Issuu on Google+

Chigurh vykrivkal sedemnásť poschodí po betónových schodoch v studenej betónovej šachte, a keď sa dostal k oceľovým dverám na odpočívadle, jatočnou pištoľou vystrelil vložku zámky, otvoril dvere, vstúpil do predsiene a zatvoril za sebou. Stál, opieral sa o dvere s brokovnicou v oboch rukách a načúval. Dýchal pokojne, akoby sa práve postavil zo stoličky. Vošiel do predsiene, zdvihol zdeformovanú vložku, hodil si ju do vrecka, pokračoval k výťahu a znova zastal a počúval. Vyzul si topánky, postavil ich k výťahovým dverám, ďalej kráčal predsieňou v ponožkách, postupoval pomaly, odľahčujúc zranenú nohu. Dvere kancelárie boli otvorené. Zastal. Muž si možno na stene v predsieni nevšimol jeho zdeformovaný, ale zreteľný tieň. Chigurhovi sa to zdalo čudné, ale vedel, že strach z nepriateľa dokáže často človeka oslepiť aj pred väčšími nebezpečenstvami, než je silueta tieňa, aký ho sprevádza po svete. Stiahol si z pleca remienok a položil kyslíkovú nádobu na podlahu. Skúmal tvar mužovho tieňa orámovaného svetlom z dymového skla za ním. Zatlačil hranou dlane podávač brokovnice, skontroloval náboj v komore a odistil zbraň. Muž držal v ruke pištoľ vo výške pásu. Chigurh vstúpil do dverí a strelil mu do krku dávku brokov desiatok. Veľkosť, akú pri love používajú vtáčkari. Muž padol naznak a prevrhol pritom otáčavé kreslo. Zvalil sa na zem, zvíjal

154

tato krajina nie je pre starych.indd 154

4.11.2013 11:15


sa a chrčal. Chigurh zdvihol z koberca nábojnicu, hodil si ju do vrecka a vošiel do miestnosti. Z plechového tlmiča na konci zrezanej brokovnice stúpal bledý dym. Obišiel stôl, zastal a mlčky pozeral na muža pri svojich nohách. Ležal na chrbte, jednou rukou si držal hrdlo, ale krv mu pravidelne pulzovala cez prsty a stekala na koberec. Celú tvár mal posiatu drobnými dierkami, iba pravé oko ostalo neporušené. Pozeral sa zdola na Chigurha a pokúšal sa prehovoriť napriek bublajúcej krvi v ústach. Chigurh klesol na koleno, oprel sa o brokovnicu a zahľadel sa naňho. Čo je? opýtal sa. Čo mi chcete povedať? Muž pohol hlavou. V hrdle mu klokotala krv. Počujete ma? opýtal sa Chigurh. Neodpovedal. Som ten, na koho ste poslali Carsona Wellsa, aby ho zabil. Toto ste chceli vedieť? Dobre si ho prezrel. Mal na sebe modrú nylonovú teplákovú súpravu a biele kožené topánky. Okolo hlavy sa mu začala vytvárať krvavá kaluž. Muž sa triasol, akoby mu bola zima. Použil som broky na vtáky, aby som nerozbil sklo. To za vami. Mohlo by zasiahnuť ľudí na ulici. Kývol hlavou k oknu, kde sa odrážala horná polovica jeho siluety, orámovaná drobnými sivými čiastočkami olova na skle. Pozrel na muža. Ruka na hrdle mu ochabla, krvácanie sa spomalilo. Pozrel na pištoľ na podlahe. Zdvihol sa, zaistil brokovnicu, prešiel popri mužovi a skúmal jamky, ktoré narobilo olovo. Keď znova pozrel na muža, bol mŕtvy. Zamieril cez miestnosť ku dverám. Načúval. Vyšiel do predsiene, zobral si nádobu a jatočnú pištoľ, pripravil si topánky, zasunul do nich nohy a topánky si vytiahol. Prešiel po chodbe, cez plechové dvere a zostúpil po betónových schodoch do garáže, kde si nechal auto. Na autobusovú stanicu prišli za prvého sivého denného svetla. Bolo chladno a padal ľahký dážď. Naklonila

