Dermatológia pre 1. az 4. ročník stredných odborných škôl

Ladislav Mikuš

Dermatológia pre 1. až 4. ročník stredných odborných škôl ŠTUDIJNÝ ODBOR: 6463 K kozmetik – vizážista, kozmetička – vizážistka

I. II. III. IV.

Slovenské pedagogické nakladateľstvo

1

OBSAH PRVÝ ROČNÍK

DRUHÝ ROČNÍK

1. Význam a dejiny kozme ky / 6 História kozme ky / 6 Náplň a poslanie kozme ky v súčasnos / 9 2. Anatómia kože / 10 Pokožka, zamša, podkožné väzivo / 10 Kožné nervy, kožné cievy / 12 Prídavné orgány kože – žľazy, vlasy, nechty / 13 3. Fyziológia kože / 17 Funkcie kože / 17 4. Vzhľad kože / 19 Povrch, farba, turgor / 19 Topografická anatómia kože / 19 Starnu e kože a prevencia v kozme ke / 19 5. Chyby krásy pokožky a ich liečba / 20 Uhry, ateróm, milium, seborea, ružienka / 20 Poruchy pigmentácie / 22 Materské znamienka a iné útvary / 24 Nežiaduce ochlpenie / 25 6. Vonkajšie vplyvy pôsobiace na stav kože / 25 Mechanické, chemické, mikrobiálne a fyzikálne vplyvy / 25 Životospráva – práca a odpočinok, telocvik a šport, výživa / 26 Osobná hygiena a vodoliečba / 27 Klima cké vplyvy / 28 Škodlivé civilizačné vplyvy / 29 Návyk na toxické látky / 29 Infekcie / 30 7. Vnútorné vplyvy pôsobiace na stav kože / 33 Hormonálne vplyvy / 33 Nervové vplyvy / 34 Poruchy trávenia / 34 Choroby pečene a obličiek / 35 Poruchy krvného obehu / 35

1. Dermatológia a kozme ka / 36 Kožné lekárstvo / 36 Vzťah medzi dermatológiou a kozme kou / 36 Topické prípravky na starostlivosť o kožu / 36 2. Príčiny kožných chorôb / 38 Vonkajšie, vnútorné, komplexné a neznáme príčiny / 38 Reak vita kože a jej ovplyvnenie / 39 Imunita, an gén a pro látky / 39 Alergia, jej typy a alergické reakcie / 40 3. Patogénny podklad symptómov kožných chorôb / 42 Hypertrofia, hyperplázia, atrofia / 42 Zápal / 42 Nádorové bujnenie / 43 4. Prejavy kožných chorôb / 45 Objek vne vyšetrenie / 45 Vyšetrovacie metódy v dermatológii / 46 Exantém a enantém / 47 Primárne a sekundárne eflorescencie / 47 Konfigurácia a lokalizácia chorobných zmien na koži / 49 5. Kožné choroby vyvolané vonkajšími škodlivinami / 52 Mechanické a termické vplyvy / 52 Chemické a ak nické vplyvy / 54

TRETÍ ROČNÍK

ŠTVRTÝ ROČNÍK

1. Liečba kožných chorôb / 56 Vnútorná liečba / 56 Hlavné skupiny liekov / 57 Popudová a hyposenzibilizačná liečba / 58 Diete cká liečba / 58 Kúpeľná a klima cká liečba / 59 Chirurgická liečba / 60 Plas cké operácie / 62 Fyzikálna liečba / 62 Vonkajšia liečba / 64 Jednotlivé typy miestnych prostriedkov / 65 2. Choroby mazových žliaz / 68 Mazotok / 68 Akné / 68 Ružienka / 70 Periorálna derma da / 70 3. Parazitárne kožné choroby / 71 Svrab / 71 Zavšivavenie / 71 Iné zmeny spôsobené ďalšími parazitmi / 72

1. Človek a mikroorganizmy / 73 2. Kožné choroby vyvolané kokmi / 74 Koky a pyodermie / 74 Rozdelenie chorôb podľa pôvodu a lokalizácie ochorenia / 74 Impe go / 75 Folikuli da, furunkul, karbunkul / 75 Absces a flegmóna / 76 Ektyma / 77 Ruža / 78 3. Kožné choroby vyvolané bacilmi / 79 Bacily / 79 Červienka / 79 Tuberkulóza kože / 79 Antrax / 80 4. Kožné choroby vyvolané vírusmi / 81 Vírusy / 81 Jednoduchý opar / 81 Pásový opar / 81 Bradavice / 82 Kondylómy / 82 5. Kožné choroby vyvolané hubami – mykózy / 83 Mikroskopické huby / 83 Vyšetrovacie a diagnos cké metódy mykóz / 83 Pityriasis versicolor / 84 Trichofýcia / 84 Epidermofýcia / 85 Kandidóza / 85 6. Choroby vlasov a ochlpenia kože / 86 Plešivosť / 86 Hypertrichóza / 87 7. Kožné choroby z precitlivenos / 88 Ekzém / 88 Atopická derma da – atopický ekzém / 89 Žihľavka / 90 Nežiaduce účinky liekov na kožu / 91 8. Kožné choroby z povolania / 92 Choroby z povolania, pracovné úrazy a s gmy / 92 Profesionálne kontaktné ekzémy kozme kov / 92 9. Kožné choroby z cievnych porúch / 93 Choroby tepien / 93 Choroby žíl / 94 Príčiny, prevencia a liečba varikózneho komplexu / 95 10. Névy a nádory kože / 96 Cievne a pigmentové névy / 96 Kožné nádory / 96 Nepravé nádory / 97 Pravé nádory / 97 11. Prehľad kožných chorôb s kozme ckými defektmi / 99 Kožné choroby lokalizované na tvári / 99 Poruchy pigmentácie / 99 Poruchy potných žliaz / 99 Psoriáza / 100 Ekzém po kozme ckých výrobkoch / 100 12. Pohlavné choroby a ich prejavy na koži / 101 Kvapavka, syfilis, trichomoniáza, mäkký vred, AIDS / 101 Evidencia chorých / 103 Boj pro pohlavným chorobám / 104

PRVÝ ROČNÍK 1. Význam a dejiny kozmetiky HISTÓRIA KOZMETIKY Dejiny kozme ky sú úzko spojené s vývojom svetovej kultúry. Počiatky sa datujú do praveku. V tomto období človek začal žiť v rodových spoločenstvách.

V nich sa snažil odlíšiť, zapáčiť a upozorniť na seba druhé pohlavie. Na to používal prírodné látky, ktoré okrem krášlenia mali neraz aj ochranný účinok. Na eral sa tukom a mliekom z ulovených zvierat, prírodnými hlinkami a rastlinnými šťavami, čím sa chránil pred chladom, slnkom, vlhkom alebo hmyzom. Farbenie a ozdobovanie na náboženské a rituálne účely sa do histórie kozme ky nezaraďuje.

6

V staroveku okolo 3. sícročia pred n. l., s rozkvetom orientálnych civilizácií, došlo k výraznému rozvoju kozme ky i telesnej hygieny.

Veľkú pozornosť telu venovali ľudia v starovekom Egypte. Používali rozmanité výťažky rastlinného aj živočíšneho pôvodu, aj keď vedecké vysvetlenie ich účinkov ešte nepoznali. Aroma cké byliny a okvetné listy macerovali v oleji a mas ach. Obľubovali myrhu, alou a kadidlo. Zvyšky vonných olejov, ktoré sa našli v sarkofágoch faraónov, voňajú dodnes. Egypťania poznali kúpeľové soli, depilačné vosky, preparáty na farbenie, kučeravenie a narovnávanie vlasov. Vedeli vyrobiť mydlo (z tuku a popola), ale používali ho na čistenie vlasov. Vysokú úroveň mala hygiena ústnej du ny. V období starovekého Egypta sa začala písať história mejkapu. Vznešení muži a ženy mali zelenou medenkou natreté viečka a tmavočierne linky okolo očí. Používali k tomu kajal – minerálnu zmes s uhlíkovým základom, ktorého sýtočierna farba ochraňovala ľudské oko pred nepriaznivými účinkami ostrého afrického slnka a zároveň mala aj dezinfekčné účinky.

Farbenie pier nebolo bežné, ale pri slávnostných príležitos ach si na ne nanášali farbu získanú z istého druhu ulitníkov žijúcich v Stredozemnom mori. Veľkú pozornosť venovali manikúre a pedikúre, pričom si dekorovali nielen nechty na nohách a rukách, ale aj dlane a chodidlá. Za historicky významnú sa považuje egyptská panovníčka Kleopatra VII (1. storočie pred

n. l.), najznámejšia Kleopatra, ktorej učené traktáty o kozme ckých prípravkoch a líčení sa zachovali dodnes. Uznávaným synonymom krásnej ženy pre obdobie starovekého Egypta je však kráľovná Nefer– manželka faraóna Achnatona, a to vďaka objavenej buste zobrazujúcej jej neobyčajne jemné rysy (obr. 1).

Obr. 1 Nefer obľubovala vonné oleje zo santalového dreva, ambry a vzácnych kvetov

Z egyptskej kozme ky prevzali mnoho Židia, ktorí na základné hygienické návyky, napr. umývanie rúk, mali dokonca zákony. Židovský manžel musel mesačne manželke vyplácať určitú sumu na nákup prostriedkov na pestovanie tela – mydlo, pemzu na čistenie zubov, ružový olej a rôzne mas čky.

Starostlivosť o telo bola dôležitá aj pre starovekých Grékov. Radi cvičili a od 5. storočia pred n. l. využívali verejné kúpele (tzv. thermy – obr. 2). Obľubovali masáže, pleťové masky a depiláciu. Okrem iného zaviedli holenie tváre u mužov. Namiesto mydla používali lúhové (alkalické) prípravky, ktoré pokožke viac škodili, ako pomáhali. Ženy i muži sa líčili namletými farebnými minerálmi, ktoré im poskytla príroda. Aplikovali si ich v suchom stave i v zmesi s vodou alebo olejom. Tvár si na erali bielym ceruzitom (obsahuje olovo), líca a pery ružovým cinabaritom (obsahuje ortuť), mihalnice si čiernili maskarou z an monitu (obsahuje an món), viečka perleťovo-žltým auripigmentom (obsahuje arzén) a tmavosivým galenitom (obsahuje olovo). Dnes už vieme, že eto chemické látky sú zdraviu škodlivé, a preto sú v kozme ke zaká-

1. všestranné pestovanie tela a jeho krášlenie (dnes preven vna kozme ka a dekora vna kozme ka); 2. zakrývanie a odstraňovanie chýb krásy (dnes lekárska kozme ka).

Na Galénovu počesť je pomenovaný jeden zo základných odborov farmácie (vedy o liekoch) – galenická farmácia (technológia liekov, galenika).

Vyspelé kozme cké a hygienické návyky mali vyvinuté aj iné staroveké národy. Indovia si ráno čis li zuby pastou a ke ou z vetvičiek stromov. V čistote si udržiavali vlasy a nechty. Maslo z materského mlieka sa hodno lo ako unikátna ambrózia, čo znamená lahodný pokrm krásy. Číňanky dbali o š hlu líniu. Následkom obľuby malých nôh si ich boles vo mrzačili.

Pudrovali a farbili si vlasy, tvár, riasy a pery. Módne bolo lakovanie nechtov, ktoré nosili dlhé i niekoľko cen metrov. Pred zlomením si ich chránili striebornými umeleckými puzdrami. Na kozme cké účely používali rozmanité rastlinné výťažky. Starí Slovania si pokožku na erali maslom. Ženy si líčili tvár na červeno a bielo, farbili si obočie a vlasy.

1. ROČNÍK

zané. Možno o ďalších sto rokov sa ľudia budú čudovať, čo robíme v mene krásy my. Vpichovanie botulotoxínu do ple s cieľom zmierniť prejavy vrások sa im možno bude zdať rovnako nepochopiteľné, ako sa nám javia aplikácie nebezpečných chemických látok v staroveku. Výnimkou bola hygiena ústnej du ny. Na rozdiel od Egypťanov si zuby neumývali; občas si ich vyčis li tenkým drievkom.

Hygienické návyky a tradíciu kúpeľníctva neskôr prebrali a zdokonalili starovekí Rimania. V kúpeľoch poskytovali masáže vonnými olejmi, kučeravenie vlasov, holenie, manikúru, pedikúru. Ideálom bola svetlá a hladká pleť. Milovali parfumy, ktorými okrem seba ostriekavali aj podlahy a stropy, na erali psy a kone.

Starostlivosť o telesný vzhľad bola na takej vysokej úrovni, že učenci začali písať knihy o kozme ckých prípravkoch a úkonoch. Z tohto obdobia pochádza pojem kosmē ké (v starovekej gréč ne: majúci schopnosť ozdobovania; umenie skrášliť). Starý je teda už dve sícročia a v rôznych podobách sa celosvetovo používa dodnes. Výrazom kosmē ká Gréci označovali prostriedky na okrášlenie kože. Kosmētes boli v staroveku vážené osoby, ktoré sa starali o vzhľad hercov. Keďže svoje umenie odovzdávali ďalej, považujeme ich za prvých učiteľov kozme ckej starostlivos .

Kozme cké látky a kozme cké prípravky sa postupne stali významnou súčasťou vnútorného a medzinárodného obchodu. Zapojení do neho boli majitelia olivových a kve nových plantáží, majitelia dielní vyrábajúcich rastlinné neprchavé i prchavé oleje, priekupníci gréckych, egyptských a iných orientálnych produktov.

