Issuu on Google+

LITURGICKÝ PROGRAM

16.IX.

PONDELOK

Sv. omše: Farský kostol:

Šváby

17.IX.

CZŠ

PIATOK

Sv. omše: Farský kostol:

21.IX.

18.30 18.30 deti

6.30 7.50 18.00

Šváby:

6.30 18.00

Haniska: 18.30 Soľná Baňa: 18.30

6.30 16.30 adorácia 18.00 korunka

Teriakovce:

15.september 2013 Sedembolestnej Panny Márie

6.30

www.solivar.fara.sk

Sv. Ondreja a Kima Taegona,kňaza a Pavla Chonga Hasanga a spol. mučeníkov; spomienka

Soľná Baňa:

SOBOTA

sv. Matúša, apoštola a evanjelistu; sviatok

NEDEĽA

Sv. omše: Farský kostol:

Soľná Baňa:

6.30 18.00 z nedele

Šváby: Haniska: Ruská N.V.: Haniska:

6.30 18.30 detská 18.30 detská 14.00 DOS

Dvadsiata piata nedeľa v Cezročnom období 7.30 10.00 farská 11.30 14.30 pobožnosť 8.30

TV LUX 17.9.2013 // 19.30 hod.

Opál: Šváby: Teriakovce: Ruská N.V.: Haniska:

11.45 7.30, 18.00 8.45 10.00 8.45

www.tvlux.sk 19.9.2013 // 20.40 hod.

Dom nádeje (Ukrajina)

Na území Boha

Chlapci sa snažia vyslobodiť z osídiel drog a sestra Monika a Anežka im v tom pomáhajú. Ich život je postavený na troch pilieroch: modlitbe, práci a spoločenstve. Treba rozhodne vykročiť a neobracať sa späť. Byť otvorený, neklamať a vedieť sa priznať aj ku zlým veciam. Inak to nemá zmysel. Kedysi schátralý domček v lese sa mení na domov a prináša nádej chlapcom a ich rodinám. Život je zrazu krajší.

Začiatkom roka 2011 prerastú nepokoje v africkom Pobreží Slonoviny do občianskej vojny. Pallotínska misia v mestskej štvrti Abidžanu – Yopouhone sa ocitá v ohnisku najťažších bojov. Misionár Zbigniew Kłos tieto dramatické chvíle dokumentuje svojou malou turistickou kamerou. a autentické dobové zábery z tých čias.

farnosť na webe:

www.solivar.fara.sk

Solivarský informátor Vydáva Rímskokatolícky FÚ v Prešove - Solivare. Vychádza týždenne. Za vydanie zodpovedá redakčná rada. (7700270. solivarskyinformator@gmail.com. Pre vnútornú potrebu. Dobrovoľný príspevok 0,10 €.

Rímskokatolícky farský úrad Solivarská 45 08005 Prešov www.solivar.fara.sk

ročník: XVI. číslo: 37

Ona dôverovala Bohu! Preto aj my dôverujme!

17.30

6.30 18.00 17.30

Sv. omše: Farský kostol:

22.IX.

Ruská N.V.: Teriakovce:

ŠTVRTOK

Sv. omše: Farský kostol:

20.IX.

6.30 17.00 deti

STREDA

Sv. omše: Farský kostol:

19.IX.

sv. Kornélia,pápeža a Cypriána, biskupa, mučeníkov; spomienka

UTOROK

Sv. omše: Farský kostol:

18.IX.

24.týždeň v Cezročnom období

Vo štvrtok večer v relácií Pod lampou ma zaujala téma, ktorú rozoberal Štefan Hríb so svojimi hosťami – neresti Slovákov. Okrem toho, že si dokážeme závidieť a sme neprajní viac ako iné národy, zaznelo tam aj konštatovanie, že sa veľmi rýchlo vzdávame a nedoťahujeme veci do konca. Vraj sa dokážeme rýchlo nadchnúť pre správnu vec a sme naozaj v mnohom úspešní, ale keď príde nejaký problém, alebo narazíme na neprajnosť, tak sa skoro vzdávame a uzatvárame sa do ulity, v ktorej sa cítime bezpečne. Radšej nevytŕčať z davu, aby som nedostal po nose. Ako je to s nami? Dnes na sviatok našej patrónky si pripomíname, že náš národ prešiel v dejinách mnohým utrpením a že ochrane Panny Márie vďačíme za to, že sme nezahynuli. Avšak okrem tohto všeobecného rozmeru dnešnej slávnosti je tu aj osobný rozmer. My veriaci sme totiž povolaní nastúpiť na osobnú cestu, cestu plnú nebezpečenstva - cestu kríža. Mnohí z nás sa na ňu vydajú s radosťou, dychtivo a so vzrušením, veď

