Page 1

MESAČNÍK 08 Slovenského rybárskeho zväzu 2019

Príhovor - Ing. Róbert Kadnár Ondava odoláva letu Jarný úhyn rýb - pokračovanie z minulého čísla Nedostupná VN Orava? Pre ryby rizikové leto Význam povodňovej prehliadky na toku Rajčianka Odlov šťúk z VVN Bešeňová Rok lipňa Predstavenie MsO SRZ Martin


Príhovor

Príhovor Ing. Róberta Kadnára člena Rady SRZ povereného dočasným vedením Sekretariátu Rady Slovenského rybárskeho zväzu. Beatus est vita in concordia cum natura. V preklade “šťastný je život v súlade s prírodou”. Takéto motto sme zahrnuli do loga Mestskej organizácie SRZ Záhorie, kde som od roku 2010 predsedom. Nejde len o osobný postoj, ale aj o apel na všetkých, ktorí sa k prírode chovajú macošsky. Môj rybársky život začal v  chlapčenskom veku, na Vodnej nádrži Centnúz na Záhorí, kde ma pri mojich prvých rybárskych krokoch sprevádzali dedo so strýkom. Osobne považujem Vysokú pri Morave a jej okolie za jednu z najkrajších rybárskych lokalít s plnou rozmanitosťou kaprových revírov, od rieky Morava, cez jej rozsiahlu inundáciu, štrkoviská, kanály, vodné nádrže až po prekrásnu Hornú a Dolnú Rudávku. Bohužiaľ musím aj spomenúť negatíva. Zväčšujúci sa rybársky tlak, časté hlučné správanie sa u vody a v neposlednej rade klimatické zmeny, ktoré najmä v inundácii Moravy spôsobujú pravidelné hromadné úhyny rýb vyvolané prehriatím vody a katastrofálnym znížením obsahu kyslíka.Preto ako jeden zo svojich cieľov v Slovenskom rybárskom zväze som si stanovil revitalizáciu Dolnej inundácie rieky Morava medzi Devínskym Jazerom a už spomenutou Vysokou pri Morave. „Hoštetno“, ako sa Vysokej ľudovo hovorí je skutočnou rybárskou dedinou, ktorú aj rybári v 13. storočí založili. Obvodná organizácia obce s 2300 občanmi má 380 členov, čo sa často komentuje vetou, čo dom to rybár. A je to skutočne tak, v krčme nepadne prvá veta o futbale, ale “kdes byl na rybách”. Preto rybárstvo mi je nielen koníčkom, je to aj moje životné prostredie, krajinné, ale aj ľudské. Po vyriešení problému s defraudantmi na prelome rokov, ktorí nás dlhodobo okrádali, sa v organizácii SRZ na Záhorí vytvorila naozaj dobrá partia. Každý drží pevne veslo a poctivo zaberá vo funkcii, kde je zvolený. Nový rybársky hospodár Peter Valent je absolventom Strednej školy rybářské a vodohospodářské Jakuba Krčína v Třeboni. Výrazne zmenil stratégiu zarybňovania a namiesto zaužívanej K3, obľúbenej najmä medzi mäsiarmi, sme v tomto roku zarybnili aj rybami ako šťuka, pleskáč, ostriež, sumec a boleň s cieľom obnoviť druhovú rôznorodosť na revíroch. Budúci rok chceme v tomto trende pokračovať a zarybňovať aspoň 20% inej ryby ako kapor. Aj prerybňovanie kaprom na zväzových revíroch je podľa môjho názoru príčinou rýchle sa šíriacich vírusových ochorení. Ako rybár a funkcionár sa zúčastňujem mnohých brigád. V tomto roku už žiaľ aj troch, kde sme vylovovali stovky krásnych mŕtvych kaprov, karasov a šťúk z našich top revírov, ako je napríklad štrkovisko Veľké Axi, alebo Jakubov II. 2  Mesačník SRZ, 08/2019


Príhovor

V mestskej organizácii sa venujeme aj mládeži, máme 4 krúžky mladých rybárov a pravidelne organizujeme detské rybárske preteky. V minulom roku sme mali na jedných z nich rekordnú účasť až 69 detí. Našou raritou sú preteky pre ženy na Pieskovni v Plaveckom Štvrtku. Čo sa týka môjho profesijného života, som strojný inžinier, venujem sa využívaniu alternatívnych palív, najmä skvapalnenému zemnému plynu. Participujem na niekoľkých projektoch, ktoré sa venujú zavedeniu infraštruktúry čerpacích staníc, riečnych terminálov a využitiu skvapalneného zemného plynu LNG v jednotlivých módoch dopravy. Úzko spolupracujeme s SPP, Žilinskou univerzitou a mnohými dopravcami. V minulom roku sme organizovali niekoľkotýždňový trial ťahačov s pohonom LNG od značky Scania a IVECO. Takže aj toto je taká moja malá osobná kontribúcia k tej “concordia cum natura” a malým krôčikom k zlepšeniu životného prostredia. V roku 2016 som si zvýšil svoju rybársku kvalifikáciu maturitou v odbore rybárstvo na Spojenej škole v Ivánke pri Dunaji. Do Rady SRZ som bol zvolený na minuloročnom sneme, ako nový člen. Poznajúc doposiaľ len zopár špičkových funkcionárov, vrátane novozvoleného prezidenta p. Seemanna, s  ktorým dlhodobo spolupracujeme ako s  oblastným ichtyológom. Samozrejme, že som išiel do Rady s nadšením „novej metly“ a o všetko som sa živo zaujímal. Bol som zvolený do dočasnej legislatívnej komisie, ktorá pod vedením viceprezidenta Ing. Jozefa Lauša pripravila nový organizačný poriadok a  disciplinárny poriadok, ktorý sa žiaľ ale ani nedostal na rokovanie Rady. 15. júna sme sa na mimoriadnom rokovaní Rady SRZ zo správy kontrolnej komisie dozvedeli o probléme s prevodom majetku Rady SRZ v Považskej Bystrici. Následne sa konalo Zasadanie Rady SRZ dňa 13.7.2019, kde sa pravda ukázala v celej nahote a kde sa drvivá väčšina Rady rozhodla rázne konať. Tajomníkovi bol pozastavený výkon funkcie a ja som bol poverený vedením Sekretariátu Rady SRZ do konania mimoriadneho snemu, ktorý Rada tiež odsúhlasila. Jeho termín vychádza na prelom októbra a novembra 2019. Po prevzatí funkcie dňa 15.7. som sa začal naplno venovať najmä problematike Považskej Bystrice, bolo zvolaných niekoľko jednaní s právnymi zástupcami, s kupujúcim, hľadá sa východisko z tejto zapeklitej situácie, tak aby SRZ neutrpelo škodu. Pozerám sa však aj do budúcnosti, najmä na elektronizáciu SRZ, ktorej prípravy som sa osobne zúčastňoval, ako aj využitie prostriedkov z EU na investovanie do našich výrobných stredísk. Pokiaľ niekto hovorí o  Rozpade SRZ, tak ja to vnímam ako stratu dôvery vo vedúcich funkcionárov zväzu. Musíme spoločnými silami nájsť cestu ako stratenú dôveru obnoviť na mimoriadnom Sneme SRZ. Verím, že sa na ňom nájde dostatok zanietencov, ktorí vykonávajú svoje funkcie čestne bez zištného záujmu a majú úprimný záujem o rozvoj tohto nášho nádherného koníčka. Petrov zdar Ing. Róbert Kadnár, EMBA

Mesačník SRZ, 08/2019  3


Ondava odoláva letu

Ondava odoláva letu Foto: Domaša na konci leta 2012 v jej hornej časti

Nepriaznivé počasie z minulého roku sa prenieslo do aktuálneho roku 2019. Na vine neboli vodohospodári, ale prírodné podmienky, keď pôvodne slušná zásoba snehu (pre oblasť Domaše na úrovni 82,02 miliónov m3 vody) sa súhrou prírodných podmienok z  veľkej časti vsiakla do pôdy alebo  vyparila.V  tomto roku kompetentné organizácie zodpovedné za hospodárenie s vodou a ekologický stav na Domaši a pod Domašou na rieke Ondava s plnou vážnosťou pristupovali k  tomuto nepriaznivému stavu. Odtok z nádrže do Ondavy nebol ešte tak dlho ponechaný na parametri 2,9 m3.s-1 ako v  lete 2019, keď tento prietok s  nástupom veľkých horúčav nebolo možné už viac udržať dlhšie ako do 13. júna 2019. Na stretnutí organizácií, firiem a starostov obcí z okolia Domaše sa dohodlo, že od 13.júna 2019 od šiestej hodiny rannej až do 30. septembra 2019 sa bude vypúšťať už 4,2 m3.s-1. A od 1.okóbra 2019 do konca októbra toho istého roku bude odtok z  vyrovnávacej nádrže do rieky Ondava na úrovni 3,5 m3.s-1. Od 1. novembra 2019 bude zaručený odtok z  Domaše v  súlade s platným manipulačným poriadkom - 3.5 m3.s-1. V  čase zvýšených zrážok v  medzi povodí, ktoré sa týka najmä rieky Oľka by správca vodného toku mohol pristúpiť 4  Mesačník SRZ, 08/2019