155

tato krajina nie je pre starych.indd 155

4.11.2013 11:15


sa dopredu ponad sedadlo, zaplatila šoférovi a nechala mu dva doláre prepitné. Vystúpil z auta, prešiel ku kufru, otvoril ho, vybral batožinu, postavil ju pod prístrešok, pripravil chodúľku ku dverám, kde sedela matka, a otvoril. Matka sa otočila a začala sa s námahou súkať von do dažďa. Mama, počkáš, prosím ťa? Potrebujem si odskočiť. Vedela som, že sa to stane, povedala matka. Povedala som ti to pred tromi rokmi. Neni sú to ešte tri roky. Presne to som povedala. Počkaj, kým sa nevrátim. Hej, a v daždi, povedala matka. Pozrela na taxikára. Mám rakovinu, povedala. Aha, de som sa dostala. Ani strechu nad hlavou nemám. Áno, madam. Ideme do El Pasa. Viete, koľko ľudí poznám v El Pase? Nie, madam. Zastala s rukou na dverách, zdvihla ju, spojeným palcom a ukazovákom mu naznačila číslicu nula. Toľko ich tam poznám, povedala. Áno, madam. Sadli si do kaviarne, obložené taškami a balíkmi civeli do dažďa a na postávajúce autobusy. Sivé neprívetivé ráno. Pozrela na matku. Dáš si ešte trochu kávy, opýtala sa. Starena neodpovedala. Vidím, že nechceš so mnou rozprávať. Neviem o čom. Tak potom ani ja. Čo si urobila, si urobila. Nechápem, prečo by som mala utekať pred zákonom. Mama, my predsa neutekáme pred zákonom. To si im nemohla zavolať o pomoc, há? Zavolať komu? Polícii. Nie, nemohla.

156

tato krajina nie je pre starych.indd 156

4.11.2013 11:15


To som si mohla myslieť. Starena si napravila palcom protézu v ústach a ďalej civela do okna. Po chvíli pristavili autobus. Vodič odložil chodúľku do batožinového priestoru, pomohli starej žene po schodíkoch a usadili ju na prvé sedadlo. Mám rakovinu, povedala vodičovi. Carla Jean naskladala tašky do police nad sedadlami. Starena na ňu ani nepozrela. Pred tromi rokmi, povedala. A to sa mi ani nemuselo prisniť. Človeku neni treba vnuknutie alebo čo. Nerobím si nijaké zásluhy. Každý by ti to povedal. Nikoho sa na nič nepýtala. Starena potriasla hlavou. Pozerala z okna na stolík, kde sedeli predtým. Nerobím si zásluhy. Ja som tá posledná, ktorá by také niečo urobila. Chigurh zastavil na druhej strane ulice a vypol motor. Zhasol svetlá, sedel a sledoval dom ponorený do tmy. Zelené diódy číslic na rádiu ukazovali čas 1:17. Ostal sedieť do 1:22, potom z priečinka na spolujazdcovej strane vybral baterku, vystúpil, zabuchol dvere na aute a prešiel cez ulicu k domu. Otvoril dvere so sieťkou proti hmyzu, vyrazil vložku zámky, vošiel dnu a zatvoril za sebou. Stál a načúval. Z kuchyne presvitalo svetlo, prešiel predsieňou s baterkou v jednej a brokovnicou v druhej ruke. Na prahu zastal a znova napol sluch. Z nezakrytej žiarovky na zadnej verande prichádzalo svetlo. Vošiel do kuchyne. Uprostred miestnosti bol stôl z umakartu a chrómu. Na stole bez obrusa bola škatuľa vločiek. Na linoleovej dlážke sa črtal tieň kuchynského okna. Prešiel k chladničke a nazrel do nej. Oprel si brokovnicu o ohyb ruky, vybral plechovku perlivej oranžády a otvoril ju ukazovákom. Postojačky pil a počúval, či sa na kovové cvaknutie uzáveru čosi neudeje. Keď sa napil, položil spolovice nedopitú plechovku na kuchynskú linku, zatvoril dvere