je to predovšetkým cesta spásy, ale časom zisťujeme, že cesta sa uberá nečakanými smermi: zrada priateľa, neprajnosť zo strany najbližších, problémy v cirkvi... Čo teda robiť, keď sa to, ako chápeme Božiu lásku my, nezhoduje s naším prežívaním bolesti či trpkého sklamania? Panna Mária nám pomáha pevne dôverovať Božiemu milosrdenstvu aj vtedy, keď sa nám zdá, že Boh nekoná. V takých chvíľach nás volá, aby sme sa k nej pripojili pri päte kríža. Odtiaľ hľadela na svojho Syna počatého s toľkou nádejou a prísľubom, umučeného a potupne ukrižovaného, osamoteného, opusteného všetkými okrem niekoľkých naozajstných priateľov. Pod krížom Máriu zaplavil všetok mysliteľný žiaľ, zármutok a trpkosť, no ona dôverovala Bohu. Verila, že on aj z tejto tragickej situácie vyťaží dobro. A presne tak sa aj stalo! Preto ak sa smelo hlásime k tomu, že Sedembolestná je naša patrónka, tak nie kvôli tomu, aby sme sa mohli alibistický utešovať, že nám každý krivdí a ubližuje, tak ako ubližovali po stáročia nášmu národu, aby sme sa neuzatvárali do ulity „našej bezmocnosti“. Ale naopak, tak ako Sedembolestná nezúfala, ale dôverovala Bohu, lebo veľké veci jej urobil Ten, ktorý je mocný, tak aj my neuzatvárajme sa do ulity svojich neúspechov ale uvedomme si, že Kristov kríž smeruje k triumfálnemu víťazstvu zmŕtvychvstania. Mária, ty si vytrvalo znášala opustenosť a agóniu svojho Syna a mala si potom účasť aj na jeho triumfálnom víťazstve. Zostaň, prosím, aj s nami. Vo chvíľach núdze nás veď k víťazstvu v Kristovi. Panna Mária Sedembolestná, oroduj za nás. // Štefan Oslovič


// zo života farnosti

Solivarský informátor// www.solivar.fara.sk

Za mier sa modlila celá Európa

2

//farské oznamy

FARSKÉ OZNAMY text a foto: PeS Vatikán text:sr a Rádio foto: internet

kňazom 15 min. pred večernou sv. omšou. Prosíme, prispôsobte tomu modlitbu sv. ruženca.

V tomto týždni s stredu, piatok a sobotu (18., 20., 21.9) sú jesenné kántrové dni. Ich náplňou je naše poďakovanie Pánu Bohu za úrodu.

Hnutie rozvedených kresťanov katolíkov oznamuje, že stretnutie sa uskutoční dňa 17.9.2013 v Katolíckom kruhu na Jarkovej ulici o 17. hodine. Stretnutie povedie kňaz – národný moderátor Hnutia Svetlo-Život o. Peter Komanický a téma je: Cirkev, môj domov.

So začiatkom nového školského roka prichádza aj možnosť zapísať svoje dieťa od 6 rokov do skautského zboru na Solivare –Ordo Salinaečiže rád rytierov zo Solivaru, kde už evidujeme 85 členov. Je to možnosť obohatiť svoj život - v hodnotovo zmýšľajúcom spoločenstve rovesníkov. Noví záujemcovia nech prídu dnes 15.9. / nedeľu/ poobede o 14:00 v športovom na solivarskú faru. Pozývame všetkých birmovancov a jedného z rodičov na prvé stretnutie, ktoré sa uskutoční na farskom úrade 20.9.2012 /piatok/ o 19:30 hod. Účasť je veľmi dôležitá, nakoľko sa tu dozviete potrebné informácie a termíny o priebehu celoročnej prípravy na sviatosť birmovania. Konferencia biskupov Slovenska pozýva veriacich na prvý Národný pochod za život, ktorý sa uskutoční 22. septembra 2013 v Košiciach. Bolo by veľmi vhodné, aby sme takéto podujatie svojou účasťou podporili práve my katolíci, ktorí máme v dnešnom svete ohlasovať „Evanjelium života“, teda úctu k človeku od počatia po prirodzenú smrť. Odchod autobusu nahlásených do Košíc na pochod bude v nedeľu 22.9. o 11:30 z parkoviska pri farskom kostole. Do tohto termínu je možné sa ešte prihlásiť do autobusu v sákristii farského kostola. Deviatnik – Národnú novénu za život sa budeme modliť vo farskom kostole spolu s Aj solivarská farnosť sa pripojila k tejto iniciatíve Sv. otca Františka a v sobotu večer bola po sv. omši aj eucharistická poklona vo farskom kostole, ktorú viedol dp. Štefan Oslovič.

www.solivar.fara.sk

Dnes 15.9. bude pobožnosť vo farskom kostole o 14:30.

Prvoprijímajúce deti! Deti, ktoré chcú prvýkrát v tomto roku pristúpiť k 1. Sv. prijímaniu v našej farnosti, pozývame na stretnutia a sväté omše do KPC – Šváby. Stretnutia začínajú vždy v pondelok o 16:00 a pokračujú sv. omšou o 17:00. Na sv. omše pozývame aj rodičov. 16.9.2013 /v pondelok/ bude pokračovať zapisovanie detí od 16:00.

Generálny sekretár Rady biskupských konferencií Európy (CCEE) Mons. Duarte da Cunha kritizoval prístup tých médií, ktoré prezentovali sobotňajšiu vigíliu za pokoj „ako podujatie malej a nevýznamnej skupiny“. Pri modlitbe za pokoj v Sýrii, na Blízkom východe a v celom svete sa s pápežom Františkom zjednotili veriaci na celom svete. „Pravdepodobne nebolo takej diecézy v Európe, a možno i na celom svete, ktorá by sa verejným prejavom nepripojila k pápežovej výzve. Od Fatimy po Minsk, od Cypru či Malty po Nemecko a Anglicko, všade biskupi pozvali veriacich a spoločenstvá, aby sa pripojili k Svätému Otcovi, a väčšina z nich predsedala pri vigílii v katedrále alebo v nejakej svätyni,” povedal v rozhovore pre agentúru SIR Mons. Duarte da Cunha.