V období Rímskej ríše sa výroba kozme ky sústredila do rúk lekárov. Jeden z nich, Claudius Galénos (131 – 201 n. l.), Grék pôsobiaci pôvodne ako lekár gladiátorov, neskôr ako osobný lekár rímskeho cisára Marca Aurélia, rozdelil kozme ku na dva hlavné smery, ktoré sú rámcovo platné dodnes:

Po zániku Rímskej ríše sa o kozme ke zachovalo málo dokladov, pretože stredovek jej neprial. Cirkev v Európe hlásala telesnú a duševnú askézu. Myšlienky ľudí sa mali upierať k Bohu, myslieť na krásu a životnú radosť sa považovalo za hriech. Hygienická starostlivosť bola nedostatočná; kúpanie sa považovalo za škodlivé, ba až prejav kožnej choroby. Telesný zápach prekrývali nánosmi púdru a voňavkami. Obrovskú zásluhu na rozvoji voňavkárstva má arabský lekár a chemik Avicenna (10. – 11. storočie), ktorý vynašiel postup získavania vonných olejov z kve n des láciou.

Uplatňuje sa dodnes na celom svete. Arabi voňavky vyvážali do celej Európy.

Pohľad na svet a človeka sa uvoľnil až v 14. storočí počas obdobia renesancie, ale hygienická starostlivosť sa nezlepšila. Kozme ka sa ešte viac zameriavala

Obr. 2 Výjavy z verejných kúpeľov starých Grékov. Dobové kresby

7

KONTROLNÉ OTÁZKY

sa tvorba pro látok. Napä e kože (turgor) ochabuje, na kožnom povrchu sa tvoria vrásky i hlbšie ryhy, ktoré sú prvým znakom starnu a kože. Ako prvé sa tvoria vrásky okolo vonkajších kú kov oka, tzv. stračie nôžky.

Koža vystavená vetru, slnku, mrazu zhrubne. Vytvárajú sa hrubé pigmentové ložiská (senilné keratómy) alebo bradavicovité ložiská (senilné bradavice). Častý je výskyt rakoviny kože, hlavne na miestach vystavovaných slnku, zvyšuje sa lámavosť cievnych s en, ktoré ľahko praskajú. Vzniká krvácanie do kože (purpura senilis).

Vlasy strácajú lesk, sú šedivejšie a lámavejšie. U ľudí nad sedemdesiat rokov vlasy rednú, naopak, chĺpky v zvukovode, obočí, nose, najmä u mužov, rastú rýchlejšie. Nechty sa š epia, mliečne kalia, na prstoch nôh sú hrubšie a majú pazúrovitý vzhľad.

Rýchlosť starnu a kože ovplyvňuje aj dedičnosť.

Na rýchlosť starnu a pôsobí psychika, poveternostné 1. Aké vlastnos má povrch kože?

2. Čo určuje farbu kože?

3. Čo označujú miesta „vlhkého zaparenia“ kože?

4. Aké sú príznaky starnu a?

5. Kedy začína koža u človeka starnúť?

vplyvy, pracovné zaťaženie, užívanie návykových látok a prekonané choroby. Náuka o starnu (gerontológia) sa zaoberá riešením problémov v starobe a jej cieľom je oddialenie príznakov starnu a.

Zastaviť biologické starnu e sa doposiaľ nikomu nepodarilo. Prevencia starnu a kože spočíva vo zvyšovaní turgoru prijímaním dostatočného množstva teku n, hydratáciou rohovej vrstvy prostredníctvom hydratačných kozme ckých výrobkov a prijímaním pestrej stravy. Preven vnym zásahom je aj obmedzenie vplyvu slnečného žiarenia a používanie kvalitných ochranných prípravkov s pro slnečnou ochranou.

V snahe obmedziť prejavy starnu a kože sa dnes v rámci nápravnej (korek vnej) chirurgie vykonávajú rôzne plas cké operácie, najčastejšie na tvári. Plas ckochirurgickými omladzovacími zásahmi sa vyrovnávajú vrásky, čím sa získa zlepšený, mladší vzhľad.

6. Aké sú príznaky starnu a kože?

7. Čo ovplyvňuje rýchlosť starnu a kože?

8. Čím možno preven vne bojovať pro starnu u kože?

5. Chyby krásy pokožky a ich liečba Pod chybami krásy pokožky rozumieme zmeny a ochorenia kože rôzneho pôvodu.

UHRY, ATERÓM, MILIUM, SEBOREA, RUŽIENKA Uhry

20

Uhry (komedony – obr. 12) sú tmavohnedé až čierne bodky (hyperkeratózne zátky) v rozšírenom vyústení folikulu. Uhry sa najčastejšie vyskytujú u mladých ľudí tesne pred pubertou najmä na mastnej ple . Súvisí to so začiatkom činnos pohlavných hormónov produkovaných pohlavnými žľazami. Zvyčajne sa strácajú okolo 19. roku. Vyskytujú sa na miestach, kde je v koži veľa mazových žliaz (seboroické miesta), najčastejšie na tvári, pleciach a na chrbte. Maz sa zo žľazy nemôže vylučovať, hromadí sa, roztláča vlasové vačky a upchá-

va kožné póry. Obsah komedonu tvorí zmes výlučkov mazových žliaz, baktérií, pigmentu a rohovinových buniek, ktoré v ús oxidujú vplyvom vzdušného kyslíka a vytvoria čiernu „hlavičku“. Často sa v ňom vyskytujú aj roztoče (Demodex folliculorum). Hustý obsah možno z komedonu vytlačiť v podobe „červíka“ s tmavou hlavičkou. Okolo komedonu sa môže objaviť zápalová reakcia a vzniká ochorenie akné (uhrovitosť, acne, obr.

13). Má niekoľko foriem: jednoduchú, spojenú s výraznou zápalovou reakciou (acne pustulosa, indurata až phlegmonosa), prípadne niekoľko akné môže splývať a vzniká acne conglobata.

V nekomplikovaných prípadoch je ošetrovanie akné jednoduché: musíme dbať o čistotu a suchosť pokožky. Na uhrovité miesta treba používať čis ace pleťové vody a mydlo. Odporúča sa raz za týždeň napariť tvár alebo priložiť teplé obklady s borovou vodou, ktoré zmäkčujú pleť. Uhry potom kozme k ľahko vytlačí. Po určitom čase sa komedon môže vytvoriť znova.

upchatý vývod mazovej žľazy

mazová žľaza

rozšírená mazová žľaza vlasový folikul

vlasový folikul

Obr. 12 Uhor (komedon) – výplň v rozšírenom vyústení vlasového folikula na povrch kože (schéma)

Obr. 14 Ateróm – upcha e vývodu a rozšírenie mazovej žľazy (schéma)

1. ROČNÍK

upchatý vývod folikulu

isto upchaním vývodu mazovej žľazy (obr. 14). Zrohovatené bunky a maz sa pomaly hromadia a roztláčajú obal žľazy bez výraznejších zápalových prejavov. Pod kožou sa začne tvoriť tuhý neboles vý hrboľ. Ras e až do priemeru niekoľkých cen metrov. Vnútorný tlak spôsobí úplné a trvalé uzavre e ús a, preto sa ateróm nedá vytlačiť. Pri takomto pokuse môže vzniknúť zápal a jazvy. Vzhľadom na to, že ateróm sa môže vyskytnúť spolu s akné, môžeme si ich ľahko pomýliť. Ateróm sa odstraňuje chirurgicky. Musí sa vybrať celé puzdro (celá mazová žľaza), aby sa netvoril ďalej.

Obr. 13 Akné

Ak sa liečba zanedbá, vzniknú drobné pupence, okolo ktorých sa koža zapáli. Pupence sa zväčšujú, môžu zahnisať a zanechajú hlboké jazvy. Zhoršujúci sa stav musí vyšetriť odborný lekár – dermatológ. Keď vzniknú jazvy, liečba je ťažká, preto by sa zapálené uhry nemali vytláčať bez potrebnej prípravy. Podávajú sa lieky uľahčujúce vylučovanie mazu. Zabraňujú upchávaniu vlasového kanálika. Pri infekcii sa predpisujú anbio ká, niekedy dermatológ odporúča an koncepčnú hormonálnu liečbu vo forme tabliet. V niektorých prípadoch sa robia aj zlupovacie kúry, pri ktorých sa odlupuje horná vrstva pokožky a rozširuje ús e mazových žliaz. V strave treba obmedziť až vylúčiť korenené a mastné jedlá, sladkos , syry, salámy, čokoládu.

Zvýšiť by sa mal príjem ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov. Vylúčiť treba aj fajčenie a pi e alkoholických nápojov. Starostlivosť o takúto pokožku musí byť dlhodobá, nestačí len jednorazové ošetrenie. Je potrebné viackrát navš viť kozme cké zariadenie, kde kozme k odborne vyčis pokožku.

Ateróm Ateróm je podkožný útvar rovnakého pôvodu ako komedon. Vyskytuje sa tam, kde sú veľké a početné mazové žľazy, najmä vo vlasoch a na tvári. Vzniká tak-

Milium Miliá (tzv. proso) sú malé drobné biele až bieložlté uzlíky pod pokožkou. Ich obsah presvitá cez pokožku. Vyskytujú sa najčastejšie okolo očí a na lícach. Na dotyk pripomínajú drobné hrbolčeky. Nemajú otvor, takže sa nedajú vytlačiť. Okolo očí je pokožka zvlášť citlivá, preto je potrebné vyhľadať zdravotnícke či kozme cké zariadenie. Po povrchovej dezinfekcii sa poruší tenký obal sterilnou ihlou, obsah sa vytlačí a znovu vydezinfikuje.

Seborea Príčinou vzniku tohto ochorenia je nadmerná činnosť mazových žliaz (obr. 15). Seborea úzko súvisí s činnosťou pohlavných orgánov a žliaz s vnútornou sekréciou. V puberte sa príznaky zvýrazňujú, ale môžu pretrvávať až do dospelos . Svoju úlohu tu hrá prostredie, oblečenie, teplo, chlad a strava.

Mastná seborea (seborea oleosa) Pri tomto type seborey je pokožka tváre a hlavy mastná. Je to spôsobené zvýšenou tvorbou mazu a tým, že pokožka nie je schopná sťahovať vývodné kanáliky mazových žliaz. Otvory sú široké, koža sa podobá na pomarančovú kôru. Maz sa stále vylučuje na povrch pokožky.

21

Obr. 19 Vi ligo

Obr. 20 Pigmentový névus na koži

s poruchou autonómneho nervového systému alebo hormonálnymi poruchami. Liečba dosiaľ nie je známa. Vi ligom pos hnuté miesta sa kozme cky farbia do hnedasta (podľa od eňa pokožky) vodovzdornými prípravkami obsahujúcimi látky s podobným farbiacim účinkom ako napr. zelená orechová šupa, čím sa dosiahne umelé (chemické) opálenie. Inou možnosťou je aplikovanie odfarbovacích (bieliacich) prípravkov na kožu.

Niekedy sa vi ligo odstraňuje chirurgicky – vkladaním štepov kože. Celkovo a miestne sa podávajú látky, ktoré priťahujú svetlo, pričom sa koža ožaruje špeciálnym horským slnkom (žiaričom ultrafialových lúčov).

bez stopky, polguľovité, tukové nezhubné nádorčeky.

Lipómy a fibrómy chirurgicky odstraňuje iba lekár.

MATERSKÉ ZNAMIENKA A INÉ ÚTVARY Materské znamienka sú hnedé až tmavohnedé škvrny, niekedy vyrastajú nad povrch kože. Často ich ľudia nesprávne volajú bradavice. Vyskytujú sa kdekoľvek na tele ojedinele i v skupinách. Majú rôzny tvar i veľkosť. Bývajú hladké, mnohokrát sú pokryté chĺpkami. Časom sa ich podoba môže zmeniť.

Pigmentové névy (obr. 20) sa objavia pri narodení alebo krátko po ňom (pravé materské znamienka), môžu však vzniknúť aj v neskoršom veku. Pri dlhodobom dráždení znamienok môže vzniknúť rakovina kože. Ak sa nedráždia, zostávajú po celý život v pokoji.

Ich odstránenie patrí len do rúk lekára. Odstraňujú sa všetky znamienka vystavené opakovanému mechanickému alebo chemickému dráždeniu, keď javia známky rastu, svrbenia alebo menia farbu.

Fibrómy sú nezhubné nádory spojivového tkaniva. Majú ružovú alebo hnedú farbu. Bývajú to menšie alebo väčšie útvary, prevažne stopkaté. Vyskytujú sa najmä tam, kde sa koža trie – na krku, v podpazuší, najmä u obéznych osôb. Lipómy sú farebne podobné, 24

Bradavice (veruky) sú rôzne hrboľaté útvary s rozoklaným povrchom. Nachádzajú sa nad úrovňou kože, vyskytujú sa ojedinele, alebo vytvárajú hniezda kdekoľvek na tele. Bradavice delíme na obyčajné, ploché – detské a starecké. Ploché a obyčajné bradavice vyvoláva vírusová infekcia (obr. 21). Šíria sa z jedného človeka na druhého, ale i u toho istého jedinca na rôzne čas tela. Nákazlivosť nie je veľká, najvnímavejšie sú de . Bradavice majú rôzny tvar. Na tvári, okolo úst, v nosových otvorov, na mihalniciach vyrastajú bradavice ako tenké výrastky. Na chodidle sa pri chôdzi vtláčajú a vrastajú do rohovej vrstvy kože, sú boles vé, pretože tlačia na okos cu. Ploché bradavice sú malé polguľovité hladké pupence farby normálnej kože až žltohnedej farby. Sú veľké ako sklená špendlíková hlavička. Vyskytujú sa prevažne na tvári. Starecké bradavice sú ploché, väčšinou oválne útvary s drsným povrchom, rozmanitých farebných od eňov a rôznej veľkos . Nie sú nebezpečné, často však vzbudzujú obavy z rakovinového bujnenia. Odstraňujú sa zmrazením tekutým dusíkom. Problémom zostáva, ako zabrániť ich opätovnému vzniku.

