Issuu on Google+

Školský časopis SŠ v Nižnej Apríl 2011 Ročník V. Číslo III.

Gaudeamus


Editoriál

...ak túžime lietať, musíme sa objať... jať.“ No nie je to na zamyslenie? Stačí sa pozdraviť, urobiť malé gesto a môžeme lietať. Je to až také ťažké? Stačí sa troška posnažiť a začnete si uvedomovať váhu každého človeka.

Redakčná rada: Šéfredaktorka: Andrea Telúchová

Ja vám všetkým prajem, aby ste takýchto ľudí stretávali na každom kroku a  nebáli sa naučiť lietať. Ale nezabudnite, na  lietanie musíte byť minimálne dvaja. Nikdy nie je neskoro naučiť toho druhého tiež lietať a objať ho.

Zodpovedná vedúca: Monika Barčáková Redaktori: Miloš Planieta (MIKQ)

(aďkovnik)

Andrea Telúchová (aďkovnik) Angelika Paliderová (gega)

Obsah

Lucia Ragulová (Yuki)

...ak túžime lietať, musíme sa objať... 2

ANdrea Nakačková (ANdry) Miroslava Koleňová Janka Smolková Lukaš Ragula (kronc) Patrícia Baranyaiová (Ryuk) Fotograf: Patrícia Baranyaiová Grafická úprava: Angelika Paliderová Stránka SŠ: www.ssnizna.edupage.org www.ssnizna.sk Tlač: Ondrej Kubík Foto titulka: Ryuk

2

25. marec 3 Milý verný či neverný čitateľ! Pol rok je už za nami a naši bažanti sa určite už zabývali. V posledných dňoch aj naši štvrtáci bojovali s  maturitou. Čas neúprosné letí a  taktiež sním aj vydanie ďalšieho čísla Gaudeamus , ktoré vzišlo aj vďaka vám. Jarné číslo je opäť venované vám so  všetkými stálymi rubrikami. Dnes viac spoznáte pani Habovštiakovú (nájdete ju v  knižnici), nové súťaže a výhercov, udalosti a aktuality, ktoré sa konali a na ktorých ste určite nechýbali. Taktiež týždeň angličtiny, pokračovanie románu a nové vtipy a odkazy. Neviem či aj vám, ale mne sa v poslednej dobe často stáva pri kráčaní po  ulici alebo pri cestovaní v  autobuse, že stretnem človeka, ktorého vôbec nepoznám. Neviem ako a  zrazu sa rozprávame. Možno toho človeka už nikdy nestretnem, ale jeho milý úsmev, krátka veta či pozdrav ma v tej chvíli veľmi povzbudí. Vtedy si uvedomím, že ešte existujú ľudia podobní anjelom na zemi. Možno nemáme rovnaké záujmy, priateľov či vieru, no napriek tomu sa zhovárame. Raz som čítala jednu krátku vetu: ,,Všetci sme anjeli s  jedným krídlo, ak túžime lietať, musíme sa ob-

Kniha nás spája... 4 - 5 Nitra 6 Strieľalo sa šampanské 7 English week 8 -9 Chata študentskej rady 10 Od srdca k srdcu 11 Každý ním raz prejde... 12 - 13 Čo keby... 14 For you 15 3D Haluz 16 Anketa 17 Jeanne Birdsallová - Penderwickovci 18 - 19 Face-bruchoví 20 Zábiedovo 21 DnB 22 Na vlásku, 127 hodín 23 Говоришь по русски? 24 - 25 Šach, volejbal, stolný tenis 26 - 27 Finančné okienko: Viete, že...? 28 - 29 Chcem plávať proti prúdu 30 Moja tvorba 31 Komix 32


Aktuálne

25. marec

hh 25. marec - niekomu tento deň nehovorí nič, no našou túžbou bolo, aby to bol pravý naopak, aby tento deň bol zapísaný aj v „našom životnom kalendári“.

dentov a  profesorov pripravili krátky 20minutový program na tému ŽIVOT (život je krásny...). Rozprávali sme sa o  rôznych ľudských príbehoch, o  potrate, o živote...

25. marec patrí DŇU POČATÉHO DIEŤAŤA. Počas celého týždňa (20. – 25. 03.) sa nosia biele stužky na  odeve, ktoré symbolizujú podporu a úctu k životu.

Náš čas sa stal vašim, naša snaha sa stala vaším záujmom...

Ani my sme nechceli byť výnimkou, a tak sme sa my, študenti študentskej rady, rozhodli, že urobíme trošku viac pre našich študentov, pre život. Rozhodli sme sa viac informovať, viac vtiahnuť do problematiky rôznych životných situácií našich študentov, profesorov... Začali sme kampaňou v  pondelok, kedy sme vo vestibule rozdávali biele stužky. Náš program pokračoval v stredu, kedy sme si pre našich štu-

Našou túžbou bolo obdarovať vás, no vy ste obdarovali nás. Bolo úžasné spolupracovať s tak vnímavými, citlivými, ochotnými a  inteligentnými mladými ľuďmi. Opäť ste nás presvedčili o tom, že sa oplatí dať viac a urobiť viac ako je nutné. Okrem toho, že sme sa snažili viac „zahryznúť“ do života, ste sa vy „zahryzli“ do  tých vašich... Bola to radosť vnímať toľko zaujatých tvári, pohľadov, očí, úsmevov... Tento deň však nepatril len nám, bol o  našich budúcich životných rozhodnutiach, smerovaniach, skúškach, ťažkostiach, ktoré si nás možno v budúcnosti nájdu. My však budeme vedieť už viac o  potrate - o  jeho zákernosti, o jeho „nevinnosti“, o tom, že je tisíc iných možností pre dieťa, než zavraždiť ho, že sa nedá prehliadnuť skutočnosť, že denne je zavraždených 35 detí na Slovensku a že to nie je vôbec v „pohode“. Ani náš život nie je samozrejmosťou, a  tak ako sme my dostali právo narodiť sa, tak ho neodopierajme iným - ešte nevinným. Snáď sa budeme vedieť postaviť k tomu nie ako zradcovia, či ako „chvíľkoví“ hrdinovia, ale ako múdri a vzácni ľudia, pre ktorých hodnota ľudského života nebude nikdy porovnávaná s myšlienkou na smrť. Dnes nám však svet ponúka rôzne ťažké životné príbehy a  netvrdím, či niekedy naozaj nebudeme stáť zoči-voči otázke, ako ďalej? Vtedy nech sme my „po ruke“ ako dobrí priatelia a radcovia a nech i my máme okolo seba takých ľudí, ktorí nám budú pomáhať zachraňovať naše situácie. Aj na to sme tu, náš život sa neuspokojí len s „dýchaním“, náš život sa potrebuje da-

rovať, dávať... Ak o  tom nie ste presvedčení, skúste to. Veď ten kto dáva, je stonásobne obdarovaný. Myslím, že tí, ktorí to niekedy zažili, vedia, o čom rozprávam. Život však nie je o  slovách, je o  skutkoch. Preto aj ja už nechcem rozprávať, len vám chcem všetkých popriať silu a  odvahu rozhodnúť sa vždy pre život, (veď dnes je možná adopcia, pomoc z akejkoľvek strany...). Nech nikdy neľutujete vaše rozhodnutia, nech nikdy nekonáte s  iným životom, akoby bol vaším vlastníctvom. Len Jednému patrí právo dať a  zobrať a ten vidí hlbšie než my... Na  záver sa Vám všetkým - študenti, chcem zo  srdca poďakovať za  váš prejavený záujem a  za  to, že ste sa nehanbili ukázať, že vás zaujímajú aj takéto problémy. Aj vám, naši drahí profesori, patrí ďakujeme - že ste prišli a snáď neľutovali. Veľké ďakujeme patrí p. p. Krupovej (našej hlavnej iskierke) a  celej študentskej rade, ktorá vydala zo  seba maximum. „Jediný život, ktorý sa dá nazvať životom, je v  skutočnosti reálny vtedy, keď zahŕňa celé naše srdce.“ (majka)

3


Interview

Kniha nás spája... Kde je Boh? V  jednej dedine sa pri studni zastavila skupina potulných Cigánov. Z blízkeho domčeka vybehlo asi päťročné dieťa a zvedavo si cigánov prehliadalo. Priťahoval ho zvlášť jeden, ktorý si nabral zo studne do vedra vodu a s nohami doširoka rozkročenými hltavo pil. Potôčik vody mu stekal po lesklých a hustých fúzoch, silnými rukami si pridržiaval vedro pri ústach, ako by to bol hrnček. Keď sa napil, vytiahol šatku, ktorá hrala všetkými farbami a  otrel si tvár. Potom sa naklonil a  pátravo sa zahľadel do studne. Dieťa bolo zvedavé, a tak sa priblížilo krôčik po krôčiku k studni, aby sa tiež pozrelo, čo to tam cigán vidí. „Chceš vedieť, čo je tam dole?“ spýtal sa. Dieťa súhlasne prikývlo. „Tam dole je Boh,“ povedal. „Pozri!“ pokračoval cigán a  pridŕžal dieťa pri okraji studne. Tam dole, keď sa hladina vody upokojila, sa ako v  zrkadle objavila tvár dieťaťa. „Ale to som ja!“ zvolalo dieťa. „Tak vida,“ usmial sa cigán a  jemne postavil dieťa na  zem. „Teraz už vieš, kde prebýva Boh.“

4

Ako často vás vaše kroky zavedú do  knižnice? A  boli ste tam už vôbec? Skúste si úprimne odpovedať. Viete vôbec, koho tam nájdete? Tam, na  prvom poschodí internátu, v jednej úzkej chodbe sa nachádzajú dvere, za ktorými vás čaká „iný svet“. Svet kníh a fantázie. Okrem toho tam nájdete aj jednu príjemnú a  milú osôbku, ktorá má celý ten svet takpovediac *pod palcom*. Pani Veronika Habovštiaková. Musím sa s  malou dušičkou priznať, že som ju tiež donedávna nepoznala. No som rada, že nám poskytla interview, aj napriek počiatočnému váhaniu, a  aj takýmto spôsobom vám ju môžeme predstaviť. 1. Vzhľadom na to, že pracujete v knižnici, študenti, ktorí toto miesto nenavštevujú tak často o vás asi veľa nevedia. Mohli by ste nám teda niečo o sebe prezradiť? Po  skončení gymnázia som študovala na  Knihovníckej nadstavbe v Martine a tým sa začala moja „knihovnícka púť „ po knižniciach. Pracovala som v okresnej, mestskej aj obecnej knižnici, kde som sa stretávala s čitateľmi všetkých vekových kategórií. V našej školskej knižnici pracujem 6,5 roka. Občas som pracovala aj v ŠI ako pomocná vychovávateľka. Aj manžel pracuje v našej škole, mám dcéru, syna a dvoch krásnych vnukov - nezbedníkov. 2. Aký je váš vzťah ku knihám? Máte ich z práce už plné

zuby, alebo po dobrej knihe siahnete aj vo svojom voľnom čase? Vzťah ku knihám som nadobudla už od  malička doma v  rodine. Moji starí rodičia - chudobní, ale bohatí duchom, boli obklopení množstvom kníh. Pre mňa najmilšou zostala tenká detská knižočka Tichá noc z  roku 1943, z ktorej sa učia básničky aj moji dvaja vnukovia Adam a  Tobiáš. A  či mám kníh plné zuby ? No to určite nie, len toho voľného času je akosi menej, ale dobrej knihe nikdy neodolám. 3. Ako by ste definovali prácu v knižnici? Nudná, nenáročná, komplikovaná, naplňujúca...? Vždy sa poteším, keď vidím v knižnici novú tvár. Myslím hlavne z radov študentov. Bola by som rada, keby ich bolo čo najviac. Lebo v knižnici sa vôbec nemôžete nudiť, keď ste obklopení množstvom krásnych kníh, zaujímavých encyklopédií, obrazových publikácií, slovníkov, rôznych príručiek, odborných a  populárno-náučných ča-


Interview

hh sopisov a hier. A keby sa tu predsa len niekto nudil, veď je tu „Internet“. Som rada, keď môžem žiakom pomôcť pri hľadaní kníh, hlavne keď potrebujú vypracovať nejakú školskú prácu. Veľa študentov využíva aj špeciálne služby knižnice - tlačenie a viazanie rôznych písomných materiálov. Mnohí žiaci si už zvykli, že knižnica je ich neodmysliteľnou súčasťou počas voľných hodín a prestávok. Práca v knižnici je pestrá, zaujímavá a  niekedy aj náročná. Veď knihovník musí byť aj vychovávateľ a psychológ. Ale hlavne, že je tu vždy veselo, lebo celý deň som obklopená mladými ľuďmi a zároveň ma teší, že knihy si požičiava stále viac našich spolupracovníkov. Tu by som chcela poďakovať vedeniu školy, že môžeme pravidelne dopĺňať knižný fond žiadanou a chýbajúcou literatúrou. 4. Aká ste boli ako malé dievčatko? A čím ste sa chceli stať? Vraj úplne maličká, plakala som deň-noc. Ale potom som už bola dobrá a  poslušná (aspoň tak o  mne rozpráva mama, ale neviem dokedy to trvalo). Najprv som chcela byť predavačkou, záhradníčkou, potom som sa zaľúbila do  športu (ale len teoreticky). Poznala som všetkých športovcov, športové kluby, pretekárov F1, atď. Zaujímala ma politika, preziden-

ti, hlavné mestá štátov a  pod. A  tak som sa cez to všetko dostala až k láske ku knihám. 5. Čím rada vypĺňate svoj voľný čas? Môj voľný čas je príroda, skleník, záhrada, vnúčatá a, samozrejme, dobrá kniha. 6. Jeden človek raz povedal: „Kniha je ako človek. Dôležité je to, čo je vo vnútri a nie to, čo je na obale.“ Aký je váš názor na toto tvrdenie? Súhlasím, nie reklama a  obal, ale obsah knihy je dôležitý. 7. A ako sa máte? … A teraz? Mám krásnu rodinu (teším sa na tretie vnúča), príjemných ľudí okolo seba a hlavne, že som tu medzi vami. Takže fajn. A že prídu aj starosti a trápenie? Veď život je aj o tom. Raz svieti slnko, raz je zamračené, raz fúka vietor... raz sa smejeme, raz plačeme... 8. Keby ste mali na výber, uprednostnili by ste knihu alebo jej filmové spracovanie? Určite knihu. Filmy nepozerám. Len cestopisné, prírodopisné a  dokumentárne. 9. Aká je vaša najobľúbenejšia kniha, resp. film a prečo? Neviem či najobľúbenejšia, ale kniha STUDENÝ VRCH od  Ch. Fraziera ma veľmi oslovila. Je to kniha o prírode, priateľstve, láske a  odpúšťaní. A  môžem aj z  detstva? IVKOVA BIELA MAŤ - viem, že ako dieťa som sa pri nej rozplakala. Ale najvzácnejšie sú pre mňa knihy VOLANIE DOMOVA a  ORAVCI O  SVOJEJ