k operatívnemu zníženiu zaručeného odtoku z nádrže na max. 2,9 m3.s-1, čím by vodohospodári ušetrili vzácne kubíky vody vo vodnej stavbe Veľká Domaša. Najlepším riešením by boli výdatné zrážky, ktoré by dokázali hladinu Domaše zdvihnúť aspoň tak ako na konci mesiaca máj, keď výrazne poskočila. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Košice priebežne sleduje kvalitu vody vo vodnom toku Ondava pod Domašou a  Ondava zatiaľ prečkala všetky zvýšený teploty ovzdušia a aj mesiac júl v prvej polovici bol zatiaľ priaznivý a teploty ovzdušia dosahovali len pár stupňov nad dvadsiatkou. Meteorológovia predpovedajú návrat horúčav až v posledných júlových dňoch. V profile Nižný Hrušov, ktorý je najexponovanejším na trase rieky bol obsah kyslíka pri meraní dňa 19.6.2019 zatiaľ najnižší iba 4,9 mg/l pri teplote vody 21,2 o C a teplote ovzdušia necelých 25 oC. K hromadným úhynom rýb citlivejších na obsah kyslíka našťastie nedošlo a zatiaľ  chladnejší júl teší nie len vodohospodárov, ale aj rybárov obhospodarujúcich tri rybárske revíry pod nádržou. Sledovanie kvality vody bude pokračovať počas celého leta. Text a foto: Ing. Stanislav Géci ichtyológ Rady SRZ


Jarný úhyn rýb - pokračovanie z minulého čísla

Jarný úhyn rýb Pokračovanie z minulého čísla

V minulom čísle Mesačníka Slovenského rybárskeho zväzu sme sa venovali aj jarným úhynom rýb v lovných rybárskych revíroch SRZ. Úhyny zasiahli viaceré revíry organizačných zložiek, pričom zasiahnutou rybou bol v drvivej väčšine kapor. Podozrenie padlo na CEV (carp edem virus). Či bol tento vírus na našich revíroch potvrdený, sme sa obrátili na pani MVDr. Miroslavu Vankúšovú zo Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne, odbor serológie a virológie. Otázka: Obrátili sa na ŠVPÚ v Dolnom Kubíne organizačné zložky SRZ s požiadavkou o rozbor vzoriek rýb v jarnom období? Ak áno, v koľkých prípadoch? Odpoveď: Áno obrátili sa na ŠVPÚ v 9 prípadoch. Otázka: Bol potvrdený Carp edem virus - CEV? Ak áno, v koľkých prípadoch? Odpoveď: KSD (Koi sleepy disease) - CEV bol potvrdený v jednom prípade z 5 vzoriek smerovaných na KSD, v 4 prípadoch sme KSD nevyšetrovali (vzorky však máme odložené a tak ich dodatočne vyšetríme). Zo zaslaných 9 vzoriek na rozbor v jednom prípade vírus CEV potvrdený bol. Je ale prítomnosť vírusu CEV naozaj tak vážna? Pýtali sme sa teda ďalej. Tento krát sme sa obrátili na pána MVDr. Petra Košutha, PhD. z ústavu pre chov a choroby zveri a rýb (katedra výživy, dietetiky a chovu zvierat na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach). Otázka: Čo je CEV (Carp Edem Virus) a aké druhy rýb zasahuje? Odpoveď: CEV je nové ochorenie a nemáme s tým veľa skúseností. Tohto roku nám bolo hlásených viac úhynov kaprov, kde by sa teoreticky mohlo jednať o CEV, ale nebolo to potvrdené virologickým vyšetrením, takže to mohlo byť aj niečo iné. Problém je v tom, že pokiaľ rybári zistia nejaký úhyn, tak riešia likvidáciu uhynutých rýb a málokedy sa skontaktujú s veterinárom, ktorý by odoslal vzorky na vyšetrenie do ŠVPÚ v Dolnom Kubíne. Tak hrozí, že si tu rozvlečieme nielen CEV, ale aj KHV, čo by bola dosť veľká katastrofa. Otázka: Dá sa CEV rozpoznať na prvý pohľad? Odpoveď: Klinické príznaky a tiež patologicko-anatomické zmeny nie sú špecifická a tak sa podľa toho nedajú rozlíšiť jednotlivé ochorenia. Pokračovanie na strane 6 Mesačník SRZ, 08/2019  5


Jarný úhyn rýb - pokračovanie z minulého čísla

Otázka: Je možné CEV liečiť? Odpoveď: Liečba vírusových ochorení nie je možná, dá sa len použiť vakcinácia, pokiaľ sú vakcíny dostupné, ale to sa robí len v intenzívnych chovoch. Pre ryby v revíroch je to neuskutočniteľné. Dezinfekcia vo voľných vodách (v revíroch) je tiež veľmi problematická. Otázka: V prípade, že bola zistená prítomnosť CEV na rybárskom revíri, je potrebné ho dezinfikovať? Odpoveď: Ak sa niektorá z vážnych chorôb potvrdí, tak by sa to malo riešiť zákazom lovu, premiestňovania rýb, obmedziť na určitý čas zarybňovanie a pod. Dôležité je zarybňovať rybami z kontrolovaných chovov, lebo najväčšie riziko je nákup a vysadenie rýb neznámeho pôvodu bez dôveryhodného zdravotného osvedčenia. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že tento vírus rozhodne netreba podceňovať. Ako sa na Slovensko dostal? Kde má pôvod? Pri dôkladnejšom zisťovaní sme narazili na jednu zaujímavú publikáciu: Nemoci a chorobné stavy ryb, Vodňany 2019, autor: Miroslava Palíková a kolektív. Z uvedenej publikácie vyberáme najdôležitejšie informácie, ktoré nám bližšie priblížia CEV: Prvé zmienky o edémovej chorobe kaprov (Carp edema virus disease – CEVD) pochádzajú z Japonska. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bolo prvýkrát popísané edematické ochorenie vírového pôvodu. Vzhľadom na to, že hlavným klinickým prejavom ochorenia u koi kaprov je letargia a strata reflexov, býva používaný aj názov „Koi sleepy disease“ (KSD) – spavá nemoc koi kaprov. Po Japonsku bola táto choroba prvýkrát diagnostikovaná koncom 20. storočia aj v USA a v roku 2009 už aj v Európe. V susednom Česku bol prvý väčší úhyn kaprov zaznamenaný v roku 2013. Straty na rybách bývajú rôzne, v závislosti na priebeh teplôt v jarnom období. Ktoré druhy rýb vírus postihuje? Vírus bol zatiaľ zistený len v tnanivách kapra obyčajného (Cyprinus carpio) a jeho farebnej varianty koi. Ako sa vírus prenáša? Zdrojom môžu byť nakazené ryby, voda a pravdepodobne aj rybolovné náradie. Šíreniu vírusu napomáha obchod s okrasnými rybami a rybími násadami. Zdrojom nákazy môžu byť výstavy okrasných rýb, pokiaľ ryby nie sú vystavované v samostatných nádržiach a za prísnych karanténnych podmienok. Ako sa však infekcie dostane do tela ryby zatiaľ nie je známe. V akých podmienkach sa vírus šíri? Na vznik a vývoj ochorenia má vplyv predovšetkým teplota vody. Aj tu je však pozorovaný rozdieľ medzi kaprami a koi kaprami. Pri koi kaproch sa príznaky najčastejšie pri teplotách 15–25 °C, zatiaľ čo kapor obyčajný môže ochorieť aj pri teplotách výrazne nižších (6–10 °C). Preto sa v našich podmienkach ochorenie vyskytuje najmä v jarnom, prípadne jesennom období. Aký je priebeh a vývoj ochorenia? Pri koi kaproch sa ochorenie objavuje najčastejšie pri teplote vody 15–25 °C, pričom mortalita môže dostiahnuť 75–100 %. Pri vyšších teplotách ryby hynú behom 2-3 dní od objavenia prvých príznakov. U kaprov obyčajných a zriedka aj pri koi kaproch môže ochorenie prepuknúť aj pri nižších teplotách (6–10 °C), priebeh 6  Mesačník SRZ, 08/2019


Jarný úhyn rýb - pokračovanie z minulého čísla

ochorenia je pomalší a mortalita nižšia. Pri teplote 10–12 °C sa prvé klinické príznaky objavia po 4-10 dňoch od kontaktu zdravých rýb s infikovanými. Ryby nakazené CEV často trpí sekundárnymi infekciami (bakteriálnymi, vírovými, parazitárnymi), čo svedčí o zoslabení imunitného systému. Aké sú klinické príznaky? Klinické príznaky, pozorovateľné u kaprov obyčajných a u koi kaprov, sa celkom nezhodujú. V prípade koi kaprov je najčastejšie pozorovateľná výrazná letargia strata únikového reflexu. Choré ryby sa malátne pohybujú klesajú ku dnu, kde ležia na boku, akoby spali. Pri výraznej fyzickej stimulácii sa „prebudia“, chvíľu plávajú zdanlivo normálne a následne zas klesajú ku dnu. V prípade kaprov obyčajných je pozorovaná malátnosť a strata únikového reflexu, ale najvýraznejšie sú prejavy dusenia – núdzové dýchanie pri hladine, zhromažďovanie rýb pri prítoku a brehoch.

