Štefan Oriško: Dominikánsky kostol v Košiciach
kou) Korvínovou sochou okrem fragmentu zvieracej plastiky vyňal Mihalik aj hlavicu s akantovou ornamentikou, ktorá je dnes nezvestná. Hlavicu i zvieraciu plastiku považoval za možné súčasti najstaršieho farského kostola v Košiciach, ktorý zanikol pri vzniku gotického Chrámu sv. Alžbety. Presnejší pôvod a obdobie nálezu Mihalik nepoznal a ani neskúmal, spomenul však dlhotrvajúce reštaurovanie dómu, keď vybrali zo stavby obrovské množstvo kamenných článkov. Jednoducho sa domnieval, že všetky kamene z miléniového pomníka sú z tejto stavby, hoci súbežne s Chrámom sv. Alžbety v Košiciach – rôznym tempom a s rôznymi prístupmi – obnovovali aj iné stredoveké architektúry, okrem iných kaplnku sv. Michala i kostol dominikánov. Konzolovú figúru psa by bolo azda vhodnejšie spájať práve s kostolom dominikánov, ktorých symbolom bolo toto zviera už od založenia rehole. I keď pôvodná funkcia fragmentu, spájajúceho konzolový prvok s figúrou, je čiastočne evidentná, torzovitý stav neumožňuje presnejšie lokalizovanie do architektonickej konštrukcie (snáď do lettnera). Silne zvetraný kameň, zbavený detailov nedáva príležitosť ani pre podrobnejší rozbor plastiky. Možno len povedať, že azda vychádza z tradície neskororománskeho architektonického sochárstva v južnom Nemecku a z jeho figurálnych i ornamentálnych motívov, ktoré v rôznych kombináciách mali dlhú stredoeurópsku životnosť. K takému zdroju okrem sumárnej zvieracej figúry odkazuje i tvar konzoly, dekorovaný plošnými lupeňovými listmi, známy z bavorských portálových celkov.55 Odtiene tradicionalizmu a rozličné románske rezíduá obsahuje aj stavebná plastika zachovaná in situ v dominikánskom kostole. Chór kostola dominikánov dokončovali s využitím odlišnejšieho tvaroslovia, ktoré nachádzame na vlysoch triumfálneho oblúka a konzolách prípor v západnej časti priestoru. Ich rastlinnú ornamentiku, akceptujúcu v detailoch ešte prírodnú inšpiráciu, zjednocujú formalizujúce prístupy – abstrahovanie, neprírodný pohyb: listy majú vysokú plasticitu, ale zdrobnené tvary, sú zoskupené do sledu hustých plných „kytíc“ a lemuje ich mäkký obrys. Jedným z východísk tohto typu ornamentiky i výrazného formalizujúceho slohového prúdu sa stal regensburský dóm, vznikajúci od poslednej štvrtiny 13. storočia, alebo širšie architektúra južného Nemecka. Jeho prvé ohlasy smerom na východ sa objavili veľmi skoro, ešte v závere 13. storočia – patrí medzi ne sústava sedilií z chóru farského kostola v dol-
13. Odorín. Kostol sv. Mikuláša. Stavebná plastika, kresba V. Miškovszkého, 1879. Foto: Archív KÖH Budapest
lom s touto schémou patria kostoly bratislavských františkánov a nesporne aj dominikánov v Košiciach. Práve z hľadiska presadzovania typu sály s polygonálnym chórom je košický dominikánsky kostol významnou stavbou, radiacou sa ešte do 13. storočia – kdesi na rozhranie medzi obdobím hľadania vhodnej dispozície mendikantského chrámu a širším uplatnením tejto schémy v 14. storočí, keď jej prispôsobovali (prestavovali) viaceré skoršie kostoly, najmä s odlišným (zväčša rovným) uzáverom. Z kostola dominikánov môže hypoteticky pochádzať aj silne poškodená plastika sediaceho zvieraťa (psa), osadená dnes ako konzola v juhovýchodnom kúte chodby Urbanovej veže. Roku 1943 ju našiel múzejník Sándor Mihalik pri rozoberaní pyramidálnej podnože sochy Mateja Korvína – vlastne miléniového pamätníka, ktorý si z fragmentov kamenných článkov postavil vo svojej záhrade na Hradovej v Košiciach staviteľ Arpád Jakab.54 Z podnože pod (pôvodne neskorogotic-
podľa zachovaných fragmentov patrila v stredoeurópskom meradle k jej slohovo vyhraneným dokladom. Por. CSEMEGI, József: A budavári főtemplom középkori épitéstörténete. Budapest 1955, s. 80 n. 54 MIHALIK, Sándor: Öt év műemlékvédelme és múzeumi munkája. Päť rokov ochrany umeleckých pamiatok a muzeálnej práce. Košice 1943, s. 12-13. 55 Bližšie k plastike (so staršou lit.): ORIŠKO 2005 (cit. v pozn. 17), s. 511 n.
18