MINULOSTI od  A. Habovštiaka, v  ktorých rozprávajú aj moji starí rodičia. S  láskou a  úctou si spomínam na starého otca, ktorý ma rozprávaním svojich vymyslených príbehov naučil skromnosti, láske k  prírode a  vážiť si každého človeka. Či sa mi to darí, to musia posúdiť iní. 10. Čo vám prvé napadne pri slovách kniha, čítanie, fantázia? Výrok: „Kniha nás spája s  minulosťou, odkrýva nám nepoznané v prítomnosti a dáva tušiť do budúcnosti.“ 11. Na záver tradičná otázka. Čo by ste odkázali študentom našej školy? Buďte smelí a  odvážni, ale nie drzí voči druhým. Vždy sa správajte k  druhému človeku tak, ako chcete, aby sa správal on k vám. A nezabudnite. Knižnica je tu pre vás všetkých. Ďakujeme za  interview. Za  vaše postoje a  názory a za to, že ste si našli na nás čas. Do budúcna vám želáme len to najlepšie do  života, veľa radosti a  veľa nových tvári v knižnici. Sme radi, že vediete našu knižnicu a  že ste tam pre nás. (Yuki)

5


Udalosti

Nitra HEFTY: (učiteľka) Sochy, ktoré sa hýbu... (Samko) Buďte ticho! (Aďka) Otec prehovoril. (učiteľka) Mali v  hlave živé kvety.. (Niky) Aj s burinou? (Lucka píše na tabuľu) To ste mi už nemohli dať horší trest? (Roman konštatuje) A  to si to ešte musíš stihnúť prepísať do zošita. (Lucka) Hapčí... (Majo) ČOŽEEE?? (Majka Samkovi) Ofrkal si mi krížovku...ty smrad! (učiteľka) Filip, aké poznáte funkcie? (Filip) Neviem, však boli prázdniny, môžete byť rada že sme vôbec v škole. (Lukáš) Opi ty si škaredý! (Opi) To ti kto tak klamal? Kým som nešiel okolo teba tak si fešáka ani nevidel.

6

Pre niektorých sa tento deň začal už o 4:00, hoci sme mali zraz v Nižnej o 6:00. Je jasné, že sme toho veľa nenaspali,preto sme to kľudne mohli dohnať v autobuse. Cesta bola dlhá, no dočkali sme sa. Keď sme vystúpili, zistili sme, že miesto konania Agrokomplexu je od nás pekne ďaleko, no aj napriek tomu sme nestrácali náladu a pomaly sme sa presunuli na miesto činu-výstava nábytku. Výstava ani tento rok nesklamala, ba čo viac, bola oveľa ľepšia ako minulý rok. Mali sme možnosť vidieť zaujímavé kúsky nábytku z rôznych kútov sveta. Bolo to tam preplnené rôznymi bytovými doplnkami, ale aj ľudmi. Účasť bola hojná aj naperiek tomu, že zrána to nevyzeralo na pekný deň. V  Nitre sme pobudli zopár hodín, pričom sme museli neustále prekonávať prekážky typu: prechod pre chodcov, davy ľudí alebo 4   km vzdialené obchodné centrum Mlyny. Áno, niektorí stihli aj nakupovať. V nakupovaní sme pokračovali taktiež v  Bánskej Bystrici a odtiaľ sme išli rovno domov. Možno by ste čakali, že cesta domov bola pokojná a  po  náročnom dni všetci spali, no opak bol pravdou. Našli sa študenti plní „energie“ (každý to volá inak) :), ktorí spievali celou cestou. Keď sme sa dostali do  Nižnej, postupne sme sa roztratili domov.

Myslíme si, že to bol celkom príjemný deň a pekný výlet. (Ivka a Majka)


Udalosti

Strieľalo sa šampanské

hh

12. februára 2011 sa Nižnou otriasla vlna power metalových tónov. Presne o 18:30 sa zbehlo plno mladých (aj nemladých) ľudí pred kultúrny dom v Nižnej, aby privítali zrod prvého CD nižňanskej kapely Anthology. Nemôžem nespomenúť, že zo šestice hudobníkov (P. Pleva – bicie, M. Gonda – sólová gitara, M. Solárik – klávesy, M. Grman – rytmická gitara, J. Kičin – basová gitara, A. Hírešová – spev) sú až štyria práve z našej školy. Koncert otvárala kapela Caliber X, po  vystúpení ktorej nastal samotný krst CD skupiny Anthology. Krstným otcom bol Vlado Povala, ktorý má tiež nemalú zásluhu na  existencii debutového albumu s názvom Exitus. Album obsahuje osem vlastných songov a  jeden cover od  fínskej kapely Apocalipticy. Na tomto songu pomohol Alexandre so spevom ďalší náš bývalý študent, Dávid Laťák. Zábavu nepokazil ani fakt, že koncert sa konal v  kinosále, kde nebolo až tak veľa miesta. Po  hostiteľskej kapele Anthology nás zabávali ešte Náhodní Známi zo Zvolena, The Lampions, Symptom Pandorum (Nižná) a Street (Tvrdošín). Myslím, že celý koncert dopadol viac ako skvele. Chalani predali takmer všetky albumy a my sme odchádzali so  skvelou náladou. Jediná vec, čo ma sklamala, bola, že som stratila štupeľ zo  šampanského, ktorým krstili album. A na záver len dodám, že vám, milí anthologaci, držím palce a  dúfam, že o  chvíľu prídete s  ďalšími skvelými piesňami. (A dúfam, že ďalší štupeľ už nestratím.) (gega)

(Yogy) Filip,daj sa mi napiť. (Filip) Nikdy! A buď rád že si bez remeňa! (Filip na hodine) Zahajujem protestný spánok! (Lokčan) Idem protestovať s tebou. (predstavovanie sa na  začiatku šk. roka) Volám sa Lukáš a  moja babka má kravu Malinu. (Učiteľka) Kde máte úlohu? Čo ste včera robili? (Lukáš) A šak viete. Kravu na pašu, hnoj vykydať a babku umyť... (Filip Opimu) Opi sprav si na pokeci ženský nick a ja ti tam budem písať že si hajzel Heftov je na škole kvantum, to vieme všetci, tak prečo sa snimi nepodeliť? Niektoré zádery naozaj stoja zato. Skúste si ja vy občas nejaký zapamätať, zapísať a vhoďte ho do schránky Gaudeamusu. Nezabudnite napísať kto je autorom dotyčnej hlášky. A píšte také ktoré sú v rámci slušnosti prosím :D Potom sa na ne budete môcť tešiť v ďalšom čísle Gaudeamusu :) Tak do toho! (Yuki)

7


Udalosti

English week Chuck Norris: Chuck Noris zabil svojho najväčšieho nepriateľa, seba ... a prežil. Deti sa v  noci pozerajú pod posteľ či tam nie je DUCH! Duchovia sa pozerajú či pod posteľou nie je Chuck Norris. Chucka Norrisa nerozplače cibuľa ale Chuck Norris rozplače cibuľu. Chuck Norris vie vyhrať hru kameň papier nožnice nad zrkadlom...... Otec Chucka Norrisa sa narodil v  domčeku, ktorý mu Chuck vlastnoručne postavil. Viete prečo Chuck Noris nenosí spodky? Lebo spodky nosia jeho. Chuck Norris vie vypiť vodovodný kohútik na ex. Chuck Norris dokáže zneškodniť bombu aj po výbuchu. Keď sa Chuck Norris pozrie na Slnko, Slnko uhne. Chuck Norris vie rýchlejšie sedieť ako ty bežať.

8

Ray Sikorski (Američan) a  Guy ´Harry´ Cheetnam (Angličan). Dvaja cudzinci, ktorí jedného dňa dorazili do  našej školy so záujmom učiť nás angličtinu (čím nám navyše dali príležitosť uliať sa na  týždeň zo  školy) Boli to naozaj dvaja perfektní ľudia. Jeden totálne uletený s  crazy hláškami a  postojmi, a  ten druhý... to isté. Ich super charaktery už po prvých chvíľach z  nás dokázali odbúrať stres a  paniku z toho, či im budeme rozumieť, čo s nimi budeme celé dni robiť a pod. Je jasné, že zo začiatku to bolo aj tak trošku ťažké, ale po  čase sme sa do  toho všetci dostali a  doslova sme si to užívali. Nudiť sa pri nich nedalo! Aktivity a  súťaže, ktoré pre nás vymýšľali, boli vždy na jednej strane na to, aby pomohli našej angličtine a  na  druhej strane sme sa vždy nenormálne nasmiali. Dokonca aj oni sami sa naučili pár slovenských slov ako napr. prestávka, koniec, ticho a pod. Myslím, že im všetci, čo sme sa toho týždňa zúčastnili, dlhujeme jedno veľké ĎAKUJEME. Každému ten týždeň svojím spôsobom pomohol a  posunul nás viac dopredu v angličtine. Nehovoriac o tom, že sme získali dvoch nových priateľov. Asi by sa nikto z nás nenahneval, keby chceli prísť ešte raz! Opisovať celý ten týždeň do detailov by bolo nadlho. Ale ak chcete vedieť viac, určite poznáte niekoho, kto sa toho týždňa zúčastnil a ten vám porozpráva naživo omnoho viac. Nakoniec sme sa ich rozhodli trošku vyspovedať z ich názorov a pocitov. Samozrejme sme to preložili do  slovenčiny, aby aj nemčinári a ďalší mohli zistiť, kto boli a sú títo naši dvaja „cudzinci“ a priatelia.

1. Aký bol váš prvý dojem z našej školy, študentov a učiteľov? H: Prvý dojem bol veľmi pozitívny. Učitelia boli milí a priateľský, a študenti boli tiež super. Bola radosť s nimi pracovať. R: Učil som v  mnohých školách na Slovensku a myslím, že veci v tejto škole fungujú na celkom vysokej úrovni. Študenti tu sú na dobrej úrovni alebo aj nad úrovňou zvyčajného ovládania angličtiny, ktorú som videl. 2. Keby vám niekto ponúkol ďalšiu šancu navštíviť našu školu, prijali by ste ju? H: Určite, bola by to skvelá príležitosť pokračovať a rozvíjať prácu, ktorá bola vykonaná v tomto týždni. R: Samozrejme, máme sa tu perfektne!


Udalosti

hh 3. Ste tu už takmer týždeň, zažili ste aj nejaké vtipné momenty? H: Jasné. Napr. stretnutie Justina Biebera! To som nečakal. Tiež mať koláč (žemľovku) na večeru bolo mierne divné + nám bolo povedané, že máme vychádzky len do  22:00! To nemalo chybu! R: Váš internát mi pripadá veľmi vtipný. Na  záchode nie je žiadne svetlo, trvá viac ako 15 minút, kým sa voda v  sprche zohreje a  pod. Navyše, máme po  desiatej večer zákaz vychádzok! S Harrym sme asi očakávali, že pobyt v internátnej škole bude podobný ako na Rokforte alebo také niečo...

Ale nie je! Alebo ste čarodejníci a my o tom nevieme? 4. Aké cudzie jazyky ešte ovládate? Okrem slovenčiny? H: Francúzštinu. A  samozrejme, áno, moja slovenčina je perfektna! Tiež viem trošku po  americky, aj keď nie veľmi dobre. R: Haha. Nevedel som, že viem po  slovensky... Minulý rok som učil v Poľsku, ale po poľsky viem asi toľko, čo po slovensky (Inými slovami, dokopy nič). - Duże pivo, poprosze! 5. Čo si myslíte o našich slovenských jedlách a o strave v jedálni? H: Slovenské jedlo je jednoznačne iné! No mojím najobľúbenejším jedlom je určite polievka, polievka a ešte raz polievka. R: Slovenské jedlo: yum. Chutí mi bryndza, takže mám rád bryndzové halušky a  pirohy s  bryndzou. Strava v jedálni: nie yum yum. 6. Čomu sa venujete vo voľnom čase? Aké sú vaše záľuby? H: Mám rád väčšinu športov, cestovanie (samozrejme!) A hudbu. R: Mám rád všetko, čo sa dá robiť vonku: pešia turistika, lyžovanie, horolezectvo, jazda na kajaku, horská turistika a pod. Dokonca som skúsil lezenie po  ľade, ale neskončilo to dobre, pretože som spadol zo  zamrznutých vodopádov v Montane. 7. Kedy ste začali tento program a v akých krajinách ste ešte vďaka nemu boli?