Solivarský informátor// www.solivar.fara.sk11

Centrum pre rodinu Sigord dáva do pozornosti a organizuje: Duchovné cvičenia pre rozvedených a nesviatostne sobášených 15.11. – 17.11.2013 – Ľudia žijúci v nesviatostnom zväzku tiež zdieľajú s ostatnými Božiu starostlivosť. Nie sú exkomunikovaní, sú naďalej členovia Cirkvi, hoci z rôznych dôvodov prežívajú bolesť odlúčenia sa od sviatosti pokánia a Eucharistie. Sú medzi nimi veľké rozdiely, ako je veľký rozdiel medzi tým, kto opantaný hriechom sa dokonale odvrátil od Boha i svojho partnera, zanechal vernosť a neplní si ani základnú povinnosť voči svojim deťom a tým, kto opustený a ponížený našiel po čase blízku osobu a žije s ňou v nesviatostnom zväzku. Upratovanie farského kostola (21.9.2013 ) zabezpečuje v tomto týždni ruža č. 8. p. Strakovej Magdalény v sobotu ráno po sv. omši. Ďakujeme. Celoslovenské večeradlo Mariánskeho kňazského hnutia bude v dňoch 28.-29.septembra v kostole Šimona a Júdu v Námestove. KPC 28.9. - 29.9.2013 sa v KPC uskutoční Celoslovenská konferencia o Alfa kurzoch. Pozývame všetkých animátorov a tých, ktorí chcú aj v budúcnosti robiť tieto kurzy o základoch kresťanstva Zaregistrovať sa je možné na web. stránke www.maranathapo.sk, kde sú zverejnené všetky potrebné informácie. Pozývame mladých (15+) aj dospelých na ďalší kurz ALFA, ktorý začne v piatok 4.10.2013 o 19.30. Je to veľmi efektívny a tvorivý kurz o základoch kresťanstva. Potrvá do polovice decembra a bude prebiehať každý piatok vo večerných hodinách. Prihlásiť sa môžete na web. stránke www.maranathapo.sk, alebo osobne na vrátnici KPC.

Pozývame deti do detského zboru, ktorý sprevádza detské sv. omše. Stretneme sa už 16.9.2013 o 16:00 v KPC-Šváby. Každý je vítaný!


//pozvánka

10

//Rok sv. Cyrila a Metoda

Solivarský informátor// www.solivar.fara.sk

Prenasledovaný pre spravodlivosť hnutie za život vo svete na vyjadrenie svojich postojov. Národným pochodom za život sa tak aj slovenské hnutie za život pripája k celosvetového hnutiu.

Misia a posolstvo Misiou Národného pochodu za život je na celoslovenskej úrovni a verejným spôsobom vyjadriť túžbu po spoločenskej zmene, ktorá by sa prejavila v ochrane života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť vo všetkých oblastiach života. Národný pochod za život je celoslovenské stretnutie ľudí, ktorí sú presvedčení, že život každého človeka by mal byť bezpodmienečne chránený počas celej jeho dĺžky a mala by byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť. Rovnako by mala byť chránená a podporovaná rodina založená manželstvom muža a ženy, pretože v rodine sa vytvárajú ideálne podmienky na vznik a rozvoj života každého človeka. Týmto pochodom vyjadrujeme požiadavky, aby zákon: chránil ľudský život od počatia po prirodzenú smrť chránil a podporoval rodinu založenú manželstvom muža a ženy chránil rodičovské práva na výchovu detí Národným pochodom za život sa chceme vyjadriť za zmeny v spoločnosti, ktoré by viedli k ochrane práva na život a dôstojnosti pre každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Potrebu týchto zmien pociťujeme predovšetkým v oblastiach ľudských práv, legislatívy, školstva, zdravotníctva a médií. Národný pochod za život je platformou na spoločné vyjadrenie jednoznačného, ale zároveň pokojného stanoviska „za život“ všetkých organizácií a jednotlivcov, ktorí sa hlásia k hnutiu za život. Pochodom chceme vyjadriť, že v súčasnosti už nestačí byť za život iba v našom súkromí, ale je potrebné sa aj verejne vyjadriť za ochranu života a vyžadovať zmeny vedúce k jeho ochrane. Pochodom chceme vyjadriť tiež nesúhlas so všetkými formami potierania ľudskej dôstojnosti a útokmi proti ľudskému životu, zvlášť počas prenatálneho vývinu človeka. Pochody za život sú najčastejšou formou, ktorú používa

Vždy aktuálnou výzvou pre každého z nás zostáva snažiť sa ochraňovať život každého človeka v rámci možností každého jednotlivca, rodiny, skupiny, organizácie, inštitúcie, iniciatívy či zoskupenia. Organizátori Hlavným iniciátorom Národného pochodu za život je Konferencia biskupov Slovenska (KBS). KBS si zároveň uvedomuje, že téma ochrany života sa týka celej spoločnosti a preto sa snaží zapojiť do projektu aj ďalšie cirkvi, rehoľné spoločenstvá, pro-life organizácie a všetky mimovládne organizácie, ktoré sa stotožňujú s potrebou chrániť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť. Organizačný tím Bernard Bober, predseda, košický arcibiskup Milan Chautur, podpredseda, košický eparcha Marek Michalčík, Dušan Škurla, Róbert Sopko, Tomáš Kováčik, Fabián Novotný, Martin Kahanec, Zuzana Bullová, Mária Vyšňovská, Martin Gazdík, Marcela Dobešová, Dana Jacečková, Elena Miškovičová, Martin Harčár, Milan Hyk Spoluorganizátori Na príprave Národného pochodu za život sa podieľa aj nemalé množstvo spoluorganizátorov.

