Issuu on Google+

Gaudeamus Školský časopis SŠ v Nižnej Január 2012 Ročník VI. Číslo II.


Editoriál

Prvý krok v hmle Redakčná rada : Šéfredaktor: PatríciaBaranyaiova (ryuk) Zodpovedná vedúca: Monika Barčáková Redaktori: Andrea Telúchová (aďkovnik) Lucia Ragulová (Yuki) Andrea Nakačková (ANdry) Katarína Piknová Lukáš Ragula Patrícia Baranyaiova (ryuk) Barbora Brandysová(Blek) Janka Klocháňová Fotograf: Patrícia Baranyaiova Grafická úprava: Michal Kašuba Jakub Latka Angelika Paliderová Stránka školy: ssnizna.edupage.org ssnizna.sk Foto titulka: Ryuk Tlač: Ondrej Kubík

2

Milí študenti, viem, že ste očakávali inú bytosť, ktorá vás bude vítať v  našom nevyspytateľnom časopise Gaudeamus, ale žiaľ, musím vás sklamať. Odteraz tu, na prednej strane časopisu, budete vídať mňa, smrteľníka tejto doby. Ako mi už bolo povedané, človek si nevyberá a taktiež pre mňa, ako šéfredaktorku, sú to obavy, že sklamem časopis, že sklamem nádeje, ktoré doň dali jeho predchádzajúci tvorcovia alebo tí súčasní. Aj keď si to niektorí myslíte, naozaj nie je ľahké vziať do rúk toľko zodpovednosti naraz. Podaktorí z vás tento časopis len prelistujú, zhrabnú žolík a ani si len nevšimnú, že sa zmenil šéfredaktor. Avšak ja si dávam tú námahu, aby strany, ktoré buď letmo listujete, alebo úpenlivo čítate, neboli čisto biele. Aj keď dlho rozmýšľam, čo tu alebo do iných článkov napísať, mám obavy, že to nebude stačiť. Ah, ostáva mi len sa nadýchnuť a vziať post šéfredaktora do vlastných rúk a popasovať sa s tým najlepšie ako sa len bude dať. Nemôžem myslieť na zlyhanie, pretože si ho raz privolám k sebe a môžem sa s časopisom rozlúčiť :D. Ale nie tak úplne, však žolík za zíde každému študentovi, ktorému dýcha na  chrbát neznáme učivo, no nie? :D Aj keby som nebola jeho súčasťou, určite by som si v  tomto čísle prečítala rozhovor s p.p. Kajanovou, zastavila by som na  strane, kde by som sa dočítala ako

dopadlo branné. Dozaista by som si nenechala ujsť zážitky z Mikuláša alebo z vianočnej akadémie. A aj o štvrtákoch sa tu  môžete dozvedieť a o ich veľkom dni „D“, veď stužkové čakajú každého z  nás, tak prečo sa nedočítať o tom niečo zaujímavé? Ako inak, stále rubriky sú stále, avšak vždy niečím zaujímavé. Napríklad v  rubrike Tam, kde bývame sme si priblížili Malatinu. Pre tých viac zažratých do športu, sme pripravili zopár článkov, kde sa dočítate o  mnohých športových súťažiach A mnoho ďalších zaujímavých a veselých článkov na vás čaká v tomto čísle nášho časopisu. Tak dočítania. (Ryuk)

Obsah Prvý krok v hmle 2 24 offline hodín 3 Miesto angličtiny poker 4 - 5 Nikdy sme sa nezhodli, no predsa odchadzame spoločne 6 - 7 Aj pre tých veľkých je tu ... 8 Na konci býva happy END 9 Sme finančne gramotní 10 Klasická hudba, Immortalitas 11 Prvenstvo v ZENITE 12 Fotopríbeh študentov III. BC 13 Paulo Coelho 14 V tmavej miestnosti 15 Metla našej mladosti 16 Malatiná 17 Na okamih v jej očiach 18 ŠTVORBOJ - SŠ Nižná 19 Ako sa florbalisti „pobili“ 20 Hviezdne chvíle nášho kapitána 21 So životom v ohrození 22 - 23 Chlapec mojich snov 24 Zábava 25 Životné číslo alebo je to osud? 26 - 27


Aktuálne

hh Na  27. január pripadol zvláštny deň - Medzinárodný deň bez internetu. Tento deň sa dotýka hlavne mladých, ale aj niektorých starších ľudí, ktorí trávia väčšinu svojho času zvierajúc myšku za  internetom na  miesto toho, aby si pripomenuli dôležitejšie veci v živote človeka, akými sú napríklad rodina alebo priatelia. Organizátorom tohto podujatia je americký think-tank Global Ideas Bank. Jej pôvod tkvie v  Inštitúte pre sociálne invencie (Institute for Social Inventions) založenom v  roku 1985 Nicholasom Alberym. Kampaň, ktorá nie je zameraná proti internetu ako takému, ale proti jeho nadmernému používaniu, podporuje aj britský internetový provider Bulldog. Jedna z myšlienok Medzinárodného dňa bez internetu je aj „sloboda“. Aby práve sloboda človeka nepadla za  obeť závislosti na internete. A čo vy? Dokážete vypnúť počítač, odpojiť sa od  siete, nekontrolovať emaily a nepísať si na chate? Ak ste odpovedali áno, nebude pre vás problém  pripomenúť si s nami tento deň. Ak ste odpovedali nie, ponúkame vám ďalšie dôvody, prečo dô dôv ôvo vodyy, p vody reččo s na ss nami   na nami „osláviť“ „os oslá lávviť viť medzimed edzinárodný n ná árodný deň bez internetu: in nteern net e u:

24 offline hodín

strácame čas, pri ktorom sa hýbeme natoľko, aby sme sa vyhli problémom so zdravím, zvyk je železná košeľa - ani nevieme, ako sa do nej dostaneme, neuvedomíme si to a sme v nej oblečený, času na  premýšľanie, relaxu a  pokoji v duši sa nevyrovná žiadna stránka, reálny svet je predsa krásne miesto, ktoré čaká na našu stálu účasť, nie je milé zanevrieť na ľudí, ktorí nás mali radi dávno pred tým, než sme boli niekde zaregistrovaní. Cieľom tohto dňa je uvedomiť si, že internet nemá byť zdrojom všetkého, ale len prostriedkom, ktorý prispieva a pomáha ľuďom. Do vlny internetu je zaplavené nespočetné množstvo mladých ľudí, a preto si myslím, že deň bez internetu mnohým príde ako trest. Dúfam však, že týchto 24 offline hodín pomôže aspoň niektorým mladým oddeliť reálny svet od  toho virtuálneho. Ak vás správa o  Medzinárodnom dni bez internetu naštvala, určite by ste ho mali vypnúť možno aj skôr. Nie pre Global Ideas Bank, ani pre mňa, ale hlavne pre svoj reálny hl lavne p re ssvo re v j re vo reál áln ál ny svet. (Ryuk) (R Ryuk) yu

Splodil 94 detí s 39 ženami Ind Zion Chana splodil 94 detí s 39 ženami a nažíva si tak v najväčšej rodine sveta. Jej členovia bývajú v štvorposchodovom dome v indickej dedinke Baktwang, kde zdieľajú izby podobné tým internátnym. Na to, aby si uvarili jednu večeru, musí pod nôž padnúť okolo 30 kuriat a v hrncoch sa uvariť 60 kíl zemiakov a 100 kíl ryže. Hlava rodiny Ziona Chana je šťastný, že bol požehnaný toľkými deťmi. „Mám okolo seba toľko ľudí, o ktorých sa môžem postarať,“ povedal spokojný manžel 39 žien a otec 94 detí. Aj keď by sa mohlo zdať, že pri súžítí takejto obrovskej rodiny musí vládnuť chaos, opak je pravdou. Rodina sa riadi prísnymi pravidlami, ktoré má pod palcom najstaršia Zionova manželka Zathiangi. V období, keď mal Zion najplodnejšie obdobie svojho života, sa za jeden rok oženil až s desiatimi ženami. Ako jediný má vo veľkom sídle svoju vlastnú izbu s manželskou posteľou. Jeho súčasných 39 manželiek však ešte nie je konečné číslo. Zion Chana, ktorý je zároveň hlavou 400-hlavej sekty povoľujúcej mnohoženstvo, hľadá ďalšie ovečky. Nielen do spálne, ale aj do radov sekty. Kvôli tomu je vraj ochotný cestovať i do Ameriky. Nie je rodina ako rodina.

3


Interview

Miesto angličtiny poker akej

Vedci si nie sú istí, farby dinosauri boli.

Chcela som byť všetkým možným, len nie učiteľom, napr. speváčkou, pilotkou, či archeologičkou. :)

Hrošie mlieko je ružové. Korytnačky dokážu dýchať zadkom.

2. Baví vás výučba tohto jazyka, alebo by ste rada skúsili učiť aj iné predmety? Ak áno, tak ktoré?

Už len malá dávka alkoholu dokáže škorpióna uviesť do  opojenia, v  ktorom sa sám smrteľne pichne. Walt Disney, tvorca Mickey Mousa sa bál myší.

Rada vyučujem angličtinu, výučba sa vždy dá obohatiť o  zaujímavé prvky, napr. dramatické techniky, dialógy, simuláciu nejakej situácie, čo niekedy prinesie veľa zábavy. Taktiež mám rada históriu.

Zemetrasenie 16. decembra 1811 bolo tak silné , že rieka Mississippi kvoli nemu začala prúdiť naopak. Vo Francúzku je mesto zvané Y. Názov mesta Bejing znamená brána. Aby ste boli odfotení na prvom foťáku, museli by ste sedieť na 

3. Ovládate okrem anglického ešte nejaké cudzie jazyky?

mieste 8 hodín. Nechty vám rastú dlhšie v zime . Pôvodne bola BMW výrobcom motorov pre lietadlá. Priemerný človek zaspí v  čase 7 minút. Arašidové orechy sa používajú ako prísada do dynamitu. Priemerný človek strávi 3 roky života na záchode. Váš mozog tvorí 80 % vody. 0,3 % solárnej energie zo Sahary by pokrylo potrebu celej Európy. (Zdroj: internet)

Tentokrát mi padol do oka angličtinársky kabinet. A tak som vyspovedala človeka, pri ktorého mene sa usmeje asi každý z  nás :). Neviem si predstaviť, že na  túto osobu, by hociktorý z vás mohol povedať niečo zlé. Mladá, pekná, múdra, veľmi príjemná a vzácna osoba tejto školy :) - p. p. Janka Krúpová.

1. Takže, pekne poporiadku. Ako ste sa dostali k učeniu angličtiny? Bol to váš sen alebo len zhoda okolnosti?

4

Vždy ma bavila angličtina, rada som sa učila tento jazyk. Po  jazykovej škole som istý čas doučovala svojich známych, vtedy ma to nejako nadchlo, ale nesnívala som o povolaní učiteľa.

Študovala som ruský jazyk. Ruština ma zaujala hlavne svojou kultúrou. Učila som sa tiež francúzštinu a nemčinu, ale nie som s týmito dvoma jazykmi na takej dobrej úrovni, aby som sa s nimi dorozumela.

4. Hovorí sa, že angličtina otvára ľudom svet. Cestujete veľa? Ktoré miesto alebo krajina vás najviac očarila a prečo? Cestovanie je mojím koníčkom. Rada využívam na  to hlavne letné prázdniny. Nedá sa povedať, že by ma nejaká krajina oslovila viac či menej, každá krajina je jedinečná, niečím špecifická a tým krásna. Je výborné, ak je možnosť žiť istý čas v cudzej krajine, vtedy môžeme zažiť inú kultúru. Očarila ma nádherná nedotknutá nórska príroda a tiež nórska mentalita – pohoda, žiaden stres, ľudia majú na  všetko čas a  nikam sa neponáhľajú, užívajú si život. Čo ma prekvapi-


Interview

hh lo, ani autá, ani domy sa nezamykajú, ľudia idú na  nákup a  dvere domu nechajú dokorán otvorené :). Austrálska Sydney je o  niečom inom – iný druh krásy, odlišný od  tej európskej. Multikultúrna spoločnosť, ľudia sú viac otvorení novým možnostiam a  životným príležitostiam. Rusko a  jeho bohatý Sankt Peterburg plný nádherných umeleckých diel a Pobaltské krajiny – podobné našej krajine. Rím s jeho pamiatkami a  pre mňa nezabudnuteľný zážitok počas svetového dňa mladých v  roku 2000. Mojím snom je spoznať Indiu a aspoň jednu z arabských krajín – kultúru, náboženstvo, mentalitu, ochutnať typické jedlo...