H:  Október 2010. A  bol som v  Moskve, ale tam som bol učiteľom práva. R: Harry a  ja cestujeme po  školách po  celom Slovensku už od októbra. Učil som v  školách v  Zuberci, v  Tvrdošíne, v  Kremnici, v  Rimavskej Sobote, v  Horkom (blízko Žiliny), v Bratislave a v Košiciach. Tak isto som bol vo Viedni a  v  Českej republike. Minulý rok som učil na súkromnej jazykovej škole v Štetíne v Poľsku. 8. Akú radu by ste dali našim študentom do budúcna? H: Uistite sa, že práca, ktorú robíte, vás baví, inak si nájdite niečo iné. Vážte si svoju rodinu a priateľov, žite život naplno. A bavte sa! R: ´the way to fly is to throw yourself at the ground and miss´. Ešte raz ďakujeme, že sme s  nimi mohli stráviť tento super týždeň, čím si tak isto našu vďaku zaslúži aj škola, že nám takúto príležitosť poskytla. A  čo by sme odkázali my im? Určite to, že... WE MISS YOU! (Yuki)

9


Udalosti

Chata študentskej rady Tak ako dlho a  so  stresom sme chystali rôzne akcie, tak o  to rýchlejšie sme sa rozhodli, že si urobíme akciu aj pre nás. Každého mladého moderného človeka napadne jediná možnosť spoločného prežitia voľného času - chata. Chata bol celkom dobrý nápad až na to, že ako je u nás zvykom, tak aj teraz sme všetko chystali na poslednú chvíľu. Nakoniec sme sa však dohodli. Veď ako by to vyzeralo, keby sme sa my, študenti, ktorí zastupujú našu školu, nevedeli dohodnúť na jednej chate. A  tak sme sa my starší a  rokmi skúsení maturanti chytili tejto úlohy. Po dlhých prípravách sme naskákali do áut a vyrazili sme s jediným cieľom - Oravice. Keď sme dorazili a videli sme chatu, boli sme, pravdupovediac, trošku zaskočení, lebo sme čakali niečo iné. No dajte niečo vybavovať tretiakovi. No aj napriek tomu mu za všetko ďakujeme. Všetko sme prekonali, vybalili sme sa a v pokoji sme sa rozprávali. Ale čo čert nechcel, napadlo nám, že musíme začať robiť guľáš, pretože na druhý deň by sme to nestihli. Pomaly sa začala krájať cibuľa, chystať mäso a  zemiaky. Narúbalo sa drevo, odhrnul sa sneh okolo ohniska a  mohli sme začať variť. Každý pridal svoju ruku

10

k dielu a pomáhal ako len vedel. Po troch hodinách škvŕkania v bruchu sme konečne dochutili guľáš a  začali jesť. Bol fakt výborný!!! Neskôr sme si všetci posadali a hrali sme hru, ktorá sa nazýva „Na vraha“. Išlo v nej o  to, že jeden medzi nami bol vrah, ktorý keď na niekoho žmurkol, zomrel a ostatní ho museli odhaliť. Odzrkadlilo sa to potom aj na  chodbách školy. Ak vidíte, že niekto očividne žmurká, istotne bol na tejto chatovačke. No ale nechcelo sa nám celý čas len sedieť v chate, a tak keď sa zotmelo, sme sa riadne poobliekali a išli sme von. Poniektorí sa vybláznili na  vreciach so  senom či pri schovávačkách. Možno sa vám to zdá smiešne, ale ani neviete, ako sa na takejto hre starí capi ako my zabavili. Vešali sme sa po stromoch, behali sme po strechách, zaľahli do snehu, vkĺzli medzi kríky, ... Okolo tretej ráno sme sa išli zohriať k šálke teplého čaju a  napapať sa niečoho, čo ešte zostalo. Po  hodinke oddychu sme sa zase vrátili na  svoje stanovištia a hrali sme až do svitania. Keď nám už omrzli niektoré končatiny, tak sme sa rozhodli, že sa na chvíľku zohrejeme a pomaly začneme robiť poriadky. Pri odchode z Oravíc sme sa ešte zastavili na vleku. Niektorí z nás sa vybrali aspoň povoziť na  sedačkovej lanovke. S fotoaparátom v ruke sa nám zachovalo veľa dobrých spomienok na chvíle strávené s ľuďmi, ktorých si veľmi vážime. Táto naša chatovačka bola dôkazom toho, že mladí ľudia sa vedia dobre zabaviť aj bez alkoholu a  iných nedobrých látok. Len tak, ako z rozprávania našich starých rodičov. Fakt to funguje. Bola veľká sranda. (MIKQ)


Udalosti

Od srdca k srdcu

hh

všetkých citov, čo k  danej osobe cítime. Ako človek zistí, či je to naozaj láska alebo či to nie sú len jeho pudy, ktoré ho priťahujú k opačnému pohlaviu? Jednoducho to zistíte. Príde to samo a vy to budete určite cítiť. Na to príde každý sám, lebo niečo také úžasné sa nedá ani popísať. Preto sme sa teda rozhodli urobiť zábavu, pri ktorej by si mladí ľudia mohli upevniť svoje vzťahy alebo stretnúť tu pravá lásku. Však kde inde sa ľudia spoznajú, ak nie na  nejakých spoločenských akciách? Už len to, že sa tam stretnú, znamená, že majú radi tanec a hudbu. Už to je prvý spoločný znak. Začnú spolu tancovať, rozprávať sa o sebe a o tom, čo ich zaujíma. Nájdu si nejaký spoločný športový záujem, ako je napríklad volejbal, stolný tenis, tenis, plávanie, turistiku, no nemusí to byť len záujem o pohyb. Môžu spoločne aj kresliť, spievať či len tak počúvať rovnaký štýl hudby. Postupom času sa budú lepšie spoznávať, pôjdu spolu na večeru, do kina a zrazu to príde... Ten blažený pocit vo vašom vnútri. A  hlavne kvôli tomuto sme sa rozhodli pripraviť túto akciu.

Tak ako Amor svojím šípom trafí zaľúbených, tak aj nás trafila myšlienka urobiť zábavu pre zaľúbených ľudí. Pre zaľúbených, ale aj možno pre tých, ktorí po láske len túžia. Ale čo je to vlastne láska? Niekde to vysvetľujú ako intenzívny emocionálny pocit náklonnosti k nejakej osobe alebo že je to najvyššia forma kultivovaného života, ktorej podstatou je potešenie, alebo rozkoš z  inakosti. Slovo láska sa nedá presne definovať, ale určite je to niečo pekné a príjemné, a nedá sa bez toho na svete existovať. Podľa môjho názoru je to súhrn

Zo začiatku prišlo málo ľudí a mnohí sa hanbili začať tancovať. Z toho dôvodu sme to museli ako vždy roztočiť my zo  študentského parlamentu. Ale netrvalo dlho a pridalo sa k nám viac účastníkov, síce boli skôr ženského ako mužského pohlavia, ale to vôbec nevadí. No nedalo sa len tancovať. Spolu s učiteľmi, ktorí mali dozor, touto cestou im chceme poďakovať, že majú trpezlivosť míňať si svoj vlastný osobný čas na to, aby všetko správne „šľapalo“, sme sa museli starať aj o  bezpečnosť v sále. Niekto musel stáť pri vstupnom a  tak isto ísť sa sem-tam prejsť okolo školy, či sa náhodou nerobí nejaká neplecha alebo či náhodou neplnoletí nepopíjajú alkohol a neužívajú psychotropné látky. Neviem, či sa to dá nazvať šťastím, keď sme nikoho takého nenašli,

alebo je to len tým, že mladí ľudia dostali konečne rozum a  zistili, že sa dá dobre zabaviť aj bez alkoholu a drog. Ako čas bežal, tak aj ľudí pribúdalo a  zábava začala naberať grády. Všetci poctivo tancovali, čo im sily stačili. Pri približnom spočítaní ľudí sme zostali milo prekvapení. Napriek tomu, že bol štvrtok a  diskotéka trvala len do  pol desiatej, svojou účasťou nás potešilo dvesto študentov. Posledná pesnička, ktorú nám náš DJ-ERO pustil, bola ako na každej zábave – Matelko. A  potom sa už len rozsvietili svetlá a  všetci plní zážitkov, nových priateľstiev alebo len tak dobre oddýchnutí postupne odišli. No a  my sme sa mohli pustiť do upratovania. Na rozdiel od minulých rokov tento rok nezostal v jedálni veľký neporiadok, tak sme to mohli skoro ukončiť aj my. No a  na  záver by som chcel dodať len to, že síce všetci vieme, aký to je pocit, keď sa tešíme na  hocijakú dedinskú zábavu, ale málokto vie, aký je to prekrásny pocit, keď tú zábavu sami pripravíte. Hoci ste triezvi a nič ste nezarobili, no vyčarovali ste úsmev dvesto ľuďom, ktorí sa v  ten večer aj vďaka vám dobre zabavili. (MIKQ)

11


Udalosti

Každý ním raz prejde... Chuck Norris nepotrebuje zbraň, ale zbraň porebuje Chucka Norrisa. Chuck Norris našiel na  dne oceánu suchú handru. Chuckovi Norisovi na  vyriešenie Sudoku postačujú čísla od 1 do 3.

Kamionisti najazdia v  priemere 16 000 km mesačne, no Chuck Norris 2x toľko nacúva za týždeň. Chuck Norris naučil šmirgel ako byť drsný.

Mladík leží doraňaný v  nemocnici v  kritickom stave. Nikto nevie, čo sa mu stalo. Po  čase sa zistilo, že ho Chuck Norris šťuchol na facebooku. Boh stvoril svet za 6 dní a siedmy deň odpočíval. Chusk Norris počas odpočinku stvoril Boha.

Chuck Norris dokáže zdvihnúnť neprijatý hovor. Chuck Norris vymyslel značku koniec kruhového objazdu.

Vo l d e m o r d označuje Chucka Norrisa ako, veď vy viete kto.

12

Rozhodli sme sa napísať tento príspevok, aby sme vám priblížili našich žiakov tak, ako ich v škole nepoznáme... Určite väčšina z nás má pocit, že dnešná mládež je kvôli novému životnému štýlu ochudobnená o  množstvo zážitkov. Celé dni presedia pri počítačoch a  ich dobrodružstvá sú obmedzené na facebookovú konverzáciu. Preto sme si povedali, že im ponúkneme možnosť stráviť čas celkom iným spôsobom a trocha priblížime dobu, v ktorej sme vyrastali my. Oprášili sme pionierske šatky a  s  miernymi obavami, ako naše pravidlá príjmu, sme začali snovať plán. Nebolo to vôbec jednoduché, nakoľko nás čakalo 5 dní so  štyridsiatkou „pubertiakov bez záujmov“. Už po  prvom dni sa však naše obavy začali rozplývať. Chlapci sa svojich úloh veľmi rýchlo zmocnili a my sme sa nestíhali čudovať. Povedali by ste, že im môže záležať na tom, aby dostali čo najviac bodov za  poriadok v  izbe? Verili by ste, že budú schopní byť v priebehu 5 minút po rannom budíčku oblečení pred ubytovňou a  pripravení na  rannú rozcvičku? Že dokážu ochotne po celý deň služby v jedálni obsluhovať svojich spolužiakov? Že sa dobrovoľne ponúknu kuchárkam a umyjú namiesto nich riad? Ešte stále máte pocit, že sa nedokážu ničím nadchnúť? Našťastie, opak je pravdou. Preťahovali sa lanom až do  tmy, stavali snehuliakov, dokonca obchádzali obyvateľov Zuberca a vymieňali svoje mobily za brusnicové kompóty a živých psov. Áno, aj takíto vedia byť naši žiaci. My sme sa o tom mali možnosť presvedčiť a chceme im odkázať:

Milé decká! Sme veľmi radi, že ste nám ukázali vašu druhú tvár. Veríme, že i v škole dokážete fungovať bez neskorých príchodov, rešpektovať pokyny vašich vyučujúcich, brať ohľad na druhých a byť aktívni. Aby ste tak nám i sebe navzájom  naďalej prinášali radosť a  úsmev na tvári. Za  všetkých „oddielových vedúcich“ (Karin Kakačková)

Cesta na  vlek asi pre všetkých nebola ani trochu príjemná. Zima nám vyštípala líca na toľko, že hrdlo každého z nás neúnavne prahlo po šálke teplého čaju. Po  ľadovej trase sme sa ale napokon dostali do  vytúženého cieľa, ktorým sa stal vlek v Nižnej. Hromady študentov nesúcich svoje veci, ktoré absolvovali cestu s nimi, si mohli na chvíľu posedieť, pokým ich zbor dozerajúcich učiteľov nezoradil


Udalosti

hh do skupiniek. Masy lyžiarov nedočkavo čakali na  štart lyžiarskeho výcviku a s ním aj jazdu na kotve. Napokon sa predsa dočkali. Nevynechám ani snowboardistov, ktorým to išlo na jednotku, aj keď našli sa aj takí, ktorí stáli na snowboarde prvýkrát. Ale snaha zdokonaliť sa bola v  očiach každého začiatočníka a fanúšika zimného športu. Vďaka prítomným učiteľom nešikovnosť na svahu zo dňa na deň ubúdala a  tak mal každý šancu hľadieť na Nižnú z inej nadmorskej výšky. Nesmieme však zabudnúť na ďalšiu skupinku, ktorá prešla poriadny kus Nižnej. Tí menej odvážnejší, ktorí pred rýchlou zasneženou jazdou uprednostnia radšej pohľad na krásy našej oravskej prírody, to tiež nemali jednoduché. Turisti prešli nemalý kus dedinky prírodného charakteru. Výhľad z  hôr bol vraj neuveriteľne očarujúci a z túry si určite odniesli nezabudnuteľné zážitky. (Ryuk)

Je posledný januárový deň a my naberáme smer Zuberec, kde máme stráviť najbližší týždeň. Pýtate sa, prečo Zuberec? Týždeň bez rodičov, nové priateľstvá, dobrodružstvo...O  všetky tieto zážitky by sme sa s vami teraz chceli podeliť. Počasie nám naozaj prialo a  tak

sme neváhali a hneď, len čo sme sa zabývali, sme vyrazili na  svah. Rozdelili sme sa do  skupín, vyfasovali okolo krku jednu zo  4 farieb a  lyžovačka mohla začať. Zvládli sme to až do záverečnej a  príjemne vyčerpaní sme sa tešili na prvú spoločnú večeru a hlavne na to, čo nasleduje po nej... veď noc len začína. O  to ťažšie sa nám na  druhý deň ráno vstávalo. Budíček bol dosť krutý, no červení si svoju úlohu plnili zodpovedne. Do poslednej chvíle sme dúfali, že nápad s  nástupom pred ubytovňou hneď po  budíčku je len učiteľský žart. Veď kto to kedy videl - 21. storočie a ranná rozcvička? No oni to mysleli naozaj vážne! Po chutných raňajkách sme sa hneď presunuli na svah, kde sme si vychutnávali naozaj výbornú lyžovačku. Tá trvala s obedňajšou prestávkou zväčša až do záverečnej. Ak si myslíte, že náš program týmto skončil, mýlite sa. Popoludnia sme trávili rôzne. Niekto odpočíval (vlastne veľa takých nebolo), niekto upratoval (veď šlo o tortu a pizzu), niekto... (to ani nemôžme prezradiť). Vlastne sme si ani nestihli vydýchnuť, lebo naši profesori si to „užívali“. „ Poďme, robte dačo, nech máte na čo spomínať,“ opakovali. Pravdou je, že sme sa tam všetci lepšie spoznali, užili si kopec srandy, odniesli si mnoho zážitkov, na  ktoré budeme ešte dlho spomínať. Tiež sme zistili, že profesorky a  majstri majú aj inú stránku, nielen tú prísnu.

