Page 1

1 MAREC 1994 DetektĂ­v z oddelenia vrĂĄĹžd Richard Krauz sa zoĹĄĂşveril do guĞôÄ?ky, schĂşlenĂ˝ pod prĹĄiplĂĄĹĄĹĽom sedel meravo ako socha, rezignovane prijĂ­mal kvapku za kvapkou. Padali mu na hlavu, na plecia, na ruky... Bolo ich veÄža, padali vĹĄade a iĹĄlo mu to na nervy. Za inĂ˝ch okolnostĂ­ mal vodu rĂĄd – hmlu, dĂĄĹžÄ?, jazerĂĄ, potoky, rieky, bazĂŠny, vodu ako sĂşÄ?asĹĽ prĂ­rody zboĹžĹˆoval. V pohĂĄri ani nie. Sedel meravo a pozorne sledoval priestor pred sebou. Kde padne Ä?alĹĄia? ÄŒo eĹĄte navlhne? Kam sa mĂĄ uhnúż? Ani plavĂĄk na hladine sa nepohol, ani steblo trĂĄvy sa pod vĂĄhou kvapiek neohlo, ani gumenĂŠ rybĂĄrske Ä?iĹžmy ho neomĂ­nali, ani zmoknutĂ˝ pes neskuÄ?al pri stane. Ani zĂĄber. Keby sedel na brehu jazera, keby pes naozaj skuÄ?al pri stane, keby mali nahodenĂŠ a kamarĂĄt JoĹžo by ho volal do stanu na poldeci, bolo by to s tĂ˝m kvapkanĂ­m v poriadku – voda k rybaÄ?ke predsa patrĂ­. LenĹže Krauz sedel v kancelĂĄrii Ä?Ă­slo stoĹĄtyridsaĹĽjeden, ĹĄiroko-Ä?aleko Ĺžiadna udica, o kaproch ani nehovoriac. Niekde nad nimi na hornom poschodĂ­ prasklo vodovodnĂŠ potrubie a kĂ˝m sa driemajĂşci, veÄ?ne ufranĂ­ ĂşdrĹžbĂĄri rozhĂ˝bali, voda presiakla cez strop a kvapkalo mu na hlavu, na spisy, na stoly, na koberec, na vĹĄetko – aj do umĂ˝vadla, kde to prekĂĄĹžalo najmenej. „Kurva aj s ĂşdrĹžbĂĄrmi,“ ĹĄomral si. „Keby som sa eĹĄte raz narodil, budem ĂşdrĹžbĂĄrom.“ Na chvĂ­Äžu sa zamyslel, potom sĂĄm sebe prikĂ˝vol. „UrÄ?ite ĂşdrĹžbĂĄr alebo hroch, to je jedno. Voda im nevadĂ­ a lenivĂ­ sĂş, aĹž to bolĂ­.“ 9

VPUWBQDBGUXKRPBEUHKXLQGG




Ani ĹĄomranie mu nepomohlo, ani nebolo komu a pred kĂ˝m nadĂĄvaĹĽ, lebo kancelĂĄria bola prĂĄzdna. Iba si frfotal sĂĄm pre seba. Prestal nadĂĄvaĹĽ a cĂ­p sluĹžobnej plĂĄĹĄtenky prehodil cez roh stola, tam zatiaÄž nekvapkalo, no uĹž zaÄ?alo, a rozhodol sa, Ĺže zachrĂĄni stolovĂŠ strĂşhadlo na ceruzky, dva popolnĂ­ky a Burgerove zabudnutĂŠ cigarety – sotva polovicu ĹĄkatuÄžky. „Do prde...“ NedokonÄ?il. Neopatrne odkryl opaÄ?nĂ˝ roh stola, kde mal poznĂĄmky k poslednĂŠmu prĂ­padu. „Ja sa na to...“ Zaregistroval pohromu a strhol prĹĄiplĂĄĹĄĹĽ naspäż. Odkryl sa opaÄ?nĂ˝ roh stola. SluĹžobnĂĄ plĂĄĹĄtenka bola jednoducho krĂĄtka. NestĂ­hal. Ani prikrĂ˝vaĹĽ, ani nadĂĄvaĹĽ. Krauz sa zoĹĄĂşveril do guĞôÄ?ky, lepĹĄie si pretiahol sluĹžobnĂş plĂĄĹĄtenku cez hlavu a prestal bojovaĹĽ. Rezignoval, vykaĹĄÄžal sa na spisy, kryl si iba hlavu. S vodou sa bojovaĹĽ nedĂĄ, je to Ĺživel. Rozleteli sa dvere. „Čau!“ zahulĂĄkal ChosĂŠ. „Tak jak, vodnĂ­k ČĞupko!?“ „Ahoj. To nie je tvoj parazĂłl!“ „Nie je, ale poslúŞi, nĂŠ?“ ChosĂŠ vĂ­ĹĽazoslĂĄvne zamĂĄval najnovĹĄĂ­m Ăşlovkom. „ZoĹžeĹˆ eĹĄte jeden aj pre mĹˆa!“ „Si na hlaviÄ?ku? VieĹĄ, Ä?o ma stĂĄl? Musel som rapavĂş Vieru pozvaĹĽ na veÄ?eru!“ „Pozvi ju aj na raĹˆajky a vyĹĄkemri jeden aj pre mĹˆa! NevidĂ­ĹĄ, ako tu trpĂ­m?“ ChosĂŠ podal Krauzovi obrovskĂ˝ Ä?ierny dĂĄĹždnik a razantne pokrĂştil hlavou. „Tu mĂĄĹĄ tento, radĹĄej ho obetujem, ale raĹˆajky s Ĺˆou nie!“ Krauz poznal rapavĂş Vieru z vĂ˝strojnĂŠho skladu, chĂĄpal kolegu. „Daj ho sem!“ Vytrhol mu dĂĄĹždnik a rozprestrel ho nad stolom. Kvapky dopadajĂşce na hlavu ignoroval, uterĂĄky majĂş a hlava sa dĂĄ vysuĹĄiĹĽ raz-dva, no na stole leĹžali hotovĂŠ poklady a tie bolo treba chrĂĄniĹĽ v prvom rade. „Čo stojĂ­ĹĄ, teÄža! Pohni sa! PoprikrĂ˝val som, Ä?o sa dalo, no uĹž to teÄ?ie vĹĄade! Otvor skriĹˆu a zaÄ?ni lĂĄdovaĹĽ spisy, ja podrŞím dĂĄĹždnik!“ velil Krauz. 10