Požehnaný pobyt v Ríme oprávňoval sv. Metoda pokračovať v úsilí o misijné dielo na Veľkej Morave. Pri návrate z Ríma sa so svojou družinou zdržal niekoľko mesiacov v Blatnohrade u Koceľa. Tam oboznámil Koceľa aj nemeckého arcikňaza, zástupcu soľnohradského arcibiskupa, s pápežským listom, v ktorom ho Hadrián II. úradne ustanovuje za právoplatného arcibiskupa dŕžavy troch slovanských vladárov – Rastislava, Svätopluka, a Koceľa. Za podpory Koceľa začal hneď svoju pastiersku činnosť. Všade bola zavedená slovanská bohoslužba a pravdepodobne aj otvorená škola pre ďalších kandidátov na kňazstvo. Nemecké duchovenstvo takto strácalo vplyv a svoju nevôľu vyjadrilo pápežovi listom , v ktorom protestovalo proti ustanoveniu Metoda za nezávislého arcibiskupa a proti používaniu slovienskej reči pri bohoslužbách . Svätý Metod nasledoval svojho majstra nielen v misijnom nasadení, ale i v znášaní prenasledovania pre spravodlivosť. Prenasledovaný bol ako ten, kto uskutočňuje spravodlivosť, stojí v jej službe a práve za to, že ju háji, si vyslúži nejedno obvinenie, nepochopenie, odsúdenie či iné formy prenasledovania. Znášal útrapy, lebo obhajoval spravodlivosť. Ježiš hovoril o Božej spravodlivosti, za ktorú si neraz vyslúžil odsúdenie. Prenasledovanie za to, že robil dobro, sa skončilo odsúdením a smrťou. Následne boli perzekvovaní apoštoli, učeníci, Štefan, Pavol a ďalší mučeníci. Z Palestíny sa stíhanie rozšírilo do celého sveta tak, ako sa rozširovali rady Kristových nasledovníkov po celom svete. Išlo o prenasledovanie cez lživé slová, znevažovanie, ohováranie, osočovanie, až po kameňovanie či iné kruté formy mučenia, a to nielen od cudzích, ale aj od vlastných, čo býva zvyčajne ešte ťažšie. A predsa, čistá a víťazná radosť kresťana vychádza z hĺbky ťažkostí, utrpení a prenasledovaní. Možno sa s tým stotožniť? Nestáva sa nám, že aj nás niekto kritizuje, vzkypí v nás rebelantstvo? Na druhej strane stačí, že nás niekto pochváli a vznášame sa ako na krídlach orla. Cítime sa istí, keď nás ľudia prijímajú, a neistí, keď nás odmietajú. Naša istota však nemôže byť postavená na

3

text Tomáš a foto: PeS text: Kolárik foto: internet

takomto pohľade, ale na istote, že sme v každom rozpoložení v náručí svojho Otca. Sme pútnici do ,,domu“ nebeského Otca, ktorý nám dáva útechu. Náš život je neprestajný boj, v tomto prípade boj s ľudskou obmedzenosťou. Máme väčší záujem o to, aby nás milovali ostatní, než o to, aby nás miloval Boh. Máme tendenciu prežívať svoj život len v atmosfére prijatia, pochopenia a súhlasu, niekedy aj pri dosahovaní bohumilých diel. A predsa, hoci sa sv. Metod stretával na každom kroku s negatívnymi posudkami a kritikou, nedal sa odradiť, neušiel z prenasledovania do pohodlného vyčkávania v nečinnosti. Nezastavoval sa pri kritike, ani sa nesnažil za každú cenu získať dobrý posudok od ľudí. Bol pokorným a slobodným svedkom evanjelia. Božia spravodlivosť sa mohla uplatňovať o to zjavnejšie a dosahovať svoj cieľ. Iný pohľad sa nám ponúka pri riešení otázok smerujúcich k obviňovaniu Boha z nespravodlivosti, spôsobujúcej ľudské utrpenie. Nie je Boh nespravodlivý? Alebo nevšímavý? Zaslúži si vôbec našu dôveru? Kde je Boh, keď sa zrúti lietadlo, ľudia trpia hladom, sú vyvražďované národy, keď každý deň dochádza k nešťastiam? Prečo nevyslyší naše prosby? Prečo dopúšťa utrpenie? Tieto otázky vyjadrujú niektorí ľudia a dožadujú sa odpovede. Jednou z nich môže byť skutočnosť, že vo svete nemožno žiť bez utrpenia, bolesti a biedy. Nedalo ba sa v ňom vydržať. Bol by to svet bez súcitu a zľutovania, plný bezcitných egoistov a namyslených individualistov. V takom svete by súcit ohľaduplnosť a prívetivosť boli zbytočné. Len vďaka tomu, že denne prežívame svoju zraniteľnosť, sa učíme že sme odkázaní jeden na druhého. Súcitnými nás robí utrpenie, ktoré môžeme zmierňovať, a trpiaci, ktorým môžeme uľahčovať ich údel. Hoci to znie paradoxne, utrpenie, ktoré prežívame celkom osobne a zúčastnene, v nás môže vypestovať úžasné vlastnosti, ktoré robia náš svet ľudskejším. Ježiš vzal na seba utrpenie, aby zmierňoval biedu druhých. Cez utrpenie nám daroval cestu k spáse, najväčší prejav lásky Boha k človekovi. Svätí Cyril a Metod nás učia poznať i zvládnuť aj túto stránku ľudského života v duchu evanjeliového posolstva.


//téma

4

Panna Mária Sedembolestná je aj dnes mementom pre Slovensko. Aj vy patríte medzi tých veriacich kresťanov a občanov na Slovensku, ktorých znepokojujú viaceré veci a udalosti? Dnes by sme sa mali spolu i jednotlivo zamyslieť nad vecami, udalosťami v našom osobnom, spoločenskom i duchovnom živote. Nebolo by správne, keby sme len konštatovali, že taká je situácia, dnešný stav v národe, obci, rodine či našom osobnom živote, ale je potrebné hľadať východiská, riešenia zo situácií a stavu, s ktorými nemôžeme a nesmieme súhlasiť. Dnešný sviatok Sedembolestnej Panny Márie je príležitosťou na takéto zamyslenie, ale aj rozhodnutie. Všetci túžime byť dobrými občanmi a dobrými kresťanmi katolíkmi, a práve preto sa nám môžu stať východiskovými slová evanjelistu sv. Lukáša, ktoré Simeon Márii o Ježišovi a jej ďalšom živote povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč - , aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2,34-35).