Nepýtajte sa, čo všetko Chuck Norris urobí pre peniaze, ale čo peniaze urobia pre Chucka Norrisa.

Keď ide Chucka Norrisa zabiť smrtku, obehne ju a zabije on ju. Chuck Noris po pití alkoholu nemá opicu, ale opica má Chucka Norisa.

Chuck Norris dokáže urobiť z  orechov makovník. Chuck Norris vie hodiť hrášok na stenu tak, aby to malo zmysel.

Chuck Norris počas spánku nemá vypnuté svetlo preto, lebo by sa bál tmy, ale preto, lebo tma sa bojí jeho. Zatiaľ čo ostatní ludia žujú žuvačku, Chuck Norris žuje titan.

Chuck Norris pretrhol kábel od wi-fi. Chuck Norris je jediný človek, ktorý sa dá vidieť voľným okom z vesmíru.

Chuck Norris vie nakresliť dúhu modrým perom.

Za všetkých zúčastnených (červení a žltí)

13


Udalosti

Čo keby... ... sme používali Sv. písmo ako mobil? V  škole pod lavicou tajne otvorené Sväté písmo..., v autobuse so Sv. písmom v rukách..., keď sa nudím, listujem vo Sv. písme..., posielam SMS-ky s  citáciami zo Sv. písma..., že ha – ha, že maximálna utópia? Pred rokom som so  žiakmi na hodinách náboženstva o týchto otázkach uvažovala len na  hypotetickej úrovni a  dnes mi sánka spadla, keď mi pred biblickou olympiádou žiaci oznámili, že oni Sv. písmo majú nahraté v telefónoch. Niektorí žiaci mi dokonca pustili hudobne spracované texty Sv. písma z  ich mobilného telefónu. Mne, skôr narodenej, sa z  takto rýchleho napredovania vývoja moderných informačných technológií niekedy zatočí hlava. Ale hlava sa mi zatočí aj z  toho, že aj dnes sa nájdu mladí ľudia, ktorí časť pamäte svojho mobilného telefónu naplnia textami Sv. písma. Chce to dosť úsilia a trpezlivosti, kým sa čitateľ Sv. písma „prehryzie“ cez tvrdú škrupinu, až sa nakoniec dostane k  chutnému jadru. Na  takúto neľahkú prácu sa každý školský rok odhodlajú aj žiaci našej školy. Po triednych kolách Biblickej oly mpiá-

14

dy víťazi reprezentujú triedu v  školskom kole. Súťažiaci, podľa celoslovenských pravidiel, vytvoria trojčlenné družstvá a  čaká ich neľahké obdobie prípravy. Svoj voľný čas sú ochotní tráviť pri Sv. písme. Že sa o  čítaní Sv. písma ľahko hovorí, ale ťažšie uskutočňuje, o  tom by vedeli najlepšie rozprávať práve tí žiaci, ktorí sú ochotní urobiť niečo nad rámec svojich povinností. Pred školským a oblastným kolom Biblickej olympiády ma čaká najkrajšia časť školského roka, hoci časovo náročná, keď sa stretávam so žiakmi, ktorí sami chcú hlbšie vnikať do  tajov svojej viery a  spoznávať hlas Stvoriteľa cez Božie slovo. Na stretkách si vysvetlíme najťažšie pasáže jednotlivých kníh Sv. písma, ktoré sú v  danom školskom roku súťažnými témami. Žiaci vždy vedia, že táto súťaž je odlišná, pretože okrem vedomostí, ktoré je potrebné mať, rozuzlené Božie pravdy im môžu dávať nádej v spletitom živote, ktorý im leží pri nohách. Tento rok sa školské kolo Biblickej olympiády konalo 3. 2. 2011 a  zúčastnilo sa ho 5 trojčlenných družstiev, ktoré pozostávalo zo  7 súťažných kôl. Každoročne sa najhlbšie skláňam pred štvrtákmi, ktorí popri svojich prípravách na maturitu si vedia rozdeliť čas tak, aby mohli nielen reprezentovať školu, ale aj upevňovať postoj viery. Odborná porota je pravidelne obsadená kňazmi. Tento rok pozvanie neodmietli Mgr. Štefan Hudáček a Mgr. Michal Holík – kňazi pôsobiaci v Nižnej. Na okresnom kole nás bude reprezentovať víťazné družstvo pozostávajúce zo žiačok z 3. AU Aďka Telúchová, Majka Stasová a žiak z 3. A2 Ľuboš Kšenzulák.

Všetkým vám, mladí ľudia, ktorí ste sa zúčastnili Biblickej olympiády, chcem touto cestou veľmi poďakovať, že sa nehanbíte priblížiť k Bohu a vnikať hlbšie do  právd viery. A  tým posilňovať krehkú rastlinku viery vo vás.

Na okrese Trstená - ani nie tak zavčasu ráno. Opäť v rukách sv. písmo a opakovanie naučených textov. Cítili sme tiež podporu od kamarátov a spolužiakov. Nebolo celkom ľahké zápasiť s 5 kolami, no aj keď sme boli skupina s číslom 1, naše miesto bolo 5. Získali sme diplom a niečo na pamiatku. Možno sme nevyhrali, ale dokázali sme spoločne vnímať Božie slovo a dúfame, že budeme v tom pokračovať. A taktiež ďakujeme p. profesorke Štellmachovej za jej chuť s nami pracovať. (p. profesorka Mgr. Štellmachová a 3-členné družstvo)


Odkazy

hh Mojej buchte, knedli, šiške a  tvarohovníku (5ka) venuje torta zo 4.AU Zdravímmmmm celú 3.Au a hlavne všetky lamy v nej. ......... Veľké ĎAKUJEM patrí Aďke za pomoc doslova aj o polnoci :D Pozdravujeme p. profesorku Barčákovu a nebojte vo Zvolene to výhráme váš časopis. Chcem pozdraviť Veroniku Brunčákovu a povedať jej, že nech sa nehnevá, že tak často ju dávam bokom......ale aj tak si super..... tvoja...(na skype sa stretneme) Vdaka celej 3.AU, za  to že su takí, akí sú. Sú to skvelí ľudia, ktorí nás prijali medzi seba tak, ako sme to asi ani nečakali. Ďakujem, Yuki Zdravíme p. profesorku Štellmachovú za jej obetovaný čas pre nás troch. Veľmi si to ceníme a dúfam, že našim 5. miestom sme vás aspoň trošku potešili. Vaše ovečky. Ďakujem celej študentskej rade, že aj keď neustále vyrušuje na  stretnutiach, tak na akciách to vždy dobehnú. Bez vás by to nefungovlo. A uvidíme sa na chate???? Prajeme všetkým učiteľom a zamestnancom školy všetko dobré k  vášmu sviatku. Váš časopis JA chcem poďakovať našej grafičke GEGE za jej rýchlu a kvalitnú prácu pri tvorení časopisu. Vážim si to!

For you

Pozdravujeme naše jazykárky p.p  Krupovú, Ficekovú, Barčákovú a Brezovskú :) (3.Au) Pozdravujem všetkých z 3.Au, ktorí ste boli na  štvrtkovom tripe. Teda ak môžem menovať tak Yukii :), Lamku - Samka, Monky, Wewu, Šéfredaktorku a  jej spolubývajúce, našu mediálnu hviezdu - Maja, Romana, ktorý sa nedostavil :D, Martina a  Radimečka. :D Boli ste skvelí a  špeciálne „ďakujem“ patrí Moničke za... veď vieš :D Pozdravujeme nášho pána vrátnika. Sme radi, že Vás tu máme. :) Chceli by sme pozdraviť pani bufetárku, bez ktorej by sme tu asi všetci hladovali... :) Pozdravujem Niky a Yuki (aučkárky) Som, že sa tu aj ... :D ale nie ... Som strašne rada, že stee nám pripadli do triedy :) vy lamky dve :D Dúfam, že aj vy sa cítite s nami tak dobre ako my s vami :) :-*

Chuck Norris vydrží v non-stop podniku do záverečnej. Prečo Chuck Norris nehral v  Titanicu? Lebo by všetkých zachránil. Kyselina nerozožerie Chucka Norrisa, ale Chuck Norris rozožerie kyselinu. Chuck Norris dostal defekt na  stacionárnom bicykli. Raz sa jeden človek spustil dole Nijagármi v skafandri, Chuck Norris ich prešiel hore prúdom v deravej lepenkovej krabici. Chuck Noris súťažil s Pavielom Rochnyakom o  najlepší účes dva týždne. Nakoniec vyhral Chuck, ostrihal holohlavého. Chuck Norris si raz hodil mincou - padla hlava a lietadlo.

(PS: ďakujem za šálu) :D Pozdravujem všetkých maturantov a držím palce na ústnych :)

Odkazy, ktoré chcete uverejniť v budúcom čísle časopisu, hádžte do krabičky Gaudeamusu, ktorá je umiestnená na dolnej chodbe. Za Vaše príspevky a hlavne za Vaše nápady, ako zlepšiť náš i Váš Gaudeamus, vopred Ďakujeme. :)

Keď Chuck Norris vstúpi do  vody, nie je mokrý, ale voda je Chuck Norris. Svetový oceán vznikol po tom, čo Chuck Norris obehol vesmír 3-krát a trošku sa spotil.

15


Tvorivý tvor

3D Haluz Murphyho zákony: Dunneho zákon: V  skrytej krajine rétoriky sa skoro vždy skrývajú míny dvojzmyselnosti. Ak zlyhali všetky pokusy, je načase si prečítať návod. Ak sa ti už raz niečo pokazilo, všetky pokusy na opravu to ešte viac pokazia. Goldov zákon: Ak ti topánky dobre sadnú, sú škaredé. Každá pracovná úloha sa dá pretiahnuť tak, že sa ňou zaplní celá pracovná doba. Pravítkové pravidlo: Rovné čiary neexistujú. Človeku sa nikdy nepáči tá vec, na ktorú mu stačí peňaženka. McKeeov zákon: Ak sa neponáhľaš, semafór prepne na zelenú v  tom okamihu, keď tvoje vozidlo úplne zastalo. Peterov postreh: Prílišná ochota je škodlivejšia ako neschopnosť.

Ako je už zvykom v  každom čísle nášho a vášho časopisu, vyhlásili sme súťaž. Vašou úlohou bolo sa iba zapojiť. Čo je smutné, že nás v  škole je tak veľa a málokto sa nájde, aby niečo krásne vytvoril a vyhral. Tentokrát vašou úlohou bolo vytvoriť „3D HALUZ“, mohlo to byť čokoľvek. Čakali sme a  čakali, a  predsa sme sa jednej práce dočkali, čo nás šoklo. Táto práca je na vysokej úrovni. Veď sami ohodnoťte. Tento človek s  menom Samuel Borsík z  3.AU vytvoril „POČÍTAČOVÝ VÍRUS TRÓJSKY KôŇ“. Sám nám opísal, ako to vytvoril a  prečo práve toto. Jeho tvorivosť a  nápaditosť si veľmi ceníme a samozrejme získava nielen cenu riaditeľa školy, ale aj cenu školského časopisu Gaudeamus.

16

Týmto mu zároveň aj ďakujeme a povzbudzujeme vás, aby ste sa nebáli zapojiť.

1. miesto: Samuel Borsík 3.Au (Gaudeamus)


Anketa

Anketa

hh Neviem či vonku je jar alebo ešte nádych zimy, ale jedno viem. Je tu ďalšia moja i tvoja anketa s tvojimi odpoveďami. A aké boli otázky a  odpovede? Už si ani nepamätám, ale necháme sa prekvapiť.

Každý má veriť niečomu. Ja verím, že si dám ešte pohárik. Aj keď si trikrát overíte, že údaje na diskete sú, neznamená to, že tam musia byť ešte o pol minúty.

Z minulosti:

Konzultujúc s dostatočným počtom odborníkov je každý názor opodstatniteľný.

1. Dostal si nejaký trest za vysvedčenie? (Ak áno, aký?) Nie = 15 Radšej nepoviem = 9 Áno = 21 (Musela som byť doma. Už si nepamätám. Keď dostanem, mama hneď na to zabudne. Musel som strážiť brata – hrôza. Otec mi zobral mobil. ...)

Z prítomnosti: 1. Keďže je marec mesiac kníh, ako by si nazval svoju knihu života? (Diera, Ružova záhrada, Víkendy zbožňujem, Ňufko, Adamko, Pleseň, Ožran, Hromada snov, Raj na zemi, Ja, namotané stvorenie, ...)