157

tato krajina nie je pre starych.indd 157

4.11.2013 11:15


na chladničke, prešiel cez jedáleň a obývačku, sadol si do kresla v kúte a vyzrel na ulicu. Po chvíli sa postavil, prešiel cez miestnosť a vystúpil po schodoch. Hore zastal a načúval. Vošiel do stareninej spálne. Do nosa mu udrel chorobný sladkastý zatuchnutý pach a na okamih si pomyslel, že žena tam azda leží v posteli. Rozsvietil baterku a zamieril do kúpeľne. Stál a čítal etikety na fľaštičkách liekov na stolíku so zrkadlom. Z okna pozrel dolu na ulicu, matné zimné svetlo pouličných lámp. Dve hodiny ráno. Sucho. Chlad. Ticho. Zišiel dolu, potom chodbou až do malej spálne vzadu v dome. Vysypal zásuvky z písacieho stolíka na posteľ, sadol si, prehrabával sa vo veciach, občas sa pri niečom pristavil a dôkladne si to prezrel v modrastom svetle lampy na dvore. Kefa na vlasy z umelej hmoty. Lacný náramok odkiaľsi z lunaparku. Poťažkával jednotlivé predmety v ruke ako jasnovidec, ktorý dokáže zázračne zistiť čosi o ich majiteľovi. Sedel a listoval vo fotoalbume. Spolužiaci. Rodina. Pes. Dom, ale nie tento. Muž, čo mohol byť jej otcom. Dve fotografie ženy si schoval do vrecka. Nad posteľou bol stropný ventilátor. Postavil sa, potiahol za retiazku, ľahol si na posteľ s brokovnicou pri boku a sledoval, ako sa vo svetle z okna pomaly otáčajú listy vrtule. Zakrátko znova vstal, vzal stoličku od stolíka v kúte, naklonil ju a zaprel operadlom pod kľučku. Potom si sadol na posteľ, vyzul topánky, vystrel sa a zaspal. Ráno prešiel celý dom ešte raz, poschodie aj prízemie a vrátil sa do kúpeľne na konci dlhej chodby, aby sa osprchoval. Záves nechal odtiahnutý, voda špliechala na zem. Dvere do chodby nechal otvorené a brokovnicu mal poruke na toaletnom stolíku. Osušil si obväzy na nohe sušičom na vlasy, oholil sa, obliekol, zišiel do kuchyne a urobil si cereálie s mliekom. S miskou v ruke jedol a prechádzal sa po dome. V obývačke sa zastavil, pozrel na poštu na podlahe pod

158

tato krajina nie je pre starych.indd 158

4.11.2013 11:15


mosadzným otvorom vchodových dverí. Stál tam a pomaly prežúval. Potom položil misku s lyžicou na stolík, podišiel k pošte, zohol sa, zdvihol ju a začal prezerať. Sadol si na stoličku pri dverách, otvoril telefónny účet, prehol obálku a fúkol do nej. Prebehol očami po výpise hovorov. Asi v polovici bol telefonát z oddelenia šerifa v okrese Terrell. Poskladal účet, vložil ho do obálky a všetko si vopchal do vrecka košele. Potom si prešiel ďalšiu poštu ešte raz. Vstal, vrátil sa do kuchyne po brokovnicu ležiacu na stole a znova zastal na tom istom mieste ako predtým. Podišiel k lacnému mahagónovému stolíku a otvoril hornú zásuvku. Bola plná starej pošty. Odložil brokovnicu, sadol si na stoličku, vyťahoval list za listom, kládol ich na kôpku na stolík a začal si ich zaradom prezerať. Moss prespal celý deň v lacnom moteli na kraji mesta. Ležal nahý, nové šaty si zavesil na drôtené vešiaky v skrini. Zobudil sa, keď tiene na dvore motela boli už dlhé, a s námahou sa posadil. Na plachte za ním sa zračila bledá krvavá škvrna, veľká ako ruka. V papierovej taške na nočnom stolíku mal veci, čo si kúpil v dragstóre v meste. Zobral si ich a odkríval do kúpeľne. Osprchoval sa, oholil a vyčistil si zuby prvý raz po piatich dňoch, sadol si na okraj vane a prelepil si rany novými obväzmi. Potom sa obliekol a zavolal si taxík. Kým taxík prišiel a zaparkoval, stál už pred recepciou motela. Posadil sa dozadu, zadržal dych a natiahol sa, aby zatvoril dvere. Dobre si obzrel taxikárovu tvár v spätnom zrkadle. Chcete si zarobiť? opýtal sa. Kto by nechcel? Moss vybral päť stodolároviek, roztrhol ich na dve polovice, jednu podal ponad sedadlo vodičovi. Taxikár si prerátal polovice bankoviek, vložil si ich do vrecka, pozrel na Mossa do spätného zrkadla a čakal. Jak sa voláte?