VPUWBQDBGUXKRPBEUHKXLQGG




ChosĂŠ otvoril plechovĂş skriĹˆu a, ignorujĂşc kvapky dopadajĂşce zo vĹĄetkĂ˝ch strĂĄn, schovĂĄval jednu kĂ´pku ĹĄanĂłnov za druhou. „Švihaj!“ pomĂĄhal mu parĹĽĂĄk, kryjĂşc ho mohutnĂ˝m Ä?iernym dĂĄĹždnikom. „Čo ĹĄtekĂĄĹĄ, ĹĄak robĂ­m, Ä?o mĂ´Ĺžem!“ KeÄ? v ĂştrobĂĄch ChosĂŠho skrine zmizla polovica spisov zo stolov, Krauz si koneÄ?ne vĹĄimol rozmer monĹĄtra, Ä?o drĹžal v ruke. „RapavĂĄ Viera toto pouŞíva na zoskoky namiesto padĂĄka?“ zamĂĄval dĂĄĹždnikom. „Jej foter mĂĄ pohrebnĂş sluĹžbu, hento parazoidnĂŠ monĹĄtrum pouŞívajĂş ako reklamu,“ ChosĂŠ kĂ˝vol hlavou k Ä?iernemu cirkusovĂŠmu stanu v KrauzovĂ˝ch rukĂĄch. Krauz sklonil dĂĄĹždnik, aby dovidel navrch. „Nie je tam niÄ?. Ĺ˝iadne logo ďŹ rmy ani reklama.“ „StaÄ?Ă­ rozmer a farba, nĂŠ?“ „TieĹž pravda, reklama sama osebe,“ naklonil dĂĄĹždnik, aby lepĹĄie kryl kolegu. ChosĂŠ schoval poslednĂ˝ fascikel do skrine. „VybavenĂŠ! Uf! EĹĄteĹže som priĹĄiel vÄ?as.“ „NepriĹĄiel si vÄ?as, moknem tu uĹž hodinu a z hlavy mi zatieklo po chrbte aĹž na riĹĽ!“ „Sa neposer!“ „Keby aj, mĂĄm aspoĹˆ automatickĂ˝ bidet.“ „Čo?“ „NevieĹĄ, Ä?o je bidet? RitnĂĄ sprcha.“ „AĹž doteraz som si myslel, Ĺže je to priestor medzi kozami.“ „To je dekolt.“ „A revolver americkej vĂ˝roby z Ä?ias divokĂŠho zĂĄpadu?“ „Je iba kolt.“ „EĹĄteĹže ĹĽa mĂĄm, inak zomriem sprostĂ˝.“ „ZomrieĹĄ sprostĂ˝ aj bezo mĹˆa.“ „Ďakujem za ĂşprimnosĹĽ.“ Krauz prikĂ˝vol, chvalabohu, tĂşto Ä?asĹĽ debaty majĂş ĂşspeĹĄne za sebou. KĂ˝vol kolegovi, posunul sa na stoliÄ?ke a prichĂ˝lil ChosĂŠho pod veÄžkĂ˝ Ä?ierny dĂĄĹždnik. „Ďakujem,“ zasyÄ?al ChosĂŠ lakonicky. „Aj za ten kolt.“ „MĂĄĹĄ za Ä?o,“ odvrkol Krauz takisto. 11

