Page 4

4

Spektrum

22. február 2010

Kamil Soóš vystavuje fotografie zachytávajúce život medveďov v Západných Tatrách V priestoroch mestskej knižnice sprístupnili ďalšiu zaujímavú výstavu fotografií, tentokrát pod názvom Prechádzky s medveďmi. Už jej názov naznačuje, že objektom záujmu amatérskeho fotografa Kamila Soóša bola najväčšia šelma žijúca vo voľnej prírode. Na 25 fotografiách, ktoré vznikali v období troch rokov v Západných Tatrách, môžu návštevníci vzhliadnuť impozantného medveďa v jeho prirodzenom prostredí. „V  poslednej dobe fotím čisto divočinu, teda zvieratá vo voľnej prírode, nie napríklad v oborách, ohradách, pri kŕmidlách. Medvede chodím pozorovať už asi desať rokov. Často som v spacáku na karimantke,

v prípade zlého počasia s celtou nad sebou prespával v lese, kosodrevine, na skalách, lúkach a čakal na medveďa aj niekoľko dní. Spolupracujem s kamarátmi, ktorí sa pozorovaniu medveďov v  prírode venujú oveľa dlhšie ako ja, práve o týchto zvieratách dokončili film a knihu,“ reagoval Kamil na otázku, ako vznikali fotografie, ktoré práve vystavuje. Fotograf, milovník prírody, ale najmä zanietený ochranár pozoruje život medveďov úplne zblízka. „Najbližšie som sa k medveďovi priblížil na tri metre. Nebral som to ako riziko, pretože viem, že toto zviera nikdy bezdôvodne nezaútočí. Veľakrát som pozoroval

Vyhodnotili literárnu súťaž Poézia a próza 2009 V utorok 16. februára vyhodnotili v mestskej knižnici literárnu súťaž Poézia a próza 2009. Zapojilo sa do nej deväť tvorcov vo veku od 12 do 35 rokov. Svoje dielka predstavili žiaci základných škôl, študenti stredných a vysokých škôl, ale aj dospelí. Predsedníčka poroty PhDr. M. Antošová PhD., vysokoškolská pedago-

gička FF UKF v Nitre vo svojom príhovore uviedla: „ Aj tento rok som poverená zložitou úlohou, a síce zhodnotiť vaše práce a  vybrať z  nich tie najlepšie. Nie je to jednoduché, pretože som postavená do pozície objektívneho kritika a to aj napriek tomu, že si hlboko cením, že vôbec tvoríte a v tvorbe sa snažíte dotýkať vznešenosti, originality i  krásy. Pokúsim sa

teda v zmysle svojho najlepšieho vedomia a  svedomia nazvať veci pravým menom a to nie preto, aby som vás od ďalšej tvorby odradila, ale naopak, aby som vás k neustálej práci na sebe a na svojich textoch motivovala.“ Verdikt poroty bol následovný: prvé miesto nebolo udelené, na druhom mieste skončila Lea Szabóová, tretie miesto obsadila Alica Ternová. Cenu poroty za rozprávačské umenie získal Miroslav Šalap, za schopnosť fantazírovania ocenila porota Nikoletku Novoveskú. „V  závere by som vám odkázala - čítať, čítať, čítať. Snažiť sa o  ľahkosť, originalitu a  krásu slova. Keďže umenie je o živote a všetci, aj keď samozrejme každý po svojom, prežívame rovnaké fakty života - zradu, bolesť, lásku atď., musíme o nich hovoriť a písať tak, ako to nikto pred nami doposiaľ neurobil. Navyše tok slov je nutné „popretkávať“ krásou, lebo ona je atribútom, bez ktorého by umenie nebolo umením,“ dodala na záver M. Antošová. Všetci zúčastnení boli odmenení diplomom a  knihou. Ceny do súťaže venoval majiteľkníhkupectvaHviezdoslav. -ada-

