__MAIN_TEXT__

Page 1

RoÄ?enka slovenskej architektĂşry

2014/2015

Slovak Architecture Yearbook

14/


Chce to viac vzdoru Naša architektúra neprekvitá. Veľký tvorivý a duchovný potenciál našich architektov nie je zmysluplne využitý… Tak by sa dali v súvislosti so súčasnou situáciou parafrázovať prvé vety legendárneho novoročného prejavu Václava Havla z roku 1990. Naša architektúra naozaj neprekvitá. Veľký podiel na tom máme my, občania Slovenska, ale aj sami architekti. Dopustili sme, aby sa architektúra stala stavaním, investovaním, developovaním. Dopustili sme, aby sa vytratil jej etický rozmer. Rezignovali sme na profesionálnu česť. Dovolili sme, aby sa architektonická profesia degradovala na úroveň estetizácie výstavby. Nemáme guráž oponovať tlaku kapitálu. Nerozpakujeme sa akceptovať budovy, ktoré devastujú krajinu, mestá, ničia prostredie. Výsledkom tejto degradácie profesie však nie je všeobecná mobilizácia, ale práve naopak rezignácia a vyhováranie sa na „objektívne“ príčiny v podobe stavebníkov, štátnej správy a samosprávy. Slovenská architektúra sa utápa v priemernosti, ktorú hojne živí strata nárokov aj zo strany architektov. V úvode publikácie, ktorá začína dlhodobý projekt reflexie súčasnej architektúry na Slovensku, by čitateľ oprávnene očakával inú rétoriku. Hovoriť na tomto mieste len o úspešných projektoch a realizáciách by však bolo zavádzaním a mystifikáciou. Naším cieľom totiž nie je budovať mýtus o prekvitajúcej slovenskej architektonickej scéne. Práve naopak. Pokúsime sa túto scénu kriticky reflektovať a tak azda aspoň trochu prispieť k procesu jej pozdvihnutia.

strana 6

Henrieta Moravčíková Peter Szalay

Mimo mapy európskej architektúry Na sklonku roka 2015 vydalo krakovské kultúrne centrum publikáciu Form folows Freedom. Ide o rozsiahlu monografiu venovanú súčasnej architektúre kultúrnych zariadení v Poľsku. Małgorzata Omilanowska, profesorka architektúry a ministerka kultúry vo vláde Donalda Tuska, v úvodnej štúdii píše, že dlhé roky po páde komunistického režimu Poľsko nevedelo nájsť svoju architektonickú identitu. Konštatuje, že poľskú architektonickú kreativitu sa podarilo naštartovať až po vstupe krajiny do Európskej únie (EÚ) a po systematickom čerpaní financií z jej operačných programov. Dianie, keď sa Poľsko z „prázdneho miesta na svetovej mape architektúry“ zmenilo na „ozajstné parenisko navrhovania“, Omilanowska hodnotí ako „historicky bezprecedentné“. Zdôrazňuje, že každá z budov prezentovaných v publikácii vznikla na základe víťazného projektu medzinárodnej architektonickej súťaže, pričom „rozhodujúcim faktorom tejto premeny bola štátna podpora“. Práve financie, čo do projektov paralelne so štrukturálnymi fondmi investoval štát a regionálne vlády, umožnili realizovať také rozsiahle a zložité diela.1 V tejto súvislosti by sa dalo namietať, že Poľsko je veľká krajina, z eurofondov čerpalo vyššiu podporu, a preto si mohlo dovoliť investovať do architektúry značné prostriedky. Argument však neobstojí, keď si uvedomíme, že rovnakú renesanciu architektúry v ostatných dvoch desaťročiach zažila Česko, Slovinsko, Chorvátsko, ba dokonca aj Maďarsko. Všetky uvedené krajiny mali v roku 1989 približne rovnakú východiskovú situáciu. Napriek tomu dokázali vytvoriť podmienky na vznik architektonických diel, ktoré rezonovali v európskom kontexte minimálne tak, že sa objavili v úzkom výbere kandidátov na európsku cenu za architektúru Mies van der Rohe Award. Slovensko sa tejto prehliadky zúčastňuje od roku 1996. Doteraz nominovali slovenskí experti na cenu 44 architektonických diel a medzinárodnú porotu doteraz nezaujalo ani jedno z nich. Slovenská architektúra tak stále ako jediná v stredoeurópskom regióne chýba na oficiálnej architektonickej mape Európy. V tejto súvislosti nepochybne zohrala svoju úlohu aj tendencia vyzdvihovať cenou najmä verejné investície, respektíve budovy určené širšej verejnosti, ako sú kultúrne, vzdelávacie či iné spoločenské inštitúcie. A tých je na Slovensku málo. Situácia je o to znepokojujúcejšia, že sa prakticky vôbec nelíši od tej, čo sme opísali pri hodnotení slovenskej architektúry v roku 2009, a môžeme ju teda pomaly považovať za štandardnú.2

