Issuu on Google+

ZDRUŽENIE MIEST A OBCÍ SLOVENSKA STRUČNÝ NÁČRT HISTÓRIE 1990–1996 PhDr. Ing. Stanislav Konečný Príslovie hovorí, že každý začiatok je ťažký. Nepochybne bol takým pred šiestimi rokmi aj začiatok histórie Združenia miest a obcí Slovenska, ale ani písanie jeho historiografie nie je celkom bez problémov. Archív z tých čias je veľmi chudobný (a nebolo by možno zbytočné požiadať aj touto cestou tých, čo vlastnia dokumenty z čias vzniku združenia, aby ich archívu ZMOS venovali), Spravodaj ZMOS – predchodca Obecných novín – začal vychádzať až v júni 1990, a tak najmä z obdobia pred zakladajúcou konferenciou združenia sa možno opierať zatiaľ najviac o spomienky pamätníkov, ktoré však na papier dal hádam iba F. Ďurčenka (Obecné noviny 16–17/1995). Jedno tvrdenie má však zásadný charakter: ak vznik miestnej samosprávy je jedným z najzreteľnejších výsledkov vývoja po novembri 1989, potom vznik Združenia miest a obcí Slovenska nie je len dôsledkom, ale doslova sprievodcom celého tohoto procesu. Napriek tomu však – aj z priestorových dôvodov – sa nebudeme v nasledujúcich riadkoch venovať vývoju miestnej samosprávy na Slovensku, ale predovšetkým histórii združenia (hoci jedno od druhého úplne oddeliť nemožno): história riešenia i neriešenia početných legislatívnych, finančných, kompetenčných, organizačných i mnohých ďalších problémov samosprávy by si vyžiadala oveľa viac síl, času i priestoru. Tento náčrt si pritom nekladie za cieľ hodnotiť vývoj združenia a jeho jednotlivé obdobia: na to skutočne treba väčší časový odstup. Hoci sa teda sústredíme na fakty, nemôžeme obísť ich určité súvislosti, ktoré už prekonávajú suchú reč faktov. Preto aj obdobie pred zakladajúcou konferenciou ZMOS sa pokúsime charakterizovať len ako aktivity, pri ktorých sa stretli štyri skupiny ľudí: Prvú (a osobitne spočiatku dôležitú) skupinu tvorili ľudia z vedy a výskumu, ktorí sa už pred novembrom 1989 venovali niektorým otázkam života miest a obcí, prípadne regiónov, najmä v zahraničí (M. Hetteš, L. Setnický, M. Kompišová), druhú ľudia z ústredných orgánov štátnej správy, zainteresovaní na štartujúcej reforme verejnej správy (B. Čanády, L. Gábor, O. Srebala, S. Tropek), ktorí – a to netreba zakrývať – pomohli zabezpečiť aj viaceré materiálne podmienky rodiaceho sa združenia (napr. vydanie troch čísiel Spravodaja– Spravodajcu ZMOS v r. 1990). Najväčšiu, ale nielen preto rozhodujúcu skupinu, zakladajúcou združenie, však od počiatku tvorili predstavitelia miest a obcí – reprezentovaných vtedajšími národnými výbormi, ich predsedami a podpredsedami, ale prakticky rovným dielom aj ich tajomníkmi a ďalšími pracovníkmi. Práve títo predstavitelia vtedajšej miestnej správy prinášali do celého procesu vzniku združenia znalosť miestnych podmienok, veľmi dôležitú pre korekciu vstupujúcich zahraničných skúseností, ale aj pre uvedomenie si špecifík rodiacej sa samosprávy na Slovensku. Z tohoto dôvodu napriek viacerým kontaktom s podobnými aktivitami v českomoravskej časti vtedajšej federácie sa už od prelomu rokov 1989 a 1990 formovalo samostatné Združenie miest a obcí na Slovensku, ktoré len následne, na spoločnom zasadaní svojej rady a Rady Svazu měst a obcí ČR 4.5.1990 v Trenčíne vytvorilo Asociáciu miest a obcí ČSFR (a tá sa neskôr, 14.6.1991, zmenila na koordinačnú Radu miest a obcí ČSFR). Uholným kameňom tejto histórie sa stala jeho zakladajúca konferencia Združenia miest a obcí na Slovensku 21.3.1990 v Žiline, na ktorej sa zúčastnilo 353 zástupcov zo 176 miest a obcí z celého Slovenska, hoci vznikajúce združenie ku dňu zakladajúcej konferencie registrovalo ešte len 90 prihlášok z 22 miest a 68 obcí, ktoré už od januára 1990 začali vo svojich orgánoch schvaľovať svoj vstup do združenia: už 7.1.1990 vstupuje do vznikajúceho združenia mesto Hanušovce nad Topľou a obec Selce (okr. Banská Bystrica), dva dni nato Bánov a Terchová a ešte do konca januára postupne Teplička nad Váhom, Šivetice, Štrba (ako


siedma v poradí), Belá (okr. Žilina), Beša, Šaštín-Stráže, Bardejov, Buzitka, Kecerovce, Krupina, Nové Hony, Považská Bystrica, Trstená, Pohorelá, Kováčová, Banská Štiavnica, Chynorany, Ružomberok, Čierne, Bernolákovo, Demänovská Dolina, Hontianske Nemce, Horné Orešany a Pata. Zakladajúca konferencia schválila prvé stanovy združenia a zvolila jeho prvú 29-člennú radu. Predsedom ZMOS sa stal Miroslav Hetteš vo verejnom hlasovaní, podpredsedami M. Muška, predseda MsNV Vranov n/T., A. Schwartz, tajomník MsNV Šafárikovo (obaja sú dnes primátormi svojich miest) a F. Murgaš, podpredseda MsNV Trenčín, medzi členmi Rady boli viacerí, ktorí pôsobili v samospráve aj neskôr (napr. D. Fraňo z Partizánskeho, J. Priatka z Dobšinej, M. Souček z Prievidze atď.), resp. v nej pôsobia doteraz (J. Bednár z Važca, R. Benčík z Čierneho, V. Moravčík z Malaciek, M. Suchár z Krupiny). Rada už na svojom prvom zasadnutí 18.4.1990 v Žiline prijala vyhlásenie, v ktorom sa dožadovala pre ZMOS zastúpenia v orgánoch vtedajších federálnych i republikových parlamentov a vlád, vstupu do tvorby zákonov, podpory pre samosprávu zo strany politických strán, jej ekonomického a kompetenčného posilňovania a dokonca kontrolného postavenia samosprávy voči miestnej štátnej správe. Tajomníkom