Z budúcnosti: 2. Rád si prečítaš knihu alebo pozrieš film? Kniha = 12 Film = 33 A  sme na  konci našich troch otázok. Dúfam, že sa aj nabudúce zapojíte a  keď už budete pozerať film tak do ruky si položte knihu. Budete čítať aj pozerať naraz ten istý príbeh. (aďkovnik)

Goodov zákon - ako narábať s byrokratmi: Ak lieky proti chorobe nezaberajú, najjednoduchšie je zmeniť chorobu a lieky nechať tak. Zlaté pravidlo umenia a vedy: Pravidlá určí ten, u koho je zlato. Ak sa ti rozsype krabička klincov na  podlahu, ten posledný, ktorý zoberieš z podlahy, bude vždy predposledný. Murphyho termodynamický zákon: Veci sa pod tlakom ničia. Prvý laboratórny zákon: Horúce sklo vyzerá práve tak ako studené. Parkerov zákon: Krása je vec povrchná, avšak ohavnosť preniká až do kosti.

17


Od nadpisu k zmyslu

Jeanne Birdsallová Častokrát sa pristihnem, ako prechádzam končekmi prstov po chrbtoch kníh úhľadne poukladaných vedľa seba v  mojej osobnej zbierke, síce malej, ale mojej.  Celkom živo vidím samú seba v  priestrannej miestnosti s  regálmi kníh siahajúcimi až po strop, ako sedím v obrovskom pohodlnom kresle z  nenápadného, sotva postrehnuteľného, antikvariátu. Za  uchom mám založenú ceruzku a  podčiarkujem niektoré riadky v  knihe, s  ktorou som sa uvelebila v tomto kresle. Kdetu zodvihnem pohľad a rozhliadnem sa po  miestnosti ubezpečujúc sa, že žiadna kniha nechýba. Poznám ich všetky, každú jednu. Dokonca z nich viem odrecitovať určité pasáže. Nie preto, aby som niekoho ohúrila - veď som v miestnosti celkom sama - ale preto, že si ich jednoducho pamätám, pretože sú príliš silné, príliš aktuálne a  nadčasové na  to, aby som im dovolila zapadať prachom. V krbe predo mnou tancujú plamienky napĺňajúce priestor tou správnou atmosférou, oblizujú hrubé polená, ktoré z  času na  čas vydajú sičavý šepot, po ktorom praskajú a  pukajú a potom sa v tichosti, bez námietok zmenia na  popol. Keď sa vrátim do  reality, stále stojím pred svojou malou knižnič-

18

kou s dielami, na ktoré som horko-ťažko naškrabala peniažky, alebo si ich dlho vyprosovala od rodičov. Zvláštne, že práve v tieto dni, ktoré mi pripadajú o čosi kratšie, než dni všetkých ostatných mesiacov, sa nechávam unášať svojimi snami častejšie. Že knižnica, ktorú jedného dňa budem mať, lebo viem, že to tak jednoducho musí byť, mi pripadá oveľa reálnejšia. A predsa som sa nikdy špeciálne nezaujímala o  to, prečo práve marec je mesiacom knihy. Prečo to nie je iný mesiac, ako napríklad august, kedy obyčajne dospelí dovolenkujú a  tak môžu vychutnávať oddych pri knihe a  študentov nenaháňajú školské povinnosti? Keď si uvedomím, ako veľmi sa dušujem, že dnes už ľudia nečítajú a sama som nikdy necítila potrebu pátrať po podstate či symbolike marca - mesiaca knihy, mám trochu zahanbenú dušičku. Kniha, najväčší priateľ človeka od  vynálezu kníhtlače, patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov ľudí všetkých možných vekových kategórií. Mesiac knihy si pripomíname od roku 1955 a podľa najrozšírenejšej verzie začal existovať výlučne z  komerčných dôvodov. Práve marec si zvolili sami kníhkupci a  všakovakými spôsobmi ho zviditeľňovali, pretože práve na jar bola tržba kníhkupectiev najnižšia. V  marci sa narodil aj zomrel Matej Hrabenda - významný buditeľ, ktorý sa podieľal na  šírení slovenskej knižnej kultúry.

„Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“ Chcela by som veriť tomu, že ľudia vedia vychutnávať čas strávený pri knihe. Že debaty v kruhu priateľov, rodiny, študentov a  všetkých ďal-

ších skupín nezahŕňajú len tému najsledovanejšej arabskej telenovely, že rozhovory nie sú len prázdnym bľabotaním s  krédom: „Neopakujte bezducho klebety, pridajte aj niečo vlastné.“ Žiaľ, nikto z nás nemusí byť štatistikom, nemusí sústreďovať pozornosť na  výskum zisťovania percenta aktívne čítajúceho obyvateľstva, aby videl, že spoločnosť v tejto oblasti iba chradne. Stačí si všimnúť základné indikátory, ktorými sú veľkosť slovnej zásoby, intenzita sústredenia (ktorá sa netýka len obmedzeného času školského vyučovania), spôsob vyjadrovania, schopnosť použitia a využitia získaných informácií. Prečo je to tak? Odpoveď je prostá - pohodlnosť. Ktorá, síce, nie vždy musí byť na  škodu, no obyčajne to práve tak býva. Niektorí vtipní jedinci s  obľubou používajú na  obhajobu svojho prostého a  neobohacujúceho, priam až bezduchého spôsobu vyjadrovania rovnako prosté a  bezduché argumenty, ktorých sa budú zubami-nechtami držať, aj keby ich na nože brali. Keď počúvam všetky tieto odôvodnenia, počujem, ako mi čosi škrípe v hlave. Rozum sa mi zastavuje v týchto okamihoch, kedy sa snažím pochopiť argumenty. Márne. A tak len ticho načúvam, či sa ešte opäť rozbehne. Hovoríte, že nemôžete vo svojej reči používať cudzie slová, lebo ich nepoznáte, neovládate, alebo neviete, čo znamenajú. A tak iba schovávate svoju vlastnú hlúposť do trápneho klamstva. Človek nepotrebuje veľa rozprávať, aby veľa povedal a už vôbec na to nepotrebuje kvantum cudzích slov. Hovoríte, že nepotrebujete čítať, pretože čochvíľa bude daný príbeh aj tak spracovaný do  filmovej podoby. Áno, film môže poskytnúť skutočný zážitok, dokonalé technické spracovanie, zvukové aj svetelné a ešte neviem aké efekty. Ale nikdy vám nemôže poskytnúť priestor pre vlastné zasiahnutie do deja, pretože zabúdate, že čitateľ je súčasťou literárneho diela.


Od nadpisu k zmyslu

hh Hovoríte, že čítanie je príliš zdĺhavé, príliš obmedzujúce. Nevidíte, že práve kniha poskytuje svojmu čitateľovi nekonečný priestor? Nikam vás nesúri, do ničoho nenúti. Kedykoľvek sa v nej môžete zastaviť, uvažovať, a potom znova pokračovať. Denne sa mi do uší dostáva nespočetné množstvo takýchto chabých argumentov, hlúpych výhovoriek. Človek je schopný nekonečnej kreativity, len aby sa niečomu mohol vyhnúť. Len aby nemusel priznať, že je príliš pohodlný na to, aby sa akýmkoľvek spôsobom vzdelával. A  ja neviem, či mám tieto osoby ľutovať, alebo sa ich skôr báť. Radšej priamo skočím do  svojej rubriky, radšej budem považovaná za „čudnú“ lebo „čítam...“. A to dokonca niektoré diela aj viackrát. Tak je to aj s knihou, ktorú ti chcem, drahý čitateľ, predstaviť. Dielo, ktoré patrí do skupiny prvotín v mojej osobnej zbierke.

Jeanne Birdsallová

Penderwickovci 14,5 x 21 (cm); 222 strán o čom kniha je: o schopnosti načúvať potrebám iných vydavateľsvo: IKAR príbeh: Penderwickovci sú trochu

Penderwickovci

zvláštna rodina. A  každý jej člen je úplne iný: pán Penderwick je starostlivým otcom štyroch dcér a vášnivým botanikom zároveň. Najstaršia Rosalinda je zodpovedná a praktická, Skye (ktorú som si osobne neskutočne obľúbila) je tvrdohlavá a výbušná, Jane je zasnená spisovateľka, najmladšia, hanblivá Batty, sa nikam nepohne bez svojich motýlích krídel. Neodmysliteľnou súčasťou rodiny je pes Lapaj, ktorému rozumie iba Batty a ktorý je absolútnym všežravcom - doslova. Penderwickovci trávili každé leto v plážovom domčeku na Cape Code. Jeho majiteľ ho však na  poslednú chvíľu predal a rodinka musela narýchlo hľadať alternatívu. Vďaka predanému plážovému domčeku sa dostali do Arundelu, kde nikdy predtým neboli a  všetko bolo odrazu neznáme, nové a súce na preskúmanie. Aké bolo ale ich prekvapenie, keď namiesto útulnej polorozpadnutej chalúpky, do  ktorej sa podľa svojich predstáv vydali, sa ocitnú v domčeku pre hostí na prepychovom panstve. Rozsiahle záhrady poskytujú množstvo šancí na prežitie nezabudnuteľných prázdnin, k čomu dopomôže aj neznámy chlapec, ktorého Skye spacifikuje v tajnom podzemnom priechode medzi záhradami, Rosalindina prvá veľká láska, napísanie ďalšej knihy o  Sabrine Starrovej, na  ktorú je Jane obzvlášť hrdá, a niekoľkonásobné zachraňovanie malej Batty. Sestry budú o  Arundeli a  o  udalostiach v ňom hovoriť ešte dlho, pretože všetky veci týkajúce sa panstva sa  po  ich odchode od základu zmenili. medzi riadkami: Kniha nie je len o dobrodružstvách, ktoré sa nijako nevymykajú mimo rámec bežných zážitkov so  spomienkami, ktoré si ktokoľvek môže priniesť z  dovolenky. Je aj o  večnom probléme neporozumenia medzi rodičmi a ich deťmi; o situáciách, kedy sa rodičia síce snažia robiť pre svoje deti len to najlepšie, ale tak často  cel-

kom zabúdajú na  to, že aj oni majú právo zasahovať do  rozhodnutí týkajúcich sa ich života. O  starostiach, keď cítite zúfalú potrebu zhovárať sa s  dotyčnou osobou, no nedokážete nájsť spôsob spoločnej komunikácie. O  bolesti, keď sú osočovaní ľudia, ktorí medzi nami už nie sú. úryvky: - Skye si nevedela predstaviť samu seba, ako objíma malé dieťa a zároveň sa smeje. - Pani Tiftonová to nemala v detstve, ani v celom svojom nasledujúcom živote ľahké. Na svet prišla dávno po  tom, ako sa jej rodičia vzdali nádeje, že niekedy budú mať deti. - Rosalinda vedela, že opravovať dospelého je nezdvorilé, dokonca aj očividne nahlúpleho. - Rodičia takmer vždy chcú pre svoje deti len to najlepšie. Len nie vždy vedia, čo to je. - Kým skončili, opäť sa rozpršalo, no nebol to príjemný hustý dážď, čo upokojujúco bubnuje na  strechu a  okná, ale protivné mrholenie, ktoré prináša skľúčenosť a nepokoj. - „Zbohom, zdravý rozum, lebo nič nevedieť, ma privádza do  šialenstva.“ (ANdry)

19


Mikroblog

Face-bruchoví Citáty a  hlášky z Dr. Housa: House si prezerá telá v krematóriu: Foreman: Čo to robíte ? House: Volal som matke... Nedvíhala. Cameronová: Čo budete robiť? House: Myslel som, že si vypočujem vaše teórie, vysmejem ich a potom príjmem moje vlastné. House: Povedať, že to vyzerá ako nejaká zrazenina, je to isté, ako povedať, vpredu je dopravná zápcha. Je to kolóna áut alebo len pomalý autobus v strednom pruhu? Ak je to autobus, je robotický alebo embolický? Myslím, že som to s tou metaforou prehnal... House v Cuddyovej kancelárii, snaží sa otvoriť šuflík: Foreman: Kde je Cuddyová? House: V  zásuvke, snažím sa ju zachrániť. Cameronová: Čo vraví právnik? House: Že s  mojím úsmevom nemôžem prehrať. Wilson: Mal si pravdu... House: Samozrejme! ...O  čom hovoríme?

Pamätáš sa ešte...? Keď namiesto „poď na chat“ bolo „poď von“, keď boli ozajstné kamarátstva a  nie hlúpe Facebook priateľstvá, keď nepozostávalo všetko len z  „páči sa mi to“, keď jedno objatie bolo viac, ako komentovanie fotografií, keď sme sa na ulici hrávali a nie pred počítačom smiali? Objavila som tento text. Kde? V  profile mnohých ľudí zaregistrovaných na  Facebook-u. Nepripadá vám to absurdné? Musím uznať, je pekné, že niekto ešte hlása ušľachtilé ideály. No nebolo by oveľa charakternejšie podľa nich aj žiť? Nie si aj ty jeden z tých, ktorí majú vyššie uvedené riadky vysvietené vo svojom profile a denno-denne presedíš dlhé hodiny pred monitorom počítača len preto, aby si si dopisoval s kamarátom, ktorý býva na  konci tvojej ulice? Uvažujem nad tým, čo je také úžasné na týchto sociálnych sieťach, keď nie je takmer nič, čo by tak naozaj mali spoločné so  societou. Uvažujem, kedy nastal ten zlom, v ktorom začal byť Facebook dôležitejší ako všetky dovtedajšie činnosti a či je skutočne tak úžasný, aby to všetko nahradil. - kedy začalo byť dôležitejšie „páči sa mi to“, než nápad niečo spontánne podniknúť? - kedy začalo byť dôležitejšie „je vo vzťahu“, ako povedať niekomu: „Milujem ťa.“? - kedy začalo byť dôležitejšie „Jano a Zuza sú odteraz priateľmi“, keď Jano a  Zuza boli priateľmi dávno predtým, než Facebook vôbec existoval? - kedy začalo byť dôležitejšie „Popíšeme na  Facebook-u.“, než „Stretneme sa večer.“?