9

MATRIKA

august 2013

text P. a foto: PeS Stanček text: Ľubomír foto: internet

milosrdný, ale aj spravodlivý. Naša pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, obžerstvo, hnev, lenivosť, naše neuposlúchnutie príkazu lásky k Bohu, blížnemu i k sebe samým, ale i cudzie hriechy, keď mlčíme pri hriechu iných, keď schvaľujeme hriech iných, keď sa tešíme z hriechu iných, keď nahovárame na hriech iných, keď dávame radu iným na hriech... sú príčinou znamení, ktorých sme svedkami. Máme odvahu povedať výčitku Bohu, prečo na nás dopúšťa nešťastia, vojny, smrť...? Boh to nechce. Náš hriech spôsobuje, že trpia aj nevinní. Náš vzťah k Bohu má mať iné znaky. Ježiš zomrel za naše hriechy a jeho Matka trpela rovnako za našu neveru voči Bohu. Ježiš nás vykúpil bez nás, ale bez nás nás nemôže spasiť. My máme spolupracovať na našej spáse. Naša spása je v našich rukách. Boh vedel, že človek bude slabý, bude zvádzaný svetom, telom i diablom, že bude potrebovať vzor, pomoc, a preto Boh vo svojej láske nám dáva Matku svojho Syna, jednu zo svojho stvorenia, ktorá spolupracovala s jeho milosťami, za orodovníčku, ochrankyňu, sprievodkyňu na našej ceste životom. Mária nie je Boh. Márii sa neklaniame. Máriu môžeme vzývať, prosiť, ku nej sa utiekať v našich slabostiach, nešťastí, ťažkostiach, pretože za jej vernosť, ktorú zachovala vo svojom živote, jej Boh neodoprie, o čo ho prosí za nás. Keď Ježiš zomieral na kríži, nielen Jánovi, ale každému z nás, ukazujúc na svoju matku, povedal: „Hľa, tvoja matka“ (Jn 19,27). Tieto skutočnosti si uvedomovali už naši predkovia. Kto len trochu pozná históriu národa, vie, akú úlohu v ňom zohrala Panna Mária. V Európe nenájdeme menší národ, ktorý by mal toľko mariánskych kostolov a mariánskych pútnických miest, ako ich má náš slovenský národ. Vďačíme za to už sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorí sa pričinili, že reč ľudu sa stala liturgickou, že vynašli pre túto reč písmo, priniesli mariánsky kult podľa byzantského spôsobu. Sv. Metod svoj arcibiskupský chrám zasvätil Panne Márii a vieme, že v tomto chráme ho aj pochovali. Mariánsky kult sa stal vlastníctvom nášho ľudu a stal sa príčinou, že náš národ žije a dnes je tu. Kto má vzťah k histórii, vie, že práve vzťah k Panne Márii zachránil národ pred Tatármi v XIII. storočí, v ďalších pred Turkami a z novšej histórie môžeme povedať, že aj pred komunizmom. Keď vieme, že práve na pútnických miestach sme sa spájali v modlitbách a prosbách k Panne Márii o pomoc a ochranu. Slovenský národ mnoho trpel. Z dejín vieme, že keď bolo najhoršie, národ sa mohol uchádzať o

pohreby

krsty Radka KOVALČÍKOVÁ PO – Solivar

03.08.

Jozef VAŠKO PO – Solivar

01.08.

Stella SOCHOVIČOVÁ PO – Solivar

03.08.

Marián KAČALA PO – Solivar

02.08.

Tadeáš MALINOVSKÝ PO – Solivar

03.08.

Marián POTOČŇÁK PO – Solivar

05.08.

Karolína FURINOVÁ PO – Solivar

10.08.

Mária HUDÁKOVÁ Ruská Nová Ves

10.08.

Soňa KOČIŠČÁKOVÁ PO – Solivar

10.08.

Oľga SCHLOSSEROVÁ PO – Solivar

12.08.

Lucia VARGOVČÍKOVÁ PO – Solivar

24.08.

Gertrúda ŇAKATOVÁ PO – Solivar

15.08.

Diana NAGYOVÁ PO – Solivar

31.08.

Jana KARPENCIOVÁ PO – Solivar

19.08.

sobáše

Magdaléna KUČEROVÁ PO – Solivar

21.08.

Štefan FUNTÁL a Lýdia SLUTIAKOVÁ 03.08. PO – Solivar

Eva MATUŠÍKOVÁ Prešov

23.08.

Lukáš OREČNÝ a Vieroslava HALADEJOVÁ 10.08. PO – Solivar

Jozef ADAMČÍK PO – Solivar

30.08.

Michal GULA a Silvia KRENICKÁ 10.08. PO – Solivar

Andrej LUKÁČ PO – Solivar

30.08.