združenia sa od zakladajúcej konferencie stal O. Srebala. V tom čase sídlilo združenie v priestoroch vtedajšieho ObNV Bratislava I. na Vajanského ulici č. 3 a jeho „aparát“ od konca r. 1989 až do marca 1990 tvorili výlučne dobrovoľní resp. (de facto) uvoľnení pracovníci. Prvú organizačnú štruktúru ZMOS schválila jeho Rada 26.9. ale prvých pracovníkov zamestnával ZMOS postupne už od apríla 1990 (K. Jurica, D. Franzenová, M. Kompišová atď.) a v októbri 1990 tu už pracovalo 10 osôb a (po krátkom pôsobení v provizóriu na Námestí hraničiarov) už sídlil na Železničiarskej 13, kde zotrval až do konca januára 1994. Dňa 24.5.1990 bolo v Malackách založené Združenie obcí Záhorskej oblasti, 17.7. na Myjave založilo 14 obcí Myjavský región, v auguste vzniklo Združenie spišských miest a obcí v septembri Šarišský región, Združenie miest a obcí Žitného ostrova a Vranovské regionálne združenie a do konca roka 1990 ešte Združenie Horného Považia a Kysúc, Združenie miest a obcí Stredného Považia, Regionálne združenie Rudohoria, Združenie obcí Hornej Nitry,, Združenie miest a obcí Medzibodrožia a Použia, Združenie podtatranských historických obcí, Gemerský región a Hontiansky región. V nasledujúcich mesiacoch sa niektoré z týchto regionálnych združení spojili či rozdelili, zmenili názvy i sídla, ale spolu s neskôr vytvorenými regionálnymi združeniami už ostali trvalou a dodnes fungujúcou základňou združovania miest a obcí na Slovensku. Dodnes funguje aj v septembri 1990 založené záujmové Združenie (dnes Únia) kúpeľných miest, v auguste 1990 založené záujmové Združenie mestských pamiatkových rezervácií po dlhšom útlme obnovilo svoju činnosť v roku 1995. Dňa 20.9.1990 sa stalo združenie (spolu so SMO ČR) pozorovateľom pri Stálej konferencii miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy v Štrasburgu (od r. 1991 potom členom s právom delegovať svojich zástupcov do Stálej konferencie, dnes Kongresu miestnych a regionálnych samospráv RE) a od 1.1.1991 riadnym členom Medzinárodného združenia miestnych samospráv (IULA) so sídlom v Haagu. Od októbra 1990 sa začala aj činnosť ZMOS v Európskej rade obcí a regiónov (CEMR), ktorá má sídlo v Paríži. Prostredníctvom týchto organizácií získal ZMOS nielen významnú materiálnu pomoc pre rozvinutie svojej činnosti (napr. technickú pomoc z Nórska, ktorá okrem iného umožnila začať od 1.1.1991 s pravidelným vydávaním Obecných novín), ale predovšetkým dôležité informácie: v auguste 1990 napríklad navštívila Slovensko skupina expertov Rady Európy, ktorá pomohla pripravovať návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, s pomocou vyššie uvedených medzinárodných inštitúcií sa realizovali ešte v roku 1990 konferencie o miestnej


samospráve, o deľbe kompetencií, o miestnych financiách atď. a zároveň sa začali uskutočňovať i prvé cesty predstaviteľov našich miest a obcí za skúsenosťami do zahraničia. ZMOS sa na základe takto získavaných skúseností od počiatku zapájal do legislatívnych aktivít, osobitne napríklad pri tvorbe zákona o obecnom zriadení, ktorý bol schválený Slovenskou národnou radou 6.9.1990. Hádam stojí za zmienku i to, že viacero z týchto impulzov sa do tohoto dodnes kľúčového zákona dostalo vďaka vystúpeniam už takto pripravených predsedov vtedajších rekonštruovaných národných výborov na konferencii, uskutočnenej 24.7.1990. Voľby do orgánov samosprávy obcí 23. a 24.11.1990 ukončili nielen prípravnú fázu obnovy miestnej samosprávnej demokracie na Slovensku, ale mali svoj význam aj pre akceptáciu združenia, ktorému sa spočiatku niekedy nezaslúžene vyčítalo, že združuje predstaviteľov „starých“ národných výborov. Ku dňu volieb mal ZMOS 342 členov, no len do konca roka počet jeho členov vzrástol o 307, teda skoro na dvojnásobok. V januári 1991 pribudlo ďalších 274 nových členov, vo februári 1991 dokonca 378, čo svedčí jednoznačne o tom, že obnovená demokratická samospráva prijala zaslúžene ZMOS ako svoju organizáciu. Rada ZMOS na svojom zasadaní 10.1.1991 pozitívne hodnotila výsledky volieb, no zároveň poukázala na okliešťujúci charakter zákona o organizácii miestnej štátnej správy, na posilnenie „rezortných a centralistických tendencií štátnej správy, ktorej aj naďalej boli zverené kompetencie na riešenie každodenných potrieb občanov“, ale aj na finančné problémy obcí, z čoho odvinula požiadavky na urýchlenie prípravy zákona o majetku obcí a na uskutočnenie analýzy kompetencií štátnej správy a samosprávy. Už 22.1.1991 sa však v Bratislave zišli zástupcovia regionálnych združení, aby na záver svojej porady vyslovili nespokojnosť s postupom prác v oboch týchto smeroch. Február 1991 bol mesiacom snemov celého radu regionálnych združení, ktoré sa niesli v podobnom kritickom tóne. Dňa 24.1.1991 prijal 100-člennú delegáciu starostov a primátorov miest a obcí z celej vtedajšej ČSFR prezident V. Havel, 6.2. delegáciu ZMOS predseda SNR F. Mikloško. Obe tieto stretnutia smerovali k hľadaniu podpory pri riešení problémov miest a obcí. 1. snem Združenia miest a obcí na Slovensku, ktorý sa konal 27.2.1991 v Banskej Bystrici, bol už snemom organizácie, ktorá mala 1189 členov, čo bolo už takmer 42% všetkých miest a obcí na Slovensku: o čosi vyššia bola v tom čase organizovanosť miest, ktorých