Issuu on Google+

Gaudeamus Školský časopis SŠ v Nižnej Jún 2011 Ročník V. Číslo IV.


Editoriál

Nedovoľ, aby ťa čas vliekol za sebou Redakčná rada:

,,Nemám čas. Nestíham.“ Keby si tieto povrchné vety opakovali slávni ľudia, nič by nedosiahli. Nech nás čas neodradí. Nedovoľme, aby nás čas vliekol za sebou. Ja verím a prajem vám, nielen cez tieto prázdniny, ale po celý život, aby ste boli pánom svojho času. Lebo čas nikdy nevrátime spať.

Šéfredaktorka: Andrea Telúchová Zodpovedná vedúca: Monika Barčáková

(aďkovnik)

Redaktori:

Obsah

Miloš Planieta (MIKQ)

Nedovoľ, aby ťa čas vliekol za sebou 2

Andrea Telúchová (aďkovnik)

Pred úplnou špičkou 3

Angelika Paliderová (gega) Lucia Ragulová (Yuki)

Zvládol Alpy na bicykli 4 - 5

Katarína Nogová (Aktak) Andrea Nakačková (ANdry) Miroslava Koleňová Janka Smolková Lukáš Ragula (kronc) Alžbeta Ladňáková (bety) Katarína Piknová (Katka) Patrícia Baranyaiová (Ryuk) Fotograf: Patrícia Baranyaiová Grafická úprava: Angelika Paliderová Stránka SŠ: www.ssnizna.edupage.org www.ssnizna.sk Foto titulka: Ryuk

2

A srdce sa predsa našlo... 6 Milý, verný či neverný, čitateľ, ako si si mohol aj ty všimnúť, vonku prepuklo leto a s ním aj koniec školského roka a samozrejme posledné číslo časopisu. Jediná utešujúca správa je, že už sú tu čoskoro blížiace sa prázdniny. Maturanti sa nadobro rozlúčili a  chodby sú prázdnejšie, ale za  to stránky časopisu sú preplnené vašimi udalosťami. V  tomto poslednom čísle sme nakukli do  súkromia pána údržbára, do  všetkých vykonaných akcií, ktoré sa konali a nezabudli sme doplniť naše a  vaše stále rubriky. A,  samozrejme, dozviete sa aj o novom úspechu nášho časopisu. Ako ten čas rýchlo letí pred nami. Čas nezastavíme, ale ja verím, že dokážeme s ním bežať v jednej rovine. Prečo sa tak často necháme vliecť rýchlym časom? Ovplyvňujeme sa internetom, facebookom, televízorom,... Dovoľujeme času , aby bol naším pánom, aby nám uberal čas z kruhu priateľov a rodiny. Kam sme to prišli? Neustále nestíhame. Zabúdame, že čas riadime my a  môžeme ho využiť pre blízkych, pre úspechy. Skúsme vynechať v  našom slovníku vety tipu:

Keď unavený študent ožije 7 Všetko to začalo v nákupnom vozíku... 8 Green Action 9 Deň bláznov 10 Ďalší krôčik k ruštine 11 Obrázok jednou líniou 12 Bol, je, bude? 13 Kronika temného dávnoveku 14 Bude to happyend? 15 Rabča 16 Parler français? 17 Kung Fu Panda 2 18 Metal 19 Investland 20 Nemáme sa za čo hanbiť! 21 Šport 22 - 23 Myslenie je cesta k zatrateniu 24 - 25 Píšem, píšeš, píšeme 26 - 27 Komix 28


Aktuálne

Pred úplnou špičkou

hh

le naháňali, prázdne žalúdky vyhľadávali svoju korisť a  oči už zaspávali... Kdeže mladí a večer ísť spať. Stačilo sa dobre najesť, prejsť sa a žilo sa až do  noci (rána). Ráno bolo síce náročné, ale s tými akože úsmevmi na tvárach sme to všetci zvládli. Prišiel čas, aby hodiny odbili na  vyhodnotenie, každý sa povytiahol a  pootvoril oči. Napätie stúpalo. Veru aj nám sa ruky potili do  chvíle, kedy povedali názov nášho časopisu. Gaudeamus skončil na  1. stupni televízie Markíza (cca 4. miesto) z 83 časopisov. Vám a hlavne všetkým v redakčnej rade patrí veľké ĎAKUJEM. P.S. Odkaz od  Patrika Hermana: „Orava je dobrá.“

Žilina

Zvolen

Ako sa už stáva samozrejmosťou, že každý rok navštívime zákutia Zvolena, tak aj tento rok sme sa vybrali na dvojdňový pobyt s  vyhodnotením školských časopisov celého Slovenska. Cesta? Normál, nezaspali sme, ani nezablúdili (skoro). Nás nezaujímal internát a  okolie, ale jedlo a  taktiež tie znejúce slova kritiky od  rozhodcov (ktoré sú hrozné, ale na tom dokážeme stavať). Bolo to nad naše očakávania, kritiky menej ako chvály. Sme hrdí, že tvoríme náš časopis aj s vašou pomocou. Ručičky na  hodinkách sa neustá-

Keď už sme sa tak rozbehli v tvorení, prečo sa nezúčastniť ďalšej súťaže. Dôležite je, aby vedeli, že aj my existujeme. Prišiel ten deň A a dlhé čakanie v nákupnom centre Žilina, kým neodbije každému na hodinách 11:15.  Vtedy sme sa konečne presunuli do miestnosti Žilinského samosprávneho kraja. Ako inač, tí „vyššie“ majú vždy čas. Ďalšie čakanie, to nie... A už sa to začalo, každý poodliepal svoje líce z tvrdého stola a  poutieral tečúce slinky. Napätie nesmelo chýbať. Prišiel očakávaný čas aj na  nás. Gaudeamus obsadil krásne 3. miesto. Par fotočiek, ešte sa dobre najesť a cesta smerom domov bola zas o čosi radostnejšia. (aďkovnik)

Robotník padá z lešenia. Dobrý kamarát naňho kričí: - Fero, daj si ruky von z vreciek, aby to vypadalo ako pracovný úraz. Zamestnanec príde za šéfom a hovorí: - Šéfe, musíte mi zvýšiť plat. Musím vám prezradiť, že tri ďalšie firmy majú o  mňa záujem. - Nehovorte a  ktoré sú to? - Daňový úrad, telekomunikácie a elektrárne. Prišiel som na to, že k robote nemám odpor, ale impedanciu. Je to totiž komplexná vec, ktorá má reálnu zložku (fakt sa mi nechce) aj imaginárnu zložku (predstavujem si, že iná robota by ma bavila viac). Stretnú sa dvaja Rómovia: Dežo a  Fero. - Oj, ale som uťahaný. A  z  čoho? - Z  roboty. - Hej a  kde robíš? - Ta v  kameňolome. - Hej a od kedy? - Ta od zajtra. Riaditeľ sa pýta svojho nového vodiča: - Vaše meno? - Milan, pán riaditeľ. - Zamestnancov nevolám krstným menom. Priezvisko? - Zlatko. - Tak môžeme vyraziť, Milan! Heslo dňa: Ešte raz sa vyspím a  bude výplata. Potom sa dvakrát nevyspím a  bude po výplate.

3


Interview

Zvládol Alpy na bicykli Rozprávajú sa dve blondínky: - Kde si bola na  dovolenke? Na  Kréte. - Prečo si ma potom klamala, že pôjdeš do Grécka? Viete, ako chytá blondínka motýľa? Zavedie ho do  záhrady a zavrie za sebou vráta. Blondína úplnou náhodou sedí v  hre milionár pri prvej otázke - koľko je 2x2? Berie si nápovedu - zavolám známemu. Volá svojej známej, tiež blondíne: - Ahoj, sedím v hre milionár pri prvej otázke ‚koľko je 2x2?‘. Poraď mi, či mám dať hlasovať do publika alebo 50 na 50. Dve blondínky ohovárajú tretiu. - Čo myslíš, koľko má rokov? - Hm, hm, čo ja viem, ale myslím, že keby sa jej narodili deti, tak rovno vnúčatá. Stretnú sa dve blondínky a jedna hovorí: - Včera, keď sa vypol prúd, ostala som tri hodiny zaseknutá vo výťahu! - To je nič! Ja som zasa tri hodiny stála na pohyblivých schodoch! Blondínka listuje v telefónnom zozname. - Novák, Novák, Novák... Dofrasa! Ten má ale veľa telefónov! Ako nazývajú blondínky na vysokej škole? Návšteva.

4

Málokto vie, že človek, ktorého zvyčajne stretávame, keď sa niečo pokazí alebo niečo nefunguje, ktorý je vždy ochotný pomôcť a úsmev je vec, ktorá mu nechýba, je aj vášnivý cyklista a turista. Pán Vendelín Vasek. U nás v škole, hneď na prízemí, má svoj kútik plný skrutiek, náradia a  kľúčikov od skriniek. Je ťažké zastihnúť ho tam, pretože behá hore-dole po  škole, ale nemôžeme sa čudovať. Keď sa niečo nepokazí samo, tak tomu my študenti často pomôžeme a tým mu pridávame kopu práce. Vďaka tejto jeho „rozlietanosti“ sme mali veľký problém nájsť a  „vyspovedať“ ho pre náš časopis. No nakoniec sa nám to podarilo a pán Vasek si našiel na nás čas. Ako ste sa dostali k tejto práci? Robieval som údržbára v  Dome kultúry a bol som aj majstrom na Medvedzí na  domovej správe. Po  pár rokoch som sa dozvedel od  svojho brata, ktorý tu bol majstrom, že hľadajú nových ľudí a  tak som sa nato dal. Nastúpil som teda v roku 1986. No teraz som už na dôchodku, ale rozhodol som sa ostať ako údržbár, pretože to tu poznám a  snažím sa, aby tu bol poriadok. Máte tu veľmi veľa práce? No, áno. Najmä so skrinkami. Žiaci vylamujú zámky, pchajú do nich zápalky a pod. Ale na druhej strane, aspoň sa nenudím. Som rád medzi ľuďmi a mám rad dobrých žiakov. Keď vidím, že sa snažia, tak im aj ja vychádzam v ústrety. Občas zájdem aj za ich majstrom, povedať mu, ak je niekto šikovný a  pracovitý. Ako bývalý pedagóg sa študentov predsa len stále snažím viesť k pracovitosti.

Čím ste najradšej vypĺňali svoj voľný čas? Okolo Tatier poznáte, však? Je to teda cyklistická udalosť, keď sa zídu nadšenci cyklistiky a  dajú si známy okruh okolo Tatier. 15 rokov po  založení tejto peknej akcie som prebral funkciu vedúceho a 13 rokov som bol šéfom OT (Okolo Tatier). Účastnícky poplatok bol vtedy len 20 Sk a teraz berú viac už viac ako 1000 Sk. Podarilo sa nám dokonca dosiahnuť to, že počet účastníkov prekročil hranicu 400 ľudí. Prihlasovali sa aj ľudia zo  zahraničia a  ľudia rôznych vekových kategórií. Podobne sme organizovali aj turistiku. V roku 1972 som obišiel na bicykloch Rakúsko a v roku 1987 som sa dostal i do Švajčiarska, Nemecka a Beneluxu (na bicykloch).Chodili sme väčšinou po Alpách a prešli sme aj 100km denne. Ešte stále sa tomu venujete? Ešte áno, ale teraz už chodím najmä s  turistami. Okolo Tatier som bol naposledy pred 3 rokmi. Už sa to nedá všetko zvládnuť. Musím sa starať aj o dom a pod. A aký máte vzťah napríklad k umeniu? K umeniu mám veľmi dobrý vzťah. Kedysi som maľoval. Ešte aj pravdepodobne budem, ale asi sa dám skôr na grafiku. Aj vyrezávam, keď je príležitosť. Keď sa mi niečo zapáči, tak si to odfotím a potom to vyrezávam. A čo vy a televízia, PC? No... rád si pozriem futbal, šport a aj nejaký film. Aj na PC. Vďaka nemu cestujem po svete, spomínam si a vraciam sa na  miesta, kde som bol (fotky). Ale veci ako Facebook a podobne, to vôbec nie.