Obrázky: Klinické príznaky typické pro CEVD u kaprov obyčajných: zhromažďovanie pri prítoku (A), strata únikového reflexu, núdzové dýchanie pri hladine (B). (Foto: M. Palíková)

Patologické zmeny. Na koži chorých rýb, najmä při juvenilních koi kaprov, sú pozorovateľné ojedinelé erózie a hemoragie s edémom. Častá je aj zvýšená produkcia hlienu na koži a žiabrách. V prípade dospelých rýb je diagnostikovaná enoftalmia (obr. 1.1.1.2), ulcerózne zmeny okolo úst a při plutvách, svetlé zdurené žiabre a zápal okolo análneho otvoru. Najviac poškodené je v prípade CEVD žiabrové tkanivo. Zmeny na žiabrách ale nemožno považovať za charakteristické len pre tento typ ochorenia, pretože sú veľmi podobné poškodeniu, ktoré vzniká v dôsledku niektorých parazitných alebo bakteriálnych infekciách či koi herpesvirózy. Diagnóza. Pre potvrdenie CEVD je potrebné dokázať pôvodcu v tkanivách vyšetrovaných rýb. V súčasnej dobe je známych niekoľko sád primerov, ktoré je možné pre identifikáciu CEV DNA použiť. Zistené bolo aj to, že existuje niekoľko geneticky odlišných typov vírusov, a preto je dôležité použiť správnu sadu primerov, ktorá zodpovedá danému genotypu. Iný typ vírusu býva identifikovaný v prípade ochorenia a úhynu koi kaprov a iný u bežných kaprov. Ako najvhodnejšia pre identifikáciu CEV DNA sa javí žiabrové tkanivo. Terapia. Cielená liečba CEV sa neprevádza. V indikovaných prípadoch je možné aplikovať podpornú aplikáciu antibiotik pre tlmenie sekundárnych bakteriálnych infekcií. Pokračovanie na strane 8

Mesačník SRZ, 08/2019  7


Jarný úhyn rýb - pokračovanie z minulého čísla

Obrázky: Pri ochorení vyvolanom Carp Edema Vírusom (CEV) je patrný enoftalmus (A), nejviac sú postihnuté žiabre, väčšinou je patrné zvýšené zahlienenie až ťažké nekrotické zmeny so sekundárnym zaplesnením (B). (Foto: V. Piačková)

Prevencia. V rámci prevencie CEV by mali byť uplatňované podobné prístupy ako pri koi herpesviróze (KHV), to znamená nákup rýb z dôveryhodných zdrojov, karanténa novo privezených rýb (minimálne 30 dní pri 10–15 °C), dezinfekcia nádrží a rybolovného náradia, neprehusťovanie obsádok a udržovanie rýb v dobrej kondícii. Dá sa predpokladať, a prvé výsledky výzkumných štúdií to potvrdzujú, že plemená odolné voči KHV budú vykazovať vyššiu odolnosť aj voči CEV. Vývoj vakcíny je zatiaľ v štádiu pokusných štúdií. Chovatelia koi kaprov v Japonsku ako prevenciu prepuknutia ochorenia CEV v dôsledku stresu (transport, zhoršená kvalita vody) používajú dlhodobý kúpeľ rýb v 0,5% roztoku kuchynskej soli. Zdroj: Nemoci a chorobné stavy ryb, Vodňany 2019, autor: Miroslava Palíková a kolektív. Záver: Prítomnosť CEV/KSD na Slovensku potvrdila aj Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Keďže choroba CEV/KSD v súčasnosti nie je zaradená do zoznamu medzi choroby rýb, ktoré podliehajú kontrole a vyšetreniu pri zdravotnej certifikácii a jej prípadný výskyt nepodlieha hláseniu, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky odporúča chovateľom dodržiavať tieto opatrenia: 1. povinnosť vyšetrenia a potvrdenie garancií vo veterinárnom certifikáte na chorobu CEV/KSD pri premiestňovaní kaprov; odporúčame riešiť túto povinnosť v rámci odberateľsko - dodávateľských vzťahov (platná legislatíva EÚ a SR nestanovuje ČŠ neuvádza žiadne podrobnosti vo vzťahu k certifikácii danej nákazy a povinnosti kompetentných autorít príslušných krajín) 2. nezarybňovať v jarnom období, keď nízka teplota vody a transportný stres sú ideálnymi podmienkami pre vznik choroby 3. Včasná liečba sekundárnych bakteriálnych infekcií a ošetrenie proti parazitom 4. dodržiavanie dostatočného a výživne hodnoteného krmiva pre ryby 5. pravidelná a dobrá údržba rybníka a ostatných rybochovných zariadení 6. „neprerybňovať ” rybníky a ostatné rybochovné zariadenia (odporúčaná karanténa dovezených rýb) 8  Mesačník SRZ, 08/2019


Nedostupná VN Orava?

Nedostupná VN Orava?

Text a foto: Ondrej Gavenda, vedúci rybárskej stráže

V uplynulých týždňoch ste určite zaznamenali informácie o policajnej akcii, ktorej zámerom bola kontrola vstupov a vjazdov k VN Orava. Keďže časť územia okolo vodnej plochy spadá do rôznych stupňov ochrany (prevažne 2., 3. a 4. stupeň), platia tu aj obmedzenia súvisiace s viacerými aktivitami, vrátane vjazdu motorovým vozidlom. A práve na vodičov nerešpektujúcich chránené krajinné územia vymedzené zákonom sa zamerali policajti z oddelenia zameraného na environmentálnu kriminalitu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline v spolupráci so zástupcami štátnej ochrany prírody. V rámci dvoch akcií bolo opakovane zistené porušenie zákona. V prvom prípade zo začiatku júna 2019 policajti obmedzili osobnú slobodu siedmim osobám a zaistili sedem áut. V druhom prípade bolo vznesené obvinenie z prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov voči šiestim osobám a bolo zaistených šesť motorových vozidiel. Vyšetrovanie vo veci podozrenia z uvedeného trestného činu siedmemu mužovi odstúpili vojenskej polícii. Zdroj: FB - Polícia SR - Žilinský kraj

Zdroj fotografie: FB - Polícia SR - Žilinský kraj

Zdroj fotografie: FB - Polícia SR - Žilinský kraj Pokračovanie na strane 10

Mesačník SRZ, 08/2019  9


Nedostupná VN Orava?

V nadväznosti na dvojnásobnú sériu policajných akcií pri Oravskej priehrade v predchádzajúcich týždňoch sa na RADE SRZ v Žiline stretli zástupcovia RADY SRZ (Mgr. Barbara Schlesingerová – referentka organizačno-právneho oddelenia a Ondrej Gavenda – referent pre rybársku stráž) a prokurátor krajskej prokuratúry v Žiline Mgr. Alexander Feník, ktorý prezentoval stanovisko k problematike neoprávnených vjazdov v súvislosti s užívaním rybárskych revírov aj v nadväznosti na pokyn KP por. č. I/2018 zo 07.09.2018 ako i stanovisko k závažnosti takéhoto konania a súvisiace škodlivé následky a dopady aj v iných oblastiach (napr. nelegálna výstavba na brehových pozemkoch a pod.). V záujme eliminácie a prevencie vzniku situácií neoprávnených vjazdov na vymedzené územia zo strany členov SRZ požiadal o maximálnu možnú informovanosť potenciálne dotknutej skupiny osôb (web, cestou miestnych organizačných zložiek SRZ po celom Slovensku a pod.), rovnako informoval o podmienkach riešenia takýchto situácií orgánmi činnými v trestnom konaní. Obe strany sa zhodli v tom, že ide o komplikovanú problematiku, a to aj z dôvodu kolízie záujmov subjektov reprezentujúcich orgány ochrany prírody a ich stanovísk so záujmami rybárskeho zväzu.

Mapa Oravskej priehrady s vyčlenenými zónami chráneného územia: zóna A - 5 stupeň ochrany, zóna B - 4 stupeň ochrany, zóna C - 3 stupeň ochrany, zóna D - 2 stupeň ochrany

Ako z uvedeného vyplýva, rybári by si pred plánovanou rybačkou na VN Orava mali vo vlastnom záujme zistiť, aké obmedzenia platia v lokalite, kde sa chystajú loviť. Podrobný materiál zameraný na túto problematiku sme pripravili aj na našej stránke www.srzrada.sk, a môžete ho nájsť na nasledovnom odkaze: www.srzrada.sk/aktuality/oznamy/informacia-krajska-prokuratura-zilina-pokyn/ 10  Mesačník SRZ, 08/2019


Pre ryby rizikové leto

Pre ryby rizikové leto

Text a foto: Ing. Stanislav Géci, ichtyológ Rady SRZ

Minulý rok bol extrémne suchý, ale bez výdatných letných búrok, čo sa väčšinou pozitívne prejavilo na bezproblémovom priebehu letných horúčav. Tohtoročné extrémne horúce leto je už sprevádzané búrkami, čo sa už stačilo prejaviť na hromadnom úhyne rýb v júni v rybárskom revíri Hornád č. 4, konkrétne pod Spišskou Novou Vsou. Príval dažďovej vody prepláchol rokmi usadený a vyhnívajúci kal v odľahčovacom kanály, čo malo za následok hromadný úhyn rýb na niekoľko kilometrovom úseku rieky. Škoda ide zatiaľ na vrub rybárom zo Spišskej Novej Vsi, lebo inšpekcia životného prostredia povolené odľahčenie odľahčovacích kanálov nerieši ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd.

