Page 1

TRIS

SIEDMA KAPITOLA

zalomene experiment.indd 37

37

Christina donekonečna obracia v ruke čierny kamienok. Až po chvíli si uvedomím, že to je vlastne vychladnutý uhlík. Z nádoby, do ktorej sme nakvapkali krv, keď sme si vybrali Neohrozenosť. „Prepáč, že to hovorím nahlas, ale stále na to musím myslieť,“ ozve sa. „Z desiatich, čo sme prestúpili, nás zostalo už len šesť.“ Pred nami sa týči Hancockovo centrum, mrakodrap, z ktorého som raz zletela ako vták ponad opustenú cestu na brehu jazera. Kráčame vedľa seba po  popraskanom chodníku a na oblečení nám zasychá Edwardova krv. Stále nechápem, že Edward, jednoznačne najtalentovanejší prestúpený kandidát, už je po smrti. Keď som jeho krv utierala z dlážky v spálni kandidátov, bol iba zranený, teraz je mŕtvy. „A  z  tých slušných sme zostali len my dve,“ podotknem. „No, možno ešte Myra.“ Myru som nevidela, odkedy s Edwardom odišli z Neohrozenosti. Viem, že sa čoskoro potom rozišli, ale zatiaľ som nezistila, kam sa Myra podela. Ani ma to veľmi nezaujíma, veď sme si sotva vymenili pár slov. Jedny dvere na Hancockovom centre sú otvorené a kývajú sa vo vetre. Uriah vravel, že príde vopred a zapne generátor, a zjavne dodržal slovo. Tlačidlo výťahu mi presvieti necht, keď naň pritisnem prst. „Už si tu bola?“ spýtam sa, keď nastúpime do výťahu. „Nie,“ povie Christina. „Teda aspoň nie vnútri. Mňa na spúšťanie po lane nepozvali, nepamätáš?“

18.2.2014 16:43


38

TRIS „Jasné.“ Opriem sa o stenu. „Mala by si to vyskúšať, než vypadneme.“ „Hej.“ Pery si natrela červeným rúžom, pripomína mi decká zababrané od cukríkov. „Tak trochu chápem, o čo Evelyn ide. V poslednom čase sa stalo toľko príšerných vecí... občas by som súhlasila, aby sme radšej dali do poriadku mesto, než sa namočíme do ďalšieho maléru.“ Chabo sa usmeje. „Neboj, stopro tu nezostanem. Ani neviem prečo. Asi som príliš zvedavá.“ „Bavila si sa o tom s rodičmi?“ Občas zabúdam, že hoci mňa už rodinné vzťahy nikam neviažu, Christina je na tom inak. „Musia sa starať o moju sestričku. Keďže nevedia, či je tam vonku bezpečne, nechcú riskovať.“ „A tebe by dovolili odísť?“ „Už ma raz pustili do inej frakcie, určite zvládnu aj toto,“ uistí ma. Sklopí zrak. „Chcú len, aby som žila ako čestný človek, chápeš? A tu by som si tak nepripadala. Aspoň tým som si istá.“ Dvere sa otvoria a ovanie nás vietor, stále teplý, ale prepletený vláknami zimného chladu. Zo strechy sa ozývajú hlasy, tak zamierim k rebríku, aby som sa k nim dostala. Pri každom kroku sa zakýva, Christina mi ho teda pridrží, až kým nevyleziem hore. Uriah a Zeke stoja na streche, zhadzujú dolu kamienky a počúvajú, ako narážajú do okien. Uriah sa Zekemu zakaždým snaží ťuknúť do lakťa, aby mu pokazil mušku, ale nikdy nestihne. „Nazdar,“ povedia jednohlasne, keď nás zbadajú. „Vy ste tuším bratia alebo čo,“ zaškerí sa Christina. Obaja sa zasmejú, ale Uriah mi stále pripadá trochu mimo, ako keby celkom nevnímal, kde je a čo robí. Asi tak reaguje na stratu Marlene, neviem to naisto, na mne sa strata blízkych prejavuje inak. Na streche už nie sú postroje na spúšťanie po lane, ale to nevadí, preto sme sem neprišli. Vlastne neviem, prečo sem liezli ostatní, ale ja som chcela byť čo najvyššie a vidieť čo najďalej. Lenže vidno len mesto a na západ sa ťahá močiar ako neko-