Interview

Príde babka do chovproduktu, podíde k akváriu, v ktorom leží had - pytón, pozrie sa naňho a vyľakane povie: - Ježišmária, čo to tu chováte za dobytok?

hh

Lekár vraví starej babke: - Nebojte sa, babička, mám pre vás zázračný liek. Po  jeho užívaní omladnete o dvadsať rokov. - Joj, pán doktor, len aby som neprišla o dôchodok! - Čo si pozerala včera? - Západ slnka. - A na ktorom programe? - Suseda, neviete, prečo má pani Evka ustavične uplakané oči? - Ale, dala sa vraj dokopy s nejakým Cibulkom! Nahluchlá babka okopáva počas SNP zemiaky. Ide okolo partizán a slušne pozdraví: - Smrť fašizmu! Babka sa dvihne a odzdraví: - Aj tebe synku, aj tebe!

Ako si spomínate na svoje detstvo? Pochádzam zo 6 súrodencov (samí chlapci). Už ako chlapec ôsmej triedy som na družstve staval maštale za 3 Sk na  hodinu. Doma som musel pomáhať, umývať a aj prať, lebo mama všetko nestíhala. Mala toho príliš veľa. Ako by ste v porovnaní s vašou ohodnotili tú našu generáciu? Máte svet otvorený, to je výhoda, ale na druhej strane mi chýba, že mladí už nevedia tak pracovať. Niektorí sa snažia, ale niektorí majú všetko a aj vďaka nim prekvitá vandalizmus. Sú to podľa mňa najmä tí, ktorí majú všetko. Rodičia im dajú všetko, čo chcú a oni si potom nevedia nič skutočne vážiť. Rodičia sa o  nich už tak nestarajú, lebo

majú veľa práce. Kedysi rodina držala viacej pokope. Nakoniec, čo by ste odkázali našim študentom?

Jurko hovorí natešene mamičke: - Mami, už som odnaučil babičku obhrýzať si nechty. -  A  ako si to dokázal? - Schoval som jej zuby.

Ja by som chcel, aby to, čo sa tu vybuduje, ostalo aj pre ďalšiu generáciu. Je to tu pre všetkých, nielen pre niektorých a taktiež by som si prial, aby zanikol vandalizmus. Veľmi pekne ďakujeme pánovi údržbárovi za  interview. Do  budúcna mu želáme veľa zdravia, pohody, mnoho najazdených km na bicykli a málo pokazených skriniek. (Yuki)

5


Udalosti

A srdce sa predsa našlo... Keď stačí len chcieť

Pamätáte si na pocit, keď ste sa ako malí chystali do tábora, ktorý vám rodičia zaplatili? Bolo to úžasné, ale nevyrovná sa to pocitu tých, ktorí si to síce nemôžu dovoliť, ale vďaka rôznym neziskovým organizáciám, ktoré robia zbierky pre deti zo  sociálne slabších rodín, si aj oni aspoň raz za život môžu užiť zábavy a „srandy“ v tábore. Tieto deti si to užívajú viac, pretože to nemajú tak často ako my a  taktiež si to aj vážia viac ako my. A tak sme aj my zo študentskej rady s pomocou Rady mládeže Žilinského kraja pripravili zbierku pre tieto deti. Stretli sme sa s  mnohými názormi a reakciami ľudí na takéto veci, dokonca niektorí z vás nás tak „odpálili“, že sme si povedali dovidenia a odišli sme. Iní s radosťou prispeli a pochválili nás, že míňame svoj voľný čas pre nich. Iní zas chceli, ale pri sebe nič nemali a  iní posielali peniaze na  účet alebo sms-ky. No aj tak sa nám podarilo vyzbierať toľko, aby si aspoň zopár mladých ľudí mohlo užiť svoje detstvo a aj my z toho máme veľmi dobrý pocit. A  čo dodať k  tomu? Možno si tieto deti v budúcnosti spomenú, čo pre nich niekto urobil a  ak budú

6

môcť, tak prispejú tiež a  budú túto myšlienku posúvať ďalej. (MIKQ)

Hor sa do hora

Na  deň detí, konkrétne 1. júna, sa rozhodli naše milé p. učiteľky a p. učitelia, že spolu s nami, s bažantmi, budú absolvovať turistiku na Ostražicu. Začiatok bol dosť náročný, pretože väčšina z nás ráno ešte spala a zobudili sme sa, až keď nám stekal pot po čele. Nikto sa netešil na svalovicu, ktorá nás po tejto túre neminula. Minúty ubiehali a my sme konečne uzreli ten vytúžený, no ničím nie zvláštny, kríž, za ktorým sme sa museli „trepať“ až tak vysoko. Avšak, nikomu táto náročná prechádzka neublížila. Aj keď v tom momente si istotne všetci sľúbili, že: „Tu hore som asi prvý a za to aj posledný krát.“ Tú nádheru by sme ale z okien našej školy isto nevideli. Pokochali sme sa prírodou a hor sa natešene do kina. Cestou dole to išlo o niečo ľahšie, aj keď tvrdosť zeme okúsilo nemalé množstvo našich zadočkov. Vďaka mokrej tráve som si aj ja odniesla spomienku na  tento deň v  podobe modriny. Zbesilé behy študentov priniesli pády rôzneho druhu, ktoré nás navzájom veľmi rozosmiali. Učitelia boli na rozdiel od  nás o  čosi opatr-

nejší a celú dobu mali oči na stopkách. A za ich námahu spríjemniť nám tento NÁŠ deň im chcem v mene všetkých študentov poďakovať hlavne za  to, že dokázali rozhýbať aj také lemry, aké sme my. (ryuk)


Udalosti

Keď unavený študent ožije

hh

Všetko to začalo 17. 06. 2011. Boli presne dve hodiny v  noci, keď sme s fľašou baldovskej v ruke nastupovali do  autobusu plní očakávania. Vôňa fašírok pohltila celý autobus a tak sme všetci zaspali. Za  skorého ranného svetla sme sa ocitli v  našom hlavnom meste v  Bratislava. Pán ekonóm Javorek s  nami povymetal všetky ulice starého mesta, popritom sme sa kochali pamiatkami (veď mnohí z nás videli Bratislavu po  prvýkrát) a  hodili sme aj nejaké to foto. Po krátkej, no vyčerpávajúcej, prehliadke mesta sme odcestovali do vytúženej Viedne.

V porovnaní s Bratislavou bolo toto mesto čistejšie a  ľudia boli milí, lebo sme im nič nerozumeli. Naša cesta smerovala do  Schönbrunnu, kde sme strávili dopoludnie, kochali sa krásnymi záhradami a  fontánami. Navštívili sme tiež bludisko a labyrint, kde sme blúdili a blúdili a blúdili a blúdili. Boli tam i  krivé zrkadlá, na  ktorých sme sa dobre pobavili. Zo  zámku sme zamierili do centra mesta, kde sme mali možnosť vidieť známe historické pamiatky, obchody, metro. Nohy nám už nestačili a to sme v tej chvíli ani netušili, akú cestu máme ešte pred sebou. Ďalšou zastávkou bol podmorský svet, na  ktorého vrchole bol nádherný výhľad na  celú Viedeň. Deň sa pomaly schyľoval k večeru a všetci sme sa tešili na zábavný park Práter, kde sme všetci ožili, zdvihli si adrenalín a poniektorí i žalúdky.

Bola skoro tma, keď sme naozaj vyčerpaní nasadli do autobusu. Našťastie sme necestovali až domov, čakal nás ešte víkend v  Piešťanoch. Do  kempu sme dorazili niečo pred polnocou a ako zázrakom sme všetci chytili druhý dych. Ako už býva zvykom, veľa sme toho nenaspali, no vôbec nám to neprekážalo. V sobotu sme nakukli do centra kúpeľného mesta, niektorí sa stihli prebehnúť na  korčuliach, vykúpať v bazéne, zahrať futbal, nakupovať. Čo dodať na  záver? Chceme sa poďakovať za  možnosť vidieť niečo nové, prežiť víkend plný zážitkov, nadviazať nové priateľstvá. Sme radi, že môžeme povedať: „Stálo to zato a už teraz sa tešíme o rok...“ (účastníci zájazdu)

-Včera sme sa s manželkou pohádali, ale aj tak som mal posledné slovo ja. -A čo si povedal? -Tak si to teda kúp! Hovorí blázon bláznovi. -Ak uhádneš koľko mám prasiatok, dám ti všetky tri. - Otecko, počula som, že veľké ryby jedia sardinky. - To je pravda. - A ako si otvárajú konzervy? Príde malý Janko domov a  pýta sa ocka: - Ocko, čo je to bizón? - Vieš, synček, to je taká blbá ryba. -  Ale nám pani učitelka povedala, že behá po lese. - Veď hovorím, že je blbá! Príde Janko domov zo školy a vraví oteckovi: - Ocko, ocko, dnes sme celú hodinu telocviku stáli na jednej nohe. - Na jednej nohe ako bociany? - Nie ocko, ako debili. Večer pred spaním číta mamička dcérke, aby zaspala, na dobrú noc rozprávku. Po polhodine jej dcérka hovorí: - Mamička, nemohla by si si ísť čítať niekde inde? Ja chcem už späť! - Janko, prečo nechcú tie zápalky horieť? -Neviem, keď som ich skúšal horeli všetky.

7


Udalosti

Všetko to začalo v nákupnom vozíku... Viete, prečo je jedenie čínskymi paličkami životu nebezpečné? Lebo hrozí, že sa nenajete. - Dedo, kde ste boli včera? - To by si rád vedel, synáčik?! Aj ja! Vnučka sa pýta dedka: - Dedko, ako zistím, že som opitá? Dedko pozrie cez okno a vraví: - Keď uvidíš tamtie dve ako štyri. - Dedko? - Čo? - Tam je len jedna! Pýta sa vnúčik dedka: - Dedko, prečo zakrývaš studňu na noc plachtou? - Aby sa nevyliala voda, keď sa bude krútiť Zem! - Dedko, už ste si kúpili ten strojček do  uší? - Áno. - A  koľko stál? - Trištvrte na sedem. Viete, ako spoznáte, že je zima? Muchy začnú lietať v teplákoch. Aj v dnešnej dobe ešte existuje prirodzená deľba práce: Ženy robia všetko a muži nič. Vždy som si stál za svojim názorom. A  preto som nezamestnaný.