Hromadný úhyn rýb nastal aj na trebišovsku, keď letná búrka spláchla z povodia vodnej nádrže Hrčeľ látku neznámeho pôvodu, ktorá zapríčinila hromadný úhyn rýb. Tento hromadný úhyn už inšpekcia šetrila, ale pôvodca s  veľkou pravdepodobnosťou bude neznámy, resp. úhyn spôsobil splach látok nachádzajúcich sa voľne v  prírode. Výsledky šetrenia ešte nie sú k dispozícii. Je preto vhodné, ak rybárske organizácie, aj keď podobným hromadným úhynom len ťažko zabránia kontrolujú aspoň počas horúcich dní parametre vody, ako na snímke rybársky hospodár MO SRZ Sabinov Štefan Dvorščák, ktorý meria teploty vody, reakciu vody a obsah kyslíka v pstruhovom revíri Torysa č. 7 pod obcou Nižné Repaše v okrese Levoča. Mesačník SRZ, 08/2019  11


Význam povodňovej prehliadky na toku Rajčianka

Foto: riečka Rajčianka Autor fotografie: Ing. Dušan Hajňuk

Význam povodňovej prehliadky na toku Rajčianka Rieka Rajčanka pramení v Strážovských vrchoch pod Javorinkou (972,9 m) v nadmorskej výške asi 780 m n. m. Preteká celým územím Rajeckej doliny. Ohraničuje Lúčanskú Malú Fatru od západu a Strážovské vrchy z východu. Je dlhá 47,5 km a priemerný prietok je 4 m kubické za sek. Pri Strážove v Žiline ústi do Váhu (326,1 m n. m.). Charakter rybárskych revírov na rieke Rajčanke je lososový-P a lososový-Li. Dňa 9.7. 2019 som sa zúčastnila povodňovej prehliadky, ktorá sa uskutočnila na vodnom toku Rajčanka a jej prítokoch v katastrálnom území Bánová v prímestskej časti Žiliny. Cieľom stretnutia so zástupcami OU Žilina, SVP Piešťany, MsÚ Žilina, Slovenského rybárskeho zväzu, miestnymi občanmi bolo vykonanie povodňovej prehliadky a zvýšenie účinnosti ochrany pred škodlivými následkami povodní vzájomnou koordi12  Mesačník SRZ, 08/2019

náciou protipovodňových opatrení. V katastrálnom území Bánová je rieka Rajčanka regulovaným vodným tokom a preto je potrebná jeho pravidelná údržba, starostlivosť o pobrežnú vegetáciu vrátane odstránenia inváznych druhov rastlín. V úseku cca 100 m nad a pod mostným objektom Bitarovského potoka pri Námestí sv. Jána Bosca a lokalite pri Hostinci bude potrebné uskutočniť prečistenie brehov toku od náletovej vegetácie t.j. nánosov upravenej časti koryta. Na vodnom toku Rajčanka bude vykonaný technicko – pestovateľský zásah do brehových porastov z dôvodu uskutočňovania kosby na obidvoch brehoch vodného toku. Počas realizácie výrubov je dôležité, aby sa zabránilo likvidácii kvalitných brehových porastov. Úprava trasy koryta toku, koncentrácia prietokov s vylúčením záplav, likvidácia prirodzenej členitosti, odstrá-


Význam povodňovej prehliadky na toku Rajčianka

nenie ramien v minulosti sa nepriaznivo odzrkadlili na vegetácii. Veľkým problém pre tento vodný tok predstavuje z inváznych rastlín najmä pohánkovec japonský (Fallopia japonica), ktorého odstránenie je v kompetencii správcu vodného toku t.j. SVP š.p., OZ Piešťany.zn ec Ja Zo strany Mesta Žilina bude potrebné upozorniť obyvateľov na zákaz vysypávania výkopového materiálu, odpadu zo záhrad, stavieb a pod. na brehy vodných tokov, aby neznížili prietočnosť korytom vodného

toku. Z hľadiska využívania tejto oblasti pre rybárstvo, odpočinok a rekreáciu by malo záležať každému obyvateľovi nielen mestskej časti Bánová, aby pri revitalizácií rieky Rajčanky a jej prítokov zostali vytvorené podmienky pre dlhodobý vývoj a obnovu prírodných biotopov. Ing. Silvia Kapustová, PhD. referent ekológie tečúcich vôd

Pohánkovec japonský na brehoch vodného toku Rajčianka Autor fotografie: Ing. Silvia Kapustová, PhD.

Mesačník SRZ, 08/2019  13


Odlov šťúk z VVN Bešeňová

Odlov šťúk z VVN Bešeňová

Sezóna 2019 na vyrovnávacej nádrži Bešeňová je zaujímavá. V tomto populárnom rybárskom revíri sa medzi úlovkami začalo objavovať dosť šťúk severných. Lovia ich prívlačiari, ale nie je nič nezvyčajné uloviť ich aj na mušku, predovšetkým pri strímrovaní. Úlovky dosahujú dĺžku 30 – 40 cm, jedná sa teda o minuloročné ryby. Šťuky sa sem dostali z vyššie položenej Liptovskej Mary,

v minulom roku sa podaril ich prirodzený neres a výsledkom je pomerne slušná populácia tejto dravej ryby. V lososovom – pstruhovom jazere s režimom Chyť a pusť sa však jedná o ryby nežiadúce. Pri pravidelnom zarybňovaní hospodársky preferovanými pstruhmi na nich šťuky spôsobujú škody. Po dohode s hospodárom p. Romanom Gemzickým sa pracovníci odboru tečúcich vôd

Foto: Lovná skupina počas odlovu šťuky severnej z VVN Bešeňová

14  Mesačník SRZ, 08/2019


Odlov šťúk z VVN Bešeňová

a výroby Rady SRZ rozhodli pre vykonanie odlovu pomocou elektrického agregátu z člna. V prvom rade bolo nutné dohodnúť so správcom toku určitú výšku hladiny, ako aj samotnú plavbu, keďže plavba tu nie je povolená. V čase odlovu bolo príjemné slnečné počasie s dobrou priehľadnosťou vody. V pobrežnej vegetácií bolo vidieť dosť menších šťúk, dostať sa k nim a uloviť ich však bolo problematické. Ryby kvôli dobrej priehľadnosti vody unikali na väčšiu vzdialenosť. Výsledkom boli iba 3 ulovené ryby, jedna z nich dosahovala dĺžku 80 cm. Po tomto výsledku odlovu sa zvažoval ďalší postup na elimináciu tohto druhu ryby. Použitie žiabrových sietí bolo zamietnuté ako riskantné, pretože pri tejto metóde odlovu by mohlo dôjsť aj k poškodeniu pstruhov, máloktorá ryba prežije ulovenie do tohto typu siete. Po dohode so zamestnancami Ministerstva životného prostredia SR bola schválená metóda odlovom na udicu osobami oprávnenými na privlastnenie si šťuky aj napriek reži-

Foto: Minuloročný výter šťuky na VVN Bešeňová

mu Chyť a pusť. Povolenie vydá užívateľ rybárskeho revíru konkrétnym osobám, množstvo ulovených rýb bude evidované. V tomto prípade sa jedná o najjednoduchšiu a zrejme najefektívnejšiu metódu odlovu. Richard Štencl, ichtyológ Rady SRZ

Foto: 80 centimetrová šťuka vylovená z VVN Bešeňová počas odlovu

Mesačník SRZ, 08/2019  15


Rok lipňa

Rok lipňa

Autor fotografie: Ing. Peter Bienek

Rok 2019 je označovaný v SRZ ako Rok lipňa. Prečo? Táto myšlienka vznikla spontánne v našom tíme pri organizovaní Medzinárodnej konferencie o lipňovi, ktorú SRZ organizoval na jeseň minulého roku. Pri formulovaní záverov účastníci konferencii túto myšlienku podporili, stotožnili sa s ňou a my sa z toho tešíme, že je tomu tak. http://www.srzrada.sk/wp-content/uploads/2018/10/Z%C3%A1very-z-konferencie-LIPE%C5%87-2018.pdf Prečo práve lipeň? Lipeň patrí medzi TOP 5 druhov, ktorým SRZ dlhodobo venuje zvýšenú pozornosť. Na rozdiel od hlavátky podunajskej, jeseterovi malom, mrene severnej a úhorovi, má lipeň tú nevýhodu, že je krátkoveký (dožíva sa 5-6 rokov) a tak na jeho populácie je zvýšený tlak spôsobený rýchlymi zmenami v životnom prostredí najvýznamnejší. Nedokáže sa tak rýchlo prispôsobiť zmeneným podmienkam a jeho početnosť v našich riekach dlhodobo klesá. Napriek našej snahe podporovať jeho výskyt umelým zarybňovaním násadami vyprodukovanými na našich výrobných strediskách SRZ a v našej akciovke Slovryb, a.s. na Bielom potoku, výsledky aké by sme radi očakávali neprichádzajú. Napriek tomu, ja som optimista a verím, že v niektorých riekach sa nám podarí zvrátiť tento zhoršujúci sa trend a budeme úspešní a lipňa zachránime. 16  Mesačník SRZ, 08/2019