Obr. 21 Bradavica obyčajná na koži

KONTROLNÉ OTÁZKY

Nadmerné ochlpenie (hypertrichóza) sa najčastejšie vyskytuje nad hornou perou, na brade, postranných čas ach tváre. Príčiny sú rôzne, môže byť podmienené aj dedične. Príčinu zisťuje odborný lekár, ktorý môže odporučiť kozme cké odstránenie chĺpkov.

Najšetrnejšie kozme cké ošetrenie je odfarbenie

1. Aké chyby krásy sa môžu vyskytnúť na koži?

2. Čo sú uhry?

3. Ako vzniká uhrovitosť?

4. Ako sa ošetrujú uhry na koži?

5. Čím sa líšia uhry od aterómu?

6. Čo označuje pojem milium?

7. Čím sa vyznačuje seborea?

8. Aké sú prejavy ružienky?

7 až 10 % roztokom peroxidu vodíka. Ženy by sa na tvári nemali holiť nikdy. Epilácia je metóda, pri ktorej odstraňujeme chlp i s cibuľkou, napr. voskom, pinzetou, dočasnou epiláciou – epilačnými prístrojmi a trvalou epiláciou pomocou elektrickej epilačnej ihly alebo laserom.

Pri depilácii odstraňujeme chĺpky holením, strihaním a pod. Chĺpky po depilácii rastú rýchlejšie, sú tvrdšie a výkon sa musí pravidelne opakovať o niekoľko dní.

1. ROČNÍK

NEŽIADUCE OCHLPENIE

9. Aké poruchy pigmentácie sa môžu objaviť na koži?

10. Čo je tetovanie (tetováž)?

11. Čím sa prejavujú materské znamienka na koži?

12. Kde sa najčastejšie vyskytuje nadmerné ochlpenie kože?

13. Ako sa môže odstrániť nadmerné ochlpenie kože?

6. Vonkajšie vplyvy pôsobiace na stav kože MECHANICKÉ, CHEMICKÉ, MIKROBIÁLNE A FYZIKÁLNE VPLYVY Mechanické vplyvy Kolagénové a elas cké väzivové vlákna, vlnité spojenie medzi zamšou a pokožkou i tukový vankúš zaisťujú pevnosť a pružnosť kože. Násilné mechanické vplyvy (tlak, údery, ťah, trenie), ktoré nadmieru alebo dlhodobo pôsobia na kožu, vyvolávajú ochrannú reakciu. Prirodzená ochrana pro mechanickým vplyvom (pružnosť, pevnosť, posúvateľnosť po podkožnom väzive) spôsobí zhrubnu e a zrohovatenie príliš namáhaných miest, na ktorých vznikajú mozole (tylomy), napr. na dlaniach. Jazvy na veľkej ploche kože (napr. po zahojených popáleninách) sú chúlos vé, pretože povrchová vrstva kože sa nemôže posúvať opro spodine.

Chemické vplyvy Na povrchu pokožky je hydrolipidový film. Tvorí ho pot a maz, ktorý vylučujú potné a mazové žľazy. Vytvára kyslé prostredie s pH 3,8 až 5,6. Vnútri pokožky je naopak prostredie zásadité s pH 6,7 až 7,3. Kožný film zaručuje neutralizačnú schopnosť, schopnosť napučať

a odolnosť pro alkáliám. Umývaním sa hydrolipidový film zmyje a obnovuje sa o 1 až 2 hodiny. V niektorých zamestnaniach dochádza k silnému porušeniu ochranného filmu na pokožke (napr. murár). Pri častom umývaní rúk (napr. kozme k niekoľkokrát za hodinu) sa ochranný film počas celej pracovnej zmeny prak cky nemôže obnoviť. Preto vždy po umy rúk treba vtrieť do pokožky na rukách krém s kyslou reakciou.

Mikrobiálne vplyvy Na 1 cm2 povrchu pokožky sa nachádza až 30- síc choroboplodných zárodkov. Neporušený povrch kože, olupovanie, hydrolipidový film bránia prenikaniu choroboplodných zárodkov do vnútra kože. Ak je povrch porušený a choroboplodné zárodky vniknú do kože, ak vizujú sa ďalšie obranné reakcie. Ľudské telo má celý rad „odpratávacích“ buniek. Tie pohlcujú cudzie látky, rozpúšťajú ich alebo odnášajú preč. K tomuto obrannému systému radíme: leukocyty, his ocyty a mnohojadrové obrovské bunky. Pri zneškodňovaní nimi pohltených (fagocytovaných) látok hrajú dôležitú úlohu lyzozómy – vnútrobunkové telieska. Lyzozómy obsahujú hydroly cké enzýmy. Rozpúšťajú a trávia zvyšky buniek.

25

DRUHÝ DruhýROČNÍK ročník 1. Dermatológia a kozmetika KOŽNÉ LEKÁRSTVO Dermatológia (z gr. derma: koža, logos: učenie) je odbor lekárstva, ktorý sa zaoberá chorobnými zmenami na koži vyvolanými rôznymi vonkajšími i vnútornými príčinami, ich liečbou a prevenciou. Časť dermatológov sa špecializuje na korek vnu dermatológiu (angl. correc ve dermatology) alebo na este ckú plas ckú chirurgiu (angl. surgical dermatology).

VZŤAH MEDZI DERMATOLÓGIOU A KOZMETIKOU Primárnym subjektom záujmu dermatológie i kozme ky (a kozmetológie) je koža človeka. Ich spoločným záujmom je prevencia pro jej poškodeniu. Za aľ čo dermatológia sa však prioritne venuje koži pos hnutej určitými chorobami, kozme ka (a kozmetológia) sa prioritne venuje neporušenej koži, alebo len mierne odchyľujúcej sa od normálneho stavu.

TOPICKÉ PRÍPRAVKY NA STAROSTLIVOSŤ O KOŽU V Európskej únii jestvujú len dve skupiny prípravkov na kožu: dermálne lieky a kozme cké výrobky.

Zjednodušene povedané, dermálne lieky sú určené pre skupinu osôb trpiacich určitou kožnou chorobou, kozme cké výrobky sú určené pre širokú populáciu osôb s neporušenou kožou.

Dermálne lieky Právnym predpisom pre lieky na Slovensku je Zákon 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach a jeho revízie. Okrem iného vymedzuje eto základné pojmy: Liek je liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok upravených technologickým procesom do liekovej formy a sú určené na ochranu pred chorobami, na diagnos ku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňova36

nie fyziologických funkcií. Lieková forma opisuje tvar a štruktúru lieku. Tuhé liekové formy zahŕňajú tablety, obduktety, retardety, kapsuly, tobolky, prášky, čajoviny a granuláty; polotuhé liekové formy tvoria mas , krémy, pasty, čapíky a náplas ; kvapalné liekové formy sú roztoky, sirupy, kvapky, klyzmy, injekcie, infúzie, transfúzie, tekuté emulzie, suspenzie a peny; plynné liekové formy sú aerodisperzie. Humánny liek je liek určený pre človeka.

Liečivo je chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického účinku využiteľného na ochranu pred chorobami, na diagnosku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií.

Pomocná látka je zložka lieku, ktorá nie je účinnou látkou ani súčasťou materiálu, z ktorého je vyrobený vnútorný obal a vonkajší obal lieku. Desiatky farmaceu ckých pomocných látok sú zároveň povolenými kozme ckými látkami (napr. olivový olej, vazelínový olej, vazelína, para n, lanolín, lieh, glycerín, emulgátory, zahusťovadlá, konzervačné a an oxidačné látky).

Väčšina dermálnych liekov je dostupná len na základe lekárskeho predpisu. Určené sú pre skupinu osôb trpiacich určitou chorobou alebo ak je potrebný lekársky dohľad. Poskytovať ich môžu len lekárne alebo lekári v lekárskych ordináciách.

Neveľká skupina dermálnych liekov je voľnopredajná. Nie sú viazané na lekársky predpis a predstavujú jednu z možnos pre samoliečbu. Označujú sa ako OTC (z angl. Over the Counter: cez pult) lieky. Takýmto sa môže stať iba prípravok, ktorý je už rokmi preverený, má kritérium bezpečného lieku, malé riziko nežiaducich účinkov a nie je návykový.

Oba druhy hromadne vyrábaných liekov uvedených na trh v EÚ musia dodržiavať právne predpisy ustanovené pre lieky, napríklad mať preukázané liečivé vlastnos a byť registrované. Na Slovensku registráciu liekov uskutočňuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Kozme cké výrobky sú zvláštne produkty. Dostupné sú ako tovary bežnej spotreby, no neraz sa od nich očakávajú účinky priam zázračné, blízke liekom alebo lieky prekonávajúce. To je zdrojom nedorozumení a živnou pôdou pre marketérov. Príkladom sú prípravky na rast vlasov, revitalizačná a „zoš hľujúca“ kozme ka. Mnohí spotrebitelia sú rozčarovaní, pretože sľubované výsledky neprichádzajú tak rýchlo, ako by si želali, ošetrenie je zdĺhavé a oni nemajú trpezlivosť pokračovať.

Kozme cký výrobok (podľa aktuálnej európskej legisla vy) je každá látka alebo zmes, ktorá je určená na kontakt s rôznymi vonkajšími časťami ľudského tela (pokožka, vlasové systémy, nechty, pery a vonkajšie pohlavné orgány alebo so zubami a sliznicou ústnej du ny na účely výlučne, alebo najmä ich čistenia, parfumovania, zmeny ich vzhľadu, ich ochrany, udržiavania v dobrom stave alebo úpravy telesného pachu.

KONTROLNÉ OTÁZKY

Kozme cké výrobky sú určené na neporušenú kožu pre širokú populáciu zdravých osôb. Ide o voľnopredajné spotrebné produkty predávané v drogériách, parfumériách, predajniach so zmiešaným tovarom, cez priamy predaj, internetový predaj alebo lekárenskú sieť. Výrobky, ktoré sú ako doplnkový sor ment predávané v lekárňach, ale sú ohlásené na celoeurópsky kozme cký online portál ako kozme cké, sú stále kozme kou. Spôsob distribúcie nesúvisí ani s ich kvalitou – ide len o marke ngovú stratégiu predaja. Druhou skupinou prípravkov na kožu, ktoré sú predávané v lekárňach, sú dermálne lieky (voľnopredajné alebo na lekársky predpis). Tieto však profesionál v kozmeckom salóne nemá používať.

Niektoré kozme cké výrobky obsahujú určité špecifické zložky alebo zložky v inej koncentrácii, než sú povolené v kozme ke na všeobecné použi e širokej verejnos . Sú určené len na profesionálne použi e

1. Čím sa zaoberá dermatológia?

2. Akou kožou sa zaoberá dermatológia?

3. Akou kožou sa zaoberá kozme ka?

4. Aký je vzťah medzi dermatológiou a kozme kou?

5. Čomu sa venuje kozme ka?

6. Ktoré skupiny prípravkov na kožu jestvujú v Európskej únii?

v zariadeniach starostlivos o telo. Profesionáli takéto výrobky nesmú ďalej predávať spotrebiteľskej verejnos . Profesionál má adekvátne vzdelanie a prax na použi e takéhoto kozme ckého výrobku (napr. chemický peeling).

Kategórie kozme ckých výrobkov Jestvuje mnohoraké rozdelenie kozme ckých výrobkov. Spotrebiteľov a profesionálov zaujíma najmä účel, pretože to je dôvod, pre ktorý výrobok zakúpia alebo použijú. Rozoznávame 5 základných skupín: 1. hygienické – ich účelom je čis ť tvár, telo, vlasy, zuby, ústnu du nu a nechty, 2. ochranné – ich účelom je chrániť kožu pro bežným vplyvom prostredia, napríklad pro chladu, teplu, vlhku, suchu, pro nadmernej expozícii slnečnému žiareniu, pro škodlivinám pracovného a životného prostredia a v súčasnos aj pro digitálnemu smogu, 3. regeneračné – ich účelom je udržiavať pleť, pokožku tela, vlasy a nechty v dobrom stave alebo spomaliť zjavné prejavy ich starnu a, 4. dekora vne – ich účelom je vytvárať farebné efekty a zakrývať drobné defekty na koži, očných viečkach, mihalniciach, obočí, perách, nechtoch a vlasoch, 5. vonné – ich účelom je parfumovať, osviežovať, navodiť príjemné pocity, ale nie prekrývať telesné pachy.

2. ROČNÍK

Kozmetické výrobky

Liečebný účinok smú deklarovať iba dermálne lieky (voľnopredajné alebo na predpis). Kozme cké výrobky nesmú deklarovať liečivý účinok. Termín „liečebná kozme ka“ je preto nesprávny; takéto výrobky v Európskej únii nejestvujú. Napriek tomu niektorí lekárnici a marketéri (mo vovaní výrobcami) prezentujú eto výrobky nesprávnymi a nelegi mnymi názvami ako „nadštandardnú kozme ku“, „dermokozme ku“, „liečebnú kozme ku“ či „kozmeceu ká“. Treba však uviesť, že termín „lekárska kozme ka“, charakterizujúci úkony korek vnej dermatológie, je správny.