5. Ste mladá a veľmi pekná. Nestalo alebo nestáva sa, že si vás mýlia ľudia so študentkou? (Ak áno, ako nato reagujete?) Áno, stáva sa mi to pomerne často. Avšak keď prehovorím, moje dlhoročné skúsenosti a  múdrosť sa prejavia, a hneď je jasné, že sa jedná o učiteľku. (samozrejme žartujem)

6. A čo hovoríte na úroveň angličtiny v našej škole? :D sme šikovní? :D Myslím, že ste šikovní a veľmi tvoriví. No niekedy mi chýba taká „akčnosť“, živosť alebo iskra vo vašich očiach. Je skvelé, že máme možnosť, ktorú naši rodičia nemali, a to vycestovať kdekoľvek, a práve angličtina otvára dvere do  každej krajiny, aby sme tam mohli žiť, spoznávať... Preto ma prekvapuje nezáujem, s ktorým sa niekedy stretám. Mám radosť zo študentov, ktorí chcú na sebe pracovať, majú chuť vedieť viac, chcú sa vzdelávať.

7. Koľko je momentálne vonku stupňov? :D Na to, že je zima, nie je až tak chladno... :)

8. Keď vidíte nás, ako sa učíme (resp. často ani neučíme), ako si vy spomínate na školské časy? Boli ste poctivá a pracovitá študentka? :) Do  školy som chodila rada. Na  strednej škole sme boli veľmi

dobrý kolektív, zažili sme veľa zábavy. Nie vždy sa nám chcelo študovať, tak sme často vymýšľali nejaký kultúrny program, aby sme zaplnili hodinu. Pamätám sa, že sme vymysleli zábavné aktivity na Deň mlieka, nakoniec z toho bola písomka :). Či som bola pracovitá študentka? Mala som množstvo mimoškolských aktivít, preto som sa hneď pripravila na ďalší deň, a potom som sa už venovala tomu svojmu :).

9. Na záver. Čo by ste nám odkázali alebo poradili do budúcna? K povinnostiam pristupovať zodpovedne, k životu s úsmevom, k ľuďom priateľsky a  seba samého nebrať až tak vážne. „Život je ako poker: ak nič nevložíš do banku, nič odtiaľ nevezmeš.“ (Moms Mabley) Veľmi pekne ďakujeme p.p.  Krúpovej, že si našla čas zodpovedať naše otázky aj v  čase Vianoc :) a  prajeme jej všetko len to najlepšie do ďalších dní v osobnom i  v  pracovnom živote. A  čo my ostatní? Poďme hrať poker! :D (Yuki)

5


Udalosti

Nikdy sme sa nezhodli, no predsa odchádzame spoločne Kľudne by som mohla začať slovami: Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden večer, kedy sa dievčatá zo  4. Au zmenili na  nádherné princezné a  chalani na šarmantných princov... Ešte aj čarovný dátum, 11. 11. 2011, prispieval k tejto rozprávkovej atmosfére. Po  prečítaní úvodných riadkov už hádam každý tuší, že nešlo o obyčajný večer v krčmičke pri pive, ale tak ako pre nás, tak aj pre rodičov, to bol veľmi výnimočný večer. Veď z  ich drobčekov, ktorí ešte nedávno vyslovili to prvé slovko, ktorých viedli za ruku prvýkrát do školy, všetci sme sa v ten deň postavili a pozreli do tváre zodpovednosti, pripravení zložiť záverečné skúšky „dospelosti“. Po  tej slávnostnej časti, kedy každý so  spotenými dlaňami čakal, kedy krstná mama (p.p. Brezovská) vysloví jeho meno, prichádzala konečne tá uvoľnenejšia časť a s ním smiech a zábava a, samozrejme, vytúžené jedlo. Síce, ako to už pred stužkovou chodí, sme sa občas pohádali a odignorovali Majkine a Aďkine pokyny ostať nacvičovať po škole, no na  stužkovej bolo všetkým úžasne. Naozaj sme konečne po  tých dňoch plných stresu boli jeden veľký kolektív, ktorý ukázal, že sa vie spolu zabav iť. T a -

6

kisto aj scénky si každý z  nás užil, aj ohlasy na ne boli skvelé. Na rad prichádza polnočný súd. Nespomínam ho len tak, pretože na  našom polnočnom súde si to „neodskákali“ len triedny s  krstnou, ale hneď všetci učitelia. Po vyzvaní všetkých učiteľov dopredu, každý čakal, čo sa stane. Simka začala slovami: „Otočne sa chrbtom k  ľudom. Všetci hlavy dolu... Tak ako ste sa vy celé štyri roky správali k nám, tak sa teraz my budeme správať k vám... (napínavá pauza) ... a všetci dostali darčeky v  podobe zafóliovanej fotky všetkých lám zo  4. Au. Po  polnoci, ako to už zvykne bývať, sa bohatá účasť začala pomaly rozpúšťať a okolo pol 4 ráno sme už zostali samy. Ako sa patrí, podopíjali sme, čo sa nevypilo a nevyhla sa tomu ani voda z vázy na kvety. Ale všetko dobre dopadlo a pre nás sa určite NAVŽDY ZACHOVÁ. (gega)

Míňalo sa vo veľkom... Aká vlastne bola? Pre každého spolužiaka, ktorý sa jej zúčastnil, určite najlepšia. S  prípravami na  stužkovú sme začínali deň pred tým a v deň stužkovej. Konečne sme všetci na prípravách pracovali ako celok. Rozdelili sme si úlohy a  išlo sa na  to. Polovica ostala robiť výzdobu. Ostatní zobrali svojich tátošov a  hor sa na  nákupy. Míňalo sa vo veľkom. Najväčšie stresy boli v deň stužkovej, pár hodín pred oficiálnym začiatkom, nervozita a stres stúpali, nemali sme nič pripravené, žiadny nástup, spev a pod. Nakoniec sme to všetko s  pomocou nášho triedneho učiteľa, ktorý prišiel skôr, stihli. Všetko bolo hotové, mohlo sa začať. Najťažšia vec bol nástup, ktorý sme zvládli bravúrne. Pár krát-

kych slov od triedneho, riaditeľa, krstného a  nášho moderátora a  mohlo sa začať zabávať. Stres opadol a  všetko bolo super. Som veľmi šťastný, že to tak dopadlo a  nenastali žiadne komplikácie. (Peter Čičman, IV. A)

Naša stužková dopadla na 1*. Táto udalosť zostane v mojom srdci navždy a  stále budem spomínať na  tento neopísateľný zážitok!!! Až na  tejto stužkovej som si uvedomil, aký super kolektív, spolu s  naším triednym profesorom Kázikom, tvoríme. Hoci nám to až príliš rýchlo ubehlo, zažili sme za tento večer veľmi veľa krásnych zážitkov, ako napr. pripínanie stužiek, skvelý spev Gaudeamus igitur, skvelá zábava a nakoniec to najlepšie!!! Nášho triedneho sme na  jeho novom kresle, ktoré od nás dostal ako dar, zdvihli na ruky a nosili sme ho po celej sále nad našimi hlavami. (Michal Florek, IV. A)


Udalosti

hh Čo doľahlo na céčkarov? Navždy sa zachová v  pamäti stužková... Myslím, že všetci spolužiaci, triedny učiteľ či naši hostia budú so  mnou súhlasiť, že na  19. 11. 2011 nikdy nezabudnú. Bol to náš veľký deň. Stali sme sa konečne dospelými. No ale pekne od začiatku. Príprava stužkovej bola typicky „céčkarská“ – „Dajako bolo, dajako bude.“ Spamätali sme sa až v štvrtom ročníku. Keď to na  nás doľahlo, bolo to poriadne ťažké všetko pripraviť, zariadiť, pokúpiť a popozývať hostí. Ale našťastie máme v  triede aj zodpovednejšie typy, ktorí sa o to postarali. Ďalším problémom bola samotná stužková. Nacvičiť nástup, scénky a hlavne Gaudeamus. Všetci sme sa toho báli, no nakoniec sme si to užili od  začiatku až do  poslednej minúty. Začali sme síce nesmelo, ale po prípitku z  nás stres opadol a  už celá jedáleň patrila iba nám. Začalo to rodičovským tancom, v ktorom nám stúp-

lo sebavedomie, ktoré sme potrebovali na náš program, ktorý bol nakoniec skvelý! Všetci sa zabávali a teraz nám zostáva už len sa učiť, aby sme všetci úspešne (alebo aspoň ako-tak) zmaturovali. Aj keď to budeme mať ťažké, no vždy si spomenieme na super udalosť nášho študentského života, ktorou bola naša stužková. (kolektív IV. C)

Chceme si to zopakovať! Navždy sa zachová v  pamäti stužková... Tak sa to spieva v jednej krásnej piesni. Chceli by sme si to ešte raz zopakovať, ale... Už je neskoro. Hoci sme program zorganizovali na poslednú chvíľu, dopadol prekvapujúco dobre pre našu triednu, rodičov a dokonca aj pre nás samých. Ani sme netušili, koľko talentov sa v nás skrýva. Po stresujúcej oficiálnej časti prišiel na rad čas humoru. Zabávali sme sa v  sprievode DJ a  harmonikára. Bez veľkých technických problémov sme našu stužkovú ukončili v skorých ranných hodinách. Veríme, že spomienky na  ňu ostanú v  nás znieť ešte dlhý čas. Úprimne ďakujeme našej p.p. triednej za  povzbudivé slová a  pevné nervy pri organizácii. (kolektív IV. AE)

Kedy a kde sa rodia odvážni muži? Už je to dávno, ale zdá sa, akoby to bolo len včera, keď sme prvýkrát, ako malí bojazliví prváci, prešli cez brány tejto školy. A  tak sme pevne uchopili život do  vlastných rúk a stali sme sa študentmi prvého ročníka. Rok za  rokom ubiehal a  my sme pomaly, ale isto, dospievali z malých chlapcov na odvážnych mužov. Prežili sme veľmi pekné

a  radostné spoločné chvíle, no sem-tam sa vyskytli aj nejaké tie menšie nezhody a  potýčky, ktoré sme museli medzi sebou vyriešiť. Dni ubiehali a z nás sa stali vytúžení štvrtáci, cítili sme sa ako frajeri, ktorým patrí celý svet. Nastal však čas rozmýšľania, ako ukončiť naše pôsobenie v škole, na a ako inak než stužkovou slávnosťou. Ako každá stužková, tak aj tá naša patrila medzi tie najkrajšie a  najlepšie zábavy. Keďže sme boli veľkí improvizátori a  nedali sme sa ničím zastrašiť, tak sme si náš program začali organizovať až v osudný deň stužkovej. Boli to riadne „fofry“, no verte, či neverte, dopadlo to nad naše očakávania. Boli sme nad mieru spokojní a  určite nielen my, ale aj naši rodičia a celý učiteľský zbor. Boli sme na  seba takí hrdí. Zábava bola bezchybná, každý sa bavil, tancoval, nikto nemal čas na  nudu, no jednoducho sme si prišli na svoje. A  tak nám ostane veľa príjemných a  určite nezabudnuteľných spomienok, ktoré sme spolu ako kolektív IV. B zažili a určite ešte zažijeme. (kolektív IV.  B)

7


Udalosti

Aj pre tých veľkých je tu... 4x4 Mikuláš. Mimochodom, on má ale vkus na  dopravné prostriedky! Keď už prišiel, tak rozdávanie darčekov mohlo začať. Nachodil sa veru dosť. Nájsť každú triedu, profesora či pána riaditeľa a  odovzdať všetky darčeky nebolo vždy také jednoduché. Preto sme veľmi radi, že sv. Mikuláš je s našou školu vždy trpezlivý.