Rok lipňa

Čo sa doposiaľ podarilo a čo bude v blízkej budúcnosti? Všetko začalo žilinskou konferenciou. Ani sme nečakali, koľko ľudí sa jej zúčastní, a tešíme sa z pozitívnych ohlasov na túto akciu. Frekvencia diskusie o lipňovi sa tak zvýšila, a to nás teší. Založili sme otvorenú pracovnú skupinu o lipňovi. V nej sa nepravidelne stretáva tak do 20 zanietených nadšencov. Diskutujeme o problémoch a navrhujeme krátkodobé a dlhodobé ciele a riešenia. Podarilo sa do vyhlášky k zákonu o rybárstve presadiť zvýšenú lovnú mieru lipňa na 33 cm, a niektoré naše základné organizácie si túto mieru ešte navýšili. Ja to považujem za jednu z najvýznamnejších ochranných prvkov ako chrániť naše pôvodné druhy rýb. Ide totiž o generačné ryby, v plnej plodnosti, ktoré tvoria základ pre dlhodobú udržateľnosť života v našich riekach. Zvýšená lovná miera a znížený denný úlovok na 2 ks lipňa na deň bol veľmi dobrý štart pre záchranu lipňa. Treba si uvedomiť, že je za 5 minút 12! Slovenský rybársky zväz má pripravených viacero projektov, ktoré sa vzájomne prelínajú. Pozornosť chceme venovať postupne všetkých pôvodným druhom rýb na Slovensku. Jedným z kritérií je, že chceme pozornosť zamerať postupne na celé povodia. Toto je však vízia dlhodobá, finančne a hlavne personálne veľmi náročná. V rámci snahy o udržanie lipňa v našich revíroch sa určite spustilo viacero projektov. Môžeš uviesť tie najzaujímavejšie? V roku 2018 sme našu pozornosť venovali lipňovi v rieke Poprad. Toto povodie sme si nevybrali náhodou. Ukazuje sa totiž, že v spodnej časti rieky, kde sa o tento revír starajú rybári z MO SRZ Orlov, nepomáha zvýšiť početnosť lipňa už ani zarybňovanie. Lipeň sa odtiaľ vytratil a tak nastala otázka čo ďalej. Keďže sme nechceli rozhodnúť od stola, realizujeme niektoré aktivity, ktoré nám majú napomôcť pri rozhodovaní, akým spôsobom obhospodarovať túto časť rieky v ďalších rokoch. Aj v tomto roku pokračujeme na rieke Poprad a pridali sme ďalšie rieky ako Hron a Oravu. Sledujeme hlavne početnosť lipňa, ale zameriavame sa aj na celkovú ichtyofaunu uvedených riek. Sledujeme vývoj teploty, potravu lipňa, ale aj chemické zloženie a kvalitu vody v uvedených riekach. Ukazuje sa, že kvalita vody, ako životné prostredie lipňa, bude pravdepodobne tým rozhodujúcim ukazovateľom. Pokračovanie na strane 18

Foto: Úsek rieky Hron v obhospodarovaní MO SRZ Brezno

Mesačník SRZ, 08/2019  17


Rok lipňa

Foto: Zisťovanie potravných možností lipňa v rieke Hron

Kto sa na týchto projektoch podieľa? Som veľmi rád, že o tieto projekty je taký veľký záujem. Spolupráca je zameraná najmä na dotknuté základné organizácie SRZ. Na rieke Poprad spolupracuje všetkých 6 organizácií SRZ obhospodarujúce rybárske revíri na rieke Poprad od Svitu až po Orlov. Na rieke Hron sú to rybári z Brezna, Podbrezovej a Banskej Bystrice, no a na rieke Orava je to Dolný Kubín, Trstená a samozrejme, že Rada SRZ, ktorá priamo obhospodaruje stredný úsek tejto rieky. Dôležitým naším partnerom je hlavne vedecká obec. Z pomedzi záujemcov sme si vybrali ako hlavného garanta Jihočeskú univerzitu v Českých Budejoviciach. Táto univerzita patri v ČR medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce univerzity v súčasnosti, so špičkovým odborným potenciálom uznávaným v zahraničí. Samozrejme, že svoje miesto majú naši oblastní ichtyológovia či už je to Ing. Géci na východnom Slovensku alebo Richard Štencl v žilinskom a banskobystrickom kraji. Na projektoch participujú aj niektorí rybári a kolegovia so záujmom o lipňa a rybárstvo Slovensku. Spomeniem aspoň známeho dlhoročného chovateľa rýb na Slovensku Braňa Košťana, či Jara Šubjaka z rybárskej školy v Ivanke pri Dunaji, alebo majstra sveta v muškárení Peťa Bieneka. Svojou prítomnosťou obohatil pracovnú skupinu na lipňa napr. aj dlhoročný vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied RNDr. Jaroslav Černý. Ako sú tieto projekty financované? Už druhý rok sa pokúšame prostredníctvom Environmentálneho fondu získať finančné zdroje práve na výskum a podporu lipňa v rybárskych revíroch SRZ. Bohužiaľ doposiaľ 18  Mesačník SRZ, 08/2019


Rok lipňa

sme neboli úspešní. Ministerstvo životného prostredia SR napriek tomu, že výzvy na podporu rybárstva vypisuje, podporuje aktuálne iné projekty. Som rád, že sa nám podarilo presadiť myšlienku, že SRZ vyčlenilo na začiatok experimentálnych prác venovaných lipňovi vlastné zdroje z rozpočtu SRZ. V roku 2018 to bolo približne 35 000€. V tomto roku máme naplánovaných 70 000€. Približne polovica z týchto prostriedkov je určená na podporu zarybňovania, či značkovanie lipňov. Je možné už v tomto momente hovoriť o výsledkoch projektu Rok lipňa? Ukazuje sa, že o našich riekach vieme naozaj veľmi málo a výskumu akvatických ekosystémov na Slovensku je venovaná minimálna pozornosť. Každé naše poznanie v oblasti rybárstva a ichtyológie na Slovensku obohacuje naše myslenie. Z tohto pohľadu určite máme veľa nových informácií. Prvé výsledky odzneli už na minuloročnej konferencii, prezentácie sú na našich webstránkach. Poznatky naznačujú, že rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje početnosť lipňa v našich riekach je teplota vody. Tento ukazovateľ ovplyvňuje aj niektoré ďalšie vplyvy ako napr. obsah kyslíka, potravnú zložku lipňa a i. Jedným zo zistených poznaní je tiež, že významným ukazovateľom je prebiehajúca prirodzená reprodukcia lipňa v našich revíroch. Jednoducho je možné povedať, že tam kde sa lipeň prirodzene rozmnožuje, tam je jeho početnosť a výskyt vyhovujúci. Takéto projekty sa robia na viac rokov. Už v septembri 2019 prídu kolegovia z juhu Čiech a spoločne budeme v našom zámere pokračovať (odlovy značkovaných rýb na rieke Hron a Poprad) a následne budeme rybárov so záujmom o túto tému informovať čo sme ďalej zistili. Plánuje SRZ aj v budúcnosti obdobné akcie opakovať, prípadne ich zamerať na iné druhy rýb? Ako som už povedal, uvedené projekty sú finančne a časove veľmi náročné. Slovenský rybársky zväz sa musí rozhodnúť a musí si určiť priority na nadchádzajúce obdobie. Všetko bude záležať od možnosti financovania podobných aktivít prostredníctvom projektov. Ak chceme niečo pre naše ryby urobiť, nesmieme sa báť zdravo zariskovať a veriť si. Všetko je to o tom aby sme presvedčili rybárov na Slovensku, že ak nebudeme pozornosť venovať ochrane rýb, nebude potom ani čo chytať. Verím, že sa bude v rozbehnutých projektoch aj v budúcnosti pokračovať a výsledkom našich poznaní bude, že prispôsobíme našu hospodársku činnosť na revíroch tak, aby sme dokázali ochrániť pôvodné populácie lipňa v našich vodách a aby sa aj ďalšie generácie rybárov dokázali tešiť z krásy tejto jedinečnej ryby a jeho nádherného lovu. Ing. Tibor Krajč, PhD. referent ichtyológa a ekológie tečúcich vôd