7. Ako sa volá ústav, ktorý uskutočňuje registráciu liečiv na Slovensku?

8. Charakterizujte kozme cký výrobok.

9. Pre koho sú určené kozme cké výrobky?

10. Aké kategórie kozme ckých výrobkov poznáte?

11. Môžu kozme cké výrobky deklarovať liečivý účinok?

37

Škvrna (makula)

z rozmnoženia pigmentu

z rozšírenia kožných kapilár

Pupenec (papula)

plochý

polguľovitý

kónický

Žihľavový pupenec – ur ca (pomfus)

Pľuzgier (vezikula)

intraepidermálny

subepidermálny

Hnisavý pľuzgier (pustula)

48

Obr. 34 Primáme eflorescencie na koži (schéma)

mapovitých plôch, silno svrbí, rýchlo sa zjavuje a bez stopy ustupuje. Červená farba pupenca je spôsobená náhlym rozšírením krvných ciev pri alergických chorobách. Biela farba vzniká až vtedy, keď po preniknu teku ny z krvných ciev do kože vznikne opuch, ktorý následne stlačí kapiláry – vlásočnice. Niekedy je žihľavka na okrajoch červená a v strede má bielu farbu.

Pľuzgier (vezikula) je du na, ktorá prečnieva nad povrch kože. Môže vzniknúť intraepidermálne – medzi vrstvami pokožky. Má číry slabo žltkastý obsah a tenký kryt, ľahko praská. Subepidermálny pľuzgier – pod pokožkou má hrubší kryt, je menej priehľadný a jeho obsah môže byť často sfarbený krvou z poškodených krvných vlásočníc. Veľký pľuzgier nad priemer 1 cm sa volá bula.

Hnisavý pľuzgier (pustula) má obsah skalený hnisom, ktorý obsahuje biele krvinky, mikroorganizmy, odumreté bunky a máva úzky červený zápalový lem.

Milium je drobná epidermálna cysta s priemerom 0,5 až 2 mm vyplnená kera nom. Nachádza sa najmä na tvári okolo očí.

Sekundárne eflorescencie (obr. 35) Šupina (squamma) je odlupujúca sa časť pokožky, ktorá stra la súdržnosť s okolitými bunkami. Šupiny sa delia na jemné, otrubovité, drobné, stredné alebo veľké niekedy až niekoľko cm. Čím sú šupiny väčšie, tým rýchlejšie a výraznejšie zápalové zmeny ich spôsobili.

Odrenina (erózia) je plytká povrchová strata pokožky alebo sliznice rôzneho tvaru bez poškodenia krvných vlásočníc. Vyzerá ako ružová alebo červená plôška s vlhkou spodinou, ktorá nekrváca, iba mokvá.

Vzniká aj po porušení krytu intraepidermálnych pľuzgierov a hojí sa bez jazvy.

Poškriabanie (exkoriácia) je strata čas pokožky a vrchnej čas zamše s porušením krvných vlásočníc.

Vzniká napr. po rozškrabaní pri silnom svrbení a prejavuje sa bodkovitým krvácaním. Hojí sa zvyčajne bez jazvy.

Chrasta (krusta) vzniká zaschnu m tkanivových výlučkov baktérií a odumretých buniek, napr. pri krvácaní alebo mokvaní. Tvar chrasty závisí od pôvodu tvaru vyrážky. Tvrdá chrasta z tkanivového moku je medovožltá, z krvi je tmavohnedá a z hnisu žltozelená.

Chrasta z kožného mazu je mäkká a sivožltá.

Trhlina (fissúra) je plytké porušenie kože s riedkym podkožným väzivom, napr. okolo úst. Hojí sa bez jazvy.

Prasklina (ragáda) je hlboké úzke porušenie kože, ktoré často aj krváca. Vzniká pri nadmernom namáhaní alebo strate pružnos kože, pri jej zhrubnu na pätách a dlaniach. Hlboké praskliny sa hoja jazvou.

Odrenina (eróza)

Poškriabanie (exkoriácia)

Chrasta (krusta)

Trhlina (fissúra)

Prasklina (ragáda)

Príškvar (eschara)

2. ROČNÍK

Šupina (squamma)

Príškvar (eschara) vzniká odumre m čas kože pri jej zasiahnu elektrickým prúdom, poleptaní kyselinami, z nedostatočného prekrvenia, preležaniny alebo omrznu a. Príškvar je najprv belavý, potom sivý, fialovohnedý až čierny, ale neskôr je na okrajoch ohraničený zápalovou reakciou kože. Farba sa mení aj podľa spôsobu poškodenia. Po odlúčení odumretých čas kože sa hojí jazvou.

Vred (ulcus) je hlboký defekt kože a často aj podkožného väziva. Je spôsobený zápalom, hnisaním, nedostatočným prekrvením alebo kombináciou obidvoch týchto príčin. Okraje vredu môžu byť pomaly klesajúce, nadvihnuté alebo podmínované, podľa charakteru procesu. Hojí sa pomaly, jazvou, pokožka prerastá z okrajov alebo zachovaných zvyškov vlasových vačkov a potných žliaz.

Jazva (cicatrix) je výsledkom hojenia po poraneniach alebo kožných chorobách ako akné, ktoré spôsobili zničenie tkaniva do hĺbky kože až podkožia.

V jazve je normálne tkanivo nahradené kolagénovým väzivom. Čerstvé jazvy sú ružové, v priebehu mesiacov zblednú. Atrofické jazvy sú vpadnuté pre slabú tvorbu náhradného tkaniva. Hypertrofické alebo keloidné jazvy vzniknú pri nadmernej tvorbe tkaniva, sú vyvýšené, vyčnievajúce, s hrboľatým povrchom, mos kové, pruhovité a veľmi tuhé. Plošné jazvy napr. po popáleninách môžu spôsobiť zmenšenie rozsahu pohyblivos .

Atrofia (stenčenie) kože je výsledkom niektorých dlhodobých ochorení. Takáto koža je ružová s prechodom do fialovočervena, ľahko zraniteľná, chýba jej pružnosť a rozťažnosť, turgor je znížený. Starnu e spôsobuje ež určitý stupeň atrofie kože.

KONFIGURÁCIA A LOKALIZÁCIA CHOROBNÝCH ZMIEN NA KOŽI Pri hodnotení konfigurácie a lokalizácie chorobných zmien na koži musíme vždy presne opísať charakter zmeny, jej veľkosť, tvar, povrch a ohraničenie, veľmi dôležitá je aj farba.

Vred (ulcus)

Konfigurácia prejavov kožných chorôb okraje vredu postupne klesajúce

nadvihnuté

podmínované

Obr. 35 Sekundárne eflorescencie na koži (schéma)

Pri opise jednotlivých prejavov kožných chorôb sa vyrážky (eflorescencie) hodno a: 1. podľa veľkos v milimetroch, cen metroch; menej presné je prirovnávanie k známemu predmetu (napr. bodka, šošovica, peniaz, dlaň atď.); 2. podľa tvaru, ktorý môže byť okrúhly, oválny, prstencovitý, hranatý a mnohouholníkový, laločnatý – nepravidelný;

49

Vyššie stupne omrzlín bývajú tak ež sprevádzané celkovými príznakmi a vznikom šoku. Liečba spočíva v postupnom zahrievaní (nesmie sa náhle prehriať) a podávaní teplých nápojov. Keď sa objavia náznaky rozvoja omrzlín, možno trením pos hnutej plochy obnoviť krvný obeh a predísť poškodeniam kože.

Oziabliny sú zvláštnou formou omrzlín. Vznikajú po dlhodobom pôsobení chladu, stačí i teplota 0 °C. Prejavujú sa hrboľčekmi, koža je studená, modrofialová s červenými škvrnami. Po prechode do tepla koža svrbí a zdurí sa. Stav je zo začiatku prechodný, upravuje sa v letných mesiacoch, neskoršie sa upraví natrvalo. Pri neškodných poraneniach na týchto miestach môže vzniknúť vred. Liečba sa zameriava na zlepšenie obehových podmienok – telocvik, masáže, striedavé teplé a studené kúpele.

CHEMICKÉ A AKTINICKÉ VPLYVY Poškodenie kože chemickými vplyvmi Poškodenie kože chemickými vplyvmi – poleptanie – vzniká pôsobením chemických látok – zásadami alebo kyselinami. Leptavý účinok kyselín a zásad i iných chemických látok závisí od ich koncentrácie, chemických vlastnos , od dĺžky pôsobenia na kožu a sliznice.

Kyseliny leptajú tak, že odoberajú koži vodu a vyvolávajú zrážanie bielkovín. Vzniká nekróza – odumre e tkaniva, ktorá je ostro ohraničená a má rôznu farbu podľa kyseliny. Po zahojení zostávajú často jazvy.

Zásady vyvolávajú nekrózu so špinavohnedými príškvarmi. Nie sú jasne ohraničené, nekróza zasahuje rôzne hlboko.

Prvá pomoc a liečba spočíva v okamžitom umývaní zasiahnutej kože veľkým množstvom vody a v aplikácii neutralizačných prostriedkov. Pri poleptaní kyselinou aplikujeme roztok jedlej sódy, pri poleptaní zásadami roztok octu, borovej vody alebo Jarischov roztok.

Aktinické vplyvy (pôsobenie žiarenia)

54

Poškodenie kože slnečným žiarením Slnečné žiarenie obsahuje popri viditeľnom svetle (ktoré nevyvolá chorobné zmeny na koži) aj neviditeľné krátkovlnné – ultrafialové a dlhovlnné – infračervené žiarenie. Pri nadmernom opaľovaní pôsobí predovšetkým krátkovlnné ultrafialové (UV) žiarenie, pričom žiarenie UVB (vlnová dĺžka 290 – 320 nm) spôsobuje zápalové zmeny na koži. V menšom rozsahu pôsobí na koži aj dlhovlnná časť slnečného spektra – infračervené (IČ) žiarenie, ktoré na koži má len prechodný tepelný účinok. Prejaví sa začervenaním, ktoré rýchlo zmizne. Intenzita reakcie na oslnenie závisí od podmienok

Obr. 42 Začervenanie kože po nadmernom opaľovaní

ožiarenia a od individuálnej odolnos jedinca, farby ple , hrúbky rohovej vrstvy a návyku kože (tréning) na slnečné žiarenie.

1. Akútne zmeny kože zapríčinené UV žiarením slnka Dochádza k nim po nadmernom opaľovaní (obr. 42).

Zmeny na koži sa prejavia erytémom v určitom odstupe (6 – 12 hodín, prípadne o niečo neskôr) po pobyte na slnku (po opaľovaní). Celkový vývoj zmien na koži je analogický ako po popáleninách prvého a druhého stupňa. Prudké pôsobenie slnečných lúčov môže vyvolať až úpal. V tom prípade je koža červená, horúca, napätá, boles vá, neskoršie vznikajú pľuzgiere. Zdrojom UV žiarenia môžu byť aj umelé zdroje („horské slnko“). Pri rozsiahlejšom pos hnu kože sa objavujú aj celkové príznaky ako horúčka, nepokoj, vracanie.

2. Chronické zmeny kože zapríčinené UV žiarením slnka Chronické zmeny vznikajú dlhodobým pôsobením ultrafialového žiarenia slnka. Na miestach vystavených slnečnému žiareniu sa na koži objavia zmeny podobné degeneračným znakom starnu a pokožky. Koža je suchá, vráskavá a stenčená, objavujú sa nepravidelné škvrnité pigmentácie, rozšírené cievky a solárne keratózy. Na koži sa nachádzajú drobné ložiská hrubej kože s vrstvami šupiniek, ktoré sa odlupujú. Objavujú sa aj malé bradavičnaté uzlíky – nádorčeky, hnedé útvary, ktoré sa môžu premeniť až na kožnú rakovinu. Ultrafialové žiarenie sa podieľa na premene pigmentových névov (tzv. materských znamienok) na nebezpečný zhubný nádor melanóm. Ľuďom so svetlou kožou a so svetlými vlasmi, ktorí sa na slnku „rýchlo spália“, hrozí vyššie riziko vzniku kožných nádorov.

Slnečná alergia vzniká u ľudí precitlivených na slnečné svetlo. K poškodeniu kože dochádza aj po malých dávkach energie slnečných lúčov, prejaví sa svrbivými vyrážkami.

Slnečný ekzém sa prejaví na miestach vystavených slnku, ako je tvár, obnažená (nekrytá) časť hrudníka. Koža sčervenie, objavia sa červené pupence a svrbenie kože.

KONTROLNÉ OTÁZKY

Slnečná žihľavka (obr. 43) sa prejavuje výsypom žihľavkových pupencov na nekrytých miestach niekoľko minút po opálení.

Niektoré látky v životnom prostredí zvyšujú účinok UV žiarenia slnka senzibilizovaním kože (fotodynamický efekt): • slnko a rastliny majú určitý vzťah. Pri opaľovaní na tráve (napr. čerstvo pokosenej) kombinovaným pôsobením slnečného žiarenia a látok z rastlín (do organizmu sa dostanú napr. vdychovaním) vznikajú pruhovité sčervenené ložiská s pľuzgierikmi (fytofotodermatózy). Najčastejšie sa objavia na trupe; • po natre kože voňavkou a následným pôsobením UV lúčov slnka dochádza k pruhovitému sčervenaniu kože a neskoršie k hyperpigmentáciám (nahromadenie pigmentu v koži). Tento stav sa nazýva toxická fotoderma da a je spôsobený látkami (furokumarínmi), ktoré tvoria súčasť voňaviek. Senzibilizátorom môžu byť aj deriváty dechtu, asfaltu a i. Fotodynamický efekt po predbežnej senzibilizácii sa môže prejaviť aj po krátkodobom pôsobení slnečného žiarenia.