Ako sme sa “bránili” Dňa 16. 12. 2012 sa v  našej škole uskutočnilo branné cvičenie, ktorého sa zúčastnili študenti 1. - 3. ročníka. Cvičenie začalo hneď ráno v  budove školy, kde mali všetky triedy najskôr triednickú hodinu, ktorá bola venovaná téme extrémizmov. Triednická bola prerušená hlásením zástupkyne riaditeľa, že v škole sa vyskytol veľký požiar a  že študenti majú byť evakuovaní z  priestorov školy čo najrýchlejšie. Zaznela aj siréna, ale všetkým bolo od začiatku jasné, že to nie je pravda, takže všetci pokojne, niektorí pobavene, iní znudene, vyšli von zo školy. Deň pokračoval besedou s pánom policajtom z Dolného Kubína, ktorý hovoril hlavne o  pití alkoholu medzi mladistvými. Takisto mal pripravený krátky, veľmi zaujímavý a poučný film, kde mladí ľudia hovorili o  svojich skúsenostiach a  názoroch na alkohol. Po  skončení besedy sme sa my prváci pod vedením svojich triednych učiteľov vybrali na  prechádzku na  nižniansky vlek. Cestou sme sa všetci zabávali, debatovali a tak nám to ubehlo veľmi rýchlo. Druháci boli na  Ostražici, no a tretiaci zas blúdili. Trochu sme všetci vyhladli, a tak sa tí, ktorí sa neponáhľali domov, ešte vrátili do školskej jedálne, kde na nich už čakala tá najlepšia kapustová polievka, ktorá po takejto prechádzke vždy zahreje a chlapcov určite potešila aj klobáska. Pani kuchárky sa veľmi činili. :-) Za to im patrí veľká vďaka! (Janka Klocháňová, 1. AU)

8

Pýtate sa kto? No predsa MIKULÁŠ!!! Je to tradíciou už pár rokov a  vždy sa tejto akcií potešia aj tí veľkí. Veď prečo nie. Nie je hanbou obdarovať toho druhého alebo si spomenúť na  svoje detstvo. Človek nedostáva darčeky každý deň a malej sladkosti, či lístočku od tajného človeka sa poteší každé srdce. Ako to vlastne prebieha? Najprv študenti žiackej školskej rady (ŽŠR) „brnknú“ na  súkromné číslo sv. Mikuláša, potom vybavia pár lietajúcich anjelov a  napokon z pekla pekne poprosia o  tých najlepších čertov. Keďže naša škola je stálym zákazníkom, tieto služby sú pre nás bezplatné. Ďalším bodom je upozorniť vás všetkých, aby ste boli pripravení a  v  ten deň nechýbali ako zvyčajne. :) Veď na  sv. Mikuláša sa aj tak neučí. Zároveň, aby ste aj vy mohli obdarovať tých, na  ktorých vám záleží. Už iba čakať a čakať na  ten deň, kedy prifrčí na  saniach

Aj touto cestou celému Mikulášskemu zboru ďakujeme za  usilovnú prácu a tešíme sa na nich o rok. Dúfame, že ich prítomnosťou a malou sladkosťou si každý spomenul na svoje detstvo a osladil si život. (ŽŠR)


Udalosti

Na konci býva happy END

hh

Kedysi dávnejšie v  jednej hlave vznikol nápad. Tento nápad sa zrealizoval a  výsledok bol skvelý. Opäť o  rok sa nápad znova zrealizoval a  bolo to zas

o  kúsok lepšie. Prečo teda nápad neuskutočniť aj po štvrtýkrát? Tu sa to začalo. Triedy rozmýšľali, ako prispieť a ako sa ukázať. Tajne sme každú triedu pozorovali, ako cvičia. Ani žiacka školská rada či divadelný krúžok sa nechceli zahanbiť a  tiež potajomky nacvičovali. Blížil sa očakávaný každoročný deň pred Vianocami. Ľudia stresovali, cvičili, zdobili a  pripravovali sa. Zhaslo sa a všetko to začalo krásnou piesňou Každý deň budú vraj Vianoce... Aj my, veľká rodina našej školy, sme si chceli vytvoriť na pár minút ten krásny čas Vianoc. Potešiť srdce kamaráta či učiteľa tým, čo dokážeme. Triedy sa striedali a  napätie rástlo, ľudia tlieskali a stres opadal. Cez popolušku, vtipné scénky, kúzelníkov, piesne či tanečné variácie až po divadelné predstavenie, tajný tanec študentov ŽŠR a  tancujúcich učiteľov sme sa dostali až ku koncu. Všetko to bolo presne načasované. Slzy sa striedali so  smiechom, trieda za triedou a scenár moderátorov sa chýlil k záveru. My všetci sme sa tam stretli preto, aby sme na  chvíľu spomalili, aby sme sa ponorili do hĺbky Vianoc. Do eufórie, kedy Vianoce nie sú o  zhone, ale o  dávaní lásky a  hlavne o  pomoci. Preto aj táto Vianočná akadémia bola spojená s  Benefičným koncertom pre Maroša. O Marošovi ste určite veľa počuli. Dvojdňovou zbierkou v  našej škole sme mu chceli ukázať, ako nám na  ňom záleží, aj keď ho všetci dobre nepoznáme. Snažili sme sa ho aj takto podporiť, aby bojoval, aby vedel, že nádej zomiera posledná. Vďa-

ka všetkým táto akcia bola o  čase, kedy sme dokázali zničiť zlo a rýchlosť tohto sveta. Dokázali sme utužiť a upevniť rodinu našej školy. Tým najdôležitejším faktom z  celého dňa bolo to, že každý jeden daroval to najkrajšie, a  to samého seba. O tom svedčila aj posledná spoločná pieseň, ktorú sme spievali všetci naplno. Tou najväčšou vďakou, akú nám dali diváci, nebol len potlesk, ale to, že svojím postavením sa nám vzdali úctu a vďaku. Ja osobne obdivujem tú jednú hlavu, v ktorej vznikol tento nápad. Zároveň skladám klobúk pred každým jedným, čo sa postavil na  pódium. Veľké ďakujem patrí mojej Majke, hlavnej organizátorke, vďaka ktorej si mohli všetci uvedomiť, že život je krásny. Ešte jedno ďakujem patrí všetkým, ktorí akokoľvek pomohli a aj tým, ktorí si sadli na tie stoličky diváka a  povzbudzovali potleskom. Život je taký, aký si ho spravíme. Preto nezabúdajme, že každý deň budú vraj Vianoce, ak si ich my samy vytvoríme. Každý deň stojí za to, aby sme spomalili, darovali lásku či úsmev a  nestrácali nádej. Na  konci nás čaká happy end. (aďkovnik)

9


Finančné okienko

Sme finančne gramotní

Merania finančnej gramotnosti sa okrem Slovenska zúčastní ďalších 18 krajín. V  súvislosti s  testovaním finančnej gramotnosti OECD publikovala pracovný dokument s  názvom PISA 2012 Financial Literacy Framework. Úlohy zamerané na testovanie finančnej gramotnosti budú zisťovať aj to, či žiaci. 1. vedia identifikovať rozličné spôsoby, ako zaplatiť za tovar (napr. v  hotovosti, prostredníctvom internetu, prostredníctvom kreditnej alebo debetnej karty), 2. vedia rozhodnúť, ktorý z dvoch tovarov rozličných veľkostí by poskytol vyššiu hodnotu za  peniaze s  prihliadnutím na  špecifické potreby jednotlivcov, 3. vedia používať bankomaty na  výber hotovosti alebo na  zistenie zostatku na účte, 4.  vedia skontrolovať

10

transakcie uvedené na  výpise z  účtu a zaznamenať akékoľvek nezrovnalosti,

15. vedia rozhodnúť, či reklama na pôžičku pravdepodobne zahŕňa nevyjadrené podmienky.

5. vedia pripraviť rozpočet na  plánovanie pravidelných výdavkov a úspor,

16. Ponúkam vám možnosť, skúsiť vyriešiť úlohy, ktoré pripravila spoločnosť NÚCEM – Medzinárodné merania. Otázka 1

6. vedia dopredu plánovať, aby bolo možné zaplatiť budúce výdavky (napr. rozhodnúť, koľko je každý mesiac potrebné ušetriť, aby mohli urobiť konkrétny nákup), 7. rozumejú myšlienke budovania bohatstva, vplyvu zloženého úroku na úspory a kladom a záporom investičných produktov, 8. vedia plánovať a rozumejú prínosom sporenia pre dlhodobé ciele alebo očakávané zmeny okolností (napr. mať dieťa, financovať si štúdium, zabezpečiť sa v dôchodkovom veku), 9. rozumejú, že kupujúci a predávajúci majú práva, napr. možnosť žiadať odškodnenie,

Ján chce poslať kamarátovi dve zásielky, vážiace 40 g a 80 g. Podľa poštovných poplatkov v  krajine Zedland sa má rozhodnúť, či je lacnejšie poslať tieto dve zásielky ako jeden balík, alebo ich poslať oddelene. Zapíš postup výpočtu poštovného pre obidve uvedené možnosti. Úplná odpoveď Lacnejšie je poslať obe zásielky oddelene. Poštovný poplatok pre tento spôsob je 1,71 zedu (0,69 + 1,02). Poštovný poplatok pri odoslaní oboch zásielok v jednom balíku (40 + 80 = 120)

Poštovné poplatky na Zedlande sú odvodené od hmotnosti zásielky (pri zaokrúhlení na gramy), ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: Hmotnosť (zaokrúhlená na gramy)

10. rozumejú, že kupujúci a predávajúci majú povinnosti, ako napr. podávať presné informácie pri žiadaní o finančné produkty,

Do 20 g 21 g – 50 g 51 g – 100 g 101 g – 200 g 201 g – 350 g 351 g – 500 g 501 g – 1 000 g 1 001 g – 2 000 g 2 001 g – 3 000 g

11. vedia identifikovať, ktorí poskytovatelia sú dôveryhodní a ktoré produkty a služby sú chránené prostredníctvom regulácie alebo zákonov na  ochranu spotrebiteľa, 12. rozumejú, ako schopnosť budovať bohatstvo alebo prístup k  úveru závisí od ekonomických faktorov, ako napr. úrokové sadzby, inflácia a úverové skóre,

poplatok 0,46 zedu 0,69 zedu 1,02 zedu 1,75 zedu 2,13 zedu 2,44 zedu 3,20 zedu 4,27 zedu 5,03 zedu

je 1,75 zedu. Ktorý z  grafov, najlepšie zobrazuje poštovné poplatky v krajine Zedland? Graf vyjadruje závislosť výšky poplatku od hmotnosti zásielky.

13. vedia vyhľadať informáciu vysvetľujúcu dôsledky omeškania splácania pôžičky v zmluve, ktorá používa komplexný právny jazyk, 14. vedia porovnať podmienky, ktoré ponúkajú rozličné zmluvy na  mobilný telefón,

(Ing. Ľubová)

správna odpoveď: graf C

Rok 2012 nám prinesie testovanie finančnej gramotnosti v  rámci štúdie OECD PISA. V roku 2012 sa bude prvýkrát, v rámci štúdie OECD PISA, testovať aj finančná gramotnosť. České ministerstvo školstva už v súvislosti s testovaním finančnej gramotnosti v  štúdii PISA 2012 vydalo koncom marca vyhlásenie adresované základným a stredným školám, ktoré obsahuje aj konkrétne odporúčania.


Ušami Lukáša Ragulu (Hudba, Film)

Klasická hudba, Immortalitas (Film)

hh

Keďže nemôžem písať len o  štýloch, ktoré mám rád a chcem vyhovieť všetkým,  preto venujem jednu stranu aj starým skladateľom.

