: „Čierna sviňa!!!“, bude si dávať poriadny pozor, aby taký hnev sám nikdy nevyvolal. Lucka Frydecká


Poker a www.studenta.sk strana

30 – 31 UNIpoker

Pri štúdiu šetrím na pokrový dôchodok Lukáš Horák (26) študuje matematiku na ZČU v Plzni, rád hrá šachy a poker. Poker hrá hlavne online pod prezývkou „Alkaatch“ už päť rokov, nedávno zažiaril aj na živom turnaji. V júni tohto roku vyhral prestížny pokrový turnaj Czech-Slovak Poker Tour, v ktorom porazil 120 ďalších hráčov a odniesol si 14 000 EUR a trofej pre víťaza. Ako si sa dostal k pokru? Vždy ma bavili rôzne logické hry, hral som napríklad šachy alebo Magic: The Gathering a práve vďaka kamarátom z Magicu som sa dostal k pokru. Hráš skôr online alebo živé turnaje? Hrám najmä online poker, ale v poslednej dobe som začal chodiť aj na živé turnaje. Online sa mi páči viac v tom, že môžem hrať v pohodlí domova a nie je ani tak časovo náročný. Živé turnaje zaberú celý deň alebo aj niekoľko dní, online mám odohrané v rámci niekoľkých hodín. Berieš poker ako prácu alebo zábavu? Akým spôsobom relaxuješ? Poker beriem ako platenú zábavu. Nikdy sa do hrania nenútim. Niekedy mám na poker náladu a hrám napríklad mesiac vkuse skoro každý deň, a potom si dám dlhú pauzu. Jednoducho ako sa mi chce. Relaxujem rôzne, v poslednom čase často cestujem, čo je najlepší odpočinok. Ale je pravda, že aj keď práve nehrám, tak o pokri často rozmýšľam, napríklad čítam nejaké pokrové knižky, alebo občas napíšem článok. Chcel by si sa pokrom živiť aj v budúcnosti? Existuje niečo ako pokrový dôchodok? Rozhodne budem poker hrať ďalej, v poslednej dobe sa mi celkom darí a pritom ma to stále baví, takže nemám dôvod prestávať. Existujú rôzne varianty pokru a ja hrám iba jednu z nich, takže by som sa teraz chcel naučiť aj niečo ďalšie. Na pokrový dôchodok je asi potrebné šetriť priebežne.

Všetci hráči UNIpoker.sk, ktorí sa zaregistrujú v septembri a októbri, vstupujú do losovania o tri pokrové kufríky v celkovej hodnote 190 EUR a o sedem balíčkov plastových kariet.

K šetreniu na pokrový dôchodok určite prispelo aj tvoje víťazstvo na CSPT, kde si vyhral 340 000 Kč. Aký je to pocit, vyhrať taký turnaj? Chystáš sa zasa na nejakú

podobnú akciu? Ja som ozajstný flegmatik, takže výhry ani prehry nejako moc neprežívam. Samozrejme som mal z výhry radosť, ale niektorí ľudia sa čudovali, že som neskákal po strop. Chystám sa teraz na Prague Deepstack Masters, a potom asi na nejaké ďalšie turnaje zo série CSPT. Máš nejaké motto, ktorým sa pri hraní pokru riadiš? Hlavne sa snažím zostať pokojný a nenechať emócie ovplyvniť moje rozhodovanie. Nerobím si dopredu ani žiadne plány, jednoducho hrám podľa situácie. Čo by si poradil začínajúcim hráčom? Mne celkom pomohlo, že som okrem hrania čítal rôzne knižky a internetové diskusie. Používal som aj počítačové programy a učil sa z nich niektoré základné pravdepodobnosti. Naučiť sa poker iba hraním by asi bolo ťažké. Čo si myslíš o pokri v Čechách a na Slovensku? Ako u nás, tak na Slovensku sa poker hrá stále častejšie a myslím, že to bude pokračovať. Je tu veľa ľudí, ktorí si poker radi zahrajú iba tak, o pár korún, ale sú tu aj profesionálni hráči. Poker sa dostáva aj do televízie. Jediný problém vidím v tom, že stále ešte existujú ľudia, ktorí poker berú ako hazardnú hru a nie ako logickú hru s kartami . Niektorí ľudia tvrdia, že poker je hra iba o šťastí, čo si o tom myslíš? Ja na šťastie neverím. Poker je hra o pravdepodobnosti. Jedna konkrétna situácia môže byť rozhodnutá šťastím alebo smolou, ale pokiaľ hrám väčšie množstvo hier, tak sa ukáže, kto hrá lepšie a kto horšie.