8

My, no žiaľ nie všetci, tvorcovia časopisu Gaudeamus sme sa vybrali na  super chatu do Zákamenného. Ako prvé sme sa vybrali na „menšie“ nákupy. A  tam celý bláznivý víkend začal. Nedalo nám nevyskúšať jazdu na nákupnom vozíku. Škoda, pani profesorka nás spoza tých regálov aj tak našla. Dúfame, že až tak veľkú hanbu sme jej nespravili. Po  týchto šialených nákupoch nás čakal ešte jeden problém. Ako sa zmestime s toľkou batožinou a  nákupmi do  auta? Keďže to bola „babská“ jazda, rýchlo sme vyriešili daný problém a  celí obklopení taškami sme mohli vyraziť. Vo veľmi dobrej nálade sme nasmerovali cieľ už do spomínanej dedinky, kde nás už čakala naša šéfredaktorka Aďka. Hneď ako sme sa k  nej dostali, otvárali sme ústa dokorán. To bol prepych. Za to jej aj týmto chceme poďakovať. Bolo tam nádherne. Rozutekali sme to všetko preskúmať. Čo otvorene dvere, to útulnejšia izbička. Keď sme všetko poobzerali a usalašili sa okolo stola, prenikala gitara s našimi spevmi. Pohľad na oheň, ktorý praskal v krbe, bol bubnami k našim piesňam. V neskorších hodinách sme vybehli na  horne poschodie, kde hra Twister (od Lucky) nám rozosmiala bruchá ako nikdy. Kto to len vymyslel?!! Polohy, ktoré sme museli zaujať, boli niekedy až komické a padali sme spolu so smiechom. Prišiel ďalší deň a  s  ním výlet na  vláčiku. Vietor nám vial vo vlasoch a tá panenská príroda... Kým sme sa vrátili, naše žalúdky boli prázdne. Smer chladnička... urobili sme si chutnú živánsku na  pahrebe. Napraskaní sme sa opäť vybrali na túru a pešo. Putovali sme cez Zákamennské kopce ku kalvárii. Náročný deň končil oddychom, príbehmi, vtipmi a Twisterom...

No a  to najhoršie na  koniec. Ráno bolo treba všetko upratať a pobrali sme sa domov. Zažili sme spolu veľa krásnych zážitkov a  verím, že nikto z  nás na to tak rýchlo nezabudne. (Aktak)


Udalosti

hh

Študenti II. BC (spolu 24 študentov), ktorí sú členmi aktivity Zelení nadšenci, dňa 19. 04. 2011 čistili okolie rieky v Zemianskej dedine. V priebehu 15 minút študenti zaplnili poskytnuté vrecia odpadom a  potom sa sústredili na vyťahovanie nadrozmerného od-

Green Action

padu z rieky, ktorý sa môže stať príčinou lokálnych záplav. Všetok nábytok, elektrospotrebiče, pneumatiky sme uložili na jedno miesto. O odvoz odpadu sa postará obec.

V budúcnosti je potrebné „vyzbrojiť sa“ oveľa väčším množstvom vriec na  odpad. O  akcii sme informovali verejnosť prostredníctvom internetu, v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia na  webovej stránke www.snaturou2000.sk Pri odstraňovaní ilegálnych skládok spolupracujeme s OZ TATRY, ktoré nám poskytuje veľmi cenné rady a usmernenia pri registrácii ilegálnych skládok. Počas mesiaca apríl sme urobili registrácie 12 ilegálnych skládok odpadu v okresoch Oravy. (Tvrdošín, Námestovo, Dolný Kubín). (Ing. Beáta Ľubová - koordinátorka environmentálnej výchovy)

Spájali nás vedomosti a športové výkony

Nastal štvrtok a Dolný Kubín ráno ešte ani netušil, akú spúšť tam ideme narobiť. Na druhej strane sme však ani my netušili, ako s nami vybabre počasie. Čím viac pršalo, tým naša radosť stúpala, pretože sme si mysleli, že súťaž bude zrušená. Úsmev z tváre nám opadol po zistení, že súťaž sa bude konať za  každého počasia. Tak sme sa teda postavili na štart v zložení 3 chalani a 2 baby. Naša trasa viedla cez zablatený terén kopcov a cez lúku. Nikto neostal suchý a čistý. Trasu 3500m sme zvládli s jazykom vyplazeným po kolená, avšak boli sme so sebou spokojní, že sme to zvládli. Kalokagatia nás spájala celý čas, či našimi vedomosťami, alebo športovými výkonmi. Síce sme neskončili prví, no spokojní a s úsmevom na tvári. (Monika Vajduliaková 3.Au)

SCÉNA Z HORORU: Padol Facebook. Už je tomu dva dni. Ľudia s plačom v zúfalosti vybehli na ulicu a so slzami v očiach v ruke držiac svoje fotografie kričia: „Páči sa ti to? No tak páči??“ Kedy je človek zavislý na  internete? Keď v  novinách kliká na podčiarknuté texty. Psychológ: - A prečo si myslíte, že už nie ste zavislý na internete? Pacient: - Lebo bývam na ICQ už iba v N/A statuse! Programátor stretne na  ulici pekné dievčatá a volá na ne: - Nazdar kočky! Máte ICQ alebo aspoň e-mail? Nemáme. Načo by nám boli? - To je škoda, mohli sme sa zoznámiť. Minule som na IRC odchytil takúto hlášku. IQ sa pýtal jedného človeka na IRC koľko váži. On mu na to odpovedal, ale zabudol dvojbodku a celá hláška vyznela nasledovne: „iq 62 - 63 podľa toho ako sa najem.“ Čo je to hu@hu.hu? E-mailová adresa maďarskej sovy.

9


Udalosti

Deň bláznov Hlášky z  Big Bang Theory (Teória veľkého tresku): Sheldon (o Penny): Neskončil si s ňou však? Leonard: Naše deti budú chytré a krásne... Sheldon: A  hlavne imaginárne. Penny: A viete čo je najhoršie? Žila som s  ním celé 4 roky. To je ako vyštudovať strednú školu. Sheldon: Tebe trvala stredná škola 4 roky?? (Potom, čo veľký kus nábytku spadne dolu schodmi) Sheldon: Gravitácia, ty bezcitná defka. Sheldon: Uf, som spotený. Kto si so  mnou pôjde zaplávať na  Secon Life? Mám nový virtuálny bazén. Howard (o  Leonardovi): Stalo sa mu niečo? Sheldon: Rozišla sa s ním jeho imaginárna priateľka. Howard: To poznám... Leonard: Sheldon, prečo si nedopraješ raňajky v posteli? Sheldon: Lebo nie som ani chorý, ani žena sláviaca deň matiek.

10

Den bláznov je ako stvorený pre nás mladých. Je to čas robiť si „vtípky“ z našich priateľov a známych. Ale my zo študentskej rady našej školy sme sa rozhodli, že to pojmeme trošku v inom smere. A  tak sme na  prvého apríla v škole vyhlásili súťaž o najlepšiu masku. Tá či tie masky, samozrejme, dostali aj odmeny. Hlavne tri ceny boli maxi pizze a  ďalej sladké potešenia. Po  chodbách sme stretávali tajomné bytosti z hlbín pekla ako prekrásne upírky, z  ďalekého Egypta nás navštívili otrhané múmie, z rozprávky nás oslovila červená čiapočka a dobrý ujo poľovník, z  jedného z  prvých ešte čiernobielych filmov zavítal prvý komik Charlie Chaplin, plno šalených klaunov a poslušne hlásim, že sme narazili aj na dobrého vojaka Švejka. Niektorí sa tomuto nápadu potešili, iní si mysleli, že je to hlúposť a  prečo by sa mali zhadzovať. No ale v  konečnom dôsledku sme boli radi, že aspoň niekto bol ochotný sa zabaviť. Rozhodovanie bolo veľmi ťažké, ale nakoniec si cenu odniesli všetci. Urobilo sa mnoho prekrásnych fotiek, ktoré sa nám vryjú do  pamäti na tie pekné chvíle, keď sa ľudia na  nás pozerali s  prekvapením v  očiach a  s  úsmevom na  perách. Rozlúčili sme sa v  dobrej nálade a s iskrou v očkách. (MIKQ)


Udalosti

Ďalší krôčik k ruštine

hh

Viete si asi predstaviť, ako som sa cítila, keď ma raz na chodbe zastavila profesorka s otázkou, či by som chcela ísť recitovať po  rusky. Recitujem rada a tak som si povedala, že v tej našej klubovni aj tak nik nebude. No o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi prof. Kollárová, ktorá ma pripravovala na  túto recitáciu, začala rozprávať, ako to v tej Bratislave bude prebiehať, kde všade pôjdeme a skoro mi zabehlo, keď povedala: „Veď nemyslím, že tam bude viac ako 50 ľudí...“ Hoci ruština nie je mojou silnou stránkou, celkom

som sa aj tešila. Recitovať som chodila od škôlky, no nikdy nie takto. Ani tak nejde o  to, že to bolo v  cudzom jazyku (veď ako škôlkárka som recitovala po anglicky), ako skôr o štýl a celý dojem z recitácie. Musela som si vyžehliť moje kučery, nesmela som byť nalíčená a ísť bez šperkov, bižutérie alebo hodiniek. Čo však všetkých zaskočilo (spočiatku aj mňa), šla som bosá. Asi ani nemusím spomínať, čo všetko sa mi robilo, keď sa blížil čas môjho prednesu. Nakoniec som to však zvládla celkom úspešne, tým mám na mysli žiadne potknutie, zabudnutie textu a čo je najdôležitejšie, nezačalo sa mi ani čkať. Samozrejme, že som vyhrala a  dostala som krásny diplom v azbuke, ktorý neprečítate, ak ste si poriadne nenaštudovali Ruské okienko v minulom čísle a tak nezistíte, že som vlastne nevyhrala a  diplom mám za  účasť. Ale už aj účasť na medzinárodnom kole nie je zlý začiatok, nie?

Na druhý deň sme ešte absolvovali prechádzku po Blave a pozreli sme si aj s  výkladom najzaujímavejšie miesta nášho hlavného mesta. Všetci sa potom ponáhľali do  hotela, pretože si museli odpratať batožiny z izieb a my sme sa s  p.p.Barčákovou išli pozrieť na  nové Slovenské národné divadlo (my šikovné sme si totiž batožinu vzali hneď a dali ju do úschovne). Tam sme ešte zastihli koncert, na  ktorom začínal Avon pochod proti rakovine prsníka. Spievala tam napr. Zdenka Predná alebo Beáta Dubasová. Ja som si ešte pobrala tie pekné ružové balóny, čo tam rozdávali a pekný víkend sa nám pomaly končil. Teda aspoň ten spoločný. Nakoniec som rada, že som mala možnosť tam ísť a  byť toho všetkého súčasťou. Akosi som sa aj na tú ruštinu začala pozerať inak a celkom zábavné je aj to, že toto opravuje práve moja ruštinárka. (gega)

Leonard: Je na mne vidieť, že sa potím? Sheldon: Nie, tie polmesiacové škvrny pod pazuchami to celkom pekne zakrývajú. (o Leonardovom rande s Penny) Leonard: Vieš, možno to rande s Penny nie je až taký dobrý nápad. Sheldon: Nie, stále je tu možnosť, že alkohol a  strata súdnosti z  jej strany by nakoniec mohli z  toho urobiť pekný a romantický večer. (Bavia sa o scéne zo Supermana) Sheldon: Uvedomuješ si, že tá scéna je z vedeckého hľadiska veľmi pochybná? Penny: Jasné, ja viem. Ľudia nevedia lietať. Sheldon: Nie, predpokladajme, že vedia. Lois Lanelová padá s počiatočným zrýchlením 10 m/s2. Superman sa vrhne dolu, aby ju zachránil a natiahne dve paže z ocele. Slečna Laneová, ktorá ma v tej chvíli rýchlosť cca 190 km/h na ne narazí a je ihneď rozporcovaná na tri rovnaké časti. Keby ju mal rád, nechá ju spadnúť na zem. Je to milosrdnejšia smrť.