medvede, ako si pochutnávajú na čučoriedkach, brusniciach. Od turistického chodníka, po ktorom išli turisti, boli vzdialené nejaké tri metre. Pozoroval som, čo vtedy medveď urobí. Pozrel na turistov, ukryl sa, počkal niekoľko minút, kým sa vzdialia a ďalej žral čučoriedky. Turisti ani netušili, že v ich bezprostrednej blízkosti je medveď. Smiali sa, hlučne sa bavili, vykrikovali - ako to naši turisti vedia. Toto sa v Tatrách bežne stáva.“ Sporadické prípady, keď medveď napadne človeka, sú však realitou. Kamil vysvetľuje, kedy je toto riziko naozaj reálne. „Napadnutia medveďom sú najčastejšie napríklad pri spoločných poľovačkách. Poľovníci zaplavia les, vyplašia zvieratá a keď je v blízkosti medvedica s mladými, čo iné ako útok jej ostáva? Je jednoducho vystrašená a  zmetená. Chybu robia aj hubári, ktorí chodia hľadať huby veľmi hlboko do lesa a vyrušia tam ukrytého medveďa. Mňa medveď na svoju prítomnosť veľakrát upozornil fučaním. Jeho upozornenie som rešpektoval, odišiel som z jeho územia a všetko bolo v poriadku. Alebo si zoberme takých zberačov čučoriedok. Doslova vykántria územia, na ktorých si medvede hľadajú svoju obživu. Potom nech sa nedivia, že ich medveď napadne. Príde do lesa aj viac ako tridsať ľudí, začnú bubnovať, robiť hluk, aby všetky zvieratá vyplašili, každý z nich

nazbiera denne desať litrov čučoriedok, takže medveďom zoberú až 50 % potravy. Alebo poľovník vystrelí na medveďa len preto, že ho vidí vo vzdialenosti nejakých tridsať metrov. Myslí si, že medveď by naňho hneď zaútočil. To je blud. Ja sa bežne k medveďovi priblížim na dvadsať metrov, sadnem si a sedím. On keď ma zbadá, utečie, pretože je to plaché zviera.“ Množia sa aj správy o tom, že medvede strácajú prirodzenú ostražitosť a čoraz častejšie sa približujú k ľudským obydliam. „Toto je problém človeka. Jednak zmenšujeme životný priestor medveďov, teda ich teritóriá, jednak nechávame otvorené kontajnery s odpadkami, čo oni pokladajú za ľahký prístup k potrave.“ Kamil hovorí, že on pokladá medvede za také horské kravy, pretože si radi pochutnajú na horskej tráve, šťavnatých rastlinách, jarabine, čučoriedkach, brusniciach, cenným zdrojom proteínov sú zase malé živočíchy a hmyz. „Informácie o tom, že medvede sú premnožené, sú nepravdivé a najmä účelové. Medvede majú samoregulačnú schopnosť, čo znamená, že v rámci vlastného druhu vedia kontrolovať svoju populáciu.“ Najviac si cení záber, ktorý urobil, keď sa pred ním vynoril medveď z  nepriehľadnej hmly. Výstava, ktorej hlavným zámerom je poukázať na zhoršujúci sa stav medvedej populácie, potrvá do 15. marca, potom poputuje do susedného Svidníka.  -ada-

Smútočné oznámenie S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 4. 2. 2010 nás vo veku 84 rokov navždy opustil náš drahý otec, dedko a pradedko Ján Hurný zo Stropkova. Ďakujeme za prejavy sústrasti a kvetinové dary. Synovia Viliam a Ján s rodinami, dcéry Edita a Mária s rodinami.

Spomienka Dňa 23. februára 2010 si pripomenieme 5 rokov od smrti našej milovanej manželky, mamky a babky Heleny Chvastášovej zo Stropkova. Kto ste ju poznali, venujte jej tichú spomienku a modlitbu. S láskou spomína smútiaca rodina.

Spomienka Odišiel si tíško, niet Ťa medzi nami, v srdciach našich žiješ spomienkami. Už len kytičku kvetov Ti na hrob môžeme dať a s láskou spomínať. Smutný je deň 23. február, keď pred piatimi rokmi navždy dotĺklo srdce nášho manžela, otca a dedka Jána Pecucha z Vislavy. Kto ste ho poznali, venujte mu spolu s nami tichú spomienku. Smútiaca rodina.

Spomienka Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Dňa 26. februára uplynie 5 rokov od smrti RSDr. Jána Obšajsníka. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku a modlitbu. S láskou spomínajú manželka a deti s rodinami.

Spektrum 08.2010  

Spektrum 08.2010

Spektrum 08.2010  

Spektrum 08.2010

Advertisement