159

tato krajina nie je pre starych.indd 159

4.11.2013 11:15


Paul, povedal taxikár. Tak, Paul, to je prístup podľa môjho gusta. Žiadny strach, nejde o nič nebezpečné. Len sa chcem uistiť, že neostanem visieť niekde, de sa mi dvakrát nechce trčať. Jasnačka. Máte baterku? Mám. Dajte mi ju. Taxikár podal Mossovi dozadu baterku. Ste moj človek, povedal Moss. Kam ideme? Dolu, popri rieke. Nikoho ďalšieho neberiem. Nikto ďalší už nebude. Taxikár ho sledoval v spätnom zrkadle. Nijaké drogas, povedal. Ani drogas. Taxikár čakal. Vyzdvihnem si len jednu aktovku. Svoju aktovku. Móžete sa do nej pozrieť. Nič nelegálne. A móžem sa do nej pozreť. Jak som povedal. Nerobíte si zo mňa srandu. Nie. Peniaze mám rád, ale slobodu ešte radšej. Verte, že aj ja, povedal Moss. Pomaly zamierili k mostu. Moss sa naklonil ponad predné sedadlo. Zaparkujte tamto pod mostom, povedal. Jak poviete. Vyberem ešte zo svetielka žiarovku, dobre? Túto cestu majú pod kontrolou nonstop, povedal taxikár. Viem. Zišli z cesty, taxikár vypol motor, zahasil svetlá a pozrel na Mossa do spätného zrkadla. Moss vybral žiarovku zo stropnej lampy, položil ju do plastového krytu, podal

160

tato krajina nie je pre starych.indd 160

4.11.2013 11:15


ponad sedadlo taxikárovi a otvoril dvere. Nemalo by mi to trvať dlho, najviac pár minút, povedal. V trstine sa prášilo, rástla v chumáčoch husto vedľa seba. Predieral sa ňou veľmi opatrne, s baterkou pri kolenách, tlmiac rukou svetlo. Aktovka stála v chrastí nedotknutá, akoby ju tam niekto jednoducho položil. Zhasol baterku, zdvihol aktovku a potme sa predieral naspäť, most nad hlavou bral ako orientačný bod. Prišiel k taxíku, otvoril dvere, položil aktovku na sedadlo, opatrne nastúpil dozadu a pribuchol dvere. Podal taxikárovi baterku a oprel sa. Ideme, povedal. Čo je v aktovke? opýtal sa taxikár. Peniaze. Peniaze? Peniaze. Taxikár naštartoval a zamieril na cestu. Zapnite svetlá, povedal Moss. Taxikár poslúchol. A koľko peňazí? Až strach. Za koľko by ste ma zobrali do San Antonia? Taxikár sa zamyslel. Myslíte okrem tých piatich stoviek. Hej. Čo tak tisícka za šecko? Úplne šecko. Jak hovorím. Tak sme sa dohodli. Taxikár prikývol. A čo druhá polovica tých piatich fešákov, ktorých už mám? Moss vytiahol z vrecka bankovky a podal mu ich. A keď nás zastaví hraničná patrola? Nezastaví. Jako viete? Po ceste musím vybaviť ešte toľko sračiek, že tu určite nemienim skončiť.