U asfaltérov vyvolá až profesionálne ochorenie kože; • po aplikácii niektorých liekov napr. an bio k alebo chemoterapeu k (tetracyklín, biseptol a i.) následkom opálenia vzniká na miestach vystavených slnku sčervenenie, pupence, pľuzgiere, hyperpigmentácie (a iné prejavy podľa druhu lieku). Liečba: v rámci prvej pomoci sa postupuje obdobne ako pri ošetrení popálenín kože – aplikovaním studených obkladov, výživných chladiacich krémov, prípravkov s obsahom kor zónu, podávaním dostatočného množstva teku n. Pri celkových prejavoch treba konzultovať s odborným lekárom.

1. Ako sa prejavia mechanické vplyvy pri rozvoji kožných zmien?

2. Aké sú následky pôsobenia termických vplyvov na kožu?

3. Čo zapríčiňuje pôsobenie chladu na kožu?

4. Aké sú následky poškodenia kože chemickými vplyvmi?

Prejavy poškodenia ionizujúcim žiarením závisia od: • množstva dopadajúcej energie: v závislos od dávky žiarenie spôsobí už nezmeniteľné (trvalé) alebo zmeniteľné zmeny; • topografie pôsobenia (rozloženia – distribúcie po povrchu kože): rovnaké množstvo žiarivej energie má celkom iné účinky pri koncentrácii na jednom miesta ako pri pôsobení na celú plochu kože; • dĺžky pôsobenia: účinok môže byť tým menší, čím je časové rozloženie pôsobenia daného množstva žiarenia dlhšie.

2. ROČNÍK

Obr. 43 Slnečná žihľavka

Poškodenie kože ionizujúcim žiarením Koža a jej adnexy sú prvou tkanivovou štruktúrou tela, na ktorú ionizujúce žiarenie pôsobí náhodne (pri práci, haváriách reaktorov) či v medicíne zámerne, účelovo v rámci mnohých diagnos ckých alebo liečebných postupov. Ionizujúce žiarenie spôsobuje náhle (bezprostredné) alebo dlhodobé (chronické) zmeny.

Pritom zmeny, resp. reakcie kože na poškodenie ionizujúcim žiarením sú analogické bez ohľadu na to, či zdrojom žiarenia je elektromagne cké vlnenie (röntgenové, gama žiarenie) alebo žiarenie rýchlo le acich (tzv. elementárnych) čas c (žiarenia alfa, beta, neutróny a protóny).

Akútne následky z ožiarenia pri vysokých dávkach sa prejavia ťažkými radiačnými popáleninami kože, vypadávaním vlasov, zápalom ústnej sliznice, ďasien a jazyka.

Chronické následky ionizujúceho žiarenia vznikajú postupne, sčítaním dávok. Na koži (najmä na prstoch rúk) sa môžu objaviť napr. pri profesionálnej opakovanej expozícii u röntgenológov. Objavujú sa v podobe erytémov, edémov a tvorby boles vých trhlín kože (ragády), ktoré sa ľahko infikujú a vznikajú ťažko sa hojace vredy. Vytvára sa aj hyperkeratóza, z ktorej sa často môže vyvinúť až rakovina kože.

V medicíne sa využívajú rôzne druhy ionizujúceho žiarenia v diagnos ke a pri liečbe nádorových ochorení. Pritom v záujme prevencie pos hnu a organizmu a zvlášť kože ionizujúcim žiarením sú stanovené prísne predpisy prípustných dávok v rámci ochrany a bezpečnos pri práci s ionizujúcim žiarením aj pri liečebnom použi .

5. Aké zmeny vyvolá slnečné žiarenie na koži?

6. Od čoho závisia zmeny kože pri pôsobení ionizujúceho žiarenia?

7. Ako sa prejavia následky pôsobenia žiarenia (radiačných vplyvov)?

55

TRETÍ Tretí ROČNÍK ročník 1. Liečba kožných chorôb Koža ako najrozsiahlejší orgán tela si pri chorobnom pos hnu vyžaduje efek vne liečebné zásahy, aby sa chorobné procesy zastavili, resp. aby sa pre chorobu zmenený stav vrá l do normálnych fyziologických podmienok. Liečba kožných chorôb pritom musí zohľadniť všetky všeobecné požiadavky známe pri aplikovaní liekov v medicíne. Preto je veľmi rozmanitá a komplexná. Treba brať do úvahy aj skutočnosť, že výskyt kožných chorôb stúpa. Sú to hlavne alergické reakcie (na rôzne chemické aj rastlinné alergény), nádorové ochorenia (rakovina a najmä melanómy), zápalové ochorenia a ďalšie. Preto popri podávaní rôznych liekov sa využívajú aj fyzikálne a chirurgické postupy. Pri kožných ochoreniach trpí vlastne celá rodina, pretože pacient sa väčšinou lieči ambulantne.

VNÚTORNÁ LIEČBA

56

V minulos sa na liečbu kožných chorôb spočiatku používali najmä vonkajšie prostriedky: mas , oleje (pozri ďalej). Vonkajšia liečba niekedy nestačila, preto sa dopĺňala rôznymi odvarmi – čajmi, ktoré sa považovali len za podpornú liečbu. Význam vnútornej liečby dokázal až rozvoj vyšetrovacích metód, spoznávanie celkových príčin vzniku kožných chorôb a objavenie, resp. vyvíjanie účinných liekov. V súčasnos má vnútorná liečba rozsiahle možnos a je schopná zabrániť pos hnu u celého organizmu alebo ohrozeniu života.

Pri niektorých mikrobiálnych a hubových ochoreniach sa preto podávajú celkovo pôsobiace liečivá – an bio ká, chemoterapeu ká a an myko ká. Rozpoznanie pôvodcu chorobného procesu je zásadné pre výber a spôsob aplikácie liečby. E ologickým (príčinným) faktorom rozvoja hnisavého procesu v koži môže byť bakteriálna, ale aj vírusová infekcia kombinovaná s bakteriálnou, resp. aj s hubami. Na zvládnu e takýchto procesov sa podávajú lieky obsahujúce an bio ká, pro vírusové lieky, niekedy aj sulfónamidy. Užitočné vlastnos an bio k spočívajú v deštrukcii dôležitých štruktúr mikroorganizmov alebo v ovplyvnení/znemožnení ich reprodukcie začlenením sa do ich biosyn-

tézy. Z toho vyplýva, že an bio ká môžu pôsobiť na mikroorganizmy priamo deštrukčne (bakteriocídne), alebo bránia ich rozmnožovaniu (bakteriosta cky).

Niekedy sa celkovo pôsobiace lieky podávajú aj pri ochoreniach, ktorých príčina nie je infekčná (napr. renoidy v nízkych dávkach pri akné), alebo ich príčina nie je dosiaľ známa (napr. pri rosacei). Rizikom celkovo podávanej liečby môže byť alergická reakcia na niektorú z účinných látok. An bio ká môžu zapríčiniť zníženie až vymiznu e mikrobiálnej flóry v tráviacom trakte, hnačky alebo poruchy tvorby vitamínu K s následným krvácaním do kože a slizníc. Pri užívaní niektorých liekoch sa treba vyhýbať pobytu na slnku, napr. pri an histaminikách, niektorých an bio kách (napr. tetracyklíne) alebo cytosta kách. Pri podávaní kor kosteroidov okrem ich pro zápalového a pro alergického účinku treba pri dlhodobej liečbe rátať aj s nežiaducimi účinkami vrátane narušenia vzťahov hypofýza – nadobličky (napr. znížením tvorby kolagénu vzniká atrofia kože a strie; porušením látkovej premeny cukrov a vápnika vzniká cukrovka a rednu e kos , ovplyvňuje sa aj vnútroočný tlak (zvýšenie) – čo hrozí až stratou zraku) a i. Tlmenie reakcie imunitného systému (tzv. imunosupresíva) znižuje odolnosť pro infekciám a zvyšuje riziko žalúdkového vredu. An histaminiká, ktoré sú určené pro alergii, majú aj celkový tlmiaci vplyv na centrálnu nervovú sústavu (čo môže negavne ovplyvniť napr. vodičov pri riadení motorových vozidiel). Koncentrované prípravky zo skupiny re noidov (zlúčeniny synte ckého vitamínu A), ktorými sa lieči porucha rohovatenia kože, môžu viesť k hypervitaminóze (spojenej so stratou vápnika a tzv. rednu m kos ). Nesmú sa podávať ženám počas tehotenstva.

Z uvedeného vidieť, že liečba s aplikovaním liekov vnútornou cestou si vyžaduje presné zistenie príčiny chorobného stavu a starostlivé zváženie dávkovania. Vždy je potrebné aj posúdenie možnos výskytu vedľajších nežiaducich účinkov.

Formy liekov Lieky sa pri liečbe ochorení kože a jej prídavných orgánov aplikujú v rôznych formách. Upravené sú tak,

Označenie liekov Väčšina liekov sa dnes vyrába hromadne vo farmaceu ckých firmách. Tieto lieky voláme špeciality. Na bežné použi e v teréne sú pripravené rôzne veľké balenia, z ktorých sa najčastejšie predpisujú „najmenšie“.

Na obale hromadne vyrábaného lieku si treba všimnúť predovšetkým eto údaje: • názov, • silu v merných jednotkách (g, mg a pod.). Niekedy je na ľahšiu orientáciu sila lieku označená „forte“, „biforte“, „mite“, „duplex” a pod., • dátum výroby – na obale sú eto údaje spravidla vyznačené sedemmiestnym číslom, v ktorom prvé označuje expiračný čas a posledné štvorčíslie dátum výroby lieku. Zvyšné čísla označujú výrobnú šaržu (napr. 4 401 124 znamená, že liek bol vyrobený v novembri 2024, môže sa používať 4 roky a má výrobnú sériu 40), • čas exspirácie – obdobie, počas ktorého možno liek použiť, • komu je liek určený – pre dospelých (pro adul s), pre de (pro infan bus), • stručný návod na použi e a odporučený spôsob uskladnenia lieku.

Niektoré lieky sa zhotovujú pre individuálnu potrebu klienta podľa lekárom napísaných receptov – magistraliter. Pripravujú sa v lekárňach. Lekárne pripravujú aj niektoré teku ny na vonkajšie použi e, napr. lieh, peroxid vodíka, borovú vodu, rôzne nktúry a pod.

Lieky pripravené v lekárni individuálne majú takéto údaje: • dátum výroby lieku, • názov lekárne, ktorá liek pripravila, príp. jej číslo, • stručný návod na použi e lieku, • farbu š tka (určuje spôsob použi a prípravku): biely š tok – na vnútorné použi e, červený š tok – na vonkajšie použi e, čierny š tok – jed, • niekedy je na obale ešte ďalší š tok upozorňujúci na nutnosť špeciálneho zaobchádzania, napr. „JED“, „POZOR NA OHEŇ“ pri horľavinách a pod.

Všetky údaje uvedené na obale (na š tku) a pri špecialitách aj na pribalenom letáku musí kozme k (aj klient) pri každej manipulácii s liekom (najmä novopredpísaným) starostlivo sledovať a dodržať.

HLAVNÉ SKUPINY LIEKOV Farmakologická liečba An bio ká (ATB). V dermatovenerológii sa využíva veľa druhov an bio k, ktoré sa používajú podľa toho, ktorý mikroorganizmus ochorenie vyvolal a na ktoré an bio kum je tento mikroorganizmus citlivý. Pred ich aplikovaním sa má vždy odobrať materiál a poslať na vyšetrenie do príslušného laboratória – kde môžu zis ť prítomnosť a druh choroboplodných zárodkov a ich citlivosť na an bio ká. Pri náhlych stavoch je potrebné liečbu začať tzv. širokospektrálnymi ATB. Po získaní výsledku kul vácie a citlivos , druh podávaného an bio ka podľa nálezu treba dodatočne spresniť, resp. zmeniť. V dermatológii majú zvláštny význam an myko ká pôsobiace pro mikroskopickým hubám.

Chemoterapeu ká sú látky, ktoré môžu cielene porušovať životné deje mikroorganizmov (napríklad sulfónamidy). Pre možné závažné vedľajšie účinky sa však v praxi už využívajú o niečo menej.

An histaminiká tvoria skupinu pro alergických liekov. Majú nielen pro alergický, ale aj upokojujúci účinok. Používajú sa pri žihľavkách, vyrážkach po liekoch, svrbľavých kožných chorobách a pod. Nesmú sa podávať osobám, ktoré v práci potrebujú byť bdelé a sústredené.

Venotoniká sú látky spevňujúce cievnu stenu a zlepšujúce krvný obeh v žilách. Využívajú sa napr. pri zápalových ochoreniach žíl.

Vitamíny sú biologicky ak vne látky nevyhnutné pre fungovanie organizmu. V organizme fungujú ako katalyzátor látkovej výmeny. Vitamín A ovplyvňuje látkovú výmenu, imunitný systém a zúčastňuje sa aj na an oxidačných procesoch. Pôsobí priaznivo pri suchos kože, vlasov, lámavos nechtov, pri niektorých poruchách rohovatenia kože. Vitamíny skupiny B ovplyvňujú procesy látkovej výmeny i funkciu pečene, slúžia na získavanie energie, podporujú stav pokožky. Vitamíny zo skupiny B podávame pri pásovom opare, akné, hnisavých zápaloch kože, seborei a pod.

Vitamín C patrí medzi katalyzátory látkovej výmeny, ovplyvňuje syntézu kolagénu. Nedostatok vitamínu C spôsobuje mnoho chorobných zmien kože a slizníc.

