Ernest Zmeták: Portrét brata Ľudovíta, 1942. Olej na plátne, vydražené za 14 000 eur na 134. večernej aukcii Aukčnej spoločnosti SOGA
173
Ladislav Mednyánszky: Starena, okolo 1880. Olej, plátno, drevo, vydražené na 134. večernej aukcii v Aukčnej spoločnosti SOGA
Pravdepodobne najagilnejším domácim článkom trhu s umením je Tomáš Umrian a jeho SODA gallery. Zdanlivo nenápadná galéria si v ostatných rokoch vybudovala pomerne stabilnú pozíciu a Umrian dnes – to je jeho hlavná devíza – rozumie, ako funguje medzinárodný systém. Podľa toho upravil výstavný program, presne chápe, čo sa očakáva od galérie z východnej Európy a jeho účasť na veľtrhoch graduje. Už dnes má SODA gallery potvrdenú účasť so samostatnou prezentáciou Stana Filka na prestížnej prehliadke Frieze Masters London v sekcii Spotlight, pod kurátorským vedením Toby Kampsa. Už dávnejšie si uvedomil, že jedinou šancou na prežitie je orientovanie sa na medzinárodné publikum a odpútanie sa od domáceho umenia pred rokom 1945. Správnosť zvolenej stratégie potvrdzuje aj fakt, že postupne začína
v trhovom prostredí narážať na medzinárodnú konkurenciu. Ostatné „domáce“ galérie popri prezentáciách v zahraničí rozvíjajú najmä aktivity v miestnom prostredí. To, že situácia sa u nás rokmi stabilizuje, potvrdzuje napríklad aj pohľad na výstavný plán bratislavskej Kunsthalle. Popri združení APART, ktoré si razí cestu na domácej, ale aj medzinárodnej scéne viac-menej svojpomocne, boli zvyšné dve monografické výstavy (Erik Šille, Štefan Papčo) realizované aj v súčinnosti (organizačnej, finančnej) s galériami zastupujúcimi umelcov (Krokus, Zahorian and van Espen). Takéto spájanie inštitucionálneho a galerijného sveta je na Západe bežné – v našich podmienkach si na tento druh spolupráce budeme pomaly zvykať.
Trh slzám neverí