Immortalitas -Thriller / Fantasy -Slovensko, 2012, 85 min -Réžia: Erik Bošnák (21) -Hrajú: Karol Csino, Pavel Višňovský, Lujza Garajová-Schrameková, Lukáš Pelč, Max Melnyk, Jakub Gogál

Diablovi. Diabol na oplátku mu za  jeho obeť daruje nesmrteľnosť. Ale je to naozaj dar? Alebo prekliatie? Adam, aj keď má nesmrteľnosť, prichádza o  všetko, čo tak miloval. Kolobeh života na Zemi

Klasická hudba je názov pre najslávnejšie obdobie orchestrových koncertov. Tento štýl sa dostal do popredia v obdobiach renesancie, baroka, klasicizmu a romantizmu. V klasickej hudbe boli veľký skladatelia, o ktorých by som aspoň z časti niečo napísal. Začnem J. S. Bachom. Bach bol nemecký skladateľ barokovej hudby a svojho času slávny organista a čembalista.(Nemám ani poňatia čo je čembalista.) Skladatelia boli vlastne svojím spôsobom geniálni. Zoberte si napríklad Beethovena, jeho symfónie ukľudňujú a  motivujú ľudí dodnes. Beethoven pochádzal z  Nemecka a  bol považovaný za  klavírneho virtuóza. Vo svojich 29 rokoch začal písať svoju prvú symfóniu, ktorá mala premiéru v  roku 1799. Mala veľký úspech. Málokto vie, že Beethooven ohluchol, keď mal 30 rokov. Avšak aj cez jeho hluchotu napísal ďalšiu symf��niu, ktorá však nemala úspech ako predošlé. Do svojej smrti napísal okolo 300 diel. Na koniec zopár dôležitých faktov: Skladatelia vážnej hudby sa stali slávnymi až po ich smrti. Je vedecky dokázané, že malé deti, čo od narodenia počúvajú Beethovena, sú kľudnejšie, veselšie a živšie. (Lukáš Ragula)

O filme: Po dlhšom čase sa na Slovensku natáčal thriller, tento raz v  réžii Erika Bošňáka. Mladí študenti Bratislavskej filmovej fakulty požiadali o distribučnú zmluvu od firmy Film Europe, ktorú sa im napokon podarilo aj získať, a  tým sa začalo natáčanie. Počas nakrúcania prejavila záujem o Immortalitas ruská firma, ktorá zasponzorovala konvertovanie filmu do formátu 3D. Čo robí z Immortalitas prvý slovenský 3D film. O  kino distribúciu prejavili záujem distribučné spoločnosti z USA, Nemecka, Francúzska a Talianska.

sa pomaly blíži ku koncu. Krajinu zničili vojny, ľudstvo je na  pokraji vyhynutia. Osamelý Adam putuje po svete, v tele ma skryté temné tajomstvo. Ak sa mu podarí nájsť štyri bájne elementy života, môže tým zachrániť viac než len svoju stratenú dušu.

Dátum premiéry na Slovensku: 1. 3. 2012

Obsah: Príbeh začína počas druhej svetovej vojny. Mladý vojak Adam už nevie, ako by ochránil svoju milovanú rodinu, preto obetuje svoju dušu a  upíše ju

11


Súťaže

Prvenstvo v ZENITE Deti nečítajú. A  ak čítajú, majú problém pochopiť, o  čom vlastne kniha bola. Hovorí o  tom aj posledný test OECD, podľa ktorého sú naše deti v  čitateľskej gramotnosti podpriemerné. Trávia veľa času pri počítači na sociálnych sieťach alebo pri hrách. Nevyžadujú si totiž takú námahu ako čítanie kníh, pri ktorých treba trpezlivo sedieť. Literárna teoretička a kritička Zuzana Stanislavová hovorí aj o  ďalších dôvodoch, prečo deti čítajú menej ako v minulosti. „Pretože sme im neponúkli správnu knihu v správnom čase, a tak usúdili, že literatúra je nuda,“ vymenúva jeden z dôvodov. „Ale aj preto, že ak aj ponúkneme dieťaťu knihu, nevieme alebo nestíhame sa s ním o prečítanom porozprávať, aby sa nám mohli zveriť so svojimi zážitkami a  postrehmi. A  tiež aby poznali naše názory,“ dodáva. V  neposlednom rade je to aj o tom, že deti nevidia čítať ani svojich rodičov. Začať treba v ranom veku dieťaťa Recept na to, aby deti spoznali čaro čítaných príbehov, je jednoduchý. „Rodičia by mali deti viesť k  pravidelnému čítaniu. Mali by s tým začať čím skôr – už v  ranom veku. Dieťa by si malo odmalička budovať svoju vlastnú knižnicu,“ myslí si detská psychologička Dagmar Kopčanová. Deti by mohlo motivovať aj to, že v  súčasnosti sa tlačia knihy na vysokej úrovni a sú farebne príťažlivé. Výber kníh je dnes naozaj dostatočný.

Dňa 8. 12. 2011 sme sa zúčastnili krajského kola v  súťaži Zenit v  mikroelektronike, ktorá sa konala na  SOŠ elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku. Našu školu reprezentovali žiaci Matúš Skurčák a Michal Ďubašák. Súťaž pozostávala z troch časti: z teoretickej časti – písomný test z návrhu DPS v programe Eagle z  praktickej časti, kde zhotovovali výrobok s  názvom „potleskový vypínač“. Náš žiak, Matúš Skurčák, sa dokázal prebojovať na I. miesto a postúpil tak na celoslovenské kolo, ktoré sa bude konať 9. - 11. 2. 2012 v Košiciach. Matúšovi a  Michalovi ďakujeme za výbornú reprezentáciu školy a Matúšovi prajeme veľa úspechov v  Košiciach. (Bc. Martin Tomaga)

Boli sme aj zruční...

12

Dňa 28. 11. 2011 sme sa zúčastnili celoslovenskej súťaže od-

borných vedomostí a  praktických zručnosti žiakov stredných odborných škôl v  odbore mechanik elektrotechnik. Do súťaže sme sa zapojili ako jednotlivci a zároveň aj ako družstvá. Našu školu výborne reprezentovali žiaci: Michal Ďubašák III. AM a Matúš Skurčák III. C. Súťaž pozostávala z písomného testu - 30 otázok a  praktickej časti - vyhotovenie stabilizovaného zdroja. V kategórii jednotlivcov sa Michal Ďubašák umiestnil na 2. mieste, Matúš Skurčák obsadil 4. miesto a v kategórii družstvá sme obsadili 2. miesto. (Bc. Martin Tomaga)


Fotopríbeh

Fotopríbeh študentov III. BC

hh

V piatok 2. decembra 2011 sa skupina študentov vybrala na školenie Mladežníckych vedúcich do Terchovej.

Prvý večer.

4.

Najprv sa dobre najeme.

1.

Unavení zaspíme...

Potom sa trochu pohráme na dvore.

Sobota! Od  rána pracujeme, hlavne, že nám nemizne úsmev na tvári.

2.

5.

Pracujeme, učíme sa, tvoríme projekty... až....

3.

7. Našli sme si čas aj na prieskum okolia. Prvé skúsenosti s tvorbou projektov...

6.

Napísali sme projekty, s ktorými máme šancu meniť „náš malý svet“ (S pozdravom – študenti III.BC)

13


Očami Andrey Nákačkovej

Paulo Coelho Dokážete vymenovať 3 po  sebe idúce dni v  týžni bez toho, aby ste použili slová: pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota a nedeľa?

ticky nijako vyhranené, práve naopak – jednotlivé články zahŕňajú sociálnu, politickú, či náboženskú problematiku. A  práve náboženský aspekt prevláda nad všetkými ostatnými. Ten však nie je podávaný nútene, autor nikoho nenabáda ani neodhovára od  spomenutého fragmentu ľudského života, avšak čitateľovi je už po niekoľkých riadkoch celkom jasné, že Coelho je práve autor, ktorý sa tejto téme vo svojich dielach nevyhýba a zároveň nevnucuje.

Myslíte si, že je to nemožné? A  čo skúsiť to takto: včera, dnes a zajtra? Riešenie:

Vlk a sliepka Ste na  brehu rieky. Spoločne s vami je tam jedna sliepka, vlk a vrece zrna. Pred vami je priviazaný čln a druhý breh rieky je dosť ďaleko. Problém je, že čln je malý, zmestí sa tam okrem vás len vrece, sliepka alebo vlk. Po jednom ich musíte prepraviť na druhý breh. Lenže. Ak necháte vlka samého so sliepkou, zje ju. Ak necháte sliepku samú s vrecom zrna, vyzobe ho. Ako dostanete všetkých na druhý breh? Najskôr naložte sliepku a prevezte ju na druhý breh. Tam ju vyložte a vráťte sa po vlka. Vyložte ho, ale zoberte sliepku naspäť. Na prvom brehu vyložte sliepku, naložte zrno a prevezte ho. Potom sa vráťte len po sliepku. Riešenie:

Podmienky používania ŽOLÍKA!

1.) Môžeš ho použiť len 1x za polrok z jedného predmetu. 2.) Žolík sa nevzťahuje na vopred ohlásené písomky, polročné písomné práce a skúšanie pred polročnou a koncoročnou klasifikačnou klasifikáciou.

14

V  ďalšom vydaní školského časopisu Ti, drahý čitateľ, chcem priblížiť dielo, ktoré je čímsi zvláštne – žiaľ, môj osobný slovník, ktorý mám v  zásobe ešte neobsahuje výrazy, ktoré by mohli jedným slovom, či krátkym slovným spojením tú zvláštnosť opísať. Bola to druhá kniha v poradí, ktorú som od  tohto autora vzala do  rúk. Napriek tomu, že pozostáva z  krátkych príbehov, prelúskala som sa ňou takmer na  jeden hlt a  zanechala po sebe čosi, čo nemožno presne definovať. Možno práve spôsobom, akým je napísaná – Paulo je v knihe pozorovateľom života, tak vyrovnaným, ako hladina pokojnej rieky. Na  úvod: Kniha nesie podtitulok Úvahy a zamyslenia z rokov 19982005, pričom samotná zbierka pozostáva zo 103 článkov, z ktorých niektoré vyšli aj v novinách, nakoľko autor prispieva svojimi stĺpčekmi do  rôznych periodík. Dielo nie je tema-

Obsah: Nadpis Ako rieka, ktorá plynie dokonale vystihuje charakter knihy. Jedná sa, ako som už uviedla, o zbierku článkov, teda autorových postrehov, úvah, zážitkov a prežívaní. Jednotlivé príbehy často nezaberajú viac ako jednu či dve strany a predsa som sa po ich prečítaní nemohla ubrániť premýšľaniu nad nimi, ktoré niekedy zabralo aj celý deň. Kto aspoň občas sleduje kritiky a recenzie v tlači alebo na internete možno vie, že tomuto brazílskemu spisovateľovi je vyčítané, že takmer vždy reprodukuje veci, ktoré už napísal niekto iný. To ale nemusí byť výlučne na škodu, pretože čitateľ má tak možnosť zoznámiť sa s knihami a autormi, s ktorými by možno v zhone života ani neprišiel do styku. Odporučenie: Dokonale sa hodí práve osobám, ktoré nemajú príliš voľného času a  potrebujú sa na  pár minúť zrelaxovať. Nevyžaduje vynaloženie kvanta pozornosti či času. Možno ju otvoriť na  ktorejkoľvek strane, nakoľko príbehy nie sú na pokračovanie. Krátke, prenikavé úvahy zachytávajú drobné, a  pritom večné okamihy ľudskej existencie z rôznych uhlov, postrehov o  ľudskej povahe, literárnej tvorbe, dejinách, či bežnom každodennom bytí. (ANdry


Mikroblog

hh Vonku bola už tma, keď som sa zobudila. Pristúpila som k  oknu a  dopriala svojej duši okamih potešenia z  pohľadu na  snehom pokrytú krajinu. Keď vonku začali poletovať drobné biele chumáčiky, zakaždým ma potešil fakt, že všetko bude zas krásne a čisté, všetko prikryje mrazivá perina, ktorá sa vo svetle úžasne ligoce. Nemám na mysli umelý staniol – ľudia akoby sa dokázali nadchnúť len tým, čo je umelé. Niekde v  mojej fantázii predstavuje akúsi nadprirodzenú bytosť, ktorá všetko premieňa na  neopakovateľné divadlo. Odstúpila som od  obloka a  v  tme siahla po  teplom zimnom oblečení. Ešte na okamih som sa zastavila v našej malej obývačke a  zapálila sviečku adventného venca. Bol čas vyraziť do tej nočnej nádhery, nechať rozprávať vlastné kroky a odobrať sa na každoročne sa opakujúcu udalosť, jedinú, ktorá ma vo vianočnom čase dokázala skutočne naplniť tým, čo ľudia nazývajú mierom a pokojom v duši – na polnočnú omšu.