Podávame ho napr. pri krvácaní do kože. Vitamín D pôsobí na látkovú výmenu kalcia v kos ach a synte zuje sa v koži pod vplyvom UV žiarenia slnka. Vitamín E sa zúčastňuje na an oxidačných procesoch, ovplyvňuje látkovú výmenu sacharidov a bielkovín. Pre svoje regeneračné účinky sa aplikuje pri mnohých degenera vnych ochoreniach kože. Vitamín K je potrebný na tvorbu protrombínu a tvorbu ďalších faktorov v pečeni, ktoré sú nevyhnutné pre zrážanlivosť krvi.

3. ROČNÍK

aby ich aplikačná forma čo najlepšie vyhovovala spôsobu podania, napr. tablety na podávanie ústami, čapíky konečníkom, mas na kožu a pod. V dermatológii sa najčastejšie stretávame s tuhými, tekutými a polotuhými formami liekov aplikovanými na povrch kože.

57

2. Choroby mazových žliaz MAZOTOK Mazotok (seborea) je prejavom celkovej poruchy metabolizmu tukov v organizme, charakterizovaný na koži zvýšenou tvorbou mazu. V pôvode ochorenia má určitú úlohu nervový systém, hormonálne vplyvy – zvýšenie hladiny mužských pohlavných hormónov (androgénov) a dedičné faktory.

Rozdelenie seborey: a) seborea oleosa – maz sa dostáva na povrch kože v olejovitej konzistencii. Koža je špinavožltá, sivastá, s rozšírenými otvormi folikulov, celkove mierne zhrubnutá. Vzhľadom pripomína kôru pomaranča. Vlasy sa po umy rýchlo premas a. Pri ťahu prstom po typických seboreických miestach (na čele, nose, brade, nosovo-lícnej brázde, nad hrudnou kosťou a medzi lopatkami, obr. 45) cí ť tukový povlak a prst podložený hodvábnym papierom sa rýchlo premas . Ak sa maz vo vlasatej čas hlavy zahusťuje, mieša sa s odlučujúcimi sa šupinkami a tuhne. Koža sa stáva suchšou a časť suchých šupín sa rozsype po vlasoch – tvoria sa tzv. lupiny. Môžeme ju pozorovať aj u de . Tento stav sa nazýva b) seborea sicca. Po odstránení šupiniek je pokožka červená a vlhká.

Príčiny seborey môžu byť dedičné a dôležitú úlohu majú aj hormonálne vplyvy. Tvorbu mazu výrazne znižujú liečivé prípravky s obsahom kyseliny vitamínu A – re noidy (z nich najviac isore noin, napr. Roaccutane a i.). Ďalšími príčinami môžu byť poruchy v tráviacej

68

Obr. 45 Najčastejšia lokalizácia seboroických miest (schéma)

sústave, používanie agresívnych detergentných prostriedkov, nevhodného mydla, dráždivé zložky v potrave a celková nesprávna životospráva (nevyvážený denný a nočný režim, užívanie alkoholu a niko nu).

Seborea je výraznejšia v lete a v teplom počasí, v zime a v chladnom počasí je menej výrazná. Úlohu majú aj psychické faktory. Zvýšený mazotok sa vyskytuje aj pred menštruáciou. Toto ochorenie podmieňuje aj vznik akné a koža je náchylnejšia na infekcie. Pri miestnej liečbe závisí zníženie seborey od použitých masťových základov – krémov, emulgátorov. Časté skúšanie rôznych prípravkov však môže podráždiť kožu.

Mas a pasty sú menej vhodné. Vhodnejšie sú púdre so sírou na tvár a šampóny na mastné vlasy. Vhodná je aj klima cká liečba, balneoterapia, slnečné kúpele a pobyt pri mori. Pri ťažkej forme seborey sa odporúča aj hormonálna an koncepcia obsahujúca estrogény alebo látky účinkujúce pro mužským pohlavným hormónom (an androgény). V diéte odporúčame nedráždivé potraviny, málo tukov a cukrov.

AKNÉ Akné označuje zápalové ochorenie mazových žliaz, vlasových folikulov. Na jeho vzniku sa zúčastňujú mnohé vnútorné a vonkajšie faktory, hlavne však vplyvy gene cké a hormonálne (vplyv androgénov), ale aj bakteriálne. Pos huje mladistvých – dievčatá aj chlapcov v puberte, v dospelos sa vyskytuje výnimočne.

Základným prejavom akné je komedon, čo je rohovinová zátka v ús folikula (obr. 46). Najčastejšie miesta výskytu (tzv. predilekčné – obr. 47) sú tvár, ramená, hrudník a chrbát (obr. 48).

Komedony delíme na otvorené (čierne) a uzavreté (biele).

Obr. 46 Akné – schema cké znázornenie zápalovej reakcie okolo chĺpka (schéma)

Zvláštne formy akné: • acne cosme ca po kozme ckých prípravkoch, • acne excoriata sú rozškriabané prejavy u nervovo labilných osôb, obyčajne na čele, • acne medicamentosa po liekoch obsahujúcich bróm, jód, kor kosteroidy, • acne necro ca po nadmernej reakcii na stafylokoky, • acne praemenstrualis vzniká asi týždeň pred menštruáciou.

Obr. 48 Rozsiahly výskyt ložísk akné na chrbte

Čierne sfarbenie komedonov obsahuje zoxidovaný maz (nie je to teda nečistota). Je spôsobené chemickými zmenami kera nu – rohoviny z rohovej vrstvy pokožky a mazu z mazových žliaz. Pôsobením baktérií š epiacich súčas mazu vznikajú voľné mastné kyseliny, ktoré dráždia kožu a podnecujú tvorbu komedonov.

Okolo nich potom vzniká zápal, neskôr sa pridružuje infekcia. Na koži sa objavujú zapálené pupienky sfarbené do žlta, zapálené hrboľky a cysty. Podľa prevažujúcich prejavov rozlišujeme eto klinické formy: • acne comedonica, • acne papulosa, • acne papulopustulosa, • acne cys ca, • acne conglobata (najťažšia forma) – hojí sa jazvou.

Po zhojení prejavov akné môžu pretrvávať hyperpigmentácie a jazvy. Liečenie sa líši podľa formy akné a musí byť komplexné. Liečbu delíme na miestnu a celkovú.

Miestna liečba akné: 1. povrchové čistenie liehovými roztokmi, napr. s kyselinou salicylovou,

V rámci vonkajšej liečby treba odstrániť komedony a zabrániť vzniku nových – naparovaním, obkladmi borovou vodou, šetrným vytláčaním.

Odstraňovanie komedonov sa musí robiť počas odborného hĺbkového čistenia ple najprv raz týždenne, neskôr zriedkavejšie. V štádiách bez hnisavých prejavov sa obdeň robí 10-minútová masáž poš pmi palcom a ukazovákom na ovplyvnenie činnos mazových žliaz.

Pri akné je zakázané používať mas s vazelínovým základom. Prípravky s peroxidom a re noidmi sa nemajú používať v lete pri pobyte na priamom slnku.

Celková liečba akné: 1. an bio ká – dlhodobé (niekoľkomesačné) podávanie v malých dávkach, napr. tetracyklín, erytromycín, ktoré priamo pôsobia na prítomné baktérie v mazovej žľaze a vlasovom vačku, 2. hormonálna liečba u žien: podávanie hormonálnych prípravkov potláčajúcich pôsobenie androgénov na mazovú žľazu, 3. re noidy sa používajú pri ťažkých formách akné, spôsobia útlm a spomalenie tvorby mazu, inhibujú rozvoj hyperkeratózy,

3. ROČNÍK

Obr. 47 Najčastejšie miesta výskytu akné (schéma)

2. hĺbkové čistenie spočíva v šetrnom odstraňovaní komedonov expresiou; neopatrný zásah môže viesť k navodeniu alebo zhoršeniu zápalu alebo k tvorbe jaziev, 3. olupovanie pokožky zlupovacími pastami, prípravkami s benzoylperoxidom – uvoľňujú kyslík, ničia tým mikróby, spôsobujú zápal a olupovanie pokožky. Prípravky s kyselinou vitamínu A, ktorý inhibuje proces rohovatenia v ús mazovej žliazky, čím ruší jej zúženie, vyvoláva zápal s následným olupovaním, otvára biele komedony, 4. aplikácia an bio k, ktoré pôsobia na mikrobiálne osídlenie kože, 5. kryoterapia sa využíva okrem iného aj na zlepšenie vzhľadu výsledného jazvovitého stavu, 6. dermabrázia sa odporúča tak ež na ovplyvnenie výsledných jazvovitých stavov, vždy po uváženom rozhodnu dermatológa.

69

RUŽIENKA Ružienka (rosacea) je zápalové ochorenie kože strednej čas tváre (obr. 49), ktoré pos huje ženy aj mužov po 40. až 50. roku života. Toto ochorenie býva spojené so zvýšenou produkciou mazu. Ochorenie sa začína občasným prechodným sčervenaním kože, ktoré sa opakuje vplyvom chladu alebo tepla.

V ďalšom priebehu vznikajú rozšírené cievky, červené až červenofialové pupienky, ktoré nie sú viazané na folikuly. Ako jedna z komplikácií sa môže prejaviť pos hnu m očí. Bujnením väziva – zhrubnu m mazových žliazok – môže vzniknúť po dlhšom čase na nose hrboľatý červenofialový, karfiolu podobný útvar – rhinophyma. Priebeh ochorenia je dlhodobý, dochádza k častým recidívam. Faktory podmieňujúce vznik ružienky sú: vrodené dispozície, tráviace poruchy, vplyv ložiskovej infekcie.

Obr. 49 Ružienka zasahujúca najmä dolnú časť tváre

Liečba: je dlhodobá a vyžaduje si odbornú starostlivosť. Podávajú sa an bio ká vonkajšou formou (miestne): erytromycín, tetracyklín, chloramfenikol (môžu sa podať aj systémovo). Pri tomto ochorení sa uplatňuje aj metronidasol. Významné sú diétne opatrenia – nedráždivá strava, úprava tráviacich porúch.

V prípade karfiolovitého nosa sa odporúča chirurgická liečba. Klientom odporúčame špeciálne krúživé masáže.

Naparovanie, peeling, hĺbkové čistenie nie sú vhodné postupy najmä v začiatočných fázach tohto ochorenia, lebo môžu významne zhoršiť stav.

70

PERIORÁLNA DERMATITÍDA Periorálna derma da (derma s rosaceiformis) je ochorenie neznámeho pôvodu podobné ružienke.

Prejavuje sa u žien v strednom veku 20 – 30 rokov, erytémovými (červenými) prejavmi, papulkami a papulo-pustulkami najčastejšie okolo úst (od aľ názov), okolo očí alebo sa rozširuje na celú tvár. Prejavy zvyčajne nesvrbia, ale vyvolajú pocit pálenia. Faktory podmieňujúce vznik ochorenia sú: vrodené dispozície, tráviace poruchy, vplyv ložiskovej infekcie, môžu ho vyvolať miestne používané kor zonoidné prípravky, zvlášť po dlhodobej liečbe. Podráždenie mazových žliazok môže súvisieť aj s nahromadením halogénov (F, Cl, Br a I).

Provokujúci význam majú aj an koncepčné prípravky, mydlá, fluorizované zubné pasty a kôra citrusových plodov. Úloha roztočov ani súvis s bakteriálnou či kvasinkovou infekciou sa úplne nepotvrdili.

Liečba: je dlhodobá a vyžaduje si odbornú starostlivosť. Významné sú diétne opatrenia – nedráždivá strava, úprava porúch trávenia. Vylúčia sa prípadne používané kor zonoidné mas , zubné pasty a voda, kozme cké prípravky. Podávajú sa an bio ká vonkajšou formou: tetracyklín, erytromycín, chloramfenikol 4 – 6 týždňov v postupne sa znižujúcich dávkach (môžu sa podať aj celkovo). V niektorých prípadoch pomôže aj liečba re noidmi. Pre výraznú citlivosť sa na miestnu liečbu používajú nedráždivé krémy, pričom sa klientom odporúčajú špeciálne krúživé masáže. Podávajú sa aj krémy so sírou alebo metronidazolový krém. V akútnej fáze sa podáva napr. len zinkový olej. Ďalším liečebným postupom môže byť aj kryoterapia. V prípade „karfiolového nosa“ sa odporúča chirurgická liečba.

Rovnako ako u ružienky naparovanie, peeling a hlboké čistenie nie sú vhodné postupy (najmä v začiatočných fázach tohto ochorenia), lebo môžu významne zhoršiť stav.

KONTROLNÉ OTÁZKY

4. imunomodulačná liečba spočíva v aplikácii vakcín (určí imunológ v spolupráci s dermatológom).

1. Čím sa charakterizuje seborea a aké typy poznáme?

2. Aké ochorenie kože predstavuje akné a aké sú princípy liečby?

3. Čo je ružienka a aké sú možné liečebné postupy?

4. Aké ochorenie kože je periorálna derma da?

5. Aký je vhodný liečebný postup pri periorálnej derma de?

3. Parazitárne kožné choroby Je skupina ochorení, pri ktorých kožné zmeny vyvolávajú parazity žijúce v koži alebo v jej okolí. Nebezpečenstvo spočíva v narušení kožného povrchu, čo je otvorenie možnos pre ďalší zdroj infekcie.

SVRAB Svrab vyvoláva roztoč – zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei, obr. 30B). Hlavným príznakom svrabu je svrbenie, najmä večer a v noci v teple v posteli. Nákaza sa prenáša priamo z človeka na človeka alebo nepriamo znečistenou posteľnou bielizňou. Inkubačná doba je 1 až 6 týždňov, záleží na osobnej hygiene, čím je hygiena na lepšej úrovni, tým sa príznaky rozvíjajú pomalšie.