Autor fotografie: Ing. Peter Bienek

Mesačník SRZ, 08/2019  19


100 rokov MsO SRZ v Martine Prvý raz v dejinách Turca bol vo vtedajšej Turčianskej župe v  druhej polovici 19. storočia založený poľovnícky a rybársky spolok. Stalo sa to 20. novembra 1881. Stanovy tohto spoločného združenia poľovníkov a rybárov boli vydané tlačou Kníhtlačiarenskeho účastinárskeho spolku po maďarsky s názvom A TUROCZ MEGYEI VADÁSZ ÉS HALÁSZ EGYLET ALAPSZABÁLYAI ÉS SZÁBÁLYAI. Slovenský názov tohto spolku bol doslovne Turčianskej župy poľovnícky a rybársky spolok. Mal sídlo v Turčianskom Svätom Martine. Na úradnej pečiatke spolku ako znak bol pri strome stojaci medveď s plávajúcou rybou vo vode a  rok 1882. Jeho cieľom bolo podľa stanov všemožne podporovať pestovanie divej zveri a a rýb na území župy. Členovia spolku boli zakladajúci, riadni a podporujúci, ktorí mohli vo vodách prenajatých spolkom „háčikom rybárčiť“. Po schválení stanov 20. júla 1882 v  Pešti bol za predsedu tohto spolku zvolený barón GYULA RÉVAY a tajomník TIVADAR ZORKÓCZY. O činnosti takto založeného poľovníckeho a rybárskeho spolku v Turci nie je nič bližšie známe, len možno usudzovať, že išlo o spolok majetných ľudí (v stanovách bolo uvedené, že členom mohla byť len osoba „majúca vážnosť“) a že hlavnou jeho náplňou bola zaiste činnosť poľovníka. K založeniu rybárskej organizácie v Turci (alebo spolku, ako sa vtedy hovorilo) došlo krátko po skončení prvej svetovej vojny. Z iniciatívy Ľudevíta Fialu zišlo sa osem nadšencov, záujemcov o rybačku, do miestnosti Tatra Banky na poradu. Výsledkom bolo rozhodnutie založiť rybársky spolok. Zakladajúce valné zhromaždenie sa konalo 24. apríla 1919 za účasti 17 osôb v Tatra Banke. Za predsedu bol zvolený turčiansky župan Dr. Igor Dulla. Na tomto zakladajúcom valnom zhromaždení boli schválené prvé stanovy spolku, ktoré vypracovali Ľudevít Fiala a Gustáv Izák. Podľa stanov cieľom spolku bolo organizovať rybárstvo v Turčianskej župe, zveľaďovať rybárstvo v Turci, umožniť rybačku svojim členom pre zábavu a šport. Členom spolku mohol byť len obyvateľ Turčianskej župy, ktorého výbor prijal. Aby mohol byť prijatý, musel ho niekto z členov odporúčať. Členský príspevok bol 50 korún, ale už nasledujúci 20  Mesačník SRZ, 08/2019


rok sa platilo 100 korún a 75 korún ako zápisné nového člena. Chytanie rýb bolo povolené zásadne len na udicu, ale „výbor mohol výnimočne s cieľom vykántrenia škodných a dravých rýb povoliť chytanie aj do siete“. Každý člen spolku si mohol na krátky čas pozvať na rybačku hosťa. Kto nezaplatil príspevok, nedodržiaval predpisy zákona alebo bol pokutovaný pre trestný skutok zo ziskubažnosti, musel byť zo spolku vylúčený. Stanovy spolku boli zaslané do Bratislavy, kde ich 26. mája 1919 potvrdil vládny referent Ministerstva Československej republiky s plnou mocou pre Slovensko pod číslom 2848/1919. V prvých rokoch mal rybársky spolok malý počet členov. V pokladničnej knihe z roku 1919 sú zápisy, že 24 osôb zaplatilo po 50 korún ako členský príspevok. Členmi spolku boli len zámožní občania z Turčianskeho Sv. Martina a okolia. Bol to panský spolok, vyhradená spoločnosť majetných ľudí, ktorí neradi prijímali za členov z iných spoločenských tried. Je pravda, že pospolitý ľud spočiatku nemal veľký záujem o členstvo v panskom spolku. Pri takom množstve rýb, akým Turiec oplýval, sa s trochou šikovnosti dalo chytať i tak. Niekoľkí jednotlivci z robotníckej alebo roľníckej triedy, ktorí prejavili záujem o členstvo v spolku, neboli prijatí s odôvodnením, že „nie je uprázdnené miesto“. Vari jedinou výnimkou bol Vojtech Hatiar, kachliarsky tovariš u  Igora Thurzu, ktorého výbor spolku prijal za riadneho člena 27. júla 1920. Je iste interesantné, že už v prvom roku jestvovania spolku boli za členky prijaté 2 ženy, obe príslušníčky panskej barónskej rodiny Révayovcov, ktoré ryby aj chytali. Na spoločenskom zložení členov spolku sa za celý čas prvej Československej republiky nič nezmenilo, ani za slovenského štátu, iba to, že v roku 1939 boli zo spolku vylúčení z  rasových dôvodov všetci členovia židovského pôvodu. Počet členov spolku tak dokonca klesol opäť na 24 členov.Ale už v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny a  pred príchodom veľkých sociálnych premien mal spolok 44 čleFoto: Grófka Révayová so synom loví hlavátky na Váhu nov. Keď sa v rokoch prvej Československej republiky začal prejavovať väčší záujem o rybačku a vznikol tlak na výbor o prijatie nových členov, vtedajší výbor spolku sa tomu bránil tak, že záujemcov prijímal za tzv. úsekárov. Za rôzne poplatky im podľa hodnoty revírov prideľoval úseky vodných tokov, kde mohli loviť. Úsekári neboli riadnymi členmi spolku a každý rok museli o rybačku písomne požiadať. Takýchto povolení sa vydávalo za rok 20 až 30. Úsekármi v Turčianskom Sv. Martine boli zväčša robotníci z celulózky, ktorí chytali najviac podustvy a jalce do dražiakov v neregulovanom Turci poniže fabriky (od roku 1938). Na Váhu boli úsekári zväčša železničiari z okolitých obcí. No jestvovali aj úsekári, Pokračovanie na strane 22

Mesačník SRZ, 08/2019  21


ktorí mali povolené chytať ryby v potokoch. Po roku 1945 sa úsekári stali riadnymi členmi spolku, ale museli mať povolenky na všetky spolkové vody. Za menší poplatok mohli loviť iba v  niektorom úseku. Členovia úsekári boli v  spolku dlho, ešte aj vtedy, keď už dávno prestal byť pánskym spolkom. Pojem úsekár zmizol zo života rybárskej organizácie až v roku 1959, keď bolo zavedené jednotné členstvo.

Foto: Úsekári lovili do dražiakov

Za celé obdobie rokov 1919 až 1944 sa ani výborové schôdze nekonali často, len 2 až 3 razy do roka, prípadne i menej. Veci sa vybavovali príležitostne pri osobnom stretnutí alebo potrebné zariadil sám tajomník z vlastnej iniciatívy. Keď sa predsa len v neskorších rokoch prejavila potreba častejšie sa schádzať, zjavil sa v zápisnici z roku 1937 záznam, že „pán predseda Ing. Lacko navrhuje, aby sa výbor aspoň 2 razy do roka zvolával“. Veľmi skromný je i prvý rybolovný poriadok, ktorý bol vydaný 29. apríla 1926. Jeho autorom bol starý člen spolku Gustáv Izák. Zostavil ho po fiškálsky do 12 paragrafov. Pre nás je v ňom najzaujímavejšie to, že „člen rybárskeho spolku mohol ryby chytať dva razy v týždni, ale denne sa mu dovolilo chytať najviac 10 pstruhov či lipňov, alebo dve hlavátky, alebo 15 mrien a jalcov. Iné biele ryby mohol chytať v neobmedzenom množstve“. Rok 1945 bol rokom prevratných spoločenských zmien v republike, teda i v živote rybárskej organizácie v  Turčianskom Sv. Martine. Všetky spolky boli vtedy rozpustené, bol vydaný zákaz poľovačky a rybačky, lebo ryby boli za vojny veľmi poničené, rybníky Vývoj členskej základne: vydrancované, násady nebolo možné nikde zohnať. Ale tento stav trval len prechodne Rok 1948 – 136 členov a  rybársky spolok fakticky jestvoval ďalej i  v  tomto roku a  hľadel sa prispôsobiť no- Rok 1959 – 350 členov vým pomerom. Zásadná zmena nastala, ako je to zaznačené aj v  zápisnici z  23. apríla Rok 1969 – 559 členov 1948, že „za člena spolku má byť prijatý každý, kto sa o to uchádza, lebo tak káže naše Rok 1979 – 1230 členov ľudovodemokratické zriadenie“. Už v  roku 1948 má spolok 136 členov, lebo rybačka sa Rok 1989 – 1573 členov stáva naozaj ľudovým športom, prístupným každému. Postupne sa počet členov zväčšo- Rok 1999 – 1935 členov val tak, že napríklad v roku 1959 organizácia mala už 350 členov a ich počet sa zvýšil až Rok 2009 – 1946 členov na 559. To bolo dôvodom, že po roku 1954