bola v združení viac ako polovica. Členmi ZMOS boli v tom čase nielen Bratislava a Košice, ale už aj niektoré ich mestské časti. Podľa dostupných informácií sa snemu zúčastnilo vyše 1100 primátorov a starostov. Snemu sa tiež zúčastnila oficiálna delegácia vlády SR (na čele s prvým podpredsedom vlády SR J. Čarnogurským) i delegácia SNR (na čele s jej podpredsedom L. Nagym). Snem prijal Programové vyhlásenie, v ktorom sa prihlásil k Európskej charte miestnej samosprávy a z tohoto pohľadu kriticky i vo svojom uznesení hodnotil legislatívne zakotvenie vlastníctva majetku obcí, situáciu vo financovaní obcí a nedostatočnú účasť obcí v privatizačnom procese. Snem vyslovil požiadavku na periodické stretávania Predsedníctva ZMOS a Predsedníctva vlády SR ako aj požiadavku na zastúpenie ZMOS v komisii pre prípravu ústavy SR. V prípade neakceptovania týchto požiadaviek splnomocnil predsedu ZMOS zvolať mimoriadnu konferenciu združenia. Snem potvrdil vo funkcii predsedu ZMOS M. Hetteša. Orgány ZMOS však už boli počnúc 1. snemom tvorené výlučne z volených predstaviteľov samosprávy. Rada ZMOS, vytvorená už (podobne ako dnes) delegovaným spôsobom zo 74 zástupcov 22 regionálnych združení, sa zišla prvýkrát 12.3.1991 a na tomto zasadnutí zvolila svoje 17-členné predsedníctvo.


Ťažiskom nasledujúceho zasadnutia Rady 23.4.1991 bolo schválenie vnútorných organizačných noriem združenia a 5.6.1991 už schválenie prvého rozpočtu ZMOS (z 3,4 miliónovej sumy tvoril 0,5 mil príspevok zo štátneho rozpočtu – prvý a posledný raz v dejinách ZMOS). Treba povedať, že združeniu sa v nasledujúcich týždňoch podarilo významným spôsobom ovplyvniť tvorbu zákona o majetku obcí a člen Predsedníctva ZMOS, starosta Hontianskych Nemiec J. Kracina, vystúpil dokonca v rozprave pri prerokovávaní návrhu zákona 20.3.1991 na plenárnej schôdzi SNR. Aj účasť na tvorbe ústavy SR a celkove spolupráca so Slovenskou národnou radou (na rozdiel od spolupráce s vládou SR) bola uspokojivá. Naproti tomu ďalšie snemové požiadavky sa nenaplňovali, preto skutočne došlo k zvolaniu mimoriadnej konferencie ZMOS v Prievidzi dňa 7.6.1991, ktorej deň skôr predchádzala na rovnakom mieste konferencia dedín SR (k pôvodne zamýšľanému paralelnému mimoriadnemu snemu miest nedošlo). Slabá účasť predstaviteľov vlády SR bola len jedným zo sklamaní z tejto akcie: patrila k nim však aj účasť len okolo 800 starostov a primátorov, organizačné problémy atď. Na druhej strane však na konferencii nechýbali ani radikálne tóny (o hromadnom skladaní starostovských mandátov v prípade neriešenia najmä finančnej situácie obcí a pod.). Pracovné stretnutie Predsedníctva ZMOS s predsedom vlády SR J. Čarnogurským 18.6.1996, prvé spoločné rokovanie zástupcov ZMOS s Výborom SNR pre štátnu správu a územnú samosprávu na začiatku júla i rokovanie Predsedníctva ZMOS s predsedom SNR F. Mikloškom 19.7.1991 mali pomôcť riešiť problémy, nastolené mimoriadnou konferenciou, ale aj požiadavky na posilnenie kompetencií obcí a stále intenzívnejšie sa vynárajúce otázky územnosprávneho členenia Slovenska. Zástupcovia ZMOS sa zúčastnili napríklad aj na prerokovávaní zásad hospodárskej a regionálnej politiky, programu obnovy dediny a správy komisie vlády SR pre posúdenie kladov a nedostatkov miestnej samosprávy a štátnej správy na schôdzi vlády dňa 23.7.1991. Výsledky týchto rokovaní však neboli príliš rukolapné. Zároveň však možno pripomenúť aj "mediálnu prestrelku" na tému politickej manipulácie s členmi združenia z augusta 1991. V období po 1. sneme sa pritom ešte stále objavoval argument, že ZMOS nereprezentuje väčšinu miest a obcí a to aj napriek tomu, že posnemové obdobie znamenalo ďalší rast členskej základne a tým aj významu združenia. Najmä od snemu do termínu konania mimoriadnej konferencie, t.j. prakticky za štyri mesiace vstúpilo do združenia ešte vyše 200 miest a obcí, no rýchly pokles prírastku členskej základne v druhom polroku 1991 (od prievidzskej konferencie do konca r. 1991 vstúpilo do združenia len 59 obcí) už signalizoval určité problémy: veď na konci roka 1991 mal ZMOS ešte stále len 1551 členov a prekročenie 50percentnej hranice organizovanosti ešte nemalo byť dôvodom na takéto spomalenie rastu členskej základne. Na druhej strane sa v tom čase sformovalo 18 gestorských skupín, zabezpečujúcich nielen bázu pre prediskutovávanie rôznych tematických okruhov života miest a obcí, ale i spätnú väzbu medzi rokovaniami orgánov ZMOS a jeho členskou základňou. K združeniu sa hlásilo už 40 regionálnych združení a počet pracovníkov kancelárie ZMOS pod vedením nového ústredného tajomníka F. Murgaša sa priblížil už k číslu dvadsať: od aprílovej Rady ZMOS 1991 sa organizačne činnosť združenia realizovala v štyroch sekciách: právnej ekonomickej, vidieckych sídiel a medzinárodných vzťahov. Ako už bolo spomenuté, v priebehu roka 1991 sa začala dostávať do popredia otázka územného členenia Slovenska: Rada ZMOS sa jej podrobne venovala najmä na rokovaní 4.9.1991, na ktorom schválila jeho tzv. župný variant. V závere októbra sa potom uskutočnil celý rad rokovaní s členmi vlády SR a ďalšími predstaviteľmi ústredných orgánov štátnej správy na tému ďalšieho presunu kompetencií na miestnu ale už aj budúcu regionálnu samosprávu.