161

tato krajina nie je pre starych.indd 161

4.11.2013 11:15


Dúfam, že sa nemýlite. Verte mi, povedal Moss. Ech, neznášam, keď to niekto povie. Nikdy som tie slová nemal rád, povedal taxikár. Vy ste ich nikdy nepovedali? Ale hej, povedal. Šak preto viem, že nestoja za nič. Tej noci prespal v Rodeway Inn pri diaľnici číslo 90 západne od mesta, ráno zišiel dolu, kúpil si noviny a namáhavo vystúpil po schodoch späť do izby. Nemohol si kúpiť zbraň v obchode, pretože nemal pri sebe doklady, ale mohol si niečo zohnať na inzerát. Zaobstaral si Tec-9 s dvoma prídavnými zásobníkmi a jeden a pol škatuľky nábojov. Muž mu priniesol malý samopal až do izby a Moss zaplatil hotovosťou. Obzeral si zbraň v ruke. Na povrchu mala zelenkastý parkerizovaný odtieň. Poloautomat. Kedy ste z nej strieľali naposledy? opýtal sa. Ja som z nej vlasne ani nestrieľal. Funguje vóbec? Prečo by nemala? Neviem. Ani ja. Keď muž odišiel, Moss vyšiel do prérie za motelom s vankúšom pod pazuchou. Omotal ho okolo hlavne, trikrát vystrelil, a potom stál a sledoval, ako sa v studenom slnečnom svite znášajú pierka na zelenú húštinu, uvažoval nad svojím životom, nad minulosťou aj nad tým, čo ho čaká. Napokon sa otočil a pomaly vykročil na spiatočnú cestu do motela. Obhorený vankúš nechal na zemi. Odpočinul si vo vestibule, potom sa znova vyteperil do izby. Okúpal sa a v zrkadle v kúpeľni si prezrel ranu na mieste priestrelu v spodnej časti chrbta. Vyzerala dosť zle. Do oboch rán mal zavedené drenáže, a hoci by ich najradšej vytiahol, neurobil to. Odlepil si na jednej strane náplasť na pleci, preskúmal hlbokú ryhu po guľke a znova ju prelepil. Obliekol sa, do zadného vrecka nohavíc si

162

tato krajina nie je pre starych.indd 162

4.11.2013 11:15


strčil hrsť bankoviek, do aktovky s peniazmi natlačil samopal so zásobníkmi, zatvoril ju, zavolal si taxík, zobral aktovku, vyšiel z izby a pustil sa dolu schodmi. V bazári v North Broadway si kúpil Ford z roku 1978, pikap s náhonom oboch náprav a silným motorom. Zaplatil v hotovosti, v kancelárii si dal kúpu notársky overiť, zmluvu si odložil do priehradky a odišiel. Vrátil sa do motela a odhlásil sa. Vydal sa na cestu s Tec-9 pod sedadlom, aktovku a tašku s oblečením postavil dolu k sedadlu na strane spolujazdca. Na príjazde v Boerne stopovalo dievča. Moss zastavil, zatrúbil a sledoval v spätnom zrkadle, ako beží k autu s modrým nylonovým batohom preveseným cez plece. Vliezla do auta a pozrela na Mossa. Mohla mať pätnásť-šestnásť. Ryšavka. Kam idete? spýtala sa. Vieš šoférovať? Jasné, že viem. Neni to s pákou, alebo hej? Neni. Poď, presadneš si. Nechala batoh na sedadle, vystúpila, obišla auto spredu a nasadla. Moss zložil batoh na podlahu a presadol si, ona naskočila. Pohli sa a potom zabočili na diaľnicu. Koľko máš rokov? Osemnásť. To určite... Čo tu vlasne robíš? Nevieš, že stopovať neni bezpečné? Náhodou viem. Dal si dolu klobúk, odložil ho na sedadlo za sebou, oprel sa dozadu a zatvoril oči. Nieže prekročíš rýchlosť. Čapnú nás poliši, a obaja sme v sračke až po krk. Jak chceš. Myslím to vážne. Len raz prekročíš rýchlosť a na mieste ťa vykopnem na cestu. Však hej, hej. Pokúšal sa zaspať, ale nedarilo sa mu to. Mal priveľké bolesti. Po chvíli sa znova posadil, zobral si zo sedadla klobúk, nasadil si ho a pozrel na tachometer.

163

tato krajina nie je pre starych.indd 163

4.11.2013 11:15


Cormac McCarthy - Táto krájina nie je pre starých - ukážka