Rok 2019 – 2073 členov

22  Mesačník SRZ, 08/2019


došlo k založeniu miestnych skupín rybárov v Sučanoch, V Turanoch, vo Vrútkach, v Príbovciach a v Turčianskych Tepliciach, aby si rybári sami mohli riešiť svoje drobné rybárske problémy. Pôvodný názov spolku od jeho založenia v roku 1919 bol Rybársky spolok Turčianskej župy v Turčianskom Sv. Martine. Pod týmto pomenovaním sa začal pomaly rozvíjať organizovaný život turčianskych rybárov a  viacerými pomenovaniami prechádzala organizácia niekoľko desaťročí. Po federatívnom usporiadaní štátu turčianski rybári mali Miestnu organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu v Martine a svoj vrcholný orgán Slovenský rybársky zväz v Žiline. Chytanie rýb na udicu, ktoré je v podstate pre každého rybára viac-menej samotárskym športom, stáva sa spoločenskou udalosťou vtedy, keď sa organizujú ceny o preteky. V Miestnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu v Martine sa prvý raz uskutočnila myšlienka spoločného chytania rýb na pretekoch, ktoré boli usporiadané 31. júla 1955 v  jednom z  najkrajších úsekov Turca – poniže Príboviec na bývalej Karlovarského lúke, kde rieka vytvára veľký meander s rozmanitým charakterom toku. Na tomto mieste sa preteky konávali až do roku 1959. Víťazi pretekov boli odmeňovaní vecnými cenami i putovnými pohármi. Keď po výstavbe hydrocentrály v Sučanoch zo starého riečiska Váhu vznikol prírodný rybník pod Bielymi brehmi, ktorý má značnú rozlohu, rybárske preteky sa od roku 1960 usporadúvajú tam. Z členov organizácie ako pretekár v praktickom love rýb dosiahol najväčšie úspechy dlhoročný aktívny pracovník v rybárstve Pavol Mamatej, ktorý podľa výsledkov na mnohých pretekoch doma i v zahraničí získal roku 1963 titul preborníka ČSSR. Ako člen reprezentačného družstva sa zúčastnil na majstrovstvách sveta v praktickom rybolove, ktoré sa konali v roku 1964 na rieke Pád v Taliansku, v roku 1965 v Galati v Rumunsku, v roku 1966 v Great-Yarhduth v Anglicku a v roku 1967 v Maďarsku pri meste Dunaújvaros. Na pretekoch získal viaceré trofeje a stal sa tak našim najúspešnejším pretekárom v rybolove. Od založenia rybárskeho spolku v  roku 1919 až do vydania nového zákon o  rybárstve v  roku 1952, teda za 34 rokov, členovia mohli loviť ryby v  tých vodách, ktoré spolok prenajal. V prvom roku bol prenajatý Turiec v chotári Turčianskeho Sv. Martina, kam patril aj Podstránsky potok, ďalej Turiec v  chotári obcí Košťany a  Rakovo. V  roku 1920 pribudol revír Turca v chotári obce Príbovce a Váhu v Šútove. A tak postupne z roka na rok rybársky spolok prenajímal od obcí aj súkromníkov ich rybárske práva vo vodách. Pre členov spolku sa takto rozširovala možnosť rybolovu. V ostatných neprenajatých vodách členovia spolku ryby chytať nemohli. Je zaujímavé, že sa v týchto časoch uzavreté dohody o prenájme vody na rybolov od obcí dodržiavali. Bez súhlasu spolku nič vážnejšie sa na tokoch nemohlo diať. Svedčia o tom žiadosti obce Príbovce z roku 1928 a z nasledujúcich rokov, adresované rybárskemu spolku, „aby bolo dovolené vodu z potoka Blatnica odraziť, lebo obec potrebuje piesok na zavážanie ciest“. I z takejto maličkosti vidno, ako sa rešpektovali záujmy rybárskeho spolku. Od tých čias sa i v tomto vzťahu veľa zmenilo. Dnes, hoci podľa zákona je rybárska organizácia hospodárom na rokoch a  Turci, veľmi často sa stáva napríklad pri reguláciách potokov, že nik sa ani len nepýta na jej mienku, ani sa nedbá na ochranu rýb, lebo sa zákony „šikovne“ obchádzajú. V  roku 1952 bol vydaný dávno očakávaný nový rybársky zákon číslo 62/1952, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 1953. Bola to významná udalosť pre rybárov, lebo Pokračovanie na strane 24

Mesačník SRZ, 08/2019  23


priniesol veľké zmeny v živote ich organizácií. Predovšetkým bola v zákone vyslovená zásada, že „rybárske právo v tečúcich vodách patrí štátu“, čo znamenalo zrušenie všetkých prenájomných zmlúv so súkromníkmi, skončila sa raz a navždy aj licitácia revírov. Vody boli rozdelené do revírov a  pridelené rôznym organizáciám, aby v  nich hospodárili. Už na zakladajúcom valnom zhromaždení 24. apríla 1919 sa rybársky spolok uzniesol „rybaciu mlaď kúpiť od kláštorského rybára Kötla a napustiť ju do potokov Bystričky, Ďanovej a  do potoka vo Valčianskej doline“. Túto činnosť turčianskych rybárov možno sledovať za celé uplynulé obdobie trvania organizácie. Je pravda, že starostlivosť spočiatku venovali len pstruhovým potokom, do ktorých napúšťali mladé pstruhy potočné vypestované v liahniach, ale aj cudzokrajné ryby, a to pstruhy dúhové a sivone, neskoršie i lipne. Iba potom začali si z tejto stránky zarybňovania všímať aj Turiec, do ktorého začali dávať násady šťúk, kaprov a lipňov. Často sa hovorí o rybároch, že vedia len ryby chytať, už menej sa spomína, že veľa z nich má aj blízky vzťah k prírode a ochrane jej estetických a kultúrnych hodnôt. Z týchto pohnútok vznikla v Miestnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu v Martine v roku 1955 po iniciatíve člena výboru Ivana Nováka myšlienka urobiť niečo na ochranu hlavátok v Turci a na ochranu Turca samého, jednej z našich krásnych slovenských riek, kde žije 28 druhov rýb. Po jedenástich rokoch rokovaní s rôznymi inštitúciami bolo v máji roku 1966 štátnymi orgánmi na ochranu prírody vyhlásené „chránené nálezisko hlavátky v Turci“, aby sa tak prispelo k záchrane našej vzácnej ryby. Hospodárenie a dozor v nálezisku má na starosti Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Martine.

Foto: Rieka Turiec za Benicami

V súvislosti s novými stanovami Ústredného výboru Slovenského rybárskeho zväzu schválenými 8. júna 1969 na ustanovujúcom zjazde v Rajeckých Tepliciach došlo k zásadným zmenám aj na vnútrozväzovom úseku. Organizačná štruktúra sa prispôsobila neustále sa zvyšujúcej členskej základni. Vytvorili sa tri formy základných organizácií: mestské, miestne a obvodné. V mestách s vyše 500 členmi sa mala vytvoriť mestská organizácia, ktorá by mala možnosť vnútorne sa členiť na obvodné organizácie, ktoré však nemajú postavenie základnej organizácie. Tak sa v roku 1980 vytvorila z miestnej organizácie v Martine Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu s novým členením na obvodné organizácie. V roku 1990 došlo na základe viacerých rokovaní k odčleneniu obvodnej or24  Mesačník SRZ, 08/2019


ganizácie Turčianske Teplice z martinskej organizácie. Takto vznikla Miestna organizácia Turčianske Teplice. Pri deliminácii nastalo seriózne finančné vyrovnanie, ako i prerozdelenie rybárskych revírov, teda potokov a rybníkov, ktoré vzájomne odsúhlasili i príslušné výbory organizácií. Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Martine hospodári na revíroch, ktoré má pridelené do svojho užívania v  zmysle zákona o  rybárstve č. 216/2018 Z.z. Rybárske revíry sa nachádzajú v typickom podhorskom prostredí s dvoma nosnými riekami pretekajúcimi Turčianskou záhradkou, riekou Váh a riekou Turiec, ktoré sú napájané množstvom prítokov. Z východu priteká najdlhšia slovenská rieka Váh. Úsek, ktorý preteká územím Turca, je výrazne ovplyvňovaný manipulačným režimom vodnej nádrže Krpeľany. Podstatná časť pritekajúcej vody je odvádzaná do derivačného kanála, ktorým sú napájané vodné elektrárne Sučany a Lipovec. Táto situácia výrazne ovplyvňuje prietoky vody v pôvodnom koryte Váhu a obmedzuje hospodársku činnosť v tomto revíre. Čiastkový úsek Váhu od ústia potoka Hoskora (Jánošíkov potok) po vtok derivačného kanála do Váhu je lipňový revír. Úsek Váhu od vtoku derivačného kanála po priehradný múr VN Krpeľany je kaprovým revírom. Do rieky Váh sa vlieva niekoľko pstruhových potokov, a to: Šútovský potok, Studenec, Kantorský potok a Biely potok. Z juhu sa Turčianskou kotlinou kľukatí Turiec a odvodňuje ju. Rieka je v celom úseku, ktorí patrí MsO SRZ Martin, lipňovým revírom s dominantným zastúpením lipňa tymiánového a s výskytom pstruha potočného, pstruha dúhového a tiež hojným výskytom hlavátky poddunajskej. Do rieky Turiec ústi viacero zaujímavých pstruhových potokov, a to najmä: Vríca, Blatnický potok, Necpalský potok, Valčiansky potok, Sklabinský potok, Pivovarský potok, Bystričský potok. Organizácia hospodári aj na viacerých vodných plochách, ktoré vznikli po ťažbe štrku. Ide hlavne o Štrkovisko Sučany (14 ha), Štrkovisko Lipovec (24 ha), Štrkovisko Turiansky most (10 ha) a Štrkovisko Bôr (3 ha). Významným z hľadiska rybolovu je aj rybník Ďanová s plochou 3 ha a odstavné rameno Biele brehy s plochou 7 ha. Dohromady MsO SRZ Martin obhospodaruje 44 potokov a 2 rieky s celkovou dĺžkou 295 kilometrou, a 12 stojatých vodných plôch s výmerou 67,59 ha. Tunajší rybári sa úspešne zaoberajú aj odchovom vlastných násad, ktorými zarybňujú prevažne svoje revíri. Prvým je stredisko Martinské Stráne na podhorí Lúčanskej Fatry Martinských holí, ktoré má k dispozícii rybníky s výmerou 0,45 ha. Stredisko produkuje pstruha potočného, hlavátku podunajskú, sivoňa potočného. Na Stráňach je 10 rybníkov, ryby sú v nich rozmiestnené podľa potreby. Druhým strediskom je lipňové hospodárstvo Na Bystričku – Hruškov mlyn s výmerou 0,18 ha, ktoré je umiestnené na bývalom náhone do Hruškového mlyna. Bolo vybudované v roku 1985. Stredisko sa v súčasnosti venuje odchovu násad pstruha potočného, pstruha dúhového, lipňa tymiánového a podustvy severnej. Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v  Martine sa samozrejme venuje aj vzdelávaniu a  starostlivosti o  členskú základňu. V  tejto činnosti sa organizácia zameriava na 2 hlavné oblasti, a  to na organizovanie činnosti krúžkov mladých rybárov a  na školenia (skúšky) nových Pokračovanie na strane 26