Január a po ňom rekordný február 1992 (počas ktorého vstúpilo do združenia 382 obcí a 8 miest) i začiatok marca až do nasledujúceho snemu však priniesli nové oživenie do činnosti združenia, takže v čase konania 2. snemu ZMOS 11.3.1992 v Bratislave patrilo do združenia už vyše 70 % všetkých miest a obcí Slovenska (2064 platiacich členov). Snemu sa zúčastnilo 1562 starostov a primátorov! Reči o reprezentatívnosti združenia sa stali neaktuálnymi, ZMOS sa predstavil ako sila. Musel to vziať do úvahy aj predseda vlády SR J. Čarnogurský, ktorý sa zúčastnil úvodnej časti rokovania snemu spolu s ďalšími členmi vlády a poslancami SNR. Početnosť a aktivita delegátov umožnili vystúpiť len zlomku prihlásených záujemcov o diskusiu. Napriek tomu Programové vyhlásenie, prijaté snemom, formulovalo jasné ciele: dosiahnuť ratifikáciu Európskej charty, podpísať dohody s vládou SR a SNR o účasti na pripomienkovaní novej legislatívy, o mechanizme finančných vzťahov obcí a štátu a o mechanizme vzájomných kontaktov, začať s budovaním regionálnej samosprávy na báze regionálnych združení, požadovať skoré publikovanie princípov budúceho územnosprávneho členenia atď. Určité napätie sa počas snemu prejavilo okolo otázky obsadenia funkcie predsedu združenia, hoci napokon M. Hetteš vo funkcii zotrval. Rada ZMOS, ktorá sa zišla prvýkrát po sneme 1.4.1992 sa z dovtedajších 74 členov rozrástla o 33 nových členov a pri voľbe jej predsedníctva k 14 členom, ktorí boli jeho členmi aj v predchádzajúcom období, pribudlo 10 nových členov tak, aby počet starostov a primátorov v predsedníctve bol vyrovnaný. Podpredsedami ZMOS sa stali P. Kresánek, primátor Bratislavy, M. Sýkora, starosta Štrby a J. Kracina, starosta Hontianskych Nemiec. Aj tieto zmeny už signalizovali začínajúci sa pohyb v združení, smerujúci k zmenám v jeho práci. Rada združenia sa pritom už na svojom prvom rokovaní po 2. sneme sa musela zaoberať situáciou v kancelárii ZMOS ako aj vzťahmi orgánov ZMOS (najmä predsedu a predsedníctva), medzi ktorými zďaleka nepanovala harmónia. Pokus vyriešiť ich schválením nových vnútorných organizačných noriem priniesol len prechodné utíšenie napätí. Mimochodom: 14.5.1992 bola podpísaná zakladateľská listina Prvej komunálnej banky, a.s. Žilina, ktorá vznikla pod záštitou ZMOS. Na čas však tieto otázky ustúpili do úzadia aj v súvislosti s konaním parlamentných volieb v júni 1992. Napriek tomu, že ZMOS venoval ich príprave veľkú pozornosť najmä v snahe dosiahnuť okrem iného aj čo najvyššie zastúpenie starostov a primátorov v najvyšších zákonodarných zboroch, nepriniesli tieto voľby z uvedeného hľadiska (do SNR boli zvolení dokopy traja primátori a jeden starosta) mimoriadne veľa. (FZ už malo pred sebou len veľmi krátku históriu a jeho kompetencie sa pôsobenia samosprávy i tak prakticky netýkali). V tej dobe v rokoch 1990–92 boli poslancami vo Federálnom zhromaždení dvaja predstavitelia samosprávy – Ján Slota, primátor Žiliny a Michal Sýkora, starosta obce Štrba, súčasne vykonávali funkciu poslancov a primátora mesta a starostu obce. Ďalším poslancom FZ bol Milan Muška, podpredseda ZMOS, ktorý však od roku 1991 funkciu primátora už nevykonával. V ZMOS sa pokúsil vytvoriť si vplyv na parlamentnú politiku prostredníctvom rokovaní s najvýznamnejšími politickými subjektami nielen pred, ale aj po parlamentných voľbách. Opakované pokusy vybudovať vzťahy medzi vládou SR, resp. SNR (príp. jej príslušným výborom) a združením však končili naďalej neúspešne. Naproti tomu boli v prevažnej miere akceptované návrhy ZMOS do Programového vyhlásenia novej vlády SR, ktoré zakotvilo posilnenie samosprávy regiónov, miest a obcí, vo finančnej oblasti „adekvátne podmienky pre život obyvateľov obcí, miest a regiónov“ a napokon „vytvorenie ústavných, právnych predpokladov pre miestnu samosprávu aj ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy“. Akceptovanie požiadaviek ZMOS však neznamenalo ešte ich splnenie. A tak


Rada ZMOS v septembri 1992 opäť len žiada MF SR zvýšiť podiely z republikových daní do obecných rozpočtov a poskytnúť garancie finančného zabezpečenia obcí na prvý polrok budúceho roku" a naďalej deklaruje svoju podporu župnému variantu územného členenia. Aj mnohé prísľuby zo septembrového spoločného rokovania Predsedníctva ZMOS a výboru SNR pre štátnu správu a územnú samosprávu a z novembrového opätovného rokovania predsedu tohoto výboru s delegáciou ZMOS sa vytratili skôr ako sa naplnili. Ani rokovanie teda ešte nemuselo znamenať aj dosiahnutie cieľa: to všetko boli skúsenosti, ktoré si združenie mohlo odniesť z tejto etapy svojho vývoja aj do ďalších rokov. Od júla 1992 už mesačné prírastky nových členov ZMOS boli už len jednomiestne a v decembri 1992 nevstúpila do združenia ani jedna obec. Ani obvyklý januárový prírastok členskej základne nebol na prahu roku 1993 veľmi výrazný. To boli už celkom zreteľné signály problémov, ktoré v združení narástli. Poklesla frekvencia zasadaní orgánov združenia (ale aj počet článkov predsedu na stránkach Obecných novín), hoci sekcie združenia vo svojej činnosti neustali: rokovania sa stali viac vecnými, no bolo zrejmé, že niektoré zásadné vzťahové problémy môže vyriešiť až najbližší snem. Pôvodne ho Predsedníctvo ZMOS navrhlo na 25.3.1993 do Bratislavy za účasti všetkých (dokonca nielen členských) miest a obcí. Rada ZMOS 10.2.1993, ktorá mala byť poslednou pred snemom, argumentujúc potrebnosťou „zabezpečiť dôkladnejšiu analýzu východísk“ posunula termín konania 3. snemu ZMOS na 21.