V tmavej miestnosti

Noc bola jasná a hoci december už pomaly prenechával miesto svojmu druhovi, vonku nebolo príliš mrazivo. Rozhodla som sa zostať stáť pred chrámom a pre tento raz prežiť blížiaci sa okamih pod holým nebom, kde v  tej čierno-čiernej tme na  neviditeľných nitkách viseli hviezdy. Postavila som sa bokom od  obrovských drevených vrát. Ľudia pomaly prichádzali, jednotlivci aj skupinky si podávali kovovú kľučku dverí. Tie pri každom otvorení a zatvorení chrapľavo vítali každého jedného návštevníka. Keď sa načisto zatvorili, všade nastalo úplné ticho. Aj vietor, ktorý sa pred chvíľou opieral do konárov stromov, úplne utíchol. Uvedomila som si, že celú tú dobu vedľa mňa stojí akási postava. Dlhý biely plášť mu siahal až po zem a v rukách držal malú sviečku. V  okamihu, keď som sa sústredila na jeho prítomnosť, sa ma zmocnil zvláštny pocit, že osoba, ktorá vedľa mňa stojí, je Kristus. Pozrela som na  toho človeka. Výzor mal celkom obyčajný. Tmavé vlasy mu padali na ramená, jednoduchá briadka lemovala jeho ústa, ktoré boli zavreté, ale nie zovreté. Pohľad upieral na  mihotajúci sa plamienok. Odvrátila som pohľad. Okamžite sa ma znova zmocnil pocit, ako predtým. Cítila som, ako sa mi zovrelo srdce a  v  hrdle sa niekde na polceste zastavil môj hlas. Znova som naňho pozrela. Ani sa nepohol, nevydal zo  seba hláska, len stále uprene pozoroval plamienok. Urobila som to isté. Hľadiac na drobné svetielko som si začala uvedomo-

vať veci, o  ktorých som nemala potuchy, odkiaľ sa v  mojom podvedomí berú. Človek postávajúci vedľa mňa prišiel na oslavu – Jeho oslavu – a  predsa nebol pozvaný. On, ktorý vypočul prosby zúfalých otcov, noc čo noc bdejúcich pri posteliach svojich chorých synov, v slzách sa za nich prihovárajúcich a uzdravil ich, On, ktorý pozoroval vyčerpané matky s dvomi, tromi zamestnaniami, aby svojej rodine dožičili aspoň akú-takú dôstojnosť života a  dodal im silu, aby si našli čas na pobozkanie svojich dcér pred spaním, On, ktorý tichom presviedčal mladých nastávajúcich rodičov, aby neničili Božie zázraky, On, ktorý dal seba – celého a všetkým, zostal opustený a sám pred vlastným príbytkom. Lebo nikto z ľudí sediacich v chráme ho nevpustili dnu. Hľadela som na  mihotajúci sa plamienok. A  až som konečne od neho odtrhla pohľad, uvedomila som si, že ešte stále stojím v našej malej obývačke a pozorujem práve zapálenú sviečku adventného venca. Tmavú miestnosť osvetľoval len ten jediný plamienok drobnej sviečky. (ANdry)

15


O nás s nami

Metla našej mladosti Táto rubrika sa bude zaoberať problematikou nás mladých. Problémami, ktoré prežívame, nad ktorými uvažujeme, o  ktorých rozprávame a  ktoré riešime dennodenne. V minulom čísle sme sa venovali cigaretám, teraz sa chceme zamyslieť nad ďalšou neresťou našej mladíckej nerozvážnosti, a tou je alkohol. Dobre vieme, že alkohol je metla ľudstva, ale nás mladých akoby často bavilo zametanie... Premýšľali ste niekedy nad tým, čo všetko ste už vyskúšali, alebo dali do  úst, či komu ste spôsobili bolesť a  problémy? Samy si budujeme svoje základy k  úspešnej ceste za  šťastím. Čím viac sa budeme snažiť brániť pokušeniu, tým viac nás to bude lákať a  neodoláme mu. Všetok čas a  úsilie, ktoré sme investovali na  to, aby sme si základy, ktoré máme, vybudovali, no potom to všetko akoby zahodíme za  seba a  začína sa naša nová etapa, ktorou sa možno uberieme. No každá minca má dve strany a aj v tomto prípade máme na  výber. Je cesta späť, ale musíme chcieť predovšetkým my. Po  zvyšok života sa to bude s  nami vliecť, či už ako niečo veľké, čo nám

16

ublížilo, alebo ako malá jazva na tele, ktorá ostane bez povšimnutia. Mladí sme len raz, tak načo si život pokaziť nezdravými úsudkami mladosti, ktoré nás poznačia na stálo. Táto rubrika sa bude zaoberať problematikou nás mladých. Pochybujem o  tom, že máloktorý z  nás neokúsil opojenie alkoholickými nápojmi. Mladí ľudia v našom veku majú už čo to za sebou a čo to odskúšané. Nechali sme sa opojiť niečím, čo by nás aspoň na chvíľku mohlo priviesť k  iným myšlienkam. Máloktorý by povedal nie. Prečo to nevyskúšať? Veď ak sa mi to nebude páčiť alebo mi to nebude chutiť, viac to do úst nedám. Ale opak je pravdou. Zábavu bez alkoholu si nevieme ani predstaviť. Pri každej oslave, pri každej vhodnej situácii si nájdeme miesto aj pre tieto neškodné aperitívy. Hlava nám ide prasknúť, ale hlavne, že sme sa mali fajn. Najčastejšie debaty v  škole po  víkendoch sú o tom, koľkokrát sme sa stihli opiť, koľkokrát ma zbierali kamaráti zo zeme, koľko sme toho vypili, čo sme stvárali. Niekedy sa nám zdá , že to bolo nič. No práve naopak. Pýtame sa jeden druhého, čo sa stalo,

s kým, kde sme boli, trafili sme domov sami alebo nás niekto doniesol? Čo s nami v ten večer bolo je pre nás niekedy záhadou. Nemáme dôvod nevyskúšať si to, považujem to za taký menší rituál nás mladých. Niekedy je dobré odreagovať sa a opiť sa je jedno z riešení, ale nepremýšľame nad následkami omámenia a skutkami, ktoré sa nás bezprostredne týkajú. Čoraz viac obchodných sieti predá alkohol osobám mladším ako 18 rokov. Očividne peniaze v tejto dobe hrajú dosť veľkú úlohu. Na uliciach stretávame čoraz viac podnapitých ľudí, ktorí nevedia ovládať svoje pudy. Veľa popíjame a potom nevieme, čo sa s nami deje. Neuvedomuje si následky, ktoré toto „zabávanie sa“ obnáša. Mnoho dievčat vďaka tomu, že si troška povyrazili a  vypili, znášajú následky na  celý život. Koľko mladých dievčat v  našom veku takto otehotnelo, alebo boli zneužité vďaka tomu, že ich telo bolo bezvládne, i keď často krát vo vnútri seba kričali nie, no nedostalo sa to i navonok. Nikto nepovedal, že si nemôžeme vypiť, ale všetko s  mierou. Všetkého veľa škodí... (Blek)


Tam, kde bývame

Malatiná

hh

vovať buď na  lyžiach či bežk��ch, alebo pre tých menej zdatných kratšou trasou peši. Samozrejme, pán starosta nezabúda ani na  nás mladých, takže cez Malatinske kultúrne leto sa koná napr. Malatinske rockovanie. Vystupujú tu rockové, punkrockové a  metalové hudobné skupiny. Na svoje si však prídu aj fanúšikovia gospelovej hudby, ktorá sa presadzuje na  udalosti s  názvom Prameňfest.

Malatiná, táto malá, ale krásna malebná dedinka sa nachádza na  Dolnej Orave, na  samej hranici s  Liptovom. Leží v  malej doline, ktorú z  každej strany obklopujú krásne hory – Nízke Tatry, Roháče, Choč a Oravská Magura. Malatiná susedí s  Chlebnicami, Osádkou, Bukovinou, Zubercom a Veľkým Borovým. Prvá písomná zmienka o  Malatinej je z  r. 1313. Malatiná je pomerne malá obec s približne 850 obyvateľmi.

V našej obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Všetkých svätých a  taktiež máme základnú školu, ktorá práve tento rok oslavovala svoje 50. výročie. Malatiná je známa svojimi ručne tkanými kobercami a  ovčími produktmi. Každoročne sa tu konajú folklórne slávnosti, známe pod názvom Bačovské dni, ktoré už majú nejakú tú tradíciu a sú známe aj v zahraničí. Je to vlastne festival bačovskej kultúry, kde sa predstavujú rôzne ľudové remeslá, výrobcovia ovčích výrobkov a taktiež ručne tkaných kobercov. Priaznivcov športu zas určite zaujme Oravský cyklomaratón alebo výstup na Liptovský hrad či turistický výlet do  Prosieckej doliny. V  zimnom období sa uskutočňuje Prechod Malatinskou magistrálou, ktorý môžete absol-

Väčšina z  vás však v  Malatinej asi určite nebola, mnohí ani nevedia, kde presne to je a niektorí si možno mysleli, že nejaká Malatiná ani neexistuje. Avšak mnohí z vás určite cez Vianoce v TV zahliadli alebo si pozreli aj celý známy slovenský film Sokoliar Tomáš. Práve tento film sa vo veľkej miere natáčal práve v Malatinej a v okolitej prírode. Takže ak ste ho videli, viete si celkom dobre predstaviť okolie našej dediny. Taktiež sa tu natáčal starodávny film Rysavá jalovica, ktorú napísal Martin Kukučín a takisto veľmi známy film Tri gaštanové kone, ktoré zas napísala oravská rodáčka Margita Figuli. A  hneď sme známejší. :D (Janka Klocháňová)

17


Román na pokračovanie

Na okamih v jej očiach Raňajky, nuž, ako v  hoteli, kopa cudzích ľudí, kopa jedla, až neviete, čo si dať, tak to uľahčíte svojim očiam (sťažíte žalúdku) a  dáte si zo  všetkého. A  s  takým plným bruchom, keď ledva zapnete bundu, sa vydáte na dlho očakávanú prechádzku. Hneď pri východe ma zastavila jedna zaujímavá dievčina, z  ktorej okamžite vyskočila zvedavá, ale za to očakávaná  otázka: „Kam ideš?“ Najprv som len mlčky hľadel na ňu, no potom som aj sám seba prekvapil. Priložil som si prst k  perám a  s  dojmom vzbudiť v krásnej dievčine ešte väčšiu zvedavosť, zo ma vyšlo pssst. Mladé dievča na mňa udivene pozeralo a hltalo mi slovko po slovku, čin za činom. Zhrabol som jej útlu rúčku a  otvoril veľké drevené dvere, ktoré mohli mať čo to odžité. Netušil som, že z dievčiny bude kypieť ešte viac radosti, ako keď ma zbadala. Hneď ako sme zmizli z očí okoloidúcich, vyšlo z jej zvedavých úst: „Kam vlastne ideme?“ Sám som nevedel, kam chcem v danú chvíľu ísť, a tak mi nič nenapadlo. Avšak nemohol som jej to dať najavo, tak som jej dal jedinú úbohú odpoveď, ktorá mi práve napadla: „To je tajomstvo!“ Pri tejto odpovedi zastavila a  opätovala mi pohľad: „Ale prečo to ja nemôžem v e -