11


Tvorivý tvor

Obrázok jednou líniou (Sheldon je chorý a  príde za Penny do reštaurácie) Penny: Sheldon, čo chceš? Sheldon: Polievku Penny: Tak prečo si si tú polievku nedal doma? Sheldon: Penny, mám IQ 187. Nemyslíš, že keby existovala možnosť, ako si dať polievku doma, urobil by som to? Penny: Mohol si si ju nechať doviezť. Sheldon: To ma nenapadlo... (Sheldon telefonuje Leonardovi) Sheldon: Ako som predpokladal, som chorý. Moja horúčka rástla exponenciálne od  druhej hodiny ráno a  teraz produkujem hlien v  alarmujúcom množstve.

1.

(Sheldon sedí v  reštaurácii a  smrká tak nahlas, že sa ostatní hostia obzerajú) Sheldon (ukáže hosťom pri vedľajšom stole obsah kapesníku): Myslíte, že to je skôr lesná, alebo močiarová zelená? Sheldon: Plánujem vyriešiť krízu na  strednom východe tým, že vybudujem repliku Jeruzalema v  Mexickej púšti.

12

nikoleta krajewska Tento rok tu bola posledná príležitosť zapojiť sa do súťaže školského časopisu v  tvorivom tvore. Ako sa stáva skutočnosťou, vašich nápadov nie je veľa. No my sa potešíme každej práci. Na poslednú chvíľu predsa vždy dorazia nejaké výtvory a  vždy je to veľmi krásne. Časopis žije a dýcha aj vďaka vašej pomoci a podpore. Autorské diela sme zoradili a v časopise sa nielen zobrazia, ale budú aj ocenené cenami školského časopisu Gaudeamus. Ďakujeme tým, ktorí sa zapojili. Tvorivý tvor vám cez prázdniny praje veľa zábavných, kreatívnych a usmievavých dní.

2.

oľga ondreková

(Gaudeamus)

3.

simona šindlerová


Anketa

hh

Vonku už poriadne hreje slniečko a konečne prišlo leto. Napriek ťažkým prípravám štvrtákov na maturitu sa moje otázky dostali k vám. O čom boli tento raz? Určite o každom z nás.

Bol, je, bude?

Z budúcnosti: 3. Čo ty a tvoje prázdniny? a.) budem doma - 23 b.) brigáda – 14 c.) dovolenka – 4

Z minulosti:

d.) zábava, sú to moje posledné – 7

1. Ako si prežil 1. apríl?

e.) budem si užívať leto všade - 16

Strieľal som si z  každého, hneď z rána mi pokazili deň, najlepšie bolo večer na  zábave, sestra sa kvôli žartu na mňa hnevala ešte týždeň, ako každý iný deň... Z prítomnosti: 2. Aké bude vysvedčenie? Papierové?, čierno-biele, popísane, radšej našim neukážem, veď to je jedno, celkom dobre, hlavne že prejdem...

Ďakujem všetkým zúčastneným a prajem vám bezúrazové a plne smiechu prázdniny. (aďkovnik)

Rajesh: Vieš, čo urobil? Sledoval moju prácu 10 minút a potom začal programovať software, ktorý by ma nahradil. Leonard: A to je možné? Rajesh: Ukázalo sa, že áno... (chalani sa dohadujú na  názve pre ich tím do fyzikálnej súťaže) Sheldon: Žiadne zviera nedokáže prekonať relativnú bojovú silu mravcov. Rajesh: Možno, ale tigra nezapáliš pod lupou. (Sheldon radí v obchode s elektronikou) Sheldon: Aký máte počítač? A prosím, nehovorte taký biely... (Sheldon s Penny sú v aute a svieti kontrolka motoru) Penny: Možno je vadná tá kontrolka. Sheldon: A  máš tu kontrolku kontrolky kontroly motora? (Penny nechce obslúžiť Sheldona v reštaurácii) Penny: Máme nové pravidlo. Zákaz vstupu bez topánok, košele a so Sheldonom.

13


Od nadpisu k zmyslu

Kronika temného dávnoveku Koľ kokrát si ty, drahý čitateľ, sníval o  návrate v čase? Aby si niečo zmenil, napravil, alebo iba zažil nejakú úžasnú situáciu znova? Predstav si, že v ruke držíš kompas, ktorý by ti takúto cestu umožnil kedykoľvek by si len zachcel. No ak by tu existovala možnosť, že takúto vecičku nevieš ovládať, ľahko by sa mohlo stať, že by si sa odrazu ocitol vo svete, kde si odkázaný len sám na seba. V obecnej knižnici som natrafila na takúto vecičku. A hoci to nebol kompas, ale kniha a  hoci som celé dobrodružstvo nemohla zažiť, len si ho prečítať, predsa ma premiestnila o niekoľko tisícok rokov do minulosti. Pri čítaní riadkov nižšie spomínanej literatúry som si uvedomila, že ktorýkoľvek jedinec moderného sveta by tam, v minulosti, nebol schopný prežiť. Že spoločnosť a technický pokrok tak veľmi apeluje na to, aby čo najväčšie percento ľudí bolo technicky zdatných a vzdelaných, až zo svojho JA postupne vytláčame všetko, čo bolo skutočne potrebné na prežitie tisícky rokov. Je smiešne smutné pozorovať ľudí, ako zo seba vychrlia kvantum čísel pri pohľade na najnovší model mobilného telefónu, keď nemajú ani potuchy, ako boli vyrobené šnúrky

14

v  ich topánkach. Je smiešne smutné počúvať zanietené monológy ľudí o možnostiach cestovného ruchu, keď nedokážu vysloviť jedinú súvislú vetu o  tom, akú cestu prešlo jedlo nachádzajúce sa na ich tanieri.

Michele Paverová Kronika temného dávnoveku

Svet pred šesťtisíc rokmi – to je svet, v ktorom žije hrdina menom Torak. Obdobie po skončení doby ľadovej ale ešte pred rozvojom roľníctva, keď celú severozápadnú Európu pokrýval les. Ľudia v  Torakovom svete vyzerajú úplne normálne ako ty, či ja. Líšia sa len spôsobom života, ktorý je tak rozdielny od  toho nášho. Hoci nepoznajú písmo, kovy ani koleso, ani trochu ich nepostrádajú. Svoj relatívne pokojný život môžu bezstarostne viesť v neveľkých klanoch vďaka množstvu skúseností nadobudnutých pozorovaním a poznávaním prírody v rovnováhe, ktoré im ich existenciu uľahčujú. Všetko, čo potrebujú, im poskytuje prostredie, v  ktorom žijú, alebo sú jednoducho schopní zhotoviť si nevyhnutné veci sami. Vrátiť sa späť do týchto dní a vyrovnane fungovať v  jednej z  takýchto spoločností by síce mohlo byť veľké dobrodružstvo, no oveľa pravdepodobnejší je fakt, že ktorýkoľvek moderný človek by v  tomto svete dlho neprežil. - Nemožno rozkazovať stromom, ani zabrániť koristi, aby sa neriadila pradávnym rytmom mesiaca. Nemožno prikázať lovcovi, kde má loviť. - Niekto strašne krutý ho bolestivo zranil. Niekto strašne zlý, čo neuznáva žiadny posvätný zákon lovu, prikazujúci korisť vystopovať a uloviť, nie zraniť a nechať tak

šialenú bolesťou, aby napádala každého, čo jej príde do cesty. - Keď lovec zabije korisť, musí s ňou zaobchádzať s  úctou a  každý kúsok z nej musí použiť. - Keby Torak chcel, aby šla s  ním, požiadal by ju o to. Pátrala po kamarátovi, ktorý nemal o ňu záujem. - Na  útese nezostalo ani stopy po láskavom mágovi. Tá maska už bola spálená a nezostalo po nej nič len popol a pocit trpkosti. Už ani nevyzeral ako človek. (ANdry)


Mikroblog

hh foto: Ryuk

Koniec školského roka 2010/2011 je už za  dverami a  ohláša sa hlasným búchaním. Alebo – ako je to popravde – už dávno vkĺzol do  našich životov v podobe akejsi stupňujúcej sa melancholickej nálade, pretrvávajúcej nezvládateľnej únave, neprítomnom a  nezaujatom postoji ku všetkému. Akosi sme všetci dohoreli ešte dávno predtým, ako prišlo na  reč záverečné uzatváranie známok, väčšine ľudí to bolo už akosi jedno. A vo vzduchu zostala visieť nálada typu: „Nejak bolo, nejak bude.“ Zrejme sme už trochu otrávení z donekonečna sa opakujúcich stereotypov, ktoré prichádzajú a  odchádzajú s každým novým školským rokom. Ako každoročne, znova raz odíde niekoľko tvárí, ktoré po  prázdninách márne budem hľadať v dave. Namiesto toho sa chodbami našej školy bude túlať niekoľko neznámych jedincov, ktorí postupne, ako všetci ostatní, rovnako zapadnú do školského stereotypu. Až sa ty sám ocitneš vo štvrtom ročníku, ešte stále to všetko budeš vnímať rovnako? Nepocítiš náhodou

Bude to happyend? horkosladkú chuť v  ústach a  stiahnuté hrdlo v  okamihoch, keď bude namieste vyrieknuť pár slov? Nebudeš ticho šepkať otázku, či na teba ľudia nezabudnú a  aspoň tu a tam si spomenú, možno napíšu krátku správu?

Celé je to o koncoch a nových začiatkoch. O vznikajúcich prázdnych miestach, ktoré – doteraz nechápem z akého dôvodu – sa množstvo ľudí navôkol snaží silou–mocou čímsi zaplniť. Do  vzniknutých prázdnych miest sú schopní a  ochotní napchať čokoľvek: majetok, voľnú zábavu, náboženstvo, adrenalín... Len aby presvedčili sami seba, že sú „kompletní“, „celiství“. Že nie je nič, čo by im chýbalo. Akoby bez týchto vecí neboli kompletnými osobnosťami, akoby ich životy odrazu nestáli za nič a boli nenaplnenými. I  ja sa opäť rozlúčim s  niekoľkými osobami. Odnesú si kúsok zo mňa v drobnom zabudnutom vrecúšku starého plášťa. Aké bude ale ich prekvapenie, keď naň náhodne natrafia v tej najneočakávanejšej chvíli, keď na okamih prítomnosť splynie s minulosťou, budú sa prelínať a  vynárať staré spomienky a  pocity, ktoré sa zdali byť stratené.

Malý braček sa pýta veľkej sestry: - Sestrička, čo máš v tom bruchu? Sestra odpovedá: - Dieťatko. Brat sa pýta: - A máš ho rada? - No jasné. - Tak prečo si ho zjedla? Čo ma naučila moja mama? No napríklad obratnosti: Pozri sa na  tú špinu, čo máš na  chrbte! Vážiť si dobre vykonanú prácu: - Ak sa chcete navzájom pozabíjať, urobte to láskavo vonku, práve som upratala! Veľa o  jave zvanom osmóza: - Zavri si ústa a zjedz tú polievku! Matka hovorí svojej dospievajúcej štrnásťročnej dcére: - Mali by sme sa o niektorých veciach vážne poradiť. - A čo chceš vedieť, mami? Muž na  cintoríne sa pýta dvoch ľudí: - Čo tu robíte takto v noci? - No, zajtra ideme na dovolenku, tak ideme dať deti k našim. Ide otec s dcérkou okolo obchodu s topánkami. Dcérka: - Oci, kúp mi tieto topánky! - Buď ticho a najprv znos korčule!