zalomene experiment.indd 38

18.2.2014 16:43


TRIS

39

nečná čierna prikrývka. Na okamih sa mi zdá, že na obzore zbadám svetielko, ale vzápätí zmizne, asi ma len oklamali oči. Ostatní ticho stoja, zaujímalo by ma, či myslia na to isté. „Čo je podľa vás tam vonku?“ ozve sa napokon Uriah. Zeke pokrčí plecami. „Čo ak to tam vyzerá rovnako ako tu?“ háda Christina. „Ďalšie ruiny, ďalšie frakcie, ďalšie simulácie?“ „Určite nie,“ pokrúti hlavou Uriah. „Musí tam byť niečo iné.“ „Alebo nič,“ schladí ho Zeke. „Tí ľudia, čo nás sem zavreli, sú už možno dávno mŕtvi. Možno je tam všetko prázdne.“ Strasiem sa. Nikdy som o tom tak neuvažovala, ale možno má pravdu. Nevieme, čo sa tam stalo, odkedy nás tu izolovali, ani koľko generácií zatiaľ žilo a zomrelo. Možno sme poslední ľudia na svete. „To je jedno,“ poviem prudšie, než som plánovala. „Nezáleží na tom, čo si myslíme, že tam je. Musíme to zistiť. A potom si s tým poradíme.“ Nikto neodpovie, dlho tam len tak mlčky stojíme. Očami prechádzam po kostrbatej siluete budov, až kým sa mi rozsvietené okná nezačnú rozmazávať do jednej čiary. Potom sa Uriah spýta Christiny na demonštráciu a tichý moment pominie, akoby ho odvial vietor. +++ Na druhý deň sa Evelyn postaví medzi zdrapy portrétu Jeanine Matthewsovej a oznámi nám nové pravidlá. Bezprizorní a bývalí členovia frakcií sa tlačia vo vestibule sídla Informovanosti aj na ulici pred ním a počúvajú novú vodkyňu. Bezprizorní vojaci s pištoľami v rukách lemujú steny a držia nás pod kontrolou. „Včerajšie udalosti jednoznačne dokázali, že si nemôžeme navzájom veriť,“ vyhlási. Pôsobí vyčerpane, tvár má takmer popolavú. „Kým sa situácia neustáli, budeme sa riadiť prísnejšími pravidlami. Po prvé, večierka. Každý sa musí vrátiť

zalomene experiment.indd 39

18.2.2014 16:43


40

TRIS do vlastného obytného priestoru pred deviatou večer a nesmie ho opustiť do ôsmej ráno. Ozbrojené hliadky v uliciach sa postarajú o našu bezpečnosť.“ Vyprsknem a snažím sa to zamaskovať kašľom. Christina mi vrazí lakťom do rebier a priloží si prst na pery. Neviem, čoho sa bojí, Evelyn ma predsa z opačnej strany miestnosti nemôže počuť. Tori, bývalá vodkyňa Neohrozenosti, ktorú zosadila sama Evelyn, stojí kúsok odo mňa s rukami prekríženými na hrudi. Na okamih posmešne vycerí zuby. „Po druhé, nastal čas, aby sme si zvykli na život bez frakcií. Oddnes sa všetci začnú učiť práce, ktoré, odkedy sa pamätáme, robili výlučne bezprizorní. Spravodlivo sa rozdelia medzi všetkých a pridajú sa k úlohám, ktoré tradične vykonávali členovia frakcií.“ Evelyn sa usmeje tak falošne, že ani neviem, ako to robí. „Všetci sa budeme na fungovaní mesta podieľať rovnakým dielom. Frakcie nás rozdeľovali, ale my sa zase spojíme. Odteraz a navždy.“ Bezprizorní naokolo spustia radostný pokrik, ale ja akurát znervózniem. Niežeby som s ňou úplne nesúhlasila, ale ľudia, ktorí sa včera vzbúrili proti Edwardovi, neprejdú mlčaním ani toto. Evelyn nemá mesto pod palcom tak pevne, ako si myslí. +++ Keď Evelyn doreční, radšej sa vyhnem davu a motám sa chodbami, až kým nenarazím na zadné schodisko, to isté, ktorým sme nedávno liezli k Jeanine do laboratória. Vtedy sa oproti mne tlačili zúfalé telá, teraz je čisté a chladné, akoby sa nič nestalo. Na štvrtom poschodí začujem výkrik a zvuky zápasu. Otvorím dvere a nájdem tam skupinku ľudí, teda vlastne deciek, mladších než ja. Všetci majú na ramenách pásky s prázdnym kruhom okrem chalana, ktorý sa medzi nimi krčí na zemi. Od hlavy po päty je oblečený v čierno-bielom, vo farbách Otvorenosti.