20

- kedy začalo byť dôležitejšie „Happy Pets“, než vypadnúť s  priateľmi

na celý deň do prírody? Facebook nás všetkých mohol pohltiť. Ale aj nemusel. Na  tom vôbec nezáleží. Ten zlom nastal v  okamihu, kedy sme sa pripojili do  skupiny pripojených. Je predsa absurdné považovať za  skutočné len to, čo je na  Facebook-u. Behá mi mráz po chrbte, keď si uvedomím, že celé zmýšľanie spoločnosti sa postupne, potichu začína riadiť len Facebook-om. A  každý, kto uprednostňuje staromódny spôsob komunikácie a  vytváranie vzťahov, kto nie je „online“, je považovaný za outsidera, pretože nie je dostatočne moderný, dostatočne technologicky vzdelaný, teda ani dostatočne vhodný na komunikáciu. Máme, čo sme chceli. Máme imaginárne priateľstvá, imaginárne vzťahy, imaginárne rozhovory. Sme len číslo v  počte prihlásených. A  najdesivejšie na tom je to, že to nikomu neprekáža. (ANdry)


Tam, kde bývame

Zábiedovo

hh

diny sa nachádza dolný cintorín s  domom smútku a  rybník, ktorý v  lete slúži na  kúpanie a v zime na korčuľovanie. Na  vyšnom konci nájdete obecný úrad spolu so zbrojnicou, kostolom, cintorínom, basketbalovým a detským ihriskom. Mnohí z vás ani nevedia, že Zábiedovo vôbec existuje, nie ešte to, kde sa nachádza. Pre tých, čo nevedia, ale aj pre tých, čo vedia, nachádza sa medzi Tvrdošínom a Trstenou. Je to pomerne malá obec s približne 833 obyvateľmi. Súčasťou obce je aj kedysi samostatná osada Hámričky. Zábiedovo bolo známe aj ako Zawydovo, Zábido či Zábidovo, leží v  Skorušinovom pohorí s  členitým lesnatým terénom, avšak v  nádhernom prírodnom prostredí bohatom na lesné plody a vhodnom na turistiku.

Ako som už spomínala, k  dedine patrí taktiež osada Hámričky, pri ktorej sa nachádza betonáreň Šprlák. Vďaka pánovi Jozefovi Šprlákovi a  ochote Zábiedovčanov sa tu mohli uskutočniť Medzinárodné majstrovstvá SR v  Countrycrosse už po tretíkrát.

V obchode:

Jednému chlapcovi sa zdalo, že sa ocitol vo veľkom obchode. Za pultom ako predavač stál anjel. „Čo tu predávate?“ opýtal sa chlapec. „Všetko, čo si praješ,“ odpovedal krátko anjel. Chlapec začal vypočítavať svoje priania. „Prial by som si, aby skončili všetky vojny na svete, aby bola všade spravodlivosť, aby sme boli znášanliví a veľkodušní k cudzincom, aby bolo v rodinách viac lásky, aby mali všetci prácu, aby sme v cirkvi mali k sebe bližšie a... Anjel ho prerušil: „Je mi ľúto, chlapče. Ty si ma zle pochopil. My nepredávame plody, my predávame len semená.“

Veľmi populárny je tu zber čučoriedok či už na  domáce využitie alebo na predaj. Hubári si tu taktiež prídu na svoje. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu spolu s  kaplnkou Lurdskej Panny Márie. Vedľa kostola stojí škola a na druhej strane krásna drevenička, ktorá sa ako jedna z  mála zachovala, keď v roku 1945 dedina počas 2. svetovej vojny vyhorela. Nehnuteľná kultúrna pamiatka je taktiež Zvonica s kaplnkou v Hámričkách pochádzajúca z prelomu 19. a 20. storočia, pri ktorej prebehlo nakrúcanie scén pre filmy Živý bič a Rysavá jalovica. Dedina sa „delí“ na  nižný a  vyšný koniec, a  stred. Na  nižnom konci sa nachádza veľké futbalové ihrisko, na ktorom sa neraz hral futbalový zápas medzi domácimi a Poliakmi. Taktiež sa tu v r. 2007 konala súťaž PLAMEŇ, kde sa stretli hasiči zo všetkých troch oravských okresoch. V strede de-

V  dedine pôsobí detská ekopolícia v  rámci Programu enviromentálne uvedomelého občianstva. Deti spolu s  učiteľkami dozerajú na  poriadok a stav životného prostredia v obci a jej okolí. Prispievajú tak k  zlepšeniu životných podmienok a  k  prevýchove „neporiadnych dospelákov“. Ja osobne mám túto dedinu veľmi rada a myslím si, že by sme nemali zabúdať na  život našich predkov, na  ich kultúru, ale zachovávať ju pre ďalšie generácie tak, ako nám ju zachovali naši rodičia i starí rodičia. (Mária Jurigová)

21


Hudba

DnB Mottá: Láska a  nenávisť sú sestry - kde je jedna, tam príde aj druhá a spolu odídu. Krásne sú veci, ktoré vidíme, krajšie tie, ktoré chápeme, najkrajšie však tie, ktoré nechápeme. Aj pád na hubu je pohyb vpred. Všetko dobré na  svete je buď nemorálne, protizákonné alebo sa z toho priberá. Učili sme sa po  krk, ale do  hlavy nám do nedošlo :) Múdrejší ustúpi, povedal mozog a opustil ma! Doháňala nás múdrosť, ale my sme boli rýchlejší. Ak nevieš vzorec, tak si ho vymysli. Teória je, keď všetko vieme, ale nič nefunguje. Prax je, keď všetko funguje, ale nikto nevie prečo. My sme spojili teóriu s praxou - nič nefunguje a nikto nevie prečo.

22

Drum and Bass v preklade znamená bubny a basy. Málokto z nás vie, že tento štýl vznikol už v 90. rokoch. DnB sa stáva čoraz populárnejšie a ovláda masy ľudí. Niektorí z nás tento štýl odsudzujú hneď po prvých tónoch pesničky. Túto hudbu charakterizujú hlavne inštrumentálne skladby založené na výraznej basovej linke spoločne s  bicími. Drum and Bass je obľúbený medzi Djmi a organizujú sa takisto aj tanečné párty zamerané len na  tento žáner. Žánre DnB nie sú až tak známe, ale aj tak zopár uvediem: Darkstep, Drill HYPERLINK „http:// sk.wikipedia.org/wiki/Drill_&_Bass“&HYPERLINK „http://sk.wikipedia. org/wiki/Drill_&_Bass“ Bass, Drumfunk, no medzi moje najobľúbenejšie patrí (ak to môžem k tomu zaradiť) Dubstep. Tak a teraz prejdem na najznámejšiu skupinu, ktorá preslávila DnB a je to skupina Pendulum. Táto skupina bola založená v  roku 2002, predtým to však bola rocková kapela. Pendulum sú teraz viac známi pre svoje energické živé show so živou kapelou, pokročilým vizuálnym zobrazením a spojením ich rockového pôvodu s drum and bassom. Postupom času sa na tento štýl hudby vytvoril aj svojský tanec pod stručným názvom DnB dance. Mne osobne sa tento tanec nepáči. Pripomína mi to človeka, ktorý čaká v  rade na  WC. Je to poskakovanie na mieste s  divným vykrúcaním dolných končatín. Odporúčam vám, ak bývate v byte a máte pod vami suseda, ktorý je na  všetko citlivý, neskúšajte sa tento tanec naučiť. Ak si teda nechcete po-

kaziť susedské vzťahy. A  na  záver pre tých zvedavejších, Dnb rytmus sa pohybuje okolo 160– 190 bpm. (kronc)


Film

hh Tangled (Na vlásku)

Na vlásku, 127 hodín 127 Hours (127 Hodín)

Nudiť sa v spoločnosti určitých ľudí je známkou inteligencie. Keby všetci, čo o mne škaredo hovoria, vedeli, čo si o  nich myslím, hovorili by ešte viac. Úspešný človek je ten, ktorý ráno vstane, večer si ľahne a medzitým si robí, čo chce. Najväčším šťastím človeka je, keď môže žiť pre to, za  čo by bol ochotný zomrieť.

Tak a  máme tu ďalšiu Disneyovku, ktorá práve v  týchto časoch brázdi slovenské kiná. Hudobná komédia o  dievčati so  zázračnými vlasmi, ktorá celý svoj život až do  svojich osemnástych narodenín prežila ukrytá vo vysokej veži. Vychovávala ju starena, ktorá ju uniesla zo  zámku, keď bola ešte dieťa a využívala jej vlasy k tomu, aby bola naveky mladá. Princezná Rapunzel snívala o jedinej veci, a to uvidieť žiariace hviezdy, ktoré sa objavovali každý rok presne na jej narodeniny. Jedného dňa na vežu natrafí zlodej Flynn, ktorý sa snaží ukryť pred kráľovským vojskom. Rapunzel mu navrhne dohodu, v  ktorej ho žiada, aby ju vzal k  svetlám, ktoré sa mali objaviť na nasledujúci deň. Vydajú sa spolu na dobrodružnú cestu plnú komických situácií. Rozprávka je plná vtipných „hlášok“, postrehov a  krásnych piesní. Ja som ju pozerala v  origináli a  musela som si ju pustiť hneď dvakrát.  Pobavil ma aj kôň, ktorý sa správal ako pes alebo chameleón (taká jašterička malá, ktorá vždy trafila situáciu nejakým gestom). Čiže zhrnutie, tento výtvor od Pixaru má pre mňa 10 bodov z 10.

Čo by ste si vzali na  opustený ostrov? Tak začína mnoho hier a  odpovede sú väčšinou také, ktoré pobavia všetkých okolo. Ale čo si vziať na  opustený ostrov veľkosti skalnej pukliny? Tu už končí všetka „sranda“ a možno aj život Arona Ralstona. Príbeh o mužovi, ktorý síce miloval party, ale od  mestského života si rád oddýchol v divokej prírode. Možno s precenením vlastných síl, alebo podcenením skál, ktoré tak dobre poznal. Jeden skok sa mu nevydaril, uvoľnila sa pod ním skala a on aj s ňou spadol do úžľabiny s rukou privalenou v skale. Tu začína boj o život. Začína odbíjať 127 hodín, na konci ktorých hlavný hrdina prežije alebo zomrie. Skláňam sa pred réžiou, pretože film je natočený skutočne kvalitne. Režisér si tu musel poradiť s tým, ako nakrútiť kvalitný film len s jedným hercom a  s  použitím digitálnej kamery. Filmu na  dramatickosti pridáva ešte aj fakt, že je natočený podľa skutočnej udalosti. (gega)

To, čo je za nami a to, čo je pred nami, je nič v porovnaní s tým, čo je v nás. Niekto mlčí, lebo nič nevie. My mlčíme, lebo vieme svoje. Môžete ma mlátiť, ale nechajte ma smiať sa. Dobrá nálada nevyrieši všetky tvoje problémy, ale otrávi toľko ľudí, že stojí za to si ju udržať! Ľahšie je rozbiť atóm ako predsudok. Kolektív je iba kopa jednotlivcov v  miestnosti, ktorí si myslia, že sa majú radi.

23


Zábava z iného uhla

Говоришь по русски? Nemôžeme byť všetci hrdinami, pretože niekto musí stáť bokom a tlieskať hrdinstvu ostatných. Človek, ktorý nečíta knihy, nemá žiadnu výhodu oproti tomu, ktorý nevie čítať. Najhoršia opica je vytriezvieť z nádeje! Kto bojuje, môže prehrať, ale kto nebojuje, už vopred prehral.

Ako isto viete, ruština je jedným zo slovanských jazykov. Slovák až 60% rozumie rusky hovoriacemu človeku. O trošku zložitejšie je to s ruským písaným textom. Rusi, na rozdiel od našej latinky, používajú azbuku. Predchodkyňou azbuky bola cyrilika, ktorá vznikla z hlaholiky. Dnes sa azbuka používa v  Rusku, v  Ukrajine, v  ostatných krajinách bývalého Sovietskeho Zväzu a v Bulharsku.

Šč - Щ щ

Ponúkame vám malú tabuľku ruskej azbuky. Veríme, že s jej pomocou si prečítate krátke slová, vety, či vyriešite naše hlavolamy a tajničky.

Je – Е е

T- Т т U – У у V – В в X–-Y–ы Z – З з Ž–Жж

Jo - Ё ё Ju – Ю ю

АЗБУКА – AZBUKA Človek sa učí na vlastných chybách a na druhých si robí kariéru. Každý človek dostal právo byť hlúpym, ale niektorí toto privilégium nevyužili. Človek je chudákom vtedy, keď už nič nechce.

Ь – mäkký znak

B–Бб

Ъ – tvrdý znak

С-Цц Č–Чч

Привет! - Ahoj!

D–Дд

Я хочу есть. – Chcem jesť.

E–Ээ

Как тебя зовут? – Ako sa voláš?

F–Фф

Сколько это стоит? – Koľko to

G–Гг Človek, ktorý sa nemôže pochváliť ničím iným iba svojimi vznešenými predkami, má podobu zemiaka: jeho lepšia časť je pod zemou.

H–-CH – Х х I – И и J–Йй

Je ľahké byť abstinentom, keď máš auto, málo peňazí a prísnu manželku...

stojí? Я люблю тебя. - Mám ťa rád. Который час? – Koľko je hodín? Я студент. – Som študent (ka). Как добраться до...– Ako sa dostanem do...

K – К к L–Лл M–Мм N–Нн

24

Ja – Я я

A – A a

Na  tieto slovíčka si treba dávať zvlášť pozor, lebo v ruštine znamenajú niečo úplne iné. Nechtiac sa tak človek môže dostať do nepríjemnej situácie.