Henrieta Moravčíková Peter Szalay

Our architecture is not flourishing. The great creative and spiritual potential of our architects is not being meaningfully used… Much as Václav Havel addressed the newly liberated Czechoslovakia in his legendary New Year’s speech in 1990, quite similar sentiments could readily be applied to Slovakia’s architecture at present. Yes, it is clear that our architecture is not flourishing. And a great share of responsibility belongs to us, the citizens of Slovakia, and to the architects themselves. We have allowed architecture to become construction, investment, development. We have allowed it to lose its ethical dimension. We have abandoned professional honour. We have allowed the architectural profession to degenerate to the level of aestheticisation of real estate. We lack the courage to oppose the pressures of capital. We have no shame in accepting buildings that defile the landscape, harm the built or natural environments. Yet the result of this degradation of the profession has not been a general mobilisation, but indeed its opposite: resignation and empty complaints about the “objective” causes in the form of clients, the national government, or local authorities. Slovak architecture is drowning in mediocrity, yet this mediocrity thrives off of the loss of standards on the part of architects themselves. In the introduction to the present publication, which marks the start of a long-term project considering contemporary architecture in Slovakia, the reader may well have expected quite different rhetoric. To speak at this point solely about successful projects and realisations, though, would be inaccurate and in many senses false. Our goal is, in short, anything but the construction of a myth about a flourishing architectural scene in Slovakia. Instead, we hope to reflect this scene critically and thus, at least partially, to make some contribution to its improvement.

page 7

We Need More Defiance

Off the Map of European Architecture At the end of 2015, the International Cultural Centre in Krakow issued the publication Form Follows Freedom, an extensive monograph devoted to the contemporary design of cultural facilities in Poland. Małgorzata Omilanowska, a professor of architecture and the former culture minister in the government of Donald Tusk, writes in the introductory study that for many years after the fall of the Communist regime, Poland failed to find its architectural identity. Architectural creativity in Poland, she claims, only became started once the country joined the European Union in 2004 and began to receive systematic funding from the EU operational programs. The process through which Poland was transformed from a “blank spot on the world map of architecture” into a “definite design hotspot” was, in Omilanowska’s analysis, “historically unprecedented”. As she stresses, each of the buildings presented in the publication was created from the winning design in an international architectural competition, while the “decisive factor in this change was public support”. It was in fact the finances that were invested by national and regional governments in parallel with EU structural funds that made possible the completion of such extensive and complex built works.1 In this connection, it could be objected that Poland is one of Europe’s larger countries, that it received more Eurofund support, and in consequence had much greater means to invest into architecture. This argument, however, does not hold up if we take into consideration that a similar renaissance of architecture in the past two decades can be found in the Czech Republic, Slovenia, Croatia, or even to an extent in Hungary. All of these countries had roughly an equal starting point in 1989, yet despite this they managed to create conditions for the emergence of architectonic achievements that achieved sufficient European notice at least to appear in the shortlist for the renowned Mies van der Rohe Award. Slovakia has in fact participated in the same award since 1996. Up to the time of writing, Slovak architectural experts have nominated for the award 44 architectural works, and the international jury has not recognised a single one of them. As such, Slovakia remains the one country within the Central European region that is missing from Europe’s official architectural map. Without question, one contributing factor has been the tendency for the prize to focus on public investments, respectively buildings intended for the


Ročenka slovenskej architektúry 2014/2015 Slovak Architecture Yearbook 2014/2015

Tabačka Kulturfabrik, Košice ‘Tabačka’ Kulturfabrik, Košice Peter Radkoff, Pavol Pirovitz, Dávid Hutira, Košice

Elektrárňa, Piešťany ‘Elektrárňa’ Museum, Piešťany Michal Ganobjak, Vladimír Hain, Martin Paško, Zuzana Zacharová, ADOM.M STUDIO, Bratislava

Projekt Šafko, Bratislava Project Šafko, Bratislava Oliver Kleinert, Bratislava

Land-Arch architektonické intervencie Landscape Revisited 2015, Dúbravica Land-Arch architectural interventions Landscape Revisited 2015, Dúbravica H3T architekti, Praha, Young.s, Bratislava, 2021 architekti, Bratislava

Kaplnka vzkriesenia, Poprad-Kvetnica Resurrection chapel, Poprad-Kvetnica Samuel Netočný, Viedeň Praha / Prague

Peší a cyklistický most, Sulín – Muszyna-Zegiestow Foot- and cycling bridge between Sulín and Muszyna-Zegiestow zerozero, Prešov

Čerpacia stanica GAS, Dunajská streda GAS filling station in Dunajská Streda Design atelier SAD, Praha

