Jarný úhyn rýb - pokračovanie z minulého čísla
ochorenia je pomalší a mortalita nižšia. Pri teplote 10–12 °C sa prvé klinické príznaky objavia po 4-10 dňoch od kontaktu zdravých rýb s infikovanými. Ryby nakazené CEV často trpí sekundárnymi infekciami (bakteriálnymi, vírovými, parazitárnymi), čo svedčí o zoslabení imunitného systému. Aké sú klinické príznaky? Klinické príznaky, pozorovateľné u kaprov obyčajných a u koi kaprov, sa celkom nezhodujú. V prípade koi kaprov je najčastejšie pozorovateľná výrazná letargia strata únikového reflexu. Choré ryby sa malátne pohybujú klesajú ku dnu, kde ležia na boku, akoby spali. Pri výraznej fyzickej stimulácii sa „prebudia“, chvíľu plávajú zdanlivo normálne a následne zas klesajú ku dnu. V prípade kaprov obyčajných je pozorovaná malátnosť a strata únikového reflexu, ale najvýraznejšie sú prejavy dusenia – núdzové dýchanie pri hladine, zhromažďovanie rýb pri prítoku a brehoch.
Obrázky: Klinické príznaky typické pro CEVD u kaprov obyčajných: zhromažďovanie pri prítoku (A), strata únikového reflexu, núdzové dýchanie pri hladine (B). (Foto: M. Palíková)
Patologické zmeny. Na koži chorých rýb, najmä při juvenilních koi kaprov, sú pozorovateľné ojedinelé erózie a hemoragie s edémom. Častá je aj zvýšená produkcia hlienu na koži a žiabrách. V prípade dospelých rýb je diagnostikovaná enoftalmia (obr. 1.1.1.2), ulcerózne zmeny okolo úst a při plutvách, svetlé zdurené žiabre a zápal okolo análneho otvoru. Najviac poškodené je v prípade CEVD žiabrové tkanivo. Zmeny na žiabrách ale nemožno považovať za charakteristické len pre tento typ ochorenia, pretože sú veľmi podobné poškodeniu, ktoré vzniká v dôsledku niektorých parazitných alebo bakteriálnych infekciách či koi herpesvirózy. Diagnóza. Pre potvrdenie CEVD je potrebné dokázať pôvodcu v tkanivách vyšetrovaných rýb. V súčasnej dobe je známych niekoľko sád primerov, ktoré je možné pre identifikáciu CEV DNA použiť. Zistené bolo aj to, že existuje niekoľko geneticky odlišných typov vírusov, a preto je dôležité použiť správnu sadu primerov, ktorá zodpovedá danému genotypu. Iný typ vírusu býva identifikovaný v prípade ochorenia a úhynu koi kaprov a iný u bežných kaprov. Ako najvhodnejšia pre identifikáciu CEV DNA sa javí žiabrové tkanivo. Terapia. Cielená liečba CEV sa neprevádza. V indikovaných prípadoch je možné aplikovať podpornú aplikáciu antibiotik pre tlmenie sekundárnych bakteriálnych infekcií. Pokračovanie na strane 8
Mesačník SRZ, 08/2019 7