O – О о

Живот - brucho

P–Пп

Фамилия - priezvisko

R–Рр

Это ужасно! – To je strašné!

S – С с

Это пахнет. – Vonia to.

Š–Шш

Это воняет. – Smrdí to.


Zábava z iného uhla

hh Nenúťte ma urobiť niečo, čo by donútilo niekoho urobiť niekomu niečo, pretože niekto neurobil niečo, čo niekto chcel, aby urobil. Hoci sme len malou kvapkou v  mori, buďme takou, ktorá sfarbí oceán.

Isto viete, že Rusko svojou rozlohou je najväčšou krajinou sveta (17  098  242 km2). Nachádza sa vo východnej Európe a v severnej Ázii. Územím Ruska prechádza 9 časových pásiem.

Stretnú sa Rus, Slovák a Poliak. Rus hovorí: ,,My máme takú vec, čo vidí vo vode. Volá sa ponorka.“ Poliak: ,,My máme takú vec, čo vidí ďaleko. Volá sa to ďalekohľad.“ Slovák: ,,My máme takú vec, čo vidí cez steny. Volá sa to OKNO.“

Stretnú sa ruskí mafiáni a  talianski mafiáni. Talianski prídu s retiazkami na krku a pýtaju sa: „Máte poriadne Hummre?“ Rusi na to: „No nemáme.“ Ďalej sa Taliani pytajú: „Máte 2-poschodove vily?“ Rusi na to: „No nemáme.“ Rusi prídu domov celí zahanbení. Šéf mafie hovorí: „Zbúrame naše 4-poschodové vily na 2-poschodové a predáme vrtuľníky a  kúpime Hummre, aby sme vyzerali ako praví mafiáni.“

Naťahujú sa Američan, Rus a  Slovák, ktorý z  nich mal najpokročilejších predkov. Američan: Naši archeológovia kopali do  hĺbky 150m a  našli obyčajný kábel z čoho usúdili, že naši predkovia už vtedy používali jednoduchú pevnú linku. Rus: Naši archeológovia kopali do  hĺbky 250m a  narazili na  optický kábel, z  čoho usúdili, že naši predkovia už vtedy používali bezdrôtovú pevnú linku. Slovák: Naši archeológovia kopali do  hĺbky 500m a nenarazili na nič, z čoho usúdili, že naši predkovia už vtedy používali mobilné telefóny. Aký je rozdiel medzi americkou a ruskou ponorkou?

Nikdy som nedopustil, aby škola stála v ceste môjmu vzdelaniu. Ak problém má riešenie, tak prečo sa strachovať? Ak problém nemá riešenie, tak prečo sa strachovať? Fantázia je niečo, čo si niektorí ľudia jednoducho nevedia predstaviť. Najmocnejší je ten, kto prekoná samého seba. Neplač, keď sa na ceste života potkneš, je to znak toho, že kráčaš... Možno nám chýba vychovanie, a utŕžime ešte mnoho rán, pre jedno naše veľké prianie, byť sám sebou a nebyť sám. Dobrý kompromis neuspokojí ani jednu stranu.

Ruská sa musí občas vynoriť, aby sa veslári nadýchli. Na  hodine ruštiny sa pýta učiteľka detí, ako sa povie po rusky pes čau čau. Prihlási sa Pepíček a vraví: „Prosím, sabáka zdravstvuj, zdravstvuj.“ (aďkovnik, zdroj: p.p. Barčáková)

25


Šport

Šach, volejbal, stolný tenis Okresné kolo v  stolnom tenise 2011 Dňa 24. 02. 2011 sa uskutočnilo v  športovej hale v  Tvrdošíne okresné kolo v stolnom tenise stredných a  základných škôl. Našu reprezentovali dievčenské aj chlapčenské družstvá. Dievčatá : Ragulová L. 3. AU Krajewska N. 3. AU Orčová S. 3. TJS Havrilová M. 1. T Dievčenské družstvo sa nám podarilo postaviť po prvýkrát, čo považujeme za úspech, keďže školy s väčším počtom dievčat (Gymnázium Trstená a  SŠ Tvrdošín) svoje reprezentantky nepostavili. Dievčatá sa snažili, na  víťazstvo však nemali. Svoje súperky potrápili najmä vo štvorhre. Skončili sme však definitívne na druhom mieste. Do  chlapčenskej súťaže sme išli s  jasnými ambíciami, veď zloženie: Staš M. 1. A, Staš T. 1. A, Zmrazek M. 2. AU, Haladej V. 3. A2, predznamenávalo výborný výsledok. Súťaže sa zúč a st ni l i 3 školy, z  kto-

26

rých jednoznačným súperom našich chlapcov boli len gymnazisti z Tvrdošína, keďže SŠ Tvrdošín neuhrala proti nám ani jeden bod. Ťažkým orieškom boli pre nás gymnazisti: Kuloštiak, Džubek a druholigový hráč Palider (ten nakoniec jeden zápas aj prehral a to s Milanom Stašom). Pri našom víťaznom ťažení na  3:0, keď nám chýbalo už len víťazstvo vo štvorhre, sa začala karta obracať. Štvorhru vyhral gympel a naši chlapci znervózneli, čo využil súper na  vyrovnanie skóre 3:3. Rozhodujúci bol zápas Džubek – Staš T., v  ktorom sa definitívne rozhodlo v náš prospech, a tak sme postúpili z 1. miesta na krajské kolo do Čadce, ktoré sa uskutoční 9. marca 2011. Všetkým reprezentantom gratulujeme a chlapcom držíme palce do ďalších bojov. (KK bolo v Martine, kde naše družstvo obsadilo 5. Miesto.) (PK Telesnej výchovy)

OK vo volejbale SŠ V  pondelok 7. 3. 2011 sa dievčenské a  chlapčenské družstvá stredných škôl zúčastnili OK vo volejbale v športovej hale Gymnázia Tvrdošín. Na turnaj sme odchádzali plní víťazných ambícií a  očakávaní, pretože najmä naše chlapčenské družstvo bolo dostatočne “natrénované“, keďže tréningy mávajú 2 krát týždenne a sú celkom slušne zohratí. Niekoľkokrát hrali aj proti nám, učiteľom, aby si skúsili uplatniť nacvičené triky v praxi. Osvojené a preskúšané mali zbiehanie, rôzne signály a finty, čo však na realitu v zápase proti rovesníkom nestačilo. Či to už bola pre-

motivovanosť alebo veľký pocit zodpovednosti nevieme, skutočnosť nepustí, ich hra nás doslova šokovala. Na  prvý zápas sme nastúpili proti Trstenej. Gymnázium hralo úplne jednoduchú hru bez nejakého výrazného smečovania či blokovania. Čo robili naši chlapci sa dá len ťažko opísať. Zahadzovali jednoznačné lopty, nedokázali urobiť príjem a  v  poli boli do-


Šport

hh slova stuhnutí ako “sadrové figúrky“. Za  stavu 14:5 pre GMH v  prvom sete sme si zobrali time, aby sa chlapci ukľudnili a  skonsolidovali. Trochu nám to pomohlo, bodový rozdiel sme dotiahli, no prvý set sa nám už nepodarilo vyhrať. Druhý set bol už jednoznačnou záležitosťou našich chlapcov. Hoci stále nehrali svoju hru, snažili sa aspoň zodpovedne prehadzovať a tak sme zápas dotiahli do víťazného konca.

Druhý zápas bol už o čosi zaujímavejší, pretože tím Gymnázia Tvrdošín mal oproti Trstenej kvalitnejších hráčov, čo bolo vidieť už pri rozcvičke. Chlapci slušne smečovali, blokovali a  podávali. Očakávali sme, že proti takémuto súperovi sa bude hrať lepšie a chlapci konečne ukážu, čo vedia. Aj keď sa na  tento zápas pozeralo už lepšie, stále to nebola ani zďaleka ich hra a po dvoch setoch pri stave 1:1 sme dramaticky tretí rozhodujúci prehrali tesným rozdielom 15:13. Sklamaní sme boli my tréneri, no ešte viac mali hlavu v smútku chlapci. Vyjadrenia hráčov: Nebolo to najhoršie, ale dobré to tiež nebolo. Asi sme si veľmi verili.

tomu sme prehrali. Do  tretieho zápasu sme išli s jasným cieľom uhrať aspoň bod. Dievčatá dali do  hry úplne všetko a  proti SŠ Tvrdošín sme po ťažkom boji vyhrali. Celková bilancia: chlapci 2. miesto a dievčatá 3. miesto. Školu reprezentovali títo žiaci: Bartkovjak Patrik, Ragula Lukáš, Žuffa Michal, Laššák Tadeáš, Skurčák Matúš, Ďubašák Michal, Vilčínsky Jozef, Brňák František, Paliderová Angelika, Vajduliaková Monika, Hucíková Mária, Gužiniaková Monika, Šelingová Júlia, Rončáková Ľubica, Ferenčíková Darina, Krajewska Nikola.

Strašne sme chceli vyhrať. V takom priestore sme ešte nehrali, v  domácom prostredí sa nám hrá lepšie. Nevieme, či prílišne veľké očakávania alebo pocit zodpovednosti im zviazal ruky aj nohy natoľko, že nedokázali zahrať to, čo naozaj dobre vedia. Pochváliť ich môžeme aspoň za zodpovedné podanie, keďže za celý turnaj pokazili len tri. Najbližšie chlapcov čaká volejbalový turnaj o „Pohár riaditeľa SŠ v  Nižnej“, ktorý pre nich bude určite dobrou skúsenosťou a pomôže im v ďalšom rozvíjaní sa. Od  našich dievčat sme až také veľké očakávania nemali, keďže sa nám podarilo dať ich dokopy len na  jeden tréning. Prvý zápas hrali s  Gymnáziom Tvrdošín, čo bol pre naše dievčatá najťažší zápas, keďže zverenkyne trénera Mgr. Miku boli turnajovou jednotkou a to potvrdili aj jednoznačným víťazstvom. Druhý zápas proti GMH v  Trstenej sa nám podarilo zahrať vyrovnanejšie, no napriek

(Mgr. Holubčíková)

Školský šachový turnaj Vo  štvrtok 24. 3. 2011 sa v našej škole po  prvýkrát uskutočnil šachový turnaj. Prihlásilo sa naň 14 študentov zo  všetkých ročníkov. Hralo sa na šiestich stoloch systémom každý s každým. Po náročnom dopoludní sa na  medailové priečky prebojovali títo študenti: 1. Ľubomír Hrkeľ II. BC 2. Peter Bzinčák II. BC 3. Pavol Bzinčák III. AU (Mgr. Holubčíková)

27


Finančné okienko

Viete, že...? Denne sa všetci stretávame s  peniazmi. Sú všade. Ale, uvažoval si už niekedy nad tým, akú cestu prejde minca, ktorá sa nachádza v  tvojej peňaženke? Koľkokrát je to len o  tom, že si povieš: „Veď mama kúpi....“ alebo „Otec zaobstará...“ či „Mal som sviatok, starí budú cvakať...“. Pripadá ti prirodzené, že tvoj rodič ti každé ráno nechá nejaké peniaze. Berieš ako samozrejmosť, že rodičia prispejú nejakou bankovkou na  tvoj „voľný čas“. A  pritom, vôbec nie sú povinní. Samozrejme, tebe je stále málo. Ľahko sa míňajú peniaze, na ktoré človek nemusel pracovať. Práve preto je tak potrebné, aby nadobúdanie finančnej gramotnosti začalo už v  útlom veku. Porozumieť hodnote peňazí, hodnote práce, hodnote ponúkaných tovarov a služieb - to je problém, s  ktorým sa stretávajú všetci, nielen mladí ľudia, odkázaní v  istom okamihu sami na seba. Skôr či neskôr, či už sa nám to bude páčiť

28

alebo nie, jedného dňa nastane situácia, kedy skončí škola a ty, ja, my všetci budeme musieť zarábať peniaze. V  nasledujúcich riadkoch ti predkladám možnosť zamyslieť sa na  tvojej miere podieľania sa na finančnej situácii, či už tvojej vlastnej alebo tvojej rodiny. Je to len návod, pomôcka, poštuchnutie pre úvahy. Ty rozhodneš, ako s nimi naložíš.

Finančná gramotnosť Tento pojem znamená schopnosť narábať s  vlastnými finančnými prostriedkami. Tí z  vás, ktorí už od  mala dostávajú vreckové, by mali byť vo výhode. Mali by mať osvojené základy práce s  peniazmi. Samozrejme, tak to byť aj nemusí. Vreckové je len pomocníkom. Ak peniaze dostávame za  nič, nikdy si nebudeme schopní uvedomiť ich hodnotu. Pozitívne je, ak práve rodičia sú osoby, ktoré začnú v  istom okamihu hovoriť „nie“ na  finančne zaťažujúce nároky svojich detí. A najpozitívnejšie je, ak sami začneme rozlišovať medzi skutočne nevyhnutnými potrebami a potrebami, ktoré sa tak iba tvária. Veď si to môžeš vyskúšať aj sám. Koľkokrát si v sebe našiel dostatok odvahy, aby si cez prázdniny opustil pohodlie domova a pracoval? A tiež vyžil z peňazí, ktoré si zarobil? Môžeš patriť k  tým, ktorí si síce uvedomujú, že nemusia mať všetko, napriek tomu budeš naďalej zaťažovať svojich rodičov s každou maličkosťou. Do okamihu, kým nebudeš odkázaný žiť z vlastného zárobku, bez akejkoľvek pomoci rodiny. A  keď sa potom ocitneš v nákupnom centre s prvou vlastnou výplatou v peňaženke, odrazu začneš celkom vážne uvažovať nad tým, či všetko to, čo chceš, je naozaj aj tým, čo potrebuješ.