zalomene experiment.indd 40

18.2.2014 16:43


TRIS

zalomene experiment.indd 41

41

Prebehnem k nim, a keď zbadám, že vysoká bezprizorná baba naťahuje nohu, aby ho zase kopla, skríknem. Zbytočne, kopanec zasiahne cieľ, chlapec zastoná a skrúti sa do klbka. „Hej!“ zvriesknem ešte hlasnejšie. Tentoraz sa útočníčka obráti. Je o hodne vyššia než ja, aspoň o pätnásť centimetrov, ale som taká naštvaná, že na strach ani nepomyslím. „Vypadnite!“ poviem dôrazne. „Dajte mu pokoj!“ „Porušil pravidlo, nemá čo chodiť len vo farbách frakcie. Máme právo potrestať ho a od frakčníkov si nenechám rozkazovať,“ povie a zagáni na tetovanie, ktoré mi vytŕča spod oblečenia. „Becks,“ ozve sa chalan vedľa nej. „To je tá baba, čo odhalila video.“ Na ostatných to zjavne urobí dojem, ale Becks len odfrkne. „No a?“ „A nič. Musela som zmlátiť kopu ľudí, aby som sa dostala do Neohrozenosti, a ak bude treba, zmlátim aj teba.“ Rozopnem si mikinu a hodím ju chlapcovi, ktorý nás sleduje zo zeme. Z ľavého obočia mu kvapká krv. S námahou sa posadí, jednou rukou si stále zviera bok a mikinou si zakryje plecia ako prikrývkou. „No vidíš,“ skríknem. „Už žiadne pravidlo neporušuje.“ Becks zvažuje situáciu, takmer počujem, čo si myslí. Som krpatá, vyzerám ako ľahká korisť, ale dostala som sa do Neohrozenosti, takže zdanie asi klame. Možno vie, že som už pár ľudí aj zabila, možno si len nechce narobiť problémy, ale vidím, ako uvoľňuje zaťatú čeľusť a stráca nervy. „Dávaj si na mňa bacha,“ vyštekne. „Zaručujem ti, že nemusím,“ odvrknem. „A teraz padajte.“ Zostanem tam, kým sa banda nerozíde, potom sa poberiem preč. „Čakaj! Máš tu sveter!“ zakričí na mňa chlapec z Otvorenosti. „Nechaj si ho!“ odpoviem ponad plece.