zahraj si piškvôrky...

www. studenta.sk

Stojíme na troch pillieroch: Magazín, Ľudia, Štúdium. __________________________ __________________________ __________________________ __________________________ __________________________ __________________________

__________________________ __________________________ __________________________ __________________________ __________________________ __________________________

__________________________ __________________________ __________________________ __________________________ __________________________ __________________________

Magazín __________________________ 1.Sme prvý internetový magazín pre študentov __________________________ 2.Nehráme sa na spravodajský server __________________________ 3.Pokrývame všetko študentské - v študentskom obsahu sme jednotky __________________________ 4.Študentský život: ten najlepší životný štýl __________________________ 5.Kultúra: hudba, film, design, divadlo… vieme, čo vás bude baviť __________________________ 6.Spoločnosť: o politike a spoločenských fenoménoch __________________________ 7.Vzdelávanie: pretože tomu sa všetci tak trochu venujeme __________________________ 8.Kariéra: pretože študent už neznamená „ten, čo nepracuje“ __________________________ 9.Vytvárame pre vás prehľad zaujímavých akcií (koncerty, kluby, prednášky, festivaly…) __________________________ 10.Top dňa: Každý deň odporúčame, kam si vyraziť __________________________ 11.Téma týždňa: prvá kvalitná diskusia na internete __________________________ 12.Priestor pre tie najlepšie blogy

Ľudia __________________________ 1.Najväčšia študentská komunita u nás a v Čechách __________________________ 2.Na prihlásenie môžeš využiť svoj profil na Facebooku __________________________ 3.Nebudujeme druhý Facebook, rozširujeme vaše možnosti __________________________ 4.Podľa školy nájdeš svojich spolužiakov a spolužiačky __________________________ 5.Tisíce študentov, desaťtisíce fotiek __________________________ 6.Pravidelné súťaže a kopec výhier

Štúdium __________________________ 1.Najlepší spôsob na zdieľanie študijných materiálov __________________________ 2.Prehľadný a jednoduchý systém __________________________ 3.Prečo študovať zložito, keď sa dá aj jednoducho __________________________ 4.Hodnotenie učiteľov a prednášok na všetkých školách __________________________ 5.Vlastné fórum pre každý predmet __________________________ 6.Máte sa na čo tešiť

Začíname už 12. októbra 2009

Začíname už čoskoro Spustené v roku 2007

www.studenta.sk naša rubrika: Téma týždňa Prvá kvalitná diskusia na internete

Každý pondelok otvárame novú tému. ——— Kontroverzné, diskutabilné, nejednoznačné. ——— Nové pohľady, menšinové názory, provokatívne stanoviská.

Každý pondelok nová téma. ——— Každú stredu prilievame olej do ohňa. ——— Každý piatok ďalší článok uzatvára diskusiu.


Študenti a Horoskop strana

32 – 33

Vitajte naspäť, notorickí študenti! Začína nový akademický rok a do škôl sa chystajú nielen študenti nováčikovia. Pre potvrdenie o návšteve školy si pôjdu aj tí, čo dobre poznajú začiatky, ale konce im nejako nejdú. Teda — záver akademického roka spravidla privítajú, ale ukončiť štúdium a odniesť si diplom sa stále nedarí, aj keď sa o to pokúšajú už niekoľko rokov. Kategória Notorický študent má niekoľko podkategórií, z ktorých každá musí počítať s rôznymi nástrahami.