Igor MARCINČIN a Slavomíra SEDLÁKOVÁ 17.08. Soľná Baňa Tomáš TILŇÁK a Dominika BEČAVEROVÁ 17.08. PO – Solivar Martin GREŠÁK a Terézia VASLAVSKÁ 24.08. PO – Solivar Martin KUCIRKA a Zuzana KAŠČÁKOVÁ 24.08. PO – Solivar Peter TURČOK a Lucia BAVOLÁROVÁ 24.08. Soľná Baňa Martin HIRKO a Katarína VAŇOVÁ 31.08. PO – Solivar

QR - kód www.solivar.fara.sk

Každé dieťa prináša so sebou pre rodičov aj starosti. Ani Pán Ježiš nebol výnimkou. Pre Pannu Máriu znamenal celkom novú orientáciu života. Jej štýl života sa zrazu musel zmeniť v prospech Dieťaťa, ktoré jej darovalo nebo. Začína sa tajomstvo bolestí Panny Márie, keď po Simeonovom proroctve nasleduje útek do Egypta, strata dvanásťročného Ježiša v jeruzalemskom chráme, stretnutie s Ježišom na krížovej ceste, ukrižovanie a smrť Ježiša, snímanie z kríža, keď Mária drží mŕtve telo syna v náručí, a napokon pochovanie Ježiša. Tieto udalosti sú mečom do srdca Panny Márie. Hodnota materstva Panny Márie sa meria hodnotou Syna, ktorého priniesla na svet. „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč - , aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2,34-35). Vieme, že „všetko so všetkým súvisí“. Fyzikálny zákon učí, „že akcia vyvoláva reakciu“ a do tretice jedna z právd nášho náboženstva nám pripomína: „Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmieňa a zlých trestá“, tak môžeme vnímať aj časovosť dnešného sviatku. Hriech priniesol človeku okrem iného utrpenie, bolesť... Aj my si uvedomujeme otázku Pána Ježiša: „Kto z vás je bez hriechu“ (Jn 8,7)? Naše hriechy a to tak osobné, ale i spoločné sú príčinou, že situácia je taká, aká je; veď Boh je nielen

//matrika


//príbehy rodín

8

PRÍBEHY RODÍN

Vo víre konfliktu Sedeli doma. Každý sám a inde. On zvalený na posteli, prikrytý dekou, ktorá akoby mala zahaliť všetko jeho vnútro, čo prežíva a s čím sa trápi. Ona za stolom, hlavu mala podopretú, dlane jej zakrývali oči, srdce búšilo. Pravda vyšla na povrch. Ešte nedávno sa zdalo byť všetko ideálne, takmer bezproblémové a zrazu sa akoby zrútil svet. Riešenie je v nedohľadne, vlastne je reálne niečo také vyriešiť? Dá sa s týmto žiť vôbec ďalej spolu? Škoda, že to nie je len zlý sen, z ktorého sa možno ráno prebrať. Je to tak, naozaj sa to stalo. Čo teraz? „Nebudem sa nijako ospravedlňovať, nechám ju tak. Možno sa len vyplače, vykričí a bude pokoj. Veď čo som spravil zle? Myslel som to dobre v podstate. Možno mi za to ešte raz poďakuje. Všetci chlapi na mojom mieste by to tak riešili. No dobre... väčšina asi. Pravda, nemusel som sa tak unáhliť, ale bolo to nutné. Vždy lepšie ako neurobiť nič. A naozaj, čo urobila ona? Nechala by to tak dokedy? Modliť sa je málo. Bolo načase konať, rozhodol som a hotovo. Nestihla sa ani vyjadriť... V tom má akurát pravdu. Ale aj tak za ňou nejdem. Nech si tam sedí. Alebo nech aj ide preč, keď si myslí, že je to lepšie. Nejako to už len prežijem. Variť niečo

viem, operiem si aj sám. Nedržím ju tu.“ „Toto mu len tak neprejde. Musí dostať príučku. Urobiť takú somarinu! To môže len chlap. Mne by to v živote nenapadlo. No nič, beriem deti a ideme k

rodičom, tu sa to nedá vydržať už ani minútu. Taká ignorácia a egoizmus! Nemyslel na dôsledky?! Všetko môže ísť teraz dolu vodou. Mala som to tušiť. Prečo mi nedošlo, že to chce urobiť? Raz síce čosi spomínal, ale nepočúvala som ho poriadne. Asi som mala. Teraz je už neskoro. A ani sa neunúva prísť za mnou, aby sa ospravedlnil. Ja za ním nejdem ani náhodou. No určite, ponížiť sa. Chlap má spraviť prvý krok. Navyše je to jeho chyba, tak čo...“ V dome stále ticho. Ešte aj deti sedia v izbe vystrašené a neopovážia sa ani len vzlyknúť. Počuť len tikajúce hodiny, čas je neúprosný, nestojí a nevráti sa späť. Zrak mu padol akoby letmo na svadobnú fotku. Obaja na nej usmiati, vyzerajú ako princ s princeznou. Keby len bol vtedy tušil, čo ich čaká a že to vôbec nie je ľahké. Každodenné starosti, iné povahy aj väčšie problémy, s ktorými treba žiť... Ale spravil by to znova. Je to divné. Zrazu mu to je také normálne. Veď čo by bolo bez toho? Čo iné by robil? Užíval si ako starý mládenec? Nebol by ten život nejaký prázdny? „Asi ju mám stále rád. Nechcem ju stratiť. Toľkokrát je nám predsa dobre a vie byť... vlastne je to tá najlepšia žena na svete.“ V rukách držala Bibliu. Snažila sa vysvetliť si to s Bohom. Čítala si stále dookola, že ich Boh spojil a človek to nerozlučuje, sú jedno telo. Tak ľahko sa to číta a ťažko dodržiava. Hádala sa v duchu s Bohom, že to takto zložito vymyslel. „Naozaj sa toto dá dodržať? Dal si nám požehnanie, je to sviatosť. Tak nám ukáž jej moc! Nemohla sa len tak stratiť.“ Obaja ešte chvíľu mlčky sedeli vo svojich izbách. Zrazu sa zdvihol on, prišiel k dverám a povedal si, že ide za ňou. Ona položila Bibliu, vstala a vtom sa stretli. Odišli do inej izby, aby ich nepočuli deti. Mali sa o čom rozprávať. //Janka Vilmanis