Nepracovať, a predsa zarobiť Schopnosť šetriť je veľmi dobrý spôsob, ako bez veľkej námahy a  sebazaprenia zbytočne nestratiť financie, ktoré by bolo možné oveľa rozumnejšie využiť v  iných situáciách. Podstatné je vedieť rozoznať, kde sa šetriť dá a v ktorých oblastiach zas nie. A  tiež si treba uvedomiť, že efekty šetrenia sa dostavia až po čase. Treba byť len trpezlivý, odhodlaný a vytrvalý. Mnoho ľudí si šetrenie predstavuje ako náročnú a obmedzujúcu činnosť. Zväčša sú to práve ľudia, ktorí nešetria v tých správnych oblastiach. Veď sa len zamysli. Ak vo svojej vykurovanej izbe znížiš teplotu len o 1°C je možné ušetriť až 5% energie. Zníženú teplotu na sebe nijako fyzicky nepocítiš a svojim rodičom ušetríš pár peniažkov, ktoré môžu spätne investovať práve do teba. Môžeš tiež prispieť na  šetrení elektrickej energie využívanej na  osvetlenie u vás doma. Stačí svoj denný režim prispôsobiť dĺžke denného svetla, ktoré ťa nestojí ani korunu. Alebo sa podľa možností po zotmení zdržiavať v miestnostiach, ktoré práve v danom okamihu využívajú aj iní členovia tvojej rodiny. Možností je oveľa viac. Je to len o prístupe - nesnažiť sa za každú cenu


Finančné okienko

hh prispôsobiť si okolie vlastným potrebám, ale prispôsobiť svoje potreby okoliu. Vzdať sa vecí, ktoré ani nepostrehneš, že ich nemáš, je jednoduché. Oveľa zložitejšie je dokázať sa uskromniť a nemať vždy všetko to, čo chceš, len preto, že to majú aj ostatní.

Nedajte sa oklamať „Nie som natoľko bohatý, aby som si mohol dovoliť kupovať lacné veci.“ Nepoznám človeka, ktorého by bavili zdĺhavé nákupy v preplnených obchodoch s večne nekonečnými radami ľudí pri pokladni. Obyčajne to chceme mať rýchlo za  sebou, pretože je predsa toľko iných vecí, ktoré vyžadujú náš čas. Nakupovanie sa stáva akousi príťažou. A práve táto situácia si vyžaduje viac pozornosti, než si chceme nechať pripustiť. Kúpa by nemala byť o zhone, práve naopak. Dovoľ si ten luxus stráviť čas premýšľaním. Nikto ťa nemôže vyhodiť z obchodu len preto, lebo dlho uvažuješ nad výberom medzi zdanlivo rovnakými produktmi. Nezabudni, že nie každá akcia je skutočne akcia.

Na zamyslenie Približná minimálna mesačná mzda za  osem hodín práce denne je asi 300 eur. Vieš si predstaviť, čo všetko by si musel z tejto sumy obetovať len na bežné platby? Vyskúšaj si sám malý teoretický test. Opýtaj sa rodičov na konkrétne mesačné platby, akými sú nájom, elektrina, plyn, voda, strava... Prerátaj tieto hodnoty len na jednu osobu - seba - a  postupne ich odpočítavaj od  svojej pomyselnej minimálnej mzdy. Koľko peniažkov ti zostane pre tvoje osobné potreby? Ako by si naložil so  zostávajúcou sumou, ak by vôbec nejaká bola? Ak sa k tomuto testu rozhodneš pristúpiť zodpovedne, možno prehodnotíš svoje nároky a potreby. Možno to zmení aj tvoj celkový pohľad na tvojich rodičov.

O peniazoch trochu inak Poznámka v  denníku miliardára: - Nabudúce, keď manželka povie: „Treba kúpiť čínu,“ znamená to jedlo! Podnikateľ odchádza na  služobnú cestu. Manželka mu hovorí: - Miláčik, nezabudni mi písať. Aj keby to mal byť len šek. Šepká snúbenec svojej nastávajúcej: - Drahá, zarábam 50 000 korún mesačne. Dokážeš z  toho vyžiť? - Ja áno, ale z čoho budeš žiť ty? - Mojej žene sa v  noci snívalo, že som milionár. - To nič, mojej žene sa to zdá pri každom nákupe. Stretnú sa dvaja priatelia: - Počul som, že Jano vyženil veľké veno. - On tomu hovorí odškodné...

- Viem, otec, - vynájde sa syn, - práve preto pýtam dve! Viete, ako sa číta výplatná páska? Hm... Hm... Hm... Hm... Hm... Hm? Hm! No, do .....! Viete, čo je to optimizmus? Kúpiť si za posledné peniaze peňaženku. Viete, kto je to účtovníčka? Osoba, ktorá vyrieši váš problém, o  ktorom neviete, spôsobom, ktorý nechápete. Viete, aký je rozdiel medzi bezpečným sexom a  nebankovými subjektami? Žiadny, len treba vedieť kedy vybrať. (ANdry)

- Andrej, ako ty vyžiješ zo  svojho platu? - Celkom dobre. Ťažké je to iba posledných 27 dní v mesiaci. - Chcel by som zarábať tridsaťtisíc korún mesačne, ako môj otec. - Tvoj otec zarába tridsaťtisíc mesačne? - Nie, ale tiež by chcel. - Jano, kedy mi vrátiš tých požičaných 1000 korún? - Dohodli sme sa, že ti budem dlžný a nie, že ti ich vrátim! Syn chce od  otca dvesto korún. Otec sa rozčúli: - Toľko peňazí? Ty si sa zbláznil! Vieš ty vôbec, čo dnes znamená stovka?

29


Román na pokračovanie

Chcem plávať proti prúdu Aby som zniesol ťarchu ich nezmyslených myšlienok, musím každé ráno požívať dávku egocentrizmu , ktorý zo  mňa robí bezcieľne chodiacu knihu psychológie. Potrebujem si sadnúť, toto čakanie pri  doktorke ma poriadne nudí. Asi si prídem po PN-ku trocha neskôr, keď to bude možné. Potrebujem si dať chvíľku absencie od tých komunikatívnych úst a oči, ktoré sa tvária priateľsky. Verní priatelia, slúchadlá, mi spríjemňujú chvíľky v  čakárni. Čo by som ja len bez nich robil! A  ako som si len tak lenivo sedel zahalený vlasmi, uvedomil som si, že som si počas tej doby v  škole ani nevšimol, ako mi rekordne podrástli. Budem musieť skrátiť ich dĺžku. Ale nie preto, aby som bol štýlový, ale preto, že ten účes ma drží už dlho. Už si ani neviem predstaviť, že by som moje hniezdo vymenil za dlhý babský strih, to neprichádza do  úvahy. Hneď ako sa dostanem do  svojej izby, skrátim to... Dvere ambulancie sa otvorili a  z  úst sestričky znelo meno: „Mike Hanyge!“ Po  dlhom čakaní som sa konečne dostal do miestnosti, kde mi dajú ospravedlnenku, ktorú tak potrebujem do školy. Vyhovoril som sa na  nepretrži-

30

tú bolesť hrdla a neuveriteľné horúčky počas víkendu. Doktorka bez vyvrátenia môjho faktu mi podala do  rúk moju žiacku knižku s PN-kou na celý týždeň so  slovami: „V  piatok sa mi príď ukázať.“ V  hlave mi preletelo, že to snáď zvládnem, kontrola ma nijak neznepokojovala, keď už mám ospravedlnenku vo vrecku. Môj odchod z ambulancie bol prekvapivo rýchly, zhrabol som ruksak a už som sa poberal dolu brodnou ulicou, ktorá je vždy tak prekliato preplnená. Ako som sa tak predieral davom, spomenul som si, že mi treba ísť do obchodu kúpiť niečo pod zub. Dostal som sa k tescu, kde bolo ešte viac ľudí ako som predpokladal. No hlad je hlad, ulovil som si zopár rožkov v uličke, zopár keksov, nejaké chipsy a v oddelení nápojov som zdrapil dvojlitrový sprite. Rad pri pokladni nebol na nevydržanie, naopak, státie som zvládal statočne. Pokladníčka bola na  pohľad veľmi nepríjemná, aj keď bola mladá. Možno bola len ku mne taká, ale tak, kto už je ku mne príjemný a  milý?! Ach, veď nik, uvedomil som si. Dostal som sa do  izby a začal som vybaľovať nákup do skrine, z ktorej akosi páchlo. Napadlo mi, že sú to moje ponožky, a  tak som ich vyhodil do smetiaka, ktorý stál hneď pred dverami izby. Bál som sa, že ten smrad by nejako ublížil jedlu a kúpiť ďalšie jedlo si nemôžem dovoliť. Keď som sa dostal do kúpeľne, spomenul som si, čo som chcel urobiť. Začal som nepretržite s  hľadaním poriadnych nožníc. Keď sa mi napokon dostali do rúk, postavil som sa pred zrkadlom a bez akejkoľvek starosti som strihal pramene vlasov.

Tak ako mi prišli pod ruku. Neuveriteľné množstvo mojich pačesov ležalo zrazu na dlážke a ja som bol zas o niečo ľahší. Zrkadlo prezrádzalo, že som fakticky nešikovný kaderník. Prežívam 24-hodinové dni ako každý iný človek, ale necítim sa ako každý iný, chcem plávať proti prúdu a  vidieť ich tváre, ako sa mračia, chcem lietať a  sledovať, ako všetci klesajú ku dnu, chcem sa smiať, keď oni budú roniť slzy... A tak ma ani nezaujíma názor všetkých tých hláv, ktoré by si o  mojom účese mohli čo-to pošuškávať... (Ryuk)

foto: Ryuk

foto: Ryuk


Píšem, píšeš, píšeme

Moja tvorba

hh Noc vo svetle lásky

a do náručia mi padni. Tam roztopia sa ľady

Bola tmavá noc, tmavá, ale krásna,

a bozky budú mať chuť čokolády.

no niečím bola naozaj zvláštna.

Neutekaj, v srdci sa mi ukry

O tom vedia iba dvaja mladí ľudia,

a láskou svojou ma prikry.

pretože v tú noc si prvýkrát povedali,

Nájdi ma podľa vône mojich vlasov,

že sa ľúbia.

nech láska zrie ako v poli zrnká klasov.

Povedať si to navzájom bolo pre nich ťažké, to preto, že sa už obaja raz sklamali v láske. Oni vedeli o tom, keď si vyznajú lásku, čo ich čaká. Bola to chuť, ktorá

Buď anjel, čo na krídlach ma nesie a perami mi spieva piesne. Hlaď ma dotykom horúcim a šepkaj, že báť sa nemusím... Snívam o tebe sen, neber mi láska,

spoznávať sa navzájom ich láka. Pomaly, opatrne sa k sebe viac a viac približovali a svoju veľkú lásku si dokázali tým, ako sa nádherne pobozkali. Ich prvý bozk majú doteraz v pamäti,

neber mi môj tieň. Neber mi úsmev z mojich pier, neber mi vôňu jarných kvetov, tú vôňu lásky nad kraje svetov. Tou vôňou si ma očaril, jemným objatím pohladil.

na ten sa nezabúda, ten im z pamäti nikdy neodletí. Bola to noc veľmi dlhá a nádherná, pre niekoho obyčajná, no pre nich jedinečná.

Povedal si, ľúbim, a ja nechala som sa viesť. Nech ťa lúče slnka objímajú mnou, nech tie city nie sú iba hrou. Nech ti mesiac na ceste svieti

Tajomný sen

a vietor nech ti mojimi perami šepká krásne vety...

V bolestí skryjem svoje priania,

Ľúbim ťa, zlatko, buď len môj,

nech letia až k ránu, do svitania.

nezostaň len mojím

Nech ich nájde tvoja túžba,

TAJNÝM SNOM.

nad oblohou vtáky krúžia. Nájdi ma tam, kde som zhasla,

Život je dôležitý tu, nie na Marse. Tu, na tejto malej planéte, v tejto malej dedinke nazývanej Zem. Prečo hľadáme život na Marse, 320 miliónov kilometrov odtiaľto, keď tu, na Zemi, nemôžu žiť milióny ľudí? Prečo ľudia zomierajú od hladu? Prečo sú deti odkázané samé na seba, prečo sú zneužívané, prečo z nich robíme vrahov? Prečo nemáme úctu k životu? Prečo je ľudský život ohrozovaný už v lone matky? Prečo zabíjame to, čo je cenné? Od roku 1957 bolo na Slovensku usmrtených 1 370 000 detí. V Amerike sa počet potratov odhaduje na 1,5 mil. ročne. To znamená, že jeden potrat je vykonaný za 21 sekúnd. Hrozí sa mi pohľad na dnešnú spoločnosť, ktorá vymení život za peniaze, za kariéru a za krásu. Mnohé ženy odstránia zo seba život, častokrát len zo strachu. Nemôže za to ono? Ono sa na svet nepýtalo... Tak prečo potom...? Kde sa v matke berie toľko bezcitnosti, že zabije svoje vlastné dieťa. A kde sú bojovné srdcia mužov, keď sú takí zbabelí a namiesto toho, že by mali chrániť svoje dieťa sa ho vzdajú? Hnusí sa mi dnešná spoločnosť, ktorá podporuje potrat. Dnes sa ľudstvo samo ničí a postupne sa vyhubí. Ktovie? Možno medzi tými usmrtenými životmi bol práve niekto, kto by vynašiel liek na rakovinu, niekto, kto by zastavil chudobu, niekto, kto by zmenil túto spoločnosť, ktorej chýba úcta k životu. 25. marec – deň počatého dieťaťa. Zastav sa aj ty a prejav aspoň aspoň skromnej úcty... (Janka)

(Janka)

kde nehrá hudba hlasná... Ľúbim ťa, tíško šepni a samotu moju pretni. Vo farbách dúhy ma nájdi

31


Počasie pod psa

A k tomu ešte tak svinsky prší

ANdry


Gaudeamus 3/2011