— Príliš zamestnaní študenti Pracovať popri škole – aspoň minimálne – je nutné pre väčšinu vysokoškolákov. Môže sa ale stať, že práca ho pohltí natoľko, že sa dotyčný pracant rozhodne so školou NA ČAS rozlúčiť a venovať sa len práci. Štúdium preto preruší. Nie je to ťažký krok: väčšinou stačí poslať žiadosť dekanovi. Prerušenie je možné až po absolvovanom semestri, kedy študent nazbieral predpísaný počet kreditov či skúšok a zároveň sa ešte nezapísal k ďalšiemu štúdiu.

→Nástrahy: Po prerušení štúdia končia študentské výhody, napriek tomu, že dotyčný ešte nemá 26 rokov. Ale i v prípade, že zostanete formálne študentom, nie je to tak úplne bez starostí. Ak chcete pracovať na plný úväzok, zdravotné a sociálne poistenie za vás platí zamestnávateľ, o platenie by ste sa nemali starať ani pri práci na dohodu. Ak ale budete pracovať ako OSZČ (či na autorské honoráre) je treba komunikovať s poisťovňou – platenie je na vás. Na sociálke sa vás opýtajú, či pracujete sústavne. Ak áno, mali by ste platiť aj sociálne poistenie. Hlavnou nástrahou ale zostává, že sa návrat do posluchární už nikdy konať nebude. Chce to pevnú vôľu a hlavne si znovu zvyknúť, že za prácu a námahu nedostanete peniaze, ale iba nečitateľnú čmáranicu do indexu. — Veční začiatočníci Niektorí začínajú stále ten istý alebo podobný odbor, trebárs aj na rôznych školách. To v domnienke, že sa konečne nájdu. Pardón – že nájdu tých ideálnych prednášajúcich a ideálne vybavenie školy. Subkategóriu tvoria ešte väčší idealisti, ktorí dokonca skúšajú diametrálne odlišné odbo-

ry: chvíľu medicína (moc učenia, žiadny čas), potom právo (zatuchnuté a neosobné), neskôr sociológiu (priveľa štatistiky – prekvapujúco) a zakončia to pokusom o žurnalistiku.

→Nástrahy: Pri štúdiu typu pokus - omyl sa riskuje, že sa čas pobytu na vysokej škole výrazne predĺži a hrozí, že dotyčný bude musieť platiť školné. Okrem toho sa môže stať, že takýmto dobrodružným prebiehaním medzi školami sa ľahko prešvihnete cez hranicu 26 rokov, kedy už spomínané poistenia platí za študenta štát. Potvrdenie o návšteve školy je od tohto veku na nič, pretože neprinesie ani zľavu na cestovnom, ani na daniach pre tých, čo si zarábajú. — Zablokovaní diplomovkári Podobajú sa trochu futbalovému útočníkovi, ktorý ľahko prekoná obrancu súpera, ocitne sa sám pred bránou, ale nevystrelí. Prečo? To je vždy na dlhé rozprávanie, ktorého ale futbalisti zvyčajne nie sú veľmi schopní, ale študenti, ktorí sa zasekli pred diplomovkou, práve naopak. Dokážu vymenovať tisíc dôvodov, prečo strela na bránu nevyšla. Sú asi najviac neuveriteľní z celého spomenutého spektra. Ale skúšajú chodiť do knižnice/ labáku/ robiť výskum stále znovu a znovu, vždy, keď sa semester začne chýliť ku koncu…

→Nástrahy: Záleží na konkrétnej škole, každá univerzita má svoje pravidlá. Niekde je možné urobiť si štátnice a až potom do určitého dátumu odovzdať diplomovku. Zablokovaným jedincom sa to však nemusí podariť napr. ani behom dvoch povolených rokov.