//téma nadprirodzenú pomoc. Národ sa nesklamal. Mnohé mocnejšie a väčšie národy zanikli, ale náš národ žije. A práve dnes je na nás, aby sme po skúsenostiach a príklade predkov pokračovali, nepretrhli reťaz vernosti k Bohu skrze Máriu. Pravdu majú tí, čo hovoria, že musíme mať pravú vieru. Nestačí taká viera, že ideme na pútnické miesta v stotisícoch, a nedokážeme do praxe voviesť Kristove slová o pokoji, vzájomnom odpúšťaní, jednote a láske. Pravá viera spočíva na pevných základoch učenia Krista, ktorého pravosť sleduje Učiteľský úrad Cirkvi. Nie je možné prispôsobovať si slová Pána Ježiša podľa toho, ako to niekomu vyhovuje. Nie je katolík ten, kto sa bije do pŕs a vyhlasuje o sebe, že verí, a nežije podľa slov Krista. Boh nemôže požehnať faloš, pretvárku, pokrytectvo, hriech. To si nemôžeme dovoliť ani v politickom, spoločenskom či osobnom živote. Vieme, že bez Božieho požehnania, daromné sú naše námahy. Viera nás učí vedieť prijať kríž, vedieť aj v ťažkostiach povedať „buď vôľa tvoja“, zabudnúť na urážku, odpustiť, nepomstiť sa, neurážať ľudskú dôstojnosť, nebrať nadarmo meno Božie, vyplatiť spravodlivú odmenu, svätiť nedeľu a prikázaný sviatok, ctiť si rodičov i deti, mať úctu k starším a predstaveným, neznesväcovať manželské lôžko, stav manželský, nesiahať na život nenarodených ľudí, nevraždiť blížneho a to aj slovom, nesiahať na vlastný život, nesiahať po tom, čo mi nepatrí, naopak, sme povinní dať Bohu, čo patrí Bohu a cisárovi, čo patrí cisárovi. Uvedomujeme si, že toto nie sú maličkosti. S takýmito a ďalšími vecami sa nežartuje, nemôže zahrávať... Nesúďme a neodsudzujme, pretože súd patrí Bohu. Vráťme sa k úcte Bohu. Slová Panny Márie: „... urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5), sú rovnako platné, aktuálne a časové, nestrácajú na význame. Morálka, ktorú učil Kristus a ktorú hlása Cirkev, platí aj dnes. Nik nemôže povedať, že jeho nezaväzuje, že je už zastaralá, neaktuálna, nečasová. Okrem iného vedieť aj dnes prijať bolesť. Boh často vedie našu dušu na vrchol dokonalosti cez oheň a utrpenia. Utrpenie vychováva, očisťuje, posväcuje a robí dušu hodnú zjednotenia s Bohom. Sme svedkami, že Boh tvrdo skúša tých, ktorých miluje, nie pre svoju zábavu, ale pre naše dobro. Pozrime na Sedembolestnú. Svedectvá nájdeme aj vo svojom okolí. Ako Boh vyučuje svojich verných cez utrpenie, napísala (KN 7. apríla 1996) aj matka 32-ročného

5

syna, ktorý z nevysvetliteľných príčin dostal tú najťažšiu infekciu – zlatého stafylokoka. Lekári na ARE tri týždne urputne bojovali o jeho život, zakiaľ sa jeho najbližší a iní modlili a prosili Boha. Matka píše, ako na začiatku prosila o prijatie Božej vôle. Syn jej totiž raz povedal, že ako vodič autobusu, keď ráno vstáva, aj keď nemá veľa času na modlitbu, ale si povzdychne: „Bože, nech sa stane tvoja svätá vôľa.“ Matka vtedy pociťovala pri tomto duchovnom zápase priam fyzickú bolesť srdca, ktorú zrejme prežila Božia Matka, keď videla svojho Syna s rozpätými rukami na kríži. Pohľad na syna, ktorý ležal bezmocne a odovzdane na lôžku, vyvolával v nej neopísateľnú bolesť, že mala pocit, akoby pupočná šnúra nebola vôbec prestrihnutá. V takomto rozpoložení raz vošla do kostola, aby v adorácii pred Ježišom dostala silu odovzdať mu svojho syna. Bolo to obdobie prehlbovania jej viery. Vo svojom vnútri nebola spokojná a vzťah k modlitbe bol príliš jednoznačný. Vtedy si uvedomila, že sa nemôže jednoznačne modliť za niečo, keď nevie, čo je pre syna a rodinu lepšie, keď nevie, čo je Božia vôľa. Počas svätej omše na Krista Kráľa náhle ju preniklo poznanie, aby sa modlila slovami: „Bože, nech sa stane tak, aby to bolo na tvoju väčšiu česť a slávu!“ Žena hovorí: „Keď som vyslovila tieto slová, mala som pocit, že zo mňa spadla všetka ťarcha – z neistoty, o čo vlastne prosiť. Zrazu akoby bolo zasvietilo slnko – nie nádeje, ale istoty. Moje srdce sa upokojilo a rozradostnilo. O týždeň náš syn po dvoch týždňoch po prvý raz otvoril oči.“ Ľudia, ktorí stoja morálne veľmi vysoko, vedia ďakovať za utrpenie. Iný muž, ktorý stratil manželku a tri dcéry, sa takto modlil: „Bože, daj mi sily a ponechaj mi môj bôľ. Splácam účet hriešnika“ (L. Veuillot). Nie každý je taký hrdina. Nemôžeme povedať chorému na rakovinu: „Si hriešnik, nuž trp!“ Alebo: „Len trp, budeš spasený!“ Či by to nebola bezočivosť, keď on potrebuje povzbudenie a posilu? Aj my dnes na sviatok Panny Márie Sedembolestnej si uvedomujeme význam, keď môžeme sa k nej obrátiť vo svojich krížoch, akými sú choroba, smrť blížneho, neúspech a podobne. Ale je správne, keď sa vieme modliť aj za svoj národ, jeho potreby, ľudí, ktorí ho riadia, ale aj odprosovať za spoločné hriechy celého národa.