Najčastejšie sa nachádzajú v miestach, kde je koža jemná (obr. 50), napr. medzi prstami (obr. 27), na zápäs ,

v lakťovom zhybe, v podpazuší, v podkolennej jamke, v okolí prsných bradaviek, u mužov na predkožke.

Ochorenie sa nevyskytuje vo vlasoch, na tvári, dlaniach a chodidlách. Samička je väčšia (0,3 mm), vŕta až 2 cm dlhé chodbičky v rohovej vrstve, kde kladie vajíčka. Na začiatku a na konci chodbičiek sú červené pupienky alebo pľuzgieriky. Menší samček (meria 0,1 mm) sa zdržuje na povrchu kože. Diagnos ka svrabu vyžaduje vyšetrenie všetkých členov rodiny pos hnutého.

Liečba: telo po erame pro svrabovými prostriedkami. Pred liečbou sa chorý vykúpe, umyje sa mydlom a ke ou tak, aby si odstránil špinavé nánosy, šupiny a chrasty z okolia chodbičiek. Po osušení sa na kožu nanesie liek. Dĺžku pôsobenia stanoví lekár podľa druhu použitého lieku. Po liečbe nasleduje kúpeľ, výmena osobnej a lôžkovej bielizne, dezinfekcia.

Obr. 50 Najčastejšie miesta výskytu svrabu (schéma)

A voš vlasová Obr. 51 Vši parazitujúce na človeku

Na človeku parazitujú tri druhy vší: vlasová, šatová, a ohanbia. Tento hmyz má bodavé a sacie ústrojenstvo, saje niekoľkokrát denne. Vajíčka – hnidy ukladá na vlasy, chlpy alebo vlákno tkanín. Z vajíčok sa liahnu larvy. Dĺžka vývinu je 16 až 40 dní. Živia sa ľudskou krvou.

Najčastejšia je voš vlasová (obr. 51A). Hnidy nachádzame na koreni vlasu – sú to belavé útvary podobné lupinám, ktoré sa nedajú z vlasov s ahnuť. Vši vyvolávajú silné svrbenie. Na prevenciu i liečbu používame prípravky s Lindanom, šampóny s Pyrethrinom.

Voš šatová (obr. 51B) žije v záhyboch bielizne a šiat.

Hnidy nachádzame na vláknach tex lu alebo chlpoch tela. Voš šatová opúšťa bielizeň len vtedy, keď potrebuje nasať krv. Je prenášačom škrnitého týfusu. Na

B voš šatová

3. ROČNÍK

ZAVŠIVAVENIE

C voš ohanbia 71

koži pos hnutých nachádzame svrbľavé, žihľavkové pupienky. Liečba spočíva v odvšivení, čo sú mydlové kúpele, insek cídy, dezinfekcia bielizne a odevu sterilizáciou.

Voš ohanbia (obr. 51C) sa prenáša z človeka na človeka väčšinou pri pohlavnom styku, ale napr. aj použi m vlhkého uteráka po druhej osobe. Parazit sa nachádza na chlpoch ohanbia, pri dlhšom trvaní aj v podpazuší, na ochlpení tváre alebo v obočí. V miestach nasávania krvi parazitom pozorujeme na koži modré škvrny, ktoré silne svrbia.

INÉ ZMENY SPÔSOBENÉ ĎALŠÍMI PARAZITMI Blcha Blcha obyčajná vyvoláva na koži červené škvrny so žihľavkovými pupienkami. Príležitostne môžu na človeka prejsť i zvieracie blchy (mačky, psa a potkana). Na prevenciu i liečbu používame insek cídne prípravky.

KONTROLNÉ OTÁZKY

Kliešťové zápaly mozgu Kliešťové zápaly mozgu (kliešťové encefali dy) sú vírusové ochorenia prenášané kliešťami. Zdrojom kliešťov sú voľne žijúce zvieratá, najmä hlodavce. Kliešte sú ak vne najviac v jarných a letných mesiacoch, preto sa aj ochorenia najčastejšie vyskytujú v tomto období. Inkubačný čas je 10 – 14 dní. Priebeh ochorení je často ľahký, dokonca nepozorovaný. Vyvinuté formy choroby sa prejavia zvýšenou teplotou, malátnosťou, bolesťami hlavy a príznakmi chrípky. K nim sa pripájajú príznaky z pos hnu a obalov mozgu (meningeálne) a ďalšie nervové príznaky, stuhnutá šija, poruchy spánku. Väčšina ochorení sa vylieči bez následkov, len

72

1. Ktoré parazitárne ochorenia kože poznáte?

2. Čo je svrab?

3. Aké typy vší parazitujú na človeku?

4. Aké ochorenie môžu prenášať parazity?

5. Ako sa prejaví kliešťový zápal mozgu?

pri niektorých môže choroba prejsť do chronického štádia s poruchami duševnej činnos .

Liečba: je symptoma cká, tzn. liečenie príznakov. Podáva sa špecifický imunoglobulín. Pacient sa musí izolovať na infekčnom oddelení alebo klinike. V akútnej fáze ochorenia je potrebný duševný a telesný pokoj.

Borelióza Borelióza je infekčné ochorenie prenášané infikovanými kliešťami. Toto ochorenie vyvoláva baktéria – Borrelia burgdorferi. Možno ju izolovať z krvi, mozgovo-miechového moku a kože chorých. Niekoľko dní po prisa infikovaného kliešťa sa objaví sčervenanie kože (obr. 28), ktoré sa šíri na periférii a v centre bledne.

Vyskytujú sa aj boles hlavy, zvýšená teplota, bolessvalov a kĺbov. Po niekoľkých týždňoch sa prejavujú príznaky pos hnu a niektorých orgánov, najčastejšie nervového systému, zápaly nervov, obrny. Príznaky môžu dlhý čas recidivovať. Predpoveď (prognóza) tohto ochorenia je priaznivá.

Liečba: základným liekom tohto ochorenia je penicilín v dostatočných dávkach a špecifické chemoterapeu ká. Črevné parazity Črevné parazity – helmintózy sú vyvolané viacerými pôvodcami. Môže to byť mrľa detská (Oxyuris vermicularis), ktorá sa vyskytuje najmä u de , alebo ľudská škrkavka (Ascaris lumbricoides). Škrkavky žijú v tenkom čreve, samička kladie veľký počet vajíčok (škrkavka až 200 000). Mrľa detská sa vyskytuje v okolí konečníka. Hlavným príznakom je svrbenie konečníka. Škrabaním môže vzniknúť ekzém, resp. sa vyskytujú aj alergické prejavy na koži.

Liečba: používame prípravky Pyrvinium, Vermox, Helmirazin a i.

6. Aké sú možnos prevencie a liečby ochorení, ktoré prenášajú parazity?

7. Ktorý črevný parazit sa vyskytuje najmä u de ?

ŠTVRTÝ ROČNÍK

KONTROLNÉ OTÁZKY

Mikroorganizmy sú drobné, okom neviditeľné jednobunkové organizmy. Sú schopné samostatného života a žijú na našej planéte viac ako 2 miliardy rokov.

Mikroorganizmy sú prítomné všade okolo nás. Zložitejšie organizmy voláme makroorganizmy. Najstaršie majú asi pol miliardy rokov. Odhaduje sa, že vývoj človeka trval okolo päť miliónov rokov. Bol to dostatočne dlhý čas na vytvorenie i vyváženie zákonitos spolužia mikroorganizmov a makroorganizmov pri ich vzájomnom kontakte a vplyve na životné prostredie.

Na jednej strane stojí mnohopočetnosť foriem mikroorganizmov, ich odolnosť, schopnosť prežiť v rozličných podmienkach a vniknúť do makroorganizmu, kým na druhej strane schopnosť makroorganizmov brániť sa pro nepriaznivému pôsobeniu škodlivých druhov mikroorganizmov. Na povrchu kože je dostatok živných látok potrebných na rozmnožovanie mikroorganizmov. Keďže koža tvorí rozhranie medzi okolitým prostredím a vnútornými orgánmi, organizmus si musel vytvoriť účinnú ochranu. K ochranným mechanizmom patrí mechanická a chemická obrana pred nadmerným rozmnožovaním mikroorganizmov na povrchu tela. Sú to rôzne látky, ktoré vylučuje pokožka a jej kyslý plášť, sliny a slzy na slizniciach a imunitná obrana – makrofágy a imunoglobulíny.

Na povrch kože celého tela sa už hneď po narodení dostávajú z okolitého prostredia rôzne mikroorganizmy. Počas života sa na jednotlivých oblas ach kože sústredia rôzne typy mikroorganizmov podľa produkcie potu a chemickej reakcie kože a ďalších faktorov.

Niektoré mikroorganizmy sa stávajú súčasťou kožného povrchu a žijú spolu s ľudským organizmom v symbióze bez toho, že by vyvolali chorobné procesy (napr.

1. Čo sú mikroorganizmy a aké druhy poznáme?

2. Aký je vzťah medzi mikroorganizmom a kožou?

3. Aké druhy baktérií rozoznávame?

4. Ktoré sú najmenšie choroboplodné mikroorganizmy a ako môžu zapríčiniť chorobný proces u človeka?

Staphylococcus epidermidis). V určitých miestach a situácii však môžu zapríčiniť rozvoj chorobného procesu (napr. v oblas pazúch). Prítomnosť a pomnoženie tzv. choroboplodných (patogénnych) druhov mikroorganizmov na koži alebo ich priživovanie (parazitovanie) na koži naopak vyvoláva chorobné (patologické) procesy – rozličné zápaly a poškodenia kože a jej prídavných orgánov.

Medzi chorobami kože majú výrazný podiel choroby zapríčinené choroboplodnými mikroorganizmami.

Je dôležité si pritom uvedomiť, že kožný kryt (resp. vrstvy kože) môže byť nielen podkladom na rozvoj choroboplodných zárodkov, ale aj vstupnou bránou na ich prestup do vnútorných tkanivových štruktúr organizmu. Je však možný aj opačný postup: choroboplodné mikroorganizmy môžu do kože preniknúť zvnútra ako súčasť chorobných procesov prebiehajúcich v jednotlivých orgánoch tela. Ľudstvo skúma mikroorganizmy len posledných asi 400 rokov. Súvisí to s objavením mikroskopu a s možnosťou priameho pozorovania. Predpokladalo sa, že mikroorganizmy vyvolávajú kvasenie, hni e a rôzne choroby. Tieto poznatky zasiahli do mnohých oblas, a tak vznikol samostatný vedný odbor mikrobiológia. Zaoberá sa štúdiom tvarov, vlastnos a životných prejavov mikróbov. Najmenšie mikroorganizmy sú vírusy. Rozoznávame ich dobre až pri miliónnásobnom zväčšení v elektrónovom mikroskope. Väčšie mikroorganizmy sú baktérie, ktoré rozoznávame už pri sícnásobnom zväčšení vo svetelnom mikroskope. Môžu mať napr. guľovitý (nazývajú sa koky), tyčinkový (tzv. bacily) tvar. Ďalšie parazitujúce mikroorganizmy na človeku sú mikroskopické huby a jednobunkovce (prvoky).

5. Aké sú možnos ochrany organizmu pro mikroorganizmom?

4. ROČNÍK

1. Človek a mikroorganizmy

73

2. Kožné choroby vyvolané kokmi KOKY A PYODERMIE Koky sú mikroorganizmy guľovitého tvaru s priemerom asi síciny milimetra. Keď sú spojené do dvojíc, označujeme ich diplokoky, do re azok streptokoky a do strapcov stafylokoky.

Streptokoky sú najrozšírenejšie mikroorganizmy, ktoré ohrozujú človeka. Niektoré spôsobujú celkové ochorenia, napr. šarlach a lokálne ochorenia kože, napr. erysipelas (ruža). Dnes, modernými liečebnými postupmi – podávaním an bio k – sa eto ochorenia dajú úspešne liečiť.

Stafylokoky vyvolávajú drobné ochorenia kože, napr. folikuli du, ale aj hlboké hnisavé ochorenia – furunkul, karbunkul. Ohrození sú jedinci s oslabenou imunitou. Stafylokoky sú odolné pro penicilínu a niektorým iným an bio kám.

Diplokoky spôsobujú ochorenia niektorých orgánov, napr. kvapavku, zápaly pľúc, očnej rohovky, stredného ucha, mozgových blán s celkovým pos hnu m a vysokou úmrtnosťou.

Pyodermie

74

Pyodermie sú hnisavé kožné ochorenia, ktoré môžu vyvolať stafylokoky (tzv. stafylodermie), alebo vyvolávateľom sú streptokoky (tzv. streptodermie). Môže ísť aj o zmiešanú infekciu zloženú zo zástupcov oboch skupín.

Pos hujú rôzne úseky a vrstvy kože. Najčastejšími šíriteľmi pyodermií bývajú chorí na furunkulózu, zápal potných žliaz (hidradeni du) a pod. Infekcia sa prenáša priamym stykom chorého so zdravým, alebo nepriamo, prostredníctvom baktériami kontaminovaných pracovných nástrojov, výrobkov, spoločne používaných uterákov, odevu, obuvi ako i rozličných chladiacich roztokov, olejov, prachu. Včasná liečba a izolácia chorých je základným preven vnym zásahom. Dôležité je chorého izolovať od kolek vu. Treba bezodkladne liečiť aj de choré na impe go a z pracovných kolek vov vyradiť najmä osoby s recidivujúcimi pyodermiami. Príčinou šírenia pyodermií často nie je len nedostatočná hygiena pracoviska, šírenie pyodermií ak vne podporuje aj nedostatočná osobná hygiena. Niekedy spolupôsobia aj hormonálne vplyvy alebo súvisia so stravovaním a procesom trávenia. Na nečistej, neumývanej koži sa rýchlo rozmnožujú baktérie, ktoré sú schopné vyvolať pyodermiu.