VPUWBQDBGUXKRPBEUHKXLQGG




„EĹĄteĹže ho mĂĄm za pĂĄsom. Smith Wesson tridsaĹĽosem ĹĄpeciĂĄl, trojpalcovĂĄ hlaveĹˆ.“ „Tak sa nabudĂşce nerob sprostĂ˝!“ ChosĂŠmu sa nechcelo odpovedaĹĽ, boli sami, nemal sa kto pripojiĹĽ, fĂłriky si ĹĄetril na neskĂ´r. ChvĂ­Äžu iba sedeli na polzadku na jednej stoliÄ?ke pod jednĂ˝m dĂĄĹždnikom. Ani sa veÄžmi nepretlĂĄÄ?ali. ObÄ?as sa pomrvili. Kvapky cupkajĂşce zo stropu utĂ­chali. ChosĂŠ sa nahol a vykukol. „UĹž asi uzavreli potrubie. LepĹĄĂ­ sa to.“ Skontroloval strop a zazubil sa na kolegu. „KoneÄ?ne.“ „PĂ­sal si Ä?alej?“ ChosĂŠ sa prestal staraĹĽ o dĂĄĹžÄ? a prehodil vĂ˝hybku na sluĹžobnĂŠ problĂŠmy. „PĂ­sal.“ „UkĂĄĹž.“ ChosĂŠ vstal, ĹĄikovne sa uhol drĂ´tenĂŠmu ĹĄpicu na konci dĂĄĹždnika, aby ho nepichol do oka, a strhol plĂĄĹĄtenku z pĂ­sacieho stroja. Krauz najprv vystrÄ?il ruku spod Ä?iernej opachy, otoÄ?il dlaĹˆ hore, potom dolu a aĹž keÄ? na Ĺˆu nepadla ani kvapka, uveril. „Fakt, asi uĹž uzavreli hlavnĂ˝ ventil. KoneÄ?ne.“ DĂĄĹždnik pre istotu nezloĹžil, iba sa na stoliÄ?ke s kolieskami presunul k pĂ­saciemu stroju. ChosĂŠ uĹž sedel na jeho mieste a Ä?Ă­tal. OtĂĄÄ?al valcom, posĂşval papier hore-dolu, Ä?Ă­tal, ĹĄomral si, mimovoÄžne prikyvoval. „Vypadni! PosuĹˆ sa!“ snaĹžil sa ho vystrnadiĹĽ Krauz. „PoÄ?kaj, Ä?Ă­tam.“ „EĹĄte to nie je hotovĂŠ.“ „Nechaj ma to doÄ?Ă­taĹĽ aj polosurovĂŠ.“ Krauz poÄ?kal. ChosĂŠ doÄ?Ă­tal, vstal. Vymenili si stoliÄ?ky. „ZatiaÄž v poriadku, kompl. MĂĄ to hlavu aj pätu. TĂşto Ä?asĹĽ noÄ?nej sluĹžby s dĂ´verou prenechĂĄm tebe, tvojmu bĂĄsnickĂŠmu Ä?revu sa moje slepĂŠ nevyrovnĂĄ. Len to napĂ­ĹĄ tak, aby nĂĄs zase nevlĂĄÄ?ili dva mesiace po inĹĄpekcii.“ „A Ä?o asi robĂ­m?“ Krauz ukĂĄzal oboma rukami na pĂ­sacĂ­ stroj. „Tvoju riĹĽ zachraĹˆujem, nie moju!“ „NaĹĄu, kĂĄmo, naĹĄu, ideme v tom spolu.“ „Spolu...“ pripustil neochotne Krauz. 12

VPUWBQDBGUXKRPBEUHKXLQGG




„NapĂ­ĹĄ tam, Ĺže ten nĂ´Ĺž mal Ä?epeÄž dlhĂş dvadsaĹĽ centimetrov,“ radil ChosĂŠ. Krauz vzdychol. „NemĂ´Ĺžem! TakĂ˝ ani v kuchyni nemali. DĂĄm tam pätnĂĄsĹĽ s Ä?iernou rĂşÄ?kou, takĂ˝ sme mu vtlaÄ?ili do dlane.“ „Aha,“ spomĂ­nal ChosĂŠ. „JasnĂŠ, daj pätnĂĄsĹĽ, uĹž si spomĂ­nam.“ Krauz si pritiahol stoliÄ?ku k pĂ­saciemu stroju, eĹĄte raz s obavami pozrel na strop, no situĂĄcia s kvapkami bola o poznanie lepĹĄia, a pustil sa do druhej Ä?asti hlĂĄsenia z noÄ?nej sluĹžby. Od neho zĂĄviselo, Ä?i ich budĂş dva mesiace vlĂĄÄ?iĹĽ po inĹĄpekcii, alebo ich rovno prepustia do civilu, alebo ich nechajĂş slúŞiĹĽ Ä?alej, prĂ­padne dostanĂş eĹĄte aj odmenu za vzorne vykonanĂ˝ sluĹžobnĂ˝ zĂĄkrok.

VPUWBQDBGUXKRPBEUHKXLQGG



Smrť na druhom brehu - Dominik Dán - ukážka  

Začiatky deväťdesiatych rokov boli hektickým obdobím nielen na oddelení vrážd, ale v celej spoločnosti. Čo sa dialo v Našom Meste automatick...

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you