Smutné, že ľudia si nedokážu uvedomiť, že toto je možné len v okamihu, ak neupchajú voľné miesta niečím zbytočným tam, kde vznikli a nechajú čerstvý vánok, aby ich udržiaval nažive. (ANdry)

15


Tam, kde bývame

Rabča keďže aj môj brat doniesol domov niekoľko ocenení.

Sedí žaba na  kameni a  v  diaľke zbadá princa. Kričí na  neho: -  Princ, poď sem. Ak má pobozkáš, niečo dostaneš. Princ neváha, príde k žabe a pobozká ju. Žaba na to: - Dostaneš ekzém! Príde Ivanovič ku cárovi a vraví: - Priniesol som vám hlavu draka. A  cár na  to: - No a  tu máš ruku princeznej. Sedí havran na  strome s  kusom syra v zobáku. Príde k nemu líška, pozrie na neho, chytí palicu a tresne havrana z celej sily po hlave, zoberie mu syr a  zožerie ho. Havran sa preberie na  zemi: - Do  pekla, tá rozprávka sa riadne skrátila. Popoluška dostane tri oriešky. Otvorí prvý - nič. Otvorí druhý nič. Z  tretieho prázdneho orieška vylezie červík, žmurkne na  ňu a hovorí: - Trapas, čo? Úvod rozprávky: Bol raz jeden kráľ. Mal dvoch synov a tri dcéry, až mu na  to jedného dňa kráľovná prišla. Tri dni a  tri noci bozkával statočný princ spiacu princeznú a  potom si pomyslel: Možno je naozaj mŕtva...

16

Prirodzeným spádovým sídlom miestneho významu obcí, Rabčíce, Oravská Polhora a Sihelné, je veľká goralská obec Hornej Oravy a tou je Rabča. Fanušikovia prírody sa tu istotne nebudú nudiť, pretože krásna zeleň sa tu pýši na každom kroku, keďže dedina leží v  doline rieky Polhoranky.Vaše sympatie nebudú chýbať ani očarujúcej Babej hore. Historickou pamiatkou je v tejto dedine kostol, ktorý sa nachádza v hornej časti dediny. Je zasvätený Navštíveniu Panny Márie a preto práve v tento sviatok bývajú v Rabči velké oslavy, ktoré už niekoľko rokov miestni poznajú aj pod názvom Dni Rabče. Okrem krásnych oltárov a malieb tu nájdete aj mozaiky od známeho umelca Ernesta Zmetáka. No taktiež nesmiem zabudnúť aj na športovo založených ľudí, ktorých je v tejto dedinke celkom veľké množstvo. K  dispozícii tu majú hlavne najväčšiu športovú halu námestovského okresu. Na svoje si tam prídu hltači futbalového, stolnotenisového, atletického, volejbalového, basketbalového, ale aj streleckého oddielu. Keďže z  tejto malebnej dedinky pochádza niekoľkonásobný Majster sveta v pretláčaní rukou, Ľubomír Jagnešák, prichystal pred nedávnom hlavne pre osoby mužského rodu súťaž s touto záľubou. Nedá mi to nespomenúť,

Výhodou Rabče je jej mladé obyvateľstvo, ktoré sa v tejto dedinke istotne nenudí. Okrem športových udalostí sa tu každoročne robí akcia tanečného charakteru s  názvom Deň tanca. Deti či tínedžeri sa prídu rozhýbať a ukázať nadšenému publiku, čo v nich je. A keď už sme pri deťoch, ktorých nárast tu nie je prehliadnuteľný, nesmieme vynechať zábavu našich ratolestí tzv. Maškarný ples. Je to každoročná akcia venovaná tým najmenším, ktorí vám vykúzlia úsmev na perách deň čo deň. Tak prečo aj pre nich niečo neprichystať?! Rabču môžeme rozdeliť na  Nižný koniec, centrum - Gaceľ a  Gruň. Nižný koniec je známy hlavne svojimi vatrami a  kadejakými zábavami, Gruň je významná trať pri akcii Rabčiansky okruh, ktorý sa každý rok koná na futbalovom ihrisku v  Gaceli. V  Gaceli nájdete obvodné zdravotné stredisko, obecné služby, školy a však sa samy príďte pozrieť už na pohľad zaujimavú dedinku menom Rabča.  (Ryuk)


Zábava z iného uhla

R

hh

nestraci!“ Čašnik še obraci a  hutori: „Zjedli by sce vy La hovno, keby som nebul z Prešova!!“ 

Ako iste viete, Francúzsko je veľmi známe aj vďaka Eifelovke - veľmi vysokej veže zo  železa. V  tejto krajine by ste sa určite sčasti dohovorili aj po anglicky. My vám dávame opäť šancu naučiť sa niečo nové z iného jazyka pomocou zábavy. Dúfam, že v  poslednom čísle sa opäť zabavíte s francúzštinou. Na začiatok pár krátkych výrazov: Bonjour – dobrý deň

Tajnička

1. Štátne zradenie Francúzska? 2. Známa rieka Fr. Tiež pretekajúca cez Paríž... (S...) 3. Čím je typické Francúzsko okrem vín a syra? 4. Akým jazykom sa hovorí vo Fr.?

Merci – ďakujem Comment tu ťappelles?- Ako sa voláš? Je m´appelle.... – Volám sa.... La Slovaquie – Slovensko S´il te plait – prosím ťa L´école – škola

5. Slovenské jedlo: Francuzské ...

Oui – áno

6. Pútnické miesto, ktoré každoročne navštívia tisíce pútnikov?

Non – nie Moi – ja

7. Najznámejší alkoholicky nápoj Fr.?

Toi – ty

8. Najväčší palácoví komplex na svete (Fr.), nachádza sa v ňom aj známa Mona Lisa a ostatky Napoleona I. 9. Ako sa volá mesto, ktoré leží neďaleko Paríža a  je to najznámejší zámok? 10. V 11. Mena vo Fr. ? 12. Hlavné mesto Fr.? 13. V minulosti k porážke prispelo i ľudové hnutie na čele s dedinským dievčaťom Johanke z ....?

Soyez le lienvenus! – vitajte

Zopár vtipov na pobavenie:

Ta vybraľi še vychodňare na  viľet do  Pariža. Prišol na  ňich hlad I  bulo treba daco zjesc. Vešli do  reštavracii a  najmudrejši z  ňich hutori: „Pošidajce kolo stola, ja vam daco objednam.“ „Sluchaj, aľe ta jak objednaš, kedz francuski ňeznaš?“ „Nebujce še nič.“ Pošidali šumne kolo stola, prišol čašnik a  mudry objednava: „La poľivku, La šnicľu, La bandurki, La šalat!“ Čašnik im zaraz šicko poprinošil. Mudry še ľen šmeje: „No vidzice, jake jednoduche! Vychodňar še nikda vo švece

Na Eifelovke stojí Američan, Francúz, Slovák a  Róm. Zrazu Američan začne vyhadzovať štósy bankoviek a hovorí: - My toho máme v  Amerike veľa. Francúz začne vylievať litre šampanského a vína a hovorí: - My toho máme vo Francúzsku veľa. Róm pozerá na Slováka a hovorí mu: - Dúfam, že ťa nenapadajú žiadne somariny? Američania, Francúzi a Slováci sa stavili, kto dlhšie vydrží v  mraziacom boxe. Francúzi si zobrali šampanské a boli dnu dobré dve hodiny. Američania si zobrali po fľaši whisky a  vydržali skoro celý deň. Bača Jano s valachmi si zobrali po 5 bás borovičky... Po týždni sa Francúz šiel pozrieť, či nepomreli. Otvorí box, bačaho vyhodí von. Valach sa ho pýta: - Bača, a prečo ste ho ako vyhodili? - Taká kosa je tu a on ešte otvára dvere... Verím, že ste vedeli všetky otázky v tajničke a taktiež viete nové slovíčka, ktorými sa dohovoríte možno aj tieto prázdniny... (aďkovnik)

17


Film

Kung Fu Panda 2 Tak pre milovníkov kreslených rozprávok mám dobrú správu. Už vo štvrtok si môžete na  internete (alebo na premiére) pozrieť pokračovanie úspešného príbehu Kung Fu Pandy.

Ahoj, volám sa Cyril, zarábam celkom slušne a doma mám kopu nových elektronických vymožeností. Obraciam sa na  vás, občanov, s  pripomienkou. Stratil som kópiu kľúčov a  nechce sa mi vymieňať zámok. Ak ste našli zväzok troch kľúčov s červeným náramkom, budú asi moje. Ten najmenší je zelenej farby a je od  brány domu a  ten najväčší je striebornej farby a patrí do zámky bytu. Prosím, doneste mi ich na adresu Naivná 6, byť č.8, tretie poschodie, najlepšie medzi 16 a 21 hodinou, pretože inak som v práci. Bývam sám, takže keby ste zvonili a nikto by vám neotváral, nikto nie je doma. Odmena 20 Sk aj s cestou. Veľmi pekne ďakujem.

Príbeh sa odohráva v  starovekej Číne, kde Po  (panda) a  jeho priatelia tigrica, žeriav, modlivka, zmija a opica, ochraňujú Údolie mieru. Poov kľudný život naruší zločinec, ktorý chce zničiť Kung Fu a  Čínu nejakou strašnou zbraňou. Po  ako správny vládca chce túto hrozbu čo najrýchlejšie zneškodniť, preto sa so  svojimi priateľmi rozhodne, že idú nájsť tajného zločinca ukrytého niekde v Číne. Podarí sa Poovi premôcť túto veľkú silu? Aby mohol zvíťaziť, musí nájsť korene Kung Fu kultúry. Ako sa mu to podarí, premôže nebezpečnú zbraň? Ako fanúšik tejto rozprávky som veľmi zvedavý na spracovanie po grafickej stránke, ale aj na  samotný dej. Odporúčam pozrieť.

- Čo si blázon? Nevidíš, že polievaš kvety s prázdnou krhlou? - Ty si dilino. Nevidíš, že sú umelé?

(kronc)

Príde chlapček po  dlhom čase opäť do škôlky a učiteľka mu vraví: - Miško, vitaj! Miško na to namrzene: - Ja nie som Miško Vitaj, ja som Miško Kováčik. Inzerát: Sympatický notorik hľádá sponzora. Do  nevyužitého podchodu hľadáme chodcov.

18

Réžia: Jennifer Yuh Hrajú: Jack Black, Angelina Jolie, Seth Rogen, Dustin Hoffman, Lucy Liu, James Hong, David Cross, Michelle Yeoh, Jean-Claude Van Damme, Victor Garber, Gary Oldman, James Woods, Jackie Chan Svetová premiéra: 26. 5. 2011 (štvrtok) Slovenská premiéra: 2. 6. 2011 (štvrtok)


Hudba

hh

Anthology

Metal tvorbou. Už len Deep Purple a ich Smoke on the water je geniálny hit. Tieto kapely sú dodnes vzorom mladým ľudom, ktorí kopírujú alebo vytvárajú skladby na ich štýl.