Hnisavé procesy vznikajú vtedy, keď drobné poranenia kože (mikrotraumy) umožnia vniknúť infekcii do kože. Mikrotraumy vznikajú obyčajne po mechanických poškodeniach (inzultoch), ako sú vpichy, odreniny, ranky, pľuzgiere a i. Môže to byť aj následok porušenia kože pri práci s organickými rozpúšťadlami, alkalickými roztokmi alebo prachovitými látkami. Pri práci v chlade alebo pri niektorých kožných chorobách sa tvoria v koži trhlinky (tzv. ragády). Ich význam je o to väčší, že sa často prehliadajú a pri ošetrovaní podceňujú. Odolnosť kože môže poklesnúť i pri práci s látkami, ktoré porušujú obranné biochemické mechanizmy kože (jej kyslý plášť a lipidy v nej), napr. pri práci vo vode, ktorou sa koža maceruje, pri intenzívnom potení (práca v teple) alebo pri neopatrnom zaobchádzaní s chemikáliami, ktoré môžu kožu vysušovať, odmas ť či priamo poškodiť. Všeobecnou, ale veľmi dôležitou požiadavkou pri prevencii je osobná čistota a čistota pracoviska. Ak aj napriek dôkladným preven vnym opatreniam sa pyodermie vyskytujú opätovne u tých istých ľudí, treba u nich hľadať príčiny porúch imunitného systému. Medzi eto príčiny patrí zvýšená hladina cukru v krvi (hyperglykémia) pri cukrovke (diabetes mellitus), vychudnu e (kachexia), tuberkulóza a pod.

ROZDELENIE CHORÔB PODĽA PÔVODU A LOKALIZÁCIE OCHORENIA Druhotná infekcia iných kožných chorôb – svrab, ekzém, opar, sa nazýva impe ginizácia. Rozdelenie pyodermií je dané miestom, kde sa nachádzajú: • povrchové pyodermie pos hujú pokožku a označujeme ich impe go; • folikulárne pyodermie: – folikuli da (folliculi s, perifolliculi s), – furunkul (furunculus), – furunkulóza (furunculosis), – karbunkul (carbunculus); • hĺbkové pyodermie: – ruža (erysipelas), – ektyma, – flegmóna (phlegmona).

Presná lokalizácia a pôvod ochorenia, charakteris ka podľa hore uvedených chorôb sa podrobnejšie chronologicky rozoberajú v nasledujúcich podkapitolách.

IMPETIGO Impe go je častým hnisavým ochorením, pos huje viac de a mladých ľudí. Býva vyvolané zmiešanou stafylokokovou a streptokokovou infekciou, je to ochorenie nákazlivé so sezónnym výskytom (najčastejšie v máji a septembri). Vzniká často v súvislos s nádchou, najčastejšie na koži tváre (na hornej pere) a so zápalom stredného ucha (v okolí ušnice). Ako nákazlivé ochorenie sa rýchlo šíri, zvlášť v detských kolek voch. Prenáša sa priamym kontaktom s chorým človekom alebo nepriamo – kontaminovanými predmetmi, napr. hračkami, príbormi. Prejavuje sa tvorbou drobných pľuzgierikov, ktoré rýchlo praskajú (obr. 52).

Obsah pľuzgierikov zasychá do chrasty medovožltej až žltohnedej farby. Po ich odlúčení zostáva mokvajúca spodina. V prípade, že sa ochorenie riadne nelieči, dochádza k šíreniu prejavov (u de napr. na sliznicu úst) a ku komplikáciám – zápalu obličiek až k sep ckému stavu. Chorého musíme izolovať od kolek vu a dodržiavať všetky hygienické zásady, osobnú čistotu a čistotu bielizne.

Liečba: lokálne a niekedy aj celkovo an bio ká (vždy podľa druhu vyvolávateľa a citlivos na an bioká). Ordinuje a liečbu riadi dermatológ.

Ich priebeh je akútny alebo vlečúci sa (t. j. chronický) so striedavým zlepšovaním a zhoršovaním klinických prejavov. Väčšinou ide o ťažko liečiteľné ochorenie.

Pri ťažkých formách pozorujeme i nezvratné poškodenie vlasového váčka s následnou trvalou stratou vlasov. Ak sa zápal rozšíri aj do hĺbky vlasového váčka, ide o perifolikuli du (obr. 53B). Vzniká pritom drobná pustulka s červeným zapáleným lemom (obr.

54). Pri prestupe infekcie do okolia váčka vznikajú výraznejšie zapálené hrboľky a pos hnutý môže mať okrem miestnych (lokálnych) príznakov aj celkové, napr. horúčky.

Liečba: aplikácia prípravkov s an bio kami a ansep cké roztoky. Táto liečba je niekedy náročná a zdĺhavá.

A

B

Obr. 52 Impe go. Pustulky sú celkom pri povrchu kože.

Majú žltkastý obsah, časom praskajú, tvoria sa krusty a mokvajúce erózie (schéma)

Obr. 53 Schema cké znázornenie: folikuli dy (A), hlbokej perifolikuli dy (B)

4. ROČNÍK

FOLIKULITÍDA, FURUNKUL, KARBUNKUL Folikulitída (folliculitis, perifolliculitis) Folikuli da je infekcia, ktorá pos huje vlasový váčok (folikulus – obr. 53A). Najčastejšie je vyvolaná stafylokokmi, menej často inými baktériami alebo kvasinkami, ktoré do oblas vlasových folikulov najčastejšie prenikli mechanickými vplyvmi (napr. po holení, v miestach trenia tesného goliera košele). Pos hnuté bývajú vlasy, ochlpenie a brada. Klinicky sa prejavujú ako infikované váčky, ako drobné pustulky, z ktorých v centre vystupuje vlas. Pri pos hnu chlpov na tvári u mužov (brada, fúzy) hovoríme o sykóze.

Rozlišujeme niekoľko klinických foriem ochorenia.

Obr. 54 Niekoľko folikuli d so zápalovou reakciou v okolí

75

Obr. 75 Atopický ekzém v dojčenskom veku na tvári

90

ny, napr. mlieko, vajcový bielok, neskoršie postupne prevláda pozi vna reakcia na inhalačné alergény (peľ, domáci prach).

Liečba je zdĺhavá a problema cká. Chorému (resp. okoliu) musí byť objasnený dedičný charakter choroby a skutočnosť, že alergia môže pretrvávať celý život. Pri tomto ochorení je nutná denná starostlivosť o kožu premasťovaním indiferentnými základmi, šetrné čistenie kože, olejové kúpele. Na pos hnuté miesta aplikujeme prípravky s kor koidmi, po zlepšení nesteroidnými preparátmi s obsahom dechtu a pod. Na utlmenie svrbenia podávame celkovo an histaminiká. Diétne opatrenia znamenajú predovšetkým obmedzenie potravín, na ktoré je pacient alergický, jedál, ktoré sú často alergizujúce, korenených jedál, citrusových plodov, alkoholu a pod. K podporným opatreniam patria správne oblečenie, vhodné pracovné zaradenie. Nie sú vhodné napr. kaderník, pekár, ošetrovateľ zvierat.

Psychologická starostlivosť prispieva k úspechu liečby. Dobrý liečebný efekt má aj UV terapia. Prospešná býva klima cká liečba – s pobytom na horách alebo pri mori.

druhého roku sa vytvárajú typické ložiská so zhrubnutým povrchom, objavujú sa nové predilekčné oblas – lakťové a podkolenné jamky, šija, krk, zápäs e. De to nú až k rozškriabaniu, pretože ich to úporne svrbí, z tohto dôvodu dochádza aj k nespavos . K zhoršovaniu priebehu prispievajú nepriaznivé klima cké podmienky, ročné obdobia, k zhoršeniu dochádza na jeseň a cez zimu. K ďalším podmienkam patria infekcia, styk s alergénmi, nevhodná strava a emocionálne vplyvy.

Z komplikácií sú najbežnejšie stafylokokové alebo vírusové infekcie. Prejavy ochorenia sa s pribúdajúcimi rokmi zlepšujú a u väčšiny chorých sa do puberty zahoja alebo zostávajú len mierne prejavy ochorenia. Vo včasnej dospelos a v dospelom veku sa ochorenie vyskytuje na tvári, na krku, šiji, ramenách, rukách, hornej čas hrudníka, v lakťových (obr. 76) a podkolenných jamkách a na zápäs ach. Pacien vyzerajú starší, sú vážnejší a psychicky labilní. U niektorých chorých sa súčasne vyskytuje senná nádcha alebo astma, ktoré sa zhoršuj pri zlepšení kožných prejavov a naopak.

Predpoveď sa nedá presne určiť. Asi u štvr ny de ochorenie pretrváva až do dospelos . Asi tri štvr ny pacientov s atopickou derma dou (ekzémom) má pozi vne kožné testy na rôzne alergény. V dojčenskom veku prevažujú reakcie na potravinové alergé-

Je časté ochorenie s akútnym alebo chronickým priebehom, vyskytuje sa v ktoromkoľvek veku. Základným prejavom žihľavky (ur kárie) je nezápalový opuch v zamši, v podkoží (obr. 77) a na slizniciach v dôsledku uvoľnenia špecifických látok (tzv. mediátorov). Žihľavka sa môže objaviť kdekoľvek na tele. Klinicky dochádza k výsevu žihľavkových pupencov. Pri žihľavke niekedy nachádzame drobné, biele až ružové pupienky, inokedy typické žihľavkové pupence s možnosťou prechodu do geografickej formy. Farba prejavov záleží na stupni stlačenia kapilár. Svrbenie je veľmi úporné.

Typické sú rýchly vznik a potom aj rýchly ústup prízna-

Obr. 76 Atopický ekzém v dospelom veku

Obr. 77 Žihľavka

ŽIHĽAVKA

KONTROLNÉ OTÁZKY

Podstatou liečby je zis ť príčinu. Potravinové alergény sú najčastejšou príčinou žihľavky (ur kárie), preto ich zisťujeme eliminačnou diétou, pomocou diétneho denníka. Pacient si zapisuje všetky jedlá, ktoré zjedol, potom denník predloží lekárovi a ten v spolupráci s pacientom sa pokúsi nájsť potravinu, ktorá vyvoláva alergickú reakciu. Pri vyšetrovaní je najcennejšia anamnéza – údaje o životnom štýle pacienta, o prípadných ochoreniach jeho príbuzných atď. Veľakrát je objasnenie príčiny ur kárie problema cké. V ambulancii odborného lekára sa robia na objasnenie príčiny tohto ochorenia vyšetrenia: odbery na laboratórne testy, na expozičný test, na parazity, alergologické a imunologické vyšetrenie, epikutánne testy, RTG pľúc, vyšetrenie na ložiskové infekcie a ďalšie. Vyšetrenie podľa jednotlivých štandardných postupov si vyžaduje v prípade potreby aj hospitalizáciu.

Liečba: miestne väčšinou aplikujeme tekutý púder

1. Aké ochorenie kože predstavuje ekzém?

2. Aký je priebeh a aké sú formy ekzému?

3. Čo je kontaktný ekzém a čím je zapríčinený?

4. Čo nazývame atopickým ekzémom?

5. Aké sú možnos vzniku žihľavky (ur kárie) na koži?

s mentolom. Celkove sa podávajú an histaminiká, kalcium injekčne, nedráždivá diéta, pri chronickom priebehu alebo rozsiahlej reakcii aj kor koidy.

NEŽIADUCE ÚČINKY LIEKOV NA KOŽU Niektoré lieky môžu zapríčiniť rozvoj kožných prejavov (exantémy), ktoré môžu vzniknúť po vnútornom, ale aj po miestnom podaní liekov. Často sa vyskytujú po aplikácii niektorých látok na miestne umŕtvenie (napr. prokainu), po sulfónamidoch, po zlúčeninách zlata a i. Vyvolané exantémy môžu napodobňovať iné kožné choroby, najmä kontaktný alergický ekzém. Klinicky sa prejavujú ako redší či hustejší, až veľmi hustý výsev najrôznejších eflorescencií, hlavne na trupe a vonkajších plochách konča n, niekedy aj na tvári.

Výsev býva často symetrický a je sprevádzaný svrbením. Zmeny môžu byť viditeľné aj na slizniciach. Celkové príznaky nemusia byť prítomné, avšak pri ťažkých výsevoch sa môže objaviť zvýšená teplota (až vysoká horúčka), celková vyčerpanosť, boles v kĺboch, prípadne vracanie, hnačky, dýchacie ťažkos , môžu byť pos hnuté aj najrôznejšie vnútorné orgány (napr. pečeň). Výnimočne sa môže ťažký liekový exantém končiť aj smrťou.

Liečba: aplikácia an histaminík, kalcium vnútrožilovo alebo kor koidy ež vnútrožilovou cestou. Miestna liečba sa líši podľa charakteru výsevu. V ťažkých prípadoch je nutná až hospitalizácia.

6. Akými testami môžeme dokázať súvislosť ekzému s alergiou?

7. Aké sú možnos prevencie ekzému?

8. Ako sa prejavia nežiaduce účinky liekov na koži?

4. ROČNÍK

kov po odstránení príčiny. Podľa priebehu ju delíme na akútnu a chronickú.

Príčin spôsobujúcich žihľavku (ur káriu) je mnoho: • potraviny – jahody, korenené jedlá, vajcia, • rôzne rastliny, • hmyz – komáre, mravce, • lieky ako penicilín, sulfónamidy, mezokain, prokain, • fyzikálne vplyvy – chlad, tlak, teplo, • nervové vplyvy – stres, vyčerpanie, • tráviace ťažkos a pod.

91