Centrála firmy GUMEX, Nitra Central headquarters of the Gumex company, Nitra paulíny hovorka architekti, Banská Bystrica

Obytný súbor Villinki, Bratislava Residential complex Villinki, Bratislava PMArchitekti, Bratislava

Obytný súbor Svornosť, Bratislava Residential complex Svornosť, Bratislava

České Budejovice

Alexy&Alexy, Bratislava

Bytový dom Nový Háj, Bratislava Apartment block ‘Nový Háj’, Bratislava

Banská Bystrica Košice

Architekti Šebo Lichý, Bratislava

Nájomný bytový dom, Vavrišovo Rental apartment block, Vavrišovo bátik.bobák.architekti, Liptovský Mikuláš

Videň / Vienna

Nitra

RD Mišíkova, Bratislava Single-family house in ul. Mišíkova, Bratislava Iľja Skoček, Bratislava

Bratislava

Dom LJM, Alžbetin Dvor Single-family house “LJM”, Alžbetin Dvor n/a, Bratislava

RD Partizánska, Bratislava Single-family house in ul. Partizánska, Bratislava ksa_studeny, Bratislava

Rekreačná chalupa Partizánska Ľupča Recreational house in Partizánska Ľupča Martin Kusý ml., Bratislava

Materská škola Guliver, Banská Štiavnica Kindergarten ‘Gulliver’, Banská Štiavnica +uniformarchitects, Banská Bystrica

Škôlka nad vinicou, Limbach Kindergarten above the Vineyard, Limbach architekti.sk, Bratislava • zaradené dielo / selected work • sídlo architektonického ateliéru / architecture studio location od sídla ateliéru k realizovanej stavbe / from studio location to selected work

Komunitné centrum Máj, České Budejovice Community Centre Máj, České Budejovice SLLA architekti, Bratislava


Tabačka Kulturfabrik Tabačka Kulturfabrik Gorkého trieda 2, Košice Autori / Architects: Peter Radkoff, Pavol Pirovitz, Dávid Hutira Stavebník / Client: Bona Fide Projekt / Project: 2009 –2015 Realizácia / Realisation: 2009 – 2015 Foto / Photo: Dávid Hanko

Situácia / Site plan

30

31


Kaplnka vzkriesenia Chapel of the Resurrection Vrch Krížová, Kvetnica, okres Poprad Autor / Architect: Samuel Netočný Statika / Structural engineering: Vít Svoboda Stavebník / Client: Rímskokatolícky farský úrad Poprad / Roman Catholic Parish Office, Poprad Projekt / Project: 2010 – 2015 Realizácia / Realisation: 2015 Foto / Photo: Samuel Netočný

Situácia / Site plan

48

49


Obytný súbor Villinki Residential complex Villinki Staré Grunty, Bratislava-Karlova Ves Architekti / Architects: Peter Moravčík, Matej Grébert, Juraj Benetin, Miroslav Čatloš Generálny projektant / General planning: PMArchitekti, s.r.o Stavebné konštrukcie / Structure: Ivan Bučko, ORPIS Statika / Structural consultatnt: Oldřich Skyba, Pavel Knížek, INFOSPROJEKT, s.r.o. Stavebník / Client: YIT Reding, a. s. Projekt / Project: 2009 – 2012 Realizácia / Realisation: 2012 – 2014 Foto / Photo: Tomáš Manina, Peter Moravčík

Situácia / Site plan

Situácia / Site plan

78

79


Komunitné centrum Máj Community Centre Máj Antonína Barcala 1791/40, České Budějovice Architekti / Architects: Michal Sulo, Miriam Lišková, Jozef Skokan, SLLA Architects Ostatné profesie / Other professions: BCKS Inžinieri, A02 TZB, IEC Fire Stop, Studio D-Akustika, s. r. o., Doprava Kecek, Denní osvětlení Kaňka, Mane Engineering, s. r. o., Zeleň MAK Stavebník / Client: štatutárne mesto České Budějovice Súťaž / Competition: 2010 Projekt / Project: 2011 – 2013 Realizácia / Realisation: 2013 – 2014 Foto / Photo: SLLA Architects

Situácia - axonometria / Site plan - The axonometric drawing

138

139

Profile for Vydavateľstvo SLOVART

Ročenka slovenskej architektúry - Henrieta Moravčíková - ukážka  

Ročenka slovenskej architektúry je dlhodobý projekt, ktorý bude pravidelne prinášať pohľad na aktuálnu slovenskú architektonickú scénu. Diel...

Ročenka slovenskej architektúry - Henrieta Moravčíková - ukážka  

Ročenka slovenskej architektúry je dlhodobý projekt, ktorý bude pravidelne prinášať pohľad na aktuálnu slovenskú architektonickú scénu. Diel...

Profile for slovart
Advertisement