18

dieť?“ V hlave mi prebehlo, že tej dievčine sa ústa nezatvoria. Nevedel som, či to nebol zlý nápad vziať ju so sebou. S  nádychom prišla aj odpoveď: „Kebyže ti to poviem, už by to nebolo tajomstvo.“  Jej oči sa ešte viac zatrblietali a veselo si vykračovala, až som mal na  sekundu pocit, že si ma ani nevšíma. Zdalo sa mi, že neváži ani kilo. Akoby sa vznášala ako pierko. Počas tých minút, ktoré som ju uprene počúval, čo sa jej tak na prírode páči a veci tomu podobné, som aj zabudol, že musím vymyslieť, čo jej poviem, keď na to miesto prídeme. Prestal som na  ňu hľadieť a začal som si uvedomovať realitu. Hneď ako som z  diaľky zbadal kameňmi obloženú studňu, som jej tichým, ale za  to istým, hlasom povedal: „Čochvíľa, už tam budeme.“ Stihol som si všimnúť, že ju správa natoľko potešila, až sa jej  na  tvári vyčaril úsmev. Nebol to hocijaký úsmev. Mal som pocit, že doňho vložili polovicu hviezd a tá druhá polka svieti na nebi. Ale ja som sa do nej nebuchol, ale keby ste ju videli. Bola ako svetlo v tme, kde si nevidíte na  vlastný krok. Verte-neverte, na tejto prechádzke bola mojím svetlom. Vzal som ju za  ruku a  spolu sme sa približovali k opustenej studni, z  ktorej, ako vidno, dávno nik nevzal ani kvapku vody. Nebol som si istý, či tam  nejaká voda aj je, pretože bola strašne hlboká a  jej dno sa strácalo v čerňave. Pokusom o vtip som zahlasil: „Tak a teraz ťa do nej hodím, aby som vedel, aká je hlboká.“ Na  jej tvári som zočil udivenie z môjho vyjadrenia, akoby ešte nepočula niečo tak hrubé. Akoby ju nosili v  perinke a  chránili pred všetkým zlom, ktoré číha vo svete. Aby som prerezal atmosféru, usmial som sa a dal jej pusu na líce, aby si nemyslela, že som nejaký psychopat, ktorý ju doreže a  časti tela hodí do  studne, v  ktorej by ju nik nehľadal. Vonkoncom nie jej rodičia, ktorí sú od  nás dostatoč-

ne dosť vzdialení. Nežne zodvihla kameň zo  zeme, tak nežne, že som mal pocit, že to, čo drží v ruke, nie je ufúľaný kameň, ale rozkvitnutý kvietok. Jemne mi ho dala do  ruky so  slovami: „Miesto mňa ti bude hádam musieť postačiť tento kameň.“ Ani som sa nestačil pripraviť na pustenie kameňa voľným pádom dole a  už mi začal vo vrecku zvoniť telefón. Keďže som nevedel, kto volá, zdvihol som to zdvorilostne so  slovami: „Prosím, kto je tam?“ Vidím, že toto moje slušné správanie potešilo tajomnú dievčinu, ktorá ešte stále stála vedľa mňa. Hlas jej mamky v telefóne nebol už taký slušný, keďže nebola nadšená, že sa jej dcéra takto večer túla po vonku. Mal som za úlohu odkázať jej, že má ísť okamžite na izbu, v ktorej boli ubytovaní. Keď som jej odkaz odovzdal, pevne ma objala a  neviem prečo, ale poďakovala za dnešný deň. Jej skromnosť ma udivovala. Keď sa jej drobná postava strácala v diaľke, premýšľal som, ako jej mamka vedela, že som s ňou a odkiaľ má moje číslo?!  Nevedel som, kto je tá dievčina, ale vedel som, že ju chcem vidieť aj zajtra. (Ryuk)


Šport

ŠTVORBOJ - SŠ Nižná

hh bodovanie priezvisko

30 cm 1 b 1 zhyb 2 b 1 ľ._s. 0,5 b 1 bench 1b spolu u m i e s t zhyby trojskok ľah - sed tlaky nenie váha cm body počet body počet body hm počet body bodov

Kopta T.

73,0 745

25

21

42

62

31 54,75

35

35

133

1.

Čicman P.

69,0

25

21

42

58

29

51,75

34

34

130

2.

23

46

60

30

52,27

24

24

125,5

3.

Kakačka M. 69,7

760

770 25,5

Dňa 15. 11. 2011 sme zorganizovali tretí ročník súťaže pre našich „silákov“ pod názvom Silový štvorboj. Prvá disciplína trojskok z miesta preverila dynamické schopnosti chlapcov, nasledovali zhyby podhmatom. Silu brušných svalov otestovali staré dobré ľah – sedy (brušáky) a  na  záver chalani odcvičili ešte tlaky na  lavičke (bench) so  závažím 75% hmotnosti tela pretekára. V perfektnej atmosfére, plnej vzájomného povzbudzovania sa, sa najlepšie umiestnili títo traja: (tabuľka hore)

Kategória chlapcov bola oveľa silnejšia a o postupujúcich sa rozhodovalo do  posledných finálových zápasov. Víťazná dvojica bola od  začiatku viac než istá, napriek tomu všetky zápasy boli napínavé a súťažiaci hrali, ako sa hovorí, „do posledného bodu“. Vzájomné zápolenie rozhodlo o šiestich finalistoch, z  ktorých tretie miesto obsadil Martin Zmrazek (III. AU), druhý Richard Kurňavka (III. BC) a víťazstvo z minulého ročníka obhájil Lukáš Ragula (III. C).

letika).

Všetkým zúčastneným ďakujeme, víťazom gratulujeme a  veríme, že aj táto súťaž posunie našich „borcov“ ďalej vo svojej snahe naďalej na sebe „makať.“

Okresné kolo sa konalo 8. 11. 2011 v  športovej hale v  Tvrdošíne, kde nás reprezentovali už spomenuté víťazné dvojice a  ako ich poznáme, nič nenechali na náhodu a zaslúžene svoje kategórie vyhrali. Následne tak postúpili na krajské kolo do Martina.

Obidvom športovkyniam prajeme aj touto cestou ešte veľa úspechov, úspešnú maturitu a splnenie vysnených túžob!

Za kabinet telesnej výchovy. (Mgr. Holubčíková)

Bedmintonisti zahviezdlili Medzitriedne turnaje sú na  našej škole už tradične na veľmi dobrej úrovni a tešia sa nemalému záujmu zo strany študentov. Ďalším v poradí po stolnom tenise tak prebehol bedmintonový turnaj o Majstra školy v kategórii chlapci a  dievčatá. Víťazi automaticky postúpili na okresné kolo do Tvrdošína. Školského kola, 20. 10. 2011, sa celkovo zúčastnilo 16 žiakov, nepodarilo sa nám ale presvedčiť dievčatá, aby sa vo väčšej miere zapojili aj ony. A tak v tejto kategórii bola postupová dvojica jasná: Lucia Ragulová a Nikoletaa Krajewská (IV. AU).

Krajské kolo prebehlo 24. 11. 2011 na Gymnáziu V. Paulínyho v Martine. Nové prostredie, po väčšine však staré tváre z minulého roku (kategória dievčat) sľubovali napínavé a  kvalitné zápasy, čo sa nakoniec potvrdilo. Naše dievčatá, ale aj ich súperky, boli so vzájomným zápolením nadmieru spokojné a odniesli si zaslúžené tretie miesto. Chlapci nezaostávali za  očakávaním a vo svojej kategórii si tiež vybojovali tretiu pozíciu. Na  krajské kolo naozaj výborný výkon, ak zoberieme do úvahy, že súrodenci Ragulovci a Nikoleta Krajewská patria na našej škole medzi tých všestranných športovcov, s  ktorými sa počíta vo viacerých športových disciplínach (volejbal, basketbal, stolný tenis, futbal – dievčatá, at-

Obidve dievčatá nám už tento rok odchádzajú a  ostane po  nich naozaj prázdne miesto. Je veľmi zriedkavé, keď sa stretnú dve takéto osobnosti, ktoré popri vynikajúcim výsledkom v škole, dosahujú aj perfektné výsledky v oblasti športu. Nechceme, aby to vyznelo ako fráza, ale skutočne sa my, telocvikári, môžeme na  ne spoľahnúť a  budú v  radoch zodpovedných športovcov našej školy veľmi chýbať.

P.S. Kabinet TSV verí, že aj medzi vami sú nádejné talenty a  nadšenci pre šport, len ešte váhate. Nemáte na  čo čakať, popoludňajšie hodiny v  telocvični a  my sme tu pre vás. (Kabinet TSV)

19


Šport

Ako sa florbalisti „pobili“ D ň a 10.  11.  2011 sa v  telocvični GMH Trstená uskutočnilo obvodné kolo vo florbale pod názvom Exel cup SŠ. Turnaja s výbornou kvalitou sa zúčastnili tímy: SŠ Tvrdošín, SŠ Nižná, Gymnázium Tvrdošín, SOŠ lesnícka Tvrdošín a domáci tím GMH Trstená. Naši florbalisti sa na  turnaji prezentovali peknou kombinačnou hrou a  po  dlhých piatich rokoch konečne prelomili smolu a zvíťazili. Turnaj bol dramatický až do posledného zápasu, ktorý určil víťaza. Zápasy SŠ Nižná: SŠ Nižná – Gym.Tvrdošín 4:0 (Gerát 2, Kakačka2) GMH Trstená – SŠ Nižná 1:2 (Kakačka 2) SŠ Nižná – SŠ Tvrdošín 2:3 (Kakačka, Medvecký) SOŠ Lesnícka – SŠ Nižná 1:14 (Mikulaj 5, Zemančík 3, Garbiar 2, Gerat 2, Šurin, Bača) SŠ Nižnú reprezentovali: Žuffa Marek, Piovarči Lukáš, Chorvát Mário, Latka Jakub, Mikulaj Patrik (K), Bača Tomáš, Medvecký Damián, Zemančík Šimon, Šurin Jakub, Kakačka Denis, Gerát

20

Matúš, Tomčík Tomáš, Steinhübl Kristián, Garbiar Tomáš. Najlepším strelcom tímu sa stali Mikulaj Patrik a Kakačka Denis, ktorí dali po  5 gólov. Pevne veríme, že sa našim chalanom bude dariť aj v  ďalšom turnaji, kde by sa mali stretnúť s  víťazmi z  DK a  NO a  „pobiť“ sa tak o  postup na krajské kolo. Poďakovanie patrí všetkým zúčastneným!!! (Bc. Martin Tomaga)

Nepodarilo sa postúpiť na Slovensko Dňa 1. 12. 2011 sa na GMH v Trstenej konalo Krajské kolo vo florbale chlapcov. Turnaja sa zúčastnili školy z  Čadce, Žiliny, Martina, Ružomberka a  naša Spojená škola Nižná. Chalanom sa doposiaľ darilo na výbornú, a preto sme sa chceli pokúsiť o postup na  majstrovstvá Slovenska. Turnaj sa však už od  úvodu nezačal dobre vyvíjať a  v  úvodnom zápase sme „ležérnym“ prístupom prehrali s Čadcou 3:0, keď sme nevyužili presilovú hru a následné na  to po  individuálnych chybách sme inkasovali. V ďalšom zápase si chalani vstúpili do  svedomia, čoho odrazom bol gól v sieti Ružomberka. To akoby opäť navodilo atmosféru pokoja a  keď súper pridal na tempe, opäť sme prehrali, tentoraz 2:1. Zvyšné dva zápasy sa už len dohrávali. Chýbala v  nich bojovnosť a  patričná chuť po  víťazstve, ktorá nás zdobila na  okresnom kole,

či kvalifikácii. Treba však uznať, že tímy boli naozaj dobre a skúsené, a treba veriť, že naše perspektívne - mladé mužstvo zabojuje aj o  rok. Chalanom patrí poďakovanie za  reprezentovanie a pomoc pri organizácii krajského kola, či už pri rozhodovaním zápasov alebo zapisovaním výsledkov a obsluhou časomiery. Reprezentovali školu: Chorvát Mário, Žuffa Marek, Latka Jakub, Piovarči Lukáš, Čáni Jakub, Mikulaj Patrik, Medvecký Damián, Bača Tomáš, Zemančík Šimon, Šurin Jakub, Tomčík Tomáš, Gerát Matúš, Kakačka Denis, Garbiar Tomáš, Kráľ František, Steinhubl Kristián, Šprlák Patrik, tréner Bc. Martin Tomaga a vedúci tímu Mgr. Daňa Jaroslav. (Bc. Martin Tomaga)


Šport

Hviezdne chvíle nášho kapitána

hh

Obhájili prvenstvo Dňa 16. 12. 2011 sme sa zúčastnili futbalového turnaja zmiešaných družstiev (pedagogický zamestnanci a žiaci), ktorý organizovala SOŠP Kňažia. Do turnaja sa prihlásili štyri školy, pre zdravotné problémy sa nakoniec Obchodná škola z DK nezúčastnila. Prvý zápas sme odohrali proti Polytechnickej škole v DK. Zápas bol vyrovnaný až do  momentu, kedy sme strelili úvodný gól. Umnou hrou sme si priebeh zápasu udržali a  zaslúžene vyhrali 3:2. V druhom zápase nás čakala domáca SOŠP Kňažia. Tento zápas bol pre nás o  niečo ľahší. Dobre sme kombinovali, takže diváci si prišli na svoje. Vyhrali sme 5:2. Polytechnická DK – SŠ Nižna 2:3 ( Tomaga, Daňa, Pikna) SŠ Nižná – SOŠP Kňažia 5:2 (Reguly 2, Tomašák, Maslo, Pikna) Našu školu reprezentovali : Žiaci: Ľubomír Pikna, Juraj Maslo, Matúš Romaňák, Július Tomašák, Jakub Latka, Zamestnanci: Bc. Martin Tomaga, Bc. Juraj Reguly, Mgr. Jaroslav Daňa. (Jaroslav Daňa)