Horoskop pre študentov

Studenta vás nechcela pripraviť o horoskop, ktorý dnes

Hviezdy radia, ako prežiť semester

by ušité špeciálne na telo študentov. Ak by to nesedelo, je

-¬-Váhy

ponúka hocijaký časopis. V tom našom sú zaručené veštchyba na strane vášho ascendentu.

Bude asi ťažké deliť čas medzi prednášky a krčmu. Hviezdy vám tieto dva mesiace dávajú pomerne voľnú ruku a je na vás, ako to zvládnete vybalansovať. Neostáva nám iné, len popriať hlavne dobrý balans pri ceste z tej krčmy.

vrátnikom na internáte. Aj keď sa na svoju tvrdú hlavu postavíte, stále dostanete na tanier miesto vyprážaného syra len nafúknutý balón z trojobalu, do izby bude zatekať a vrátnik neuverí, že to dievča je spolubývajúca ktorá si zabudla preukážku.

-¬-Škorpión

-¬-Býk

Pre škorpiónov - na sex silno fixovanému znameniu, práve začína posledné obdobie, kedy budú môcť ukojeniu svojich telesných chtíčov venovať, zo svojho pohľadu, aspoň trochu prijateľné množstvo času. Okolo Vianoc už nastúpia pokusy o zápočty a skúšky, takže radíme vybiť sa teraz. A susedom na intráku prispejte na štuple do uší, nech vás pri tých výbojoch nezabijú.

Veľmi dobre viete, že na svoje okolie pôsobíte ako skala, o ktorú sa možno oprieť. Konjunkcia Marsu, Mesiaca a intráku na Mlynoch, spolu s kombináciou tuzemáku a pepermintového likéru ale spôsobí, že oporu budete potrebovať hlavne vy sami. Vesmír radí: nespoliehajte sa v týchto chvíľach na nikoho, kto sa bude nachádzať pod rovnakým vplyvom toho tuzemáku.

-¬-Strelec

-¬-Blíženci

Bohužiaľ všetky strely teraz na jeseň minú cieľ. Nech sa už pustíte do hocičoho, vaša šťastná hviezda sa skryla do čiernej diery. No, čo dodať? Možno malú útechu: Ak by ste si chceli z tej vašej depky odstreliť hlavu ako Kurt Cobain, tiež sa netrafíte.

Priblížiť sa k vám nebude vôbec jednoduché. Snáď stres z množstva povinností a zatiaľ prázdneho indexu spôsobí, že sa budete rozprávať sami so sebou ako dve osoby. Pre jedincov narodených na prelome mája a júna to neplatí. Tí sa zbláznia úplne a rozprávať sa budú až s milým personálom v Pezinku.

-¬-Kozorožec

Tí z vás ktorí sú narodení v desiatom päťmestri a obzvlášť tí s ascendentom v Rybách budú mať kopec energie. A skvelé zoradenie hviezd do sedemstupu ich bude stále poháňať dopredu. Ale pozor! Ste síce výrazne rodinné typy, ale chodiť do školy, pracovať na dva plné úväzky a ešte sa snažiť založiť rodinu, to už je aj na kozie rohy príliš. -¬-Vodnár

So svojim geniálnym nadaním pre čokoľvek si zvládnete zostaviť rozvrh snov. Problém bude v tom, že väčšinou budete snívať (či skôr spať) v čase, kedy sa predmety, na ktoré sa zapíšete, budú konať. Žijete si skrátka svoj osobný „Age of Aquarius“, Jupiter vás chráni a žiadny profesor či doktorand vám do toho nemá čo hovoriť.