Ale poďme späť do  školy. Ako ste si mnohí všimli, po  škole sa nám premávajú čierni spoluobčania. Tým nemyslím rasovú diskrimináciu, ale farbu oblečenia. Čierna farba je typická pre tento druh hudby, taktiež ako reťaze, dlhé vlasy a pod. Chcel by som spomenúť v tomto článku aj naše školské kapely t.j. Anthology (metal) a Bez významu (Punkrock). Led Zeppelin

Deep Purple

Tento druh hudby som si nechal na  koniec nie preto, že sa hovorí: „To najlepšie na koniec.” ale preto, že k tomuto štýlu mám najďalej. Už len kvôli tej hudobnej kultúre a  raciolkom. Tak Heavy Metal alebo skrátene Metal je druh rockovej hudby. Tento štýl sa objavil v 60. rokoch zmiešaním rocku a blues. Spoznáte ho kvôli elektrickým gitarám, bicím a tak isto kvôli hlasným a skresleným zvukom. Tak poďme do  minulosti. Najznámejšie kapely, ktoré propagovali tento štýl, sú: Led Zeppelin, Black Sabbath a  Deep Purple. Určite aspoň jednu z nich poznáte a ste oboznámení s ich

Bez významu: kapelu tvoria 4 chalani, 2 z  našej školy: Martin Smržík a Tadeáš Laššák. Je to nová kapela, ktorá prednedávnom pokrstila Demo album. (Ak by ste mali záujem, napíšte im na  fb a  podporte ich!) www.bandzone.cz/bezvyznamu Vyjadrenie kapely: Ako každú správnu kapelu, tak aj nás spája hudba. Počkať, hudba nie. To, čo nás spája, je pivo.  Takže toľko, načo bio. Kto nás počul, vie, kto nás nepočul, dobre urobil. Prečo si klamať, hráme pre pivo. A  ak by ste nevedeli, či nás podporiť alebo zrušiť, tak nás určite podporte, zrušia nás iní... Anthology: kapelka má 6 členov, 4 z  našej školy: Majo Gonda, Ján Kičin, Peter Pleva a Alexandra Hirešová No táto skupina má už vydaný jeden úspešný album, ktorý sme spomenuli v  minulom čísle. Odvtedy Anthology hrali na viacerých koncertoch. Nájdete ich na www.anthology.sk Samozrejme, držíme palce aj vám. A prajeme presadenie vo svojom odbore! (Kronc)

Nemecký turista na salaši. Bača naňho kričí: - Pozor! Ten pes hryzie! Was? Was? Bača na to: - Čože mňa, ale vás. Príde Slovák do  obchodu v Prahe a vraví: - Dajte mi to lano. - Čo??? - No, dajte mi to lano! A ukáže na druhý regál. Jo, vy myslíte provaz. - No jasné, že je pre mňa, ty debo, pre koho by asi bolo?! Traja Číňani, Chu, Bu a Fu sa rozhodli emigrovať do Ameriky. Na americkom letisku ich však museli premenovať a tak s Chu bol Chuck s Bu bol Buck a Fu sa musel vrátiť späť do Číny. Správa z tlače: Neznámy terorista uniesol autobus plný japonských turistov. Polícia má zatiaľ k  dispozícii 138 482 fotiek a 258 video záznamov. Príde Maďar prvý raz na poštu. Slečna mu ukazuje, ako treba telefonovať. - Ľavou rukou držíte slúchadlo a pravou vykrúcate číslo! - Dobre, ale čím potom hovorím? Ako vyzerajú inteligentní ľudia v  USA? Ako turisti!

19


Financie

Investland Lord Norton sedí v  obľúbenom kresle v  hale pred krbom vo svojom zámku na brehu Temže. Zrazu do  miestnosti vbehne zadýchaný sluha James. -  Pane! - v  panike kričí James. - Temža vystúpila z brehov! O päť minút bude tu! - James, ty idiot, čo kričíš? - hnevá sa lord. - Nevieš, ako sa má správať sluha anglického lorda? Okamžite vypadni a  vráť sa až keď ti to dôjde. James odíde. Zavrie za sebou dvere. O päť minút sa dvere otvoria. Stojí v nich James a slávnostne hovorí: - Temža! Pane! - Z balóna vidím našu zelenú planétu. A  vidím aj iné zelené planéty. - Nerád to hovorím, kapitán, ale letíme nad melónovým poľom. James hovorí pánovi: - Pane, v knižnici sú zlodeji. - Nehovor a čo čítajú? - James, povedz tým muchám na  stene, že lord Northon im vznešene odkazuje HEŠ. - James, má televízia dvierka? - Nie, pane... - Tak som sa potom celú noc pozeral do pece. - James, prší vonku? - Áno, pane. -  Tak pusť rybičky na  prechádzku!

20

Týmto príspevkom by som vám chcela dať do pozornosti interaktívnu hru INVESTLAND. Určite podobné typy hier poznáte a sú vašimi obľúbenými. Čo ponúka Investland? Je to virtuálna krajina, ktorú navštevujú podnikatelia, obchodníci a investori. Chodia sem za svojimi obchodmi – riadia podniky, obchodujú s ich akciami, nakupujú tovary a služby. Hra je určená pre študentov SŠ a VŠ. Dospelým je do Investlandu vstup zakázaný. Aktivity v Investlande prebiehajú v  kolách. Jedno kolo predstavuje virtuálny mesiac. Prechod do ďalšieho mesiaca prebieha vždy v utorok a v sobotu o 23. hodine. Do hry je možné zapojiť sa kedykoľvek a kedykoľvek môžeš z nej aj vystúpiť. Po zaregistrovaní sa nachádzaš v nultom leveli. Postupne, ako sa budeš zdokonaľovať a  získavať skúseností, môžeš sa prepracovať do vyšších levelov, v ktorých je viac možností na podnikanie a zarábanie. Cieľom hry je mať čo najvyššiu kvalitu života. Avšak POZOR, kvalitný život nezávisí len od príjmov, ak by si sa v hre dostal do problémov, musel by si utekať a  skrývať sa. Tvoj život by nebol dostatočne kvalitný. Tvojou úlohou je čo najrozumnejšie zarábať, podnikať a žiť tak, aby si mal kľudný život. Ako to dosiahneš, záleží len na tebe. Na  začiatku hry vlastníš 100 000 IURO (je to

miestna mena). Okrem toho máš pravidelný príjem 10 000 IURO mesačne. Peniaze budeš môcť investovať do: banky (bežný účet, termínovaný a devízový účet), poistenia, lotérie, podnikania, špekulačných obchodov, podielových fondov. V Investlande platia zákony, podľa ktorých sa všetko riadi, ich znenie budeš mať k dispozícii. Ako sa dá zapojiť do  hry? Veľmi jednoducho – vyplnením registračného formuláru. Investland je pre vás bez poplatkov, zadarmo. Vyskúšaj teda vkročiť do sveta biznisu, klikni na stránku www.investland.sk. Táto hra je súčasťou neziskovej organizácie P-MAT. V  súčasnosti je zaregistrovaných viac ako 2000 „podnikajúcich“ študentov. Hlavným autorom hry je Ing.Peter Halák, hlavným programátorom Mgr. Pavol Ondrejovič. Na záver vám prajem len samé dobré podnikateľské rozhodnutia, pretože naučiť sa v živote robiť správne rozhodnutia, znamená zažiť úspech. (Ing.Beáta Ľubová)


Súťaže

Nemáme sa za čo hanbiť!

hh

Mladý Európan

Tomáš Babečka, Ľuboš Kšenzulák a  Radim Náčev reprezentovali našu školu v  Žiline na  súťaži „Mladý Európan“. Aj keď si svojimi výsledkami nezabezpečili postup do celonárodného kola, neurobili hanbu sebe ani našej škole. Svojimi vedomosťami sa vyrovnali oceneným družstvám, roz-

hodla skôr disciplína, ktorá súvisela viac so zručnosťou ako s vedomosťami. Na  budúci rok sa budeme opäť tešiť na iných zástupcov tretích ročníkov, ktorí nájdu odvahu a  chuť popasovať sa o  postup do  celoslovenského kola, kde sa už súťaží aj o celkom zaujímavé vecné ceny. Ak by ste sa chceli o súťaži dozvedieť viac, verím, že ktokoľvek z tohto trojčlenného družstva vám rád celú atmosféru priblíži. (T.Rosinová)

Stredoškolská odborná činnosť

V  školskom roku 2010/2011 sa zrealizoval 33. ročník SOČ-ky. Z  našej spojenej školy sa zúčastnilo na školskom kole 15 žiakov. Z tohto počtu nás reprezentovalo na  krajskom kole 11 žiakov. Krajské kolo sa uskutočnilo v  Turčianskych Tepliciach 28.-29. mája 2011. Úroveň prác neustále rastie. Študenti museli predstaviť svoju prácu formou prezentácie a  bolo potrebné vypracovať aj dokumentácie s  predpísaným rozsahom strán. Práca sa odovzdávala prostredníctvom elektronickej prihlášky, čo bolo v tomto roku novinkou a na budúci rok bude toto prihlasovanie už pravidlom. Zúčastnení študenti sú rozhodnutí pracovať na sebe aj naďalej a chcú pokračovať aj na budúci rok. Nie je ani tak dôležité umiestnenie ako skúsenosti a poznatky, pretože naši aktívni žiaci sa v každom prípade obohatili o cenné skúsenosti, ktoré môžu zveľaďovať na vysokých školách. Andrea Telúchová získala 3. miesto v  kategórií teória umenia. Všetci zúčastnení žiaci získali potvrdenie o  účasti, ktoré je dôležité pri výbere na vysoké školy. Zároveň sa mohli naši súťažiaci porovnať s úrovňou študentov na iných stredných školách. (Ing. M. Gillová)

Ide automechanik, manager a softwarista v aute a zrazu sa auto pokazí. Automechanik vraví: - Otvorte mi kapotu, ja sa na to pozriem a dám to dokopy. Manager mu vraví: - Čo si sprostý? Zašpiníš sa a kde sa umyješ? Pekne ho odtlačíme, tuto za zákrutou je servis a tam nám ho opravia A ako ich tak sofwarista počúva, tak mu to nedá a vraví: - Počúvajte a čo keby sme skúsili vystúpiť a nastúpiť??? Programátori majú pánsku jazdu. Vypili si a kecajú. Jeden sa chváli: Minule som bol na diskotéke, zbalil som tam super babu. Peknú aj inteligentnú. Zobral som ju domov. Pokecali sme, dali sme si vínka, som ju objal, ona sa ku ma pekne pritúlila. Pobozkal som ju, ona mňa. Potom som ju posadil na  klávesnicu, vyhrnul sukňu a... - Ty vole, ty máš doma počítač? No, davaj, rýchlo hovor, aký! Pustil som si Nortona a pozeram. Vľavo disk C:, vpravo disk C:. Hovorím si, na čo sú mi dva disky C:? Tak som jeden naformátoval! Viete, prečo vymysleli záložné médiá? Lebo vymysleli Windows.