–22.4.1993 do Košíc a zároveň rozhodla o tom, že regionálne združenia budú delegovať svojich zástupcov na snem podľa kľúča 1:5 (toto rozhodnutie, ktoré bolo nad rámec vtedy platných stanov, vyvolávalo takisto dlhší čas kontroverzie a s konečnou platnosťou vec vyriešila až veľká novelizácia stanov na 5. sneme). Znamenalo to zároveň potrebu uskutočniť ešte jedno rokovanie Rady, ktoré sa uskutočnilo 10.3.1993 a na ktorom predseda ZMOS M. Hetteš oznámil, že na svoju funkciu nebude ďalej kandidovať. Spolu s nutnosťou v krátkom čase vyriešiť otázku kandidátov na uvoľňujúcu sa funkciu sa týmto zároveň otvorila jedna z kľúčových otázok opäť novelizovaných stanov o tom, kto môže byť predsedom združenia. Objavili sa však aj zreteľné požiadavky na vytvorenie samostatných komôr obcí a miest, na zmenšenie počtu členov Rady ZMOS (ktorá pri počte 107 členov nebola dostatočne akcieschopná), o doplnení funkcií združenia o reprezentáciu obcí ako zamestnávateľov (t.j. o funkciu zamestnávateľského zväzu), a tým aj o práve združenia uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa v mene všetkých členských obcí (čo sa následne stalo druhou kontroverznou otázkou, nakoľko niektoré obce takýto – neskôr snemom riadne schválený – postup chápali ako okliešťovanie vlastných právomocí). Napokon sa muselo príprave snemu venovať ešte jedno rokovanie Rady ZMOS 1.4.1993, viedol ho už M. Sýkora, starosta Štrby a podpredseda ZMOS. 3. snem napokon jednoznačným spôsobom zvolil Michala Sýkoru za predsedu združenia v tajnom hlasovaní zo šiestich kandidátov na dvojročné volebné obdobie (1993–1995). V kontexte vzniku samostatnej Slovenskej republiky ZMOS upravil v stanovách svoj názov: zo Združenia miest a obcí na Slovensku sa stalo Združenie miest a obcí Slovenska. Snemu sa ako hostia zúčastnili dvaja ministri a podpredseda vlády SR R. Kováč, ako aj niekoľkí poslanci NR SR. Celý rad ústredných orgánov štátnej správy bol zastúpený na úrovni vyšších štátnych úradníkov. Snem, ktorý sa napriek komornému rozsahu (počet delegátov bol len okolo 300) neobišiel bez rušivých momentov, pracoval jednak v pléne, jednak v troch paralelných sekciách: v sekcii pre ekonomiku a financovanie obcí a miest, v sekcii pre územnosprávne členenie SR a usporiadanie verejnej správy a v sekcii pre komunálnu politiku. Závery sekcií, pri príprave ktorých takto mohlo aspoň vystúpiť viacero starostov a primátorov, obsahovali veľmi veľa podnetných myšlienok, ktoré si uchovali aktuálnosť aj ponad horizont


viacerých snemov, napr. vytvorenie medziobecného vyrovnávacieho fondu, vytváranie miestnych správnych jednotiek na báze dobrovoľnosti, riešenie otázky pôvodcu odpadu atď. Závery zo sekcií však boli „zastrešené“ Programovým zameraním ZMOS po 3. sneme, ktoré o. i. zakotvovalo požiadavky územnej decentralizácie riadenia spoločnosti, definovania samosprávy vyšších územných celkov, decentralizácie finančných zdrojov a posilnenia finančnej základne miest a obcí, pristúpenie k ratifikácii Európskej charty miestnej samosprávy, zintenzívnenia spolupráce pri príprave zákonov atď. Zmena Stanov ZMOS, schválená snemom, definovala združenie už aj ako zamestnávateľský zväz a 3.5.1993 sa ZMOS stal členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení ako 21. organizácia v poradí. Tým sa mu otvorili dvere aj do Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR a zároveň sa rozšírili možnosti vplyvu na formovanie celospoločenských procesov. V období pred 3. snemom sa objavila formulácia o tom, že ZMOS sa ocitol na osudovej križovatke. Nepochybne sa na nej v onom čase ocitala celá naša samospráva: zahraničné skúsenosti, ku ktorým sa dostalo už pomerne veľa starostov, nie vždy korešpondovali s domácimi podmienkami, z čoho pramenila niekedy aj netrpezlivosť, no častejšie taký stupeň očakávania, vyplývajúceho z kvantitatívnych parametrov združenia, ktoré ZMOS ako celok nie vždy mohol naplniť (iná je otázka, čo by bol mohol naplniť, ak by sa s vládou SR a so SNR nebolo len rokovalo, ale keby sa dosahovalo aj záverov, a keby sa tieto závery nielen prijímali, ale aj realizovali). Na osudovej križovatke sa ocitla ale nielen samospráva, ale aj ZMOS, jeho orgány i kancelária. Zmenila sa totiž proporcia vnútorných zdrojov pohybu združenia: kým na počiatku hrali významnú úlohu osobnosti, znalé zahraničných skúseností a teórie, ku ktorým robili osobnosti, znalé domácich skúseností a praxe, iba korektúry, teraz sa pri celom radu rozhodovaní (financie, kompetencie atď.) ukazovalo ako stále viac potrebné vychádzať predovšetkým z možností domácej praxe. Pre viacerých pracovníkov kancelárie ZMOS, vrátane zakladateľov združenia, nebola táto zmena dostatočne prijateľná, a tak postupne klesol počet pracovníkov kancelárie z 23 na 14. Už pred 3. snemom prestal pôsobiť po vyše roku vo svojej funkcii F. Murgaš a výkonom funkcie ústredného tajomníka združenia bol niekoľko mesiacov poverený V. Hirjak. Početnosť Rady ZMOS sa snemom nezmenila: z jej 103 členov (zastupujúcich už 45 regionálnych združení) bolo 23 nových. Na svojom prvom zasadaní 14.5.1993 Rada zvolila paritne tvorené 15-členné Predsedníctvo ZMOS, v ktorom bolo takisto 6 nových členov: za podpredsedov ZMOS zvolila J. Mrvu, starostu Rovinky, A. Slafkovského, primátora Liptovského Mikuláša