-¬-Rak

Vaše fixovanie sa na fotky a iné zakonzervované spomienky môže teraz byť nebezpečné. Kolegom z krúžku sa možno nahé fotky priateľky či priateľa na pozadí vášho notebooku môžu páčiť, ale ak nebude mať profesor ascendent v Škorpiónovi, asi nebude mať dosť pochopenia. A pretože na VŠ už sa dôkazné predmety nezabavujú, ale rovno letí ich majiteľ, hrozí, že vám bude chýbať nejaký ten kredit. -¬-Lev

Egocentrizmus je rozhodne obľúbená vlastnosť, takže opäť budete kráľom. Treba si len včas zistiť, či nie sú v rovnakom znamení narodení aj vaši vyučujúci: viac Levov v jednej posluchárni je podobne zlé ako viac kohútov na jednom smetisku. Ten druhý vás môže vyniesť v zuboch, vy jeho nie.

-¬-Ryby

Jeseň je pre citlivých ľudí martýrium. A vy ste citliví ako žena v šestonedelí, ktoré sa natiahlo. Vaša ochranná planéta ponúka recept, ako tento uslzený smútok užitočne využiť. Transformujte ho do básní - najviac sa hviezdam pozdávajú sonety. Ak študujete technické smery a lyrika je pre vás horšia ako nadávka, zapojte si pár obvodov so žiarovkou. Bude to vaše svetlo v tme melanchólie. -¬-Baran

Tvrdohlavosť sa niekedy nevypláca. Hviezdy ju neradia skúšať najmä pri debatách s kuchárkami v jedálni, dámami v ubytovacej kancelárií a nočným

-¬-Panna

Kalkulačku a notes na poznámky máte nachystané už od polovice júla. Lenže hviezdy vám to trochu skomplikujú. Vašej dôslednosti príde do cesty študijné oddelenie, kde tie ochotné panie nikdy počas úradných hodín nebudú. Nedá sa nič robiť, hviezdy ani študijné sa vôli smrteľníka ktorý potrebuje potvrdenie o štúdiu, nepoddajú…


22 otáznikov

Dorota Nvotová

strana

FOTO: Boleslav Boška, www.dorotanvotova.sk

34 – 35

22//Otázok pre hudobníčku a herečku DOROTU NVOTOVÚ 1//V ktorom historickom období by si chcela žiť? Tridsiate roky, furt sa tam vidím. -- * ---- * --

2//K akému zvieraťu by si sa prirovnala? Koala. Jak sa tak držia toho eukaliptového stromu, len tak tam sedkajú... Keď niekto napadne koalu, alebo ju vystraší, viete čo spraví? Neutečie, nezaútočí, ale iba sa rozplače... -- * ---- * --

3//Kedy a prečo si sa naposledy opila? Vôbec si nepamätám, muselo to byť hrozne dávno. Fakt sa mi nevybavuje, skoro vôbec nepijem. Ale vec ako prečo u mňa nie je. Ak sa opijem, tak len preto, že sa mi chce a to sa deje asi tak 2 krát do roka. -- * ---- * --

4//Ako sa zaručene zbavíš depresie? Také neni. Bohužiaľ život neponúka žiadne záruky. -- * ---- * --

12//Ako si predstavuješ tvoj život v 90-tke? Budem voľakde obklopená pravnúčatkami a budem im dávať múdrosti, budem osvietená a pokojná a ľudia budú za mnou chodiť z celého sveta, aby som im pomohla. Hovno. Pravdepodobne budem v tom čase už tretíkrát zrodená a prevtelená bohviekam. -- * ---- * --

13//Keby si dokázala lietať, kam by si najskôr letela? Dakam úplne do riti, kde sa inak nedá dostať. -- * ---- * --

14//Kto zo známych ľudí v Česku a na Slovensku je podľa teba skutočne inšpiratívny? Neviem, lebo ma to veľmi nezaujíma. -- * ---- * --

15//Čoho sa bojíš? Pavučín.

5//Keby si si musela vybrať, aký koniec sveta by si preferovala? Že by všetci od samej lásky a dobroty pomreli, lebo už by nebolo pre čo žiť, a rovno by sme aj so zvieratkami išli do nirvány.

-- * ---- * --

-- * ---- * --

17//Čo ženy vedia výrazne lepšie než muži a naopak? Takmer všetko, ale to chlapom neuberá na atraktivite.