Hviezdne chvíle nášho kapitána Dňa 23. 11. 2011 sme sa zúčastnili florbalovej kvalifikácie o  postup na  krajské kolo Excel cup, ktoré sa konalo v  športovej hale Tvrdošín. Do  kvalifikácie o  postup sa z  obvodného turnaja prebojovali: SŠ Nižná, Gymnázium Antona Bernoláka Námestovo a Gymnázium P. O. Hviezdoslava Dolný Kubín. Hralo sa systémom každý s každým 3x15min. SŠ Nižná – GAB Námestovo 7:4 (Mikulaj 4, Kakačka, Gerát,) Zápas sa začal obojstranným spoznávaním a vyčkávaním na chybu súpera. Po  niekoľkých streleckých pokusoch, ktoré skončili na  konštrukcii brány, sa konečne ujala strela Denisa Kakačku. Potom prišli hviezdne chvíle kapitána Patrika Mikulaja, ktorý 4 gólmi naklonil skóre na  našu stranu. Po  slabej koncentrácii sme sa museli strachovať o výsledok, keď súper stiahol výsledok na 5:4. Našťastie sa trafi l opäť Kakačka a výsledok ešte spečatil Matúš Gerát. SŠ Nižná – GPOH Dolný Kubín 7:4 ( Mikulaj 3, Kakačka2, Šurin)

Do  zápasu sme nastupovali s  jasným cieľom vyhrať. Čakal nás veľmi ťažký súper z  Dolného Kubína, ktorého sme zaskočili hneď v  úvode dvoma ukážkovými gólmi strelca Denisa Kakačku. Kubínčania však boli zdatným súperom a  vo viacerých prípadov sme mohli ďakovať brankárovi Marekovi Žuffovi, ktorý podržal svoj tím. V  druhej tretine sa opäť predviedol Mikulaj, ktorý strelil „hattrick“ a keď sa pridal k  nemu aj Jakub Šurin, vyhrávali sme 6:0. Tento výsledok nás akoby uspokojil a predvádzali sme mizernú hru, čo súper využil na strelenie gólov a znížil tak stav na 6:4. Až po tejto ľadovej sprche sme dokázali opäť „udrieť“ a keď ukážkovo zabojoval a  zakončil Šimon Zemančík, výsledok bol na svete 7:4. Najlepší strelec Patrik Mikulaj dal 7 gólov. Chalanom srdečne ďakujem za reprezentovanie Spojenej školy v  Nižnej a  všetci dúfame, že aj na krajskom kole budú predvádzať také bojovné výkony ako doposiaľ. (Bc. Martin Tomaga)

21


Píšem, píšeš, píšeme

Tiché otázky Len šepnem, viac nepoviem, že človek prachom je. Aj to už viem ... Dve tváre nosí.

Slza Už sa mi slza v oku ligoce, spomienky vzdialené sú tak horúce. Byť taj slzou na tvojej tvári, od oka sa jemne skotúľať na tvoje pery.

notku, ako sa so mnou hral, keď tu znovu prosí o moju lásku, človek, ktorý nosil predo mnou masku. Láska už doplietla pavučiu sieť, malá muška ukončila v nej svoj let.

Kráča púšťou sveta a hoci bosý, keď nevládze, lieta...

Sladko poštekliť horúce líčka, jej dotyk cítiť, aj keď je maličká. (Kačena)

Túžba Lieta, aby nabral silu. Aby zabudol,

Deň čo deň stojím pri dverách, že sa v nich objavíš, topím sa v nádejach.

aspoň na chvíľu. Neviem, prečo sme tu a zajtra je to iné. Prečo nesieme obetu? A sú aj deti vinné? Prečo je niečo, keď to tak nie je? Prečo sa pýtam, keď úsmev tvoj sa tomu smeje.

Tak ako pavúk mušku, ty si ma nalákal, Po mojom srdci si poskákal. (Kačena) Voľnosť

Tvoje slová sú mojich túžob vánok.

Chýbaš mi od uši po päty celý, čakám, kedy mi tvoja pusa rany zacelí.

Chcem v tvojich dlaniach sniť

Smútok ovláda moje telo, všetko krásne odletelo.

Môj veľký, všemocný

(Kačena)

a mať sladký spánok. strážca mojich snov, nechcem sa báť...

Pavučina lásky Láska mi už pletie

Buď tu,

pavučie biele siete.

ale nebuď mnou, chcem byť sama sebou

(Janka Smolková, III. AU)

Chytila som sa do nej ako muška,

a mať svoje priania,

keď mi sladko šepla do uška.

veriť v tvoju silu, nebáť sa zlyhania.

Ako veľmi moc ma miluje,

Veriť,

som jeho všetko, nikdy mi neujde.

že všetko je krásne,

Ako veľmi voňajú moje vlasy,

aj keď básnik

celý sa vnáral do tejto krásy.

zabudne písať. Aj keď hudba stratí noty

Láska mi už zas pletie

a človek pocíti chlad samoty.

pavučie biele siete. Snívam o štíte tvojom Už má moje srdce ako v dlani,

o perutiach tvojich krídel.

zapletal mi ho tam bozkami. Ó, áno, možno naivne,

22

Bol to klamstvo, že mi lásku dal, zvládol to na jed-

ale verím vo svoj prídel... (Janka Smolková, III. AU)


Píšem, píšeš, píšeme

So životom v ohrození

hh Inkvizícia už vyriekla rozsudok. Vedú nás oboch na  smrť. „Upáliť, upáliť čarodejnicu!“ Niet záchrany, ani spasiteľov. Je dokonané. Kráčam nekonečnou ulicou s tebou v náručí. Tisnem si tvoje drobné telíčko na  hruď v  strachu, že mi vypadne zo zviazaných rúk. Tenké purpurové pramienky objímajú moje ruky. Pramenia v miestach, kde mi zápästia zdobia ľanové náramky. Zanechávajú nepatrné stopy na zemi, kde sú pošliapané, rozdupané a pochované pod vrstvou prachu. Rozhliadam sa navôkol.

Desím sa okamihu svojho konca. No oveľa viac sa desím každého nového rána, kedy mi znova zväzujú ruky, kedy znova predstupujem pred davy ľudí, kde znovu a znovu prežívam opakujúci sa kolobeh utrpenia. Na  sklonku každého dňa je táto úbohá schránka pozemského bytia dohnaná na hranicu. Vo vetre sa vznášajú falošné modlitby vyprosujúce milosrdenstvo vo všetkej nekonečnej láske a spravodlivosti Najvyššieho. Z diabla ste, tak prečo Boha vzývate!? Nevidia, že v nás oboch sa chúli ten istý ustráchaný život, ten istý nevyplakaný žiaľ, tá istá nevypovedaná úzkosť, keď ťa upaľujú so mnou.

Voľnosť Tvoje slová sú mojich túžob vánok. Chcem v tvojich dlaniach sniť a mať sladký spánok. Môj veľký, všemocný strážca mojich snov, nechcem sa báť... Buď tu, ale nebuď mnou, chcem byť sama sebou a mať svoje priania, veriť v tvoju silu, nebáť sa zlyhania.

Všade len samé pusté tváre. Bez výrazu.

Nedá sa staviať proti rozsudku inkvizície. Ani ho s pokorou prijať.

Veriť,

Niet toho, kto by sa nás zastal, kto by mal odvahu zachrániť.

Každé z  rozhodnutí prinesie len smrť.

aj keď básnik

Niet už viac anjelov na zemi. 4asto z  davu priletí predo mňa na chodník nejaký predmet. Pri dotyku s chladným kameňom sa roztriešti na drobné čriepky, ktoré sa ako ihličky zabodávajú do bosých chodidiel. Každým nasledujúcim krokom sa zabodávajú hlbšie, až sa stávajú tak neznesiteľnou a bolestivou súčasťou môjho tela.

Zomrela pravda. A smrtka s kosou na pleci postáva v jej krvavej kaluži. (ANdry)

že všetko je krásne, zabudne písať. Aj keď hudba stratí noty a človek pocíti chlad samoty. Snívam o štíte tvojom o perutiach tvojich krídel. Ó, áno, možno naivne, ale verím vo svoj prídel... (Janka Smolková, III. AU)

Láska už skončila, no ty o nej stále snívaš. Chceš jej ísť naproti, iba do prázdna sa dívaš. Láska vždy pri slze končí. Láska je tá, ktorá bolí aj lieči.

23


Píšem, píšeš, píšeme

Chlapec mojich snov Nájdi správne odpovede na  všetky tri nasledovné otázky.

Otázka 1. Odpoveď na otázku číslo 2 je: a) B b) C c) A Otázka 2. Prvá otázka so správnou odpoveďou „B“ je otázka číslo: a) 3 b) 1 c) 2 Otázka 3. Jediná odpoveď, ktorú si ešte nevybral/a, odpoveď je: a) A b) B c) C Riešenie je ľahké, ba priam až triviálne. 1 c) 2 a) 3 b) Správne riešenie je:

24

Keď ma raz obklopil žiaľ, prišiel ON. Tento chlapec si len tak behal po svete bez toho, aby som o tom vedela. Jeho meno je Tomáš. Je menšej postavy s  krásnymi hnedými očami, gaštanovými vlasmi. Pri dlhšom spoznávaní som zistila, že jeho chlapské ruky ukrývajú toľko láskavosti a  nehy, že jeho dotyk ma chránil, ale aj rozmaznával. V  jeho očiach, pri jemnom pozdvihnutí kútikov pier, mu svietili iskričky šťastia. Občas ma prepadne myšlienka, či je to vôbec bytosť z tohto sveta, či ho neposlal sám pán Boh ako anjela, ktorý má rozdávať úsmev a utierať slzy. V jeho objatí cítim bezpečie a nekonečnú lásku. Tomáš je človek, na ktorého sa môžem vždy obrátiť s problémom, môžem mu plakať v náručí, bez slova ma počúva a  mlčí, prehovára ku mne vnútorným hlasom srdca. Smiem sa do konca pri ňom smiať tak, že by si každý normálny človek chytil hlavu. Zakaždým, keď ku mne príde, ma prekvapí niečím novým. Naše cesty sa spojili v  jeden letný podvečer. Je to celkom zábavná príhoda. Odchádzala som od  kamarátky, keď sa vonku už stmievalo, chodník osvetľovali pouličné lampy a  ľudia sa schádzali už doma pri televízore. Kráčala som si v  dobrej nálade a  v  minisukni. Spoza rohu sa objavila dosť veľká banda chlapcov. V  momente, ako sme sa tesne obchádzali, ma jeden z nich ťapol po zadku. Z mojich úst len vyletelo: „Nemohol si silnejšie, v tom vrecku som mala mobil!“ Všetci sme sa zasmiali a šla som ďalej. Celý čas som myslela naňho. Tá anjelská tvár bola stále pred mojimi očami. Keď som prišla domov, musela som sa mu ozvať cez internet. Hľadala som do noci jeho meno. Kypela vo mne nesmier-

na radosť, keď som uvidela jeho fotku. V tom momente som klikla na poštu a odoslala som mu správu v znení: „To už aby sa človek bál chodiť po večeroch domov.“ Od  toho večera sme si písali, kým sme nezaspávali na klávesnici. Po čase sme chceli obaja viacej ako vymieňať si písmenká cez internet. Cez mojich kamarátov si zistil číslo a  zavolal mi, či by som nešla vonku. Jeho pozvanie sa nedalo odmietnuť. Boli sme spolu celý večer. Keď sme sa už všetci lúčili, objala som jeho kamarátov a nakoniec aj jeho. Potom som mu šepla, nech chvíľočku počká. Jeho kamaráti boli už za rohom a ja som začala otázkou: „Čo robíš zajtra večer?“ Samozrejme, odpovedal, že chce byť so mnou. Dala som mu rýchlo pusu a  zaželala dobrú noc behom jednej sekundy a bežala som domov celá červená a rozpálené. V ten večer mi prišla sms-ka, že to bola najkrajšia pusa, akú kedy dostal. Trávime až do dneška všetok svoj voľný čas spolu. Naša láska prerástla z malého puku do krásnej sýtej červenej ruže. Keď plačeme, tak spolu, ak sa smejeme, tak len spolu a keď nás niečo trápi, snažíme sa tu byť jeden pre druhého. A ak by sa ma niekto opýtal, prečo je on súčasťou môjho života, odpovedala by som krátkou a  výstižnou vetou: „Lebo viem, že je pri mne šťastný a miluje ma celým srdcom.“ A preto ďakujem, že si súčasťou môjho života práve TY! (Kačena)


Zábava

hh Najväčšia cennosť v mojom živote je...