//rozhovor s...

6

ROZHOVOR S

Mgr. art. Alžbeta Smolinková Mohli by ste sa nám v krátkosti predstaviť? Mgr.art. Alžbeta Smolinková, v akademickom roku 2012/2013 som ukončila magisterské štúdium na Akadémií umení v Banskej Bystrici v odbore Hudobné umenie-vokálna interpretácia ( operný spev), v solivarskej farnosti ma poznajú ako žalmistku, ktorá občas vypomáha ako organistka, keď mi to pracovne povinnosti dovolia, keďže som členkou operného súboru ŠD Košice a tiež pôsobím ako pedagóg na Konzervatóriu Exnárova v Košiciach. Bývate na Šváboch. Čo považujete za plus a čo mínus tohto sídliska? Sídlisko Šváby je podľa mňa celkom pekné, máme tam zelene, rozličné obchody, lekáreň i zdravotné stredisko, jednoducho vybavenosť sídliska je uspokojivá, občas ma vyrušia niektorí neprispôsobiví občania, ale dá sa to vydržať. Ako ste sa dostali k spevu?

V dnešnom rozhovore vám predstavíme členku Štátnej opery Košice Mgr. art. Alžbetu Smolinkovú, ktorá pochádza zo solivarskej farnosti a svojím jedinečným spevom sprevádza aj mnohé sv. omše v našej farnosti.

K spevu som sa dostala veľmi zaujímavo mamka mi vravieva, že som spievala vlastne od narodenia, stále som kričala, takže možno som si vyspievala hlasivky. Ale vážne rada spievam od malička, k spevu ma priviedla stará mama, stále mi spievala a ja som ju rada počúvala, takže ten vzťah k spievaniu máme asi v rodine. Neprekážal niekedy susedom váš spev? Susedia si už po tých rokoch zvykli, kým som chodila na strednú školu, tak som cvičila doma, ale teraz sa snažím spievať v práci alebo v škole, keď mám voľnú hodinu. V súčasnosti pôsobíte v Štátnej opere Košice, aká je tam vaša úloha? V štátnej opere som internou členkou zboru s povinnosťou sóla, ale zatiaľ som sa sólistickým úlohám vyhýbala kvôli vysokej škole, aby sa to dalo nejako postíhať. Za tri sezóny, ktoré tam

//rozhovor s...

7

pôsobím som naštudovala desiatky opier, je to veľmi zaujímavá práca, keďže chvíľu ste v inom storočí, iná postava, kostým, výprava... Je to náročná práca, no ja ju beriem ako krásne povolanie. Aký je váš cieľ, čo sa týka spevu, čo by ste chceli dosiahnuť? Mojím cieľom v speváckom raste je aspoň jedenkrát si zaspievať moju obľúbenú postavu Rusalky z rovnomennej opery skladateľa A. Dvořáka, ale samozrejme to nechávam na Božiu prozreteľnosť... Vážna hudba nemá toľko nadšencov ako hudba moderná. Aký spôsob by ste zvolili, aby aj mladí ľudia inklinovali k tejto hudbe? V divadelnom umení je to skôr o prezentácií pomocou ústneho podania, alebo plagátov. Takže spôsob ako zaujať mladých ľudí sa musí špecifikovať na úzky okruh. Napr. naši študenti spevu majú povinne navštíviť operné predstavenia to, či na nich idú alebo nie, je už na nich, no ja sa snažím žiakom každé predstavenie priblížiť či už nejakým úsmevným zážitkom zo skúšok, alebo ich povzbudím, aby si urobili pekný večer v spoločnosti klasickej hudby. Opera je dosť náročná na porozumenie pre bežného laika, aj keď v minulosti bola veľmi populárna a vznikli svetoznáme diela, aký je trend návštevnosti jednotlivých predstavení? Návštevnosť predstavení závisí od toho, či ľudia poznajú jednotlivé opery. V Košiciach sú obľúbené aj operety, napr. Čardášová princezná sa hrá 15. rok a stále máme vypredané, takisto je to s operami Nabucco, Traviatta, Carmen, Rigoletto, Figarova svadba, ale máme i menej známe opery, ktoré sú viac-menej

pre operných špecialistov, no sú veľmi krásne-Dialógy karmelitánok, Jej pastorkyňa a mnoho ďalších. Pôsobíte v našej solivarskej farnosti ako žalmistka, má takáto služba pre vás ako profesionála význam a posúva vás niekam? Službu žalmistu vo farnosti robím od mojej birmovky a vždy ma to posúva emocionálne, no hlavne duchovne. Talent a hlas sú darmi od Nebeského Otca, (neustále za to ďakujem) ktorými chcem potešiť a povzbudiť na duši aj našich farníkov. Na záver skúste odporučiť našim čitateľom jedno predstavenie z repertuáru Štátnej opery, ktorú by si diváci nemali nechať újsť. Jednoznačne G.Verdi - Nabucco. Ja mám veľmi rada túto operu a bola aj prvá, ktorú som naštudovala po príchode. Takže srdečne pozývam. //pripravil Stanislav Rentka


Solivarský informátor 37/2013