6//Ako vyzerajú mimozemšťania? Oni sú také svetielka iba. -- * ---- * --

7//ktoré z desatoro prikázaní porušujú ľudia najčastejšie? Nevezmeš meno Božie nadarmo.

16//Komu fandíš? Tím, čo nemajú šancu, väčšinou. -- * ---- * --

-- * ---- * --

18//Ktorý odbor by ťa bavilo vyštudovať? Žiaden, neznášam školy. Jedine snáď čajový obrad Bardó v Japonsku. -- * ---- * --

8//Aký je najlepší večerníček? Macko Uško

19//Aký je najhorší možný darček? Taký ten vešiak, čo stojí uprostred izby, volá sa to, tuším, nemý sluha. Dostala som ho od mamy na osemnástku. Tajne som sa potom v noci rozplakala od sklamania.

-- * ---- * --

-- * ---- * --

9//Ktorá pieseň je práve teraz, tvoja najobľúbenejšia? Running the World od Jarvisa Cockera.

20// Čo si myslíš o sexe bez lásky Osobne ho nepoznám, takže neviem. Asi to musí byť hrozne smutné.

-- * ---- * --

21//Aká je tvoja spomienka na ranné detstvo? Že sa bojím, že ma niekde zabudnú.

-- * ---- * --

10//V ktorom filme by si chcela žiť? Anna zo zeleného domu. -- * ---- * --

11//Čo bola tvoja najobľúbenejšia hračka? Tuším gumený Vilko zo Včieľky Maji. -- * ---- * --

-- * ---- * --

-- * ---- * --

22//Keby si bola riaditeľkou zemegule, aké by bolo tvoje prvé rozhodnutie? Pre dobro Zeme by som asi musela najprv vyhubiť všetkých ľudí.


Windows®. Život bez obmedzení. Spoločnosť ASUS odporúča systém mW Windows.

Neobmedzený výkon Neo Intel® Core™2 Duo SU7300

Neobmedzená výdrž Neobmedz 12 hodín výdrž batérie* b

Neobmedzená m mobilita Tenší ako 2,4 cm s váho váhou 1,7kg*

Neobmedzená dostupnosť Neobmed

AS ASUS UL Series si môže dovoliť každý za cenu 669 EUR (20 154 Sk) s DPH*

UnLimited Series V prípade nových notebookov ASUS UL Series ide predovšetkým o to, dostať zo života maximum – ako pri práci, tak pri zábave. Procesor Intel® Core™2 Duo SU7300 sa stará o skvelý výkon pri multitaskingu aj o vysokú účinnosť. Notebooky ASUS UL30 Series sú vybavené originálnym systémom Windows® 7 Professional, ponúknu Vám preto tú najlepšiu možnú zábavu. Napriek tomu, že notebooky UL Series majú štíhle prevedenie s hrúbkou 2,4 cm, ponúkajú skvelý výkon a výraznú úsporu energie. Tak sa dá ľahko dosiahnuť až 12-hodinová* výdrž batérie, čo znamená, že sa môžete venovať práci alebo zábave celý deň.

Príďte si vyskúšať, š ť kam až siahajú Vaše možnosti. 5. - 8. november │ Brno │ Digitex & Sportlife │ Pavilon C │ ASUS - WGT

UnLimited Experience Zone

asusweb.cz/u ul

*Akékoľvek špecifikácie a ceny podliehajú zmenám bez predchádzajúceho upozornenia. Obráťte sa prosím na svojho dodávateľa pre upresnenie špecifikácie produktu. Výrobky nemusia byť dostupné na všetkých trhoch. *Farba PC a verzia priloženého softwaru sa môže meniť bez predchádzajúceho upozornenia. *Uvedené značky a názvy výrobkov sú obchodnými známkami príslušných spoločností.


ト経 budeナ。 robiナ・ zajtra?


Studenta Slovak Student magazin No.6