21


Šport

Ceny odovzdával hráč MFK Ružomberok

V  Spojenej škole v  Nižnej sa od  januára konal futbalový turnaj, ktorého sa zúčastnilo prekvapivo 16 mužstiev, z  toho jedno mužstvo tvorili dievčatá. Ceny prišiel odovzdať Peter Maslo. Mužstvá boli do dvoch skupín.

rozdelené

V  skupine A  sa stretli hráči z tried 4. B, 4. A1, 4. A21, 3. A1, 2. A1, 1. JS, 1. A, 3. B V skupine B to boli triedy 4. A2, 4. C, 3. A2, 2. A2, 2. BC, 1. AM, 2. C, BABY

Štvrťfinálové zápasy:

18.04.2011 4.C – 4.B ... 6:3 19.04.2011 2.A2 – 4.A1 ... 2:1 pk 20.04.2011 3.A1 – 3.A2 ... 3:1 17.04.2011 4.A21 – 2.BC ... 2:7

Semiginálové zápasy:

28.04.2011 4.C – 3.A1 ... 5:4pk góly: Žulko2, Vittek2, Triebeľ2, Maslo Florek 29.04.2011 2.BC – 2. A2 7:1 góly: Maťovčík – Vraňák4, Papala2, Pikna

FINÁLE:

4.C – 2.BC ... 4:9 Góly: Žulko2,Vittek2 – Vraňák4, Pikna2, Kopta, Papala2 Víťazné mužstvo 2. BC mala tú česť si zahrať proti výberu pedagogických zamestnancov, ktorých výrazne posilnil Peter Maslo - hráč MFK Ružomberok, ktorý v polčasovej prestávke tohto priateľského zápasu odovzdal ceny 4 najlepším mužstvám v poradí: 1.miesto - 2. BC, 2. miesto - 4. C, 3. miesto - 3.A1, 4. miesto - 2. A2 Najlepším strelcom po  základnej časti sa stal Martin Babinsky zo  4. B a  celkovým kráľom strelcov bol vyhodnotený Lukáš Vittek zo 4. C s počtom golov 25.

Priateľský zápas:

Pedagogický zamestnanci – 2. BC 6:5 Góly: Maslo Peter 4, Tomaga Martin, Daňa Jaroslav – Pikna Ľubomír 5 Zostava: 2. BC: Pikna Ľubomír–K, Vraňák Jozef, Papala Martin, Kopta Tomáš, Juraj Marek Zostava pedagogických zamestnancov: Maslo Peter, Bc. Daňa Jaroslav-K, Bc. Reguly Juraj, Bc. Tomaga Martin Na záver organizátor turnaja Bc. Jaroslav Daňa poďakoval vzácnemu hosťovi Petrovi Maslovi a všetkých zúčastneným. (Bc.Martin Tomaga)

22

Silový štvorboj

Už tradičnou školskou súťažou našich silákov je silový štvorboj. Súťaží sa

v ňom v štyroch disciplínach: trojskok odrazom znožmo, zhyby, ľah-sedy, tlaky na lavičke s váhou 75% hmotnosti pretekára. Súťaž je pre žiakov natoľko atraktívna, že sa nám ňou podarilo odtrhnúť od  kníh aj zopár štvrtákov, ktorí mali v čase súťaže akademický týždeň a  teda sa tvrdo pripravovali na  maturity. Niektorým z nich sa to aj oplatilo, lebo nielen že si mohli zmerať sily s  ostatnými, ale obsadili aj medailo-


Šport

hh

ve pozície. Po ťažkom zápolení sa naši „borci“ dopracovali k  týmto výsledkom. (Mgr. Holubčíková)

Kráľovná športu

Atletika si takýto vznešený názov v priebehu dejín zaslúžila právom. Už prvé novodobé olympijské hry sa skladali najmä zo základných pohybových zručností, ktoré sú nám dané už od narodenia: behy, skoky, hody, vrhy ...

Súčasná doba však prináša veľké zmeny a preto niet divu, že sa to odráža aj v športe. Najmä atletika sa dostáva do úzadia, mnohé školy už nevytvárajú skoro žiadne podmienky nádejným talentom. Tento školský rok však organizácia atletiky v našom okrese dopadla katastrofálne. Napriek enormnému záujmu z našej strany, ostatné školy nášho okresu tento športový sviatok odignorovali. Po  predchádzajúcom zlyhaní CVČ, ktoré má na  starosť organizovanie súťaží pre SŠ v okrese Tvrdošín, bol pokus zorganizovať dodatočné okresné kolo skôr informáciou pre nás, ktorí máme záujem, aby sme do  vyšších postupových súťaží nominovali súťažiacich na základe konkrétnych výsledkov.

OK sa tak konalo až po  Majstrovstvách Slovenska vo veľmi komornej atmosfére a  súťažiace družstvá iných škôl tvorili len symbolický doplnok našim športovcom. Tomu zodpovedali aj výsledky. beh na 100 m - 1. miesto – Randjak D. 2. miesto – Kováč M. beh na 400m - 1. miesto – Pikna Ľ. beh na 1500m – 1. miesto – Vraňák J. beh na 3000m – 1. miesto - Ondrek P. beh na 800m – 3. miesto – Slačková N. skok do diaľky – 1.miesto – Randjak D. vrh guľou – 1. miesto - Vilčinský J. hod diskom – 2. miesto – Kvasničák M. 3. miesto – Vilčinský J. vrh guľou – 1. miesto – Ragulová L.

koch majstrovstvá Slovenska v  atletike SŠ. Naša škola bola zastúpená 3 žiakmi, ktorí boli nominovaní na základe minuloročných výsledkov. Našim želiezkom v ohni bol hlavne bežec Martin Babinský, ktorého nominačný čas naznačoval možný úspech. Kto trochu pozná atletické súťaže na  úrovni Slovenska, vie, že sa ich zúčastňujú väčšinou športové školy, ktorých žiaci mávajú každodenné tréningy (dokonca aj niekoľko fázové), vlastného trénera, sponzorov na vytvorenie lepších tréningových podmienok a ani vlastný masér nie je nič výnimočné. O  to viac si ceníme umiestnenie našich chlapcov, ktorí majú šport len ako koníček a  nemajú ani zďaleka tak „natrénované“ ako ich súperi. A tu sú výsledky: Martin Babinský – beh na 1500m (4:27,48) - 3. miesto Adam Šiška – oštep (43,38m) - 6. miesto Dominik Randjak – beh na 100m (11:79) - 8. miesto Chlapcom gratulujeme a  veríme, že budú bodovať na  MS aj na  budúci rok. vá)

(Mgr. Holubčíko-

2. miesto - Jarinová A. hod oštepom – 1. miesto – Ragulová L. hod diskom – 1. miesto – Ragulová L. športu zdar (Mgr. Lešňovská)

Medaila z MS v atletike

Dňa 12. 5. 2011 sa konali v  Nových Zám-

23


Román na pokračovanie

Myslenie je cesta k zatrateniu - Čau, kde si bol celých 40 rokov? - Vo väzení. - A  čo si tam celú tu dobu robil? Premýšľal som o živote. - A na čo si prišiel? - Ale, život je jedna veľká studňa. - Ale nie je... - Nie? Tak nie... Pokémon vznikol na  Záhorí... Manželka je nahnevaná na  syna a  pýta manžela: Po kém on je? - Jožo, čo si jedol na raňajky? Nič. - A ty? - Zvyšky po ňom. Marienka sa pýta Janíčka: - Janíčko, ako viete, koľko je hodín, keď vo vašom dome žiadne nevidím? A Janíčko odpovedá: - No úplne jednoducho. Pozriem sa z okna na kostolnú vežu. - No fajn, ale ako to spravíš v noci? - Ešte jednoduchšie. Otvorím okno, vezmem trúbku, vykloním sa z  okna a  zatrúbim. A z ulice sa ozve: - Ktorý imbecil vytrubuje o tretej hodine ráno? Hlásenie z dedinského rozhlasu: Vlak odchádza o  desať minút. Koniec oznamu. Opakujem, koniec oznamu. Mládeži do  18 rokov nenalievať. Mládež je šikovná, naleje si sama..

24

V  izbe vládol bordel. Taký, aký som ho nechal pri mojej poslednej návšteve. Bez akejkoľvek námahy som sa hodil na  svoju rozvŕzganu, na  pohľad bielu, posteľ. Posteľ stála v  rohu izby hneď pod oknom, ktoré zakrývala čierna špinavá záclona, ktorá nepredstavovala žiadny život. V tichu som pozoroval veci v  opustenej miestnosti, v  ktorej som niekoľko mesiacov prežíval svoje nezmyselné dni v  negatívnych predstavách tohto sveta Sledoval som všetkú tú nedotknutú neobývanosť vôkol. Však som takmer nikam nechodil a namiesto toho som trávil všetok svoj študentský čas tu. Na tomto, ničím zaujímavom, ale za to dosť jednom, mieste. Školský internát nepovažujem za hotel, v ktorom si nemôžme robiť, čo chceme, ale za náš brloch, kde sme doma. Síce ja som sa necítil doma nikde, dokonca ani pred niekoľkými rokmi, keď ma naposledy mamka obliekala na  zápis do  základnej školy. Jej posledný pohľad predstavoval snahu o  srdečnosť a  empatiu. Ten pohľad vtedy patril iba mne a vryl sa do mňa tak hlboko, že nenávisť k  môjmu osudu mi vrie v  žilách ako kyselina. A  ten otáznik v  mojej duši tam ostane navždy. Prečo mi Boh vzal toho, kto mi dal život?! Otázniky na otázky, ktoré som Ja nekládol. Točili sa okolo mňa ako príval niečoho neopísateľného. Niečo, čo sa vo mne nazbieralo počas rokov strávených bez akéhosi citu k  niečomu, čo ja vlastne ani nepoznám a ani poznať nechcem. Som iba prvák a už mi to tu všetko lezie na nervy. Neviem si nikde zvyknuť, nemám pocit, že by som niekde patril, keďže rozprávam, keď ma nik nepočúva, kráčam, kde ma nik nechce, kričím, keď si ma

nik nevšíma a padám tam, kde po mne šľapú. Svoje hodnoty si každú noc pripomínam, aby som prežil nasledujúci deň, ale dokedy tomu tak bude? Nebaví ma predstierať niečo, čo ma nezaujíma, nemám chuť hrať sa na niečo, čo nie som, keď by som to najradšej skončil. Každú noc sa modlím, aby som sa ráno už neprebudil, pretože som zbabelec. Dýchanie na  tomto zhrozujúcom mieste zvanom Zem je pre mňa veľmi ťažké a  ťažké je to medzi ľudmi, ktorí vás bez momentu zamyslela sa hneď odsúdzia. Nič nie je pre mňa náročnejšie, ako trpieť ich výsmešky, tolerovať ich pokrytectvo a to všetko v  jeden obyčajný deň. Do  neba by chcel ísť každý, ale nik nechce zomrieť. Ja chcem, bezohľadu na to, že ma tam hore nebude čakať banda sexy anjelov s úsmev na perách a s roztvoreným náručím. Ja to podstúpim, nebojím sa, že budem ľutovať, pretože len Boh je jediný, ktorému som sa úprimne a hlavne rád prihovoril. Takže nebojím sa toho, vlastne nebojím sa ničoho. Ani toho, že by som mal tatkovi chýbať, alebo žeby spolužiakom? Nemal som v  láske žiadnu ľudskú bytosť, tak ako nemali v láske oni mňa. Len-len sa čudujem, že som to so sebou ešte neskončil, na  čo som čakal? Asi na  zázrak, že by som získal zmysel života, ktorý od  smrti mamky nejestvoval. Jediné, čoho som sa bál, bol môj egocentrizmus a egocentrizmus druhých. Kto ma vymodlí z Božích rúk? Ďalšie otázky si