18.2.2014 16:43


42

TRIS Zahnem za roh a čakám ďalšie schody, ale ocitnem sa v prázdnej chodbe rovnakej ako predtým. Zdá sa mi, že za sebou počujem kroky. Zvrtnem sa a čakám Becks, ale neuvidím nikoho. Už som asi paranoidná. Otvorím jedny dvere a dúfam, že nájdem okno, aby som sa zase zorientovala, ale vojdem do rozmláteného laboratória. Po stoloch sa povaľujú rozhádzané skúmavky a po zemi roztrhané papiere. Zohnem sa, že kúsok zdvihnem, a v tom momente zhasne svetlo. Vrhnem sa k dverám. Cudzia ruka ma schmatne za rameno a odtiahne nabok, ktosi mi na hlavu natiahne vrece, ďalší ma pritlačí k stene. Vzpieram sa, snažím sa striasť látku z hlavy a myslím na jediné: toto už nie, toto už nie, toto už nie... Vyslobodím si jednu ruku a naslepo udriem, zasiahnem plece alebo bradu, ani neviem. „Au!“ zaskučí neznámy hlas. „To bolelo!“ „Ospravedlňujeme sa, že sme ťa vystrašili, Tris,“ ozve sa iný hlas, „ale anonymita je nevyhnutnou súčasťou našej operácie. Nechceme ti ublížiť.“ „Tak ma pustite!“ takmer zavrčím. Ruky, ktoré ma držia pri stene, sa okamžite odtiahnu. „Kto ste?“ spýtam sa. „Sme Kontinuita. Je nás mnoho, ale nie sme nikto...“ Asi to spôsobil šok alebo strach, no nemôžem si pomôcť, zasmejem sa. Srdce mi postupne spomaľuje, ruky sa mi trasú od úľavy. „Dopočuli sme sa, že nesúhlasíš s politikou Evelyn Johnsonovej a jej bezprizorných poskokov.“ „Fakt okolo toho musíte robiť také trápne ceremónie?“ „Zbytočné prezrádzanie našej identity by bolo ešte trápnejšie.“ Snažím sa škúliť cez látku, ale je príliš hustá a tmavá, tak to vzdám a skúsim sa aspoň pohodlne oprieť o stenu. Lenže naslepo sa neviem orientovať, trochu sa zapotácam a podrážkou rozdrvím zablúdenú skúmavku.

zalomene experiment.indd 42

18.2.2014 16:43


TRIS

43

„Nie, nesúhlasím,“ potvrdím. „Prečo na tom záleží?“ „Lebo to znamená, že chceš odísť,“ povie hlas. Kdesi vnútri sa mi rozhorí iskrička nadšenia. „Chceli by sme ťa požiadať o láskavosť, Tris Priorová. Zajtra o polnoci pripravujeme dôležité stretnutie. Potrebujeme, aby si doviedla svojich kamarátov z Neohrozenosti.“ „Fajn,“ vyšteknem, „ale môžem sa niečo spýtať? Keď vás zajtra aj tak uvidím, prečo sa s vami teraz musím baviť s vrecom na hlave?“ Okamih zmäteného ticha. „Každá hodina navyše znamená zbytočné riziko,“ povie napokon hlas. „Uvidíme sa zajtra o polnoci na mieste, kde si sa čestne priznala.“ Vzápätí sa otvoria dvere, prievan mi prilepí látku na líca a na chodbe zadupocú rýchle kroky. Než si vrece stiahnem z hlavy, všetko stíchne. Lepšie sa mu prizriem a zistím, že to je vlastne stará tmavomodrá obliečka na vankúš s nápisom najprv frakcia, potom krv. Nech to vymyslel ktokoľvek, potrpí si na divadielko. Na mieste, kde si sa čestne priznala. To môže znamenať jediné: miestnosť na streche sídla Otvorenosti, kde som dobrovoľne podľahla séru pravdy. +++ Keď sa konečne dostanem do  spálne, pod pohárom vody na nočnom stolíku si nájdem odkaz od Tobiasa. 6, Tvojho brata budú vypočúvať zajtra ráno. Bez účasti verejnosti. Nemôžem tam ísť, aby ma nepodozrievali, ale rozsudok Ti dám vedieť čo najskôr. Potom niečo vymyslíme. Nech to dopadne, ako chce, o chvíľu to tu máme z krku. 4

zalomene experiment.indd 43

18.2.2014 16:43


Veronica Roth – EXPERIMENT (Divergencia 3): 7. kapitola  

Veronica Roth – EXPERIMENT (Divergencia 3) Romány Divergencia a Rezistencia vtiahli čitateľov do mrazivo realistického postapokalyptického...

Advertisement
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you