Foto: Žľab na stredisku Stráne

Mesačník SRZ, 08/2019  25


dospelých uchádzačov o členstvo v SRZ. Krúžky mladých rybárov majú v organizácii dlhoročnú tradíciu, založenú na obetavej práci vedúcich týchto záujmových útvarov a na spolupráci s centrami voľného času. Ďalšou oblasťou záujmu MsO SRZ Martin je rozširovanie členskej základne z radov dospelých občanov, ktorí majú záujem aktívne sa podieľať na živote organizačnej zložky SRZ. Pre týchto záujemcov sa v duchu stanov SRZ každoročne organizuje školenie a skúšky nových žiadateľov. Po ich úspešnom absolvovaní sa stávajú členmi organizácie so všetkými právami a povinnosťami. Prvú polovicu mája si väčšina rybárov spája s účasťou na každoročných „otváracích pretekoch“ organizovaných jednotlivými obvodnými organizáciami. Prvomájové preteky detí pod názvom „Ďanovský kapor“ je štartovacím pretekom rybárskej sezóny na kaprových vodách. Pretekov sa zúčastňujú deti vo veku od šesť do štrnásť rokov v sprievode svojich rodičov alebo starých rodičov -rybárov. V posledných rokoch sa stáva tradíciou, že „Deň detí“ organizujeme spoločne so Združením rybárov Martin – Sever, Košúty. Veľa rokov sa tešia záujmu členov organizované preteky „Memoriál Samulela Ivašku“, ktoré organizujú výbory obvodných organizácii, Spomienkové preteky na Petra Facunu, organizované výborom ObO 9 Príbovce, a preteky Turiansky Pstruh, organizované výborom ObO 6 Turany a Vrútocký pstruh, v minulosti aj spomienkové preteky na tragicky zosnulých členov Roľkovcov, organizované výborom ObO 8 Vrútky I. Na týchto pretekoch si svoje majstrovstvo v love rýb merajú členovia výborov obvodných organizácií MsO SRZ Martin a pozvaní hostia z okolitých MO a MsO SRZ. Nie sú však jedinou športovou udalosťou v rámci našej organizácie, ktorá každoročne v   spolupráci s rôznymi spoločenskými organizáciami usporadúva preteky v  love rýb udicou pre dospelých; Preteky POLICE CARP RACE; Preteky členov – rybárov OR PZ Martin; Preteky LCC LIPOVEC. V  roku 2018 organizácia umožnila pre deti, ktoré navštevovali rybárske krúžky, účasť na pretekoch mimo našej organizácie. Sedemčlenná skupina detí, z ktorej sa vytvorili kategórie U-10 a U-15 s obsadením aj dievčenskej kategórie, najskôr prešla prípravou a pretekmi na vodách organizácie. Následne sa zúčastnili pretekov lovnou technikou feeder v Piešťanoch na VN Čerenec a na kanáli Váhu. Obzvlášť zaujímavé boli nočné preteky na VN Čerenec. Stretnutie s deťmi z iných organizácií, ktoré sa pravidelne zúčastňujú celoslovenských pretekov, bola pre našich krúžkarov zaujímavou a inšpirujúcou skúsenosťou. Investičnú činnosť riadi priamo výbor organizácie a smeruje k obnove, k skvalitneniu a k nadobudnutiu spoločného majetku organizácie. Táto činnosť je priamo úmerná finančným možnostiam a potrebám organizácie. Nemôžeme nespomenúť kúpu rybníka Ďanová do vlastníctva organizácie v  roku 1993, jeho vyčistenie v  roku 2005 a  obnovu výpustu. Boli vykonané i ďalšie náročné investície zamerané na skvalitnenie a  zmodernizovanie odchovných zariadení v jednotlivých hospodárstvach. Sme hrdí na zrealizovanú veľkú investíciu „Rekonštrukcia rybného hospodárstva Stráne“. V záujme zachovania genofondu rýb, hlavátky podunajskej a pstruha potočného pre ďalšie generácie, začala naša organizácia takmer po 30 rokoch po vzore našich predchodcov v roku 2017, rozsiahlu rekonštrukciu hospodárskeho strediska Stráne. Ako prvý bol zrekonštruovaný rybársky dom (byt správcu a  horné poschodie), v druhom poradí prešiel celkovou rekonštrukciou oceľo26  Mesačník SRZ, 08/2019


vý prístrešok nad kruhovými nádržami na odchov plôdika, a nový rozvod vody do existujúcich rybníkov. V ďalšom poradí bola zrekonštruovaná liaheň, splašková kanalizácia a  elektrická prípojka. V  roku 2019 sme rybárskemu domu dali novú strechu a v mesiaci august začneme so zateplením rybárskeho dom. Poďakovanie patrí všetkých členom za aktívny prístup k  skvalitňovaniu a  k zveľaďovaniu prostredia našich revírov, ako aj majetku organizácie, ktorý slúži všetkým členom rovnakým dielom. Mestská organizácia Slovenského rybárskeho Foto: Stráne počas rekonštrukcie zväzu v Martine si 24. apríla 2019 pripomenula 100. výročie svojej existencie slávnostnou mestskou konferenciu, ktorej sa zúčastnilo 87 delegátov zvolených na riadnych členských schôdzach obvodných organizácií a 40 hostí, predstaviteľov vrcholného orgánu SRZ (prezident, tajomník, členovia Rady SRZ pre Žilinský kraj), čestných členov MsO SRZ Martin a zástupcov miestnej samosprávy. Pri tejto slávnostnej príležitosti boli odovzdané zaslúžilým členom ocenenia a vyznamenania, 1 x čestné členstvo SRZ, 3 x čestné členstvo MsO SRZ Martin, 8 x medaila za zásluhy v rybárstve, 10 x odznak prvého stupňa, 15 x odznak druhého Foto: Zrekonštruovaná zasadačka stupňa a 19 x odznak tretieho stupňa za obetavú a záslužnú prácu v rybárstve. Po 100 rokoch s hrdosťou môžeme povedať, že Mestská organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu v  Martine sa stala významnou dobrovoľnou organizáciou, schopnou plniť svoje poslanie......

Foto: Predsednícky stôl počas osláv 100. výročia založenia organizácie

Foto: Hostia na oslavách 100. výročia

Zdroj textu a fotografií v článku: tlačivo 90 rokov Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Martine vydané pri príležitosti osláv 90. výročia založenia organizácie Ing. Pavel Korčok - tajomník MsO SRZ Martin Mesačník SRZ, 08/2019  27


Záverečná strana

Denný čas lovu rýb v mesiaci august podľa § 11 Vyhlášky MŽP SR č. 381/2018 Z.z. kaprové vody: od 00.00 h do 24.00 h, pstruhové vody: od 4.00 h do 22.00 h, lipňové vody: od 4.00 h do 22.00 h.

Na rybách - Petrov zdar - stránka televíznej relácie pre rybárov Slovenský rybársky zväz - stránka Slovenského rybárskeho zväzu, Rada Žilina Na príprave aktuálneho čísla sa podieľali: Ing. Róbert Kadnár, MVDr. Miroslava Vankúšová, MVDr. Peter Košuth, PhD., Ing. Bohuš Cintula, Ondrej Gavenda, Ing. Stanislav Géci, Ing. Silvia Kapustová, PhD., Richard Štencl, Ing. Tibor Krajč, PhD., Ing. Peter Bienek, Ing. Dušan Hajňuk, Ing. Pavel Korčok, Rudolf Martiniak, Rudolf Schwarz

www.srzrada.sk 28  Mesačník SRZ, 08/2019

Profile for Slovenský Rybársky Zväz

Mesačník Slovenského rybárskeho zväzu 08/2019  

Mesačník Slovenského rybárskeho zväzu

Mesačník Slovenského rybárskeho zväzu 08/2019  

Mesačník Slovenského rybárskeho zväzu

Profile for srzrada
Advertisement