Román na pokračovanie

hh

budem dávať sám sebe. Nik iný moje okno do duše neotvorí a nik ho nevidí, pretože jeden svoj kúsok duše som stratil a ten druhý naštastie zahodil. Vytiahol som z  vrecka mobil, aby som zistil, koľko je hodín. Hodinky ukazovali jednu hodinu a  26 minút poobede a  ja som po  dlhej dobe rozmýšľania konečne vstal z  mojej starej postele. Chvíľku som hľadel cez kúsok odtiahnutej záclony na  okne, cez ktoré dopadalo malé množstvo denných lúčov na  dlážku izby. Spod stolíka na mňa vykukovala krabica, ktorú som si nemohol nevšimnúť. Zobral som ju do svojich zjazvených rúk a položil som ju na čisto-biely stôl. Po minútach váhania som predsa len do nej začal vkládať svoje veci, ktoré boli nahádzane v  stolíku. Fotky, prívesky… Teda všetky moje spomienky. CD-čka od tatka, ktorý sa mi po matkinej smrti ešte ako tak venoval. Boli to hmotné veci, ktoré mi naposledy daroval, aj keď všetky tie veci by som vymenil za jediné otcovské objatie. Ten pocit, keď cítite, že niekto sa o  vás zaujíma… Vtedy vami prejde toľko emócií a to všetko v jednej sekunde. Všetko som schoval do krabice a čo sa nezmestilo som hodil do  batoha. Nikdy

predtým som si neuvedomoval, že celý môj svet pozostával len z jednej krabice a  do  polovice naplneného batohu.  Všetko, čo som používal, všetko, čo so mnou žilo… Bolo toho na oko veľmi málo. Všetky veci som zbalil, až na dve veci. Moja čierna lesklá mp3 so mnou prežila kadečo. Vložil som si slúchadlá do uší a počúval som. Počúval som brnkanie gitary známeho umelca, ktorého som veľmi obľuboval. Dokázal som ho počúvať donekonečna, vďaka nemu som si uvedomil mnoho skutočností, ktoré by som bez neho nespozoroval ani na životoch druhých. Som mu veľa dlžný, ale na jeho koncert sa už asi nedostavím, keďže v dlani som držal povraz. Čakal som dlho na chvíľu, kedy si siahnem na život. Neveril som, že tento čas niekedy nastane, ale dočkal som sa. Uviazal som ho o  dobre pripevnený luster. Vôkol hustla túžba nájsť zmysel na  nezodpovedané otázky. Nadých. Výdych.

Nádych a výdych už nenastal v živote Mike, mladého študenta, ktorý mohol mať život pred sebou. Ale nemal. Na  druhý deň bol v  správach školský internát a  katastrofa, o  ktorú sa zrazu zaujímal celý svet. Ale do tej doby, pokým sa táto tragédia nestala, o  mladého študenta len zakopávali. Nezmohli sa ani na  jedno slovíčko, ktorým mohlo byť obyčajne - Ahoj. Ani redaktorka správ nezapochybovala, že by ho jedno slovíčko neprinútilo aspoň na chvíľu zaváhať, prečo by sa mu oplatilo dýchať a hľadieť na svet z iného obzoru ako len z myšacej diery plnej neplechy. Veci nebudú tam, kde chceme len preto, že to chceme. Ale s osobami žiadna reč nebola...

Zvieratká si v lese postavia drevené WC. Na druhý deň je WC rozbité. Hneď zvolajú schôdzu a lev sa pýta, čo sa stalo. Vlk sa prihlási a vraví: - Je mi to trápne, no keď som bol na WC, prišiel medveď, vysral sa a poutieral si so mnou zadok. Potom ma vyhodil cez strechu von. Zvieratká opravili WC, no na druhý deň bol znovu rozbitý. Zasa sa zvolala porada a lev sa znovu pýta, čo sa stalo. Prihlási sa líška a hovorí: - Je mi to trápne, no stalo sa mi to isté, čo aj vlkovi. WC sa opravilo znovu. Na na ďalší deň z WC neostalo nič. Znova schôdza a tradičná levova otázka. Prihlási sa ježko a hovorí: - Je mi to trápne... Slon a slonica sa prechádzajú. Majú zamilovane stočené choboty. Odrazu slonica zastane a povie: - Počuj, dúfam, že ma nevodíš za nos! Kráľ zvierat - lev si zavolá všetky zvieratá a povie im: - Všetky pekné zvieratá sa postavia na pravú stranu a všetky múdre na ľavú stranu. A žaba povie: - A ja sa mám roztrhnúť alebo čo? Viete, ako kváka žaba v  Petržalke? - Akože úúúúúplne kváááák.

(Ryuk)

25


Píšem píšeš, píšeme

- Tak ako sa ti podarili skúšky v  autoškole. - Ešte neviem. Keď ma pustili z  nemocnice, inštruktor bol ešte v bezvedomí. Muž príde na  parkovisko k  svojmu zaparkovanému autu a vidí, že blatník je poškodený. Za stieračom nájde oznam: - Pane, to ja som poškodil vaše auto. Tu okolo mňa stojí asi 15 zvedavých chodcov a  myslia si, že na tento papier píšem svoje údaje. - Vážení cestujúci! Pristátie sa kvôli ochoreniu pilota neuskutoční. Ide chlap v džípe po púšti a zrazu mu auto skape. Chlap vylezie a otvorí kapotu. Chvíľu čumí dovnútra, ale nevie, čo s tým. Zrazu sa znenazdania vedľa neho objaví biely kôň, strčí hlavu pod kapotu, zaerdží a auto je opravené. Chlap chvíľu vyvaľuje oči a  keď kôň zmizne, naskočí do auta a ide ďalej. Príde do oázy, vyskočí z auta a vyrozpráva svoj zážitok Arabom okolo. Keď to dopovie, jeden Arab mu vraví: Tak to ste mali celkom šťastie. Ešte tu behá taký hnedý, ale ten autám vôbec nerozumie. Čo sa stane, keď sa zrazí kamión s  trabantom? Nič, kamión ide ďalej.

Náš príbeh

Čas, miesto je už dohodnuté,

myslím na teba, nespávam v noci.

ubieha minúta po minúte.

Chcem teba, nechcem už iných,

Kráčam, za tebou tak valím,

pozerám tvoje fotky, zaspávam pri nich.

nikomu sa ani nepozdravím. Žiarivý úsmev na tej mojej tvári, Dúfam, že dnešný večer sa vydarí. Som presná ako hodinky, radšej počkám, za tebou ponáhľam sa, nech radšej nemeškám. Ty prichádzaš, mne srdce zrazu buší nebudem klamať, niečo asi tuším. Ako vždy ma prekvapíš a s láskou ma oblapíš. Krásne objatie, nech trvá aj celý večer, nežná pusa od teba ma charakter. Pozriem sa ti do očí, tak žiaria, Rozmýšľam, kam vedie tá čiara. Či zlomí sa v tom veľmi krásnom,

Už ani pesničky do rytmu sĺz nepomáhajú, bez teba sa so mnou city hrajú. Pochop to, milujem ťa a neviem prestať, prečo nás musí osud tak prestať? Keď si ďaleko odo mňa, neviem, čo sa tam robí, no nemyslím na nič zlé, verím ti, moje zlatko, môj Tomi. Táto básnička je venovaná len tebe, potrebovala som to vykričať a nie dusiť v sebe. Pár rokov sme sa obchádzali, to bolo vtedy, keď sme sa nepoznali.

srdce šepká mi tíškim hlasom,

Ty si zapriečil a ja som to brala s humorom,

že všetko bude už len dobré,

prečo byť agresívna, riešiť to ignorom.

že prečo myslím iba na to zlé?

Nemohla som zabudnúť, musela som sa ti ozvať,

Ja sa dám bežkom a ty ma chytíš,

chcela som ťa vidieť, chcela som ťa lepšie spoznať.

pozrieš sa mi do očí a hneď ma poľúbiš. Neskutočne prežité s tebou chvíle,

26

Nedá sa slovami opísať ten pocit,

za tebou pôjdem aj nekonečné míle.

Ďakujem ti, ďakujem rodičom, ďakujem Bohu, naše zážitky, musela by som napísať knihu. Bola to pre mňa vtedy veľká zábava,


Píšem, píšeš, píšeme

hh

že som teraz s tebou a som veľmi rada. Som ako žiarivá hviezda najšťastnejšia,

Sen alebo realita

Krásny slnečný deň patrí nám len,

moja láska k tebe je každý deň väčšia.

všade rozkoš neha, na oblohe pestrofarebná dúha.

V mojom srdci nech navždy ostaneš,

Sme len ty a ja a naša nekonečná láska,

budem ťa milovať, aj keď zostarneš.

stále mi šepká do uška, ty moja kráska.

Naša detská láska pôjde s nami až do hrobu, viem, dúfam, tuším, že to potrvá dlhú dobu.

Nikto a nič nás neruší, počuť iba vtáčí štebot, v potôčiku vlniek žblnkot.

Len a len tebe vyznanie, lásky slová,

Vychutnávame si ticho raja,

tak načo čakáš, prečítaj si to znova.

vychutnávame si chvíle, keď sme sami dvaja.

Ty si môj chalan a ja som tvoja kočka, ďalšieho dňa s tebou sa neviem dočakať. Stále, stále myslím na teba, mám ťa v hlave,

Tvoj pohľad je tak pestrý,

Na križovatke vedľa seba zastanú milionár na Porsche a Trabanťák. Naskočí zelená, obaja pridajú plyn a trabant zmizne milionárovi z dohľadu. Tak sa naštve a kúpi si Ferrari. Znova tá istá situácia na križovatke, naskočí zelená a trabant sa opäť stratí z dohľadu. Milionára to už tak naštvalo, že si kúpil Lamborgini Diablo. A opäť sa stretol s tým istým Trabantom na križovatke. Naskočí zelená, obaja vyrazia a idú hodnú chvíľu vedľa seba. Po chvíli stiahnu okienka a milionár sa uškŕňa na trabanťáka: - A čo spravíš teraz, frajer? - Zaradím dvojku. Colník sa pýta vodiča: - Nejaké cigarety, alkohol, drogy? - Nie, ďakujem, mám svoje.

tvoj úsmev len mne patrí. Tvoja ruka zapadá do mojej, tvoje pery bozkávajú moje.

rátať hviezdy a len tak ležať v tráve. Povedz mi, kedy ťa budem mať pri sebe,

Zrazu začnú padať prvé kvapky, zrazu sa mračí,

ten bozk, čo šetrím, dám len a len Tebe.

nejako sa všetko kazí, nejako sa mi to prieči. Zrazu sa mi strácaš v daždi, odchádzaš odo mňa navždy. Môj sen mizne v ranných slnečných lúčoch, no navždy je zapísaný v týchto veršoch.

Lístoček za stieračom zaparkovaného auta: - Oznam pre zlodejov. Nádrž je prázdna, rádio nemám a motor je vylágrovaný. Na druhý deň pribudne druhý lístoček: - Pre majiteľa auta. Takže kolesá sú ti vlastne tiež nahovno. - Oco, vyskúšal som tvoju novú motorku. - A  čo? - Mám ti to porozprávať, alebo si to zajtra prečítaš v novinách? Prečo má traktor také veľké zadné kolesá? Aby lepšie lietalo blato.

Ráno, keď sa zobúdzam ďaleko od teba, moja prvá myšlienka je na teba! (Katka)

27


Odovzdajte písomné práce, čas vypršal

To si môžete nechať, ťaháky neznámkujem...

ANdry


Gaudeamus 4/2011