a M. Matejoviča, primátora Michaloviec. Nasledujúce zasadanie Rady 22.6.1993 potom schválilo do funkcie ústredného riaditeľa ZMOS S. Konečného. Schválilo tiež vytvorenie a zloženie 13 odborných pracovných komisií Rady ZMOS pre rokovanie s ústrednými orgánmi SR (štrnásta bola schválená Radou v decembri 1993), z ktorých viaceré v ďalšom období odviedli skutočne záslužný kus práce nielen pri riešení operatívnych problémov (napr. súbeh starobného dôchodku a odmeny starostu), ale aj pri analýze detailnejších krokov pri transformácii verejnej správy (napr. v oblasti školstva). Osobitný dôležitosť medzi nimi mala komisia pre rokovanie s Ministerstvom financií SR, ktorej predsedal O. Csanda, primátor Nových Zámkov. Veľkú časť pozornosti venovalo združenie v období medzi 3. a 4. snemom ZMOS najmä otázkam reformy verejnej správy: už júnové a potom najmä augustové zasadania Rady v r. 1993 prerokovali najprv stanovisko a potom vlastný Návrh zásad koncepcie miestnej a regionálnej samosprávy, ktorý sa stal dôležitým ofenzívnym krokom združenia smerom k vláde, reagujúcim na kľúčové body jej programového vyhlásenia. Prostredníctvom aktívnej účasti v práci Komisie vlády pre riešenie verejnej správy a územnosprávneho členenia SR sa dosiahlo, že tento materiál sa stal základom Koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 755 dňa 26.10.1993 a ktorý sa po určitých


peripetiách nakoniec dostal v marci 1994 až na plénum NR SR. Žiaľ, vládna kríza a nasledujúca vláda s časovo ohraničeným mandátom postup prác na realizácii tejto koncepcie na dlhší čas odložili. Zároveň však treba poznamenať, že po tom, čo Regionálne združenie Horného Považia otvoreným listom (uverejneným 1.6.1993) odmietlo alternatívu 16 žúp, otvorila sa na pôde ZMOS opätovne diskusia k tomuto problému, ktoré vyústila jednak do zásadnej požiadavky prednostného vyjasnenia kompetencií štátnej správy a samosprávy a až následného rozhodovania o počte samospráv vyšších územných celkov („najprv cesto, potom formičky“), jednak do absencie spoločného názoru na počet týchto celkov. Dňa 11.5.1993 vznikol v Trnave Klub primátorov miest Slovenska (združujúci 18 primátorov ako fyzických osôb) a z jeho iniciatívy neskôr (až 29.4.1994) Únia miest SR, ktorá mala pri svojom založení okolo 12 členov (miest ako právnických osôb), medzi nimi však i takých, ktorí boli zároveň členmi ZMOS. Mala to byť reakcia na údajne nedostatočný priestor pre artikuláciu špecifických problémov miest na pôde ZMOS. V čase vzniku tohoto Klubu už ZMOS združoval vyše 80 % miest na Slovensku. Združenia sa vznik Klubu dotkol významnejšie iba v podobe ukončenia členstva Bratislavy a neskôr aj Košíc (čo však onedlho vyvážil vstup veľkej väčšiny bratislavských a košickým mestských častí do združenia). ZMOS síce svoju vnútornú „federalizáciu“ dokončil až po ďalšom sneme zakotvením existencie komôr v Rade ZMOS, ako však už bolo uvedené vyššie, zaoberal sa touto otázkou už pred 3. snemom a napokon v podobe predsedníctva, tvoreného rovnakými počtami primátorov a starostov, vyváženosťou pri obsadzovaní funkcií predsedu a podpredsedov ZMOS a najmä vytvorením sekcie miest a sekcie dedín počnúc decembrom 1993 ju už v tomto období aj realizoval. 4. snem ZMOS v dňoch 8.–9.4.1994 v bratislavskom Parku kultúry a oddychu charakterizovala predovšetkým pracovná pohoda. Prispela k tomu aj skutočnosť, že práve na pôde snemu ZMOS – počas jeho oficiálnej časti – sa priamo stretli prezident republiky, predseda NR SR a predseda vlády SR. Prítomní boli aj traja podpredsedovia NR SR a ďalší jej poslanci, dvaja podpredsedovia vlády a šiesti ministri, ako aj mnohí vedúci pracovníci ústredných orgánov štátnej správy. Po chudobnej účasti predstaviteľov štátu najmä na predchádzajúcom sneme to bolo príjemné prekvapenie, žiaľ, po oficiálnej časti sa snemu až do konca zúčastňovalo len niekoľko ministerských úradníkov a často kritické slová na adresu štátnej správy počúvalo už len viac ako 500 delegátov, zastupujúcich 47 regionálnych združení, resp. 2282 členských miest a obcí (ku dňu konania snemu). Dobrej pracovnej atmosfére snemu pomohlo aj to, že všetky snemové materiály boli pripravené s dostatočným predstihom: schválenie termínu snemu a ďalších jeho základných organizačných otázok už 15.12.1993, publikovanie výzvy Predsedníctva ZMOS členským mestám a obciam ako aj regionálnym združeniam v súvislosti s prípravou snemu, iniciujúcej rozvinutie diskusie k snemovým dokumentom 15.2.1994, návrh textu Programového zamerania ZMOS po 4. sneme (publikovaný už po prediskutovaní v regionálnych združeniach 5.4.1994) atď. Programové zameranie združenia prebralo pre ďalšie obdobie ako ďalej platné zameranie predchádzajúceho snemu, ktoré doplnilo sedemnástimi parametrami, ako napr. doriešením kompetencií miestnej a regionálnej samosprávy, tvorbou miestnych správnych jednotiek a spoločných obecných úradov, ale aj úlohami, limitovanými termínom blížiacich sa komunálnych volieb, ako napr. doriešením otázky sociálno-právneho postavenia starostov. V uznesení 4. snemu sa akcentovalo odporúčanie vláde a NR SR pristúpiť k Európskej charte miestnej samosprávy, ale aj zvážiť termín konania komunálnych volieb, pretože hrozila ich termínová kolízia s voľbami parlamentnými a objavovali sa snahy uskutočniť oboje v jednom termíne: podľa názoru združenia by však takéto riešenie nemalo na samosprávu pozitívny vplyv.


