Za hlavné meradlo pri vymedzovaní pojmu profesia sa používa rovina pracovná. Z nej sa vyvodzujú: 1. Základné znaky profesie a/ príprava na povolanie a prax b/ intelektuálny komponent /tréning v intelektuálnych úlohách, psychologický výcvik pre styk s ľuďmi/ c/ existenčná a nezastupiteľná úloha / úzke špecializácie v problematike / 2. Typické črty profesie a/ vytváranie profesijných organizácií /Ich úlohou je na legislatívnom základe chrániť záujmy členov, motivovať ich k dôstojnosti a disciplíne. Chránia profesiu pred nekalou konkurenciou./ b/ autonómnosť práce a rozhodovania odborníkov c/ služba hodnotám / považuje sa za dominantné a jednotiace kritérium /10 V spoločnosti sa za stáročia vyprofilovali viaceré profesie. Jednou z nich je aj profesionálna sociálna práca. Pôvodné chápanie profesionalizmu ako morálnej krásy a spoločenskej obety ustupuje. Existujú špecifické problémy morálky, ktoré sú späté s profesionálnymi zvláštnosťami rozličných odvetví práce. Popri spôsobilostiach odborného charakteru je pracovný výkon podmienený a spätý s mravnými postojmi a s vedomím zodpovednosti. Musíme vedieť, čo je pre výkon každého povolania a v každej osobitnej situácii z mravného hľadiska pozitívne a čo negatívne. "Obsah profesionálno-etických normatívov má do značnej miery integratívny stavovsko-korporatívny zmysel. Ide o mravné hodnoty, ktoré sú v ľudských vzťahoch charakteristické u predstaviteľov určitej profesie, sú určujúce v praxi mravných vzťahov."11 Základom konkrétnych povinností predstaviteľov rozličných profesií sú jedny a tie isté požiadavky pracovnej morálky danej spoločnosti, existujú ešte špecifické požiadavky určitej profesionálnej morálky. Často sa tieto požiadavky spájajú s pojmom profesionálnej cti. V užšom zmysle sa pod profesionálnou etikou chápe morálka vedca, lekára, pedagóga, práv-
10 11
Krsková, A.: Etika právnického povolania, Bratislava, 1994, 13 s. Žilínek, M.: Úcta k ľudskej práci-kriterálny opravný fenomén. In. Uplatnenie objektívnych etických noriem v školskom a mimoškolskom vzdelávaní, Nitra, 1995.
119