1 2

1.) Prísada do  varenia

3

2.) Určujú čas

Uprostred jazera je ostrov. Ostrov nebol nikdy spojený s pevninou, ani naň nikdy neviedol most alebo niečo podobné. Jazero taktiež nebolo nikdy vypustené.

3.) Pes po  nemec-

4

ky

4.)

5

Dopravný

prostriedok

5.) Tropické ovo-

6

cie

6.) Nealkoholický nápoj z byliniek

Na ostrove žije farmár, ktorý používa traktor s vlečkou. Ako sa dostal traktor na ostrov, keď farmár určite nemá dostatočne veľkú loďku na to, aby ho tam odviezol? (Vrtuľník, lietadlo, padák a pod. vylúčte.) Je to jednoduché. Traktor tam previezli v  zime, keď bolo jazero zamrznuté. Riešenie:

Maliar maľoval byt a potreboval 4 litre vody na rozriedenie farby. So sebou mal však iba 5 litrovú a 3 litrovú nádobu.

1.) športová loď 2.) kopa (zdrobnenina) 3.) klobúk (maďarsky) 4.) mliečny nápoj 5.) haluz

Maliar bol však šikovný, porozmýšľal a dokázal odmerať iba pomocou týchto dvoch nádob potrebné množstvo vody. Ja poznám dve riešenia tejto úlohy. Na koľko riešení prídete vy? a mal 4 litre. Potom stačilo priliať plnú 3l nádobu Naplnil 3l nádobu. Prelial obsah do  5l. Potom urobil ešte raz to isté. V 3l nádobe mu ostal 1l.

Na štedrovečernom stole nesmie chýbať ...

5l nádobu vyprázdnil a prelial do nej ziskaný 1l.

1

3

1

Riešenie:

2

4

25


Je to vo hviezdach

Životné číslo alebo je to osud? Príklad  výpočtu:  Osoba  narodená  15. 6. 1972 Postup:  Životné číslo  sa určí tak,  že  sčítame  všetky čísla  dátumu narodenia  a  redukujeme  na  číslo  1  až 9 (jednociferné).  Pre náš  príklad  platí:  1  +  5  +  6  +  1  +  9  +  7  +  2 = 31, a ďalej 3 + 1 = 4, životné číslo tejto osoby je 4.

VÝZNAM ŽIVOTNÉHO ČÍSLA 1 Ľudia s číslom 1 sa vyznačujú nezávislou povahou a  zvedavou mysľou. Získavajú ďaleko viac vlastným pričinením, než pomocou druhých a  majú výrazné vodcovské kvality. Často hľadajú svoj vnútorný pokoj veľmi dlhé roky, ale ak nájdu rovnováhu a  získajú dostatok sebadôvery, aby sa dokázali presadiť, nadobudnú veľkú silu a neohliadajú sa späť. Toto číslo, je číslom odvahy, vynaliezavosti, inšpirácie a sily vôle

VÝZNAM ŽIVOTNÉHO ČÍSLA 2 Títo ľudia sú znášanliví, láskaví a  majú veľkú intuíciu. Lepšie sa cítia v postavení, kde sa môžu o niekoho oprieť, pretože sú radšej, keď nemusia o všetkom rozhodovať sami. Ak môžu, vyhýbajú sa akejkoľvek forme vedenia, sú však taktní, ohľadupl n í

26

a spoľahliví. Každú situáciu budú zvažovať z  dvoch strán a  majú nadanie zmierovať ľudí, pretože intuitívne vycítia to, čo ich spája. Niekedy sa neľahko rozhodujú. Na  získanie vnútorného pokoja je pre nich veľmi dôležitá situácia v rodine, v práci. Potrebujú mať okolo seba pokoj a pohodu.

VÝZNAM ŽIVOTNÉHO ČÍSLA 3 Životné číslo 3 prináša mentálnu čulosť a ustavične činorodú myseľ a zároveň ide aj o číslo sebarealizácie. Títo ľudia bývajú tvoriví s bohatou obrazotvornosťou alebo vysoko inteligentní. Ale aj keď ich nadanie spočíva v hocičom, vždy sa budú snažiť byť v kontakte s inými ľuďmi a využívať ich aj svoje vlastné energie k tomu, aby prebudili a oživili predstavivosť všetkých okolo seba. Títo ľudia majú osobné kúzlo a životnú iskru. Radi sa smejú, komunikujú a  vo veľkej miere majú zmysel pre humor a dokážu byť vtipní. Bývajú ale aj veľmi kritickí voči problémom druhých a občas je treba, aby sa naučili chovať trošku diplomaticky. Vyhýbajú sa samote a  majú potrebu pohybovať sa z miesta na miesto a bez zábran sa prejavovať. Lepšie sa im pracuje pod vplyvom stresu, pretože z neho získavajú mentálnu energiu, z ktorej čerpajú svoje nápady.

VÝZNAM ŽIVOTNÉHO ČÍSLA 4 Títo ľudia sú praktickí, konzervatívni a  spoľahliví, ale najviac im vyhovuje pravidelná usporiadaná a  zabehnutá činnosť. 4 predstavuje rámec všetkých hmotných vecí na tomto svete. Nemajú radi zmeny a často vidia život čiernobielo. Majú radi, ak ich výsledky v práci sú viditeľné a istotu čerpajú z vecí, ktoré sa dajú vidieť a ohmatať. Sú to nesmierne pracovití a  často veľmi fyzicky zdatní ľudia, dávajú prednosť povolaniam a záľubám, kde môžu uplatniť fyzickú silu a  obratnosť. Mno-

hých priťahuje uniforma. City môžu prežívať veľmi hlboko a duševné napätie obracajú dovnútra, čo má škodlivé účinky na  ich nervový systém. Ak sa nenaučia odpočívať a primerane uvoľniť svoju energiu, môžu trpieť bolesťami hlavy, žalúdočnými problémami a  problémami s  krvným tlakom. Občas im chýba neistota. Ako priatelia sú spoľahliví. Boja sa citových zranení.

VÝZNAM ŽIVOTNÉHO ČÍSLA 5 Kľúčové slová pre číslo 5 sú: sloboda a inšpirácia. Človek sa túži oslobodiť od  všetkých pravidiel, predpisov či okolností, ktoré ho nejako zväzujú. Musí sa však naučiť chápať, že skutočná sloboda ide zvnútra. Až príliš často sa títo ľudia snažia nájsť slobodu v tom, že uhýbajú pred vonkajšími vplyvmi a  obracajú sa chrbtom k  tým situáciám a ľuďom, od ktorých sa môžu priučiť najviac. Správny prístup ku slobode neznamená zbaviť sa všetkých obmedzení, ale využiť obmedzenia a ovládnuť ich. Ľudia s číslom 5 sú vždy prístupní novým myšlienkam a objavom. Ďalej sú nestáli, netrpezliví a  dobrodružní. Potrebujú poznávať a cestovať. Radi poznávajú ľudí odlišných kultúr, odlišných povolaní a prostredí.

VÝZNAM ŽIVOTNÉHO ČÍSLA 6 6 predstavuje lásku, harmóniu a tvorivosť, ale jej vibrácia v sebe nesie aj pokrok pokušenia. Obsahuje možnosť voľby ako uplatniť vlastné znalosti a schopnosti, či už v negatívnom smere k  využívaniu druhých a  v  pozitívnom smere k  prospechu ľudstva. So  šestkou sa stretávame v  povolaniach, ktoré umožňujú veľkú slávu alebo veľkú moc. 6 kladie dôraz na  materiálnu stránku života. Pre ľudí so životným číslom 6 je veľmi dôležité, aby si dokonale ujasnili, čo je dobré a  čo zlé aj v súvislosti medzi príčinou a následkom. Najväčšou úlohou 6 je naučiť sa zladiť tieto vplyvy a pochopiť, že


hh Tabuľka partnerských vzťahov podľa numerológie

1 srdce: dobré

-: nieje vhodné

3 srdcia: dokonalé

2 srdcia: veľmi dobré

0: neutrálne

zmyslom všetkých prekážok je posilniť a preveriť vôľu. Vo veľkej miere potrebujú lásku, náklonnosť a  uznanie, to im pomáha rozvíjať sebadôveru. Ak túto dôveru získajú, tak dospejú k prirodzenej rovnováhe a harmónii, ktorá im umožní uplatniť ich nesmierny potenciál.

VÝZNAM ŽIVOTNÉHO ČÍSLA 7 Najvýraznejšou vlastnosťou ľudí so  životným číslom 7 je ich liečiteľské nadanie v  duchovnej, emocionálnej aj fyzickej rovine. Majú v sebe nevyčerpateľnú zásobu súcitu a  pochopenia pre druhých, často kombinované s  prirodzenou múdrosťou. Pokiaľ využijú tieto svoje kvality v  prospech druhých, nielenže prúd hojivej a  inšpirujúcej energie, ktorou sú naplnení, nikdy nevyschne, ale bude naopak stále silnieť. Schopnosť uzdravovať je prirodzené nadanie čísla 7. Prirodzene nie každý túto schopnosť využije, ale je dôležité si uvedomiť, že takýto potenciál existuje.

VÝZNAM ŽIVOTNÉHO ČÍSLA 8 Energia a sila osmičky je pre týchto ľudí veľkým prínosom a  pomocou v  mnohých životných situáciách. Vyzdvihuje prirodzené organizačné a riadiace schopnosti, tiež dar spoľahlivého úsudku a hlbšie pochopenie ľudskej podstaty. Títo ľudia sú zvyčajne konzervatívni, ale tiež húževnatí a vytrvalí. Musia sa naučiť udržať rovnováhu medzi fyzickým a duchovným svetom. Inak osmička symbolizuje rovnováhu a karmu, zákonitosti príčiny a následku sa preto objavujú všade, kde sa vyskytne. Sú to zákonitosti, ktoré ovplyvňujú život v oboch rovinách existencie, a je nesporné, že bez takejto rovnováhy nemôže život existovať. A toto je jeden z  kľúčov jeho pochopenia. Dávanie a branie, príčina a následok, ľudia so životným číslom osem nájdu trvalé šťastie a spokojnosť iba vtedy, keď sa naučia túto rovnováhu zachovávať.

VÝZNAM ŽIVOTNÉHO ČÍSLA 9 Deviatka sa interpretuje ako múdrosť a  zodpovednosť a  jej vibrácia predstavuje tiež záver a  ponaučenia, ktoré sú poslednými v  sérii poznatkov. Deviatka zahrňuje aj vlastnosti všetkých ostatných čísiel. Títo ľudia majú možnosť mobilizovať svoje skúsenosti, aby pomohli sebe aj iným porozumieť životu. Vedomosti sami o  sebe nemajú žiadny význam, pokiaľ ich nepoužijeme v praxi, preto si ľudia s  deviatkou neuvedomujú hĺbku svojej múdrosti a  porozumenia, pokiaľ neponúknu svoju účasť prispieť. Iba spontánnym rozdávaním seba samých môžu v  sebe odhaľovať a  rozvíjať ľudský potenciál, ktorý z  nich urobí ozajstných učiteľov na  univerzálnej, vyššej rovine vedomia. Materiálne zaistenie, okrem toho najnutnejšieho, pre nich nie je dôležité. Láska, pravda a priateľstvo sú pre nich veľmi podstatné, ako aj nájsť rovnováhu medzi zodpovednosťou a  samotným prejavom. (Katka Piknová)

27


Pamätáš, ako som bola v tvojom kníhkupectve a  zisťovala nejaké informácie?

Čau, Gordon. Robíš niečo?

Nič špeciálne, práve mám pauzu. Je síce trochu ostrá, ale veľmi ma zaujímalo, čo si o nej myslíš. Už si ju čítal?

V  novinách uverejnili moju kritiku, vieš?

Áno, viem... Práve ju mám pred sebou.

A  čoskoro ju budem mať už za sebou.


Gaudeamus 2/2012