Novelizácia stanov 4. snemom priniesla najmä zakotvenie komory obcí a komory miest v štruktúre Rady združenia. V Komore miest zasadlo 49 primátorov (z toho štyria noví členovia Rady), v Komore obcí 53 starostov (z toho siedmi "noví"). Na svojom prvom zasadaní 10.5.1994 Zvolila Rada svoje Predsedníctvo, do ktorého okrem predsedu patrilo 7 primátorov a 7 starostov len s jednou zmenou oproti zloženiu po 3. sneme: dôvodom boli okrem spokojnosti s činnosťou doterajšieho predsedníctva aj blížiace sa komunálne voľby. Prvým podpredsedom ZMOS sa stal O. Csanda, primátor Nových Zámkov, podpredsedom ZMOS a zároveň predsedom Komory miest M. Matejovi, primátor Michaloviec, podpredsedom ZMOS a zároveň predsedom Komory obcí J. Mrva, starosta Rovinky. Ak pred 3. snemom stálo združenie na „osudovej križovatke“, potom jeho cesta od 3. k 4. snemu ale najmä obdobie medzi 4. a 5. snemom prenieslo pre samosprávu niekoľko jednoznačných výsledkov, svedčiacich o správnom vykročení na ďalšiu cestu: Z funkcie ZMOS ako zamestnávateľského zväzu vyplývala povinnosť uzatvárania vyššej kolektívnej zmluvy. Po niekoľkomesačnej podrobnej diskusii a po schválení 4.snemom ZMOS bola zmluva prvýkrát podpísaná 21.4.1994. Vyššia kolektívna zmluva bola okrem iného veľmi významným krokom pri riešení veľmi citlivej oblasti platových pomerov starostov. Aj po legislatívnom zakotvení minimálnej mzdy ostali totiž primátori a starostovia jedinou profesnou skupinou bez tejto sociálnej záruky, pričom rozhodovanie o výške ich mesačnej odmeny bolo plne v rukách zastupiteľstiev. Rada ZMOS už v apríli 1991 prijala tabuľku odporúčaných rozpätí základných mesačných odmien starostov obcí a primátorov miest. V náväznosti na novelu vládneho nariadenia o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch (ktoré sa na odmeňovanie starostov a primátorov nevzťahovalo) upravilo Predsedníctvo ZMOS v apríli tieto odporúčané sadzby. Sekcia vidieckych sídiel a regionálnych združení následne pripravila návrh vnútorného platového predpisu pre mestá a obce, ktoré sa na základe zákona o obecnom zriadení rozhodnú postupovať v zmysle zákona č. 143/92 Zb. o plate a odmene: Rada ZMOS v júni 1992 tento návrh schválila ako odporúčaný pre členské mestá a obce. Až vyššia kolektívna zmluva sa však stala predpisom s právnou záväznosťou zakotvených minimálnych sadzieb pre mestá a obce – členov ZMOS, čo – žiaľ – nie vždy bolo prijaté s pochopením. Združenie sa preto v ďalších mesiacoch orientovalo na legislatívne riešenie tohoto problému: informáciu o pripravovanom návrhu zákona „o právnom postavení volených orgánov v samospráve a pracovníkov obcí a miest“ dostali už delegáti 4. snemu ZMOS. Aj keď sa napokon takto široko koncipovaný zámer nepodarilo dosiahnuť, podarilo sa nájsť dostatočnú podporu na pôde NR SR nielen pre predloženie poslaneckého návrhu zákona NR SR o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ale aj pre jeho schválenie na plenárnom zasadaní NR SR dňa 25.8.1994 a to napriek zápornému stanovisku vlády SR. Zákon č. 253/94 Z.z. nadobudol účinnosť od 19.9.1994, teda tri týždne pred termínom komunálnych volieb. Na tej istej schôdzi NR SR novelizovala zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí, čím sa vyriešili termínové kolízie medzi blížiacimi sa parlamentnými a komunálnymi voľbami, otázka voľby starostu v niekoľkých po sebe nasledujúcich volebných obdobiach a pod. I tak však ostalo v tejto oblasti niekoľko otvorených problémov (napr. zostavovanie zoznamov voličov), ktoré sa prejavili v septembrových parlamentných voľbách 1994. Mimochodom, ani tie ešte nepriniesli výraznejšiu zmenu v počte poslancov z radov starostov či primátorov. ZMOS sa zároveň programovo pripravil na úlohu pomoci novozvoleným starostom a primátorom, ale aj poslancom obecných a mestských zastupiteľstiev: 22. novembra vyšlo známe „žlté“ číslo Obecných novín s celým radom materiálov, nevyhnutne potrebných pri začiatku činnosti nového obecného zastupiteľstva a začiatkom roku 1995 sa do samospráv


