Page 1

Stanislav Konečný1: Ošetrovateľstvo ako súčasť starostlivosti o chudobných v obciach na Slovensku v prvej polovici XX. storočia V posledných desiatich rokoch pozorujeme na Slovensku dva protichodné procesy: inštitucionálne sa ošetrovateľstvo ako profesia a ošetrovanie ako činnosť na jednej strane a opatrovateľstvo ako profesia a opatrovanie ako činnosť od seba vzďaľujú: spadajú do vecnej pôsobnosti dvoch rozdielnych ministerstiev (hoci ešte v roku 1990 sme mali spoločné Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí), jedno upravuje zdravotná, druhé sociálna legislatíva atď. Zároveň sa však v praxi - najmä v činnosti agentúr domácej ošetrovateľskej (a opatrovateľskej) práce - stále viac spájajú a dopĺňajú. V súvislosti so štúdiom histórie úloh, ktoré plnili u nás obce v minulosti v sociálnej oblasti, sme sa však stretli so zaujímavou a pomerne málo známou skutočnosťou, že v čase formovania modernej sociálnej politiky na našom území bola ošetrovateľská činnosť jej súčasťou a to dokonca skôr, ako sa takou stala činnosť opatrovateľská. Hádam treba pripomenúť, že aj uhorská časť habsburskej monarchie preberala veľmi rýchlo po Nemecku výdobytky Bismarckovských sociálnych reforiem. Popri sociálnom poistení však legislatívne upravila aj starostlivosť o chudobných ako predchodcu súčasného systému sociálnej pomoci: najprv v rámci zákona XXII z roku 1886 zverila starostlivosť o chudobných obciam, potom zákonom XXI z roku 1898 určila spôsob úhrady nákladov vo verejnom zdravotníctve a nakoniec nariadením ministra vnútra č. 51000 z roku 1899 o poskytované verejnej podpory obcami. Tieto právne predpisy prebrala do svojej legislatívy po roku 1918 aj Československá republika: keďže právne systémy v rakúskej a uhorskej časti monarchie sa od roku 1867 vyvíjali zčasti oddelene, platili aj naďalej v Čechách a na Morave niekdajšie rakúske a na Slovensku niekdajšie uhorské zákony. A hoci sa niektoré zákony postupne unifikovali, iné ostali až do sklonku medzivojnového obdobia rozdielne a aj naďalej sa prijímali niektoré zákony s platnosťou len pre niektorú časť republiky. Preto aj počas trvania Československej republiky medzi dvoma svetovými vojnami nemožno lepšie známu situáciu napríklad v sociálnej politike v českej časti republiky automaticky stotožňovať so situáciou na Slovensku. Jadrom nášho záujmu sa pritom stal § 8 uhorského zákona XXI/1898, korý ukladal obciam uhrádzať náklady ošetrovacie a súvisiace dopravné (ale aj lieky, dezinfekciu pri infekčných chorobách atď.) v prípade, že ich nebola povinná hradiť poisťovňa alebo zamestnávateľ a nebol schopný uhrádzať občan alebo jeho príbuzní. Ukladal však obciam postarať sa aj o ošetrovanie takýchto chudobných v nemocniciach a čo je z nášho pohľadu zaujímavé - aj o starostlivosť a v tom aj o ošetrovanie neliečiteľne chorých chudobných, chudobných po ich prepustení z nemocníc a iných liečebných ústavov a pod. Príslušnou obcou bola v týchto prípadoch vždy tzv. domovská obec, určená v zmysle zákona XXII/1886 a uskutočňujúca tieto úlohy v rámci svojej starostlivosti o chudobných. Znamenalo to, že sa posudzovalo, či skutočne sú príslušníkmi obce a pokiaľ nimi boli, mohli sa aj pre účely ich ošetrovania využívať zdroje, určené pre sociálnu starostlivosť o chudobných (tzv. fondy pre chudobných). V českej časti republiky začali začiatkom 20. rokov platiť niektoré zákony, ktoré riešili túto problematiku skôr komplementárne a napríklad niektorých nevyliečiteľne chorých prakticky stotožňovali s chudobnými. Na Slovensku sa však právny rámec v tomto smere nezmenil a mal svoje pokračovanie aj tesne po ukončení 2. svetovej vojny a obnovení Československa. V roku 1948 politický prevrat zmenil od základov celý systém verejnej správy i sociálnej politiky. Obce stratili svoju samosprávnosť, sociálne poistenie ale i celá sociálna starostlivosť boli na viac ako 40 rokov zoštátnené. Dnes, keď opäť máme v obciach samosprávu a diskutujeme o možnostiach ich poverenia ďalšími úlohami v sociálnej oblasti (hoci už dosť odlišnými od úloh z prvej polovice storočia), možno by mohli byť pre nás inšpiratívnymi nielen zahraničné, ale aj niektoré naše vlastné staršie skúsenosti. Napríklad poznanie prirodzenej súvislosti medzi niektorými úlohami verejného zdravotníctva a sociálnej politiky.

Stanislav Konečný, Research Institute of Labour, Social Affairs and Family, Špitálska 6, SK-812 41 Bratislava, Phone +421 7 59 75 25 12, Fax +421 7 52 96 66 33, E-mail konecny@vupsvr.gov.sk 1

Ošetrovateľstvo ako súčasť ... - Trnava  

Stanislav Konečný, Research Institute of Labour, Social Affairs and Family, Špitálska 6, SK-812 41 Bratislava, Phone +421 7 59 75 25 12, Fax...