miest a obcí dostalo postupne okolo 13 tisíc výtlačkov Kalendára miest a obcí, obsahujúceho okrem iného kompletnú platnú legislatívu miestnej samosprávy, vrátane komentárov, ale aj celého radu užitočných adries atď. Voľby do orgánov samosprávy obcí 18. a 19.11.1994 sa uskutočnili za 53-percentnej účasti voličov, ktorí potvrdili vo funkciách 69 % dovtedajších starostov obcí a 54 % primátorov miest. Z hľadiska fungovania združenia bolo dôležité i to, že opätovne bolo zvolených deväť, čiže väčšina doterajších členov Predsedníctva ZMOS, ktoré tým ostalo uznášaniaschopné a mohlo vykonávať svoje funkcie pri pripomienkovaní Programového vyhlásenia vlády SR, pri príprave štátneho rozpočtu na rok 1995 ale aj pri nevyhnutnej rekonštrukcii orgánov ZMOS. Už od decembra sa stretávali regionálne združenia, aby v novom zložení delegovali svojich zástupcov do Rady ZMOS: tá sa prvýkrát zišla 21.2.1995. Zvolila šiestich nových členov Predsedníctva a za predsedu Komory miest a zároveň podpredsedu ZMOS D. Šimku, primátora mesta Nováky. Prerokovala tiež návrh novely Stanov ZMOS a ďalších dokumentov pripravovaného snemu (zvolaného už predchádzajúcou Radou ZMOS ešte pred komunálnymi voľbami). Rýchle obnovenie uznášaniaschopnosti a akcieschopnosti orgánov ZMOS bolo potrebné nielen kvôli blížiacemu sa snemu. Ešte pred ním sa totiž uskutočnili po prvýkrát v histórii združenia priame a oficiálne rokovania ZMOS s vládou SR v dňoch 17.2. a 31.3.1995 vo Vysokých Tatrách. Obe zasadania sa vyznačovali (a treba povedať, že najmä zo strany združenia) vysokou úrovňou obsahovej, ale aj organizačnej prípravy: združenie na ne delegovalo popri členoch Predsedníctva aj celý rad svojich ďalších odborníkov, ktorí boli zdatnými partnermi pri priamych rokovaniach zoči voči ministrom a štátnym tajomníkom. Krátky časový odstup medzi oboma týmito rokovaniami ešte neumožnil splniť všetkých niekoľko sto obojstranne prijatých úloh, preto sa dohodlo pravidelné stretávanie na tejto úrovni, najbližšie na jeseň 1995, už po 5. sneme ZMOS. Skutočný vyvrcholením doterajšej histórie združenia sa stal 5. snem ZMOS, konaný v dňoch 18.–19.4.v Prešove za účasti vyše 1700 delegátov, reprezentujúcich ku dňu konania snemu už 2708 členských miest a obcí, resp. 50 regionálnych združení rokovania snemu sa mohli zúčastniť všetci členovia ZMOS. No nielen dvojdňová účasť doposiaľ najväčšieho počtu delegátov snemu, nielen reprezentatívna účasť najvyšších predstaviteľov štátu (prezident republiky so sprievodom, predseda vlády a takmer kompletná vláda, podpredseda NR SR a niekoľko desiatok poslancov NR SR, predseda Ústavného súdu SR a celkove vyše 200 hostí, reprezentujúcich najmä ústredné orgány štátnej správy) a nielen účasť delegácií partnerských organizácií z USA, Švajčiarska, Rakúska, Poľska a Česka pozitívne ovplyvnili úspešnosť tohoto snemu. Dobrou obsahovou i organizačnou prípravou sa podarilo dosiahnuť, že snem sa veľmi efektívne dopracoval k prijatiu programových cieľov združenia na roky 1995–98 (1. presadzovať podpísanie a ratifikáciu Európskej charty miestnej samosprávy, 2. dobudovať základný blok kompetencií miest a obcí, 3. presadzovať tvorbu a schválenie územnosprávneho členenia SR), ale aj ďalších námetov, odvíjajúcich sa nielen zo správy o činnosti združenia, ale aj z koreferátov osemnástich odborných komisií a vystúpení zástupcov takmer všetkých regionálnych združení. Snem jednomyseľne zvolil v tajných voľbách M. Sýkoru za predsedu ZMOS aj na ďalšie funkčné obdobie (1995–1999). Snem prijal tiež rozsiahlu novelu stanov, v ktorých o. i. zahrnul do štruktúry orgánov aj novovytvorená odborné sekcie.


Ak hodnotíme 5. snem ako vrchol doterajšej histórie združenia, potom aj o ňom platí to, čo o iných vrcholoch: ďalej z nich vedie vždy niekoľko ciest. Medzi nimi vždy aj cesty nahor, k ďalším, vyšším vrcholom. Niekedy treba síce zostúpiť do sedielka a popremýšľať pokojne o ďalších cestách nahor, niekedy to ide samo. Združenie miest a obcí Slovenska aj po 5. sneme ZMOS uskutočnilo celý rad úspešných krokov: dobudovalo systém svojich orgánov vytvorením 18 odborných sekcií, uskutočnilo ďalšie rokovanie s vládou SR 19.10.1995 vo Vysokých Tatrách, výrazne sa zasadilo o záujmy obcí pri príprave a schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1996, venovalo veľa pozornosti opäť oživenej reforme miestnej štátnej správy v kontexte reforme celej verejnej správy v SR. Tieto a ďalšie aktivity združenia sa stávajú predmetom hodnotenia 6. snemu ZMOS v dňoch 16.–17.4.1996 v Bratislave. Až po ňom sa stanú súčasťou histórie a možno raz zase aj predmetom historiografického popisu, o aký sme sa za predchádzajúce obdobia pokúsili v týchto riadkoch. A určite raz, možno pri desiatom alebo inom okrúhlom výročí združenia napíšu historici jeho podrobnú históriu, na ktorú teraz nebolo ešte ani dosť času, ani informácií, ale ani časového odstupu. Možno im však pomôže aj tento stručný náčrt, rovnako ako možno pomôže aj všetkým tým, ktorí pri tejto histórii neboli od počiatku a predsa by o nej chceli vedieť niečo viac. PhDr. Ing. Stanislav Konečný vykonával v čase 15.1. až 30.6.1992 funkciu tlačového tajomníka a od 1.7.1993 až 30.1.1996 funkciu ústredného riaditeľa ZMOS.


Vzdelávanie úradníkov v ... - Historia_ZMOS_90-96